s DTonline.sk

Rozhovor

  • Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď si žena sadá za počítač, aby niečo opravila alebo naprogramovala, väčšinou na ňu muži pozerajú s úškrnkom na perách. Čo už sa ona do toho môže vyznať, pomyslia si. Začali sme teda pátrať. Hľadali sme mladé ženy z Podpoľania, ktoré sa rozhodli pre štúdium informatiky a vyčnievajú tak vo svojich odboroch. Nebolo to vôbec jednoduché. Nakoniec sme však objavili dve Hriňovčanky, Veroniku Kortišovú a Júliu Kučerovú, pre ktoré počítačový svet vôbec nie je španielskou dedinou... Hneď na úvod, čo študujete? [caption id="attachment_26712" align="alignright" width="200" caption="Veronika by chcela pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru"][/caption] Veronika: Študujem odbor Aplikovaná informatika na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Júlia: Študujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského – skrátene na matfyze. Ako bakalárske štúdium som absolvovala aplikovanú informatiku, na magisterskom som sa už zamerala na počítačovú grafiku (odbor matematika - počítačová grafika a geometria). Tento rok som nastúpila na doktorandské štúdium informatiky, kde sa venujem počítačovému videniu. Čo vás ako ženy ťahá k výpočtovej technike a programovaniu? V: Vždy som rada riešila rôzne logické alebo matematické úlohy a pri programovaní som niečo podobné objavila. Hľadať optimálne riešenie daného problému, vytvárať programy a najmä vidieť za sebou výsledok. To je to, čo ma ťahá. J: Mňa k tomu viac-menej dotiahla moja triedna na gymnáziu. Predtým som sa informatike vôbec nevenovala, s počítačom som začala pracovať až na strednej. Ale potom ma informatika stále viac bavila, čo sa aj odzrkadlilo na tom, že som s ňou pokračovala na vysokej škole. Vždy ma bavili grafickejšie veci, práca s obrazom, ale aj programovanie, a hlavne, keď som videla, že to, čo som nakódila, dávalo aj nejaké rozumné výsledky. Myslíte si, že dokážete byť mužom rovnocennými partnerkami alebo sú vo vašom odbore oblasti, ktoré vám idú lepšie či horšie ako im? V: Áno, ale myslím, že sú oblasti, v ktorých muži vo všeobecnosti viac vynikajú. Mám na mysli hardvér. Asi je to tým, že muži majú k technickým veciam bližšie než my. Určite sú aj výnimky, ale ja k nim nepatrím. (smiech) J: Myslím, že sa to nedá rozdeľovať podľa pohlavia. Samozrejme, že v tejto oblasti je ešte stále viac mužov a teda sa môže zdať, že sú úspešnejší a ženy nie sú pre nich rovnocenné. Je to však podľa mňa len tým nepomerom v počte. Pokiaľ človeka baví to, čo robí a robí to s nadšením, tak je podľa mňa úplne jedno, akého je pohlavia. Nestretli ste sa ako žena s podceňovaním? [caption id="attachment_26713" align="alignleft" width="300" caption="Júlia nastúpila na doktorandské štúdium a chce sa venovať výskumu v oblasti počítačového videnia"][/caption] V: S nejakým výrazným podceňovaním určite nie. Maximálne to boli nejaké vtipné poznámky, ale keď niekomu poviem, čo študujem, skôr cítim akýsi obdiv, že som sa ako žena na niečo také dala. J: Nikdy. Skôr som sa stretávala s obdivom a nepochopením, stačilo spomenúť matfyz. (smiech) Ľudia nechápali, ako môže žena študovať informatiku a ešte k tomu ju to aj baví. K čomu viac inklinujete? K hardvéru či softvéru? V: Hardvér nie je mojou silnou stránkou a viac inklinujem k programovaniu. J: Skôr ma baví softvér. Vymýšľanie nových metód, ich programovanie, ladenie, testovanie. Hardvér nechávam iným . Prieskumy dlhodobo ukazujú, že práca v IT je jednou z najlepšie platených. Ovplyvnil aj tento fakt výber vašej profesie? V: Neovplyvnil, ale som rada, že je to tak. J: Nie. Skôr som sa riadila tým, že ma to naozaj baví. To, že je to dobre platený odbor, bola taká čerešnička na torte. Musí byť podľa vás každý informatik zhrbený nespoločenský človek s okuliarmi, ktorý dokáže komunikovať akurát s bedňou pred ním? Pretože takáto je predstava laikov o vás. V: Každý človek je iný a to platí aj pre informatikov. Netvrdím, že sa nenájdu takí, na ktorých by táto charakteristika sedela, ale ja osobne poznám viac tých, ktorí napriek tomu, že radi programujú, nezabúdajú žiť reálny život. J: V minulosti to možno platilo, ale myslím si, že v súčasnosti to už pravda nie je. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí presne spadajú do tejto predstavy (pár ich poznám), ale vo všeobecnosti sme úplne normálni. Máte určitú predstavu o svojej budúcnosti? Chcete sa zamestnať alebo radšej podnikať? V: Chcela by som sa najskôr zamestnať. Vedela by som si predstaviť pracovať v nejakej firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru. J: Vzhľadom na to, že som nastúpila na doktorandské štúdium, tak sa momentálne chcem venovať výskumu v oblasti počítačového videnia. Potom sa uvidí . O informatikoch sa vedú nekonečné vtipy. Máte aj vy nejaký obľúbený? V: Samozrejme. Programátor sedí za počítačom, ťuká do klávesnice a nespúšťa oči z monitora. V tom sa otvoria dvere, vojde syn a hovorí: „Oci, som doma!“ Programátor: “A kde si bol, synak?“ Syn odpovedá: “Na vojne.“ J: 0101011100110100010000101001001102

