s DTonline.sk

Rozhovor

  • Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Obyvateľov Korytárok berie ako svoju rodinu. Snaží sa ich počúvať, pomáhať im s problémamia zvyšovať úroveň ich života. Aj o tom sme sa porozprávali so starostom Korytárok Ľubomírom Strakom. Ako dlho pôsobíte v komunálnej politike? Bude to už 15 rokov. Predtým som pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol som zástupcom starostu v minulom období a od roku 2010 som starostom. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou vo vašej obci? Údaje, ktoré máme, hovoria o 14 % nezamestnaných, čo robí konkrétne 78 ľudí. Avšak ako starosta malej obce, kde sa každý s každým pozná, viem, že minimálne 30 ľudí robí načierno, čím je vlastne umelo navýšená nezamestnanosť v obci. Chyba je ale na strane štátu, ktorý poskytuje dávky, ale nekontroluje vôbec ich prijímateľov. Osobne som z tohto stavu dosť smutný. Dlhodobo nezamestnaných využívame aspoň na aktivačné práce. Títo ľudia potom majú aspoň ako také pracovné návyky. Korytárky sú známe ako kultúrna obec, organizujete dva známe festivaly. Je v tejto oblasti niečo nové? Novinky ani nie sú. Máte pravdu, organizujeme dva pomerne známe festivaly v širšom okolí – Celoslovenskú prehliadku fujerášov a prehliadku heligonkárov. Pri zrode fujerášov som stál spoločne s Romanom Malatincom a pánom Očovanom. Aké investičné plány má obec? Zámer, ktorý prešiel posledným obecným zastupiteľstvom, je výstavba domov, konkrétne dvojdomov. Chceme ísť touto cestou, nie cestou bytoviek, pretože tie nezapadajú do tunajšej architektúry, resp. urbanistickej štúdie. Pokiaľ pôjde všetko, ako má, výstavba začne na jeseň a v lete budúceho roku by sme chceli domy odovzdávať. V poslednom období sa do Korytárok prisťahovalo dosť mladých rodín. V podstate čo do pôrodnosti, úmrtnosti a prisťahovalectva do obce sme stále v pomere 1:1:1. Počet obyvateľov kolíše okolo 990. Radi by sme prekročili magickú tisícku. Snažíme sa byť nápomocní mladým rodinám pri stavebných povoleniach či pri výkupe pozemkov. Aký najpálčivejší problém ťaží Korytárky? Najväčším problémom obcí je infraštruktúra, hlavne cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Korytárky majú dve odľahlejšie časti – Zlatno a Mláky/Ivanišovo. Tu sa vynára ďalší problém, ktorým sú majetko-právne vzťahy. Nemôžeme investovať, pokiaľ obec nemá pozemok, na ktorom je komunikácia, vo vlastníctve, resp. v dlhodobom prenájme. Pozitívom je, že minuloročný rozpočet vykazoval malý prebytok, tak sme sa rozhodli peniaze využiť na navýšenie prostriedkov pre údržbu miestnych komunikácií. Dotkli sa obce Korytárky regulácie spojov SAD Zvolen? Zatiaľ nie, nepocítili sme to. Obec však prispieva sumou 119 eur mesačne na nerentabilný spoj do časti Ivanišovo. Je to síce ekonomicky nevýhodné, ale aj tam žijú naši občania a potrebujeme sa o nich postarať. Obec Korytárky je úspešná aj v získavaní grantov. Máte nejaký nový projekt? Áno máme, cez Ministerstvo životného prostredia SR sme získali prostriedky na vybudovanie zberného dvora. Obec síce separuje, ale v rámci projektu bude priamo v obci vybudovaný zberný dvor na plasty, atď. Navyše dostaneme prostriedky aj na techniku pre zvoz odpadu. Ako ste vysporiadaní s komunálnym odpadom všeobecne? Odvoz komunálneho odpadu je dvakrát do mesiaca, každý druhý piatok. Jeden utorok sa odváža separovaný odpad. Službu nám zabezpečujú Technické služby mesta Detva. Rokovali sme aj s firmou Marius Pedersen, ale ich ponuka sa ukázala ako nevýhodná. V súčasnosti stojí odvoz na jedného obyvateľa 18/19 eur. Občania platia len 13 eur, zvyšok dotujeme z rozpočtu obce. Je to síce veľká záťaž, ale ísť cestou zvyšovania daní veľmi nechceme. Aké podmienky má v obci mládež? Myslel som si, že s mládežou bude väčší problém. Akási klubová činnosť je dnes už prežitkom minulého režimu, snažíme sa teda mladým vytvoriť lepšie podmienky. Veľmi milo ma prekvapili nedávno, keď obec ohrozoval požiar z vypaľovania trávy a na výzvu obecného rozhlasu zareagovalo cca 60-70 mladých ľudí. Doteraz všetci vraveli, že mladí sú vandali, zlodeji a neviem čo ešte. Ale práve tí „grázlici“ boli prví, ktorí prišli ochotne pomôcť. Ostali až do konca, kým nebol požiar úplne uhasený. Všetci sme boli mokrí a čierni od dymu. Navyše sa mladých musím zastať aj tým, že v obci nemáme žiadne náznaky vandalizmu. Nové zástavky sú bez poškodenia, čo v iných obciach alebo mestách nevidieť. Takisto aj častý jav ako sú rozsypané smetné koše u nás nenájdete. Som teda za otvorený postoj a dialóg s tunajšími mladými ľuďmi. Viem im vždy v rámci možností vyjsť v ústrety. Pristavme sa pri vás. Aké záľuby má starosta Korytárok? Pri práci mám na ne veľmi málo času, avšak rekreačne si zahrám volejbal. Mám veľmi rád ničnerobenie. V kľude relaxovať a oddychovať v nedeľu. Navyše milujem more. Behom aktívneho pracovného života som mal možnosť navštíviť 19 destinácií. Ako by ste charakterizovali typického Korytárčana? Sme jedna veľká rodina. Keď treba spolu držať, vieme byť mimoriadne súdržní, ale keď sa treba pohádať, vieme aj to. Je to ako v rodine.

