s DTonline.sk

Správy

  • Chrípka masívne oznamuje svoj nástup

    Po miernom minulotýždňovom poklese chrípkových ochorení sa tento týždeň situácia v Banskobystrickom kraji radikálne zmenila. Epidemiológovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý zbiera údaje z celého kraja, zaznamenali v porovnaní s uplynulým týždňom prudký vzrast rovnako akútnych respiračných ochorení (ARO), ako aj chrípky (CHPO). V prvom prípade je to o 82 a v prípade chrípkových ochorení až o vyše 200 percent. Všetky tieto údaje banskobystrickému RÚVZ poskytlo 62 percent lekárov pre deti a dorast a 41 percent všeobecných lekárov pre dospelých. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška je trend výskytu rovnaký, ako v medzi týždňovom porovnaní- výskyt ARO je vyšší o 90 percent, CHPO až 102 percent. [caption id="attachment_5700" align="alignright" width="300" caption="vírus chrípky"][/caption] Chorobnosť na rôzne akútne respiračné ochorenia, ale aj na chrípku, je opäť najvyššia v okrese Veľký Krtíš- až 3466 prípadov na 100 tisíc obyvateľov v prípade ARO a 1487 v prípade CHPO. Nasledujú okresy Brezno a Banská Bystrica s porovnateľným výskytom. Z hľadiska veku postihujú ochorenia na ARO aj CHPO hlavne školákov- najviac žiakov základných škôl s chorobnosťou na ARO až 5900 prípadov na 100 tisíc obyvateľov a na chrípku takmer 4830 prípadov na 100 tisíc obyvateľov. V chorobnosti za nimi veľmi nezaostávajú ani stredoškoláci, ale aj ľudia od 20 do 59 rokov. Percento komplikácií z akútnych respiračných ochorení tentoraz nie je vysoké- len 2,4 percenta. Ide napríklad o 93 prípadov zápalov dutín, 46 prípadov stredného ucha a 14 prípadov zápalu pľúc. V súvislosti s vývojom chorobnosti odborníci upozorňujú, že je potrebné vo zvýšenej miere venovať sa preventívnym opatreniam. Rovnako v školách, ako domácnostiach je potrebné venovať vyššiu pozornosť nielen hygiene prostredia, ale hlavne osobnej hygiene. Časté a dôkladné umývanie rúk, časté vetranie domácností a učební, čistota v kúpeľniach, toaletách- to by malo byť v chrípkovom období samozrejmosťou. Navyše je potrebné vo zvýšenej miere konzumovať čerstvú zeleninu a ovocie, predovšetkým jablká, ktoré majú dostatok vitamínu C. Prioritou odborníkov je však očkovanie proti chrípke. Tohtoročná vakcína je už v slovenských lekárňach čiastočne rozvezená a tí, čo sa chcú dať očkovať môžu- najlepšie od polovice októbra, navštíviť svojho lekára a žiadať očkovanie podľa indikačných skupín. Ide hlavne o rizikových pacientov chorých na všetky chronické choroby.