    19. októbra 2011 16:20
  • DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ Schimek sa predstaví už tento piatok vo Vegas Club-e v Hriňovej. Ponúkame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho zaujímavosti z jeho života. Nastupujúce mrazy nám stále častejšie pripomínajú zážitky z horúceho leta. Ako si ho prežil ty?  Veľmi veselo. Aj keď sa mi zdá, čo sa počasia týka, že toto leto letelo niekde bokom a strednej Európe sa vyhlo. Toľko pokazených open air-ov si veru ani nepamätám. Samozrejme, okrem hrania a zábavy bol tiež odpočinok a dovolenka s rodinkou. Ktorú letnú párty by si označil ako tú "naj" zo všetkých? Čo sa domoviny týka, z tých všetkých veľkých letných párty, kde sa hráva poriadne techno či techhouse, zostal vlastne iba BeeFree a tento rok som si ho preto poriadne užil. Nielen ako DJ ale taktiež ako účastník, ktorý si chce vytancovať telo aj dušu. Tí, čo boli na techne v sobotu ráno, to môžu potvrdiť. No a v Poľsku by som výnimočne pozitívne ohodnotil napríklad One Love Festival, ktorý je okrem skvelého lineupe-u a vynikajúcej zábavy známy aj svojím ušľachtilým charitatívnym cieľom. Hrával si v časoch, keď sa rodila klubová scéna v Československu. Ako si na ne spomínaš?  Boli sme bandou nadšencov, ktorí napriek prekážkam a zlým ekonomickým podmienkam chceli zmeniť hudobný vkus mladej generácie a takto nás priblížiť svetu. Trochu naivne sme verili, že za 20 rokov dobehneme anglickú scénu a robili sme pre to všetko, čo bolo v našich silách. Veľa vecí sa skutočne zmenilo k lepšiemu, bohužiaľ nie všetky. Náš maličký národ si skrátka ide svojou cestou a o dobehnutí Anglicka môžeme stále iba snívať. Ale aj tak to boli krásne časy, ktoré sa už nikdy nezopakujú a som šťastný, že som ich mohol pomáhať tvoriť. Na scéne pôsobíš okolo 20 rokov. Nikdy si si nepovedal, že už je toho dosť a končíš?  Tak ako všetko, aj djing má svoje lepšie aj horšie fázy. Ja som v tomto biznise už tak dlho, že by to bol zázrak, ak by sa akurát mňa horšie obdobia netýkali. Mal som "dj-skú" krízu už niekoľkokrát. Vždy to súviselo z nejakými závažnými životnými zmenami ako manželstvo, kariéra, presťahovanie sa do Poľska, zdravotné problémy, deti, rodina. Ale takéto obdobia pochybností u mňa našťastie trvajú vždy krátko. Presne toľko, aby som si uvedomil, ako veľmi mi hudba a hranie chýba a neviem bez nich normálne existovať. No a hneď je po kríze Ako si spomínaš na svoje hrania na Insomnii? Uvedomuješ si, že je to asi najdlhšie trvajúca párty na Slovensku?  Uff, tak to som si vlastne ani neuvedomil. Gratulujem a teším sa, že môžem byť naďalej súčasťou pokračovania takejto legendy. Na čo sa môžu návštevníci Insomnie tešiť v tvojom podaní?  Ako vždy, okrem najlepšej novej hudby prinesiem široký úsmev a megadávku pozitívnej energie. Verím, že sa všetci budeme perfektne baviť až do bieleho rána. Už sa neviem dočkať!

    13. októbra 2011 17:56
  • Kečkár: Iba v Hriňovej cítim svoje korene!

