s DTonline.sk

Správy

  • #ALL FOR JAN

    #ALL FOR JAN

    Na pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Zlo nesmie nikdy vyhrať! Nezabudneme na Vašu obeť! DTonline.sk

    21. februára 2019 09:56
  • Za rok a pol odišlo z MsÚ v Detve až 10 zamestnancov

    Za rok a pol odišlo z MsÚ v Detve až 10 zamestnancov

    Viacerí občania si kladú otázku, či stojí Mestský úrad v Detve pred kolapsom. Kvôli pracovnej atmosfére, spôsobom prednostu MsÚ v Detve Štefana Slemenského a platovým podmienkam zamestnanci mesta húfne opúšťajú detviansky magistrát.  Nespokojní zamestnanci, ktorým kvôli pracovným vyhrážkam udržujeme anonymitu nám zaslali do redakcie prosbu o zvernenie informácie o ich platoch: https://dtonline.sk/clanok/zamestnanci-msu-v-detve-sa-buria-proti-primatorovi-a-prednostovi. V rámci plnej objektivity sme oslovili prednostu MsÚ, aby sa vyjadril. Svoju možnosť nevyužil, neodpísal na mail, ani nedvíhal telefonáty. https://dtonline.sk/clanok/prednosta-msu-v-detve-odmietol-pre-dtonline-sk-odpovedat-o-platoch-zamestnancov. Reakciu zverejnil len webovom sídle mesta a na stránke viceprimátora Jána Šiandora DTinfo. Zaujímavé je to, že nespokojnosť zamestnancov sa portál pána Šiandora snaží odbiť osobným útokom na moju osobu - šéfredaktora DTonline.sk. Spor medzi vedením mesta a nespokojnými zamestnancami som nevyvolal ja, ani som ho nevyhľadával. O zverejnenie ma požiadali zamestnanci, píšem to už opakovane. Tvrdenie, že ide z mojej strany o špinavú kampaň odmietam, už nie som a opakujem, ani NEBUDEM politicky aktívny v Detve, preto je toto tvrdenie úbohé! /*banner*/ Omnoho dôležitejším faktom obrazu chodu MsÚ v Detve je, že viacerí zamestnanci opustili detviansky magistrát. Výpoveď podali: hlavná účtovníčka Gabriela Novosadová podala výpoveď k 31. januáru 2019. (mala by pracovať v MŠ v starej Detve). právnička Lenka Hriňová podala výpoveď k 31. decembru 2018 (odišla do firmy Punch) vedúci oddelenia školstva, kultúry, športu a sociálnych vecí Štefan Chlebničan podal výpoveď k 30. novembru 2018 (vo funkcii vydržal len polrok)  šofér MsÚ Jozef Lakota podal výpoveď k 31. júlu 2018 (robí pre súkromnú firmu) referentka oddelenia výstavby Soňa Chrastinová podala výpoveď k 30. aprílu 2018 (v prípade jej výpovede Š. Slemenský na MsZ verejne klamal, že odišla kvôli lepším platovým podmienkam, a nie kvôli zlej pracovnej atmosfére do súkromnej sféry. Soňa Chrastinová pracuje na tej istej pozícii, ale na MsÚ vo Zvolene, ktorý na rozdiel od detvianskeho funguje - http://urad.zvolen.sk/odbor-vystavby-zivotneho-prostredia-a-dopravy.phtml?id3=101654 vedúca oddelenia školstva, kultúry, športu a sociálnych vecí Margita Gajdošová podala výpoveď k 31. marcu 2018 (dlhodobo boli známe jej zlé pracovné vzťahy s prednostom MsÚ. Posledné zasadnutia MsZ demonštratívne nesedela pri ostatných zamestnancoch. Vrátila sa na pozíciu riaditeľku ZŠ A .Vagača v Detve.)  referent dopravy Jozef Lakota podal výpoveď k 31. januáru 2018 (pri osobnom rozhovore mi potvrdil, že odišiel z MsÚ kvôli vedeniu mesta, aktuálne robí v strojárskej firme)  do dôchodku odišli: p. Anna Gondová k 30. septembru 2018 p. Anna Salvová  k 30. júnu 2018 p. Jozef Fašanga k 31. máju 2017 Otázka znie, na koho sa vedenie mesta a prednosta MsÚ vyhovorí za súčasný stav úradu tentokrát? Na bývalých poslancov Vrťa, Pavlova a spol.? Alebo na situáciu platového ohodnotenia v našom štáte? Alebo úsmevnejšie... špinavou predvolebnou kampaňou pred voľbami v roku 2022? Možno ma platí Soroš... text: PhDr. Jozef Pavlov