    23. apríla 2012 18:15
  • Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Mgr. Stanislav Horník, 36 rokov, primátor Mesta Hriňová, pôvodným povolaním učiteľ, ženatý, 2 deti. Ako by ste zhodnotili rok vo funkcii primátora? Rád konštatujem, že hneď od prvých dní môjho mandátu sme začali na mestskom úrade a v MsZ napĺňať zámery, ktoré boli súčasťou môjho volebného programu. Podpora, ktorej sa mi dostalo od občanov mesta je pre mňa vážnym záväzkom. Štyri roky v pozícii prednostu MsÚ sú pre mňa skúsenosťou na nezaplatenie. Aj vďaka tomu sa práca nezastavila a plynule sme vstúpili do nového obdobia. Akými konkrétnymi krokmi ste začali plniť svoj mandát? Odovzdaním kancelárie prvého kontaktu vo vestibule MsÚ sme priblížili výkon samosprávy občanom, uľahčili život seniorom a hendikepovaným. V mesiaci máj sme začali implementovať projekt na výstavbu turistického informačného centra. V týchto dňoch začíname s realizáciou priestorového informačného systému. Obidva projekty realizujeme vďaka prístupu Leader v rámci MAS Podpoľanie. V letnom období sme sa pustili do rekonštrukcie siete miestnych komunikácií. Schválením programového rozpočtu mesta v MsZ sme naštartovali novú etapu podpory  spoločenských organizácií, záujmových a občianskych združení, folklórnych súborov a športových klubov. Na platforme „Podnikateľského fóra“ sme načali intenzívnejšiu spoluprácu s podnikateľmi a významnými zamestnávateľmi v meste. Dôvod na úsmev mám aj vďaka podporeným žiadostiam o NFP v prípade programu Ministerstva vnútra SR na prevenciu kriminality, kde sme získali grant na vybudovanie monitorovacieho kamerového systému. So žiadosťami na podporu 5. ročníka Medzinárodného festivalu ľudových hudieb „Muziky pod Poľanou“ sme uspeli hneď trikrát: na Ministerstve kultúry SR, BBSK aj na Vyšehradskom fonde. Aj vďaka tomu tento rok rozširujeme festivalové dianie o „Gazdovanie na Hriňovských lazoch“. Takisto môžeme rátať s nenávratným finančným príspevkom z rezervy predsedníčky vlády SR, p. Ivety Radičovej, ktorý použijeme na zateplenie objektu Základnej umeleckej školy v Hriňovej. Rok však ešte nekončí, preto očakávam, že budeme rovnako úspešní aj pri ostatných projektoch, do ktorých sme vložili svoje úsilie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora Hriňovej? Priznám sa, že po skončení vysokej školy som vôbec neplánoval, že zostanem na Slovensku. Už počas štúdia ma lákali cudzie kraje, dosť som cestoval.Po parlamentných voľbách v roku 1998 som mal ako jeden z prvých absolventov možnosť vycestovať v rámci projektu Európskej únie. Nastúpil som ako učiteľ na ZŠ v Hriňovej, robil som prácu, ktorú som mal rád. V roku 2002 som prvýkrát kandidoval za poslanca MsZ, už vtedy som pracoval na volebnom programe. V roku 2006 som bol zvolený za poslanca MsZ, nastúpil som však ako prednosta MsÚ.. Pred voľbami do VÚC v roku 2009 som avizoval, že v prípade povzbudivého výsledku sa budem uchádzať o post primátora mesta. A tak som do toho išiel. Ale bez podpory rodiny by to nebolo také jednoduché. V civilnom povolaní ste bol učiteľ, aké je to byť muž/učiteľ a učiť dnešných mladých ľudí? Učiteľ má nesmierne šťastie, že môže pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sa väčšinou ešte len chystajú popísať najdôležitejšie stránky svojho života. Predtým ich však potrebuje naučiť byť osobnosťami, mať otvorené oči a jasnú myseľ. Táto práca je poslaním. Jasné, že generácia dnešných mladých ľudí je dnes úplne niekde inde ako generácia našich otcov alebo tá naša. Najdôležitejšie pre učiteľa je vedieť sa mladým ľuďom priblížiť, vžiť sa do ich potrieb, obetovať im svoj voľný čas. Tu nepomôžu akademické poučky. Žiaci to vedia učiteľovi vždy v dobrom vrátiť a poznať to aj na výsledkoch... vtedy učiteľa jeho práca napĺňa. V čom Vás napĺňa Hriňová najväčšou hrdosťou? Pomerne ľahká odpoveď, lebo asi niet Hriňovčana, ktorý by nevyzdvihol nádherné prostredie, úpätie Poľany s rázovitým roztrateným osídlením, Hriňovskými lazmi, krásnou prírodou a veľkým potenciálom, ktorý sa tu ukrýva. Som hrdý na ľudí, ktorí si ctia a rozvíjajú tradície našich predkov a tých, ktorí šíria dobré meno Hriňovej. Naopak, najviac energie ma stojí riešenie nezmyselných susedských sporov. Deje sa tak v prípade, keď ľudia vnímajú realitu okolo seba striktne egocentricky. Aké investičné plány má Mesto Hriňová? Na najbližšie obdobie máme rozpracovanú prípravu projektovej dokumentácie na výstavbu nájomného bytového domu na sídlisku Bystrô. Ak všetko pôjde podľa našich predstáv, zameriame sa na prípravu dokumentácie pre ďalšie nájomné byty v lokalite Murínka, kde máme zámer vystavať novú obytnú štvrť. Po schválení územnoplánovacej dokumentácie bude nutné pripraviť plán zóny a pripraviť v tejto lokalite inžinierske siete pre IBV. Naším cieľom je stabilizovať počet obyvateľov mesta. Na najbližšom mestskom zastupiteľstve predložíme poslaneckému zboru a občanom mesta ideový návrh - štúdiu rekonštrukcie mestského kúpaliska v jednoduchšej a efektívnejšej podobe prírodného kúpaliska. Efektívnejšia varianta počíta s využitím vlastných prostriedkov pri samotnej výstavbe. Nemáme „veľké oči“, neočakávame, že by sme mohli niekedy „oprášiť“ pôvodný predimenzovaný projekt rekonštrukcie, ktorý zapadá prachom. Toto je jedna z posledných šancí, ako zachrániť pekný areál pre šport a relax. Ešte v tomto roku plánujeme na Ministerstve životného prostredia SR podať žiadosť na výstavbu Zberného dvora v Hornej Hriňovej. Očakávame implementáciu troch veľkých stavieb ako sú: Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Hriňová, Revitalizácia centrálnej mestskej zóny Hriňová a Rekultivácia skládky triedeného komunálneho odpadu Hriňová - Fangová. Najmä tieto projekty budú v najbližších rokoch zamestnávať administratívu mesta. Do zimy chceme zatepliť objekt ZUŠ Hriňová a čiastočne tepelne ochrániť objekt MŠ J. Kráľa. Pokračujeme s dostavbou hospodárskej budovy na stredisku služieb v Hornej Hriňovej. Prevezmeme rozpracovanú dokumentáciu k výstavbe chodníkov v lokalite Starého sídliska. Ešte v tomto roku musíme implementovať projekt monitorovacieho kamerového systému. Z dlhodobého hľadiska budeme postupne pripravovať projektovú dokumentáciu k budovaniu kanalizačných zberačov v lokalitách Paprčkovci, Jarabová, no najmä kanalizačného zberača z Hornej Hriňovej, ktorý by riešil aj odkanalizovanie priemyselného areálu do ČOV v Hriňovej. Veľmi nás teší, že BBSK a Banskobystrická regionálna správa ciest v pomerne rýchlom tempe realizuje rekonštrukciu dvoch štátnych ciest II. triedy a kruhového objazdu v Hriňovej. Na túto rekonštrukciu chceme nadviazať systematickou rekonštrukciou a opravami miestnych komunikácií. Je vypracovaný dlhodobý harmonogram, ktorý je pasportom a súčasne auditom potrieb na najbližšie 4 roky. Naďalej sa chceme venovať aktivitám na podporu rozvoja cestovného ruchu, rozvíjať myšlienku budovania cyklochodníkov. V sociálnej oblasti uvažujeme o výstavbe vlastného zariadenia sociálnych služieb. Aké sú Vaše záľuby? K mojím záľubám patrí šport – hlavne kolektívne športy. Priznávam, že v poslednom období mi nezostáva veľa času. Potom najmä cestovanie,  jazyky a rodina. Ako hodnotíte prínos spravodajského portálu DTonline pre Podpoľanie? Čítanosť portálu naznačuje, že ste sa veľmi dobre rozbehli. Portál je pružný, ponúkate široký záber aktuálnych informácií z Podpoľania, prostredie je pre čitateľa zaujímavé. Ja len želám veľa úspechov!  

