s DTonline.sk

Rozhovor

  • Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Pripravili sme pre Vás rozhovor s novozvoleným riaditeľom KC Andreja Sládkoviča - Jozefom Kulišiakom. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do konkurzu na riaditeľa KC AS? Už takmer 40 rokov pracujem v kultúrnej oblasti, ako amatérsky choreograf, režisér folklórnych i nefolklórnych programov, člen rôznych poradných zborov a porôt. Počas tohto obdobia som navštívil veľa krajín, kde som sa zaujímal hlavne o mechanizmoch financovania kultúry na rôznych úrovniach toho – ktorého mesta, štátu. Získané skúsenosti by som chcel využiť v riadení Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve. S akou víziou ste išli do konkurzu? Mám viacej predstáv o tom, ako skvalitniť a rozšíriť programovú ponuku v meste. Tieto predstavy súvisia s plánovanou rekonštrukciou Kultúrneho domu, s dobudovaním priestoru pred ním, s lepším využitím amfiteátra a do budúcna počítam aj kultúrnymi podujatiami na námestí SNP. Mojou snahou bude pomáhať pri zachovávaní detvianskej ľudovej výroby, hlavne výšiviek krivou ihlou, vyrezávaným krížom, výrobe fujár a píšťal, zachovať čo najviac informácií o výrobcoch, zvykoch a nositeľoch tradičnej kultúry. Čomu ste sa venovali predtým? Dlhé obdobie som pracoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Detve, potom niekoľko rokov v zahraničí v oblasti obrábania kovov, naposledy v Banskej Bystrici ako obrábač kovov. Popri mojom povolaní som sa 25 rokov venoval tvorbe choreografií a iným kultúrnym aktivitám. V akom stave ste prebrali KC AS ? Stav v Kultúrnom centre sa dá hodnotiť v dvoch pohľadoch. Prvý vypovedá o technickom stave budov a zariadení, kde sa za 50 rokov existencie riešili len nutné opravy. Budovy kultúrneho domu na Piešti, múzea a knižnice v hornej časti mesta, kultúrneho domu A.Sládkoviča potrebujú väčšie investičné prostriedky. Druhý pohľad hovorí o ľudskom potenciály, ktorý v KC bezpochyby je. Aké zmeny ste zaviedli a aké máte v pláne ? Snažím sa o malé zmeny, ktoré pomôžu vytvoriť pozitívne pracovné prostredie. Po rekonštrukcii budovy KC plánujem väčšie zmeny, napríklad posilnenie technickej prevádzky na úkor administratívy. Zmení sa niečo po programovej stránke, obohatí KC kultúru v Detve? Kultúrne centrum A.Sládkoviča usporiada niekoľko tradičných festivalov, ktorých úroveň je potrebné zachovať, prípadne zvyšovať. Pracovníci KC rozbiehajú ďalšie festivaly, celoslovenský festival mladých dychových hudieb, medzinárodnú prehliadku kúzelníkov a iluzionistov Magic show a budeme sa snažiť rozšíriť programovú ponuku o ďalšie žánre, hlavne divadlo, muzikály, hudobné skupiny a podobne. Počas letných dní sa budeme snažiť oživiť verejné priestranstvá v meste kultúrnymi aktivitami. V akom stave je plánovaná rekonštrukcia? K dnešnému dňu je ukončená kompletná projektová dokumentácia, výberovým konaním bol vybratý vyhlasovateľ verejného elektronického obstarávania, ktoré v tomto období práve prebieha. Po úspešnom obstarávaní by rekonštrukcia KC mohla začať v novembri 2012. Aké sú záľuby Jozefa Kulišiaka? Okrem rodiny mám dve veľké záľuby. Folklór a príroda – chov zvierat, mám doma Bernského salašníckeho psa, rybky v akváriu a veľa papagájov. V minulosti som viac preferoval folklór, teraz sa viacej venujem zvieratám. Ako by ste svojimi slovami ohodnotili kultúru a kultúrne bohatstvo na Podpoľaní? Kultúra na Podpoľaní, ale celkovo na Slovensku za posledných 20 rokov rastie. To vidíme všade okolo nás, ako vypadajú naše obce a mestá. Horšie je to s kultúrou osobností, je čoraz menej ľudí ochotných zapájať sa nezištne /zadarmo / do kultúrnych aktivít usporiadaných na Podpoľaní. Je to aj tým, že mnohí si neuvedomujú aké veľké bohatstvo sa na malom území pod Poľanou nachádza a ako sa časom z nášho života vytráca.