    21. februára 2019 09:16
  • Prednosta MsÚ v Detve odmietol pre DTonline.sk odpovedať o platoch zamestnancov

    Prednosta MsÚ v Detve odmietol pre DTonline.sk odpovedať o platoch zamestnancov

    Nespokojní zamestnanci MsÚ v Detve požiadali redakciu DTonline.sk o zverejnenie listu primátorovi mesta Detva Ing. Jánovi Šufliarskému ohľadne platov. Článok k téme si môžete prečítať tu: https://dtonline.sk/clanok/zamestnanci-msu-v-detve-sa-buria-proti-primatorovi-a-prednostovi Prednostu MsÚ v Detve, Ing. Štefana Slemenského sme večer 19. februára 2019 mailom oslovili, aby sa vyjadril k danej téme a nespokojnosti jeho podriadených. text mailovej komunikácie: Prosíme o Vaše vyjadrenie k článku DTonline.sk o platoch zamestnancov. Vaše vyjadrenie očakávam do stredy 20. 2. 2019 do 15:00, po tomto čase bude uverejnený článok bez Vašej odpovede, s tým, že možnosť ste dostali a nevyužili. Prednosta Ing. Štefan Slemenský svoju odpoveď nezaslal a tým pádom nevyužil OBJEKTÍVNU možnosť vyjadriť sa, čo považujeme za neetické. Svoje právo na odpoveď dostal a zámerne ho nevyužil. V čase o 14:52 a 14:54 sme ho telefonicky kontaktovali ohľadne jeho odpovede. Dvakrát hovor zrušil. (video z oboch telefonátov a z ukončenia hovoru zo strany volaného v prípade potreby a obvinenia z klamstva zverejníme).  /*banner*/ Napriek uvedenému konaniu poskytujeme čitateľom informáciu, že prednosta MsÚ zverejnil svoju odpoveď, ale len na webovom sídle mesta www.detva.sk. Text: PhDr. Jozef Pavlov 

    20. februára 2019 15:00
  • Zamestnanci MsÚ v Detve sa búria proti primátorovi a prednostovi

