s DTonline.sk

Rozhovor

  • Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Prinášame vám rozhovor s úspešným rodákom, Tomášom Smutným. Pochádzaš z Podpoľania. Odkiaľ presne? Narodil som sa v Detve a vyrastal v obci Dúbravy. Navštevoval som II. základnú školu v Detve a Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Dnes žiješ a pôsobíš v Bratislave. Ako dlho si pre z rodného kraja? Nemôžem povedať, že by som bol z rodného kraja preč úplne. Do Detvy sa vraciam rád a pomerne často, obzvlášť sa vždy teším na Detvianske slávnosti a na stretnutia s kamarátmi. Mladí ľudia v Detve majú obrovský potenciál, ktorí sa snažia rozvíjať aj v iných častiach Slovenska a v zahraničí. Je škoda, že Detva neposkytuje oveľa viac príležitostí pre šikovných ľudí, či už v podnikaní alebo zamestnaní. Detva je veľmi dobre známa jedinečným folklórom, krásnym prostredím Podpoľania a jej strategická pozícia je vhodná pre rozvoj cestovného ruchu, do ktorého by sa podľa môjho názoru oplatilo investovať.  V Bratislave som vyštudoval Hospodársku politiku na Ekonomickej univerzite, na školskom internáte som s kamarátom založil malú firmu, ktorá postupne vyrástla a stala sa lídrom vo svojej oblasti. Získali sme viacero ocenení, zabezpečovali akcie pre princa Harryho a iné celebrity. Najzábavnejšou spomienkou tohto celého je, že sa nám podarilo rozbehnúť firmu vďaka študentskej pôžičke. Ako často sa vraciaš domov? Čo ti z domova najviac chýba? Ako som už hovoril, snažím sa chodiť domov tak často, ako sa dá. Najviac mi chýbajú stretnutia s rodinou, kamarátmi, dobrá nálada a pohostenie Detvancov. Každoročne organizujeme na Detvianskych slávnostiach celoslovenské stretnutie a tak predstavujem Detvu známym od Bratislavy až po Humenné. Do Detvy som už viackrát pritiahol úspešných podnikateľov, či poslancov národnej rady. Si podnikateľom. Ako si sa k tomu dostal a čomu sa venuješ? Podnikanie ma zaujímalo vždy. Od malička si pamätám, ako som čítal o úspešných manažéroch a ich aktivitách. Predplatné FORBESu (biznis mesačník o podnikaní) mám od prvého čísla, odkedy začal na Slovensku vychádzať, som členom niekoľkých podnikateľských komôr a mohol by som menovať ďalej. Firma sa venuje činnosti v hotelierstve a gastronómii. Pracujeme pre prestížne značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a ďalších 20 hotelov, zabezpečovali sme akcie pre princa Harryho z britskej kráľovskej rodiny, rôznych diplomatov, spevákov, či svetoznámych hercov. Čo považuješ v podnikaní za najväčší úspech? Že sa mi podarilo rozbehnúť úspešnú a už teraz stabilnú firmu poctivo, bez kontaktov, či rodinkárstva. Okrem rôznych ocenení, ktoré sme získali a pozitívnych novinových článkov, ktoré boli o nás popísané za najväčší úspech považujem vybudovanie skvelého a silného firemného tímu a poďakovania našich zamestnancov. Pravdupovediac, najviac ma dojalo, keď k nám minulý rok prišiel na pohovor vysokoškolský učiteľ so slzami v očiach, že má rodinu, o ktorú sa musí starať a finančne mu to nevychádza. Dali sme mu zálohu, začal u nás pracovať, začal platiť exekúcie a dal si život do poriadku. Je ťažké byť dnes mladý a podnikateľ? Vek nie je v podnikaní prekážka. Prvú firmu som založil, keď som mal tuším 20 alebo 21 rokov. Svoj podiel som po roku, či dvoch predal a za získaný kapitál som založil súčasnú firmu. Keď sme nastupovali na trh, SMER totálne zničil podnikateľské prostredie a zamestnávanie dohodárov. Zaviedol platenie odvodov všetkým, ktorí pracovali na dohodu. Mnohé firmy prognózovali stratu trhového podielu, či zatvorenie prevádzok. Nám sa ale po 3 rokoch podarilo stať sa lídrom na trhu, svoje prevádzky zatvorila konkurencia a my momentálne zamestnávame cca 250 ľudí na TPP a dohody. Každým rokom sme rástli obrovským tempom. V poslednom období sme spustili 2 nové projekty a tak diverzifikovali naše aktivity. Aký máš cieľ, alebo sen v podnikaní? Mojim snom vôbec nie je luxusný dom alebo 3 luxusné dovolenky do roka. Pre mňa je podnikanie zábavou, robím to čo ma baví a chcem v ňom zanechať svoj rukopis. Akýsi odkaz, ktorý raz odovzdám svojim deťom. Si známy aj ako mladý aktivista v politike. Ako si sa dostal k politike? Politika ma zaujímala vždy a preto som sa pred 5timi rokmi rozhodol vstúpiť do organizácie Nová Generácia. Po niekoľkých rokoch ma členovia zvolili za predsedu, ktorým som dodnes a spoločne máme veľké plány. Budúcnosť krajiny vidím práve v mladých ľuďoch, ktorí majú obrovskú vôľu a chuť niečo meniť. Treba im len vytvoriť priestor a mladí si už cestu nájdu. Táto cesta ale musí byť spojená so skúsenosťami starších, my sa nechceme popáliť na vlastných chybách, chceme si nechať poradiť skúsenejšími a staršími. /*banner*/ Prečo práve pravica? Pre mňa otázka znie inak a to, či vieme spraviť niečo lepšie. Som toho názoru, že keď sa dá zamestnať, či podnikať slušne a čestne, dá sa to tak aj v politike. Naozaj mi je niekedy zle z toho, čo čítam v médiách. Platíme dane na to, aby ich rozkrádali? Podľa vlády na nič nie sú peniaze. Ja hovorím opak. Peniaze sú, len sa zle rozdeľujú. Neverím, že nie sú peniaze na vyššie platy sestričiek alebo učiteľov. Ekonomika funguje pomerne jednoducho, keď je systém jednoduchý a transparentný. Zlepšíte podnikateľské prostredie, bude sa dariť malým aj veľkým podnikateľom. Ak sa darí podnikateľom, zamestnajú viac ľudí. Ak zamestnajú viac ľudí, títo ľudia si dovolia kúpiť viac a prostredníctvom daní opäť pritečie do štátu viac peňazí. Vysvetlil som to veľmi jednoducho, ale takto to jednoducho funguje. A takúto pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a ľudí, ktorí sa snažia poctivo pracovať, na Slovensku posledných 10 rokov nevidím. A to je škoda, pretože mrháme potenciálom nás všetkých. V Novej generácii si zažil rozkol. Prečo nastal? Na ktoré aktivity Novej generácie si najviac hrdí? To, že sa nezhodneme na nejakej veci podľa mňa nie je žiadny rozkol. Je každé manželstvo bez hádky? Dôležité je, ako sa manželia udobria a ako sa poučia z chýb. My sme v istom momentne, pred dvomi rokmi, cítili, že už nechceme byť naviazaní na politickú stranu, pretože sme cítili, že samostatne môžeme robiť lepšie a väčšie aktivity. Som veľmi rád, že moji kolegovia išli so mnou a teraz môžeme spoločne pracovať na veciach, ktoré nás napĺňajú a v ktorých vidíme zmysel, ako napríklad vzdelávanie mladých ľudí, pomoc seniorom, spájanie aktívnych ľudí, aby sa vzájomne poznali a mnohé ďalšie aktivity, ktoré nájdete na našej webovej stránke. Najviac som hrdý na veľký a jedinečný projekt, festival MOVE, ktorý sme zorganizovali dobrovoľne, bez nároku na odmenu pre viac ako 300 mladých ľudí. Budem úprimný, moje skúsenosti by som raz rád využil v službe občanom a ako v podnikaní, tak aj v politike raz zanechal odkaz lepšieho Slovenska. Prečo nekandiduješ na kandidátke nejakej pravicovej strany? Ak mám byť úprimný, odmietol som 2 ponuky. Rovnako som odmietol kandidatúru v roku 2012. Podľa mňa by mal byť kandidát na službu ľuďom pripravení. Hlavne morálne a odborne. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že to prvé u mňa platilo a platiť bude a odbornosť získavam vďaka skúsenostiam z podnikania. Keď pracujete pre veľké značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a iné, naučí vás to veľmi veľa. Sleduješ politické dianie v Detve? Ako vnímaš, že mnohí mladí kandidáti boli v Detve zvolení do MsZ? Áno, dianie sledujem. Okrem dobrých vecí pre mesto mi nemohli ujsť aj viaceré roztržky a hádky, ktoré ma mrzia. Myslím si, že v komunálnej politike by sa mali odhodiť stranícke tričká a minimalizovať osobné útoky. Veď predsa žijeme v jednom meste, akurát vy bývate o dve ulice ďalej. Ak chceme z Detvy urobiť lepšie miesto pre život, musíme spolupracovať a riešiť mestské problémy spoločne. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednote je sila. Držím vám palce, nech je snahu vás všetkých v zastupiteľstve v Detve vidieť. Vrátiš sa ešte niekedy na Podpoľanie? Určite áno, je to len otázkou času. Jeden známy mi vnukol myšlienku krásnej chaty na Hriňovských lazoch. Kto videl východ slnka na Hriňovských lazoch, vie, o čom hovorím. autor: DTonline.sk, foto: T. Smutný

