s DTonline.sk

Rozhovor

  • Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Za stranu Juraja Miškova SKOK! (Slovenská občianska koalícia) kandiduje z pozície 98 Milan Belko z Hriňovej.  Prečo kandiduje mladý Hriňovčan do NR SR? Z pozície člena Akademického senátu UMB som spoznal fungovanie slovenského školstva aj z inej strany. Zistil si som, že to nie je také ľahké ako sa  na prvý pohľad zdá a momentálna situácia mi dáva za pravdu. Nebyť učiteľov, ktorí ma inšpirovali a pomáhali nebol mi neštudoval by som odbor, ktorý ma baví a napĺňa. Do NRSR  kandidujem, lebo chcem zlepšiť podmienky slovenským učiteľom a dať im tak to, čo im právom patrí.   Čo študujete? Študujem právo v Banskej Bystrici. Tento rok ma čaká obhajoba diplomovej práce a štátnice. Ak budú úspešne za mnou, chcel by som v štúdiu ďalej pokračovať. Prečo kandidujte práve za SKOK! ? Eurovratka je tým skutočným dôvodom. Každej rodine prinesie 20 - 50 eur mesačne. Nesmiem však opomenúť aj na Singapur, ktorý pripravil Juraj Miškov ešte ako minister hospodárstva . Za rok a pol počas jeho pôsobenia vzniklo 54 - tisíc pracovných miest. Ako ste sa dostal na kandidátku? Ohľadom kandidatúry ma kontaktoval kancelár strany prostredníctvom mailu. Následne som poslal údaje na kandidátnu listinu a súhlas s kandidatúrou krajskému predsedovi Pavlovi Balžankovi. Aké sú podľa vás najväčšie problémy Slovenska? Najväčším problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť. V nezávideniahodnej situácii sa tiež nachádza zdravotníctvo. Niektorí sa snažia zakrývať skutočné problémy našej krajiny napr. témou imigrantov, no ja k nim rozhodne nepatrím. /*banner*/ Čo je naopak najväčším problémom Podpoľania? Ako iné regióny Slovenska aj Podpoľanie trápi nezamestnanosť. Ľudia za prácou musia dochádzať až niekoľko kilometrov. Netreba zabúdať tiež na to, že nezamestnanosť so sebou prináša negatívne spoločenské javy. Preto treba tento problém riešiť a pritiahnuť do regiónu investora. Aké šance má SKOK! uspieť vo voľbách? Momentálne nám dôveruje už 90 000 ľudí. Veľký počet voličov ešte nie je rozhodnutých koho bude voliť. Pre nás je to príležitosť ich presvedčiť silou nášho programu, aby 5. marca dali hlas práve strane SKOK! a pomohli nám prekročiť  magickú hranicu 5%. V čom je SKOK! iný než ostatné strany? Namiesto toho, aby sme sa škriepili budeme hľadať riešenia, ktoré by zlepšili život ľudí na Slovensku. Sme pripravení  spolupracovať s každým, kto nám umožní presadiť náš program. Prečo by mali voliť ľudia práve Vás? Uvedomujem si, že nie som jediný z Podpoľania, kto sa uchádza o priazeň voličov v blížiacich sa voľbách do NR SR. Svoje poznatky a skúsenosti, ktoré som získal písaním článkov a ako študent práva a člen Akademického senátu UMB sa budem snažiť, čo najlepšie zúročiť nielen v prospech  Slovenska, ale aj svojho nádherného regiónu. *platená politická reklama* Objednávateľ: Slovenská občianska koalícia, Štefánikova 41, 811 04 Bratislava I IČO: 42418186 DIČ: 2120053661 Bankové spojenie: Slovenská sporiteľna, a.s. Číslo účtu: SK 1509000000005075239662 Štatutárny orgán: Dr. iur. Michal Nižňan, kancelár strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 14:48
  • Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Roky ste v Detve mohli nakúpiť knihy len v Tescu. Situáciu pred troma rokmi zmenilo Kníhkupectvo Tulipán. Zhovárali sme sa s majiteľkoi predajne. Prečo ste s rozhodli otvoriť práve kníhkupectvo? Kníhkupectvo v Detve nebolo. Pokiaľ si chcel niekto kúpiť knihu, musel ísť na nákup do Zvolena, alebo si ju objednať cez internet. Ľudia si už celkom zvykli na to, že majú kníhkupectvo bližšie a môžu si knihu prelistovať. Ak daný titul nemáme na predajni, môžu si ho objednať bez toho, aby platili poštovné. Čo čítajú/kupujú najčastejšie ženy a muži? Každému sa páči niečo iné. Ženy klasicky najviac kupujú romantiku. Avšak v poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj erotické tituly ako 50 odtieňov sivej a Hotel v Paríži. Muži jednoznačne najviac čítajú krimi, hlavne od Jo Nesba a Dominika Dána, ale aj historické romány a literatúru faktu. Čo zaujíma mládež? Stredoškoláci väčšinou vyhľadávajú knihy od Johna Greena, ale zaujímajú sa aj o klasiku ako je Shakespeare, Dostojevskij, Hemingway..., ktorá je povinným čítaním. Mladšie vekové kategórie čítajú najviac dobrodružné knihy so zápletkami a záhadami z edície Klub záhad. Dievčatá majú v obľube aj knihy o zvieratkách z edície Zvierací záchranári. Ktoré knižné tituly sa stali bestsellerom za posledné roky? Denne sledujem, ktoré tituly sú najpredávanejšie celoslovensky, ale Detva má svoj vlastný rebríček. U nás sú najpredávanejšie knihy od detvianskej autorky Silvie Bystričanovej, ale aj knihy s regionálnou tematikou: Podpoľanie, Poľana, ,, ... a pekný život tie kvety žili...". Pred Vianocami bola na 1. mieste v predajnosti kniha od Mikuláša Černáka - Prečo som prelomil mlčanie. Tohto roku zatiaľ jednoznačne vedie prekvapenie (aj pre vydavateľstvo ) Vilo Habo varí lepšie ako tvoja mama. Veľkým hitom sú aj antistresové omaľovánky pre dospelých. /*banner*/ Kedy sa počas roka predáva najviac kníh? Samozrejme pred Vianocami, kniha je najčastejší vianočný darček. Potom v období, keď deti dostávajú vysvedčenia, ale aj na Deň matiek a Valentína. Aké sú vaše obľúbené tituly? Mojimi obľúbenými autormi sú Roald Dahl, George Orwell, ale ja J.K.Rowlingová. Veľmi sa teším na ďalšiu knihu od Silvie Bystričanovej, ktorá by mala výjsť v júni. Čo všetko ponúkate v predajni? Knihy rôznych kategórií: romány, krimi, detské knihy, encyklopédie, kuchárske knihy, atlasy, slovníky, zlacnené knihy ,, Za Babku " ... Kancelárske potreby: papier, euroobaly, zakladače, tonery... Školské potreby: zošity, perá, pastelky, obaly, rôzne tabuľky... tlačivá, pohľadnice, obalový materiál... Poskytujeme služby: kopírovanie, skenovanie, tlač z USB Kde ste sa presťahovali? V máji 2014 sme otvorili predajňu na Novosadoch, ktorá nám ale časom priestorovo nestačila, preto sme sa vo februári 2016 presťahovali do väčších priestorov na Záhradnú 2 do budovy VZOR-u pri VÚB banke.    