    Zamestnanci MsÚ v Detve sa búria proti primátorovi a prednostovi

    Kým noví poslanci (https://dtonline.sk/clanok/foto-tito-poslanci-zvysili-primatorovi-mesta-plat-o-vyse-11-tisic-eur-rocne) našli peniaze na 40% mesačné zvýšenie platu primátora mesta Detva Ing. Jána Šufliarského (o vyše 11 tisíc eur ročne) na návrh prednostu Ing. Štefana Slemenského, zamestnancov Mestského úradu v Detve hodili cez palubu. Od 1. januára 2019 nadobudla účinnosť novela zákona č. 553/2003 Z. z. podľa ktorej sa zvýšili tarifné platy zamestnancov vo verejnej správe o 10% . Po úhrade výplaty za január 2019 však šokovaní zamestnanci detvianskeho magistrátu  zistili, že k zvýšeniu platov síce došlo, avšak na úkor osobných ohodnotení, ktoré v mnohých prípadoch boli už bez tak nízke, v niektorých prípadoch boli osobné ohodnotenia úplne odobraté - v konečnom dôsledku to teda neprinieslo požadovaný efekt. Z tohto dôvodu sedem zamestnancov MsÚ kontaktovalo redakciu DTonline.sk, (štyria spoločne a traja nezávisle na sebe), pretože dúfajú, že tak ako mnohokrát práve medializácia tejto záležitosti pohne svedomím poslancov a vedenia mesta Detva. Kvôli viacerým naznačeným vyhrážkam možnej výpovede pri medializácii dodržujeme ich podmienku a zachovávame ich mená v anonymite. /*banner*/ Rozporuplným faktom je aj to, že platobné dekréty do dnešného dňa neboli zamestnancom doručené, čo znamená, že sa skutočne dozvedeli o výške platu až z výplatnej pásky. Pravdou je aj to, že o zákaze zníženia osobných príplatkov sa v kolektívnej zmluve výslovne nehovorilo, nakoľko Konfederácia odborových zväzov sa spoliehala na korektný a férový prístup zamestnávateľov, t. j. že nedôjde k zníženiu osobných ohodnotení. Podľa zamestnancov MsÚ však ide najmä ,,o porušenie morálnych princípov, nakoľko zákon vedenie mesta dodržuje, ale takýmto spôsobom ho obišlo,“ - k zníženiu či zvýšeniu osobných príplatkov dochádza podľa zákona na základe písomného návrhu vedúceho zamestnanca (v rámci MsÚ v Detve vedúci oddelení nenavrhovali žiadne zníženie osobných ohodnotení) V maily nespokojných zamestnancov sa píše: ,,zamestnancov MsÚ v Detve poburuje najmä ten fakt, že na poslednom MsZ bol primátorovi jeho plat zvýšený o 40% - na toto zvýšenie sa peniaze v rozpočte našli?! Čoraz viac ľudí z MsÚ odchádza a je tu stále viac neobsadených pracovných miest, týmto konaním podnecujú ďalších zamestnancov k podaniu výpovede, nakoľko strácajú motiváciu pracovať.“ OFICIÁLNY LIST PRIMÁTOROVI MESTA JÁNOVI ŠUFLIARSKÉMU   Vážený pán primátor, V mene všetkých zamestnancov úradu sa obraciame na Vás so žiadosťou o prehodnotenie zníženia osobných ohodnotení, nakoľko nepoznáme dôvod pre aký nám boli tieto hodnotenia znížené a v niektorých prípadoch aj odobraté. Chceme Vás upozorniť, že v zmysle §10 ods.2 zák. 553/2003 o priznaní osobného príplatku rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Pokiaľ je nám známe žiaden z vedúcich Vám takýto návrh nepredložil. Ďalej  si dovoľujeme podotknúť, že v článku 9 kolektívnej zmluvy  sa zamestnávateľ zaväzuje, že všetky vnútorné akty organizácie, týkajúce sa pracovných, ekonomických a sociálnych podmienok zamestnancov predloží na pripomienkovanie závodnému výboru, čo sa tiež nestalo.   Veľmi nás mrzí, ak ste k takémuto opatreniu pristúpili len z dôvodu zákonného zvýšenia tarifného platu, pretože tieto boli zvýšené z dôvodu dlhodobého nedôstojného podhodnotenia zamestnancov verejnej správy. Zvlášť sa nám zdá Vaše jednanie nepochopiteľné v dobe, keď úrad má nedostatok zamestnancov. Myslíme si, že nanajvýš korektné by bolo pozhovárať sa so zamestnancami a vysvetliť im dôvody zníženia/odobratia osobných ohodnotení, prípadne aj  vyjadrenie nespokojnosti s našou prácou.   Toto gesto je prejavom Vášho  prístupu k našej práci a zamestnanci úradu, najmä tí dlhoroční si takéto zaobchádzanie nezaslúžia, pretože sú to ľudia, ktorí sa vo svojom odbore vyznajú a prežili tu väčšinu svojho života, ktorý prispôsobili chodu mesta častokrát na úkor svojho voľného času a rodín (organizovanie kultúrnych, spoločenských akcií, volieb a pod.) a preto sú pre toto mesto veľkým prínosom.   Na ostatnom zasadnutí MsZ Vám poslanci schválili zvýšenie platu o 40% predpokladáme, že z dôvodu ich spokojnosti s Vašou prácou, ktorá je však úzko zviazaná s prácou zamestnancov úradu.  Vážený pán primátor aj keď  sme si vedomí toho,  že svojím konaním ste neprekročili medze zákona,  žiadame Vás aj v mene dobrých vzťahov s našou odborovou organizáciou, aby ste prehodnotili  naše osobné hodnotenia a tak nám prejavili  Vašu dôveru a úctu k našej práci. Máme za to, že osobné hodnotenie zamestnanca je motivačná zložka platu preto Vás prosíme neberte nám motiváciu pracovať. Dúfame, že naša žiadosť nezostane bez povšimnutia a budete sa ňou zaoberať v čo najbližšom čase.    S pozdravom, Závodný výbor ZO SLOVES pri MsÚ v Detve  

