s DTonline.sk

Rozhovor

  • Krčmár Oto Pullmann: Mládež sa snažím vychovávať

    Krčmár Oto Pullmann: Mládež sa snažím vychovávať

    Ota Pullmanna sme oslovili, ako inak, za barom. Bezprostredný vysmiaty krčmár nám porozprával o svojej robote, mladých ľuďoch i rybárčení. Ľudia vás poznajú ako dlhoročného krčmára jedného detvianskeho podniku. Koľko rokov sa už venujete tomuto remeslu? Krčmárom som pomaly 19 rokov. Je to náročná robota, po psychickej aj fyzickej stránke, aj keď sa to mnohým nezdá. Ste teda svojím spôsobom aj psychológ? Tak určite áno. Keď treba, rozdávam aj facky. (smiech) Mladí ľudia sú častými návštevníkmi podnikov. Vidíte po rokoch určité zmeny aj na nich? Asi mládeži chýba vojna. Sú drzejší ako v minulosti. Ale tak snažím sa ich vychovávať, mám za sebou už pár generácií. Cítiť súčasnú krízu v pohostinstvách? Určite, je veľký úbytok zákazníkov. Čo si myslíte o kritikoch krčmy? Viete, vec sa má takto. Do krčmy sa chodia ľudia vyventilovať alebo tam niečo osláviť. Pokiaľ je to všetko slušné a v norme, tak je to v pohode. Niektorí majú v hlave asi nižšie IQ a nevedia sa správať, takí nech idú piť na kopec. Prejdime však k vášmu voľnému času. Aké máte záľuby? Mojou najväčšou záľubou už pomaly dve desaťročia je profi rybárčenie, konkrétne kaprárčenie. Okrem rybárčenia sa venujem posilňovaniu a tipovaniu športových zápasov. Tu som však menej úspešný, 3 zo 4 mi vždy ujde. (smiech) Kde chodíte najčastejšie chytať ryby? Do rezervácie Liptovská Mara, ale často aj na neďalekú Ružinú. Aký máte najväčší úlovok? Pred dvoma rokmi som chytil kapra, 16,5 kilového. Venovali ste sa v mladosti aj nejakému inému športu okrem posilňovania? Áno, hrával som hokej 21 rokov v kluboch Detva, Zvolen, Lučenec, či Rimavská Sobota. Bol som na poste obrancu.

    16. februára 2014 12:05
  • V Kriváni vyrastie nová obytná štvrť

    V Kriváni vyrastie nová obytná štvrť

    Obec Kriváň čaká dynamický rozvoj. Rozprávali sme sa so starostom Imrichom Paľkom. V obci Kriváň je naplánovaná rozsiahla výstavba. Môžete nám priblížiť tento stavebný projekt? Jedná sa o výstavbu bytov a domov. Konkrétne to budú štyri bytovky so 16 bytovými jednotkami, to budú nájomné byty a štyri bytovky pre odpredaj do súkromného vlastníctva. Dokopy by to malo byť 90 bytov. Okrem toho je pripravená stavebná časť, kde prebieha výstavba rodinných domov. Veľkosť pozemku je 8-10 árov. Ako dlho bude trvať realizácia projektu? Všetko by malo byť dokončené za štyri roky. O koľko sa odhadom zvýši počet obyvateľov v obci Kriváň? Odhadom v novej štvrti bude bývať 400-500 ľudí. Ale polovica zo žiadateľov sú domáci, zvyšok z blízkeho okolia. Ako je na tom Kriváň s nezamestnanosťou? Máme evidovanú nezamestnanosť okolo 8%. V priemyselnom parku máte niekoľko firiem, neplánuje sa jeho rozšírenie? V územnom pláne máme vymedzenú plochu takmer po rieku Slatina pre priemyselný park. Aj záujemcovia-investori by boli, avšak chýba odbočovací pruh a to brzdí príchod investorov. Neplánuje sa zdvojenie koľajovej trate Kriváň-Detva? Dnes je zdvojenie až po priemyselný park, o ďalšom budovaní trate neviem, nie je to v mojej kompetencii. Naším cieľom by bolo vybudovať pred budovou ŽSR po cestu malé námestie, avšak Železnice nám tento pozemok nechcú dať k dispozícii. Plánujete ešte nejaké investičné akcie? Na jar chceme v parčíku blízko obecného úradu vybudovať obecné ihrisko pre deti a rodičov.

    13. februára 2014 12:41
  • Vedúci mužstva HC 07- Lakota: V Senici nás doteraz nemajú radi