    29. februára 2016 19:29
  • Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Prinášame vám rozhovor s úspešným rodákom, Tomášom Smutným. Pochádzaš z Podpoľania. Odkiaľ presne? Narodil som sa v Detve a vyrastal v obci Dúbravy. Navštevoval som II. základnú školu v Detve a Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Dnes žiješ a pôsobíš v Bratislave. Ako dlho si pre z rodného kraja? Nemôžem povedať, že by som bol z rodného kraja preč úplne. Do Detvy sa vraciam rád a pomerne často, obzvlášť sa vždy teším na Detvianske slávnosti a na stretnutia s kamarátmi. Mladí ľudia v Detve majú obrovský potenciál, ktorí sa snažia rozvíjať aj v iných častiach Slovenska a v zahraničí. Je škoda, že Detva neposkytuje oveľa viac príležitostí pre šikovných ľudí, či už v podnikaní alebo zamestnaní. Detva je veľmi dobre známa jedinečným folklórom, krásnym prostredím Podpoľania a jej strategická pozícia je vhodná pre rozvoj cestovného ruchu, do ktorého by sa podľa môjho názoru oplatilo investovať.  V Bratislave som vyštudoval Hospodársku politiku na Ekonomickej univerzite, na školskom internáte som s kamarátom založil malú firmu, ktorá postupne vyrástla a stala sa lídrom vo svojej oblasti. Získali sme viacero ocenení, zabezpečovali akcie pre princa Harryho a iné celebrity. Najzábavnejšou spomienkou tohto celého je, že sa nám podarilo rozbehnúť firmu vďaka študentskej pôžičke. Ako často sa vraciaš domov? Čo ti z domova najviac chýba? Ako som už hovoril, snažím sa chodiť domov tak často, ako sa dá. Najviac mi chýbajú stretnutia s rodinou, kamarátmi, dobrá nálada a pohostenie Detvancov. Každoročne organizujeme na Detvianskych slávnostiach celoslovenské stretnutie a tak predstavujem Detvu známym od Bratislavy až po Humenné. Do Detvy som už viackrát pritiahol úspešných podnikateľov, či poslancov národnej rady. Si podnikateľom. Ako si sa k tomu dostal a čomu sa venuješ? Podnikanie ma zaujímalo vždy. Od malička si pamätám, ako som čítal o úspešných manažéroch a ich aktivitách. Predplatné FORBESu (biznis mesačník o podnikaní) mám od prvého čísla, odkedy začal na Slovensku vychádzať, som členom niekoľkých podnikateľských komôr a mohol by som menovať ďalej. Firma sa venuje činnosti v hotelierstve a gastronómii. Pracujeme pre prestížne značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a ďalších 20 hotelov, zabezpečovali sme akcie pre princa Harryho z britskej kráľovskej rodiny, rôznych diplomatov, spevákov, či svetoznámych hercov. Čo považuješ v podnikaní za najväčší úspech? Že sa mi podarilo rozbehnúť úspešnú a už teraz stabilnú firmu poctivo, bez kontaktov, či rodinkárstva. Okrem rôznych ocenení, ktoré sme získali a pozitívnych novinových článkov, ktoré boli o nás popísané za najväčší úspech považujem vybudovanie skvelého a silného firemného tímu a poďakovania našich zamestnancov. Pravdupovediac, najviac ma dojalo, keď k nám minulý rok prišiel na pohovor vysokoškolský učiteľ so slzami v očiach, že má rodinu, o ktorú sa musí starať a finančne mu to nevychádza. Dali sme mu zálohu, začal u nás pracovať, začal platiť exekúcie a dal si život do poriadku. Je ťažké byť dnes mladý a podnikateľ? Vek nie je v podnikaní prekážka. Prvú firmu som založil, keď som mal tuším 20 alebo 21 rokov. Svoj podiel som po roku, či dvoch predal a za získaný kapitál som založil súčasnú firmu. Keď sme nastupovali na trh, SMER totálne zničil podnikateľské prostredie a zamestnávanie dohodárov. Zaviedol platenie odvodov všetkým, ktorí pracovali na dohodu. Mnohé firmy prognózovali stratu trhového podielu, či zatvorenie prevádzok. Nám sa ale po 3 rokoch podarilo stať sa lídrom na trhu, svoje prevádzky zatvorila konkurencia a my momentálne zamestnávame cca 250 ľudí na TPP a dohody. Každým rokom sme rástli obrovským tempom. V poslednom období sme spustili 2 nové projekty a tak diverzifikovali naše aktivity. Aký máš cieľ, alebo sen v podnikaní? Mojim snom vôbec nie je luxusný dom alebo 3 luxusné dovolenky do roka. Pre mňa je podnikanie zábavou, robím to čo ma baví a chcem v ňom zanechať svoj rukopis. Akýsi odkaz, ktorý raz odovzdám svojim deťom. Si známy aj ako mladý aktivista v politike. Ako si sa dostal k politike? Politika ma zaujímala vždy a preto som sa pred 5timi rokmi rozhodol vstúpiť do organizácie Nová Generácia. Po niekoľkých rokoch ma členovia zvolili za predsedu, ktorým som dodnes a spoločne máme veľké plány. Budúcnosť krajiny vidím práve v mladých ľuďoch, ktorí majú obrovskú vôľu a chuť niečo meniť. Treba im len vytvoriť priestor a mladí si už cestu nájdu. Táto cesta ale musí byť spojená so skúsenosťami starších, my sa nechceme popáliť na vlastných chybách, chceme si nechať poradiť skúsenejšími a staršími. /*banner*/ Prečo práve pravica? Pre mňa otázka znie inak a to, či vieme spraviť niečo lepšie. Som toho názoru, že keď sa dá zamestnať, či podnikať slušne a čestne, dá sa to tak aj v politike. Naozaj mi je niekedy zle z toho, čo čítam v médiách. Platíme dane na to, aby ich rozkrádali? Podľa vlády na nič nie sú peniaze. Ja hovorím opak. Peniaze sú, len sa zle rozdeľujú. Neverím, že nie sú peniaze na vyššie platy sestričiek alebo učiteľov. Ekonomika funguje pomerne jednoducho, keď je systém jednoduchý a transparentný. Zlepšíte podnikateľské prostredie, bude sa dariť malým aj veľkým podnikateľom. Ak sa darí podnikateľom, zamestnajú viac ľudí. Ak zamestnajú viac ľudí, títo ľudia si dovolia kúpiť viac a prostredníctvom daní opäť pritečie do štátu viac peňazí. Vysvetlil som to veľmi jednoducho, ale takto to jednoducho funguje. A takúto pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a ľudí, ktorí sa snažia poctivo pracovať, na Slovensku posledných 10 rokov nevidím. A to je škoda, pretože mrháme potenciálom nás všetkých. V Novej generácii si zažil rozkol. Prečo nastal? Na ktoré aktivity Novej generácie si najviac hrdí? To, že sa nezhodneme na nejakej veci podľa mňa nie je žiadny rozkol. Je každé manželstvo bez hádky? Dôležité je, ako sa manželia udobria a ako sa poučia z chýb. My sme v istom momentne, pred dvomi rokmi, cítili, že už nechceme byť naviazaní na politickú stranu, pretože sme cítili, že samostatne môžeme robiť lepšie a väčšie aktivity. Som veľmi rád, že moji kolegovia išli so mnou a teraz môžeme spoločne pracovať na veciach, ktoré nás napĺňajú a v ktorých vidíme zmysel, ako napríklad vzdelávanie mladých ľudí, pomoc seniorom, spájanie aktívnych ľudí, aby sa vzájomne poznali a mnohé ďalšie aktivity, ktoré nájdete na našej webovej stránke. Najviac som hrdý na veľký a jedinečný projekt, festival MOVE, ktorý sme zorganizovali dobrovoľne, bez nároku na odmenu pre viac ako 300 mladých ľudí. Budem úprimný, moje skúsenosti by som raz rád využil v službe občanom a ako v podnikaní, tak aj v politike raz zanechal odkaz lepšieho Slovenska. Prečo nekandiduješ na kandidátke nejakej pravicovej strany? Ak mám byť úprimný, odmietol som 2 ponuky. Rovnako som odmietol kandidatúru v roku 2012. Podľa mňa by mal byť kandidát na službu ľuďom pripravení. Hlavne morálne a odborne. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že to prvé u mňa platilo a platiť bude a odbornosť získavam vďaka skúsenostiam z podnikania. Keď pracujete pre veľké značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a iné, naučí vás to veľmi veľa. Sleduješ politické dianie v Detve? Ako vnímaš, že mnohí mladí kandidáti boli v Detve zvolení do MsZ? Áno, dianie sledujem. Okrem dobrých vecí pre mesto mi nemohli ujsť aj viaceré roztržky a hádky, ktoré ma mrzia. Myslím si, že v komunálnej politike by sa mali odhodiť stranícke tričká a minimalizovať osobné útoky. Veď predsa žijeme v jednom meste, akurát vy bývate o dve ulice ďalej. Ak chceme z Detvy urobiť lepšie miesto pre život, musíme spolupracovať a riešiť mestské problémy spoločne. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednote je sila. Držím vám palce, nech je snahu vás všetkých v zastupiteľstve v Detve vidieť. Vrátiš sa ešte niekedy na Podpoľanie? Určite áno, je to len otázkou času. Jeden známy mi vnukol myšlienku krásnej chaty na Hriňovských lazoch. Kto videl východ slnka na Hriňovských lazoch, vie, o čom hovorím. autor: DTonline.sk, foto: T. Smutný

