s DTonline.sk

Rozhovor

  • Juraj Bódi: Treba povedať aj "B"

    Juraj Bódi: Treba povedať aj "B"

    Poslanec MsZ v Detve Juraj Bódi požiadal DTonline.sk o zverejnenie nasledovnej správy. (reakcia na článok uverejnený v mesačníku „Detvianske noviny“ dňa 26.1.2017) V ostatnom čísle mestských novín bol uverejnený článok primátora mesta J.Šufliarského,   pod názvom „Mesto prišlo o tepelné rozvody proti vôli primátora a občanov“, v ktorom popísal situáciu okolo tepelných rozvodov a vyslovil nespokojnosť s hlasovaním poslancov MsZ, ktorí „zabránili“ spätnému vzatiu tepelných rozvodov do majetku mesta. Článok je jednostranný, neúplný a zavádzajúci. Vo svojej reakcii chcem uviesť niekoľko skutočností, ktoré ozrejmujú konanie časti poslaneckého zboru. V článku chýba jedna základná a veľmi dôležitá informácia – mesto Detva je 1/3 vlastníkom spoločnosti Bytes !!! To znamená, že mesto je tretinovým vlastníkom nielen spomínaných tepelných rozvodov, ale i nového zdroja tepla a malo, má a bude mať, na základe spoločenskej zmluvy spoločnosti Bytes, dostatok možností na kontrolu ceny tepla a ovplyvňovanie rozvojových zámerov spoločnosti t.j. i na rekonštrukciu rozvodov tepla. Ďalšia absentujúca, nemenej dôležitá informácia je tá, že spoločnosť Bytes zrekonštruovala  a vybudovala nové rozvody približne v rozsahu 50% celkovej dĺžky rozvodov tepla v meste. Ak by mesto trvalo na odstúpení od zmluvy a požadovalo navrátenie rozvodov do majetku mesta, muselo by riešiť finančné vyrovnanie za vynaložené náklady na realizovanú  rekonštrukciu rozvodov vo výške niekoľkých stotisíc € a to z rozpočtu mesta a na úkor jeho rozvojových zámerov. V poslednom odseku p.primátor píše, že „...urobil som všetko preto, aby rozvody tepla zostali majetkom mesta a jeho obyvateľov...“. Pozorný čitateľ si však nemohol nevšimnúť, že v úvodnej časti článku je uvedené, že získané tepelné rozvody Bytes s.r.o. zrekonštruuje na vlastné náklady do 31.12.2012. Natíska sa otázka, či naozaj p.primátor urobil všetko, keď mesto konalo až po štyroch rokoch. Prečo neriešil tento problém už v roku 2013 resp. 2014, keď mal v zastupiteľstve pohodlnú väčšinu poslancov a jeho zástupcu mu robil v súčasnosti čelný predstaviteľ petičného výboru okolo tepla. Na moju otázku na rokovaní zastupiteľstva – koľkokrát mesto písomne upozornilo spoločnosť Bytes o neplnení si povinnosti ohľadne rekonštrukcie rozvodov , odpoveďou bolo mlčanie a rovnako ani na rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti, kde mesto zastupuje p.primátor, sa tento problém od 1.1.2013 neriešil. /*banner*/ Nakoniec, aj takéto rýchle konanie, po štyroch rokoch, by sa dalo akceptovať a podporiť, keby prevzatie rozvodov do majetku mesta malo zmysel a bolo by pre mesto a hlavne jeho obyvateľov prínosom. Opak je pravdou. Vzatie rozvodov späť a ich opätovné prenajatie Bytesu by mohlo cenu tepla jedine zvýšiťa otázne je, či by druhý spoločník Bytesu s prenájmom súhlasil. Mesto nemá kapacity na údržbu rozvodov a na opravy ich prípadných havárií. Nechcem si ani predstaviť situáciu, ak by rozvody po 1.1.2017 prešli do majetku mesta a v silných mrazoch by došlo k havárii a k prerušeniu dodávky tepla do niektorého bytového domu alebo školského zariadenia. Mesto na prevzatie rozvodov, po akejkoľvek stránke (odbornej, technickej, legislatívnej), nebolo a nie je absolútne pripravené. Takáto alternatíva nebola v plánoch mesta a MsZ o tom nerokovalo. V súčasnej dobe sú bytové domy napojené na moderný centrálny tepelný zdroj na obnoviteľné zdroje tepla (štiepka, slama), pričom do tepelného systému pristupuje teplo z bioplynovej stanice a podľa potreby (silné mrazy) z plynových kotolní. Vďaka takto zrealizovanému projektu ktorý odborníci, aj zahraniční, vysoko hodnotia, odoberajú domácnosti teplo za primeranú cenu, ktorá je jedna z najnižších v porovnaní s mestami v širokom okolí (Hriňová, ZV, LC, BB, ZH, VK, KA, ZC...). Čo je potrebné ešte urobiť?  Dokončiť rekonštrukciu tepelných rozvodov. Na to by malo mesto, ako spoločník Bytesu klásť dôraz.  Zrekonštruované tepelné rozvody umožnia bezproblémovú dodávku tepla, bez nadnormatívnych strát, pri jeho stabilnej cene. Veľkou príležitosťou sú finančné zdroje z EÚ, ktorých úspešným využitím by sa pokryla veľká časť nákladov na rekonštrukciu. Mesto Detva má jedinečné postavenie pri zabezpečovaní dodávky tepla pre svojich obyvateľov. Je spolumajiteľom spoločnosti, ktorá túto službu v meste poskytuje. Povinnosťou mesta je využiť toto svoje postavenie v prospech obyvateľov, ale zároveň sa musí správať ako zodpovedný a seriózny spoločník. RNDr. Juraj Bódi, poslanec MsZ foto: TASR - Vladimír Benko

    20. februára 2017 14:53
  • Radim Chamula: S umiestnením nie sme spokojní, hlavný cieľ sme však splnili