    Oddaný tradíciám, žijúci v harmónii s prírodou, zapálený pre svoju prácu i koníčky. Presne to je Hriňovčan Anton Trebuľa (36), známejší ako Kečkár. Porozprával nám nielen o svojich aktivitách, ale aj o problémoch súčasného sveta. Ste učiteľ, fotograf, divadelník, muzikant, vášnivý turista i milovník tradícií. Zabudla som vari na niečo? A ešte človek, ktorý žije v nesprávnej dobe. Sú reakcie na vašu tvorbu a všestrannosť len pozitívne? Doma nie ste prorokom. V postsocialistickej anarchii v našej krajine, v Hriňovej zvlášť, ľudia skôr hania, ako chvália. Radšej hádžu polená pod nohy, radšej odseknú v niečom vyčnievajúci strom… Neidealizujem si už Hriňovčanov. Pracujete s mládežou, oprašujete staré zvyky, hráte často bláznivé postavy, vystavujete fotografie, atď. Čo vás dokáže stále motivovať? Môj vnútorný pocit! Neskôr radosť, smiech, ocenenie divákov, poslucháčov, pozeračov… Obyčajne neobyčajná vďaka detí aj dospelákov vždy poteší. Viete si predstaviť, že by ste sa zo dňa na deň museli vzdať fotoaparátu, prírody alebo svojich žiakov? Bol by to stále Kečkár, ako ho poznáme dnes? Viem si to predstaviť. Bol by to mŕtvy Kečkár. Učiteľ Začal sa školský rok. Na úkor ktorých aktivít si zadelíte svoj čas? Pre mňa je práca aj koníčkom, kde sa bytostne  realizujem, spájam, prelínam jednotlivé aktivity. Od zvykov, turistiku, cez fotografie, divadlo, hudbu so školskou skupinou, po vlievanie lásky k domovu – Podpoľaniu, Hriňovej, k slovanským predkom, k Rusku. Psychológ Plzák hovoril: „V živote máme tri veci: rodinu, prácu a hobby. Jedine hobby vás nikdy v živote nesklame!“ Mal pravdu! Čo je podľa vás najkrajšie a najťažšie na práci učiteľa? Najkrajšia je každodenná rôznorodosť. Pocit duševnej mladosti a sviežosti. Množstvo rastúcich detských bytostí s rôznymi povahami, danosťami, vnímaním, stovky rozhovorov, radosť i smútok. To všetko obohacuje. Každý deň je iný, nepredvídateľný, každý deň hráte iné predstavenie, spojené s veľkou dávkou improvizácie. Naopak, najťažšie sú mozole ukryté na mozgu. Tiché a zákerné. Pri tomto poslaní si neuvedomíte, že fyzicky starnete a častokrát zabúdate na svoj osobný život… Vnímate rokmi určité zmeny v správaní sa alebo ambíciách dospievajúcich? Sú draví a cieľavedomí alebo skôr tápajú a nevedia si nájsť vlastné miesto? Dnešná doba je zákerná, nič nie je zadarmo. Chýba pocit istoty! Mnohé deti rastú bez rodičov, pretože tí sú zamestnaní a nemajú čas. Nezamestnaní sú zase nútení pracovať v zahraničí, deti rastú ako samorasty, rozpadajú sa rodiny, chátrajú city,… Vplyvy médií, cirkví a amerikanizácia sú obrovským zločinom! Fotograf Čo pre vás znamená fotografia? Fotografiu zachytáva jedno políčko z filmu Život. Môj film Život tvoria fotografie na stránke www.keckar.rajce.net. Môžete si ho kedykoľvek pozrieť, prinavrátiť si pocity, vône, obrazy minulosti a snívať. Lesy, lúky, polia, rieky, zvyky, zabíjačky. To všetko môžeme nájsť vo vašich albumoch. Dokázali by ste s rovnakou chuťou fotiť aj veľkomestá, križovatky, rušné ulice a mrakodrapy? Dokázal by vlk prežiť vo veľkomeste? Tu som doma, tu cítim kroky svojich predkov, tu pre mňa najkrajšie vonia hora, zurčí potok. Iba v Hriňovej cítim svoje korene! Ktoré ľudské emócie zachytávate najradšej? Fotili ste niekedy napríklad aj plačúcich ľudí alebo existujú vo vašej tvorbe aj isté hranice? Akákoľvek  ľudská emócia, kvalitne zachytená, je umením. Keď mám obdobie ľudí, rád lovím momentky, no inak nepohrdnem ani statickým pekným portrétom, pózami.  Každý človek je svojím spôsobom pekný. Hranice? Nefotím už svadby, vynútené a umelé akcie. Ubíja ma to. Fotím to, čo cítim a chcem, život v Hriňovej a okolí, no snažím sa to zachytiť svojsky. Od dokumentačných fotiek, ktoré ocenia ľudia neskôr,  po umelecké – od prenádherných jesenných lesov, cez potôčiky, pásy oračín, zvyky dnešné i staré v krojoch, mesto, lazy, drevenice, život, deti, slovanské víly, starcov až po zrazené žaby, psy, čierne skládky, špinu, bordel na okolí… Fotím realitu s občasným úletom do krajiny fantázie! Pán fotograf Kállay povedal: „Nefotím len pohreby, vtedy nemožno fotiť, vtedy treba objať a nadstaviť plece.“ Divadelník Myslíte si, že človek musí mať herectvo a dávku exhibicionizmu v krvi alebo sa aj z úplného "dreva" môže stať miláčik publika? Zo zlého materiálu nevyrobíte miláčika publika :).  Mimochodom, som introvert s hlbokým melancholickým nočným životom. Ak dáte stolárovi nekvalitné drevo, môže robiť, čo len vie, aj tak ho hodí do pece… Každý je v niečom dobrý, len treba hľadať! Čo vám dáva účinkovanie v Hriňovskom divadle? Povedať mnohokrát hocikomu bez zábran, čo si o ňom myslím! Koho by ste chceli raz v hre stvárniť a prečo? Už som si splnil divadelný sen! V Štepkovom Jááánošíííkovi som hral národného hrdinu! V ňom som vyjadril názory, ktoré si myslím a ktoré cítim! Psycho Bátoryčka a moja postava slúžky Ilony Jó mi dovoľuje pustiť uzdu vtipu a haluzinám. Čechovove Pytačky mi dali riadne zabrať po stránke psychologickej. Každá postava vás v niečom obohatí. Nesplneným snom je zahrať si vo filme… Turista Dokáže vás ešte niečo prekvapiť pri potulkoch Podpoľaním? Príroda, prírodné úkazy, no najviac ma udivuje hlúposť ľudí, čierne skládky, ničenie tradičných hodnôt, zapredanie mamonu! Zažili ste niekedy aj adrenalín v podobe medveďa či diviaka? V hore nemám strach ani v noci. Mám na konte množstvo stretnutí so zverou, od jeleňa, cez vretenice po vlka, vtedy sme sa doľakali obaja. Medveď na mňa nemá šťastie. Strach som však pocítil osamotený v nočnej Moskve, v Londýne, v Edinburgu, vo veľkých mestách. Najväčším nebezpečenstvom je ale človek. Mal som niekoľko potyčiek na lazoch, keď ma napríklad na túre s deťmi naháňal ujko so švorcom /s reťazou/ alebo po mne raz strieľali zo vzduchovky… Dlhodobo ste kritikom zásahov do prírody, ktoré však iným ľuďom poskytujú športové vyžitie a relax. Dá sa v takýchto prípadoch vôbec dospieť k riešeniu, k dohode vyhovujúcej obom stranám? Nie, pri ochrane Prírody a pokoja neexistuje kompromis! Ani žena nemôže byť tak trochu tehotná. Všade tam ide v prvom rade o peniaze, až potom o vyžitie. Príroda je na chvoste, využívajú ju. Ako hovorím v Jááánošíííkovi, „nafasujeme kroje, valašky a poďho robiť cirkusy pre turistov z Česka“. Pozrite sa na Donovaly, Tále, Oščadnicu, Vysoké Tatry, Vlkolínec… Na zaplakanie! Otvorene o tom píšem, hovorím, fotografujem, dokonca i hrám v radikálnejšom hudobnom projekte Drevorubači. Socializmus dal ľuďom istotu a pokoj na obyčajný život. Dnes je mi z tohto uponáhľaného konzumného sveta zle! Hudobník Aké boli začiatky Kečkára - hudobníka? Súvisia s mojim krásnym detstvom za socializmu. Požičiavanie  kaziet, LP, niečoho nedostupného, malo to svoje čaro! Prvé skupiny, bicie,  dlhé vlasy, mal som 18 rokov, prvák na výške, roztrhané rifle, károvanú košeľu, neposlušné vlasy, žil GRUNGE, miloval Nirvanu, Alice in Chains, Pearl jam, Soundgarden! Rástol som na skupinách Europe,Fates Warning, Iron Maiden, Helloween, Metallica, Megadeth, Venom, Mercyful Fate, Celtic Frost, Coroner, starej Tublatanke, Prúdoch, Collegium Musicum... Naozaj platí, čoho je nedostatok, to si človek viac váži. Dnešné sťahovanie z netu zabíja to čaro! Čo znamená hudba vo vašom živote dnes?. Milujem hudbu - metal, rock, folklór, hrám na bicie v grungerockovej kapele School Park,  Drevorubači, ex-Kašupieri, ex-Slanground. Najobľúbenejšími skupinami a interpretmi sú Marek Brezovský, Andrej Šeban-album Bezvetrie, génius Svetozár Stračina, kapely Nirvana, The Gathering, Forgive Me Not, Maudlin Of The Well, Anathema, Opeth, Slayer, Rage Against The Machine, Psí vojáci, Prúdy, Nocadeň, Chikilikitua, Free Faces, Blue Effect, Jej Družina... Hudba je moja liečiteľka, doma mám bohatú lekáreň, ktorá mi dokáže vždy pomôcť. S hudbou žijem i umriem.