    24. septembra 2010 15:59
  • Černák z basy nevyjde

    Černák z basy nevyjde

    Údajný šéf banskobystrického podsvetia 90-tych rokov ostane vo väzení. [caption id="attachment_5565" align="alignright" width="300" caption="zdroj foto: pluska.sk"][/caption] Prešovský Krajský súd dnes potvrdil doživotie pre Mikuláša Černáka. Zamietol tak odvolanie voči rozsudku Okresného súdu v Prešove, ktorý ho uznal vinným z vraždy šiestich osôb.  Trest si Černák odpyká vo väzení s najvyšším stupňom stráženia. Mikuláš Černák bol v 90. rokoch spolumajiteľom civilno-bezpečnostnej služby (CBS) Security 3. Taktiež figuroval v stavebnej firme Renox, bol majiteľom nočného podniku Shark, erotického salónu Romeo a obchodnej spoločnosti Sargon.  V decembri 1997 bolo vyhlásené po Černákovi celoštátne pátranie kvôli obvineniam z vydierania a podvodu,  hľadaný sa sám po dvoch dňoch prihlásil na policajnej stanici. V roku 2001 bol právoplatne odsúdený za vydieranie na osem a pol roka. Následne pribudlo obvinenie zo šiestich vrážd, Okresný súd v Prešove v novembri 2009 rozhodol o vine Černáka a udelil mu trest doživotného väzenia. Podľa súdu Černák  v roku 1994 pri Liptovskej Tepličke zavraždil policajného informátora Jozefa Filipa, k čomu sa Černák neskôr priznal.  V tom istom roku zastrelil člena prievidzského podsvetia Jozefa Štefana. V roku 1997 malo dôjsť v kancelárii Security 3 k vražde Pavla Lenharta, ktorý mal pripravovať útok na vtedajšieho bossa prievidzského organizovaného zločinu. V marci 1997 Černák v hoteli Gerlach v Poprade bodol Gustáva Slivenského, ktorému následne odrezali hlavu a na výstrahu vystavili v uliciach mesta. Rovnako v marci Černák vylákal z maďarského úkrytu členov dunajskostredského podsvetia Milana Šipoša a Emil Potáča, hlavných konkurentov Tibora Pápaya, a v kancelárii na Kuzmányho ulici ich zastrelil.  Posledným previnením malo byť zorganizovanie vraždy Máriána Karcela v roku 2000. Z vykonania skutku bol odsúdený Branislav Adamčo, ktorého si mal z väzenia objednať práve Černák. Ešte v roku 2000 Krajský súd odsúdil údajného bossa podsvetia  aj za únos a vraždu poľského podvodníka Gregorza Szymaneka. Kvôli zmene výpovede hlavného svedka a strate dôkazov však Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil a Krajský súd potvrdil v tejto veci oslobodzujúci rozsudok. V čase najväčšej slávy siahali Černákove kontakty aj medzi politické kruhy. Vtedajší primátor Igor Presperín prestrihával pásku pri otvorení klubu Shark. Stavebná firma Renox získavala zákazky od štátu, jednou z nich bola rekonštrukcia Okresného úradu v Krupine, na pokladaní základného kameňa sa okrem Černáka zúčastnil aj vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči.  V roku 1997 sa s Černákom stretol aj vtedajší majiteľ TV Markíza Pavol Rusko, neskorší minister hospodárstva. Podľa jeho slov konzultoval s Černákom konanie jeho spoločníčky vo firme Volzovej, pričom kroky proti nemu viedli do Banskej Bystrice. Neskôr to v rozhovore pre časopis .týždeň skomentoval slovami: “A čo som sa mal obrátiť na opozíciu? V tomto štáte sa musím dohodnúť s podsvetím. Nič iné mi neostáva.“