    18. marca 2012 13:13
  • Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Na pôdu gymnázia od nového školského roku nastúpil na funkciu riaditeľa Mgr. Pavel Lalík. Muž, ktorý v školstve funguje už desiatky rokov a s koordináciou školy už má svoje skúsenosti. Je zástancom inovácií a tolerancie. Presadzuje komunikáciu medzi ľuďmi, ktorá je podľa jeho slov v tejto dobe nedostatočná. Predstavujeme Vám nového riaditeľa Gymnázia v Detve. Čo nám prezradil? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Aké myšlienky Vám putovali hlavou, keď ste sa dozvedeli, že ste sa stali novým riaditeľom detvianskeho gymnázia? Tešili ste sa? Ťažko povedať, či tešil, skôr by som to charakterizoval ako zmiešané pocity. Na jednej strane je to radosť, ktorá človeka poteší, na druhej strane si to vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti, pretože sa na tomto gymnáziu nachádzajú mladí ľudia, s ktorými treba pracovať. A svet mladých je trošku iný. Ale rád by som bol, keby som im mohol odovzdať skúsenosti. Akými profesijnými pozíciami ste prešli, pokiaľ ste pracovali v školstve? V školstve som pracoval takmer celý svoj pracovný život. Od učiteľa na ZŠ cez riaditeľa, až som zastával funkciu vedúceho odboru školstva, mládeže a kultúry OÚ Detva, ktorý mal na starosti viac ako 30 školských zariadení s takmer 500 zamestnancov. S riaditeľmi sme riešili  okrem pedagogických činností hlavne ekonomické záležitosti a im zostávalo viac času venovať sa žiakom. Študovali ste na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Aká bola Vaša aprobácia? Moja aprobácia bola matematika, branná výchova a etická výchova. Matematika? Bavila Vás? Nepotreboval som sa doma učiť. Ale nemyslite si, že som Einstein. Mám obyčajnú pamäť. Sem-tam som však v matematike pomáhal kamarátom a svojej sestre. Akým riaditeľom by ste chceli byť, respektíve, akým by mal byť ideálny riaditeľ? Slovo riaditeľ je príliš tvrdé slovo. Myslím, že táto funkcia by sa mala nazývať skôr koordinátor alebo facilitátor, ktorý túto činnosť koordinuje. Treba si uvedomiť svoju rolu. Učiteľ je dostatočne kvalifikovaný pedagóg, chce vzdelávať a pripravovať študentov do života. Študent chce štyri roky stráviť a získať vedomosti, chce sa vzdelávať a na gymnáziu je najvyšší predpoklad, že bude mať záujem o štúdium a jeho osobný rast. Ale aj tak život je najlepším učiteľom. Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve? Ako som už spomínal, v školstve pracujem celý život. Učiteľov by som klasifikoval ako holubičí národ. Vyplýva to zrejme z toho, že majú veľa práce s výchovno-vzdelávacou prácou a na politikárčenie nemajú ani čas, ani chuť. Každý politik Vám povie, že sú nedocenení. A takisto každé štyri roky sa objavuje z úst politikov, že sa súčasná situácia v školstve zlepší, a to platí na štátnej aj regionálnej úrovni. A čo sa stane po volebnom období? Nič. Jednoducho využijú učiteľov, ale potom sa už nestarajú. Je to hrozné zistenie. Keď som robil na mestskom úrade tak som videl ako nik neváhal dať do nejakej inej oblasti 1 000 000 Sk, hlavne v oblasti stavebníctva. Ale pri školstve? Každých 100 Sk sa niekoľkokrát obzeralo v rukách, kým sa použilo. Akú máte mienku na súčasný stav školy, ktorý Vám odovzdala predchádzajúca pani riaditeľka? Som spokojný, gymnázium je naozaj v dobrom stave. Aký by mal byť učiteľ? V prvom rade presadzujem progresivitu. Viac ocením učiteľa, ktorý si vyberie progresívny štýl ako učiteľa, ktorý 30 rokov nič nezmení. Stále treba nové prístupy a hlavne komunikáciu. Čo by mohli od Vás očakávať študenti v rámci školy? Nejaké inovácie? Určite sa dokončia projekty, ktoré sú už momentálne rozbehnuté. Treba modernizáciu ako exteriéru, tak aj interiéru. A budeme pokračovať aj v rekonštrukcii výmeny okien, to si však vyžaduje rokovanie z VÚC, aby našej škole pomohli. A tiež sa plánuje urobiť fasáda. Je tu pekné prostredie, ale vidno tu už roky. V priebehu 1 – 2 rokov sa pokúsime dokončiť okná a fasádu a taktiež zrenovovať strechu. Čo by ste odkázali svojim študentom? Vo mne odjakživa rezonuje slovo TOLERANCIA. Nie tolerovať chyby, ale tolerovať názory. Chýba nám to. Ľudia prestali komunikovať a tolerovať sa. Každý názor je nejaký, lebo človek je s ním stotožnený. A z konverzácie treba vybrať najlepšie riešenia. Navzájom sa tolerovať, žiak – učiteľ, učiteľ – učiteľ, žiak – žiak. Neodsúdiť človeka za to, že má iný názor. Za to nie je ešte človek zlý. 9 naj... Kniha – Hlava 22 Film a seriál – MASH Hudba – od ľudoviek až po modernú. Nemám vyhradený štýl Osobnosť –nemám špeciálnu osobnosť. Človek môže od každého niečo odkukať a naučiť sa. Záľuby – šport, nielen papučový. Radšej mám kolektívny, ale niekedy som aj behával. Potrebujem mať súpera pred sebou, a preto mi vyhovujú kolektívne športy – futbal, tenis, volejbal. Organizoval som Učiteľskú ligu. Motto – Nič nie je nemožné. Jedlo – všetko. Nie je ani jedno jedlo, ktoré by som nezjedol. Ročné obdobie – radšej zima. V lete nech svieti slnko a v zime nech padá sneh. Nech je všetko tak, ako má byť. Prázdninová destinácia – Štúrovo. Za posledných 25 rokov som tam bol 20 – krát.

    18. marca 2012 13:11
  • Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    [caption id="attachment_27319" align="alignright" width="300" caption="Štefan Kordoš na Veľkom Rozsutci v Malej Fatre"][/caption] Počas štúdia na Fakulte Riadenia a informatiky pôsobil v Žilinskom fotoklube Gama a neskôr v Banskobystrickom fotoklube. Stal sa členom združenia lightharmony.com, kde má svoju fotogalériu. Napriek tomu, že pracuje s informačnými technológiami, fotografii sa stále venuje. Najnovšie aj filmovaniu a nahrávaniu zvukov prírody, pričom pracuje aj na svojom prvom CD. Štefan Kordoš. Ste autorom fotografií hriňovského kalendára na roky 2012-2013. Ako prebiehala jeho tvorba? Oslovili vás alebo ste svoje fotografie ponúkli sám? Na začiatku spolupráce bola fotosúťaž vyhlásená Mestským úradom Hriňová na tému Krajina v okolí Hriňovej. Keďže Hriňová sa mi veľmi páči už od prvého momentu, keď sme sa tam 1. mája 2004 prvýkrát vybrali, chodil som tam každý rok na jar a na jeseň. Vtedy sú najlepšie podmienky na fotografovanie, hlavne kvôli nádherným farbám čerešieň, ktoré sú na jar biele a na jeseň červeno-žlté. V súťaži som vyhral druhé miesto a na nasledujúci rok zasa. Moje fotografie oslovili ľudí na mestskom úrade a nakoniec mi ponúkli, či nechcem urobiť výstavu v priestoroch MsÚ. Samozrejme, že som súhlasil, som rád, že moje fotografie môžu obdivovať aj iní a neostanú len v šuflíku. V kalendári dominujú fotografie roztrúsených domčekov, typických terasovitých polí, našich lazov. Bolo určené, že tu má prevládať príroda alebo ste právu tú považovali za charakteristickú pre naše mesto? Za charakteristický rys hriňovskej krajiny považujem predovšetkým terasovité políčka, ktoré sú v takej úžasnej miere zachované ako nikde inde na Slovensku. Veľa námetov čerpám zo starých čierno-bielych kníh, ktoré som zdedil po strýkovi. Takéto políčka sú ešte na Ostruni v Zamagurí a v Liptovskej Tepličke, avšak už nie sú obrábané v takej miere ako na Hriňovej. Myslíte si, že by výstavba, centrum mesta a rušné ulice mohli na záberoch vyzerať rovnako pôsobivo? Určite nie v každom meste! Páčia sa mi len starobylé centrá miest ako stovežatá Praha, Budapešť, Levoča, Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. Keď ich fotografujem, snažím sa vyhnúť elektrickému vedeniu, moderným budovám. Toto je ale problém aj na Hriňovej, škoda, že keď sa voľakedy dávno zavádzala elektrina, nemysleli na to, ako stĺpy zohyzdia túto inak krásnu krajinu. Má fotografovanie krajiniek určité špecifiká? Mnohí z nás si totiž až pri prezeraní vašich diel uvedomia, aké čaro vyžaruje z prírody, ktorú máme na pár krokov od našich domov... Fotografovanie krajiny je veľmi náročné, pokiaľ chcete, aby fotografie vyzerali výnimočne. Musí byť výborná viditeľnosť, lebo väčšina fotografií je robená veľkým teleobjektívom. Fototechnika je veľmi drahá, ťažká na prenášanie  a náročná na údržbu. Aby fotografie vyzerali dobre, treba prísť skoro ráno, keď krajinu osvetlia prvé slnečné lúče alebo čakať na západ slnka. Čo všetko ste už pre Hriňovú fotili? Fotografie na výstavu, do kalendára a spomínanej knižky. Ako ľudia a vaši blízki reagujú na vašu tvorbu? Ľudia sú väčšinou nadšení, hlavne veľkoformátové výtlačky vyzerajú veľmi pôsobivo. Fotografovanie si však vyžaduje veľa času na úkor rodiny. Nachádza sa na Podpoľaní miesto, kde sa stále rád vraciate? Na južnom Podpoľaní je to Javorinka nad Hriňovou, odkiaľ sú najkrajšie pohľady na Hriňovú. Na severnom je to  Povrazník, rovno pred Nízkymi Tatrami, čo ho predurčuje pre úžasné fotografie s kvitnúcimi čerešňami a zasneženým hrebeňom Nízkych Tatier: Beriete si na každú prechádzku po lazoch fotoaparát alebo len vtedy, keď si vyslovene poviete "idem fotiť"? Fotoaparát beriem vždy, pretože i keď nie sú dobré podmienky na fotenie, aspoň si zdokumentujem nové miesta. Aký vzťah máte k našej prírode? Dokáže vás nabiť energiou či motivovať k práci? Určite, prechádzky prírodou mám veľmi rád. Na stránke www.lightharmony.com v mojej galérii môžete vidieť fotografie z Tatier, Fatier a aj iných pohorí. Keďže pracujem s počítačmi, prechádzka v prírode je príjemným relaxom. Veľmi rád chodím do lesov. Fascinuje ma, že na Slovensku sa zachovali pralesy. Bol som sa pozrieť v pralese Stužica, ktorý leží na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Fotografoval som tak do našej prvej knihy „15 pokladov Slovenska“ vydanej v rámci LH. V tomto roku vám vyšla aj útla knižka fotografií s rovnakou tematikou hriňovských lazov. Ako vznikol tento nápad? Keď pán  Jozef Poliak z TASR videl výstavu mojich fotografií na MsÚ Hriňová, bol rozhodnutý ma osloviť, že by bolo skvelé, keby sme takúto knižku vydali. Súhlasil som, je to výborný nápad, knižka sa vmestí do vrecka a obsahuje aj mapu a je tak možné vziať si ju do terénu a obdivovať tak krásu hriňovskej krajiny. I keď veľmi rád by som vydal aj knihu väčšieho formátu, kde by najkrajšie fotografie vynikli viac. Bolo náročné vybrať do nej konkrétne fotografie? Vyberalo sa z väčšieho množstva vzhľadom k lokalite, aby z každej niečo bolo. Z niektorých miest som mal viacej fotografií, z iných zasa menej. Keď ale uvážime, že najkrajšie svetlo je len pri východe a západe slnka a zároveň je Hriňová najkrajšia na jar a jeseň, ostáva na fotografovanie pár dní v roku, každý rok však nie sú  dobré podmienky. Tohtoročná jeseň  vyzerá zle, mám dojem, že z leta prišla rovno zima a zelené listy mrznú a opadávajú skôr, než sa stihli vyfarbiť. Máte aj nejakú obľúbenú, s ktorou sa vám spájajú príjemné spomienky alebo ktorá sa vám jednoducho páči? Áno, tá ktorá je na obale knižky, kvôli krásnym jesenným farbám a kompozícii hriňovských políčok. Vnímate fotografovanie ako vašu prácu alebo záľubu? Je to predovšetkým záľuba  a relax. Nechcel by som  fotografovať v interiéroch, prípadne ľudí, pretože ma to veľmi unavuje. Ale naopak, bol by som veľmi rád, keby sa na Slovensku dalo žiť z fotografovania krajiny, avšak na to je Slovensko príliš malá krajina a Slováci sú na ňu zrejme málo hrdí, pretože málokto je u nás ochotný dobre zaplatiť za fotografické dielo. Máte ako fotograf nesplnený sen? Aký autorský záber by ste chceli mať vo svojom albume? Chcel by som niekedy ráno zažiť na Hriňovej takú inverziu, že by políčka spolovice trčali z hmly a do toho by zasvietilo vychádzajúce slnko. Problém je, že bývam na druhej strane Poľany a vystihnúť takéto podmienky, to chce veľkú dávku šťastia.