    Vedúci mužstva HC 07- Lakota: V Senici nás doteraz nemajú radi

    Rozprávali sme sa s vedúcim mužstva hokejového klubu HC 07 Detva Jozefom Lakotom. Dozvedeli sme sa zaujímavé pikošky z prostredia kabíny. Aká je tvoja funkcia v klube? V klube HC 07 DETVA pracujem ako vedúci mužstva a kustód. Som zodpovedný za správne vypísanú súpisku mužstva a registračné preukazy hráčov na zápas a tzv. bobkový list, kde počas zápasu zapisujem strely, góly, prihrávky, tresty a plusové a mínusové body. Ako kustód pripravujem na tréning a zápasy iontové nápoje, uteráky, dresy, občerstvenie a celkový servis okolo mužstva. Ako dlho si v štruktúrach klubu HC 07 Detva? V klube pracujem druhú sezónu, keď ma oslovil majiteľ klubu pán Ľupták, že či to nechcem skúsiť a keďže som vždy chcel robiť pri športe, tak som neváhal a prijal som ponuku a zatiaľ ma to veľmi baví. Ktorý hráč je v kabíne najväčší zabávač a nervák? Najväčším zabávačom je asi Juraj Petro a najväčší nervák asi tréner. Ako vyzerá klasický tréning? Tréningy mávame 6 krát do týždňa o 10:00. O 9:15 je zraz a krátky príhovor trénera, potom rozcvička na suchu a samotný tréning na ľade. Potom býva ešte výklus a výbeh po schodoch, ktorý nemajú chlapci veľmi radi. V deň zápasu býva len polhodinové rozkorčuľovanie, potom spoločný obed a odchod na zápas. Je v kabíne pred zápasmi nejaký rituál? Pred zápasom ide ako prvý zo šatne obranca Daniel Neumann a na chodne stojaci generálny manažér klubu si s nimi ťapne o rukavicu. Na ľade pri brankárovi ďalší obranca Adrián Mačkovič zakričí: DETVA. Po víťaznom zápase sa kričí oslavný pokrik, ktorý je však ťažko uverejniť verejne. Pomáha hráčom domáce publikum? V Detve je najlepšie publikum v lige a to vravím nielen ako Detvanec, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že jedine u nás publikum ďakuje aj po prehratom zápase a nepíska na vlastné mužstvo ako inde na Slovensku. Darmo v Michalovciach chodí na hokej 1000 ľudí, keď je tam ticho ako v kostole. Ktoré vyjazdy, alebo súperi sú najväčšími rivalmi? Najväčší rival je po minuloročnom vyradení v štvrťfinále Senica, kde aj publikum pociťuje voči nám nenávisť a pokrikuje po nás. Aké problémy v hokeji vidíš ty? Problém v našom hokeji sú financie, ale aj medziľudské vzťahy. Pomohla by väčšia pomoc štátu a samospráv, lebo teraz robia hokej len najväčší fanatici a hráči neraz hrávajú v amatérskych podmienkach. O vybavení štadiónov ani nevravím. Zahrajú naši v Soči na medailu? Ako to vidíte v kabíne? Olympiáda v Soči ma určite zaujíma, ale pravdupovediac najviac sa teším na blížiace sa play-off doma v piatok a sobotu s Michalovcami, ale samozrejme budeme hokej sledovať spolu s chlapcami a veríme v medailu našej reprezentácie. Aké máme šance v play off? Túto sezónu sme skončili po základnej časti na štvrtej priečke, čo tu ešte nebolo, ale play-off je nová súťaž a za súpera máme ťažkého protivníka z Michaloviec, vystuženého viacerými bývalými reprezentantmi na čele s Richardom Šechným, no túto sezónu sa nám proti nim darilo a tak pevne veríme, že aj s podporou plného štadióna ich vyradíme. Tajným snom je finále.

    11. februára 2014 20:27
  • Remeselníková: Slniečkovo rieši problémy mnohých rodín

    Remeselníková: Slniečkovo rieši problémy mnohých rodín

    V Detve sa rozbieha unikátna služba - krátkodobé opatrovanie detí. Čo je Slniečkovo? Slniečkovo je detský kútik, poskytujúci službu opatery a stráženia detí vo veku od 1,5r. až po 1.st.ZŠ. Kde a ako vznikla myšlienka tohto projektu? V čom je zmysel detského kútiku? Detský kútik Slniečkovo vznikol ako reflexia na aktuálne potreby mladých rodín, ktoré sú počas  čerpania rodičovskej dovolenky a dočasným odstavením jedného príjmu z rodinného rozpočtu často vystavené mnohým problémom. Bežne i s úplnou stratou zamestnania. Rodičia musia riešiť otázku starostlivosti o dieťa, keď by uvažovali o návrate na svoje pracovné miesto pred dovŕšením 3.rokuveku dieťaťa a pred jeho nástupom do materskej školy. Zariadenie Detský kútik SLNIEČKOVO nepatrí do siete školských zariadení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, preto zamestnaná matka dieťaťa do 3r. veku má možnosť čerpať Príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 € mesačne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny /novela zákona č. 561/2008 Z. z./.  Ako je odborne podložené pôsobenie detského kútiku? Starostlivosť deťom zabezpečujú odborne spôsobilé opatrovateľky v oblasti sociálno – výchovnej a rovnako v oblasti pedagogiky. Slniečkovo je zariadenie fungujúce s podporou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene.  Kde sa nachádza detský kútik? Detský kútik Slniečkovo sa nachádza na Záhradnej ulici č.10 v Detve pri OD Oáza. Ako je vybavený? Detský kútik Slniečkovo je vybavený množstvom hračiek zo zdravotne nezávadného materiálu pre všetky vekové kategórie detí – stavebnice, skladačky, hlavolamy, hry podporujúce rozvoj zmyslov, motoriky, reči a emócií. K dispozícii je jedáleň s kuchynským kútom a tiež detské sociálne zariadenia, podporujúce plynulý prechod na ich samostatné používanie v predškolskom zariadení. Aké sú podmienky pobytu, kedy bude bývať Slniečkovo otvorené? Prevádzka je otvorená denne od 8:00 hod. do 16:00 hod. cez pracovné dni a aj cez školské prázdniny. Na základe dohovoru je opatrovanie možné aj mimo otváracích hodín, cez víkend či sviatok. Rodič si vopred dohodne dobu, na ktorú potrebuje pomoc pri opatrovaní dieťaťa. Je však možné prísť dať dieťatko postrážiť aj neohlásene, čo je však ovplyvnené kapacitou zariadenia. Ostatné informácie ohľadom pobytu získate priamo v zariadení. Prečo uprednostniť vaše centrum?   Detský kútik Slniečkovo poskytuje celodennú starostlivosť o dieťa. Ponúka Vám možnosť skoršieho návratu do zamestnania. Rovnako sme tu pre rodičov, ktorí majú iné neodkladné krátkodobé povinnosti (lekár, stretnutie, nákupy a i.) a potrebujú dieťa postrážiť len na pár hodín. Dieťa u nás efektívne strávi čas pri lákavých hračkách, oddýchne si pri rozprávkach, zabaví sa pri detských piesňach, celodenných tématických aktivitách, do ktorých je možné zapojiť sa počas celého dňa. Získa základy formovania kladných medziľudských vzťahov a kamarátstiev, ktoré potom môže úspešne aplikovať v školských zariadeniach. Samozrejmosťou sú fotky z pobytu u nás v elektronickej podobe a malá pozornosť pri príležitosti sviatkov detí. Detský kútik Slniečkovo rovnako ponúka priestor pre usporiadanie narodeninových osláv. Zároveň poskytujeme párty servis – dekorácie, prípravu tanierov a pohárov, príp. zabezpečíme aj detské menu. Tiež pripravujeme pre našich malých návštevníkov hrané detské divadielka priamo v zariadení. Našou prioritou je Vaše spokojné dieťatko.... a to je zárukou toho, že spokojní budete aj Vy. TEŠÍME SA NA VÁS! http://detsky-svet-slnieckovo.webnode.sk/  

