s DTonline.sk

Rozhovor

  • Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    O týždeň sú tu komunálne voľby. Nekandidujete už na mestského poslanca, prečo? Do verejného diania v Detve som vstúpil v januári 1990, myslím si, že po takmer 25 ročnom pôsobení je potrená zmena. Samozrejme nie je mi ľahostajné dianie v Detve, ale ak si prajú občania zmenu vo vedení mesta chcem ísť príkladom. Súčasné vedenie mesta vás nezaradilo do žiadnej komisie MsZ, napriek tomu, že ste vysokoškolský pedagóg a skúsený komunálny politik. Prečo? Ale bol som v jednej komisií. Bol som člen komisie pre nezlučiteľnosť záujmov. Táto komisia by mala zasadať aspoň raz do roka a prejednávať daňové a majetkové priznania verejných funkcionárov mesta. Za štyri roky zasadla len dva krát ... V rokoch 1994-1998 ste boli primátorom mesta. V akom stave ste preberali mesto a v akom stave odovzdávali? Je to už takmer dvadsať rokov, za týmto obdobím som už dávno urobil hrubú čiaru. Pozerajme sa do predu. Počas vášho mandátu primátora sa Detva stala okresným mestom. Čo to mestu dalo a čo nebolo možno dobudované v rámci okresnej administratívy? V období môjho pôsobenia v meste Detva som v spolupráci s mestským zastupiteľstvom a okolitými obcami Podpoľania vytvoril také podmienky aby Detva bola plnohodnotným okresom. To že je Detva okresom neznamená, že v meste je len administratíva, je to predovšetkým príležitosť...V Detve bol opäť zriadený okresný úrad a teda máme dve možnosti, buď sa príležitosti chytíme alebo nie .... /*banner*/ Ktoré projekty, ktoré ste ako primátor chceli presadiť, ale doteraz nie sú uskutočnené? Vytvoriť okruh pre dopravu v meste obchvatom mesta a umožniť tým vytvorenie územných zón pre podnikateľský sektor. Venujete sa aj oblasti čerpania eurofondov, ako je na tom Podpoľanie? Ja sa už niekoľko rokov snažím pomôcť nielen Detve ale celému Podpoľaniu pri využívaní možnosti k tomu aby sa v našom regióne žilo v zdravom ,čistom a peknom prostredí . Stále sú tu možnosti ako ľuďom, prírode a regiónu možno pomôcť, chcel by som byť pri tom aj naďalej. Pôjdete o týždeň voliť? Komu vyjadríte podporu?                                                            Samozrejme pôjdem, budem voliť tých predstaviteľov ktorí myslia koncepčne, sú zárukou transparentnosti a v minulosti dokázali zastávať záujmy Detvy a širšieho okolia, budem voliť Romana Vrťa.

    11. novembra 2014 08:48
  • Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Po Detva prinášame veľkú volebnú anketu aj z obce Kriváň. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na starostu obce ? Imrich Paľko: V prvom rade preto, že ma táto práca napĺňa.  V spolupráci s Obecným zastupiteľstvom sme nastúpili na cestu rozvoja našej obce v oblasti výstavby bytových a rodinných domov, rekonštrukcie budov vo vlastníctve obce, rekonštrukcie infraštruktúry, budovanie priestranstiev športového a oddychového charakteru a pod. Tomáš Dom: Našu obec milujem celým svojím srdcom.  Žijú tu milí a statoční ľudia a preto som sa rozhodol uchádzať o post starostu obce. Chcem týchto ľudí zastupovať a zároveň reprezentovať našu obec aj navonok v rámci regiónu či Slovenska. Kto ma pozná, a zaujíma sa o komunálnu problematiku vie, že som vo veciach našej obce aktívny bez ohľadu na to, či sú voľby alebo nie. Či už sa jedná o moje pôsobenie člena výboru telovýchovnej jednoty, členstvo v rade školy alebo vo farskej rade. Čomu ste sa venovali štyri roky ? Imrich Paľko: Získať čo najviac  mimorozpočtových zdrojov ( eurofondy, dotácie ), schválenie územného plánu obce, ktorý vytvára predpoklad  výstavby v oblasti bývania, priemyselných budov, verejných priestranstiev, rozvoj turizmu, občianska vybavenosť , školstvo, kultúra a pod. Ďalej som sa venoval spolupráci s občanmi, mládežou, Jednotou dôchodcov Slovenska, cirkevným spoločenstvom,  športovými klubmi, s divadelníkmi s ktorými sme pripravili množstvo pekných podujatí  a stretnutí. Tomáš Dom: Na túto otázku som čiastočne odpovedal aj v prvej otázke, pretože do akejkoľvek funkcie, ktorú vykonávam, sa snažím vložiť naplno,na úkor svojho voľného času, ale robím to rád a vidím v tom zmysel. Čo sa týka mojej profesie tak už 9 rokov pracujem ako manažér v potravinárskej spoločnosti. Koľko stojí vaša kampaň a z čoho ju hradíte ? Imrich Paľko: Kampaň si financujem sám v sume cca 200,- Eur. Tomáš Dom: Bohužiaľ možnosti prezentácie mojej osoby v rámci obce nie sú porovnateľne s možnosťami súčasného starostu, avšak nie som v tejto kampani sám a mám okolo seba naozaj skvelý tím ľudí, ktorí mi v rámci možností pomáhajú po každej stránke. Moje doterajšie náklady na kampaň odhadujem na približne 600€. /*banner*/ Aké sú vaše  hlavné programové ciele pre Kriváň 2014 – 2018 ? Imrich Paľko: Pokračovať v rozbehnutých projektoch Bytová výstavba, IBV – rodinné domy, dokončenie inžinierskych sietí pre IBV,  rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia v obci,  príprava nových projektov na získavanie finančných prostriedkov z eurofondov a iných dotačných programov, riešenie  odvádzania dažďových vôd, rekonštrukcia miestnych komunikácii,  zabezpečenie rozšírenia križovatky  vstupu do priemyselného parku pre potreby povolenia ďalšej výstavby, riešiť  odpadové hospodárstvo. Napĺňať potreby našich občanov podľa ich návrhov a pripomienok a urobiť maximum pre rozvoj našej krásnej obce. Tomáš Dom: Viem že v tejto krátkej ankete nie je priestor na obšírne predstavenie môjho programu, no uvediem aspoň nosnú tému. Tou témou je spájanie komunít ktoré každá obec či mesto má. Spojiť obec v jeden celok by bol ideálny stav, preto obec musí robiť rozhodnutia a kroky v súlade s dosiahnutím tohto cieľa. Z konkrétnych cieľov môjho volebného programu môžem vypichnúť napríklad začatie rekonštrukcie obecnej kanalizácie, ktorá je v havarijnom stave, zriadenie bankomatu v obci, výstavba obecnej tržnice. Kto vás podporuje ? ( politické strany a hnutia, občianske združenia ) Imrich Paľko: Hlavnú podporu cítim od  našich občanov, predstaviteľov organizácii v oblasti športu, kultúry a mládeže, od členov Jednoty dôchodcov, podnikateľov a podporuje ma aj politická strana Smer sociálna demokracia. Tomáš Dom: Kandidujem ako nezávislý kandidát s podporou pravicových strán. Prečo si myslíte, že ste lepší než váš protikandidát ? Imrich Paľko: Nepatrí sa mi hodnotiť svojho protikandidáta, hodnotiť musia obyvatelia našej obce.  Za seba môžem  povedať, že či už ako poslanec  Obecného zastupiteľstva ,ale aj ako starosta obce som vždy konal len v prospech našej obce a jej obyvateľov. Tomáš Dom: Neprináleží mi hodnotiť, ktorý z nás je lepším resp. vhodnejším kandidátom, je to na rozhodnutí voličov. Čo však viem s určitosťou povedať je, že moje skúsenosti a túžbu dotiahnuť veci do úspešného konca, dokážem zúročiť v prospech občanov žijúcich v tejto obci. Čo by ste chceli odkázať svojim voličom Imrich Paľko: Chcem im popriať pevné zdravie, rodinnú pohodu, mnoho pracovných úspechov a lepšiu a krajšiu budúcnosť . Chcem sa im aj poďakovať za doterajšiu spoluprácu, poskytovanú inšpiráciu, dobré   slovo  a zároveň ich poprosiť,  o poskytnutie  dôvery v ďalšom funkčnom období 2014 – 2018, aby sa nám spoločne podarilo naplniť naše spoločné ciele a predsavzatia. Tomáš Dom: Som veľmi rád, že v našej obci sa volebná kampaň viedla v medziach zdravej politickej súťaže, čím by som sa chcel svojmu protikandidátovi poďakovať. Voličom by som odkázal, aby hlavne prišli k volebným urnám odovzdať svoj hlas a vybrali si toho správneho kandidáta, ktorý splní ich očakávania.

