s DTonline.sk

Školstvo

  • Mirka Petrincová z Detvy je druhou najkrajšou Misskou v BBSK

    Mirka Petrincová z Detvy je druhou najkrajšou Misskou v BBSK

    Mirka Petrincová obhájila svoju pozíciu z oblastného kraja a stala sa 1. Vicemiss BBSK! Naša zástupkyňa, žiačka 2. ročníka Obchodnej akadémie sa do finále kvalifikovala z regionálneho kola, ktoré sa konalo vo Zvolene. Finále súťaže sa úspešne zhostila Rimavská Sobota, kde v Dome kultúry pripravili organizátori veľmi vydarené podujatie. Dvanásť finalistiek zo všetkých kútov Banskobystrického kraja sa predstavilo v piatich súťažných disciplínach. /*banner*/ Na úvod sa predstavili tak porote ako aj povzbudzujúcemu publiku. Prelomili počiatočnú trému a v druhej disciplíne prezentovali módu zo svojho obľúbeného obdobia. Naša zástupkyňa si pre farebnosť  a nápaditosť zvolila 70-te roky. Následne prišla najobávanejšia časť a to rozhovor na tému, ktorú si vytiahli zo záludného klobúčika. Túto časť ako aj voľnú disciplínu – tanec na motívy Pomády – zvládla výborne a ostávala už len záverečná promenáda v spoločenských šatách. Pri slávnostnom vyhlásení výsledkov skandovala zaplnená sála rôzne čísla, no pri vyhlásení jednotky ako prvej Vicemiss bolo počuť aj našich 15 zástupcov. Srdečne blahoželáme a prajeme veľa študijných úspechov.

    15. februára 2016 18:21
  • Učitelia pozývajú verejnosť na diskusiu o štrajku a situácii v školstve

    Učitelia pozývajú verejnosť na diskusiu o štrajku a situácii v školstve

    Pozývame rodičov a verejnosť na spoločnú diskusiu vo štvrtok 28.1 2016 o 17:30 hod. do školskej jedálne Základnej školy J.J.Thurzu v Detve. Ak Vás zaujíma, prečo slovenskí učitelia vstúpili do štrajku a chceli by ste štrajkujúcim učiteľom položiť nejaké otázky, ak rozmýšľate o tom, ako pomôcť slovenskému školstvu, očakávame Vás na spoločnej diskusii. Tešíme sa na vás! /*banner*/

    27. januára 2016 17:09
  • Štrajk učiteľov: Základné školy v Detve budú zatvorené

    Štrajk učiteľov: Základné školy v Detve budú zatvorené

    V pondelok 25. januára vstupujú mnohé školy na Slovensku do ostrého štrajku. Požiadavky učiteľov na zvýšenie platov sú v spoločnosti a vládami naprieč politického spektra dlhodobo ignorované a na okraji záujmu. Rokovania Iniciatívy slovenských učiteľov s ministrom školstva Jurajom Draxlerom nepriniesli odpoveď na otázku zvýšenia platov pedagogických zamestnancov. Pred pár dňami bola vyhlásená štrajková pohotovosť a po stroskotaní spoločných rokovaním v pondelok vstupujú učitelia do ostrého štrajku. V Detve sa do štrajku zapájajú všetky základné školy: ZŠ Kukučínová, ZŠ Štúrova, ZŠ Obrancov mieru, ZŠ Bernoláka a Špeciálna ZŠ Obrancov mieru. V okrese sa k nim prijája ZŠ Kriváň.  /*banner*/ Podľa webu Iniciatívy slovenských učiteľov je aktuálne k štvrtku 21. januára o 17:00 prihlásených do štrajku 588 škôl, čo je vyše 10 tisíc učiteľov. Učitelia chcú splniť 3 podmienky. Zvýšenie platov o 140 eur v tomto roku a o ďalších 90 eur na budúci rok. Navýšenie rozpočtu školstva o 400 miliónov eur. Prehodnotenie systému doplňujúceho vzdelávania učiteľov. ŠTRAJK UČITEĽOV JE NEOBMEDZENÝ, pokým sa vláda nedohodne s učiteľmi. autorský článok DTonline.sk