    18. augusta 2012 17:56
  • Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Grécko, Maroko, Bali a Egypt… Do týchto krajín nás zavedie Boris Filan v ďalšej knihe z edície Svet Gombička. Kniha má názov Ako išlo oko na vandrovku. Opäť to nie je len „obyčajný“ cestopis ale doslova cestovateľský zákusok so všetkými možnými chuťami aj príchuťami. A cítiť v ňom aj chuť soli. Morskej soli. Pretože moru sa v knižke venuje osobitne… Listujem v knihe a rozmýšľam, ako začať rozhovor. Celkom na konci, na obale knihy, čítam: Podarila sa mi šikovná vec. Pobolievalo ma z potápania ľavé ucho. Tak som si doň dával kvapky. Myslel som si, že sú ušné. Až tretí večer som si všimol, že sú to umelé slzy na suché oko. Takže mám teraz v uchu naplakané… (A už viem, ako začať.) Mne sa raz podarilo kvapnúť si do oka ušné kvapky… Myslím, že mať naplakané v uchu je ten lepší prípad. Ale neviem. Vy áno. Aký je to pocit, mať naplakané v uchu?  Je to príjemnejšie, ako keď si niekto do vášho ucha vyleje dušu. A menej otravné, ako keď má niekto v ušiach finálny produkt zažívacieho traktu. Keď išlo vajce na vandrovku, vzalo so sebou raka, kačku i moriaka… Vy ste vandrovali s okom… A koho si berie oko Borisa Filana so sebou?  Občas manželku, často fotoaparát Olympus a vždy malý vankúšik pod hlavu… Mne sa páči koniec tej rozprávky o vajci. Ako jeho druhovia putovali, zažívali a užívali. A zrazu si vajce hovorí: „Všetko som už videlo, všetko som už zjedlo a vypilo. Už sa mi nechce putovať.“ A tak išli všetci domov… [caption id="attachment_34173" align="alignleft" width="300"] Boris Filan – bandeonista. Fotka z občianskeho preukazu[/caption] Tu druhú z knižky, ktorú odfotil Štefánik. Krásnu Polynézanku. Z fotiek, na ktorých som ja, mám rád fotografiu zo svojho občianskeho preukazu, kde vyzerám ako bandeonista. V knihe je množstvo úžasných fotografií z vašich ciest. Dominujú na nich ľudia. Iste sú pre vás dôležití…  Fotiť ľudí je lov, aby ste tam mali aj ich dušu. Banánového deduška alebo hrdosť čističa topánok… to sú hrozienka toho cestovného orechovníka. Pokiaľ viem, aj jedlo a pitie je pre vás dôležité… kedy a kde vám naposledy tak mimoriadne zachutilo?  Bohužiaľ vždy. Ale napríklad včera som bol v japonskej reštaurácii Sushi Plus a mal som božské maki aj čerstvé sašimi. A od mojej manželky mi chutí všetko, vstúpil do nej duch jej mamičky. Človek sa vraj nemá vracať tam, kde bol mladý a krásny… Vy ste sa vrátili… Kam? A čo to s vami „urobilo“?  V Chorvátsku som bol tridsať krát. Na Hvare po dva mesiace tri roky po sebe. Bol to môj druhý domov. A už nie je. Na vine bývajú obidvaja. Hvar… svoj vzťah k Chorvátsku v knihe charakterizujete ako stav rozchodu po veľkej láske… Čo sa stalo?  Vojna zničila všetko, vzťahy, bezstarostnosť, hrdosť. Všetci, Chorváti, Srbi aj Bosniaci sa dopustili taký strašných vecí, že je o nich ťažké aj mlčať. [caption id="attachment_34174" align="alignright" width="300"] Boris Filan na Srí Lanke[/caption] Prečo ste nechceli na ísť na dovolenku do Grécka a prečo ste napokon išli?  Mne Grécko na pobreží nevyhovuje preto, prečo ho iní milujú. Všetky rozkoše sú priveľmi ľahko dosiahnuteľné. Milujem Atény a obdivujem Grékov. Teraz sa bohatí sviniari pokúšajú dostať ich na kolená. Ale to nedokáže nikto. Banky dávno skrachujú a Gréci budú stále žiariť. Ozaj, aká bola masáž na Bali?  Takmer dokonalá, iba ten povinný suspenzor ma rezal vpredu aj vzadu. Akú hlúposť, bláznovstvo ste vyviedli na svojich posledných cestách?  Stačí, že som sa nechal nahovoriť na plavbu jachtou po Jadrane. Alebo v hotelovom komplexe v Soma Bay som zaplatil veľa peňazí za vodnú procedúru, počas ktorej ma desaťkrát takmer utopili prudkými prúdmi morskej vody. Alebo keď som si kúpil zájazd do Kláštora sv. Kataríny a deväťdesiat percent času sme strávili v nákupnom centre s alabastrom a šperkmi. O mori ste snívali odjakživa. A dávno už viete aj to, o čom sníva more. Text pesničky Janka Lehotského Veľký sen mora to dokazuje… Sny o mori sa vám splnili, aj ten o Červenom mori. Sever vás neláka?  