s DTonline.sk

Rozhovor

  • Kečkár: Iba v Hriňovej cítim svoje korene!

    Oddaný tradíciám, žijúci v harmónii s prírodou, zapálený pre svoju prácu i koníčky. Presne to je Hriňovčan Anton Trebuľa (36), známejší ako Kečkár. Porozprával nám nielen o svojich aktivitách, ale aj o problémoch súčasného sveta. Ste učiteľ, fotograf, divadelník, muzikant, vášnivý turista i milovník tradícií. Zabudla som vari na niečo? A ešte človek, ktorý žije v nesprávnej dobe. Sú reakcie na vašu tvorbu a všestrannosť len pozitívne? Doma nie ste prorokom. V postsocialistickej anarchii v našej krajine, v Hriňovej zvlášť, ľudia skôr hania, ako chvália. Radšej hádžu polená pod nohy, radšej odseknú v niečom vyčnievajúci strom… Neidealizujem si už Hriňovčanov. Pracujete s mládežou, oprašujete staré zvyky, hráte často bláznivé postavy, vystavujete fotografie, atď. Čo vás dokáže stále motivovať? Môj vnútorný pocit! Neskôr radosť, smiech, ocenenie divákov, poslucháčov, pozeračov… Obyčajne neobyčajná vďaka detí aj dospelákov vždy poteší. Viete si predstaviť, že by ste sa zo dňa na deň museli vzdať fotoaparátu, prírody alebo svojich žiakov? Bol by to stále Kečkár, ako ho poznáme dnes? Viem si to predstaviť. Bol by to mŕtvy Kečkár. Učiteľ Začal sa školský rok. Na úkor ktorých aktivít si zadelíte svoj čas? Pre mňa je práca aj koníčkom, kde sa bytostne  realizujem, spájam, prelínam jednotlivé aktivity. Od zvykov, turistiku, cez fotografie, divadlo, hudbu so školskou skupinou, po vlievanie lásky k domovu – Podpoľaniu, Hriňovej, k slovanským predkom, k Rusku. Psychológ Plzák hovoril: „V živote máme tri veci: rodinu, prácu a hobby. Jedine hobby vás nikdy v živote nesklame!“ Mal pravdu! Čo je podľa vás najkrajšie a najťažšie na práci učiteľa? Najkrajšia je každodenná rôznorodosť. Pocit duševnej mladosti a sviežosti. Množstvo rastúcich detských bytostí s rôznymi povahami, danosťami, vnímaním, stovky rozhovorov, radosť i smútok. To všetko obohacuje. Každý deň je iný, nepredvídateľný, každý deň hráte iné predstavenie, spojené s veľkou dávkou improvizácie. Naopak, najťažšie sú mozole ukryté na mozgu. Tiché a zákerné. Pri tomto poslaní si neuvedomíte, že fyzicky starnete a častokrát zabúdate na svoj osobný život… Vnímate rokmi určité zmeny v správaní sa alebo ambíciách dospievajúcich? Sú draví a cieľavedomí alebo skôr tápajú a nevedia si nájsť vlastné miesto? Dnešná doba je zákerná, nič nie je zadarmo. Chýba pocit istoty! Mnohé deti rastú bez rodičov, pretože tí sú zamestnaní a nemajú čas. Nezamestnaní sú zase nútení pracovať v zahraničí, deti rastú ako samorasty, rozpadajú sa rodiny, chátrajú city,… Vplyvy médií, cirkví a amerikanizácia sú obrovským zločinom! Fotograf Čo pre vás znamená fotografia? Fotografiu zachytáva jedno políčko z filmu Život. Môj film Život tvoria fotografie na stránke www.keckar.rajce.net. Môžete si ho kedykoľvek pozrieť, prinavrátiť si pocity, vône, obrazy minulosti a snívať. Lesy, lúky, polia, rieky, zvyky, zabíjačky. To všetko môžeme nájsť vo vašich albumoch. Dokázali by ste s rovnakou chuťou fotiť aj veľkomestá, križovatky, rušné ulice a mrakodrapy? Dokázal by vlk prežiť vo veľkomeste? Tu som doma, tu cítim kroky svojich predkov, tu pre mňa najkrajšie vonia hora, zurčí potok. Iba v Hriňovej cítim svoje korene! Ktoré ľudské emócie zachytávate najradšej? Fotili ste niekedy napríklad aj plačúcich ľudí alebo existujú vo vašej tvorbe aj isté hranice? Akákoľvek  ľudská emócia, kvalitne zachytená, je umením. Keď mám obdobie ľudí, rád lovím momentky, no inak nepohrdnem ani statickým pekným portrétom, pózami.  Každý človek je svojím spôsobom pekný. Hranice? Nefotím už svadby, vynútené a umelé akcie. Ubíja ma to. Fotím to, čo cítim a chcem, život v Hriňovej a okolí, no snažím sa to zachytiť svojsky. Od dokumentačných fotiek, ktoré ocenia ľudia neskôr,  po umelecké – od prenádherných jesenných lesov, cez potôčiky, pásy oračín, zvyky dnešné i staré v krojoch, mesto, lazy, drevenice, život, deti, slovanské víly, starcov až po zrazené žaby, psy, čierne skládky, špinu, bordel na okolí… Fotím realitu s občasným úletom do krajiny fantázie! Pán fotograf Kállay povedal: „Nefotím len pohreby, vtedy nemožno fotiť, vtedy treba objať a nadstaviť plece.“ Divadelník Myslíte si, že človek musí mať herectvo a dávku exhibicionizmu v krvi alebo sa aj z úplného "dreva" môže stať miláčik publika? Zo zlého materiálu nevyrobíte miláčika publika :).  Mimochodom, som introvert s hlbokým melancholickým nočným životom. Ak dáte stolárovi nekvalitné drevo, môže robiť, čo len vie, aj tak ho hodí do pece… Každý je v niečom dobrý, len treba hľadať! Čo vám dáva účinkovanie v Hriňovskom divadle? Povedať mnohokrát hocikomu bez zábran, čo si o ňom myslím! Koho by ste chceli raz v hre stvárniť a prečo? Už som si splnil divadelný sen! V Štepkovom Jááánošíííkovi som hral národného hrdinu! V ňom som vyjadril názory, ktoré si myslím a ktoré cítim! Psycho Bátoryčka a moja postava slúžky Ilony Jó mi dovoľuje pustiť uzdu vtipu a haluzinám. Čechovove Pytačky mi dali riadne zabrať po stránke psychologickej. Každá postava vás v niečom obohatí. Nesplneným snom je zahrať si vo filme… Turista Dokáže vás ešte niečo prekvapiť pri potulkoch Podpoľaním? Príroda, prírodné úkazy, no najviac ma udivuje hlúposť ľudí, čierne skládky, ničenie tradičných hodnôt, zapredanie mamonu! Zažili ste niekedy aj adrenalín v podobe medveďa či diviaka? V hore nemám strach ani v noci. Mám na konte množstvo stretnutí so zverou, od jeleňa, cez vretenice po vlka, vtedy sme sa doľakali obaja. Medveď na mňa nemá šťastie. Strach som však pocítil osamotený v nočnej Moskve, v Londýne, v Edinburgu, vo veľkých mestách. Najväčším nebezpečenstvom je ale človek. Mal som niekoľko potyčiek na lazoch, keď ma napríklad na túre s deťmi naháňal ujko so švorcom /s reťazou/ alebo po mne raz strieľali zo vzduchovky… Dlhodobo ste kritikom zásahov do prírody, ktoré však iným ľuďom poskytujú športové vyžitie a relax. Dá sa v takýchto prípadoch vôbec dospieť k riešeniu, k dohode vyhovujúcej obom stranám? Nie, pri ochrane Prírody a pokoja neexistuje kompromis! Ani žena nemôže byť tak trochu tehotná. Všade tam ide v prvom rade o peniaze, až potom o vyžitie. Príroda je na chvoste, využívajú ju. Ako hovorím v Jááánošíííkovi, „nafasujeme kroje, valašky a poďho robiť cirkusy pre turistov z Česka“. Pozrite sa na Donovaly, Tále, Oščadnicu, Vysoké Tatry, Vlkolínec… Na zaplakanie! Otvorene o tom píšem, hovorím, fotografujem, dokonca i hrám v radikálnejšom hudobnom projekte Drevorubači. Socializmus dal ľuďom istotu a pokoj na obyčajný život. Dnes je mi z tohto uponáhľaného konzumného sveta zle! Hudobník Aké boli začiatky Kečkára - hudobníka? Súvisia s mojim krásnym detstvom za socializmu. Požičiavanie  kaziet, LP, niečoho nedostupného, malo to svoje čaro! Prvé skupiny, bicie,  dlhé vlasy, mal som 18 rokov, prvák na výške, roztrhané rifle, károvanú košeľu, neposlušné vlasy, žil GRUNGE, miloval Nirvanu, Alice in Chains, Pearl jam, Soundgarden! Rástol som na skupinách Europe,Fates Warning, Iron Maiden, Helloween, Metallica, Megadeth, Venom, Mercyful Fate, Celtic Frost, Coroner, starej Tublatanke, Prúdoch, Collegium Musicum... Naozaj platí, čoho je nedostatok, to si človek viac váži. Dnešné sťahovanie z netu zabíja to čaro! Čo znamená hudba vo vašom živote dnes?. Milujem hudbu - metal, rock, folklór, hrám na bicie v grungerockovej kapele School Park,  Drevorubači, ex-Kašupieri, ex-Slanground. Najobľúbenejšími skupinami a interpretmi sú Marek Brezovský, Andrej Šeban-album Bezvetrie, génius Svetozár Stračina, kapely Nirvana, The Gathering, Forgive Me Not, Maudlin Of The Well, Anathema, Opeth, Slayer, Rage Against The Machine, Psí vojáci, Prúdy, Nocadeň, Chikilikitua, Free Faces, Blue Effect, Jej Družina... Hudba je moja liečiteľka, doma mám bohatú lekáreň, ktorá mi dokáže vždy pomôcť. S hudbou žijem i umriem.