    08. februára 2014 19:52
  • Daniel Maľa a Martin Ulianko absolvujú rallye Budapesť - Bamako

    Daniel Maľa a Martin Ulianko absolvujú rallye Budapesť - Bamako

    Dvaja odvážni mladíci Daniel Maľa (26) zo Zvolenskej Slatiny a Martin Ulianko (24), rodák z Detvy sa chystajú na dobrodružnú rallye - Budapesť/Bamako 2014.  Daniel: Dano priblíž nám podujatie, ktorého sa s Martinom plánujete zúčastniť. Pred časom bola zrušená pôvodná trasa rallye Dakar ,ktorá sa chodila po Senegal v Afrike a dnes ju môžme vidieť len v Južnej Amerike. Naša rallye sa jazdí stále po pôvodnej Africkej ceste a zúčastňuje sa jej každoročne 160 posádok z ktorých tvorí 20 starých áut tzv. spirit kategóriu pre udržanie ducha akcie v ktorej sme my. Čo vás motivovalo na túto cestu? Dobrodružstvo.Inými slovami máme radi autá a radi cestujeme.Popritom sa ešte pomáha dobrej veci ,keďže rallye ma aj svoju charitatívnu časť. Do Afriky nesieme lieky a darčeky pre deti. Aké auto máte vy k dispozícii? Ako sa pripravujete na cestu? Máme tridsať ročný mercedes benz 190d ,ktorý musel prejsť viacerými úpravami. Z vonku je celý hrdzavý ,ale každá súčiastka ,ktorá bola na odchode je už vymenená.Má upravenú prevodovku, sanie, je zvýšený a v Afrike prehadzujeme veľké kolesá s dodávkovými gumami ,ktoré vydržia väčšiu záťaž. Tak isto aj časť nákladu povezieme na streche ,kde bude záhradka ako priestor. Martin: Pravdepodobne vás na ceste čaká dosť nástrah. K tým nástrahám. Cesta bude určite náročná, mali by sme si prejsť aj veľmi studeným počasím, kde môžeme rátať aj so snehom, až po veľmi horúce počasie. Videl som akurát fotku z kabíny chalana z minulého roku, ktorý mal na teplomery vnútri 51 stupňov. Celkovo sa bude asi dosť málo spať, vstaváť budeme okolo piatej ráno, to bude pre mňa asi najväčšia nástraha... Rozprávali sme sa aj o bezpečnostných rizikách, najmä v Mauritánii, kde je najvyšší stupeň výstrahy. Dôverujeme však v tomto organizátorom, predsa už sa to koná niekoľko rokov. Aké sú reakcie ľudí? Reakcie ľudí sú na to rôzne, ale myslím, že väčšina si asi myslí, že nevieme čo od radosti. Museli ste podstúpiť nejaké špeciálne opatrenia? (očkovanie, poistenie....) Absolvovali sme sériu očkovaní, povinná je len žltá zimnica. No dali sme sa aj proti žltačke a iným chorobám + tabletky pre maláriu, poistenie a víza-povolenia nám pomáhajú vybaviť organizátor,i ktorí s tým už majú skúsenosti. Koľko vás stojí toto dobrodružstvo? Myslím, že sa to bude pohybovať okolo 1500 eur na osobu. Aj vďaka sponzorom, ktorí nám pomohli s niektorými vecami a aj vďaka tomu, že Dano je taký zručný. Kedy vyrážate a kedy by ste sa mali vrátiť domov? Vyráža sa 24.1. z Budapešti. Nasleduje 4 dňový maratón, počas ktorého sa musíme dostať do Maroka, kde už začne skutočné dobrodružstvo, ktoré sa končí 9. februára. Letenky máme ale kúpené na 15. februára. Máme v pláne tam teda ešte 6 dní niečo poobzerať a oddýchnuť si, aby sme sa nemuseli ponáhľať sem do zimy. Majú o vašu cestu záujem médiá? Budeme môcť sledovať vaše dobrodružstvo online? Záujem je, máme prisľúbenú aj reportáž v televízii a v rôznych novinách. Online sa však asi sledovať dať nebude, možno keď tak krátke správy na nasej fb stránke.