Všade písali, že ľadovce sa už roztápajú, tak čo tam? Ale teraz, keď sa zistilo, že to bol ekologický podvod a ľadovce, naopak, pribúdajú, tak sa vyberiem do Grónska. Chcem podať ruku veľrybe. Jeden môj kamarát hovorí: Zdá sa vám, že svet je gombička? No tak ho skúste prišiť… Gombičku si prišiť viete… a čo svet? Načo, veď nám ho prišili už v kolíske. Páči sa mi, ako človek vojde do cestovky a chce, aby mu poradili kam by mal ísť. Postavia na pult glóbus a postupne idú prstom okolo sveta a… Afrika, teplo a nebezpečne. Ázia, vlhko a choroby. Amerika, koho to zaujíma? Austrália, ďaleko. V Európe som už všade bol. „Prosím vás, dáky iný glóbus nemáte?“ Kam zavediete čitateľov vo svojej ďalšej knihe? Rusko, plavba po Volge, návšteva mesta Vasjuky pri oslave jubilea šachového turnaja, ktorý organizoval Ostap Bender. Knižka sa bude volať Vodka, duša, kaviár… Mohlo oko vzniknúť náhodou? Nie, muselo sa vyvinúť z niečoho, čo sa oku iba podobalo. Načo by komu bolo polooko? Nuž, vidí polovičku zvieraťa, ktoré ho chce zožrať, tak ujde. Je na tom lepšie ako zviera, ktoré má iba štvrťoko alebo 49-percentné oko. To zožrané zviera už nikdy nebude mať mláďa, lebo je mŕtve. A na zemi je najdôležitejšie nebyť mŕtvy. Živému sa pritrafí veľa zaujímavých vecí…

    22. júna 2012 13:21
  • DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    Mnohí z vás poznajú Jána Majera – DJ z disco clubu Night, ale stretnúťsa s ním môžete na svadbách, alebo pri rôznych kultúrnych podujatiach, kde ozvučuje s kolegom Vladom Očenášom. Janči, ľudia ťa poznajú ako DJ-a, ako dlho sa venuješ tomuto remeslu? Pomaly to bude už 18 rokov. Kde si začal hrávať? Začal som hrávať v bare, v Hoteli Detva. Neskôr to bol Night club Detva. Okrem toho hrávam aj svadby, či ozvučujem rôzne podujatia. Aký štýl najradšej hrávaš? Rád hrávam dance, archív, oldies. Ako DJ si ochotný hrávať na želanie, alebo radšej hrávaš podľa svojho gusta? Som ochotný, nemám s tým problém. DJ-i často balia na diskotékach dievčatá, ako je to s tebou? Úspešnosť je vysoká, dosiaľ (smiech). Podarilo sa zbaliť mnoho báb, niektoré dali aj telefónne číslo. Si teda slobodný? Som šťastne slobodný, bez záväzkov. Čakám na tú pravú. Aké sú tvoje záľuby? Tak z tých hlavných sú to cyklistika, príroda, diskotéky. Aké je tvoje obľúbené jedlo, napoj? Jedlo zjem všetko, nemám problém, nie som vyberavý. Najradšej sa napijem z pivka. Ktorý je tvoj najobľúbenejší „lokál“? Najobľúbenejšia značka piva? Tak najradšej chodím do Skaly, potom k Otinovi do Ciglanu. Pivo? Nepotrpím si na značke, ale kvalita musí byť dobrá. Aký je tvoj typ vysnívanej ženy? Ani chudá, ani tučná, taký stred. Slovenky sú všetky pekné. Nesmie byť mimochodom dotyčná povrchná a namyslená, také nemám rád. Aký je tvoj naj sen? Ťažká otázka. Asi aby sa moji rodičia mali dobre. Ak hodnotíš dnešnú spoločnosť? Mladí sú veľmi drzí, starší ľudia sú oveľa slušnejší. Lepšie s nimi vychádzam. Okrem DJ-ingu máš aj inú prácu. Čomu sa teda venuješ? Robím pre spoločnosť, prevádzkujúcu káblovku.

    20. júna 2012 17:05
  • Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Je mladý, talentovaný, šikovný. Aj tak by sa dal zhodnotiť Hriňovčan Lukáš Šlajferčík. Viac si prečítajte v rozhovore s ním. Od kedy sa venuješ foteniu? Moje prvé pokusy o fotenie začali vznikať ešte v dobe na ZŠ (rok 2003), kedy som si kúpil prvý mobil so zabudovaným fotoaparátom. Vtedy som fotil všetko, bola to pre mňa veľká radosť a produkoval som s ním tisíce fotiek mesačne. Troška vážnejšie to začalo byť na strednej (2006), keď som so spolužiakom vymenil MP3 prehrávač za "Ultrazoomový" kompakt, ktorý mal aj manuálne režimy a pomohol mi pochopiť základné princípy digitálnej fotografie. O rok neskôr som už mal veľmi slušný stroj, avšak po pár mesiacoch ostal nevyužitý a zdalo sa, že fotenie ma už nebaví. Museli prejsť 3 roky kým mi fotenie začalo chýbať, zaobstaral som si vysnívanú zrkadlovku a fotím dodnes :) Máš obľúbené témy na fotenie? Bavia a zaujímajú ma panorámy a virtuálne prehliadky, najmä tie obrovských rozmerov, kde sa rozlíšenie výslednej snímky ráta na gigapixely. Je to dosť technicky náročné, ako fotenie tak aj spracovanie, ale ako informatik rád presedím za PC celé dni a baví ma po malých krokoch posúvať hranice svojich možností. Z tých bežnejších tém mám rád makro fotografie, prinášajú detailný pohľad na svet, aký bežne okom ani nemáme možnosť vidieť. Rád fotím aj