    18. marca 2012 13:08
  • Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    O tom, čo je nové a čo sa v Detve chystá v oblasti kultúry, športu, investícií, či zdravotníctva sme sa porozprávali s viceprimátorom mesta Jánom Šiandorom. Mesto sa už dávno snaží zrekonštruovať Dom kultúry. Ako sa situácia vyvíja?  Náš stánok kultúry je v katastrofálnom stave a prioritou súčasného vedenia mesta je dať ho do poriadku. Mesto si musí zobrať úver, avšak musíme počkať ešte pár dní na rozhodnutie začatia rekonštrukcie, pretože samosprávy, teda aj mesto Detva, majú veľký problém s výpadkom podielových daní. V týchto dňoch nás čaká aj výberové konanie na riaditeľa Kultúrneho centra. Čo očakávate od víťaza? Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti: Roman Malatinec, Jozef Kulišiak, Ľubomír Ostrihoň a Tomáš Kulišiak. Posledný bol vyradený, pre nesplnenie podmienok. Od „víťaza“ očakávame, že zefektívni, spružní a programovo obohatí činnosť Kultúrneho centra. V oblasti zdravotníctva došlo k veľkej investícii. Aká budúcnosť čaká našu polikliniku? Máte pravdu. Odkúpenie polikliniky od BB SK bolo veľkou investíciou vo výške 200 tisíc eur. Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná a zabezpečená v meste Detva. Avšak využitie polikliniky je dnes dosť nedostačujúce. Je to dočasné. Dnes sú tam doktori, služby, ale i prázdne priestory. Rokujeme s doktormi a od mnohých vieme, že sa chcú vrátiť. V zlom stave sa nachádza aj LDCH... Áno, je to tak, je však potrebná investícia. Sme však limitovaní finančnými prostriedkami. Momentálne sa plánuje investícia do kúrenia v objekte, ktoré zníži náklady a odstráni súčasný havarijný stav. Od 1. januára 2012 je hokejový štadión v správe mesta. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Dovolím si tvrdiť, že je o 100% lepší. Objekt je v správe Technických služieb. Vôbec sa nenaplnili obavy z úpadku hokeja, práve naopak. Financie sú oveľa transparentnejšie využívané. Navyše mesto dáva ročne na energie štadióna nemalú čiastku, 50 tisíc eur. Po prebratí štadióna sme zistili, že na štadióne v roku 2011 bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, kde boli zistené vážne nedostatky, t.j. 38 závad, vrátane neplatných revízií. Preto nás čaká dosť veľká investícia aj v tomto smere, minimálne 15 tisíc EUR. Čo si myslíte o fungovaní Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu od posledných volieb? MsZ hodnotím v dvoch rovinách. Dochádzka je veľmi dobrá, avšak kultúra rokovania je oveľa horšia. Opozičná skupina je často populistická a nemá absolútny záujem na spolupráci. Mestský úrad prešiel už pár personálnymi zmenami, navyše nás čaká aj zlučovanie niektorých oddelení. Štyri až päť pracovníkov bude prepustených. Ako vidíte voľby 2012 z pohľadu mesta? Pokiaľ nebudú jasné výsledky, resp. nová koalícia, je ťažko hodnotiť a prognózovať. V prvom rade musí nová vláda dať do poriadku verejné financie. Aké investície ešte Detvu čakajú? Čaká nás dostavba Námestia SNP, dokončí sa rekonštrukcia osvetlenia, plánuje sa rekonštrukcia niektorých komunikácií – chodníkov atď. Avšak sme veľmi limitovaní nedostatkom financií. Mesto je v tzv. úspornom režime. Keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo zvýšenie daní, musíme škrtať. Hlavne v oblastiach, ktoré menej bolia, ako kultúra, či šport. Preto sme obmedzení aj v investíciách. Dlho sa hovorí o priemyselnom parku Trstená, ktorý by aspoň čiastočne zvýšil zamestnanosť v regióne. Priemyselný park Trstená je skôr snom ako realitou v súčasnej kríze. Je priam nemožné nájsť investora. Navyše chýbajú aj základné požiadavky, ako napr. prístupová cesta. Mnoho ľudí žiada čistenie a reguláciu potoka. Čo vy na to? V tomto smere vyvíjame aktivity. Potok je v správe Lesov SR, avšak mesto má už podpísanú dlhodobú zmluvu o prenájme, nakoľko chce túto situáciu riešiť. Ľudia takisto citlivo reagujú na kauzu ťažby zlata. Áno, ale podľa mňa ide skôr o vytváranie umelej kauzy, ktorú niektorí zneužívajú na politický profit. Mesto k problému vydalo jasné stanovisko, že nesúhlasí s ťažbou zlata s použitím technológie kyanidovým lúhovaním, čo bolo písomne zaslané i na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. A na záver, ako hodnotíte DTonline ako regionálne médium? Hodnotím vašu činnosť mimoriadne pozitívne. Pôsobíte na profesionálnej úrovni, máte široký záber a ste aktuálni a navyše objektívni. Napríklad na PDnoviny vôbec nechodím, pretože mám často pocit, že si tam ľudia riešia svoje komplexy a prezentujú sa názory len jednej malej skupinky.

