s DTonline.sk

Rozhovor

  • Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    V apríli 2011 založil internetové noviny DTonline.sk. V novembri bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. Je známy aj tým, že verejne bojuje proti bývalému viceprimátorovi Jánovi Šiandorovi. Vy a Šiandor. Pravidelne si vymieňate ostré články. Aký je na to dôvod? Lebo som presvedčený (a viem to dokázať), že Ján Šiandor je klamár. Podľa môjho súkromného názoru je veľkým zlom pre mesto Detva a spravím všetko preto, aby tento človek už nikdy nebol v exekutíve tohto mesta a nemal dosah na rozpočet a peniaze obyvateľov nášho mesta. Už veľakrát som zverejnil mnohé informácie o jeho nie „najčistejšom“ konaní a viackrát som ho usvedčil z klamstiev.  Prečo ste voči nemu taký zaujatý? Nie som zaujatý. Mám reálne množstvo dôkazov, prečo je môj názor taký, aký je. V roku 2010 išiel do volieb s tým, že ide bojovať proti mafii. Mnohým, aj mne sa jeho elán páčil. Ale nádeje sa rýchlo rozplynuli. V novembri 2010 bol zvolený a na jar 2011 už staval v centre mesta honosnú nadstavbu svojho polyfunkčného domu. Je to mimoriadne neštandardné. Jeho dcéry ma osočovali, čo si to dovoľujem, že on 20 rokov podniká, že on na to má. No tak nech dokáže a podloží relevantne kompletné financovanie, argument, že 20 rokov podniká nie je vecný. Aj minister obrany Kanis z SDĽ pred 15 rokmi dokladoval milióny vyhranými tiketmi.... To je jediné čo mu vyčítate? Nie. Kauza kúpalisko napríklad. Martin Klačanský ho velebil a pomáhal mu s kampaňou (sám mi to povedal) v roku 2010. V roku 2011, 1.mája jeho priateľka dostala do správy kúpalisko v Detve. Živnosť na prevádzkovanie kúpaliska jej vznikla až 3.júna. Je to košér? To je ale najmenší problém. V roku 2012 dostala priateľka Martina Klačanského na prevádzku kúpaliska dotáciu 13 tisíc eur. To nekritizujem, dostal ju každý kto mal kúpalisko v správe. Ale! Ona ju nevyúčtovala, údajne jej zhoreli v aute všetky doklady a až po náleze NKÚ mesto riešilo túto nevyúčtovanú dotáciu. Mesto ju malo vymáhať, alebo ju mohlo odpustiť. Na návrh Jána Šiandora ju odpustilo. Ale v zmysle, že je zaplatená, len nevyúčtovaná. Lenže, v roku 2013 dostali kúpalisko do správy TS Detva a mesto muselo uhradiť niekoľko tisíc eur dlh po bývalom prevádzkovateľovi. Kde šla teda dotácia??? Ďalej vyčítam, že mesto kúpilo pozemok od Martiny Šiandorovej za 10 728 eur, dcéry viceprimátora. Návrh predkladal Ján Šiandor a sám zaň hlasoval. Nie je to najjasnejší prípad rodinkárstva?  To sú politické veci. Prečo tvrdíte že je klamár? Lebo ním je. Bez škrupúľ, svedomia, horšie než Mečiar. Oklamal ľudí, že DTinfo nie je jeho. O mne napísal x klamstiev. Konkretizujte. Tak najprv DTinfo. Po určitom čase Ján Šiandor zbadal, že moje noviny veľa ľudí číta. Písal sa rok 2013 a teda vytvoril si vlastné noviny DTinfo. Niekde na internete stiahli fotku nevinného a nevedomého chalana, dali mu meno Ján Kovár a zverejnili, že o je majiteľom DTinfo - býval údajne v Bratislave. Kto z Bratislavy sa zaujíma o Detvu? Nik ho nikdy nevidel a on ani neexistuje po pravde. Zistil som od Filipa Roháčeka, ktorý robil hosting DTinfo, že stránku založil Martin Šiandor – syn Jána Šiandora a Marián Líška (predseda spriazneného mladežníckeho parlamentu, podniká v budove Jána Šiandora). Ak chce niekto tvrdiť, že títo traja nemajú nič spoločné, tak je na omyle, pretože figurujú všetci traja v sročke Karta Poľana. Napriek tomu, stále klamú a prezentujú, že to ich noviny nie sú. Nie je to podvedenie verejnosti? Navyše, milionkrát prezentoval Ján Šiandor informácie v článkoch, že ich má získané na základe infozákona. Od mesta mám potvrdenie, že Ján Šiandor nikdy nepodal na mesto žiadosť o informáciu. Ani noviny DTinfo nikdy nežiadali informácie. Odkiaľ ich teda majú? Pravdepodobne ich niekto poskytuje potajme a nezákonne. Náhodou nie sú ani časté spoločné stretnutia prednostu, primátora a Jána Šiandora, ktoré sa konajú na mestskom úrade. Tipnite si, čo asi môžu riešiť.  /*banner*/ Ján Šiandor na  vás podal tesne pred voľbami tri trestné oznámenia. O čo išlo? Išlo o primitívne zastrašenie toho času novinára politikom. V prvom išlo o údajné ohováranie. Konkrétne som ho urazil vetou v mojich predvolebných novinách – som názoru, že viceprimátor nie je dostatočne vzdelaný na svoju funkciu. O tom som doteraz presvedčený, mestá a obce by krčmári nemali riadiť. V druhom som ho údajne chcel zlikvidovať. V schránke sa mu objavila moja mailová komunikácia, ktorá to údajne nasvedčovala. Som presvedčený, že v schránke nič nemal, navyše, pred voľbami ako Dtonline, tak aj mail bol hacknutý, takže obsah mohol hocikto sfalšovať. Navyše, myslí si niekto reálne, že by som ho chcel zabiť? Veď toto svedčí už naozaj o psychickej poruche. Tretie trestné oznámenie bolo o tom, že som platil honorár kapele INE KAFE bez dane. Áno, koncert som spoluorganizoval, ale ja som nič naplatil. Dokonca ani len na oznamovacej povinnosti mestu nie som vedený ako organizátor. Všetky tieto trestné oznámenia boli vykonštruované a polícia po mojich výpovediach ich zmietla zo stola. A toto mi spôsobilo značnú ujmu, lebo ľudia si myslia, že keď je na niekoho podané trestné, dokonca tri, isto musel niečo spraviť. Už konzultujem s právnikom kroky ohľadne Šiandorových krivých obvinení voči mne. A jednozančne prípadný súd vyhrám. Údajne ste proti nemu šírili aj hanlivé letáky do schránok. Neexistuje jediný dôkaz, že som nejaký leták vyrobil, zaplatil, rozniesol. Ani som ho osobne nevidel, ale viem, že sa tam skloňovala krádež motorov z PPS. Ja ho z toho neobviňujem, nebol som vtedy na svete ešte. Ale x ľudí, čo v závode robili hovorili, že to je pravda. Ale to netvrdím ja.  