portréty, krajinky, šport, nočné fotografie. Bavilo by ma aj fotenie divej zvery v teréne, zatiaľ na to však nemám vybavenie. Téma nie je až tak dôležitá, radosť mám vždy keď sa fotka vydarí a páči sa aj ostatným. V čom spočíva čaro dobrej fotografie? Na fotografiu sa dá vždy pozerať minimálne z dvoch pohľadov, z technického a umeleckého. Často je úspešná a uznávaná fotografia napr. nekvalitná, rozmazaná, zašumená a preexponovaná, ale  zachytáva emóciu, dej, správny okamžik a atmosféru, čo z nej robí perfektný záber. Naopak napr. portrét mravca môže patriť medzi tie najúspešnejšie, práve kvôli technickej dokonalosti, ktorá si nevyžaduje umelecké cítenie fotografa, možno len trochu šikovnosti a strašne drahé technické vybavenie. Myslím si, že najlepšie je keď má fotografia z oboch niečo, vtedy zaujme aj publikum hľadiace čisto na kvalitu, aj čisto na obsahovú stránku. Tomu, čo dokáže oceniť oba aspekty, dá fotografia najviac. Nemal si ambíciu zúčastniť sa nejakej súťaže? Osobne súťaže nemám moc v láske a nevyhľadávam ich. Pre mňa je výhrou, keď vidím, že sa ľudom moje fotografie páčia. Keď dostanem pochvalu, alebo moje fotky vystavia na verejné miesto, keď si niekto moju fotografiu zarámuje na stenu, keď si ma niekto znovu zavolá na akciu ktorú som fotil, dokonca aj keď som našiel svoje fotky bez povolenia použité na reklamné účely na jednej stránke. Plánuješ sa aj v budúcnosti profesionálne venovať foteniu? Podľa toho čo myslíš tým "profesionálne", spadám asi do skupiny začínajúcich amatérov, ale nevylučujem ani takú možnosť. Najmä čo sa týka oblasti panorám a virtuálnych prehliadok, chcel by som to dotiahnúť na profesionálnu úroveň. Fotíš pre mesto Hriňová, ale i pre discoklub Vegas, aké sú to skúsenosti? Určite sú to veľmi dobré skúsenosti, pre mesto Hriňová som fotil napr. 120. výročie jej vzniku, alebo nedávno akciu váľanie mája s FS Hriňovčan, kde prišli aj L. Latinák a M. Miezga v rámci natáčania seriálu. Za fotografie sa mi dostalo množstvo kladných ohlasov, spoznal som veľa nových ľudí, zúčastnil som sa akcií, na ktoré by som bez pozvania ani nešiel. Cením si to a posúva ma to ďalej. Vo Vegas klube som prvýkrát fotil najväčšiu akciu roka - Štefanská paráda v roku 2010, takže bola to taká skúška ohňom. Keďže tam fotím dodnes, spokojné boli asi obidve strany :) V súvislosti s fotením máš aj nejakú vtipnú príhodu? Ľudí som nie raz pobavil tým, keď som pozabudol, že mám nasadenú krytku objektívu a zistil som to až pri pozeraní do hľadáčika a čudovaní sa, prečo nie je nič vidieť. Okrem fotenia sa venuješ aj technologickým záležitostiam, napr. vizualizácia Hriňovej a okolia. Ako vznikol tento nápad a ako prebiehala jeho realizácia? Môj prvý taký mini projekt bol nafotenie miestneho kostola, ktorý obsahoval 6 pohľadov, dal som ho na internet a mal celkom úspech. Vtedy som však nemal ešte žiadnu techniku, tak som s výsledkom vôbec nebol spokojný. Medzičasom som zlepšoval techniku a zbieral nové skúsenosti fotením okolia. Keď som získal všetko potrebné, napadlo ma spraviť prehliadku Hriňovej, aby sa človek jednoducho mohol pozrieť na miesta, kde možno ešte ani nebol. Začal som s fotením z okolitých kopcov a keď sa dostavili prvé výsledky, záujem prejavilo aj samotné vedenie mesta, čo ma len viac motivovalo pokračovať. Momentálne má prehliadka 19 pohľadov, je dostupná zatiaľ na súkromnej doméne a úspešne som ju použil aj ako bakalársku prácu. Keď budem mať viacej času, určite v nej chcem pokračovať a rozšíriť ju na poriadnu databázu 360° pohľadov okolitej prírody, ale aj centra mesta, kultúrnych pamiatok a podnikov... Kde študuješ, aké sú tvoje záľuby? Študujem aplikovanú informatiku na FPV, UMB v Banskej Bystrici, kde momentálne končím tretí ročník. Najsilnejšia, od malička pretrvávajúca záľuba sú počítače a technológie všeobecne. Medzi kandidátov na obľúbenú činnosť na PC patria úprava a retuš fotografií, 2D grafika a 3D CAD systémy, úprava a strih videa, tvorba webových stránok, atď. Zo športov je u mňa favoritom cyklistika, niečo medzi štýlmi Street, XC a DH. V prípade záujmu, vieš fotiť aj na objednávku? Fotím skoro vždy keď ma o to niekto požiada, no nerobím to nijak komerčne. Nemám ani toľko voľného času, aby som začal fotiť nejak vo veľkom.

