s DTonline.sk

Rozhovor

  • Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    27. januára si pripomíname Medzinárodný deň holokaustu. Porozprávali sme sa s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom o holokauste v Detve. Prečo sa venujete holokaustu? Ako historik sa venujem najmä slovenským dejinám v prvej polovici 20. storočia (1918-1945), s dôrazom na 1. Slovenskú republiku. V rámci tejto témy sa venujem výskumu politických dejín, nacisticko-gardistickým zločinom a holokaustu. Všeobecne aj regionálnym dejinám obcí a regiónu v 20. storočí. Holokaustu sa venujem preto, že je to obrovské memento pre všetky generácie po roku 1945. V tomto období sa človek stal číslom a život stratil akúkoľvek hodnotu – nie len u Židov, ale u civilistov v okupovanej Európe všeobecne. Samotný holokaust sa netýka len Židov, ale všetkých, ktorých vládne režimy označili za kategóriu občanov 2 triedy, bez nároku na ľudské práva, neskôr na život vôbec. Zároveň ako Slovák a katolík cítim určité zadosťučinenie, keď znovu odhalím a zaznamenám smutné osudy našich židovských spoluobčanov.   Odkiaľ sa v Detve Židia vzali? Diaspóru, čiže rozptyl Židov do celého sveta zapríčinilo kruté potlačenie židovského povstania Rimanmi v I. storočí po Kristovi. Židia sa rozutekali a v každom kúte sveta založili svoje komunity. Prví Židia na našom území boli už počas výpadov cisára Marca Aurelia, kde boli súčasťou rímskych légií, resp. tu pôsobili ako obchodníci. Čiže žili tu resp. sa tu nachádzali celé stáročia. Svojim spôsobom tu boli skôr než Slováci (resp. predkovia Slovákov Slovieni), pretože pohyb Slovanov z priestoru Wisla – Dneper sa začal až v 5 - 6. storočí po Kristovi. Prví Židia prišli do Detvy po roku 1848. Dovtedy mali zákaz obývať okolie banských miest v okruhu sedem míľ.  Ich expanziu a usídľovaniu sa bránili hlavne bohaté mestá a nemecká obchodnícka komunita, ktoré sa obávali židovského obchodného umenia, ale i šmeliny. Karol Anton Medvecký píše, že prvým Židom v Detve bol istý Gutfreind. Ja som avšak našiel ako prvého zdokladovaného Žida Ladislava Kohna, ktorý sa mal v Detve usadiť v roku 1850. Židovská komunita mala na prelome 19. a 20. storočia približne 100 členov (v tomto čase bola postavená aj synagóga, mali tu aj židovskú školu), potom jej počet postupne klesal. Hlavným dôvodom poklesu bola slabá ekonomická sila regiónu. Prečo majú Židia nemecké mená? Je to častá otázka. Koncom 18. storočia im cisár Jozef II. prikázal, aby si mená zmenili na nemecké ekvivalenty. Súviselo to s Jozefovým zámerom spraviť s nemčiny štátny úradný jazyk, čo v mnohonárodnostnej monarchii malo zmysel. Tento zámer sa mu však nepodaril, ale Židom ostali nemecké mená: ten čo ľúbil Boha sa nazval Gottlieb, Kohen (kňaz) sa stal Kohnom a podobne. Prečo Židov v priebehu storočí  tak veľmi nenávideli? Je potrebné rozlišovať náboženskú a etnickú nenávisť, no aj závisť. Židia si svojim spôsobom života sami veľakrát vyrobili nepriateľov. Žili v uzavretých komunitách – v ghettách, čím sa nedokázali asimilovať s väčšinou a tu vzniklo mnoho sporov. Ľudia čo nepoznajú, toho sa boja. Veľa zla narobilo aj krčmárske remeslo. Mnohí, aj kopa Detvanov prepili v židovskej krčme celé majetky. No nik nenútil opilcov celý svoj majetok prepiť – ani židovský krčmár. Bolo to o slobodnej vôli. Je teda jasné, že tí čo prišli o majetok kvôli vlastnej vine nemali dobré slovo na Židov vo všeobecnosti. Žiaľ, tak ako aj v iných národoch – a to je nemenné, sa nájdu jedinci, ktorí sa naozaj dopustili krívd a intrigami a podvodmi pripravili iných o majetok. To je odsúdenia hodné. Problematické bolo aj to, že Židia sa často etnicky – národnostne hlásili za Nemcov, v Uhorsku najmä za Maďarov. Bolo to najmä v čase maďarizácie, kedy sa Židia dobrovoľne asimilovali a prijali myšlienku, že sú Maďari. Treba sa zamyslieť, prečo to spravili, Keďže nemali vlastný štát, všade boli menšinou. A ak sa v krajine spustil proces – ako bola u nás maďarizácia, bolo jasné, že sa podrobili, len aby nemali problémy ako mnohokrát v dejinách – ako neakceptovaná menšina. Preto sa dobrovoľne stali Maďarmi. To bolo v očiach národne orientovaných ľudí vnímané kriticky. Tento ak kritizovali aj Štúrovci, neskorší predstavitelia ako Svetozár Hurban Vajanský prerástli vo vyjadreniach až do roviny antisemitizmu. V neposlednom rade čo sa týka nevraživosti voči Židom bola aj náboženská otázka. Mnoho kňazov, ale najmä jednoduchších veriacich nenávidelo Židov preto, že ukrižovali Krista. Ale zabudli asi na to, že sám Ježiš Kristus bol etnický Žid. A že prví kresťania boli židia (s malým „ž“ – myslené v zmysle veriacich), tí čo uverili, že Kristus je spasiteľ. Prečo bolo veľa lekárov, advokátov, inžinierov práve z radov Židov? Pramení to hlavne v ich kultúre. Vzdelanosť je v hodnotovom rebríčku židovského národa na poprednom mieste. Praktický dôvod je ten, že ako malý národ, žijúci v menšinovom postavení sa chce presadiť, má väčšiu motiváciu a často aj silnejšiu vôľu. No a v období tvrdej  maďarizácie mohli  študovať odborné povolania len pohodlní pre režim – čiže tí, čo sa podrobili maďarizácii. Netreba zabúdať, že veľké množstvo Židov bolo len drobnými remeselníkmi a malými obchodníkmi. Často skloňované lakomstvo bola skôr striedmosť. Málokedy zbohatla hneď jedna židovská generácia. Rodina sa stala bohatá až po 3-4 generáciách, po premyslených investíciách, po šetrení a pomalom, ale trvácnom napredovaní v podnikaní. /*banner*/ Aké boli vzťahy Detvanov s miestnymi  Židmi? Nenašiel som zmienky o problematickom spolunažívaní Židov a väčšinovej komunity v Detve.  Ak sa vyskytli drobné škriepky, išlo o malicherné susedské spory, neopätovanú lásku, či nedorozumenie. Situácia sa zhoršila po roku 1939, kedy dennodenná masívna propaganda hlásala, že Žid je úhlavný nepriateľ. Vtedy sa objavili aj rozbité okná, udávanie, nadávky – najmä od gardistov.  S čim podnikali Židia v Detve? Pre miestnu ekonomiku boli Židia naozaj dôležití, pretože ju diverzifikovali a priniesli kapitál. Zamestnávali desiatky chudobných detvianskych roľníkov a robotníkov, predávali dobytok gazdov na vzdialených trhoch, ponúkali rôzne služby a tovar. Mali potraviny, krčmy, mäsiarstvo, holičstvo, ubytovanie. Boli to široké služby, ktoré po likvidácii a arizácii chýbali v mestečku. Ľudia najviac poznajú židovskú rodinu Kohnovcov. Ako ich zastihol holokaust? Ľudia ich často volajú Kunovci, ale foneticky sa to číta „Konovci“. Išlo o najbohatšiu židovskú rodinu v Detve. Hlava rodiny, Alexander Kohn sa holokaustu nedožil, zomrel pred vojnou. No jeho manželka Frida a deti si prežili veľké utrpenie. Niektorí ušli do Veľkej Británie či Maďarska. Laco prežil, keď sa ako zberač odpadkov v roku 1942 vyhol deportácií, po Povstaní sa stal partizánom a skrýval sa na Poľane. Prežila aj Alžbeta s dcérou Maricou, no neviem doteraz akým spôsobom. Frida, s dcérou Alicou a zaťom Zigmundom bola brutálne zavraždená (pred tým mučená) v lesíku Borinky pri Kováčovej – strelou do tyla z pištole. Skončili spolu v hrobe kde sa našlo po exhumácii vyše 100 obetí.   Zasiahli protižidovské zákony a deportácie aj miestnu komunitu? Všetky nariadenia, ktoré zastihli Židov na Slovensku, logicky zasiahli aj detviansku komunitu. Od roku 1939 boli každú chvíľu vydávané nezmyselné, trápne, ponižujúce a diskriminačné opatrenia. Vyvrcholili v septembri 1941 prijatím Židovského kódexu. Židia nesmeli mať rádiá, zobrali im vodičské preukazy, cestovné pasy, peniaze na účtoch im zmrazili, z verejných služieb ich vylúčili, nesmeli navštevovať kiná, parky, sedieť na lavičke, počas Vianoc nesmeli ísť dva dni von a podobne. Samozrejme, zničili alebo prebrali ich obchody, zobrali im domy a byty. Chudobnú masu potom deportovali do Poľska, kde ich v plynových komorách nacisti zabili. No a slovenská vláda ešte za každú smrť zaplatila „deportačný poplatok“ vo výške 500 ríšskych mariek. Je to najhorší zločin, ktorého sa slovenskí kolaboranti a vláda dopustili v histórii Slovenska. V Detve bolo pred deportáciou 50 Židov, z toho vyše 40 bolo odtransportovaných 7. júna 1942 zo Zvolena s ďalšími 500 Židmi z celého širšieho regiónu. Dopravení boli do oblasti Lublinu vo východnom Poľsku a tu sa ich životná cesta skončila. Najmladšou obeťou boli dve židovské deti – vo veku 4 a 6 rokov, najstaršou sedemdesiatnička Terézia Sacherová. Prežil niekto zo Židov vojnu? Prežili dve židovské deti – Pavel a Erika Weissová aj s ich mamou. Deti sa skrývali u rodiny Peničkovcov na laze Lešť. Tam prežili vojnu. Peničkovci sú nositeľmi ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje štát Izrael tým, čo zachraňovali prenasledovaných Židov. Ako som už spomínal, prežil Laco Kohn, ktorý si zmenil meno na Kunovský. Zomrel v 80. rokoch v Košiciach, má dve deti Júliu a Pavla. Osobne som nadviazal kontakt s vnukom Fridy Kohnovej, Petrom Valentinom, dnes už vyše 80 ročným lekárom žijúcim v Austrálii. Žijú aj ďalší potomkovia Fridy Kohnovej – vyše 90 ročná Marica a taktiež deväťdesiatnik Ivan Tandlich, dnes Tesár, profesor v Prahe. O iných preživších neviem. Po vojne v Detve Židia nežili. Na niektorých detvianskych školách organizujete v rámci SCVČ projekt Holokaust, nesmieme zabudnúť. Predstavte nám ho. Do projektu sa zapojili okrem 1. ZŠ všetky základné školy a gymnázium. V blokoch prezentujem židovskú kultúru, holokaust v Európe a na Slovensku. Prostredníctvom Židovského kódexu analyzujeme so žiakmi zvrátenosť tohto zákona. Vďaka filmom si vieme predstaviť reálie, aj keď filmové. Žiaci na začiatku písali 100 bodový test, na konci si ho zopakujú a uvidí sa, čo sa naučili takýmto neformálnym spôsobom. Vstupný test dopadol žalostne. Deti mali v priemere zo 100 bodov sotva 15. Dokonca napísali, že rozdiel medzi Žid a žid je ten, že jedno je lakomec a druhé popol! Alebo nadpis Arbeit macht frei pri vstupe do koncentráku podľa nich znamená „Vitajte“... to nepotrebuje komentár. Najlepší z výstupného testu, čiže 40 žiakov a učitelia dejepisu absolvujú exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi.  