    16. septembra 2011 08:24
  • Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan ThLic. Ľuboš Sabol sa narodil 14.2.1964 v Petrovanoch. V Detve pôsobí ako dekan farnosti od roku 2002. Okrem iného pôsobil aj v Hriňovej, Kolačne, Novej Bani, Partizánskom – Šípku, či vo Veľkých Uherciach. Kňaz Rímsko-katolíckej cirkvi je človek ako každý iný.  Aj on má svoje záľuby, názory. Rád počúva klasiku, ale aj staršie evergreeny ako ABBA, či Boney M. Zo športov preferuje futbal, z filmov mu najviac pasuje Romero a z kníh ho najviac očaril Blčiaci oheň. Detviansky dekan – Ľuboš Sabol. Úvodná otázka je v kontexte s Vami jasná. Prečo ste sa rozhodli stať kňazom? Byť resp. stať sa kňazom bolo pre mňa Božie volanie, odpovedal som službe Cirkvi. Máte v rámci cirkevných osobností  svoj vzor? Po prečítaní knihy Blčiaci oheň ma veľmi oslovila postava a osobnosť  Jozefa Sarta, neskôr Pia X. a samozrejme mi veľmi imponuje aj Ján Pavol II. . Aký máte vzťah k Detve? Detvu mám veľmi rád. Cítim sa tu dobre. Som tu doma. Ako hodnotíte moderné neduhy v spoločnosti akými sú materializmus a konzumizmus? Každá doba má svoje problémy. Osobne si myslím, že odklon od duchovných hodnôt, ktorý vidíme v súčasnom svete nebude trvať dlho. Pomôžem si citátom sv. Augustína, ktorý povedal:  Nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Bohu. Takže aj srdce súčasného človeka sa nemôže dlhodobo uspokojiť s pôžitkárstvom. Ako hodnotíte aktivitu detvianskej kresťanskej mládeže? Som na nich hrdý. Sú schopní ak sa správne usmernia. Vedia urobiť veľké veci, príkladom je aj Kresťanský prímestský tábor počas tohto týždňa. Všetko robia ochotne, v rámci svojho voľného času a bez nároku na honorár.

    16. augusta 2011 20:04
  • Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Pán riaditeľ, končí sa školský rok 2010/2011. Je čas bilancovať. Pri hodnotení školského roka 2010/2011 musím konštatovať, že sme úspešne zakončili dvojročnú rekonštrukciu našej školy (tá sa oficiálne ukončila kolaudáciou pred rokom), no počas tohto školského roku pokračovala v našej réžii vnútorná úprava interiéru školy a okolia školy. V oblasti pedagogiky sa nám darilo napĺňanie nášho školského vzdelávacieho programu, ktorý bude ukončený v budúcom školskom roku na I. stupni a pokračuje v 8. ročníku na II. stupni. Plnenie školského vzdelávacieho programu by ste vedeli zhodnotiť aj podrobnejšie? Popri tradičnom plnení učebných plánov sa nám v širokej miere podarilo rozvíjať mimotriednu a mimoškolskú činnosť. Posilňovali sme svoju  profiláciu: - vyučovanie cudzích jazykov sme obohatili (v spolupráci so IV. ZŠ v Detve) o jazykový pobyt žiakov v Anglicku, - v spolupráci s Českou nadáciou sa nám podarilo tretí rok napĺňať projekt CLIL, kde sa predmety prírodopis, zemepis, fyzika, chémia, prírodoveda a vlastiveda vyučujú v cudzom jazyku, - v športovej oblasti sme využívali veľmi dobrú polohu školy (letný a zimný štadión, hádzanárske ihrisko, gymnastická telocvičňa). Potešil ma tiež postup gymnastiek, hádzanárok a jedného atléta na Majstrovstvá Slovenska. Darí sa Vám aj v oblasti informatizácie? Koncom marca bol ukončený projekt „Detva už on line II.“, do ktorého boli zapojené všetky detvianske školy. Tento projekt popri materiálnom prínose (získanie PC, notebookov, datavideoprojektorov) umožňuje žiakom získavať poznatky cez e-cvičebnice. Do konca mája sme odovzdali projekt Moderne učiť sa dá, dá, dá, ktorý sa týka premeny tradičnej školy na modernú. Pri úspešnom schválení projektu s rozpočtom 100.000 € by škola realizovala popri novej didaktickej technike aj mnoho aktivít zameraných na cudzie jazyky, informatiku, čítanie s porozumením a šport. Projekt je financovaný z Európskej únie. Na čo sa zameriavate v mimoškolskej činnosti? Novými tradíciami školy sa stávajú podujatia, na ktoré sa s obľubou tešia rodičia, učitelia a pochopiteľne naši žiaci. Pre prvákov organizujume “Pasovanie prvákov”, piatakov prijímajú starší žiaci do cechu študentského, čoho súčasťou je i noc strávená v škole. Absolventom školy sa slávnostne odovzdávajú koncoročné vysvedčenia v obradnej sieni mestského úradu.   Žiaci vyšších ročníkov pravidelne zdolávajú turistické výstupy na Javor, Pustý hrad, Melichovú skalu, Poľanu a Donovaly. Predvianočné obdobie každoročne zavŕšime slávnostnou akadémiou v Kultúrnom centre v Detve. Čo Vás osobne ako riaditeľa školy najviac potešilo? Po ôsmich rokoch sa prihlásilo do 1. ročníka 54 žiakov a otvárame v budúcom školskom roku tri prvé triedy. Okolie školy získava novú podobu, budujeme komplex športovo-rekreačného areálu školy. Okrem viacúčelového ihriska, ktoré využívajú žiaci počas telesnej výchovy i v mimovyučovacom čase, sme vytvorili pre deti s rodičmi miesta i na príjemné posedenie (drevené lavičky). Spoločne so žiakmi sme výsadbou listnatých a ihličnatých drevín, zrealizovaním skaliek (jednu tvoria liečivé rastliny), vyzdvihli prírodný ráz okolia. Zriadenie školskej knižnice svojimi podujatiami výrazne prispieva k prehlbovaniu čitateľskej gramotnosti.   Ďakujem vám za príjemný rozhovor.

