s DTonline.sk

Rozhovor

  • Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Jožo Pročko – meno, ktoré netreba nikomu na Slovensku predstavovať. Zabávač, herec, dnes už i obecný poslanec, ale aj podnikateľ. V Haliči pred pár rokmi zrekonštruoval historickú budovu, kde je dnes jeho reštaurácia a penzión Zbrojnica.   Kedy vznikol nápad Zbrojnice? S Jankom Kupcom sme najprv chceli mať malú peknú krčmičku. Potom v Terchovej naša rodina objavila pizzu od pána Palkoviča, ktorá ma dostala svojou fantastickou chuťou a začalo sa to rysovať. Koľko stála a ako prebiehala rekonštrukcia? Pri hľadaní miesta v Haliči nám starosta ponúkol priestory Starej Požiarnej Zbrojnice za účtovnú cenu 60 000 Sk. Nehnuteľnosť bola v katastrofálnom stave, keď sme súhlasili zmenili to na 500 000 Sk, nakoniec nám to predali za 250 000 Sk, s tým, že nám na desať rokov odpustia dane. Po roku som zostal sám, Janko mal totiž iné podnikanie a Zbrojnica bola a je beh na dlhé trate . Starostove sľuby o odpustení daní zostali len sľubmi . Práca v Zbrojnici je viac hobby, ako podnikanie. Prerobili sme potom s manželkou Adkou ešte dva krásne historické domy na penzióny a ponechali sme im názvy po pôvodných majiteľoch a naša nezisková organizácia v jednom z nich urobila pre mladých ľudí posilovňu za symbolickú cenu za vstup. Aké aktivity robíš v rámci Zbrojnice? V Zbrojnici vymýšľame rôzne akcie, deti majú na konci roka napríklad za čisté jednotky pizzu, robíme zahraničné kuchyne, organizujeme svadby, firemné dni, narodeniny, promócie, urobíme posedenie akékoľvek si kto zažiada. Máme neziskovú organizáciu Jožo Pročko deťom a v rámci regiónu a aj v samotnej Halici sme urobili viac ako 200 akcií. Zbrojnica je miesto, kde sa veľa týchto akcií odohráva. Keď príde do Haliče 2000 ľudí – dobroprajní ľudia hovoria – pozri zase sa Zbrojnica nabalila. Avšak to, že sme hlavný sponzor a že sme vlastne viac dali, ako dostali nikoho nezaujíma. Závisť je momentálne najväčšia choroba Haliče a ľudstva. Máme v Haliči jedného kontrolóra, ktorý stojí na rohu ulice a kontroluje, kto je u nás, či koľko ľudí je u nás. Vždy mu zakývam a zakričím, aký je stav a situácia. Na chvíľu zalezie, ale potom opäť kontroluje. V rámci reštaurácie podávate aj nejaké špeciality? Všetky jedlá u nás sú špeciality, snažíme sa variť tak, ako doma. Polievky bez múky a aby každý dostal za svoje peniaze to, čo má. Aj nám sa stane, že presolíme, zabudneme na polievku, ale nerobíme to naschvál. Naša pizza je vynikajúca, nehovorím že najlepšia na svete, ale je chutná a robená z čerstvého a dobre vykvaseného cesta v drevom vykúrenej peci. Bulvárne medializované správy hovorili, že ste prišli o značné financie, a že sa nedarí podniku, je to pravda? Nič nemáme s manželkou na úver, všetko sme si postavili za hotové a tak nám vlastne nikto nič nemôže zobrať, nikomu nedlhujeme ani korunu a zamestnávame v sezóne vyše 20 ľudí. Zbrojnica všetkých uživí. Je pravda, že vyšiel článok o mne s titulom Pročko krachuje, ale to hlavne pre to, lebo ľuďom sa to páči, ľudia nechcú počuť, tomu sa dari, ten sa má dobre, ľudia majú radi, keď je druhý nešťastný. Jedine na čo som sa sťažoval bola vláda a štát, ktorý sú najväčší výpalníci a najviac zdierajú podnikateľov a ľudí, ktorí u nich poctivo robia. U nás sa majú len vysokopostavení zlodeji a podvodníci dobre. Aké sú požiadavky ľudí dnes na kvalitu a služby? Ľudia chcú za svoje peniaze dostať kvalitné služby, z celého srdca sa o to snažíme. Snažíme sa o úsmev, ústretovosť, ale opakujem, aj my sme len ľudia a máme aj svoje zlé dni, ale som rád, že v Zbrojnici vieme povedať – prepáčte! Samozrejme, že opitého Milanka vyvediem slušne von, malých Rómov, čo nám vyberajú popolníky vpredu na terase abrichtujem ostošesť, ale snažím sa pozdraviť každého, kto príde. Mňa ľudia poznajú a bol by som za idiota, kebyže neprivítam vo svojom dome slušne a úctivo každého hosťa. Čo pre Teba znamená Zbrojnica?  Už som to povedal, Zbrojnica je pre mňa hobby. Pre moju manželku možnosť uplatnenia v praxi, lebo je vyštudovaná ekonómka a marketingový pracovník a to môže teraz aplikovať v praxi. Som rád, že aj naše dve deti občas priložia ruku k dielu. Miško hlavne ako DJ Skip ozvučuje všetky naše akcie a Zuzka zase pomáha spoluorganizovať a koordinovať organizačné veci. POZOR SÚŤAŽ !!! – Zdieľajte článok na svojom profile na FB. Žrebuje sa 24.12.2013.

    21. decembra 2013 19:43
  • Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Ako chlapec roky miništroval v Detve. Nakoniec sa stal kňazom, pôsobí v neďalekom  Zvolene. Na svoj rodný kraj nedá dopustiť - aj to je Peter Lupták. Peter, čo pre vás znamená - Podpoľanie a Detva?, Detva? Podpoľanie? Rodný môj kraj... Miesto, kde som prežil svoje detstvo, mladosť, kde som sa učil žiť. Častokrát zvyknem poznamenať „moja milovaná Detva“. Nejde len o pekný kraj, prírodu, ale najmä o históriu predkov, tradície, všetko, čo patrí k histórii človeka. Som lokálpatriot. Detva sú moje korene, moja história, rodisko mojej viery.  Ako vnímate vieru na Podpoľaní? Detva vždy bola chápaná ako nábožensky založené mesto či región. Tak je to aj doteraz i medzi kňazmi... Keď sa povie Detva, vyzdvihne sa viera a nábožnosť. A je to pravda... Naši predkovia mali pevnú vieru. Preto do nášho mesta neprenikol ani luteranizmus a Detva zostala katolícka. Je to viera, ktorá je istým spôsobom založená aj na tradíciách predkov. O chvíľu budú Vianoce a detvianska polnočná je tiež takýmto známym prvkom viery. Viera a jej tradície sú pekné a dôležité, pretože ich vytvárali naši predkovia a oni práve v nich realizovali svoju vieru. Avšak je nebezpečné, ak viera zostane len tradičná. Tu musí ísť o čosi bytostné, o čosi osobné... Ja odpovedám Bohu. Vstupujem do osobného dialógu s Ním a, samozrejme, vieru realizujem aj v láske k blížnemu. A takejto viere sa musí učiť každý, kto sa označuje za veriaceho. Aj veriaci „katolíckej“ Detvy. Je obdobie adventu - ako by ste ho charakterizovali čitateľom? Advent je pre mňa osobne veľmi krásnym obdobím liturgického roka. Je to