Prečo ale Šiandor tak urputne bojuje aj po prehraných voľbách? Pretože sa chce vrátiť k moci. Je ňou zaujatý, doslova sa ňou opil, ako sa ľudovo vraví. Ale ja sa pýtam, dnes má ten človek 63 rokov, v najbližších komunálnych voľbách v roku 2018 bude mať 66 rokov. Aká je toto alternatíva a budúcnosť pre mesto? Navyše, je klamár a sú za ním rôzne reálne, nie vykonštruované kauzy.  Obviňuje vás, že ste poskok podnikateľov, že sa spolu s kolegami nabaľujete.  Psychicky chorí ľudia majú často halucinácie a trpia bludmi a utkvelými predstavami. K tomu sa naozaj nejdem vôbec vyjadrovať, škoda času. A k tomu, že sa nabaľujem? Všetky zmluvy podpisuje len primátor. Ja ako poslanec nemám dosah na priamu realizáciu a platenie ničoho. Ja nestaviam, nemám honosné auto (dokonca nemám žiadne) a ani nikdy nebudem mať nič, čo nebudem vedieť zdokladovať. Sľúbili ste, že sa vzdáte platu. Prečo ste tak neurobili? Ale ja som tak urobil. Prvých cca 560 eur za prvý polrok 2015 som venoval na akciu, ktorú som organizoval tento rok už po tretíkrát. Išlo o detský festival NetSpace deťom. Tu som prvýkrát od mesta dostal dotáciu vo výške 300 eur. Šiandor napísal, že som si dal schváliť dotáciu. Nenapísal sumu 300 eur, ani účel. Za 300 eur som objednal veľkú nafukovaciu šmýkačku a hrad. Všetky deti ju mali zadarmo! Kým on ničí rodiny a deti svojou krčmou a podporovaním alkoholizmu, ja sa deťom venujem. Pracujem v SCVČ a zorganizoval som množstvo podujatí pre deti, lebo tie sú naozaj naša budúcnosť. To je moja filozofia. Aj preto sme apelovali na výstavbu detského ihriska na Dolinkách. Aj nás zarazila suma 19 200 eur, ale len primátor má kompetenciu to podpisom schváliť, alebo nie. A on to podpísal. A k tom platu. Na NetSpace deťom som zabezpečil pre deti aj atrakciu, ktorú väčšina detí v živote nevidela. Išlo o dinosaura z Dinoparku Terchová. Táto atrakcia stála na jeden deň 1550 eur. Sám som 560 eur dal na to. Ďalší plat, čo budem mať z titulu poslanca do konca roka 2018, čiže  cca 4 tisíc eur venujem Materskej škole Obrancov mieru. Som na tom dohodnutý s riaditeľkou.  Aké klamstvá teda o vás Šiandor napísal?     Ono to je zmes klamstiev, poloprávd a prekrútených informácií a rôznych pasáži vytrhnutých z kontextu. Napríklad napísal, že v júni neboli poslanci zo skupiny Romana Vrťa na zasadnutí MsZ. Ale ja som tam bol. Alebo som povedal, že je nekultúrne, keď prídu opití občania vykrikovať na zasadnutie MsZ. On to prekrútil tak, že som nazval občanov ožranmi. Ale keď je niekto opitý, smrdí na celú zasadaciu sálu od alkoholu a cigariet, nadáva a ledva stojí, tak proste opitý je! Ďalej som zistil na Registri občianskych združení, že OZ proti zvyšovaniu ceny tepla neexistuje. OZ zo zákona vznikne len vtedy, keď má schválené ministerstvom vnútra stanovy a zaplatený kolok 66 eur. Obvinil ma, že bojujem proti ľuďom  a za Bytes (pri tomto podpísal ako autora p. Kolárika, namiesto seba). Ja som len povedal pravdu, že OZ neexistuje a jeho usvedčil z klamstva. A od Bytesu som nikdy nedostal ani jeden cent, mám to písomne potvrdené od konateľa spoločnosti.         Okrem Vás očierňuje aj vašich kolegov. Śú to čestní ľudia?  Pekne po poriadku. Kolegovia za Piešť - Imro Sekekeš je férový chlap. Čo na srdci, to na jazyku. Ale je čestný. Stano Šichta je mimoriadne skúsený a sčítaný. Naozaj si ho vážim. Zo starej Detvy si veľmi vážim Braňa Barana. Poznáme sa dlho, ešte ako mestský úradník bol jeden z najschopnejších, aký tam vôbec kedy pracoval. A dostal pár stoviek na výplatu, hlavne že tam robí zbytočná hovorkyňa a vyše 70 ročný informatik. Jaro Kóňa je človek, čo dokázal v športe veľa. Páči sa mi jeho triezvy nadhľad a pokoj za všetkých okolností. Darinka Labáková je dáma, škoda, že viac takých žien ako ona nie je v zastupiteľstve. Roman Vrťo taktiež podľa môjho názoru chce pohnúť Detvu dopredu. No a Slavo Ciglan a Jožko Výbošťok sú moji najbližší spolupracovníci. Za týchto dvoch osobne ručím, sú to čestní ľudia, s ktorými máme spoločnú víziu pre Detvu.     Aký dokument točíte? Dokument o všetko čo som zistil za rok pátrania v zmluvách a iných dokumentoch. Na najbližšom MsZ to zverejním ako samostatný bod. Producent, nezávislý dokumentarista osloví aj Jána Šiandora, aby reagoval na obsah dokumentu. Ale neviem ako vysvetlí pravdu, napr. to, že hlasoval za kúpu pozemku od svojej vlastnej dcéry, alebo za odpustenie nevyúčtovanej dotácie. A pár prekvapení som si pošetril na premiéru. Ľuďom sa konečne otvoria oči!   rozhovor pripravil R. Rubint