    16. septembra 2011 08:24
  • Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan ThLic. Ľuboš Sabol sa narodil 14.2.1964 v Petrovanoch. V Detve pôsobí ako dekan farnosti od roku 2002. Okrem iného pôsobil aj v Hriňovej, Kolačne, Novej Bani, Partizánskom – Šípku, či vo Veľkých Uherciach. Kňaz Rímsko-katolíckej cirkvi je človek ako každý iný.  Aj on má svoje záľuby, názory. Rád počúva klasiku, ale aj staršie evergreeny ako ABBA, či Boney M. Zo športov preferuje futbal, z filmov mu najviac pasuje Romero a z kníh ho najviac očaril Blčiaci oheň. Detviansky dekan – Ľuboš Sabol. Úvodná otázka je v kontexte s Vami jasná. Prečo ste sa rozhodli stať kňazom? Byť resp. stať sa kňazom bolo pre mňa Božie volanie, odpovedal som službe Cirkvi. Máte v rámci cirkevných osobností  svoj vzor? Po prečítaní knihy Blčiaci oheň ma veľmi oslovila postava a osobnosť  Jozefa Sarta, neskôr Pia X. a samozrejme mi veľmi imponuje aj Ján Pavol II. . Aký máte vzťah k Detve? Detvu mám veľmi rád. Cítim sa tu dobre. Som tu doma. Ako hodnotíte moderné neduhy v spoločnosti akými sú materializmus a konzumizmus? Každá doba má svoje problémy. Osobne si myslím, že odklon od duchovných hodnôt, ktorý vidíme v súčasnom svete nebude trvať dlho. Pomôžem si citátom sv. Augustína, ktorý povedal:  Nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Bohu. Takže aj srdce súčasného človeka sa nemôže dlhodobo uspokojiť s pôžitkárstvom. Ako hodnotíte aktivitu detvianskej kresťanskej mládeže? Som na nich hrdý. Sú schopní ak sa správne usmernia. Vedia urobiť veľké veci, príkladom je aj Kresťanský prímestský tábor počas tohto týždňa. Všetko robia ochotne, v rámci svojho voľného času a bez nároku na honorár.

