s DTonline.sk

Rozhovor

  • Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Prinášame rozhovor s prekvapením župných volieb - Mariánom Kotlebom. V prvom kole volieb predsedu VÚC ste získali viac ako 26 000 hlasov, výrazne ste predbehli Kaníka a o týždeň nastúpite do ringu proti Maňkovi v druhom kole. Čakali ste takýto výsledok? Spolu s kolegami z Ľudovej strany Naše Slovensko sme čakali trošku iný výsledok – viac pre Kaníka, menej pre Maňku, no v môj postup do druhého kola sme verili. Čo si myslíte, čomu vďačíte za tento výsledok? Poctivej dlhoročnej práci, podpore priateľov a rodiny, a vôli Božej. Všeobecne sa rozšíril pocit, zdá sa že oprávnene, že pred druhým kolom volieb Vás médiá cielene ignorujú. Čo si o tejto ignorácií myslíte? Ignorácia mojej osoby zo strany médií nie je pocit, ale fakt. Mocní mediálnej scény sa veľmi rýchlo dohodli so zástupcami politickej mafie na tom, ktorý kandidát je ten „pravý“. Z ich hystérie mi je do smiechu, no vzhľadom na výročie tzv.  zamatovej revolúcie aj do plaču. V každom prípade je to však na zamyslenie – tí, ktorí predstaviteľom vládnej strany ešte deň pred voľbami nevedeli prísť na meno, ich dnes horlivo podporujú. Týka sa to médií rovnako ako politikov. Médiá i politickí súperi Vás označujú za extrémistu. Ako na to reagujete? Nebol som to ja, kto doviedol republiku na pokraj sociálneho i ekonomického krachu, nie som to ja, kvôli komu ľudia nemajú prácu za primeranú plácu. Takže tieto označenia pokladám za úbohé pokusy o moju diskreditáciu. Tí, ktorí sa znižujú na takúto úroveň len dokazujú, že nemajú argumenty, ktorými by mohli oponovať mojej kritike, že nemajú argumenty, ktorými by mohli napádať naše efektívne riešenia. Iným názorom, ktorý bol prezentovaný aj na našom portáli je, že občania sú frustrovaní a voľbou Kotlebu ventilujú svoj protest. Pripúšťate to? Tých názorov bolo od vyhlásenia volieb publikovaných mnoho. V podstate každý môže mať iný názor, a ja nebudem nikomu ten jeho vyvracať.  Avšak ak ma ľudia volili ako protest, tak som rád. Pretože protest je začiatkom každej zmeny. Čo očakávate od druhého kola volieb? Ako sa naň pripravujete? Čo je ťažiskovou témou Vašej kandidatúry? Od druhého kola, resp. od kampane pred druhým kolom som očakával najmä konštruktívny a férový súboj argumentov, poukazujúcich na to, čo všetko kraj pre ľudí môže spraviť. Namiesto toho sme sa už pár minút po sčítaní hlasov dočkali prirovnávania k Hitlerovi, a v podobnom duchu je kampaň zo strany môjho protikandidáta a médií vedená doteraz. Ja som však napriek všetkému ostal v pragmatickej rovine a kampaň sa snažím viesť informačne – najmä prostredníctvom novín NAŠE SLOVENSKO informovať  ľudí o tom, čo pre nich chcem z pozície predsedu kraja, ale aj z pozície poslanca, urobiť. Prioritami môjho programu sú dve témy. Prvou je zlepšenie sociálneho postavenia rodín a odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi. Druhou je zvýšenie bezpečnosti aj v odľahlých častiach nášho kraja. Vzhľadom na to, čo sa v týchto dňoch deje v Jelšave, si myslím, že potreba začať riešiť práve tieto témy je nanajvýš akútna. Aký je Váš názor, politický či osobný na Vášho súpera Vladimíra Maňku? Pána Maňku pokladám za kariérneho politika, a z časti aj za supermana. Človek z mäsa a kostí jednoducho nedokáže zodpovedne vykonávať dve veľmi náročné práce v Bruseli a v Banskej Bystrici súčasne. To sa jednoducho nedá. Kraj ohromila najmä rozsiahla kampaň Ľudovíta Kaníka. Po voľbách prichádzajú mnohokrát nepríjemné otázky ohľadom jej financovania a výšky nákladov. Ako je to s Vašou kampaňou? Do konania prvého kola sme spolu - 15-ti kandidáti ĽS Naše Slovensko v Banskobystrickom  kraji – na kampaň minuli bez pár drobných 5000,- eur. Predpokladám, že kampaň pred druhým kolom túto sumu neprevýši, pretože jednoducho nemá z čoho. Pre ľudí ste známy najmä z ulíc – z protestných pochodov, či iných akcií. Pravdepodobne stretávate kvantum ľudí. S čím sa na Vás obracajú? Ľudia sa na mňa, ako aj mojich kolegov z ĽS Naše Slovensko, obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri ochrane a obrane či už pred cigánskymi extrémistami, alebo pred nečinnosťou, či skôr zločinnosťou, úradov. Pokiaľ to je v našich silách, vždy sa im snažíme pomôcť. Ako hodnotíte vašu vysokú podporu na Podpoľaní? Ľudia v Detve a okolí sa už zjavne nechcú nechať ďalej zbedačovať a týrať, a volajú po zmene. V Detve je značný problém s rómskou komunitou. Ako by ste ho z pozície predsedu kraja riešili? Problémom s cigánskymi extrémistami nie je postihnutá len Detva, ale aj mnohé ďalšie mestá a obce nášho kraja. Nie je pravda, že kraj v tejto otázke nemôže nič robiť. Práve naopak, kraj má v zmysle zákona č. 302 / 2001 povinnosť angažovať sa aj v tejto otázke. V rámci môjho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v B. Bystrici som pod vedením doc. Ing. Štefana Hronca, PhD. vypracoval, a z ekonomického hľadiska aj prepočítal, projekt zvýšenia bezpečnosti slušných obyvateľov nášho kraja. Verím, že z pozície predsedu kraja by som v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy mal možnosť túto štúdiu realizovať v praxi. Zúčastnili ste sa pochodu proti ťažbe zlata. Ako vnímate tento, asi najväčší problém na Podpoľaní? Ľudová strana Naše Slovensko sa ako prvá politická strana oficiálne vyjadrila proti plánovanej ťažbe. Ja Po ukončení prvého protestu v Detve som osobne dohováral zástupcom o.z. Podpoľanie nad zlato, že ak chcú, aby tie protesty mali váhu, tak treba protestovať v Bratislave, alebo aspoň v Bystrici. Jednoducho tam, kde sa o osude ťažby rozhoduje. Nakoniec sa po dlhom váhaní odhodlali k protestu pred Úradom BBSK v Banskej Bystrici, no ten protest bol tieť taký nemastný – neslaný. Malo sa ísť priamo na úrad, tie stovky ľudí mali žiadať vysvetlenie od predsedu alebo podpredsedu kraja. Môj názor je taký, že ak chceme, aby protesty zabrali, tak musia byť tvrdšie. Aby sa nad nimi kompetentní už neusmievali, ale aby sa zamysleli. Ako predseda kraja som pripravený kráčať v prvej línii. Navštívili ste niekedy Podpoľanie? Aký pocit ste si odniesli? Táto otázka veľmi súvisí s tou predošlou. Podpoľanie je jeden nádherný kus Slovenska a aj preto si ho nesmieme nechať zdevastovať. Často chodievam na chatu na Hriňovské lazy a pri predstave, že by som mal namiesto čerstvého vzduchu dýchať kyselinové výpary, mi tuhne krv v žilách. Je niečo, čo by ste občanom pod Poľanou odkázali? Systémová zmena ešte nikdy od vzniku republiky nebola tak blízko! Už túto sobotu môžete rozhodnúť, ako to s našim krajom pôjde ďalej najbližšie štyri roky. Ak vám vyhovuje to, čo tu štyri roky bolo, tak voľby môžete ignorovať. Ak si však myslíte, že je najvyšší čas aby náš kraj mal aspoň nejakú perspektívu, tak si nájdite čas a choďte voliť. Kým ešte nie je neskoro.

