s DTonline.sk

Rozhovor

  • Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Folklór je dnes medzi mladými ľuďmi často považovaný za zastaralý a nezaujímavý, no stále je dosť tých, ktorí si bez ľudovej hudby a tanca svoj život ani nevedia predstaviť. Tí sa potom stretávajú vo folklórnych súboroch, kde sa spolu snažia udržiavať stále živú slovenskú tradíciu. Jedným z takýchto súborov je aj FS Poľana, ktorý tento rok oslavuje už svoje 55. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo odchytiť po jednom z vystúpení na pár otázok riaditeľku súboru Annu Šatanovú a manažéra súboru Pavla Gejdoša. FS Poľana oslavuje tento rok už svoje 55. narodeniny, no predsa sú možno ľudia, ktorí o ňom ešte nepočuli. Skúste nám ho na úvod predstaviť. A.Š.: Folklórny súbor Poľana pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene. Členmi nášho súboru sú študenti, ktorí tu študujú, zo všetkých štyroch fakúlt, okrem toho mládež z mesta a členmi súboru sú aj zamestnanci, hlavne vo vedení súboru. Univerzita nám poskytuje priestory, ktoré využívame na nácviky aj prípravu programov. Môžem povedať, že je veľmi dobré, že máme tieto priestory a vedenie univerzity aj takýmto spôsobom podporuje činnosť mladej generácie, ktorá sa venuje tomuto koníčku. Táto práca vyžaduje skoro celého človeka, je to vlastne zamestnanie na plný úväzok. Dnešná doba je taká, že toho času je málo, preto veľmi oceňujem prácu nášho choreografa docenta Chudého, manažéra Ing. Gejdoša, vedúceho ľudovej hudby Ing. Danihela a vedúcich speváckych zložiek Ing. Králika a Ing. Bebeja, ktorí si napriek všetkému ten čas nájdu a potom vidno výsledok v podobe dobrého vystúpenia. Vo Zvolene a v okolí je niekoľko súborov, spomeniem napríklad Zorničku či Marínu, je ten váš niečím výnimočný? A.Š.: Zvolen je typický tým, že má veľa súborov, to zázemie folklóru je tu veľmi silné. Podobné je to aj v Detve. My sme špecifickí tým, že sme vysokoškolský folklórny súbor, ktorý bol založený roku 1956, takže máme dlhú históriu, ktorá súvisí s pôsobením Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a neskôr s Technickou univerzitou vo Zvolene. Čiže sme výnimoční tým, že máme túto študujúcu mládež. Aké sú vaše vzťahy s druhými súbormi? Je medzi vami priateľstvo či konkurencia? A.Š.: No pokiaľ ide o druhé súbory, tak my s nimi vychádzame veľmi dobre. Mávame spoločné vystúpenia. Aj teraz chystáme váľanie májov spolu so súborom Marína. So súborom Zornička máme veľmi pekný vzťah, lebo to je taká liaheň našich ľudí, ktorí potom prídu ku nám alebo do Maríny. Čiže je to veľmi pekná spolupráca. Naši súboristi pomáhajú týmto mladým, či už ako muzikanti alebo pedagógovia. Je to aj o konkurencii, ale chcem povedať, že tá konkurencia v oblasti folklóru, to nie je taká typická konkurencia ako v biznise. Ale je to taká konkurencia, v tomto krásnom umení úplne ináč ponímaná. Zdá sa, že v súčasnosti je pre mladých viac “v kurze” západná kultúra. Nájde sa stále dosť takých, pre ktorých je slovenský folklór atraktívny? P.G.: Musím povedať, že ako sa mení doba, mení sa aj folklór a aj prístup ľudí k nemu. Zistili sme, že už nemôžeme porovnávať generácie medzi sebou, ani prístup tých ľudí a to prečo to robia. Každý má iné dôvody a niekedy je to veľmi ťažké zosúladiť. Je pravda, že tých ľudí je stále menej a menej, lebo dnes to už nie je “in” ako sa povie. Každý sa orientuje na iné veci, ale stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci, a keď to robia tak to vyzerá ako dnes. Členmi vášho súboru sú prevažne študenti, ktorí sa často striedajú? A.Š.: Veľmi dobre ste to vystihla, že náš súbor je tým, nechcem povedať poznačený, že u nás študujú päť rokov a potom odchádzajú. Je veľmi málo tých čo si tu založia rodiny a ostanú. Je tu pestrá výmena členov. Preto každý október venujeme konkurzu. P.G.: Ja by som doplnil ešte, keď ste sa pýtali, čím je náš súbor iný, tak možno práve v tomto. Tu nikdy neexistovala rivalita a nevraživosť medzi ľuďmi, že ten tancuje sólo a ten nie. Bol to vždy fakt výborný kolektív, a keď prišli aj z iných súborov, tak hovorili, že sa to ani nedá porovnať. Neviem či je to tak, ale tých ľudí sa vymenilo strašne veľa, tak to nemôže byť len o ľuďoch, je to taká energia čo to drží na tejto úrovni. Čo plánujete v najbližšej dobe? Kde vás môžeme vidieť? P.G.: Teraz budú vystúpenia k 55. výročiu vzniku – jedno pre verejnosť a jedno pre bývalých súboristov, ktorí niekedy pôsobili v súbore. Potom nás môžete vidieť na slávnostiach v Heľpe a v Detve, potom v Očovej. V auguste budeme v Čechách a v septembri sa chystáme do Turecka. Čiže tých vystúpení bude teraz dosť. Čo by ste nakoniec odkázali tým, ktorí by sa k vám chceli pripojiť? A.Š.: Nech prídu, budeme veľmi radi. Okrem toho, že sa naučia vnímať folklór, nájdu tu výbornú partiu. Oni sú vynikajúci kolektív. Spája ich nie len tá práca na javisku, ale aj krásny mimosúborový život. Ja si myslím, že je to pre mládež dnes veľmi dôležité, lebo tých negatívnych vplyvov je strašne veľa. A práve takáto veľká záľuba ich spája a dokážu vytvoriť pre ľudí pekné predstavenie a dať to čo majú radi ostatným, čiže je to taká radosť pri srdci