    21. januára 2016 17:20
  • II. Základná škola v Detve má 60 rokov

    II. Základná škola v Detve má 60 rokov

    Jubilujúca škola v Detve dostala cenu mesta a pozýva verejnosť na slávnosť do renovovaných priestorov vo štvrtok 18. februára 2016. Základná škola s materskou školou Alexandra Vagača v Detve získala Cenu mesta za dlhoročné dosahovanie vynikajúcich výsledkov v oblasti výchovy a vzdelávania. Ocenenie prichádza pri príležitosti 60. výročia školy, ktoré pripadá na aktuálny školský rok 2015/2016. Základná škola je druhou najstaršou školou v Detve. Prehliadka školy sa začne o 16.00 hod., slávnostný program o 17.00 hod. Súčasťou dňa otvorených dverí budú v čase od 9.30 -11.30 hod. tvorivé dielne pre deti materskej školy, ukážkové hodiny vyučovania CLIL pre rodičov a verejnosť. Výstavbu budovy ukončili v auguste 1955. Hneď 1. septembra 1955 slávnostne otvorili osemročnú základnú školu s ôsmimi triedami a s počtom žiakov 222. Po vytvorení nového školského zákona sa škola zmenila na deväťročnú základnú školu. Po roku 1976 opäť prešla na osemročnú školskú dochádzku. Dnes je znovu deväťročnou základnou školou, má 172 žiakov v 9 triedach, z toho 90 žiakov na prvom stupni a 82 žiakov na druhom stupni. V septembri 2011 bolo na podnet vtedajšej riaditeľky školy Margity Gajdošovej s podporou jej pedagogického kolektívu udelené škole čestné meno po Alexandrovi Vagačovi, ktorý sa preslávil v 19. storočí bryndziarstvom a syrárstvom. Od školského roku 2012/2013 začala svoju činnosť jednotriedna materská škola a zmenil sa celý názov na Základnú školu s materskou školou Alexandra Vagača v Detve. Materskú školu dnes navštevuje 18 detí vo veku od troch do šiestich rokov. V tom istom školskom roku bola otvorená aj Jazyková škola ako súčasť ZŠ s MŠ A. Vagača pre vyučovanie cudzích jazykov – anglického a nemeckého. Dnes navštevuje Jazykovú školu 22 poslucháčov v dvoch kurzoch anglického jazyka. /*banner*/ Škola sa od svojho vzniku neustále skvalitňovala. Ešte v roku 1972 začali na škole s pokusným vyučovaním nemeckého a anglického jazyka. V školskom roku 1995/96 prvýkrát otvorili experimentálnu prvú triedu s vyučovaním anglického jazyka. Projekt bol garantovaný Ministerstvom školstva a napriek jeho náročnosti dosiahli žiaci týchto tried i po pridaní druhého cudzieho jazyka výborné výsledky. V tomto trende škola pokračuje a jej hlavným smerovaním je komunikácia v cudzích jazykoch. K skvalitneniu výučby cudzích jazykov prispelo otvorenie a ďalšie rozvíjanie vyučovania metódou CLIL, na ktorú majú pedagógovia príslušné certifikáty. Je to metóda, v ktorej sa používa cudzí jazyk na učenie sa vedomostného predmetu. O tom, že vyučovanie cudzích jazykov prebieha na vysokej úrovni, svedčí aj opakované umiestňovanie sa žiakov na popredných miestach olympiád a na krajských kolách. Žiaci dosahujú vynikajúce výsledky aj v iných oblastiach. Na základe komplexných výsledkov a hodnotenia škôl inštitútu INEKO patrí ZŠ s MŠ A. Vagača prvé miesto v okrese Detva a ôsme miesto v rebríčku najlepších základných škôl v Banskobystrickom kraji. Žiaci sa každoročne zúčastňujú na exkurziách, výletoch, škole v prírode, lyžiarskych a plaveckých výcvikov, jazykových pobytov. Prijatím čestného mena sa škola zaviazala k šíreniu kultúrneho dedičstva regiónu. S finančnou podporou mesta Detva sa škole úspešne darí realizovať Deň Bryndze spojený so súťažou vo varení halušiek, tematickými tvorivými dielňami a hrami. Podujatie navštevujú aj žijúci potomkovia slávneho Alexandra Vagača. Spomenúť treba aj zbierku Deň narcisov, kedy učitelia, žiaci a rodičia školy každoročne prispievajú do zbierky realizovanej v spolupráci s Klinikou pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny v Banskej Bystrici. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Anna Cíbiková  

    20. januára 2016 15:31
  • Eurokvíz: Do Štrasburgu poputujú žiaci III.ZŠ Tereza Belková a Jakub Hupian