    28. februára 2016 09:47
  • Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

    07. februára 2016 12:24
  • Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    V rámci rubriky samospráva vám prinášame rozhovor so starostom obce Látky Ľubomírom Bahledom. Vo voľbách v roku 2010 ste ukončili panovanie Martina Škopíka v obci Látky, čím ste sa vrátili na pozíciu, ktorú ste pred šestnástimi rokmi už zastávali. Následne o ďalšie štyri roky sám vám podarilo znovu získať dôveru občanov. Čím sa z vášho pohľadu odlišujú jednotlivé výhry a čo majú spoločné ? Určite sa nestotožním, že som ukončil niečie panovanie. Predošlý starosta odchádzal so cťou a bol už v dôchodkovom veku. Ja som sa v roku 2010 som sa rozhodol kandidovať na základe spoločenskej objednávky, ktorej výsledky z 5-tich možných kandidátov boli približne vo výške 75% získaných hlasov. Keďže som v tejto funkcii začínal v roku 1988 za minulej éry a rátam aj toto volebné obdobie tak som už v piatom. Považujem sa v komunálnej politike za odborníka a myslím si že som bol nápomocný pri konzultáciách a prijímaní zákonov, ktoré formovali či už teraz, alebo v začiatkoch, komunálnu politiku. Keďže som opäť obsadil dostatočne vysokým % aj ďalšie volebné obdobie, tak si myslím že za mňa hovoria činy. V tejto obci som sa narodil a v tejto obci chcem aj umrieť - nemyslím teraz, ale hrozne hrozne pozde, kým poplním predsavzatia plány moje ako aj mojich voličom.  V otázke sa pýtate v čom sa odlišujú jednotlivé výhry? S odstupom času Vám môžem povedať, že uspieť vo voľbách aj keď takýmto vysokým % v žiadnom prípade nie je výhra. O výhre môžeme hovoriť prvých 10 minút, keď sa dozvieme výsledky, ale potom je potrebné okamžite vytriezvieť a pripraviť sa na to že pre starostu neexistuje pracovná doba, ale musí byť pripravený na 24 hodínovú službu, musí byť pripravený na to, že si bude musieť riadne a veľakrát zahryznúť do jazyka, vedieť sa na viac ako 100% ovládať a musí byť pripravený aj na to, že keď je vo verejnej politike, musí zniesť oveľa viac ako bežný občan. Pôsobíte v politickej strane ? Ak áno, v ktorej ? Keďže mi už dávno nie je 20 a každá jedna dedina a malé agromerácie na Slovensku, vieme z teórie politiky že je a bola ľavicovo orientovaná, ľavicové strany vždy vznikali z agro strán a boli to vždy bohabojní a veľmi vysoko pracovitý ľudia - týmto som poznačený aj ja a vždy som pôsobil v ľavicovej politike na vysokých základoch a pôsobím aj teraz v ľavicovej strane, V akom stave vám zanechal obec váš predchodca ? Ja zastávam a mal by som zvažovať názory niekoľkých stoviek ľudí, každý jeden či už predo mnou, alebo tí ďalší po mne bude všetko robiť pre túto obec na základe svojho vedomia a vedomia, svojich zručností a schopností a dosiahnutého vzdelania. Keďže nám obec prosperuje, výsledky je vidno, tak v takom stave  obec bola zanechaná. Čo sa vám za vášho doterajšieho pôsobenia podarilo v obci dosiahnuť ? Po niekoľkých rokoch návratu som len pokračoval v tom v čom som pred niekoľkými rokmi začal. Tu je potrebné poukázať na to že predošlé 4 roky boli končiace sa jedného programového obdobia. Tieto ďalšie 4 roky, ktorý sme načali prvý robíme na ďalšom strategickom plánovacom období. V prvom rade sme dali do poriadku odpad v obci a environmentálnu záťaž, ktorá je na poprednom mieste v strategických úlohách vlády. Je to v nadväznosti na Málineckú nádrž. ako prvé sa nám podarilo zrušiť stavebnú uzáveru, to boli prvé mesiace môjho volebného obdobia nesmierne zaťažujúce, kde so 160 pridelených stavebných povolení k dnešnému dňu sme vydali necelých 140. To znamená,  že v tomto čase začínam pracovať na ďalšom pridelenom limite. 140 vydaných stavebných povolení - to je vidieť aj v obci, ale aj v jednotlivých osadách.  Zastabilizovať rodiny je základom každého poslania starostu. Za 4 roky sme postavili a odovzdali 11 nájomných bytov, 4 byty mezonetové vznikli so schátralej budovy bývalého zdravotného strediska. Podarilo sa nám vybudovať ďalšie kanalizácie, pokračujeme vo výstavbe čistiarne  odpadových vôd a kanalizácie. Máme krásny kultúrno-športový areál na ihrisku, opravili sme cesty nielen v obci, ale aj po "lazoch". Všetko čo v obci vidieť podáva ruku. Je tu roboty nie pre jedného starostu, ale pre piatich. Máme rozrobených niekoľko projektov, ktorých schvaľovanie prebieha v tomto období. Chceme rozšíriť rekreačnú oblasť, zrekonštruovať školu, škôlku, obecný úrad, hlavnú ulicu v obci vytvoriť ďalšie parkové zóny  a mnoho a mnoho ďalších vecí. Ako hodnotíte spoluprácu s obecným zastupiteľstvom ? Len jedna veta - keďže sa chválim výsledkami musím vyzdvihnúť aj obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo regulerne, demokraticky zvolené občanmi našej obci. Aj keď dôjde niekedy k zvýšeniu hlasu aj to hodnotím ako posun vpred pre dobro našej obce. Minulý rok uzrela svetlo sveta vaša kniha s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Kedy a skade sa zrodila myšlienka na ňu ? Kniha - ako som spomenul v predošlých vetách, po lazoch na Slovensku žijú bohabojní ľudia a takíto ľudia žijú aj na Látkach a za takéhoto sa pokladám aj ja. Takže len v takejto hlave sa môže zrodiť kniha sakrálne stavby v obci Látky. Neviem ako sa zrodila táto myšlienka, ale jedného dňa sa na nej začalo robiť, podarilo sa nám na ňu zohnať peniaze. Čo je potrebné tu spomenúť, že mala úspech nad naše očakávanie. Názov knihy je "Cesta s pokorou". Čo môže obec ponúknuť svojim návštevníkom ? Obec Látky  vždy žila z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Týmto má predurčený zámer pôsobiť v cestovnom ruchu, čo sa v minulosti v našej obci veľmi zanedbalo. Keďže pôsobím vo vrcholových orgánoch OZ Podpoľanie a MAS, podarilo sa nám prostredníctvom našich podnikateľov postaviť niekoľko penziónov, vyzdvihujem lyžiarsky vlek a vždy upravenú v zimnom období bežeckú dráhu. V jednej vete: zimné športy v zime, v lete množstvo cyklistických trás, ktoré sa napájajú z okresu Lučenec cez našu obec do okresu Detva a na Poliankach do okresu Rimavská Sobota a Brezno. Mimo toho úžasné úlovky húb v našich lesoch, lesných plodov, ktoré sú jedinečné, parádnu rekreáciu na čerstvom vzduchu a mnoho mnoho ďalšieho športového a kultúrneho vyžitia. Pracujeme na rozšírení rekreačnej oblasti, aby nám objekty individuálnej rekreácie rástli ako huby po daždi. Dobré meno obci nielen na Slovensku, ale aj vo svete robia pretekári SKI TEAM JASE Látky. Máte radosť z ich dosiahnutých úspechov ? Ski Team JASE Látky dosahuje popredné výsledky nielen v okresných, krajských a slovenských merítkach, ale v tomto čase aj v európskych. Je to úžasné meno s týmito športovými výsledkami pre takúto malú dedinku ako sú Látky, ale tu musím spomenúť, že pomerné dobré výsledky dosahujú detskí futbalisti ale i dospelí a tiež hasičov máme vysoko súťaživých. Taktiež ochotnícky divadelný súbor sa má čim chváliť - hereckými výsledkami, množstvo odohraných predstavení nielen u nás ale aj v okolitých dedinách. Takto by som mohol pokračovať od materskej škôlky až k dôchodcom. Významné akcie, ktoré sa robia momentálne už s tradíciou - Tradičná chuť Látok, kde už 5 rok sa bude súťažiť v receptoch našich starých materí, v úžasných jedlách z ktorých vyrástli najkrajšie devy, úžasní junáci, pracovití chlapi. Máme za sebou desaťročie krásneho dňa - stretnutia rodákov na Mlákach, kde deď plný emócií ktorý prechádza cez slzy šťastia z radostných stretnutí bývalých osadníkov Látok, sprevádzaný temperamentnou muzikou Podpoľania a dynamickými krokmi tanca , to je len niečo z mála skoro 20-tky akcií ktoré obec Látky pre svojich občanov poriada. /*banner*/ Akými významnými osobnosťami sa obec môže pochváliť ? Z nie celých 600 obyvateľov, ktorí žijú na Látkach je každý jeden významná osobnosť.  Každý jeden, ktorý stál na popredných miestach v obci sa pričinil o vzostup v tejto obci či už na úseku podnikateľskom, počnúc roľníckym družstvom dlhoročným predsedom pánom Pisárom, cez podnikateľov, ktorí zamestnávajú desiatky našich občanov- firma JASE pán Segeč, M - trade -Ag, sro. Ing. Michalovský, pán Gondáš - krčma a potraviny, Hotel Royal Prašivá, Agrojas - pekáreň pani Chromeková, a mnoho ďalších, kde by som potreboval minimálne 2 strany, aby som ich všetkých vymenoval. V neposlednej miere ale podotýkam, aby som nebol označený za spiatočníka, musím vyzdvihnúť 70-te r. kedy aj do našej obce zavítala kolektivizácia a toto bol jeden z veľmi významných medzníkov, kde v našej obci začala stabilizácia rodín. Aj keď od toho času dávno klesol počet obyvateľov zo 60-tych rokov z 5 tisíc z 90-tych rokov na 800, teraz nie celých 600 mohlo to byť úplne ináč keby ku kolektivizácii nebolo došlo. V tom čase to bol krok dopredu. Samozrejme je potrebné spomenúť aj strojárne v Hriňovej a mnoho ďalších socialistických podnikov. S ktorou obcou úzko spolupracujete ? So všetkými s ktorými sa dá a ktoré majú ochotu. Aké projekty plánujete do budúcnosti ? V prvom rade sa chceme popasovať s enviromentálnym programom a to čistiarňou odpadových vôd a kanalizáciou obce, kde bez tejto strategickej stavby bude diskutabilný rozvoj našej obce. Udržať základnú a materskú školu v obci, zrekonštruovať budovu a tiež budovu Obecného úradu, ktorý je v dezolátnom stave, zrekonštruovať  hlavnú ulicu v obci,  II. etapu vodovodu, požiarnu zbrojnicu. Starať sa o požiarnu techniku minimálne tak ako doteraz, s ktorou sa môžeme chváliť . Z obce Látky spraviť významnú stanicu v oblasti zimných športov, vybudovať veľkokapacitný vlek, skoro 1,5 km lyžiarsku zjazdovku a 10 km  bežeckých tratí. Udržať a rozšíriť všetky lyžiarske kluby ktoré tu pôsobia, rozšíriť ich o kulturistický, zriadiť mini fitnes centrum. Rozšíriť divadelnícky súbor a pripraviť pre našich prestárlych občanov stacionár aj s náležitým kultúrnym vyžitím. Udržať všetky kultúrne akcie, ktoré boli započaté a programy rozširovať. Podporovať výstavbu bytov ako aj rodinných domov a objektov individuálnej rekreácie, rozširovať výstavbu penziónov. Pôsobenie agropodnikateľov a lesných podnikateľov, čo predurčuje cca  4,5 tis. ha kataster. To je len zlomok s plánovaných akcií. Uvažujete nad tým, že niekedy v budúcnosti budete kandidovať vo voľbách do VÚC resp. NRSR ? Momentálne sa cítim veľmi dobre kondične, aj intelektuálne, zo snov vznikajú plány a plány sú úzko spojené s ambíciami - toto mi nechýba, ak bude správna konštelácia hviezd určite plánujem kandidovať do VÚC, kde z tejto oblasti nikdy poslanec nebol a bolo by veľmi dobre, aby sa to konečne podarilo a aby sa malou mierou nezabúdalo na takéto dedinky ako sú Látky a jasné keď bude možnosť a adekvátna ponuka - nevylučujem nič.  