čas, keď kresťania očakávajú a pripravujú sa na príchod Ježiša Krista. Má dve časti. Prvá (do 17. decembra), je zameraná na prípravu a upriamenie zraku na Kristov druhý príchod na konci vekov, ako aj počas stretnutia s Ním v hodine smrti. Druhá časť, tzv. „historický advent“ (od 17. decembra), je zameraná na prípravu na nastávajúce sviatky Narodenia. Advent je však čas očakávania. Čas, v ktorom mám očakávať Krista, pripraviť mu miesto vo svojom srdci, aby on mohol vstúpiť dnu a meniť nás. Veľkým prorokom Adventu je Izaiáš, ktorého proroctvo sa počas väčšiny adventných dní číta pri sv. omšiach. Jeho proroctvo pekne opisuje význam týchto dní. Hovorí o Bohu, ktorý dáva šancu, ktorý chce tvoriť nový svet lásky, spravodlivosti a pokoja. O Bohu, ktorý chce prísť medzi nás a byť nám nesmierne blízky. Toto všetko sa spĺňa v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. V ňom sa stáva Boh blízkym. Toto je veľkým čarom Adventu, očakávanie a príprava, aby sa Boh aj v nás a pre nás stal blízkym. Ste kňaz, prečo práve toto povolanie, poslanie? Áno, som katolícky kňaz. Prečo...? Častokrát som si kládol a aj kladiem túto otázku. Prečo ja, keď poznám sám seba, svoje slabosti... Odpovedal by som slovami môjho obľúbeného pápeža bl. Jána Pavla II.- „dar a tajomstvo“, ktoré si nezaslúžim. Avšak prečo práve toto? Sám som rozmýšľal o mnohých cestách, čím byť. Počas gymnázia som mnohým hovoril, že pôjdem študovať dejiny, pretože oni sú doteraz mojou záľubou. Ale moje kňazstvo je určite plodom viery, ktorú do mňa vložili moji rodičia, zušľachťovali mnohí dobrí kňazi a ktorá mohla rásť v spoločenstve mladých, ktorí sa nebáli a neboja priznať ku Kristovi aj dnes. Som rád, že som kňazom. Nie som ním dlho. Iba 18 mesiacov. Aj napriek tomu môžem povedať, že je to krásne poslanie. Byť tu pre druhých a zabúdať na seba, aby som im mohol hovoriť o Kristovi slovami ale hlavne skutkami. Aby on bol vo mne a cezo mňa v nich. Je to ťažká úloha, ale ako sa hovorí aj v obrade vysviacky: „Boh, ktorý v tebe začal dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.“ Roky ste v Detve miništrovali, ako si spomínate na tieto roky? Bol to krásny čas. Mám rád Detvu a najmä náš kostolík sv. Františka. A s ním sa spája aj čas miništrovania. Presne si pamätám, ako som sa k nemu dostal. 19.mája 1996 som bol na 1. sv. prijímaní. Nasledujúci deň bol u nás na návšteve pán dekan Roman Furek, ktorý ma pozval miništrovať a hneď na druhý deň, teda 21.mája, som už prvýkrát miništroval. Boli to krásne roky, strávené v službe Bohu ako miništrant. Taktiež si pamätám na pekné miništrantské spoločenstvo, najmä z čias, keď som bol ešte na základnej škole, ale aj neskôr, keď som bol starší a sám mal na starosti prácu s miništrantmi. Veľmi pekné boli chvíle, keď sme deň začínali spolu ráno sv. omšou v kostole, a potom sme išli do školy na vyučovanie. Taktiež vzácne boli aj mnohé výlety, na ktoré nás brávali naši kňazi. Aké spomienky máte na vašu vysviacku? Veľmi pekné... Aj keď to, čo sa stalo, si človek uvedomí asi až neskôr. Čas vysviacky je totiž spojený aj s mnohými starosťami. My sme hneď po záverečných štátniciach odišli na duchovné cvičenia, stíšiť sa, uzobrať. Domov som prišiel len dva dni pred vysviackou a bolo potrebné vybaviť nejaké veci, dotiahnuť primície, ktoré boli v nedeľu po vysviacke. Napriek tomu som však vnímal veľkosť toho, čo sa bude diať, a tak som sa snažil aj večer predtým stíšiť. Čas piatkového večera som strávil v kaplnke sestier karmelitánok. Sám s Ježišom. Neviem prečo, ale tej noci som nemohol zaspať. Asi až po hodine, čo u mňa nebýva zvykom. Pretože ja môžem aj pred spaním vypiť silnú kávu a do 10 minút spím. Asi to bolo podvedomé prežívanie veľkých vecí v mojom živote. Veľmi som sa tešil, že vysviacku nám prišiel udeliť kardinál Jozef Tomko, čo ešte v našej diecéze nebolo. Boli to veľmi pekné chvíle... Snažil som sa vnímať každé slovo z obradu vysviacky, Božiu prítomnosť, najmä vtedy, keď kardinál položil ruky na moju hlavu (týmto obradom sa odovzdáva kňazská moc). Vnímal som, že napriek všetkému, čo bude, Boh je tu a pevne ma drží. A ak sa ja nepustím, On to neurobí... A potom, bolo radosťou mať okolo seba veľa blízkych ľudí, ktorí ma svojou prítomnosťou prišli povzbudiť a radovať sa so mnou. Kde teraz pôsobíte? Vo farnosti Zvolen - mesto. Ako hodnotíte kroky pápeža Františka z ľudského hľadiska? Pápež František je v prvom rade Boží muž. Človek hlboko zakorenený v Bohu, ktorý chce, aby Boha poznal každý, aby svet, každý človek poznal nekonečnú mieru Božej lásky a milosrdenstva. Možno tradičnému veriacemu je ťažšie prijať jeho spontánne spôsoby. Je to prirodzené. My sme Európania so svojím pohľadom na svet či vieru. Pápež František je Argentínčan... Pápež z Južnej Ameriky, ktorá má inú mentalitu, iné spôsoby, iné prežívanie viery. A František sa nezmenil, keď prišiel do Európy, je taký, aký bol. Pri ľuďoch a pri Bohu tak, ako to vie on a ako to žil. František je hlboko ľudský, všímavý a vnímavý na biedu a problémy ľudí... A, samozrejme, je veľmi spontánny. Keď tak pozerám na dejiny pápežstva 20. a začínajúceho 21.storočia, Boh dáva svojej Cirkvi veľkých pápežov. Či to bol Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI., alebo František. Každý svojím spôsobom prispel k formovaniu a vedeniu loďky Cirkvi. Každý do nej vtláčal niečo iné... Ján XXIII. vyžaroval svojou dobrotou, Ján Pavol II. láskou a ohlasovaním evanjelia po celom svete. Benedikt XVI. vtláčaním a meditovaním viery, túžbou, čo najviac poznať Ježiša Krista a František, túžiac dať poznať Božiu lásku a milosrdenstvo... Tak, ako Františkovi predchodcovia, aj on je veľkým mužom na správnom mieste, vo svojom čase. Aké sú vaše záľuby? Záľuby? Popri všetkých povinnostiach je na ne málo času. Avšak patrí sem najmä čítanie dobrej duchovno–teologickej i historickej literatúry a cestovanie, najmä spoznávanie nových pamiatok. Medzi veľkú záľubu, ale to je vlastne súčasť môjho kňazstva, patrí stretávanie sa s mladými, rozhovory s nimi... Vlastne čas strávený s nimi.