    Radim Chamula: S umiestnením nie sme spokojní, hlavný cieľ sme však splnili

    O základnej časti z pohľadu Joxerov, ale aj ich plánoch v play – off sme sa porozprávali s Radimom Chamulom. So ziskom 21 bodov ste po základnej časti 1. florbalovej ligy obsadili 7. miesto. Ste s umiestnením spokojní ? S umiestnením nie sme spokojní. Chceli sme skončiť do 4-5 miesta. Hlavný cieľ sme však splnili, to bol postup do play-off. Kto pred sezónou káder opustil a kto naopak do neho pribudol ? Pred touto sezónou odišli z tímu Rasťo Sádovský, Miloš Hupian a brankár Erik Halaj. Naopak do tímu pribudli mladí chalani, ktorí ešte minulú sezónu hrali za dorast. Zápasy v tomto ročníku absolvovali: Dominik Moravčík, Alek Ivan, Andrej Melicher a Kristián Bršel. Na hosťovaní máme tento rok Jána Blahutu z FBC Slovan Rimavská  Sobota a Jiřího Reslera z 1.FBC Zvolen. Pri svojej brankárskej premiére si Patrik Nôta na palubovke Piešťan udržal čisté konto. Prečo sa v tom zápase postavil do brány práve on ? V tíme máme momentálne dvoch brankárov a keďže obidvaja pracujú na smeny práve proti Piešťanom nastala situácia, že sa ani jednému nedalo uvolniť z práce. Patrik je bývalý hokejový brankár, takže voľba padla na neho. Vo florbale je ťažké postaviť sa bez praxe do brány, ale s pomocou spoluhráčov to Paťo zvládol super. Nakoniec s toho bolo čisté konto, čo nás samozrejme potešilo. V prípade, že sa opäť stane podobná situácia, vieme ako to riešiť. V tíme máte troch najtrestanejších hráčov po základnej časti. Čím je táto negatívna štatistika zapríčinená ? Za čo sa vo florbale udeľuje červená karta ? To je ťažká otázka. My Detvanci máme radi tvrdšiu hru. Na Slovensku sú dosť veľké rozdiely medzi výkonmi rozhodcov. Niektorí pískajú všetko, iní naopak nechávajú viac plynúť hru. Potom sa stane, že sme pri určitých rozhodcoch často vylučovaní. Samozrejme ako v každom športe, aj u nás pracujú emócie a vo florbale sa trestá prakticky všetko. A červená karta sa rozdeľuje do troch kategórií. Od strkania, cez nadávky až po napadnutia. Všetko je na posúdení rozhodcu. V poslednom zápase základnej časti ste uhrali remízu s vašim štvrťfinálovým súperom. Nebolo by podľa vás lepšie, aby sa aj zápasy v základnej časti rozhodovali v predĺžení resp. samostatných nájazdoch ? V extralige sa hrá systémom: za víťazstvo sú 3 body, víťazstvo po predĺžení resp. nájazdoch 2 a prehra po predĺžení 1. U nás v 1. lige sú za víťazstvo 2 a za remízu 1. Nevieme prečo je to v 1. lige tak, ale určite by to bolo lepšie hrať aj s predĺžením resp. nájazdmi. V dlhodobej súťaži každý bod navyše môže byť dôležitý. /*banner*/ Priblížili by ste naším čitateľom ako prebieha zostavovanie vyraďovacieho pavúka ? Na Slovensku sa vo florbale zaviedol systém vyberania si súperov pre play-off. Prví traja po základnej časti si postupne od prvého po tretieho vyberú súpera z miest 4-8 po základnej časti. Vašim súperom vo štvrťfinále bude Trnava, ktorá vám v minulej sezóne vystavila v semifinále stopku. S akými ambíciami vstupujete do vyraďovacej fázy? Trnava je ťažký súper. Hrajú dosť defenzívny florbal, doslova postavia pred bránu autobus. Vtedy sa ťažko dostáva do streleckých príležitostí. Príkladom môže byť aj posledný zápas, kedy sme zavreli Trnavu v ich tretine, ale dokázali sme sa presadiť strelecky len raz. Proti Trnave sme odohrali všetko vyrovnané zápasy, takže bude to ťažká séria. Trnava je favorit, ale my sa chceme pobiť o postup. Máme im čo vracať. Kedy play – off začína ? Budete organizovať výjazd do Trnavy ? V ktoré dni sa na vás môžu tešiť domáci priaznivci ? Prvé zápasy play-off odohráme 25. a 26. februára v Trnave a odvety sú naplánované 4.  o 18:00 a 5. marca o 15:00 v športovej hale Detve. O všetkom Vás budeme včas informovať. Vypomôže mužstvu vo vyraďovacej časti aj Ivan Zorvan alebo sa bude sústrediť len na HC 07 Orin Detva ? Zoro je náš najlepší hráč. Vždy keď hrá, ide aj výkon ostatných hráčov hore. Vtedy stúpa aj sila tímu. Samozrejme rešpektujeme, že je v prvom rade hokejista a za Medvede odvádza super robotu. My fandíme Zorovi a Medveďom, nech sa im darí a najlepšie, keby zdolali svojho súpera v čo najkratšom čase. Vtedy by mohol pomôcť aj nám na pár zápasov. Bolo by výborné, keby sa obom tímom podarilo Trnavčanom ukončiť sezóny. Činnosť florbalového klubu je spolufinancovaná z rozpočtu mesta Detva. Sponzori: Orin, Geostav, TMJ stav, Espol, Slavia, Florbal4u.com, NetSpace.