    23. januára 2016 19:18
  • Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Nemá ani 20 rokov a patrí k špičke vo fitness. Minimálne na regionálnej úrovni. Cesta k tomuto koníčku, alebo ak chcete životnému štýlu viedla cez futbal. Je to drina, ale i zaslúžená pýcha. Ako dlho cvičíš a čo Ťa k tomu viedlo?   Cvičeniu som sa venoval uz od malička popri futbale, s ktorým som neskôr skončil a začal som sa venovať svetu fitness. Dnes sú to už 4 roky ako sa tomuto športu poriadne venujem. Vždy som chcel vyzerať dobre a fascinovalo ma vypracované svalstvo. Čo je najdôležitejšie? Strava alebo samotné posilovanie? Čo sa týka kulturistiky a fitness, tak všetko. Každá jedna stránka či strava, či tréning, či psychika musí byť 100%. Inak sa výsledok nedostaví. Ako si udržať železnú disciplínu? Človeka to musí baviť, musí mať pevnú vôľu a každým tréningom sa zlepšovať. Niekto to robí pre svoje zdravie, niekto súťažne. Je to individuálne. Zhrešíš sem tam aj ty? Zmrzlina, lenivosť?  Či zmrzlina tažko povedať. Celkovo sladké a sladkosti lákajú človeka. Priznám sa, že aj ja mám občas také obdobie, kedy si zajem zo sladkého trošku viac. A či som lenivý? Cez to si prechádza každý a treba tú lenivosť len rozhýbať. Chodíš aj na súťaže? Kto je tvoj vzor v tejto oblasti? Áno bol som na Majstrovstvach Slovenska v roku 2014 a následne v roku 2015 .Momentálne sa chystám na dve súťaže na jeseň. Pre mňa budú veľmi dôležité. Dúfam, že vsetko vyjde podľa predstáv. Zo Slovenska to je jednoznačne kulturista Tomáš Tabačiar a zo sveta Jaco De Bruyn Muscle Model. /*banner*/ Kde berieš motiváciu? Aký je tvoj hlavný cieľ? Motiváciou si je každý sám. Môžete pozerať neviem aké videá, neviem akých borcov. Pokiaľ budete sedieť doma a nič pre seba neurobíte, tak to tak aj ostane. Chcem byť čo najlepší akým môžem byť, to je pre mňa motiváciou. Aké sú podmienky - zázemie pre fitness v Detve? Ja som to nikdy nejako neriešil. Ani ma to v podstate veľmi nezaujíma. Navštevujem fitness centrum Happy Fit Detva, po novom The Sun Fitness. Chodíme do Liptovského Mikuláša za trénerom a kvalita vybavenia je viac menej neporovnateľná. Čo je dôležitejšie. Objem alebo vyrysovanie svalov? Niekto ma tendeciu byť trošku objemnejší a je potreba tuky zredukovať a premeniť na svaly. Niekto zas ma rýchly metabolizmus a má problem s naberaním. Každý človek je iný a je to veľmi individuálne. Pre mňa je dôležité, aby som mimo sezóny nabral kvalitný objem svalstva, čo sa mi zatiaľ aj darí a pred súťažou to svalstvo diétou doladiť "vyprúžkovať" a čo v najväčšej miere objem zachovať. Je to ale náročný proces. Cvičíš sám, alebo s partiou? Väčšinou cvičím sám. Občas mi pomáha otec pri náročných tréningoch, hlavne aj ako psychická podpora. Sparing partner je ale dôležitý, no treba aj dobrého nájst. Vo väčšine prípadov ma vždy niekto osloví, alebo mi napíše. Je človek nejako geneticky - dedične limitovaný? Genetika v tomto športe je dôležitá, no človek si nenavyberá. Niekto ma plochý hrudník a tažko ho vyplniť, iný zas má problém s tricepsami alebo s lýtkami, čo je aj môj prípad. No chce to len čas a trpezlivosť a výsledky sa dostavia. Sú rôzne preparáty len reklamou, alebo naozaj pomáhajú? Tak človek by mal najprv poznať samého seba, čo na neho najlepšie zaberá a podľa toho si aj zariadiť vhodnú výživu, kedy a koľko naporcovať. Všetko ale s rozumom. Akých chýb sa ľudia čo cvičia najčastešie dopúšťajú? Dôležité je svaly najprv zahriať, poriadne rozťahat aj po treningu, aby nedošlo ku skráteniu svalstva. Takisto ľudia podceňujú regeneráciu, kde dochádza k pretrénovaniu a hlavne k častým zraneniam. Rozcvička je veľmi dôležitá a ako som povedal, veľa ľudí ju podceňuje a hneď sa vrhne na náčinie.  Aká je tvoja rade pre úplných začiatočníkov? V prvom rade spojiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v oblasti kulturistiky a fitness. Ten vie poradiť ohľadom tréningu, stravy, suplementácie, regenerácie a pod. Chce to odhodlanie, trpezlivosť, ktorú začiatočníci často majú, ale dlho im to nevydrží. Treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia. Čomu sa venuješ v civilnom živote? Študujem na vysokej škole Univerzita Mateja Bela. Venujem sa rekreačne aj iným športom, ako doplnok ku kulturistike. Mám veľa priateľov, ktorým sa snažím venovať a samozrejme rodine. Rodina je pre mňa základ.

    12. januára 2016 22:48
  • Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    V Detve počas Štedrého dňa už piaty krát zažili takmer štyri desiatky detí Splnený vianočný sen. Ide o projekt, kde smutné, choré, chudobné deti zažívajú pravé čaro Vianoc. Rozprávali sme sa so zakladateľom a organizátorom tohto projektu, Jozefom Pavlovom. Prečo vznikol tento projekt? Sám som nie vždy prežil najkrajšie Vianoce. Azda tie najsmutnejšie som prežil v roku 2001, keď mi večer 23. decembra, v predvečer Vianoc umrela milovaná stará mama. Vždy som bol orientovaný na ľudí a rád pomáham – či darovaním krvi, zapájaním sa do zbierok alebo týmto projektom. Keď chceme, aby bol svet lepší, musíme začať od seba. Ako vznikol teda nápad samotnej realizácie? Pred rokmi bol vysielaný STV pekný vianočný film Ježiškova poštárka. Nejaká myšlienka niečoho podobného v Detve vznikla asi tu. V roku 2010 som sa s partiou gymnazistov odhodlal skúsiť túto myšlienku zrealizovať. A tento rok je to už piaty ročník. som na to veľmi hrdý. Čo všetko stojí za organizáciou tohto projektu? Už počas novembra si obehám základné a materské školy so žiadosťou, aby deti nakreslili a napísali listy Ježiskovi – nakoľko v tomto veku na neho ešte veria. Triedne učiteľky, ktoré poznajú svoje deti najlepšie mi dané listy odovzdajú. Za túto spoluprácu im patrí veľká vďaka! Následne to všetko zosumarizujeme, z vlastných zdrojov nakúpim spolu so snúbenicou približne polovicu darčekov a oslovím sponzorov – pravidelných, ale aj tých, kto sa sám ozve na výzvu. Po nepríjemnej skúsenosti preberám výlučne konkrétne darčeky, len od veľmi dobrých známych prijímam hotovosť. Zakerní ľudia dokážu očierniť aj tak dobrý projekt ako tento. Každému darcovi dávam priamo bloček z nákupu. Po jednotlivých nákupoch sa spraví mapa roznosu a ráno 24. decembra sa ide do terénu.   Ako deti prijímajú toto prekvapenie? 90% reakcií je veľmi príjemných. Snažíme sa kupovať darčeky priamo z listov Ježiskovi. Detské úsmevy sú na nezaplatenie. Naozaj, je to veľmi pekné. Potvrdzuje sa, že skromní ľudia sú naozaj vďační a prajní – vždy nás chcú ponúknuť niečím a pozývajú nás k sebe do príbytkov. Žiaľ, zoznam detí je dlhý, takže musíme odmietať zdvorilosť.  Aké najťažšie prípady ste mali? Dnes je nepochopiteľné, aby si dieťa pýtalo od Ježiska obyčajné pero. Pamätám si, že prvý rok si jeden chlapec pýtal práve pero. Jeho situácia bola veľmi zlá. Otec mŕtvy, mama narkomanka v base a starká, ktorá sa o neho starala mala rakovinou. Strašná perspektíva. Smutný prípad bol aj, keď matka otrávila okenou svoje tri dcéry.    Sú listy Ježiskovi jedinečné a originálne? Samozrejme, detská fantázia je úžasná. Listy sprevádzajú krásne kresby, ale aj odkazy – Ježisko milujem Ťa! Jeden list z pred dvoch rokov bol milý tým, že na konci listu bol z reklamného letáku darček – prianie vystrihnutý a nalepený, pretože Ježisko je starý a nevie ako vysnívaný darček vyzerá. Tento rok bola zaujímavá argumentácia jedného malého chlapca – Milý Ježisko, bol som tento rok veľmi dobrý, ale bol som aj lenivý. Ale na budúci rok to plánujem zmeniť.    Hľadá sa pomoc pre takýto druh projektu ľahko? Nie je to najľahšie. Je dnes mnoho zbierok, benefícií a ľudia majú obmedzené možnosti. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorý pomôžu. Veľmi si ich cením. Chcel by som hlavne verejne poďakovať tým, ktorí rok čo rok pomáhajú – Jožko Paulišin, Darinka Labáková, Dano Maľa, Marek Mališ, ale aj ďalším darcom. Vďaka patrí aj fotografovi Tomášovi Belkovi, ktorý každý rok zachytí atmosféru odovzdávania darčekov a mojej snúbenici, ktorej pomoc je neoceniteľná.   Prečo nechcete zachovalé použité hračky? Vždy keď ma niekto s touto ponukou osloví, poďakujem mu. Ale po diskusii priamo s učiteľkami detí sme dospeli k záveru, že by sa deti mohli cítiť akoby „z druhej kategórie“. Preto všetko čo dostávajú je úplne nové. Aké sú najčastejšie priania dnešných detí? Sú to bežné veci ako bábiky, lego, farbičky. Ale aj nové trendy ako postavičky Transformers, či iné. Často po úspešnom detskom kinohite sa objavia postavičky aj v listoch. Napr. z tohto roku to boli Mimoni. Bude Splnený vianočný sen pokračovať aj na rok? Nie je plánované ukončenie tohto projektu. Verím, že tento projekt bude mať desiatky ďalších Splnených vianočných snov.    