    23. septembra 2010 11:18
  • So  slnečnými dňami aj viac peľu ambrózie

    So slnečnými dňami aj viac peľu ambrózie

    Kým chladné počasie v uplynulom týždni sprevádzali na celom území Slovenska pomerne nízke hladiny peľu v ovzduší, pár posledných slnečných dní prispelo tento týždeň k zvýšeniu hladiny denných koncentrácií peľu v ovzduší. Ako informovala RNDr. Janka Lefférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktoré je koordinátorom peľovej informačnej služby (PIS) na Slovensku, vzrástli najmä denné koncentrácie peľu ambrózie. Zvýšili sa aj koncentrácie spór húb (plesní). „Druhovo naďalej prevažovať peľ tejto rastliny ako najvýznamnejšieho alergénu jesene. Sprevádzali ho aj nízke hladiny slabo alergizujúcej pŕhľavy a tráv. S ich peľom v ovzduší v nízkych koncentráciách sa budeme stretávať až do neskorej jesene,“ zdôraznila. Podľa údajov monitorovacích staníc PIS pri RÚVZ v SR namerali v uplynulých dňoch najvyššie peľu v Bratislave a v Košiciach. Okrem už uvedených alergénov sa v ovzduší vyskytuje ešte stále peľ mrlíkov, chmeľu a ďalších bylín najmä z čeľade astrovitých. Alergie na peľ sa objavujú v ktoromkoľvek veku, najmä však medzi 8. až 20. rokom, na rôznych orgánoch a systémoch. Sú to zväčša oči (zápaly spojiviek), nos (nádcha, zápal sliznice nosa a prínosných dutín), priedušky (astma), koža (ekzémy, žihľavka). Môže sa objaviť aj po päťdesiatke. Keďže polinóza je celkové ochorenie organizmu, prejavuje sa u pacientov zvýšená únavnosť, celková podráždenosť, zhoršená schopnosť koncentrácie a učenia, zhoršená kvalita spánku, fyzická a psychická ochabnutosť a zvýšené teploty. Počas peľovej sezóny sú polinotici vnímavejší na vírusové a bakteriálne infekcie dýchacích ciest. Peľ ambrózie hlavne v Európe je v podstate tzv. novým alergénom - alergické reakcie na peľ tejto buriny rapídne narastajú. Dôvodom je, že sa rýchlo rozširuje aj v osídlených oblastiach a je zvlášť nebezpečná preto, lebo jediná rastlina vyprodukuje za sezónu milióny peľových zŕn. Alergia na jej peľ začína kýchaním, kašľom, ale ak sa nelieči včas, môže prerásť do chronických zápalov priedušiek a do astmy. Alergiu spôsobenú ambróziou nehodno podceňovať. V Maďarsku trápi až tretinu obyvateľov. Ambrózia navyše čoraz agresívnejšie vytláča ostatné alergiu zapríčiňujúce buriny. Za posledných 6-8 rokov na juhu západného a východného Slovenska dvojnásobne vzrástol počet alergií, ktoré spôsobila ambrózia. Jediný kvet ambrózie môže mať v čase kvitnutia až 80 miliónov peľových zrniek. Na spustenie alergickej reakcie stačí iba 30-40 zrniek peľu v metri kubickom. Vietor dokáže odviať zrnká peľu až do vzdialenosti tridsať kilometrov. Alergiu na ambróziu možno liečiť alergénovou imunoterapiou. No ak je liečba neúspešná, potom už možno potláčať len príznaky. To znamená užívanie liekov po celý život. Preto si treba uvedomiť, že ak necháme ambróziu na vlastnom pozemku nepokosenú, ohrozujeme tým zdravie aj druhých, a to nielen v bezprostrednej blízkosti.

    22. septembra 2010 16:15
  • Minulý týždeň v kraji: 52 vlámačiek a 36 nehôd

    V uplynulom týždni polícia v Banskobystrickom kraji zaznamenala 52 prípadov krádeží vlámaním, pričom páchatelia spôsobili škodu za viac ako 125-tisíc eur.  Páchatelia sa vlámali do 14 obchodov a reštaurácií, 11 áut a  6 chát. Najviac vlámaní bolo zaznamenaných v okresoch Lučenec (15), Zvolen (12) a Banská Bystrica (9). Na území kraja sa uplynulý týždeň stalo 36 dopravných nehôd, pri ktorých boli usmrtené 2 osoby, 23 osôb sa zranilo, z toho 4 osoby ťažko. Hmotné škody, ktoré vznikli pri dopravných nehodách, sú odhadnuté na 144-tisíc eur. Najnehodovejšími dňami boli pondelok a nedeľa, kedy sa stalo po 8 dopravných nehôd. Najmenej dopravných nehôd 2, polícia zaevidovala  v  sobotu.