    04. decembra 2013 20:06
  • Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Mladý, aktívny, talentovaný - aj tak sa dá charakterizovať 17 ročný Hriňovčan Matej Miklian. Matej nedávno si vyhral celoslovenskú moderátorskú súťaž Sárova Bystrica. Čo Ťa motivovalo prihlásiť sa a ako súťaž prebiehala? Hriňovské Divadlo organizuje festival Divadelná Chalupka. V rámci tohto festivalu som sa zúčastnil mnohých vystúpení a recepcií na ktorých som spoznal množstvo ľudí z tohto oboru. No a práve na jednej z nich som stretol Martina Krajčoviča, jedného z pracovníkov Stredoslovenského Osvetového Strediska v BB ktorý je koordinátorom tejto súťaže. Nuž on mi povedal, aby som to skúsil. Následne potom ako som začal študovať na Gymnáziu ma profesorky bližšie oboznámili s tým, že nejaká súťaž moderátorov existuje a že by bolo dobré, keby som to vyskúšal aj ja. Mojou motiváciou určite bola túžba stretnúť rovnakých mladých ľudí, ktorí sa zaoberajú rovnakou prácou ako ja a síce moderovaním. Súťaž prebieha veľmi zaujímavým spôsobom. Moderátor, teda účastník súťaže si doma pripraví správy, reklamu, rozhovor, do ktorého si pozve hosťa a celý moderátorský blok, ktorý sám moderuje. Najprv si treba uvedomiť, čo človek vlastne od súťaže čaká. Treba sa odosobniť a venovať sa len svojmu výkonu. Organizátori vás zaradia do vysielacích zmien po štyroch účastníkoch a vy sa v priebehu súťaže vystriedate vo všetkých disciplínach. Kde študuješ, resp. kde ďalej plánuješ? Už druhým rokom študujem na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene v matematicko-informatickej triede. Je to naozaj zaujímavé štúdium, nakoľko škola nám ako študentom ponúka množstvo aktivít a činností, ktorým sa môžeme počas štúdia venovať. Podporujú nás v našich záľubách, písaní projektov, ale je samozrejmé, že sa musím veľa a ešte raz veľa učiť. Do budúcna by som sa chcel venovať štúdiu podobného charakteru tomu čo robím. Rozmýšľal som nad Filozofickou fakultou UK v Prahe, alebo obdobným štúdiom na Masarykovej Univerzite v Brne. Ale určite si podám prihlášky aj na vysoké školy na Slovensku. Do maturity je ešte ďaleko. Aké máš záľuby? To je naozaj dobrá otázka, nakoľko ich je nespočetne veľa. Z tých mojich najobľúbenejších je určite moderovanie, ktorému sa venujem neustále a chcem sa tomu aj v budúcnosti venovať. Divadlo, ktoré aktívne hrávam a momentálne ma napĺňa. Tanec, či už ľudový alebo balet, ktorý som praktizoval vo DFS Hviezdička a FD Podpoľanec. Ale hlavne aktivity spojené so Študentskou Radou na našom Gymnáziu, kde veľmi rád píšem projekty na rôzne akcie a naše plány. Je toho mnoho, nenadarmo mi hovoria, 17. ročný workoholik. Ako Ťa vnímajú rovesníci a rodina? Tak rodina si už zvykla, že nie som typ človeka, ktorý rád sedí doma. Často cestujem a venujem sa svojej práci a to ma stojí naozaj veľa voľného času, ktorý by som inak mal tráviť s rodinou. Nuž ale oni ma podporujú aj keď začiatky boli ťažké, nakoľko sa vidíme málo a aj ten čas vždy niečo robím, ak nepracujem na ničom aktuálnom, do čoho sa viem naozaj s chuťou a vervou zapracovať a potom som v inom svete, tak som niekedy preč. Ale nikdy mi nezabudnú pripomenúť, že škola je prvoradá! No a čo sa týka mojich rovesníkov, poznám naozaj veľké množstvo mladých ľudí, ktorý buď pracujú a tvoria alebo nie. Nuž to je na každom. Ale čo sa týka mojich priateľov a mladých ľudí, ktorí ma obklopujú si už zvykli na hyperaktívneho spolužiaka, ktorý stále len pobehuj, ale v princípe mi fandia. Na gymnáziu sme sa zišli naozaj dobrá partia ľudí a užívame si tie najkrajšie roky života a síce tie študentské. Venuješ sa aj divadlu, odkedy? Áno divadlu sa venujem už od malička nakoľko ako mladý žiačik ZUŠ Hriňová som začal tancovať a postupne aj spievať a hrať v muzikáloch. Postupne som sa vypracoval a nacvičili sme 4 muzikály, v ktorých som mal tú česť hrať. V roku 2011 som dostal angažmán v Hriňovskom Divadle, kde pôsobím ako herec dodnes. Aké akcie si už moderoval? Aké divadelné role si už stvárnil? Je to nespočetné množstvo akcií, aj keď až tak veľa ich zase nie je. Od tanečných súťaží po folklórne festivaly až plesy som moderoval naozaj širokú škálu podujatí, kde som mal tú možnosť nabrať skúsenosti a názory a rady ľudí, ktoré mi naozaj pri mojej činnosti pomáhali a stále pomáhajú. Ponuky stále prichádzajú a ja som len rád, že môžem moderovať či už pre mesto ktoré, ma podporuje, alebo pre rôzne iné celky. Moderovanie ma jednoducho baví ! Čo sa týka mojich postáva stvárnil som ich niekoľko, ale úplne prvou bola postava vrabca Váženého v muzikály My Vrabčiaci. Od vtedy som stvárňoval rôzne postavy napríklad Maťka v muzikály Múdry Maťko a blázni alebo Vili v inscenácii Truhla, Uhorčík a Dráb v inscenácii Jánošík alebo moja posledná trojrola Vrabec,princ a Zbojník v tretej najlepšej rozprávke na Slovensku , kde sme boli ocenení v Rimavskej Sobote a tou bola Snehová Kráľovná. Nuž a z pripravovaných je to postava Tibora v rozprávke Nebo a iné ulice, ktorú budeme premiérovať 14.decembra v Hriňovej. Pracuješ aj v TIK Hriňová - čo je náplňou Tvojej práce? Áno, cez leto som mal tú možnosť pracovať ako turistický informátor mesta Hriňová. V Informačnom centre bolo mojou náplňou práce informovať turistov, prekladať rôzne materiály do angličtiny a nemčiny, chodil som tlmočiť európskym dobrovoľníkom, ktorí vďaka nášmu primátorovi každoročne zavítajú do mesta. V rámci práce som spravoval a aj spravujem našu stránku, robil som rôzne dokumentačné materiály, prezentácie, videá a množstvo vecí ,ktoré sa týkajú tejto práci. Pracovalo sa mi veľmi dobre a dúfam, že budem mať tú možnosť opäť o rok pracovať v informačnom centre, ale to sa ešte uvidí, aké budú okolnosti. Určite mi to dalo veľa, nakoľko skúsenosti s ľuďmi, nielen pri vybavovaní ich záležitostí, ako je skenovanie, kopírovanie a iné ktoré TIC ponúka sú na nezaplatenie. Ako hodnotíš projekt DTonline? Projekt alebo platforma, ako ja zvyknem hovoriť DT Online je určite inováciou a zlepšením informovanosti nášho regiónu. Či už písaním článkov, alebo inzerciami, rôznymi činnosťami tohto projektu sa naozaj dáva najavo, že aj v našom regióne sú šikovní ľudia, ktorý chcú robiť a ktorí robia. Táto vaša práca sa odzrkadľuje nielen na prieskumoch návštevnosti stránky, ktoré sú naozaj priaznivé, ale aj na názoroch ľudí, ktoré sú kladné. Toto všetko je znakom, že vaša práca nie je márna. Ja želám tomuto projektu veľa zdaru, veľ šťastných čitateľov a hlavne veľa radosti, z práce ktorú robíte. Máte moju poklonu. Kde sa vidíš o povedzme 20 rokov? O 20 rokov budem mať 37. Dúfam že sa mi splnia moje predstavy, ktoré mám aj keď dnešná spoločnosť nie je veľmi otvorená a pri rýchlosti dnešnej doby môže byť všetko iné. Som otvorený všetkému, čo príde. Teším sa na budúcnosť a dúfam, že svojou činnosťou a svojou prácou budem vytvárať úsmevy na tvárach ľudí a moja práca bude osožná. Človek nikdy nevie, čo príde, ale ja sa ničomu nebránim a teším sa na budúcnosť.    