    24. decembra 2015 23:40
  • Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    O blížiacich Vianociach a krásnych tradíciách v Detve sme sa porozprávali s Milkou Sekerešovou z Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča. V čom sú detvianske Vianoce výnimočné? Sú  ako všetky Vianoce výnimočné,  na Slovensku či za jeho hranicami. Sú to sviatky rodinného pokoja, dobrosrdečnosti. V tie dni sme akýsi lepší, priateľskejší. Výnimočné sú preto, lebo ešte stále tu pretrvávajú pochôdzky betlehemcov a to horníckych a dolníckych, čo je v 21. storočí chvályhodné, v tomto smere Podpoľanie patrí k raritám na Slovensku. Stále sa traduje chodenie s kandičkou  na vodu z potoka, keď zvony zvonia o 18,00 hod. pred štedrou večerou. Je detviansky spevník vianočných piesni originálny? Nemôžem povedať na 100%.  Podľa mojich poznatkov v roku 1924 detviansky dekan Ján Štrbáň napísal texty týchto piesní a Martin Valent to znotoval. Myslím si, že aj pieseň „Ej, Martin či čuješ“ o tom hovorí, lebo to vraj robili do bieleho rána. Čo pre Vás znamená polnočná omša? Vianoce bez nej si  neviem predstaviť. Nádherné je, keď betlehemci vchádzajú a viem si vychutnať keď pekne odohrajú trojku, potom na organe kukučku a fujaru, no a spomínané piesne Jána Štrbáňa a Martina Valenta. Neoceniteľnou súčasťou Vianoc v Detve sú betlehemci. Koľko ich v Detve bolo a máme dodnes? To neviem povedať koľko ich bolo a som predovšetkým rada, že táto ľudová hra sa v Detve zachovala dodnes. Z ošúchaných papierikov sa to učia generácie. Teší ma, že aj tieto Vianoce 2015 nám spríjemnia sviatky. Dnes sú priamo v Detve hornícki a dolnícki. Ako prebieha príprava betlehemcov na Vianoce? Za mojich mladých čias sme chodili zdobiť betlehemčeky (lepili sme sväté obrázky, pozlátko, anjelské vlasy...), betlehemcov vždy zaúčal jeden z predošlých skúsených betlehemcov. Chlapci si pripravovali štrngalá (teraz už nie sú ani kolieska z hodiniek, keď sú digitálne a zvuk nedosahuje tú hodnotu). Samozrejme príprava  krojov. /*banner*/ V čom spočíva podstata ich vinšovania? Je to ľudová hra, ktorá hovorí o narodení Ježiša Krista. Jedno je podať rodine v príbytku príbeh a druhé je zavinšovať. Vinše sú o zdraví, šťastí, prosperite, pokoji, láske... Okrem betlehemcov sú súčasťou Vianoc aj koledníci. Betlehemci sú tiež koledníci. Všetky pochôdzkové hry sú koledníci. Chodenie s hadom, Dorotáši, na sv. Tomáša s prútikmi, na sv. Štefana šibačka.... autor: DTonline.sk      

    11. decembra 2015 20:20
  • Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Mladá Hriňovčanka vyštudovala masmediálnu komunikáciu a dnes sa venuje hlavne profesionálnemu kamerovaniu. Jej hlavným portfóliom sú svadby.   V čom je točenie svadieb iné?  Je to určite príjemná práca, kamerujem dôležité okamihy ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať zaznamenaný tento dôležitý deň, aby sa mohli k nemu vracať a spomínať. Keď vidím ako sú ľudia šťastní, napĺňa ma to neskutočnou energiou a posúva ďalej v mojej práci. Hostia prichádzajú na svadbu s víziou zabaviť sa a užiť si tento deň, preto sú tieto videá zaujímavé a veselé. Čo všetko je potrebné zo svadby zaznamenať?  Pri kamerovaní svadieb sa snažím zaznamenať každý dôležitý okamih od samotných príprav nevesty a ženícha, odobierky, obradu a zábavy. Vždy ma poteší, keď je dobrý starejší a stará sa o výborný program a hlavne zábavu, tým zabezpečí aj zaujímavejšie video, ktoré vyprodukujem. Veľakrát chodím so snúbencami kamerovať rôzne umelecké zábery do prírody alebo na hrad. Takéto snímanie obohatí celé video a pridá mu viac romantický nádych. Aké sú moderné trendy v dynamike točenia? Myslím, že každý kameraman má svoj vlastný štýl kamerovania, ale určite sleduje aj konkurenciu a snaží sa držať rôznych moderných trendov. Sama sa inšpirujem niektorými slovenskými, ale aj zahraničnými profesionálmi. V súčasnosti je moderné kratšie video, zachytenie najdôležitejších okamihov, aby to diváka nenudilo, rýchly strih, zameriavanie sa na viac detailov, prechod z rozostreného obrazu na zaostrený a na záver svadobný zostrih z celého svadobného dňa. /*banner*/ Aké zaujímavosti sa vám na svadbe už prihodili?  Každá svadba je iná, má svoje čaro, plná rôznych zaujímavostí. Bola som na svadbe, ktorá bola absolútne nezorganizovaná, vo viacerých prípadoch nikto nevedel, čo má robiť, preto sa mi aj video strihalo ťažšie. Okrem tejto svadby mám len pozitívne zážitky, stretávam veľa nových ľudí, smejeme sa, tancujeme, ja si to veľmi užívam a aj preto milujem svoju prácu. Koľko trvá spracovanie svadobného DVD - koľko je čistého natočeného času priemerne?  Všetko je to individuálne. Niektoré páry nechcú natáčanie príprav alebo umeleckých záberov, iné to naopak vyžadujú. Kamerujem všetko, čo považujem za dôležité, čiže z jednej svadby mám aj 200 videí, ktoré potom spracujem a konečné svadobné dvd má od cca 60-90 minút. Hneď po svadobnom dni sadnem za počítač a začínam strihať. Každé svadobné video som odovzdala do 7 dní od samotnej svadby. Ako dlho sa venujete točeniu, študovali ste daný odbor? Od detstva som vystupovala pred kamerou, môj ocino snímal všetky naše dôležité okamihy. Videla som v ňom vzor, takže kameru sme brali všade so sebou. Vďaka mojej vášni k médiám a kamerovaniu som začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave odbor Masmediálna komunikácia. Zdokonalila som sa vo videoprodukcii, strihu a čerpala z názorov profesorov a spolužiakov. Popri škole som kamerovala rôzne udalosti a medzi ne patrili aj svadby. Je to moja veľká vášen, a preto som sa začala profesionálne venovať kamerovaniu svadieb a rôznych podujatí. Kontaktovať a jej prácu si môžete pozrieť na: https://www.facebook.com/Lucia-Mal%C4%8Dekov%C3%A1-VIDEOPRODUKCIA-412915948894128/

    30. novembra 2015 16:08
  • Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Podpoľanec sa dožíva 40 rokov. V piatok a sobotu sa koná v športovej hale galaprogram Bohatstvo chudoby. O tomto všetko sme sa rozprávali s riaditeľom súboru PhDr. Jaroslavom Černákom. Čo znamená 40.výročie pre Podpoľanec? Podpoľanec si za tie roky vydobyl pevné miesto medzi najlepšími súbormi na Slovensku a túto latku kvality drží až do teraz. Treba sa hlavne poďakovať zakladateľom súboru a bývalým vedúcim súboru: Jozef Kulišiak, Pavel Gažo, Jozef Lapin, Dušan Gelieň, manželia Šulekovci a mnohým ďalším za odvedenú prácu, ktorú za tie roky svojho vedenia odviedli. Poďakovanie patrí aj aktuálnemu vedeniu súboru: Roman Malatinec, Ján Matuška, Ján Sekereš, Jaroslav Černák, ktorí spolu pripravujú už druhé výročie Podpoľanca. Som nesmierne rád, že Podpoľanec už 40 rokov prezentuje na vysokej umeleckej úrovni podpoliansky folklór doma a v zahraničí. Vedeniu súboru a súboristom je cťou byť článkom Podpoľanca a šíriteľom nášho krásneho folklóru. Kde všade v zahraničí vystupoval Podpoľanec? Sú to hlavne európske štáty, najčastejšie naše susedné štáty, ale navštívili sme aj Áziu, konkrétne Južnú Kóreu. Na rok 2016 chystáme prekvapenie, ale dopredu nebudem nič prezrádzať. Koľko členov súboru má aktuálne FS Podpoľanec? Aktuálne má súbor okolo 50 stálych členov, veľa súboristov dochádza zo širokého okolia, najviac ich máme z mesta Hriňová. Členovia sú podelení do hudobnej, tanečnej a speváckej zložky. V súbore máme aj inštrumentalistov - heligónka, fujara, píšťala, podľa potreby pozývame na vystúpenia aj externých inštrumentalistov. Čoskoro tu máme galaprogram, načo sa môžu ľudia tešiť? Výročný galaprogram bude odprezentovaný počas dvoch dní: 20. a 21.november. Program bude trvať cca 2 hodiny, v ktorom sa predstavia hlavne aktuálne zložky súboru, ale svoj výkon predvedú aj seniori, ktorí tancovali v súbore po minulé roky a ľudová hudba Duľovec. Základom programu budú nové choreografie umeleckého vedúceho Romana Malatinca, uvidíme však aj najlepšiu tvorbu Jozefa Kulišiaka a choreografiu Jána Michálika. Verte, že je sa na čo tešiť. Akú budúcnosť má FS Podpoľanec? Ak bude mať FS Podpoľanec kvalitné podmienky pre svoju činnosť, bude aj naďalej prezentovať svojrázny, atraktívny podpoliansky folklór na Slovensku a v zahraničí. Po výročí súbor nebude oddychovať, ale hneď sa presunie do nahrávacieho štúdia, kde sa bude nahrávať CD nosič FS Podpoľanca. CD by sa malo začať predávať začiatkom budúceho roka 2016. Vo februári nás čaká sústredenie na Detvianskej Hute, kde sa pripraví program, ktorý sa bude prezentovať na vystúpeniach v roku 2016. autorský článo DTonline.sk