    20. septembra 2010 09:16
  • Priatelia Zeme výstavou pozdvihnú environmentálne vzdelanie detí

    Priatelia Zeme výstavou pozdvihnú environmentálne vzdelanie detí

    Priatelia Zeme-CEPA dnes otvoria výstavu „Klíma nás spája“ na základnej škole v Čiernom Balogu. Cieľom výstavy je podať žiakom a učiteľom informácie o problematike klimatických zmien a inšpirovať žiakov k tvorivému prístupu ku globálnym, ekologickým a environmentálnym súvislostiam a problémom. [caption id="attachment_5127" align="alignright" width="224" caption="foto: subo.org.uk"][/caption] Výstava „Klíma nás spája“ neposkytuje žiakom katastrofický obraz o dôsledkoch klimatických zmien. Práve naopak. Priatelia Zeme-CEPA na výstave ponúkajú nielen množstvo faktov a informácií, ale aj odpovede na najčastejšie otázky a ukazujú možnosti, ako môže každý z nás prispieť k ochrane klímy. Súčasťou výstavy sú interaktívne pomôcky a hry ako je klimatický stan, prístrešok domorodcov z dažďového pralesa, ukážky predmetov dennej potreby, aké používajú ľudia z opačného konca sveta, ktoré vtiahnu žiakov priamo na výlet po zemeguli či do Amazonského pralesa. „Chceme, aby žiaci rozmýšľali v súvislostiach a nehľadali riešenie environmentálnych problémov len v technológiách, ale aj v zmene životného štýlu a v šetrnom správaní sa k prostrediu okolo seba,“ hovorí Stanislav Lacika z Priateľov Zeme-CEPA. Výstava je určená žiakom základných škôl a jedna prehliadka trvá 2 vyučovacie hodiny. Lektormi výstavy budú vyškolení žiaci, čím sa zabezpečí, že sa ich rovesníci ľahšie zapoja do aktivít výstavy. Vďaka tomu si deti zážitky lepšie osvoja a informácie budú pre nich zrozumiteľnejšie. Získané poznatky si môžu žiaci neskôr prehlbovať pomocou pracovných zošitov, ktoré dostanú po skončení prehliadky. Ich učitelia na výstave dostanú metodickú príručku k pracovným listom, ktorá im pomôže ďalej pracovať so svojimi žiakmi na vyučovacích hodinách. „Výstava nie je určená len deťom a pedagógom v škole v Čiernom Balogu, ale pozývame na ňu aj žiakov základných škôl z okolitých obcí. V októbri premiestnime výstavu do ZŠ v Brusne a novembri do ZŠ u Filipa v Banskej Bystrici. Chceme, aby výstavu navštívilo, čo najviac žiakov a pedagógov z regiónu Poľana“, dodáva Stanislav Lacika. Priatelia Zeme-CEPA realizujú výstavu „Klíma nás spája“ v rámci projektu “Smerom k trvalo udržateľnej energetike v regióne Poľana“, ktorého súčasťou je aj široká osveta pre domácnosti a školy v regióne Poľana. Projekt má podporiť lepšie využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie energetických úspor. To sú predpoklady pre zníženie závislosti tohto regiónu na dovoze čoraz drahších fosílnych palív a obmedzenia  znečisťovania atmosféry skleníkovými plynmi. Harmonogram putovnej vystavy "Klima nas spaja": Od 20. septembra do 8. oktobra v ZŠ Cierny Balog Od 11. oktobra do 29. oktobra v ZŠ Brusno Od 1. novembra do 29. novembra v ZŠ u Filipa v Banskej Bystrici (Kontaktna osoba pre ZŠ v Čiernom Balogu -- riaditelka Mgr. Ľubica Vránska, 0911 153 994) Priatelia Zeme-CEPA sú občianske združenie, ktorého poslaním je chrániť prírodu a krajinu, presadzovať sociálnu a ekonomickú spravodlivosť, podporovať vyvážený rozvoj regiónov a posilňovať účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejného záujmu. Priatelia Zeme-CEPA pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Vyhľadávajú, podporujú a aktivizujú občanov a ich skupiny, rozvíjajú zručností a schopností svojich členov, pomáhajú vidieckym samosprávam pripravovať a realizovať projekty, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj a vyvíjajú osvetovú, publikačnú, konzultačnú, informačnú a vzdelávaciu činnosť. Organizácia sídli na Ponickej Hute a má pobočky v Banskej Bystrici a v Bratislave.