    17. novembra 2013 22:33
  • Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Uplynulý víkend sa v športovej hale konalo zaujímavé podujatie - zápasy v klietke. Viac o akcii sme sa rozprávali s trénerom FFC Detva Róbertom Deličom. Kedy vznikla myšlienka zorganizovať podujatie zápasov v klietke v Detve? Myšlienka zorganizovať podujatie vznikla už dávnejšie, keďže sme chceli Detve ukázať tento krásny šport, len sme čakali na vhodný termín a vhodnú dobu zorganizovať to. Ako ste organizačne, sponzorsky, programovo zabezpečili akciu? S akciou nám pomáhal veľmi skúsení slovenský promotér Martin Belák, pod ktorého hlavičkou akcia vlastne aj bola. Ďalej nám veľmi pomohol Vladimír Krnáč, ktorý pomohol hlavne hľadať sponzorov a samozrejme pomohol s organizačnými, za to im obom patrí veľká vďaka. Sponzormi boli TRIMS Security, Autopožičovňa CK plus, Surplus Shop Zvolen, Kumas s.r.o. Detva a ďalší, všetkým veľmi pekne ďakujem za pomoc. Aké sme mohli vidieť zápasy? Ľudia mohli vidieť celkom 10 zápasov, z toho 2 zápasy podľa pravidiel K1 a 8 zápasov pod pravidlami MMA. Podrobnejšie info o výsledkoch si každý môže pozrieť na stránke Thaiboxing.sk. Aká bola účasť, ohlasy? Účasť bola cca 300 ľudí, vzhľadom na veľa komplikácií, ktoré nastali posledné týždne pred akciou. Reklama bola veľmi slabá, ale nabudúce to už určite bude lepšie. Ohlasy na akciu boli zatiaľ kladné, ľuďom sa páčilo hlavne to, že videli konečne niečo nové. Cítiť, že MMA v Detve a na Podpoľaní rastie v popularite? Áno, je cítiť narastajúcu vlnu popularity tohto športu, aj u nás predsa len je to niečo nové a ľudí to zaujíma. Ľudia mali možnosť vidieť aj dobrú pripravenosť zápasníkov z nášho domáceho klubu, pretože zo 4 zápasov 3 vyhrali, čo je myslím si super bilancia a tak isto je to aj na celom Slovensku, že ty naši zápasníci z Detvy sa naozaj chytajú. Bude sa podobné podujatie ešte niekedy konať? Áno plánujeme aj ďalšie takéto podujatia v Detve.    

    17. októbra 2013 21:29
  • Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Ťažba zlata - téma, ktorá už tak veľmi nerezonuje v spoločnosti na Podpoľaní, avšak napriek tomu, stále nie je uzavretá. Čo je nové a ako hodnotí občiansku aktivitu člen petičného výboru Roman Vrťo?   Ako vnímate boj Podpoľancov prti ťažbe zlata? Máločo tak spojilo Podpoľanie, ako boj proti pripravovanému zámeru ťažby zlata na Bielom vrchu v Detve, s ktorým prišla firma Emed. Odpor proti ťažbe vyhnal Detvanov do ulíc. Protestovali sme pochodom zo strojární do Detvy, poriadny hluk sme narobili pred sídlom ťažobnej spoločnosti v starej časti Detvy. Zaplnili sme ulicu pred banským úradom v Banskej Bystrici a svoje si povedali aj pred sídlom samosprávneho kraja. Vy ste člen petičného výboru. Koľko podpisov sa vyzbieralo? Podpisom pod petíciu ťažbu odmietlo viac ako 11-tisíc ľudí z Podpoľania aj zo širšieho regiónu. Viacerí spochybnili práve počet podpisov na petičných hárkoch. Na okres z niečo viac ako 35-tisíc obyvateľmi je priamo z Detvy okolo päťtisíc, podobný počet je z Podpoľania a tisícka z iných regiónov. Čo je momentálne s petíciou? Petičné hárky sme zatiaľ nikomu neodovzdali. Nechávame si určitý manévrovací priestor, aby sme celý proces znovu dokázali naštartovať. Ako je to momentálne s ťažbou zlata? V posledných mesiacoch sa situácia okolo pripravovanej ťažby upokojila. Žiadne aktivity ťažiarov ani protestujúcich obyvateľov. Obvodný banský úrad prerušil konanie vo veci určenia dobývacieho priestoru do doby pokiaľ firma nedoplní návrh o požadované podklady alebo do 31. marca 2014. To v žiadnom prípade neznamená koniec! Prečo nie? Emed má doplniť podklady, je to asi desať úloh, no väčšinou ide o veci technického charakteru. Ide o splniteľné požiadavky z ich strany. Otázkou je, ako sa zachová Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý doteraz prehliadal nesúhlasné stanoviská ostatných dotknutých strán ako je samospráva, firmy či občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Ako nazvať teda súčasný stav? Dočasný pokoj zbraní, aj takto sa dá pomenovať situácia v súčasnosti. Pokoj zbraní môže skončiť kedykoľvek vydaním rozhodnutia o dobývacom priestore pre zlatokopov. Akonáhle bude mať firma Emed dobývací priestor, získa argumenty pre rokovania s ďalšími investormi, alebo to môže predať inej firme, ktorá bude pokračovať v snahe o ťažbu zlata. A potom to bude neustále nejaká firma skúšať. Preto je dôležité to zastaviť hneď na začiatku. Dôležitý je Obvodný banský úrad. Obvodný banský úrad vôbec nereagoval na nesúhlasné stanoviská obcí či iných účastníkov konania. Momentálne úplne ignoruje obce, firmy ako aj obyvateľov Podpoľania. Otázne je či svoj postoj nezmení po doplnení návrhu firmou Emed. Máte širokú podporu. Kto všetko podporuje odporcov ťažby zlata na Podpoľaní? Na svoju stranu zatiaľ získali vedenie samosprávneho kraja aj ministra životného prostredia. Kľúčové je ale ministerstvo hospodárstva, pod ktorý spadá aj banský úrad. Máme podporu ministerstva životného prostredia a aj samosprávneho kraja, čo nám chýba je podpora slovenskej vlády. A možno je to iba o tom, aký hlasný bude ďalší protest Detvanov. Prečo ste vlastne proti? Neprinesie ťažba nové pracovné miesta? Environmentálne hľadisko je pre región rozhodujúce. Zachovať región v takejto podobe je základom pre rozvoj cestovného ruchu či vidieckeho turizmu, pre ktorý má Podpoľania predpoklady. Keď si predstavíme, že haldy vyťaženej hlušiny budú mať trojnásobný objem, ako je známa kopa pri Žiari nad Hronom, iba ťažko do takejto krajiny pritiahnete turistu. Obhajcovia ťažby zlata radi zdôrazňujú prínos bane na zamestnanosť v regióne. Vraj veľký komplex by potreboval desiatky zamestnancov. Avšak všetko sa môže otočiť a hrozí, že nezamestnanosť ešte stúpne. Ak by padla kvôli ťažbe výroba v PPS, stratených by bolo kvôli potencionálnym 200 miestam súčasných 1600. A to nemôžeme dopustiť.  