    16. augusta 2011 20:04
  • Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Pán riaditeľ, končí sa školský rok 2010/2011. Je čas bilancovať. Pri hodnotení školského roka 2010/2011 musím konštatovať, že sme úspešne zakončili dvojročnú rekonštrukciu našej školy (tá sa oficiálne ukončila kolaudáciou pred rokom), no počas tohto školského roku pokračovala v našej réžii vnútorná úprava interiéru školy a okolia školy. V oblasti pedagogiky sa nám darilo napĺňanie nášho školského vzdelávacieho programu, ktorý bude ukončený v budúcom školskom roku na I. stupni a pokračuje v 8. ročníku na II. stupni. Plnenie školského vzdelávacieho programu by ste vedeli zhodnotiť aj podrobnejšie? Popri tradičnom plnení učebných plánov sa nám v širokej miere podarilo rozvíjať mimotriednu a mimoškolskú činnosť. Posilňovali sme svoju  profiláciu: - vyučovanie cudzích jazykov sme obohatili (v spolupráci so IV. ZŠ v Detve) o jazykový pobyt žiakov v Anglicku, - v spolupráci s Českou nadáciou sa nám podarilo tretí rok napĺňať projekt CLIL, kde sa predmety prírodopis, zemepis, fyzika, chémia, prírodoveda a vlastiveda vyučujú v cudzom jazyku, - v športovej oblasti sme využívali veľmi dobrú polohu školy (letný a zimný štadión, hádzanárske ihrisko, gymnastická telocvičňa). Potešil ma tiež postup gymnastiek, hádzanárok a jedného atléta na Majstrovstvá Slovenska. Darí sa Vám aj v oblasti informatizácie? Koncom marca bol ukončený projekt „Detva už on line II.“, do ktorého boli zapojené všetky detvianske školy. Tento projekt popri materiálnom prínose (získanie PC, notebookov, datavideoprojektorov) umožňuje žiakom získavať poznatky cez e-cvičebnice. Do konca mája sme odovzdali projekt Moderne učiť sa dá, dá, dá, ktorý sa týka premeny tradičnej školy na modernú. Pri úspešnom schválení projektu s rozpočtom 100.000 € by škola realizovala popri novej didaktickej technike aj mnoho aktivít zameraných na cudzie jazyky, informatiku, čítanie s porozumením a šport. Projekt je financovaný z Európskej únie. Na čo sa zameriavate v mimoškolskej činnosti? Novými tradíciami školy sa stávajú podujatia, na ktoré sa s obľubou tešia rodičia, učitelia a pochopiteľne naši žiaci. Pre prvákov organizujume “Pasovanie prvákov”, piatakov prijímajú starší žiaci do cechu študentského, čoho súčasťou je i noc strávená v škole. Absolventom školy sa slávnostne odovzdávajú koncoročné vysvedčenia v obradnej sieni mestského úradu.   Žiaci vyšších ročníkov pravidelne zdolávajú turistické výstupy na Javor, Pustý hrad, Melichovú skalu, Poľanu a Donovaly. Predvianočné obdobie každoročne zavŕšime slávnostnou akadémiou v Kultúrnom centre v Detve. Čo Vás osobne ako riaditeľa školy najviac potešilo? Po ôsmich rokoch sa prihlásilo do 1. ročníka 54 žiakov a otvárame v budúcom školskom roku tri prvé triedy. Okolie školy získava novú podobu, budujeme komplex športovo-rekreačného areálu školy. Okrem viacúčelového ihriska, ktoré využívajú žiaci počas telesnej výchovy i v mimovyučovacom čase, sme vytvorili pre deti s rodičmi miesta i na príjemné posedenie (drevené lavičky). Spoločne so žiakmi sme výsadbou listnatých a ihličnatých drevín, zrealizovaním skaliek (jednu tvoria liečivé rastliny), vyzdvihli prírodný ráz okolia. Zriadenie školskej knižnice svojimi podujatiami výrazne prispieva k prehlbovaniu čitateľskej gramotnosti.   Ďakujem vám za príjemný rozhovor.