    07. novembra 2014 09:49
  • Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    V Detve sa narodil a vyrastal už v mnohých sférach umeleckého života známy muzikant František Kubiš. Ako si sa dostal k hudbe? K hudbe som sa dostal, ani konkrétne už neviem ako. Len viem, že som sa rozhodol, že chcem ísť na Zušku. Tak sme išli s mamou a urobil som nejaké mikro previerky, či mám sluch a rytmus. A bol som tam. Na aké nástroje hrávaš? Pôvodne som chcel ísť na klavír, ale priamo na prijímačkach ma prehovorili na akordeón. Absolvoval som ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Učila ma Anna Hoduľová. Potom som navštevoval konzervatórium v Banskej Bystrici u Mgr.Art Martina Vaculčiaka, následne VŠMU u prof. Rajmunda Kákoniho. Výšku som ale nedoštudoval, skončil som v treťom ročníku. Aké žánre si hral? Kde všade hrávaš? Ako každé dieťa na Podpoľaní som hral od detstva folklór. V DFS Matičiarik, FS Haviar, vo vlastnej ľudovej hudbe Perina a neskôr v triu Con Fuoco. Bol som a som spoluzakladateľom a hráčom v mnohých kapelách - Tono per anima, Chanson friends, Sentimento quartet, Mojše band, Duo Antico moderno, Vesnance, Piazzolla para siempre. Tieto sa venujú vážnej hudbe, francúzskemu chansonu, argentínskemu tangu, štylizovanému folklóru, klezmeru, starej hudbe. Aké úspechy si dosiahol? Na MAS v Poprade (medzinárodná akordeónová súťaž) som v roku 2007 s kapelou Tono per anima vyhral prvé miesto v kategórii komorná hudba. V októbri 2014 v tejto istej súťaži a v tej istej kategórii opäť prvé miesto s duom Antico moderno. V roku 2008 na celoslovenskej súťaži konzervatórií som obsadil 2. miesto v kategórii duo. Účinkoval som aj na festivale židovskej kultúry v Krakowe, na Pohode Trenčín, festivale Georga Enescu v Bukurešti, festivale Capalest atď. S kapelou Mojše band som nahral CD s názvom Shabat songs jam, a momentálne sa pripravuje ďalšie. Účinkoval som aj v rôznych reláciách na rádiu Regina, Devin, Lumen, v Slovenskej televízii, Joj, Markíze. Momentálne korepetujem hercov na Konzervatoriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici a vediem tam aj akordeónový orchester. /*banner*/ Si členom úspešnej kapely Slovak Tango. Ako si sa sem dostal? Kapelu Slovak Tango som zakladal. Hrávate nezvyčajný žáner – piesne s 30. – 50. rokov. Prečo? Páčila sa nám v kapele muzika 30. - 50. rokov (slovenská populárna hudba), tak sme sa s kamarátmi rozprávali, že by sme si to chceli zahrať. Po pár skúškach prvý koncert a už to išlo. Na Slovensku sme už hrali v podstate všade. Vo všetkých väčších mestách. V zahraničí v Passau (Nemecko), Praha a Hradec Králové (ČR), Krakow (Poľsko), Bukurešť (Rumunsko),... Čomu sa chceš venovať do budúcna? V budúcnosti sa chce venovať kapelám, ktoré sú už zabehnuté a samozrejme vymýšľať ďalšie nové projekty. Chcem čo najviac koncertovať, čo najviac nahrávať, proste hudobne žiť. Čo pre Teba znamená hudba? Hudba pre mňa znamená môj najdlhší a najsilnejší vzťah. (zatiaľ)

    06. novembra 2014 00:00
  • Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Kandidátom na starostu vo Zvolenskej Slatine je aj 33 ročný Ján Račko. Opäť kandidujete  za starostu. Čo bolo za týmto rozhodnutím?   Rozhodnutie opätovne kandidovať som zvažoval dlhšie, ale priame osobné podnety od mojich priateľov i iných spoluobčanov ma presvedčili, aby som to ešte raz skúsil. Kandidovať som sa rozhodol najmä preto, že veľa vecí týkajúcich sa obce chcem robiť inak a kvalitnejšie, ako sa robili dosiaľ. Som presvedčený že je potrebné do obce priniesť novú energiu, podnety a nápady, aby sa obec mohla rozvíjať podstatne dynamickejšie. Taktiež je potrebné do rozvoja obce vtiahnuť čo najviac občanov, nakoľko si myslím, že obec musí byť otvorená zmysluplným podnetom od nich. Ak sa to podarí, bude to len na jej prospech.   Štyri roky ste boli poslancom. Pomohla vám táto funkcia k lepšiemu pochopeniu samosprávy? Áno, uplynulé volebné obdobie som bol poslancom v miestnom zastupiteľstve. V mnohom mi to pomohlo získať podrobnejší prehľad o fungovaní samosprávy a jej vzťahov so svojimi občanmi. Tie 4 roky na poslaneckej stoličke bola dobrá škola, navyše som bol predsedom komisie kultúry, športu a mládeže, čiže k tejto problematike som sa dostal naozaj blízko.   Vaša vízia pre Zvolenskú Slatinu je - "úspešná obec". Čo pod tým chápete? Moja vízia už v roku 2010 bola taká, aby sa Zvolenská Slatina stala úspešnou dedinou. Sme veľká, "stredisková" obec v mnohých ohľadoch už podobná malým mestečkám, čiže ambíciou je, aby sa Slatina stala lídrom na Podpoľaní, a vzorom pre iné obce či mestá v okolí. Slatinu chápem ako lídra v oblasti nielen investičného rozvoja ale aj ako príklad zaujímavej obce na poli kultúry či športu. Veľa vecí sa však musí zmeniť aj čo sa týka komunikácie obce s občanmi. Viem, že v Slatine máme na to predpoklady aby sme boli úspešní. V čom vidíte hlavné problémy obce? Kde chcete zmenu? Hlavným problémom našej obce za posledné roky, poviem to športovým žargónom, je "slabý ťah na bránu". Akoby obec bola zamestnaná len svojim interným chodom a vôbec nereagovala na nové podnety a výzvy. Taktiež sa obci v poslednom období veľmi málo darí pri čerpaní eurofondov, či iných grantov. Celkovo v investičnej oblasti sme dosť spomalili. Je potrebné dobudovať kanalizáciu a rekonštruovať čističku, taktiež na viacerých uliciach stále nemáme chodníky. Opotrebovávajú sa nám obecné cesty, niektoré by už potrebovali nielen vysprávky ale serióznu rekonštrukciu. Kultúrny dom tiež nemáme v najlepšom stave. Ale je tu množstvo malých vecí ktoré sa dajú meniť aj bez potreby veľkých financií: napríklad výmena autobusových zastávok ktoré sú už v zúfalom stave, chýbajú lavičky, úpravy zelených plôch, a pod.. Taktiež je potrebné sa zamerať aj na využívanie malých projektov, ktoré iné obce pravidelne využívajú (napríklad obec Stožok).   Ako hodnotíte svojich súperov a starostku?   Predpokladám, že súperom pri nastávajúcich komunálnych voľbách bude doterajšia starostka, pani Klimentová. Ako ju hodnotím? Smerom dovnútra obecného úradu som vážny problém nezaznamenal, avšak smerom navonok nebol využitý potenciál, ktorý Slatina má. Bolo tam málo ambícií a energie. Jednoducho starosta obce je vždy hlavným koliečkom v súkolí samosprávy, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje čo sa bude a nebude robiť, prípadne ako bude či nebude obec vyzerať. Starosta má na to popri obecnom zastupiteľstve aj zákonné kompetencie. Známkovať súčasnú pani starostku nebudem, vysvedčenie nech vystavia občania.   V čom si myslíte, že budete lepší než ostatní kandidáti?   Toto je dobrá otázka, časť vecí som už spomenul vyššie, ale skúsim ešte rozvinúť. Myslím, že Slatinčania by v deň volieb naozaj mohli zvážiť, či nedať šancu mladšiemu, ale už skúsenému a vzdelanému kandidátovi. Čo ponúkam je viac konkrétnych nápadov, ktoré mám v zásobe, tiež novú energiu a elán pri riešení neľahkých problémov. Od ukončenia vysokej školy pracujem v komerčnej sfére - v korporátnom bankovníctve, kde som získal nielen všeobecný rozhľad ale aj konkrétny prehľad vo svete financií, účtovníctva či investícií. Taktiež mám rozvinuté právne vedomie, čo je pre starostu v dnešnej dobe už nutnosťou. Viem ponúknuť manažérske zručnosti, schopnosť vedenia, sociálne zručnosti a zároveň množstvo kontaktov ktoré veľmi rád využijem na prospech všetkých občanov Zvolenskej Slatiny. Jazykovo sa dohovorím v angličtine a pasívne nemecky, čo môže byť výhoda pri nadviazaní nových kontaktov či družby s obcami v zahraničí, čo nám, len pre informáciu, tiež v obci chýba.   Ako budete viesť volebnú kampaň?   No hlavne ju chcem viesť v pozitívnom duchu. Chcem stavať na vlastných prednostiach a budem postupovať v súlade s príslušným zákonom. Taktiež chcem vyzvať všetkých občanov aby sa o našu obec zaujímali a pokojne môže prísť za mnou s konkrétnymi podnetmi. Verím, že tento rok mi občania dajú šancu a ja ich presvedčím, že tieto slová sa pretavia v konkrétne činy.