    14. júna 2012 20:25
  • Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel, známy český sexuológ a popularizátor sexuológie, tiež moderátor, spisovateľ a človek so zmyslom pre humor. Jeho návštevu Banskej Bystrice sme využili na príjemný rozhovor, v ktorom sme sa neváhali opýtať ani na jeho súkromný a intímny život... Narodili ste sa počas vojny. Tým, samozrejme, nemienime pripomínať váš vek. Skôr by nás zaujímalo, či ste sa, s odstupom času, zamýšľali aj nad tým, či deti narodené do vojny to majú v živote ťažšie. Když válka skončila, bylo mi pět let. Jako dítě pamatuji potravinové lístky a občasný nedostatek. Jediným následkem je moje celoživotní potravinová nezdrženlivost, žravost… Se střídavým úspěchem bojuji s obezitou. Na čo z tých čias si spomínate? Bolo to vlastne vaše detstvo… Velice podrobně jsem to popsal ve své knize Rozpomínání, která vyšla nedávno v nakladatelství XYZ. Dětství je věnována celá první třetina knihy. Vzpomínám třeba na své ministrování v kostele a na tehdejší latinskou liturgii. Dodnes umím zpaměti celou latinskou katolickou mši svatou. To už neumí ani mnohý dnešní kněz… Vaša prvá láska? Bylo to v první třídě, jmenovala se Alexandra, říkali jí Saša a hráli jsme si společně na pískovišti u nás v zahradě. Prvý bozk? Tamtéž, asi v šesti letech, ale moc jsme to neuměli. Prvý sex? Pokud sexem rozumíte onanii, tak asi ve třinácti, pokud soulož, tak o pět let později. Prvé milovanie? Slovo „milování“ pro mne nemá jasnou definici. Pokud myslíte „zamilovanost“, tak ta se u většiny lidí, mne nevyjímaje, dostavuje v pubertě.  Pokud tím myslíte pohlavní styk, tak viz výše. Prvá nevera? Stejně jako je možno hřešit třeba myšlenkou, slovem i skutkem, tak stejně je to s nevěrou. Té nevinné dětské lásce Alexandře v šesti letech jsem byl nevěrný hned v další třídě obecné školy. Jmenovala se Hanička a psali jsme si zamilované dopisy ve vyučování.   Posledná nevera? Na tu ještě pořád čekám. Možná už marně. Vždy ste chceli byť lekárom, konkrétne gynekológom? Prečo? Protože mne to baví a je to zajímavá práce. Nejaký čas ste pôsobili ako kúpeľný lekár… to znie pekne. Tak starosvetsky. Ako sa vám pracovalo v kúpeľoch Františkove Lázně? Lázeňského lékaře jsem bral v důsledku bytové krize. Pro gynekologa je to práce méně zajímavá, odpadá operativa a porodnictví. Naštěstí to trvalo jenom tři a půl roku. V podrobnostech odkazuji znovu na svou knihu vzpomínek. Sex a milovanie - to nie je len „zábava“, potešenie, ale často aj problémy. Veľa problémov. Pohlavné choroby, zneužívanie a ďalšie násilné činy… Nebezpečí spojená s pohlavním životem bohužel člověka trvale provázejí od dávnověku. V průběhu vývoje společnosti však na sebe často berou jinou podobu. Úkolem sexuální výchovy je na tato nebezpečí upozorňovat a učit lidi správné prevenci. Umenie milovať napísal Ovídius, Fromm a aj vy. V čom podľa vás spočíva umenie milovať? Na rozdíl od ostatních vyšších živočichů předpokládá lidská sexualita opravdu jakési učení a zdokonalování. Hlavním poselstvím je pak úsilí o partnerskou toleranci a vycházení si vstříc. Nikomu neubližovat a nebudit veřejné pohoršení. Tyto normativy se osvědčují v neměnné formě už po tisíciletí. Mé rady se tedy nebudou příliš lišit od Ovidia a Fromma. Keď už sme pri knižkách, vyšla vám aj Antikoncepčná kuchárka. Máte zaručený antikoncepčný recept? Stejně jako nic na světě není stoprocentní (kromě smrti), nemůže existovat ani stoprocentně bezpečná a zaručená antikoncepce. Jsou pouze metody více a méně spolehlivé a bezpečné. Červené uši je názov vášho úspešného rozhlasového programu. Stáva sa vám, že sa červenáte, ako sa hovorí, až za ušami? Po čtyřicetipěti letech praxe se už nečervenám. Aký je rozdiel medzi sexom, cirkvou a politikou? (Sex, cirkev a politika, je názov knihy, pozn. aut.). Zatímco „sex“ je stále stejný, politika a církve se mění. To bude asi ten zásadní rozdíl. Chceli ste niekedy byť ženou? V mládí mne to občas napadlo. Zejména jsem chtěl být hezkou ženou. Bláhově jsem se domníval, že ty hezké ženy to mají na světě pohodlnější a lepší. Dnes už si to nemyslím a jsem rád mužem, přesněji řečeno starcem. Čo vám na mužoch prekáža? Obecně vůbec nic. Na hloupých mužích mi překáží hloupost, nejhorší je, když je spojená se sebevědomím, u lakomých mi překáží lakomství a u fanatiků jejich fanatismus a nedostatek sebereflexe. Ak ste čakali túto otázku aj so zameraním na ženy, nedočkáte sa. Ženy sú predsa dokonalé! Mýlíte se, i ženy mohou být hloupé, nezdravě sebevědomé, lakomé a fanatické. Máte však pravdu v tom, že těch dokonalých žen je více než dokonalých mužů. Rozesmála mne snaha Českých drah zřizovat samostatné vlakové oddíly pro ženy. Zavání to trochu islamizací.