    02. decembra 2013 11:34
  • Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Svadobný salón Orchidea je pre podpolianske ženy dobré známy. Rozprávali sme sa s majiteľkou salónu - Emíliou Ďuricovou. Ako dlho funguje váš salón? Svadobný salón Orchidea funguje päť rokov. Avšak zákazkovému krajčírstvu sa venujem od roku 2001. Prečo ste sa rozhodli pre svadobný salón? Svadobný salón mi splnil sen o realizácii vlastných návrhov šiat a veľmi rada plním priania zákazníčiek ušitím ich vlastných vysnívaných či už svadobných, alebo spoločenských šiat. Kupujete šaty, alebo ich šijete sama? Hlavným zameraním môjho salónu je šitie na mieru a podľa predstáv zákazníka, ale najradšej si navrhujem svoje vlastné modely, ktoré si aj sama ušijem. Kde beriete inšpiráciu? Inšpirujem sa súčasnou módou, ale väčšina šiat vznikla tak, že som objavila peknú látku a nejak prišiel aj dobrý nápad. Stáva sa, že počas šitia zmením úplne model, príde lepší nápad. Koľko kusov šiat máte? Na aké rôzne príležitosti? Šaty sa dajú kúpiť, alebo požičať? Mám približne okolo 120 kusov šiat - šaty spoločenské, detské-sviatočné, svadobné a rôzne doplnky k šatám. Požičovné sa pohybuje pri spoločenských šatách od 20 do 60 eur. Pri svadobných šatách od 100 do 300 eur. SÚŤAŽ !!! Zdieľajte článok a vyhrajte požičanie spoločenských šiat zdarma.    

    01. decembra 2013 13:42
  • Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Prinášame rozhovor s prekvapením župných volieb - Mariánom Kotlebom. V prvom kole volieb predsedu VÚC ste získali viac ako 26 000 hlasov, výrazne ste predbehli Kaníka a o týždeň nastúpite do ringu proti Maňkovi v druhom kole. Čakali ste takýto výsledok? Spolu s kolegami z Ľudovej strany Naše Slovensko sme čakali trošku iný výsledok – viac pre Kaníka, menej pre Maňku, no v môj postup do druhého kola sme verili. Čo si myslíte, čomu vďačíte za tento výsledok? Poctivej dlhoročnej práci, podpore priateľov a rodiny, a vôli Božej. Všeobecne sa rozšíril pocit, zdá sa že oprávnene, že pred druhým kolom volieb Vás médiá cielene ignorujú. Čo si o tejto ignorácií myslíte? Ignorácia mojej osoby zo strany médií nie je pocit, ale fakt. Mocní mediálnej scény sa veľmi rýchlo dohodli so zástupcami politickej mafie na tom, ktorý kandidát je ten „pravý“. Z ich hystérie mi je do smiechu, no vzhľadom na výročie tzv.  zamatovej revolúcie aj do plaču. V každom prípade je to však na zamyslenie – tí, ktorí predstaviteľom vládnej strany ešte deň pred voľbami nevedeli prísť na meno, ich dnes horlivo podporujú. Týka sa to médií rovnako ako politikov. Médiá i politickí súperi Vás označujú za extrémistu. Ako na to reagujete? Nebol som to ja, kto doviedol republiku na pokraj sociálneho i ekonomického krachu, nie som to ja, kvôli komu ľudia nemajú prácu za primeranú plácu. Takže tieto označenia pokladám za úbohé pokusy o moju diskreditáciu. Tí, ktorí sa znižujú na takúto úroveň len dokazujú, že nemajú argumenty, ktorými by mohli oponovať mojej kritike, že nemajú argumenty, ktorými by mohli napádať naše efektívne riešenia. Iným názorom, ktorý bol prezentovaný aj na našom portáli je, že občania sú frustrovaní a voľbou Kotlebu ventilujú svoj protest. Pripúšťate to? Tých názorov bolo od vyhlásenia volieb publikovaných mnoho. V podstate každý môže mať iný názor, a ja nebudem nikomu ten jeho vyvracať.  Avšak ak ma ľudia volili ako protest, tak som rád. Pretože protest je začiatkom každej zmeny. Čo očakávate od druhého kola volieb? Ako sa naň pripravujete? Čo je ťažiskovou témou Vašej kandidatúry? Od druhého kola, resp. od kampane pred druhým kolom som očakával najmä konštruktívny a férový súboj argumentov, poukazujúcich na to, čo všetko kraj pre ľudí môže spraviť. Namiesto toho sme sa už pár minút po sčítaní hlasov dočkali prirovnávania k Hitlerovi, a v podobnom duchu je kampaň zo strany môjho protikandidáta a médií vedená doteraz. Ja som však napriek všetkému ostal v pragmatickej rovine a kampaň sa snažím viesť informačne – najmä prostredníctvom novín NAŠE SLOVENSKO informovať  ľudí o tom, čo pre nich chcem z pozície predsedu kraja, ale aj z pozície poslanca, urobiť. Prioritami môjho programu sú dve témy. Prvou je zlepšenie sociálneho postavenia rodín a odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi. Druhou je zvýšenie bezpečnosti aj v odľahlých častiach nášho kraja. Vzhľadom na to, čo sa v týchto dňoch deje v Jelšave, si myslím, že potreba začať riešiť práve tieto témy je nanajvýš akútna. Aký je Váš názor, politický či osobný na Vášho súpera Vladimíra Maňku? Pána Maňku pokladám za kariérneho politika, a z časti aj za supermana. Človek z mäsa a kostí jednoducho nedokáže zodpovedne vykonávať dve veľmi náročné práce v Bruseli a v Banskej Bystrici súčasne. To sa jednoducho nedá. Kraj ohromila najmä rozsiahla kampaň Ľudovíta Kaníka. Po voľbách prichádzajú mnohokrát nepríjemné otázky ohľadom jej financovania a výšky nákladov. Ako je to s Vašou kampaňou? Do konania prvého kola sme spolu - 15-ti kandidáti ĽS Naše Slovensko v Banskobystrickom  kraji – na kampaň minuli bez pár drobných 5000,- eur. Predpokladám, že kampaň pred druhým kolom túto sumu neprevýši, pretože jednoducho nemá z čoho. Pre ľudí ste známy najmä z ulíc – z protestných pochodov, či iných akcií. Pravdepodobne stretávate kvantum ľudí. S čím sa na Vás obracajú? Ľudia sa na mňa, ako aj mojich kolegov z ĽS Naše Slovensko, obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri ochrane a obrane či už pred cigánskymi extrémistami, alebo pred nečinnosťou, či skôr zločinnosťou, úradov. Pokiaľ to je v našich silách, vždy sa im snažíme pomôcť. Ako hodnotíte vašu vysokú podporu na Podpoľaní? Ľudia v Detve a okolí sa už zjavne nechcú nechať ďalej zbedačovať a týrať, a volajú po zmene. V Detve je značný problém s rómskou komunitou. Ako by ste ho z pozície predsedu kraja riešili? Problémom s cigánskymi extrémistami nie je postihnutá len Detva, ale aj mnohé ďalšie mestá a obce nášho kraja. Nie je pravda, že kraj v tejto otázke nemôže nič robiť. Práve naopak, kraj má v zmysle zákona č. 302 / 2001 povinnosť angažovať sa aj v tejto otázke. V rámci môjho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v B. Bystrici som pod vedením doc. Ing. Štefana Hronca, PhD. vypracoval, a z ekonomického hľadiska aj prepočítal, projekt zvýšenia bezpečnosti slušných obyvateľov nášho kraja. Verím, že z pozície predsedu kraja by som v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy mal možnosť túto štúdiu realizovať v praxi. Zúčastnili ste sa pochodu proti ťažbe zlata. Ako vnímate tento, asi najväčší problém na Podpoľaní? Ľudová strana Naše Slovensko sa ako prvá politická strana oficiálne vyjadrila proti plánovanej ťažbe. Ja Po ukončení prvého protestu v Detve som osobne dohováral zástupcom o.z. Podpoľanie nad zlato, že ak chcú, aby tie protesty mali váhu, tak treba protestovať v Bratislave, alebo aspoň v Bystrici. Jednoducho tam, kde sa o osude ťažby rozhoduje. Nakoniec sa po dlhom váhaní odhodlali k protestu pred Úradom BBSK v Banskej Bystrici, no ten protest bol tieť taký nemastný – neslaný. Malo sa ísť priamo na úrad, tie stovky ľudí mali žiadať vysvetlenie od predsedu alebo podpredsedu kraja. Môj názor je taký, že ak chceme, aby protesty zabrali, tak musia byť tvrdšie. Aby sa nad nimi kompetentní už neusmievali, ale aby sa zamysleli. Ako predseda kraja som pripravený kráčať v prvej línii. Navštívili ste niekedy Podpoľanie? Aký pocit ste si odniesli? Táto otázka veľmi súvisí s tou predošlou. Podpoľanie je jeden nádherný kus Slovenska a aj preto si ho nesmieme nechať zdevastovať. Často chodievam na chatu na Hriňovské lazy a pri predstave, že by som mal namiesto čerstvého vzduchu dýchať kyselinové výpary, mi tuhne krv v žilách. Je niečo, čo by ste občanom pod Poľanou odkázali? Systémová zmena ešte nikdy od vzniku republiky nebola tak blízko! Už túto sobotu môžete rozhodnúť, ako to s našim krajom pôjde ďalej najbližšie štyri roky. Ak vám vyhovuje to, čo tu štyri roky bolo, tak voľby môžete ignorovať. Ak si však myslíte, že je najvyšší čas aby náš kraj mal aspoň nejakú perspektívu, tak si nájdite čas a choďte voliť. Kým ešte nie je neskoro.