    18. februára 2019 17:03
  • Detvianski florbalisti v play-off proti Skalici

    Detvianski florbalisti v play-off proti Skalici

    Joxeri vstúpili do sezóny domácou divokou remízou 7:7 so Žltým Snehom Košice. Hattrickom k nej prispel Lukáš Nôta.  O deň neskôr si pred domáci priaznivcami poradili v 20 – gólovej prestrelke s Michalovcami.  Cesta na Považie Detve bodový zisk nepriniesla. Najskôr podľahli Púchovu a následne ťahali za kratší koniec aj s Dubnicou nad Váhom. Bodové suchoty z uplynulého víkendu  si DTF  vynahradilo domácimi víťazstvami nad Sabinov, na ktorom sa hattrickom podieľal Patrik Maľa a FBK RAptORs, ktorý si spod Poľany odviezol 17 – gólovú nádielku. Prehru v Skalici Podpoľanci odčinili tesnou výhrou v slovenskom Ríme. Dušičkový domáci zápas s Partizánskym ukoristili Joxeri vo svoj prospech. Dva presné zásahy do partizánskej siete zaznamenali Alek Ivan, Patrik Maľa a Vladimír Kulich. O domácej výhre proti topoľčianskym žochárom Detvania rozhodli v tretej tretine, v ktorej dvakrát skóroval Lukáš Nôta a raz Daniel Sabo s Tomášom Púpalom. Na detvianskej palubovke inkasovala Sereď 17 gólov. Hattrickom sa na presvedčivom víťazstve podieľali Ivan Zorvan, Lukáš Nôta a Andrej Melicher. Prehru proti Žltému Snehu o šesť gólov odčinili Joxeri na Zemplíne, kde domácim Michalovciam nasúkali 15 gólov. Hattrickmi sa v tomto stretnutí prezentovali Patrik Maľa, Ivan Dianiška, Ivan Zorvan a Lukáš Nôta. Domáci zápas Detvy proti Púchovu sa lámal v tretej tretine. Pod Poľanou sa z výhry nakoniec radovalo hosťujúce FBK. Detvania v poslednou zápase starého roka triumfovali nad Dubnicou nad Váhom. Do nového roka vstúpili Joxeri prehrou v Sabinove a o deň neskôr ťahali za kratší koniec aj na palubovke FBK RAptORs. Proti Skaličanom pred vlastnými priaznivcami vybojovalo DTF remízu 4:4. Zápas s Trnavou holopupkárom nevyšiel, podľahli jej rozdielom triedy. Ani štyri góly Vladimíra Michálika nestačili detvianskym florbalistom na výhru Topoľčanoch. V Seredi však už Joxeri bodovali naplno. Piatimi gólmi sa zaskvel ich kapitán Martin Chamula. DFT sa zo základnou časťou rozlúčilo prehrou v Partizánskom. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Žltý Sneh Košice 22 18 2 2 174:107 56 2. FBK Púchov 22 16 3 3 211:111 51 3. FBC 11 Trnava 22 16 1 5 148:88 49 4. FBC Skalica 22 11 4 7 179:123 37 5. DTF team Detva Joxers 22 10 2 10 166:120 32 6. FbO Žochár Topoľčany 22 10 1 11 135:141 31 7. FBK Harvard Partizánske 22 10 0 12 138:146 30 8. ŠK Victory Stars Nová Dubnica 22 9 2 11 127:138 29 9. FBK Predator Sabinov 22 8 3 11 133:134 27 10. FBK RAptORs 22 8 1 13 125:176 25 11. Eastern Wings Michalovce 22 5 0 17 126:218 15 12. ICE Players Sereď 22 1 1 20 81:241 4 ŠTVRŤFINÁLOVÉ DVOJICE Žltý sneh Košice (1) – FBK Harvard Partizánske (7) FBK Púchov (2) – ŠK Victory Stars Nová Dubnica (8) FBC 11 Trnava (3) – FbO Žochár Topoľčany (6) FBC Skalica (4) – DTF team Detva Joxers (5) text: Milan Belko

    17. februára 2019 10:20
  • BLOG Petra Gáboríka: Ján Šufliarsky pri téme obchvatu Detvy hrubo zavádza verejnosť

    BLOG Petra Gáboríka: Ján Šufliarsky pri téme obchvatu Detvy hrubo zavádza verejnosť