    29. júna 2011 15:39
  • Bez hudby to nejde

    Bez hudby to nejde

    Na pódiu je ako doma, ľudia jeho hudbu radi počúvajú, obdivujú ho. Vďaka typicky muzikantskému vzhľadu ho nemožno prehliadnuť. Dominik Václav, dobrý kamarát, skvelý človek a vynikajúci huslista... Jeho vášňou je hudba, ktorej sa od malička venuje. Ponúkame vám rozhovor s týmto zaujímavým človekom, tak nech sa páči, čítajte: Ako dlho sa venuješ hre na husle? Kto v tebe objavil tento talent, kto ťa v hudbe podporoval? Husle som objavil u môjho deda z Rakús pod Tatrami. Mohol som mať tak 5 rokov. Od tej doby som chcel byť huslistom. Takže keď som mal 7 rokov, zobrali ma rodičia do ZUŠ v Detve a odvtedy je už 15 rokov čo držím husle v ruke. Kto ťa naučil hrať? Boli začiatky veľmi ťažké? Šlo to pomaly. Hoci ma cvičenie veľmi nebavilo, pán učiteľ Roman Berky mal na mňa dobrý vplyv. Nechcel som sa hanbiť na hodinách, tak som musel cvičiť. A už keď to nejak začalo znieť, mal som z toho veľkú radosť. Najviac zo všetkého ma bavili piatkové nácviky s komorným orchestrom. Potom prišla ľudovka, súbor, vystúpenia...a moja hra začala mať význam. Určite máš za sebou pekné zážitky, ktoré sa spájajú so ZUŠ- kou, s vystúpeniami... Spomenieš si na nejaké naj? Najlepšie zážitky sú s ľudovou hudbou zo ZUŠ-ky z Habovky. Tam sme sa každoročne všetci najviac tešili. Hrávali sme karty, sedeli pri ohni, vystrájali :D Raz sme si dali kroje do igelitiek. Hodinu pred vystúpením boli celé dokrčené. Nebyť pani Mészárosovej, ktorá odniekiaľ zohnala žehličku na družstve, kde sme bývali... Sklamalo ťa niečo v „hudobnej brandži"? Ak áno, čo to bolo? Nezažil som žiadne väčšie hudobné sklamania. Robím hudbu, ktorá ma baví, hoci niekedy nemám toľko času, koľko by som chcel. Ak chce človek hrať naozaj dobre, musí sa tomu venovať naplno. Keby som sa venoval hudbe naplno a nedosiahol požadovaný výsledok, potom by som bol sklamaný. Určite by som chcel hrať lepšie ako hrám...Deň by však musel mať viac hodín. Čo máš na hudbe najradšej? Vieš si predstaviť život bez nej? Hudba je určitý spôsob vyjadrovania sa. Človek môže svoje pocity premeniť na tóny a nechať sa unášať ich prúdom. A keď vidím, že nie som jediný, komu sa to páči, o to väčšiu radosť mám. Možno raz príde deň, kedy si poviem, že už stačilo. Zatiaľ chcem hrávať. Kým ma to baví a robí to ľuďom radosť nie je dôvod prestať. Myslíš, že sú hudobníci pre ženy atraktívnejší, ako ostatní? Máš nejaký zážitok? Nie pre každú ženu a nie všetci hudobníci. Ale väčšina áno. Niektorí kamaráti len vyberú správnu pieseň, žmurknú na slečnu, usmejú sa a telefónne číslo je vo vrecku :D. Veď ktorá by nechcela vyhrávať do uška piesne na želanie? Kam sa uberajú tvoje kroky do budúcna, čo plánuješ ďalej? Určite by som chcel jedného dňa nahrať s kapelou CD. S chalanmi sa cítim veľmi dobre či už po osobnej alebo muzikantskej stránke. Už teraz sa na to teším. Ďakujeme Dominikovi za rozhovor, prajeme mu veľa šťastia, nech mu to stále tak krásne hrá a ešte veľmi dlho spôsobuje úsmevy na tvárach ľudí. Mladých, zanietených pre hudbu a kultúru je v dnešnej dobe čoraz menej, vážme si teda každého jedného, lebo aj vďaka týmto ľuďom je náš život krajší a hodnotnejší.

    14. júna 2011 17:37
  • Mladý fotograf Tomáš Belko

    Mladý fotograf Tomáš Belko

    Tomáš Belko. Mladý 20 ročný študent histórie na UMB v Banskej Bystrici. Pre niekoho obyčajný študent, pre niekoho chalan obdarený darom - darom fotiť. Tomáš, odkedy fotíš? Fotím približne rok a pol. Ale tak vážnejšie asi pol roka, čo mám nový foťák. Fotíš pre zábavu, alebo aj profesionálne? Je to môj koníček .. spôsob ako vypĺňam voľný čas ... ale momentálne aj     profesionálne pre stránku DTonline. Čo si ako prvé odfotil? Fuu na to si nespomínam. Máš niečo, čo konkrétne rád fotíš? Určite prírodu a naše mesto v ktorom bývam. Akty? Nie tie som ešte neskúšal ...akty rád prenechám profesionálom v ateliéroch. Máš nejaký sen, čo by si chcel nafotiť? Asi každý kto amatérsky fotí by rád zachytil niečo unikátne ... čo sa len tak nevidí :-)... myslím, že je to aj môj sen .. ale momentálne mam radosť z každej peknej snímky, ktorá sa mi podarí. Okey Tomáš, necháme za teba hovoriť tvoje fotografie. Veľa šťastia pri fotení.