    27. januára 2017 16:29
  • Kto sú a odkiaľ prišli Chimenkovci?

    Kto sú a odkiaľ prišli Chimenkovci?

    O tom, že život športového fanúšika je plný neuveriteľných zážitkov vás presvedčí Jozef Laky Lakota. Povedali by ste nám pár slov o sebe? Spomeniete si na svoj prvý zápas, ktorý ste ako športový fanúšik navštívili? ,,Mám 37 rokov. Všetci ma poznajú pod prezývkou Laky, Pracujem ako kustód a vedúci mužstva pri hokejovom klube HC07 DETVA. Od mala som chodil s otcom na futbalové, volejbalové a hokejové zápasy do Detvy a môj prvý ligový zápas bol v septembri 1993 Dukla BB-ŠK Slovan BA na banskobystrických Štiavničkách." Kedy vznikli Chimenkovi ? Koľko majú v súčasnosti členov? Ako sa dá k vám dostať? ,,Chimenkovci sa začali postupne dávať dokopy v roku 2001 keď niektorí naši členovia začali hrávať futbal po okolitých dedinách tak sme ich chodili povzbudzovať a postupne sme začali chodiť fandiť aj do Detvy na futbal. V začiatkoch sme boli skôr uzavretou skupinou, ale časom sa pod názvom Chimenkovci začala označovať celá ultras scéna v Detve." Pôsobí na Podpoľaní okrem vás aj iná fanúšikovská skupina?  ,,Na Podpoľaní sme v tomto smere jedinou skupinou, ale medzi nás chodia chlapci aj z okolia ako Kriváň, Hriňová, Vígľaš - Pstruša, Slatina či Detvianska Huta." S kým máte kladné vzťahy a a s kým naopak na nože? ,,Dobré kontakty máme už vyše 20 rokov s fanúšikmi z Banskej Bystrice  keďže väčšina z nás fandí dlhé roky aj futbalovej Dukle či hokejovej Iskre a udržiavame aj dobré kontakty so zvolenskou ultras skupinou Persona non grata .Na nože sme boli ešte v časoch 1.futbalovej triedy s divákmi z Dolných Hámrov a Sielnice, neskôr z Fiľakova a so všetkými nepriateľmi našich priateľov." Ako je to s tvorbou chorea? Kde hľadáte inšpiráciu? Aké pomôcky používate pri fandení? ,,V začiatkoch našej skupiny sme robili choreo skoro na každom zápase a brali si za vzor domáce aj zahraničné ultras skupiny, ale teraz sme zleniveli a na fandenie používame len naše hlasivky a bubon." /*banner*/ Aké športy navštevujete? Chodíte aj na reprezentáciu? ,,Momentálne sme aktívni najmä na hokeji a menej už na futbale, ale boli sme už zafandiť aj na florbale. Na repre chodíme často,naši členovia boli aj na minuloročných ME vo Francúzsku aj s vlajkou." Koľko sa vás zúčastňuje na výjazdoch? ,,Výjazdov je kvôli rodinným a pracovným povinnostiam už pomenej, ale organizovali sme autobus na finále 1.ligy do Spišskej Novej Vsi a na ostatné dôležité zápasy jazdíme autami a tranzitom. Vždy sme dávali prednosť kvalite pred kvantitou a tak naše počty nikdy nebývajú veľké no aj v malom počte sa dá kvalitne zabaviť." Dvaja vaši členovia sa 5. mája 2012 zúčastnili obávaného belehradského derby medzi Partizanom a Crvenom Zvezdou. Komu ste v ňom fandili? Bol to zážitok na celý život? ,,Na derby Belehradu chodíme už od roku 2001 lebo je to jedno z najlepších derby futbalových zápasov po fanúšikovskej stránke na svete vôbec a chodíme tam ako nezávislí pozorovatelia ,lebo máme najbližšie skôr tretej fanúšikovskej sile Belehradu klubu FK RAD. Často navštevujeme aj iné fanúšikovsky atraktívne zápasy po celej Európe ako napr. v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku, Macedónsku a sú to vždy neskutočné zážitky na celý život."   Aký je váš vzťah k používaniu pyra? ,,K pyru máme veľmi kladný vzťah, no rokmi nastali v tejto oblasti veľké reštrikcie a tak ho na zápasoch už skoro vôbec nepoužívame, aby sme neškodili klubu a aj samým sebe. Pyro nie je zločin!" Ktorý zápas je pre vás najpamätnejší? ,,Na futbale patria k pamätným zápasom najmä výjazdy do okolitých dedín a mestečiek ako nezabudnuteľný vlakový výjazd na Stožok či do Kriváňa, Čierneho Balogu, Novej Bani, Pliešoviec, domáce zápasy s Dolnými Hámrami a Sielnicou a Fiľakovom. Na hokeji to boli domáce zápasy s Piešťanmi, Senicou, Novými Zámkami, Liptovským Mikulášom, Prešovom a výjazdy do Spišskej Novej Vsi, Prievidze, Brezna. Ružomberku, Bardejova." Čo by ste odkázali našim čitateľom? ,,Éra internetu a TV prenosov nepraje veľmi fandeniu a vytváraniu ultras atmosféry na štadiónoch, no v kruhu kamarátov pri dobrom pivku je vždy lepšia zábava ako sedieť doma pri onlajnoch a evysledkoch či Digi TV. Chimenkovci Forever!" Rozhovor pripravil Milan Belko