    15. novembra 2015 18:17
  • Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Mladý Skliarovčan zabáva stovky ľudí na sociálnej sieti Facebook. Prinášame vám viac o tomto nevšednom ľudovom internetovom zabávačovi.  Erik, patríš ku kráľom "podpolianskeho Facebook-u". Ako sa Ti to podarilo? Zdravím Vás, haha vraj kráľom... keďže som skromný lazník zo Skliarova tak by som sa tak nikdaj nenazýval... a ako sa mi to podarilo, že mi ľudia dávajú takéto prívlastky, no pôvodne som fajsbuk ani nikdy nechcel mať a bol som proti tomu a chodieval som iba na teletext a pokec vypisovať somariny fúzatým 15-tkám, až ma v roku 2010 zaregistroval na sociálnu sieť spolužiak Matúš Lunter, lebo som asi jediný z triedy tam ešte nebol... Takže za všetko vlastne môže on, haha ale nie, keď som bol na internete tak som mal chuť si len robiť srandu a neviem či by ste našli odomňa nejaký smutný či deprimujúci príspevok a tak som začal postupne pridávať humorné príspevky, čo sa veľa ľuďom začalo páčiť... Spoznal som sa s Andrejom Červeňákom, s ktorým sme sa jedného času pretekali, kto väčšiu somarinu pridá a keď pri všetkom bolo za fúrik lajkov a komentárov tak sa to rozšírilo ako zadok Nicky Minaj a ľudia si to vo väčšom začali všímať a sledovať to ako pedofilný brankár malú domov. Si známy hlavne tvojimi dlhými a vtipnými povíkendovými statusmi. Ide to samé od seba, alebo musíš nad nimi dlho premýšľať? Po poriadnej akcií to zo mňa vyletí ako obed z modelky. Stretávam sa s veľa ľuďmi, ktorí vravia vtipné a slangové výroky, ktoré sa na mňa nalepia po prípade niečo aj ja vymyslím a potom to používam aj pri debate aj pri týchto statusoch. Najradšej používam vtipné prirovnania, vždy keď mám vypitvô tak šije so mnou kde len dáku somarinu vysrstiť alebo diôvky obháňam a trepem im oplzlosti, že by som ich vypukal ako pukaciu fóliu, len raz za to príde za mnou dáky "bujak som ja bujak s lazníkom kamarát"... A po takýchto večeroch, keď si premietnem čo sa dialo tak s nadsázkou to opísať je pre mňa hračka. Pod týmito komentármi máš stovky "lajkov", mnohí ľudia na ne s nedočkavosťou čakajú. Čo myslíš, prečo? Nečakal som to, ale stalo sa to dákym hitom a veľa ľudí sa ma pýta, kedy bude ďalší status alebo či neplánujem napísať knihu. Nájdu sa aj ľudia, ktorím sa to vôbec nepáči lebo často tam používam nadávky. Nadávanie je môj zlozvyk a už som naučený písať ta,k ako by som to hovoril v krčme tak potom za toto moje rúhanie ma skoro zadusilo čo sa mi čkalo keď ma spomínali v Detve na omši. Ja to nikoho nenútim čítať, píšem to len pre pobavenie ľudí čo majú radi trošku zvrátený humor a komu sa nepáči môže prekliknúť ďalej. Som si vedomý toho, že to aj detiská čítajú, no tie sa denodenne stretávajú s vulgarizmami a je len na rodičoch, aby im vysvetlili čo sú to za slová a že by ich nemali používať. Nechcem aby si deti zo mňa brali príklad a chodili po krčmách, akciách a robili skazu, ale radšej sa venovali športu, spievaniu alebo pre mňa aj háčkovaniu. Ja som tiež športovo založený, no občas treba aj poriadne vypnúť a odreagovať sa, boli časy keď som prišiel nad ránom domov spevom napitý ako špongia a v kuchyni som chcel rozbiť súdok s kapustou lebo že mi vraj vkuse vravel :"blb..... blb..... blb.... ". Poznám veľa borcov čo vyvádzajú viac ako ja, len sa s tým "nepochvália" nikomu, ale zase tieto moje statusy majú aj plusy, nielen že sa pri nich dá zasmiať, ale mladí ľudia čítajú aspoň toto keďže "nudné" knižky ich dáko nebavia a toto vraj celkom hej. A napríklad aj ja ako som začal s písaním tak som sa lepšie naučil gramatiku ako v škole. Od leta som trochu sekol s alkoholom, tak teraz je tých statusov menej po akciách a ozaj po každej akcií písať vtipne prifarbený priebeh, kde sa už veľa vecí opakuje neni už také smiešne ako raz za čas ale poriadne sa pritom vyšantiť ako napríklad po slávnostiach. /*banner*/ Stane sa s Teba druhý podpoliansky "Matúš Báťka"? To hádam nie, skorej prvý podpoliansky Erik Melich. Cedel by som aj písať básničky pre kadejakie ženičky, ale Báťka je majster v svojom remesle a ja mladý fagan mu to hádam neprevezmem. Nielen tvoje statusy sú legendárne, ale aj tvoje fotografie - Borat, s hlavou svine na zabíjačke, či parodia na Old Spice reklamu. Je to tiež vždy spontánnosť? Väčšinou áno. V mojej hlave sa deje dakedy taký cirkus, že vyhutujem len čo by som spravil alebo odfotil, aby bola čo najväčšia sranda, ako keď som sa dal fotiť na aute seat Ibiza či na pizzi hawai, že som bol tento rok na Ibize a na Hawaii. Výhoda je, že si viem spraviť srandu aj sám zo seba a snažím sa pritom rozoznať čo je vtipné a čo už trápne. Čomu sa v súkromí venuješ? Predovšetkým športové aktivity ako florbal, hokej, futbal, tenis, plávanie, bicyklovanie a behanie. Keďže staviame chatu, tak aj tam sa snažím dačo majstrovať a okolo domu jesto tiež vždy roboty. Rád si aj doprajem kvalitný spánok alebo si s partiou zahrám šípky v krčme pri pivku, kde preberáme chlapské reči a bulvárne kačice. Hrávaš aj florbal, ako dlho? Snažím sa to hrať, ale poslednú dobu som ľavý ako zábradlie. Hrám asi zo 6 rokov, prvý krát som sa s tým stretol na strednej škole a celkom ma to chytilo, tak teraz hrávam už štvrtý rok aktívne v Detve za Joxerov a netajíme sa tým že tento rok by sme chceli už postúpiť do extraligy tak ako slepý povedal - budeme vidieť.