    26. mája 2011 12:19
  • Starostka Stožku Jana Klimová

    Starostka Stožku Jana Klimová

    „Tešíme sa na ďalší ročník Guľášmajstra" hovorí starostka Stožku Jana Klimová. Obec Stožok bola založená v roku 1773 a leží v nadmorskej výške 406 m.n.m.. V poslednom desaťročí zaznamenal Stožok výrazný rozvoj. Súčasná starostka pôsobí na svojom mieste od roku 2005 a za „jej éry“ dynamický rozvoj pokračuje. Pani starostka, obec Stožok v posledných rokoch prešla intenzívnou výstavbou. Ako sa to prejavilo na štatistike v obyvateľstve? Keď som nastúpila ako starostka, obec mala 686 obyvateľov. Dnes je ich už 930. Prisťahovalo sa k nám mnoho ľudí, najmä zo Zvolena a Detvy. Avšak veľmi nás teší, že stožkári, ktorí sa pred rokmi odsťahovali sa vracajú späť. Zaujímavý údaj je aj priemerný vek občanov, ktorý sa pohybuje okolo čísla 37. Zvýšenie počtu obyvateľov pocítila ja miesta škôlka, kde sme prednedávnom mali len 5 detí, dnes ich 31. Aké investičné aktivity plánujete? Žiaľ, nedostatok financií nám nedovolí realizovať veľké projekty. Máme avšak pripravený projekt na rekonštrukciu Kultúrneho domu, kde sa plánuje aj nadstavba. Sem by sa mal potom nasťahovať aj obecný úrad. V súčasných priestoroch OÚ by sme potom zriadili Dom služieb, kde by bola napr. kaderníčka či lekár. Takisto máme pripravený projekt na Domov sociálnych služieb. V obci máte nový štadión, okolo ktorého je zaujímavý areál... Áno, štadión sme postavili pred 3 rokmi. V blízkosti sa nachádza aj multifunkčné ihrisko a bowling. V tejto zóne chceme ešte vybudovať lanové centrum. Ako je to so zamestnanosťou v obci? Z cca 600 obyvateľov v produktívnom veku evidujeme len 45 nezamestnaných, čo je regionálny podpriemer. Aké kultúrne podujatia pripravujete? Z mnohých vyberiem dve, ktoré majú širší charakter a sú už roky turistickým ťahákom. Je to Cesta rozprávkovým lesom na MDD a Guľášmajster. Na ten všetkých čitateľov DTonline.sk srdečne pozývam. Pripomínam, že súťažné družstvá, ktoré majú chuť variť sa môžu prihlásiť do 25.5.2011. Okrem dobrej nálady a vône guľášov na vás čaká futbalový zápas, váľanie mája, kultúrny program a diskotéka v kombinácii s ľudovou hudbou.