    26. mája 2011 12:24
  • Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Počas sezóny sa postupne predral do základnej zostavy a v play-off zažiarila jeho hviezda naplno. Hovoríme o Jánovi Sýkorovi, ktorý už vo svojich 20-tich rokoch zažiaril v hokejovej extralige. Ako si spokojný s tohtoročnou sezónou? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato,  že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. Gratulujeme. Stal si sa ozajstným hrdinom PLAY-OFF. Poznávajú Ťa fanúšikovia v BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. Ostávaš hrať v HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. Ktorý moment uplynulej sezóny bol pre teba naj? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. Kde si začínal s hokejom? Koľko si mal rokov a prečo ťa práve hokej zaujal? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch. Od začiatku útočník? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch. Aký je tvoj hokejový sen? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu -  zahrať si v NHL. Aký je tvoj obľúbený tím NHL / hokejista / reprez. tím? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku. Ako hodnotíš zatiaľ našu repre? Trénera Hanlona? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných. Tip na zápas SLOVENSKO-RUSKO? Tak asi ako každý Slovák srdcom aj dušou našim verím Kto je tvoj naj priateľ z hokejového prostredia? So všetkými si rozumiem. Máš nejakú vtipnú situáciu, ktorú si v súvislosti s hokejom prežil? Neviem. Nepamätám si. Čo ti hokej dal a čo ti vzal? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá. Hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. Čo by si poradil mladým hokejistom? Nech robia to čo ich baví. Čo vravíš na náš nový portál DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní. JANO, AKO SI SPOKOJNÝ S TOHTOROČNOU SEZÓNOU? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato, že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. GRATULUJEME. STAL SI SA OZAJSTNÝM HRDINOM PLAY-OFF. POZNÁVAJÚ ŤA FANÚŠIKOVIA V BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. OSTAVAŠ HRAŤ V HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. KTORÝ MOMENT UPLYNULEJ SEZÓNY BOL PRE TEBA NAJ? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. KDE SI ZAČÍNAL S HOKEJOM? KOĽKO SI MAL ROKOV PREČO ŤA PRÁVE HOKEJ ZAUJAL? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch.   OD ZAČIATKU ÚTOČNÍK? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch.   AKÝ JE TVOJ HOKEJOVÝ SEN? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu - zahrať si v NHL. AKÝ JE TVOJ OBĽÚBENÝ TÍM NHL / HOKEJISTA / REPREZ. TÍM? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku.   AKO HODNOTÍŠ ZATIAĽ NAŠU REPRE? TRÉNERA HANLONA? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných.   TIP NA ZÁPAS SLOVENSKO-RUSKO? tak asi ako každý slovák srdcom aj dušou našim verím KTO JE TVOJ NAJ PRIATEĽ Z HOKEJOVÉHO PROSTREDIA? Zo všetkými si rozumiem. MÁŠ NIEJAKÚ VTIPNÚ SITUÁCIU, KTORÚ SI V SÚVISLOSTI S HOKEJOM PREŽIL ? Neviem. Nepamätám si. ČO TI HOKEJ DAL A ČO TI VZAL? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá.... hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. ČO BY SI PORADIL MLADÝ HOKEJISTOM? Nech robia to čo ich baví. ČO VRAVÍŠ NA NÁŠ NOVÝ PORTÁL DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní.   ĎAKUJEME Z ROZHOVOR A PRAJEME VEĽA ÚSPECHOV.