    17. septembra 2010 11:52
  • Dážď opäť priniesol alergikom čiastočnú úľavu

    Chladné a daždivé počasie v uplynulom týždni spôsobili na celom území Slovenska opäť výrazné zníženie hladiny peľu v ovzduší. Podľa údajov monitorovacích staníc peľovej informačnej služby (PIS) pri Úradu verejného zdravotníctva Bratislave a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) Košiciach, Trnave, Nitre, Žiline a Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom PIS na Slovensku, najvyššiu hladina peľu ambrózie v uplynulom týždni namerali skoro všetky monitorovacie stanicami PIS. Maximum zaznamenala Bratislava a to166 peľových zŕn v meter kubicný vzduchu. Na ostatnom území Slovenska sa v ovzduší vyskytoval väčšinou v nižších- alergologicky menej významných koncentráciách aj peľ ambrózie i ostatných alergénov. Išlo hlavne peľ skorocelu, mrlíkov, chmeľu a ďalších bylín najmä z čeľade astrovitých a mrkvovitých. Opätovne v ovzduší výrazne na celom území Slovenska klesli koncentrácie spór -plesní rodov Cladospórium a Alternária. „Pokračujúce chladné počasie s výraznou zrážkovou činnosťou bude udržiavať nízke hladiny denných koncentrácií peľu v ovzduší aj naďalej. K významnému nárastu denných koncentrácií silne alergizujúceho peľu ambrózie i ostatných bylín totiž dochádza hlavne v súvislosti s výraznejším oteplením. Zvýšia sa aj koncentrácie spór húb (plesní), s peľom paliny a tráv v ovzduší v nízkych koncentráciách“ uviedla RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Pripomenula, že s peľom ďalšieho výrazného alergénu- paliny a tráv v ovzduší v nízkych koncentráciách sa budeme stretávať až do neskorej jesene.

