s DTonline.sk

Rozhovor

  • Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Vegas club - diskotéky, plesy, svadby, ale i kary. Najznámejší klub na Podpoľaní je centrom zábavy už pomaly desať rokov. Niečo o vzniku klubu, plánoch do budúcnosti a organizácii nám povedal majiteľ Radovan Mitter. Odkedy funguje Vegas club ? Klub bol založený v roku 2002 a od veľkonočnej párty 2003 už funguje pod názvom VEGAS club. Prečo práve názov Vegas? Vzniklo to spontánne. Vegas je mesto zábavy a chcel som z tohto klubu urobiť miesto, kde sa môžu ľudia baviť. Aké akcie boli zatiaľ najvydarenejšie? Najnavštevovanejšie sú akcie cez sviatky, čiže Štefanská a Veľkonočná disko. Na Slovensku rezonujú aj elektronické party Insomnia a Experience clubing, ktoré majú dlhoročnú tradíciu. A táto tradícia stále trvá. Najnovšie je to Disco sensation. Okrem toho je to aj Oldies disco ples, ktorý sa stal obľúbený hneď po nultom ročníku. Je to spojenie oldies hudby a živej kapely. Už teraz je na ďalší ročník (21.1.2012) veľa miest rezervovaných. Najnovšie sme organizovali ľudovú zábavu, ktorá sa veľmi dobre ujala a určite v tom plánujeme pokračovať. Vo Vegase si mnohí DJ-i spravili meno, dávaš možnosť aj dnes mladým DJ-om získať skúsenosti? Keď som zakladal klub, príležitosť odo mňa dostali chalani z chilloutDJs, lebo v regióne už pôsobili a mali široký hudobný záber. Dimo a Jeremy Wolf sú špecialisti na disko, oldies, svadby, plesy a pod. Chambermaid a Slawo sa angažujú v organizácií elektronických párty. Okrem nich u nás hrala celá slovenská DJ-ská špička a DJ-i z Čiech, Poľska, Maďarska či Španielska. Takmer na každej akcii dávame príležitosť nejakému mladému talentu. Organizuješ aj iné podujatia ako diskotéky? Áno, vo Vegase usporadúvame stužkové, plesy, pohrebné hostiny, firemné akcie a hlavne svadby. Sme rodinná firma a zaoberáme sa svadbami na kľúč už niekoľko rokov. V priestoroch Vegas clubu je kapacita do 250 osôb a v reštaurácii Kocúr do 120 osôb. Zabezpečujeme svadobné menu, hudbu, svetelné efekty, kompletnú svadobnú výzdobu, skrátka všetko podľa želania mladomanželov. Plánuješ nejaké zmeny, alebo nejaké nové akcie? Novinky v rámci akcií sa zavádzajú v priebehu celého roka. Klub už prešiel rekonštrukciou exteriéru a nejaké zmeny nastali aj v interiéri. Plánujeme však rozsiahlejšiu rekonštrukciu celého interiéru, čo pocítia hlavne návštevníci. Nechajte sa prekvapiť. Odkedy prevádzkuješ Vegas, zažil si aj nejaké vtipné príhody? Tých príhod je strašne veľa. Stalo sa, že DJ prišiel hrať o deň skôr, ako bola akcia a mnoho podobných. Stále ťa baví táto robota? Baví ma baviť vás. :)

    01. januára 2012 22:06
  • Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slavomír Ciglan - jednoducho DJ Slawo. Jeden z najznámejších DJ-ov na Podpoľaní. S DJ-ingom začal ako mladý chalan už v roku 1997. Je rezidentom vo Vegas clube v Hriňovej. Hráva a hral aj v kluboch ako Hangár club, Breznička, Ministry... Mal možnosť hrať aj v Košiciach, vo Zvolene, v Žiari nad Hronom, v Dubnici, či vo vysokoškolských kluboch v Banskej Bystrici. Ako DJ preferuje house, discohouse, progressive, techhouse. Všetci ho poznajú ako sympatického, vtipného a zábavného človeka. Prinášame vám preto s DJ Slawom rozhovor, a to nielen o hudbe. Slawo, ako si pamätáš na svoje začiatky? K DJ-ingu ma priviedol otec nemenej známeho DJ Dima, ktorý bol veľmi populárny vo svojom čase ako DJ. No prišiel čas, keď zakvačil tento hudobný koníček na klinec a vtedy sme spolu s Dimom začali hrávať školské večierky, imatrikulácie a iné párty po školách v Detve a okolí... Hrávaš roky vo Vegas Clube... Zmenilo sa niečo na ľuďoch, ktorí tam chodia za zábavou? Keď som začal hrávať v tomto klube, návštevníkmi boli hlavne moji rovesníci, pre mňa to bola veľká zábava, že ich môžem práve ja baviť. Dnes je vekový rozdiel medzi mnou a návštevníkmi niekoľko rokov, dokonca desaťročie. Takže moje hranie naberá profesionálnejší smer, konkurencia DJov a klubov je v dnešnej dobe veľká a hlavne ľudia, ktorých bavím, sú pre mňa najlepšími kritikmi a náročnými fanúšikmi, ktorých nechcem nikdy sklamať. Aký štýl hudby najradšej hráš? Momentálna doba nám DJ-om dopriala to, že sa dá už skoro všetko mixovať. Takže ja hrám vždy to, čo by sa mohlo páčiť ľuďom a hlavne, aby sa to dalo namixovať. Momentálne je to najmä tzv. DISCOHOUSE, ktorý počúvame z našich rádií a čoho dôkazom je aj môj ostatný set pod názvom FOR MY PEOPLE. Čo alebo presnejšie povedané kto ťa hudobne najviac ovplyvnil? Odmalička som tužil robiť v hudobnom priemysle, sledoval som relácie ako Triangel, Deka, počúval hitparády v rádiách a mojím snom bolo pracovať v rádiu. Snáď sa mi to raz splní. Nemôžem jednoznačne povedať čo alebo kto ma ovplyvnil, som ovplyvnený tým, že hudba je tu, existuje a vždy bude a ja ju rád prinesiem ľuďom na párty. Rozbehol si projekt Disco Sensation, v čom je výnimočný? Projekt DISCO SENSATION je žúrka, na ktorej sa vždy predvedie