    28. februára 2016 09:47
  • Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

    07. februára 2016 12:24
  • Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    V rámci rubriky samospráva vám prinášame rozhovor so starostom obce Látky Ľubomírom Bahledom. Vo voľbách v roku 2010 ste ukončili panovanie Martina Škopíka v obci Látky, čím ste sa vrátili na pozíciu, ktorú ste pred šestnástimi rokmi už zastávali. Následne o ďalšie štyri roky sám vám podarilo znovu získať dôveru občanov. Čím sa z vášho pohľadu odlišujú jednotlivé výhry a čo majú spoločné ? Určite sa nestotožním, že som ukončil niečie panovanie. Predošlý starosta odchádzal so cťou a bol už v dôchodkovom veku. Ja som sa v roku 2010 som sa rozhodol kandidovať na základe spoločenskej objednávky, ktorej výsledky z 5-tich možných kandidátov boli približne vo výške 75% získaných hlasov. Keďže som v tejto funkcii začínal v roku 1988 za minulej éry a rátam aj toto volebné obdobie tak som už v piatom. Považujem sa v komunálnej politike za odborníka a myslím si že som bol nápomocný pri konzultáciách a prijímaní zákonov, ktoré formovali či už teraz, alebo v začiatkoch, komunálnu politiku. Keďže som opäť obsadil dostatočne vysokým % aj ďalšie volebné obdobie, tak si myslím že za mňa hovoria činy. V tejto obci som sa narodil a v tejto obci chcem aj umrieť - nemyslím teraz, ale hrozne hrozne pozde, kým poplním predsavzatia plány moje ako aj mojich voličom.  V otázke sa pýtate v čom sa odlišujú jednotlivé výhry? S odstupom času Vám môžem povedať, že uspieť vo voľbách aj keď takýmto vysokým % v žiadnom prípade nie je výhra. O výhre môžeme hovoriť prvých 10 minút, keď sa dozvieme výsledky, ale potom je potrebné okamžite vytriezvieť a pripraviť sa na to že pre starostu neexistuje pracovná doba, ale musí byť pripravený na 24 hodínovú službu, musí byť pripravený na to, že si bude musieť riadne a veľakrát zahryznúť do jazyka, vedieť sa na viac ako 100% ovládať a musí byť pripravený aj na to, že keď je vo verejnej politike, musí zniesť oveľa viac ako bežný občan. Pôsobíte v politickej strane ? Ak áno, v ktorej ? Keďže mi už dávno nie je 20 a každá jedna dedina a malé agromerácie na Slovensku, vieme z teórie politiky že je a bola ľavicovo orientovaná, ľavicové strany vždy vznikali z agro strán a boli to vždy bohabojní a veľmi vysoko pracovitý ľudia - týmto som poznačený aj ja a vždy som pôsobil v ľavicovej politike na vysokých základoch a pôsobím aj teraz v ľavicovej strane, V akom stave vám zanechal obec váš predchodca ? Ja zastávam a mal by som zvažovať názory niekoľkých stoviek ľudí, každý jeden či už predo mnou, alebo tí ďalší po mne bude všetko robiť pre túto obec na základe svojho vedomia a vedomia, svojich zručností a schopností a dosiahnutého vzdelania. Keďže nám obec prosperuje, výsledky je vidno, tak v takom stave  obec bola zanechaná. Čo sa vám za vášho doterajšieho pôsobenia podarilo v obci dosiahnuť ? Po niekoľkých rokoch návratu som len pokračoval v tom v čom som pred niekoľkými rokmi začal. Tu je potrebné poukázať na to že predošlé 4 roky boli končiace sa jedného programového obdobia. Tieto ďalšie 4 roky, ktorý sme načali prvý robíme na ďalšom strategickom plánovacom období. V prvom rade sme dali do poriadku odpad v obci a environmentálnu záťaž, ktorá je na poprednom mieste v strategických úlohách vlády. Je to v nadväznosti na Málineckú nádrž. ako prvé sa nám podarilo zrušiť stavebnú uzáveru, to boli prvé mesiace môjho volebného obdobia nesmierne zaťažujúce, kde so 160 pridelených stavebných povolení k dnešnému dňu sme vydali necelých 140. To znamená,  že v tomto čase začínam pracovať na ďalšom pridelenom limite. 140 vydaných stavebných povolení - to je vidieť aj v obci, ale aj v jednotlivých osadách.  Zastabilizovať rodiny je základom každého poslania starostu. Za 4 roky sme postavili a odovzdali 11 nájomných bytov, 4 byty mezonetové vznikli so schátralej budovy bývalého zdravotného strediska. Podarilo sa nám vybudovať ďalšie kanalizácie, pokračujeme vo výstavbe čistiarne  odpadových vôd a kanalizácie. Máme krásny kultúrno-športový areál na ihrisku, opravili sme cesty nielen v obci, ale aj po "lazoch". Všetko čo v obci vidieť podáva ruku. Je tu roboty nie pre jedného starostu, ale pre piatich. Máme rozrobených niekoľko projektov, ktorých schvaľovanie prebieha v tomto období. Chceme rozšíriť rekreačnú oblasť, zrekonštruovať školu, škôlku, obecný úrad, hlavnú ulicu v obci vytvoriť ďalšie parkové zóny  a mnoho a mnoho ďalších vecí. Ako hodnotíte spoluprácu s obecným zastupiteľstvom ? Len jedna veta - keďže sa chválim výsledkami musím vyzdvihnúť aj obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo regulerne, demokraticky zvolené občanmi našej obci. Aj keď dôjde niekedy k zvýšeniu hlasu aj to hodnotím ako posun vpred pre dobro našej obce. Minulý rok uzrela svetlo sveta vaša kniha s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Kedy a skade sa zrodila myšlienka na ňu ? Kniha - ako som spomenul v predošlých vetách, po lazoch na Slovensku žijú bohabojní ľudia a takíto ľudia žijú aj na Látkach a za takéhoto sa pokladám aj ja. Takže len v takejto hlave sa môže zrodiť kniha sakrálne stavby v obci Látky. Neviem ako sa zrodila táto myšlienka, ale jedného dňa sa na nej začalo robiť, podarilo sa nám na ňu zohnať peniaze. Čo je potrebné tu spomenúť, že mala úspech nad naše očakávanie. Názov knihy je "Cesta s pokorou". Čo môže obec ponúknuť svojim návštevníkom ? Obec Látky  vždy žila z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Týmto má predurčený zámer pôsobiť v cestovnom ruchu, čo sa v minulosti v našej obci veľmi zanedbalo. Keďže pôsobím vo vrcholových orgánoch OZ Podpoľanie a MAS, podarilo sa nám prostredníctvom našich podnikateľov postaviť niekoľko penziónov, vyzdvihujem lyžiarsky vlek a vždy upravenú v zimnom období bežeckú dráhu. V jednej vete: zimné športy v zime, v lete množstvo cyklistických trás, ktoré sa napájajú z okresu Lučenec cez našu obec do okresu Detva a na Poliankach do okresu Rimavská Sobota a Brezno. Mimo toho úžasné úlovky húb v našich lesoch, lesných plodov, ktoré sú jedinečné, parádnu rekreáciu na čerstvom vzduchu a mnoho mnoho ďalšieho športového a kultúrneho vyžitia. Pracujeme na rozšírení rekreačnej oblasti, aby nám objekty individuálnej rekreácie rástli ako huby po daždi. Dobré meno obci nielen na Slovensku, ale aj vo svete robia pretekári SKI TEAM JASE Látky. Máte radosť z ich dosiahnutých úspechov ? Ski Team JASE Látky dosahuje popredné výsledky nielen v okresných, krajských a slovenských merítkach, ale v tomto čase aj v európskych. Je to úžasné meno s týmito športovými výsledkami pre takúto malú dedinku ako sú Látky, ale tu musím spomenúť, že pomerné dobré výsledky dosahujú detskí futbalisti ale i dospelí a tiež hasičov máme vysoko súťaživých. Taktiež ochotnícky divadelný súbor sa má čim chváliť - hereckými výsledkami, množstvo odohraných predstavení nielen u nás ale aj v okolitých dedinách. Takto by som mohol pokračovať od materskej škôlky až k dôchodcom. Významné akcie, ktoré sa robia momentálne už s tradíciou - Tradičná chuť Látok, kde už 5 rok sa bude súťažiť v receptoch našich starých materí, v úžasných jedlách z ktorých vyrástli najkrajšie devy, úžasní junáci, pracovití chlapi. Máme za sebou desaťročie krásneho dňa - stretnutia rodákov na Mlákach, kde deď plný emócií ktorý prechádza cez slzy šťastia z radostných stretnutí bývalých osadníkov Látok, sprevádzaný temperamentnou muzikou Podpoľania a dynamickými krokmi tanca , to je len niečo z mála skoro 20-tky akcií ktoré obec Látky pre svojich občanov poriada. /*banner*/ Akými významnými osobnosťami sa obec môže pochváliť ? Z nie celých 600 obyvateľov, ktorí žijú na Látkach je každý jeden významná osobnosť.  Každý jeden, ktorý stál na popredných miestach v obci sa pričinil o vzostup v tejto obci či už na úseku podnikateľskom, počnúc roľníckym družstvom dlhoročným predsedom pánom Pisárom, cez podnikateľov, ktorí zamestnávajú desiatky našich občanov- firma JASE pán Segeč, M - trade -Ag, sro. Ing. Michalovský, pán Gondáš - krčma a potraviny, Hotel Royal Prašivá, Agrojas - pekáreň pani Chromeková, a mnoho ďalších, kde by som potreboval minimálne 2 strany, aby som ich všetkých vymenoval. V neposlednej miere ale podotýkam, aby som nebol označený za spiatočníka, musím vyzdvihnúť 70-te r. kedy aj do našej obce zavítala kolektivizácia a toto bol jeden z veľmi významných medzníkov, kde v našej obci začala stabilizácia rodín. Aj keď od toho času dávno klesol počet obyvateľov zo 60-tych rokov z 5 tisíc z 90-tych rokov na 800, teraz nie celých 600 mohlo to byť úplne ináč keby ku kolektivizácii nebolo došlo. V tom čase to bol krok dopredu. Samozrejme je potrebné spomenúť aj strojárne v Hriňovej a mnoho ďalších socialistických podnikov. S ktorou obcou úzko spolupracujete ? So všetkými s ktorými sa dá a ktoré majú ochotu. Aké projekty plánujete do budúcnosti ? V prvom rade sa chceme popasovať s enviromentálnym programom a to čistiarňou odpadových vôd a kanalizáciou obce, kde bez tejto strategickej stavby bude diskutabilný rozvoj našej obce. Udržať základnú a materskú školu v obci, zrekonštruovať budovu a tiež budovu Obecného úradu, ktorý je v dezolátnom stave, zrekonštruovať  hlavnú ulicu v obci,  II. etapu vodovodu, požiarnu zbrojnicu. Starať sa o požiarnu techniku minimálne tak ako doteraz, s ktorou sa môžeme chváliť . Z obce Látky spraviť významnú stanicu v oblasti zimných športov, vybudovať veľkokapacitný vlek, skoro 1,5 km lyžiarsku zjazdovku a 10 km  bežeckých tratí. Udržať a rozšíriť všetky lyžiarske kluby ktoré tu pôsobia, rozšíriť ich o kulturistický, zriadiť mini fitnes centrum. Rozšíriť divadelnícky súbor a pripraviť pre našich prestárlych občanov stacionár aj s náležitým kultúrnym vyžitím. Udržať všetky kultúrne akcie, ktoré boli započaté a programy rozširovať. Podporovať výstavbu bytov ako aj rodinných domov a objektov individuálnej rekreácie, rozširovať výstavbu penziónov. Pôsobenie agropodnikateľov a lesných podnikateľov, čo predurčuje cca  4,5 tis. ha kataster. To je len zlomok s plánovaných akcií. Uvažujete nad tým, že niekedy v budúcnosti budete kandidovať vo voľbách do VÚC resp. NRSR ? Momentálne sa cítim veľmi dobre kondične, aj intelektuálne, zo snov vznikajú plány a plány sú úzko spojené s ambíciami - toto mi nechýba, ak bude správna konštelácia hviezd určite plánujem kandidovať do VÚC, kde z tejto oblasti nikdy poslanec nebol a bolo by veľmi dobre, aby sa to konečne podarilo a aby sa malou mierou nezabúdalo na takéto dedinky ako sú Látky a jasné keď bude možnosť a adekvátna ponuka - nevylučujem nič.  

