s DTonline.sk

Rozhovor

  • Svadobný salón Ivi – Kružliaková: Šaty mám z USA a šperky až z Indie

    Svadobný salón Ivi – Kružliaková: Šaty mám z USA a šperky až z Indie

    V Detve sa otvára nový svadobný salón – Svadobný salón Ivi. Viac o ňom nám prezradila majiteľka salónu, Ivana Kružliaková. Kedy sa otvára Svadobný salón Ivi? Svadobný salón Ivi sa otvára 5.5.2014. Kde sa nachádza a aké sú otváracie hodiny? Nachádza sa na M. R. Štefánika 68, v budove Domu nábytku – Važo na 3. poschodí. Otvorené je pondelok – piatok od 10.00 do 17.00 h, v sobotu na objednávky a v nedeľu je zatvorené. Prečo ste sa rozhodli pre salón? Pre svadobný salón som sa rozhodla, pretože už odmalička chcem robiť ženy šťastné. Baví ma byť súčasťou ich najdôležitejšieho dňa v živote. Aké šaty ponúkate? Salón ponúka svadobné a spoločenské šaty a šperky. Všetky doplnky k svadobným šatám sú v cene šiat. Samozrejme aj dáždniček a vejárik na fotenie. Každá nevesta odo mňa dostane darček v podobe bielo-modrého podväzku. Takže bude mať odo mňa aj niečo modré aj darované, aj požičané. Podľa čoho vyberáte šaty do salónu? Šaty v salóne mám z USA od rôznych módnych návrhárov. Čiže všetky šaty sú veľmi kvalitné a vystužené. Mám viac menej extravagantné typy šiat a ručne robené šperky až z Indie.

    25. mája 2014 22:15
  • Tomáš Belko: Najradšej fotím prírodu

    Tomáš Belko: Najradšej fotím prírodu

    DTonline by nebolo tým čím je, keby nebolo práce nášho redakčného fotografa Tomáša Belka. Ste fotografom DTonline. Odkedy fotíte pre tento portál? ,,Dalo by sa povedať, že už od jeho počiatku. Najprv to boli len rôzne ilustračné zábery mesta a okolitej prírody. Postupne s profilovaním stránky a so snahou priniesť informácie o najdôležitejších udalostiach v meste, sa moje pole pôsobnosti rozšírilo aj na fotografovanie kultúrnych podujatí. K aktuálnym článkom tak pribudla aj fotogaléria, v ktorej som sa snažil zachytiť atmosféru a najdôležitejšie momenty." Čo najradšej fotíte? ,,Najlepšie sa odreagujem pri fotení prírody.  Podpoľanie je nádherný kraj, ktorý ponuka pre fotografa širokú paletu možnosti.  To bol jeden z hlavých dôvodov prečo som sa začal venovať foteniu. Rád sa vraciam na rovnaké miesta v iné ročné obdobia. Vždy sa snažím využívať najlepšie vhodné svetlo, ktoré je len pri východe alebo západe slnka. Fotenie tak býva o skorom vstávaní alebo naopak o neskorých návratoch domov." Keby ste mali v skratke povedať, ako urobiť ten najlepší záber? ,,To je pomerne ťažká otázka pretože je zložité všeobecne definovať dobrý záber. Fotografia, podobne ako iný druh umenia, môže u každého jednotlivca vyvolať iný subjektívny pocit. Pre niekoho môže byť určitá fotografia najlepšia, pre iného už nie. Z môjho pohľadu by som medzi základné kritéria zaradil technickú stránku fotografie a jej výpovednú hodnotu. V súčasnosti je kvalitná výbava čoraz dostupnejšia a dosiahnutie technicky dokonalej fotky je jednoduchšie. O to viac by mal byť dôraz kladený  na jej výpovednú hodnotu."  Ako vyzerá práca fotografa? Od urobenia prvého záberu, po publikovanie. ,,V mojom prípade môžeme hovoriť len o práci amatérskeho fotografa. Fotenie vnímam ako koníček, pri ktorom sa odreagujem. V súvislosti s DTonline by som ju prirovnal k práci fotoreportéra.  V prípade kultúrnych podujatí publikujeme častokrát samostatné články, ktoré tvorí len galéria fotiek. Po samotnom nafotení však nasleduje ešte postproces. Napríklad Folklórne slávnosti dokumentujeme po jednotlivých dňoch, kedy je galéria vo forme článku uverejnená už na druhý deň. Po celom dni strávenom na amfiteátri a návrate v nočných hodinách tak nasleduje ešte niekoľko hodín strávených pri počítači. Práca ako taká je teda samotné fotenie na mieste, neskôr triedenie a korekcie doma pri PC." Svoje fotky publikujete aj na internete. Stalo sa vám, že vám niektoré jednoducho "ukradnú"? ,,Áno, priznám sa, že sa to občas stane. Množstvo mojich  fotografii je voľne dostupných. Nepomáha ani meno pretože sa dá z fotky odrezať. Ťažkú hlavu si z toho ale určite nerobím. Navyše sa nájdu aj pozitívne prípady keď po upozornení dodatočne uvedú  moje autorstvo." Máte nejaké ohlasy na vaše zábery? ,,Najčastejšie sa s nimi stretávam na sociálnej sieti. Ľudia mi zvyknú písať ohľadom veľkoformátovej tlače alebo možnosti poskytnutia niektorej fotky v originálnej veľkosti a podobne.  Každý pozitívny ohlas určite vždy poteší. Často sa stretávam s otázkou či nefotím portréty alebo dokonca aj svadby. Až na výnimočné prípady však tuto oblasť rád prenechám profesionálom."