    06. januára 2017 11:37
  • Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici už 39. rokov pripravuje pre mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov zaujímavú súťaž. Všetko sa v nej krúti okolo moderovania a  moderátorov. Krajské kolo súťaže sa bude konať už tento mesiac 27. októbra 2016 v komornej sále SOS. Súťaž mladých moderátorov SÁROVA BYSTRICA je veľmi populárna medzi mladými ľuďmi na celom Slovensku. Mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov v nej dostávajú príležitosť verejne prezentovať svoje komunikačné schopnosti, rozširujú si aj svoje možnosti uplatniť sa v mediálnej oblasti. A to všetko vzniklo na pôde Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici už pred tridsiatimideviatimi rokmi. O histórii súťaže, ale aj o súčasných jej podobách sme sa porozprávali s metodikom SOS a koordinátorom SÁROVEJ BYSTRICE Marošom Krajčovičom. Tridsaťdeväť rokov je už celkom úctyhodný vek nielen v ľudskom živote, ale je celkom zaujímavý aj pre cyklické podujatie. Aké boli vlastne pohnútky a začiatky súťaže mladých moderátorov? ,,Máte pravdu, že je to veľa rokov od prvých ročníkov súťaže SÁROVA BYSTRICA. Jej začiatky boli veľmi pragmatické a súťaž, ako podujatie vtedajšieho Okresného osvetového strediska vychádzala z potreby násjť vhodné typy ľudí, ktorí by boli schopní konferovať a uvádzať osvetárske  programy. Naviac aj vtedajšie štúdio Slovenského rozhlasu hľadalo nových hlásateľov a tak vznikla spoločná myšlienka usporiadať takúto súťaž. Na veľké prekvapenie zakladateľov súťaže bol o ňu nesmierny záujem z celého Slovenska a tak vznikla myšlienka pokračovať v nej." Hovoríte, že sa hľadali spolupracovníci. Zaujímalo by nás, či zo súťaže vznikli nejaké známe tváre napr. z obrazoviek, alebo rozhlasového éteru? ,,Súťaže sa za tie roky zúčastnili stovky a stovky nielen mladých ľudí, pretože v začiatkoch neboli potrebné vekové kategórie. Tie vznikli, tiež z nevyhnutnosti až začiatkom tohto storočia. Ale pýtate sa na tváre obrazoviek, či hlasy z éteru. Samozrejme, že súťaž sa stala pre viacerých z nich odrazovým mostíkom. Napríklad známa moderátorka relácie „Zmenáreň“ v STV Eva Pribylincová súťaž vyhrala. Priamo po súťaži nastúpili na moderátorské posty v RTVS napr. Lenka Stanková (dnes redaktorka TV Markíza) alebo Gabriela Tomajková (dnes moderuje a redakčne pripravuje Tele Reginu v RTVS). Tých osobností vzniklo však viacero (Simona Simanová – STV, Dominika Hyriaková – TA3, Martin Uram, Filip Roháček – hovorca primátora mesta, Paľo Biely – Rádio Hey, Nikola Stankovianská – regionálne rádio a TV v L. Mikuláši, skúsenosti zo súťaže zúročila aj bývalá Miss Slovenska Laura Longauerová z Detvy, Jozef Pavlov – DT online a mnoho ďalších). Mnoho z bývalých účastníkov SÁROVEJ BYSTRICE dokonca v mediálnej oblasti aj podniká, mnohí moderujú rôzne podujatia a pod. Takže možnosti sa účastníkom súťaže otvárajú." /*banner*/ Hovorili ste, že z nevyhnutnosti bolo potrebné vytvoriť vekové kategórie v súťaži. Prečo? ,,Bolo to skutočne nevyhnutné najmä kvôli množstvu mladých záujemcov. Zistili sme však, že výkony pätnásť ročných sme nemohli v nijakom prípade porovnávať so staršími. Už len s ohľadom na ich bežné životné skúsenosti a vedomosti. Preto sme sa v roku 2004 rozhodli vyrovnať súťažiacim šance na úspešnú účasť a vytvorili sme dve vekové kategórie. Prvá je pre záujemcov od 15 do 18 rokov a druhá pre tých už dospelých od 19 do 25 rokov. A osvedčilo sa. Dokonca je bežné, že viaceo mladých ľudí absolvuje súťaž napr. pár krát v prvej kategórii a neskôr ju absolvuje aj v druhej kategórii a tak máme možnosť aj porovnávať ich rast, pretože súťaž nie je len a len o moderovaní." Je to súťaž v moderovaní, tak ako tomu máme rozumieť, že to nie je len o moderovaní? ,,Našim cieľom je, aby súťaž pomohla mladým ľuďom nielen predviesť sa ako moderátori, ale aby získali aj pridanú hodnotu a tou je komunikácia na verejnosti. Súťaž sprevádzajú aj prípravné semináre, kde sa účastníci dozvedia nielen to ako si svoje vystúpenie pripraviť a presvedčivo sa ním prezentovať, ale dbáme na ich vystupovaní, správnom používaní slovenčiny, správnej výslovnosti a pod. Čiže sa snažíme o to, aby  mládež získala komplexnejšiu prípravu do života. Zásady správneho vystupovania, verbálneho i nonverbálneho prejavu im môžu pomôcť nielen pri súťaži, ale aj v bežnom živote." Pri čítaní propozícií súťaže sa dozvedáme, že účastníci absolvujú nejaké súťažné disciplíny. Ktoré sú to? ,,Súťažné disciplíny sú zatiaľ štyri a vychádzajú z praxe dobrého moderátora. Štruktúra súťaže je upravená tak, že účastníci sú zaradení do tzv. štvorčlennej vysielacej zmeny, ktorá prechádza celou súťažou v simulovanom živom vysielani. V prvej disciplíne sa predstaví každý adept čítaním spravodajstva. V druhej sa predstaví ako moderátor vlastnej relácie a jeho úlohou je prispôsobiť aj výkon celej zmeny. Tretia disciplína vnáša do súťaže trocha vtipu a odľahčenia v interpretácii reklamných textov. Veľmi dôležítá je štvrtá disciplína a tou je vedenie zaujímavého rozhovoru s hosťom relácie. Takto sa nám predvedie každý súťažiaci vo viacerých polohách a odborná porota môže vidieť komplexnejší pohľad na uchádzača o post moderátora." Je to veľmi zaujímavé. Kedy sa ale uskutoční tohoročná súťaž SÁROVA BYSTRICA a čo je potrebné spraviť aby sa mladý človek mohol súťaže zúčastniť? ,,Ako som už spomínal, súťaž SÁROVA BYSTRICA je celoslovenská a predpoklad účasti vo finále, kam sa nemožno prihlásiť je, že mladý človek úspešne absolvuje krajské kolo. Pre banskobystrický kraj sa bude táto časť konať 27. októbra 2016 od 9.00 v komornej sále SOS. Je potrebné sa prihlásiť do 17.10.2016 do 15.00 zaslaním elektronickej prihlášky na adresu mkrajcovic54@gmail.com. Záujemcovia nájdu tlačivo prihlášky na našej webovej stránke www.sosbb.sk v sekcii umelecké slovo / sárova bystrica. Stačí si ju stiahnuť vyplniť a zaslať na uvedenú mailovú adresu. Bližšie informácie záujemcom radi poskytneme aj na tel. čísle 048/412 52 06 v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00. Už teraz sa tešíme na účasť čo najväčšieho počtu uchádzačov a potom tým najúspešnejším v oboch kategóriách buedeme držať palce v celoslovenskej konkurencii v 24. a 25. novembra na celoštátnom finále, ktoré organizuje tiež Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici vo svojich priestoroch."    