    08. mája 2012 20:02
  • Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Obyvateľov Korytárok berie ako svoju rodinu. Snaží sa ich počúvať, pomáhať im s problémamia zvyšovať úroveň ich života. Aj o tom sme sa porozprávali so starostom Korytárok Ľubomírom Strakom. Ako dlho pôsobíte v komunálnej politike? Bude to už 15 rokov. Predtým som pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol som zástupcom starostu v minulom období a od roku 2010 som starostom. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou vo vašej obci? Údaje, ktoré máme, hovoria o 14 % nezamestnaných, čo robí konkrétne 78 ľudí. Avšak ako starosta malej obce, kde sa každý s každým pozná, viem, že minimálne 30 ľudí robí načierno, čím je vlastne umelo navýšená nezamestnanosť v obci. Chyba je ale na strane štátu, ktorý poskytuje dávky, ale nekontroluje vôbec ich prijímateľov. Osobne som z tohto stavu dosť smutný. Dlhodobo nezamestnaných využívame aspoň na aktivačné práce. Títo ľudia potom majú aspoň ako také pracovné návyky. Korytárky sú známe ako kultúrna obec, organizujete dva známe festivaly. Je v tejto oblasti niečo nové? Novinky ani nie sú. Máte pravdu, organizujeme dva pomerne známe festivaly v širšom okolí – Celoslovenskú prehliadku fujerášov a prehliadku heligonkárov. Pri zrode fujerášov som stál spoločne s Romanom Malatincom a pánom Očovanom. Aké investičné plány má obec? Zámer, ktorý prešiel posledným obecným zastupiteľstvom, je výstavba domov, konkrétne dvojdomov. Chceme ísť touto cestou, nie cestou bytoviek, pretože tie nezapadajú do tunajšej architektúry, resp. urbanistickej štúdie. Pokiaľ pôjde všetko, ako má, výstavba začne na jeseň a v lete budúceho roku by sme chceli domy odovzdávať. V poslednom období sa do Korytárok prisťahovalo dosť mladých rodín. V podstate čo do pôrodnosti, úmrtnosti a prisťahovalectva do obce sme stále v pomere 1:1:1. Počet obyvateľov kolíše okolo 990. Radi by sme prekročili magickú tisícku. Snažíme sa byť nápomocní mladým rodinám pri stavebných povoleniach či pri výkupe pozemkov. Aký najpálčivejší problém ťaží Korytárky? Najväčším problémom obcí je infraštruktúra, hlavne cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Korytárky majú dve odľahlejšie časti – Zlatno a Mláky/Ivanišovo. Tu sa vynára ďalší problém, ktorým sú majetko-právne vzťahy. Nemôžeme investovať, pokiaľ obec nemá pozemok, na ktorom je komunikácia, vo vlastníctve, resp. v dlhodobom prenájme. Pozitívom je, že minuloročný rozpočet vykazoval malý prebytok, tak sme sa rozhodli peniaze využiť na navýšenie prostriedkov pre údržbu miestnych komunikácií. Dotkli sa obce Korytárky regulácie spojov SAD Zvolen? Zatiaľ nie, nepocítili sme to. Obec však prispieva sumou 119 eur mesačne na nerentabilný spoj do časti Ivanišovo. Je to síce ekonomicky nevýhodné, ale aj tam žijú naši občania a potrebujeme sa o nich postarať. Obec Korytárky je úspešná aj v získavaní grantov. Máte nejaký nový projekt? Áno máme, cez Ministerstvo životného prostredia SR sme získali prostriedky na vybudovanie zberného dvora. Obec síce separuje, ale v rámci projektu bude priamo v obci vybudovaný zberný dvor na plasty, atď. Navyše dostaneme prostriedky aj na techniku pre zvoz odpadu. Ako ste vysporiadaní s komunálnym odpadom všeobecne? Odvoz komunálneho odpadu je dvakrát do mesiaca, každý druhý piatok. Jeden utorok sa odváža separovaný odpad. Službu nám zabezpečujú Technické služby mesta Detva. Rokovali sme aj s firmou Marius Pedersen, ale ich ponuka sa ukázala ako nevýhodná. V súčasnosti stojí odvoz na jedného obyvateľa 18/19 eur. Občania platia len 13 eur, zvyšok dotujeme z rozpočtu obce. Je to síce veľká záťaž, ale ísť cestou zvyšovania daní veľmi nechceme. Aké podmienky má v obci mládež? Myslel som si, že s mládežou bude väčší problém. Akási klubová činnosť je dnes už prežitkom minulého režimu, snažíme sa teda mladým vytvoriť lepšie podmienky. Veľmi milo ma prekvapili nedávno, keď obec ohrozoval požiar z vypaľovania trávy a na výzvu obecného rozhlasu zareagovalo cca 60-70 mladých ľudí. Doteraz všetci vraveli, že mladí sú vandali, zlodeji a neviem čo ešte. Ale práve tí „grázlici“ boli prví, ktorí prišli ochotne pomôcť. Ostali až do konca, kým nebol požiar úplne uhasený. Všetci sme boli mokrí a čierni od dymu. Navyše sa mladých musím zastať aj tým, že v obci nemáme žiadne náznaky vandalizmu. Nové zástavky sú bez poškodenia, čo v iných obciach alebo mestách nevidieť. Takisto aj častý jav ako sú rozsypané smetné koše u nás nenájdete. Som teda za otvorený postoj a dialóg s tunajšími mladými ľuďmi. Viem im vždy v rámci možností vyjsť v ústrety. Pristavme sa pri vás. Aké záľuby má starosta Korytárok? Pri práci mám na ne veľmi málo času, avšak rekreačne si zahrám volejbal. Mám veľmi rád ničnerobenie. V kľude relaxovať a oddychovať v nedeľu. Navyše milujem more. Behom aktívneho pracovného života som mal možnosť navštíviť 19 destinácií. Ako by ste charakterizovali typického Korytárčana? Sme jedna veľká rodina. Keď treba spolu držať, vieme byť mimoriadne súdržní, ale keď sa treba pohádať, vieme aj to. Je to ako v rodine.