    28. apríla 2014 08:18
  • Deaf Kebab: Sme vďační, že ľudia si cenia dobré a kvalitné jedlo

    Deaf Kebab: Sme vďační, že ľudia si cenia dobré a kvalitné jedlo

    Pred rokom otvorili v Detve druhý Kebab, avšak medzi ľudmi, sa stal práve Deaf Kebab jednotkou. Ako dlho je váš Kebab otvorený? ,,Kebab je otvorený vyše pol roka." Naučili sa Detvania na tento druh jedla? ,,Začiatky sú ťažké, ako všade, ale zákazníkov pribúda. Za to sme nesmierne vďační a myslíme si, že Detvanci vedia oceniť kvalitné a chutné jedlo." Čo najviac chutí ľudom z Detvy z vašej ponuky? ,,Môžeme povedať, že každý druh Kebabu si našiel svojich priaznivcov." Máte dosiaľ nejakú humornú situáciu, ktorá sa vám stala? ,,Veľmi radi sme, keď príde zákazník, ktorý má humor v sebe a dobrým vtipom spríjemní deň. A v Detve sa ich nájde dosť." Pripravujete nejaké novinky? ,,V prvom rade plánujeme posedenie vonku pred Kebabom, keďže sa blížia letné mesiace a tiež plánujeme rozšírenie sortimentu pečiva. Na skúšku ďalší druh mäsa - teľacieho a iné novinky." Obľúbili ste si Detvu? ,,Detva je nám blízka srdcu od malička, keďže naše korene pochádzajú z Podpoľania a sme radi, že sme sa sem vrátili."

    27. apríla 2014 18:09
  • Slavo Ciglan: Učiteľom som chcel byť odmalička

    Slavo Ciglan: Učiteľom som chcel byť odmalička

    Pozná ho takmer každý. Aj tak by sme mohli stručne charakterizovať učiteľa, športovca, DJ-a Slavomíra Ciglana. Vaše povolanie je učiteľ, prečo ste sa preň rozhodli? ,,Nedá sa povedať, že som sa rozhodol byt učiteľom, ja som ním chcel byt odmalička. Pre mňa bol učiteľ vždy autoritou, ikonou, ktorá svojimi vedomosťami vzdeláva generáciu za generáciou. Učiteľ je pilierom každého národa, len ma mrzí, že u nás to už dávno tak nie je a ľudia si to nevážia. Napriek tomu ma táto práca baví, hlavne preto, že je toho veľa, čo môžem mladým ľuďom odovzdať." Ako učiteľ telesnej výchovy vidíte sám, že deti strácajú záujem o šport. Ako ich motivujete vy? ,,V dnešnej mediálnej dobe je to jedna z najťažších úloh učiteľa. Ja mám v tomto jasno. Základom každej hodiny je disciplína, jasné pravidla a ukázať žiakom, že máte z každej oblasti vedomosti na výbornej úrovni, aby mali pocit, že im máte čo odovzdať. Samozrejme, mam aj ja pár žiakov, s ktorými nepohnem, ale tam sú už iné príčiny, ktoré vychádzajú najmä z chybnej výchovy v rodine."   K športu máte blízko, ktorým sa venujete? ,,Pochádzam zo športovej rodiny, takže od mala som bol rodičmi vedený a podporovaný ku všetkému, čo súviselo so športom. Ako každý malý chlapec som začínal futbalom, na 2.stupni ZŠ som už futbal prestal hrávať a venoval som sa dvom mojim srdcovkám, hádzanej a hokeju až do juniorskej kategórie. Počas strednej školy som pričuchol aj volejbalu, veľmi obľubujem basketbal a v neposlednom rade snowboarding a lyžovanie, ktorých som aj inštruktorom. Keďže mám už vlastnú rodinu, času je čoraz menej, momentálne sa venujem už iba veľmi populárnemu florbalu, ktorý je svojim pohybom na ihrisku podobný hádzanej a hrou hokeju. Ako doplnkový šport v letnej sezóne hrávam rekreačne tenis." Ste prezidentom florbalového klubu, aké úspechy ste dosiahli? ,,Za úspechmi nášho klubu je hlavne team,  florbalový team chalanov, ktorí  makajú na tom, aby niečo dosiahli. Okolo teamu je však veľa manažérskej roboty a to je už moja parketa. Som prezidentom DTF team Detva Joxers, ktorý si za 3 roky svojho pôsobenia vybudoval dobre meno na celoštátnej úrovni, patrí medzi 15 najlepších klubov Slovenska. Vyhrali sme 2.ligu,ako nováčik v prvej lige sme skončili na peknom 4.mieste. Je to výborná reklama aj pre naše mesto. A mojim najväčším úspechom je, že dokážem zabezpečiť tomuto teamu také podmienky, aké potrebujú pre dosahovanie svojich cieľov."   Akú budúcnosť má florbal v Detve? ,,Ako som už spomínal, v Detve mame výborné  podmienky pre tento šport. Mestská športová hala je vybavená profi certifikovaným florbalovým ihriskom. Venujeme sa mládeži, ktorá je budúcnosťou nášho klubu, máme dve mužské družstvá, ktoré dosahujú výborné výsledky a keď sa podmienky ešte zlepšia, čoskoro tu máme najvyššiu florbalovú súťaž, extraligu." Ľudia vás poznajú aj ako DJ-a, ako dlho sa tomuto "hobby" venujete? ,,Moja kariéra začala pred 15timi rokmi, moje obdobie najväčšej popularity už mám za sebou. Bolo to krásne obdobie, teraz už hrávam len na objednávku, môžem sa spokojne venovať svojej rodine a dcérke Laure." Aké úspechy, zážitky máte ako DJ? ,,V regióne patrím medzi TOP DJov mojej generácie, veľa ľudí som spoznal a ešte dlho si ma budú pamätať. Zážitky mám len tie najlepšie a je ich veľmi veľa a horších menej." Čo pre vás znamená Detva a Podpoľanie? ,,Detva je mojim rodným mestom, žijem tu viac ako 30 rokov a Podpoľanie je veľmi krásne, napriek tomu je cestovný ruch v Detve na bode mrazu. Kultúra v meste by mohla byť na vyššej úrovni, veľmi sa teším z rekonštrukcie kultúrneho stánku, je to veľký posun vpred. Šport v Detve je na vzostupe, ale je ešte veľa možností ako zefektívniť túto sféru, veď šport je najjednoduchšou reklamou mesta. V neposlednom rade sa zaujímam aj o hospodárenie mesta a našich zástupcov,  určite medzi nimi chýba mladá, progresívnejšia krv..."