    30. septembra 2016 11:28
  • Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Má 33 rokov a žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval gymnázium s umeleckým zameraním, pôsobil v oblasti obchodu a marketingu, po takmer 8 rokoch v Prahe sa rozhodol vrátiť na Slovensko a začal venovať sa tomu, čo ho baví a napĺňa – fotografovaniu. Ako ste sa dostali k foteniu? Moje prvé fotografické experimenty začali už na základnej škole, kedy mi môj otec zaobstaral klasický ruský fotoaparát značky Zenit a v tejto záľube som sa trošku vážnejšie venoval aj počas môjho štúdia na gymnáziu s umeleckým zameraním. Neskôr som na fotografiu zanevrel a vrátil sa k nej len prednedávnom. Ľudia vás poznajú hlavne z folklórnych akcií - ako ste sa k nim dostali? Tak to je dobrá otázka. (smiech) Fotografovaniu folklóru sa venujem takmer na deň presne rok. Mojou prvou folklórnou akciou, ktorú som fotil, boli práve minuloročné jubilejné Folklórne slávnosti pod Poľanou a potom to už išlo samé. Prišli ponuky fotiť Miss Folklór, ale napríklad aj výročie FS Podpoľanec a ďalšie. /*banner*/ Prečo sa venujete práve folklóru? V prvom rade preto, že folklór milujem a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si vážili a zachovávali naše tradície a tradičné hodnoty. A to v dnešnej dobe veru nie je ľahké poslanie. Ja sa snažím prostredníctvom mojich fotografií zachytiť tú jedinečnú krásu slovenského folklóru a podeliť sa o ňu možno aj so širšou verejnosťou. A koniec koncov, čo môže byť krajšie ako spojenie krásy slovenského folklóru a krásy slovenských žien. Čo pre vás znamenajú naše FSP? Nebyť FSP, tak možno folklór ani nezačnem fotiť. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú samozrejme jednou z najvýznamnejších folklórnych udalostí na Slovensku. Pre mňa to však znamená aj príležitosť stretnúť sa s mnohými priateľmi a kamarátmi. Ja vravím, že vždy keď idem do Detvy, akoby som išiel domov. Aký bol tohtoročný ročník z vášho pohľadu? Tohtoročné slávnosti som mal možnosť zažiť nielen ako divák v hľadisku, resp. fotograf, ale mohol som naplno zažiť a zachytiť aj atmosféru príprav, zákulisia a organizácie takéhoto podujatia. Samozrejme hneď v piatok nás všetkých opäť privítali tak ako sa patrí domáce podpolianske súbory programom Zrodení pod Poľanou. Skvelé tiež boli programy jubilujúcich súborov Detva a Marína. Už teraz sa teším na ďalší ročník. foto: Peter Fehér titulná foto: Bára Ráczová  t

    13. júla 2016 18:21
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Hráči najtvrdšieho kolektívneho športu na svete, amerického futbalu vyrastajú aj na Podpoľaní. Dokazuje Ľuboš Paprčka zo Zvolen Patriots. Ako ste sa dostali k americkému futbalu ? K americkému futbalu som sa dostal cez viac menej cez internet, pozrel som si neaké videá a veľmi ma to zaujalo. Začal som študovať pravidlá a neskôr som zistil že sa americký futbal hráva aj na Slovensku. Na akej pozícií hrávate ? Čo všetko obnáša ? Hrávam na pozicií Wide Receiver a moje úlohy sa líšia od druhu zvolenej akcie. Pri pasovej akcií je mojou úlohou odbehnúť tzv. routu a snažiť sa rýchlosťou alebo pohybom dostať do voľného priestoru medzi obrancami aby som mohol zachytiť prihrávku od quaterbacka. Po zachytení prihrávky je mojou úlohou prekľučkovať pomedzi obrancov a dobehnúť s loptou do endzóny, čo je zóna pre skórovanie touchdownu. Pri behovej hre je mojou úlohou blokovať obrancov a vytvárať tak priestor pre spoluhráča s loptou. V ktorom klube pôsobíte ? Akú súťaž hrá ? Pôsobím v klube Zvolen Patriots. Hráme v lige SFL, čo je vlastne slovenská liga amerického futbalu, kde sme minulý rok obsadili 3.miesto. Koľkokrát ste obliekli reprezentačný dres ? Priblížili by ste nám prvý zápas v ňom ? Reprezentačný dres som obliekol zatiaľ iba raz a to v auguste 2015. Odohrali sme prípravný zápas proti výberu Belgicka a hralo sa v prímorskom meste Oostende v Belgicku. Bol to pre mňa výnimočný zápas a bol som hrdý, že som na hrudi mohol nosiť slovenský dvojkríž. Bohužiaľ tento zápas sme nedotiahli do víťazného konca aj keď sme začali výborne. Hneď pri prvej akcii sa mi podarilo skórovať 80 yardový touchdown a celkovo nazbierať cez 130 yardov. Aké úspechy ste vo svojej kariére dosiahli ? Ako som už spomenul vyššie v sezóne 2015, čo bola zároveň moja prvá sezóna, sme sa s klubom Zvolen Patriots umiestnili na 3. mieste v súťaži SFL kde som v 6 zápasoch nazbieral 20 zachytených prihrávok pre 561 yardov a 11 touchdownov. Sledujete NFL ? Máte v nej svojho favorita ? Pravdaže som aj veľký fanúšik NFL, od začiatku sledovania NFL fandím teamu Washington Redskins. Na jeseň sa chystám do Londýna, kde Redskins odohrajú zápas v NFL International Series čo je spôsob, ako sa  snaží vedenie NFL priblížiť tento šport fanúšikom aj priamo v Európe. /*banner*/ Aký je rozdiel medzi americkým futbalom a rugby ? Medzi americkým futbalom a rugby je naozaj veľký rozdiel čo sa na prvý pohľad vôbec nemusí zdať. Hlavný rozdiel je výstroj. Zatiaľ čo v americkom futbale sa výstroj používa v rugby je výstroj výnimočná.  Ďalšie rozdiely sú v pravidlách, rozmeroch ihriska, lopte, spôsobe posúvania lopty po ihrisku atď. Ako prebieha príprava na novú sezónu ? Príprava začína väčšinou mesiac po skončení sezóny, kde sa pripravujeme na jesenné turnaje ktoré sa hrajú v zmenšených rozmeroch 7 na 7. Po novoročných sviatkoch začíname s kondičnou a silovou prípravou v telocvični, keď zmizne sneh začíname trénovať vonku, kde sa najprv precvičujú základy a neskôr sa už začína so samotnou prípravou hry a nacvičovaní signálov. Prezradíte nám niečo o histórii tohto športu ? História tohto športu siaha niekedy do polovici 19. storočia kedy sa tento šport hrával na amerických univerzitách, kde sa po pár rokoch upravili prevzaté pravidlá rugby a šport sa premenoval na americký futbal. V polovici 20. storočia v USA už existovalo mnoho profesionálnych teamov a v roku 1970 vznikla samotná NFL. História v Európe je síce kratšia, no tento šport sa každý rok teší čoraz väčšej popularite a v niektorých krajinách ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko chodí na zápasy aj cez 10 000 fanúšikov. Ako prebieha zápas ? Koľko trvá ? Zápas začína výkopom kde jeden tým loptu odkopne k súperovi a ten po zachytení vracia loptu čo najďalej ku súperovej endzóne. Ďalej nastupuje klasicky útok proti obrane. Zápas sa delí na 4 štvrtiny po 12 minút a po každej štvrtine sa menia strany. Po polčase prichádza opäť výkop. Celkovo trvá zápas okolo 3 hodiny. Koľko hráčov tvorí základnú zostavu ? Aké sú rozmery ihriska ? Na ihrisku je vždy 11 hráčov z obidvoch teamov. Základná zostava by sa mala skladať z 11 hráčov v útoku, 11 hráčov v obrane a 11 hráčov v special teamoch ( special teamy tvoria hráči aj z útoku aj z obrany). Rozmer ihriska je 100yardov (91 metrov) po dĺžke + dve 10 yardové endzóny, na šírku má ihrisko 53yardov ( 48 metrov ). Bránky na field goal a extra point majú šírku 7 metrov. Myslíte si že je priestor aby sa v Detve prípadne v Hriňovej hral americký futbal ? Myslím si že potenciál tu na Podpoľaní určite je. Je tu dostatok silných a tvrdých chlapov, ktorí by sa dokázali v lige presadiť. Bohužiaľ tento šport ešte nie je na Slovensku až tak rozmohnutý, takže team v Detve alebo Hriňovej je asi ďaleká budúcnosť. No Zvolen nie je až tak ďaleko čiže ak by tento šport niekoho zaujal a chcel by si ho vyskúšať, stačí prísť na tréning, výstroj kupovať netreba, všetko sa pre nových hráčov zapožičia.  