    17. novembra 2015 19:12
  • Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    V apríli 2011 založil internetové noviny DTonline.sk. V novembri bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. Je známy aj tým, že verejne bojuje proti bývalému viceprimátorovi Jánovi Šiandorovi. Vy a Šiandor. Pravidelne si vymieňate ostré články. Aký je na to dôvod? Lebo som presvedčený (a viem to dokázať), že Ján Šiandor je klamár. Podľa môjho súkromného názoru je veľkým zlom pre mesto Detva a spravím všetko preto, aby tento človek už nikdy nebol v exekutíve tohto mesta a nemal dosah na rozpočet a peniaze obyvateľov nášho mesta. Už veľakrát som zverejnil mnohé informácie o jeho nie „najčistejšom“ konaní a viackrát som ho usvedčil z klamstiev.  Prečo ste voči nemu taký zaujatý? Nie som zaujatý. Mám reálne množstvo dôkazov, prečo je môj názor taký, aký je. V roku 2010 išiel do volieb s tým, že ide bojovať proti mafii. Mnohým, aj mne sa jeho elán páčil. Ale nádeje sa rýchlo rozplynuli. V novembri 2010 bol zvolený a na jar 2011 už staval v centre mesta honosnú nadstavbu svojho polyfunkčného domu. Je to mimoriadne neštandardné. Jeho dcéry ma osočovali, čo si to dovoľujem, že on 20 rokov podniká, že on na to má. No tak nech dokáže a podloží relevantne kompletné financovanie, argument, že 20 rokov podniká nie je vecný. Aj minister obrany Kanis z SDĽ pred 15 rokmi dokladoval milióny vyhranými tiketmi.... To je jediné čo mu vyčítate? Nie. Kauza kúpalisko napríklad. Martin Klačanský ho velebil a pomáhal mu s kampaňou (sám mi to povedal) v roku 2010. V roku 2011, 1.mája jeho priateľka dostala do správy kúpalisko v Detve. Živnosť na prevádzkovanie kúpaliska jej vznikla až 3.júna. Je to košér? To je ale najmenší problém. V roku 2012 dostala priateľka Martina Klačanského na prevádzku kúpaliska dotáciu 13 tisíc eur. To nekritizujem, dostal ju každý kto mal kúpalisko v správe. Ale! Ona ju nevyúčtovala, údajne jej zhoreli v aute všetky doklady a až po náleze NKÚ mesto riešilo túto nevyúčtovanú dotáciu. Mesto ju malo vymáhať, alebo ju mohlo odpustiť. Na návrh Jána Šiandora ju odpustilo. Ale v zmysle, že je zaplatená, len nevyúčtovaná. Lenže, v roku 2013 dostali kúpalisko do správy TS Detva a mesto muselo uhradiť niekoľko tisíc eur dlh po bývalom prevádzkovateľovi. Kde šla teda dotácia??? Ďalej vyčítam, že mesto kúpilo pozemok od Martiny Šiandorovej za 10 728 eur, dcéry viceprimátora. Návrh predkladal Ján Šiandor a sám zaň hlasoval. Nie je to najjasnejší prípad rodinkárstva?  To sú politické veci. Prečo tvrdíte že je klamár? Lebo ním je. Bez škrupúľ, svedomia, horšie než Mečiar. Oklamal ľudí, že DTinfo nie je jeho. O mne napísal x klamstiev. Konkretizujte. Tak najprv DTinfo. Po určitom čase Ján Šiandor zbadal, že moje noviny veľa ľudí číta. Písal sa rok 2013 a teda vytvoril si vlastné noviny DTinfo. Niekde na internete stiahli fotku nevinného a nevedomého chalana, dali mu meno Ján Kovár a zverejnili, že o je majiteľom DTinfo - býval údajne v Bratislave. Kto z Bratislavy sa zaujíma o Detvu? Nik ho nikdy nevidel a on ani neexistuje po pravde. Zistil som od Filipa Roháčeka, ktorý robil hosting DTinfo, že stránku založil Martin Šiandor – syn Jána Šiandora a Marián Líška (predseda spriazneného mladežníckeho parlamentu, podniká v budove Jána Šiandora). Ak chce niekto tvrdiť, že títo traja nemajú nič spoločné, tak je na omyle, pretože figurujú všetci traja v sročke Karta Poľana. Napriek tomu, stále klamú a prezentujú, že to ich noviny nie sú. Nie je to podvedenie verejnosti? Navyše, milionkrát prezentoval Ján Šiandor informácie v článkoch, že ich má získané na základe infozákona. Od mesta mám potvrdenie, že Ján Šiandor nikdy nepodal na mesto žiadosť o informáciu. Ani noviny DTinfo nikdy nežiadali informácie. Odkiaľ ich teda majú? Pravdepodobne ich niekto poskytuje potajme a nezákonne. Náhodou nie sú ani časté spoločné stretnutia prednostu, primátora a Jána Šiandora, ktoré sa konajú na mestskom úrade. Tipnite si, čo asi môžu riešiť.  /*banner*/ Ján Šiandor na  vás podal tesne pred voľbami tri trestné oznámenia. O čo išlo? Išlo o primitívne zastrašenie toho času novinára politikom. V prvom išlo o údajné ohováranie. Konkrétne som ho urazil vetou v mojich predvolebných novinách – som názoru, že viceprimátor nie je dostatočne vzdelaný na svoju funkciu. O tom som doteraz presvedčený, mestá a obce by krčmári nemali riadiť. V druhom som ho údajne chcel zlikvidovať. V schránke sa mu objavila moja mailová komunikácia, ktorá to údajne nasvedčovala. Som presvedčený, že v schránke nič nemal, navyše, pred voľbami ako Dtonline, tak aj mail bol hacknutý, takže obsah mohol hocikto sfalšovať. Navyše, myslí si niekto reálne, že by som ho chcel zabiť? Veď toto svedčí už naozaj o psychickej poruche. Tretie trestné oznámenie bolo o tom, že som platil honorár kapele INE KAFE bez dane. Áno, koncert som spoluorganizoval, ale ja som nič naplatil. Dokonca ani len na oznamovacej povinnosti mestu nie som vedený ako organizátor. Všetky tieto trestné oznámenia boli vykonštruované a polícia po mojich výpovediach ich zmietla zo stola. A toto mi spôsobilo značnú ujmu, lebo ľudia si myslia, že keď je na niekoho podané trestné, dokonca tri, isto musel niečo spraviť. Už konzultujem s právnikom kroky ohľadne Šiandorových krivých obvinení voči mne. A jednozančne prípadný súd vyhrám. Údajne ste proti nemu šírili aj hanlivé letáky do schránok. Neexistuje jediný dôkaz, že som nejaký leták vyrobil, zaplatil, rozniesol. Ani som ho osobne nevidel, ale viem, že sa tam skloňovala krádež motorov z PPS. Ja ho z toho neobviňujem, nebol som vtedy na svete ešte. Ale x ľudí, čo v závode robili hovorili, že to je pravda. Ale to netvrdím ja.  Prečo ale Šiandor tak urputne bojuje aj po prehraných voľbách? Pretože sa chce vrátiť k moci. Je ňou zaujatý, doslova sa ňou opil, ako sa ľudovo vraví. Ale ja sa pýtam, dnes má ten človek 63 rokov, v najbližších komunálnych voľbách v roku 2018 bude mať 66 rokov. Aká je toto alternatíva a budúcnosť pre mesto? Navyše, je klamár a sú za ním rôzne reálne, nie vykonštruované kauzy.  Obviňuje vás, že ste poskok podnikateľov, že sa spolu s kolegami nabaľujete.  Psychicky chorí ľudia majú často halucinácie a trpia bludmi a utkvelými predstavami. K tomu sa naozaj nejdem vôbec vyjadrovať, škoda času. A k tomu, že sa nabaľujem? Všetky zmluvy podpisuje len primátor. Ja ako poslanec nemám dosah na priamu realizáciu a platenie ničoho. Ja nestaviam, nemám honosné auto (dokonca nemám žiadne) a ani nikdy nebudem mať nič, čo nebudem vedieť zdokladovať. Sľúbili ste, že sa vzdáte platu. Prečo ste tak neurobili? Ale ja som tak urobil. Prvých cca 560 eur za prvý polrok 2015 som venoval na akciu, ktorú som organizoval tento rok už po tretíkrát. Išlo o detský festival NetSpace deťom. Tu som prvýkrát od mesta dostal dotáciu vo výške 300 eur. Šiandor napísal, že som si dal schváliť dotáciu. Nenapísal sumu 300 eur, ani účel. Za 300 eur som objednal veľkú nafukovaciu šmýkačku a hrad. Všetky deti ju mali zadarmo! Kým on ničí rodiny a deti svojou krčmou a podporovaním alkoholizmu, ja sa deťom venujem. Pracujem v SCVČ a zorganizoval som množstvo podujatí pre deti, lebo tie sú naozaj naša budúcnosť. To je moja filozofia. Aj preto sme apelovali na výstavbu detského ihriska na Dolinkách. Aj nás zarazila suma 19 200 eur, ale len primátor má kompetenciu to podpisom schváliť, alebo nie. A on to podpísal. A k tom platu. Na NetSpace deťom som zabezpečil pre deti aj atrakciu, ktorú väčšina detí v živote nevidela. Išlo o dinosaura z Dinoparku Terchová. Táto atrakcia stála na jeden deň 1550 eur. Sám som 560 eur dal na to. Ďalší plat, čo budem mať z titulu poslanca do konca roka 2018, čiže  cca 4 tisíc eur venujem Materskej škole Obrancov mieru. Som na tom dohodnutý s riaditeľkou.  Aké klamstvá teda o vás Šiandor napísal?     Ono to je zmes klamstiev, poloprávd a prekrútených informácií a rôznych pasáži vytrhnutých z kontextu. Napríklad napísal, že v júni neboli poslanci zo skupiny Romana Vrťa na zasadnutí MsZ. Ale ja som tam bol. Alebo som povedal, že je nekultúrne, keď prídu opití občania vykrikovať na zasadnutie MsZ. On to prekrútil tak, že som nazval občanov ožranmi. Ale keď je niekto opitý, smrdí na celú zasadaciu sálu od alkoholu a cigariet, nadáva a ledva stojí, tak proste opitý je! Ďalej som zistil na Registri občianskych združení, že OZ proti zvyšovaniu ceny tepla neexistuje. OZ zo zákona vznikne len vtedy, keď má schválené ministerstvom vnútra stanovy a zaplatený kolok 66 eur. Obvinil ma, že bojujem proti ľuďom  a za Bytes (pri tomto podpísal ako autora p. Kolárika, namiesto seba). Ja som len povedal pravdu, že OZ neexistuje a jeho usvedčil z klamstva. A od Bytesu som nikdy nedostal ani jeden cent, mám to písomne potvrdené od konateľa spoločnosti.         Okrem Vás očierňuje aj vašich kolegov. Śú to čestní ľudia?  Pekne po poriadku. Kolegovia za Piešť - Imro Sekekeš je férový chlap. Čo na srdci, to na jazyku. Ale je čestný. Stano Šichta je mimoriadne skúsený a sčítaný. Naozaj si ho vážim. Zo starej Detvy si veľmi vážim Braňa Barana. Poznáme sa dlho, ešte ako mestský úradník bol jeden z najschopnejších, aký tam vôbec kedy pracoval. A dostal pár stoviek na výplatu, hlavne že tam robí zbytočná hovorkyňa a vyše 70 ročný informatik. Jaro Kóňa je človek, čo dokázal v športe veľa. Páči sa mi jeho triezvy nadhľad a pokoj za všetkých okolností. Darinka Labáková je dáma, škoda, že viac takých žien ako ona nie je v zastupiteľstve. Roman Vrťo taktiež podľa môjho názoru chce pohnúť Detvu dopredu. No a Slavo Ciglan a Jožko Výbošťok sú moji najbližší spolupracovníci. Za týchto dvoch osobne ručím, sú to čestní ľudia, s ktorými máme spoločnú víziu pre Detvu.     Aký dokument točíte? Dokument o všetko čo som zistil za rok pátrania v zmluvách a iných dokumentoch. Na najbližšom MsZ to zverejním ako samostatný bod. Producent, nezávislý dokumentarista osloví aj Jána Šiandora, aby reagoval na obsah dokumentu. Ale neviem ako vysvetlí pravdu, napr. to, že hlasoval za kúpu pozemku od svojej vlastnej dcéry, alebo za odpustenie nevyúčtovanej dotácie. A pár prekvapení som si pošetril na premiéru. Ľuďom sa konečne otvoria oči!   rozhovor pripravil R. Rubint