    30. októbra 2014 10:12
  • Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Do povedomia verejnosti vstúpil Radovan Červienka v spojitosti s cyklochodníkom v Detve. Ten bol už jeho diplomovou prácou počas štúdia, venuje sa mu aj dnes, keď mesto upozorňuje na chyby v jeho realizácii. Radovan Červienka je uznávaný oborník v doprave.  Venujete sa doprave. Ako by sa dala charakterizovat dopravná situácia v Detve? Každý má nejaký koníček, pre mňa je výhoda že môj koníček je aj moja každodenná práca.  V Detve sa začína sa prejavovať problém zvýšeného stupňa automobilizácie (zvýšeného počtu osobných automobilov), formou dlhšieho čakania na križovatkách, či problémami s parkovaním. Asi najproblematickejší je v súčasnosti výjazd z Detvy na cestu I/50, kde sa tvoria kolóny. Ale toto je spôsobené výstavbou rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Pstruša. Tam musíme len čakať do dokončenia výstavby a potom až riešiť toto napojenie.  Z hľadiska parkovania jednoznačne chýbajú parkovacie miesta na železničnej stanici, na Novosadoch, pri našej nemocnici a na dolnej časti cintorína. Tieto parkovania mali byť riešené už v minulosti. Ak by sme problémy popísať v bodoch: -              neexistuje prepojenie celého mesta pomocou chodníkov pre chodcov -              neexistuje prepojenie chodníkom pre chodcov na železničnú stanicu -              nie sú riešené priechody pre chodcov, žiadne vyznačenie priechodu, bez zvislých značiek -              v Detve je len jeden priechod pre nevidiacich Cyklisti v Detve -              200 m cyklocestičky, bez riešení bezpečných križovaní  -              cyklisti musia chodiť  po ceste III. triedy s 10000 vozidlami za deň. -              žiadne stojany pred mestskými inštitúciami (aj keď to norma predpisuje), -              na námestí osadené lámače kolies -              poškodené alebo zničené cykloturistické značenie -              žiadne cyklistické značenie Parkovanie -              namiesto komplexného riešenia stále budovanie nových miest -              neriešenie nepriamého parkovania -              odkladanie problému pomaličky spôsobí v parkovaní kolaps Ostatné problémy -              Krpeľná ulica kanalizačné poklopy v ceste bez opravy. -              spojenie Kapustníc a centra rozbitá cesta, na priechode kanalizačné mreže. -              žiadna súbežná komunikácia pre obchádzku medzi Detvou a Starou Detvou. -              používanie nekvalitného VDZ -              nečistené odvodňovacie žľaby spôsobujú devastovanie vozoviek napr. na piešti Ako je na tom Detva v porovaní s inými mestami? Dopravná situácia v Detve je v celku ešte primeraná danému mestu. Avšak bez komplexsného riešenia kľudne môžeme dopadnúť ako Zvolen – Západ, kde už autá parkujú aj na ihriskách pre deti, alebo Čadca kde trvajú 4 km autom 2hodiny. Posledné mesiace sa v Detve výrazne investuje do komunikácií. Je to štandardné, alebo je to predvolebná aktivita? Tak  myslím že ľudia ne sú naivný a vedia že sú to predvolebné ťahy.  Ale je to taký slovenský štandard.Nič by na tom  nebolo, keby sa aj tieto urýchlené investície vyberali optimálne. Prečo sa napríklad neriešil chodník pred škôlkou na Štefánikovej cez prázdniny, keď bola škôlka prázdna, ale teraz keď  tam musia vodiť deti po stavenisku. Respektíve keď už robia chodník, prečo neuzavreli tú cestu aby tade mohli chodiť chodci. Alebo prečo na Obrancov mieru riešia aj napojenie k paneláku, ale na Štefánikovej alebo na Obrancov Mieru si museli zobrať úvery, aby tieto napojenia urobili za vlastné ľudia z bytových domov? Spĺňajú nové a zrekonštruované komunikácie v Detve všetky štandardy? Toto treba prechádzať od prípadu k prípadu. Štandardom na Slovenku je, keď sa robí rekonštrukcia chodníka a je tam priechod pre chodcov, ktorý sa automaticky robí so zníženou hranou a s dlažbou pre nevidiacich. Takýto prípad nie je ani jeden v Detve. Tiež štandardom je, keď je zjazd do domu, neznižuje sa  chodník, lebo potom vznikajú tzv. húpačiky (asi najviac ich je za kostolom na Kukučínovej ulici). Robia sa asfaltové nábehy.  Existuje aj iné riešenie nedostatku parkovacích plôch, než ničenie zelene na ich úkor? Poznáme dva druhy zelene, chcenú a nechcenú. Chcená znamenajú rôzne parky, priestranstvá a iné plochy určené na pohyb, rekreáciu a skrášľovanie mesta. Nechcená znamenajú plochy ktoré nemajú žiaden takýto efekt, a tie je možno zastavať. Mesto si môže urobiť dokument takýchto priestranstiev. Riešenie parkovania je jedna z najdôležitejších ale aj z najťažších úloh. Základom pre mesto  je aby bolo na každý byt boli dve parkovacie miesta dostupné do 5 minút od vchodu bytového domu.  Toto  stanovuje slovenskálegislatíva. Avšak tieto miesta môžu byť limitované prihlásením vozidla na adresu, teda nie firemné vozidlá. Treba však riešiť aj nepriame parkovanie. Poviem príklad nepriameho parkovania: Detvianska pošta, prídem na aute a čakám pred jedným okienkom na vybavenie 20 minút. Ak by boli dve okienka čakám len 10 minút, teda aj moje auto čaká o polovicu menej a dokážem rýchlejšie uvoľniť miesto na parkovanie pre ďalšieho návštevníka. Alebo napríklad pred mestským úradom mám vyhradené parkovacie miesta (asi jediné v celej Detve). Avšak prečo by tam nemohli parkovať autá od 1800 do 0800, teda po úradných hodinách. Ďalšou možnosťou riešenia nedostatku parkovacích miest je dobrá vlaková a autobusová doprava. Tú v celku máme, len nám chýbajú záchytné parkoviská, kde keď prídem napríklad zo Skliarova, nechám auto (pod kamerovým dohľadom) a idem autobusom alebo vlakom. TZV systém  P+R. Západné mestá však dávajú aj veľa síl do propagácie cyklistiky, pešej turistiky, korčuľovania a iných prvkov. Mesto Detva sa do takýchto aktivít nezapája, aj napriek tomu že dostáva výzvy z Ministerstva dopravy (napríklad ako bol týždeň mobility, alebo do práce na bicykli). Všetky okolité mestá sa do týchto aktivít zapojili. Čo bude pre Detvu znamenať spustenie R2 obchvatu do prevádzky? Čaká nás niekoľko zmien. Asi najzaujímavejšia je prvá okružná križovatka pri autobusovej stanici, kde bude výjazd na rýchlostnú cestu (v súčasnosti dočasne jazdíme po jej ramenách).  