    23. januára 2016 19:18
  • Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Nemá ani 20 rokov a patrí k špičke vo fitness. Minimálne na regionálnej úrovni. Cesta k tomuto koníčku, alebo ak chcete životnému štýlu viedla cez futbal. Je to drina, ale i zaslúžená pýcha. Ako dlho cvičíš a čo Ťa k tomu viedlo?   Cvičeniu som sa venoval uz od malička popri futbale, s ktorým som neskôr skončil a začal som sa venovať svetu fitness. Dnes sú to už 4 roky ako sa tomuto športu poriadne venujem. Vždy som chcel vyzerať dobre a fascinovalo ma vypracované svalstvo. Čo je najdôležitejšie? Strava alebo samotné posilovanie? Čo sa týka kulturistiky a fitness, tak všetko. Každá jedna stránka či strava, či tréning, či psychika musí byť 100%. Inak sa výsledok nedostaví. Ako si udržať železnú disciplínu? Človeka to musí baviť, musí mať pevnú vôľu a každým tréningom sa zlepšovať. Niekto to robí pre svoje zdravie, niekto súťažne. Je to individuálne. Zhrešíš sem tam aj ty? Zmrzlina, lenivosť?  Či zmrzlina tažko povedať. Celkovo sladké a sladkosti lákajú človeka. Priznám sa, že aj ja mám občas také obdobie, kedy si zajem zo sladkého trošku viac. A či som lenivý? Cez to si prechádza každý a treba tú lenivosť len rozhýbať. Chodíš aj na súťaže? Kto je tvoj vzor v tejto oblasti? Áno bol som na Majstrovstvach Slovenska v roku 2014 a následne v roku 2015 .Momentálne sa chystám na dve súťaže na jeseň. Pre mňa budú veľmi dôležité. Dúfam, že vsetko vyjde podľa predstáv. Zo Slovenska to je jednoznačne kulturista Tomáš Tabačiar a zo sveta Jaco De Bruyn Muscle Model. /*banner*/ Kde berieš motiváciu? Aký je tvoj hlavný cieľ? Motiváciou si je každý sám. Môžete pozerať neviem aké videá, neviem akých borcov. Pokiaľ budete sedieť doma a nič pre seba neurobíte, tak to tak aj ostane. Chcem byť čo najlepší akým môžem byť, to je pre mňa motiváciou. Aké sú podmienky - zázemie pre fitness v Detve? Ja som to nikdy nejako neriešil. Ani ma to v podstate veľmi nezaujíma. Navštevujem fitness centrum Happy Fit Detva, po novom The Sun Fitness. Chodíme do Liptovského Mikuláša za trénerom a kvalita vybavenia je viac menej neporovnateľná. Čo je dôležitejšie. Objem alebo vyrysovanie svalov? Niekto ma tendeciu byť trošku objemnejší a je potreba tuky zredukovať a premeniť na svaly. Niekto zas ma rýchly metabolizmus a má problem s naberaním. Každý človek je iný a je to veľmi individuálne. Pre mňa je dôležité, aby som mimo sezóny nabral kvalitný objem svalstva, čo sa mi zatiaľ aj darí a pred súťažou to svalstvo diétou doladiť "vyprúžkovať" a čo v najväčšej miere objem zachovať. Je to ale náročný proces. Cvičíš sám, alebo s partiou? Väčšinou cvičím sám. Občas mi pomáha otec pri náročných tréningoch, hlavne aj ako psychická podpora. Sparing partner je ale dôležitý, no treba aj dobrého nájst. Vo väčšine prípadov ma vždy niekto osloví, alebo mi napíše. Je človek nejako geneticky - dedične limitovaný? Genetika v tomto športe je dôležitá, no človek si nenavyberá. Niekto ma plochý hrudník a tažko ho vyplniť, iný zas má problém s tricepsami alebo s lýtkami, čo je aj môj prípad. No chce to len čas a trpezlivosť a výsledky sa dostavia. Sú rôzne preparáty len reklamou, alebo naozaj pomáhajú? Tak človek by mal najprv poznať samého seba, čo na neho najlepšie zaberá a podľa toho si aj zariadiť vhodnú výživu, kedy a koľko naporcovať. Všetko ale s rozumom. Akých chýb sa ľudia čo cvičia najčastešie dopúšťajú? Dôležité je svaly najprv zahriať, poriadne rozťahat aj po treningu, aby nedošlo ku skráteniu svalstva. Takisto ľudia podceňujú regeneráciu, kde dochádza k pretrénovaniu a hlavne k častým zraneniam. Rozcvička je veľmi dôležitá a ako som povedal, veľa ľudí ju podceňuje a hneď sa vrhne na náčinie.  Aká je tvoja rade pre úplných začiatočníkov? V prvom rade spojiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v oblasti kulturistiky a fitness. Ten vie poradiť ohľadom tréningu, stravy, suplementácie, regenerácie a pod. Chce to odhodlanie, trpezlivosť, ktorú začiatočníci často majú, ale dlho im to nevydrží. Treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia. Čomu sa venuješ v civilnom živote? Študujem na vysokej škole Univerzita Mateja Bela. Venujem sa rekreačne aj iným športom, ako doplnok ku kulturistike. Mám veľa priateľov, ktorým sa snažím venovať a samozrejme rodine. Rodina je pre mňa základ.

