s DTonline.sk

Rozhovor

  • Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo - mladý Hriňovčan, ktorý oživuje tradície našich starých otcov. Okrem toho, že je najmladším ľudovým majstrom - výrobcom kožuchov v širokom okolí, je aj končiacim študentom aprobácie história - filozofia. Narodil sa v roku 1992 v Detve,  Venujete sa zaujímavej činnosti, ktorá už zaujala mnohých. Opíšte nám presne, čomu sa venujete?  Môj záujem môžem rozdeliť na dve časti so spoločným menovateľom. Tým spoločným menovateľom je tradičný podpoliansky odev, pričom sa venujem jeho zbieraniu a rovnako, i výrobe niektorých jeho súčastí. Venujem sa najmä kožušníctvu, ale v poslednom čase ma zaujíma aj výroba pletených kapcov, ktoré sa tu kedysi nosili, ako zimná obuv. Ako vznikol a ako prebiehal vývoj tradičného odevu na Podpoľaní? Môj záujem smerujem len k mužskému odevu, takže sa viem vyjadriť len polovičato. Je zrejmé, že Podpoľaniu vtisla nezmazateľnú pečať valašská a na ňu priamo nadväzujúca kopaničiarska kolonizácia. Samozrejme to zasiahlo i odev - preto jeho podobu pred týmito udalosťami veľmi rekonštruovať nevieme. Prvý obrazový materiál máme doložený až k prvej polovici 19. storočia a odvtedy môžeme sledovať početné zmeny, ktoré sa v odievaní udiali. Zlomovými bodmi boli obe svetové vojny. Po tej prvej do odevu prenikajú najmä prvky vojenskej módy (baganče, rajtky) a samozrejme, mestskej módy (zmena strihu košele, tvary klobúkov...). Po druhej svetovej vojne tradičný odev vo všeobecnom používaní už nevystupuje, avšak dodnes sa nájde niekoľko posledných jednotlivocov, ktorý tradičný odev, resp. jeho časti stále nosia. Áno, dnes je tradičný odev prítomný len počas kultúrnych podujatí, alebo cirkevných slávností. Kde ho ale naozaj ešte nosia?  Ako skutočný, bežný odev ho zanovite nosí ešte niekoľko valachov - bačov na okolí Banskej Bystrice, konkrétne v okolí Šajby - Strelníkov, Povrazníka, Priechodu, či Podkoníc. Tam na potulkách prírodou ešte natrafíte na pár posledných chlapov v kabaniciach, s baranicou na hlave. A u nás na Podpoľaní? U nás už nie... posledným človekom, ktorý ešte nosil kompletný kroj bol istý Jožko Skučkov, ktorý pochádzal z pomedzia Krivca a Korytárok. Bol taký miestný maskot... Ako prebiehal Váš zber starých odevov? Ktoré kúsky sú vo Vašej zbierke najvzácnejšie? Zberateľstvo je vždy náročné na čas, priestor a najmä na peniaze. Mnoho vecí sa ku mne dostalo darom, mnohé som však musel kúpiť. Veľmi vzácne sú pôvodné, krátke košele, ktorých mám v zbierke niekoľko, najstaršiu, z Hriňovej približne z rokov 1870 - 1880. Takisto veľmi vzácny je i kompletný kroj z Madačky. Odtiaľ sa nedochovalo prakticky nič, dnes tam žijú už len štyria ľudia. Patríte asi k najmladším kožušníkom. Ako ste sa k tomu dostali? Zrejme budem najmladší... nuž a k remeslu som sa dostal zaujímavo. Mňa to k tradičnej kultúre ťahalo odmalička, skúšal som to s pišťalkami, s vyrezávaním, ale nešlo mi to veľmi od ruky. Jedného dňa moja mamina spomínala na detstvo. Stávalo sa často, že čas trávila u susedov, v rodine vynikajúceho kožušníckeho majstra Martina Kamenského v Hriňovej. Jeho syn sa kamarátil s mojim starým otcom a staval dom, kde starý otec veľa pomáhal. Deti nemali kam dať a preto na nich dával pozor starký Kamenský. Mama spomínala, ako starký cifroval tie kožuchy, ako im dal vystrihovať jednotlivé lístky z kože, alebo že dokázal navliecť ihlu za chrbtom. Nuž a mňa to spomínanie tak navnadilo, že som to musel skúsiť. /*banner*/ Opíšte nám výrobu kožucha. Výroba sú akoby dva samostatné procesy - jedným je príprava materiálu a druhým je šitie a výzdoba. Materiálom je vždy ovčia koža, ktorá sa spracúva buď na kožušinu, alebo na tzv. " jerchu, " čo je ovčia koža zbavená vlasu, vhodne nafarbená a používa sa na výzdobu. Pripravený materiál sa podľa strihu vhodne vyreže a pristúpi sa k výzdobe, ktorá pozostáva či už z koženej aplikácie, alebo výšivky vlnou, alebo pamokom. Kožušníci používajú niekoľko druhov stehov, či už jerchový, sirmovanie alebo pukrížik. Poslednými úkonmi sú príprava gombíkov, vreciek a začistenie prebytočnej vlny. Ako dlho trvá výroba kožuchu? Všetko to závisí od výzdoby. Priemerne môžem povedať, že okolo 200 hodín. Koľko kožuchov vyrobíte ročne? Odkiaľ všade máte záujemcov/klientov? Vôbec som to nerátal....kožuchy šijem len pre priateľov s podobnou " diagnózou." Diagnózou?  S istým odľahčením sa toto hobby dá nazvať aj takto - samozrejme, v rámci humoru. Často Vás vídať s priateľmi na rôznych akciách "módne vykrojovaných". Kde všade chodíte a prečo? Práve kvôli stretnutiam s priateľmi. Ako diváci sa zúčastňujeme najmä akcií v našom okolí, teda festivalov, ale rád navštívim i cirkevné akcie, spojené s procesiou a podobne. Vzbudujete pozornosť? Do istej miery. Snažíme sa o autentické odievanie, častokrát v súčastiach, ktoré si bežná, laická verejnosť nepamätá. Preto mnohí ani nechápu, čo to na sebe vlastne máme. Samozrejme, že sú aj pozitívne reakcie, veľa ľudí nám drží palce a častokrát sme ako "atrakcia." Mnohí sa s nami chcú vyfotografovať. Stretli ste sa aj s negatívnym vnímaním? Sem tam áno, najmä v súvislosti s odevom. Toho pozitívneho je mnohonásobne viac Aké máte plány v súvislosti s touto Vašou činnosťou? Môj osobný plán je naučiť sa čo najviac vymierajúcich remeslených techník a udržať ich pri živote. Už som sa vdal na ťažkú cestu kožušníka, čiže to bude moja priorita, zdokonalľovať sa v tomto remesle. Podarilo sa nám po viac ako polstoročí obnoviť pletenie kapcov, teda i tu je potrebné sa zdkonaľovať. No a dúfam, že i zbierka sa bude len a len rozrastať. autorský článok DTonline.sk