Taktiež nová autobusová stanica dostane nový tvar, čo už dávno potrebovala.  Dôjde aj k zaslepeniu cesty popred hotel Detva.  Po dostavbe bude výrazne menej dopravy na ceste I/50, a tým aj  by mal zaniknúť problém z výjazdom na hlavnú cestu z Detvy. Predtým nás čaká však ešte zopár nepríjemnosti ako znova svetelná signalizácia pri salaši, alebo dočasný presun autobusovej stanice, počas jej rekonštrukcie. Tieto veci by nás mali  potrápiť ale až budúci rok. Keďže Detva sa rozvíja hlavne severo-južným smerom, kvôli prírodným bariéram, predlžuje sa aj intravilán mesta. Je v budúcnosti v Detve možný vznik MHD? Áno je to možné, v prípade ak si to vyžiada situácia.  Dostupnosť na autobus by nemala byť väčšia ako 7-10minút. Možno by stálo už v súčasnosti prehodnotiť, či by nebolo možné za peniaze čo doplácame VÚC a SAD ZV za autobusy  riešiť radšej dopravu v meste vo vlastnej réžií. Ale na to by trebalo na meste odborníkov na túto problematiku. Aké boli začiatky cyklochodníka v Detve, a aká je jeho plánovaná trasa? Cyklistická cestička je naplánovaná už niekoľko rokov. Dokonca ja som ju ešte navrhoval v diplomovej práci, neskôr si mesto dalo v minulom volebnom období vypracovať štúdiu. Hlavná trasa má spájať železničnú stanicu s amfiteátrom a skladá sa z niekoľkých etáp.: 1.  Žel. Stanica – Lidl 675m 2.  Lidl – Novosady  417 m 3.  Novosady - Pošta  577m 4.Pošta – Nám. Mieru 531 m 5. Nám. Mieru – Píla 710 m 6. Píla – Nám. SNP 636 m 7. cez námestie SNP 441 m 8. nám SNP – Amfiteáter 609 m Spolu – 4,596 km. Boli navrhnuté aj vedľajšie a to : Lidl – Tesco – ČOV 1800 m Záhradná – Obrancov Mieru 900 m Nám. Mieru – Dolinky 400m Amfiteáter – Nová  Ves – 540 m Do mestských častí by to pokračovalo pomocou cykloturistického značenia,V súčasnosti je na vybudovaná etapa 3. Aj napriek novému námestiu cyklistickú cestičku tam vynechali. V mieste cyklistickej cestičky pri fare už je stánok s rýchlym občerstvením (asi ako náhrada bicyklovania). Napríklad pri rekonštrukcií dlažby v Starej Detve neriešili cyklistickú komunikáciu.V súčasnosti sa nerobí ani žiadna majetková a ani projektová príprava. Dostali ste sa do konfliktu s vedením mesta, ohľadne cyklochodníka. Prečo? Áno je to troška úsmevné. Na portáli cyklodoprava.sk som upozornil na množstvo chýb na súčasnej cyklistickej cestičke. Asi ako najdôležitejšie je neriešený priechod cyklistov (a ani chodcov) cez ul Bernolákova (pri Papuči) či prístup k nemu (cyklisti). Po správnosti by každý cyklista mal v súčasnej podobe ak ide od Billy zosadnúť z bicykla na moste pretlačiť bicykel na cyklistickú cestičku tam nasadnúť, potom zísť z bicykla pri papuči, tam pretlačiť cez cestu mimo, znova nasadnúť a isť k pošte a tam zase zosadnúť pretlačiť na cestu a tam vysadnúť. No povedzte je to logické? Navrhoval som tam riešenia ako to vyriešiť. Namiesto toho však mesto zverejnilo odpoveď na stránke DT-Info že je všetko v poriadku. Následne však ma vypočul poslanec Roman Vrťo a na zastupiteľstve dal  podnet aby sa zástupcovia mesta stretli so mnou a prejednali chyby.  Po nátlaku sa tak aj stalo, a logicky sme si vysvetlili všetky nedostatky. Napríklad som sa dozvedel, že projektant nedostal za úlohu riešiť prepojenie týchto cestičiek ani ich napojenie na súčasnú dopravnú sieť. Ponúkol som im že im zadarmo urobím návrh toho cyklistického priechodu pri papuči. Urobil sa zápis z toho a bolo ticho. Ja som pomaličky pripravoval návrh toho priechodu. Neskôr som sa stretol z Romanom Vrťom a on mi povedal že vlastne som skonštatoval v zázname že cyklistická cestička je navrhnutá správne. Tam som mu vysvetlil, že áno navrhnutá je správne (až na nejaké detaily), že som nič iné konštatovať ani nemohol, nakoľko v zadaní nebolo riešiť prepojenie a ani napojenie cyklistickej cestičky. Potom ma vyzval aby som to išiel povedať aj pred poslancami. Prišiel som tam a hneď keď to povedal, kto som čo som, pán Viceprimátor Šiandor obvinil Romana Vrťa že si robí politickú kampaň, čítal koniec záznamu že tam píšem že je všetko v poriadku a že som stále nedodal ten materiál na priechod. Potom ako sa ozvali aj niektorí poslanci aby som prehovoril sa snažil pán viceprimátor aj s primátorom ukončiť diskusiu. Nakoniec však mi to povolili a snažil som sa im to vysvetliť ako to je. Mal som aj návrh toho priechodu (vtedy ešte neschváleného policajtmi) zo sebou ak by to chcel niekto vidieť. Toto je aj na zázname zo zasadnutia. Neskôr po konzultáciami s policajtmi  som poslal mailom návrh aj zo súhlasom od polície pán. prednostovi Slamenskému. Ten to požadoval aj napriek záznamu aj tlačené  a opečiatkované autorizáciou tak s myšlienkou pomoci mestu som to bol zaniesť na mesto. No a dostal som  prísľub že sa k tmu stretneme a sa to zrealizuje. No zatiaľ nič. A pritom majú aj v tom zázname, v ktorom sa oháňajú že opravia tie chyby.   Je to škoda, človek chce pomôcť Detve aby sa zabezpečila bezpečnosť ale je škoda že to mesto nechce.   