    19. februára 2017 15:40
  • Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    27. januára si pripomíname Medzinárodný deň holokaustu. Porozprávali sme sa s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom o holokauste v Detve. Prečo sa venujete holokaustu? Ako historik sa venujem najmä slovenským dejinám v prvej polovici 20. storočia (1918-1945), s dôrazom na 1. Slovenskú republiku. V rámci tejto témy sa venujem výskumu politických dejín, nacisticko-gardistickým zločinom a holokaustu. Všeobecne aj regionálnym dejinám obcí a regiónu v 20. storočí. Holokaustu sa venujem preto, že je to obrovské memento pre všetky generácie po roku 1945. V tomto období sa človek stal číslom a život stratil akúkoľvek hodnotu – nie len u Židov, ale u civilistov v okupovanej Európe všeobecne. Samotný holokaust sa netýka len Židov, ale všetkých, ktorých vládne režimy označili za kategóriu občanov 2 triedy, bez nároku na ľudské práva, neskôr na život vôbec. Zároveň ako Slovák a katolík cítim určité zadosťučinenie, keď znovu odhalím a zaznamenám smutné osudy našich židovských spoluobčanov.   Odkiaľ sa v Detve Židia vzali? Diaspóru, čiže rozptyl Židov do celého sveta zapríčinilo kruté potlačenie židovského povstania Rimanmi v I. storočí po Kristovi. Židia sa rozutekali a v každom kúte sveta založili svoje komunity. Prví Židia na našom území boli už počas výpadov cisára Marca Aurelia, kde boli súčasťou rímskych légií, resp. tu pôsobili ako obchodníci. Čiže žili tu resp. sa tu nachádzali celé stáročia. Svojim spôsobom tu boli skôr než Slováci (resp. predkovia Slovákov Slovieni), pretože pohyb Slovanov z priestoru Wisla – Dneper sa začal až v 5 - 6. storočí po Kristovi. Prví Židia prišli do Detvy po roku 1848. Dovtedy mali zákaz obývať okolie banských miest v okruhu sedem míľ.  Ich expanziu a usídľovaniu sa bránili hlavne bohaté mestá a nemecká obchodnícka komunita, ktoré sa obávali židovského obchodného umenia, ale i šmeliny. Karol Anton Medvecký píše, že prvým Židom v Detve bol istý Gutfreind. Ja som avšak našiel ako prvého zdokladovaného Žida Ladislava Kohna, ktorý sa mal v Detve usadiť v roku 1850. Židovská komunita mala na prelome 19. a 20. storočia približne 100 členov (v tomto čase bola postavená aj synagóga, mali tu aj židovskú školu), potom jej počet postupne klesal. Hlavným dôvodom poklesu bola slabá ekonomická sila regiónu. Prečo majú Židia nemecké mená? Je to častá otázka. Koncom 18. storočia im cisár Jozef II. prikázal, aby si mená zmenili na nemecké ekvivalenty. Súviselo to s Jozefovým zámerom spraviť s nemčiny štátny úradný jazyk, čo v mnohonárodnostnej monarchii malo zmysel. Tento zámer sa mu však nepodaril, ale Židom ostali nemecké mená: ten čo ľúbil Boha sa nazval Gottlieb, Kohen (kňaz) sa stal Kohnom a podobne. Prečo Židov v priebehu storočí  tak veľmi nenávideli? Je potrebné rozlišovať náboženskú a etnickú nenávisť, no aj závisť. Židia si svojim spôsobom života sami veľakrát vyrobili nepriateľov. Žili v uzavretých komunitách – v ghettách, čím sa nedokázali asimilovať s väčšinou a tu vzniklo mnoho sporov. Ľudia čo nepoznajú, toho sa boja. Veľa zla narobilo aj krčmárske remeslo. Mnohí, aj kopa Detvanov prepili v židovskej krčme celé majetky. No nik nenútil opilcov celý svoj majetok prepiť – ani židovský krčmár. Bolo to o slobodnej vôli. Je teda jasné, že tí čo prišli o majetok kvôli vlastnej vine nemali dobré slovo na Židov vo všeobecnosti. Žiaľ, tak ako aj v iných národoch – a to je nemenné, sa nájdu jedinci, ktorí sa naozaj dopustili krívd a intrigami a podvodmi pripravili iných o majetok. To je odsúdenia hodné. Problematické bolo aj to, že Židia sa často etnicky – národnostne hlásili za Nemcov, v Uhorsku najmä za Maďarov. Bolo to najmä v čase maďarizácie, kedy sa Židia dobrovoľne asimilovali a prijali myšlienku, že sú Maďari. Treba sa zamyslieť, prečo to spravili, Keďže nemali vlastný štát, všade boli menšinou. A ak sa v krajine spustil proces – ako bola u nás maďarizácia, bolo jasné, že sa podrobili, len aby nemali problémy ako mnohokrát v dejinách – ako neakceptovaná menšina. Preto sa dobrovoľne stali Maďarmi. To bolo v očiach národne orientovaných ľudí vnímané kriticky. Tento ak kritizovali aj Štúrovci, neskorší predstavitelia ako Svetozár Hurban Vajanský prerástli vo vyjadreniach až do roviny antisemitizmu. V neposlednom rade čo sa týka nevraživosti voči Židom bola aj náboženská otázka. Mnoho kňazov, ale najmä jednoduchších veriacich nenávidelo Židov preto, že ukrižovali Krista. Ale zabudli asi na to, že sám Ježiš Kristus bol etnický Žid. A že prví kresťania boli židia (s malým „ž“ – myslené v zmysle veriacich), tí čo uverili, že Kristus je spasiteľ. Prečo bolo veľa lekárov, advokátov, inžinierov práve z radov Židov? Pramení to hlavne v ich kultúre. Vzdelanosť je v hodnotovom rebríčku židovského národa na poprednom mieste. Praktický dôvod je ten, že ako malý národ, žijúci v menšinovom postavení sa chce presadiť, má väčšiu motiváciu a často aj silnejšiu vôľu. No a v období tvrdej  maďarizácie mohli  študovať odborné povolania len pohodlní pre režim – čiže tí, čo sa podrobili maďarizácii. Netreba zabúdať, že veľké množstvo Židov bolo len drobnými remeselníkmi a malými obchodníkmi. Často skloňované lakomstvo bola skôr striedmosť. Málokedy zbohatla hneď jedna židovská generácia. Rodina sa stala bohatá až po 3-4 generáciách, po premyslených investíciách, po šetrení a pomalom, ale trvácnom napredovaní v podnikaní. /*banner*/ Aké boli vzťahy Detvanov s miestnymi  Židmi? Nenašiel som zmienky o problematickom spolunažívaní Židov a väčšinovej komunity v Detve.  Ak sa vyskytli drobné škriepky, išlo o malicherné susedské spory, neopätovanú lásku, či nedorozumenie. Situácia sa zhoršila po roku 1939, kedy dennodenná masívna propaganda hlásala, že Žid je úhlavný nepriateľ. Vtedy sa objavili aj rozbité okná, udávanie, nadávky – najmä od gardistov.  S čim podnikali Židia v Detve? Pre miestnu ekonomiku boli Židia naozaj dôležití, pretože ju diverzifikovali a priniesli kapitál. Zamestnávali desiatky chudobných detvianskych roľníkov a robotníkov, predávali dobytok gazdov na vzdialených trhoch, ponúkali rôzne služby a tovar. Mali potraviny, krčmy, mäsiarstvo, holičstvo, ubytovanie. Boli to široké služby, ktoré po likvidácii a arizácii chýbali v mestečku. Ľudia najviac poznajú židovskú rodinu Kohnovcov. Ako ich zastihol holokaust? Ľudia ich často volajú Kunovci, ale foneticky sa to číta „Konovci“. Išlo o najbohatšiu židovskú rodinu v Detve. Hlava rodiny, Alexander Kohn sa holokaustu nedožil, zomrel pred vojnou. No jeho manželka Frida a deti si prežili veľké utrpenie. Niektorí ušli do Veľkej Británie či Maďarska. Laco prežil, keď sa ako zberač odpadkov v roku 1942 vyhol deportácií, po Povstaní sa stal partizánom a skrýval sa na Poľane. Prežila aj Alžbeta s dcérou Maricou, no neviem doteraz akým spôsobom. Frida, s dcérou Alicou a zaťom Zigmundom bola brutálne zavraždená (pred tým mučená) v lesíku Borinky pri Kováčovej – strelou do tyla z pištole. Skončili spolu v hrobe kde sa našlo po exhumácii vyše 100 obetí.   Zasiahli protižidovské zákony a deportácie aj miestnu komunitu? Všetky nariadenia, ktoré zastihli Židov na Slovensku, logicky zasiahli aj detviansku komunitu. Od roku 1939 boli každú chvíľu vydávané nezmyselné, trápne, ponižujúce a diskriminačné opatrenia. Vyvrcholili v septembri 1941 prijatím Židovského kódexu. Židia nesmeli mať rádiá, zobrali im vodičské preukazy, cestovné pasy, peniaze na účtoch im zmrazili, z verejných služieb ich vylúčili, nesmeli navštevovať kiná, parky, sedieť na lavičke, počas Vianoc nesmeli ísť dva dni von a podobne. Samozrejme, zničili alebo prebrali ich obchody, zobrali im domy a byty. Chudobnú masu potom deportovali do Poľska, kde ich v plynových komorách nacisti zabili. No a slovenská vláda ešte za každú smrť zaplatila „deportačný poplatok“ vo výške 500 ríšskych mariek. Je to najhorší zločin, ktorého sa slovenskí kolaboranti a vláda dopustili v histórii Slovenska. V Detve bolo pred deportáciou 50 Židov, z toho vyše 40 bolo odtransportovaných 7. júna 1942 zo Zvolena s ďalšími 500 Židmi z celého širšieho regiónu. Dopravení boli do oblasti Lublinu vo východnom Poľsku a tu sa ich životná cesta skončila. Najmladšou obeťou boli dve židovské deti – vo veku 4 a 6 rokov, najstaršou sedemdesiatnička Terézia Sacherová. Prežil niekto zo Židov vojnu? Prežili dve židovské deti – Pavel a Erika Weissová aj s ich mamou. Deti sa skrývali u rodiny Peničkovcov na laze Lešť. Tam prežili vojnu. Peničkovci sú nositeľmi ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje štát Izrael tým, čo zachraňovali prenasledovaných Židov. Ako som už spomínal, prežil Laco Kohn, ktorý si zmenil meno na Kunovský. Zomrel v 80. rokoch v Košiciach, má dve deti Júliu a Pavla. Osobne som nadviazal kontakt s vnukom Fridy Kohnovej, Petrom Valentinom, dnes už vyše 80 ročným lekárom žijúcim v Austrálii. Žijú aj ďalší potomkovia Fridy Kohnovej – vyše 90 ročná Marica a taktiež deväťdesiatnik Ivan Tandlich, dnes Tesár, profesor v Prahe. O iných preživších neviem. Po vojne v Detve Židia nežili. Na niektorých detvianskych školách organizujete v rámci SCVČ projekt Holokaust, nesmieme zabudnúť. Predstavte nám ho. Do projektu sa zapojili okrem 1. ZŠ všetky základné školy a gymnázium. V blokoch prezentujem židovskú kultúru, holokaust v Európe a na Slovensku. Prostredníctvom Židovského kódexu analyzujeme so žiakmi zvrátenosť tohto zákona. Vďaka filmom si vieme predstaviť reálie, aj keď filmové. Žiaci na začiatku písali 100 bodový test, na konci si ho zopakujú a uvidí sa, čo sa naučili takýmto neformálnym spôsobom. Vstupný test dopadol žalostne. Deti mali v priemere zo 100 bodov sotva 15. Dokonca napísali, že rozdiel medzi Žid a žid je ten, že jedno je lakomec a druhé popol! Alebo nadpis Arbeit macht frei pri vstupe do koncentráku podľa nich znamená „Vitajte“... to nepotrebuje komentár. Najlepší z výstupného testu, čiže 40 žiakov a učitelia dejepisu absolvujú exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi.  