    Primátor mesta Detva Ing. Ján Šufliarský otvoril v predvolebnej kampani nedávnych volieb do orgánov samosprávy tému obchvatu mesta Detva, rsp. obchvatu Detvy sídliska, ktorý by odľahčil hlavnú ulicu M. R. Štefánika nie len od nákladnej dopravy. Pričom ubezpečil obyvateľov mesta Detva, že plánovaný obchvat mesta nijako negatívne nenaruší kvalitu života obyvateľov ani prírodné prostredie. Po tom ako bolo uverejnené trasovanie plánovaného obchvatu je však jasné, že to tak nebude, pretože obchvat mesta má podľa pripravovanej projektovej dokumentácie, ktorej prípravu má na starosti architektka mesta p. Mikušová začínať na križovatke cesty prvej triedy s miestnou komunikáciou pri budove SAD v Detve, následne má pokračovať ponad objekty/mlyn pána Krinoviča, cez horu až k bývalému areálu strelnice, kde by sa mal napojiť na trasu poľnej cesty smerujúcej na kopec Voliarky a z Voliarok poľnou cestou k v súčasnosti realizovanej cestnej komunikácii, k priemyselnému parku, na ktorú sa napojí tesne pred areálom priemyselného parku Trstená.   Realizácia takto nezmyselne zvoleného variantu obchvatu by mala pravdepodobne za následok okrem neúmerného navýšenia nákladov na realizáciu obchvatu aj odstrel časti andezitového brala nad križovatkou pred budovou SAD, veľkoobjemovú úpravu terénu v tesnej blízkosti záhradkárskej osady a nehnuteľností pána Krinoviča, zbytočný záber lesa a zničenie prírodného prostredia dodnes využívaného na oddych a rekreáciu obyvateľov mesta Detva. /*banner*/ Z pohľadu zachovania kvality života obyvateľov, zachovania  životného prostredia a značného ušetrenia verejných zdrojov je o mnoho akceptovanejšia/racionálnejšia varianta obchvatu mesta Detva, ktorá bude začínať  pri Salaši Detvan a bude sa držať trasy existujúcej poľnej cesty vedúcej na Voliarky. Pričom kvôli značnému prevýšeniu reliéfu by bolo vhodné časť obchvatu prechádzajúceho cez vrchol Voliarok riešiť formou tunelu (kvôli zabezpečeniu bezpečnosti cestnej premávky a zachovania krajinného rázu územia). Záverom si dovoľujem konštatovať (aj na základe osobnej komunikácie s primátorom J. Šufliarskym), že mesto skutočne nedomyslelo negatívne dôsledky navrhovanej varianty obchvatu, ktorý naprojektovalo bez vedomia ľudí, ktorých sa tento obchvat bezprostredne dotkne a to sú obyvatelia Detvy – sídliska, medzi ktorými sú mnohí záhradkári, psíčkari, hubári, či milovníci prírody, ktorí sa každodenne pohybujú po lese a chodníku smerujúcom k salašu, ktoré ležia presne v trase mestom plánovanej komunikácie/cesty. Preto by bolo asi najlepšie keby sa Beata Mikušová a Ján Šufliarsky prišli prejsť osobne na miesta o ktorých rozhodujú aj s ľuďmi, ktorým na miestach o ktorých rozhodujú záleží. 12. 2. 2019 Peter Gáborík       

    12. februára 2019 19:20
  • Nová výstava v Podpolianskom múzeu: Háčkované s láskou