    15. novembra 2015 18:17
  • Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Mladý Skliarovčan zabáva stovky ľudí na sociálnej sieti Facebook. Prinášame vám viac o tomto nevšednom ľudovom internetovom zabávačovi.  Erik, patríš ku kráľom "podpolianskeho Facebook-u". Ako sa Ti to podarilo? Zdravím Vás, haha vraj kráľom... keďže som skromný lazník zo Skliarova tak by som sa tak nikdaj nenazýval... a ako sa mi to podarilo, že mi ľudia dávajú takéto prívlastky, no pôvodne som fajsbuk ani nikdy nechcel mať a bol som proti tomu a chodieval som iba na teletext a pokec vypisovať somariny fúzatým 15-tkám, až ma v roku 2010 zaregistroval na sociálnu sieť spolužiak Matúš Lunter, lebo som asi jediný z triedy tam ešte nebol... Takže za všetko vlastne môže on, haha ale nie, keď som bol na internete tak som mal chuť si len robiť srandu a neviem či by ste našli odomňa nejaký smutný či deprimujúci príspevok a tak som začal postupne pridávať humorné príspevky, čo sa veľa ľuďom začalo páčiť... Spoznal som sa s Andrejom Červeňákom, s ktorým sme sa jedného času pretekali, kto väčšiu somarinu pridá a keď pri všetkom bolo za fúrik lajkov a komentárov tak sa to rozšírilo ako zadok Nicky Minaj a ľudia si to vo väčšom začali všímať a sledovať to ako pedofilný brankár malú domov. Si známy hlavne tvojimi dlhými a vtipnými povíkendovými statusmi. Ide to samé od seba, alebo musíš nad nimi dlho premýšľať? Po poriadnej akcií to zo mňa vyletí ako obed z modelky. Stretávam sa s veľa ľuďmi, ktorí vravia vtipné a slangové výroky, ktoré sa na mňa nalepia po prípade niečo aj ja vymyslím a potom to používam aj pri debate aj pri týchto statusoch. Najradšej používam vtipné prirovnania, vždy keď mám vypitvô tak šije so mnou kde len dáku somarinu vysrstiť alebo diôvky obháňam a trepem im oplzlosti, že by som ich vypukal ako pukaciu fóliu, len raz za to príde za mnou dáky "bujak som ja bujak s lazníkom kamarát"... A po takýchto večeroch, keď si premietnem čo sa dialo tak s nadsázkou to opísať je pre mňa hračka. Pod týmito komentármi máš stovky "lajkov", mnohí ľudia na ne s nedočkavosťou čakajú. Čo myslíš, prečo? Nečakal som to, ale stalo sa to dákym hitom a veľa ľudí sa ma pýta, kedy bude ďalší status alebo či neplánujem napísať knihu. Nájdu sa aj ľudia, ktorím sa to vôbec nepáči lebo často tam používam nadávky. Nadávanie je môj zlozvyk a už som naučený písať ta,k ako by som to hovoril v krčme tak potom za toto moje rúhanie ma skoro zadusilo čo sa mi čkalo keď ma spomínali v Detve na omši. Ja to nikoho nenútim čítať, píšem to len pre pobavenie ľudí čo majú radi trošku zvrátený humor a komu sa nepáči môže prekliknúť ďalej. Som si vedomý toho, že to aj detiská čítajú, no tie sa denodenne stretávajú s vulgarizmami a je len na rodičoch, aby im vysvetlili čo sú to za slová a že by ich nemali používať. Nechcem aby si deti zo mňa brali príklad a chodili po krčmách, akciách a robili skazu, ale radšej sa venovali športu, spievaniu alebo pre mňa aj háčkovaniu. Ja som tiež športovo založený, no občas treba aj poriadne vypnúť a odreagovať sa, boli časy keď som prišiel nad ránom domov spevom napitý ako špongia a v kuchyni som chcel rozbiť súdok s kapustou lebo že mi vraj vkuse vravel :"blb..... blb..... blb.... ". Poznám veľa borcov čo vyvádzajú viac ako ja, len sa s tým "nepochvália" nikomu, ale zase tieto moje statusy majú aj plusy, nielen že sa pri nich dá zasmiať, ale mladí ľudia čítajú aspoň toto keďže "nudné" knižky ich dáko nebavia a toto vraj celkom hej. A napríklad aj ja ako som začal s písaním tak som sa lepšie naučil gramatiku ako v škole. Od leta som trochu sekol s alkoholom, tak teraz je tých statusov menej po akciách a ozaj po každej akcií písať vtipne prifarbený priebeh, kde sa už veľa vecí opakuje neni už také smiešne ako raz za čas ale poriadne sa pritom vyšantiť ako napríklad po slávnostiach. /*banner*/ Stane sa s Teba druhý podpoliansky "Matúš Báťka"? To hádam nie, skorej prvý podpoliansky Erik Melich. Cedel by som aj písať básničky pre kadejakie ženičky, ale Báťka je majster v svojom remesle a ja mladý fagan mu to hádam neprevezmem. Nielen tvoje statusy sú legendárne, ale aj tvoje fotografie - Borat, s hlavou svine na zabíjačke, či parodia na Old Spice reklamu. Je to tiež vždy spontánnosť? Väčšinou áno. V mojej hlave sa deje dakedy taký cirkus, že vyhutujem len čo by som spravil alebo odfotil, aby bola čo najväčšia sranda, ako keď som sa dal fotiť na aute seat Ibiza či na pizzi hawai, že som bol tento rok na Ibize a na Hawaii. Výhoda je, že si viem spraviť srandu aj sám zo seba a snažím sa pritom rozoznať čo je vtipné a čo už trápne. Čomu sa v súkromí venuješ? Predovšetkým športové aktivity ako florbal, hokej, futbal, tenis, plávanie, bicyklovanie a behanie. Keďže staviame chatu, tak aj tam sa snažím dačo majstrovať a okolo domu jesto tiež vždy roboty. Rád si aj doprajem kvalitný spánok alebo si s partiou zahrám šípky v krčme pri pivku, kde preberáme chlapské reči a bulvárne kačice. Hrávaš aj florbal, ako dlho? Snažím sa to hrať, ale poslednú dobu som ľavý ako zábradlie. Hrám asi zo 6 rokov, prvý krát som sa s tým stretol na strednej škole a celkom ma to chytilo, tak teraz hrávam už štvrtý rok aktívne v Detve za Joxerov a netajíme sa tým že tento rok by sme chceli už postúpiť do extraligy tak ako slepý povedal - budeme vidieť.

    31. októbra 2015 10:52
  • Rozhovor

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Kúpalisko, porady na...