    17. novembra 2013 22:33
  • Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Uplynulý víkend sa v športovej hale konalo zaujímavé podujatie - zápasy v klietke. Viac o akcii sme sa rozprávali s trénerom FFC Detva Róbertom Deličom. Kedy vznikla myšlienka zorganizovať podujatie zápasov v klietke v Detve? Myšlienka zorganizovať podujatie vznikla už dávnejšie, keďže sme chceli Detve ukázať tento krásny šport, len sme čakali na vhodný termín a vhodnú dobu zorganizovať to. Ako ste organizačne, sponzorsky, programovo zabezpečili akciu? S akciou nám pomáhal veľmi skúsení slovenský promotér Martin Belák, pod ktorého hlavičkou akcia vlastne aj bola. Ďalej nám veľmi pomohol Vladimír Krnáč, ktorý pomohol hlavne hľadať sponzorov a samozrejme pomohol s organizačnými, za to im obom patrí veľká vďaka. Sponzormi boli TRIMS Security, Autopožičovňa CK plus, Surplus Shop Zvolen, Kumas s.r.o. Detva a ďalší, všetkým veľmi pekne ďakujem za pomoc. Aké sme mohli vidieť zápasy? Ľudia mohli vidieť celkom 10 zápasov, z toho 2 zápasy podľa pravidiel K1 a 8 zápasov pod pravidlami MMA. Podrobnejšie info o výsledkoch si každý môže pozrieť na stránke Thaiboxing.sk. Aká bola účasť, ohlasy? Účasť bola cca 300 ľudí, vzhľadom na veľa komplikácií, ktoré nastali posledné týždne pred akciou. Reklama bola veľmi slabá, ale nabudúce to už určite bude lepšie. Ohlasy na akciu boli zatiaľ kladné, ľuďom sa páčilo hlavne to, že videli konečne niečo nové. Cítiť, že MMA v Detve a na Podpoľaní rastie v popularite? Áno, je cítiť narastajúcu vlnu popularity tohto športu, aj u nás predsa len je to niečo nové a ľudí to zaujíma. Ľudia mali možnosť vidieť aj dobrú pripravenosť zápasníkov z nášho domáceho klubu, pretože zo 4 zápasov 3 vyhrali, čo je myslím si super bilancia a tak isto je to aj na celom Slovensku, že ty naši zápasníci z Detvy sa naozaj chytajú. Bude sa podobné podujatie ešte niekedy konať? Áno plánujeme aj ďalšie takéto podujatia v Detve.    

    17. októbra 2013 21:29
  • Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Ťažba zlata - téma, ktorá už tak veľmi nerezonuje v spoločnosti na Podpoľaní, avšak napriek tomu, stále nie je uzavretá. Čo je nové a ako hodnotí občiansku aktivitu člen petičného výboru Roman Vrťo?   Ako vnímate boj Podpoľancov prti ťažbe zlata? Máločo tak spojilo Podpoľanie, ako boj proti pripravovanému zámeru ťažby zlata na Bielom vrchu v Detve, s ktorým prišla firma Emed. Odpor proti ťažbe vyhnal Detvanov do ulíc. Protestovali sme pochodom zo strojární do Detvy, poriadny hluk sme narobili pred sídlom ťažobnej spoločnosti v starej časti Detvy. Zaplnili sme ulicu pred banským úradom v Banskej Bystrici a svoje si povedali aj pred sídlom samosprávneho kraja. Vy ste člen petičného výboru. Koľko podpisov sa vyzbieralo? Podpisom pod petíciu ťažbu odmietlo viac ako 11-tisíc ľudí z Podpoľania aj zo širšieho regiónu. Viacerí spochybnili práve počet podpisov na petičných hárkoch. Na okres z niečo viac ako 35-tisíc obyvateľmi je priamo z Detvy okolo päťtisíc, podobný počet je z Podpoľania a tisícka z iných regiónov. Čo je momentálne s petíciou? Petičné hárky sme zatiaľ nikomu neodovzdali. Nechávame si určitý manévrovací priestor, aby sme celý proces znovu dokázali naštartovať. Ako je to momentálne s ťažbou zlata? V posledných mesiacoch sa situácia okolo pripravovanej ťažby upokojila. Žiadne aktivity ťažiarov ani protestujúcich obyvateľov. Obvodný banský úrad prerušil konanie vo veci určenia dobývacieho priestoru do doby pokiaľ firma nedoplní návrh o požadované podklady alebo do 31. marca 2014. To v žiadnom prípade neznamená koniec! Prečo nie? Emed má doplniť podklady, je to asi desať úloh, no väčšinou ide o veci technického charakteru. Ide o splniteľné požiadavky z ich strany. Otázkou je, ako sa zachová Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý doteraz prehliadal nesúhlasné stanoviská ostatných dotknutých strán ako je samospráva, firmy či občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Ako nazvať teda súčasný stav? Dočasný pokoj zbraní, aj takto sa dá pomenovať situácia v súčasnosti. Pokoj zbraní môže skončiť kedykoľvek vydaním rozhodnutia o dobývacom priestore pre zlatokopov. Akonáhle bude mať firma Emed dobývací priestor, získa argumenty pre rokovania s ďalšími investormi, alebo to môže predať inej firme, ktorá bude pokračovať v snahe o ťažbu zlata. A potom to bude neustále nejaká firma skúšať. Preto je dôležité to zastaviť hneď na začiatku. Dôležitý je Obvodný banský úrad. Obvodný banský úrad vôbec nereagoval na nesúhlasné stanoviská obcí či iných účastníkov konania. Momentálne úplne ignoruje obce, firmy ako aj obyvateľov Podpoľania. Otázne je či svoj postoj nezmení po doplnení návrhu firmou Emed. Máte širokú podporu. Kto všetko podporuje odporcov ťažby zlata na Podpoľaní? Na svoju stranu zatiaľ získali vedenie samosprávneho kraja aj ministra životného prostredia. Kľúčové je ale ministerstvo hospodárstva, pod ktorý spadá aj banský úrad. Máme podporu ministerstva životného prostredia a aj samosprávneho kraja, čo nám chýba je podpora slovenskej vlády. A možno je to iba o tom, aký hlasný bude ďalší protest Detvanov. Prečo ste vlastne proti? Neprinesie ťažba nové pracovné miesta? Environmentálne hľadisko je pre región rozhodujúce. Zachovať región v takejto podobe je základom pre rozvoj cestovného ruchu či vidieckeho turizmu, pre ktorý má Podpoľania predpoklady. Keď si predstavíme, že haldy vyťaženej hlušiny budú mať trojnásobný objem, ako je známa kopa pri Žiari nad Hronom, iba ťažko do takejto krajiny pritiahnete turistu. Obhajcovia ťažby zlata radi zdôrazňujú prínos bane na zamestnanosť v regióne. Vraj veľký komplex by potreboval desiatky zamestnancov. Avšak všetko sa môže otočiť a hrozí, že nezamestnanosť ešte stúpne. Ak by padla kvôli ťažbe výroba v PPS, stratených by bolo kvôli potencionálnym 200 miestam súčasných 1600. A to nemôžeme dopustiť.  