    03. októbra 2014 15:22
  • Roman Vrťo: Dokážeme veci robiť lepšie

    Roman Vrťo: Dokážeme veci robiť lepšie

    Najsilnejším protikandidátom súčasného primátora je poslanec MsZ Roman Vrťo.  Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Detvy? Lebo si naozaj myslím, že dokážeme robiť veci lepšie, poctivejšie, hlavne v prospech obyvateľov mesta. Mesto Detva za posledných 16 rokov toho zažilo veľa. Za všetko to, čo sa v meste Detva urobilo a podarilo v prospech obyvateľov, patrí vedeniu mesta a mnohým ľuďom, ktorí sa o to pričinili moje poďakovanie. Detva má však oveľa väčší potenciál pre rozvoj ako dnes využíva. Potrebujeme hlavne zastaviť odchod mladých ľudí z mesta a priniesť nové pracovné miesta, aktívnym vyhľadávaním investorov. Doba sa zmenila, nemôžeme pasívne čakať na pomoc štátu. Máme veľa príkladov starostov, ktorí svojou aktivitou dokázali priniesť pracovné miesta do svojich obcí a miest. Akútne nám chýba komunitný rozvoj mesta, podpora združení v tejto oblasti a vytváranie podmienok na ich prácu (najmä rozvoj sociálnych služieb pre starších obyvateľov). Potrebujeme pomôcť mladým ľuďom a deťom aby trávili svoj voľný čas športovými resp. kultúrnymi aktivitami. Potrebujeme dobudovať cyklochodník smerom zo železničnej stanice na amfiteáter, detské ihriská a športoviská. Absolútne tabu v Detve sú drogy, zatvárame oči nad týmto problémom. Potrebujeme vytvoriť s Policajným zborom a ostatnými subjektmi štátnej správy bezpečnostnú politiku mesta. Je nevyhnutné postupne meniť charakter, služby a obraz Mestskej Polície, ako poskytovateľa verejnej služby s cieľom dohliadať na bezpečie obyvateľov mesta a ochraňovať ich najmä pred pouličnou kriminalitou – lúpežami, krádežami, násilím a pod. V čom oceňujete a v čom sa staviate kriticky k vášmu politickému súperovi Jánovi Šufliarskemu? Súčasný primátor pán Šufliarský je fenomén svojej doby, keďže  je  primátorom už štyri volebné obdobia a uchádza sa o ďalšie. Keď začínal bol mladý, plný elánu a mal snahu ťahať veci dopredu. Mnoho vecí sa mu aj podarilo. Samozrejme ak človek robí svoju prácu dlhé roky, začína klasický stereotyp a klesá odvaha veci meniť, byť inovatívny a hlavne ísť s dobou. To čo bolo dobré pred 16 rokmi už nestačí na dnešné podmienky. Preto Detva dnes potrebuje aktívneho primátora, ktorý nečaká pasívne na rozhodnutia štátnych úradov, ale aktívne háji záujmy obyvateľov. Skrátka, keďže tu máme takmer 20% nezamestnaných obyvateľov, nemôže primátor sedieť v kancelárii a čakať, že to za neho vyrieši štát. Jedným z najväčších problémov v poslednom období v Detve bola hrozba ťažby zlata. Čo vás viedlo aktívne angažovať sa v tejto problematike? Na začiatku, pred viac ako troma rokmi, sme nemali dostatok informácií. Veľmi ťažko sme hľadali podklady k tomu, aký dopad môže mať ťažba zlata na obyvateľstvo. Pamätám si, ako sme študovali sto stranový originál dokumentu firmy EMED v angličtine, určený pre investorov. Nebolo to pre nás príjemné čítanie, súdny človek si ihneď vedel predstaviť tie dopady na obyvateľov a životné prostredie. Verejnosť samozrejme tiež nemala dostatok informácií, takže bolo úplne samozrejmé, že sme začali možné dopady prezentovať. Viete, človek vo svojej podstate nebýva hrdinom, ja som si tiež nevedel predstaviť, že budem na čele petičného výboru a budem burcovať ľudí, aby boli s nami. Ale keď tu od malička žijete, vaša rodina, priatelia... niečo sa vo vás pohne a poviete si, že už nie som dieťa, ktoré ochráni rodičovská ruka, že naša generácia musí zobrať zodpovednosť na svoje plecia. Preto som veľmi rád, že po toľkých rokoch obáv sa nám podarilo uzatvoriť túto veľkú tému a môžeme sa sústrediť na využitie iného potenciálu nášho mesta, ako aj celého Podpoľania. Ďalšími závažnými oblasťami, ktoré trápia obyvateľov Detvy sú nezamestnanosť, odchod mladých, nekvalitné mestské služby. Ako chcete riešiť tieto problémy? Áno, nezamestnanosť je jeden kľúčový aspekt rozvoja mesta. Súčasný stav nie je lichotivý. Mladí ľudia po škole, sa nevracajú späť, nakoľko tu nemajú uplatnenie. Mnoho ľudí čo pracuje, denne dochádza do Zvolena alebo Banskej Bystrice a táto preprava je nielen časovo, ale aj finančne nákladná. Mnoho našich žien pracuje v Rakúsku alebo v Nemecku ako opatrovateľky a chlapi chodia zbierať jablká do Talianska. Na rodinný život to má veľmi negatívne dopady. Viete, že mesto Detva má už 8 rokov priemyselný park? Investovali sme státisíce do jeho výstavby v lokalite Trstená. Do dnešného dňa nemáme ani jediného investora, ani jediné pracovné miesto. Akú nádej majú ľudia bez práce, že sa to zmení pri súčasnom vedení, keď to nedokázali za 8 rokov? Poviete si, že sa to nedá, že úlohou mesta nie je riešiť nezamestnanosť, mal by sa o to postarať štát. Verte mi, dá sa to aj u nás v Detve a ako príklad uvádzam jeden úspešný príbeh. Na začiatku bol starosta, ktorý si uvedomoval, že natierať lavičky a budovať chodníky v obci, kde je vysoká nezamestnanosť a ľudia odchádzajú preč do miest, nemá význam. Z dlhodobého hľadiska bude dedina upadať a stane sa provinčnou. Vo svojich spomienkach uvádza, ako chodil hľadať pomoc do rôznych štátnych inštitúcií, ale nepochodil ani u premiéra, VÚC a ani v inštitúciách, ktoré majú na starosti prílev investorov.  Pochopil, že nemôže čakať na pomoc štátu a začal hľadať investorov v zahraničí. Pochodil pol sveta, ale prácu doniesol. Momentálne je starostom už viac ako 20 rokov a výsledok jeho práce je veľmi inšpirujúci.  V súčasnosti v priemyselnom parku Kechnec pôsobí už 16 investorov, ktorí zamestnávajú viac ako 3000 ľudí. Počet obyvateľov obce Kechnec vzrástol zo 700 na 1100. Obec má nízke dane, nízke poplatky za škôlky, nové moderné zdravotné stredisko, aquapark... Na začiatku tohto príbehu neviedla k obci žiadna diaľnica, iba obyčajná zaprášená cesta. Neboli tam vytvorené ideálne podmienky, ktoré by prilákali veľkých investorov. Najdôležitejším faktorom tohto nezvyčajného úspechu bolo ľudské odhodlanie niečo zmeniť. Verte mi, dá sa to aj v našom meste, treba sa len prestať spoliehať na tých, ktorí nám nikdy nepomohli. Dokážeme tento stav zmeniť! Vieme, ako priniesť prácu obyvateľom tohto mesta! Aký máte vzťah k mestu, regiónu? Narodil som sa v Detve a s výnimkou vysokoškolského štúdia žijem stále v Detve. Mám tu svoju rodinu, blízkych, priateľov. Pri svojej práci sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí Detvu majú ako symbol slovenskosti. Pri svojich pracovných cestách a to nielen na Slovensku, venujem partnerom propagačné materiály o Detve a Podpoľaní. Sami sú  mnohokrát prekvapení aké tajomstvá a čo všetko naše Podpoľanie ukrýva. Choďte sa prejsť na Boriakovu skalu, na chvíľku si tam sadnite a kochajte sa tou nádherou okolo vás. Málo ľudí vie kde je Králička, krásny skalnatý útes, kde sa občas medveď vyhrieva. Pred rokom som kúsok od nej stretol vlky, bol to pre mňa mimoriadny zážitok. Často si nevážime to, čo nám do vienka dala matka príroda. Preto je pre rozvoj nášho územia kľúčová ochrana životného prostredia, rozvoj turistického ruchu hlavne na lazníckych usadlostiach, ktoré sú priam stvorené na agroturistiku. Pre tých, ktorí by sa radi venovali poľnohospodárskej prvovýrobe, pestovaniu zeleniny alebo chovu domácich zvierat je nevyhnutné vytvoriť garancie a podporu mesta na rozbehnutie poľnohospodárskych projektov resp. predajov z dvora. Ako vidíte vaše šance vo voľbách? Kto všetko vás podporuje? Budete stranícky alebo nezávislý kandidát? Občania mesta rozhodnú o tom, kto bude nasledujúce roky spravovať naše mesto. Nech to bude ktokoľvek z kandidátov, bol by som rád aby myslel v prvom rade na potreby ľudí. Samozrejme cítim podporu u mnohých ľudí s ktorými spolupracujem. Nikdy nerozdeľujem ľudí na dobrých, alebo zlých podľa straníckeho trička. V zastupiteľstve neriešime registrované partnerstvá, Vatikánsku zmluvu či interupcie, ale rozvoj mesta, opravy ciest či otázky bývania a preto spolupracujem s ľuďmi bez ohľadu na stranícke tričko. Viceprimátor Šiandor vás kritizuje, že ste proti cyklochodníku v Detve, napriek tomu ste stáli pri jeho zrode. Kde je pravda? Už je to niekoľko rokov, čo som pomáhal pri projekte budovania cyklochodníka a výsledkom tejto práce bola štúdia jeho uskutočniteľnosti. Je dobré, že mesto začalo s realizáciou tohto projektu a budem v tom mesto naďalej podporovať. Každopádne ak chceme, aby mal cyklochodník zmysel, musíme ho vybudovať od železničnej stanice až po amfiteáter, následne urobiť značené trasy na Kaľamárku, Raticov vrch, alebo do Lašteka. Bohužiaľ momentálne mesto neuvažuje o jeho dobudovaní. Rozumiem , že ide o náročný proces hlavne z pohľadu vysporiadania pozemkov. Problematický je hlavne úsek v časti Kapustnice, kde je množstvo vlastníkov a proces vysporiadania je zdĺhavý. Ale nemôžeme zaspať a dopadnúť ako na amfiteátri, kde sme roky nepodnikali kroky na odkúpenie pozemkov pre zabezpečenie parkovania, alebo iného využitia areálu a dnes s tým máme problémy. Úsek cyklochodníka, ktorý sa dal do užívania ľudia radi využívajú a to je dobre. Využívajú ho hlavne deti a práve kvôli deťom vznikol problém, ktorý pán Šiandor prezentuje, ako môj postoj proti cyklochodníku. Pre mňa ako rodiča je dôležitá bezpečnosť detí a všetci dobre vieme, ako malé deti "sledujú" dopravné značenie... Cyklochodník  pretína cestu (pri moste) a presne to je kritické miesto, kde môže dieťa vbehnúť pod auto. Preto som požiadal odborníka pána Červienku (dopravný inžinier), aby sa pozrel na súčasný stav a navrhol riešenie. Navrhla sa zmena vodorovného značenia na ceste, zmena dopravného značenia pre motoristov + infografika. Jednoduché veci, ktoré veľa nestoja a zvýšia bezpečnosť detí, chodcov ako aj motoristov. Momentálne čakáme na mesto či zapracuje pripomienky dopravného inžiniera. Pevne verím, že zdravý rozum prevládne.  