    25. mája 2011 22:43
  • Got Blue Balls: Snažíme sa ľuďom priniesť niečo nové

    Got Blue Balls: Snažíme sa ľuďom priniesť niečo nové

    Budú hrať na Pohode, ich pesničky rotujú v celoslovenskom éteri Rádia_FM.  Koncerty mali s takými legendami ako The Casualties, Zóna A, či Slobodná Európa. V rozhovore pre BBonline.sk mladá kapela Got Blue Balls okrem iného vysvetľuje prečo si ako domovské mesto uvádza Los Angeles a čo je to kalifornský rokenroll. [caption id="attachment_19754" align="alignright" width="300" caption="Foto: pohodafestival.sk"][/caption] Sliačsku kapelu Got Blue Balls založili v novembri 2009 členovia známych kapiel bystricko-zvolenského undergroundu (Prípad pre Samantu, Tag-A). „Jediný problém bol nájsť speváka. Ten padol ako blesk z jasného neba, a potom nám už nemalo čo brániť. Už po troch skúškach sme mali na krku prvý koncert,“ hovorí gitarista Dzurko Orawetz. Momentálna zostavu predstavuje Michal Minár (spev), Stanka Apfelová (basa/spev), Dzurko Orawetz (gitara/spev) a Rišo Mikuš (bubny). Ako domovské mesto si uvádzate Sliač. Michal: Oficiálne uvádzame, že sme zo Sliača. V kapele to máme tak pol na pol. Polovica z nás je zo Sliača a druhá polovica je z Banskej Bystrice a Zvolena. Dokonca skúšame na Sliači, tak nebolo o čom premýšľať. Sme sliačska kapela. Ktorá je  vaša domovská scéna. Bystrická či zvolenská? Dzurko: Nerozdeľujeme ju na bystrickú, zvolenskú, bratislavskú či sliačsku, pretože slovenská scéna je tak malá, že deliť ju ešte na bystrickú či zvolenskú nemá, podľa mňa, význam. Máme radi všetky okolité kluby a cítime sa v nich ako doma, či už to je Rasťova 77-mička alebo Miríkove podniky v Bystrici a vo Zvolene, alebo keby sme zaspomínali na nebohý World Klub vo Zvolene. Na scéne ste sa dokázali presadiť za relatívne krátky čas. Hrali ste ako predkapela legendárnym skupinám The Casualties, Zóne A, Slobodnej Európe.  Ako sa vám to podarilo? Dz.: Ono to vyzerá ako krátky čas, ale myslím si, že treba upozorniť aj na našu prácu pred touto kapelou. Každý z nás sa okolo muziky točí minimálne desať rokov a za ten čas sme spoznali asi každého, kto tu na Slovensku má nejaké väčšie slovo na scéne. Títo ľudia nám zatiaľ s radosťou pomohli, lebo sa im naša hudba páči. M.: Tak ako povedal Dzurko. Bez dobrého manažmentu a bez konexií to na hudobnej scéne nejde. Samozrejme nejde len o dobrý manažment, ale aj kvalitu hudby, čo si myslím, že nám nechýba. Dá sa povedať, že sme skúsení hudobníci a našli sme si smer, ktorý je na Slovensku ojedinelý. Za ten čas, čo hráme, sme si stihli vyprodukovať nám vlastný špecifický zvuk, ktorý nás vystihuje, a ktorý sa aj ľudom páči. V lete sa predstavíte na najlepšom slovenskom festivale Pohoda. Môžete popísať detaily toho ako ste dostali pozvanie? M.: Ja som na festivale Pohoda pracoval pár rokov na stage-i alebo pomáhal s backline-om (aparatúrou) a popritom som sa spoznal aj s Michalom Kaščákom. Jedného dňa hral Michal so svojou kapelou Bez ladu a skladu vo Zvolene a zhodou náhod sme im požičiavali aparatúru. Stretol som sa s Michalom, porozprávali sme sa o festivale a dal som mu do rúk naše promo CD so singlom a promo videom. Prešlo pár týždňov a Michal sa mi ozval, že sa mu náš singel veľmi páči, a že bude rád, ak prídeme zahrať na festival Pohoda. To je asi všetko v skratke. [youtube 10v9rce3dGI 560x340] V krátkej histórii kapely ste toho dokázali dosiahnuť dosť veľa, zdá sa, že vo vašom prípade neplatí to klasické nariekanie o tom ako mladé kapely nedostávajú šancu. M.: Je dosť ťažké odpovedať na túto otázku. Keďže každý z nás už má čo-to v hudobnom priemysle za sebou, buď po hudobnej alebo pracovnej