jedno zvučné meno z populárnej DJ-skej scény na Slovensku ako hlavný hosť večera. Hrá sa v štýle HOUSE a DISCOHOUSE a prináša sa ľuďom atmosféra zo známych svetových SENSATION, ktoré bývajú pravidelne v Holandsku, Čechách a iných európskych štátoch. Máme zatiaľ za sebou štyri veľmi úspešné akcie. Ktorí DJ-i sú pre teba vzorom? Zo slovenských DJ-ov jednoznačne DJ IZZY, potom DJ Aqua aka Bidlo a v ostatnom čase aj DJ STAME. Zo svetovej scény Mark Knight, D.Guetta a chlapci zo Swedish House Mafie. Prezraď nám nejakú vtipnú príhodu z tvojej bohatej kariéry... Neviem, či je to až také vtipné, ale podarilo sa mi v podguráženom stave stúpením na vypínač jednej predlžovačky pod DJ-pultom vypnúť zvuk, svetlá, všetko, čo sa dalo na celej párty, takže sme potom museli päť minút čakať na opätovné nabehnutie systémov. (smiech) Čomu sa venuješ mimo DJ-ingu? Mimo DJ-ingu som učiteľom na Základnej škole J.J.Thurzu v Detve, kde sa venujem telesnej výchove a rôznym športovým hrám. Aké sú tvoje záľuby? Keďže som už spomínal, že som učiteľom TV, tak k mojim záľubám patrí športovanie asi každého druhu, no medzi moje top patrí tenis, snowboarding a floorball, ktorý momentálne s chalanmi v Detve rozbiehame. Čo vravíš na DTonline.sk ? Ja schvaľujem a rád podporím každý mediálny zdroj, ktorý nám prináša čerstvé a pravdivé informácie a o to viac, keď je to z nášho regiónu. Celková medializácia a promopolitika nášho mesta sú už dlhé roky na bode mrazu, človek sa dozvedá o niečom, až keď je po akcii a u vás sa o tom môžem dozvedieť skôr ako už po funuse, ste proste ONLINE, len tak ďalej a držím vám palce. Tu si môžete stiahnut zadarmo set DJ-a Slawa -  FOR MY PEOPLE

    23. decembra 2011 12:38
  • Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Detviansky tulipán organizuje niekoľko predvianočných stretnutí pre šikovné ruky. Opýtali sme sa na ne predsedníčky Občianskeho združenia (OZ) Detviansky tulipán, Ing. Jany Nosáľovej. Čo chystáte tento rok pred Vianocami? Tak ako každý rok sme naplánovali niekoľko tvorivých dielní pre ľudí, ktorí si chcú vyrobiť niečo pekné vlastnými rukami. Bude to TENERIFA 10.11.2011. Ide o prastarú textilnú techniku. Táto technika bola rozšírená v Južnej  Amerike medzi Indiánmi a dostala sa cez Španielsko a ostrov Tenerife až ku nám. Budeme tvoriť vianočné ozdoby, ktoré dodajú vianočnému stromčeku čaro starých mám. Potom 24.11.2011 sú to medovníkové variácie, kde budeme pod dozorom skúsených zdobičov a zdobičiek vymýšľať vzory na medovníčky na vianočný stôl. Niektoré výtvory možno uvidíte aj na výstave MEDOVNÍČKOV od 12.12. do 20.12.2011. To ste hotové gazdinky. Takže na Vianoce už budete mať všetko pripravené? A čo adventné vence? Tie sme pripravovali vo vlaňajšom roku a mali veľký úspech. Naše členky však tentoraz uprednostnili zdobenie medovníčkov. U nás v Detve je dosť šikovných ľudí, čo si vedia veniec už urobiť sami. Okrem toho, vence sme robili minulý týždeň na hroby. Ak by bol záujem, samozrejme vieme pripraviť operatívne aj takýto kurz. Okrem medovníčkov a ozdôb plánujete  ešte niečo? No pravda je, že na viac asi nebude pred Vianocami čas. Všetci chceme mať doma na Vianoce všetko pripravené. Ešte bude jedna tvorivá dielňa 8.12.2011 a bude zameraná na Netradičné vianočné ozdoby pod vedením skúsenej lektorky, tohotoročnej jubilantky, pani Agáty Hlinicovej. Jej výstavu ste mohli vidieť v Podpolianskom múzeu od 17.11. do 9.12. A nie sú vaše dielne náročné na čas a skúsenosti s niečím podobným tvorivým? Naše workshopy sú prispôsobené záujemcom. Vieme pripraviť aj odborne zamerané kurzy napr. na tkanie a vyšívanie krivou ihlou, no tieto kurzy sú otvorené pre verejnosť a sú to v podstate nenáročné techniky, ktoré zvládne aj žiak 1. stupňa ZŠ. Kde Vás nájdeme, ak sa budeme chcieť zúčastniť niektorej z týchto akcií? Naše sídlo je na Ulici M.R.Štefánika 7 na druhom poschodí (oproti Penziónu Siroň). Každý druhý štvrtok máme dielne otvorené verejnosti. V prípade záujmu o odbornejší prístup sme vám kedykoľvek k dispozícii. V našich priestoroch je možné aj odkúpenie výrobkov z tvorivých dielní, ktoré usporadúvame počas celého roka s rôznymi cieľovými skupinami. Príďte sa pozrieť a vybrať originálny darček pre vašich blízkych. Srdečne všetkých pozývame. Tvorivé dielne NOVEMBER & DECEMBER TENERIFA – VIANOČNÉ OZDOBY 10.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h ČARO SPOD STROMČEKA (Medovníkové variácie) 24.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h NETRADIČNÉ VIANOČNÉ OZDOBY 8.12.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h Vložné (na každú dielňu): 3,-EUR/dospelý, 1,-EUR/dieťa Pripravujeme výstavu MEDOVNÍČKOV 12.12. – 20.12.2011 (od 28.11. môžete nosiť svoje výtvory do našich priestorov) Zúčastniť sa môžete tak, že prídete na konkrétnu vami vybratú dielňu do priestorov Občianskeho združenia Detviansky Tulipán na M.R.Štefánika 7 v Detve, 2.poschodie (nad bývalou čajovňou). Srdečne Vás pozývame!