    31. októbra 2015 10:52
  • Slavomír Ciglan: Deti sa dnes hýbu oveľa menej

    Slavomír Ciglan: Deti sa dnes hýbu oveľa menej

    Prinášame Vám novú rubriku - samospráva. V nej sa pozrieme spoločne na primátorov, starostov, mestských a obecných poslancov. Ako prvý vám prinášame profil poslanca MsZ v Detve Slavomíra Ciglana (zvolený bol v roku 2014 s najvyšším počtom hlasov v Detve). Ciglana poznajú ľudia ako učiteľa, DJ-a a športového trénera. V nasledujúcom rozhovore sa budeme venovať jeho športovým aktivitám.  Ste multišportovec. Navyše šport aj vyučujete - akým všetkým športom sa venujete? Aktívne sa venujem florbalu, vyrastal som vsak ako hadzánar a hokejista. Ako učitel telesnej výchovy nemám problém so žiadnym športom, mojim koníčkom je hlavne tenis, basketbal, lyžovanie a snowboarding. V minulosti ste hrával aj hokej. Ako si spomínate na toto obdobie? Veľmi rád si spomínam na toto obdobie, hokej je náročný šport a nie len fyzicky. Mal som skvelých trénerov, s ktorými som v kontakte doteraz. Nemal som rád skóre vstávanie na zápasy, ale keď som už sedel zbalený v autobuse, nevedel som sa dočkať zápasu.   Teraz je vašou srdcovkou florbal. Patríte k zakladateľom tohto športu v Detve. Ako sa ho podarilo v našom meste nakopnúť? K florbalu som sa dostal počas štúdia na VŠ na predmete netradičné športy. Prešlo niekoľko rokov a v Detve sa z florbalu stáva tradícia. Začínali sme na 3.ZŠ v telocvični, kde kolega Vladimír Unterfranc (môj bývalý hokejový tréner) mal ako prvý v Detve zakúpene hokejky a bránky pre tento šport. Chodili sme pravidelne a naša partia sa rozrastala. Absolvovali sme úspešne niekoľko amatérskych turnajov a zhodli sme sa, že ideme do ligy. Budúce leto náš klub oslávi 5 rokov, za ten čas sme stihli postúpiť do 1.ligy, kde stabilne obsadzujeme najvyššie priečky, ale najväčšiu métu máme stále pred sebou a to je extraliga. V klube trénuje momentálne vyšše 60 detí a oni sú našou budúcnosťou, pretože šport bez mládeže nemá budúcnosť.    Kam to môžeme s florbalom až dosiahnuť? Najvyššia súťaž extraliga a dostať sa medzi 12 najlepších klubov Slovenska. V Detve pribudne nové multifunkčné ihrisko. Čo všetko nám poskytne? Ako každé multifunkčné ihrisko, možnosť športovať v prvom rade deťom, mládeži a v neposlednom rade širokej verejnosti s maximálnou vybavenosťou piatich športov. Minifutbal, hádzaná, volejbal, tenis a streetball. Uvažuje sa ešte o florbale, ale umelý trávnik nie je ideálnym povrchom pre tento šport. Je dnes mládež v športe menej zdatná? Samozrejme, ja ako učiteľ TV to vidím jasne. Zdatné deti sú len tie, ktoré pravidelne trénujú nejaký šport, ale veľmi zdatné deti sú aj tie, ktoré navštevujú aj tanečné krúžky a súbory. Môžem povedať, všetci, čo robia s mládežou v Detve robia svoju prácu dobre, škoda, že tých detí je menej ako tých, čo nerobia žiadne pohybové aktivity. No aj na trénovane detí sú kladené menšie nároky ako boli kladené kedysi, lebo deti sú v tejto dobe veľmi hýčkané rodičmi. /*banner*/ Aké sú nové formy zaujať deti tak, aby radi a s chuťou športovali? Foriem je veľa, nie každá je tá správna, ale v prvom rade musia mať záujem deti a ich rodičia, potom je tá práca oveľa ľahšia. Ako športovec istotne sledujete aj športy vo všeobecnosti. Ktoré?  V prvom rade tie čo obľubujem, ale ako každý chlap sledujem Ligu majstrov vo futbale, reprezentačné úspechy našich športovcov a sledujem aj úspechy športovcov v našom meste. Máte aj obľúbených športovcov? Môj top je jednoznačne tenista Novak Djokovic, zo Slovákov Marek Hamšík. Zúčastnili ste sa aj nejakých významných športových podujatí? Áno, na MS v hokeji u nás a teraz v Ostrave a ešte na ATP tenisovom turnaj v Umagu. Je priestor v Detve ešte pre nové športy v súčasnej ekonomickej situácii? (aj vzhľadom na obyvateľov, málo detí, atď....) Myslím si, že športov a klubov máme v Detve viac ako dosť, niektoré aj duálne a tomuto treba do budúcnosti zabrániť, nie sme Bratislava, aby  sme  si to mohli dovoliť. Deti sa zbytočne rozbíjaju, dokonca bojujú proti sebe a za všetko môžeme my dospelí.   autorský článok DTonline.sk

    21. októbra 2015 13:30
  • Miroslav Srholec: Z futbalových rozhodcov sa mi páčil Micheľ

    Miroslav Srholec: Z futbalových rozhodcov sa mi páčil Micheľ

    Byť  futbalovým  rozhodcom nie je med lízať. Svoje o tom vie aj Miroslav Srholec, s ktorým vám prinášame rozhovor. Prečo ste sa rozhodli vydať na dráhu futbalového rozhodcu ? V roku 1988 som pracoval ako osobný vodič na OV CSTV vo Zvolene. Tam každú stredu zasadali komisie futbalu či športovo technická, disciplinárna a aj komisia rozhodcov. Tak ma tam nejako nahovorili, ale hlavný dôvod je že futbal ma vždy bavil ,ale súťažne som ho hrať nemohol pre zdravotné problémy. Ktorý z futbalových rozhodcov je pre vás vzorom a prečo ? Nemám vzorového rozhodcu, lebo každý ma iný štýl rozhodovania, ale celkom sa mi páčil Micheľ. Pamätáte si na svoj prvý zápas v rozhodcovskej kariére ? Priblížili by ste nám ho ? Ten zápas si pamätám veľmi dobre. Bol som delegovaný do Babinej ako asistent 2, ale na stretnutie neprišiel ani jeden rozhodca tak som musel viesť stretnutie sám. V prvom polčase domáci vyhrávali 2.0, ale nakoniec prehrali 3.2 a ja som mal problémy sa odtiaľ dostať domov. Akú  najvyššiu futbalovú súťaž ste pískali ? Rozhodoval som 5. ligu, ale pre zdravotné problémy asi len dva roky. /*banner*/ Každý rozhodca má zápas, na ktorý najradšej spomína. Je to pre vás ten prvý alebo... ? Najradšej spomínam na stretnutie medzi Dudincami a Kováčovou pred asi desiatimi rokmi. Neskutočný zápas pre divákov hráčov aj pre mňa samotného. Hralo sa hore - dole zápas mal náboj veď išlo o postup do vyššej súťaže. Po skončení stretnutia mi poďakovali všetci hráči oboch mužstiev, čo v tedajšej okresnej súťaži bolo veľké ocenenie pre rozhodcu. Ako prebiehajú rozhodcovské skúšky ? Rozhodcovské skúšky prebiehajú v dvoch fázach a to sú testy z pravidiel futbalu ktoré sa robia písomnou formou, potom sú video testy, kde sa ukazujú rôzne situácie a my ich potom posudzujeme a nakoniec to sú fyzické previerky, kde sa preveruje kondícia a vytrvalosť každého rozhodcu. Na všetko je určený čas. Mohli by ste nám vysvetliť systém delegovania rozhodcov na jednotlivé zápasy ? Systém delegovania je na komisii rozhodcov. Určený člen komisie urobí delegáciu na určité kolo a komisia ju schváli. Potom si ju rozhodca pozrie na delegačnom liste na futbalovej stránke v príslušnom oblastnom zväze danej súťaže. DTonline.sk (Milan Belko)