    22. apríla 2014 11:09
  • Róbert Rubint: Zlepším kvalitu a objektivitu DTonline

    Róbert Rubint: Zlepším kvalitu a objektivitu DTonline

    Rozhovor s novým šéfredaktorom DTonline. Ako vzniklo vaše angažovanie pre portál DTonline? ,,Už niekoľko rokov vediem rovnaký projekt, aj keď doteraz v menej intenzívnej forme, pre región Novohradu, kde žijem. Tu momentálne pracujem aj na príprave viacerých projektov. Teraz som bol oslovený ohľadom DTonline. Región Podpoľania poznám, spájajú ma s ním korene a taktiež som v podstate od detstva a neskôr aj pracovne prežil podstatný čas v oblasti turizmu a rekreácie na horách v regióne." V čom vidíte pozitíva a negatíva DTonline? ,,Pozrite, DTonline.sk bol jednoznačne prvým takýmto projektom v regióne, dodnes mu patrí top pozícia. Prináša čitateľom aktuálne a  širokospektrálne informácie z regiónu. O tom niet čo diskutovať. Na negatíva mám svoj osobný pohľad, nejedná sa o otázky obsahu, skôr miestami o záležitosti kvality." Aké novinky plánujete? ,,Portál jednoznačne v dohľadnej dobe musí získať nový dizajn. Bude zavedená zdarma občianska inzercia, všetky reštaurácie dostanú možnosť zverejňovať denné menu. V súvislosti s novým dizajnom sa kompletne zmení systém komentárov pod článkami. Upozorňujem, že tu nepôjde o nejaký zásah do slobody komentárov, bude to skôr  o poskytnutí väčšej miery vedenia dialógu medzi dvoma stranami v komunálnych sporoch." Aká je vaša vízia pre budúcnosť DTonline? ,,Aby naďalej bolo jednotkou na poli elektronických médií regiónu. DTonline.sk potrebuje silný a pružný tím. Každý kto so mnou pracoval vie, že dobrú prácu a dobré nápady ocením, nech sú od kohokoľvek, bordel však neznesiem." Je konkurencia v regióne veľká? Udrží si DTonline prvenstvo aj naďalej? ,,Čo sa týka elektronických médií, ja som presvedčený, že DTonline je o krok pred svojimi konkurentmi. PDnoviny su za zenitom, projekt DTinfo je, myslím si, motivovaný v určitej miere politicky. Dúfam, však že budeme s každým schopný konštruktívnej komunikácie." Stávate sa šéfredaktorom aj tlačených novín Detviansky Express? ,,Áno." Poznáte našu komunálnu politiku? Menovite primátora, viceprimátora, poslancov MsZ, alebo VÚC? ,,Poznám ju v rovine nestranného pozorovateľa.  Je prirodzené, že sledujem veci, ktoré sa dejú aj v iných regiónoch. Osobne nepoznám primátorov, viceprimátorov, ani poslancov VUC za tento región. Nemôže ma nik spájať s kýmkoľvek, okrem profesionálnych vzťahov. V tejto rovine to aj ostane." Akú úlohu bude mať vo vašej koncepcii súčasný šéfredaktor? ,,Odchádza na vlastnú žiadosť, žiadnu oficiálnu úlohu teda Jozef Pavlov mať nebude. Redakcia sa musí taktiež oživiť. V tomto momente môžem potvrdiť, že v redakcií zostáva Tomáš Belko. Pán Pavlov ostane v rovine občasného prispievateľa, teda priama odpoveď na Vašu otázku - jeho úlohou bude prispievať."