    29. septembra 2013 17:58
  • Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Energický, vyšportovaný, usmiaty - tak poznajú mnohí Ľubomíra Hlaváča. Mnohí vás poznajú ako človeka pozitívnej nálady a plného energie, ako hodnotíte vy sám seba? Je to dosť možné, snažím sa žiť plnohotnotným  vnútorným životom a moje aktivity a to, čo na nich prezentujem,  sú toho obrazom. Základom nie sú hmotné veci okolo nás, ale to, čo denne prežívame a ako to prežívame. Veľa rokov sa venuje tae-bo? European Tae-bo® trénujem už 13 rokov, predtým som sa venoval  Aikido. Je to jedno úžasné bojové umenie založené na hlbokej filozofii, ktorá mi v mojom tréningu dosť chýbala. Keď som sa zoznámil s European Tae-bo® a zistil som absolútnu totožnosť filozofie, ktorá je v pohybe zúčastnená a s ním sa vyučuje aj keď si to klient vôbec neuvedomuje,  tak som sa začal plne venovať European Tae-bo®. Aké úspechy ste zaznamenali? V European Tae-bo® nie sú súťaže, nedosahujete úspech v súťažnej forme, ale tým, že pravidelným tréningom posúvate svoje hranice v  každej oblasti, učíte sa vedome ovládať svoj tréning a ešte máte z toho radosť a potom sa už len obzriete za sebou a zistíte aký kus cesty ste prešli a kde už ste, tak to je úspech. Okrem tae-ba sa venujete aj iným športom? Kvôli European Tae-bo® som spoznal aj iné systémy od EFPE®  ako sú European Aerobic® , European Step® a European Muscle Power ® úžasné na nich je to, že je tu v prvom rade zastúpený účinný  tréning  tela a to na vedomej úrovni,  preto sú tieto systémy tak jednoduché a určite pre tých, ktorí hľadajú len zábavu pri nízkom výdaji, nudný. Na týchto hodinách sa klient učí efektívne vedome ovládať svoj tréning, vedome pracovať so svojím svalstvom zdravým a účinným prevedením cviku v prirodzených rozsahoch. Sú to prepracované športové systémy, ktoré premieňajú vaše telo a ducha, cítite sa skvele, pravidelne vymieňate stres (ak je) za pozitívnu energiu, načo reaguje aj vaše telo a zdravie. S manželkou máte masérsky salón, čo vás motivovalo k jeho založeniu? Založenie masérskeho salónu bolo snom mojej manželky, ktorá sa masážam venuje od roku 2009. Masérsky salón Lomi Lomi sa nachádza v priestoroch Akadémie plus s.r.o  na  Somolického ulici 2 vo Zvolene. Masáž Lomi Lomi (v preklade milujúce ruky) sa považuje za perlu medzi masážami, je veľmi relaxačnou, no na druhej strane aj intenzívnou, ak si to vyžaduje stav klienta. Snažíme sa ľuďom masážami pomáhať, preto je ťažko povedať, koľko taká masáž trvá. Koľko si vyžaduje, toľko trvá, nie je kam sa ponáhľať, dôležitý je pre nás náš zákazník. Ak svoju prácu robíte s radosťou a srdcom, potom nemáte pocit únavy, zvládnuť sa dá aj desať hodinových masáži :) podstatné je to, že  masírujete s láskou a chcete klientovi pomôcť.  V dnešnej dobe, kedy ľudia pracujú viac psychicky ako fyzicky, je vidieť hlavne stuhnuté šije, chrbáty, tŕpnuce ruky. Žiaľ, je to dôsledok aj toho, že sa ľudia nehýbu, resp. nestíhajú, nechce sa im .... Pohyb je pre človeka veľmi dôležitý  Čo má robiť človek, ktorý má už značné bolesti, existuje možnosť nemedikamentnej pomoci, napr. masážami? Áno pomoc je veľmi jednoduchá aj keď biznis nás núti všetko riešiť cez lieky čiže peniaze,  ale tu sa nerieši príčina a človek sa stáva závislý na liekoch z čoho farmaceutický priemysel neskutočne profituje. Jednoduché riešenie je správna životospráva, masáž tiež nerieši príčinu,  iba na ňu poukazuje a pomáha odstrániť pôsobenie príčiny tú človek musí odstrániť sám. Určite je veľmi vhodné pravidelné,  zdravé cvičenie, strečing a relaxácia, pretože pôvodca všetkého zla je vnútorné napätie a stres. To vidieť na klientovi keď k nám príde a má nejaký  problém buď to v práci alebo v rodine alebo je pracovne vyťažený, je to hneď vidieť na jeho lopatkách, trapézoch, krku. Masážou mu svalstvo uvoľníme ale kým vnútorné napätie pokračuje za chvíľu je na masáži znovu. Snažíme sa klienta priviesť k tomu, aby rozpoznal čo napätie v tele spôsobuje a následne ho odstránil. Ďalším dôvodom problémov  je ochabnuté svalstvo, ktoré nedrží chrbticu a vznikajú problémy, tu by masáž tiež nebola tak účinná, keby nepoukázala na potrebu správneho cvičenia a strečingu, ktoré v tomto prípade odstránia príčinu. No aké miesto by tu asi mohli mať lieky? Len potláčanie bolesti,  ale to nerieši problém...  Bývate v Stožku, organizujete aj tam nejaké akcie? V Stožku mávame pravidelné cvičenia športových systémov  EFPE  a keď počasie dovolí, tak na  športovo oddychovom  areáli  býva  štvorhodinovka European System Day.  No ale v prvom rade je to Detva CVČ Trend a Power Gym kde klienti s obľubou navštevujú tréningy týchto fitness systémov, pravdaže pre ich funkčnosť J  Cvičíme aj vo Zvolene vo Fitness Family, tu tiež organizujeme  pravidelne European System Day.  Raz v roku  býva akcia  Fitness Weekend Čachovo - Selce,  víkendovka  plná cvičenia a relaxu so systémami EFPE, ktorú navštevujú  Slováci aj Česi.

    25. septembra 2013 18:19
  • Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Počasie, klíma, klimatické zmeny - toto sú termíny, ktoré sa čoraz častejšie dostávajú do diskusií aj bežných ľudí. Rozprávali sme sa s meteorológom z Detvy, študentom UMB Banská Bystrica  - Marekom Kučerom a jeho kolegami z portálu Meteoinfo.sk. Ako sa dá charakterizovať podnebie/klíma na Podpoľaní? Podpoľanie je veľmi pestré a nájdeme tu všetky klimatické oblasti od teplej klimatickej oblasti (presnejšie okrsok T7 vyznačujúci sa teplým počasím v letnom polroku, mierne vlhkým podnebím a chladnou zimou v najnižších polohách v okolí Vígľaša), cez mierne teplú (prevažná časť územia vrátane obývaných oblastí v Detve a Hriňovej od cca 400 do 800 metrov nad morom, v nižších častiach je to okrsok M3, mierne teplý a mierne vlhký, vo vyšších častiach M6, mierne teplý a vlhký) až po chladnú klimatickú oblasť na Poľane (od cca 800 metrov až po vrchol, a to okrsky C1, charakterizovaný ako mierne chladný a okrsok C2 ako chladný horský). Všeobecne platí, že v Detve vládne v lete o cca 1 až 2°C chladnejšie počasie ako v našich nížinách a v zime sa tieto rozdiely zvyšujú, pri inverzii aj o vyše 5°C. Typické sú pre našu oblasť chladné rána, ktoré neraz prinášajú nižšie ranné teploty ako na severe Slovenska a vysoké teplotné amplitúdy spôsobené utlmenými veternými pomermi a kotlinovou klímou, keďže zo všetkých svetových strán nás obklopujú pohoria. Zrážkovo patrí Detva medzi pravý slovenský priemer s úrhrnmi okolo 750 mm ročne. Aké sú naj? Plusová/mínusová teplota, rýchlosť vetra, max. zrážok? Počas rekordných horúčav v roku 2007 pozorovateľ v Detve na Sídlisku nameral +37,2°C, v Starej Detve bolo +37,1°C. Na Pstruši rovných +38,0°C. Na Podunajskej nížine sa vtedy oteplilo na +39/+40°C a v Hurbanove namerali meteorológovia rekordných +40,3°C. Opačným extrémom je február 1929, kedy sa od Tibetu, Sibíre, Mongolska a severnej Indie tiahla nad európsku časť Ruska a neskôr až nad Nemecko mimoriadne vyvinutá Sibírska anticyklóna a do strednej Európy sa dostal extrémne studený kontinentálny vzduch až z východných častí Ázie. Na Pstruši vtedy namerali doteraz platný slovenský rekord minimálnej teploty, -41,0°C, v Hurbanove sa ochladilo na -35,0°C. Čo sa týka zrážok, najdaždivejšie bolo leto 2002, kedy sa vylial aj Detviansky potok, v okolí Detvy a na Poľane vtedy spadlo plošne cez 100 milimetrov zrážok za jeden deň, najdaždivejší rok 2010 skončil na Pstruši s úhrnom 977 milimetrov, ale je možné, že v Detve a Hriňovej prekročili úhrny 1000 milimetrov, na Poľane hodne viac. Najsilnejšie nárazy vetra sú v kotline zaznamenané počas letných frontálnych búrok, počas ktorých dokáže vietor priniesť nárazy až cez 20 m/s, počas víchric prekračuje vo vrcholových častiach Poľany vietor bežne aj 30 m/s. Treba však dodať, že kotliny stredného Slovenska sú vďaka okolitým pohoriam najlepšie chránenými pred silným vetrom, výhodou oproti severnému Slovensku je, že juh nie je taký náchylný na fohnové vetry a Nízke Tatry sčasti tlmia studenú bóru. Vidieť aj na Podpoľaní v komparácii so starými dátami zmeny klímy? Nielen na Podpoľaní. Dopady klimatickej zmeny vidno po celej Zemi, v posledných desaťročiach sa začalo výrazne otepľovať a sme svedkami čoraz častejších vĺn horúčav v lete, teplejších zím, ale čo je zaujímavé, na Slovensku neboli zaznamenané stúpajúce trendy teploty u väčšiny jesenného obdobia. Príkladom je aj uplynulé leto 2012, ktoré skončilo po roku 2003 ako 2. najteplejšie od začiatku meraní v Hurbanove (1871), či najteplejšia zima od začiatku pozorovaní tzv. "zima bez snehu" 2006/07, kedy vládli o 5°C vyššie teploty ako zvyčajne a januárové počasie pripomínalo október (v Bratislave sa oteplilo až na +19°C). Zmenu klímy si všimli najmä starší ľudia, ale aj viaceré plodiny, ktoré sa každým desaťročím dokážu vypestovať čoraz severnejšie, resp. invázne rastliny (tzv. agáče už rastú aj v kopcoch medzi Detvou a Hriňovou s nadmorskou výškou okolo 500 m n.m. pričom v minulosti to bola čisto záležitosť nížin resp. najnižšie položených častí kotlín). V zime sa výnimočne vyskytujú v okolí Detvy teploty nad +15°C (naposledy koniec februára 2008, kedy k nám za typicky letnej situácie prenikol od juhu teplý, pôvodom tropický vzduch), v lete naopak minimálne teploty zriedkakedy dosahujú kritérium tropickej noci, kedy teplota neklesne pod +20°C. Od roku 1961 do roku 2010 sa na Pstruši nevyskytla ani jedna takáto noc, posledné tri roky sa však tropickým nociam zadarilo a v Detve sa vyskytli asi 4, niet sa čomu čudovať - veď napríklad tento týždeň v pondelok namerali v Piešťanoch najteplejšiu noc počas histórie slovenských meraní- tzv. supertropickú noc, ochladilo sa tam len na +27,3°C. V roku 2013 zaujala aj druhá 40°C teplota v predpovedi SHMU, teploty 35/40°C očakáva ústav a pripúšťajú ich aj naši meteorológovia vo štvrtok, 8.8.2013. Mohla by baňa na zlato na Podpoľaní zmeniť klimatické pomery? Baňa by mohla zmeniť najmä mikroklímu zasiahnutej oblasti, pokiaľ sa oblasť odlesní a zvýši sa albedo, môže to znamenať zvýšenie teploty o 1-2°C. Klíma Detvy by sa z tohto pohľadu meniť nemala. Ktorá časť Podpoľania je najpremenlivejšia v počasí? Najpremenlivejšou oblasťou býva v lete okolie Detvianskej Huty a Látok, ktorá je známa najvyššími množstvami búrok v roku v rámci Slovenska. V zime sú náchylné na zmeny poveternosti najmä kotlinové oblasti, zasiahnuté inverziou, strieda sa dážď so snehom i mrznúce zrážky, na Poľane vládnu takmer celú zimu (okrem inverzných udalostí) mrazy, avšak vietor je tu najsilnejší. Je lyžiarske stredisko ako Košútka pod 1000 m.n.m. do budúcnosti rentabilná? Košútka je skôr otázka na prevádzkovateľov, je veľmi pravdepodoné, že zimy budú síce teplejšie, ale ako napr. v počas uplynulej 2012/13 sme už boli svedkami prechodu kladnej fázy Severoatlantickej oscilácie na zápornú, ktorá je typická početnými stredomorskými nížami, prinášajúcimi na južné návetria dostatok snehu pri teplotách slabo pod nulou. Pokiaľ by trend v NAO indexe pokračoval, zimy by dočasne mohli byť napriek otepľovaniu s dostatkom situácií so snežením ale i vpádov arktického vzduchu, keďže počas NAO- je oslabený prílev vlhkého a teplého vzduchu z oceánu a striedajú sa viac extrémy teplôt, teda advekcie studeného a veľmi teplého vzduchu. Horšie to môže byť o 20-30 rokov, kedy sa už počíta s dramatickejšími dopadmi klimatickej zmeny a napríklad v lete sa môže roztopiť celý arktický ľad. Existujú nejaké meteoroloigcké výskumy o Podpoľaní? Súčasná slovenská klimatológia sa okrem regionálnych klimatických pomerov zaujíma aj o širšie súvislosti a do popredia sa dostávajú tzv. oscilačné módy, jedným z ktorých je práve Severoatlantická oscilácia, skúma sa synotpika, vlny extrémne chladných, teplých, zrážkových udalostí... Informácie o klíme v Podpoľaní obsahujú viaceré monografie, Podpoľanie je tiež vhodné na skúmanie inverzie a kotlinovej klímy. O Podpoľaní známejšie meteorologické výskumy zatiaľ nie sú známe, skôr sa čerpá zo stanice na Pstruši a zo zrážkomerných staníc v Detve či na Poľane v mnohých ďalších výskumoch, zameraných na celé Slovensko a práve tie nám poskytujú rozsiahle informácie o klíme u nás. Priblížte nám projekt Meteoinfo.sk. Projekt vznikol pred cca 6-7 rokmi a ideou bolo poskytnúť možnosť slovenským pozorovateľom odosielať aktuálne údaje o počasí na internet (k dnešnému dňu máme takmer 800 lokalít). Sieť pozorovateľov sa rozrastala a postupne sa začali robiť aj predpovede a články o počasí, ja na stránke pôsobím takmer 5 rokov a naším cieľom je poskytnúť najčerstvejšie informácie o počasí na odbornej úrovni širokej verejnosti. Ľudia čím ďalej, tým viac vyhľadávajú odborné informácie, ale aj dlhodobé predpovede, ktorých úspešnosť sa pomaly ale isto zvyšuje. Denne vydávame regionálne predpovede, dlhodobú predpoveď, situáciu a články a pozorovatelia majú okrem odosielania aktuálneho počasia diskutovať o počasí na našom fóre. Ponúkame aj vlastné meteogramy pre všetky obce na Slovensku a každým dňom sa náš tím posúva dopredu.