    13. januára 2014 17:21
  • Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Jožo Pročko – meno, ktoré netreba nikomu na Slovensku predstavovať. Zabávač, herec, dnes už i obecný poslanec, ale aj podnikateľ. V Haliči pred pár rokmi zrekonštruoval historickú budovu, kde je dnes jeho reštaurácia a penzión Zbrojnica.   Kedy vznikol nápad Zbrojnice? S Jankom Kupcom sme najprv chceli mať malú peknú krčmičku. Potom v Terchovej naša rodina objavila pizzu od pána Palkoviča, ktorá ma dostala svojou fantastickou chuťou a začalo sa to rysovať. Koľko stála a ako prebiehala rekonštrukcia? Pri hľadaní miesta v Haliči nám starosta ponúkol priestory Starej Požiarnej Zbrojnice za účtovnú cenu 60 000 Sk. Nehnuteľnosť bola v katastrofálnom stave, keď sme súhlasili zmenili to na 500 000 Sk, nakoniec nám to predali za 250 000 Sk, s tým, že nám na desať rokov odpustia dane. Po roku som zostal sám, Janko mal totiž iné podnikanie a Zbrojnica bola a je beh na dlhé trate . Starostove sľuby o odpustení daní zostali len sľubmi . Práca v Zbrojnici je viac hobby, ako podnikanie. Prerobili sme potom s manželkou Adkou ešte dva krásne historické domy na penzióny a ponechali sme im názvy po pôvodných majiteľoch a naša nezisková organizácia v jednom z nich urobila pre mladých ľudí posilovňu za symbolickú cenu za vstup. Aké aktivity robíš v rámci Zbrojnice? V Zbrojnici vymýšľame rôzne akcie, deti majú na konci roka napríklad za čisté jednotky pizzu, robíme zahraničné kuchyne, organizujeme svadby, firemné dni, narodeniny, promócie, urobíme posedenie akékoľvek si kto zažiada. Máme neziskovú organizáciu Jožo Pročko deťom a v rámci regiónu a aj v samotnej Halici sme urobili viac ako 200 akcií. Zbrojnica je miesto, kde sa veľa týchto akcií odohráva. Keď príde do Haliče 2000 ľudí – dobroprajní ľudia hovoria – pozri zase sa Zbrojnica nabalila. Avšak to, že sme hlavný sponzor a že sme vlastne viac dali, ako dostali nikoho nezaujíma. Závisť je momentálne najväčšia choroba Haliče a ľudstva. Máme v Haliči jedného kontrolóra, ktorý stojí na rohu ulice a kontroluje, kto je u nás, či koľko ľudí je u nás. Vždy mu zakývam a zakričím, aký je stav a situácia. Na chvíľu zalezie, ale potom opäť kontroluje. V rámci reštaurácie podávate aj nejaké špeciality? Všetky jedlá u nás sú špeciality, snažíme sa variť tak, ako doma. Polievky bez múky a aby každý dostal za svoje peniaze to, čo má. Aj nám sa stane, že presolíme, zabudneme na polievku, ale nerobíme to naschvál. Naša pizza je vynikajúca, nehovorím že najlepšia na svete, ale je chutná a robená z čerstvého a dobre vykvaseného cesta v drevom vykúrenej peci. Bulvárne medializované správy hovorili, že ste prišli o značné financie, a že sa nedarí podniku, je to pravda? Nič nemáme s manželkou na úver, všetko sme si postavili za hotové a tak nám vlastne nikto nič nemôže zobrať, nikomu nedlhujeme ani korunu a zamestnávame v sezóne vyše 20 ľudí. Zbrojnica všetkých uživí. Je pravda, že vyšiel článok o mne s titulom Pročko krachuje, ale to hlavne pre to, lebo ľuďom sa to páči, ľudia nechcú počuť, tomu sa dari, ten sa má dobre, ľudia majú radi, keď je druhý nešťastný. Jedine na čo som sa sťažoval bola vláda a štát, ktorý sú najväčší výpalníci a najviac zdierajú podnikateľov a ľudí, ktorí u nich poctivo robia. U nás sa majú len vysokopostavení zlodeji a podvodníci dobre. Aké sú požiadavky ľudí dnes na kvalitu a služby? Ľudia chcú za svoje peniaze dostať kvalitné služby, z celého srdca sa o to snažíme. Snažíme sa o úsmev, ústretovosť, ale opakujem, aj my sme len ľudia a máme aj svoje zlé dni, ale som rád, že v Zbrojnici vieme povedať – prepáčte! Samozrejme, že opitého Milanka vyvediem slušne von, malých Rómov, čo nám vyberajú popolníky vpredu na terase abrichtujem ostošesť, ale snažím sa pozdraviť každého, kto príde. Mňa ľudia poznajú a bol by som za idiota, kebyže neprivítam vo svojom dome slušne a úctivo každého hosťa. Čo pre Teba znamená Zbrojnica?  Už som to povedal, Zbrojnica je pre mňa hobby. Pre moju manželku možnosť uplatnenia v praxi, lebo je vyštudovaná ekonómka a marketingový pracovník a to môže teraz aplikovať v praxi. Som rád, že aj naše dve deti občas priložia ruku k dielu. Miško hlavne ako DJ Skip ozvučuje všetky naše akcie a Zuzka zase pomáha spoluorganizovať a koordinovať organizačné veci. POZOR SÚŤAŽ !!! – Zdieľajte článok na svojom profile na FB. Žrebuje sa 24.12.2013.