    29. septembra 2013 17:58
  • Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Energický, vyšportovaný, usmiaty - tak poznajú mnohí Ľubomíra Hlaváča. Mnohí vás poznajú ako človeka pozitívnej nálady a plného energie, ako hodnotíte vy sám seba? Je to dosť možné, snažím sa žiť plnohotnotným  vnútorným životom a moje aktivity a to, čo na nich prezentujem,  sú toho obrazom. Základom nie sú hmotné veci okolo nás, ale to, čo denne prežívame a ako to prežívame. Veľa rokov sa venuje tae-bo? European Tae-bo® trénujem už 13 rokov, predtým som sa venoval  Aikido. Je to jedno úžasné bojové umenie založené na hlbokej filozofii, ktorá mi v mojom tréningu dosť chýbala. Keď som sa zoznámil s European Tae-bo® a zistil som absolútnu totožnosť filozofie, ktorá je v pohybe zúčastnená a s ním sa vyučuje aj keď si to klient vôbec neuvedomuje,  tak som sa začal plne venovať European Tae-bo®. Aké úspechy ste zaznamenali? V European Tae-bo® nie sú súťaže, nedosahujete úspech v súťažnej forme, ale tým, že pravidelným tréningom posúvate svoje hranice v  každej oblasti, učíte sa vedome ovládať svoj tréning a ešte máte z toho radosť a potom sa už len obzriete za sebou a zistíte aký kus cesty ste prešli a kde už ste, tak to je úspech. Okrem tae-ba sa venujete aj iným športom? Kvôli European Tae-bo® som spoznal aj iné systémy od EFPE®  ako sú European Aerobic® , European Step® a European Muscle Power ® úžasné na nich je to, že je tu v prvom rade zastúpený účinný  tréning  tela a to na vedomej úrovni,  preto sú tieto systémy tak jednoduché a určite pre tých, ktorí hľadajú len zábavu pri nízkom výdaji, nudný. Na týchto hodinách sa klient učí efektívne vedome ovládať svoj tréning, vedome pracovať so svojím svalstvom zdravým a účinným prevedením cviku v prirodzených rozsahoch. Sú to prepracované športové systémy, ktoré premieňajú vaše telo a ducha, cítite sa skvele, pravidelne vymieňate stres (ak je) za pozitívnu energiu, načo reaguje aj vaše telo a zdravie. S manželkou máte masérsky salón, čo vás motivovalo k jeho založeniu? Založenie masérskeho salónu bolo snom mojej manželky, ktorá sa masážam venuje od roku 2009. Masérsky salón Lomi Lomi sa nachádza v priestoroch Akadémie plus s.r.o  na  Somolického ulici 2 vo Zvolene. Masáž Lomi Lomi (v preklade milujúce ruky) sa považuje za perlu medzi masážami, je veľmi relaxačnou, no na druhej strane aj intenzívnou, ak si to vyžaduje stav klienta. Snažíme sa ľuďom masážami pomáhať, preto je ťažko povedať, koľko taká masáž trvá. Koľko si vyžaduje, toľko trvá, nie je kam sa ponáhľať, dôležitý je pre nás náš zákazník. Ak svoju prácu robíte s radosťou a srdcom, potom nemáte pocit únavy, zvládnuť sa dá aj desať hodinových masáži :) podstatné je to, že  masírujete s láskou a chcete klientovi pomôcť.  V dnešnej dobe, kedy ľudia pracujú viac psychicky ako fyzicky, je vidieť hlavne stuhnuté šije, chrbáty, tŕpnuce ruky. Žiaľ, je to dôsledok aj toho, že sa ľudia nehýbu, resp. nestíhajú, nechce sa im .... Pohyb je pre človeka veľmi dôležitý  Čo má robiť človek, ktorý má už značné bolesti, existuje možnosť nemedikamentnej pomoci, napr. masážami? Áno pomoc je veľmi jednoduchá aj keď biznis nás núti všetko riešiť cez lieky čiže peniaze,  ale tu sa nerieši príčina a človek sa stáva závislý na liekoch z čoho farmaceutický priemysel neskutočne profituje. Jednoduché riešenie je správna životospráva, masáž tiež nerieši príčinu,  iba na ňu poukazuje a pomáha odstrániť pôsobenie príčiny tú človek musí odstrániť sám. Určite je veľmi vhodné pravidelné,  zdravé cvičenie, strečing a relaxácia, pretože pôvodca všetkého zla je vnútorné napätie a stres. To vidieť na klientovi keď k nám príde a má nejaký  problém buď to v práci alebo v rodine alebo je pracovne vyťažený, je to hneď vidieť na jeho lopatkách, trapézoch, krku. Masážou mu svalstvo uvoľníme ale kým vnútorné napätie pokračuje za chvíľu je na masáži znovu. Snažíme sa klienta priviesť k tomu, aby rozpoznal čo napätie v tele spôsobuje a následne ho odstránil. Ďalším dôvodom problémov  je ochabnuté svalstvo, ktoré nedrží chrbticu a vznikajú problémy, tu by masáž tiež nebola tak účinná, keby nepoukázala na potrebu správneho cvičenia a strečingu, ktoré v tomto prípade odstránia príčinu. No aké miesto by tu asi mohli mať lieky? Len potláčanie bolesti,  ale to nerieši problém...  Bývate v Stožku, organizujete aj tam nejaké akcie? V Stožku mávame pravidelné cvičenia športových systémov  EFPE  a keď počasie dovolí, tak na  športovo oddychovom  areáli  býva  štvorhodinovka European System Day.  No ale v prvom rade je to Detva CVČ Trend a Power Gym kde klienti s obľubou navštevujú tréningy týchto fitness systémov, pravdaže pre ich funkčnosť J  Cvičíme aj vo Zvolene vo Fitness Family, tu tiež organizujeme  pravidelne European System Day.  Raz v roku  býva akcia  Fitness Weekend Čachovo - Selce,  víkendovka  plná cvičenia a relaxu so systémami EFPE, ktorú navštevujú  Slováci aj Česi.