    21. apríla 2014 11:22
  • Jozef Pavlov: Po troch rokoch končím v DTonline, ďakujem za priazeň a dôveru

    Jozef Pavlov: Po troch rokoch končím v DTonline, ďakujem za priazeň a dôveru

    Po troch rokoch končí v štruktúrach DTonline šéfredaktor a zakladateľ DTonline.sk Jozef Pavlov. Prečo končíte v DTonline? ,,Viete, je čas prísť, čas odísť. Mnoho ľudí v rôznych funkciách práve túto formulku nevie uplatniť v praxi. Po troch rokoch fungovania DTonline si dovolím tvrdiť, že sme naozaj jednotkou na trhu v regionálnych médiách - svedčí o tom čítanosť, rozsah inzercie a svojím spôsobom aj reakcie akýchsi protivníkov tohto projektu." Akých protivníkov myslíte? ,,Menovať ich nebudem. Ale rôznym osobám príde nevhod zverejňovanie informácií na verejnosti. Sú to zmluvy, politické a profesionálne prešľapy, zákulisné informácie. Nech si čitateľ domyslí, komu to vadí....ľudia sú inteligentní, nie takí hlúpi a naivní, ako s tým rátajú politici na všetkých úrovniach." Sú za tým teda nepríjemnosti tohto typu, prečo končíte? ,,Nie, nie sú. To, že vám napíše správu podpredseda Novej Detvy, že vás preplieska, to svedčí o jeho inteligencii. Viete, ja som nič neprivatizoval (samozrejme aj vzhľadom na vek), nedostal som od mesta dotáciu, ktorú by som mestu následne nevrátil, a ono ju nechcelo odo mňa vyúčtovať, .... a kopu iných podobných situácií. Pre tieto kruhy som očividne "persona non grata", keďže sme viacerým takýmto skupinám stúpili na otlak. Aby vedeli očierňovať mňa, Dtonline, vytvorili si svoj web... akúsi náhradu za DTonline. Ale na prvý pohľad je jasné, že to je účel." Myslíte DTinfo? ,,Samozrejme. Ste mali vidieť, aký stres pochytilo vedenie mesta na zastupiteľstve, keď sa ich na rovinu pýtal poslanec Krnáč, kto za tým stojí, kto od nich pýtal informácie. Bolo to tragikomické. Nik na celom svete nevie, kto je vydavateľom tohto - voči mestu ani v najmenšom nekritickému médiu. Seriózny vydavateľ v prvom rade zverejní svoje meno, však to je akýkoľvek základ. Dokonca si myslím, že to čo robia je v rozpore so zákonom, pretože ja mám oficiálne štátom pridelenú vydavateľskú živnosť, ISSN, pridelené evidenčné číslo z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Navyše, bijú sa do hrude, akí sú demokrati a popritom ja som na fanpage tohto plátku blokovaný a neprejde mi ani jeden komentár k článkom. Tomu sa povie svojská demokracia." Kto za DTinfo teda stojí? ,,Nech si to čitateľ domyslí. Ja to ale určite nie som...." Poznáte sa s osobami Jána Šufliarskeho, Romana Vrťa, Miroslava Suju, Jána Šiandora? ,,Samozrejme, že poznám. Však žijeme predsa vo "veľkej dedine", kde sa každý s každým pozná a o vás vedia susedia viac, než viete vy sami o sebe. Primátora poznám ešte od základnej školy, viceprimátora poznám taktiež dlho. Poslanca Vrťa poznám hlavne zo zastupiteľstiev, z kauzy o ťažbe zlata, kde bol predsedom petičného výboru. Vykám si s ním. Pána Suju poznám samozrejme tiež, taktiež sa angažoval v boji proti zlatu, je poslancom VÚC, je logické, že ako novinár som s ním prišiel do styku." Čo hovoríte na obvinenia, že preferujete pána Vrťa a Suju? ,,Je to lož, ktorú účelne rozširuje určitá skupina ľudí - dôraz, s prihliadnutím na otázku číslo dva. Tam nájdete odpoveď. Žijem v prenájme, nemám auto, nejaké imanie, alebo neviem čo. Všetko čo mám, na všetko som si zarobil sám - reklamou, ako starejší, marketingom, vyhral som peniaze vo vedomostných súťažiach. Bojovať proti krčmovým rečiam je nemožné, preto s tým ani nebojujem. Pre pripomenutie, k osobe pána Suju sme sa viackrát vyjadrili negatívne. Stačí si pozrieť archív. Takisto proti Vrťovi sme išli tvrdo v tom, že ako bojovník proti zlatu, bude vybíjať politický kapitál z tejto témy. " Čo bude s DTonline teda ďalej? ,,Ak sa čitatelia boja, že je to koniec, tak ich môžem ubezpečiť, že sa nemusia ničoho báť. Dtonline pokračuje ďalej. Je tu nový šéfredaktor (rozhovor zajtra), čoskoro bude dotvorená nová redakcia, web prejde mnohými zmenami. Úspory som venoval na kompletnú zmenu dizajnu webu. Informačné technológie idú dopredu míľovými krokmi a nechcem, aby Dtonline skončilo ako PDnoviny. Preto táto investícia musela prísť. O ďalších, nemenej významných zmenách bude čitateľov informovať nový šéfredaktor." Kto je teda novým šéfredaktorom DTonline? ,,Nechám na neho, nech sa predstaví sám. Ale je to človek, ktorý sa do tohto remesla vyzná a človek, ktorý bude jednoznačne apolitický a ktorého nebude môcť nik obviniť z toho, že by bol na niekoho prepojený." Ako hodnotíte tri roky DTonline? ,,Je to hádam najkrajší čas môjho života. Začalo to ako krásna idea, ktorá si postupne získala mnohých. Viete, keď vidíte, ako hneď od rána do neskorých večerných hodín stúpa čítanosť jednotlivých článkov, cítite zmysel tejto práce. Dtonline prinieslo diskusiu o verejných veciach, jedinečnú propagáciu športu, kultúry a zaujímavých osôb z regiónu." Zmenili by ste niečo? ,,Čo nás zdržovalo v progrese bolo hlavne angažovanie ľudí, ktorí neboli stopercentne oddaní tejto myšlienke. Prvé dva roky som robil DTonline prakticky zadarmo, napriek tomu mi články zhltli premnoho hodín voľného času. A tento koncept žiadna pláca = veľa roboty nevedelo mnoho bývalých spolupracovníkov akceptovať. Ale aj tak im ďakujem. Samozrejme, aj my máme svoje chyby a aj ja. Ak sme niečo spravili, čo nejakým spôsobom niekomu ublížilo, verejne sa mu ospravedlňujem. Nebol to zámer, skôr nedorozumenie." Čomu sa idete venovať po DTonline? ,,Tak v prvom rade sa idem aktuálne sústrediť na skúškové a následne na ukončenie posledného ročníka VŠ. V profesionálnej rovine som aktívne rozbehol projekt Visit Podpoľanie, ktorý už za dva týždne vykazuje naozaj veľké sympatie. Chcem nakopnúť aj druhý projekt, ktorým sa "môj svet" už dlhšie pohráva. Ním je filantropická organizácia, ktorá bude pomáhať ľudom v Detve, ktorí sú v núdzi, alebo potrebujú pomoc, ktorú im pri správnych kontaktoch vieme poskytnúť. Naďalej budem organizovať kultúrne a vzdelávacie podujatia, pretože to ma napĺňa." Napíšete ešte niekedy niečo pre Dtonline? ,,Prečo nie.... dosiaľ som napísal vyše 1500 článkov, prečo by som ešte zopár nepridal? Ale je to v našej zmluvnej dohode s novým šéfredaktorom, že on bude ten, kto bude rozhodovať o publikovaní čohokoľvek. Ale môžem ubezpečiť, že sa "žurnalisticky" ozvem len raz za čas, a aj to mimo politického diania."