    29. júna 2011 15:39
  • Bez hudby to nejde

    Bez hudby to nejde

    Na pódiu je ako doma, ľudia jeho hudbu radi počúvajú, obdivujú ho. Vďaka typicky muzikantskému vzhľadu ho nemožno prehliadnuť. Dominik Václav, dobrý kamarát, skvelý človek a vynikajúci huslista... Jeho vášňou je hudba, ktorej sa od malička venuje. Ponúkame vám rozhovor s týmto zaujímavým človekom, tak nech sa páči, čítajte: Ako dlho sa venuješ hre na husle? Kto v tebe objavil tento talent, kto ťa v hudbe podporoval? Husle som objavil u môjho deda z Rakús pod Tatrami. Mohol som mať tak 5 rokov. Od tej doby som chcel byť huslistom. Takže keď som mal 7 rokov, zobrali ma rodičia do ZUŠ v Detve a odvtedy je už 15 rokov čo držím husle v ruke. Kto ťa naučil hrať? Boli začiatky veľmi ťažké? Šlo to pomaly. Hoci ma cvičenie veľmi nebavilo, pán učiteľ Roman Berky mal na mňa dobrý vplyv. Nechcel som sa hanbiť na hodinách, tak som musel cvičiť. A už keď to nejak začalo znieť, mal som z toho veľkú radosť. Najviac zo všetkého ma bavili piatkové nácviky s komorným orchestrom. Potom prišla ľudovka, súbor, vystúpenia...a moja hra začala mať význam. Určite máš za sebou pekné zážitky, ktoré sa spájajú so ZUŠ- kou, s vystúpeniami... Spomenieš si na nejaké naj? Najlepšie zážitky sú s ľudovou hudbou zo ZUŠ-ky z Habovky. Tam sme sa každoročne všetci najviac tešili. Hrávali sme karty, sedeli pri ohni, vystrájali :D Raz sme si dali kroje do igelitiek. Hodinu pred vystúpením boli celé dokrčené. Nebyť pani Mészárosovej, ktorá odniekiaľ zohnala žehličku na družstve, kde sme bývali... Sklamalo ťa niečo v „hudobnej brandži"? Ak áno, čo to bolo? Nezažil som žiadne väčšie hudobné sklamania. Robím hudbu, ktorá ma baví, hoci niekedy nemám toľko času, koľko by som chcel. Ak chce človek hrať naozaj dobre, musí sa tomu venovať naplno. Keby som sa venoval hudbe naplno a nedosiahol požadovaný výsledok, potom by som bol sklamaný. Určite by som chcel hrať lepšie ako hrám...Deň by však musel mať viac hodín. Čo máš na hudbe najradšej? Vieš si predstaviť život bez nej? Hudba je určitý spôsob vyjadrovania sa. Človek môže svoje pocity premeniť na tóny a nechať sa unášať ich prúdom. A keď vidím, že nie som jediný, komu sa to páči, o to väčšiu radosť mám. Možno raz príde deň, kedy si poviem, že už stačilo. Zatiaľ chcem hrávať. Kým ma to baví a robí to ľuďom radosť nie je dôvod prestať. Myslíš, že sú hudobníci pre ženy atraktívnejší, ako ostatní? Máš nejaký zážitok? Nie pre každú ženu a nie všetci hudobníci. Ale väčšina áno. Niektorí kamaráti len vyberú správnu pieseň, žmurknú na slečnu, usmejú sa a telefónne číslo je vo vrecku :D. Veď ktorá by nechcela vyhrávať do uška piesne na želanie? Kam sa uberajú tvoje kroky do budúcna, čo plánuješ ďalej? Určite by som chcel jedného dňa nahrať s kapelou CD. S chalanmi sa cítim veľmi dobre či už po osobnej alebo muzikantskej stránke. Už teraz sa na to teším. Ďakujeme Dominikovi za rozhovor, prajeme mu veľa šťastia, nech mu to stále tak krásne hrá a ešte veľmi dlho spôsobuje úsmevy na tvárach ľudí. Mladých, zanietených pre hudbu a kultúru je v dnešnej dobe čoraz menej, vážme si teda každého jedného, lebo aj vďaka týmto ľuďom je náš život krajší a hodnotnejší.