    25. septembra 2013 18:19
  • Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Počasie, klíma, klimatické zmeny - toto sú termíny, ktoré sa čoraz častejšie dostávajú do diskusií aj bežných ľudí. Rozprávali sme sa s meteorológom z Detvy, študentom UMB Banská Bystrica  - Marekom Kučerom a jeho kolegami z portálu Meteoinfo.sk. Ako sa dá charakterizovať podnebie/klíma na Podpoľaní? Podpoľanie je veľmi pestré a nájdeme tu všetky klimatické oblasti od teplej klimatickej oblasti (presnejšie okrsok T7 vyznačujúci sa teplým počasím v letnom polroku, mierne vlhkým podnebím a chladnou zimou v najnižších polohách v okolí Vígľaša), cez mierne teplú (prevažná časť územia vrátane obývaných oblastí v Detve a Hriňovej od cca 400 do 800 metrov nad morom, v nižších častiach je to okrsok M3, mierne teplý a mierne vlhký, vo vyšších častiach M6, mierne teplý a vlhký) až po chladnú klimatickú oblasť na Poľane (od cca 800 metrov až po vrchol, a to okrsky C1, charakterizovaný ako mierne chladný a okrsok C2 ako chladný horský). Všeobecne platí, že v Detve vládne v lete o cca 1 až 2°C chladnejšie počasie ako v našich nížinách a v zime sa tieto rozdiely zvyšujú, pri inverzii aj o vyše 5°C. Typické sú pre našu oblasť chladné rána, ktoré neraz prinášajú nižšie ranné teploty ako na severe Slovenska a vysoké teplotné amplitúdy spôsobené utlmenými veternými pomermi a kotlinovou klímou, keďže zo všetkých svetových strán nás obklopujú pohoria. Zrážkovo patrí Detva medzi pravý slovenský priemer s úrhrnmi okolo 750 mm ročne. Aké sú naj? Plusová/mínusová teplota, rýchlosť vetra, max. zrážok? Počas rekordných horúčav v roku 2007 pozorovateľ v Detve na Sídlisku nameral +37,2°C, v Starej Detve bolo +37,1°C. Na Pstruši rovných +38,0°C. Na Podunajskej nížine sa vtedy oteplilo na +39/+40°C a v Hurbanove namerali meteorológovia rekordných +40,3°C. Opačným extrémom je február 1929, kedy sa od Tibetu, Sibíre, Mongolska a severnej Indie tiahla nad európsku časť Ruska a neskôr až nad Nemecko mimoriadne vyvinutá Sibírska anticyklóna a do strednej Európy sa dostal extrémne studený kontinentálny vzduch až z východných častí Ázie. Na Pstruši vtedy namerali doteraz platný slovenský rekord minimálnej teploty, -41,0°C, v Hurbanove sa ochladilo na -35,0°C. Čo sa týka zrážok, najdaždivejšie bolo leto 2002, kedy sa vylial aj Detviansky potok, v okolí Detvy a na Poľane vtedy spadlo plošne cez 100 milimetrov zrážok za jeden deň, najdaždivejší rok 2010 skončil na Pstruši s úhrnom 977 milimetrov, ale je možné, že v Detve a Hriňovej prekročili úhrny 1000 milimetrov, na Poľane hodne viac. Najsilnejšie nárazy vetra sú v kotline zaznamenané počas letných frontálnych búrok, počas ktorých dokáže vietor priniesť nárazy až cez 20 m/s, počas víchric prekračuje vo vrcholových častiach Poľany vietor bežne aj 30 m/s. Treba však dodať, že kotliny stredného Slovenska sú vďaka okolitým pohoriam najlepšie chránenými pred silným vetrom, výhodou oproti severnému Slovensku je, že juh nie je taký náchylný na fohnové vetry a Nízke Tatry sčasti tlmia studenú bóru. Vidieť aj na Podpoľaní v komparácii so starými dátami zmeny klímy? Nielen na Podpoľaní. Dopady klimatickej zmeny vidno po celej Zemi, v posledných desaťročiach sa začalo výrazne otepľovať a sme svedkami čoraz častejších vĺn horúčav v lete, teplejších zím, ale čo je zaujímavé, na Slovensku neboli zaznamenané stúpajúce trendy teploty u väčšiny jesenného obdobia. Príkladom je aj uplynulé leto 2012, ktoré skončilo po roku 2003 ako 2. najteplejšie od začiatku meraní v Hurbanove (1871), či najteplejšia zima od začiatku pozorovaní tzv. "zima bez snehu" 2006/07, kedy vládli o 5°C vyššie teploty ako zvyčajne a januárové počasie pripomínalo október (v Bratislave sa oteplilo až na +19°C). Zmenu klímy si všimli najmä starší ľudia, ale aj viaceré plodiny, ktoré sa každým desaťročím dokážu vypestovať čoraz severnejšie, resp. invázne rastliny (tzv. agáče už rastú aj v kopcoch medzi Detvou a Hriňovou s nadmorskou výškou okolo 500 m n.m. pričom v minulosti to bola čisto záležitosť nížin resp. najnižšie položených častí kotlín). V zime sa výnimočne vyskytujú v okolí Detvy teploty nad +15°C (naposledy koniec februára 2008, kedy k nám za typicky letnej situácie prenikol od juhu teplý, pôvodom tropický vzduch), v lete naopak minimálne teploty zriedkakedy dosahujú kritérium tropickej noci, kedy teplota neklesne pod +20°C. Od roku 1961 do roku 2010 sa na Pstruši nevyskytla ani jedna takáto noc, posledné tri roky sa však tropickým nociam zadarilo a v Detve sa vyskytli asi 4, niet sa čomu čudovať - veď napríklad tento týždeň v pondelok namerali v Piešťanoch najteplejšiu noc počas histórie slovenských meraní- tzv. supertropickú noc, ochladilo sa tam len na +27,3°C. V roku 2013 zaujala aj druhá 40°C teplota v predpovedi SHMU, teploty 35/40°C očakáva ústav a pripúšťajú ich aj naši meteorológovia vo štvrtok, 8.8.2013. Mohla by baňa na zlato na Podpoľaní zmeniť klimatické pomery? Baňa by mohla zmeniť najmä mikroklímu zasiahnutej oblasti, pokiaľ sa oblasť odlesní a zvýši sa albedo, môže to znamenať zvýšenie teploty o 1-2°C. Klíma Detvy by sa z tohto pohľadu meniť nemala. Ktorá časť Podpoľania je najpremenlivejšia v počasí? Najpremenlivejšou oblasťou býva v lete okolie Detvianskej Huty a Látok, ktorá je známa najvyššími množstvami búrok v roku v rámci Slovenska. V zime sú náchylné na zmeny poveternosti najmä kotlinové oblasti, zasiahnuté inverziou, strieda sa dážď so snehom i mrznúce zrážky, na Poľane vládnu takmer celú zimu (okrem inverzných udalostí) mrazy, avšak vietor je tu najsilnejší. Je lyžiarske stredisko ako Košútka pod 1000 m.n.m. do budúcnosti rentabilná? Košútka je skôr otázka na prevádzkovateľov, je veľmi pravdepodoné, že zimy budú síce teplejšie, ale ako napr. v počas uplynulej 2012/13 sme už boli svedkami prechodu kladnej fázy Severoatlantickej oscilácie na zápornú, ktorá je typická početnými stredomorskými nížami, prinášajúcimi na južné návetria dostatok snehu pri teplotách slabo pod nulou. Pokiaľ by trend v NAO indexe pokračoval, zimy by dočasne mohli byť napriek otepľovaniu s dostatkom situácií so snežením ale i vpádov arktického vzduchu, keďže počas NAO- je oslabený prílev vlhkého a teplého vzduchu z oceánu a striedajú sa viac extrémy teplôt, teda advekcie studeného a veľmi teplého vzduchu. Horšie to môže byť o 20-30 rokov, kedy sa už počíta s dramatickejšími dopadmi klimatickej zmeny a napríklad v lete sa môže roztopiť celý arktický ľad. Existujú nejaké meteoroloigcké výskumy o Podpoľaní? Súčasná slovenská klimatológia sa okrem regionálnych klimatických pomerov zaujíma aj o širšie súvislosti a do popredia sa dostávajú tzv. oscilačné módy, jedným z ktorých je práve Severoatlantická oscilácia, skúma sa synotpika, vlny extrémne chladných, teplých, zrážkových udalostí... Informácie o klíme v Podpoľaní obsahujú viaceré monografie, Podpoľanie je tiež vhodné na skúmanie inverzie a kotlinovej klímy. O Podpoľaní známejšie meteorologické výskumy zatiaľ nie sú známe, skôr sa čerpá zo stanice na Pstruši a zo zrážkomerných staníc v Detve či na Poľane v mnohých ďalších výskumoch, zameraných na celé Slovensko a práve tie nám poskytujú rozsiahle informácie o klíme u nás. Priblížte nám projekt Meteoinfo.sk. Projekt vznikol pred cca 6-7 rokmi a ideou bolo poskytnúť možnosť slovenským pozorovateľom odosielať aktuálne údaje o počasí na internet (k dnešnému dňu máme takmer 800 lokalít). Sieť pozorovateľov sa rozrastala a postupne sa začali robiť aj predpovede a články o počasí, ja na stránke pôsobím takmer 5 rokov a naším cieľom je poskytnúť najčerstvejšie informácie o počasí na odbornej úrovni širokej verejnosti. Ľudia čím ďalej, tým viac vyhľadávajú odborné informácie, ale aj dlhodobé predpovede, ktorých úspešnosť sa pomaly ale isto zvyšuje. Denne vydávame regionálne predpovede, dlhodobú predpoveď, situáciu a články a pozorovatelia majú okrem odosielania aktuálneho počasia diskutovať o počasí na našom fóre. Ponúkame aj vlastné meteogramy pre všetky obce na Slovensku a každým dňom sa náš tím posúva dopredu.