    19. apríla 2014 14:03
  • M. Dobrovodská: Nóri boli pri návšteve Hriňovej fascinovaní

    M. Dobrovodská: Nóri boli pri návšteve Hriňovej fascinovaní

    Ako sme vás už informovali, hriňovské historické krajinné štruktúry (tradičné polia, lúky, pasienky, atď.) sa stali predmetom projektu „Výskum a zachovanie biodiverzity v historických štruktúrach poľnohospodárskej krajiny Slovenska“, ktorý riešil kolektív z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Jeho cieľom bolo získať nové poznatky o spomínaných štruktúrach a ich význame pre zachovanie rozmanitosti a pestrosti fauny a flóry. Dodatočne vám prinášame rozhovor so samotnou koordinátorkou projektu Martou Dobrovodskou, ktorá nám o jeho priebehu a zámeroch porozprávala viac... Kedy ste sa začali zaujímať o historické štruktúry na Slovensku? S problematikou výskumu historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny (HŠPK) sme sa na našom  pracovisku začali hlbšie zaoberať asi pred pätnástimi rokmi. Vtedy sme pri výskume krajiny v Liptovskej Tepličke zistili, že medze v tejto obci v celkovej dĺžke niekoľko desiatok kilometrov významne zvyšujú biodiverzitu  katastra, teda rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov a spoločenstiev. Zároveň zachovaný spôsob hospodárenia s používaním hospodárskych zvierat a tradičnej techniky predstavuje významný kultúrno-historický prvok, živé múzeum v krajine, čo je v súčasnosti na Slovensku a zvlášť v západnej Európe už ojedinelé. Oslovili ste aj domácich a zisťovali ich názory na miestnu krajinu? Počas výskumu sme sa rozprávali aj s miestnymi poľnohospodármi a zisťovali ich problémy s hospodárením, ich očakávania a názory. Z rozhovorov aj z terénneho výskumu  vyplynulo, že historické štruktúry, ale aj ľudia žijúci v takomto type krajiny, si zasluhujú pozornosť a pomoc. Dotácie dnes nie sú ešte zamerané na takýto typ poľnohospodárskej krajiny a hospodárenie v nej  je často veľmi náročné a finančne nerentabilné. Ak však chceme navrhnúť nový systém prideľovania dotácií vzhľadom na  špecifiká historickej poľnohospodárskej krajiny, musíme predložiť  príslušným úradom a organizáciám (Poľnohospodárskej platobnej agentúre)  aj relevantné vedecké dôkazy, ktoré v tej dobe neboli k dispozícii. Uskutočnil sa už niekedy podobný výskum? Špeciálny botanický a zoologický výskum HŠPK sa nikdy nezrealizoval, rovnako ako ani výskum ľudskej spoločnosti, ktorý by odhalil predstavy a názory dotknutého obyvateľstva. Takýto výskum je však časovo aj finančne náročný, a preto sme čakali na vhodnú príležitosť, ktorá nakoniec prišla v podobe výzvy Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu. Končiace programové obdobie nám umožnilo realizovať výskum v priebehu necelých dvoch rokov. Na čo ste sa zamerali? Jednak na inventarizáciu HŠPK na území celého Slovenska, ktorú sme robili metódou analýzy leteckých snímok v kombinácii s terénnym mapovaním a jednak na čo najpodrobnejší výskum v troch modelových územiach – v Liptovskej Tepličke, Hriňovej a vo Svätom Jure. Celkove sme identifikovali okolo 3000 takýchto území na Slovensku  rôzneho stupňa využívania, resp. opúšťania. Prečo sa jedným z modelových území stala práve Hriňová? Hriňová je zaujímavá tým, že tu nikdy nebola kolektivizácia a stále sa tu relatívne dosť hospodári,  čo sa premieta do vzhľadu krajiny a aj do myslenia a cítenia miestneho obyvateľstva. Tiež reprezentuje doposiaľ živé územia s rozptýleným osídlením. Ako ste pri výskume postupovali a čo ste zistili? V rámci celého katastra sme vyčlenili štyri typy HŠPK, kde sme realizovali výskum vybraných indikačných skupín živočíšstva (vtáky, kobylky a koníky, pavúky, mnohonôžky, mäkkýše, chrobáky), vegetácie a pôdnych pomerov na 34-och stanovištiach – rôzne typy medzí, resp. kamenitých valov a kôp, trávne porasty, orná pôda, nevyužívaná orná pôda a i. Tu sa v priebehu dvoch rokov každý mesiac počas vegetačného obdobia odoberali z každého stanovišťa vzorky zo zemných pascí. Napríklad celkovo muselo byť spracovaných  asi 2000 jedincov