    04. októbra 2015 22:54
  • Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Bývalý viceprimátor prostredníctvom webu svojho syna - DTinfo.sk už niekoľko týždňov útočí na vybraných poslancov. Hlavným terčom jeho osočovania je Roman Vrťo. V posledných dňoch pán Šiandor opakovane útočí voči vašej osobe. Žiada, aby ste sa ospravedlnili zato, že ste neinformovali mesto ohľadne konania polície. ,,Moja osoba v danej kauze vystupovala ako oznamovateľ veci. V zmysle žiadnej právnej legislatívy mi nevzniká povinnosť niekoho informovať o priebehu alebo o výsledoch vyšetrovania podaného oznámenia. To by pán Šiandor ako človek, ktorý podával stažnosť na ústavný súd, kde namietal aj manipulovanie s hlasovacími lístkami mal vedieť. Keď ústavný súd rozhodol a zamietol jeho stažnosť, tiež nikoho neinformoval. Nikto mu to nevyčítal nakoľko mal právo ako občan aj ako kandidát na poslanca obrátiť sa na ústavný súd. Preto som prekvapený, že v podobnej záležitosti pri mojej osobe na to akosi pozabudol. Ale žiaľ to je politika a vieme, že v politike je možné všetko."  Pán Šiandor spomína, že ste vpadli na úrad s cieľom manipulovať hlasovacie lístky. ,,Čo k tomuto dodať. Predstava, že spolu s policajtami v službe  ideme manipulovať hlasovacie lístky - to je fakt úsmevné. Fakt k tomu netreba žiadny komentár, nech si každý urobí sám úsudok o týchto tvrdeniach. Okrem toho na mieste boli aj zamestnanci mesta - hlavný kontrolór ako aj asistentka primátora, to aj oni išli manipulovať hlasovacie lístky?"  Občas sa v diskusii objaví slovné spojenie, "skupinka poslancov okolo Romana Vrťa". Ako pracujete teraz v zastupiteľstve? ,,Hneď od začiatku som mal za cieľ, aby sme všetci poslanci ťahali za jeden povraz. Podarilo sa nám úrobiť programové vyhlásenie. Podpísali ho všetci poslanci. Je to niečo unikátne aj na Slovensku, aby všetci poslanci podpísali takéto memorandum, kde si určili priority na volebné obdobie a spolu sa snažili splniť ciele. Mávame pravidelné stretnutia všetkých poslancov, kde diskutujeme o problematických bodoch a snažíme sa nájsť spoločný návrh. Toto je cesta k prosperite mesta. Musíme prestať rozdelovať poslancov podľa politických strán alebo osobných záujmov. Zatiaľ sa nám to darí aj keď popravde učíme sa to zapochodu. Potrebujeme sa počúvať navzájom a keď nám to pôjde, bude to prospešné pre obyvateľov mesta. Preto ak niekto povie skupinka poslancov okolo Romana Vrťa tak také nič neexistuje nakoľko chceme byť jeden tím." /*banner*/ Myslíte si, že to je cielená antikampaň proti Vám, aký máte názor na pána Šiandora? ,,Tak to je dlhodobá záležitosť vzťahov medzi nami. Ja nemám krvavé oči. Pán Šiandor je vzdialená moja rodina a preto sa nebudem vyjadrovať k jeho osobe. Ľudia si vedia urobiť sami názor. Osočovanie nikomu nepomôže, len s tým zbytočne otravujeme ľudí. Pre toto som nekandidoval." Pán Šiandor spomína neprávosti, ktoré sa mu stali pred rokmi keď nebol poslancom. Ako vnímate jeho vyjadrenie v kontexte s Vami? V tom čase mu poslanci nechceli vydať stavebné povolenie? ,,Čítal som to jeho vyjadrenie a musím povedať, že má pravdu v tom, že keď je schválený územný plán a mesto dalo kladné rozhodnutie, tak žiadny poslanec nemá právo zasahovať do tohto procesu. Ak mu naozaj v tom čase poslanci stopli stavebné povolenie tak postupovali protiprávne.  Treba ale povedať, že poznám prípad, ktorý sa stal u iného podnikateľa mesta pred vyše rokom a vedenie mesta sa správalo rovnako, pričom pán Šiandor ako zástupca prímatora bol v tomto prípade viac ako aktívny pri obhajovaní protiprávneho konania mesta. Na porušenie zákona bolo mesto upozornené aj listom prokurátora (porušenie § 29, § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Bohužiaľ toto je častý problém v mestách, že určitá lobby si snaží presadziť svoje práva na úkor iných. Môj záujem je, aby kroky mesta boli vykonávané len v zmysle príslušnej legislatívy a neboli nijakým spôsobom ovplyvňované lobbystickými skupinami ako v minulosti." Ako sa Vám darí v zastupiteľstve presadzovať svoj program s ktorým ste išli ako kandidát na primátora? ,,Už som spomínal podpísanú deklaráciu všetkých poslancov. Snažili sme sa, aby každý poslanec si našiel to svoje, čo chcel presadiť. Je to ťažké ale postupne začíname presadzovať program z memoranda. Dali sme si štyri hlavné ciele. Zamestnanosť, Sociálna infraštruktúra, Technická infraštruktúra a Občianske mesto. Podrobnejšie je to popísane v memorande." Spomínate jednotlivé priority. Ako vnímate informácie, že podnikatelia odchádzajú preč z mesta? ,,Zatiaľ viem o troch subjektoch, ktoré rozširujú svoje kapacity a majú záujem odísť preč lebo nemajú možnosť umiestniť svoju prevádzku v našom parku. Jedna z firiem už v priemyselnom parku Vígľaš začala práce na vybudovanie haly a začali už odstraňovať ornicu. Nie je dobré, že mesto roky nepripravovala podmienky pre podnikateľov aby mohli rozširovať svoje podnikanie. V súčasnej dobe sa snažíme vykupovať pozemky a pripravujeme projekt na prístup k priemyselnému parku Trstená. Bohužiaľ spomínané tri subjekty, ktoré zamestnávajú približne 200 ľudí už zrejme nezastavíme."