    27. januára 2017 16:29
  • Kto sú a odkiaľ prišli Chimenkovci?

    Kto sú a odkiaľ prišli Chimenkovci?

    O tom, že život športového fanúšika je plný neuveriteľných zážitkov vás presvedčí Jozef Laky Lakota. Povedali by ste nám pár slov o sebe? Spomeniete si na svoj prvý zápas, ktorý ste ako športový fanúšik navštívili? ,,Mám 37 rokov. Všetci ma poznajú pod prezývkou Laky, Pracujem ako kustód a vedúci mužstva pri hokejovom klube HC07 DETVA. Od mala som chodil s otcom na futbalové, volejbalové a hokejové zápasy do Detvy a môj prvý ligový zápas bol v septembri 1993 Dukla BB-ŠK Slovan BA na banskobystrických Štiavničkách." Kedy vznikli Chimenkovi ? Koľko majú v súčasnosti členov? Ako sa dá k vám dostať? ,,Chimenkovci sa začali postupne dávať dokopy v roku 2001 keď niektorí naši členovia začali hrávať futbal po okolitých dedinách tak sme ich chodili povzbudzovať a postupne sme začali chodiť fandiť aj do Detvy na futbal. V začiatkoch sme boli skôr uzavretou skupinou, ale časom sa pod názvom Chimenkovci začala označovať celá ultras scéna v Detve." Pôsobí na Podpoľaní okrem vás aj iná fanúšikovská skupina?  ,,Na Podpoľaní sme v tomto smere jedinou skupinou, ale medzi nás chodia chlapci aj z okolia ako Kriváň, Hriňová, Vígľaš - Pstruša, Slatina či Detvianska Huta." S kým máte kladné vzťahy a a s kým naopak na nože? ,,Dobré kontakty máme už vyše 20 rokov s fanúšikmi z Banskej Bystrice  keďže väčšina z nás fandí dlhé roky aj futbalovej Dukle či hokejovej Iskre a udržiavame aj dobré kontakty so zvolenskou ultras skupinou Persona non grata .Na nože sme boli ešte v časoch 1.futbalovej triedy s divákmi z Dolných Hámrov a Sielnice, neskôr z Fiľakova a so všetkými nepriateľmi našich priateľov." Ako je to s tvorbou chorea? Kde hľadáte inšpiráciu? Aké pomôcky používate pri fandení? ,,V začiatkoch našej skupiny sme robili choreo skoro na každom zápase a brali si za vzor domáce aj zahraničné ultras skupiny, ale teraz sme zleniveli a na fandenie používame len naše hlasivky a bubon." /*banner*/ Aké športy navštevujete? Chodíte aj na reprezentáciu? ,,Momentálne sme aktívni najmä na hokeji a menej už na futbale, ale boli sme už zafandiť aj na florbale. Na repre chodíme často,naši členovia boli aj na minuloročných ME vo Francúzsku aj s vlajkou." Koľko sa vás zúčastňuje na výjazdoch? ,,Výjazdov je kvôli rodinným a pracovným povinnostiam už pomenej, ale organizovali sme autobus na finále 1.ligy do Spišskej Novej Vsi a na ostatné dôležité zápasy jazdíme autami a tranzitom. Vždy sme dávali prednosť kvalite pred kvantitou a tak naše počty nikdy nebývajú veľké no aj v malom počte sa dá kvalitne zabaviť." Dvaja vaši členovia sa 5. mája 2012 zúčastnili obávaného belehradského derby medzi Partizanom a Crvenom Zvezdou. Komu ste v ňom fandili? Bol to zážitok na celý život? ,,Na derby Belehradu chodíme už od roku 2001 lebo je to jedno z najlepších derby futbalových zápasov po fanúšikovskej stránke na svete vôbec a chodíme tam ako nezávislí pozorovatelia ,lebo máme najbližšie skôr tretej fanúšikovskej sile Belehradu klubu FK RAD. Často navštevujeme aj iné fanúšikovsky atraktívne zápasy po celej Európe ako napr. v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku, Macedónsku a sú to vždy neskutočné zážitky na celý život."   Aký je váš vzťah k používaniu pyra? ,,K pyru máme veľmi kladný vzťah, no rokmi nastali v tejto oblasti veľké reštrikcie a tak ho na zápasoch už skoro vôbec nepoužívame, aby sme neškodili klubu a aj samým sebe. Pyro nie je zločin!" Ktorý zápas je pre vás najpamätnejší? ,,Na futbale patria k pamätným zápasom najmä výjazdy do okolitých dedín a mestečiek ako nezabudnuteľný vlakový výjazd na Stožok či do Kriváňa, Čierneho Balogu, Novej Bani, Pliešoviec, domáce zápasy s Dolnými Hámrami a Sielnicou a Fiľakovom. Na hokeji to boli domáce zápasy s Piešťanmi, Senicou, Novými Zámkami, Liptovským Mikulášom, Prešovom a výjazdy do Spišskej Novej Vsi, Prievidze, Brezna. Ružomberku, Bardejova." Čo by ste odkázali našim čitateľom? ,,Éra internetu a TV prenosov nepraje veľmi fandeniu a vytváraniu ultras atmosféry na štadiónoch, no v kruhu kamarátov pri dobrom pivku je vždy lepšia zábava ako sedieť doma pri onlajnoch a evysledkoch či Digi TV. Chimenkovci Forever!" Rozhovor pripravil Milan Belko