pavúkov, pričom bolo zistených 151 druhov, z toho 10 sa nachádza v Červenom zozname pavúkov Slovenska. Takisto bolo odchytené podobné množstvo chrobákov a bolo identifikovaných 195 druhov. Okrem významu pavúkov, chrobákov a vtákov (ktoré tu majú optimálne hniezdne a potravné možnosti vzhľadom na mozaikovitý charakter krajiny s podielom drevín), čo je významné  z hľadiska biodiverzity, má kataster Hriňovej ešte jeden veľmi významný prvok – a to je miestna komunita. Ako to myslíte? Čím je miestna komunita odlišná od iných? Časť obyvateľstva si tu totiž doposiaľ zachovala vzácnu symbiózu s prírodou, krajinou. Vníma ju ako celok, rozumie jej zmenám a správaniu a dokáže ju obrábať. V jej pamäti je ešte zachované obdobie rozkvetu gazdovania na políčkach Hriňovej. Vie, ako dobre obhospodarovaná krajina vyzerá a funguje. Tiež sebavedomie hriňovských gazdov nebolo nalomené majetkovo-právnou ujmou počas socializmu, ako je to vo väčšine obcí na Slovensku. A to sú práve tie hodnoty, ktoré sú na Slovensku aj v Európe ojedinelé a vzácne. Zástupcovia nášho nórskeho partnera (Nórsky ústav pre les a krajinu) boli pri návšteve Hriňovej fascinovaní, keď sledovali  septembrové práce na poliach.  Takýto spôsob obrábania v  západnej Európe už prakticky vymizol. Možno sa s ním ešte stretnúť napr. v Rumunsku. Preto náš záujem bol sústredený aj na ľudí. Uskutočnili sme sociologický výskum formou rozhovorov s 382 respondentmi, ktorých odpovede boli štatisticky vyhodnotené a boli zapracované do návrhov Stratégie manažmentu HŠPK. Vznikol teda o výskume aj nejaký dokument? Áno, ten bol jeho finálnym produktom a je určený poľnohospodárom, ktorí by mali ešte záujem hospodáriť v hriňovskom chotári,  ale aj všetkým obyvateľom. Je k dispozícii na Mestskom úrade v Hriňovej. Navrhnutý optimálny spôsob hospodárenia bol vypracovaný tak, aby kládol čo najmenšie nároky na jednotlivých gazdov, ale zároveň chránil krajinu s jej biodiverzitou, pestrosťou a hodnotami. Líši sa súčasný charakter krajiny od minulosti, kedy sa intenzívne obrábal každý centimeter štvorcový? Ako môžeme prispieť k jeho zachovaniu do budúcnosti? Určite áno. Kedysi bola každá medza vykášaná, každá lúka kosená a pasená a každé pole orané. Dnes sú medze väčšinou nekosené a občas sa tu vyskytujú solitéry, alebo skupiny a línie drevín. Tie sú tiež významné. Preto intenzívne vykášanie a odstraňovanie stromov a krovín, ako aj oranie všetkých pozemkov nie je to, čo by sme navrhovali. Ide skôr o mozaikovité obhospodarovanie, kde bude mať svoje miesto aj kosená či menej kosená lúka a pasienok, skupinka stromov a pod. Uvedomujeme si, že aj takýto menej intenzívny spôsob obrábania si vyžaduje ľudskú prácu a financie a je v súčasnosti veľmi náročný. Preto sa budeme zasadzovať za  úpravu, resp. nastavenie nových parametrov dotácií, ktoré budú rešpektovať špecifiká hospodárenia na malých pozemkoch. Zvláštna pozornosť bude venovaná lineárnym prvkom – medziam, ktoré si vyžadujú osobitný spôsob hospodárenia. Stratégia manažmentu HŠPK bola  odovzdaná aj zástupcom Správy CHKO Poľana. Vhodne spracované výsledky budú odovzdané príslušným orgánom, ktoré sú zodpovedné za tvorbu pravidiel štátnych dotácií. Aký význam mal podľa vás s odstupom času tento výskum? Výskum, ktorý sme počas dvoch rokov zrealizovali, si nenárokuje nazývať sa komplexným, ukončeným a bezchybným výskumom. Objavilo sa veľa nových otázok a problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť. Skôr sme chceli upovedomiť miestnych obyvateľov, ale aj zodpovedné úrady a celé Slovensko na hodnoty, ktoré sa tu ešte vyskytujú, ale ktoré sa rýchlo strácajú a sú nenahraditeľné z hľadiska ochrany biodiverzity, histórie slovenského poľnohospodárstva ale aj histórie a identity každého obyvateľa tejto krajiny. Preto sme zorganizovali aj stretnutia s obyvateľmi pilotných území, publikovali sme odborné a populárne články, vypracovali sme námety na vyučovacie hodiny pre 1. a 2 stupeň základných škôl a pre stredné školy, ktoré sme rozposlali 100 školám v územiach s výskytom HŠPK.