    09. marca 2012 11:41
  • Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Vegas club - diskotéky, plesy, svadby, ale i kary. Najznámejší klub na Podpoľaní je centrom zábavy už pomaly desať rokov. Niečo o vzniku klubu, plánoch do budúcnosti a organizácii nám povedal majiteľ Radovan Mitter. Odkedy funguje Vegas club ? Klub bol založený v roku 2002 a od veľkonočnej párty 2003 už funguje pod názvom VEGAS club. Prečo práve názov Vegas? Vzniklo to spontánne. Vegas je mesto zábavy a chcel som z tohto klubu urobiť miesto, kde sa môžu ľudia baviť. Aké akcie boli zatiaľ najvydarenejšie? Najnavštevovanejšie sú akcie cez sviatky, čiže Štefanská a Veľkonočná disko. Na Slovensku rezonujú aj elektronické party Insomnia a Experience clubing, ktoré majú dlhoročnú tradíciu. A táto tradícia stále trvá. Najnovšie je to Disco sensation. Okrem toho je to aj Oldies disco ples, ktorý sa stal obľúbený hneď po nultom ročníku. Je to spojenie oldies hudby a živej kapely. Už teraz je na ďalší ročník (21.1.2012) veľa miest rezervovaných. Najnovšie sme organizovali ľudovú zábavu, ktorá sa veľmi dobre ujala a určite v tom plánujeme pokračovať. Vo Vegase si mnohí DJ-i spravili meno, dávaš možnosť aj dnes mladým DJ-om získať skúsenosti? Keď som zakladal klub, príležitosť odo mňa dostali chalani z chilloutDJs, lebo v regióne už pôsobili a mali široký hudobný záber. Dimo a Jeremy Wolf sú špecialisti na disko, oldies, svadby, plesy a pod. Chambermaid a Slawo sa angažujú v organizácií elektronických párty. Okrem nich u nás hrala celá slovenská DJ-ská špička a DJ-i z Čiech, Poľska, Maďarska či Španielska. Takmer na každej akcii dávame príležitosť nejakému mladému talentu. Organizuješ aj iné podujatia ako diskotéky? Áno, vo Vegase usporadúvame stužkové, plesy, pohrebné hostiny, firemné akcie a hlavne svadby. Sme rodinná firma a zaoberáme sa svadbami na kľúč už niekoľko rokov. V priestoroch Vegas clubu je kapacita do 250 osôb a v reštaurácii Kocúr do 120 osôb. Zabezpečujeme svadobné menu, hudbu, svetelné efekty, kompletnú svadobnú výzdobu, skrátka všetko podľa želania mladomanželov. Plánuješ nejaké zmeny, alebo nejaké nové akcie? Novinky v rámci akcií sa zavádzajú v priebehu celého roka. Klub už prešiel rekonštrukciou exteriéru a nejaké zmeny nastali aj v interiéri. Plánujeme však rozsiahlejšiu rekonštrukciu celého interiéru, čo pocítia hlavne návštevníci. Nechajte sa prekvapiť. Odkedy prevádzkuješ Vegas, zažil si aj nejaké vtipné príhody? Tých príhod je strašne veľa. Stalo sa, že DJ prišiel hrať o deň skôr, ako bola akcia a mnoho podobných. Stále ťa baví táto robota? Baví ma baviť vás. :)

    01. januára 2012 22:06
  • Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slavomír Ciglan - jednoducho DJ Slawo. Jeden z najznámejších DJ-ov na Podpoľaní. S DJ-ingom začal ako mladý chalan už v roku 1997. Je rezidentom vo Vegas clube v Hriňovej. Hráva a hral aj v kluboch ako Hangár club, Breznička, Ministry... Mal možnosť hrať aj v Košiciach, vo Zvolene, v Žiari nad Hronom, v Dubnici, či vo vysokoškolských kluboch v Banskej Bystrici. Ako DJ preferuje house, discohouse, progressive, techhouse. Všetci ho poznajú ako sympatického, vtipného a zábavného človeka. Prinášame vám preto s DJ Slawom rozhovor, a to nielen o hudbe. Slawo, ako si pamätáš na svoje začiatky? K DJ-ingu ma priviedol otec nemenej známeho DJ Dima, ktorý bol veľmi populárny vo svojom čase ako DJ. No prišiel čas, keď zakvačil tento hudobný koníček na klinec a vtedy sme spolu s Dimom začali hrávať školské večierky, imatrikulácie a iné párty po školách v Detve a okolí... Hrávaš roky vo Vegas Clube... Zmenilo sa niečo na ľuďoch, ktorí tam chodia za zábavou? Keď som začal hrávať v tomto klube, návštevníkmi boli hlavne moji rovesníci, pre mňa to bola veľká zábava, že ich môžem práve ja baviť. Dnes je vekový rozdiel medzi mnou a návštevníkmi niekoľko rokov, dokonca desaťročie. Takže moje hranie naberá profesionálnejší smer, konkurencia DJov a klubov je v dnešnej dobe veľká a hlavne ľudia, ktorých bavím, sú pre mňa najlepšími kritikmi a náročnými fanúšikmi, ktorých nechcem nikdy sklamať. Aký štýl hudby najradšej hráš? Momentálna doba nám DJ-om dopriala to, že sa dá už skoro všetko mixovať. Takže ja hrám vždy to, čo by sa mohlo páčiť ľuďom a hlavne, aby sa to dalo namixovať. Momentálne je to najmä tzv. DISCOHOUSE, ktorý počúvame z našich rádií a čoho dôkazom je aj môj ostatný set pod názvom FOR MY PEOPLE. Čo alebo presnejšie povedané kto ťa hudobne najviac ovplyvnil? Odmalička som tužil robiť v hudobnom priemysle, sledoval som relácie ako Triangel, Deka, počúval hitparády v rádiách a mojím snom bolo pracovať v rádiu. Snáď sa mi to raz splní. Nemôžem jednoznačne povedať čo alebo kto ma ovplyvnil, som ovplyvnený tým, že hudba je tu, existuje a vždy bude a ja ju rád prinesiem ľuďom na párty. Rozbehol si projekt Disco Sensation, v čom je výnimočný? Projekt DISCO SENSATION je žúrka, na ktorej sa vždy predvedie jedno zvučné meno z populárnej DJ-skej scény na Slovensku ako hlavný hosť večera. Hrá sa v štýle HOUSE a DISCOHOUSE a prináša sa ľuďom atmosféra zo známych svetových SENSATION, ktoré bývajú pravidelne v Holandsku, Čechách a iných európskych štátoch. Máme zatiaľ za sebou štyri veľmi úspešné akcie. Ktorí DJ-i sú pre teba vzorom? Zo slovenských DJ-ov jednoznačne DJ IZZY, potom DJ Aqua aka Bidlo a v ostatnom čase aj DJ STAME. Zo svetovej scény Mark Knight, D.Guetta a chlapci zo Swedish House Mafie. Prezraď nám nejakú vtipnú príhodu z tvojej bohatej kariéry... Neviem, či je to až také vtipné, ale podarilo sa mi v podguráženom stave stúpením na vypínač jednej predlžovačky pod DJ-pultom vypnúť zvuk, svetlá, všetko, čo sa dalo na celej párty, takže sme potom museli päť minút čakať na opätovné nabehnutie systémov. (smiech) Čomu sa venuješ mimo DJ-ingu? Mimo DJ-ingu som učiteľom na Základnej škole J.J.Thurzu v Detve, kde sa venujem telesnej výchove a rôznym športovým hrám. Aké sú tvoje záľuby? Keďže som už spomínal, že som učiteľom TV, tak k mojim záľubám patrí športovanie asi každého druhu, no medzi moje top patrí tenis, snowboarding a floorball, ktorý momentálne s chalanmi v Detve rozbiehame. Čo vravíš na DTonline.sk ? Ja schvaľujem a rád podporím každý mediálny zdroj, ktorý nám prináša čerstvé a pravdivé informácie a o to viac, keď je to z nášho regiónu. Celková medializácia a promopolitika nášho mesta sú už dlhé roky na bode mrazu, človek sa dozvedá o niečom, až keď je po akcii a u vás sa o tom môžem dozvedieť skôr ako už po funuse, ste proste ONLINE, len tak ďalej a držím vám palce. Tu si môžete stiahnut zadarmo set DJ-a Slawa -  FOR MY PEOPLE

    23. decembra 2011 12:38
  • Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Detviansky tulipán organizuje niekoľko predvianočných stretnutí pre šikovné ruky. Opýtali sme sa na ne predsedníčky Občianskeho združenia (OZ) Detviansky tulipán, Ing. Jany Nosáľovej. Čo chystáte tento rok pred Vianocami? Tak ako každý rok sme naplánovali niekoľko tvorivých dielní pre ľudí, ktorí si chcú vyrobiť niečo pekné vlastnými rukami. Bude to TENERIFA 10.11.2011. Ide o prastarú textilnú techniku. Táto technika bola rozšírená v Južnej  Amerike medzi Indiánmi a dostala sa cez Španielsko a ostrov Tenerife až ku nám. Budeme tvoriť vianočné ozdoby, ktoré dodajú vianočnému stromčeku čaro starých mám. Potom 24.11.2011 sú to medovníkové variácie, kde budeme pod dozorom skúsených zdobičov a zdobičiek vymýšľať vzory na medovníčky na vianočný stôl. Niektoré výtvory možno uvidíte aj na výstave MEDOVNÍČKOV od 12.12. do 20.12.2011. To ste hotové gazdinky. Takže na Vianoce už budete mať všetko pripravené? A čo adventné vence? Tie sme pripravovali vo vlaňajšom roku a mali veľký úspech. Naše členky však tentoraz uprednostnili zdobenie medovníčkov. U nás v Detve je dosť šikovných ľudí, čo si vedia veniec už urobiť sami. Okrem toho, vence sme robili minulý týždeň na hroby. Ak by bol záujem, samozrejme vieme pripraviť operatívne aj takýto kurz. Okrem medovníčkov a ozdôb plánujete  ešte niečo? No pravda je, že na viac asi nebude pred Vianocami čas. Všetci chceme mať doma na Vianoce všetko pripravené. Ešte bude jedna tvorivá dielňa 8.12.2011 a bude zameraná na Netradičné vianočné ozdoby pod vedením skúsenej lektorky, tohotoročnej jubilantky, pani Agáty Hlinicovej. Jej výstavu ste mohli vidieť v Podpolianskom múzeu od 17.11. do 9.12. A nie sú vaše dielne náročné na čas a skúsenosti s niečím podobným tvorivým? Naše workshopy sú prispôsobené záujemcom. Vieme pripraviť aj odborne zamerané kurzy napr. na tkanie a vyšívanie krivou ihlou, no tieto kurzy sú otvorené pre verejnosť a sú to v podstate nenáročné techniky, ktoré zvládne aj žiak 1. stupňa ZŠ. Kde Vás nájdeme, ak sa budeme chcieť zúčastniť niektorej z týchto akcií? Naše sídlo je na Ulici M.R.Štefánika 7 na druhom poschodí (oproti Penziónu Siroň). Každý druhý štvrtok máme dielne otvorené verejnosti. V prípade záujmu o odbornejší prístup sme vám kedykoľvek k dispozícii. V našich priestoroch je možné aj odkúpenie výrobkov z tvorivých dielní, ktoré usporadúvame počas celého roka s rôznymi cieľovými skupinami. Príďte sa pozrieť a vybrať originálny darček pre vašich blízkych. Srdečne všetkých pozývame. Tvorivé dielne NOVEMBER & DECEMBER TENERIFA – VIANOČNÉ OZDOBY 10.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h ČARO SPOD STROMČEKA (Medovníkové variácie) 24.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h NETRADIČNÉ VIANOČNÉ OZDOBY 8.12.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h Vložné (na každú dielňu): 3,-EUR/dospelý, 1,-EUR/dieťa Pripravujeme výstavu MEDOVNÍČKOV 12.12. – 20.12.2011 (od 28.11. môžete nosiť svoje výtvory do našich priestorov) Zúčastniť sa môžete tak, že prídete na konkrétnu vami vybratú dielňu do priestorov Občianskeho združenia Detviansky Tulipán na M.R.Štefánika 7 v Detve, 2.poschodie (nad bývalou čajovňou). Srdečne Vás pozývame!