    13. novembra 2011 13:42
  • Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Keď sme prišli na ich koncert, privítali nás zatvorené dvere. Meškali sme a nikto nebral ohľad na pravidlo akademickej štvrťhodinky. Až tesne po koncerte sme zistili, že naše klopanie bolo vlastne klopaním na „Heaven´s door“. Taká je totiž hudba Cigánskych diablov – božská. Už takmer dvadsať rokov v sebe kombinuje prvky cigánskej, folklórnej či vážnej hudby a táto kombinácia ich preslávila po celom svete. Aj koncert na Sliači bol len odskočením z jesenného turné po Európe, ktoré odštartovalo 17. septembra vystúpením na prestížnom festivale Beethovenfest v Bonne. Momentálne koncerty sú súčasťou projektu Roma Rhapsody, na ktorom sa Cigánski diabli podieľajú spolu so známym rakúskym klavíristom Paulom Gouldom. Celá myšlienka vznikla pri príležitosti 250. výročia narodenia Franza Liszta. Koncert, ktorý zorganizovalo MsKs Sliač, a ktorý publikum ocenilo srdečným potleskom, ostal priestor aj na rozhovor o detailoch tohto turné. Rozprávali sme sa s jedinou ženou v kapele a výbornou violončelistkou, Silviou Šarközi. Svoje jesenné turné ste otvorili koncertom na festivale Beethovenfest v Bonne, ktorému určite predchádzali veľké očakávania. Aký bol výsledok? Fantastický. Boli sme poctení, že nás pozvali na takýto prestížny festival, veľmi sme sa tam tešili. Vystúpili sme spolu s Paulom Gouldom a koncert mal veľkú odozvu. Vyzerá to, že si nás budú pozývať aj naďalej. Máme už ponuky. Súčasťou turné s Roma Rhapsody je 25 koncertov, z toho až 18 je v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli zamerať na nemecké publikum? Pretože Nemecko je veľmi kultúrna krajina a žije vážnou hudbou. Vznikol dopyt aj vďaka tomu, že sme otvorili novú agentúru, ktorá nás v tejto krajine propaguje a organizuje nám koncerty. Na spomínanom projekte spolupracujete s Paulom Guldom. Ako sa vám spolu hrá? Fantasticky. Vo svojej hudbe sme aj predtým využívali klasické prvky, teraz sme si však vybrali klasiku ako tému, ktorú spracúvame na svoj etno štýl. Paul zahrá klasickú časť, a tak majú naši poslucháči možnosť pocítiť vklad jeho aj našej hudby. Ľudia to vnímajú a je to úžasný projekt. Keďže reakcie sú dobré, znamená to, že sa vám úspešne darí tieto prvky skĺbiť. Spomínate si, či to tak bolo aj na začiatku vašej kariéry? V kapele máme všetci vyštudovanú klasickú hudbu, ktorej sme sa začali venovať ako prvej a to pokračuje dodnes. V súčasnosti pozývame umelcov, ktorí sa venujú vyslovene klasickej hudbe a diváci tak majú možnosť porovnať prvky našej etno hudby a klasiky. Tento rok bol pre vás pestrý; vystúpili ste dokonca v krajinách ako Kazachstan či Turecko. Aké bolo publikum tam? Hrali sme v sálach, kde sa propaguje vážna hudba a kde je publikum zvyknuté na najvyššiu kvalitu. A prijali nás perfektne, čomu sa veľmi tešíme. Najmä turecké médiá priniesli nadšené reakcie. Takže sa tam ešte vrátite? Určite. V Turecku máme agentúru, ktorá nás zastupuje, a ktorá nám plánuje koncerty. Okrem zahraničia plánujete do konca roka koncerty aj na Slovensku? Áno, 24. novembra nás čaká megakoncert v Bratislave v Sibamac aréne, kde spolu vystúpi sto účinkujúcich- tridsaťčlenný cigánsky orchester, symfonický orchester, plus všetci naši hostia: Paul Goulda, Jaroslav Svěcený  alebo známy interpret populárnej hudby, Kuly; ľudia, s ktorými spolupracujeme už dlhšie. Bude to náš výročný koncert, keďže zachvíľu oslávime 20. výročie spoločného pôsobenia. Na sliačskom koncerte ste vystúpili aj s jedenásťročnou dcérou Vaneskou. Vyzerá to, že tu vzniká nový talent. Beriete ju do partie? Jasné, z nej už je hotová speváčka a pomaly začíname so sebou brávať aj husličky, na ktorých sa jej tiež začína dariť. Vystupuje od svojich štyroch rokov a konečne je väčšia, čiže ju môžeme zobrať aj na takéto akcie. Pôjde s vami aj do Nemecka? Do Nemecka nie, pretože je stále školopovinná a my tam budeme dlho. Je o ňu síce veľký záujem, ale škola je prvoradá.  Za roky pôsobenie na scéne ste spolupracovali s mnohými veľkými menami, medzi ktoré patria aj Gipsy Kings- kapela, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Mali ste príležitosť stretnúť sa a pohovoriť si? Áno, Gipsy kings sú naši priatelia. Keď sme spolu hrali, mali sme možnosť spoznať sa. Po ich koncerte sme sa stretli, dali sme si spolu večeru. Členovia kapely sú nielen fantastickí muzikanti, ale aj ľudia. Takže nachádzate spoločné analógie. Vzíde z toho ďalšia spolupráca? Určite. Hrajú cigánsku hudbu ako my  a máme k sebe tým pádom blízko. Podobný je aj váš názov? Aj tam je nejaká analógia. Nie, týmto sme sa neinšpirovali. Gipsy hudba sme my. Predtým sme sa volali Diabolské husle, čo sa časom zmenilo, ale stále sa snažíme, aby naša hudba bola diabolská aj cigánska zároveň. Už sa mi núka len otázka, či ste viac cigáni alebo diabli? (Smiech) Tak to sa nedá povedať, myslím, že sme oboje.