    06. januára 2017 11:37
  • Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici už 39. rokov pripravuje pre mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov zaujímavú súťaž. Všetko sa v nej krúti okolo moderovania a  moderátorov. Krajské kolo súťaže sa bude konať už tento mesiac 27. októbra 2016 v komornej sále SOS. Súťaž mladých moderátorov SÁROVA BYSTRICA je veľmi populárna medzi mladými ľuďmi na celom Slovensku. Mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov v nej dostávajú príležitosť verejne prezentovať svoje komunikačné schopnosti, rozširujú si aj svoje možnosti uplatniť sa v mediálnej oblasti. A to všetko vzniklo na pôde Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici už pred tridsiatimideviatimi rokmi. O histórii súťaže, ale aj o súčasných jej podobách sme sa porozprávali s metodikom SOS a koordinátorom SÁROVEJ BYSTRICE Marošom Krajčovičom. Tridsaťdeväť rokov je už celkom úctyhodný vek nielen v ľudskom živote, ale je celkom zaujímavý aj pre cyklické podujatie. Aké boli vlastne pohnútky a začiatky súťaže mladých moderátorov? ,,Máte pravdu, že je to veľa rokov od prvých ročníkov súťaže SÁROVA BYSTRICA. Jej začiatky boli veľmi pragmatické a súťaž, ako podujatie vtedajšieho Okresného osvetového strediska vychádzala z potreby násjť vhodné typy ľudí, ktorí by boli schopní konferovať a uvádzať osvetárske  programy. Naviac aj vtedajšie štúdio Slovenského rozhlasu hľadalo nových hlásateľov a tak vznikla spoločná myšlienka usporiadať takúto súťaž. Na veľké prekvapenie zakladateľov súťaže bol o ňu nesmierny záujem z celého Slovenska a tak vznikla myšlienka pokračovať v nej." Hovoríte, že sa hľadali spolupracovníci. Zaujímalo by nás, či zo súťaže vznikli nejaké známe tváre napr. z obrazoviek, alebo rozhlasového éteru? ,,Súťaže sa za tie roky zúčastnili stovky a stovky nielen mladých ľudí, pretože v začiatkoch neboli potrebné vekové kategórie. Tie vznikli, tiež z nevyhnutnosti až začiatkom tohto storočia. Ale pýtate sa na tváre obrazoviek, či hlasy z éteru. Samozrejme, že súťaž sa stala pre viacerých z nich odrazovým mostíkom. Napríklad známa moderátorka relácie „Zmenáreň“ v STV Eva Pribylincová súťaž vyhrala. Priamo po súťaži nastúpili na moderátorské posty v RTVS napr. Lenka Stanková (dnes redaktorka TV Markíza) alebo Gabriela Tomajková (dnes moderuje a redakčne pripravuje Tele Reginu v RTVS). Tých osobností vzniklo však viacero (Simona Simanová – STV, Dominika Hyriaková – TA3, Martin Uram, Filip Roháček – hovorca primátora mesta, Paľo Biely – Rádio Hey, Nikola Stankovianská – regionálne rádio a TV v L. Mikuláši, skúsenosti zo súťaže zúročila aj bývalá Miss Slovenska Laura Longauerová z Detvy, Jozef Pavlov – DT online a mnoho ďalších). Mnoho z bývalých účastníkov SÁROVEJ BYSTRICE dokonca v mediálnej oblasti aj podniká, mnohí moderujú rôzne podujatia a pod. Takže možnosti sa účastníkom súťaže otvárajú." /*banner*/ Hovorili ste, že z nevyhnutnosti bolo potrebné vytvoriť vekové kategórie v súťaži. Prečo? ,,Bolo to skutočne nevyhnutné najmä kvôli množstvu mladých záujemcov. Zistili sme však, že výkony pätnásť ročných sme nemohli v nijakom prípade porovnávať so staršími. Už len s ohľadom na ich bežné životné skúsenosti a vedomosti. Preto sme sa v roku 2004 rozhodli vyrovnať súťažiacim šance na úspešnú účasť a vytvorili sme dve vekové kategórie. Prvá je pre záujemcov od 15 do 18 rokov a druhá pre tých už dospelých od 19 do 25 rokov. A osvedčilo sa. Dokonca je bežné, že viaceo mladých ľudí absolvuje súťaž napr. pár krát v prvej kategórii a neskôr ju absolvuje aj v druhej kategórii a tak máme možnosť aj porovnávať ich rast, pretože súťaž nie je len a len o moderovaní." Je to súťaž v moderovaní, tak ako tomu máme rozumieť, že to nie je len o moderovaní? ,,Našim cieľom je, aby súťaž pomohla mladým ľuďom nielen predviesť sa ako moderátori, ale aby získali aj pridanú hodnotu a tou je komunikácia na verejnosti. Súťaž sprevádzajú aj prípravné semináre, kde sa účastníci dozvedia nielen to ako si svoje vystúpenie pripraviť a presvedčivo sa ním prezentovať, ale dbáme na ich vystupovaní, správnom používaní slovenčiny, správnej výslovnosti a pod. Čiže sa snažíme o to, aby  mládež získala komplexnejšiu prípravu do života. Zásady správneho vystupovania, verbálneho i nonverbálneho prejavu im môžu pomôcť nielen pri súťaži, ale aj v bežnom živote." Pri čítaní propozícií súťaže sa dozvedáme, že účastníci absolvujú nejaké súťažné disciplíny. Ktoré sú to? ,,Súťažné disciplíny sú zatiaľ štyri a vychádzajú z praxe dobrého moderátora. Štruktúra súťaže je upravená tak, že účastníci sú zaradení do tzv. štvorčlennej vysielacej zmeny, ktorá prechádza celou súťažou v simulovanom živom vysielani. V prvej disciplíne sa predstaví každý adept čítaním spravodajstva. V druhej sa predstaví ako moderátor vlastnej relácie a jeho úlohou je prispôsobiť aj výkon celej zmeny. Tretia disciplína vnáša do súťaže trocha vtipu a odľahčenia v interpretácii reklamných textov. Veľmi dôležítá je štvrtá disciplína a tou je vedenie zaujímavého rozhovoru s hosťom relácie. Takto sa nám predvedie každý súťažiaci vo viacerých polohách a odborná porota môže vidieť komplexnejší pohľad na uchádzača o post moderátora." Je to veľmi zaujímavé. Kedy sa ale uskutoční tohoročná súťaž SÁROVA BYSTRICA a čo je potrebné spraviť aby sa mladý človek mohol súťaže zúčastniť? ,,Ako som už spomínal, súťaž SÁROVA BYSTRICA je celoslovenská a predpoklad účasti vo finále, kam sa nemožno prihlásiť je, že mladý človek úspešne absolvuje krajské kolo. Pre banskobystrický kraj sa bude táto časť konať 27. októbra 2016 od 9.00 v komornej sále SOS. Je potrebné sa prihlásiť do 17.10.2016 do 15.00 zaslaním elektronickej prihlášky na adresu mkrajcovic54@gmail.com. Záujemcovia nájdu tlačivo prihlášky na našej webovej stránke www.sosbb.sk v sekcii umelecké slovo / sárova bystrica. Stačí si ju stiahnuť vyplniť a zaslať na uvedenú mailovú adresu. Bližšie informácie záujemcom radi poskytneme aj na tel. čísle 048/412 52 06 v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00. Už teraz sa tešíme na účasť čo najväčšieho počtu uchádzačov a potom tým najúspešnejším v oboch kategóriách buedeme držať palce v celoslovenskej konkurencii v 24. a 25. novembra na celoštátnom finále, ktoré organizuje tiež Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici vo svojich priestoroch."    