    Eurokvíz: Do Štrasburgu poputujú žiaci III.ZŠ Tereza Belková a Jakub Hupian

    Dňa 15. januára 2016 v DK A. Sládkoviča Súkromné centrum voľného času pripravilo pre žiakov základných škôl kvíz o Európskej únii.  Súťažilo sa v 5 disciplínach : Hymny štátov EÚ – žiaci v priebehu 30 sekúnd mali vypočutú hymnu priradiť k štátu Vlajky štátov EÚ – na predlohe mali vyfarbiť vlajky vylosovaných  štátov Spoznať  podľa obrysovej mapky názvy štátov EÚ a priradiť k nemu hlavné mesto Kvíz  bol zameraný na históriu  EÚ, europoslanci, športovci, festivaly, európske rieky a pohoria, umelci, štatistiky o EÚ Každý súťažný tím  mal pridelený región , ktorý mal charakterizovať – jeho históriu, zvyky, tradície, kultúru – piesne, tance, špeciality . Disciplínu si družstvo mohlo pripraviť doma. Za vedomosti, ktoré žiaci preukázali im treba poďakovať a zároveň aj pedagógom zo ZŚ, ktorí na súťaž žiakov pripravovali . Žiaci ukázali  nielen vedomosti, ale aj tímového ducha, kreativitu a originalitu. Súťaž prišiel podporiť europoslanec Ing. Ivan Štefanec, ktorý projekt podporil nielen svojou účasťou, ale aj vecnými cenami a ako člen poroty, ktorú doplnila p. Mgr. Darina Labáková a Mgr. Mária Lešáneková. SCVČ odovzdalo p. I. Štefancovi upomienkové darčeky, ktoré deti vytvorili na krúžkoch. Celú organizáciu kvízu zabezpečil p. Mgr. Jozef  Pavlov. /*banner*/ Víťazným tímom sa stali žiaci : Tereza Belková a Jakub Hupian z 3 ZŠ Obrancov Mieru Detva, ktorí vyhrali trojdňový zájazd do  Štrasburgu sídla EP a budú reprezentovať naše mesto. Prajeme im veľa pekných zážitkov. Vyhodnotenie Eurokvíz 2016 ZŠ / Disciplíny body Hymny štátov EÚ Vlajky Štátov EÚ Slepé mapky štátov EÚ a hlavné mestá Kvíz o Európskej únii Prezentácia regiónu európskeho významu Body celkom Poradie ZŠ Obrancov Mieru Detva 1 2 4 6 15 /5,5,5, / 28 bodov 1.miesto Súkromné osemročné gymnázium Lučenec 1 2 2 5 15 /5,5,5 / 25 bodov 2.miesto ZŠ J.J. Thurzu Detva 1 2 4 4 13 / 3,5,5,/ 24 bodov 3.miesto ZŠ Kukučínova Detva 1 1 4 8 5 / 1,2,2 / 19 bodov 4.miesto autor: SCVČ Detva  

    15. januára 2016 22:19
  • Žiaci Spojenej školy Detva v Európskom parlamente v Štrasburgu