    06. apríla 2014 20:13
  • Mishell Buktová: Kreslenie je moja najväčšia vášeň

    Mishell Buktová: Kreslenie je moja najväčšia vášeň

    Študuje na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici slovenský jazyk/literatúru a francúzsky jazyk. a kultúru(prekladateľstvo). No jej najväčšou záľubou je kreslenie. Kedy si začala kresliť? Začalo to Disney postavičkami, no portréty, ktorým sa aktívne venujem dnes, som po prvýkrát skúsila kresliť asi pred piatimi - šiestimi rokmi Je to hobby, alebo profesionálne kreslíš?  Kreslenie je pre mňa niečo viac ako len "hobby". Je to forma odreagovania, jednoducho činnosť, ktorá ma napĺňa. Keď mám zlú náladu, kreslím. Keď sa cítim skvele, kreslím. Kreslím kedykoľvek a čokoľvek. Je to spôsob vyjadrenia svojich pocitov, nálad a myšlienok. Nedávno som sa (pre naliehanie okolia) rozhodla, že sa o svoje umenie skúsim podeliť. Dala som si inzerát na internet a čakala som, čo sa bude diať. Moje ukážkové kresby asi ľudí oslovili, keďže hneď v prvé dva dni sa mi ozvalo asi 5 ľudí. Ľudia mi začali posielať svoje fotky a ja som ich začala kresliť. Kresby som už posielala snáď do každého kúta našej malej krajinky. Človek je šťastný, keď môže niekomu urobiť radosť takouto kreatívnou formou, no zatiaľ by som to naozaj nenazývala profesionalitou. Aké motívy kreslíš? Zameriavam sa hlavne na portréty, pretože to je to, čo ma najviac baví. No popri nich kreslím aj iné veci. Úplne čokoľvek. Čo sa mi v mysli zrodí. Niekedy mám nápad v hlave, inokedy vidím nejaký inšpiratívny obrázok na internete alebo v časopise. No mojou druhu najväčšou vášňou po portrétoch je tanec a hlavne balet. Kreslím baletky, siluety baletných postáv, baletné topánky... Stalo sa mi, že si ma vďaka týmto kresbám našlo pár baletiek, ktoré chceli, aby som ich nakreslila. Takže som skĺbila obe moje najobľúbenejšie témy kreslenia a urobila som portréty baletiek. Všetko je to o nápadoch, snažím sa byť kreatívna a vymýšľať stále nové veci. Včera som napríklad nakreslila čierne siluety postáv baletiek a sukne som im urobila z toho, čo mi vypadlo zo strúhadla po strúhaní ceruziek. Výsledok bol celkom milý Aké farby/farbičky používaš? Moja najobľúbenejšia značka je Faber Castell. Taká osvedčená klasika asi u každého umelca, ktorý kreslí kreslí ceruzkami (či už klasickými, alebo farbičkami). No na značky a kvalitu si veľmi nepotrpím. Zastávam názor, že šikovný umelec na vytvorenie peknej kresby nepotrebuje "značku". Kreslím aj zvyškami farbičiek, ktoré mám ešte z detstva   Opíš nám, ako prebieha proces kreslenia... Keď kreslím portrét, pôvodnú fotku mám vždy pred sebou - buď vytlačenú, alebo na obrazovke v počítači. Prstami si približne primeriavam veľkosti častí tváre a tela, ktoré si zaznačím na papier malými čiarkami. Tie potom pospájam a vytvorím tak základné obrysy postavy. Potom začnem obťahovať línie, vyfarbovať a tieňovať. Až kým nevznikne hotová kresba... Vždy začínam s kreslením ľavej strany tváre/postavy, aby som si rukou nerozmazávala pravú, ak by už bola nakreslená (to je taká "pikoška"). Vždy sa snažím čo najvernejšie interpretovať podobu kreslenej osoby. Riadim sa heslom: Kresli to, čo vidíš. Nie to, čo vieš. V preklade = nepravidelnosti a zvláštnosti nás robia jedinečnými a vytvárajú našu osobnosť Koľko trvá nakreslenie jedného obrazu? Pokiaľ ide o portrét, veľmi záleží od počtu osôb a veľkosti papiera, na ktorý kreslím. Napríklad tri osoby vo formáte A3 kreslím od rána do večera. No napríklad párik na formát A4 nakreslím aj za dve hodinky. Tiež veľmi záleží od toho, či osoby, ktoré kreslím aj poznám. Čudovali by ste sa, ako to dokáže uľahčiť robotu. Je predsa len veľký rozdiel kresliť niekoho, koho ste nikdy naživo nevideli a niekoho, koho roky poznáte a viete aj spamäti dať na papier jeho črty tváre tak, aby sa na seba aj podobal. Môžu si aj cudzí ľudia u Teba objednať? Ako ak áno? Pravdaže môžu ma kontaktovať cez facebook (na osobnej stránke, alebo nedávno založenej fanpage "Mishell Buktova ART"), instagram (@its1mishell) alebo prostredníctvom mailu: michaela.buktova@gmail.com, kde bežne komunikujem so "zákazníkmi.