    21. decembra 2013 19:43
  • Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Ako chlapec roky miništroval v Detve. Nakoniec sa stal kňazom, pôsobí v neďalekom  Zvolene. Na svoj rodný kraj nedá dopustiť - aj to je Peter Lupták. Peter, čo pre vás znamená - Podpoľanie a Detva?, Detva? Podpoľanie? Rodný môj kraj... Miesto, kde som prežil svoje detstvo, mladosť, kde som sa učil žiť. Častokrát zvyknem poznamenať „moja milovaná Detva“. Nejde len o pekný kraj, prírodu, ale najmä o históriu predkov, tradície, všetko, čo patrí k histórii človeka. Som lokálpatriot. Detva sú moje korene, moja história, rodisko mojej viery.  Ako vnímate vieru na Podpoľaní? Detva vždy bola chápaná ako nábožensky založené mesto či región. Tak je to aj doteraz i medzi kňazmi... Keď sa povie Detva, vyzdvihne sa viera a nábožnosť. A je to pravda... Naši predkovia mali pevnú vieru. Preto do nášho mesta neprenikol ani luteranizmus a Detva zostala katolícka. Je to viera, ktorá je istým spôsobom založená aj na tradíciách predkov. O chvíľu budú Vianoce a detvianska polnočná je tiež takýmto známym prvkom viery. Viera a jej tradície sú pekné a dôležité, pretože ich vytvárali naši predkovia a oni práve v nich realizovali svoju vieru. Avšak je nebezpečné, ak viera zostane len tradičná. Tu musí ísť o čosi bytostné, o čosi osobné... Ja odpovedám Bohu. Vstupujem do osobného dialógu s Ním a, samozrejme, vieru realizujem aj v láske k blížnemu. A takejto viere sa musí učiť každý, kto sa označuje za veriaceho. Aj veriaci „katolíckej“ Detvy. Je obdobie adventu - ako by ste ho charakterizovali čitateľom? Advent je pre mňa osobne veľmi krásnym obdobím liturgického roka. Je to čas, keď kresťania očakávajú a pripravujú sa na príchod Ježiša Krista. Má dve časti. Prvá (do 17. decembra), je zameraná na prípravu a upriamenie zraku na Kristov druhý príchod na konci vekov, ako aj počas stretnutia s Ním v hodine smrti. Druhá časť, tzv. „historický advent“ (od 17. decembra), je zameraná na prípravu na nastávajúce sviatky Narodenia. Advent je však čas očakávania. Čas, v ktorom mám očakávať Krista, pripraviť mu miesto vo svojom srdci, aby on mohol vstúpiť dnu a meniť nás. Veľkým prorokom Adventu je Izaiáš, ktorého proroctvo sa počas väčšiny adventných dní číta pri sv. omšiach. Jeho proroctvo pekne opisuje význam týchto dní. Hovorí o Bohu, ktorý dáva šancu, ktorý chce tvoriť nový svet lásky, spravodlivosti a pokoja. O Bohu, ktorý chce prísť medzi nás a byť nám nesmierne blízky. Toto všetko sa spĺňa v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. V ňom sa stáva Boh blízkym. Toto je veľkým čarom Adventu, očakávanie a príprava, aby sa Boh aj v nás a pre nás stal blízkym. Ste kňaz, prečo práve toto povolanie, poslanie? Áno, som katolícky kňaz. Prečo...? Častokrát som si kládol a aj kladiem túto otázku. Prečo ja, keď poznám sám seba, svoje slabosti... Odpovedal by som slovami môjho obľúbeného pápeža bl. Jána Pavla II.- „dar a tajomstvo“, ktoré si nezaslúžim. Avšak prečo práve toto? Sám som rozmýšľal o mnohých cestách, čím byť. Počas gymnázia som mnohým hovoril, že pôjdem študovať dejiny, pretože oni sú doteraz mojou záľubou. Ale moje kňazstvo je určite plodom viery, ktorú do mňa vložili moji rodičia, zušľachťovali mnohí dobrí kňazi a ktorá mohla rásť v spoločenstve mladých, ktorí sa nebáli a neboja priznať ku Kristovi aj dnes. Som rád, že som kňazom. Nie som ním dlho. Iba 18 mesiacov. Aj napriek tomu môžem povedať, že je to krásne poslanie. Byť tu pre druhých a zabúdať na seba, aby som im mohol hovoriť o Kristovi slovami ale hlavne skutkami. Aby on bol vo mne a cezo mňa v nich. Je to ťažká úloha, ale ako sa hovorí aj v obrade vysviacky: „Boh, ktorý v tebe začal dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.“ Roky ste v Detve miništrovali, ako si spomínate na tieto roky? Bol to krásny čas. Mám rád Detvu a najmä náš kostolík sv. Františka. A s ním sa spája aj čas miništrovania. Presne si pamätám, ako som sa k nemu dostal. 19.mája 1996 som bol na 1. sv. prijímaní. Nasledujúci deň bol u nás na návšteve pán dekan Roman Furek, ktorý ma pozval miništrovať a hneď na druhý deň, teda 21.mája, som už prvýkrát miništroval. Boli to krásne roky, strávené v službe Bohu ako miništrant. Taktiež si pamätám na pekné miništrantské spoločenstvo, najmä z čias, keď som bol ešte na základnej škole, ale aj neskôr, keď som bol starší a sám mal na starosti prácu s miništrantmi. Veľmi pekné boli chvíle, keď sme deň začínali spolu ráno sv. omšou v kostole, a potom sme išli do školy na vyučovanie. Taktiež vzácne boli aj mnohé výlety, na ktoré nás brávali naši kňazi. Aké spomienky máte na vašu vysviacku? Veľmi pekné... Aj keď to, čo sa stalo, si človek uvedomí asi až neskôr. Čas vysviacky je totiž spojený aj s mnohými starosťami. My sme hneď po záverečných štátniciach odišli na duchovné cvičenia, stíšiť sa, uzobrať. Domov som prišiel len dva dni pred vysviackou a bolo potrebné vybaviť nejaké veci, dotiahnuť primície, ktoré boli v nedeľu po vysviacke. Napriek tomu som však vnímal veľkosť toho, čo sa bude diať, a tak som sa snažil aj večer predtým stíšiť. Čas piatkového večera som strávil v kaplnke sestier karmelitánok. Sám s Ježišom. Neviem prečo, ale tej noci som nemohol zaspať. Asi až po hodine, čo u mňa nebýva zvykom. Pretože ja môžem aj pred spaním vypiť silnú kávu a do 10 minút spím. Asi to bolo podvedomé prežívanie veľkých vecí v mojom živote. Veľmi som sa tešil, že vysviacku nám prišiel udeliť kardinál Jozef Tomko, čo ešte v našej diecéze nebolo. Boli to veľmi pekné chvíle... Snažil som sa vnímať každé slovo z obradu vysviacky, Božiu prítomnosť, najmä vtedy, keď kardinál položil ruky na moju hlavu (týmto obradom sa odovzdáva kňazská moc). Vnímal som, že napriek všetkému, čo bude, Boh je tu a pevne ma drží. A ak sa ja nepustím, On to neurobí... A potom, bolo radosťou mať okolo seba veľa blízkych ľudí, ktorí ma svojou prítomnosťou prišli povzbudiť a radovať sa so mnou. Kde teraz pôsobíte? Vo farnosti Zvolen - mesto. Ako hodnotíte kroky pápeža Františka z ľudského hľadiska? Pápež František je v prvom rade Boží muž. Človek hlboko zakorenený v Bohu, ktorý chce, aby Boha poznal každý, aby svet, každý človek poznal nekonečnú mieru Božej lásky a milosrdenstva. Možno tradičnému veriacemu je ťažšie prijať jeho spontánne spôsoby. Je to prirodzené. My sme Európania so svojím pohľadom na svet či vieru. Pápež František je Argentínčan... Pápež z Južnej Ameriky, ktorá má inú mentalitu, iné spôsoby, iné prežívanie viery. A František sa nezmenil, keď prišiel do Európy, je taký, aký bol. Pri ľuďoch a pri Bohu tak, ako to vie on a ako to žil. František je hlboko ľudský, všímavý a vnímavý na biedu a problémy ľudí... A, samozrejme, je veľmi spontánny. Keď tak pozerám na dejiny pápežstva 20. a začínajúceho 21.storočia, Boh dáva svojej Cirkvi veľkých pápežov. Či to bol Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI., alebo František. Každý svojím spôsobom prispel k formovaniu a vedeniu loďky Cirkvi. Každý do nej vtláčal niečo iné... Ján XXIII. vyžaroval svojou dobrotou, Ján Pavol II. láskou a ohlasovaním evanjelia po celom svete. Benedikt XVI. vtláčaním a meditovaním viery, túžbou, čo najviac poznať Ježiša Krista a František, túžiac dať poznať Božiu lásku a milosrdenstvo... Tak, ako Františkovi predchodcovia, aj on je veľkým mužom na správnom mieste, vo svojom čase. Aké sú vaše záľuby? Záľuby? Popri všetkých povinnostiach je na ne málo času. Avšak patrí sem najmä čítanie dobrej duchovno–teologickej i historickej literatúry a cestovanie, najmä spoznávanie nových pamiatok. Medzi veľkú záľubu, ale to je vlastne súčasť môjho kňazstva, patrí stretávanie sa s mladými, rozhovory s nimi... Vlastne čas strávený s nimi.