    07. novembra 2011 16:56
  • Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Jeho hlas poznáte z rádia Regina, jeho humor z akcií na Podpoľaní, ktoré pravidelne moderuje. Získal Cenu primátora mesta Hriňová za dlhoročnú prácu, prínos v oblasti kultúry a za propagáciu mesta prostredníctvom rozhlasovej redakčnej práce. S Martinom Koporom sme sa porozprávali o jeho vzťahu k mikrofónu, príprave reportáží, Variáciách Matúša Báťku a dozvedeli sa aj to, prečo sa pred ním ľudia vždy upravujú... Čo pre vás mikrofón znamená? Stal sa mojou životnou láskou. Hoci som to nevedel dlho pochopiť, vždy mi osud doprial, vrátiť sa k nemu. Čosi mi naznačovalo: „Martin, mikrofón ti patrí!“ Mikrofón mi patrí, to je pravda, ale čo ďalej s ním. Keď máte mikrofón a nemáte okolo seba ľudí, ktorých oslovíte, tak nemáte nič. Bez ľudí sa tvoriť nedá. A ja mám to šťastie, hádam od pána Boha, že s mikrofónom stretávam po celom strednom Slovensku vzácnych ľudí, ktorí mi povedia zo života veľmi veľa príbehov, aj takých, ktoré ma prekvapia. Aj ja mám svoje problémy, ale keď počujem výpoveď tety, ktorá napríklad v dvadsiatich šiestich rokoch oslepla pri hasení vápna a vychovala sama šesť detí, pretože muž jej zomrel mesiac nato, uvedomujem si, čo sú tie moje malé problémiky oproti tomu. Mikrofón ma jednoducho posúva dopredu a je takým liečiteľom. Aká bola teda vaša cesta k rozhlasu a kultúre vo všeobecnosti? Ja som začínal v Bratislave, kde sa niekedy v deväťdesiatych rokoch zakladalo rádio Elán. To bolo moje rozhlasové učilište. Potom som sa vrátil do zvolenských mliekarní, kde som pracoval ešte pred základnou vojenskou službou a dal som výpoveď. Skrz toho, že vtedajší pán primátor Rudolf Gonda ma požiadal: „Maťo, poď do kultúrneho domu, chcem ťa tu mať ako riaditeľa...“ Mal som vtedy dvadsaťjeden rokov. Predtým som bol skromný, tichý a až po vojenčine a po predvolebnej kampani si ma všimli a povedali si: „Tak z toho Martina niečo bude, dajme ho do hriňovskej kultúry, on vie osloviť ľudí.“ Tešil som sa z titulu riaditeľa, ale teraz si uvedomujem, že bolo odo mňa pubertiacke vystatovať sa tým, že mám na kancelárii „Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hriňovej, Martin Kopor“. Mali ste vôbec plán, čo robiť s kultúrou v Hriňovej? Nemal som. Našťastie, už v tej dobe tu boli vynikajúci ľudia, ktorí mi pomohli a postupne som zabudol na titul riaditeľa. Mne stačilo „Martin Kopor, vedúci“. A boli to ľudia možno aj z Variácií, môj krstný otec Matúš Báťka, Emil Ľupták, Lukáš Latinák starší, ktorí mi trošku inakšie posvietili do života a mi tak ľudsky vysvetlili: „Martin, nie všetko je o tituloch a funkciách. Je to o tom, byť s ľuďmi a niečo im dať.“ A my sme potom začali s amatérskym divadlom pod názvom Variácie Matúša Báťku, kde on písal veršovanky. Doteraz ho volám „podpoliansky veršotepec“. Aké boli začiatky Variácií a kde všade ste sa s nimi predstavili? Začínali sme v roku 1991, tesne pred Veľkou nocou. Potom sme odohrali vyše stovky predstavení v reprízach, nielen v Hriňovej, ale aj po okolí. Napríklad v Snohách, kde sa vôbec nevyberalo vstupné, ale len kto čo donesie. A ľudia priniesli klobásy, húrky, zemiaky, úplne bezprostredne. Navarili napríklad guľáš. Keď sme začali hrať, jedna tetuška ešte dobehla v čižmách, že akurát kravu dojila a to sme boli hádam v desiatej minúte predstavenia a ona hovorí: „Počkajte, ja som to nepočula!“ Zaviazali si šatku, sadli si pekne na lavičku a rozkázali: „Ešte raz!!“ A my sme to ešte raz začali. Už to však všetci poznali, tak prišiel Lukáš Latinák a povedal: „Začíname znovu a... teraz o čom...??“ Jeden podgurážený chlapík sa zdvihol, vytiahol nôž a hovorí: „S nožom!“ (smiech) Lenže vtedy tam nebol rozdiel medzi hľadiskom a javiskom. Tam boli herci všetci. Aké boli ohlasy na vaše vystúpenia? Ľudia sa v našich príbehoch spoznávali. V ženách, v tetke Dore, v svákovi Michalovi, v cigáňovi, ktorého hral Emil Ľupták a oni sa potom navzájom doberali. A to sa nám páčilo, že to prinesie ľuďom niečo nové. Nie hádku, ale smiech. No a Variácie boli a dúfam, že aj budú, o smiechu. Kedy ste potom nastúpili do rádia? Čo sa týka roboty v rádiu, bol som neskôr vo Hviezde FM v Nitre. Tam som vydržal štyri roky, potom som išiel pracovať do Bratislavy, do Prahy, to bola úplne iná práca. Prišiel som domov a teraz čo. Dal som si žiadosť do Slovenského rozhlasu v Bratislave a keďže som bol z Hriňovej, posunuli to do Banskej Bystrice. Odtiaľ sa mi ozval vtedajší riaditeľ a mal som sa prísť ukázať. Vošiel som do jeho kancelárie a on sa ma opýtal, odkiaľ som. „Z Hriňovej!“ Na to povedal len: „Ste prijatý!“ Jednoducho Hriňová a možno aj ten môj nešťastný hlas a aj také vcítenie sa do človeka sa ho vtedy v dobrom dotkli. A o dva dni som už pracoval pre Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica. Kde zbierate tipy na svoje reportáže? Ja nešpekulujem nad tým, aby som z niečoho urobil senzáciu. Ja nahrávam obyčajné veci s obyčajnými ľuďmi. Keď si vezmem služobné auto z rozhlasu a šofér sa ma opýta, kam ideme, poviem mu: „A poďme trebárs... smerom na Krupinu!“ On sa ma aj opýta, prečo práve tam, ale ja mu vždy odpoviem: „Ja ti neviem povedať, po ceste, keď niečo uvidím, poviem stop a pôjdem nahrávať.“ Napríklad som zbadal vyše osemdesiatročnú tetušku, čo pásla kozy. Prišiel som k nej, pozdravil ju: „Pán Boh pomáhaj. Ako sa vám darí?“ Tetuška najprv na mňa otvorila oči, bola odmeraná, ale potom som s ňou zašpásoval a dala sa do rozhovoru. Nádherne mi vyrozprávala svoj životný osud a zaklincovala ho slovami: „Ja som grófka!“ V šatke, v sukni a s kozami... Ako si ľudí dokážete získať? Jój, tak to ma niekedy naháňali aj so sekerou, s vidlami, keď som prišiel. Zvlášť keď ma ľudia vidia s mikrofónom, sú nedôverčiví a ťažko si ich získavam. Nemôžem prísť s drzou otázkou alebo vyjsť na nich s tým, že som z rozhlasu a aby mi niečo povedali. Najprv mám mikrofón skrytý za chrbtom a opýtam sa napríklad: „Zdravím, gazda, ako sa darí? Tie ovce čo?“ Lebo niekedy, keď vytiahnem mikrofón, sa respondentka zľakne a nechce mi nič povedať. Ešte dodá, že nie je ani učesaná. Veď ale ja nie som z televízie, ale z rozhlasu. Neviem, ako to tí ľudia majú v hlavách namontované, že keď vytiahnem mikrofón, tak či žena alebo muž, hneď začnú, že nie sú upravení, začesaní. A teraz, keď sa spojili rozhlas s televíziou, už im to vôbec nevysvetlím. Čo na vás hovoria domáci z Hriňovej a z Podpoľania všeobecne? Keď sa povie, že príde Martin Kopor, určite sa najskôr zjaví úsmev a už len čakajú, čo zas ten Martin vyparatí. Lebo keď prídem niekde nahrávať, ani nestihnem vystúpiť z auta a pozdraviť sa a už je smiech. Čakali ste ocenenie primátora mesta Hriňová? O čom sú ceny, diplomy, medaile... o ničom. Diplom si môžete zakvačiť na stenu, medailu kdesi do skrine. Samozrejme, cenu si vážim, ale tým najväčším ocenením je pre mňa vždy, keď mi ľudia podajú ruku a zasmejú sa v mojej prítomnosti. Lebo nakoniec, či ste vy inžinier alebo doktorka, vždy skončíte pod pár lopatami zeme. A keď sa na tom všetkom, čo ste ľuďom počas života odovzdali, dokážu zasmiať aj ďalšie generácie, tak vtedy to má všetko význam...