    07. júna 2015 12:04
  • Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vladimír Unterfranc sa roky venuje trénovaniu mladých hokejistov. Pod jeho taktovkou vyrástol nejeden známy hráč. Povedzte nám niečo o sebe. ,,Som trénerom hokejovej predprípravky HC 07 Detva. Hokeju sa venujem ako tréner 18 rokov, z toho 12 rokov som pôsobil ako tréner športových hokejových tried pri ZŠ Obrancov mieru v Detve. V tom čase sme vychovávali deti a mládež, z ktorých sa postupne stávali hráči extraligových klubov a tiež reprezentanti SR. Medzi týchto patrí Marek a Martin Ďalogovci, Ján Sýkora, Peter Hraško..." Čomu sa venujete momentálne? ,,Stále trénovaniu. Prácu v hokejovej prípravke považujem za najnáročnejšiu spomedzi celého mládežníckeho tréningového procesu, nakoľko práve v tejto vekovej kategórii sa kladú základy všestranného pohybového rozvoja a správnych korčuliarskych techník. V rámci tréningov sa venujem aj inovačným technikám ako napríklad power skating, elite skating, stickhandling." Kedy je ideálny vek na začatie s hokejom? ,,Je dobré ak sa deti začínajú učiť korčuľovať už v ranom detstve – ideálny je vek 5 rokov. Venujem sa aj žiakom prvého stupňa, s ktorými chodíme korčuľovať počas vyučovania výchovných predmetov. Tento pobyt a pohyb na ľadovej ploche má pozitívny vplyv na zdravie." Koľko detí vediete aktuálne? ,,Momentálne je v hokejovej prípravke HC 07 Detva (1. – 3. ročník) 16 detí. Trénujeme 2 – 3 krát týždenne, zúčastňujeme sa priateľských zápasov a turnajov." /*banner*/ Ako hodnotíte situáciu v detvianskom hokeji? ,,Mrzí ma, že detvianske deti trénujú v dvoch kluboch, preto je mojou snahou spojiť hokejovú mládež a viem aj nájsť konkrétne riešenia tejto situácii." Informácia k tréningom: ,,V prípade záujmu nás môžete kontaktovať na FB stránke HC 07 Detva mládež, kde nájdete rozpis tréningov alebo aj osobne počas tréningov každú sobotu o 12.30."

    30. januára 2015 16:35
  • Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Prinášame vám rozhovor s hrajúcim trénerom a zároveň kapitánom DTF Team Detva Joxers Martinom Chamulom.  Prečo ste sa rozhodli venovať práve florbalu ? Od mala som hrával hokej. Z určitých dôvodov som bol nútený s hokejom skončiť. Florbal som začal hrávať s partiou len ako spestrenie voľného času. No po krátkej dobe si ma získal podobne ako niekedy dávno hokej. Aj keď sa musím priznať, dosť dlho ma prehovárali, aby som si prišiel zahrať. Ako dlho sa mu venujete ? Neviem presne, ale bude to asi viac ako 5 rokov Ktorý florbalista je pre vás vzorom a prečo ? Nemám žiadny vzor. Dá sa povedať, že nikdy som nemal jedného NAJ športovca. Páčia sa mi všetci, ktorí svojou šikovnosťou niečo dokázali. DTF Team Detva Joxers vznikol v lete v roku 2011. Koľko rokov už v klube pôsobíte ? Tím sa síce zaregistroval do zväzu v roku 2011, no už dávno predtým sme spolu hrávali po telocvičniach tu v Detve a chodili na rôzne amatérske turnaje. Takže dá sa povedať, že skoro od prvých začiatkov som súčasťou "joxerov". /*banner*/ Akú filozofiu klub presadzuje ? Filozofiou klubu bolo a je priniesť a hlavne udržať tento, pre mnohých ľudí nový a neznámy šport v Detve. A hlavne zaujať a získať veľa mládeže a pracovať s ňou, aby deti nesedeli len doma za počítačmi, ale aby plnohodnotne využívali svoj voľný čas. Dvere k nám majú otvorené všetky deti, ktoré sa chcú venovať florbalu. Podarilo sa klubu pripísať si na svoje konto nejaké úspechy ? Najväčší úspech klubu je zatiaľ víťazstvo v 2. lige stred, vďaka ktorému sme postúpili do 1. celoslovenskej súťaže, kde sme prvú sezónu skončili na dobrom 4. mieste a túto sezónu by sme si chceli vybojovať postup do extraligy. V meste pôsobia aj dva hokejové kluby. Chodia vám niektorí hráči od nich vypomáhať ? V našom tíme je veľa bývalých hokejistov. No z aktuálnych kádrov hokejových mužstiev s nami hráva len Ivan Zorvan, ktorý pôsobí v HC'07 Detva. Pokúsi sa mužstvo v budúcnosti zabojovať o extraligu ? Ako som už spomínal, už tento rok bojujeme o postup do extraligy. Urobíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. A ak by sa nám to náhodou nepodarilo tento rok, tak sa o to určite pokúsime v ďalšej sezóne. Vidíme, že sa to dá, že to je v našich silách, takže zabojujeme kvôli nám a kvôli našim fanúšikom, ktorí nás chodia povzbudzovať v hojnom počte za čo im samozrejme ďakujeme. Myslíte si, že sa niekedy dočkáme florbalu pod piatimi kruhmi ? Myslím si že áno. Florbal je asi najrýchlejšie sa rozvíjajúci šport na svete. Ak to bude pokračovať takýmto tempom tak bude florbal na olympijských hrách oveľa skôr ako by sme si možno všetci mysleli.

    27. januára 2015 09:34
  • Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Prinášame vám rozhovor s konateľom Bianštúdia pánom Ľuptákom, ktorý sa venuje už dlhší čas fotografovaniu. Ako dlho sa venujete fotografovaniu?  ,,Fotografovaniu som sa začal venovať  už v časoch dávneho socializmu v krúžku p. Mikulca. Technológiu výroby čiernobielej fotografie sme tam všetci zvládali veľmi dobre. Vývojky, ustaľovače a zväčšováky  sme používali na každom stretnutí. Fotil som na starý FLEXARET, ktorý  mám doteraz. Samotnú grafiku a produkciu propagačných výstupov sme začali riešiť asi pred 15 rokmi. V tom čase sme prebrali ako občianske združenie pod správu infocentrum v Detve, ktorého prevádzku sme niekoľko rokov úspešne zabezpečovali a rozširovali. Zistili sme, že neexistujú propagačné materiály o našom regióne, a to málo čo vydalo mesto bolo strašne nekvalitné -  fotkami, spracovaním i tlačou, ktorú sme v tom čase volali „šedý zákal“. Skúsili sme preto sami vydať nejaké cyklomapy, potom pohľadnice, skladačky ...  Zaplatili sme dobrého grafika, našli dobré tlačiarne, výstupy mali veľký úspech a začalo sa to nabaľovať.  