    05. augusta 2013 10:57
  • Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    „Každý deň má niekto narodeniny, každý deň máme dôvod na oslavu života.“ To je životný postoj Silvie Bystričanovej, rodáčky z Detvy, ktorá si svojím debutovým románom,  s názvom Každý deň má niekto narodeniny, splnila dávny sen. Napísala knihu a vložila do nej kus seba. A možno práve preto jej priniesla úspech a uznanie. Hlavná hrdinka Nina nájde  po rozpade vzťahu  odvahu otvoriť si vlastnú čajovňu a popri tom čelí najrôznejším životným skúškam. Dej je popretkávaný mnohými citátmi a myšlienkami, ktoré čitateľa nútia uvažovať, no kniha zároveň  pobaví a rozveselí. Je to príbeh o plnení snov, o hodnotách, životných postojoch a uvedomení si, kto je pre nás v živote naozaj dôležitý. Pre nás je na tomto románe výnimočné najmä to, že ho napísala naša rodáčka, Silvia Bystričanová. Šla za svojím snom, prekonala počiatočné obavy a dosiahla úspech. My v redakcii ju preto obdivujeme a prinášame Vám rozhovor s touto šarmantnou ženou aj na stránky DTonline. Kedy u Vás vznikla myšlienka napísať knihu? Resp. čo bolo tým kreatívnym spúšťačom? Kto alebo čo je pre Vás inšpiráciou? Vždy som sa pohrávala s myšlienkou napísať knihu, len mi chýbala odvaha, preto som sa s tým nikomu nezdôverila. Čo sa má stať, sa stane a mne začali prichádzať do života ľudia, ktorí ma veľmi ovplyvnili a inšpirovali. Kamarátka herečka Lucia Siposová ma oslovila na účinkovanie v jej dokumente PPPPP, v ktorom 69 ľudí odpovedalo na otázky, o ktorých nemali čas premýšľať. Jedna z otázok bola, či by som chcela byť slávna. Odpovedala som, že nie, pretože slávu zvládne málokto, je to skúška ega, ale chcela by som, aby ľudia poznali moju knihu, knihy. To bolo prvýkrát  čo som túžbu napísať knihu priznala nahlas. Neskôr ma na spoluprácu oslovil producent a režisér muzikálu Trik Trejsy, Vašo Púčik a spolu sme napísali piesňové texty. Možno spoločnosť talentovaných a fundovaných ľudí, ako sú Mirka Partlová, Dominika Stará, Janko Slezák, Zuzka Šebová a ďalší, mi dodala sebadôveru a určitú formu viery. Ako dlho ste knihu písali a kto ju čítal ako prvý (pred odoslaním do vydavateľstva) ? Každý autor má svoj spôsob písania. Ja si večer „pustím“ v hlave film a potom v podstate len opisujem videné. Týmto spôsobom píšem pomerne rýchlo, ale medzi napísaním a dňom, kedy rukopis pošlete, prejde niekoľko týždňov, mesiacov, kým text vyčistíte do formy, v ktorej vydavateľa zaujme. Doma nikto netušil, že som napísala knihu a oslovila vydavateľstvo Slovart. V úvode knihy ďakujem štyrom ľuďom, ktorých názor a skúsenosti si vážim, preto som im útržky rukopisu posunula na posúdenie. Asi je nutné, aby autorovi niekto povedal: „Neblbni a pošli to už.“ Prečo ste si vybrali prostredie čajovne? Zažili ste už niekedy pocit déjà vu? Nečakane som objavila jedno nádherné miesto v Bratislave a bolo mi tam všetko dôverne známe ....viac nebudem prezrádzať, pretože sa o tom čitateľ dozvie v prvej kapitole. Sú literárne postavy inšpirované reálnymi ľuďmi? Svet je jedno veľké tajomstvo. Možno sa aj môj príbeh už niekde na svete odohral a možno sa niekomu niečo podobné stane. Eventuálne stretnete ženu, ktorá sa podobá na Ninu Rybanskú, prípadne spoznáte v postave Guttmana svojho suseda.  Kniha je plná inšpiratívnych myšlienok, citátov. ktorý je Vám najbližší? Niektoré knihy sú natoľko opomenuté, že som pokladala za povinnosť spomenúť ich, a preto som pre Ninu vymyslela literárne utorky. Fascinuje ma napr. poviedka Ulricha Bechera Dvaja vo fraku, z knihy Antalógia nemeckej poviedkovej tvorby. Je prešpikovaná symbolmi a citát z tejto knihy si čitateľ nájde zakomponovaný v príbehu. Ak sa moja kniha stane inšpiráciou, resp. ju budú čitatelia považovať za motivačnú, splnila svoj účel. Ste spokojná s predajnosťou? Splnil záujem čitateľov Vaše očakávania? Nemala som očakávania, mala som len sen napísať knihu. Predajnosť môže hodnotiť vydavateľstvo, ja môžem reagovať len na odozvu od čitateľov a recenzie, ktoré sú pozitívne a často aj dojemné. Vážim si každý mail či správu na FB, teší ma každý čitateľ. (Kniha má na fb svoju fanúšikovskú stránku.) https://www.facebook.com/KazdyDenMaNiektoNarodeniny?ref=hl Čo sa vo Vašom v živote od vydania knihy zmenilo? Predsa len, nie každý napíše knihu, navyše úspešnú... Vydaním knihy sa spustil kolotoč okolo propagácie knihy a keďže mám voči vydavateľstvu určité záväzky, chodím aj na besedy, autogramiády, poskytujem rozhovory do printových médii a pod. Je milým zistením, že čitatelia prežívajú príbeh Niny a Ronyho veľmi intenzívne a zaujímajú sa o pokračovanie. Pribudlo mi zopár obohacujúcich povinností, ale v podstate sa v každodennom živote nič nezmenilo a život ide ďalej. Spomínali ste, že o pár dní začínate písať, čo to bude ? Písanie je droga a určitá forma terapie ako odpoveď na rozporuplnú spoločenskú klímu. Niečo už mám napísané a po krátkej prestávke opäť pokračujem v písaní. Určite sa nevzdám mojich obľúbených postáv, pretože použitý archetyp na čitateľov zafungoval a vidím priestor, kam ich môžem posunúť a koľko čitateľ znesie. Keď máte čas a chuť, aké knihy čítate, prípadne, kto sú Vaši obľúbení autori? Ku ktorej knihe sa rada vraciate? Vždy si nájdem čas na knihy, pretože milujem ich spoločnosť. Mojim spisovateľským premiantom je Alessandro Baricco a celá jeho tvorba.  Rada siahnem po dielach Juliana Barnesa, Pétera Esterházyho, Milana Kunderu a Umberta Eca. Slovenskú tvorbu zastupuje v mojej domácej knižnici dielo Jozefa Heribana, ktorý mi dal cenné rady pri výbere návrhu na knižnú obálku. Čo by ste chceli odkázať Vašim čitateľom? Ďakujem, že sme sa vzájomne našli. Milí čitatelia, nikdy sa nevzdávajte svojich snov a každý deň si nájdite dôvod na radosť a oslavu života, veď KAŽDÝ DEŇ MÁ NIEKTO NARODENINY. Odkazy: http://www.aktuality.sk/clanok/226503/vydareny-debut-silvie-bystricanovej/ http://www.sietovka.sk/?p=9131 http://blog.sme.sk/diskusie/2122194/1/Kazdy-den-ma-niekto-narodeniny.html