    13. novembra 2011 13:42
  • Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Keď sme prišli na ich koncert, privítali nás zatvorené dvere. Meškali sme a nikto nebral ohľad na pravidlo akademickej štvrťhodinky. Až tesne po koncerte sme zistili, že naše klopanie bolo vlastne klopaním na „Heaven´s door“. Taká je totiž hudba Cigánskych diablov – božská. Už takmer dvadsať rokov v sebe kombinuje prvky cigánskej, folklórnej či vážnej hudby a táto kombinácia ich preslávila po celom svete. Aj koncert na Sliači bol len odskočením z jesenného turné po Európe, ktoré odštartovalo 17. septembra vystúpením na prestížnom festivale Beethovenfest v Bonne. Momentálne koncerty sú súčasťou projektu Roma Rhapsody, na ktorom sa Cigánski diabli podieľajú spolu so známym rakúskym klavíristom Paulom Gouldom. Celá myšlienka vznikla pri príležitosti 250. výročia narodenia Franza Liszta. Koncert, ktorý zorganizovalo MsKs Sliač, a ktorý publikum ocenilo srdečným potleskom, ostal priestor aj na rozhovor o detailoch tohto turné. Rozprávali sme sa s jedinou ženou v kapele a výbornou violončelistkou, Silviou Šarközi. Svoje jesenné turné ste otvorili koncertom na festivale Beethovenfest v Bonne, ktorému určite predchádzali veľké očakávania. Aký bol výsledok? Fantastický. Boli sme poctení, že nás pozvali na takýto prestížny festival, veľmi sme sa tam tešili. Vystúpili sme spolu s Paulom Gouldom a koncert mal veľkú odozvu. Vyzerá to, že si nás budú pozývať aj naďalej. Máme už ponuky. Súčasťou turné s Roma Rhapsody je 25 koncertov, z toho až 18 je v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli zamerať na nemecké publikum? Pretože Nemecko je veľmi kultúrna krajina a žije vážnou hudbou. Vznikol dopyt aj vďaka tomu, že sme otvorili novú agentúru, ktorá nás v tejto krajine propaguje a organizuje nám koncerty. Na spomínanom projekte spolupracujete s Paulom Guldom. Ako sa vám spolu hrá? Fantasticky. Vo svojej hudbe sme aj predtým využívali klasické prvky, teraz sme si však vybrali klasiku ako tému, ktorú spracúvame na svoj etno štýl. Paul zahrá klasickú časť, a tak majú naši poslucháči možnosť pocítiť vklad jeho aj našej hudby. Ľudia to vnímajú a je to úžasný projekt. Keďže reakcie sú dobré, znamená to, že sa vám úspešne darí tieto prvky skĺbiť. Spomínate si, či to tak bolo aj na začiatku vašej kariéry? V kapele máme všetci vyštudovanú klasickú hudbu, ktorej sme sa začali venovať ako prvej a to pokračuje dodnes. V súčasnosti pozývame umelcov, ktorí sa venujú vyslovene klasickej hudbe a diváci tak majú možnosť porovnať prvky našej etno hudby a klasiky. Tento rok bol pre vás pestrý; vystúpili ste dokonca v krajinách ako Kazachstan či Turecko. Aké bolo publikum tam? Hrali sme v sálach, kde sa propaguje vážna hudba a kde je publikum zvyknuté na najvyššiu kvalitu. A prijali nás perfektne, čomu sa veľmi tešíme. Najmä turecké médiá priniesli nadšené reakcie. Takže sa tam ešte vrátite? Určite. V Turecku máme agentúru, ktorá nás zastupuje, a ktorá nám plánuje koncerty. Okrem zahraničia plánujete do konca roka koncerty aj na Slovensku? Áno, 24. novembra nás čaká megakoncert v Bratislave v Sibamac aréne, kde spolu vystúpi sto účinkujúcich- tridsaťčlenný cigánsky orchester, symfonický orchester, plus všetci naši hostia: Paul Goulda, Jaroslav Svěcený  alebo známy interpret populárnej hudby, Kuly; ľudia, s ktorými spolupracujeme už dlhšie. Bude to náš výročný koncert, keďže zachvíľu oslávime 20. výročie spoločného pôsobenia. Na sliačskom koncerte ste vystúpili aj s jedenásťročnou dcérou Vaneskou. Vyzerá to, že tu vzniká nový talent. Beriete ju do partie? Jasné, z nej už je hotová speváčka a pomaly začíname so sebou brávať aj husličky, na ktorých sa jej tiež začína dariť. Vystupuje od svojich štyroch rokov a konečne je väčšia, čiže ju môžeme zobrať aj na takéto akcie. Pôjde s vami aj do Nemecka? Do Nemecka nie, pretože je stále školopovinná a my tam budeme dlho. Je o ňu síce veľký záujem, ale škola je prvoradá.  Za roky pôsobenie na scéne ste spolupracovali s mnohými veľkými menami, medzi ktoré patria aj Gipsy Kings- kapela, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Mali ste príležitosť stretnúť sa a pohovoriť si? Áno, Gipsy kings sú naši priatelia. Keď sme spolu hrali, mali sme možnosť spoznať sa. Po ich koncerte sme sa stretli, dali sme si spolu večeru. Členovia kapely sú nielen fantastickí muzikanti, ale aj ľudia. Takže nachádzate spoločné analógie. Vzíde z toho ďalšia spolupráca? Určite. Hrajú cigánsku hudbu ako my  a máme k sebe tým pádom blízko. Podobný je aj váš názov? Aj tam je nejaká analógia. Nie, týmto sme sa neinšpirovali. Gipsy hudba sme my. Predtým sme sa volali Diabolské husle, čo sa časom zmenilo, ale stále sa snažíme, aby naša hudba bola diabolská aj cigánska zároveň. Už sa mi núka len otázka, či ste viac cigáni alebo diabli? (Smiech) Tak to sa nedá povedať, myslím, že sme oboje.