    12. januára 2016 22:48
  • Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    V Detve počas Štedrého dňa už piaty krát zažili takmer štyri desiatky detí Splnený vianočný sen. Ide o projekt, kde smutné, choré, chudobné deti zažívajú pravé čaro Vianoc. Rozprávali sme sa so zakladateľom a organizátorom tohto projektu, Jozefom Pavlovom. Prečo vznikol tento projekt? Sám som nie vždy prežil najkrajšie Vianoce. Azda tie najsmutnejšie som prežil v roku 2001, keď mi večer 23. decembra, v predvečer Vianoc umrela milovaná stará mama. Vždy som bol orientovaný na ľudí a rád pomáham – či darovaním krvi, zapájaním sa do zbierok alebo týmto projektom. Keď chceme, aby bol svet lepší, musíme začať od seba. Ako vznikol teda nápad samotnej realizácie? Pred rokmi bol vysielaný STV pekný vianočný film Ježiškova poštárka. Nejaká myšlienka niečoho podobného v Detve vznikla asi tu. V roku 2010 som sa s partiou gymnazistov odhodlal skúsiť túto myšlienku zrealizovať. A tento rok je to už piaty ročník. som na to veľmi hrdý. Čo všetko stojí za organizáciou tohto projektu? Už počas novembra si obehám základné a materské školy so žiadosťou, aby deti nakreslili a napísali listy Ježiskovi – nakoľko v tomto veku na neho ešte veria. Triedne učiteľky, ktoré poznajú svoje deti najlepšie mi dané listy odovzdajú. Za túto spoluprácu im patrí veľká vďaka! Následne to všetko zosumarizujeme, z vlastných zdrojov nakúpim spolu so snúbenicou približne polovicu darčekov a oslovím sponzorov – pravidelných, ale aj tých, kto sa sám ozve na výzvu. Po nepríjemnej skúsenosti preberám výlučne konkrétne darčeky, len od veľmi dobrých známych prijímam hotovosť. Zakerní ľudia dokážu očierniť aj tak dobrý projekt ako tento. Každému darcovi dávam priamo bloček z nákupu. Po jednotlivých nákupoch sa spraví mapa roznosu a ráno 24. decembra sa ide do terénu.   Ako deti prijímajú toto prekvapenie? 90% reakcií je veľmi príjemných. Snažíme sa kupovať darčeky priamo z listov Ježiskovi. Detské úsmevy sú na nezaplatenie. Naozaj, je to veľmi pekné. Potvrdzuje sa, že skromní ľudia sú naozaj vďační a prajní – vždy nás chcú ponúknuť niečím a pozývajú nás k sebe do príbytkov. Žiaľ, zoznam detí je dlhý, takže musíme odmietať zdvorilosť.  Aké najťažšie prípady ste mali? Dnes je nepochopiteľné, aby si dieťa pýtalo od Ježiska obyčajné pero. Pamätám si, že prvý rok si jeden chlapec pýtal práve pero. Jeho situácia bola veľmi zlá. Otec mŕtvy, mama narkomanka v base a starká, ktorá sa o neho starala mala rakovinou. Strašná perspektíva. Smutný prípad bol aj, keď matka otrávila okenou svoje tri dcéry.    Sú listy Ježiskovi jedinečné a originálne? Samozrejme, detská fantázia je úžasná. Listy sprevádzajú krásne kresby, ale aj odkazy – Ježisko milujem Ťa! Jeden list z pred dvoch rokov bol milý tým, že na konci listu bol z reklamného letáku darček – prianie vystrihnutý a nalepený, pretože Ježisko je starý a nevie ako vysnívaný darček vyzerá. Tento rok bola zaujímavá argumentácia jedného malého chlapca – Milý Ježisko, bol som tento rok veľmi dobrý, ale bol som aj lenivý. Ale na budúci rok to plánujem zmeniť.    Hľadá sa pomoc pre takýto druh projektu ľahko? Nie je to najľahšie. Je dnes mnoho zbierok, benefícií a ľudia majú obmedzené možnosti. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorý pomôžu. Veľmi si ich cením. Chcel by som hlavne verejne poďakovať tým, ktorí rok čo rok pomáhajú – Jožko Paulišin, Darinka Labáková, Dano Maľa, Marek Mališ, ale aj ďalším darcom. Vďaka patrí aj fotografovi Tomášovi Belkovi, ktorý každý rok zachytí atmosféru odovzdávania darčekov a mojej snúbenici, ktorej pomoc je neoceniteľná.   Prečo nechcete zachovalé použité hračky? Vždy keď ma niekto s touto ponukou osloví, poďakujem mu. Ale po diskusii priamo s učiteľkami detí sme dospeli k záveru, že by sa deti mohli cítiť akoby „z druhej kategórie“. Preto všetko čo dostávajú je úplne nové. Aké sú najčastejšie priania dnešných detí? Sú to bežné veci ako bábiky, lego, farbičky. Ale aj nové trendy ako postavičky Transformers, či iné. Často po úspešnom detskom kinohite sa objavia postavičky aj v listoch. Napr. z tohto roku to boli Mimoni. Bude Splnený vianočný sen pokračovať aj na rok? Nie je plánované ukončenie tohto projektu. Verím, že tento projekt bude mať desiatky ďalších Splnených vianočných snov.    

    24. decembra 2015 23:40
  • Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    O blížiacich Vianociach a krásnych tradíciách v Detve sme sa porozprávali s Milkou Sekerešovou z Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča. V čom sú detvianske Vianoce výnimočné? Sú  ako všetky Vianoce výnimočné,  na Slovensku či za jeho hranicami. Sú to sviatky rodinného pokoja, dobrosrdečnosti. V tie dni sme akýsi lepší, priateľskejší. Výnimočné sú preto, lebo ešte stále tu pretrvávajú pochôdzky betlehemcov a to horníckych a dolníckych, čo je v 21. storočí chvályhodné, v tomto smere Podpoľanie patrí k raritám na Slovensku. Stále sa traduje chodenie s kandičkou  na vodu z potoka, keď zvony zvonia o 18,00 hod. pred štedrou večerou. Je detviansky spevník vianočných piesni originálny? Nemôžem povedať na 100%.  Podľa mojich poznatkov v roku 1924 detviansky dekan Ján Štrbáň napísal texty týchto piesní a Martin Valent to znotoval. Myslím si, že aj pieseň „Ej, Martin či čuješ“ o tom hovorí, lebo to vraj robili do bieleho rána. Čo pre Vás znamená polnočná omša? Vianoce bez nej si  neviem predstaviť. Nádherné je, keď betlehemci vchádzajú a viem si vychutnať keď pekne odohrajú trojku, potom na organe kukučku a fujaru, no a spomínané piesne Jána Štrbáňa a Martina Valenta. Neoceniteľnou súčasťou Vianoc v Detve sú betlehemci. Koľko ich v Detve bolo a máme dodnes? To neviem povedať koľko ich bolo a som predovšetkým rada, že táto ľudová hra sa v Detve zachovala dodnes. Z ošúchaných papierikov sa to učia generácie. Teší ma, že aj tieto Vianoce 2015 nám spríjemnia sviatky. Dnes sú priamo v Detve hornícki a dolnícki. Ako prebieha príprava betlehemcov na Vianoce? Za mojich mladých čias sme chodili zdobiť betlehemčeky (lepili sme sväté obrázky, pozlátko, anjelské vlasy...), betlehemcov vždy zaúčal jeden z predošlých skúsených betlehemcov. Chlapci si pripravovali štrngalá (teraz už nie sú ani kolieska z hodiniek, keď sú digitálne a zvuk nedosahuje tú hodnotu). Samozrejme príprava  krojov. /*banner*/ V čom spočíva podstata ich vinšovania? Je to ľudová hra, ktorá hovorí o narodení Ježiša Krista. Jedno je podať rodine v príbytku príbeh a druhé je zavinšovať. Vinše sú o zdraví, šťastí, prosperite, pokoji, láske... Okrem betlehemcov sú súčasťou Vianoc aj koledníci. Betlehemci sú tiež koledníci. Všetky pochôdzkové hry sú koledníci. Chodenie s hadom, Dorotáši, na sv. Tomáša s prútikmi, na sv. Štefana šibačka.... autor: DTonline.sk      