    06. júla 2013 16:25
  • Pocisková o Detve: Ostala by som tu žiť. Je tu krásne!

    Pocisková o Detve: Ostala by som tu žiť. Je tu krásne!

    Večer 21. júna o 21:00 sa detviansky amfiteáter zaplnil tisíckami návštevníkov, ktorí si prišli pozrieť momentálne najúspešnejší muzikál  na Slovensku i v Čechách, Osmy svetadiel. Ešte teraz  vo mne doznievajú všetky tie emócie zo sobotňajšej noci. Pozitívna energia, ktorá prúdila amfiteátrom počas i po predstavení sa dá len ťažko slovami opísať. Fantastické výkony hercov, dojemný príhovor Jána Ďurovčíka a niekoľko tisícové publikom. Súzvuk mnohých  faktorov, ktoré pozitívne ovplyvnili priebeh celého večera. Ešte aj mesiac nad amfiteátrom vyzeral,  akoby tam bol namaľovaný. Obecenstvo bolo nadšené a herci na javisku to videli a hlavne cítili. Počas speváckych výkonov Nely Pociskovej, Petra Makranského, Janka Slezáka, Martina Hudeca i ostatných účinkujúcich mi naskakovali zimomriavky. Predstavenie dopadlo nad očakávania nás všetkých, a teda bolo čo oslavovať.  My Vám prinášame rozhovor s fantastickou Nelou Pociskovou i jej bezprostrednú reakciu krátko po predstavení. Nela, vy ste už ako 14ročná debutovali v muzikáli Neberte nám princeznú. Ako ste vtedy vy, mladé dievča,  vnímali a prežívali svoj úspech? Ja by som sa chcela vrátiť do tých čias, pretože vtedy ešte nebola žiadna zodpovednosť, nebola žiadna tréma. Začalo to tak, že ja som pred tým 8 rokov spievala u Mirky Marčekovej a ona mi jedného dňa povedala, že bude konkurz do spomínaného muzikálu, že by som to mohla ísť skúsiť. Ja som tam prišla s tým, že som v živote nemala herecké ani tanečné skúsenosti, ale, že nič za to nedám, vyskúšať to môžem. Nemala som absolútne žiadnu trému. Väčšinu ľudí som tam nepoznala a nepoznala som ani Jana  ( Jána Ďurovčíka, pozn. red.) Pamätám sa, že som sa tam na chodbe spýtala kto je v porote a jedna kamoška mi povedala, že Janko Ďurovčík. A ja, že a to kto je .  Išla som tam teda s tým, že buď- alebo. Nejako to vyšlo a motyka vystrelila. Jano mi dal šancu s tým, že budem skúšať rolu, ale nemusím nikdy vyjsť na javisko....a potom si už iba pamätám, že som hrala druhú premiéru. Milujem toto obdobie, pretože to bolo najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie v mojom živote. Na jednej strane som chodila domov s plačom, že sa tam už nikdy nevrátim, že už nechem a na druhej strane mi to tak strašne veľa dalo. Tam som na druhej verejnej  generálke pocítila, že toto je to, čo chcem robiť. To je taký úžasný pocit, keď vidíte ako tí ľudia tlieskajú, plačú alebo sa smejú. To je  neopísateľné.. Viem, že vy sa nerada kategorizujete, nerada hovoríte čím sa cítite byť viac. Či herečkou, tanečnicou, alebo speváčkou...ale predsa. Ktorá pozícia je Vám bližšia? Za tanečnicu sa nepovažujem vôbec. Keby ste videli jeden profesionálny tréning, tak ma vysmejete. Ja  som sa asi najviac našla v tom muzikáli, keďže tam je spojenie spevu, herectva aj tanca. Ale najbližšie mám k spevu, pretože ho robím najdlhšie, no baví ma aj herectvo. Poviem to tak, že stáť v hocijakej forme na javisku, to je to, čo ma napĺňa. Najnovšie Vás diváci môžu vidieť v seriáli Búrlivé víno, čo je na slovenské pomery mimoriadne úspešný seriál. Čakali ste, že tento projekt bude mať taký veľký úspech? Pôvodne to malo ísť iba na Dome, malo sa natočiť len 30 dielov a  mal to byť veľmi malý projekt, finančne i celkovo. My sme to brali tak, že máme aspoň nejakú prácu a ono to tak vystrelilo, že absolútne sme v šoku všetci. A naozaj mám na to krásne ohlasy, pozerajú to rôzne vekové kategórie. Od päťročných detí až po babky a dedkov. Je to neuveriteľné a strašne sa z toho tešíme. Ja mám kamarátov, ktorí nikdy nepozerali slovenské seriály a oni to všetci pozerajú. Všetci do jedného. Neviem čím to je, ale v každom prípade ma to veľmi teší. Čím je pre Vás  účinkovanie v Búrlivom víne iné ako bolo  pred rokmi to v Ordinácii v ružovej záhrade? V Ordinácii som mala možnosť a tú česť spolupracovať s takými hereckými legendami a ľuďmi, že ja si neviem predstaviť lepšiu príležitosť. Aj teraz v Búrlivom víne sa to opakuje a pre mňa je to veľká skúsenosť. Veľmi si vážim, keď mi skúsenejší herci poradia a je pre mňa česť s nimi spolupracovať. V Ordinácii som si to celé takpovediac „odtrpela“, pretože som bola ešte dieťa, nikto o mne nič nevedel. Tá prvá skúsenosť je vždy najťažšia . Chodila som na natáčanie v kŕčoch, mala som strašný stres a rešpekt pred všetkými tými ľuďmi. Samozrejme sa to odzrkadľovalo na mojom hereckom výkone. Ordinácia mi dala strašne veľa skúsenosti a Búrlivé víno si už teraz užívam. My sme sa tam stretli taká dobrá partia ľudí. Podľa mňa je na seriály vidieť, že tam nie je ani jeden človek, ktorý by bol negatívny. V Búrlivom víne mám väčšiu hereckú plochu, čo je pre mňa výhoda, lebo mám možnosť naozaj hrať. V súčasnosti ste veľmi vyťažená. Kde na to všetko beriete energiu, čím si dobíjate baterky? Veľmi rada spím (smiech ). To je taký asi môj najväčší relax. Všetci sa mi smejú a nikto to nechápe, ale ja dokážem spať do jednej- druhej poobede  úplne bez problémov. Tiež veľmi rada čítam knihy. Ponorím sa úplne do príbehu, to je pre mňa oddych. Potom sú to také bežné veci, ako ísť s priateľmi na kávu, do kina. A hlavne, milujem kone. Tie ma dobíjajú úplne najviac. Hocikedy keď mám voľný deň, tak  idem jazdiť. To je pre mňa taký prílev energie a oslobodzujúci pocit, že tam zabudnem na všetko. Ja viem, že to znie ako klišé, ale je to tak. Musím Vám povedať, že výborne vyzeráte. ( naozaj, Nela bola nádherná i bez make-upu  a so strapatým copom ) Máte krásne vlasy a Vaše „ombré“  je momentálne veľmi žiadané. Bol to zámer, alebo len náhoda? Ďakujem veľmi pekne . To vzniklo absolútnou náhodou a veľmi Vás touto  informáciou nepoteším. Pred tromi rokmi som si dala spraviť melír a na to hnedú farbu. Farba sa zmyla, melír odrástol a vzniklo ombré (SMIECH) Boli ste už niekedy v Detve? Bola som tu už párkrát, my sme tu aj hrali, ale  konkrétne na amfiteátri  som po prvýkrát a som úplne nadšená. Ja by som tu ostala žiť, hneď. Je tu krásne. Milujem totižto prírodu, trávu, stromy a veľmi sa teším na dnešné predstavenie, lebo tu bude podľa mňa super atmosféra.  (Opäť niekto ocenil krásu a čaro nášho amfiteátra a my by sme mali byť na to hrdí. Má svoje čaro a je škoda, že sa toto neobyčajné miesto tak málo využíva. Snáď niekedy sa situácia zmení a my tam budeme zažívať takýchto fantastických večerov viac. Pozn.red.) Čo Vy a tréma. Mávate ju ešte? Strašnú. Som veľký trémista a nemám na to žiadnu páku. Bojujem s tým celý život a mám pocit, že je to stále horšie a horšie. Ale je to aj o tej zodpovednosti. Ľudia majú už nejaké očakávania a ja si to uvedomujem. Reakcia Nely Pociskovej krátko po predstavení: Dneska som si teda poplakala. Tým, že sme to dlho nehrali, prišlo mi to všetko také čerstvé. Veľmi emotívne a dojemné. Rozhovor s Nelou bol neuveriteľne pohodový a príjemný a ja som naozaj rada, že som tento večer mohla stráviť aj v jej spoločnosti. Prekvapila ma svojou otvorenosťou a prirodzenosťou. Bola nesmierne milá a vyžarovala z nej maximálne pozitívna energia. Škoda, že emócia sa nedá preniesť na papier.  Pretože my sme boli z tohto vystúpenia unesení. A platilo to i naopak. Celý štáb, ako nám prezradili v zákulisí, bol nadšený z publika a z atmosféry, ktorú ste vy, všetci zúčastnení, vytvorili. Nechýbali slzy šťastia a dojatia. A i to je  dôkaz, že tento večer stál za to a predčil všetky očakávania.