    30. septembra 2016 11:28
  • Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Má 33 rokov a žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval gymnázium s umeleckým zameraním, pôsobil v oblasti obchodu a marketingu, po takmer 8 rokoch v Prahe sa rozhodol vrátiť na Slovensko a začal venovať sa tomu, čo ho baví a napĺňa – fotografovaniu. Ako ste sa dostali k foteniu? Moje prvé fotografické experimenty začali už na základnej škole, kedy mi môj otec zaobstaral klasický ruský fotoaparát značky Zenit a v tejto záľube som sa trošku vážnejšie venoval aj počas môjho štúdia na gymnáziu s umeleckým zameraním. Neskôr som na fotografiu zanevrel a vrátil sa k nej len prednedávnom. Ľudia vás poznajú hlavne z folklórnych akcií - ako ste sa k nim dostali? Tak to je dobrá otázka. (smiech) Fotografovaniu folklóru sa venujem takmer na deň presne rok. Mojou prvou folklórnou akciou, ktorú som fotil, boli práve minuloročné jubilejné Folklórne slávnosti pod Poľanou a potom to už išlo samé. Prišli ponuky fotiť Miss Folklór, ale napríklad aj výročie FS Podpoľanec a ďalšie. /*banner*/ Prečo sa venujete práve folklóru? V prvom rade preto, že folklór milujem a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si vážili a zachovávali naše tradície a tradičné hodnoty. A to v dnešnej dobe veru nie je ľahké poslanie. Ja sa snažím prostredníctvom mojich fotografií zachytiť tú jedinečnú krásu slovenského folklóru a podeliť sa o ňu možno aj so širšou verejnosťou. A koniec koncov, čo môže byť krajšie ako spojenie krásy slovenského folklóru a krásy slovenských žien. Čo pre vás znamenajú naše FSP? Nebyť FSP, tak možno folklór ani nezačnem fotiť. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú samozrejme jednou z najvýznamnejších folklórnych udalostí na Slovensku. Pre mňa to však znamená aj príležitosť stretnúť sa s mnohými priateľmi a kamarátmi. Ja vravím, že vždy keď idem do Detvy, akoby som išiel domov. Aký bol tohtoročný ročník z vášho pohľadu? Tohtoročné slávnosti som mal možnosť zažiť nielen ako divák v hľadisku, resp. fotograf, ale mohol som naplno zažiť a zachytiť aj atmosféru príprav, zákulisia a organizácie takéhoto podujatia. Samozrejme hneď v piatok nás všetkých opäť privítali tak ako sa patrí domáce podpolianske súbory programom Zrodení pod Poľanou. Skvelé tiež boli programy jubilujúcich súborov Detva a Marína. Už teraz sa teším na ďalší ročník. foto: Peter Fehér titulná foto: Bára Ráczová  t

    13. júla 2016 18:21
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Hráči najtvrdšieho kolektívneho športu na svete, amerického futbalu vyrastajú aj na Podpoľaní. Dokazuje Ľuboš Paprčka zo Zvolen Patriots. Ako ste sa dostali k americkému futbalu ? K americkému futbalu som sa dostal cez viac menej cez internet, pozrel som si neaké videá a veľmi ma to zaujalo. Začal som študovať pravidlá a neskôr som zistil že sa americký futbal hráva aj na Slovensku. Na akej pozícií hrávate ? Čo všetko obnáša ? Hrávam na pozicií Wide Receiver a moje úlohy sa líšia od druhu zvolenej akcie. Pri pasovej akcií je mojou úlohou odbehnúť tzv. routu a snažiť sa rýchlosťou alebo pohybom dostať do voľného priestoru medzi obrancami aby som mohol zachytiť prihrávku od quaterbacka. Po zachytení prihrávky je mojou úlohou prekľučkovať pomedzi obrancov a dobehnúť s loptou do endzóny, čo je zóna pre skórovanie touchdownu. Pri behovej hre je mojou úlohou blokovať obrancov a vytvárať tak priestor pre spoluhráča s loptou. V ktorom klube pôsobíte ? Akú súťaž hrá ? Pôsobím v klube Zvolen Patriots. Hráme v lige SFL, čo je vlastne slovenská liga amerického futbalu, kde sme minulý rok obsadili 3.miesto. Koľkokrát ste obliekli reprezentačný dres ? Priblížili by ste nám prvý zápas v ňom ? Reprezentačný dres som obliekol zatiaľ iba raz a to v auguste 2015. Odohrali sme prípravný zápas proti výberu Belgicka a hralo sa v prímorskom meste Oostende v Belgicku. Bol to pre mňa výnimočný zápas a bol som hrdý, že som na hrudi mohol nosiť slovenský dvojkríž. Bohužiaľ tento zápas sme nedotiahli do víťazného konca aj keď sme začali výborne. Hneď pri prvej akcii sa mi podarilo skórovať 80 yardový touchdown a celkovo nazbierať cez 130 yardov. Aké úspechy ste vo svojej kariére dosiahli ? Ako som už spomenul vyššie v sezóne 2015, čo bola zároveň moja prvá sezóna, sme sa s klubom Zvolen Patriots umiestnili na 3. mieste v súťaži SFL kde som v 6 zápasoch nazbieral 20 zachytených prihrávok pre 561 yardov a 11 touchdownov. Sledujete NFL ? Máte v nej svojho favorita ? Pravdaže som aj veľký fanúšik NFL, od začiatku sledovania NFL fandím teamu Washington Redskins. Na jeseň sa chystám do Londýna, kde Redskins odohrajú zápas v NFL International Series čo je spôsob, ako sa  snaží vedenie NFL priblížiť tento šport fanúšikom aj priamo v Európe. /*banner*/ Aký je rozdiel medzi americkým futbalom a rugby ? Medzi americkým futbalom a rugby je naozaj veľký rozdiel čo sa na prvý pohľad vôbec nemusí zdať. Hlavný rozdiel je výstroj. Zatiaľ čo v americkom futbale sa výstroj používa v rugby je výstroj výnimočná.  Ďalšie rozdiely sú v pravidlách, rozmeroch ihriska, lopte, spôsobe posúvania lopty po ihrisku atď. Ako prebieha príprava na novú sezónu ? Príprava začína väčšinou mesiac po skončení sezóny, kde sa pripravujeme na jesenné turnaje ktoré sa hrajú v zmenšených rozmeroch 7 na 7. Po novoročných sviatkoch začíname s kondičnou a silovou prípravou v telocvični, keď zmizne sneh začíname trénovať vonku, kde sa najprv precvičujú základy a neskôr sa už začína so samotnou prípravou hry a nacvičovaní signálov. Prezradíte nám niečo o histórii tohto športu ? História tohto športu siaha niekedy do polovici 19. storočia kedy sa tento šport hrával na amerických univerzitách, kde sa po pár rokoch upravili prevzaté pravidlá rugby a šport sa premenoval na americký futbal. V polovici 20. storočia v USA už existovalo mnoho profesionálnych teamov a v roku 1970 vznikla samotná NFL. História v Európe je síce kratšia, no tento šport sa každý rok teší čoraz väčšej popularite a v niektorých krajinách ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko chodí na zápasy aj cez 10 000 fanúšikov. Ako prebieha zápas ? Koľko trvá ? Zápas začína výkopom kde jeden tým loptu odkopne k súperovi a ten po zachytení vracia loptu čo najďalej ku súperovej endzóne. Ďalej nastupuje klasicky útok proti obrane. Zápas sa delí na 4 štvrtiny po 12 minút a po každej štvrtine sa menia strany. Po polčase prichádza opäť výkop. Celkovo trvá zápas okolo 3 hodiny. Koľko hráčov tvorí základnú zostavu ? Aké sú rozmery ihriska ? Na ihrisku je vždy 11 hráčov z obidvoch teamov. Základná zostava by sa mala skladať z 11 hráčov v útoku, 11 hráčov v obrane a 11 hráčov v special teamoch ( special teamy tvoria hráči aj z útoku aj z obrany). Rozmer ihriska je 100yardov (91 metrov) po dĺžke + dve 10 yardové endzóny, na šírku má ihrisko 53yardov ( 48 metrov ). Bránky na field goal a extra point majú šírku 7 metrov. Myslíte si že je priestor aby sa v Detve prípadne v Hriňovej hral americký futbal ? Myslím si že potenciál tu na Podpoľaní určite je. Je tu dostatok silných a tvrdých chlapov, ktorí by sa dokázali v lige presadiť. Bohužiaľ tento šport ešte nie je na Slovensku až tak rozmohnutý, takže team v Detve alebo Hriňovej je asi ďaleká budúcnosť. No Zvolen nie je až tak ďaleko čiže ak by tento šport niekoho zaujal a chcel by si ho vyskúšať, stačí prísť na tréning, výstroj kupovať netreba, všetko sa pre nových hráčov zapožičia.  