Oslovovali nás ďalšie subjekty z regiónu i mimo neho." Čo Vás viedlo k vytvoreniu BIANstudia? ,,Bez reklamy stále pribúdali nové zákazky a zákazníci, bolo náročné na diaľku riadiť viacero externých spolupracovníkov. Tiež mi prišlo vhodné zriadiť samostatnú grafickú prevádzku, kde nás naši zákazníci vždy nájdu. Ja osobne som väčšinou v teréne, preto som rád, že v súčasnosti už všetky základné činnosti zvládajú kolegovia, priamo u nás v štúdiu. V neposlednom rade sme vyplnili dieru na trhu: v meste Detva zanikli všetky fotoateliéry a grafické firmy často fungujú len na telefón. U nás máme otvorené vždy v pracovnej dobe a fotografie robíme na počkanie. Postupne činnosti rozširujeme, stále ešte budujeme a v rámci možností vylepšujeme prevádzku. Tohto roku sme sa museli nedobrovoľne sťahovať, čo nás trochu zabrzdilo a veľa vecí sme museli riešiť nanovo, no máme teraz väčšie priestory a sme viac „po ruke“ ľudom. Pozývame na návštevu všetkých, čo sa vyskytnú v blízkosti pošty, mestského, daňového úradu, či polikliniky. BIANstudio je v budove OTP banky, aj parkovacie miesto máme pre našich návštevníkov vždy rezervované." Ktorý projekt Vás ako štúdio najviac teší? ,,V jeseni 2014 som získal značku regionálny produkt na fotografie a fotoobrazy z Podpoľania, čo ma teší aj pre vysoké bodové hodnotenie certifikačnej komisie. Z aktuálnych hotových projektov je to aktuálna kniha tradičných receptov z Podpoľania, ktorá je práve v tlači. Z nových projektov je to veľká fotokniha PODPOĽANIE, ktorú práve pripravujeme. No najviac ma teší,  keď je s našou prácou spokojný zákazník.  A tiež keď vidím, že práca baví aj mojich kolegov." /*banner*/ Ako vznikol názov BIANstudio? ,,Infocentrum už neprevádzkujeme, vznikla dilema ako ďalej. Určitý čas som grafiku robil ako živnostník, no hlavnou činnosťou živnosti je CYKLOšport.  Preto mi prišlo vhod založenie s.r.o. S mojim priateľom Jánom Mikom, pre ktorého dcéru s pohybovým obmedzením som zostrojil niekoľko  špeciálnych vozidiel. Táto s.r.o sa špecializuje na výrobu trojkoliek a tiež technický vývoj a dizajn výrobkov. Keďže netúžim byť majiteľom, či konateľom množstva spoločností, rozšírili sme činnosť existujúcej  spoločnosti  BIAN s.r.o.  o reklamné aktivity.  BIANstudio  je teda prevádzkou spoločnosti BIAN s.r.o. A samotný názov BIAN vymyslel môj spoločník Ján Miko. Keďže sme obaja Jánovia = DVAJA JÁNOVIA,  vznikla skratka BI+JAN  = BIAN." Čo všetko BIANstudio ponúka? FOTO                     fotoobrazy                                                                                         fotenie na doklady na počkanie panorámy                                                            postre interiérové doplnky fotenie na objednávku ateliérové foto fotoalbumy TLAČ                     tlačiarenské služby                                                          digitálna tlač kopírovanie skenovanie rezanie skladanie viazanie GRAFIKA              grafické návrhy a tlačoviny                           letáky, noviny                                                      pohľadnice, mapy                                             pozvánky, oznámenia brožúry, knihy vizitky na počkanie kalendáre REKLAMA            reklamné služby                                                                               logá  firemný dizajn firemné tlačivá veľkoplošná tlač bilboardy promo predmety darčekový sortiment  

    14. januára 2015 20:41
  • Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    O týždeň sú tu komunálne voľby. Nekandidujete už na mestského poslanca, prečo? Do verejného diania v Detve som vstúpil v januári 1990, myslím si, že po takmer 25 ročnom pôsobení je potrená zmena. Samozrejme nie je mi ľahostajné dianie v Detve, ale ak si prajú občania zmenu vo vedení mesta chcem ísť príkladom. Súčasné vedenie mesta vás nezaradilo do žiadnej komisie MsZ, napriek tomu, že ste vysokoškolský pedagóg a skúsený komunálny politik. Prečo? Ale bol som v jednej komisií. Bol som člen komisie pre nezlučiteľnosť záujmov. Táto komisia by mala zasadať aspoň raz do roka a prejednávať daňové a majetkové priznania verejných funkcionárov mesta. Za štyri roky zasadla len dva krát ... V rokoch 1994-1998 ste boli primátorom mesta. V akom stave ste preberali mesto a v akom stave odovzdávali? Je to už takmer dvadsať rokov, za týmto obdobím som už dávno urobil hrubú čiaru. Pozerajme sa do predu. Počas vášho mandátu primátora sa Detva stala okresným mestom. Čo to mestu dalo a čo nebolo možno dobudované v rámci okresnej administratívy? V období môjho pôsobenia v meste Detva som v spolupráci s mestským zastupiteľstvom a okolitými obcami Podpoľania vytvoril také podmienky aby Detva bola plnohodnotným okresom. To že je Detva okresom neznamená, že v meste je len administratíva, je to predovšetkým príležitosť...V Detve bol opäť zriadený okresný úrad a teda máme dve možnosti, buď sa príležitosti chytíme alebo nie .... /*banner*/ Ktoré projekty, ktoré ste ako primátor chceli presadiť, ale doteraz nie sú uskutočnené? Vytvoriť okruh pre dopravu v meste obchvatom mesta a umožniť tým vytvorenie územných zón pre podnikateľský sektor. Venujete sa aj oblasti čerpania eurofondov, ako je na tom Podpoľanie? Ja sa už niekoľko rokov snažím pomôcť nielen Detve ale celému Podpoľaniu pri využívaní možnosti k tomu aby sa v našom regióne žilo v zdravom ,čistom a peknom prostredí . Stále sú tu možnosti ako ľuďom, prírode a regiónu možno pomôcť, chcel by som byť pri tom aj naďalej. Pôjdete o týždeň voliť? Komu vyjadríte podporu?                                                            Samozrejme pôjdem, budem voliť tých predstaviteľov ktorí myslia koncepčne, sú zárukou transparentnosti a v minulosti dokázali zastávať záujmy Detvy a širšieho okolia, budem voliť Romana Vrťa.