    23. apríla 2012 18:15
  • Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Mgr. Stanislav Horník, 36 rokov, primátor Mesta Hriňová, pôvodným povolaním učiteľ, ženatý, 2 deti. Ako by ste zhodnotili rok vo funkcii primátora? Rád konštatujem, že hneď od prvých dní môjho mandátu sme začali na mestskom úrade a v MsZ napĺňať zámery, ktoré boli súčasťou môjho volebného programu. Podpora, ktorej sa mi dostalo od občanov mesta je pre mňa vážnym záväzkom. Štyri roky v pozícii prednostu MsÚ sú pre mňa skúsenosťou na nezaplatenie. Aj vďaka tomu sa práca nezastavila a plynule sme vstúpili do nového obdobia. Akými konkrétnymi krokmi ste začali plniť svoj mandát? Odovzdaním kancelárie prvého kontaktu vo vestibule MsÚ sme priblížili výkon samosprávy občanom, uľahčili život seniorom a hendikepovaným. V mesiaci máj sme začali implementovať projekt na výstavbu turistického informačného centra. V týchto dňoch začíname s realizáciou priestorového informačného systému. Obidva projekty realizujeme vďaka prístupu Leader v rámci MAS Podpoľanie. V letnom období sme sa pustili do rekonštrukcie siete miestnych komunikácií. Schválením programového rozpočtu mesta v MsZ sme naštartovali novú etapu podpory  spoločenských organizácií, záujmových a občianskych združení, folklórnych súborov a športových klubov. Na platforme „Podnikateľského fóra“ sme načali intenzívnejšiu spoluprácu s podnikateľmi a významnými zamestnávateľmi v meste. Dôvod na úsmev mám aj vďaka podporeným žiadostiam o NFP v prípade programu Ministerstva vnútra SR na prevenciu kriminality, kde sme získali grant na vybudovanie monitorovacieho kamerového systému. So žiadosťami na podporu 5. ročníka Medzinárodného festivalu ľudových hudieb „Muziky pod Poľanou“ sme uspeli hneď trikrát: na Ministerstve kultúry SR, BBSK aj na Vyšehradskom fonde. Aj vďaka tomu tento rok rozširujeme festivalové dianie o „Gazdovanie na Hriňovských lazoch“. Takisto môžeme rátať s nenávratným finančným príspevkom z rezervy predsedníčky vlády SR, p. Ivety Radičovej, ktorý použijeme na zateplenie objektu Základnej umeleckej školy v Hriňovej. Rok však ešte nekončí, preto očakávam, že budeme rovnako úspešní aj pri ostatných projektoch, do ktorých sme vložili svoje úsilie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora Hriňovej? Priznám sa, že po skončení vysokej školy som vôbec neplánoval, že zostanem na Slovensku. Už počas štúdia ma lákali cudzie kraje, dosť som cestoval.Po parlamentných voľbách v roku 1998 som mal ako jeden z prvých absolventov možnosť vycestovať v rámci projektu Európskej únie. Nastúpil som ako učiteľ na ZŠ v Hriňovej, robil som prácu, ktorú som mal rád. V roku 2002 som prvýkrát kandidoval za poslanca MsZ, už vtedy som pracoval na volebnom programe. V roku 2006 som bol zvolený za poslanca MsZ, nastúpil som však ako prednosta MsÚ.. Pred voľbami do VÚC v roku 2009 som avizoval, že v prípade povzbudivého výsledku sa budem uchádzať o post primátora mesta. A tak som do toho išiel. Ale bez podpory rodiny by to nebolo také jednoduché. V civilnom povolaní ste bol učiteľ, aké je to byť muž/učiteľ a učiť dnešných mladých ľudí? Učiteľ má nesmierne šťastie, že môže pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sa väčšinou ešte len chystajú popísať najdôležitejšie stránky svojho života. Predtým ich však potrebuje naučiť byť osobnosťami, mať otvorené oči a jasnú myseľ. Táto práca je poslaním. Jasné, že generácia dnešných mladých ľudí je dnes úplne niekde inde ako generácia našich otcov alebo tá naša. Najdôležitejšie pre učiteľa je vedieť sa mladým ľuďom priblížiť, vžiť sa do ich potrieb, obetovať im svoj voľný čas. Tu nepomôžu akademické poučky. Žiaci to vedia učiteľovi vždy v dobrom vrátiť a poznať to aj na výsledkoch... vtedy učiteľa jeho práca napĺňa. V čom Vás napĺňa Hriňová najväčšou hrdosťou? Pomerne ľahká odpoveď, lebo asi niet Hriňovčana, ktorý by nevyzdvihol nádherné prostredie, úpätie Poľany s rázovitým roztrateným osídlením, Hriňovskými lazmi, krásnou prírodou a veľkým potenciálom, ktorý sa tu ukrýva. Som hrdý na ľudí, ktorí si ctia a rozvíjajú tradície našich predkov a tých, ktorí šíria dobré meno Hriňovej. Naopak, najviac energie ma stojí riešenie nezmyselných susedských sporov. Deje sa tak v prípade, keď ľudia vnímajú realitu okolo seba striktne egocentricky. Aké investičné plány má Mesto