    12. mája 2016 18:05
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • 5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    Päť otázok pre Ing. Pavla Gábora Mohli by ste sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť? Čo vás charakterizuje v troch vetách? Ja to skúsim sloganom: „Robím to čo hovorím, hovorím to čo mienim, mienim to, čo je prospešné pre ľudí“. Tohto sloganu sa držím v súkromnom živote, ako aj v profesijnom živote konateľa softwarovej firmy GT Systems2, s.r.o. Aktívne sa zaujímate o dianie vo vašom najbližšom okolí. Čo obyvateľov u vás trápi najviac a aké riešenia navrhujete? Tých boľavých problémov by sa našlo veľa, ale najviac ma trápi vysoká miera nezamestnanosti a s tým spojená nižšia životná úroveň v regióne, ako aj vysoká miera korupcie, ktorá trápi celú našu spoločnosť. No a liek na riešenie? Zníženie nezamestnanosti docielime najefektívnejšie pritiahnutím investorov do regiónu. Na to potrebujeme dobudovať cestnú infraštruktúru zo západu na východ  a zo severu na  juh. Zároveň musíme skvalitniť vzdelávanie, aby prichádzajúci investori mohli siahnuť po kvalifikovanej pracovnej sile. So skvalitnením vzdelávania  musí napredovať aj skvalitnenie školstva a jeho „regulácia“ v súlade s potrebami zamestnávateľa. Aby efekt zvyšovania životnej úrovne bol  čo najväčší, je tiež nutné znovuožívenie  poľnohospodárstva v regióne formou efektívnejšej a adresnejšej štátnej pomoci, pretože si myslím, že región je pre poľnohospodárstvo a aktivity s tým spojené ako stvorený. A korupcia? Nebudem to na tomto mieste rozoberať podrobne. Stačí sa pozrieť na úplne konkrétny program boja proti korupcii našej strany TIP. Volá sa to spolupráca proti korupcii (http://www.strana-tip.sk/proti-korupcii/). A čo veľká politika? Aký je podľa vás najpálčivejší problém, ktorý by ste dokázali napraviť? Už som to spomenul v odpovedi na Vašu predchádzajúcu otázku. Zopakujem teda, že pre mňa je v súčasnosti najpálčivejším problémom spoločnosti korupcia. Potlačenie tohto javu sa mi javí ako štartér pre zdravší a dynamickejší rozvoj celej našej spoločnosti. Aký by mal byť podľa vás správny politik? ???  No to ste ma zaskočili. Každý jedinec má o svojom politickom lídrovi svoje predstavy, z čoho vyplýva , že ideálny politik asi neexistuje. No každý politik by mal mať také charakterové vlastnosti, aby bol hodný zastupovať voličov, ktorí do neho vkladajú dôveru. /*banner*/ A čo by ste povedali občanom na záver ? Vážení spoluobčania, v sobotu je veľký deň a je len na Vás, komu sa rozhodnete dať svoj hlas. Verím, že urobíte rozhodnutie na jednotku. A samozrejme, ak nemáte výhrady voči mojej osobe, krúžkujte preferenčný hlas č. 51. Vopred ďakujem. VIZITIKA KANDIDÁTA - meno: Ing. Pavol Gábor - vek: 57 - obec / mesto kde žijete: Detva - okres: Detva - kraj: Banskobystrický *platená politická reklama* Objednávateľ: Strana TIP, Dolná 13, Banská Bystrica IČO: 31571174 DIČ: 2024088891 Bankové spojenie:        Tatrabanka a.s. Číslo účtu:                   2923906598/1100 Štatutárny orgán:        Ing. Tomáš Hudec, Predseda strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 22:00
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Detvianski policajti...

    Policajti z Detvy sa inšpirovali kolegami z Trnavy a rovnakým spôsobom sa rozhodli pomáhať hendikepovanej Tereze z Detvianskej Huty a jej rodine. Policajti a civilní zamestnanci Obvodného oddelenia Detva dali všetci do jedného jeden gastrolístok rodine, čo za tento mesiac predstavuje 128 eur. Gastráče osobne odovzdal Terezkinej mamine riaditeľ OO PZ Peter Mlynárik, s ktorým sa Terezka aj veľmi rada odfotila. Príslušníci Obvodného oddelenia PZ v Detve, civilné zamestnankyne oddelenia ako aj zamestnankyne oddelenia dokladov z Detvy, ktoré sa taktiež k akcii pripojili želajú Terezke hlavne veľa zdravia. /*banner*/ Viac informácií o Terezke: https://www.facebook.com/438727726336720/posts/1004042906471863/ Viac informácií z Banskobystrického kraja sledujte na Polícia SR - Banskobystrický kraj

  • Nemecká spoločnosť Z...

    Vo štvrtok 6. júna 2019 zástupcovia investorov, primátor mesta Detva a podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja prestrihli otváraciu pásku nového závodu ZF Detva. Strihali ju vedúci výrobného odboru Pavel Šunderlík, vedúci závodov ZF Detva a Levice Peter Ábel, vlastník a predseda predstavenstva Punch Guido Dumarey, riaditeľ spoločnosti ZF Slovakia Peter Doll, vedúci divízie podvozkových komponentov Matthias Raulf, primátor Ján Šufliarský a podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Závod začne svoju výrobu už v júni na výrobnej ploche 11 tisíc metrov štvorcových. V prvej fáze vytvorí približne dvesto pracovných miest. „Našim cieľom je stať sa váženým zamestnávateľom pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí žijú v Detve a celom Banskobystrickom kraji,“ uviedol vedúci závodov ZF Detva a Levice Peter Ábel. V Detve budú vyrábať podvozkové komponenty pre osobné vozidlá, ako sú ramená a tyče riadenia, závesy kolies, guľové kĺby. Nový závod je súčasťou priemyselného parku Punch Campus Detva, ktorý je pomenovaný po belgickom investorovi, spoločnosti Punch. /*banner*/ „Ja som rád, že opäť po ôsmich mesiacoch, po poklepaní základného kameňa, sa tu stretávame a otvárame nový výrobný závod,“ povedal primátor mesta Ján Šufliarský. „Je to pre nás, pre naše mesto a pre celý náš región nielen slávnostná príležitosť ale aj veľká, významná a dôležitá udalosť,“ pokračoval Šufliarský. Primátor vyjadril spokojnosť s tým, že sa mestu Detva do priemyselného parku podarilo získať takých investorov, ktorí majú ekologicky nezávadnú výrobu, ktorá nezhorší kvalitu života obyvateľov a málo zaťaží dopravu. Na pôde stredoslovenského regiónu privítal investorov parku Punch Campus Detva aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Poďakoval sa investorom, zástupcom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, primátorom Detvy a Hriňovej za to, že pri vzniku nového závodu na Podpoľaní preukázali príkladnú spoluprácu.     Na slávnostnom otvorení nového závodu v Detve sa zúčastnili zástupcovia okolitých obcí, Spojenej školy v Detve a viacero spolupracovníkov oboch investorov. Ambíciou nemeckého i belgického investora je ďalej rásť a v budúcnosti vytvoriť v priemyselnom parku v Detve niekoľko tisíc pracovných miest. Ako deklarovali, svoje pridružené aktivity chcú rozvíjať pre podporu vzdelávania, rodín a ochrany životného prostredia. Medzinárodný koncern ZF, ktorý má storočnú históriu, má v štyridsiatich krajinách sveta v súčasnosti 230 závodov. ZF Detva je jeden z piatich slovenských závodov. Text: Zuzana Vrťová Foto: Milan Suja

  • Mladý vodič zničil t...