    24. júna 2013 15:00
  • FOTO: Oslavy Dňa otcov v Detve + rozhovor s Itchom a AYA

    FOTO: Oslavy Dňa otcov v Detve + rozhovor s Itchom a AYA

    Oslavy Dňa otcov, ktoré sa konali 15.júna v priestoroch detvianskeho amfiteátra dopadli na výbornú. Na svoje si prišli dospelí i deti, ktoré si mohli zasúťažiť v piatich stanovištiach. Na každom jednom zbierali pečiatky, za ktoré si potom mohli vybrať sladkú odmenu a malú hračku pre potešenie. Pre dospelých bol pripravený Ďakovný koncert pre dobrých otcov a starých otcov, ktorý odštartoval o 17:00 a vystúpili na ňom speváci Michal Chrenko, Andy Ďurica, Anna Veselovská, kapela AYA, Traja, Brigita, domáci FS Ratolesť a Crazy Rock. Najočakávanejším hosťom bol však  sympatický spevák a hudbník Štefan Itcho Pčelár, tohtoročný strieborný česko-slovenský  SuperStarista. Počas celého koncertu sa predávali tombolové lístky a výťažok z ich predaja bol venovaný na podporu Detskej linky záchrany. Pre tých, ktorí si zakúpili tombolové lístky boli pripravené zaujímavé a hodnotné ceny, ako napr. večera v hodnote 100 eur, ktorú venovala reštaurácia Miroslava Suju, víkendový pobyt pre dve osoby v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik, alebo fotografie a podpiskarty  Itcha Pčelára a mnohé iné hodnotné ceny. Celé podujatie sa uskutočnilo pod záštitou primátora mesta Detva Jána Šufliarskeho a  podredsedníčky  Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Lucie Faltinovej. Takéto podujatie sa konalo po prvýkrát, nie len v Detve, ale na Slovensku vôbec. A my veríme, že sa z neho stane tradícia, ktorá si získa svojich stálych návštevníkov. Na amfiteátri vládla príjemná atmosféra, a to aj vďaka počasiu, ktoré nám vyšlo ako na objednávku. Na záver koncertu nás rozospievala AYA  a s jej spevákom Borisom Lettrichom sme sa porozprávali o tom, ako sa im u nás páči a aj o tom, prečo neplánujú vydať nové CD. Na rozhovor sme si prizvali aj Itcha Pčelára, ktorého nám však najskôr museli vyslobodiť  páni z SBS( ktorí sa starali o bezpečný priebeh celého podujatia a ku všetkým boli veľmi milí a ústretoví ) , pretože bol obkľúčený svojimi obdivovateľkami a tie ho nie a nie pustiť J. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, Itcha sme si odviedli na terasu amfiteátra a tam nám okrem iného prezradil aj to, čo bude robiť v lete a či sa ešte vráti do Detvy.  Rozhovor s Itchom: Itcho, si dnes v Detve po prvýkrát? „Tu, v Detve som prvýkrát. Ale kamoš tú má chatu, bol som sa pozrieť na okolitú prírodu a myslím si, že si tu asi kúpim chatku, keď budem starší. Je tu krásna príroda.“ (samozrejme hneď po zmienke o „kamošovej chate“ nasledovala otázka, kde sa nachádza spomínaná chata, ktorej prostredie mu tak učarovalo. A musím povedať, že Itcho aj mal snahu mi to povedať, avšak ten popis ako blúdili kým sa na ňu dostali bol taký rozsiahli, že by nám zabral celý priestor venovaný tomuto rozhovoru J, pozn. red.) Od kedy sa skončila SuperStar, sú okolo teba zástupy fanúšičiek, ako to vnímaš? Chvíľku to trvá kým sa popodpisujem. Nejakú tú polhodinku (smiech)...ale tak je to príjemné. Zatiaľ som nemal žiadne negatívne skúsenosti. Ale do obchodu už asi len tak nepozorovane vybehnúť nemôžeš. No možno v Prahe akurát tak, ale na Slovensku veľmi ťažko. Trošku viac to pozerali tu ako v Českej republike. Koncertoval si aj pred tým ako si sa prihlásil do speváckej súťaže? Pred SuperStar som bol už rok mimo školy a živil som sa hudbou. Hrali sme firemné akcie a po kluboch s kapelou. Mám dve „svoje“ kapely Jamestown a BijouTerrier. ( BijouTerrier produkuje Kuko z Horkýže Slíže, pozn.red.) S Jamestown robíme vlastné pesničky a s ňou chcem ísť aj ďalej. Pomohla Tvoja účasť v SuperStar aj kapele? Kvôli tomu som išiel do SuperStar a myslím si, že to pomohlo. Teraz sa to začína kopiť, tie koncerty. A jediný problém je, že  teraz je to : Itcho Pčelár a Jamestown.  Al e postupne by som bol rád, keby to prejde iba na Jamestown. Bude to ťažké, ale ten rôčik- dva to potrvá, a potom to bude OK. Čo bude robiť Itcho Pčelár v lete? No hlavne bude veľa koncertovať a keď dokoncertuje, asi pôjde niekedy na jeseň na nejakú zaujímavú dovolenku J. Uvidíme Ťa aj na niektorom z letných festivalov? Na RockFeste určite. Po skončení SuperStar sa niektorí súťažiaci poponáhľali a vydali svoje prvé CD. Chystáš aj ty niečo? Hlavne teraz ideme vydať singel a natočíme naň videoklip. Potom možno ešte jeden- dva single a až potom CD. Nech je to radšej taký poctivejší album, nechceme sa hrnúť do ničoho. Ale budeme o sebe nechávať vedieť. Predstavíš nám svoj nový singel bližšie? Je to pesnička v angličtine, napísal ju náš gitarista a v podstate ju už máme ako demo nahrávku nahratú, len ju ideme dať z gitarovej verzii do klavírnej. Volá sa Butterflies in me, to znamená, že je o nejakých tých motýľoch v bruchu. Pocit, ktorý všetci dobre poznáme. Vrátiš sa ešte do Detvy J? No určite áno, kedže tu budem mať raz chatu a budem tu bývať na starobu. Myslím, že hlavne táto informácie potešila všetky Itchove fanúšičky z Detvy. Musím sa priznať, že  ja som SuperStar  veľmi nesledovala, ale keď som počula Itcha Pčelára spievať na živo, ostala som milo prekvapená. Výborný hlas, naozaj dobré pesničky a k tomu jeho charizma a šarm. Silná kombinácia, ktorá ho predurčuje na úspešnú kariéru. Všetky tie dievčatá, ktoré ho obkľúčili hneď po príchode do Detvy už začínam chápať J. Mne jeho vystúpenie učarovalo. Verím, že aj Vám a prídete si jeho kapelu Jamestown vypočuť aj na niektorý z ich horúcich letných koncertov. AYA Koncertovali Ste už niekedy v Detve? Výchovné koncerty čo robíme, s tými áno. Ale ako kapela AYA , s našimi pesničkami ešte nie. (Výchovné koncerty skupiny AYA sú zamerané na protidrogovú tematiku a už niekoľko rokov s nimi vystupujú po celom Slovensku, pozn. red.) Kde Vás môžeme toto leto vidieť a počuť? Najbližšie budeme hrať v Zázrivej, potom na Orave v Rabči a na nejakých festivaloch. Ale momentálne ešte nevieme povedať na ktorých presne. Ste na detvianskom amfiteátri po prvýkrát? Ja som tu bol ešte niekedy, keď som robil také detské pesničky s detskou skupinou Babucha. Tak sme tu boli s deckami a pamätám si toto krásne prostredie. A naozaj, Váš amfiteáter je najkrajší na Slovensku. ( toto by si mali prečítať aj naši poslanci mestského zastupiteľstva. Možno by sa o  amfiteáter začali viac zaujímať, pretože by si zaslúžil aspoň malú renováciu. Veď je to naša pýcha...) Čo nám dnes budete hrať? Také najznámejšie koncertné pesničky. Malého princa, Svet krásnych žien, Modré z neba... ( Maly princ- to som chcela počuť J) Plánujete ešte vydať CD? Je dosť ťažká situácia, takže CD určite nie. Skôr nejaké skladby. Bubnista Rado Pažej: My budeme nahrávať nové pesničky, aby si to ľudia mohli v kľude sťahovať J . (smiech). A to bola aj odpoveď na to, prečo neplánujú vydávať nové CD. Ešteže  „chlapci“ stále koncertujú a my si ich fantastické hity môžeme vypočuť na živo. A hrali naozaj výborne. Dokonca viacerých návštevníkov koncertu zdvihli zo sedadiel a trošku to celé rozhýbali J.