    30. septembra 2014 09:55
  • V Kriváni vyzve starostu vo voľbách Tomáš Dom

    V Kriváni vyzve starostu vo voľbách Tomáš Dom

    Mladý, vzdelaný a ambiciózny. Aj tak sa dá opísať kandidát na starostu v obci Kriváň, 37 ročný Tomáš Dom.  Ste ženatý, máte tri deti. Čo pre vás znamená rodina?  Rodinu považujem za základnú bunku štátu a zdravé rodinné prostredie za základ zdravého štátu. Žijem v šťastnom manželstve, kde s manželkou Jankou vychovávame naše tri deti. Viem o čo hovorím, keď tvrdím, že rodina je základ.  Aké je vaše povolanie?  Pracujem ako manažér v mliekárenskej spoločnosti.  Čo bolo hlavným impulzom vašej kandidatúry?  Bude to znieť ako klišé, ale zvažovať kandidatúru som začal potom, ako ma začali oslovovať sami občania s návrhmi, aby som sa uchádzal o funkciu starostu obce Kriváň. Nie je mojou úlohou skúmať dôvody, čo ich viedlo k tomu aby oslovovali práve mňa, avšak myslim že to bude paralela s dobrým výsledkom vo voľbách do VÚC.  Ako hodnotíte vedenie obce v uplynulom volebnom období?  Nikdy by som si nedovolil spochybňovať rozhodnutia súčasného vedenia obce, na mnohé veci máme spoločný pohľad, no mnohym rozhodnutiam nerozumiem a zdajú sa mi naopak ako nesystémové kroky, aj keď možno s dobrým úmyslom.  Kandidujete ako stranícky, alebo nezávislý kandidát?  Na starostu obce kandidujem ako nezávislý občiansky kandidát, s čím bude spojená aj moja kampaň ktorá bude zameraná hlavne na dialóg s občanmi obce.  Aký je váš program pre Kriváň?  Viem, že v tomto krátkom rozhovore nie je priestor na obšírne predstavenie môjho programu no uvediem aspoň nosnú tému. Tou témou bude spájanie komunít, ktoré každá obec či mesto má. Spojiť obec v jeden celok by bol ideálny stav, preto by obec mala tomu podriadiť aj svoje rozhodnutia a smerovať kroky obce v súlade s dosiahnutím tohto cieľa.  Ako budete viesť volebnú kampaň?  V kampani nechcem ísť do konfrontácie, ale chcem viesť vecný dialóg a ponúknuť víziu úspešnej a modernej obce. Avšak najväčšiu radosť mám z toho, že v tomto snažení nebudem sám. Vytvorili sme partiu ľudí ktorým v prvom rade záleží na rozvoji obce a nie vlastnom prospechu.     