    04. decembra 2013 20:06
  • Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Mladý, aktívny, talentovaný - aj tak sa dá charakterizovať 17 ročný Hriňovčan Matej Miklian. Matej nedávno si vyhral celoslovenskú moderátorskú súťaž Sárova Bystrica. Čo Ťa motivovalo prihlásiť sa a ako súťaž prebiehala? Hriňovské Divadlo organizuje festival Divadelná Chalupka. V rámci tohto festivalu som sa zúčastnil mnohých vystúpení a recepcií na ktorých som spoznal množstvo ľudí z tohto oboru. No a práve na jednej z nich som stretol Martina Krajčoviča, jedného z pracovníkov Stredoslovenského Osvetového Strediska v BB ktorý je koordinátorom tejto súťaže. Nuž on mi povedal, aby som to skúsil. Následne potom ako som začal študovať na Gymnáziu ma profesorky bližšie oboznámili s tým, že nejaká súťaž moderátorov existuje a že by bolo dobré, keby som to vyskúšal aj ja. Mojou motiváciou určite bola túžba stretnúť rovnakých mladých ľudí, ktorí sa zaoberajú rovnakou prácou ako ja a síce moderovaním. Súťaž prebieha veľmi zaujímavým spôsobom. Moderátor, teda účastník súťaže si doma pripraví správy, reklamu, rozhovor, do ktorého si pozve hosťa a celý moderátorský blok, ktorý sám moderuje. Najprv si treba uvedomiť, čo človek vlastne od súťaže čaká. Treba sa odosobniť a venovať sa len svojmu výkonu. Organizátori vás zaradia do vysielacích zmien po štyroch účastníkoch a vy sa v priebehu súťaže vystriedate vo všetkých disciplínach. Kde študuješ, resp. kde ďalej plánuješ? Už druhým rokom študujem na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene v matematicko-informatickej triede. Je to naozaj zaujímavé štúdium, nakoľko škola nám ako študentom ponúka množstvo aktivít a činností, ktorým sa môžeme počas štúdia venovať. Podporujú nás v našich záľubách, písaní projektov, ale je samozrejmé, že sa musím veľa a ešte raz veľa učiť. Do budúcna by som sa chcel venovať štúdiu podobného charakteru tomu čo robím. Rozmýšľal som nad Filozofickou fakultou UK v Prahe, alebo obdobným štúdiom na Masarykovej Univerzite v Brne. Ale určite si podám prihlášky aj na vysoké školy na Slovensku. Do maturity je ešte ďaleko. Aké máš záľuby? To je naozaj dobrá otázka, nakoľko ich je nespočetne veľa. Z tých mojich najobľúbenejších je určite moderovanie, ktorému sa venujem neustále a chcem sa tomu aj v budúcnosti venovať. Divadlo, ktoré aktívne hrávam a momentálne ma napĺňa. Tanec, či už ľudový alebo balet, ktorý som praktizoval vo DFS Hviezdička a FD Podpoľanec. Ale hlavne aktivity spojené so Študentskou Radou na našom Gymnáziu, kde veľmi rád píšem projekty na rôzne akcie a naše plány. Je toho mnoho, nenadarmo mi hovoria, 17. ročný workoholik. Ako Ťa vnímajú rovesníci a rodina? Tak rodina si už zvykla, že nie som typ človeka, ktorý rád sedí doma. Často cestujem a venujem sa svojej práci a to ma stojí naozaj veľa voľného času, ktorý by som inak mal tráviť s rodinou. Nuž ale oni ma podporujú aj keď začiatky boli ťažké, nakoľko sa vidíme málo a aj ten čas vždy niečo robím, ak nepracujem na ničom aktuálnom, do čoho sa viem naozaj s chuťou a vervou zapracovať a potom som v inom svete, tak som niekedy preč. Ale nikdy mi nezabudnú pripomenúť, že škola je prvoradá! No a čo sa týka mojich rovesníkov, poznám naozaj veľké množstvo mladých ľudí, ktorý buď pracujú a tvoria alebo nie. Nuž to je na každom. Ale čo sa týka mojich priateľov a mladých ľudí, ktorí ma obklopujú si už zvykli na hyperaktívneho spolužiaka, ktorý stále len pobehuj, ale v princípe mi fandia. Na gymnáziu sme sa zišli naozaj dobrá partia ľudí a užívame si tie najkrajšie roky života a síce tie študentské. Venuješ sa aj divadlu, odkedy? Áno divadlu sa venujem už od malička nakoľko ako mladý žiačik ZUŠ Hriňová som začal tancovať a postupne aj spievať a hrať v muzikáloch. Postupne som sa vypracoval a nacvičili sme 4 muzikály, v ktorých som mal tú česť hrať. V roku 2011 som dostal angažmán v Hriňovskom Divadle, kde pôsobím ako herec dodnes. Aké akcie si už moderoval? Aké divadelné role si už stvárnil? Je to nespočetné množstvo akcií, aj keď až tak veľa ich zase nie je. Od tanečných súťaží po folklórne festivaly až plesy som moderoval naozaj širokú škálu podujatí, kde som mal tú možnosť nabrať skúsenosti a názory a rady ľudí, ktoré mi naozaj pri mojej činnosti pomáhali a stále pomáhajú. Ponuky stále prichádzajú a ja som len rád, že môžem moderovať či už pre mesto ktoré, ma podporuje, alebo pre rôzne iné celky. Moderovanie ma jednoducho baví ! Čo sa týka mojich postáva stvárnil som ich niekoľko, ale úplne prvou bola postava vrabca Váženého v muzikály My Vrabčiaci. Od vtedy som stvárňoval rôzne postavy napríklad Maťka v muzikály Múdry Maťko a blázni alebo Vili v inscenácii Truhla, Uhorčík a Dráb v inscenácii Jánošík alebo moja posledná trojrola Vrabec,princ a Zbojník v tretej najlepšej rozprávke na Slovensku , kde sme boli ocenení v Rimavskej Sobote a tou bola Snehová Kráľovná. Nuž a z pripravovaných je to postava Tibora v rozprávke Nebo a iné ulice, ktorú budeme premiérovať 14.decembra v Hriňovej. Pracuješ aj v TIK Hriňová - čo je náplňou Tvojej práce? Áno, cez leto som mal tú možnosť pracovať ako turistický informátor mesta Hriňová. V Informačnom centre bolo mojou náplňou práce informovať turistov, prekladať rôzne materiály do angličtiny a nemčiny, chodil som tlmočiť európskym dobrovoľníkom, ktorí vďaka nášmu primátorovi každoročne zavítajú do mesta. V rámci práce som spravoval a aj spravujem našu stránku, robil som rôzne dokumentačné materiály, prezentácie, videá a množstvo vecí ,ktoré sa týkajú tejto práci. Pracovalo sa mi veľmi dobre a dúfam, že budem mať tú možnosť opäť o rok pracovať v informačnom centre, ale to sa ešte uvidí, aké budú okolnosti. Určite mi to dalo veľa, nakoľko skúsenosti s ľuďmi, nielen pri vybavovaní ich záležitostí, ako je skenovanie, kopírovanie a iné ktoré TIC ponúka sú na nezaplatenie. Ako hodnotíš projekt DTonline? Projekt alebo platforma, ako ja zvyknem hovoriť DT Online je určite inováciou a zlepšením informovanosti nášho regiónu. Či už písaním článkov, alebo inzerciami, rôznymi činnosťami tohto projektu sa naozaj dáva najavo, že aj v našom regióne sú šikovní ľudia, ktorý chcú robiť a ktorí robia. Táto vaša práca sa odzrkadľuje nielen na prieskumoch návštevnosti stránky, ktoré sú naozaj priaznivé, ale aj na názoroch ľudí, ktoré sú kladné. Toto všetko je znakom, že vaša práca nie je márna. Ja želám tomuto projektu veľa zdaru, veľ šťastných čitateľov a hlavne veľa radosti, z práce ktorú robíte. Máte moju poklonu. Kde sa vidíš o povedzme 20 rokov? O 20 rokov budem mať 37. Dúfam že sa mi splnia moje predstavy, ktoré mám aj keď dnešná spoločnosť nie je veľmi otvorená a pri rýchlosti dnešnej doby môže byť všetko iné. Som otvorený všetkému, čo príde. Teším sa na budúcnosť a dúfam, že svojou činnosťou a svojou prácou budem vytvárať úsmevy na tvárach ľudí a moja práca bude osožná. Človek nikdy nevie, čo príde, ale ja sa ničomu nebránim a teším sa na budúcnosť.    