    Šedá Škoda Octavia neprišla začiatkom tohto týždňa na ihrisko pri amfiteátri prvýkrát. Mládež sa tam chodila takto „zabávať“ aj v zime. Z pohľadu vodiča sa nič nemení, pod kolesami auta sa šmýka takmer rovnako ako v zime. Vtedy to nebol žiaden problém, no teraz, po dažďoch, už to problém je. Vodič si asi neuvedomuje, že stopy, ktoré ostávajú na trávniku, tak skoro nezmiznú. A netreba ani dodávať, že pre futbal je takýto trávnik na nejaký ten týždeň nepoužiteľný. /*banner*/ Text: Milan Suja Foto: Jozef Krnáč

  • Šport

  • Káčer na bicykli zav...

    Po dvoch rokoch, 25. júna 2019, opäť zavíta do Detvy filantrop Peter Káčer. Bicykluje po Slovensku, aby pomohol ľuďom, ktorí to v živote nemajú ľahké. Peter športuje a žije pre druhých napriek celoživotnému zdravotnému obmedzeniu. Peter Káčer a mesto Detva srdečne pozývajú všetkých ľudí dobrého srdca, aby vytiahli svoj bicykel a prišli podporiť charitatívnu túru v Detve. Stretnutie s Petrom Káčerom v Detve sa začne pred deviatou hodinou ráno na námestí pred Domom kúltúry A. Sládkoviča, v utorok 25. júna 2019. Po štarte, ktorý bude snímaný kamerami televízie TA3, sa Peter prevezie Detvou podporovaný malými i veľkými cyklistami. /*banner*/ Peter Káčer ako správca Nadácie TA3 vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom s cieľom vyzbierať peniaze pre zdravotne alebo sociálne znevýhodnených. Po skúsenosti so srdečným prijatím pred dvoma rokmi, na tohtoročnú charitatívnu túru po Slovensku si Peter Káčer opäť vybral Detvu. Okrem Detvy zavíta aj medzi Lučenčanov, obyvateľov Revúcej, Martina, Krásna nad Kysucou, obyvateľov Dolného Kubína a Štrbského Plesa. Otvorenie tohtoročného šiesteho ročníka charitatívnej túry bude práve v Lučenci 23. júna, finále vyvrcholí v deň jeho menín, 29. júna, o 10.00 h. na Štrbskom Plese. Ako uviedla Nadácia TA3, "v každom meste, z ktorého budú odštartované jednotlivé etapy, je pripravený bohatý kultúrny program, vďaka interpretom, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku tejto akcie. Okrem miestnych umeleckých súborov na pódiu vystúpia aj Robo Opatovský, Fragile, KALI, Lukáš Adamec, Komajota, Samuel Hošek, Martina Schindlerová či Usmievanka a veľa iných." Charitatívny projekt Petra Káčera možno podporiť formou SMS v hodnote 1€. "Majte aj vy dušu na správnom mieste. Pošlite prázdnu SMS v hodnote 1€ na číslo 832." Text a archívne foto: Zuzana Vrťová

  • Domáce zápasy HC 07 ...

    Hokejový klub HC 07 Detva má za sebou najlepšiu sezónu v doterajšej histórii. Prinášame vám zaujímavú štatistiku uplynulej sezóny. /*banner*/ Kapacita štadióna: 1800 Počet vypredaných zápasov: 0 Percentuálna naplnenosť štadióna: 31,7 % Najvyššia návšteva v sezóne: 1245 (Zvolen) Najnižšia návšteva v sezóne: 264 (Poprad) Súhrnná návštevnosť v sezóne 2017/18: 19 432 Počet domácich zápasov v sezóne 2017/18: 34 Priemer na zápas v sezóne 2017/18: 572 Medzisezónny rozdiel v priemernej návštevnosti: -2    

  • Detské atletické hry...

    7. júna 2019 sa konal 3. ročník Podpolianskeho cezpoľáku, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú aj Detské atletické hry pre základné školy z Hriňovej a blízkeho okolia. Keďže záujem o tieto hry je veľký, tento rok pretekalo spolu 10 družstiev, z Detvy, Detvianskej huty a Hriňovej. Družstvá medzi sebou súťažili i o celkového víťaza celého dňa. Deti pretekali v ôsmich disciplínach a to: štafetový beh v kombinácii šprint/beh cez prekážky, hod medicinbalom, skok do diaľky z miesta štafetovou formou, beh cez frekvenčný rebrík, hod oštepom do kruhu, skoky do strán, prekážková dráha Formula a skoky cez.  Najlepším družstvom sa stalo družstvo ZŠ s MŠ Krivec - Hriňová , druhé miesto ZŠ Kukučínová – Detva a tretie miesto obsadilo družstvo ZŠ s MŠ Školská, „C“ – Hriňová. Všetkým deťom a vedúcim družstiev ďakujeme za ich účasť, ďakujeme i vynikajúcim rozhodcom a  už teraz sa tešíme na štvrtý ročník súťaže opäť o rok. Pri organizácii podujatia spolupracovali Mgr. Iveta Krížová a Mgr. Milota Budáčová. Jednotlivé disciplíny rozhodovali zamestnanci mesta ale aj dobrovoľníci v zložení Mgr. Stanislav Horník, Ing. Slávka Gombalová, Mgr. Michal Machava, Ing. Mariana Donovalová, Jozef Košút, Ing. Miroslava Kubincová, Mgr. Peter Vaňo a Lubica Michalíková. Poďakovanie patrí Slovenskému atletickému zväzu  koordinátorke pre detskú atletiku Mgr. Veronike Ľašovej. Veľká vďaka parí aj sponzorom Tesco Hriňová a spoločnosti Rudhan. Podpoliansky cezpoľák 2019 – výsledky: Mladší žiaci 5. – 6. ročník miesto Martin Palúch  čas 10:34:22 miesto Richard Gonda čas 10:38:67 miesto Tomáš Gonda  čas 10:40:40 Mladšie žiačky 5. – 6. ročník miesto Lucia Koristeková čas 11:37:32 miesto Lucia Šuleková čas 12:22:45 miesto Sofia Segečová čas 12:24:20 Starší žiaci 7.- 9. ročník miesto Ján Ďurica čas 10:10:46 miesto Emil Lukačik čas 10:14:09 miesto Matej Babic čas 10:26:09 Staršie žiačky 7. - 9. ročník miesto Lucia Hazuchová čas 11:49:47 miesto Silvia Zošiaková čas 13:11:28 miesto Nikola Grohová čas 13:25:17

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3