    29. septembra 2014 17:54
  • Petra Piovarčiová: Ponúkam sociálny program pre Detvu

    Petra Piovarčiová: Ponúkam sociálny program pre Detvu

    Sympatická blondína, matka, obchodná referentka, ale aj kandidátka na primátorku  – Petra Piovarčiová. Predstavte sa prosím našim čitateľom. Volám sa Petra Piovarčiová a mám 41 rokov. Som mamou takmer 3 ročnej dcéry Ivanky, ktorá pre mňa znamená všetko. Bývam v Detve na sídlisku – Novosady. Avšak moja rodina pochádza zo Skliarova (od Murínov Kutošov). Vyštudovala som manažment na Technickej univerzite vo Zvolene. V regióne pracujem už 16 rokov a to  vo firme PPS VESTA International v Detve ako obchodný referent.   Čo bolo hlavným činiteľom, že ste sa rozhodli kandidovať za primátorku mesta? Začalo to nevinne, pri bežných rozhovoroch -  čo by sa dalo urobiť lepšie, inak, alebo čomu by sa dalo vyvarovať, ak by som bola primátorkou mesta. A popri tom som si uvedomila, že naozaj by som ako primátorka mohla mať na mnohé veci dosah - ak by sa prípadná kandidatúra podarila. Mám chuť pustiť sa novým smerom ... Budete stranícky, alebo nezávislý kandidát? Kandidujem ako nezávislá kandidátka – za seba, nie za záujmy straníckych štruktúr. Čo kritizujete na súčasnom vedení mesta? Kritizuje sa ťažko, pokiaľ nie ste priamo v dianí. Určité veci sa robia možno aj s dobrým úmyslom, ale vypália úplne inak. Nechcem ísť do volieb s kritikou. Verím, že je veľa oblastí, čo sa dá v meste zlepšiť. Takisto si myslím, že viac žien, aj v komunálnej politike nezaškodí. Ženský takt a diplomacia vedia spraviť divy, hlavne vo väčšinových mužských kolektívoch. Aký je váš program pre Detvu 2014-2018? Chcela by som sa pustiť cestou kvalitnej sociálnej politiky, ktorá je zanedbávaná. Máme tu ohrozené skupiny – deti a mládež, mladé či neúplné rodiny a samozrejme dôchodcov. Som si vedomá, že ekonomické veci sú tiež dôležité, ale netreba zabúdať aj na sociálnu oblasť. Ako bude prebiehať vaša kampaň? Mala by to byť klasická, ale aj originálna kampaň. Chcem sa pre ľuďmi zviditeľniť a predstaviť im môj program pre Detvu. Ako vnímate svoje šance? Pozitívne, inak sa to nedá vnímať a nemalo by zmysel čokoľvek začínať. Budete súbežne kandidovať aj na poslankyňu MsZ? Rozhodla som sa kandidovať na primátorku, nie na poslankyňu. Ísť kandidovať súbežne mi pripadá ako nedostatok odvahy a viery v úspech. Netlačím sa silou mocou do vedenia mesta, cieľ je ale jasný a jeden – primátorská pozícia.    

    25. septembra 2014 20:01
  • Simon Ruffini: Fotografia vzniká v hlave

    Simon Ruffini: Fotografia vzniká v hlave

    Jeho fotografie získavajú čoraz väčšiu popularitu. Od iných sa vyznačuje jasne odlíšiteľným štýlom - jeho fotografie nie sú tuctové, sú od Ruffiniho ...   Ako si sa dostal k foteniu? Tažko určiť presenú cestu.Vždy ma bavilo hrať sa s obrazom,zachytiť daný moment v čase,ktorý sa už nezopakuje.Preniesť do fotografie náladu,atmosféru,aby to nebol len technicky dokonalý obrázok,ale aby vzbudil emóciu.Pre mňa osobne nieje technická stránka to najpodstatnejsie, omnoho dôležitejší je "život fotografie". Začínal som s takmer obyčajným kompaktom,a aj ten som si len požičiaval(smiech).Učil som sa ako zvládať svetlo,čo znamená ISO,clona,uzávierka, niečo ako "automatický režim" pre mna zásadne neexistovalo. A popritom som žasol nad fotkami obľúbených fotografov a nie zriedka sa nahlas čudoval: "Ako to dopekla dokážu?!"(smiech)   Od kedy sa tejto záľube/práci venuješ? Dá sa povedať,že "odvždy"(smiech).Ok,ak mám určiť nejaký časový bod,tak sa dá povedať že ním bolo jedno spontánne fotenie zhruba pred troma rokmi,nebolo to nijak profesionálne,ale subjektívne ho vnímam ako štartér. (ďakujem Barčička,nebyť teba...)(smiech) Odvtedy pomaličky kráčam po svojej ceste a neupriamujem zrak dopredu,ale po stranách,aby mi neušlo nič pekné.Je to o neustálom učení,skúšaní a zlepšovaní sa. V tomto prípade naozaj platí to známe: Cesta je cieľom.(úsmev)   Čo najradšej fotíš? Všetko a všetkých!(smiech)    Čo je dôležité, pre urobenie dobrého záberu? Ak by som to mohol vyjadriť všeobecne percentuálne,tak 70% tvorí štastie,skúsenosti a dobré svetlo,no a zvyšných 30 technické zvládnutie  fotoaparátu a spracovanie vo fotoeditore. Samozrejme záleží čo,kde a kedy sa fotí,percentuálny pomer môže kolísať,niekedy až prudko(smiech).Taktiež je nutná dávka kreativity,vediet sa pozrieť zo správneho uhla... je toho viac.Ale opäť, je to o učení sa a vyššie spomínanej ceste(úsmev). /*banner*/   Musí mať človek talent, cit, alebo dobrú techniku?  Tu by som začal odzadu-nie,nieje to o technike.Fotoaparát za niekoľko tisíc eur z nikoho neurobí dobrého fotgrafa.Je to len prostriedok. Keď dáte ferrarri do rúk nedeľného šoféra Felície,nespraví to z neho dobrého šoféra.Celkom iné je,keď má šoférovanie "v krvi".A to isté platí aj pri fotografii. Koniec koncov,fotograf by sam seba nikdy nemal pokladať za dosť dobrého,ak by áno,začne stagnovať. Chcenie sa zlepšovať v tomto remesle nikdy nekončí. Samozrejme netvrdím,že kvalitná fototechnika nieje dôležitá,ani že nieje potrebná investícia. Ja som si napríklad toto leto kôli upgradu príslušenstva ododprel dovolenku pri mori(smiech).   V čom sa líšiš od iných fotografov? To je trochu záludná otázka.Každý fotograf má svoju prácu,svoj pohľad na svet,všetci do fotografie subjektívne vkladáme trochu svojeho ja. Nakoniec,fotografia vždy vzniká v hlave. Neporovnávam sa s nikým,a tiež nikoho nekritizujem - idem prosto vlastným smerom. Odpoveď by som teda prenechal na ľudí ktorých som fotil,s ktorými som sa pri fotení stretol a na všetkých ktorým sa páči práve to moje videnie.(úsmev)   Venuješ sa tejto práci profesionálne, alebo ako hobby? Odpoviem tak trochu Šalamúnsky,je to moja vášeň,ktorá si už na seba posledné obdobie vie dostatočne zarobiť. Mám na Facebooku stránku, kde je možnosť si moju prácu prezrieť, v albumoch je tvorba z úplných začiatkov až po dnes, a samozrejme stále pribúdajú nové fotografie.Taktiež je to komunikačný kanál,pošta na stránke slúži k osloveniu od potencionálneho klienta.Samozrejme je to len prvý kontakt,potom sa už všetko rieši telefonicky a osobne.A po dohode sa ide opäť tvoriť niečo nové,ako ja hovorím,zachytávať čas.(úsmev)   Link na fb stranku: https://www.facebook.com/SimonRuffini.photography