    12. mája 2016 18:05
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • 5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    Päť otázok pre Ing. Pavla Gábora Mohli by ste sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť? Čo vás charakterizuje v troch vetách? Ja to skúsim sloganom: „Robím to čo hovorím, hovorím to čo mienim, mienim to, čo je prospešné pre ľudí“. Tohto sloganu sa držím v súkromnom živote, ako aj v profesijnom živote konateľa softwarovej firmy GT Systems2, s.r.o. Aktívne sa zaujímate o dianie vo vašom najbližšom okolí. Čo obyvateľov u vás trápi najviac a aké riešenia navrhujete? Tých boľavých problémov by sa našlo veľa, ale najviac ma trápi vysoká miera nezamestnanosti a s tým spojená nižšia životná úroveň v regióne, ako aj vysoká miera korupcie, ktorá trápi celú našu spoločnosť. No a liek na riešenie? Zníženie nezamestnanosti docielime najefektívnejšie pritiahnutím investorov do regiónu. Na to potrebujeme dobudovať cestnú infraštruktúru zo západu na východ  a zo severu na  juh. Zároveň musíme skvalitniť vzdelávanie, aby prichádzajúci investori mohli siahnuť po kvalifikovanej pracovnej sile. So skvalitnením vzdelávania  musí napredovať aj skvalitnenie školstva a jeho „regulácia“ v súlade s potrebami zamestnávateľa. Aby efekt zvyšovania životnej úrovne bol  čo najväčší, je tiež nutné znovuožívenie  poľnohospodárstva v regióne formou efektívnejšej a adresnejšej štátnej pomoci, pretože si myslím, že región je pre poľnohospodárstvo a aktivity s tým spojené ako stvorený. A korupcia? Nebudem to na tomto mieste rozoberať podrobne. Stačí sa pozrieť na úplne konkrétny program boja proti korupcii našej strany TIP. Volá sa to spolupráca proti korupcii (http://www.strana-tip.sk/proti-korupcii/). A čo veľká politika? Aký je podľa vás najpálčivejší problém, ktorý by ste dokázali napraviť? Už som to spomenul v odpovedi na Vašu predchádzajúcu otázku. Zopakujem teda, že pre mňa je v súčasnosti najpálčivejším problémom spoločnosti korupcia. Potlačenie tohto javu sa mi javí ako štartér pre zdravší a dynamickejší rozvoj celej našej spoločnosti. Aký by mal byť podľa vás správny politik? ???  No to ste ma zaskočili. Každý jedinec má o svojom politickom lídrovi svoje predstavy, z čoho vyplýva , že ideálny politik asi neexistuje. No každý politik by mal mať také charakterové vlastnosti, aby bol hodný zastupovať voličov, ktorí do neho vkladajú dôveru. /*banner*/ A čo by ste povedali občanom na záver ? Vážení spoluobčania, v sobotu je veľký deň a je len na Vás, komu sa rozhodnete dať svoj hlas. Verím, že urobíte rozhodnutie na jednotku. A samozrejme, ak nemáte výhrady voči mojej osobe, krúžkujte preferenčný hlas č. 51. Vopred ďakujem. VIZITIKA KANDIDÁTA - meno: Ing. Pavol Gábor - vek: 57 - obec / mesto kde žijete: Detva - okres: Detva - kraj: Banskobystrický *platená politická reklama* Objednávateľ: Strana TIP, Dolná 13, Banská Bystrica IČO: 31571174 DIČ: 2024088891 Bankové spojenie:        Tatrabanka a.s. Číslo účtu:                   2923906598/1100 Štatutárny orgán:        Ing. Tomáš Hudec, Predseda strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 22:00
  • Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Za stranu Juraja Miškova SKOK! (Slovenská občianska koalícia) kandiduje z pozície 98 Milan Belko z Hriňovej.  Prečo kandiduje mladý Hriňovčan do NR SR? Z pozície člena Akademického senátu UMB som spoznal fungovanie slovenského školstva aj z inej strany. Zistil si som, že to nie je také ľahké ako sa  na prvý pohľad zdá a momentálna situácia mi dáva za pravdu. Nebyť učiteľov, ktorí ma inšpirovali a pomáhali nebol mi neštudoval by som odbor, ktorý ma baví a napĺňa. Do NRSR  kandidujem, lebo chcem zlepšiť podmienky slovenským učiteľom a dať im tak to, čo im právom patrí.   Čo študujete? Študujem právo v Banskej Bystrici. Tento rok ma čaká obhajoba diplomovej práce a štátnice. Ak budú úspešne za mnou, chcel by som v štúdiu ďalej pokračovať. Prečo kandidujte práve za SKOK! ? Eurovratka je tým skutočným dôvodom. Každej rodine prinesie 20 - 50 eur mesačne. Nesmiem však opomenúť aj na Singapur, ktorý pripravil Juraj Miškov ešte ako minister hospodárstva . Za rok a pol počas jeho pôsobenia vzniklo 54 - tisíc pracovných miest. Ako ste sa dostal na kandidátku? Ohľadom kandidatúry ma kontaktoval kancelár strany prostredníctvom mailu. Následne som poslal údaje na kandidátnu listinu a súhlas s kandidatúrou krajskému predsedovi Pavlovi Balžankovi. Aké sú podľa vás najväčšie problémy Slovenska? Najväčším problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť. V nezávideniahodnej situácii sa tiež nachádza zdravotníctvo. Niektorí sa snažia zakrývať skutočné problémy našej krajiny napr. témou imigrantov, no ja k nim rozhodne nepatrím. /*banner*/ Čo je naopak najväčším problémom Podpoľania? Ako iné regióny Slovenska aj Podpoľanie trápi nezamestnanosť. Ľudia za prácou musia dochádzať až niekoľko kilometrov. Netreba zabúdať tiež na to, že nezamestnanosť so sebou prináša negatívne spoločenské javy. Preto treba tento problém riešiť a pritiahnuť do regiónu investora. Aké šance má SKOK! uspieť vo voľbách? Momentálne nám dôveruje už 90 000 ľudí. Veľký počet voličov ešte nie je rozhodnutých koho bude voliť. Pre nás je to príležitosť ich presvedčiť silou nášho programu, aby 5. marca dali hlas práve strane SKOK! a pomohli nám prekročiť  magickú hranicu 5%. V čom je SKOK! iný než ostatné strany? Namiesto toho, aby sme sa škriepili budeme hľadať riešenia, ktoré by zlepšili život ľudí na Slovensku. Sme pripravení  spolupracovať s každým, kto nám umožní presadiť náš program. Prečo by mali voliť ľudia práve Vás? Uvedomujem si, že nie som jediný z Podpoľania, kto sa uchádza o priazeň voličov v blížiacich sa voľbách do NR SR. Svoje poznatky a skúsenosti, ktoré som získal písaním článkov a ako študent práva a člen Akademického senátu UMB sa budem snažiť, čo najlepšie zúročiť nielen v prospech  Slovenska, ale aj svojho nádherného regiónu. *platená politická reklama* Objednávateľ: Slovenská občianska koalícia, Štefánikova 41, 811 04 Bratislava I IČO: 42418186 DIČ: 2120053661 Bankové spojenie: Slovenská sporiteľna, a.s. Číslo účtu: SK 1509000000005075239662 Štatutárny orgán: Dr. iur. Michal Nižňan, kancelár strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 14:48
  • Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Roky ste v Detve mohli nakúpiť knihy len v Tescu. Situáciu pred troma rokmi zmenilo Kníhkupectvo Tulipán. Zhovárali sme sa s majiteľkoi predajne. Prečo ste s rozhodli otvoriť práve kníhkupectvo? Kníhkupectvo v Detve nebolo. Pokiaľ si chcel niekto kúpiť knihu, musel ísť na nákup do Zvolena, alebo si ju objednať cez internet. Ľudia si už celkom zvykli na to, že majú kníhkupectvo bližšie a môžu si knihu prelistovať. Ak daný titul nemáme na predajni, môžu si ho objednať bez toho, aby platili poštovné. Čo čítajú/kupujú najčastejšie ženy a muži? Každému sa páči niečo iné. Ženy klasicky najviac kupujú romantiku. Avšak v poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj erotické tituly ako 50 odtieňov sivej a Hotel v Paríži. Muži jednoznačne najviac čítajú krimi, hlavne od Jo Nesba a Dominika Dána, ale aj historické romány a literatúru faktu. Čo zaujíma mládež? Stredoškoláci väčšinou vyhľadávajú knihy od Johna Greena, ale zaujímajú sa aj o klasiku ako je Shakespeare, Dostojevskij, Hemingway..., ktorá je povinným čítaním. Mladšie vekové kategórie čítajú najviac dobrodružné knihy so zápletkami a záhadami z edície Klub záhad. Dievčatá majú v obľube aj knihy o zvieratkách z edície Zvierací záchranári. Ktoré knižné tituly sa stali bestsellerom za posledné roky? Denne sledujem, ktoré tituly sú najpredávanejšie celoslovensky, ale Detva má svoj vlastný rebríček. U nás sú najpredávanejšie knihy od detvianskej autorky Silvie Bystričanovej, ale aj knihy s regionálnou tematikou: Podpoľanie, Poľana, ,, ... a pekný život tie kvety žili...". Pred Vianocami bola na 1. mieste v predajnosti kniha od Mikuláša Černáka - Prečo som prelomil mlčanie. Tohto roku zatiaľ jednoznačne vedie prekvapenie (aj pre vydavateľstvo ) Vilo Habo varí lepšie ako tvoja mama. Veľkým hitom sú aj antistresové omaľovánky pre dospelých. /*banner*/ Kedy sa počas roka predáva najviac kníh? Samozrejme pred Vianocami, kniha je najčastejší vianočný darček. Potom v období, keď deti dostávajú vysvedčenia, ale aj na Deň matiek a Valentína. Aké sú vaše obľúbené tituly? Mojimi obľúbenými autormi sú Roald Dahl, George Orwell, ale ja J.K.Rowlingová. Veľmi sa teším na ďalšiu knihu od Silvie Bystričanovej, ktorá by mala výjsť v júni. Čo všetko ponúkate v predajni? Knihy rôznych kategórií: romány, krimi, detské knihy, encyklopédie, kuchárske knihy, atlasy, slovníky, zlacnené knihy ,, Za Babku " ... Kancelárske potreby: papier, euroobaly, zakladače, tonery... Školské potreby: zošity, perá, pastelky, obaly, rôzne tabuľky... tlačivá, pohľadnice, obalový materiál... Poskytujeme služby: kopírovanie, skenovanie, tlač z USB Kde ste sa presťahovali? V máji 2014 sme otvorili predajňu na Novosadoch, ktorá nám ale časom priestorovo nestačila, preto sme sa vo februári 2016 presťahovali do väčších priestorov na Záhradnú 2 do budovy VZOR-u pri VÚB banke.    