    11. novembra 2014 08:48
  • Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Po Detva prinášame veľkú volebnú anketu aj z obce Kriváň. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na starostu obce ? Imrich Paľko: V prvom rade preto, že ma táto práca napĺňa.  V spolupráci s Obecným zastupiteľstvom sme nastúpili na cestu rozvoja našej obce v oblasti výstavby bytových a rodinných domov, rekonštrukcie budov vo vlastníctve obce, rekonštrukcie infraštruktúry, budovanie priestranstiev športového a oddychového charakteru a pod. Tomáš Dom: Našu obec milujem celým svojím srdcom.  Žijú tu milí a statoční ľudia a preto som sa rozhodol uchádzať o post starostu obce. Chcem týchto ľudí zastupovať a zároveň reprezentovať našu obec aj navonok v rámci regiónu či Slovenska. Kto ma pozná, a zaujíma sa o komunálnu problematiku vie, že som vo veciach našej obce aktívny bez ohľadu na to, či sú voľby alebo nie. Či už sa jedná o moje pôsobenie člena výboru telovýchovnej jednoty, členstvo v rade školy alebo vo farskej rade. Čomu ste sa venovali štyri roky ? Imrich Paľko: Získať čo najviac  mimorozpočtových zdrojov ( eurofondy, dotácie ), schválenie územného plánu obce, ktorý vytvára predpoklad  výstavby v oblasti bývania, priemyselných budov, verejných priestranstiev, rozvoj turizmu, občianska vybavenosť , školstvo, kultúra a pod. Ďalej som sa venoval spolupráci s občanmi, mládežou, Jednotou dôchodcov Slovenska, cirkevným spoločenstvom,  športovými klubmi, s divadelníkmi s ktorými sme pripravili množstvo pekných podujatí  a stretnutí. Tomáš Dom: Na túto otázku som čiastočne odpovedal aj v prvej otázke, pretože do akejkoľvek funkcie, ktorú vykonávam, sa snažím vložiť naplno,na úkor svojho voľného času, ale robím to rád a vidím v tom zmysel. Čo sa týka mojej profesie tak už 9 rokov pracujem ako manažér v potravinárskej spoločnosti. Koľko stojí vaša kampaň a z čoho ju hradíte ? Imrich Paľko: Kampaň si financujem sám v sume cca 200,- Eur. Tomáš Dom: Bohužiaľ možnosti prezentácie mojej osoby v rámci obce nie sú porovnateľne s možnosťami súčasného starostu, avšak nie som v tejto kampani sám a mám okolo seba naozaj skvelý tím ľudí, ktorí mi v rámci možností pomáhajú po každej stránke. Moje doterajšie náklady na kampaň odhadujem na približne 600€. /*banner*/ Aké sú vaše  hlavné programové ciele pre Kriváň 2014 – 2018 ? Imrich Paľko: Pokračovať v rozbehnutých projektoch Bytová výstavba, IBV – rodinné domy, dokončenie inžinierskych sietí pre IBV,  rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia v obci,  príprava nových projektov na získavanie finančných prostriedkov z eurofondov a iných dotačných programov, riešenie  odvádzania dažďových vôd, rekonštrukcia miestnych komunikácii,  zabezpečenie rozšírenia križovatky  vstupu do priemyselného parku pre potreby povolenia ďalšej výstavby, riešiť  odpadové hospodárstvo. Napĺňať potreby našich občanov podľa ich návrhov a pripomienok a urobiť maximum pre rozvoj našej krásnej obce. Tomáš Dom: Viem že v tejto krátkej ankete nie je priestor na obšírne predstavenie môjho programu, no uvediem aspoň nosnú tému. Tou témou je spájanie komunít ktoré každá obec či mesto má. Spojiť obec v jeden celok by bol ideálny stav, preto obec musí robiť rozhodnutia a kroky v súlade s dosiahnutím tohto cieľa. Z konkrétnych cieľov môjho volebného programu môžem vypichnúť napríklad začatie rekonštrukcie obecnej kanalizácie, ktorá je v havarijnom stave, zriadenie bankomatu v obci, výstavba obecnej tržnice. Kto vás podporuje ? ( politické strany a hnutia, občianske združenia ) Imrich Paľko: Hlavnú podporu cítim od  našich občanov, predstaviteľov organizácii v oblasti športu, kultúry a mládeže, od členov Jednoty dôchodcov, podnikateľov a podporuje ma aj politická strana Smer sociálna demokracia. Tomáš Dom: Kandidujem ako nezávislý kandidát s podporou pravicových strán. Prečo si myslíte, že ste lepší než váš protikandidát ? Imrich Paľko: Nepatrí sa mi hodnotiť svojho protikandidáta, hodnotiť musia obyvatelia našej obce.  Za seba môžem  povedať, že či už ako poslanec  Obecného zastupiteľstva ,ale aj ako starosta obce som vždy konal len v prospech našej obce a jej obyvateľov. Tomáš Dom: Neprináleží mi hodnotiť, ktorý z nás je lepším resp. vhodnejším kandidátom, je to na rozhodnutí voličov. Čo však viem s určitosťou povedať je, že moje skúsenosti a túžbu dotiahnuť veci do úspešného konca, dokážem zúročiť v prospech občanov žijúcich v tejto obci. Čo by ste chceli odkázať svojim voličom Imrich Paľko: Chcem im popriať pevné zdravie, rodinnú pohodu, mnoho pracovných úspechov a lepšiu a krajšiu budúcnosť . Chcem sa im aj poďakovať za doterajšiu spoluprácu, poskytovanú inšpiráciu, dobré   slovo  a zároveň ich poprosiť,  o poskytnutie  dôvery v ďalšom funkčnom období 2014 – 2018, aby sa nám spoločne podarilo naplniť naše spoločné ciele a predsavzatia. Tomáš Dom: Som veľmi rád, že v našej obci sa volebná kampaň viedla v medziach zdravej politickej súťaže, čím by som sa chcel svojmu protikandidátovi poďakovať. Voličom by som odkázal, aby hlavne prišli k volebným urnám odovzdať svoj hlas a vybrali si toho správneho kandidáta, ktorý splní ich očakávania.