    05. augusta 2013 10:57
  • Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    „Každý deň má niekto narodeniny, každý deň máme dôvod na oslavu života.“ To je životný postoj Silvie Bystričanovej, rodáčky z Detvy, ktorá si svojím debutovým románom,  s názvom Každý deň má niekto narodeniny, splnila dávny sen. Napísala knihu a vložila do nej kus seba. A možno práve preto jej priniesla úspech a uznanie. Hlavná hrdinka Nina nájde  po rozpade vzťahu  odvahu otvoriť si vlastnú čajovňu a popri tom čelí najrôznejším životným skúškam. Dej je popretkávaný mnohými citátmi a myšlienkami, ktoré čitateľa nútia uvažovať, no kniha zároveň  pobaví a rozveselí. Je to príbeh o plnení snov, o hodnotách, životných postojoch a uvedomení si, kto je pre nás v živote naozaj dôležitý. Pre nás je na tomto románe výnimočné najmä to, že ho napísala naša rodáčka, Silvia Bystričanová. Šla za svojím snom, prekonala počiatočné obavy a dosiahla úspech. My v redakcii ju preto obdivujeme a prinášame Vám rozhovor s touto šarmantnou ženou aj na stránky DTonline. Kedy u Vás vznikla myšlienka napísať knihu? Resp. čo bolo tým kreatívnym spúšťačom? Kto alebo čo je pre Vás inšpiráciou? Vždy som sa pohrávala s myšlienkou napísať knihu, len mi chýbala odvaha, preto som sa s tým nikomu nezdôverila. Čo sa má stať, sa stane a mne začali prichádzať do života ľudia, ktorí ma veľmi ovplyvnili a inšpirovali. Kamarátka herečka Lucia Siposová ma oslovila na účinkovanie v jej dokumente PPPPP, v ktorom 69 ľudí odpovedalo na otázky, o ktorých nemali čas premýšľať. Jedna z otázok bola, či by som chcela byť slávna. Odpovedala som, že nie, pretože slávu zvládne málokto, je to skúška ega, ale chcela by som, aby ľudia poznali moju knihu, knihy. To bolo prvýkrát  čo som túžbu napísať knihu priznala nahlas. Neskôr ma na spoluprácu oslovil producent a režisér muzikálu Trik Trejsy, Vašo Púčik a spolu sme napísali piesňové texty. Možno spoločnosť talentovaných a fundovaných ľudí, ako sú Mirka Partlová, Dominika Stará, Janko Slezák, Zuzka Šebová a ďalší, mi dodala sebadôveru a určitú formu viery. Ako dlho ste knihu písali a kto ju čítal ako prvý (pred odoslaním do vydavateľstva) ? Každý autor má svoj spôsob písania. Ja si večer „pustím“ v hlave film a potom v podstate len opisujem videné. Týmto spôsobom píšem pomerne rýchlo, ale medzi napísaním a dňom, kedy rukopis pošlete, prejde niekoľko týždňov, mesiacov, kým text vyčistíte do formy, v ktorej vydavateľa zaujme. Doma nikto netušil, že som napísala knihu a oslovila vydavateľstvo Slovart. V úvode knihy ďakujem štyrom ľuďom, ktorých názor a skúsenosti si vážim, preto som im útržky rukopisu posunula na posúdenie. Asi je nutné, aby autorovi niekto povedal: „Neblbni a pošli to už.“ Prečo ste si vybrali prostredie čajovne? Zažili ste už niekedy pocit déjà vu? Nečakane som objavila jedno nádherné miesto v Bratislave a bolo mi tam všetko dôverne známe ....viac nebudem prezrádzať, pretože sa o tom čitateľ dozvie v prvej kapitole. Sú literárne postavy inšpirované reálnymi ľuďmi? Svet je jedno veľké tajomstvo. Možno sa aj môj príbeh už niekde na svete odohral a možno sa niekomu niečo podobné stane. Eventuálne stretnete ženu, ktorá sa podobá na Ninu Rybanskú, prípadne spoznáte v postave Guttmana svojho suseda.  Kniha je plná inšpiratívnych myšlienok, citátov. ktorý je Vám najbližší? Niektoré knihy sú natoľko opomenuté, že som pokladala za povinnosť spomenúť ich, a preto som pre Ninu vymyslela literárne utorky. Fascinuje ma napr. poviedka Ulricha Bechera Dvaja vo fraku, z knihy Antalógia nemeckej poviedkovej tvorby. Je prešpikovaná symbolmi a citát z tejto knihy si čitateľ nájde zakomponovaný v príbehu. Ak sa moja kniha stane inšpiráciou, resp. ju budú čitatelia považovať za motivačnú, splnila svoj účel. Ste spokojná s predajnosťou? Splnil záujem čitateľov Vaše očakávania? Nemala som očakávania, mala som len sen napísať knihu. Predajnosť môže hodnotiť vydavateľstvo, ja môžem reagovať len na odozvu od čitateľov a recenzie, ktoré sú pozitívne a často aj dojemné. Vážim si každý mail či správu na FB, teší ma každý čitateľ. (Kniha má na fb svoju fanúšikovskú stránku.) https://www.facebook.com/KazdyDenMaNiektoNarodeniny?ref=hl Čo sa vo Vašom v živote od vydania knihy zmenilo? Predsa len, nie každý napíše knihu, navyše úspešnú... Vydaním knihy sa spustil kolotoč okolo propagácie knihy a keďže mám voči vydavateľstvu určité záväzky, chodím aj na besedy, autogramiády, poskytujem rozhovory do printových médii a pod. Je milým zistením, že čitatelia prežívajú príbeh Niny a Ronyho veľmi intenzívne a zaujímajú sa o pokračovanie. Pribudlo mi zopár obohacujúcich povinností, ale v podstate sa v každodennom živote nič nezmenilo a život ide ďalej. Spomínali ste, že o pár dní začínate písať, čo to bude ? Písanie je droga a určitá forma terapie ako odpoveď na rozporuplnú spoločenskú klímu. Niečo už mám napísané a po krátkej prestávke opäť pokračujem v písaní. Určite sa nevzdám mojich obľúbených postáv, pretože použitý archetyp na čitateľov zafungoval a vidím priestor, kam ich môžem posunúť a koľko čitateľ znesie. Keď máte čas a chuť, aké knihy čítate, prípadne, kto sú Vaši obľúbení autori? Ku ktorej knihe sa rada vraciate? Vždy si nájdem čas na knihy, pretože milujem ich spoločnosť. Mojim spisovateľským premiantom je Alessandro Baricco a celá jeho tvorba.  Rada siahnem po dielach Juliana Barnesa, Pétera Esterházyho, Milana Kunderu a Umberta Eca. Slovenskú tvorbu zastupuje v mojej domácej knižnici dielo Jozefa Heribana, ktorý mi dal cenné rady pri výbere návrhu na knižnú obálku. Čo by ste chceli odkázať Vašim čitateľom? Ďakujem, že sme sa vzájomne našli. Milí čitatelia, nikdy sa nevzdávajte svojich snov a každý deň si nájdite dôvod na radosť a oslavu života, veď KAŽDÝ DEŇ MÁ NIEKTO NARODENINY. Odkazy: http://www.aktuality.sk/clanok/226503/vydareny-debut-silvie-bystricanovej/ http://www.sietovka.sk/?p=9131 http://blog.sme.sk/diskusie/2122194/1/Kazdy-den-ma-niekto-narodeniny.html

    06. júla 2013 16:25
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3