    29. februára 2016 19:29
  • Rozhovor

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Kúpalisko, porady na...

    Voda, slnko, párty, klub, relax... Jáj, ale to je len v pesničke. Mať takú prácu na leto, to je splnený sen. Ale viete čo? Práca v grafickom štúdiu Custom Design Studio sa tomu snu celkom približuje. A aj vtedy, keď je to štúdio v malom meste, ako je Detva. Pracovná doba od šiestej rána? To nám nič nehovorí. V grafickom štúdiu ide o kreatívnu prácu. Tá sa robí ťažko, ak si nevyspatý a rozmýšľaš len nad tým, kedy bude koniec pracovnej doby a budeš sa môcť vrátiť do postele. Preto si ráno radšej trochu pospíme, nech sa zobudíme čerství, plní energie a nápadov. Lepšie sa Ti pracuje večer? Nech sa páči. Nielen cez leto to kreatívcom viac páli večer. Okrem iného aj preto, že cez deň na nich páli slnko. Preto nie je problém presunúť si prácu na večerné hodiny a pod rúškom noci vytvárať nezameniteľné grafické návrhy. Je Ti teplo? Poď sa schladiť na kúpalisko. Ak sa už rozhodneš, že si prácu nechávaš na večer, horúci deň môžeš využiť na návštevu kúpaliska. To naše detvianske padne dobre najmä vtedy, keď teploty prekročia tridsiatku. Symbolické vstupné, studená voda, vychladená kofola... Čo viac potrebuješ? Dochádza Ti inšpirácia? Choď na prechádzku. Sedíš pri počítači, lámeš si hlavu až sa z nej parí, no ten správny nápad nie a nie prísť. Stále to nie je ono. Stáva sa to a nie raz. Vtedy je lepšie nechať všetko tak a ísť si vyvetrať hlavu, prísť na iné myšlienky. Detva ponúka príjemné kratšie aj dlhšie prechádzky. Vybehnúť môžeš na kameňolom, na Mlynský kopec alebo aj na Kaľamárku, k Melichovej skale či dokonca na Poľanu. A múza Ťa určite kopnúť príde. Rýchle osvieženie? Stačí si vybrať. Čo v lete najlepšie padne ako rýchle malé osvieženie? Klimatizácia či ventilátor, to je jasné. Ale hovoríme skôr o chutnej chladenej limonáde, čerstvom ovocí či nanukoch, ktoré máme v štúdiu k dispozícii každý deň. /*banner*/ Stiesnený pocit v kancelárii? Poradu si spravíme na lavičke. Nie sme pri práci prilepení k svojim kancelárskym stoličkám. Každý síce makáme na tom svojom, no často potrebujeme prebrať nejaké veci spoločne, dať si krátku poradu či brainstorming k nejakej kreatíve. Zoberieme notebooky, papiere alebo tabuľu von, sadneme si na lavičku a preberáme, čo potrebujeme. Jedinou nevýhodou je malý hmyz, ktorý sa chce silou-mocou pripojiť k porade či slniečko, ktoré nám nakúka do monitorov. Príde návšteva? Ukážeme jej mesto. Naši klienti nie sú z nášho regiónu. Väčšinou síce cestujeme my za nimi, no keď sa stane, že klient dorazí za nami do Detvy, radi ho prevedieme naším mestom. Detva, bohužiaľ, nie je až taká vyhľadávaná lokalita, na akú potenciál rozhodne má, a pre mnohých je to prvá návšteva tohto klenotu pod Poľanou. Po prechádzke si sadneme na dobrú limonádu a preberieme obchodné záležitosti. Klient potom odchádza nielen spokojný s biznisom, ale aj s príjemným pocitom z pekného prostredia. Ešte stále rozmýšľaš, či sa pracovať pre Custom Design Studio oplatí? Ozvi sa nám a možno zistíme, že sme pre seba ako stvorení.

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Región

  • ABIESLAND spustil pr...

    Predaj živých stromčekov v Detve sa začal v prvý decembrový deň a potrvá až do 23. decembra 2018. Prekrásne vianočné stromčeky od ABIESLAND-u nájdete na tržnici pri Sironi v Detve. ,,V ponuke máme normandské/kaukazské jedle, borovice, strieborné smreky rôznych veľkostí a stromčeky v črepníkoch. Najlepšie sa predávajú jedličky – sú trvácne, dlho vydžia, majú jemné ihličie a hlavne pekne voňajú,“ hovorí majiteľ spoločnosti, rodený Hriňovčan Michal Šulek. Ten sa dostal k tomuto „vianočnému biznisu“ dlhoročnou prácou na plantážach v Nemecku.  ,,Tu som sa venoval vianočným stromčekom od sadenia, vyžíňania, tvarovania až po vypiľovanie. Napadlo mi kúpiť na skúšku paletu stromčekov a skúsiť ich predať tu na Slovensku. Tým sa to všetko začalo,“ doplnil Michal Šulek. Aktuálne jeho spoločnosť okrem Detvy predáva vianočné stromčeky aj v Hriňovej,  vo Zvolene, v Hlohovci ale aj v Bratislave. Zákazníci môžu vyskúšať aj moderný a to online predaj prostredníctvom webu www.abiesland.sk. Stromček dovezie až ku vám domov kuriér. /*banner*/ A ako sa postarať o vianočný stromček po kúpe? Správny recept nám opäť prezradí odborník Michal Šulek:  ,,stromček je potrebné vybrať zo sieťky, zrezať z kmeňa cca 1 cm, aby lepšie prijímal vodu a ponoriť ho do nej. Treba ho držať v chlade a keď sa stromček bude zdobiť, tak je ideálny stojan na vodu a treba dávať pozor na podlahové kúrenie a aby nebol v blízkosti radiátora.“ V poslednom období je prítomný boom črepníkových vianočných stromčekov. ,,Ľudia majú veľakrát mylné informácie o takom stromčeku. Častokrát si myslia, že si črepníkový stromček potom zasadia do záhradky.  Tieto sú ale určené len na Vianoce a to znamená, že sa neodporúča ich vysádzať do záhradky, lebo šanca, že takýto stromček prežije je nízka.“ Živé vianočné stromčeky sú najlepším a ekologicky šetrným riešením pre prírodu. Urodia sa každých 10 rokov na plantáži, nepochádzajú teda z procesu vypiľovania z voľnej prírody. Navyše, plantážové stromy taktiež produkujú potrebný kyslík a sú súčasťou ekosystému. Netreba zabúdať ani na to, že práve živé stromčeky so svojou vôňou vytvoria patričnú atmosféru Vianoc. Tie od ABIESLAND-u sú navyše pestované úplne prírodnou cestou, bez použitia akejkoľvek chémie, čím sú najlepšou voľbou.  Viac info o spoločnosti ABIESLAND nájdete na www.abiesland.sk Čas predaja: pondelok až piatok 10:00 – 18:00, sobota 8:00 – 17:00, nedeľa 10:00 – 15:00.    