    02. decembra 2013 11:34
  • Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Svadobný salón Orchidea je pre podpolianske ženy dobré známy. Rozprávali sme sa s majiteľkou salónu - Emíliou Ďuricovou. Ako dlho funguje váš salón? Svadobný salón Orchidea funguje päť rokov. Avšak zákazkovému krajčírstvu sa venujem od roku 2001. Prečo ste sa rozhodli pre svadobný salón? Svadobný salón mi splnil sen o realizácii vlastných návrhov šiat a veľmi rada plním priania zákazníčiek ušitím ich vlastných vysnívaných či už svadobných, alebo spoločenských šiat. Kupujete šaty, alebo ich šijete sama? Hlavným zameraním môjho salónu je šitie na mieru a podľa predstáv zákazníka, ale najradšej si navrhujem svoje vlastné modely, ktoré si aj sama ušijem. Kde beriete inšpiráciu? Inšpirujem sa súčasnou módou, ale väčšina šiat vznikla tak, že som objavila peknú látku a nejak prišiel aj dobrý nápad. Stáva sa, že počas šitia zmením úplne model, príde lepší nápad. Koľko kusov šiat máte? Na aké rôzne príležitosti? Šaty sa dajú kúpiť, alebo požičať? Mám približne okolo 120 kusov šiat - šaty spoločenské, detské-sviatočné, svadobné a rôzne doplnky k šatám. Požičovné sa pohybuje pri spoločenských šatách od 20 do 60 eur. Pri svadobných šatách od 100 do 300 eur. SÚŤAŽ !!! Zdieľajte článok a vyhrajte požičanie spoločenských šiat zdarma.    