    12. októbra 2015 18:34
  • Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo - mladý Hriňovčan, ktorý oživuje tradície našich starých otcov. Okrem toho, že je najmladším ľudovým majstrom - výrobcom kožuchov v širokom okolí, je aj končiacim študentom aprobácie história - filozofia. Narodil sa v roku 1992 v Detve,  Venujete sa zaujímavej činnosti, ktorá už zaujala mnohých. Opíšte nám presne, čomu sa venujete?  Môj záujem môžem rozdeliť na dve časti so spoločným menovateľom. Tým spoločným menovateľom je tradičný podpoliansky odev, pričom sa venujem jeho zbieraniu a rovnako, i výrobe niektorých jeho súčastí. Venujem sa najmä kožušníctvu, ale v poslednom čase ma zaujíma aj výroba pletených kapcov, ktoré sa tu kedysi nosili, ako zimná obuv. Ako vznikol a ako prebiehal vývoj tradičného odevu na Podpoľaní? Môj záujem smerujem len k mužskému odevu, takže sa viem vyjadriť len polovičato. Je zrejmé, že Podpoľaniu vtisla nezmazateľnú pečať valašská a na ňu priamo nadväzujúca kopaničiarska kolonizácia. Samozrejme to zasiahlo i odev - preto jeho podobu pred týmito udalosťami veľmi rekonštruovať nevieme. Prvý obrazový materiál máme doložený až k prvej polovici 19. storočia a odvtedy môžeme sledovať početné zmeny, ktoré sa v odievaní udiali. Zlomovými bodmi boli obe svetové vojny. Po tej prvej do odevu prenikajú najmä prvky vojenskej módy (baganče, rajtky) a samozrejme, mestskej módy (zmena strihu košele, tvary klobúkov...). Po druhej svetovej vojne tradičný odev vo všeobecnom používaní už nevystupuje, avšak dodnes sa nájde niekoľko posledných jednotlivocov, ktorý tradičný odev, resp. jeho časti stále nosia. Áno, dnes je tradičný odev prítomný len počas kultúrnych podujatí, alebo cirkevných slávností. Kde ho ale naozaj ešte nosia?  Ako skutočný, bežný odev ho zanovite nosí ešte niekoľko valachov - bačov na okolí Banskej Bystrice, konkrétne v okolí Šajby - Strelníkov, Povrazníka, Priechodu, či Podkoníc. Tam na potulkách prírodou ešte natrafíte na pár posledných chlapov v kabaniciach, s baranicou na hlave. A u nás na Podpoľaní? U nás už nie... posledným človekom, ktorý ešte nosil kompletný kroj bol istý Jožko Skučkov, ktorý pochádzal z pomedzia Krivca a Korytárok. Bol taký miestný maskot... Ako prebiehal Váš zber starých odevov? Ktoré kúsky sú vo Vašej zbierke najvzácnejšie? Zberateľstvo je vždy náročné na čas, priestor a najmä na peniaze. Mnoho vecí sa ku mne dostalo darom, mnohé som však musel kúpiť. Veľmi vzácne sú pôvodné, krátke košele, ktorých mám v zbierke niekoľko, najstaršiu, z Hriňovej približne z rokov 1870 - 1880. Takisto veľmi vzácny je i kompletný kroj z Madačky. Odtiaľ sa nedochovalo prakticky nič, dnes tam žijú už len štyria ľudia. Patríte asi k najmladším kožušníkom. Ako ste sa k tomu dostali? Zrejme budem najmladší... nuž a k remeslu som sa dostal zaujímavo. Mňa to k tradičnej kultúre ťahalo odmalička, skúšal som to s pišťalkami, s vyrezávaním, ale nešlo mi to veľmi od ruky. Jedného dňa moja mamina spomínala na detstvo. Stávalo sa často, že čas trávila u susedov, v rodine vynikajúceho kožušníckeho majstra Martina Kamenského v Hriňovej. Jeho syn sa kamarátil s mojim starým otcom a staval dom, kde starý otec veľa pomáhal. Deti nemali kam dať a preto na nich dával pozor starký Kamenský. Mama spomínala, ako starký cifroval tie kožuchy, ako im dal vystrihovať jednotlivé lístky z kože, alebo že dokázal navliecť ihlu za chrbtom. Nuž a mňa to spomínanie tak navnadilo, že som to musel skúsiť. /*banner*/ Opíšte nám výrobu kožucha. Výroba sú akoby dva samostatné procesy - jedným je príprava materiálu a druhým je šitie a výzdoba. Materiálom je vždy ovčia koža, ktorá sa spracúva buď na kožušinu, alebo na tzv. " jerchu, " čo je ovčia koža zbavená vlasu, vhodne nafarbená a používa sa na výzdobu. Pripravený materiál sa podľa strihu vhodne vyreže a pristúpi sa k výzdobe, ktorá pozostáva či už z koženej aplikácie, alebo výšivky vlnou, alebo pamokom. Kožušníci používajú niekoľko druhov stehov, či už jerchový, sirmovanie alebo pukrížik. Poslednými úkonmi sú príprava gombíkov, vreciek a začistenie prebytočnej vlny. Ako dlho trvá výroba kožuchu? Všetko to závisí od výzdoby. Priemerne môžem povedať, že okolo 200 hodín. Koľko kožuchov vyrobíte ročne? Odkiaľ všade máte záujemcov/klientov? Vôbec som to nerátal....kožuchy šijem len pre priateľov s podobnou " diagnózou." Diagnózou?  S istým odľahčením sa toto hobby dá nazvať aj takto - samozrejme, v rámci humoru. Často Vás vídať s priateľmi na rôznych akciách "módne vykrojovaných". Kde všade chodíte a prečo? Práve kvôli stretnutiam s priateľmi. Ako diváci sa zúčastňujeme najmä akcií v našom okolí, teda festivalov, ale rád navštívim i cirkevné akcie, spojené s procesiou a podobne. Vzbudujete pozornosť? Do istej miery. Snažíme sa o autentické odievanie, častokrát v súčastiach, ktoré si bežná, laická verejnosť nepamätá. Preto mnohí ani nechápu, čo to na sebe vlastne máme. Samozrejme, že sú aj pozitívne reakcie, veľa ľudí nám drží palce a častokrát sme ako "atrakcia." Mnohí sa s nami chcú vyfotografovať. Stretli ste sa aj s negatívnym vnímaním? Sem tam áno, najmä v súvislosti s odevom. Toho pozitívneho je mnohonásobne viac Aké máte plány v súvislosti s touto Vašou činnosťou? Môj osobný plán je naučiť sa čo najviac vymierajúcich remeslených techník a udržať ich pri živote. Už som sa vdal na ťažkú cestu kožušníka, čiže to bude moja priorita, zdokonalľovať sa v tomto remesle. Podarilo sa nám po viac ako polstoročí obnoviť pletenie kapcov, teda i tu je potrebné sa zdkonaľovať. No a dúfam, že i zbierka sa bude len a len rozrastať. autorský článok DTonline.sk