  • Opäť otvoria budovu ...

    Od utorka 4. decembra 2018 budú priestory budovy železničnej zastávky v Detve opäť otvorené pre cestujúcu verejnosť. Túto službu cestujúcim bude zabezpečovať mesto Detva. Budova železničnej zastávky je vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré ju uzavreli pred rokom po ukončení pravidelného predaja lístkov, ktoré zabezpečovala cez svojho zmluvného partnera Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. Mesto Detva viackrát rokovalo so ŽSR a Železničnou spoločnosťou Slovensko o opätovnom otvorení čakárne pre cestujúcich a obnovení predaja cestovných lístkov. Keď ani po roku neboli tieto služby na železničnej zastávke v Detve pre cestujúcich poskytované, mesto Detva sa rozhodlo požiadať ŽSR o prenájom čakárne pre cestujúcich a zabezpečovať jej prevádzkovanie aj napriek tomu, že to nepatrí do kompetencií mesta. /*banner*/ Podľa dohody železnice zabezpečia vykurovanie týchto priestorov a dodávku elektriny a mesto bude zabezpečovať prevádzku čakárne a uhradí mzdové náklady. Cieľom mesta Detva je, aby cestujúci, ktorí čakajú na vlakové spoje neboli odkázaní stáť desiatky minút, najmä v nepriaznivom počasí, vonku na otvorenom priestranstve, ale aby mohli čas čakania tráviť v suchom a teplom prostredí. Priestory železničnej stanice budú otvorené v pracovné dni od rána od 5.00 do večera do 20.00 hodiny a v nedeľu od 12.00 do 19.00 hodiny. Snahou mesta Detva je taktiež obnovenie predaja cestovných lístkov železničnou spoločnosťou v priestoroch železničnej zastávky v Detve, dobudovanie chodníka na túto železničnú zastávku a zabezpečenie väčšej bezpečnosti pre chodcov, cyklistov a motorové vozidlá pri prechádzaní cez koľajisko. O týchto zámeroch mesto Detva naďalej rokuje so zástupcami železníc a železničnej spoločnosti. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • V Poliklinike a v LD...

    Mesto Detva v priebehu mesiacov september a október 2018 zrealizovalo výmenu podláh v budove Polikliniky. Výmena podlahových krytín bola druhou etapou prác, v prvej etape renovácia prebiehala v roku 2017. Nové podlahy sú na troch podlažiach Polikliniky, vo všetkých chodbách a čakárňach pre pacientov. Mesto prostredníctvom firmy, ktorá sa stala víťazom verejného obstarávania, vymenilo staré gumené podlahy za novú keramickú a protišmykovú dlažbu a nový keramický sokel. Víťazom verejného obstarávania na práce sa stala firma WellStav s. r. o. z Detvy. Za uskutočnenú renováciu podláh mesto uhradilo zmluvnú cenu 7 493 Eur. /*banner*/ Postupná renovácia priestorov v septembri 2018 pokračovala aj v budove Liečebne dlhodobo chorých v Detve. V ambulancii a v miestnostiach pre ležiacich pacientov vymenili pôvodnú podlahu za novú. Mesto Detva v súčasnosti pripravuje projekt na výmenu strechy budovy Liečebne dlhodobo chorých. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • HOKEJ: Detva vyhrala...

    Po  majstrovskej Banskej Bystrici ťahali v súboji s detvianskymi medveďmi za kratší koniec aj hokejisti trenčianskej Dukly. HK Dukla Trenčín – HC 07 Detva 2:4 (1:1, 0:2, 1:1) Góly: 12. Ölvecký (Bartovič, Holenda), 58. Ölvecký (Bartovič, M. Hecl) – 7. P. Valent (M. Surový), 26. Ščurko (Puliš), 35. Murček (Hraško, Puliš), 56. R. Gašpar (Šimon) Strely: 31-22 / Vylúčenia: 5-8 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Baluška, Babic – Orolin, Sipos – Beniač / Počet divákov: 2673 Zostavy Trenčín: M. Valent – Rýgl, Luža, Bohunický, Holenda, Kovář, Frühauf, Spankovič, Niko – Radivojevič, Sojčík, O. Mikula – Bartovič, Ölvecký, M. Hecl – T. Varga, Bližňák, Sádecký –D. Hudec, Švec,  Pardavý  ml. Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Gachulinec, Sládok, Hraško, F. Fekiač, Šimon, Hedera – Ščurko, Murček, Puliš – Mart. Ďaloga, V. Fekiač, R. Gašpar – Tibenský, Mat. Chovan, Král – Giľák, P. Valent, M. Surový Namiesto prihrávky na voľného Bartoviča zvolil v 4. minúte zvolil Marek Hecl zakončenie bekhendom, ale Petríka neprekvapil.  Obrovskú hrúbku v obrane Trenčína gólovo potrestal o tri minúty neskôr po prihrávke Maroša Surového Peter Valent. V 9. minúte sa neporadilo upratať puk do opustenej detvianskej brány Sojčíkovi. Rozohrávku Detvy v 12. minúte zachytil Holenda, prihral Bartovičovi, ktorému strelu Petrík vyrazil pred seba, kde sa najlepšie zorientoval Peter Ölvecký a bolo vyrovnané. V 17. minúte si so Sojčíkovou strelou z prvej po prihrávke Radivojeviča hosťujúci brankár poradil. O tri minúty neskôr sa Rastislavovi Gašparovi nepodarilo blafákom prekonať domáceho brankára. Vo vlastnom oslabení po Pulišovej prihrávke Ščurko strelou pod hornú žŕdku  v 26. minúte prekonal domáceho Michala Valenta. Presilovú hru Detvy o dvoch hráčov gólovo využil  35. minúte Michal Murček. Vyrazenú Šimonovu strelu dorazil do odkrytej trenčianskej brány v 56. minúte Rastislav Gašpar. Dukle sa podarilo už len znížiť, keď o dve minúty neskôr zaznamenal Peter Ölvecký svoj druhý gól v zápase. /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Ján Pardavý st. (asistent trénera Trenčína): „Detva dnes podala veľmi dobrý výkon. Súper bol nepríjemný a nevedeli sme sa poriadne presadiť. My sme začali dobre, vytvorili sme si šance, no prišiel prvý inkasovaný gól a na naše hokejky sadla panika. Vyrovnali sme, no po chybe v presilovke sme inkasovali hlúpy gól. Hráčov sme upozorňovali na brejkové situácie. Hostia boli v tomto veľmi nebezpeční. Z našej strany to nebol optimálny výkon. Musíme sa skonsolidovať ako tím a začať podávať lepšie výkony.“ Josef Turek (tréner Detvy): „Predviedli sme výborný tímový výkon podporený výborným Petríkom v bráne. Dali sme gól z presilovky piatich proti trom, ustáli sme veľa oslabení, čo považujem za dôležitú vec. Dobre sme korčuľovali a hráči si zaslúžia pochvalu za víťazstvo a snahu.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/dukla-trencin/udalost/12951-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Zvolen 22 14 3 2 3 90:44 50 2. Košice 21 14 0 1 6 74:46 43 3. Poprad 21 12 2 1 6 59:44 41 4. Nové Zámky 22 12 2 1 7 57:45 41 5. Banská Bystrica 21 12 1 3 5 56:48 41 6. Nitra 21 10 2 1 8 70:54 35 7. Trenčín 21 10 2 1 8 53:44 35 8. Liptovský Mikuláš 22 8 2 1 11 58:61 29 9. Detva 22 8 1 2 11 52:69 28 10. Žilina 22 5 4 0 13 60:79 23 11. Budapešť 21 5 1 5 10 54:71 22 12. Miškovec 21 5 2 3 11 52:72 22   Slovensko 20 17 0 0 1 16 28:83 1 Stav tabuľky k 4. novembru 2018

  • HOKEJ: Detva senzačn...