    Žiaci Spojenej školy Detva v Európskom parlamente v Štrasburgu

    Žiaci Spojenej školy v Detve navštívili Európsky parlament v Štrasburgu. Zažili tak nielen atmosféru simulovaného rokovania poslancov Európskeho parlamentu, ale tiež sviatočnú náladu vianočných trhov. Už po siedmykrát dostali naši žiaci príležitosť zúčastniť sa programu Euroscola, ktorý na Slovensku organizuje Informačná kancelária Európskeho parlamentu. Stalo sa tak vďaka podujatiam, ktoré sme ešte na jeseň minulého roka zorganizovali v spolupráci s viacerými zaujímavými hosťami vrátane poslancov EP za Slovensko. Hlavným cieľom bolo prezentovať úlohy a poslanie Európskej únie. Spolu 26 žiakov a 3 učitelia sa v stredu 16. decembra vybralo na cestu do jedného z „hlavných miest“ Európy Štrasburgu. Dlhú cestu sme si rozložili na dva dni a využili tak možnosť spoznávať zaujímavosti a krásy Nemecka. Našou prvou zastávkou bolo bavorské mesto Regensburg, ktorého historické jadro mesta je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Po prehliadke sme pokračovali do metropoly Bavorska – Mníchova, kde sme vzhliadli vysvietenú futbalovú Allianz- arénu a ubytovali sa v mládežníckej ubytovni. /*banner*/ Na druhý deň sme pokračovali do najkrajšieho a najromantickejšieho zámku v strednej Európe - Neuschwanstein. Po ceste obklopenej zasneženými štítmi Álp sme sa ocitli v mestečku Hohenschwangau, ktoré má to šťastie pýšiť sa hneď dvoma zámkami. Rovnomenným zámkom Hohenschwangau a ešte krajším Neuschwansteinom. Polhodinová prechádzka k zámku sa skutočne oplatila. Videli sme nádherné miestnosti (vrátane malej jaskyne), ktoré sa niesli hlavne v duchu Wagnerových opier. Naša cesta pokračovala celým Nemeckom až do pohraničného mestečka Kehl. Na tretí deň čakal na všetkých hlavný bod programu – celodenný pobyt v Európskom parlamente. Žiaci mali možnosť stretnúť sa s rovesníkmi z ďalších 20 krajín Európskej únie. Na úvod boli rozdelení do pracovných skupín podľa vopred pripravených tém ako budúcnosť Európy, životné prostredie, migrácia či nezamestnanosť mladých. Po raňajkách sa všetci stretli vo veľkej sále, kde im pracovníci Európskeho parlamentu priblížili fungovanie Európskej únie a zároveň zástupcovia škôl predstavili krajinu, ktorú reprezentujú. Naše kroje a ľudové piesne zabodovali a roztlieskali celú sálu. Po obede pokračoval program svojou pracovnou časťou. Takmer 500 zúčastnených žiakov čakala najskôr súťaž Eurogame, ktorej podstata je riešenie vedomostného testu pozostávajúceho z otázok vo všetkých jazykoch EÚ. Aby to mali žiaci ešte ťažšie, súťažiť musia štvorčlenné tímy zložené zo zástupcov štyroch rôznych krajín. Najlepšie tímy sa potom predstavili vo finále, a to i za slovenskej účasti. Michaela Debnárová z 2.OA triedy spolu so svojimi spoluhráčmi z modrého družstva zdolali vo vedomostno-hudobnom finále ostatných súperov a stali sa celkovými víťazmi súťaže Eurogame. Hlavným popoludňajším programom bolo rokovanie vo výboroch. Žiaci mali možnosť prezentovať svoje príspevky k pripraveným témam a vypracovať vlastnú správu. Tá bola následne prezentovaná na záverečnom zasadnutí a po diskusii odsúhlasená všetkými prítomnými. Na záver programu nasledovala tradičná vlajkosláva za zvukov hymny Európskej únie „Ódy na radosť“. Po skončení oficiálneho programu sme sa ešte vybrali do centra Štrasburgu na najstaršie a hádam aj najkrajšie vianočné trhy v Európe. Mohli sme obdivovať majestátnu katedrálu, originálnu alsaskú architektúru, obrovský vianočný stromček a nekonečné kilometre vianočnej výzdoby. Potom sa všetci plní dojmov a nových zážitkov vybrali na spiatočnú cestu domov. Pre mnohých sa stala zároveň veľkou výzvou vo svojou ďalšom sebazdokonaľovaní, a to hlavne v cudzích jazykoch, ktoré sú bránou do sveta. Zdroj : Spojená škola v Detve V Detve : 12.01.2016    

    12. januára 2016 21:48
  • Technická olympiáda ukázala vedomosti a zručnosti detí z Podpoľania

    Technická olympiáda ukázala vedomosti a zručnosti detí z Podpoľania

    V dielňach SSŠ Detva sa 2. decembra konal  ďalší, už 6.  ročník Technickej olympiády ktorú organizovalo SCVČ Májáčik. Celkovo sa súťaže zúčastnilo 26 žiakov z deviatich základných škôl. Deti si preverili svoje teoretické vedomosti o technike a praktické zručnosti , súťažili v dvoch kategóriách A a B. Teoretické testy obsahovali rôzne otázky a úlohy. Deti museli spoznať druhy drevín, technických nástrojov, či častí napr. bicykla. V praktickej časti pod vedením majstrov odbornej výchovy a učiteľov technickej výchovy mali za úlohu zhotoviť technický výrobok. V kategórii A to bol drevený svietnik a v kategórii B to bol drevený uholník. Deti ukázali naozaj výborné zručnosti, nakoľko pracovali samostatne podľa technických výkresov. Celkovo lepšie najmä v technickej časti boli deti, ktoré bývajú v domoch a deti zo škôl, kde sa vyučuje technická výchova.   Víťazom v kategórii A sa stali  Matej Olšiak a Matej Martinský zo ZŠ J.J.Thurzu v Detve, víťazom v kategórii B  Vojtech Ilčík zo ZŠ s MŠ  Hriňová. Víťazi postupujú na krajské kolo do B. Bystrici. /*banner*/ autor: SCVČ Majáčik