    04. októbra 2015 22:54
  • Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Bývalý viceprimátor prostredníctvom webu svojho syna - DTinfo.sk už niekoľko týždňov útočí na vybraných poslancov. Hlavným terčom jeho osočovania je Roman Vrťo. V posledných dňoch pán Šiandor opakovane útočí voči vašej osobe. Žiada, aby ste sa ospravedlnili zato, že ste neinformovali mesto ohľadne konania polície. ,,Moja osoba v danej kauze vystupovala ako oznamovateľ veci. V zmysle žiadnej právnej legislatívy mi nevzniká povinnosť niekoho informovať o priebehu alebo o výsledoch vyšetrovania podaného oznámenia. To by pán Šiandor ako človek, ktorý podával stažnosť na ústavný súd, kde namietal aj manipulovanie s hlasovacími lístkami mal vedieť. Keď ústavný súd rozhodol a zamietol jeho stažnosť, tiež nikoho neinformoval. Nikto mu to nevyčítal nakoľko mal právo ako občan aj ako kandidát na poslanca obrátiť sa na ústavný súd. Preto som prekvapený, že v podobnej záležitosti pri mojej osobe na to akosi pozabudol. Ale žiaľ to je politika a vieme, že v politike je možné všetko."  Pán Šiandor spomína, že ste vpadli na úrad s cieľom manipulovať hlasovacie lístky. ,,Čo k tomuto dodať. Predstava, že spolu s policajtami v službe  ideme manipulovať hlasovacie lístky - to je fakt úsmevné. Fakt k tomu netreba žiadny komentár, nech si každý urobí sám úsudok o týchto tvrdeniach. Okrem toho na mieste boli aj zamestnanci mesta - hlavný kontrolór ako aj asistentka primátora, to aj oni išli manipulovať hlasovacie lístky?"  Občas sa v diskusii objaví slovné spojenie, "skupinka poslancov okolo Romana Vrťa". Ako pracujete teraz v zastupiteľstve? ,,Hneď od začiatku som mal za cieľ, aby sme všetci poslanci ťahali za jeden povraz. Podarilo sa nám úrobiť programové vyhlásenie. Podpísali ho všetci poslanci. Je to niečo unikátne aj na Slovensku, aby všetci poslanci podpísali takéto memorandum, kde si určili priority na volebné obdobie a spolu sa snažili splniť ciele. Mávame pravidelné stretnutia všetkých poslancov, kde diskutujeme o problematických bodoch a snažíme sa nájsť spoločný návrh. Toto je cesta k prosperite mesta. Musíme prestať rozdelovať poslancov podľa politických strán alebo osobných záujmov. Zatiaľ sa nám to darí aj keď popravde učíme sa to zapochodu. Potrebujeme sa počúvať navzájom a keď nám to pôjde, bude to prospešné pre obyvateľov mesta. Preto ak niekto povie skupinka poslancov okolo Romana Vrťa tak také nič neexistuje nakoľko chceme byť jeden tím." /*banner*/ Myslíte si, že to je cielená antikampaň proti Vám, aký máte názor na pána Šiandora? ,,Tak to je dlhodobá záležitosť vzťahov medzi nami. Ja nemám krvavé oči. Pán Šiandor je vzdialená moja rodina a preto sa nebudem vyjadrovať k jeho osobe. Ľudia si vedia urobiť sami názor. Osočovanie nikomu nepomôže, len s tým zbytočne otravujeme ľudí. Pre toto som nekandidoval." Pán Šiandor spomína neprávosti, ktoré sa mu stali pred rokmi keď nebol poslancom. Ako vnímate jeho vyjadrenie v kontexte s Vami? V tom čase mu poslanci nechceli vydať stavebné povolenie? ,,Čítal som to jeho vyjadrenie a musím povedať, že má pravdu v tom, že keď je schválený územný plán a mesto dalo kladné rozhodnutie, tak žiadny poslanec nemá právo zasahovať do tohto procesu. Ak mu naozaj v tom čase poslanci stopli stavebné povolenie tak postupovali protiprávne.  Treba ale povedať, že poznám prípad, ktorý sa stal u iného podnikateľa mesta pred vyše rokom a vedenie mesta sa správalo rovnako, pričom pán Šiandor ako zástupca prímatora bol v tomto prípade viac ako aktívny pri obhajovaní protiprávneho konania mesta. Na porušenie zákona bolo mesto upozornené aj listom prokurátora (porušenie § 29, § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Bohužiaľ toto je častý problém v mestách, že určitá lobby si snaží presadziť svoje práva na úkor iných. Môj záujem je, aby kroky mesta boli vykonávané len v zmysle príslušnej legislatívy a neboli nijakým spôsobom ovplyvňované lobbystickými skupinami ako v minulosti." Ako sa Vám darí v zastupiteľstve presadzovať svoj program s ktorým ste išli ako kandidát na primátora? ,,Už som spomínal podpísanú deklaráciu všetkých poslancov. Snažili sme sa, aby každý poslanec si našiel to svoje, čo chcel presadiť. Je to ťažké ale postupne začíname presadzovať program z memoranda. Dali sme si štyri hlavné ciele. Zamestnanosť, Sociálna infraštruktúra, Technická infraštruktúra a Občianske mesto. Podrobnejšie je to popísane v memorande." Spomínate jednotlivé priority. Ako vnímate informácie, že podnikatelia odchádzajú preč z mesta? ,,Zatiaľ viem o troch subjektoch, ktoré rozširujú svoje kapacity a majú záujem odísť preč lebo nemajú možnosť umiestniť svoju prevádzku v našom parku. Jedna z firiem už v priemyselnom parku Vígľaš začala práce na vybudovanie haly a začali už odstraňovať ornicu. Nie je dobré, že mesto roky nepripravovala podmienky pre podnikateľov aby mohli rozširovať svoje podnikanie. V súčasnej dobe sa snažíme vykupovať pozemky a pripravujeme projekt na prístup k priemyselnému parku Trstená. Bohužiaľ spomínané tri subjekty, ktoré zamestnávajú približne 200 ľudí už zrejme nezastavíme."