    26. mája 2011 12:23
  • Jozef Pavlov - šéfredaktor DTonline.sk

    Jozef Pavlov - šéfredaktor DTonline.sk

    Stal si sa šéfredaktorom internetového portálu DTonline.sk. Sníval si niekedy o tom, že raz budeš na takomto poste? Ešte pred pár mesiacmi, by ma nenapadlo, že budem mať na starosti chod DTonline.sk. Po pravde, nikdy som veľmi nemal „vo výhľade“ takúto pozíciu. Všetko sa to dalo dokopy a fungujeme už dva týždne. Dúfam, že budem hodný svojej funkcie. Ako si sa dostal k myšlienke spustiť tento portál v Detve? Známy z Banskej Bystrice, ktorý má priame skúsenosti s portálmi, šéfuje v podstate BBonline a ZVonline. Tak ma napadlo, že by sa zišlo aj pre náš región internetové spravodajské médium. Verím, že DTonline bude veľkým prínosom a obohatením pre Podpoľanie. Ako hodnotíš fungovanie DTonline.sk a jeho redakciu doteraz? Čo si praješ pre tento portál do budúcnosti? Môj názor nie je až tak dôležitý. Dúfam, že budeme pre miestnych atraktívnym, moderným a aktuálnym médiom, kde nájdu to čo potrebujú. K redakcii len toľko – klobúk dolu. Všetci fungujú ako hodinky, príjemne sa mi zo všetkými spolupracuje a sú plný entuziazmu. Snáď nám to všetkým vydrží. Okrem toho sa venuješ aj iným profesiám... Študujem na VŠ. Ale pár aktivít po mimo mám. Snažím sa robiť pre mladých zábavy, sem-tam moderujem, začínam so starejšovaním, či sprievodcovstvom v múzeu. Taktiež som sa po cca 10-tich rokoch vrátil k divadlu. Kde študuješ na vysokej škole? Študujem v Banskej Bystrici. Je to jediná logická voľba, vzhľadom na počet mojích povinností. Musím byť na blízku stále. Konkrétne študujem pedagogický smer, učiteľstvo dejepis- geografia. Jednoznačne po skončení školy, chcem ihneď učiť a zvyšovať úroveň vzdelania v rámci mojej aprobácie u nás na Podpoľaní. Ako si predstavuješ spoluprácu DTonline v regióne so samosprávou a inými organizáciami? Mojou predstavou je, že budeme silné médium pre obyvateľov. Taktiež, ale chceme byť silným partnerom pre mestá a obce na Podpoľaní i rôzne občianske združenia a spolky. S miestnymi samosprávami chceme spolupracovať na hlavne na dvoch pilieroch – na informovanosti občanov a na propagácii kultúrnych, či športových podujatí.

    26. mája 2011 12:22
  • Rozhovor so Štefanom Chlebom

    Rozhovor so Štefanom Chlebom

    [caption id="attachment_21147" align="alignleft" width="221" caption="foto: www.stefanchlebo.sk"][/caption] Asi najznámejší tanečník z Podpoľania Štefan Chlebo, sa narodil v roku 1987. Jeho prvé kroky smerovali do gymnastickej telocvične, avšak po čase rodičia „malého Števka“ prepísali na tanečný krúžok v CVČ Trend Detva. Po rokoch driny sa stal s detvianskeho rodáka pán tanečník. Už ako junior zbieral ocenenia jedno za druhým. Pre verejnosť bolo vrcholom jeho vystúpenie v show TV JOJ – Miliónový tanec. Dnes má vlastnú tanečnú školu a nás zaujíma čo má Štefan Chlebo nové i čo nám prezradí o svojej minulosti... Kedy si začal s tancom? Začal som tancovať ako 4-ročný, v tanečnej prípravke na ľudový tanec u Mirky Lenďákovej v Centre voľného času v Detve. Postupne sme menili tanečné štýly. Ktorý tanečný štýl ti najviac vyhovuje? Prešiel som takmer všetkými tanečnými štýlmi, ale najviac mi sedí street dance, v ktorom sa pohybujem už 6 rokov. I keď najväčšie úspechy som dosiahol v disku ako 3x majster Slovenska, vicemajster ČR, vicemajster a majster sveta v junioroch. Je pre mňa výzva začať s niečím novým, kde viem, že na sebe musím pracovať a zdokonaľovať, to ma ženie vpred. Aké máš spomienky na Miliónový tanec? Na Miliónový tanec mám len pozitívne spomienky, bolo to úžasné obdobie. Akési zadosťučinenie po toľkých rokoch driny a tréningov, vystúpení a súťaží. Je fajn sa zviditeľniť, dvere do sveta sa potom otvárajú ľahšie. Venuješ sa stále aktívne tancu, aké sú tvoje súčasné aktivity? Samozrejme sa tancu venujem stále a dosť aktívne. Je to môj život a vlastne ma to aj živý, takže sa to navzájom dopĺňa. Moja tanečná škola WANTED funguje vo Zvolene, Lučenci a od marca 2011 už aj v Žiari nad Hronom. Keď to decká baví a sú na seba zdravo prísni, tak dosahujeme aj úspechy, čomu sa teším. WANTED má už titul Majster Slovenska, 3x vicemasjter Slovenska a na Majstrovstvách Sveta 13. a 19.miesto samozrejme v kategórii hip hop. Hlavne veľa trénujem a učím, tancujem a vzdelávam sa. Ako sme my Slováci tanečne disponovaný oproti iným národom? Záleží na tom, že v akom štýle. Keďže mám široký záber tanečných štýlov, tak si to vždy porovnávam zo širšieho hľadiska. Budem hodnotiť street dance a myslím si, že tu nejde o disponovanosť, ale o chuť tancovať, alebo všeobecne chuť sa v niečom zdokonaľovať. Problém nastáva, keď je tanečník upnutý len na jeden región, kde sa porovnáva stále s tými istými ľuďmi a vtedy stagnuje, alebo keď ho nemá kto usmerňovať, pomôcť a poradiť, alebo ho trénuje niekto, koho možnosti a schopnosti sú zastaralé a obmedzené. Treba cestovať, chodiť na workshopy a keď je človek cieľavedomí, tak dosiahne čo chce. Pravda však je že na Slovensku sa koná veľmi málo tanečných akciií v rámci hip- hopu v porovnaní z ČR, kde sa konajú stále nejaké battle, workshopy, tanečné party, jamy. Čo Ti tanec dal a čo Ti vzal? Mne tanec dáva pocit slobody, je to úžasné, keď môžete robiť to, čo vás baví, zdokonaľovať sa a odovzdávať vaše vedomosti ďalšej generácií a keď vidíte, že majú úspechy aj vďaka vám, tak viete, že to, čo robíte, robíte dobre. Ale nie je to len o úspechoch, už nie je pre mňa dôležité súťažiť a vyhrávať, ale mať z toho dobrý pocit a rovnako ho zanechať aj v divákovi. Čo mi vzal? po Miliónovom tanci mi hlavne bolo odobraté súkromie, ale ako čas pokročil, tak je to lepšie a ja som rád, že si môžem žiť v kľude len ako tanečník. 7. Aké projekty pripravuješ? Mám v hlave nejaké veci, ktoré by som chcel dať do pohybu, ale je to v štádiu riešenia, takže keď to bude aktuálne, dám vedieť :) Momentálne som rád, že sa mi darí organizovať tanečné tábory, kde dávam možnosť tunajším tanečníkom zažiť workshopy s vynikajúcimi lektormi zo Slovenska, ale aj zahraničia. Najbližšie sa bude konať podobná akcia od 15.augusta a bude to týždeň plný tanca. Kto má záujem, tak treba klikať na www.stefanchlebo.sk a kontaktovať ma. Ja keď chcem na sebe zamakať, inšpirovať sa, alebo absolvovať nejaký workshop musím vycestovať aspoň do Prahy a stojí ma to veľa peňazí a času, ale urobím to rád, lebo ma to baví. V každom prípade sa snažím pozdvihnúť úroveň tanca a odovzdať tanečníkom moje skúsenosti.