    Nová výstava v Podpolianskom múzeu: Háčkované s láskou

    Radosť z krásy, kreativita, dokonalosť, ale aj inšpirácia pre nás všetkých...Takto by sa dala charakterizovať nová výstava v priestoroch Podpolianskeho múzea v Detve pod názvom Háčkované s láskou, ktorá bola otvorená v priestoroch múzea 8. 2. 2019.  Podpolianske múzeum v rámci krátkodobých výstav, v kontexte ktorých prezentuje prvorado svoje zbierky, dáva priestor aj tvorcom a zberateľom z Podpoľania.  Po úspešnej modrotlačiarskej téme  či letnej prezentácii tvorby majstra Jána Krnáča pracovníci múzea v spolupráci s členkami Klubu dôchodcov č. 1 v Detve zrealizovali dávnu spoločnú myšlienku a oprášili starosvetský pôvab háčkovanej čipky.                                                                           Výstava predstavuje širokú škálu háčkovanej krásy, ktorá bola v celoeurópskom kontexte, na Slovensku i na Podpoľaní najviac rozšírená od 19. storočia a jej popularita  sa v extrémnych rozmeroch  prejavila najmä v 70. rokoch 20. storočia. V ženskom ľudovom odeve na výstave defilujú čipky vložené v opleckách či čepcoch,  obháčkovné stužky k čepcom i čepce samotné, ale aj novšie odevné typy v bohatých  a mnohorakých vzoroch  na oblečení a odevných doplnkoch  od začiatku 20. storočia, ale aj súčasné trendy v ženskej háčkovanej móde, doplnkoch, šperkoch, inšpirovaných (ne)dávnou minulosťou. Jemnosť a pôvab háčkovanej čipky vyniká aj v bytovom textile – návštevník môže poobdivovať nespočetné vzory na prestieraniach a mnohorakých doplnkoch. /*banner*/ Mimoriadne pôsobivé sú  aj  hračky pre deti – staršie i súčasné zhotovené bábiky oblečené v prepracovanom oblečení  sú ukážkou nesmiernej kreatívnosti  a vkusu. Staré a moderné sa tu objavuje naozaj v dôstojnej symbióze a všetko spája nesmierna technická dokonalosť, zručnosť, vkus a nadčasovosť. Takto nám to predstavuje a odkazuje kolektív žien z Klubu dôchodcov č. 1 v Detve, z ktorých zbierok výstava vznikla: Mária Chebeňová,  Mária Golianová, Vilma Hojčová, Zdena Hrončeková, Blažena Krnáčová, Emília Mravcová, Helena Ostrihoňová, Amália Šufliarska, Emília Vilhanová, Sidónia Domová , svoje originálne kúsky pridali aj Gizela Kurišová  a Ing. Martina Hruskó. Výstava je sprístupnená v priestoroch múzea od 8. februára  do 31.  mája 2019.    Foto: Archív Podpolianskeho múzea v Detve                                                                           

    12. februára 2019 18:37
  • Vígľašský teplotný rekord dodnes nepadol

    Vígľašský teplotný rekord dodnes nepadol

    V histórii meteorologických meraní ide o dosiaľ neprekonaný rekord najnižšej teploty na našom území. Rekordná teplota bola nameraná v obci Vígľaš-Pstruš 11. februára 1929 o siedmej hodine ráno. Na zrážkomernej stanici tunajšieho drevoskladu nameraná rekordná hodnota -38,2°C. Spomínané pracovisko bolo súčasťou Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Žarnovici, ktoré patrilo pod Československé štátne lesy a majetky. Na stanici umiestnenej na neďalekej Správe štátnych lesov a majetkov Vígľaš-Pstruša sa nachádzal takzvaný minimálny teplomer, ktorý v spomínaný deň v skorších ranných hodinách zaznamenal absolútny slovenský mrazový rekord -41,0°C. Meteorologická stanica v súčasnosti už nestojí. /*banner*/ Extrémna zima na prelome rokov 1928-1929 bola charakteristická dlhodobým trvaním nízkych teplôt spôsobila rozsiahle poškodenie lesných porastov Lesnej správy Vígľaš, sídliacej v tom čase na Vígľaškom hrade. Priebeh počasia na Vígľaši počas ôsmich rokov, do ktorých patrilo aj dane obdobie, zaznamenával aj miestny učiteľ Ján Porsch. Pri príležitosti 80. výročia spomínaného teplotného rekordu, bol podnikom LESY SR v spolupráci so SHMÚ a obcou Vígľaš odhalený pamätný kameň, presne rok po tom, ako bolo vyhlásené za významné lesnícke miesto dňa 11.2.2008. Pre záujemcov o odbornejšie informácie o vígľašskom teplotnom rekorde odporúčame špeciálny článok k 90. výročiu rekordu na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu: http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=978  text: DTonline.sk 

    11. februára 2019 18:31
  • Pod Poľanou mrazivo, ale úspešne - 5. ročník Poľana Cup Detva