    11. decembra 2015 20:20
  • Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Mladá Hriňovčanka vyštudovala masmediálnu komunikáciu a dnes sa venuje hlavne profesionálnemu kamerovaniu. Jej hlavným portfóliom sú svadby.   V čom je točenie svadieb iné?  Je to určite príjemná práca, kamerujem dôležité okamihy ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať zaznamenaný tento dôležitý deň, aby sa mohli k nemu vracať a spomínať. Keď vidím ako sú ľudia šťastní, napĺňa ma to neskutočnou energiou a posúva ďalej v mojej práci. Hostia prichádzajú na svadbu s víziou zabaviť sa a užiť si tento deň, preto sú tieto videá zaujímavé a veselé. Čo všetko je potrebné zo svadby zaznamenať?  Pri kamerovaní svadieb sa snažím zaznamenať každý dôležitý okamih od samotných príprav nevesty a ženícha, odobierky, obradu a zábavy. Vždy ma poteší, keď je dobrý starejší a stará sa o výborný program a hlavne zábavu, tým zabezpečí aj zaujímavejšie video, ktoré vyprodukujem. Veľakrát chodím so snúbencami kamerovať rôzne umelecké zábery do prírody alebo na hrad. Takéto snímanie obohatí celé video a pridá mu viac romantický nádych. Aké sú moderné trendy v dynamike točenia? Myslím, že každý kameraman má svoj vlastný štýl kamerovania, ale určite sleduje aj konkurenciu a snaží sa držať rôznych moderných trendov. Sama sa inšpirujem niektorými slovenskými, ale aj zahraničnými profesionálmi. V súčasnosti je moderné kratšie video, zachytenie najdôležitejších okamihov, aby to diváka nenudilo, rýchly strih, zameriavanie sa na viac detailov, prechod z rozostreného obrazu na zaostrený a na záver svadobný zostrih z celého svadobného dňa. /*banner*/ Aké zaujímavosti sa vám na svadbe už prihodili?  Každá svadba je iná, má svoje čaro, plná rôznych zaujímavostí. Bola som na svadbe, ktorá bola absolútne nezorganizovaná, vo viacerých prípadoch nikto nevedel, čo má robiť, preto sa mi aj video strihalo ťažšie. Okrem tejto svadby mám len pozitívne zážitky, stretávam veľa nových ľudí, smejeme sa, tancujeme, ja si to veľmi užívam a aj preto milujem svoju prácu. Koľko trvá spracovanie svadobného DVD - koľko je čistého natočeného času priemerne?  Všetko je to individuálne. Niektoré páry nechcú natáčanie príprav alebo umeleckých záberov, iné to naopak vyžadujú. Kamerujem všetko, čo považujem za dôležité, čiže z jednej svadby mám aj 200 videí, ktoré potom spracujem a konečné svadobné dvd má od cca 60-90 minút. Hneď po svadobnom dni sadnem za počítač a začínam strihať. Každé svadobné video som odovzdala do 7 dní od samotnej svadby. Ako dlho sa venujete točeniu, študovali ste daný odbor? Od detstva som vystupovala pred kamerou, môj ocino snímal všetky naše dôležité okamihy. Videla som v ňom vzor, takže kameru sme brali všade so sebou. Vďaka mojej vášni k médiám a kamerovaniu som začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave odbor Masmediálna komunikácia. Zdokonalila som sa vo videoprodukcii, strihu a čerpala z názorov profesorov a spolužiakov. Popri škole som kamerovala rôzne udalosti a medzi ne patrili aj svadby. Je to moja veľká vášen, a preto som sa začala profesionálne venovať kamerovaniu svadieb a rôznych podujatí. Kontaktovať a jej prácu si môžete pozrieť na: https://www.facebook.com/Lucia-Mal%C4%8Dekov%C3%A1-VIDEOPRODUKCIA-412915948894128/

    30. novembra 2015 16:08
  • Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Podpoľanec sa dožíva 40 rokov. V piatok a sobotu sa koná v športovej hale galaprogram Bohatstvo chudoby. O tomto všetko sme sa rozprávali s riaditeľom súboru PhDr. Jaroslavom Černákom. Čo znamená 40.výročie pre Podpoľanec? Podpoľanec si za tie roky vydobyl pevné miesto medzi najlepšími súbormi na Slovensku a túto latku kvality drží až do teraz. Treba sa hlavne poďakovať zakladateľom súboru a bývalým vedúcim súboru: Jozef Kulišiak, Pavel Gažo, Jozef Lapin, Dušan Gelieň, manželia Šulekovci a mnohým ďalším za odvedenú prácu, ktorú za tie roky svojho vedenia odviedli. Poďakovanie patrí aj aktuálnemu vedeniu súboru: Roman Malatinec, Ján Matuška, Ján Sekereš, Jaroslav Černák, ktorí spolu pripravujú už druhé výročie Podpoľanca. Som nesmierne rád, že Podpoľanec už 40 rokov prezentuje na vysokej umeleckej úrovni podpoliansky folklór doma a v zahraničí. Vedeniu súboru a súboristom je cťou byť článkom Podpoľanca a šíriteľom nášho krásneho folklóru. Kde všade v zahraničí vystupoval Podpoľanec? Sú to hlavne európske štáty, najčastejšie naše susedné štáty, ale navštívili sme aj Áziu, konkrétne Južnú Kóreu. Na rok 2016 chystáme prekvapenie, ale dopredu nebudem nič prezrádzať. Koľko členov súboru má aktuálne FS Podpoľanec? Aktuálne má súbor okolo 50 stálych členov, veľa súboristov dochádza zo širokého okolia, najviac ich máme z mesta Hriňová. Členovia sú podelení do hudobnej, tanečnej a speváckej zložky. V súbore máme aj inštrumentalistov - heligónka, fujara, píšťala, podľa potreby pozývame na vystúpenia aj externých inštrumentalistov. Čoskoro tu máme galaprogram, načo sa môžu ľudia tešiť? Výročný galaprogram bude odprezentovaný počas dvoch dní: 20. a 21.november. Program bude trvať cca 2 hodiny, v ktorom sa predstavia hlavne aktuálne zložky súboru, ale svoj výkon predvedú aj seniori, ktorí tancovali v súbore po minulé roky a ľudová hudba Duľovec. Základom programu budú nové choreografie umeleckého vedúceho Romana Malatinca, uvidíme však aj najlepšiu tvorbu Jozefa Kulišiaka a choreografiu Jána Michálika. Verte, že je sa na čo tešiť. Akú budúcnosť má FS Podpoľanec? Ak bude mať FS Podpoľanec kvalitné podmienky pre svoju činnosť, bude aj naďalej prezentovať svojrázny, atraktívny podpoliansky folklór na Slovensku a v zahraničí. Po výročí súbor nebude oddychovať, ale hneď sa presunie do nahrávacieho štúdia, kde sa bude nahrávať CD nosič FS Podpoľanca. CD by sa malo začať predávať začiatkom budúceho roka 2016. Vo februári nás čaká sústredenie na Detvianskej Hute, kde sa pripraví program, ktorý sa bude prezentovať na vystúpeniach v roku 2016. autorský článo DTonline.sk

    17. novembra 2015 19:12
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Šufliarsky je fenomé...