    14. júna 2011 17:37
  • Mladý fotograf Tomáš Belko

    Mladý fotograf Tomáš Belko

    Tomáš Belko. Mladý 20 ročný študent histórie na UMB v Banskej Bystrici. Pre niekoho obyčajný študent, pre niekoho chalan obdarený darom - darom fotiť. Tomáš, odkedy fotíš? Fotím približne rok a pol. Ale tak vážnejšie asi pol roka, čo mám nový foťák. Fotíš pre zábavu, alebo aj profesionálne? Je to môj koníček .. spôsob ako vypĺňam voľný čas ... ale momentálne aj     profesionálne pre stránku DTonline. Čo si ako prvé odfotil? Fuu na to si nespomínam. Máš niečo, čo konkrétne rád fotíš? Určite prírodu a naše mesto v ktorom bývam. Akty? Nie tie som ešte neskúšal ...akty rád prenechám profesionálom v ateliéroch. Máš nejaký sen, čo by si chcel nafotiť? Asi každý kto amatérsky fotí by rád zachytil niečo unikátne ... čo sa len tak nevidí :-)... myslím, že je to aj môj sen .. ale momentálne mam radosť z každej peknej snímky, ktorá sa mi podarí. Okey Tomáš, necháme za teba hovoriť tvoje fotografie. Veľa šťastia pri fotení.

    26. mája 2011 12:24
  • Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Počas sezóny sa postupne predral do základnej zostavy a v play-off zažiarila jeho hviezda naplno. Hovoríme o Jánovi Sýkorovi, ktorý už vo svojich 20-tich rokoch zažiaril v hokejovej extralige. Ako si spokojný s tohtoročnou sezónou? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato,  že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. Gratulujeme. Stal si sa ozajstným hrdinom PLAY-OFF. Poznávajú Ťa fanúšikovia v BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. Ostávaš hrať v HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. Ktorý moment uplynulej sezóny bol pre teba naj? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. Kde si začínal s hokejom? Koľko si mal rokov a prečo ťa práve hokej zaujal? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch. Od začiatku útočník? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch. Aký je tvoj hokejový sen? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu -  zahrať si v NHL. Aký je tvoj obľúbený tím NHL / hokejista / reprez. tím? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku. Ako hodnotíš zatiaľ našu repre? Trénera Hanlona? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných. Tip na zápas SLOVENSKO-RUSKO? Tak asi ako každý Slovák srdcom aj dušou našim verím Kto je tvoj naj priateľ z hokejového prostredia? So všetkými si rozumiem. Máš nejakú vtipnú situáciu, ktorú si v súvislosti s hokejom prežil? Neviem. Nepamätám si. Čo ti hokej dal a čo ti vzal? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá. Hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. Čo by si poradil mladým hokejistom? Nech robia to čo ich baví. Čo vravíš na náš nový portál DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní. JANO, AKO SI SPOKOJNÝ S TOHTOROČNOU SEZÓNOU? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato, že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. GRATULUJEME. STAL SI SA OZAJSTNÝM HRDINOM PLAY-OFF. POZNÁVAJÚ ŤA FANÚŠIKOVIA V BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. OSTAVAŠ HRAŤ V HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. KTORÝ MOMENT UPLYNULEJ SEZÓNY BOL PRE TEBA NAJ? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. KDE SI ZAČÍNAL S HOKEJOM? KOĽKO SI MAL ROKOV PREČO ŤA PRÁVE HOKEJ ZAUJAL? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch.   OD ZAČIATKU ÚTOČNÍK? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch.   AKÝ JE TVOJ HOKEJOVÝ SEN? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu - zahrať si v NHL. AKÝ JE TVOJ OBĽÚBENÝ TÍM NHL / HOKEJISTA / REPREZ. TÍM? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku.   AKO HODNOTÍŠ ZATIAĽ NAŠU REPRE? TRÉNERA HANLONA? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných.   TIP NA ZÁPAS SLOVENSKO-RUSKO? tak asi ako každý slovák srdcom aj dušou našim verím KTO JE TVOJ NAJ PRIATEĽ Z HOKEJOVÉHO PROSTREDIA? Zo všetkými si rozumiem. MÁŠ NIEJAKÚ VTIPNÚ SITUÁCIU, KTORÚ SI V SÚVISLOSTI S HOKEJOM PREŽIL ? Neviem. Nepamätám si. ČO TI HOKEJ DAL A ČO TI VZAL? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá.... hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. ČO BY SI PORADIL MLADÝ HOKEJISTOM? Nech robia to čo ich baví. ČO VRAVÍŠ NA NÁŠ NOVÝ PORTÁL DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní.   ĎAKUJEME Z ROZHOVOR A PRAJEME VEĽA ÚSPECHOV.

    26. mája 2011 12:23
  • Jozef Pavlov - šéfredaktor DTonline.sk

    Jozef Pavlov - šéfredaktor DTonline.sk

    Stal si sa šéfredaktorom internetového portálu DTonline.sk. Sníval si niekedy o tom, že raz budeš na takomto poste? Ešte pred pár mesiacmi, by ma nenapadlo, že budem mať na starosti chod DTonline.sk. Po pravde, nikdy som veľmi nemal „vo výhľade“ takúto pozíciu. Všetko sa to dalo dokopy a fungujeme už dva týždne. Dúfam, že budem hodný svojej funkcie. Ako si sa dostal k myšlienke spustiť tento portál v Detve? Známy z Banskej Bystrice, ktorý má priame skúsenosti s portálmi, šéfuje v podstate BBonline a ZVonline. Tak ma napadlo, že by sa zišlo aj pre náš región internetové spravodajské médium. Verím, že DTonline bude veľkým prínosom a obohatením pre Podpoľanie. Ako hodnotíš fungovanie DTonline.sk a jeho redakciu doteraz? Čo si praješ pre tento portál do budúcnosti? Môj názor nie je až tak dôležitý. Dúfam, že budeme pre miestnych atraktívnym, moderným a aktuálnym médiom, kde nájdu to čo potrebujú. K redakcii len toľko – klobúk dolu. Všetci fungujú ako hodinky, príjemne sa mi zo všetkými spolupracuje a sú plný entuziazmu. Snáď nám to všetkým vydrží. Okrem toho sa venuješ aj iným profesiám... Študujem na VŠ. Ale pár aktivít po mimo mám. Snažím sa robiť pre mladých zábavy, sem-tam moderujem, začínam so starejšovaním, či sprievodcovstvom v múzeu. Taktiež som sa po cca 10-tich rokoch vrátil k divadlu. Kde študuješ na vysokej škole? Študujem v Banskej Bystrici. Je to jediná logická voľba, vzhľadom na počet mojích povinností. Musím byť na blízku stále. Konkrétne študujem pedagogický smer, učiteľstvo dejepis- geografia. Jednoznačne po skončení školy, chcem ihneď učiť a zvyšovať úroveň vzdelania v rámci mojej aprobácie u nás na Podpoľaní. Ako si predstavuješ spoluprácu DTonline v regióne so samosprávou a inými organizáciami? Mojou predstavou je, že budeme silné médium pre obyvateľov. Taktiež, ale chceme byť silným partnerom pre mestá a obce na Podpoľaní i rôzne občianske združenia a spolky. S miestnymi samosprávami chceme spolupracovať na hlavne na dvoch pilieroch – na informovanosti občanov a na propagácii kultúrnych, či športových podujatí.