    07. novembra 2011 16:56
  • Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Jeho hlas poznáte z rádia Regina, jeho humor z akcií na Podpoľaní, ktoré pravidelne moderuje. Získal Cenu primátora mesta Hriňová za dlhoročnú prácu, prínos v oblasti kultúry a za propagáciu mesta prostredníctvom rozhlasovej redakčnej práce. S Martinom Koporom sme sa porozprávali o jeho vzťahu k mikrofónu, príprave reportáží, Variáciách Matúša Báťku a dozvedeli sa aj to, prečo sa pred ním ľudia vždy upravujú... Čo pre vás mikrofón znamená? Stal sa mojou životnou láskou. Hoci som to nevedel dlho pochopiť, vždy mi osud doprial, vrátiť sa k nemu. Čosi mi naznačovalo: „Martin, mikrofón ti patrí!“ Mikrofón mi patrí, to je pravda, ale čo ďalej s ním. Keď máte mikrofón a nemáte okolo seba ľudí, ktorých oslovíte, tak nemáte nič. Bez ľudí sa tvoriť nedá. A ja mám to šťastie, hádam od pána Boha, že s mikrofónom stretávam po celom strednom Slovensku vzácnych ľudí, ktorí mi povedia zo života veľmi veľa príbehov, aj takých, ktoré ma prekvapia. Aj ja mám svoje problémy, ale keď počujem výpoveď tety, ktorá napríklad v dvadsiatich šiestich rokoch oslepla pri hasení vápna a vychovala sama šesť detí, pretože muž jej zomrel mesiac nato, uvedomujem si, čo sú tie moje malé problémiky oproti tomu. Mikrofón ma jednoducho posúva dopredu a je takým liečiteľom. Aká bola teda vaša cesta k rozhlasu a kultúre vo všeobecnosti? Ja som začínal v Bratislave, kde sa niekedy v deväťdesiatych rokoch zakladalo rádio Elán. To bolo moje rozhlasové učilište. Potom som sa vrátil do zvolenských mliekarní, kde som pracoval ešte pred základnou vojenskou službou a dal som výpoveď. Skrz toho, že vtedajší pán primátor Rudolf Gonda ma požiadal: „Maťo, poď do kultúrneho domu, chcem ťa tu mať ako riaditeľa...“ Mal som vtedy dvadsaťjeden rokov. Predtým som bol skromný, tichý a až po vojenčine a po predvolebnej kampani si ma všimli a povedali si: „Tak z toho Martina niečo bude, dajme ho do hriňovskej kultúry, on vie osloviť ľudí.“ Tešil som sa z titulu riaditeľa, ale teraz si uvedomujem, že bolo odo mňa pubertiacke vystatovať sa tým, že mám na kancelárii „Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hriňovej, Martin Kopor“. Mali ste vôbec plán, čo robiť s kultúrou v Hriňovej? Nemal som. Našťastie, už v tej dobe tu boli vynikajúci ľudia, ktorí mi pomohli a postupne som zabudol na titul riaditeľa. Mne stačilo „Martin Kopor, vedúci“. A boli to ľudia možno aj z Variácií, môj krstný otec Matúš Báťka, Emil Ľupták, Lukáš Latinák starší, ktorí mi trošku inakšie posvietili do života a mi tak ľudsky vysvetlili: „Martin, nie všetko je o tituloch a funkciách. Je to o tom, byť s ľuďmi a niečo im dať.“ A my sme potom začali s amatérskym divadlom pod názvom Variácie Matúša Báťku, kde on písal veršovanky. Doteraz ho volám „podpoliansky veršotepec“. Aké boli začiatky Variácií a kde všade ste sa s nimi predstavili? Začínali sme v roku 1991, tesne pred Veľkou nocou. Potom sme odohrali vyše stovky predstavení v reprízach, nielen v Hriňovej, ale aj po okolí. Napríklad v Snohách, kde sa vôbec nevyberalo vstupné, ale len kto čo donesie. A ľudia priniesli klobásy, húrky, zemiaky, úplne bezprostredne. Navarili napríklad guľáš. Keď sme začali hrať, jedna tetuška ešte dobehla v čižmách, že akurát kravu dojila a to sme boli hádam v desiatej minúte predstavenia a ona hovorí: „Počkajte, ja som to nepočula!“ Zaviazali si šatku, sadli si pekne na lavičku a rozkázali: „Ešte raz!!“ A my sme to ešte raz začali. Už to však všetci poznali, tak prišiel Lukáš Latinák a povedal: „Začíname znovu a... teraz o čom...??“ Jeden podgurážený chlapík sa zdvihol, vytiahol nôž a hovorí: „S nožom!“ (smiech) Lenže vtedy tam nebol rozdiel medzi hľadiskom a javiskom. Tam boli herci všetci. Aké boli ohlasy na vaše vystúpenia? Ľudia sa v našich príbehoch spoznávali. V ženách, v tetke Dore, v svákovi Michalovi, v cigáňovi, ktorého hral Emil Ľupták a oni sa potom navzájom doberali. A to sa nám páčilo, že to prinesie ľuďom niečo nové. Nie hádku, ale smiech. No a Variácie boli a dúfam, že aj budú, o smiechu. Kedy ste potom nastúpili do rádia? Čo sa týka roboty v rádiu, bol som neskôr vo Hviezde FM v Nitre. Tam som vydržal štyri roky, potom som išiel pracovať do Bratislavy, do Prahy, to bola úplne iná práca. Prišiel som domov a teraz čo. Dal som si žiadosť do Slovenského rozhlasu v Bratislave a keďže som bol z Hriňovej, posunuli to do Banskej Bystrice. Odtiaľ sa mi ozval vtedajší riaditeľ a mal som sa prísť ukázať. Vošiel som do jeho kancelárie a on sa ma opýtal, odkiaľ som. „Z Hriňovej!“ Na to povedal len: „Ste prijatý!“ Jednoducho Hriňová a možno aj ten môj nešťastný hlas a aj také vcítenie sa do človeka sa ho vtedy v dobrom dotkli. A o dva dni som už pracoval pre Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica. Kde zbierate tipy na svoje reportáže? Ja nešpekulujem nad tým, aby som z niečoho urobil senzáciu. Ja nahrávam obyčajné veci s obyčajnými ľuďmi. Keď si vezmem služobné auto z rozhlasu a šofér sa ma opýta, kam ideme, poviem mu: „A poďme trebárs... smerom na Krupinu!“ On sa ma aj opýta, prečo práve tam, ale ja mu vždy odpoviem: „Ja ti neviem povedať, po ceste, keď niečo uvidím, poviem stop a pôjdem nahrávať.“ Napríklad som zbadal vyše osemdesiatročnú tetušku, čo pásla kozy. Prišiel som k nej, pozdravil ju: „Pán Boh pomáhaj. Ako sa vám darí?“ Tetuška najprv na mňa otvorila oči, bola odmeraná, ale potom som s ňou zašpásoval a dala sa do rozhovoru. Nádherne mi vyrozprávala svoj životný osud a zaklincovala ho slovami: „Ja som grófka!“ V šatke, v sukni a s kozami... Ako si ľudí dokážete získať? Jój, tak to ma niekedy naháňali aj so sekerou, s vidlami, keď som prišiel. Zvlášť keď ma ľudia vidia s mikrofónom, sú nedôverčiví a ťažko si ich získavam. Nemôžem prísť s drzou otázkou alebo vyjsť na nich s tým, že som z rozhlasu a aby mi niečo povedali. Najprv mám mikrofón skrytý za chrbtom a opýtam sa napríklad: „Zdravím, gazda, ako sa darí? Tie ovce čo?“ Lebo niekedy, keď vytiahnem mikrofón, sa respondentka zľakne a nechce mi nič povedať. Ešte dodá, že nie je ani učesaná. Veď ale ja nie som z televízie, ale z rozhlasu. Neviem, ako to tí ľudia majú v hlavách namontované, že keď vytiahnem mikrofón, tak či žena alebo muž, hneď začnú, že nie sú upravení, začesaní. A teraz, keď sa spojili rozhlas s televíziou, už im to vôbec nevysvetlím. Čo na vás hovoria domáci z Hriňovej a z Podpoľania všeobecne? Keď sa povie, že príde Martin Kopor, určite sa najskôr zjaví úsmev a už len čakajú, čo zas ten Martin vyparatí. Lebo keď prídem niekde nahrávať, ani nestihnem vystúpiť z auta a pozdraviť sa a už je smiech. Čakali ste ocenenie primátora mesta Hriňová? O čom sú ceny, diplomy, medaile... o ničom. Diplom si môžete zakvačiť na stenu, medailu kdesi do skrine. Samozrejme, cenu si vážim, ale tým najväčším ocenením je pre mňa vždy, keď mi ľudia podajú ruku a zasmejú sa v mojej prítomnosti. Lebo nakoniec, či ste vy inžinier alebo doktorka, vždy skončíte pod pár lopatami zeme. A keď sa na tom všetkom, čo ste ľuďom počas života odovzdali, dokážu zasmiať aj ďalšie generácie, tak vtedy to má všetko význam...

    23. októbra 2011 17:51
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Rodina Vagačovcov po...