    23. októbra 2011 17:51
  • Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď si žena sadá za počítač, aby niečo opravila alebo naprogramovala, väčšinou na ňu muži pozerajú s úškrnkom na perách. Čo už sa ona do toho môže vyznať, pomyslia si. Začali sme teda pátrať. Hľadali sme mladé ženy z Podpoľania, ktoré sa rozhodli pre štúdium informatiky a vyčnievajú tak vo svojich odboroch. Nebolo to vôbec jednoduché. Nakoniec sme však objavili dve Hriňovčanky, Veroniku Kortišovú a Júliu Kučerovú, pre ktoré počítačový svet vôbec nie je španielskou dedinou... Hneď na úvod, čo študujete? [caption id="attachment_26712" align="alignright" width="200" caption="Veronika by chcela pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru"][/caption] Veronika: Študujem odbor Aplikovaná informatika na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Júlia: Študujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského – skrátene na matfyze. Ako bakalárske štúdium som absolvovala aplikovanú informatiku, na magisterskom som sa už zamerala na počítačovú grafiku (odbor matematika - počítačová grafika a geometria). Tento rok som nastúpila na doktorandské štúdium informatiky, kde sa venujem počítačovému videniu. Čo vás ako ženy ťahá k výpočtovej technike a programovaniu? V: Vždy som rada riešila rôzne logické alebo matematické úlohy a pri programovaní som niečo podobné objavila. Hľadať optimálne riešenie daného problému, vytvárať programy a najmä vidieť za sebou výsledok. To je to, čo ma ťahá. J: Mňa k tomu viac-menej dotiahla moja triedna na gymnáziu. Predtým som sa informatike vôbec nevenovala, s počítačom som začala pracovať až na strednej. Ale potom ma informatika stále viac bavila, čo sa aj odzrkadlilo na tom, že som s ňou pokračovala na vysokej škole. Vždy ma bavili grafickejšie veci, práca s obrazom, ale aj programovanie, a hlavne, keď som videla, že to, čo som nakódila, dávalo aj nejaké rozumné výsledky. Myslíte si, že dokážete byť mužom rovnocennými partnerkami alebo sú vo vašom odbore oblasti, ktoré vám idú lepšie či horšie ako im? V: Áno, ale myslím, že sú oblasti, v ktorých muži vo všeobecnosti viac vynikajú. Mám na mysli hardvér. Asi je to tým, že muži majú k technickým veciam bližšie než my. Určite sú aj výnimky, ale ja k nim nepatrím. (smiech) J: Myslím, že sa to nedá rozdeľovať podľa pohlavia. Samozrejme, že v tejto oblasti je ešte stále viac mužov a teda sa môže zdať, že sú úspešnejší a ženy nie sú pre nich rovnocenné. Je to však podľa mňa len tým nepomerom v počte. Pokiaľ človeka baví to, čo robí a robí to s nadšením, tak je podľa mňa úplne jedno, akého je pohlavia. Nestretli ste sa ako žena s podceňovaním? [caption id="attachment_26713" align="alignleft" width="300" caption="Júlia nastúpila na doktorandské štúdium a chce sa venovať výskumu v oblasti počítačového videnia"][/caption] V: S nejakým výrazným podceňovaním určite nie. Maximálne to boli nejaké vtipné poznámky, ale keď niekomu poviem, čo študujem, skôr cítim akýsi obdiv, že som sa ako žena na niečo také dala. J: Nikdy. Skôr som sa stretávala s obdivom a nepochopením, stačilo spomenúť matfyz. (smiech) Ľudia nechápali, ako môže žena študovať informatiku a ešte k tomu ju to aj baví. K čomu viac inklinujete? K hardvéru či softvéru? V: Hardvér nie je mojou silnou stránkou a viac inklinujem k programovaniu. J: Skôr ma baví softvér. Vymýšľanie nových metód, ich programovanie, ladenie, testovanie. Hardvér nechávam iným . Prieskumy dlhodobo ukazujú, že práca v IT je jednou z najlepšie platených. Ovplyvnil aj tento fakt výber vašej profesie? V: Neovplyvnil, ale som rada, že je to tak. J: Nie. Skôr som sa riadila tým, že ma to naozaj baví. To, že je to dobre platený odbor, bola taká čerešnička na torte. Musí byť podľa vás každý informatik zhrbený nespoločenský človek s okuliarmi, ktorý dokáže komunikovať akurát s bedňou pred ním? Pretože takáto je predstava laikov o vás. V: Každý človek je iný a to platí aj pre informatikov. Netvrdím, že sa nenájdu takí, na ktorých by táto charakteristika sedela, ale ja osobne poznám viac tých, ktorí napriek tomu, že radi programujú, nezabúdajú žiť reálny život. J: V minulosti to možno platilo, ale myslím si, že v súčasnosti to už pravda nie je. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí presne spadajú do tejto predstavy (pár ich poznám), ale vo všeobecnosti sme úplne normálni. Máte určitú predstavu o svojej budúcnosti? Chcete sa zamestnať alebo radšej podnikať? V: Chcela by som sa najskôr zamestnať. Vedela by som si predstaviť pracovať v nejakej firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru. J: Vzhľadom na to, že som nastúpila na doktorandské štúdium, tak sa momentálne chcem venovať výskumu v oblasti počítačového videnia. Potom sa uvidí . O informatikoch sa vedú nekonečné vtipy. Máte aj vy nejaký obľúbený? V: Samozrejme. Programátor sedí za počítačom, ťuká do klávesnice a nespúšťa oči z monitora. V tom sa otvoria dvere, vojde syn a hovorí: „Oci, som doma!“ Programátor: “A kde si bol, synak?“ Syn odpovedá: “Na vojne.“ J: 0101011100110100010000101001001102

    19. októbra 2011 16:20
  • DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ Schimek sa predstaví už tento piatok vo Vegas Club-e v Hriňovej. Ponúkame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho zaujímavosti z jeho života. Nastupujúce mrazy nám stále častejšie pripomínajú zážitky z horúceho leta. Ako si ho prežil ty?  Veľmi veselo. Aj keď sa mi zdá, čo sa počasia týka, že toto leto letelo niekde bokom a strednej Európe sa vyhlo. Toľko pokazených open air-ov si veru ani nepamätám. Samozrejme, okrem hrania a zábavy bol tiež odpočinok a dovolenka s rodinkou. Ktorú letnú párty by si označil ako tú "naj" zo všetkých? Čo sa domoviny týka, z tých všetkých veľkých letných párty, kde sa hráva poriadne techno či techhouse, zostal vlastne iba BeeFree a tento rok som si ho preto poriadne užil. Nielen ako DJ ale taktiež ako účastník, ktorý si chce vytancovať telo aj dušu. Tí, čo boli na techne v sobotu ráno, to môžu potvrdiť. No a v Poľsku by som výnimočne pozitívne ohodnotil napríklad One Love Festival, ktorý je okrem skvelého lineupe-u a vynikajúcej zábavy známy aj svojím ušľachtilým charitatívnym cieľom. Hrával si v časoch, keď sa rodila klubová scéna v Československu. Ako si na ne spomínaš?  Boli sme bandou nadšencov, ktorí napriek prekážkam a zlým ekonomickým podmienkam chceli zmeniť hudobný vkus mladej generácie a takto nás priblížiť svetu. Trochu naivne sme verili, že za 20 rokov dobehneme anglickú scénu a robili sme pre to všetko, čo bolo v našich silách. Veľa vecí sa skutočne zmenilo k lepšiemu, bohužiaľ nie všetky. Náš maličký národ si skrátka ide svojou cestou a o dobehnutí Anglicka môžeme stále iba snívať. Ale aj tak to boli krásne časy, ktoré sa už nikdy nezopakujú a som šťastný, že som ich mohol pomáhať tvoriť. Na scéne pôsobíš okolo 20 rokov. Nikdy si si nepovedal, že už je toho dosť a končíš?  Tak ako všetko, aj djing má svoje lepšie aj horšie fázy. Ja som v tomto biznise už tak dlho, že by to bol zázrak, ak by sa akurát mňa horšie obdobia netýkali. Mal som "dj-skú" krízu už niekoľkokrát. Vždy to súviselo z nejakými závažnými životnými zmenami ako manželstvo, kariéra, presťahovanie sa do Poľska, zdravotné problémy, deti, rodina. Ale takéto obdobia pochybností u mňa našťastie trvajú vždy krátko. Presne toľko, aby som si uvedomil, ako veľmi mi hudba a hranie chýba a neviem bez nich normálne existovať. No a hneď je po kríze Ako si spomínaš na svoje hrania na Insomnii? Uvedomuješ si, že je to asi najdlhšie trvajúca párty na Slovensku?  Uff, tak to som si vlastne ani neuvedomil. Gratulujem a teším sa, že môžem byť naďalej súčasťou pokračovania takejto legendy. Na čo sa môžu návštevníci Insomnie tešiť v tvojom podaní?  Ako vždy, okrem najlepšej novej hudby prinesiem široký úsmev a megadávku pozitívnej energie. Verím, že sa všetci budeme perfektne baviť až do bieleho rána. Už sa neviem dočkať!

    13. októbra 2011 17:56
  • Kečkár: Iba v Hriňovej cítim svoje korene!

    Oddaný tradíciám, žijúci v harmónii s prírodou, zapálený pre svoju prácu i koníčky. Presne to je Hriňovčan Anton Trebuľa (36), známejší ako Kečkár. Porozprával nám nielen o svojich aktivitách, ale aj o problémoch súčasného sveta. Ste učiteľ, fotograf, divadelník, muzikant, vášnivý turista i milovník tradícií. Zabudla som vari na niečo? A ešte človek, ktorý žije v nesprávnej dobe. Sú reakcie na vašu tvorbu a všestrannosť len pozitívne? Doma nie ste prorokom. V postsocialistickej anarchii v našej krajine, v Hriňovej zvlášť, ľudia skôr hania, ako chvália. Radšej hádžu polená pod nohy, radšej odseknú v niečom vyčnievajúci strom… Neidealizujem si už Hriňovčanov. Pracujete s mládežou, oprašujete staré zvyky, hráte často bláznivé postavy, vystavujete fotografie, atď. Čo vás dokáže stále motivovať? Môj vnútorný pocit! Neskôr radosť, smiech, ocenenie divákov, poslucháčov, pozeračov… Obyčajne neobyčajná vďaka detí aj dospelákov vždy poteší. Viete si predstaviť, že by ste sa zo dňa na deň museli vzdať fotoaparátu, prírody alebo svojich žiakov? Bol by to stále Kečkár, ako ho poznáme dnes? Viem si to predstaviť. Bol by to mŕtvy Kečkár. Učiteľ Začal sa školský rok. Na úkor ktorých aktivít si zadelíte svoj čas? Pre mňa je práca aj koníčkom, kde sa bytostne  realizujem, spájam, prelínam jednotlivé aktivity. Od zvykov, turistiku, cez fotografie, divadlo, hudbu so školskou skupinou, po vlievanie lásky k domovu – Podpoľaniu, Hriňovej, k slovanským predkom, k Rusku. Psychológ Plzák hovoril: „V živote máme tri veci: rodinu, prácu a hobby. Jedine hobby vás nikdy v živote nesklame!“ Mal pravdu! Čo je podľa vás najkrajšie a najťažšie na práci učiteľa? Najkrajšia je každodenná rôznorodosť. Pocit duševnej mladosti a sviežosti. Množstvo rastúcich detských bytostí s rôznymi povahami, danosťami, vnímaním, stovky rozhovorov, radosť i smútok. To všetko obohacuje. Každý deň je iný, nepredvídateľný, každý deň hráte iné predstavenie, spojené s veľkou dávkou improvizácie. Naopak, najťažšie sú mozole ukryté na mozgu. Tiché a zákerné. Pri tomto poslaní si neuvedomíte, že fyzicky starnete a častokrát zabúdate na svoj osobný život… Vnímate rokmi určité zmeny v správaní sa alebo ambíciách dospievajúcich? Sú draví a cieľavedomí alebo skôr tápajú a nevedia si nájsť vlastné miesto? Dnešná doba je zákerná, nič nie je zadarmo. Chýba pocit istoty! Mnohé deti rastú bez rodičov, pretože tí sú zamestnaní a nemajú čas. Nezamestnaní sú zase nútení pracovať v zahraničí, deti rastú ako samorasty, rozpadajú