    Sériu prehier ukončili detvianske medvede domácim víťazstvom na majstrovskou Banskou Bystricou. HC 07 Detva – HC iClinic Banská Bystrica 2:1 (1:0, 0:0, 1:1) Góly: 14. Ščurko (Murček, Puliš), 49. Giľák (P. Valent, Mar. Chovan) – 57. Higgs (Asselin) Strely: 23-44 / Vylúčenia: 3-5 / Presilovky: 0-0 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: D. Konc, Fridrich – Výleta, Rojík – Neuzer / Počet divákov: 799 Zostavy Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Kuklev, Sládok, Hraško, F. Fekiač, Šimon, Hedera, Gachulinec – Ščurko, Murček, Puliš – Mart. Ďaloga, V. Fekiač, R. Gašpar – Tibenský, Mat. Chovan, Král – Giľák, P. Valent, Surový Banská Bystrica: Williams – Miller, Marshall, Mihálik, Sloboda, Ďatelinka, Kubka, Nemčík, Sarvaš – Selleck, Buc, Asselin – Török, Higgs, J. Sýkora – Gabor, A. Šťastný, Kabáč – R. Varga, Lichanec, Bartánus V 13. minúte sa pred banskobystrickou bránou najlepšie zorientoval Ladislav Ščurko, ktorý dopravil puk za Williamsa. Zakončenie domáceho Gašpara v 28. minúte skončilo v lapačke hosťujúceho brankára.  V obrovskej príležitosti sa po Ščurkovej prihrávke ocitol Puliš, ale pokus z 39. minúty sa gólom neskončil. Hosťujúci brankár Williams sa v 43. minúte dopustil obrovskej chyby, no Král nedokázal svojou prihrávkou nájsť Surového, ktorý by zakončoval do odkrytej brány. O šesť minút neskôr tečoval puk do hosťujúcej siete Matej Giľák. Pokus domáceho Gašpara z 56. minúty zlikvidoval Williams. Majster znížil o minútu neskôr, keď puk za Petríka usmernil Brock Higgs. Tretí gól domácich mohol pridať štyri sekundy pred záverečnou sirénou Puliš, no vo výbornej príležitosti minul opustenú hosťujúcu bránu. Pozápasové vyjadrenia Josef Turek (tréner Detvy): „Podali sme výborný tímový výkon podporený výborne chytajúcim Romanom Petríkom. Som rád, že sme si počas celého zápasu vytvárali strelecké príležitosti a perfektne sme korčulovali. Veľmi si vážim, ako k tomu hráči pristúpili, chcel by som ich pochváliť za výkon a som rád, že sa nám podarilo už druhýkrát v sezóne zdolať taký kvalitný tím, akým je Banská Bystrica.“ Dan Ceman (tréner Banskej Bystrice): „Dnes to bol príklad toho, že keď sa nepripravíme, prehráme. V prvej tretine bola Detva lepšia, brankár výborne chytal a nemali sme šťastie v koncovke. Dali gól na 1:0, chceli sme sa vrátiť do zápasu, snažili sme sa, ale nepremenili sme šance. Brankár ich dnes výborne podržal, mali množstvo šancí a hrali skvele celých 60 minút.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/udalost/12862-hc-07-detva-hc05-iclinic-b-bystrica/highlight /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Zvolen 21 14 2 2 3 87:42 48 2. Nové Zámky 21 12 2 1 6 56:43 41 3. Košice 20 13 0 1 6 68:45 40 4. Poprad 20 11 2 1 6 57:43 38 5. Banská Bystrica 20 11 1 3 5 53:47 38 6. Nitra 20 10 2 1 7 69:48 35 7. Trenčín 20 10 2 1 7 51:40 35 8. Liptovský Mikuláš 21 7 2 1 11 52:59 26 9. Detva 21 7 1 2 11 48:67 25 10. Žilina 21 5 4 0 12 58:73 23 11. Miškovec 20 5 2 3 10 51:69 22 12. Budapešť 20 5 1 4 10 52:68 21   Slovensko 20 17 0 0 1 16 25:83 1 Stav tabuľky k 2. novembru 2018

  • FUTBAL: Detva konečn...

    O víťazstve detvianskych futbalistov v Novej Bani rozhodol gólom zo 76. minúty Martin Karásek. MFK Spartak Hriňová – MŠK Tisovec 1:1 (0:0) Góly: 63. Pohorelec – 56. Masár Žlté karty: 68. Vanconcelos, 73. Černák (obaja Tisovec) Rozhodovali: Medveď – Mikloš, Kováč Počet divákov: 200 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian, Čipčala, Jablonský, Moravčík, J. Ľupták (51. Malček), D. Vreštiak, M. Hanes (61. P: Hronček), Pohorelec, Purdek (C), Bambura (73. Záň) Tisovec: Košičiar – Sales, Juhász, Halaj (C), Vanconcelos, Kováč (Zelenák), Masár, Černák, Slovák, Boháčik, Antal Diváci pod Poľanou sa otváracieho gólu dočkali v 56. minúte, keď loptu za Vreštiakov chrbát poslal Stanislav Masár. Spartak sa dočkal vyrovnania v 63. minúte zásluhou Tomáša Pohorelca. O päť minút neskôr videl žltú kartu brazílsky legionár v hosťujúcom drese  Andre Luiz Gomes Vanconcelos. V 73. minúte sa pred očami hráčovi Tisovca Tomášovi Černákovi. MFK Nová Baňa – MFK Detva 1:2 (1:0) Góly: 39. Brodziansky – 68. Berkeš, 76. Karásek Žlté karty: 42. Pánik – 63. T. Škopík, 81.Karásek, 90. Michálik Rozhodovali: Botka – Kuba, Hrivo Počet divákov: 100 Zostavy Nová Baňa: Zarič – Pacalaj (C), Brankovič, Miloševič (73. Janšík), Brodziansky, Vozár, Čakloš, Konečný, Pánik (82. Barniak), Vlčko, Dobrík Detva: J. Vreštiak – Šťastný, T. Škopík, Sekereš, Míchálik, J. Šufliarsky (46. Berkeš), Rapčan (C), Bystriansky (56. J. Šulek), Tužinský, Karásek, Dianiška (87. Michálik) Domáci sa ujali vedenia v 39. minúte zásluhou Róberta Brodzianskeho. O tri minúty neskôr bol žltou kartou napomínaný hráč Novej Bane Adrián Pánik. Hosťujúci Tomáš Škopík dostal žlté napomínanie v 63. minúte. Detva vyrovnalo o päť minút neskôr, keď sa strelecky presadil striedajúci Martin Berkeš. Misky váh na stranu hostí naklonil v 76. minúte Martin Karásek, ktorý sa o päť minút neskôr sa zapísal do štatistík duelu opäť, tento krát žltou kartou. V 90. minúte vytiahol rozhodca žltú kartu pre Detvana Andreja Michálika. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Kováčová 13 9 3 1 36:10 30 2. Medzibrod 13 8 4 1 25:12 28 3. Rakytovce 13 9 1 3 24:20 28 4. Šalková 13 8 2 3 36:19 26 5. Čierny Balog 13 8 1 4 34:16 25 6. Slovenské Ďarmoty 13 7 2 4 36:24 23 7. Príbelce 13 7 2 4 32:25 23 8. Badín 13 5 4 4 24:15 19 9. Tornaľa 13 4 2 7 20:31 14 10. Pliešovce 13 3 4 6 18:27 13 11. Hriňová 13 3 3 7 18:28 12 12. Detva 13 2 3 8 19:38 9 13. Tisovec 13 1 2 10 8:38 5 14. Nová Baňa 13 0 1 12 8:35 1 Stav tabuľky k 29. októbru 2018 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3