    Ján Šufliarsky je fenoménom v detvianskej politike. Do prvej funkcie sa dostal ešte za VPN (Verejnosť proti násiliu) v marci 1990, keď sa stal tajomníkom MNV v Detve. Začiatok svojej politickej kariéry spojil s osobou Vladimíra Mečiara. Bol vysokopostaveným regionálnym členom HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), v rokoch 1996 – 1998 prednostom Okresného úradu v Detve. Bolo to v čase, keď Mečiarova tretia vláda spôsobila množstvo škandálov: divoká a zločinná privatizácia, keď štátne majetky a podniky dostali len ľudia blízky HZDS, únos syna prezidenta Michala Kováča, vražda policajta Róberta Remiáša, kauza odobratia mandátu poslancovi Františkovi Gauliederovi. Šufliarský aj po všetkých týchto škandáloch bol naďalej členom HZDS. V roku 1998 sa postavil proti „nadriadenému“ v regionálnych zložkách HZDS – primátorovi Jozefovi Krnáčovi. Voľby vyhral a v júni 1999 sa stal primátorom. Je ním až doteraz. Od roku 2010 však jeho volebná podpora pomaly, ale isto klesá. Predvolebná kampaň v roku 2010 bola vybičovaná. Proti Jánovi Šufliarskému sa postavil prednosta vtedajší MsÚ Pavel Lalík. Ten mal navyše aj podporu vtedy v regióne veľmi silnej strany SMER-SD. Práve v tomto období sa pravou rukou detvianskeho primátora stal podnikateľ Ján Šiandor. Voľby skončili pre Jána Šufliarského víťazne. Pri volebnej účasti 48,49 % získal 3912 hlasov. Jeho hlavný súper Pavel Lalík získal 1082 hlasov. /*banner*/ Voľby v roku 2014 znamenali po štvorročnom spoluvládnutí s Jánom Šiandorom výrazný prepad. Kým v roku 2010 získal Ján Šufliarský 3912 hlasov, vo voľbách v roku 2014 to bolo 2719. Pokles hlasov bol výrazný, až o 1193 hlasov. Hlavným súperom primátora bol poslanec a podnikateľ v IT Roman Vrťo. Získal 1865 hlasov. Volebná účasť bola 42,7 %. Vo voľbách v roku 2018 opäť vyhral Ján Šufliarský, celkovo po šiestykrát. Voľby významným spôsobom v prospech víťaza (či už zamárne alebo nie, nech každý posúdi sám) ovplyvnili blogy Radovana Bránika. Ján Šufliarský zaznamenal aj v nich pokles hlasov, ale bol omnoho miernejší – za 4 roky stratil 159 hlasov. Získal 2560 hlasov. Jeho dvaja vážni protikandidáti Ján Sekereš a Branislav Baran mali spolu 2232 hlasov. Volebná účasť bola 48,7 %. SUMARIZÁCIA: 2010 Ján Šufliarský 3912 hlasov – ostatní kandidáti 1913 hlasov 2014 Ján Šufliarský 2719 hlasov – ostatní kandidáti 2426 hlasov 2018 Ján Šufliarský 2560 hlasov – ostatní kandidáti 2232 hlasov Keď sa pozrieme na uvedené výsledky analyticky, tak vidíme, že rapídny pokles volebnej podpory Jána Šufliarského bol viditeľný práve počas spoluvládnutia s Jánom Šiandorom. Aj terajšie volebné obdobie 2018 – 2022 je Ján Šiandor viceprimátorom Jána Šufliarského, a tým jeho pravou rukou. Čo to spraví s volebnou podporou detvianskeho primátora o 4 roky je otázne, ale predpoklad je trvalý pokles.  Ľudia budú čoraz viac túžiť po zmene, čo je prirodzené. Netreba hneď za tým vidieť "mafiu" a nekalosti. Je to bežný sociologický jav. Dokazuje to aj to, že od roku 2010 Šufliarskeho volebná podpora pravidelne klesá. Jánovi Šufliarskemu vždy pomohlo to, že opoziční kandidáti sa nikdy nevedeli dohodnúť a ich hlasy sa  následne roztrieštili. Navyše, spojenie kandidátov väčšinou znamená aj synergiu, čiže nárast počtu hlasov. Netreba zabúdať ani na to, že k urnám v Detve chodí len necelá polovica obyvateľov. Práve tá časť, ktorá nechodí voliť je otáznou, či by volila súčasného primátora znovu, alebo zmenu. text: PhDr. Jozef Pavlov 

  • #ALL FOR JAN

    Na pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Zlo nesmie nikdy vyhrať! Nezabudneme na Vašu obeť! DTonline.sk

  • Za rok a pol odišlo ...

    Viacerí občania si kladú otázku, či stojí Mestský úrad v Detve pred kolapsom. Kvôli pracovnej atmosfére, spôsobom prednostu MsÚ v Detve Štefana Slemenského a platovým podmienkam zamestnanci mesta húfne opúšťajú detviansky magistrát.  Nespokojní zamestnanci, ktorým kvôli pracovným vyhrážkam udržujeme anonymitu nám zaslali do redakcie prosbu o zvernenie informácie o ich platoch: https://dtonline.sk/clanok/zamestnanci-msu-v-detve-sa-buria-proti-primatorovi-a-prednostovi. V rámci plnej objektivity sme oslovili prednostu MsÚ, aby sa vyjadril. Svoju možnosť nevyužil, neodpísal na mail, ani nedvíhal telefonáty. https://dtonline.sk/clanok/prednosta-msu-v-detve-odmietol-pre-dtonline-sk-odpovedat-o-platoch-zamestnancov. Reakciu zverejnil len webovom sídle mesta a na stránke viceprimátora Jána Šiandora DTinfo. Zaujímavé je to, že nespokojnosť zamestnancov sa portál pána Šiandora snaží odbiť osobným útokom na moju osobu - šéfredaktora DTonline.sk. Spor medzi vedením mesta a nespokojnými zamestnancami som nevyvolal ja, ani som ho nevyhľadával. O zverejnenie ma požiadali zamestnanci, píšem to už opakovane. Tvrdenie, že ide z mojej strany o špinavú kampaň odmietam, už nie som a opakujem, ani NEBUDEM politicky aktívny v Detve, preto je toto tvrdenie úbohé! /*banner*/ Omnoho dôležitejším faktom obrazu chodu MsÚ v Detve je, že viacerí zamestnanci opustili detviansky magistrát. Výpoveď podali: hlavná účtovníčka Gabriela Novosadová podala výpoveď k 31. januáru 2019. (mala by pracovať v MŠ v starej Detve). právnička Lenka Hriňová podala výpoveď k 31. decembru 2018 (odišla do firmy Punch) vedúci oddelenia školstva, kultúry, športu a sociálnych vecí Štefan Chlebničan podal výpoveď k 30. novembru 2018 (vo funkcii vydržal len polrok)  šofér MsÚ Jozef Lakota podal výpoveď k 31. júlu 2018 (robí pre súkromnú firmu) referentka oddelenia výstavby Soňa Chrastinová podala výpoveď k 30. aprílu 2018 (v prípade jej výpovede Š. Slemenský na MsZ verejne klamal, že odišla kvôli lepším platovým podmienkam, a nie kvôli zlej pracovnej atmosfére do súkromnej sféry. Soňa Chrastinová pracuje na tej istej pozícii, ale na MsÚ vo Zvolene, ktorý na rozdiel od detvianskeho funguje - http://urad.zvolen.sk/odbor-vystavby-zivotneho-prostredia-a-dopravy.phtml?id3=101654 vedúca oddelenia školstva, kultúry, športu a sociálnych vecí Margita Gajdošová podala výpoveď k 31. marcu 2018 (dlhodobo boli známe jej zlé pracovné vzťahy s prednostom MsÚ. Posledné zasadnutia MsZ demonštratívne nesedela pri ostatných zamestnancoch. Vrátila sa na pozíciu riaditeľku ZŠ A .Vagača v Detve.)  referent dopravy Jozef Lakota podal výpoveď k 31. januáru 2018 (pri osobnom rozhovore mi potvrdil, že odišiel z MsÚ kvôli vedeniu mesta, aktuálne robí v strojárskej firme)  do dôchodku odišli: p. Anna Gondová k 30. septembru 2018 p. Anna Salvová  k 30. júnu 2018 p. Jozef Fašanga k 31. máju 2017 Otázka znie, na koho sa vedenie mesta a prednosta MsÚ vyhovorí za súčasný stav úradu tentokrát? Na bývalých poslancov Vrťa, Pavlova a spol.? Alebo na situáciu platového ohodnotenia v našom štáte? Alebo úsmevnejšie... špinavou predvolebnou kampaňou pred voľbami v roku 2022? Možno ma platí Soroš... text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Detvianski florbalis...

    Joxeri vstúpili do sezóny domácou divokou remízou 7:7 so Žltým Snehom Košice. Hattrickom k nej prispel Lukáš Nôta.  O deň neskôr si pred domáci priaznivcami poradili v 20 – gólovej prestrelke s Michalovcami.  Cesta na Považie Detve bodový zisk nepriniesla. Najskôr podľahli Púchovu a následne ťahali za kratší koniec aj s Dubnicou nad Váhom. Bodové suchoty z uplynulého víkendu  si DTF  vynahradilo domácimi víťazstvami nad Sabinov, na ktorom sa hattrickom podieľal Patrik Maľa a FBK RAptORs, ktorý si spod Poľany odviezol 17 – gólovú nádielku. Prehru v Skalici Podpoľanci odčinili tesnou výhrou v slovenskom Ríme. Dušičkový domáci zápas s Partizánskym ukoristili Joxeri vo svoj prospech. Dva presné zásahy do partizánskej siete zaznamenali Alek Ivan, Patrik Maľa a Vladimír Kulich. O domácej výhre proti topoľčianskym žochárom Detvania rozhodli v tretej tretine, v ktorej dvakrát skóroval Lukáš Nôta a raz Daniel Sabo s Tomášom Púpalom. Na detvianskej palubovke inkasovala Sereď 17 gólov. Hattrickom sa na presvedčivom víťazstve podieľali Ivan Zorvan, Lukáš Nôta a Andrej Melicher. Prehru proti Žltému Snehu o šesť gólov odčinili Joxeri na Zemplíne, kde domácim Michalovciam nasúkali 15 gólov. Hattrickmi sa v tomto stretnutí prezentovali Patrik Maľa, Ivan Dianiška, Ivan Zorvan a Lukáš Nôta. Domáci zápas Detvy proti Púchovu sa lámal v tretej tretine. Pod Poľanou sa z výhry nakoniec radovalo hosťujúce FBK. Detvania v poslednou zápase starého roka triumfovali nad Dubnicou nad Váhom. Do nového roka vstúpili Joxeri prehrou v Sabinove a o deň neskôr ťahali za kratší koniec aj na palubovke FBK RAptORs. Proti Skaličanom pred vlastnými priaznivcami vybojovalo DTF remízu 4:4. Zápas s Trnavou holopupkárom nevyšiel, podľahli jej rozdielom triedy. Ani štyri góly Vladimíra Michálika nestačili detvianskym florbalistom na výhru Topoľčanoch. V Seredi však už Joxeri bodovali naplno. Piatimi gólmi sa zaskvel ich kapitán Martin Chamula. DFT sa zo základnou časťou rozlúčilo prehrou v Partizánskom. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Žltý Sneh Košice 22 18 2 2 174:107 56 2. FBK Púchov 22 16 3 3 211:111 51 3. FBC 11 Trnava 22 16 1 5 148:88 49 4. FBC Skalica 22 11 4 7 179:123 37 5. DTF team Detva Joxers 22 10 2 10 166:120 32 6. FbO Žochár Topoľčany 22 10 1 11 135:141 31 7. FBK Harvard Partizánske 22 10 0 12 138:146 30 8. ŠK Victory Stars Nová Dubnica 22 9 2 11 127:138 29 9. FBK Predator Sabinov 22 8 3 11 133:134 27 10. FBK RAptORs 22 8 1 13 125:176 25 11. Eastern Wings Michalovce 22 5 0 17 126:218 15 12. ICE Players Sereď 22 1 1 20 81:241 4 ŠTVRŤFINÁLOVÉ DVOJICE Žltý sneh Košice (1) – FBK Harvard Partizánske (7) FBK Púchov (2) – ŠK Victory Stars Nová Dubnica (8) FBC 11 Trnava (3) – FbO Žochár Topoľčany (6) FBC Skalica (4) – DTF team Detva Joxers (5) text: Milan Belko