    07. júna 2015 12:04
  • Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vladimír Unterfranc sa roky venuje trénovaniu mladých hokejistov. Pod jeho taktovkou vyrástol nejeden známy hráč. Povedzte nám niečo o sebe. ,,Som trénerom hokejovej predprípravky HC 07 Detva. Hokeju sa venujem ako tréner 18 rokov, z toho 12 rokov som pôsobil ako tréner športových hokejových tried pri ZŠ Obrancov mieru v Detve. V tom čase sme vychovávali deti a mládež, z ktorých sa postupne stávali hráči extraligových klubov a tiež reprezentanti SR. Medzi týchto patrí Marek a Martin Ďalogovci, Ján Sýkora, Peter Hraško..." Čomu sa venujete momentálne? ,,Stále trénovaniu. Prácu v hokejovej prípravke považujem za najnáročnejšiu spomedzi celého mládežníckeho tréningového procesu, nakoľko práve v tejto vekovej kategórii sa kladú základy všestranného pohybového rozvoja a správnych korčuliarskych techník. V rámci tréningov sa venujem aj inovačným technikám ako napríklad power skating, elite skating, stickhandling." Kedy je ideálny vek na začatie s hokejom? ,,Je dobré ak sa deti začínajú učiť korčuľovať už v ranom detstve – ideálny je vek 5 rokov. Venujem sa aj žiakom prvého stupňa, s ktorými chodíme korčuľovať počas vyučovania výchovných predmetov. Tento pobyt a pohyb na ľadovej ploche má pozitívny vplyv na zdravie." Koľko detí vediete aktuálne? ,,Momentálne je v hokejovej prípravke HC 07 Detva (1. – 3. ročník) 16 detí. Trénujeme 2 – 3 krát týždenne, zúčastňujeme sa priateľských zápasov a turnajov." /*banner*/ Ako hodnotíte situáciu v detvianskom hokeji? ,,Mrzí ma, že detvianske deti trénujú v dvoch kluboch, preto je mojou snahou spojiť hokejovú mládež a viem aj nájsť konkrétne riešenia tejto situácii." Informácia k tréningom: ,,V prípade záujmu nás môžete kontaktovať na FB stránke HC 07 Detva mládež, kde nájdete rozpis tréningov alebo aj osobne počas tréningov každú sobotu o 12.30."

    30. januára 2015 16:35
  • Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Prinášame vám rozhovor s hrajúcim trénerom a zároveň kapitánom DTF Team Detva Joxers Martinom Chamulom.  Prečo ste sa rozhodli venovať práve florbalu ? Od mala som hrával hokej. Z určitých dôvodov som bol nútený s hokejom skončiť. Florbal som začal hrávať s partiou len ako spestrenie voľného času. No po krátkej dobe si ma získal podobne ako niekedy dávno hokej. Aj keď sa musím priznať, dosť dlho ma prehovárali, aby som si prišiel zahrať. Ako dlho sa mu venujete ? Neviem presne, ale bude to asi viac ako 5 rokov Ktorý florbalista je pre vás vzorom a prečo ? Nemám žiadny vzor. Dá sa povedať, že nikdy som nemal jedného NAJ športovca. Páčia sa mi všetci, ktorí svojou šikovnosťou niečo dokázali. DTF Team Detva Joxers vznikol v lete v roku 2011. Koľko rokov už v klube pôsobíte ? Tím sa síce zaregistroval do zväzu v roku 2011, no už dávno predtým sme spolu hrávali po telocvičniach tu v Detve a chodili na rôzne amatérske turnaje. Takže dá sa povedať, že skoro od prvých začiatkov som súčasťou "joxerov". /*banner*/ Akú filozofiu klub presadzuje ? Filozofiou klubu bolo a je priniesť a hlavne udržať tento, pre mnohých ľudí nový a neznámy šport v Detve. A hlavne zaujať a získať veľa mládeže a pracovať s ňou, aby deti nesedeli len doma za počítačmi, ale aby plnohodnotne využívali svoj voľný čas. Dvere k nám majú otvorené všetky deti, ktoré sa chcú venovať florbalu. Podarilo sa klubu pripísať si na svoje konto nejaké úspechy ? Najväčší úspech klubu je zatiaľ víťazstvo v 2. lige stred, vďaka ktorému sme postúpili do 1. celoslovenskej súťaže, kde sme prvú sezónu skončili na dobrom 4. mieste a túto sezónu by sme si chceli vybojovať postup do extraligy. V meste pôsobia aj dva hokejové kluby. Chodia vám niektorí hráči od nich vypomáhať ? V našom tíme je veľa bývalých hokejistov. No z aktuálnych kádrov hokejových mužstiev s nami hráva len Ivan Zorvan, ktorý pôsobí v HC'07 Detva. Pokúsi sa mužstvo v budúcnosti zabojovať o extraligu ? Ako som už spomínal, už tento rok bojujeme o postup do extraligy. Urobíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. A ak by sa nám to náhodou nepodarilo tento rok, tak sa o to určite pokúsime v ďalšej sezóne. Vidíme, že sa to dá, že to je v našich silách, takže zabojujeme kvôli nám a kvôli našim fanúšikom, ktorí nás chodia povzbudzovať v hojnom počte za čo im samozrejme ďakujeme. Myslíte si, že sa niekedy dočkáme florbalu pod piatimi kruhmi ? Myslím si že áno. Florbal je asi najrýchlejšie sa rozvíjajúci šport na svete. Ak to bude pokračovať takýmto tempom tak bude florbal na olympijských hrách oveľa skôr ako by sme si možno všetci mysleli.