    24. februára 2014 21:32
  • Štefan Lepieš: Pochádzam z muzikantskej rodiny

    Štefan Lepieš: Pochádzam z muzikantskej rodiny

    Štefan Lepieš je mladý hudobník z Detvy, ktorý má skúsenosti dosť aj za dospelého muzikanta. Štefan, venuješ sa hudbe, čomu konkrétne? V súčasnosti sa venujem populárnej hudbe. Snažím sa zaujať mladšie, ale aj staršie generácie na rôznych spoločenských akciách ako napr. plesy, svadby, zábavy, firemné akcie a iné. Ako dlho hráš a spievaš? Môžem povedať, že na klavír som začal hrať už útlom detstve. Bola to moja druhá hračka a všade kde boli klávesy som za nimi sedel a „brnkal“. Neskôr som dostal od rodičov prvý hudobný nástroj, na ktorom som sa učil už konkrétne skladby. Začal som teda cvičiť niekoľko hodín denne. Potom prišlo obdobie kedy som sa chcel ukázať aj iným ľuďom a s tým prišli aj prvé menšie vystúpenia. No niečo tomu chýbalo a to bol spev, ktorý som potom aj študoval na konzervatórium. Spojil som tieto dve veci do kopy a venujem sa tomu už 8 rokov. Čo Ťa viedlo k tomuto remeslu? Ako som už spomínal, hudba ma sprevádzala už od malička. No a keďže pochádzam z muzikantskej rodiny, bolo zrejmé že pôjdem aj ja touto cestou. Kde všade si už hral? Aké akcie rôzneho typu? Mám za sebou stovky akcií väčších aj menších hlavne v našom okolí, ale aj v iných regiónoch. Či už sú to súkromné akcie, alebo pre verejnosť. V letných mesiacoch sú to najčastejšie kúpaliská a kúpeľné mestá, kde ma môžete počuť aj každý deň. Z čoho všetkého sa skladá tvoj repertoár? Repertoár je dosť rozsiahly. Obsahuje stovky skladieb od  80tych rokov až po súčasnú tvorbu populárnej hudby. Samozrejme že nesmú chýbať ani evergreeny a ľudové pesničky, bez ktorých to jednoducho nejde. Máš aj nejakú vtipnú príhodu, ktorú si zažil? Vždy sa prihodí nejaká príhoda, najmä tá veselá. Je ich veľmi veľa ale na jednu nikdy nezabudnem. Mal som ísť hrať do jedného nemenovaného hotela na západnom Slovensku. Všetko som mal zbalené a pripravené. Keď som prišiel na miesto zistil som, že predsa mi niečo chýba. Bolo to to najpodstatnejšie – Klávesy. Na koniec to skončilo tak, že kamarát z toho okolia mi rýchlo požičal svoje a zhoda náhod také isté. Keď som sa vrátil domov, otec sa ma spýtal či mi niečo nechýbalo. Ťažko je hrať keď nemáte na čom. Spievaš naživo, ako to hodnotia ľudia? Osobne si myslím, že ľudia to hodnotia určite pozitívne. Počas vystúpenia je kontakt s publikum veľmi dôležitý a práve tá live produkcia robí tu správnu atmosféru. V čom spočíva príprava na hudobný večer? Tak príprava na akciu je vždy pre mňa dôležitá, najmä po psychickej stránke. Všetko zorganizovať a načasovať tak aby všetko prebehlo podľa plánu a dohody. No a tá tréma!

    18. februára 2014 21:36
  • Krčmár Oto Pullmann: Mládež sa snažím vychovávať

    Krčmár Oto Pullmann: Mládež sa snažím vychovávať

    Ota Pullmanna sme oslovili, ako inak, za barom. Bezprostredný vysmiaty krčmár nám porozprával o svojej robote, mladých ľuďoch i rybárčení. Ľudia vás poznajú ako dlhoročného krčmára jedného detvianskeho podniku. Koľko rokov sa už venujete tomuto remeslu? Krčmárom som pomaly 19 rokov. Je to náročná robota, po psychickej aj fyzickej stránke, aj keď sa to mnohým nezdá. Ste teda svojím spôsobom aj psychológ? Tak určite áno. Keď treba, rozdávam aj facky. (smiech) Mladí ľudia sú častými návštevníkmi podnikov. Vidíte po rokoch určité zmeny aj na nich? Asi mládeži chýba vojna. Sú drzejší ako v minulosti. Ale tak snažím sa ich vychovávať, mám za sebou už pár generácií. Cítiť súčasnú krízu v pohostinstvách? Určite, je veľký úbytok zákazníkov. Čo si myslíte o kritikoch krčmy? Viete, vec sa má takto. Do krčmy sa chodia ľudia vyventilovať alebo tam niečo osláviť. Pokiaľ je to všetko slušné a v norme, tak je to v pohode. Niektorí majú v hlave asi nižšie IQ a nevedia sa správať, takí nech idú piť na kopec. Prejdime však k vášmu voľnému času. Aké máte záľuby? Mojou najväčšou záľubou už pomaly dve desaťročia je profi rybárčenie, konkrétne kaprárčenie. Okrem rybárčenia sa venujem posilňovaniu a tipovaniu športových zápasov. Tu som však menej úspešný, 3 zo 4 mi vždy ujde. (smiech) Kde chodíte najčastejšie chytať ryby? Do rezervácie Liptovská Mara, ale často aj na neďalekú Ružinú. Aký máte najväčší úlovok? Pred dvoma rokmi som chytil kapra, 16,5 kilového. Venovali ste sa v mladosti aj nejakému inému športu okrem posilňovania? Áno, hrával som hokej 21 rokov v kluboch Detva, Zvolen, Lučenec, či Rimavská Sobota. Bol som na poste obrancu.

    16. februára 2014 12:05
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3