    07. novembra 2014 09:49
  • Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    V Detve sa narodil a vyrastal už v mnohých sférach umeleckého života známy muzikant František Kubiš. Ako si sa dostal k hudbe? K hudbe som sa dostal, ani konkrétne už neviem ako. Len viem, že som sa rozhodol, že chcem ísť na Zušku. Tak sme išli s mamou a urobil som nejaké mikro previerky, či mám sluch a rytmus. A bol som tam. Na aké nástroje hrávaš? Pôvodne som chcel ísť na klavír, ale priamo na prijímačkach ma prehovorili na akordeón. Absolvoval som ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Učila ma Anna Hoduľová. Potom som navštevoval konzervatórium v Banskej Bystrici u Mgr.Art Martina Vaculčiaka, následne VŠMU u prof. Rajmunda Kákoniho. Výšku som ale nedoštudoval, skončil som v treťom ročníku. Aké žánre si hral? Kde všade hrávaš? Ako každé dieťa na Podpoľaní som hral od detstva folklór. V DFS Matičiarik, FS Haviar, vo vlastnej ľudovej hudbe Perina a neskôr v triu Con Fuoco. Bol som a som spoluzakladateľom a hráčom v mnohých kapelách - Tono per anima, Chanson friends, Sentimento quartet, Mojše band, Duo Antico moderno, Vesnance, Piazzolla para siempre. Tieto sa venujú vážnej hudbe, francúzskemu chansonu, argentínskemu tangu, štylizovanému folklóru, klezmeru, starej hudbe. Aké úspechy si dosiahol? Na MAS v Poprade (medzinárodná akordeónová súťaž) som v roku 2007 s kapelou Tono per anima vyhral prvé miesto v kategórii komorná hudba. V októbri 2014 v tejto istej súťaži a v tej istej kategórii opäť prvé miesto s duom Antico moderno. V roku 2008 na celoslovenskej súťaži konzervatórií som obsadil 2. miesto v kategórii duo. Účinkoval som aj na festivale židovskej kultúry v Krakowe, na Pohode Trenčín, festivale Georga Enescu v Bukurešti, festivale Capalest atď. S kapelou Mojše band som nahral CD s názvom Shabat songs jam, a momentálne sa pripravuje ďalšie. Účinkoval som aj v rôznych reláciách na rádiu Regina, Devin, Lumen, v Slovenskej televízii, Joj, Markíze. Momentálne korepetujem hercov na Konzervatoriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici a vediem tam aj akordeónový orchester. /*banner*/ Si členom úspešnej kapely Slovak Tango. Ako si sa sem dostal? Kapelu Slovak Tango som zakladal. Hrávate nezvyčajný žáner – piesne s 30. – 50. rokov. Prečo? Páčila sa nám v kapele muzika 30. - 50. rokov (slovenská populárna hudba), tak sme sa s kamarátmi rozprávali, že by sme si to chceli zahrať. Po pár skúškach prvý koncert a už to išlo. Na Slovensku sme už hrali v podstate všade. Vo všetkých väčších mestách. V zahraničí v Passau (Nemecko), Praha a Hradec Králové (ČR), Krakow (Poľsko), Bukurešť (Rumunsko),... Čomu sa chceš venovať do budúcna? V budúcnosti sa chce venovať kapelám, ktoré sú už zabehnuté a samozrejme vymýšľať ďalšie nové projekty. Chcem čo najviac koncertovať, čo najviac nahrávať, proste hudobne žiť. Čo pre Teba znamená hudba? Hudba pre mňa znamená môj najdlhší a najsilnejší vzťah. (zatiaľ)

    06. novembra 2014 00:00
  • Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Kandidátom na starostu vo Zvolenskej Slatine je aj 33 ročný Ján Račko. Opäť kandidujete  za starostu. Čo bolo za týmto rozhodnutím?   Rozhodnutie opätovne kandidovať som zvažoval dlhšie, ale priame osobné podnety od mojich priateľov i iných spoluobčanov ma presvedčili, aby som to ešte raz skúsil. Kandidovať som sa rozhodol najmä preto, že veľa vecí týkajúcich sa obce chcem robiť inak a kvalitnejšie, ako sa robili dosiaľ. Som presvedčený že je potrebné do obce priniesť novú energiu, podnety a nápady, aby sa obec mohla rozvíjať podstatne dynamickejšie. Taktiež je potrebné do rozvoja obce vtiahnuť čo najviac občanov, nakoľko si myslím, že obec musí byť otvorená zmysluplným podnetom od nich. Ak sa to podarí, bude to len na jej prospech.   Štyri roky ste boli poslancom. Pomohla vám táto funkcia k lepšiemu pochopeniu samosprávy? Áno, uplynulé volebné obdobie som bol poslancom v miestnom zastupiteľstve. V mnohom mi to pomohlo získať podrobnejší prehľad o fungovaní samosprávy a jej vzťahov so svojimi občanmi. Tie 4 roky na poslaneckej stoličke bola dobrá škola, navyše som bol predsedom komisie kultúry, športu a mládeže, čiže k tejto problematike som sa dostal naozaj blízko.   Vaša vízia pre Zvolenskú Slatinu je - "úspešná obec". Čo pod tým chápete? Moja vízia už v roku 2010 bola taká, aby sa Zvolenská Slatina stala úspešnou dedinou. Sme veľká, "stredisková" obec v mnohých ohľadoch už podobná malým mestečkám, čiže ambíciou je, aby sa Slatina stala lídrom na Podpoľaní, a vzorom pre iné obce či mestá v okolí. Slatinu chápem ako lídra v oblasti nielen investičného rozvoja ale aj ako príklad zaujímavej obce na poli kultúry či športu. Veľa vecí sa však musí zmeniť aj čo sa týka komunikácie obce s občanmi. Viem, že v Slatine máme na to predpoklady aby sme boli úspešní. V čom vidíte hlavné problémy obce? Kde chcete zmenu? Hlavným problémom našej obce za posledné roky, poviem to športovým žargónom, je "slabý ťah na bránu". Akoby obec bola zamestnaná len svojim interným chodom a vôbec nereagovala na nové podnety a výzvy. Taktiež sa obci v poslednom období veľmi málo darí pri čerpaní eurofondov, či iných grantov. Celkovo v investičnej oblasti sme dosť spomalili. Je potrebné dobudovať kanalizáciu a rekonštruovať čističku, taktiež na viacerých uliciach stále nemáme chodníky. Opotrebovávajú sa nám obecné cesty, niektoré by už potrebovali nielen vysprávky ale serióznu rekonštrukciu. Kultúrny dom tiež nemáme v najlepšom stave. Ale je tu množstvo malých vecí ktoré sa dajú meniť aj bez potreby veľkých financií: napríklad výmena autobusových zastávok ktoré sú už v zúfalom stave, chýbajú lavičky, úpravy zelených plôch, a pod.. Taktiež je potrebné sa zamerať aj na využívanie malých projektov, ktoré iné obce pravidelne využívajú (napríklad obec Stožok).   Ako hodnotíte svojich súperov a starostku?   Predpokladám, že súperom pri nastávajúcich komunálnych voľbách bude doterajšia starostka, pani Klimentová. Ako ju hodnotím? Smerom dovnútra obecného úradu som vážny problém nezaznamenal, avšak smerom navonok nebol využitý potenciál, ktorý Slatina má. Bolo tam málo ambícií a energie. Jednoducho starosta obce je vždy hlavným koliečkom v súkolí samosprávy, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje čo sa bude a nebude robiť, prípadne ako bude či nebude obec vyzerať. Starosta má na to popri obecnom zastupiteľstve aj zákonné kompetencie. Známkovať súčasnú pani starostku nebudem, vysvedčenie nech vystavia občania.   V čom si myslíte, že budete lepší než ostatní kandidáti?   Toto je dobrá otázka, časť vecí som už spomenul vyššie, ale skúsim ešte rozvinúť. Myslím, že Slatinčania by v deň volieb naozaj mohli zvážiť, či nedať šancu mladšiemu, ale už skúsenému a vzdelanému kandidátovi. Čo ponúkam je viac konkrétnych nápadov, ktoré mám v zásobe, tiež novú energiu a elán pri riešení neľahkých problémov. Od ukončenia vysokej školy pracujem v komerčnej sfére - v korporátnom bankovníctve, kde som získal nielen všeobecný rozhľad ale aj konkrétny prehľad vo svete financií, účtovníctva či investícií. Taktiež mám rozvinuté právne vedomie, čo je pre starostu v dnešnej dobe už nutnosťou. Viem ponúknuť manažérske zručnosti, schopnosť vedenia, sociálne zručnosti a zároveň množstvo kontaktov ktoré veľmi rád využijem na prospech všetkých občanov Zvolenskej Slatiny. Jazykovo sa dohovorím v angličtine a pasívne nemecky, čo môže byť výhoda pri nadviazaní nových kontaktov či družby s obcami v zahraničí, čo nám, len pre informáciu, tiež v obci chýba.   Ako budete viesť volebnú kampaň?   No hlavne ju chcem viesť v pozitívnom duchu. Chcem stavať na vlastných prednostiach a budem postupovať v súlade s príslušným zákonom. Taktiež chcem vyzvať všetkých občanov aby sa o našu obec zaujímali a pokojne môže prísť za mnou s konkrétnymi podnetmi. Verím, že tento rok mi občania dajú šancu a ja ich presvedčím, že tieto slová sa pretavia v konkrétne činy.