stránke. Sme síce mladá kapela, ale máme už čo-to odžité, a to sa aj odráža v tom, čo robíme a ako to robíme. Kladieme veľký dôraz na kvalitu hudby, na promo, na udržiavanie dobrých vzťahov s našimi dlhoročnými priateľmi z „hudobného priemyslu“ a berieme to už trochu inak ako mladé začínajúce kapely. Snažíme sa využívať aj možnosti, ktoré ponúka internet a sociálne siete, a tak byť v interakcii s našimi fanúšikmi a ponúkať im zaujímavosti z našich koncertov alebo životov. Snažíme sa hlavne odčleniť od iných kapiel a priniesť ľuďom niečo nové. Myslím, že celé to naše snaženie sa byť niečím iným, naša filozofia a manažment kapely je úspechom toho, čo robíme. Hudbou sa zrejme ale nezaoberáte na plný úväzok. M.: Bohužiaľ, aj keď hudbu milujeme, nemáme na Slovensku alebo vo svete také meno, aby sme sa mohli živiť iba hudbou. Väčšina z nás študuje na vysokej škole a popri tom sa snažíme si privyrobiť. Ale len hudbou to momentálne nejde. Dz.: No je to stále koníček pre radosť. Na svojich stránkach uvádzate, že hráte kalifornský rock’n’roll. Skúste vysvetliť laikovi, v čom je špecifický, prípadne kto sú jeho známejší predstavitelia. M.: Kalifornský rock´n´roll vo svojej podstate neexistuje. Vymysleli sme si to sami. Bol to skôr vtip ako zámer  prezentovať sa niečím, čo tu nie je. Robili sme si srandu, že pochádzame z LA (Sliač = LA, California), a nejak to ľudia začali brať príliš vážne... Až nám to asi prischlo. (úsmev) Nič extra za tým hľadať netreba... Vlastne iba nás. (smiech) Texty tvoríte iba v anglickom jazyku. Skladá sa vám lepšie v angličtine? Neuvažujete aj o slovenských textoch? M.: Aj napriek tomu, že máme radi hudbu so slovenskou lyrikou, tak sme si vybrali cestu angličtiny. Dz.: Zostaneme určite pri angličtine, znie nám to lepšie a prirodzenejšie. M.: A vlastne sme nikdy ani neuvažovali tvoriť pesničky v slovenčine. Páči sa nám angličtina v hudbe a náš zámer bol vždy osloviť viac ako len slovenské publikum resp. poslucháčov....Tak zostaneme určite pri angličtine. Tento rok plánujete vydať debutový album. Kedy by mal vyjsť, čo si od neho sľubujete, kto vám ho vydá a poprípade aká bola/je cesta k jeho nahrávaniu? Dz.: Vydanie albumu plánujeme, ak pôjde všetko podľa plánu, na koniec mája. Mal by byť plný peciek, kus temnejší a zvukovo odlišnejší od, možno to nazvem hlúpo, "slovenského štandardu." M.: Pôvodný plán bol vydať si album na vlastné náklady a sami. Ale dostali sme ponuku od jedného vydavateľstva, ktoré si nás zobralo pod seba. Zatiaľ ho nechcem menovať, ale uvidíme, čo z toho bude. Necháme sa prekvapiť. A k nahrávaniu ešte... Ako povedal Dzurko, dúfame, že sa nám podarí vydať album do konca mája. Proces nahrávania bol, alebo je, v našom prípade trochu dlhší, aj keď dúfam, že to bude svedčiť o kvalite. Niekedy sa netreba uponáhľať. Lepšie je nechať si čas a prejsť si veci hlavou, aby to malo ten výsledok, ktorý vlastne chceme všetci - aby to bolo čo najlepšie. Čo plánujete po vydaní albumu. V móde je urobiť zahraničné turné, plánujete niečo také? Dz.: V prvom rade sa ideme sústrediť na leto, na festivaly, a potom by sme chceli ísť na klubové turné. Určite prejsť Slovensko, Česko, možno Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, a keď toto absolvujeme, tak potom môžeme začať rozmýšľať nad výletom niekam ďalej. M.: LA, Londýn... Japonsko. (smiech) Aké sú vaše plány na tento rok? M.: Dokončiť album, hrať festivaly na Slovensku a v Čechách. Robiť si reklamu a promo na Slovensku a vo svete, natočiť nejaký ten videoklip a hlavne si dokončiť školy. (smiech)

    23. apríla 2011 11:21
  • Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3