    Voda, slnko, párty, klub, relax... Jáj, ale to je len v pesničke. Mať takú prácu na leto, to je splnený sen. Ale viete čo? Práca v grafickom štúdiu Custom Design Studio sa tomu snu celkom približuje. A aj vtedy, keď je to štúdio v malom meste, ako je Detva. Pracovná doba od šiestej rána? To nám nič nehovorí. V grafickom štúdiu ide o kreatívnu prácu. Tá sa robí ťažko, ak si nevyspatý a rozmýšľaš len nad tým, kedy bude koniec pracovnej doby a budeš sa môcť vrátiť do postele. Preto si ráno radšej trochu pospíme, nech sa zobudíme čerství, plní energie a nápadov. Lepšie sa Ti pracuje večer? Nech sa páči. Nielen cez leto to kreatívcom viac páli večer. Okrem iného aj preto, že cez deň na nich páli slnko. Preto nie je problém presunúť si prácu na večerné hodiny a pod rúškom noci vytvárať nezameniteľné grafické návrhy. Je Ti teplo? Poď sa schladiť na kúpalisko. Ak sa už rozhodneš, že si prácu nechávaš na večer, horúci deň môžeš využiť na návštevu kúpaliska. To naše detvianske padne dobre najmä vtedy, keď teploty prekročia tridsiatku. Symbolické vstupné, studená voda, vychladená kofola... Čo viac potrebuješ? Dochádza Ti inšpirácia? Choď na prechádzku. Sedíš pri počítači, lámeš si hlavu až sa z nej parí, no ten správny nápad nie a nie prísť. Stále to nie je ono. Stáva sa to a nie raz. Vtedy je lepšie nechať všetko tak a ísť si vyvetrať hlavu, prísť na iné myšlienky. Detva ponúka príjemné kratšie aj dlhšie prechádzky. Vybehnúť môžeš na kameňolom, na Mlynský kopec alebo aj na Kaľamárku, k Melichovej skale či dokonca na Poľanu. A múza Ťa určite kopnúť príde. Rýchle osvieženie? Stačí si vybrať. Čo v lete najlepšie padne ako rýchle malé osvieženie? Klimatizácia či ventilátor, to je jasné. Ale hovoríme skôr o chutnej chladenej limonáde, čerstvom ovocí či nanukoch, ktoré máme v štúdiu k dispozícii každý deň. /*banner*/ Stiesnený pocit v kancelárii? Poradu si spravíme na lavičke. Nie sme pri práci prilepení k svojim kancelárskym stoličkám. Každý síce makáme na tom svojom, no často potrebujeme prebrať nejaké veci spoločne, dať si krátku poradu či brainstorming k nejakej kreatíve. Zoberieme notebooky, papiere alebo tabuľu von, sadneme si na lavičku a preberáme, čo potrebujeme. Jedinou nevýhodou je malý hmyz, ktorý sa chce silou-mocou pripojiť k porade či slniečko, ktoré nám nakúka do monitorov. Príde návšteva? Ukážeme jej mesto. Naši klienti nie sú z nášho regiónu. Väčšinou síce cestujeme my za nimi, no keď sa stane, že klient dorazí za nami do Detvy, radi ho prevedieme naším mestom. Detva, bohužiaľ, nie je až taká vyhľadávaná lokalita, na akú potenciál rozhodne má, a pre mnohých je to prvá návšteva tohto klenotu pod Poľanou. Po prechádzke si sadneme na dobrú limonádu a preberieme obchodné záležitosti. Klient potom odchádza nielen spokojný s biznisom, ale aj s príjemným pocitom z pekného prostredia. Ešte stále rozmýšľaš, či sa pracovať pre Custom Design Studio oplatí? Ozvi sa nám a možno zistíme, že sme pre seba ako stvorení.

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Región

  • ABIESLAND spustil pr...

    Predaj živých stromčekov v Detve sa začal v prvý decembrový deň a potrvá až do 23. decembra 2018. Prekrásne vianočné stromčeky od ABIESLAND-u nájdete na tržnici pri Sironi v Detve. ,,V ponuke máme normandské/kaukazské jedle, borovice, strieborné smreky rôznych veľkostí a stromčeky v črepníkoch. Najlepšie sa predávajú jedličky – sú trvácne, dlho vydžia, majú jemné ihličie a hlavne pekne voňajú,“ hovorí majiteľ spoločnosti, rodený Hriňovčan Michal Šulek. Ten sa dostal k tomuto „vianočnému biznisu“ dlhoročnou prácou na plantážach v Nemecku.  ,,Tu som sa venoval vianočným stromčekom od sadenia, vyžíňania, tvarovania až po vypiľovanie. Napadlo mi kúpiť na skúšku paletu stromčekov a skúsiť ich predať tu na Slovensku. Tým sa to všetko začalo,“ doplnil Michal Šulek. Aktuálne jeho spoločnosť okrem Detvy predáva vianočné stromčeky aj v Hriňovej,  vo Zvolene, v Hlohovci ale aj v Bratislave. Zákazníci môžu vyskúšať aj moderný a to online predaj prostredníctvom webu www.abiesland.sk. Stromček dovezie až ku vám domov kuriér. /*banner*/ A ako sa postarať o vianočný stromček po kúpe? Správny recept nám opäť prezradí odborník Michal Šulek:  ,,stromček je potrebné vybrať zo sieťky, zrezať z kmeňa cca 1 cm, aby lepšie prijímal vodu a ponoriť ho do nej. Treba ho držať v chlade a keď sa stromček bude zdobiť, tak je ideálny stojan na vodu a treba dávať pozor na podlahové kúrenie a aby nebol v blízkosti radiátora.“ V poslednom období je prítomný boom črepníkových vianočných stromčekov. ,,Ľudia majú veľakrát mylné informácie o takom stromčeku. Častokrát si myslia, že si črepníkový stromček potom zasadia do záhradky.  Tieto sú ale určené len na Vianoce a to znamená, že sa neodporúča ich vysádzať do záhradky, lebo šanca, že takýto stromček prežije je nízka.“ Živé vianočné stromčeky sú najlepším a ekologicky šetrným riešením pre prírodu. Urodia sa každých 10 rokov na plantáži, nepochádzajú teda z procesu vypiľovania z voľnej prírody. Navyše, plantážové stromy taktiež produkujú potrebný kyslík a sú súčasťou ekosystému. Netreba zabúdať ani na to, že práve živé stromčeky so svojou vôňou vytvoria patričnú atmosféru Vianoc. Tie od ABIESLAND-u sú navyše pestované úplne prírodnou cestou, bez použitia akejkoľvek chémie, čím sú najlepšou voľbou.  Viac info o spoločnosti ABIESLAND nájdete na www.abiesland.sk Čas predaja: pondelok až piatok 10:00 – 18:00, sobota 8:00 – 17:00, nedeľa 10:00 – 15:00.    

  • Opäť otvoria budovu ...

    Od utorka 4. decembra 2018 budú priestory budovy železničnej zastávky v Detve opäť otvorené pre cestujúcu verejnosť. Túto službu cestujúcim bude zabezpečovať mesto Detva. Budova železničnej zastávky je vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré ju uzavreli pred rokom po ukončení pravidelného predaja lístkov, ktoré zabezpečovala cez svojho zmluvného partnera Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. Mesto Detva viackrát rokovalo so ŽSR a Železničnou spoločnosťou Slovensko o opätovnom otvorení čakárne pre cestujúcich a obnovení predaja cestovných lístkov. Keď ani po roku neboli tieto služby na železničnej zastávke v Detve pre cestujúcich poskytované, mesto Detva sa rozhodlo požiadať ŽSR o prenájom čakárne pre cestujúcich a zabezpečovať jej prevádzkovanie aj napriek tomu, že to nepatrí do kompetencií mesta. /*banner*/ Podľa dohody železnice zabezpečia vykurovanie týchto priestorov a dodávku elektriny a mesto bude zabezpečovať prevádzku čakárne a uhradí mzdové náklady. Cieľom mesta Detva je, aby cestujúci, ktorí čakajú na vlakové spoje neboli odkázaní stáť desiatky minút, najmä v nepriaznivom počasí, vonku na otvorenom priestranstve, ale aby mohli čas čakania tráviť v suchom a teplom prostredí. Priestory železničnej stanice budú otvorené v pracovné dni od rána od 5.00 do večera do 20.00 hodiny a v nedeľu od 12.00 do 19.00 hodiny. Snahou mesta Detva je taktiež obnovenie predaja cestovných lístkov železničnou spoločnosťou v priestoroch železničnej zastávky v Detve, dobudovanie chodníka na túto železničnú zastávku a zabezpečenie väčšej bezpečnosti pre chodcov, cyklistov a motorové vozidlá pri prechádzaní cez koľajisko. O týchto zámeroch mesto Detva naďalej rokuje so zástupcami železníc a železničnej spoločnosti. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • V Poliklinike a v LD...

    Mesto Detva v priebehu mesiacov september a október 2018 zrealizovalo výmenu podláh v budove Polikliniky. Výmena podlahových krytín bola druhou etapou prác, v prvej etape renovácia prebiehala v roku 2017. Nové podlahy sú na troch podlažiach Polikliniky, vo všetkých chodbách a čakárňach pre pacientov. Mesto prostredníctvom firmy, ktorá sa stala víťazom verejného obstarávania, vymenilo staré gumené podlahy za novú keramickú a protišmykovú dlažbu a nový keramický sokel. Víťazom verejného obstarávania na práce sa stala firma WellStav s. r. o. z Detvy. Za uskutočnenú renováciu podláh mesto uhradilo zmluvnú cenu 7 493 Eur. /*banner*/ Postupná renovácia priestorov v septembri 2018 pokračovala aj v budove Liečebne dlhodobo chorých v Detve. V ambulancii a v miestnostiach pre ležiacich pacientov vymenili pôvodnú podlahu za novú. Mesto Detva v súčasnosti pripravuje projekt na výmenu strechy budovy Liečebne dlhodobo chorých. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • HOKEJ: Detva vyhrala...