    27. januára 2015 09:34
  • Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Prinášame vám rozhovor s konateľom Bianštúdia pánom Ľuptákom, ktorý sa venuje už dlhší čas fotografovaniu. Ako dlho sa venujete fotografovaniu?  ,,Fotografovaniu som sa začal venovať  už v časoch dávneho socializmu v krúžku p. Mikulca. Technológiu výroby čiernobielej fotografie sme tam všetci zvládali veľmi dobre. Vývojky, ustaľovače a zväčšováky  sme používali na každom stretnutí. Fotil som na starý FLEXARET, ktorý  mám doteraz. Samotnú grafiku a produkciu propagačných výstupov sme začali riešiť asi pred 15 rokmi. V tom čase sme prebrali ako občianske združenie pod správu infocentrum v Detve, ktorého prevádzku sme niekoľko rokov úspešne zabezpečovali a rozširovali. Zistili sme, že neexistujú propagačné materiály o našom regióne, a to málo čo vydalo mesto bolo strašne nekvalitné -  fotkami, spracovaním i tlačou, ktorú sme v tom čase volali „šedý zákal“. Skúsili sme preto sami vydať nejaké cyklomapy, potom pohľadnice, skladačky ...  Zaplatili sme dobrého grafika, našli dobré tlačiarne, výstupy mali veľký úspech a začalo sa to nabaľovať.  Oslovovali nás ďalšie subjekty z regiónu i mimo neho." Čo Vás viedlo k vytvoreniu BIANstudia? ,,Bez reklamy stále pribúdali nové zákazky a zákazníci, bolo náročné na diaľku riadiť viacero externých spolupracovníkov. Tiež mi prišlo vhodné zriadiť samostatnú grafickú prevádzku, kde nás naši zákazníci vždy nájdu. Ja osobne som väčšinou v teréne, preto som rád, že v súčasnosti už všetky základné činnosti zvládajú kolegovia, priamo u nás v štúdiu. V neposlednom rade sme vyplnili dieru na trhu: v meste Detva zanikli všetky fotoateliéry a grafické firmy často fungujú len na telefón. U nás máme otvorené vždy v pracovnej dobe a fotografie robíme na počkanie. Postupne činnosti rozširujeme, stále ešte budujeme a v rámci možností vylepšujeme prevádzku. Tohto roku sme sa museli nedobrovoľne sťahovať, čo nás trochu zabrzdilo a veľa vecí sme museli riešiť nanovo, no máme teraz väčšie priestory a sme viac „po ruke“ ľudom. Pozývame na návštevu všetkých, čo sa vyskytnú v blízkosti pošty, mestského, daňového úradu, či polikliniky. BIANstudio je v budove OTP banky, aj parkovacie miesto máme pre našich návštevníkov vždy rezervované." Ktorý projekt Vás ako štúdio najviac teší? ,,V jeseni 2014 som získal značku regionálny produkt na fotografie a fotoobrazy z Podpoľania, čo ma teší aj pre vysoké bodové hodnotenie certifikačnej komisie. Z aktuálnych hotových projektov je to aktuálna kniha tradičných receptov z Podpoľania, ktorá je práve v tlači. Z nových projektov je to veľká fotokniha PODPOĽANIE, ktorú práve pripravujeme. No najviac ma teší,  keď je s našou prácou spokojný zákazník.  A tiež keď vidím, že práca baví aj mojich kolegov." /*banner*/ Ako vznikol názov BIANstudio? ,,Infocentrum už neprevádzkujeme, vznikla dilema ako ďalej. Určitý čas som grafiku robil ako živnostník, no hlavnou činnosťou živnosti je CYKLOšport.  Preto mi prišlo vhod založenie s.r.o. S mojim priateľom Jánom Mikom, pre ktorého dcéru s pohybovým obmedzením som zostrojil niekoľko  špeciálnych vozidiel. Táto s.r.o sa špecializuje na výrobu trojkoliek a tiež technický vývoj a dizajn výrobkov. Keďže netúžim byť majiteľom, či konateľom množstva spoločností, rozšírili sme činnosť existujúcej  spoločnosti  BIAN s.r.o.  o reklamné aktivity.  BIANstudio  je teda prevádzkou spoločnosti BIAN s.r.o. A samotný názov BIAN vymyslel môj spoločník Ján Miko. Keďže sme obaja Jánovia = DVAJA JÁNOVIA,  vznikla skratka BI+JAN  = BIAN." Čo všetko BIANstudio ponúka? FOTO                     fotoobrazy                                                                                         fotenie na doklady na počkanie panorámy                                                            postre interiérové doplnky fotenie na objednávku ateliérové foto fotoalbumy TLAČ                     tlačiarenské služby                                                          digitálna tlač kopírovanie skenovanie rezanie skladanie viazanie GRAFIKA              grafické návrhy a tlačoviny                           letáky, noviny                                                      pohľadnice, mapy                                             pozvánky, oznámenia brožúry, knihy vizitky na počkanie kalendáre REKLAMA            reklamné služby                                                                               logá  firemný dizajn firemné tlačivá veľkoplošná tlač bilboardy promo predmety darčekový sortiment  

    14. januára 2015 20:41
  • Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    O týždeň sú tu komunálne voľby. Nekandidujete už na mestského poslanca, prečo? Do verejného diania v Detve som vstúpil v januári 1990, myslím si, že po takmer 25 ročnom pôsobení je potrená zmena. Samozrejme nie je mi ľahostajné dianie v Detve, ale ak si prajú občania zmenu vo vedení mesta chcem ísť príkladom. Súčasné vedenie mesta vás nezaradilo do žiadnej komisie MsZ, napriek tomu, že ste vysokoškolský pedagóg a skúsený komunálny politik. Prečo? Ale bol som v jednej komisií. Bol som člen komisie pre nezlučiteľnosť záujmov. Táto komisia by mala zasadať aspoň raz do roka a prejednávať daňové a majetkové priznania verejných funkcionárov mesta. Za štyri roky zasadla len dva krát ... V rokoch 1994-1998 ste boli primátorom mesta. V akom stave ste preberali mesto a v akom stave odovzdávali? Je to už takmer dvadsať rokov, za týmto obdobím som už dávno urobil hrubú čiaru. Pozerajme sa do predu. Počas vášho mandátu primátora sa Detva stala okresným mestom. Čo to mestu dalo a čo nebolo možno dobudované v rámci okresnej administratívy? V období môjho pôsobenia v meste Detva som v spolupráci s mestským zastupiteľstvom a okolitými obcami Podpoľania vytvoril také podmienky aby Detva bola plnohodnotným okresom. To že je Detva okresom neznamená, že v meste je len administratíva, je to predovšetkým príležitosť...V Detve bol opäť zriadený okresný úrad a teda máme dve možnosti, buď sa príležitosti chytíme alebo nie .... /*banner*/ Ktoré projekty, ktoré ste ako primátor chceli presadiť, ale doteraz nie sú uskutočnené? Vytvoriť okruh pre dopravu v meste obchvatom mesta a umožniť tým vytvorenie územných zón pre podnikateľský sektor. Venujete sa aj oblasti čerpania eurofondov, ako je na tom Podpoľanie? Ja sa už niekoľko rokov snažím pomôcť nielen Detve ale celému Podpoľaniu pri využívaní možnosti k tomu aby sa v našom regióne žilo v zdravom ,čistom a peknom prostredí . Stále sú tu možnosti ako ľuďom, prírode a regiónu možno pomôcť, chcel by som byť pri tom aj naďalej. Pôjdete o týždeň voliť? Komu vyjadríte podporu?                                                            Samozrejme pôjdem, budem voliť tých predstaviteľov ktorí myslia koncepčne, sú zárukou transparentnosti a v minulosti dokázali zastávať záujmy Detvy a širšieho okolia, budem voliť Romana Vrťa.

    11. novembra 2014 08:48
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3