    01. decembra 2013 13:42
  • Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Prinášame rozhovor s prekvapením župných volieb - Mariánom Kotlebom. V prvom kole volieb predsedu VÚC ste získali viac ako 26 000 hlasov, výrazne ste predbehli Kaníka a o týždeň nastúpite do ringu proti Maňkovi v druhom kole. Čakali ste takýto výsledok? Spolu s kolegami z Ľudovej strany Naše Slovensko sme čakali trošku iný výsledok – viac pre Kaníka, menej pre Maňku, no v môj postup do druhého kola sme verili. Čo si myslíte, čomu vďačíte za tento výsledok? Poctivej dlhoročnej práci, podpore priateľov a rodiny, a vôli Božej. Všeobecne sa rozšíril pocit, zdá sa že oprávnene, že pred druhým kolom volieb Vás médiá cielene ignorujú. Čo si o tejto ignorácií myslíte? Ignorácia mojej osoby zo strany médií nie je pocit, ale fakt. Mocní mediálnej scény sa veľmi rýchlo dohodli so zástupcami politickej mafie na tom, ktorý kandidát je ten „pravý“. Z ich hystérie mi je do smiechu, no vzhľadom na výročie tzv.  zamatovej revolúcie aj do plaču. V každom prípade je to však na zamyslenie – tí, ktorí predstaviteľom vládnej strany ešte deň pred voľbami nevedeli prísť na meno, ich dnes horlivo podporujú. Týka sa to médií rovnako ako politikov. Médiá i politickí súperi Vás označujú za extrémistu. Ako na to reagujete? Nebol som to ja, kto doviedol republiku na pokraj sociálneho i ekonomického krachu, nie som to ja, kvôli komu ľudia nemajú prácu za primeranú plácu. Takže tieto označenia pokladám za úbohé pokusy o moju diskreditáciu. Tí, ktorí sa znižujú na takúto úroveň len dokazujú, že nemajú argumenty, ktorými by mohli oponovať mojej kritike, že nemajú argumenty, ktorými by mohli napádať naše efektívne riešenia. Iným názorom, ktorý bol prezentovaný aj na našom portáli je, že občania sú frustrovaní a voľbou Kotlebu ventilujú svoj protest. Pripúšťate to? Tých názorov bolo od vyhlásenia volieb publikovaných mnoho. V podstate každý môže mať iný názor, a ja nebudem nikomu ten jeho vyvracať.  Avšak ak ma ľudia volili ako protest, tak som rád. Pretože protest je začiatkom každej zmeny. Čo očakávate od druhého kola volieb? Ako sa naň pripravujete? Čo je ťažiskovou témou Vašej kandidatúry? Od druhého kola, resp. od kampane pred druhým kolom som očakával najmä konštruktívny a férový súboj argumentov, poukazujúcich na to, čo všetko kraj pre ľudí môže spraviť. Namiesto toho sme sa už pár minút po sčítaní hlasov dočkali prirovnávania k Hitlerovi, a v podobnom duchu je kampaň zo strany môjho protikandidáta a médií vedená doteraz. Ja som však napriek všetkému ostal v pragmatickej rovine a kampaň sa snažím viesť informačne – najmä prostredníctvom novín NAŠE SLOVENSKO informovať  ľudí o tom, čo pre nich chcem z pozície predsedu kraja, ale aj z pozície poslanca, urobiť. Prioritami môjho programu sú dve témy. Prvou je zlepšenie sociálneho postavenia rodín a odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi. Druhou je zvýšenie bezpečnosti aj v odľahlých častiach nášho kraja. Vzhľadom na to, čo sa v týchto dňoch deje v Jelšave, si myslím, že potreba začať riešiť práve tieto témy je nanajvýš akútna. Aký je Váš názor, politický či osobný na Vášho súpera Vladimíra Maňku? Pána Maňku pokladám za kariérneho politika, a z časti aj za supermana. Človek z mäsa a kostí jednoducho nedokáže zodpovedne vykonávať dve veľmi náročné práce v Bruseli a v Banskej Bystrici súčasne. To sa jednoducho nedá. Kraj ohromila najmä rozsiahla kampaň Ľudovíta Kaníka. Po voľbách prichádzajú mnohokrát nepríjemné otázky ohľadom jej financovania a výšky nákladov. Ako je to s Vašou kampaňou? Do konania prvého kola sme spolu - 15-ti kandidáti ĽS Naše Slovensko v Banskobystrickom  kraji – na kampaň minuli bez pár drobných 5000,- eur. Predpokladám, že kampaň pred druhým kolom túto sumu neprevýši, pretože jednoducho nemá z čoho. Pre ľudí ste známy najmä z ulíc – z protestných pochodov, či iných akcií. Pravdepodobne stretávate kvantum ľudí. S čím sa na Vás obracajú? Ľudia sa na mňa, ako aj mojich kolegov z ĽS Naše Slovensko, obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri ochrane a obrane či už pred cigánskymi extrémistami, alebo pred nečinnosťou, či skôr zločinnosťou, úradov. Pokiaľ to je v našich silách, vždy sa im snažíme pomôcť. Ako hodnotíte vašu vysokú podporu na Podpoľaní? Ľudia v Detve a okolí sa už zjavne nechcú nechať ďalej zbedačovať a týrať, a volajú po zmene. V Detve je značný problém s rómskou komunitou. Ako by ste ho z pozície predsedu kraja riešili? Problémom s cigánskymi extrémistami nie je postihnutá len Detva, ale aj mnohé ďalšie mestá a obce nášho kraja. Nie je pravda, že kraj v tejto otázke nemôže nič robiť. Práve naopak, kraj má v zmysle zákona č. 302 / 2001 povinnosť angažovať sa aj v tejto otázke. V rámci môjho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v B. Bystrici som pod vedením doc. Ing. Štefana Hronca, PhD. vypracoval, a z ekonomického hľadiska aj prepočítal, projekt zvýšenia bezpečnosti slušných obyvateľov nášho kraja. Verím, že z pozície predsedu kraja by som v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy mal možnosť túto štúdiu realizovať v praxi. Zúčastnili ste sa pochodu proti ťažbe zlata. Ako vnímate tento, asi najväčší problém na Podpoľaní? Ľudová strana Naše Slovensko sa ako prvá politická strana oficiálne vyjadrila proti plánovanej ťažbe. Ja Po ukončení prvého protestu v Detve som osobne dohováral zástupcom o.z. Podpoľanie nad zlato, že ak chcú, aby tie protesty mali váhu, tak treba protestovať v Bratislave, alebo aspoň v Bystrici. Jednoducho tam, kde sa o osude ťažby rozhoduje. Nakoniec sa po dlhom váhaní odhodlali k protestu pred Úradom BBSK v Banskej Bystrici, no ten protest bol tieť taký nemastný – neslaný. Malo sa ísť priamo na úrad, tie stovky ľudí mali žiadať vysvetlenie od predsedu alebo podpredsedu kraja. Môj názor je taký, že ak chceme, aby protesty zabrali, tak musia byť tvrdšie. Aby sa nad nimi kompetentní už neusmievali, ale aby sa zamysleli. Ako predseda kraja som pripravený kráčať v prvej línii. Navštívili ste niekedy Podpoľanie? Aký pocit ste si odniesli? Táto otázka veľmi súvisí s tou predošlou. Podpoľanie je jeden nádherný kus Slovenska a aj preto si ho nesmieme nechať zdevastovať. Často chodievam na chatu na Hriňovské lazy a pri predstave, že by som mal namiesto čerstvého vzduchu dýchať kyselinové výpary, mi tuhne krv v žilách. Je niečo, čo by ste občanom pod Poľanou odkázali? Systémová zmena ešte nikdy od vzniku republiky nebola tak blízko! Už túto sobotu môžete rozhodnúť, ako to s našim krajom pôjde ďalej najbližšie štyri roky. Ak vám vyhovuje to, čo tu štyri roky bolo, tak voľby môžete ignorovať. Ak si však myslíte, že je najvyšší čas aby náš kraj mal aspoň nejakú perspektívu, tak si nájdite čas a choďte voliť. Kým ešte nie je neskoro.

    17. novembra 2013 22:33
  • Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3