sa rodiny, chátrajú city,… Vplyvy médií, cirkví a amerikanizácia sú obrovským zločinom! Fotograf Čo pre vás znamená fotografia? Fotografiu zachytáva jedno políčko z filmu Život. Môj film Život tvoria fotografie na stránke www.keckar.rajce.net. Môžete si ho kedykoľvek pozrieť, prinavrátiť si pocity, vône, obrazy minulosti a snívať. Lesy, lúky, polia, rieky, zvyky, zabíjačky. To všetko môžeme nájsť vo vašich albumoch. Dokázali by ste s rovnakou chuťou fotiť aj veľkomestá, križovatky, rušné ulice a mrakodrapy? Dokázal by vlk prežiť vo veľkomeste? Tu som doma, tu cítim kroky svojich predkov, tu pre mňa najkrajšie vonia hora, zurčí potok. Iba v Hriňovej cítim svoje korene! Ktoré ľudské emócie zachytávate najradšej? Fotili ste niekedy napríklad aj plačúcich ľudí alebo existujú vo vašej tvorbe aj isté hranice? Akákoľvek  ľudská emócia, kvalitne zachytená, je umením. Keď mám obdobie ľudí, rád lovím momentky, no inak nepohrdnem ani statickým pekným portrétom, pózami.  Každý človek je svojím spôsobom pekný. Hranice? Nefotím už svadby, vynútené a umelé akcie. Ubíja ma to. Fotím to, čo cítim a chcem, život v Hriňovej a okolí, no snažím sa to zachytiť svojsky. Od dokumentačných fotiek, ktoré ocenia ľudia neskôr,  po umelecké – od prenádherných jesenných lesov, cez potôčiky, pásy oračín, zvyky dnešné i staré v krojoch, mesto, lazy, drevenice, život, deti, slovanské víly, starcov až po zrazené žaby, psy, čierne skládky, špinu, bordel na okolí… Fotím realitu s občasným úletom do krajiny fantázie! Pán fotograf Kállay povedal: „Nefotím len pohreby, vtedy nemožno fotiť, vtedy treba objať a nadstaviť plece.“ Divadelník Myslíte si, že človek musí mať herectvo a dávku exhibicionizmu v krvi alebo sa aj z úplného "dreva" môže stať miláčik publika? Zo zlého materiálu nevyrobíte miláčika publika :).  Mimochodom, som introvert s hlbokým melancholickým nočným životom. Ak dáte stolárovi nekvalitné drevo, môže robiť, čo len vie, aj tak ho hodí do pece… Každý je v niečom dobrý, len treba hľadať! Čo vám dáva účinkovanie v Hriňovskom divadle? Povedať mnohokrát hocikomu bez zábran, čo si o ňom myslím! Koho by ste chceli raz v hre stvárniť a prečo? Už som si splnil divadelný sen! V Štepkovom Jááánošíííkovi som hral národného hrdinu! V ňom som vyjadril názory, ktoré si myslím a ktoré cítim! Psycho Bátoryčka a moja postava slúžky Ilony Jó mi dovoľuje pustiť uzdu vtipu a haluzinám. Čechovove Pytačky mi dali riadne zabrať po stránke psychologickej. Každá postava vás v niečom obohatí. Nesplneným snom je zahrať si vo filme… Turista Dokáže vás ešte niečo prekvapiť pri potulkoch Podpoľaním? Príroda, prírodné úkazy, no najviac ma udivuje hlúposť ľudí, čierne skládky, ničenie tradičných hodnôt, zapredanie mamonu! Zažili ste niekedy aj adrenalín v podobe medveďa či diviaka? V hore nemám strach ani v noci. Mám na konte množstvo stretnutí so zverou, od jeleňa, cez vretenice po vlka, vtedy sme sa doľakali obaja. Medveď na mňa nemá šťastie. Strach som však pocítil osamotený v nočnej Moskve, v Londýne, v Edinburgu, vo veľkých mestách. Najväčším nebezpečenstvom je ale človek. Mal som niekoľko potyčiek na lazoch, keď ma napríklad na túre s deťmi naháňal ujko so švorcom /s reťazou/ alebo po mne raz strieľali zo vzduchovky… Dlhodobo ste kritikom zásahov do prírody, ktoré však iným ľuďom poskytujú športové vyžitie a relax. Dá sa v takýchto prípadoch vôbec dospieť k riešeniu, k dohode vyhovujúcej obom stranám? Nie, pri ochrane Prírody a pokoja neexistuje kompromis! Ani žena nemôže byť tak trochu tehotná. Všade tam ide v prvom rade o peniaze, až potom o vyžitie. Príroda je na chvoste, využívajú ju. Ako hovorím v Jááánošíííkovi, „nafasujeme kroje, valašky a poďho robiť cirkusy pre turistov z Česka“. Pozrite sa na Donovaly, Tále, Oščadnicu, Vysoké Tatry, Vlkolínec… Na zaplakanie! Otvorene o tom píšem, hovorím, fotografujem, dokonca i hrám v radikálnejšom hudobnom projekte Drevorubači. Socializmus dal ľuďom istotu a pokoj na obyčajný život. Dnes je mi z tohto uponáhľaného konzumného sveta zle! Hudobník Aké boli začiatky Kečkára - hudobníka? Súvisia s mojim krásnym detstvom za socializmu. Požičiavanie  kaziet, LP, niečoho nedostupného, malo to svoje čaro! Prvé skupiny, bicie,  dlhé vlasy, mal som 18 rokov, prvák na výške, roztrhané rifle, károvanú košeľu, neposlušné vlasy, žil GRUNGE, miloval Nirvanu, Alice in Chains, Pearl jam, Soundgarden! Rástol som na skupinách Europe,Fates Warning, Iron Maiden, Helloween, Metallica, Megadeth, Venom, Mercyful Fate, Celtic Frost, Coroner, starej Tublatanke, Prúdoch, Collegium Musicum... Naozaj platí, čoho je nedostatok, to si človek viac váži. Dnešné sťahovanie z netu zabíja to čaro! Čo znamená hudba vo vašom živote dnes?. Milujem hudbu - metal, rock, folklór, hrám na bicie v grungerockovej kapele School Park,  Drevorubači, ex-Kašupieri, ex-Slanground. Najobľúbenejšími skupinami a interpretmi sú Marek Brezovský, Andrej Šeban-album Bezvetrie, génius Svetozár Stračina, kapely Nirvana, The Gathering, Forgive Me Not, Maudlin Of The Well, Anathema, Opeth, Slayer, Rage Against The Machine, Psí vojáci, Prúdy, Nocadeň, Chikilikitua, Free Faces, Blue Effect, Jej Družina... Hudba je moja liečiteľka, doma mám bohatú lekáreň, ktorá mi dokáže vždy pomôcť. S hudbou žijem i umriem.