    30. októbra 2014 10:12
  • Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Do povedomia verejnosti vstúpil Radovan Červienka v spojitosti s cyklochodníkom v Detve. Ten bol už jeho diplomovou prácou počas štúdia, venuje sa mu aj dnes, keď mesto upozorňuje na chyby v jeho realizácii. Radovan Červienka je uznávaný oborník v doprave.  Venujete sa doprave. Ako by sa dala charakterizovat dopravná situácia v Detve? Každý má nejaký koníček, pre mňa je výhoda že môj koníček je aj moja každodenná práca.  V Detve sa začína sa prejavovať problém zvýšeného stupňa automobilizácie (zvýšeného počtu osobných automobilov), formou dlhšieho čakania na križovatkách, či problémami s parkovaním. Asi najproblematickejší je v súčasnosti výjazd z Detvy na cestu I/50, kde sa tvoria kolóny. Ale toto je spôsobené výstavbou rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Pstruša. Tam musíme len čakať do dokončenia výstavby a potom až riešiť toto napojenie.  Z hľadiska parkovania jednoznačne chýbajú parkovacie miesta na železničnej stanici, na Novosadoch, pri našej nemocnici a na dolnej časti cintorína. Tieto parkovania mali byť riešené už v minulosti. Ak by sme problémy popísať v bodoch: -              neexistuje prepojenie celého mesta pomocou chodníkov pre chodcov -              neexistuje prepojenie chodníkom pre chodcov na železničnú stanicu -              nie sú riešené priechody pre chodcov, žiadne vyznačenie priechodu, bez zvislých značiek -              v Detve je len jeden priechod pre nevidiacich Cyklisti v Detve -              200 m cyklocestičky, bez riešení bezpečných križovaní  -              cyklisti musia chodiť  po ceste III. triedy s 10000 vozidlami za deň. -              žiadne stojany pred mestskými inštitúciami (aj keď to norma predpisuje), -              na námestí osadené lámače kolies -              poškodené alebo zničené cykloturistické značenie -              žiadne cyklistické značenie Parkovanie -              namiesto komplexného riešenia stále budovanie nových miest -              neriešenie nepriamého parkovania -              odkladanie problému pomaličky spôsobí v parkovaní kolaps Ostatné problémy -              Krpeľná ulica kanalizačné poklopy v ceste bez opravy. -              spojenie Kapustníc a centra rozbitá cesta, na priechode kanalizačné mreže. -              žiadna súbežná komunikácia pre obchádzku medzi Detvou a Starou Detvou. -              používanie nekvalitného VDZ -              nečistené odvodňovacie žľaby spôsobujú devastovanie vozoviek napr. na piešti Ako je na tom Detva v porovaní s inými mestami? Dopravná situácia v Detve je v celku ešte primeraná danému mestu. Avšak bez komplexsného riešenia kľudne môžeme dopadnúť ako Zvolen – Západ, kde už autá parkujú aj na ihriskách pre deti, alebo Čadca kde trvajú 4 km autom 2hodiny. Posledné mesiace sa v Detve výrazne investuje do komunikácií. Je to štandardné, alebo je to predvolebná aktivita? Tak  myslím že ľudia ne sú naivný a vedia že sú to predvolebné ťahy.  Ale je to taký slovenský štandard.Nič by na tom  nebolo, keby sa aj tieto urýchlené investície vyberali optimálne. Prečo sa napríklad neriešil chodník pred škôlkou na Štefánikovej cez prázdniny, keď bola škôlka prázdna, ale teraz keď  tam musia vodiť deti po stavenisku. Respektíve keď už robia chodník, prečo neuzavreli tú cestu aby tade mohli chodiť chodci. Alebo prečo na Obrancov mieru riešia aj napojenie k paneláku, ale na Štefánikovej alebo na Obrancov Mieru si museli zobrať úvery, aby tieto napojenia urobili za vlastné ľudia z bytových domov? Spĺňajú nové a zrekonštruované komunikácie v Detve všetky štandardy? Toto treba prechádzať od prípadu k prípadu. Štandardom na Slovenku je, keď sa robí rekonštrukcia chodníka a je tam priechod pre chodcov, ktorý sa automaticky robí so zníženou hranou a s dlažbou pre nevidiacich. Takýto prípad nie je ani jeden v Detve. Tiež štandardom je, keď je zjazd do domu, neznižuje sa  chodník, lebo potom vznikajú tzv. húpačiky (asi najviac ich je za kostolom na Kukučínovej ulici). Robia sa asfaltové nábehy.  Existuje aj iné riešenie nedostatku parkovacích plôch, než ničenie zelene na ich úkor? Poznáme dva druhy zelene, chcenú a nechcenú. Chcená znamenajú rôzne parky, priestranstvá a iné plochy určené na pohyb, rekreáciu a skrášľovanie mesta. Nechcená znamenajú plochy ktoré nemajú žiaden takýto efekt, a tie je možno zastavať. Mesto si môže urobiť dokument takýchto priestranstiev. Riešenie parkovania je jedna z najdôležitejších ale aj z najťažších úloh. Základom pre mesto  je aby bolo na každý byt boli dve parkovacie miesta dostupné do 5 minút od vchodu bytového domu.  Toto  stanovuje slovenskálegislatíva. Avšak tieto miesta môžu byť limitované prihlásením vozidla na adresu, teda nie firemné vozidlá. Treba však riešiť aj nepriame parkovanie. Poviem príklad nepriameho parkovania: Detvianska pošta, prídem na aute a čakám pred jedným okienkom na vybavenie 20 minút. Ak by boli dve okienka čakám len 10 minút, teda aj moje auto čaká o polovicu menej a dokážem rýchlejšie uvoľniť miesto na parkovanie pre ďalšieho návštevníka. Alebo napríklad pred mestským úradom mám vyhradené parkovacie miesta (asi jediné v celej Detve). Avšak prečo by tam nemohli parkovať autá od 1800 do 0800, teda po úradných hodinách. Ďalšou možnosťou riešenia nedostatku parkovacích miest je dobrá vlaková a autobusová doprava. Tú v celku máme, len nám chýbajú záchytné parkoviská, kde keď prídem napríklad zo Skliarova, nechám auto (pod kamerovým dohľadom) a idem autobusom alebo vlakom. TZV systém  P+R. Západné mestá však dávajú aj veľa síl do propagácie cyklistiky, pešej turistiky, korčuľovania a iných prvkov. Mesto Detva sa do takýchto aktivít nezapája, aj napriek tomu že dostáva výzvy z Ministerstva dopravy (napríklad ako bol týždeň mobility, alebo do práce na bicykli). Všetky okolité mestá sa do týchto aktivít zapojili. Čo bude pre Detvu znamenať spustenie R2 obchvatu do prevádzky? Čaká nás niekoľko zmien. Asi najzaujímavejšia je prvá okružná križovatka pri autobusovej stanici, kde bude výjazd na rýchlostnú cestu (v súčasnosti dočasne jazdíme po jej ramenách).  