    26. mája 2011 12:22
  • Rozhovor so Štefanom Chlebom

    Rozhovor so Štefanom Chlebom

    [caption id="attachment_21147" align="alignleft" width="221" caption="foto: www.stefanchlebo.sk"][/caption] Asi najznámejší tanečník z Podpoľania Štefan Chlebo, sa narodil v roku 1987. Jeho prvé kroky smerovali do gymnastickej telocvične, avšak po čase rodičia „malého Števka“ prepísali na tanečný krúžok v CVČ Trend Detva. Po rokoch driny sa stal s detvianskeho rodáka pán tanečník. Už ako junior zbieral ocenenia jedno za druhým. Pre verejnosť bolo vrcholom jeho vystúpenie v show TV JOJ – Miliónový tanec. Dnes má vlastnú tanečnú školu a nás zaujíma čo má Štefan Chlebo nové i čo nám prezradí o svojej minulosti... Kedy si začal s tancom? Začal som tancovať ako 4-ročný, v tanečnej prípravke na ľudový tanec u Mirky Lenďákovej v Centre voľného času v Detve. Postupne sme menili tanečné štýly. Ktorý tanečný štýl ti najviac vyhovuje? Prešiel som takmer všetkými tanečnými štýlmi, ale najviac mi sedí street dance, v ktorom sa pohybujem už 6 rokov. I keď najväčšie úspechy som dosiahol v disku ako 3x majster Slovenska, vicemajster ČR, vicemajster a majster sveta v junioroch. Je pre mňa výzva začať s niečím novým, kde viem, že na sebe musím pracovať a zdokonaľovať, to ma ženie vpred. Aké máš spomienky na Miliónový tanec? Na Miliónový tanec mám len pozitívne spomienky, bolo to úžasné obdobie. Akési zadosťučinenie po toľkých rokoch driny a tréningov, vystúpení a súťaží. Je fajn sa zviditeľniť, dvere do sveta sa potom otvárajú ľahšie. Venuješ sa stále aktívne tancu, aké sú tvoje súčasné aktivity? Samozrejme sa tancu venujem stále a dosť aktívne. Je to môj život a vlastne ma to aj živý, takže sa to navzájom dopĺňa. Moja tanečná škola WANTED funguje vo Zvolene, Lučenci a od marca 2011 už aj v Žiari nad Hronom. Keď to decká baví a sú na seba zdravo prísni, tak dosahujeme aj úspechy, čomu sa teším. WANTED má už titul Majster Slovenska, 3x vicemasjter Slovenska a na Majstrovstvách Sveta 13. a 19.miesto samozrejme v kategórii hip hop. Hlavne veľa trénujem a učím, tancujem a vzdelávam sa. Ako sme my Slováci tanečne disponovaný oproti iným národom? Záleží na tom, že v akom štýle. Keďže mám široký záber tanečných štýlov, tak si to vždy porovnávam zo širšieho hľadiska. Budem hodnotiť street dance a myslím si, že tu nejde o disponovanosť, ale o chuť tancovať, alebo všeobecne chuť sa v niečom zdokonaľovať. Problém nastáva, keď je tanečník upnutý len na jeden región, kde sa porovnáva stále s tými istými ľuďmi a vtedy stagnuje, alebo keď ho nemá kto usmerňovať, pomôcť a poradiť, alebo ho trénuje niekto, koho možnosti a schopnosti sú zastaralé a obmedzené. Treba cestovať, chodiť na workshopy a keď je človek cieľavedomí, tak dosiahne čo chce. Pravda však je že na Slovensku sa koná veľmi málo tanečných akciií v rámci hip- hopu v porovnaní z ČR, kde sa konajú stále nejaké battle, workshopy, tanečné party, jamy. Čo Ti tanec dal a čo Ti vzal? Mne tanec dáva pocit slobody, je to úžasné, keď môžete robiť to, čo vás baví, zdokonaľovať sa a odovzdávať vaše vedomosti ďalšej generácií a keď vidíte, že majú úspechy aj vďaka vám, tak viete, že to, čo robíte, robíte dobre. Ale nie je to len o úspechoch, už nie je pre mňa dôležité súťažiť a vyhrávať, ale mať z toho dobrý pocit a rovnako ho zanechať aj v divákovi. Čo mi vzal? po Miliónovom tanci mi hlavne bolo odobraté súkromie, ale ako čas pokročil, tak je to lepšie a ja som rád, že si môžem žiť v kľude len ako tanečník. 7. Aké projekty pripravuješ? Mám v hlave nejaké veci, ktoré by som chcel dať do pohybu, ale je to v štádiu riešenia, takže keď to bude aktuálne, dám vedieť :) Momentálne som rád, že sa mi darí organizovať tanečné tábory, kde dávam možnosť tunajším tanečníkom zažiť workshopy s vynikajúcimi lektormi zo Slovenska, ale aj zahraničia. Najbližšie sa bude konať podobná akcia od 15.augusta a bude to týždeň plný tanca. Kto má záujem, tak treba klikať na www.stefanchlebo.sk a kontaktovať ma. Ja keď chcem na sebe zamakať, inšpirovať sa, alebo absolvovať nejaký workshop musím vycestovať aspoň do Prahy a stojí ma to veľa peňazí a času, ale urobím to rád, lebo ma to baví. V každom prípade sa snažím pozdvihnúť úroveň tanca a odovzdať tanečníkom moje skúsenosti.