    16. septembra 2010 15:07
  • Balet Parížskej opery môžete vidieť aj vy

    Snívali ste niekedy o tom, že strávite večer v niektorej zo svetových opier, sledovaním tých najtalentovanejších umelcov na svete? To, po čom túžite, sa môže stať skutočnosťou. Je pravda, že vás nevezmeme do hľadiska jednej z najslávnejších opier v Paríži, no aj napriek tomu môžete zažiť atmosféru a zážitok z výborných predstavení na vlastnej koži. Po minuloročnom úspechu live prenosov z opery v New Yorku vám Europa Cinemas ponúka aj tento rok rovnaký zážitok - tentokrát nielen z New Yorku, ale aj z Paríža. Filmová distribučná spoločnosť Aerofilms pokračuje v sérii vysielaní priamych prenosov Baletu Parížskej opery do kín. Okrem českých kinosál však jedny z najkvalitnejších vystúpení uvidia aj Banskobystričania v kinosále multikina Europa Cinemas. Sériu prenosov odštartuje už vo štvrtok o 19.30 h záznam romantickej drámy "Dáma s kaméliami" z dielne jedného z najslávnejších súčasných choreografov Johna Neumeiera. V inscenácií budú môcť diváci obdivovať: Agnès Letestu, Dorothée Gilbert, Delphine Moussin a mnohým divákom známeho José Martinéza. Srdcervúci románový príbeh Dáma s kaméliami, srdcervúci románový príbeh červenej knižnice z pera Alexandra Dumasa mladšieho sa voľne zakladá na skutočnom vzťahu, ktorý spisovateľ udržiaval s parížskou kurtizánou. Dráma veľkej, no márnej lásky, milencov rozdelených spoločenskými konvenciami, sklamanie a posmrtné zmierenie sú ako stvorené pre baletné stvárnenie. Divákovi môže byť námet dobre známy z opery La traviatta, avšak súčasné baletné stvárnenie Johna Neumeiera z roku 1978 sme doposiaľ v Čechách či na Slovensku vidieť nemohli. John Neumeier je jedným z najúspešnejších súčasných choreografov, a zároveň je aj riaditeľom slávneho Hamburského baletu. Preslávil sa práve schopnosťou preniesť na javisko veľké celovečerné drámy s hlbokým prepracovaním psychológie postáv a súčasným pohľadom na námet. Jeho choreografia ťaží to najlepšie z klasickej baletnej techniky, ktorú pravdaže používa v nových súvislostiach, a obohacuje ju súčasnými tanečnými prístupmi. Pripravený je skutočne fascinujúci prenos výbornej baletu z dielne špičkového choreografa. Nebudete síce sedieť v hľadisku najznámejších operných sál sveta (čo sa odrazí aj na cene vstupného, ktoré je len 13 € - pričom cena lístku do Parížskej opery sa môže vyšplhať až na 130 €), no zážitok budete mať určite obrovský. Nebude však posledný. Europa Cinemas pripravila hneď niekoľko prenosov, či už live, alebo zo záznamu. Program vysielania z opery v New Yorku môžete nájsť na stránke Europa Cinemas. Z predstavení Parížskej opery sa v priebehu nasledujúcich mesiacov môžete tešiť na nasledujúce inscenácie: Dáma s kaméliami/La Dame aux camélias Choreografia: John Neumeier Hudba: Fryderyk Chopin 16.9. 2010 o 19:30 (záznam) Labutie jazero/Le Lac des cygnes Choreografia: Rudolf Nurejev Hudba: P.I. Čajkovskij 2. 12. 2010 o 19:30 (záznam) Caligula Choreografia: Nicolas Le Riche Hudba: Antonio Vivaldi 8. 2. 2011 o 19:30 (naživo) Coppélia Choreografia: Patrice Bart Hudba: Léo Delibes 28. 3. 2011 o 19:30 (naživo) Deti raja/Les Enfants du Paradis Choreografia: José Martinez Hudba: Marc-Olivier Dupin 9. 7. 2011 o 19:30 (naživo)

    15. septembra 2010 10:57
  • Dopravných nehôd stále viac ako krádeží

    Dopravných nehôd stále viac ako krádeží

    Prinášame pravidelný prehľad nehodovosti a krádeží v Banskobystrickom kraji za uplynulý týždeň. V uplynulom týždni bolo v Banskobystrickom kraji zaznamenaných celkom 35 krádeží vlámaním, pričom páchatelia spôsobili škody za viac ako 27-tisíc eur. V tomto týždni sa páchatelia vlámali do 2 chát, 11 áut a 3 obchodov a reštaurácii. Najviac vlámaní bolo zaznamenaných v okresoch Brezno a Lučenec, kde v obidvoch okresoch došlo počas minulého týždňa k 9 prípadom krádeží vlámaním. Na území kraja sa uplynulý týždeň stalo 41 dopravných nehôd, pri ktorých sa 5 osôb zranilo ťažko a 18 osôb utrpelo ľahké zranenia. Hmotné škody sú odhadnuté na 197-tisíc eur.