    25. augusta 2014 09:31
  • Tanečníci z bývalej skupiny Stings sú stále úspešní

    Tanečníci z bývalej skupiny Stings sú stále úspešní

    Isto si pamätáte na tanečnú skupinu Stings, ktorá pod vedením Miroslavy Lenďákovej dlhé roky pôsobila pri Centre voľného času – Trend a reprezentovala Detvu na mnohých súťažiach a podujatiach. Za roky, ktoré tanečná skupina pôsobila sa v nej vystriedalo mnoho ľudí, medzi nimi aj známy detviansky tanečník Štefan Chlebo, finalista súťaže Miliónový tanec, Alexandra Kubková, finalistka súťaže Bailando, či úspešný kaderník Sean Kasumovič. Zopár z nich sme oslovili, aby nám priblížili ich život po tom, ako odišli zo Stingsu. Michaela Váleková: V Stingse som tancovala od 7 do 18 rokov. Momentálne študujem na UKF v Nitre žurnalistiku, idem do 3. ročníka. Som redaktorka portálu www.rocker.sk. V Nitre som rok tancovala v TS Siracusa, v rámci ktorej sme chodili roztlieskavať na zápasy basketbalovej extraligy. Skončila som tam kvôli tomu, že sme sa nevedeli časovo zladiť, čo sa týka tréningov. Momentálne tancujem len na diskotékach, ale snažím sa nájsť si inú tanečnú skupinu, ktorá by mi pasovala. Ján Homola: Začal som tancovať, keď som nastúpil do 5. ročníka ZŠ, prihlásil som sa do tanečnej prípravky STINGS a o rok na to ma presunuli priamo do Stingsu - tam som pôsobil do približne mája 2013, kde som 3 roky trénoval staršie aj mladšie zložky tanečnej skupiny - popri trénovaní v STINGSe som sa stal v šk. roku 2010/2011 členom tanečného klubu Element Banská Bystrica, kde som začal aktívne tancovať Street štýly a Contemporary jazz - v šk. roku 2012/2013 som v tomto klube trénoval a v tom roku som aj ukončil pôsobenie v tanečnej skupine Stings v Detve - začiatkom roka 2014 som začal trénovať tanečnú skupinu K-DANCE, Banská Bystrica. Organizoval som v BB veľký projekt Meet the Dance s CZ a SK lektormi, kde sme mali okolo 100 ľudí - aktívne sa vzdelávam workshopmi od preškolených profesionálnych lektorov z Česko-Slovenska i iných krajín, napr. USA - medzi svoje úspechy považujem účasť na tanečných kempoch -> Hip Hop Meeting 2011, Třešť (CZ), Street Dance Kemp Europe 2013 a 2014, Jedovnice u Brna (CZ), kde som sa vzdelával od lektorov celého sveta, najviac si vážim Contemporary lekcie s lektorom menom Chaz Buzan a Megan Lawson, ktorý tancujú aj pre Madonnu - som hrozne štastný, že sa mi darí a za aktuálny posledný úspech považujem účasť na vynikajúcom workshope s americkou lektorkou Ericou Sobol, pri ktorej som od svojej českej priateľky dostal ponuku účinkovať v pražskom muzikáli MAMMA MIA, ktorý má premiéru už v decembri tohto roka ...čo viac treba, len nasávať informácie, chodiť po workshopoch, mať pevnú vôľu a myseľ, makať na sebe a úspech príde, keď ho najmenej čakáte. /*banner*/ Štefan Chlebo: V Stingse som bol od jeho vzniku, resp. tomu predchádzalo obdobie TS Trenďáčatá. V CVČ Trend som tancoval pod vedením Mirky Lenďákovej od mojich 4 rokov. Musel som skončiť v čase nástupu na strednú školu. Keďže som chodil na tanečné konzervatórium do BB a vyučovací proces trval od rána niekedy až do 18:30h, nebolo možné pokračovať. Už od roku 2006 vediem a trénujem v mojej tanečnej skole Wanted. Prevádzky sú otvorené vo Zvolene, Lučenci a Žiari nad Hronom. Popritom študujem externe vysokú školu na UMB v BB. Od r 2005 sa intenzívne venujem štýlu Street dance. Naberám nové skúsenosti na workshopoch, súťažiach, vystúpeniach. Takže hlavne Hip Hop, House dance, Funk. Choreo TS Wanted má už na svojom konte mnoho ocenení za tak krátke obdobie existencie. Napr. tituly majstra a vicemajstra Slovenska. Víťazstvo na celoslovenskej súťaži. Tanečníci sa zúčastňujú súťaží pod záštitou organizácie IDO, ale aj neregistrovaných súťaží a aj battle akcií. Už niekoľkokrát sme sa zúčastnili aj majstrovstiev sveta v Nemecku, Rakúsku, Dánsku. Odtiaľ sme priniesli najlepšie 8.miesto. TS Wanted organizuje workshopy so slovenskými i zahraničnými lektormi. Pravidelné sústredenia a letné tábory. Decká sú veľmi šikovné a ctižiadostivé. Alexandra Kubková: Tancovať som začala vo svojich 4 rokoch, keď som v materskej škôlke, do ktorej som chodila, videla vystúpenie vtedy ešte tanečnej skupiny Trenďáčatá, ktorá fungovala pod CVČ a vedením Miroslavy Lenďákovej. Okamžite mi tanec učaroval a v podstate udal môjmu životu smer. V tanečnej skupine Trenďáčatá, neskôr Stings, som tancovala 15 rokov a venovali sme sa štýlom Street Dance, Disco Dance a Street Show. V dobe, keď som začala študovať na strednej škole, mi bola zverená veľká zodpovednosť v podobe trénera TS Stings, a tak po dobu štúdia na strednej škole (4 roky) som sa stala trénerkou detskej a juniorskej zložky. Počas svojho pôsobenia v TS Stings som získala mnoho krásnych umiestnení, skupinových, či sólových alebo trénerských. Majster SR (duo), druhý vicemajster SR (sólo), piate miesto na svetovom pohári (sólo) a taktiež som bola jedným zo 7 členov reprezentačnej skupiny SR. S tancom súvisela aj tanečná show na Markíze – Bailando, ktorá ma tiež veľa naučila a zasvätili ma do tajov šoubiznisu. Rovnako ako spolupráca so Štefanom Chlebom v jeho tanečnej skupine a účasť na rôznych projektoch (Superstar, backround a videoklip Miro Jaroš, Silvester na STV atď). Po strednej škole som sa rozhodla odísť študovať do Brna, kde som v tancovaní pokračovala. Stala som sa členkou crew Waacki, ktorá sa zaoberala extravagantnými štýlmi ako Waacking a Vogue, učila som v rôznych tanečných školách ako externý lektor a stala sa aj Majsterkou ČR (Street Show duo) a druhou vicemajsterkou ČR jazz dance skupina (Danza Brno-externý lektor a člen). Popri tom som sa na Slovensku dostala možnosť byť porotcom na niekoľkých súťažiach a MSR. Momentálne vediem tanečnú skupinu Move Around v Hustopečich u Brna, kde s hlavnou zložkou dospelých sme tento rok skončili na MČR na 5. a 6. mieste v kategóriách Street Dance a Street-show formáciach dospelých. No a po krátkej letnej pauze nás opäť čaká nová sezóna a tvrdá drina... Sean Kasumovič: tancoval v Stingse aj v klube Crazy Rock v Detve. V súčasnosti je úspešným kaderníkom a pôsobí v Nitre. Doma má už všelijaké ocenenia a povyhrával už množstvo súťaží na svetovej úrovni. Naposledy obletela Slovensko správa o jeho titule majstra Európy.

    16. augusta 2014 20:30
  • Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3