    08. decembra 2015 08:01
  • Roman Vrťo otvorene o zdĺhavej rekonštrukcii kotolne v MŠ

    Roman Vrťo otvorene o zdĺhavej rekonštrukcii kotolne v MŠ

    Klobúk dole pani riaditeľka! Rekonštrukcia vykurovania v Materskej škole Námestie SNP bola úspešne realizovaná. Odovzdávanie prebehlo za účasti vedenia mesta a bleskov fotoaparátu hovorkyne mesta. Celé odovzdávanie mohlo mať naozaj slávnostnú atmosféru. Je tu však veľké ALE... Rodičia a vedenie škôlky vedia, že niet čo oslavovať. Mesiace vopred sa dožadovali informácií, kedy bude vykurovanie zabezpečené. Poslanci vyčlenili peňažné prostriedky na rekonštrukciu už začiatkom roka. Riaditeľka Materskej školy si išla zodrať nohy od snahy veci pohnúť dopredu. Veď išlo o jej deti a rodičia sa oprávnene dožadovali urýchleného riešenia vykurovania. Taktiež poslanci urgovali vedenie Mesta, aby kompetentní začali vo veci konať (súťaž na projekt pre plynovú prípojku, realizácia prípojky, výber dodávateľa plynu), kedže čas bežal a kúrenie v nedohľadne. /*banner*/ Primátor Mesta Detva prisľúbil, že sa osobne postará, aby sa v Materskej škôlke do konca septembra kúrilo. V škôlke sa žiaľ nekúrilo ani začiatkom októbra. Zlom nastal až vtedy, keď rodičia prestali vodiť deti do škôlky, aby sa nehrali v zime a nové kúrenie bolo stále v nedohľadne. Vtedy už nebolo do reči nikomu. Riaditeľka škôlky zháňala od známych vykurovacie telesá, aby deti nemrzli. Obrazne povedané „Klobúk dole pani riaditeľka!! “  Aj napriek atakom zo strany Mesta Detva na jej neschopnosť a slabú komunikáciu, sa nedala zatiahnuť do osobných sporov a dotiahla veci do konca. Máme dobrú riaditeľku škôlky, vážme si ju! Blesky fotoaparátov pri odovzdávaní kúrenia sa zapli 19.10.2015 a pachuť, ktorá zostala po tomto "divadle" zostáva každému z nás, ktorí vedia ako to na Meste chodí… Ing. Roman Vrťo zástupca poslancov MsZ Detva    