    Pod Poľanou mrazivo, ale úspešne - 5. ročník Poľana Cup Detva

    Na detvianskom zimnom štadióne sa počas víkendu 26 – 27. januára 2019 uskutočnili preteky v krasokorčuľovaní zaradené do série pretekov Slovenského pohára. Na  5. ročníku Poľana Cupu predviedlo  svoje súťažné jazdy 130 pretekárov z 20 klubov z celého Slovenska. Súťažilo sa v 16  kategóriách od IK, basic až po seniorky.  Mrazivá sobota, keď teplota dosahovala -16 stupňov celzia , ovplyvnila aj atmosféru na štadióne , keď súťažiaci museli siahnuť na dno svojich síl . Predstavilo sa  10 pretekárok z domáceho  Kraso klubu Detva pod vedením trénerky Kataríny Dubanskej, vrátane novej posily zo Zvolena, druhej nebol umožnený štart z prestupových dôvodov.  Vybojovali pre klub dve medailové umiestnenia - v kategórii Mladšie žiačky A už tradične získala zlato Lucia Jacková a  v kategórii Nádeje 9  striebro Lívia Chalupská. /*banner*/ Pretekárky domáceho klubu a ich umiestnenia vo svojich kategóriách: Staršie žiačky A : Veronika Jacková, (6)Adela Liptáková(7) Mladšie žiačky A : Lucia Jacková (1) , Lucia Šuleková(12) Dominika Strečková(13) Alexandra Ďuricová(16) Mladšie žiačky B: Sofia Kubincová (4), Emma Hanáčeková(6) Nádeje 9: Lívia Chalupská (2), Barbora Jacková (11) IK Silver staršie : Diana Muráňová (4)   Veľmi by nám pomohla aspoň čiastočná rekonštrukcia šatní a chodieb, čo sa týka vykurovania. Domáce dievčatá sú zvyknuté , no pre    návštevníkov podujatia, rozhodcov  a trénerov, ktorí na štadióne trávia celý deň, je to zaťažkávacia skúška.   Ďakujeme mestu za ľadové hodiny, na ktorých môžeme trénovať,        sponzorom, podporovateľom  a hlavne našim fanúšikom. Kraso klub Detva  

    09. februára 2019 12:58
  • Výstavba závodu ZF rýchlym tempom pokračuje

    Výstavba závodu ZF rýchlym tempom pokračuje

    Termín spustenia výroby v novom satelitnom závode ZF Slovakia, a. s. BU CC Detva je plánovaný na jar roku 2019. Budova výrobnej haly je od novembra vode a vetru odolná. Dokončené sú tiež podlahy, okná a dvere, pracuje sa na zapojení vodovodnej a elektrickej prípojky. Momentálne prebieha presun strojov z Levíc a od dodávateľov a ich inštalácia. Sťahovanie strojov začalo v januári. Prvým strojom, ktorý bol privezený do výrobnej haly je obrábacie centrum na obrábanie domcov tyčí riadenia. CNC sústruh na výrobu čapov a montážna linka na montáž vonkajších tyčí riadenia sú otestované a pripravené na spustenie výroby. Začiatkom apríla sa plánuje inštalácia regálových systémov v sklade a následne vizualizácia samotného skladu. V budove výrobnej haly sa pracuje na dokončení štyroch vstavkov. Prvým odovzdaným by mal byť centrálny vstavok s dvoma podlažiami. Na prvom poschodí budú umiestnené kancelárie výroby, údržby a kvality, spoločenská a mítingová miestnosť. Na prízemí sa dokončuje laboratórium, metrológia, výdajňa nevýrobného materiálu a sociálne zariadenia. /*banner*/ Práce na stavbe idú rýchlym tempom. V nasledujúcich mesiacoch sa plánuje dobudovanie administratívnej časti budovy a jej vybavenie nábytkom. Následne sa do nového závodu presunú zamestnanci z Detvy, ktorí momentálne vykonávajú svoju prácu v závode v Leviciach. Produkcia v novom závode bude zameraná na výrobu podvozkových komponentov. Vyrábať sa budú produkty ako vonkajšie a vnútorné tyče riadenia, ramená riadenia a závesy kolesa. Tieto komponenty slúžia ako základné prvky podvozku. Sú nevyhnutné na riadenie smeru osobných vozidiel a zavesenie kolesa. Na ich výrobu sa používajú procesy trieskového obrábania a automatizovaná montáž. Materiály pre tieto výrobky budú hlavne oceľ a zliatiny hliníka. Závod v Detve bude vybavený najmodernejšími obrábacími a montážnymi strojmi. Systém zásobovania výroby materiálom bude autonómny. V závode budú uplatnené princípy pre Industry 4.0. Nábor zamestnancov do závodu v Detve stále prebieha. Informácie o voľných pracovných pozíciách nájdete na https://www.profesia.sk/praca/zf/C6856?page_num=1007, prípadne sa môžete informovať osobne v náborovej kancelárii ZF, ktorá sídli do konca februára v kultúrnom dome Andreja Sládkoviča v Detve.                

    07. februára 2019 17:22
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3