    Základná škola s materskou školou Alexandra Vagača v Detve dňa 25. septembra 2019 už po siedmykrát na Dni bryndze privítala vnuka a pravnuka Alexandra Vagača Daniela a Branislava Moleca. Tento deň je každoročne venovaný pracovitému a poctivému človeku, ktorý sa zaslúžil o najväčší rozvoj prvej bryndziarne na Slovensku Alexandrovi Vagačovi. Tento rok bol výnimočnejší, lebo vyvrcholilo spoločné ročné úsilie žiakov a učiteľov o Návrat detí do prírody - pretvorenie sadu školy, ktorý žiaci pomenovali Vagačov dvor, na priestor pre netradičné vzdelávanie. Z rúk Ladislava Slobodníka z Podkoníc vyrástla vo dvore ovčiarska koliba, ktorá samotná je učebnou pomôckou aj prírodnou učebňou zároveň. Deň bryndze pre žiakov školy začal súťažou s Jožom Pročkom a potom absolvovali vedomostno-súťažnú Cestu Vagačovým dvorom. V popoludňajších hodinách odštartovala tradičná súťaž vo varení bryndzových halušiek z bryndze pripravenej žiakmi školy. /*banner*/ Súťaže sa zúčastnili štyri družstvá, tradične zo Základnej školy na Kukučínovej ulici, z Gymnázia, tradične súťažili rodičia a po prvýkrát aj siedmaci zo Základnej školy s materskou školou Alexandra Vagača. Najlepšie halušky opakovane navarilo družstvo zo Základnej školy na Kukučínovej ulici. Sprievodnou atrakciou bolo varenie guľášu, za ktorý patrí poďakovanie Jánovi Chebeňovi a Emilovi Ďurišovi. Deti si prišli na svoje pri skákaní v nafukovacom hrade a rodičia a verejnosť ochutnala pripravené dobroty z bryndze a samozrejme výborné halušky. Napriek zamračenému počasiu bola atmosféra v novom Vagačovom dvore výborná, pre priaznivcov sa bude opakovať o rok znova. Projekt je spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Margita Gajdošová Foto: Jana Alakšová

  • Začala sa výstavba n...

    V septembri 2019 mesto Detva začalo s výstavbou Nájomného bytového domu č. 4 Dolinky - Detva. Zemné práce sú prípravou na položenie základov bytového domu. Stavbu pre mesto Detva realizuje víťaz verejného obstarávania, firma Asta-Stav s.r.o. z Vígľaša. Podľa zmluvy, má byť nový bytový dom ukončený do roka a pol, potom sa záujemci budú môcť uchádzať o nájomné bývanie v tamojších 42 nových bytoch. /*banner*/ Text: Zuzana Vrťová Foto: Milan Suja

  • Silný vietor úraduje...

    Meteorológovia a ministerstvo vnútra varujú pred silným vetrom. Ten dnes fúka a ešte bude fúkať na celom území Slovenska. V Nitre dokonca zabil 14-ročné dievča a zranil ďalšie deti. „Vplyvom silného vetra spadol strom na žiakov základnej školy na prechádzke. Na mieste zomrelo 14-ročné dievča. Ďalší žiaci sú zranení, jeden vážne,“ informovala polícia na sociálnej sieti. Strom dnes spadol aj v areáli Materskej školy na Námestí SNP v Detve. Deti sa pritom na mieste hrali iba štvrťhodinu predtým.  O časť prestrešenia prišiel aj vstup do polikliniky. Lexanové dosky, ktoré najprv pristáli na streche polikliniky a následne zleteli do dvora, našťastie nikoho nezranili a nepoškodili ani žiadne zo zaparkovaných áut. V súvislosti s vetrom Polícia Slovenskej republiky žiada všetkých občanov, aby sa počas silného vetra zbytočne nezdržiavali vo vonkajšom prostredí, nakoľko sú tým v súčasnosti vystavení vysokému ohrozeniu na živote a zdraví. Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR pripravila pre občanov niekoľko odporúčaní ako sa správať počas silného vetra. V prvom rade by sa nikto nemal zdržiavať pri nestabilných prekážkach a predmetoch na voľných priestranstvách. /*banner*/ Autá nie je vhodné zaparkovať pod stromami a pri chatrných budovách. Treba pozatvárať okná a dvere, z dvorov a balkónov odložiť voľne položené predmety. Rovnako je potrebné zabezpečiť domáce zvieratá. S ľahkými autami a nenaloženými nákladnými autami Sekcia krízového riadenia MV SR neodporúča jazdiť po otvorených veterných plochách. Text: Milan Suja Foto: Gabriela Novosadová, Milan Suja  

  • Šport

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • KalamárKAP 2019 – pr...

    V sobotu 28. septembra 2019 sa na Kalamárke pod Poľanou uskutočnil 8. ročník skalolezeckých pretekov dvojíc. Pozostával z dvoch disciplín – behu do vrchu a šesťhodinového lezeckého maratónu. Pri lezení ide o nazbieranie čo najväčšieho počtu bodov za vylezené cesty, pričom sa hodnotí jednak ich obťažnosť i štýl. Hlavným organizátorom podujatia bol Horolezecký oddiel TJ Slávia TU Zvolen v spolupráci s miestnymi lezcami z Detvy a okolia. Na štart sa v piatich kategóriách postavilo 114 pretekárov zo všetkých kútov Slovenska, z Česka, Poľska i Maďarska. Týmto spokojne môžeme akciu nazvať aj „vyšehradskou“. Vzájomný férový športový prístup zúčastnených, rešpekt a ohľad voči prírode, životnému prostrediu či sebe navzájom, môže byť pokojne vzorom hoci aj pre politikov z nášho stredoeurópskeho regiónu. S behom sa najlepšie popasoval Jakub Kováč z Bratislavy (10 min. 39 sek.), zo žien bola prvá v cieli Hanka Lihocká (12:04). Rešpekt a pochvalu si však zaslúžia všetci, ktorí túto nie veľmi dlhú, ale o to strmšiu trasu po betónovej ceste zo Stavaniska na Kalamárku zdolali. Lezenie vyplnilo súťažiacim všetok zvyšný čas až do 17. hodiny. Tých najzanietenejších neodradil ani dvojhodinový dážď, ktorý sa poobede spustil na ich prilby a na chvíľu vystrúhal zopár zbytočných vrások na tvárach organizátorov. Pohľad na výsledky však ukazuje, že väčšina súťažiacich si dážď ani nevšimla. Vyliezlo sa spolu 1096 ciest a víťazné priečky v jednotlivých kategóriách si podelili: „Muži“ 1) Jozef Nosáľ, Marián Melich (HK Bananas Detva) – 4 389 b./66 ciest 2) Vladimír Plachý (HK Baník Prievidza), Tomáš Černák (Alpin club Prievidza) – 3 655 b./30 ciest 3) Peter Cipka, Jakub Mucha (HK Chlpaté pomaranče Bratislava) – 3 140 b./29 ciest „Ženy“ 1) Alžbeta Moravčíková, Barbora Hajdučíková (Colours of climbing) – 1 499 b./20 ciest 2) Zuzana Némethová, Nela Marková (NZ Team Ostrava) – 1 425 b./20 ciest 3) Monika Maderiová, Katarína Bajzíková (HK Friends) – 1 097 b./21 ciest „Zmiešané dvojice“ 1) Jakub Kováčik, Hanka Lihocká (HK Divé svine) – 3 239 b./53 ciest 2) Silvia Krištofovičová, Michal Sabovčík (CLIMBEER Smižany) – 1 844 b./31 ciest 3) Ľubka Zubálová, Tomáš Havlík (HK Tomky Handlová) – 1 819 b./22 ciest /*banner*/ „Horskí vlci (súčet veku nad 100 rokov)“ 1) Krzystof Pieniazek, Boguslaw Fic (Korona Krakow) – 2 055 b./38 ciest 2) Stanislav Glejdura, Peter Greksák (GLK) – 2 005 b./34 ciest 3) Michael Greštiak, Viktor Karabínoš (Horoklub BB) – 1 552 b./40 ciest „Família“ 1) Nátherovci (Valaská) – 1 447 b./11 ciest 2) Bučekovci (Horoklub BB) – 1 168 b./15 ciest 3) Melekovci (HK Ruženka PB) – 640 b./6 ciest Najlepšími „Zberačmi“, t. j. dvojicou s najväčším počtom vylezených ciest (76) sa stali Jakub Hadvig a Miroslav Stuhl (CCCBBB Banská Bystrica). Hajlajtom večerného programu bol jednoznačne guláš od pána horára Ivana Kopáčika z hájovne na Kalamárke. Zožal zaň zaslúžený potlesk a podľa mňa to bol jeden z najlepších gulášov aký som kedy jedol. Myslím, že aj ten diviak môže byť spokojný ako dopadol... Podujatie si za osem rokov svojej existencie vybudovalo v rámci Slovenska veľmi dobré meno a každoročne do nášho regiónu priláka množstvo nadšencov tohto krásneho športu. Keďže ide o záležitosť vyslovene „nadšeneckú“ a celé organizačné zabezpečenie je postavené na nezištnej práci dobrovoľníkov, nezaobišli by sme sa bez podpory našich partnerov a sponzorov. Kompletné výsledky i množstvo fotografií nájdete na stránke www.kalamarka.sk Text: Jozef Sklenár Foto: Tomáš Náther Podujatie finančne podporilo mesto Detva.

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3