    26. mája 2011 12:22
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Po 8 a pol rokoch DT...

    Vážení čitatelia, po dlhej a zrelej úvahe som sa rozhodol ukončiť činnosť informačného portálu DTonline.sk. Portál svoje prvé články priniesol v apríli 2011 a odvtedy sa stal pravidelným zdrojom informácií pre obyvateľov Detvy a Podpoľania. Za roky amatérskej, ale o to viac nadšenej činnosti priniesol svojim čitateľom niekoľko tisíc článkov z rôznych oblastí života. V redakcii sa vystriedalo niekoľko redaktorov, grafikov, editorov a prispievateľov. Všetkým patrí vďaka za odvedenú prácu! Len ten, kto nič nerobí, je bez chyby. To isté platí aj o informačnom portáli DTonline.sk. Hovoriť, že niekto píše absolútnu pravdu je iluzórne, nakoľko každý má iný názor, hodnoty a inteligenčný prah. Spravili sa aj chyby, ale pri tom všetkom výrazne prevažuje informačný prínos DTonline.sk. Prečo DTonline.sk končí? V prvom rade sa plne venujem doktorandskému štúdiu (odbor slovenské dejiny), ktoré zaberá prakticky môj celý voľný čas a nemá význam mať neaktualizované internetové noviny, bez dostatku času na jeho obsahovú tvorbu. Po druhé - v dnešnom svete sa do popredia dostávajú dezinformačné média určené na manipuláciu a diskreditáciu - čo je aj prípad "tých druhých" novín v Detve, ktoré "založil neznámy Bratislavčan", ale prevádzkuje ich "ten koho netreba menovať". Po tretie - ako osoba nemienim byť už terčom zámernej diskreditácie - či od "novinárskeho žoldniera" Radovana Bránika alebo miestnych "bielych golierov" či "podvodníkov-feťákov-násilníkov v jednom". Kto sú uvedené osoby - každý priemerný občan s priemerným rozhľadom vie. Snaha šíriť fakty, informácie o samospráve, dôležité prepojenia a rozhodnutia sa vždy stretla na mieste kompetentných len s útokmi, diskreditáciou a vyhrážkami rôzneho druhu. Po 8 a pol rokoch mám toho ako človek dosť a prenechávam štafetu iným. Tým, čo DTonline.sk čítali pravidelne a radi, patrí moja úprimná vďaka a úcta.  PhDr. Jozef Pavlov  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Otvorili I. etapu cy...

    V sobotu 12. októbra 2019 sa uskutočnilo v areáli Masarykovho dvoru slávnostné otvorenie 1. etapy cyklotrasy. Úvodného slova sa ujal predseda občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie pán Martin Malatinec, ktorý v príhovore nezabudol pripomenúť, že otvoreniu cyklotrasy predchádzalo nemalé úsilie o jej vybudovanie. Mnohí neverili úspešnosti tohto projektu, ale vďaka ochote jednotlivcov, miest a obcí zapojiť sa do aktivít, ktoré viedli k vybudovaniu cyklotrasy, tu dnes stojíme a otvárame prvé kilometre. Slávnostné prestrihnutie pásky sa konalo za asistencie predsedu občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie Martina Malatinca, generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja Ministrerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PhDr. Emila Píchu CSc., podpredsedu BBSK Mgr. Art. Romana Malatinca, prednostu Okresného úradu vo Zvolene Ing. Samira Moumaniho, starostu obce Vígľaš Ing. Róberta Záchenského, starostky obce Stožok Bc. Dariny Petrincovej a starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku. Tento akt bol síce symbolický, no znamenal veľmi veľa. Nejedná sa totiž iba o spojenie jednotlivých miest a obcí ale aj o cieľ priblížiť cestovanie za prácou v miestnych priemyselných areáloch a areáloch občianskej vybavenosti. Taktiež týmto otvára pre cyklistov, korčuliarov a turistov nový potenciál využitia turizmu v lone prírody. Cyklocesta prechádza cez niekoľko zaujímavých pamiatok, prírodných krás a veľa ďalších zaujímavostí. /*banner*/ A toto je len začiatkom projektu ,,Bližšie k práci, Zdravšie v živote – cyklistická doprava´´ Trasu do budúcna podľa projektu bude dopĺňať cyklistická infraštruktúra plochami s cyklistickými stojanmi, nabíjacou stanicou pre elektrobicykle s tým, že všetky prvky budú bezbariérovo upravené. Tešíme sa na ďalšie takéto vydarené akcie, ďakujeme všetkým zúčastneným. Cyklistom, korčuliarom, bežcom a ostatným úžívateľom cyklocesty prajeme Veľa krásnych, šťastných kilometrov a zážitkov.

  • Šport

  • V zápase s Nitrou vš...

    Vedenie hokejového klubu HC 07 WPC Koliba Detva začiatkom mesiaca október oznámilo, že na vybraný zápas základnej časti Tipsport extraligy poskytne svojim mladým fanúšikom zápas zdarma. Inšpiráciou sú zápasy ŠK Slovan Bratislava v Európskej lige, kde práve množstvo detí pomohlo vytvoriť skvelú športovú atmosféru. Po zvážení bol vybraný zápas s Nitrou, ktorý sa bude hrať 1. novembra o 18:00. Všetky deti do 15 rokov majú vstup zdarma. Navyše, dostanú sladkú odmenu. ,,Veríme, že aj týmto krokom budujeme fanúšikovskú základňu nášho tímu do budúcnosti.“  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3