    17. júna 2013 15:57
  • Detviansky zvar vyhral Dušan Hronec

    Detviansky zvar vyhral Dušan Hronec

    Detviansky zvar 2013 dopadol znovu na výbornú. Podujatie, ktoré organizovala spoločnosť PPS Group v spolupráci s mestom Detva a konalo počas uplynulého víkendu. Zamerané bolo na zváranie a na oslavu Dňa detí.  Sobota patrila zváraniu, kedy sa na zimnom štadióne usilovne zváralo. Prvé kolo absolvovalo 22 zváračov, najlepší zvárači z nich  vytvorili finálovú dvanástku, ktorá v nedeľu absolvovala finále. V prvom kole zvárači-súťažiaci museli zvárať tupý zvar nad hlavou, v druhom kole logo PPS. Porota hodnotila prísne a pod profesionálnym dohľadom. Umiestnenie bolo nasledovné - 1. miesto Dušan Hronec ( PPS Detva), Ján Križák (ZŤS Námestovo), Anton Cvancinger (PPS Detva). Akýmsi nepriamym ocenením pre detviansku PPS je fakt, že vo finálovej dvanástke mala až 10 svojich zamestnancov. Víťaz Dušan Hronec získal osobný automobil značky KIA. Keďže na víkend padol aj sviatok Deň detí, organizátori spojili odbornú súťaž takisto ako aj minulý rok s kultúrno - športovým podujatím na futbalovom štadióne. Bohatý a pestrý program prilákal mnoho Detvancov. Pre deti bolo pripravených mnoho atrakcií - skákací hrad, maľovanie tvárí, či stánky s cukrovou vatou, či hračkami. Popri kultúrnom programe sa konali aj rôzne súťaže. Popri futbalovom turnaji sa mohli diváci zabávať na viacerých disciplínach - beh 60 m, beh 1500 m, hod váľkom, hod valaškou, preteky vo fúrikoch, rúbanie dreva. Hlavným ťahákom programu bola kapela Drišľak. Podujatie moderoval Jožo Pročko. FOTOGALÉRIU prinesieme v samostatnom článku.

    03. júna 2013 23:45
  • Špílmacher MFK Detva Tomáš Pančík: Futbal mi dal veľa skúseností

    Špílmacher MFK Detva Tomáš Pančík: Futbal mi dal veľa skúseností

    Patrí k pilierom družstva MFK Detva, začínal v Podbrezovej, neskôr hral spolu s bratom Corgoň ligu, z ktorej ho vyradilo vážne zranenie. Dnes je pevnou súčasťou tímu MFK Detva - Tomáš Pančík. Prečo si sa rozhodol pre futbal a kedy si začal? Ktoré posty si hral? S futbalom som začal ako 8ročný spolu s bratmi Martinom a Michalom v rodnej Podbrezovej. Všetky kategórie po dorast som hrával na poste útočníka. Keď som prešiel k mužom, tak som sa presunul do stredovej formácie. Ako zhodnotíš svoju doterajšiu futbalovú kariéru? (kluby, podmienky, zážitky)? Pôsobil som v spomínanej Podbrezovej, odkiaľ som prestúpil do Banskej Bystrice. Potom nasledovalo hosťovanie v Dubnici a hosťovanie v Moldave nad Bodvou. Čo sa týka podmienok v každom klube boli podmienky štandardné aj nadštandardné. Spoznal som plno nových ľudí ,s ktorými som v kontakte do dnes. Ako i sa dostal do Detvy? Páči sa Ti tu? - mesto, podmienky, kolektív?   V Detve sa mi časom zapáčilo, mesto je síce malé a tiché, ale ľudia sú skvelí. Kolektív je super, sú tu mladí chalani a starší skúsení hráči, ktorých vedie špičkový tréner Jose Murinho alias Ján Paulišin (smiech). Ako vidíš postup? Postup vidím na dosah, cieľ ktorý sme si pred sezónou dali, od prvého kola aj plníme. Takže majstri. Aké máš najlepší a najhorší zážitok/skúsenosť v spojitosti s futbalom?Čo Ti futbal dal a čo vzal? Moja najlepšia skúsenosť bola zahrať si Corgoň ligu s mojim bratom Michalom v jednom mužstve v Banskej Bystrici. A najhorší zážitok v mojej futbalovej kariére bolo zranenie, ktoré ma vyradilo s profesionálneho futbalu. Predsa mi ale futbal dal mnoho skúseností, kamarátov, zážitkov a na druhej strane mi vzal niektoré sny. Prezraď nám niečo zo súkromia - obľúbená hudba, nápoj, jedlo, dovolenková destinácia, film, politický názor.... V mojom osobnom živote sa rád stretávam s priateľmi, so známymi. Rád si vyjdem niekam do mesta na fajné jedlo - mám rád ľahké a jednoduché jedlá. Obľúbený nápoj nemám a čo sa týka politiky, platí: "zlodej kričí, chyťte zlodeja."

    03. júna 2013 18:18
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Rodina Vagačovcov po...