    16. septembra 2011 08:24
  • Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan ThLic. Ľuboš Sabol sa narodil 14.2.1964 v Petrovanoch. V Detve pôsobí ako dekan farnosti od roku 2002. Okrem iného pôsobil aj v Hriňovej, Kolačne, Novej Bani, Partizánskom – Šípku, či vo Veľkých Uherciach. Kňaz Rímsko-katolíckej cirkvi je človek ako každý iný.  Aj on má svoje záľuby, názory. Rád počúva klasiku, ale aj staršie evergreeny ako ABBA, či Boney M. Zo športov preferuje futbal, z filmov mu najviac pasuje Romero a z kníh ho najviac očaril Blčiaci oheň. Detviansky dekan – Ľuboš Sabol. Úvodná otázka je v kontexte s Vami jasná. Prečo ste sa rozhodli stať kňazom? Byť resp. stať sa kňazom bolo pre mňa Božie volanie, odpovedal som službe Cirkvi. Máte v rámci cirkevných osobností  svoj vzor? Po prečítaní knihy Blčiaci oheň ma veľmi oslovila postava a osobnosť  Jozefa Sarta, neskôr Pia X. a samozrejme mi veľmi imponuje aj Ján Pavol II. . Aký máte vzťah k Detve? Detvu mám veľmi rád. Cítim sa tu dobre. Som tu doma. Ako hodnotíte moderné neduhy v spoločnosti akými sú materializmus a konzumizmus? Každá doba má svoje problémy. Osobne si myslím, že odklon od duchovných hodnôt, ktorý vidíme v súčasnom svete nebude trvať dlho. Pomôžem si citátom sv. Augustína, ktorý povedal:  Nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Bohu. Takže aj srdce súčasného človeka sa nemôže dlhodobo uspokojiť s pôžitkárstvom. Ako hodnotíte aktivitu detvianskej kresťanskej mládeže? Som na nich hrdý. Sú schopní ak sa správne usmernia. Vedia urobiť veľké veci, príkladom je aj Kresťanský prímestský tábor počas tohto týždňa. Všetko robia ochotne, v rámci svojho voľného času a bez nároku na honorár.

    16. augusta 2011 20:04
  • Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Pán riaditeľ, končí sa školský rok 2010/2011. Je čas bilancovať. Pri hodnotení školského roka 2010/2011 musím konštatovať, že sme úspešne zakončili dvojročnú rekonštrukciu našej školy (tá sa oficiálne ukončila kolaudáciou pred rokom), no počas tohto školského roku pokračovala v našej réžii vnútorná úprava interiéru školy a okolia školy. V oblasti pedagogiky sa nám darilo napĺňanie nášho školského vzdelávacieho programu, ktorý bude ukončený v budúcom školskom roku na I. stupni a pokračuje v 8. ročníku na II. stupni. Plnenie školského vzdelávacieho programu by ste vedeli zhodnotiť aj podrobnejšie? Popri tradičnom plnení učebných plánov sa nám v širokej miere podarilo rozvíjať mimotriednu a mimoškolskú činnosť. Posilňovali sme svoju  profiláciu: - vyučovanie cudzích jazykov sme obohatili (v spolupráci so IV. ZŠ v Detve) o jazykový pobyt žiakov v Anglicku, - v spolupráci s Českou nadáciou sa nám podarilo tretí rok napĺňať projekt CLIL, kde sa predmety prírodopis, zemepis, fyzika, chémia, prírodoveda a vlastiveda vyučujú v cudzom jazyku, - v športovej oblasti sme využívali veľmi dobrú polohu školy (letný a zimný štadión, hádzanárske ihrisko, gymnastická telocvičňa). Potešil ma tiež postup gymnastiek, hádzanárok a jedného atléta na Majstrovstvá Slovenska. Darí sa Vám aj v oblasti informatizácie? Koncom marca bol ukončený projekt „Detva už on line II.“, do ktorého boli zapojené všetky detvianske školy. Tento projekt popri materiálnom prínose (získanie PC, notebookov, datavideoprojektorov) umožňuje žiakom získavať poznatky cez e-cvičebnice. Do konca mája sme odovzdali projekt Moderne učiť sa dá, dá, dá, ktorý sa týka premeny tradičnej školy na modernú. Pri úspešnom schválení projektu s rozpočtom 100.000 € by škola realizovala popri novej didaktickej technike aj mnoho aktivít zameraných na cudzie jazyky, informatiku, čítanie s porozumením a šport. Projekt je financovaný z Európskej únie. Na čo sa zameriavate v mimoškolskej činnosti? Novými tradíciami školy sa stávajú podujatia, na ktoré sa s obľubou tešia rodičia, učitelia a pochopiteľne naši žiaci. Pre prvákov organizujume “Pasovanie prvákov”, piatakov prijímajú starší žiaci do cechu študentského, čoho súčasťou je i noc strávená v škole. Absolventom školy sa slávnostne odovzdávajú koncoročné vysvedčenia v obradnej sieni mestského úradu.   Žiaci vyšších ročníkov pravidelne zdolávajú turistické výstupy na Javor, Pustý hrad, Melichovú skalu, Poľanu a Donovaly. Predvianočné obdobie každoročne zavŕšime slávnostnou akadémiou v Kultúrnom centre v Detve. Čo Vás osobne ako riaditeľa školy najviac potešilo? Po ôsmich rokoch sa prihlásilo do 1. ročníka 54 žiakov a otvárame v budúcom školskom roku tri prvé triedy. Okolie školy získava novú podobu, budujeme komplex športovo-rekreačného areálu školy. Okrem viacúčelového ihriska, ktoré využívajú žiaci počas telesnej výchovy i v mimovyučovacom čase, sme vytvorili pre deti s rodičmi miesta i na príjemné posedenie (drevené lavičky). Spoločne so žiakmi sme výsadbou listnatých a ihličnatých drevín, zrealizovaním skaliek (jednu tvoria liečivé rastliny), vyzdvihli prírodný ráz okolia. Zriadenie školskej knižnice svojimi podujatiami výrazne prispieva k prehlbovaniu čitateľskej gramotnosti.   Ďakujem vám za príjemný rozhovor.

    29. júna 2011 15:39
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3