Taktiež nová autobusová stanica dostane nový tvar, čo už dávno potrebovala.  Dôjde aj k zaslepeniu cesty popred hotel Detva.  Po dostavbe bude výrazne menej dopravy na ceste I/50, a tým aj  by mal zaniknúť problém z výjazdom na hlavnú cestu z Detvy. Predtým nás čaká však ešte zopár nepríjemnosti ako znova svetelná signalizácia pri salaši, alebo dočasný presun autobusovej stanice, počas jej rekonštrukcie. Tieto veci by nás mali  potrápiť ale až budúci rok. Keďže Detva sa rozvíja hlavne severo-južným smerom, kvôli prírodným bariéram, predlžuje sa aj intravilán mesta. Je v budúcnosti v Detve možný vznik MHD? Áno je to možné, v prípade ak si to vyžiada situácia.  Dostupnosť na autobus by nemala byť väčšia ako 7-10minút. Možno by stálo už v súčasnosti prehodnotiť, či by nebolo možné za peniaze čo doplácame VÚC a SAD ZV za autobusy  riešiť radšej dopravu v meste vo vlastnej réžií. Ale na to by trebalo na meste odborníkov na túto problematiku. Aké boli začiatky cyklochodníka v Detve, a aká je jeho plánovaná trasa? Cyklistická cestička je naplánovaná už niekoľko rokov. Dokonca ja som ju ešte navrhoval v diplomovej práci, neskôr si mesto dalo v minulom volebnom období vypracovať štúdiu. Hlavná trasa má spájať železničnú stanicu s amfiteátrom a skladá sa z niekoľkých etáp.: 1.  Žel. Stanica – Lidl 675m 2.  Lidl – Novosady  417 m 3.  Novosady - Pošta  577m 4.Pošta – Nám. Mieru 531 m 5. Nám. Mieru – Píla 710 m 6. Píla – Nám. SNP 636 m 7. cez námestie SNP 441 m 8. nám SNP – Amfiteáter 609 m Spolu – 4,596 km. Boli navrhnuté aj vedľajšie a to : Lidl – Tesco – ČOV 1800 m Záhradná – Obrancov Mieru 900 m Nám. Mieru – Dolinky 400m Amfiteáter – Nová  Ves – 540 m Do mestských častí by to pokračovalo pomocou cykloturistického značenia,V súčasnosti je na vybudovaná etapa 3. Aj napriek novému námestiu cyklistickú cestičku tam vynechali. V mieste cyklistickej cestičky pri fare už je stánok s rýchlym občerstvením (asi ako náhrada bicyklovania). Napríklad pri rekonštrukcií dlažby v Starej Detve neriešili cyklistickú komunikáciu.V súčasnosti sa nerobí ani žiadna majetková a ani projektová príprava. Dostali ste sa do konfliktu s vedením mesta, ohľadne cyklochodníka. Prečo? Áno je to troška úsmevné. Na portáli cyklodoprava.sk som upozornil na množstvo chýb na súčasnej cyklistickej cestičke. Asi ako najdôležitejšie je neriešený priechod cyklistov (a ani chodcov) cez ul Bernolákova (pri Papuči) či prístup k nemu (cyklisti). Po správnosti by každý cyklista mal v súčasnej podobe ak ide od Billy zosadnúť z bicykla na moste pretlačiť bicykel na cyklistickú cestičku tam nasadnúť, potom zísť z bicykla pri papuči, tam pretlačiť cez cestu mimo, znova nasadnúť a isť k pošte a tam zase zosadnúť pretlačiť na cestu a tam vysadnúť. No povedzte je to logické? Navrhoval som tam riešenia ako to vyriešiť. Namiesto toho však mesto zverejnilo odpoveď na stránke DT-Info že je všetko v poriadku. Následne však ma vypočul poslanec Roman Vrťo a na zastupiteľstve dal  podnet aby sa zástupcovia mesta stretli so mnou a prejednali chyby.  Po nátlaku sa tak aj stalo, a logicky sme si vysvetlili všetky nedostatky. Napríklad som sa dozvedel, že projektant nedostal za úlohu riešiť prepojenie týchto cestičiek ani ich napojenie na súčasnú dopravnú sieť. Ponúkol som im že im zadarmo urobím návrh toho cyklistického priechodu pri papuči. Urobil sa zápis z toho a bolo ticho. Ja som pomaličky pripravoval návrh toho priechodu. Neskôr som sa stretol z Romanom Vrťom a on mi povedal že vlastne som skonštatoval v zázname že cyklistická cestička je navrhnutá správne. Tam som mu vysvetlil, že áno navrhnutá je správne (až na nejaké detaily), že som nič iné konštatovať ani nemohol, nakoľko v zadaní nebolo riešiť prepojenie a ani napojenie cyklistickej cestičky. Potom ma vyzval aby som to išiel povedať aj pred poslancami. Prišiel som tam a hneď keď to povedal, kto som čo som, pán Viceprimátor Šiandor obvinil Romana Vrťa že si robí politickú kampaň, čítal koniec záznamu že tam píšem že je všetko v poriadku a že som stále nedodal ten materiál na priechod. Potom ako sa ozvali aj niektorí poslanci aby som prehovoril sa snažil pán viceprimátor aj s primátorom ukončiť diskusiu. Nakoniec však mi to povolili a snažil som sa im to vysvetliť ako to je. Mal som aj návrh toho priechodu (vtedy ešte neschváleného policajtmi) zo sebou ak by to chcel niekto vidieť. Toto je aj na zázname zo zasadnutia. Neskôr po konzultáciami s policajtmi  som poslal mailom návrh aj zo súhlasom od polície pán. prednostovi Slamenskému. Ten to požadoval aj napriek záznamu aj tlačené  a opečiatkované autorizáciou tak s myšlienkou pomoci mestu som to bol zaniesť na mesto. No a dostal som  prísľub že sa k tmu stretneme a sa to zrealizuje. No zatiaľ nič. A pritom majú aj v tom zázname, v ktorom sa oháňajú že opravia tie chyby.   Je to škoda, človek chce pomôcť Detve aby sa zabezpečila bezpečnosť ale je škoda že to mesto nechce.   

    03. októbra 2014 15:22
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3