    Základná škola s materskou školou Alexandra Vagača v Detve dňa 25. septembra 2019 už po siedmykrát na Dni bryndze privítala vnuka a pravnuka Alexandra Vagača Daniela a Branislava Moleca. Tento deň je každoročne venovaný pracovitému a poctivému človeku, ktorý sa zaslúžil o najväčší rozvoj prvej bryndziarne na Slovensku Alexandrovi Vagačovi. Tento rok bol výnimočnejší, lebo vyvrcholilo spoločné ročné úsilie žiakov a učiteľov o Návrat detí do prírody - pretvorenie sadu školy, ktorý žiaci pomenovali Vagačov dvor, na priestor pre netradičné vzdelávanie. Z rúk Ladislava Slobodníka z Podkoníc vyrástla vo dvore ovčiarska koliba, ktorá samotná je učebnou pomôckou aj prírodnou učebňou zároveň. Deň bryndze pre žiakov školy začal súťažou s Jožom Pročkom a potom absolvovali vedomostno-súťažnú Cestu Vagačovým dvorom. V popoludňajších hodinách odštartovala tradičná súťaž vo varení bryndzových halušiek z bryndze pripravenej žiakmi školy. /*banner*/ Súťaže sa zúčastnili štyri družstvá, tradične zo Základnej školy na Kukučínovej ulici, z Gymnázia, tradične súťažili rodičia a po prvýkrát aj siedmaci zo Základnej školy s materskou školou Alexandra Vagača. Najlepšie halušky opakovane navarilo družstvo zo Základnej školy na Kukučínovej ulici. Sprievodnou atrakciou bolo varenie guľášu, za ktorý patrí poďakovanie Jánovi Chebeňovi a Emilovi Ďurišovi. Deti si prišli na svoje pri skákaní v nafukovacom hrade a rodičia a verejnosť ochutnala pripravené dobroty z bryndze a samozrejme výborné halušky. Napriek zamračenému počasiu bola atmosféra v novom Vagačovom dvore výborná, pre priaznivcov sa bude opakovať o rok znova. Projekt je spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Margita Gajdošová Foto: Jana Alakšová

  • Začala sa výstavba n...

    V septembri 2019 mesto Detva začalo s výstavbou Nájomného bytového domu č. 4 Dolinky - Detva. Zemné práce sú prípravou na položenie základov bytového domu. Stavbu pre mesto Detva realizuje víťaz verejného obstarávania, firma Asta-Stav s.r.o. z Vígľaša. Podľa zmluvy, má byť nový bytový dom ukončený do roka a pol, potom sa záujemci budú môcť uchádzať o nájomné bývanie v tamojších 42 nových bytoch. /*banner*/ Text: Zuzana Vrťová Foto: Milan Suja

  • Silný vietor úraduje...

    Meteorológovia a ministerstvo vnútra varujú pred silným vetrom. Ten dnes fúka a ešte bude fúkať na celom území Slovenska. V Nitre dokonca zabil 14-ročné dievča a zranil ďalšie deti. „Vplyvom silného vetra spadol strom na žiakov základnej školy na prechádzke. Na mieste zomrelo 14-ročné dievča. Ďalší žiaci sú zranení, jeden vážne,“ informovala polícia na sociálnej sieti. Strom dnes spadol aj v areáli Materskej školy na Námestí SNP v Detve. Deti sa pritom na mieste hrali iba štvrťhodinu predtým.  O časť prestrešenia prišiel aj vstup do polikliniky. Lexanové dosky, ktoré najprv pristáli na streche polikliniky a následne zleteli do dvora, našťastie nikoho nezranili a nepoškodili ani žiadne zo zaparkovaných áut. V súvislosti s vetrom Polícia Slovenskej republiky žiada všetkých občanov, aby sa počas silného vetra zbytočne nezdržiavali vo vonkajšom prostredí, nakoľko sú tým v súčasnosti vystavení vysokému ohrozeniu na živote a zdraví. Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR pripravila pre občanov niekoľko odporúčaní ako sa správať počas silného vetra. V prvom rade by sa nikto nemal zdržiavať pri nestabilných prekážkach a predmetoch na voľných priestranstvách. /*banner*/ Autá nie je vhodné zaparkovať pod stromami a pri chatrných budovách. Treba pozatvárať okná a dvere, z dvorov a balkónov odložiť voľne položené predmety. Rovnako je potrebné zabezpečiť domáce zvieratá. S ľahkými autami a nenaloženými nákladnými autami Sekcia krízového riadenia MV SR neodporúča jazdiť po otvorených veterných plochách. Text: Milan Suja Foto: Gabriela Novosadová, Milan Suja  

  • Šport

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • KalamárKAP 2019 – pr...

    V sobotu 28. septembra 2019 sa na Kalamárke pod Poľanou uskutočnil 8. ročník skalolezeckých pretekov dvojíc. Pozostával z dvoch disciplín – behu do vrchu a šesťhodinového lezeckého maratónu. Pri lezení ide o nazbieranie čo najväčšieho počtu bodov za vylezené cesty, pričom sa hodnotí jednak ich obťažnosť i štýl. Hlavným organizátorom podujatia bol Horolezecký oddiel TJ Slávia TU Zvolen v spolupráci s miestnymi lezcami z Detvy a okolia. Na štart sa v piatich kategóriách postavilo 114 pretekárov zo všetkých kútov Slovenska, z Česka, Poľska i Maďarska. Týmto spokojne môžeme akciu nazvať aj „vyšehradskou“. Vzájomný férový športový prístup zúčastnených, rešpekt a ohľad voči prírode, životnému prostrediu či sebe navzájom, môže byť pokojne vzorom hoci aj pre politikov z nášho stredoeurópskeho regiónu. S behom sa najlepšie popasoval Jakub Kováč z Bratislavy (10 min. 39 sek.), zo žien bola prvá v cieli Hanka Lihocká (12:04). Rešpekt a pochvalu si však zaslúžia všetci, ktorí túto nie veľmi dlhú, ale o to strmšiu trasu po betónovej ceste zo Stavaniska na Kalamárku zdolali. Lezenie vyplnilo súťažiacim všetok zvyšný čas až do 17. hodiny. Tých najzanietenejších neodradil ani dvojhodinový dážď, ktorý sa poobede spustil na ich prilby a na chvíľu vystrúhal zopár zbytočných vrások na tvárach organizátorov. Pohľad na výsledky však ukazuje, že väčšina súťažiacich si dážď ani nevšimla. Vyliezlo sa spolu 1096 ciest a víťazné priečky v jednotlivých kategóriách si podelili: „Muži“ 1) Jozef Nosáľ, Marián Melich (HK Bananas Detva) – 4 389 b./66 ciest 2) Vladimír Plachý (HK Baník Prievidza), Tomáš Černák (Alpin club Prievidza) – 3 655 b./30 ciest 3) Peter Cipka, Jakub Mucha (HK Chlpaté pomaranče Bratislava) – 3 140 b./29 ciest „Ženy“ 1) Alžbeta Moravčíková, Barbora Hajdučíková (Colours of climbing) – 1 499 b./20 ciest 2) Zuzana Némethová, Nela Marková (NZ Team Ostrava) – 1 425 b./20 ciest 3) Monika Maderiová, Katarína Bajzíková (HK Friends) – 1 097 b./21 ciest „Zmiešané dvojice“ 1) Jakub Kováčik, Hanka Lihocká (HK Divé svine) – 3 239 b./53 ciest 2) Silvia Krištofovičová, Michal Sabovčík (CLIMBEER Smižany) – 1 844 b./31 ciest 3) Ľubka Zubálová, Tomáš Havlík (HK Tomky Handlová) – 1 819 b./22 ciest /*banner*/ „Horskí vlci (súčet veku nad 100 rokov)“ 1) Krzystof Pieniazek, Boguslaw Fic (Korona Krakow) – 2 055 b./38 ciest 2) Stanislav Glejdura, Peter Greksák (GLK) – 2 005 b./34 ciest 3) Michael Greštiak, Viktor Karabínoš (Horoklub BB) – 1 552 b./40 ciest „Família“ 1) Nátherovci (Valaská) – 1 447 b./11 ciest 2) Bučekovci (Horoklub BB) – 1 168 b./15 ciest 3) Melekovci (HK Ruženka PB) – 640 b./6 ciest Najlepšími „Zberačmi“, t. j. dvojicou s najväčším počtom vylezených ciest (76) sa stali Jakub Hadvig a Miroslav Stuhl (CCCBBB Banská Bystrica). Hajlajtom večerného programu bol jednoznačne guláš od pána horára Ivana Kopáčika z hájovne na Kalamárke. Zožal zaň zaslúžený potlesk a podľa mňa to bol jeden z najlepších gulášov aký som kedy jedol. Myslím, že aj ten diviak môže byť spokojný ako dopadol... Podujatie si za osem rokov svojej existencie vybudovalo v rámci Slovenska veľmi dobré meno a každoročne do nášho regiónu priláka množstvo nadšencov tohto krásneho športu. Keďže ide o záležitosť vyslovene „nadšeneckú“ a celé organizačné zabezpečenie je postavené na nezištnej práci dobrovoľníkov, nezaobišli by sme sa bez podpory našich partnerov a sponzorov. Kompletné výsledky i množstvo fotografií nájdete na stránke www.kalamarka.sk Text: Jozef Sklenár Foto: Tomáš Náther Podujatie finančne podporilo mesto Detva.

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3