    14. novembra 2015 19:51
  • Mládežnícka výmena: KNOW THYSELF – POZNAJ SÁM SEBA

    Mládežnícka výmena: KNOW THYSELF – POZNAJ SÁM SEBA

    Mladým ľuďom v súčasnej dobe treba ukázať , že voľný čas sa  dá tráviť aj iným spôsobom, ako pri počítačoch a rôznych výdobytkoch modernej doby. Práve na základe tejto myšlienky vznikol projekt s názvom KNOW THYSELF – Poznaj sám seba, ktorý bol implementovaný Základnou školou v Slatinských Lazoch v spolupráci s občianskym združením Aktívne mesto pôsobiacim v Detve. Cieľom projektu, ktorý bol realizovaný prostredníctvom programu Erasmus + bolo aktivizovať mladých ľudí v mikroregióne Podjavorie, zapojiť ich do rôznych aktivít, rozvíjať ich kreativitu a  navrátiť miestnym obyvateľom spolupatričnosť. Realizácia projektu prebiehala od 28. 9. do 4. 10. 2015. Mládežníckej výmeny sa zúčastnili národné tímy zo Slovenska, Španielska, Turecka a Poľska. Počas týždňa, ktorý bol plný aktivít a zážitkov mali možnosť nielen zlepšiť svoje jazykové schopnosti, ale  hlavne spoznať vzájomne jeden druhého, svoje kultúry a zvyky. Obdobie realizácie bolo rozdelené na dve časti. Prvé štyri dni mládež zbierala inšpiráciu a spoznávala krásy Banskobystrického kraja a regiónu Podpoľanie. Nasledujúce tri dni sa vďaka nazbieranej inšpirácii mohla prejaviť kreativita mládežníkov. Vytvorili sa  dve zmiešané skupiny. Zatiaľ čo jedna sa v spolupráci s permakulturistom pánom J. Fekiačom venovala navrhovaniu i praktickej realizácii bylinnej špirály, ohniska a  náučného chodníka v Základnej škole v Slatinských Lazoch, druhá skupina sa pod vedením pána Krška venovala LAND ARTu v obci Klokoč, neďaleko minerálnych prameňov Polomy. Nakoľko sa to v určenom termíne realizačnej fázy nestihlo, škola zorganizovala  brigádu a do prác zapojila aj miestnu komunitu – učiteľov, žiakov, rodičov a ochotných dobrovoľníkov, ktorí v  Slatinských Lazoch. pomohli  začatú prácu v areáli školy dokončiť. /*banner*/ Veríme, že úsilie mladých ľudí venované reorganizácii areálu školy bude pre školu prospešné a spríjemní žiakom výchovno-vzdelávací proces. Dúfame, že vďaka tomuto projektu vzrastie aktivita mladých v regióne a podporí ich aj staršia generácia, aby sa dianie v obciach a súdržnosť obyvateľov nevytrácalo. Dagmar Kulichová ZŠ Slatinské Lazy

    13. novembra 2015 23:06
  • Absolútnym detvianskym talentom je Šimon Šufliarský

    Absolútnym detvianskym talentom je Šimon Šufliarský

    1. ročník podujatia Detva má talent pozná víťazov. V Dome kultúry Andreja Sládkoviča sa na najtalentovanejšie deti zo všetkých detvianskych základných škôl prišlo pozrieť vyše 300 divákov. Mali možnosť sledovať vystúpenia v troch kategóriách: spev, tanec a hudobný nástroj. Výkony vystupujúcich hodnotila porota v zložení: Ivan Ivan (spev), Štefan Chlebo (tanec), hra na hudobný nástroj (Zdenka Fekiačová Skruteková), Mária Lešáneková (organizátor SCVČ Majáčik), Martin Cibulka (sponzor). V každej kategórii víťaza určil hlavne odborník z poroty za danú kategóriu. V kategórii spev ako prvá vystúpila najmladšia súťažiaca Sofia Golianková (1.ZŠ) s ľudovou piesňou. Na ľudovú nôtu pokračovala Ester Lucia Kučerová (2.ZŠ). S modernou piesňou Ta ne od Kristíny vystúpila Nina Kulišiaková (4.ZŠ). Kategóriu spev uzavrel duet Veroniky Beskydiarovej a Terézie Halánovej (3.ZŠ) s piesňou Hallelujah.  /*banner*/ V kategórii tanec sa ako prví predstavila rock and rollová dvojica Sebastián Bršel a Viktória Tomaszová (4.ZŠ). Po nich sa predstavili členovia hudobno-tanečnej kapely Gipsy Rebelko (2.ZŠ). Ľudový tanec reprezentovalo trio z DFS Podpoľanček (3.ZŠ) a kompletnou choreografiou DFS Ratolesť (1.ZŠ). V kategórii hra na hudobný nástroj zahrali na akoredeóne Richard Golian (3.ZŠ) a Dávid Ďurica (4.ZŠ). Na husliach v doprovode klavíra sa prezentoval Šimon Šufliarský (2.ZŠ) a kategóriu uzavrel na heligonke Ľuboš Vidiečan (1.ZŠ). Kým sa porota poradila o výsledkoch podujatia, vystúpili taneční hostia - tanečná skupina Štefana Chleba Wanted a hriňovská tanečná skupina Fresh a bola vyžrebovaná tombola. Víťazmi v jednotlivých kategóriách sa stali: spev - Veronika Beskydiarová, Terézia Halánová (3.ZŠ) tanec - DFS Ratolesť (1.ZŠ) hra na hudobný nástroj - Šimon Šufliarský.(2.ZŠ) cena poroty - Sofia Golianová (1.ZŠ)  Všetky deti podali profesionálne výkony, v ktorých vynikli ich talenty. Napriek tomu, jeden zo súťažiacich vynikol absolútne a to žiak ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve Šimon Šufliarský. Ten sa stal absotútnym víťazom Detva má talent 2015! autor: SCVČ Detva

    08. novembra 2015 17:20
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3