    Po  majstrovskej Banskej Bystrici ťahali v súboji s detvianskymi medveďmi za kratší koniec aj hokejisti trenčianskej Dukly. HK Dukla Trenčín – HC 07 Detva 2:4 (1:1, 0:2, 1:1) Góly: 12. Ölvecký (Bartovič, Holenda), 58. Ölvecký (Bartovič, M. Hecl) – 7. P. Valent (M. Surový), 26. Ščurko (Puliš), 35. Murček (Hraško, Puliš), 56. R. Gašpar (Šimon) Strely: 31-22 / Vylúčenia: 5-8 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Baluška, Babic – Orolin, Sipos – Beniač / Počet divákov: 2673 Zostavy Trenčín: M. Valent – Rýgl, Luža, Bohunický, Holenda, Kovář, Frühauf, Spankovič, Niko – Radivojevič, Sojčík, O. Mikula – Bartovič, Ölvecký, M. Hecl – T. Varga, Bližňák, Sádecký –D. Hudec, Švec,  Pardavý  ml. Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Gachulinec, Sládok, Hraško, F. Fekiač, Šimon, Hedera – Ščurko, Murček, Puliš – Mart. Ďaloga, V. Fekiač, R. Gašpar – Tibenský, Mat. Chovan, Král – Giľák, P. Valent, M. Surový Namiesto prihrávky na voľného Bartoviča zvolil v 4. minúte zvolil Marek Hecl zakončenie bekhendom, ale Petríka neprekvapil.  Obrovskú hrúbku v obrane Trenčína gólovo potrestal o tri minúty neskôr po prihrávke Maroša Surového Peter Valent. V 9. minúte sa neporadilo upratať puk do opustenej detvianskej brány Sojčíkovi. Rozohrávku Detvy v 12. minúte zachytil Holenda, prihral Bartovičovi, ktorému strelu Petrík vyrazil pred seba, kde sa najlepšie zorientoval Peter Ölvecký a bolo vyrovnané. V 17. minúte si so Sojčíkovou strelou z prvej po prihrávke Radivojeviča hosťujúci brankár poradil. O tri minúty neskôr sa Rastislavovi Gašparovi nepodarilo blafákom prekonať domáceho brankára. Vo vlastnom oslabení po Pulišovej prihrávke Ščurko strelou pod hornú žŕdku  v 26. minúte prekonal domáceho Michala Valenta. Presilovú hru Detvy o dvoch hráčov gólovo využil  35. minúte Michal Murček. Vyrazenú Šimonovu strelu dorazil do odkrytej trenčianskej brány v 56. minúte Rastislav Gašpar. Dukle sa podarilo už len znížiť, keď o dve minúty neskôr zaznamenal Peter Ölvecký svoj druhý gól v zápase. /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Ján Pardavý st. (asistent trénera Trenčína): „Detva dnes podala veľmi dobrý výkon. Súper bol nepríjemný a nevedeli sme sa poriadne presadiť. My sme začali dobre, vytvorili sme si šance, no prišiel prvý inkasovaný gól a na naše hokejky sadla panika. Vyrovnali sme, no po chybe v presilovke sme inkasovali hlúpy gól. Hráčov sme upozorňovali na brejkové situácie. Hostia boli v tomto veľmi nebezpeční. Z našej strany to nebol optimálny výkon. Musíme sa skonsolidovať ako tím a začať podávať lepšie výkony.“ Josef Turek (tréner Detvy): „Predviedli sme výborný tímový výkon podporený výborným Petríkom v bráne. Dali sme gól z presilovky piatich proti trom, ustáli sme veľa oslabení, čo považujem za dôležitú vec. Dobre sme korčuľovali a hráči si zaslúžia pochvalu za víťazstvo a snahu.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/dukla-trencin/udalost/12951-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Zvolen 22 14 3 2 3 90:44 50 2. Košice 21 14 0 1 6 74:46 43 3. Poprad 21 12 2 1 6 59:44 41 4. Nové Zámky 22 12 2 1 7 57:45 41 5. Banská Bystrica 21 12 1 3 5 56:48 41 6. Nitra 21 10 2 1 8 70:54 35 7. Trenčín 21 10 2 1 8 53:44 35 8. Liptovský Mikuláš 22 8 2 1 11 58:61 29 9. Detva 22 8 1 2 11 52:69 28 10. Žilina 22 5 4 0 13 60:79 23 11. Budapešť 21 5 1 5 10 54:71 22 12. Miškovec 21 5 2 3 11 52:72 22   Slovensko 20 17 0 0 1 16 28:83 1 Stav tabuľky k 4. novembru 2018

  • HOKEJ: Detva senzačn...

    Sériu prehier ukončili detvianske medvede domácim víťazstvom na majstrovskou Banskou Bystricou. HC 07 Detva – HC iClinic Banská Bystrica 2:1 (1:0, 0:0, 1:1) Góly: 14. Ščurko (Murček, Puliš), 49. Giľák (P. Valent, Mar. Chovan) – 57. Higgs (Asselin) Strely: 23-44 / Vylúčenia: 3-5 / Presilovky: 0-0 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: D. Konc, Fridrich – Výleta, Rojík – Neuzer / Počet divákov: 799 Zostavy Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Kuklev, Sládok, Hraško, F. Fekiač, Šimon, Hedera, Gachulinec – Ščurko, Murček, Puliš – Mart. Ďaloga, V. Fekiač, R. Gašpar – Tibenský, Mat. Chovan, Král – Giľák, P. Valent, Surový Banská Bystrica: Williams – Miller, Marshall, Mihálik, Sloboda, Ďatelinka, Kubka, Nemčík, Sarvaš – Selleck, Buc, Asselin – Török, Higgs, J. Sýkora – Gabor, A. Šťastný, Kabáč – R. Varga, Lichanec, Bartánus V 13. minúte sa pred banskobystrickou bránou najlepšie zorientoval Ladislav Ščurko, ktorý dopravil puk za Williamsa. Zakončenie domáceho Gašpara v 28. minúte skončilo v lapačke hosťujúceho brankára.  V obrovskej príležitosti sa po Ščurkovej prihrávke ocitol Puliš, ale pokus z 39. minúty sa gólom neskončil. Hosťujúci brankár Williams sa v 43. minúte dopustil obrovskej chyby, no Král nedokázal svojou prihrávkou nájsť Surového, ktorý by zakončoval do odkrytej brány. O šesť minút neskôr tečoval puk do hosťujúcej siete Matej Giľák. Pokus domáceho Gašpara z 56. minúty zlikvidoval Williams. Majster znížil o minútu neskôr, keď puk za Petríka usmernil Brock Higgs. Tretí gól domácich mohol pridať štyri sekundy pred záverečnou sirénou Puliš, no vo výbornej príležitosti minul opustenú hosťujúcu bránu. Pozápasové vyjadrenia Josef Turek (tréner Detvy): „Podali sme výborný tímový výkon podporený výborne chytajúcim Romanom Petríkom. Som rád, že sme si počas celého zápasu vytvárali strelecké príležitosti a perfektne sme korčulovali. Veľmi si vážim, ako k tomu hráči pristúpili, chcel by som ich pochváliť za výkon a som rád, že sa nám podarilo už druhýkrát v sezóne zdolať taký kvalitný tím, akým je Banská Bystrica.“ Dan Ceman (tréner Banskej Bystrice): „Dnes to bol príklad toho, že keď sa nepripravíme, prehráme. V prvej tretine bola Detva lepšia, brankár výborne chytal a nemali sme šťastie v koncovke. Dali gól na 1:0, chceli sme sa vrátiť do zápasu, snažili sme sa, ale nepremenili sme šance. Brankár ich dnes výborne podržal, mali množstvo šancí a hrali skvele celých 60 minút.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/udalost/12862-hc-07-detva-hc05-iclinic-b-bystrica/highlight /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Zvolen 21 14 2 2 3 87:42 48 2. Nové Zámky 21 12 2 1 6 56:43 41 3. Košice 20 13 0 1 6 68:45 40 4. Poprad 20 11 2 1 6 57:43 38 5. Banská Bystrica 20 11 1 3 5 53:47 38 6. Nitra 20 10 2 1 7 69:48 35 7. Trenčín 20 10 2 1 7 51:40 35 8. Liptovský Mikuláš 21 7 2 1 11 52:59 26 9. Detva 21 7 1 2 11 48:67 25 10. Žilina 21 5 4 0 12 58:73 23 11. Miškovec 20 5 2 3 10 51:69 22 12. Budapešť 20 5 1 4 10 52:68 21   Slovensko 20 17 0 0 1 16 25:83 1 Stav tabuľky k 2. novembru 2018

  • FUTBAL: Detva konečn...

    O víťazstve detvianskych futbalistov v Novej Bani rozhodol gólom zo 76. minúty Martin Karásek. MFK Spartak Hriňová – MŠK Tisovec 1:1 (0:0) Góly: 63. Pohorelec – 56. Masár Žlté karty: 68. Vanconcelos, 73. Černák (obaja Tisovec) Rozhodovali: Medveď – Mikloš, Kováč Počet divákov: 200 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian, Čipčala, Jablonský, Moravčík, J. Ľupták (51. Malček), D. Vreštiak, M. Hanes (61. P: Hronček), Pohorelec, Purdek (C), Bambura (73. Záň) Tisovec: Košičiar – Sales, Juhász, Halaj (C), Vanconcelos, Kováč (Zelenák), Masár, Černák, Slovák, Boháčik, Antal Diváci pod Poľanou sa otváracieho gólu dočkali v 56. minúte, keď loptu za Vreštiakov chrbát poslal Stanislav Masár. Spartak sa dočkal vyrovnania v 63. minúte zásluhou Tomáša Pohorelca. O päť minút neskôr videl žltú kartu brazílsky legionár v hosťujúcom drese  Andre Luiz Gomes Vanconcelos. V 73. minúte sa pred očami hráčovi Tisovca Tomášovi Černákovi. MFK Nová Baňa – MFK Detva 1:2 (1:0) Góly: 39. Brodziansky – 68. Berkeš, 76. Karásek Žlté karty: 42. Pánik – 63. T. Škopík, 81.Karásek, 90. Michálik Rozhodovali: Botka – Kuba, Hrivo Počet divákov: 100 Zostavy Nová Baňa: Zarič – Pacalaj (C), Brankovič, Miloševič (73. Janšík), Brodziansky, Vozár, Čakloš, Konečný, Pánik (82. Barniak), Vlčko, Dobrík Detva: J. Vreštiak – Šťastný, T. Škopík, Sekereš, Míchálik, J. Šufliarsky (46. Berkeš), Rapčan (C), Bystriansky (56. J. Šulek), Tužinský, Karásek, Dianiška (87. Michálik) Domáci sa ujali vedenia v 39. minúte zásluhou Róberta Brodzianskeho. O tri minúty neskôr bol žltou kartou napomínaný hráč Novej Bane Adrián Pánik. Hosťujúci Tomáš Škopík dostal žlté napomínanie v 63. minúte. Detva vyrovnalo o päť minút neskôr, keď sa strelecky presadil striedajúci Martin Berkeš. Misky váh na stranu hostí naklonil v 76. minúte Martin Karásek, ktorý sa o päť minút neskôr sa zapísal do štatistík duelu opäť, tento krát žltou kartou. V 90. minúte vytiahol rozhodca žltú kartu pre Detvana Andreja Michálika. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Kováčová 13 9 3 1 36:10 30 2. Medzibrod 13 8 4 1 25:12 28 3. Rakytovce 13 9 1 3 24:20 28 4. Šalková 13 8 2 3 36:19 26 5. Čierny Balog 13 8 1 4 34:16 25 6. Slovenské Ďarmoty 13 7 2 4 36:24 23 7. Príbelce 13 7 2 4 32:25 23 8. Badín 13 5 4 4 24:15 19 9. Tornaľa 13 4 2 7 20:31 14 10. Pliešovce 13 3 4 6 18:27 13 11. Hriňová 13 3 3 7 18:28 12 12. Detva 13 2 3 8 19:38 9 13. Tisovec 13 1 2 10 8:38 5 14. Nová Baňa 13 0 1 12 8:35 1 Stav tabuľky k 29. októbru 2018 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3