    26. mája 2011 12:22
  • Rozsiahla investičná činnosť v obci Kriváň

    Kriváň – malebná a v súčasnosti prudko sa rozvíjajúca obec. V rámci geografickej polohy dôležitý dopravný uzol. Rok 2011 bude pre Kriváň mimoriadne dôležitý v oblasti rozvoja obce. Prinášame Vám rozhovor so starostom Kriváňa Imrichom Paľkom.     Pán starosta, čím je obec Kriváň výnimočná? Tak ako každý kút na Slovensku, aj Kriváň má svoje čaro. Či je to z oblasti kultúry, alebo prírody. Čo by sa dalo označiť za naj? Možno to bude znieť  kúsok zvláštne, ale obec Kriváň sa môže oproti 20%-nej nezamestnanosti v okrese popýšiť najnižšou. Máme evidovaných len 8% nezamestnaných. Myslíte, že toto číslo pôjde ešte dole? Pravdepodobne áno. V najbližšom období sa má z Detvy k nám presťahovať firma Kops, ktorá tu vytvorí cca 100 pracovných miest. Avšak črtá sa nám investícia regionálneho významu. Jeden podnikateľ z Nemecka má záujem postaviť v obci 4 výrobné haly, podobné tej, ktorú prevádzkuje v súčasnosti firma Ojala. Obec pripravila projektovú dokumentáciu a čaká sa na financie od vlády na dobudovanie infraštruktúry pre investora. Ak všetko dopadne ako má, tak by malo pribudnúť až 1000 pracovných miest, ktoré mimoriadne pomôžu znížiť nezamestnanosť v okrese. Aké investičné aktivity plánuje obec? Onedlho začneme s realizáciou projektu futbalového ihriska, plánujeme dobudovať kanalizáciu a štartujeme rozsiahlu stavebnú činnosť. Môžete nám bližšie opísať stavebnú činnosť? Plánujeme postaviť druhú bytovku v obci. Bude 26 bytová, z toho je už 24 bytov obsadených. Takisto sme dali k dispozícii pozemky na rozlohe 4 ha pre rodinné domy. Malo by ich byť dokopy 50 a v súčasnosti sú pozemky obsadené pre 14 domov. Výstavbou by mohlo pribudnúť nových cca 250 obyvateľov. Aké problémy má obec? Tak ako každá obec, vzhľadom na dopady krízy nám chýbajú financie z podielových daní. Takisto nám viazne spolupráca a aktivita miestnej mládeže. Chceli by sme rekonštruovať aj cesty, avšak ukazuje sa ako veľký problém výkup pozemkov, čo nám znemožňuje využiť financie z EÚ. Aké spolky, združenia fungujú v obci? Veľmi aktívna je Jednota dôchodcov. Obec im vyšla v ústrety a poskytla im priestory. Sami dôchodcovia si vedľa klubovne postavili pekný altánok. Dlhoročnú tradíciu má aj futbalový klub TJ Kriváň. Do budúcnosti plánujeme v spolupráci s OZ Mladí pre Podpoľanie zapojiť do aktívnej činnosti aj mladých. Obec im bude vedieť poskytnúť priestory i čiastočne financie na ich projekty.