    14. septembra 2010 14:10
  • Výskyt chrípky stále narastá

    Výskyt chrípky stále narastá

    Tak, ako predpokladali odborníci, aj tohtoročný začiatok školského roka bol pre výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO), ako aj chrípky (CHPO), prelomový. V porovnaní so situáciou pred začiatkom vyučovania totiž výskyt ARO stúpol o vyše 61 a výskyt chrípkových ochorení dokonca až o vyše 161 percent. Zvýšenie chorobnosti je evidentné aj v medziročnom porovnaní- ARO stúpli o takmer 40 a chrípkové ochorenia o 37 percent. V Banskobystrickom kraji, v ktorom údaje o výskyte týchto ochorení pravidelne monitoruje Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, to predstavuje chorobnosť na ARO 900 prípadov a na CHPO 105 prípadov na 100 tisíc obyvateľov. Podklady na analýzu aktuálneho stavu vo výskyte týchto ochorení zaslalo hygienikom 47 percent všeobecných lekárov pre deti a dorast a 42 percent všeobecných lekárov pre dospelých z celého Banskobystrického kraja. Odborníci naďalej apelujú na zvýšenú pozornosť hygiene rovnako v domácnostiach, ako aj v školských a predškolských zariadeniach. Rovnako upriamujú pozornosť aj na očkovanie proti sezónnej chrípke, na ktoré by sa pacienti mali informovať u svojich všeobecných lekárov. Najvyššia chorobnosť na ARO je v okresoch Veľký Krtíš, Banská Bystrica, Žarnovica a Žiar nad Hronom, chrípkové ochorenia sa zas najviac šíria v okresoch Revúca, Veľký Krtíš a Poltár. Najviac postihujú vekové skupiny 6 až 14- ročných detí, ale paradoxne aj skupinu dospelých od 20 do 59 rokov. Rovnaký trend je aj vo výskyte chrípkových ochorení. Akútne respiračné ochorenia i chrípka mali u 3,4 percenta prípadov aj komplikácie. Najviac - až 10,8 percenta, ich bolo vo vekovej skupine detí od 0 do 5 rokov, ale aj u detí základných a stredných škôl. Ide hlavne o zápaly dutín, zápaly stredného ucha, a v 23 prípadoch o zápaly pľúc.

    13. septembra 2010 17:55
  • Počet nezamestnaných v okrese mierne klesol

    Počet nezamestnaných v okrese mierne klesol

    Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici eviduje za uplynulý mesiac mierny pokles nezamestnanosti v našom okrese. Najväčší problém zamestnať sa majú aj naďalej obyvatelia s najvyššie dosiahnutým stredoškolským vzdelaním. [caption id="attachment_4456" align="alignright" width="300" caption="foto: mybanktracker.com"][/caption] V našom kraji bolo uplynulý mesiac evidovaných 5 384 nezamestnaných, čo predstavuje 8,51 % z produktívnej časti obyvateľstva. Oproti minulomesačnému počtu 5 518 a miere nezamestnanosti dosahujúcej 8,69 % tak evidujeme mierny pokles. Číslo je však stále mimoriadne vysoké. Len pre porovnanie, minulý rok bolo za mesiac august evidovaných 4 774 obyvateľov, čo iba mierne presahovalo celkovú 7,5 %-nú mieru nezamestnanosti. Najväčšiu vinu na tom nesú dlhotrvajúce následky krízy a s nimi spojený úbytok pracovných príležitostí. 4 575 nezamestnaných má dosiahnuté maximálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, z toho 832 má iba základné a 81 nedokončené základné vzdelanie. S vyšším ako stredoškolským vzdelaním je medzi nezamestnanými 809 obyvateľov Banskobystrického okresu. Z celkovej evidencie nezamestnaných je 2 606 žien. Najväčšie problémy zamestnať sa majú obyvatelia nad 35 rokov, ktorých je spolu 3 184 a tvoria takmer 60 % nezamestnaných (59,1 %). Dlhšie ako 12 mesiacov je na Úrade práce evidovaných 1889 uchádzačov o zamestnanie, z čoho je 358 nezamestnaných evidovaných dlhšie ako 48 mesiacov. Ku koncu mesiaca eviduje Úrad práce 188 voľných pracovných miest nahlásených zamestnávateľmi.

    10. septembra 2010 13:54
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3