  • Pod Poľanou mrazivo,...

    Na detvianskom zimnom štadióne sa počas víkendu 26 – 27. januára 2019 uskutočnili preteky v krasokorčuľovaní zaradené do série pretekov Slovenského pohára. Na  5. ročníku Poľana Cupu predviedlo  svoje súťažné jazdy 130 pretekárov z 20 klubov z celého Slovenska. Súťažilo sa v 16  kategóriách od IK, basic až po seniorky.  Mrazivá sobota, keď teplota dosahovala -16 stupňov celzia , ovplyvnila aj atmosféru na štadióne , keď súťažiaci museli siahnuť na dno svojich síl . Predstavilo sa  10 pretekárok z domáceho  Kraso klubu Detva pod vedením trénerky Kataríny Dubanskej, vrátane novej posily zo Zvolena, druhej nebol umožnený štart z prestupových dôvodov.  Vybojovali pre klub dve medailové umiestnenia - v kategórii Mladšie žiačky A už tradične získala zlato Lucia Jacková a  v kategórii Nádeje 9  striebro Lívia Chalupská. /*banner*/ Pretekárky domáceho klubu a ich umiestnenia vo svojich kategóriách: Staršie žiačky A : Veronika Jacková, (6)Adela Liptáková(7) Mladšie žiačky A : Lucia Jacková (1) , Lucia Šuleková(12) Dominika Strečková(13) Alexandra Ďuricová(16) Mladšie žiačky B: Sofia Kubincová (4), Emma Hanáčeková(6) Nádeje 9: Lívia Chalupská (2), Barbora Jacková (11) IK Silver staršie : Diana Muráňová (4)   Veľmi by nám pomohla aspoň čiastočná rekonštrukcia šatní a chodieb, čo sa týka vykurovania. Domáce dievčatá sú zvyknuté , no pre    návštevníkov podujatia, rozhodcov  a trénerov, ktorí na štadióne trávia celý deň, je to zaťažkávacia skúška.   Ďakujeme mestu za ľadové hodiny, na ktorých môžeme trénovať,        sponzorom, podporovateľom  a hlavne našim fanúšikom. Kraso klub Detva  

  • HOKEJ: So Zvolenom s...

    Detvianski hokejisti pod Pustým hradom vybojovali bod. HKM Zvolen – HC 07 Detva 3:2 po predĺžení (0:2, 1:0, 1:0, 1:0) Góly: 27. Handlovský (Vandas, Špirko), 47. Obdržálek (Kytnár, Mich. Chovan), 65. Handlovský (Kytnár, Špirka) – 6. Žilka (V. Fekiač, Hodgson), 17. Murček (Ščurko, Hraško) Strely: 32-22 / Vylúčenia: 10-7 / Presilovky: 2-0 / Oslabenia: 2-0 / Rozhodovali: Lokšík, Müllner – Konc, Výleta – Neuzer Zostavy Zvolen: Skapski – Pöyhönen, Fraser, Ulrych, Zeleňák, Drgoň, M. Roman, D. Růžička – Vandas, Kytnár, Handlovský – Chlepčok, Mich. Chovan, Obdržálek – Mitchell, Špirko, Šišovský – Halama, Petráš, Andrisík Detva: Zalivin – Mar. Chovan, Betker, Sládok, Hraško, F. Fekiač, Golian, D. Jendroľ, Gachulinec – Ščurko, Murček, Král – Hodgson, Gašpar, Pulščák – M. Surový, P. Valent, Mat. Chovan V 6. minúte sa k odrazenému puku dostal hosťujúci Jakub Žilka, ktorý strelou z otočky otvoril skóre. Zaváhanie domácich potrestal v 17. minúte Michal Murček, keď sa smeroval úplne sám na zvolenského brankára a blafákom navýšil detvianske vedenie. Vandas posunul v 27. minúte puk voľného Lukášovi Handlovskému, ktorý prestrelil hosťujúceho Zalivina. Vyrovnanie rytierov prišlo pri hre v početnej prevahe. V 47. minúte strela príklepom v podaní Petra Obdržálka skončila v bráne. Keďže do konca riadnej hracej doby gól nepadol nasledovalo predĺženie. V ňom rozhodol o zvolenskom víťazstve v 65. minúte druhým presný zásahom, tentoraz v presilovke Lukáš Handlovský.  /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Andrej Podkonický (tréner Zvolena): „My sme nezačali zle, mali sme tam dve šance pred odkrytou bránkou, ale nedali sme z nich góly. Detva potom bola iniciatívnejšia, rýchlejšia, agresívnejšia a dala dva góly. V obrane sme mali zmätky, čo dostalo hostí na koňa. Až v druhej tretine sme hrali svoj hokej, vytvorili sme si množstvo šancí, no dali sme iba jeden gól. Tlak bol však z našej strany veľký, rovnako aj v tretej tretiny, no dnes sme vyrobili veľmi veľa faulov, najmä na konci zápasu a to nás pribrzdilo. Musím pochváliť chalanov, že ubránili veľmi veľa oslabení a chytal aj Skapski veľmi dobre. Som rád, že sme v predĺžení využili presilovku a získali aspoň dva body.“ Josef Turek (tréner Detvy): „Vyšiel nám vstup do zápasu. Prvú tretinu sme vyhrali 2:0, boli sme v nej lepší. V druhej tretine súper zvýšil obrátky, boli sme pod veľkým tlakom, podržal nás gólman. Ustáli sme veľa príležitostí súpera, inkasovali sme iba jedenkrát, čo bolo dôležité pre vývoj celého zápasu z hľadiska zisku bodu. Aj v tretej tretine sme boli pod tlakom, ale dobre sme si rozoberali hráčov súpera, škoda len faulu, po ktorom domáci vyrovnali. Mrzia nás následne nevyužité presilovky ku koncu riadneho hracieho času a na začiatku predĺženia. Súper naopak využil poslednú početnú výhodu a vyhral. Odohrali sme však dobrý zápas s dobre rozbehnutým lídrom súťaže.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hkm-zvolen/udalost/13192-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Banská Bystrica 46 26 5 5 10 157:110 93 2. Zvolen 46 25 6 5 10 156:102 92 3. Košice 46 26 2 5 12 153:107 87 4. Poprad 46 24 6 2 14 136:117 86 5. Nitra 46 24 5 3 14 173:116 85 6. Nové Zámky 46 21 4 4 17 119:111 75 7. Trenčín 46 21 4 3 18 117:109 74 8. Miškovec 46 18 5 5 17 122:126 69 9. Budapešť 46 14 3 6 23 134:158 54 10. Detva 46 14 3 6 23 122:152 54 11. Liptovský Mikuláš 46 14 2 3 27 112:142 49 12. Žilina 46 8 7 3 28 121:174 41   Slovensko 20 24 0 0 2 22 30:128 2 Stav tabuľky k 18. januáru 2019

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3