    26. mája 2011 12:22
  • Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Folklór je dnes medzi mladými ľuďmi často považovaný za zastaralý a nezaujímavý, no stále je dosť tých, ktorí si bez ľudovej hudby a tanca svoj život ani nevedia predstaviť. Tí sa potom stretávajú vo folklórnych súboroch, kde sa spolu snažia udržiavať stále živú slovenskú tradíciu. Jedným z takýchto súborov je aj FS Poľana, ktorý tento rok oslavuje už svoje 55. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo odchytiť po jednom z vystúpení na pár otázok riaditeľku súboru Annu Šatanovú a manažéra súboru Pavla Gejdoša. FS Poľana oslavuje tento rok už svoje 55. narodeniny, no predsa sú možno ľudia, ktorí o ňom ešte nepočuli. Skúste nám ho na úvod predstaviť. A.Š.: Folklórny súbor Poľana pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene. Členmi nášho súboru sú študenti, ktorí tu študujú, zo všetkých štyroch fakúlt, okrem toho mládež z mesta a členmi súboru sú aj zamestnanci, hlavne vo vedení súboru. Univerzita nám poskytuje priestory, ktoré využívame na nácviky aj prípravu programov. Môžem povedať, že je veľmi dobré, že máme tieto priestory a vedenie univerzity aj takýmto spôsobom podporuje činnosť mladej generácie, ktorá sa venuje tomuto koníčku. Táto práca vyžaduje skoro celého človeka, je to vlastne zamestnanie na plný úväzok. Dnešná doba je taká, že toho času je málo, preto veľmi oceňujem prácu nášho choreografa docenta Chudého, manažéra Ing. Gejdoša, vedúceho ľudovej hudby Ing. Danihela a vedúcich speváckych zložiek Ing. Králika a Ing. Bebeja, ktorí si napriek všetkému ten čas nájdu a potom vidno výsledok v podobe dobrého vystúpenia. Vo Zvolene a v okolí je niekoľko súborov, spomeniem napríklad Zorničku či Marínu, je ten váš niečím výnimočný? A.Š.: Zvolen je typický tým, že má veľa súborov, to zázemie folklóru je tu veľmi silné. Podobné je to aj v Detve. My sme špecifickí tým, že sme vysokoškolský folklórny súbor, ktorý bol založený roku 1956, takže máme dlhú históriu, ktorá súvisí s pôsobením Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a neskôr s Technickou univerzitou vo Zvolene. Čiže sme výnimoční tým, že máme túto študujúcu mládež. Aké sú vaše vzťahy s druhými súbormi? Je medzi vami priateľstvo či konkurencia? A.Š.: No pokiaľ ide o druhé súbory, tak my s nimi vychádzame veľmi dobre. Mávame spoločné vystúpenia. Aj teraz chystáme váľanie májov spolu so súborom Marína. So súborom Zornička máme veľmi pekný vzťah, lebo to je taká liaheň našich ľudí, ktorí potom prídu ku nám alebo do Maríny. Čiže je to veľmi pekná spolupráca. Naši súboristi pomáhajú týmto mladým, či už ako muzikanti alebo pedagógovia. Je to aj o konkurencii, ale chcem povedať, že tá konkurencia v oblasti folklóru, to nie je taká typická konkurencia ako v biznise. Ale je to taká konkurencia, v tomto krásnom umení úplne ináč ponímaná. Zdá sa, že v súčasnosti je pre mladých viac “v kurze” západná kultúra. Nájde sa stále dosť takých, pre ktorých je slovenský folklór atraktívny? P.G.: Musím povedať, že ako sa mení doba, mení sa aj folklór a aj prístup ľudí k nemu. Zistili sme, že už nemôžeme porovnávať generácie medzi sebou, ani prístup tých ľudí a to prečo to robia. Každý má iné dôvody a niekedy je to veľmi ťažké zosúladiť. Je pravda, že tých ľudí je stále menej a menej, lebo dnes to už nie je “in” ako sa povie. Každý sa orientuje na iné veci, ale stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci, a keď to robia tak to vyzerá ako dnes. Členmi vášho súboru sú prevažne študenti, ktorí sa často striedajú? A.Š.: Veľmi dobre ste to vystihla, že náš súbor je tým, nechcem povedať poznačený, že u nás študujú päť rokov a potom odchádzajú. Je veľmi málo tých čo si tu založia rodiny a ostanú. Je tu pestrá výmena členov. Preto každý október venujeme konkurzu. P.G.: Ja by som doplnil ešte, keď ste sa pýtali, čím je náš súbor iný, tak možno práve v tomto. Tu nikdy neexistovala rivalita a nevraživosť medzi ľuďmi, že ten tancuje sólo a ten nie. Bol to vždy fakt výborný kolektív, a keď prišli aj z iných súborov, tak hovorili, že sa to ani nedá porovnať. Neviem či je to tak, ale tých ľudí sa vymenilo strašne veľa, tak to nemôže byť len o ľuďoch, je to taká energia čo to drží na tejto úrovni. Čo plánujete v najbližšej dobe? Kde vás môžeme vidieť? P.G.: Teraz budú vystúpenia k 55. výročiu vzniku – jedno pre verejnosť a jedno pre bývalých súboristov, ktorí niekedy pôsobili v súbore. Potom nás môžete vidieť na slávnostiach v Heľpe a v Detve, potom v Očovej. V auguste budeme v Čechách a v septembri sa chystáme do Turecka. Čiže tých vystúpení bude teraz dosť. Čo by ste nakoniec odkázali tým, ktorí by sa k vám chceli pripojiť? A.Š.: Nech prídu, budeme veľmi radi. Okrem toho, že sa naučia vnímať folklór, nájdu tu výbornú partiu. Oni sú vynikajúci kolektív. Spája ich nie len tá práca na javisku, ale aj krásny mimosúborový život. Ja si myslím, že je to pre mládež dnes veľmi dôležité, lebo tých negatívnych vplyvov je strašne veľa. A práve takáto veľká záľuba ich spája a dokážu vytvoriť pre ľudí pekné predstavenie a dať to čo majú radi ostatným, čiže je to taká radosť pri srdci

    26. mája 2011 12:19
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3