Hriňová? Na najbližšie obdobie máme rozpracovanú prípravu projektovej dokumentácie na výstavbu nájomného bytového domu na sídlisku Bystrô. Ak všetko pôjde podľa našich predstáv, zameriame sa na prípravu dokumentácie pre ďalšie nájomné byty v lokalite Murínka, kde máme zámer vystavať novú obytnú štvrť. Po schválení územnoplánovacej dokumentácie bude nutné pripraviť plán zóny a pripraviť v tejto lokalite inžinierske siete pre IBV. Naším cieľom je stabilizovať počet obyvateľov mesta. Na najbližšom mestskom zastupiteľstve predložíme poslaneckému zboru a občanom mesta ideový návrh - štúdiu rekonštrukcie mestského kúpaliska v jednoduchšej a efektívnejšej podobe prírodného kúpaliska. Efektívnejšia varianta počíta s využitím vlastných prostriedkov pri samotnej výstavbe. Nemáme „veľké oči“, neočakávame, že by sme mohli niekedy „oprášiť“ pôvodný predimenzovaný projekt rekonštrukcie, ktorý zapadá prachom. Toto je jedna z posledných šancí, ako zachrániť pekný areál pre šport a relax. Ešte v tomto roku plánujeme na Ministerstve životného prostredia SR podať žiadosť na výstavbu Zberného dvora v Hornej Hriňovej. Očakávame implementáciu troch veľkých stavieb ako sú: Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Hriňová, Revitalizácia centrálnej mestskej zóny Hriňová a Rekultivácia skládky triedeného komunálneho odpadu Hriňová - Fangová. Najmä tieto projekty budú v najbližších rokoch zamestnávať administratívu mesta. Do zimy chceme zatepliť objekt ZUŠ Hriňová a čiastočne tepelne ochrániť objekt MŠ J. Kráľa. Pokračujeme s dostavbou hospodárskej budovy na stredisku služieb v Hornej Hriňovej. Prevezmeme rozpracovanú dokumentáciu k výstavbe chodníkov v lokalite Starého sídliska. Ešte v tomto roku musíme implementovať projekt monitorovacieho kamerového systému. Z dlhodobého hľadiska budeme postupne pripravovať projektovú dokumentáciu k budovaniu kanalizačných zberačov v lokalitách Paprčkovci, Jarabová, no najmä kanalizačného zberača z Hornej Hriňovej, ktorý by riešil aj odkanalizovanie priemyselného areálu do ČOV v Hriňovej. Veľmi nás teší, že BBSK a Banskobystrická regionálna správa ciest v pomerne rýchlom tempe realizuje rekonštrukciu dvoch štátnych ciest II. triedy a kruhového objazdu v Hriňovej. Na túto rekonštrukciu chceme nadviazať systematickou rekonštrukciou a opravami miestnych komunikácií. Je vypracovaný dlhodobý harmonogram, ktorý je pasportom a súčasne auditom potrieb na najbližšie 4 roky. Naďalej sa chceme venovať aktivitám na podporu rozvoja cestovného ruchu, rozvíjať myšlienku budovania cyklochodníkov. V sociálnej oblasti uvažujeme o výstavbe vlastného zariadenia sociálnych služieb. Aké sú Vaše záľuby? K mojím záľubám patrí šport – hlavne kolektívne športy. Priznávam, že v poslednom období mi nezostáva veľa času. Potom najmä cestovanie,  jazyky a rodina. Ako hodnotíte prínos spravodajského portálu DTonline pre Podpoľanie? Čítanosť portálu naznačuje, že ste sa veľmi dobre rozbehli. Portál je pružný, ponúkate široký záber aktuálnych informácií z Podpoľania, prostredie je pre čitateľa zaujímavé. Ja len želám veľa úspechov!  

    18. marca 2012 13:13
  • Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Na pôdu gymnázia od nového školského roku nastúpil na funkciu riaditeľa Mgr. Pavel Lalík. Muž, ktorý v školstve funguje už desiatky rokov a s koordináciou školy už má svoje skúsenosti. Je zástancom inovácií a tolerancie. Presadzuje komunikáciu medzi ľuďmi, ktorá je podľa jeho slov v tejto dobe nedostatočná. Predstavujeme Vám nového riaditeľa Gymnázia v Detve. Čo nám prezradil? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Aké myšlienky Vám putovali hlavou, keď ste sa dozvedeli, že ste sa stali novým riaditeľom detvianskeho gymnázia? Tešili ste sa? Ťažko povedať, či tešil, skôr by som to charakterizoval ako zmiešané pocity. Na jednej strane je to radosť, ktorá človeka poteší, na druhej strane si to vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti, pretože sa na tomto gymnáziu nachádzajú mladí ľudia, s ktorými treba pracovať. A svet mladých je trošku iný. Ale rád by som bol, keby som im mohol odovzdať skúsenosti. Akými profesijnými pozíciami ste prešli, pokiaľ ste pracovali v školstve? V školstve som pracoval takmer celý svoj pracovný život. Od učiteľa na ZŠ cez riaditeľa, až som zastával funkciu vedúceho odboru školstva, mládeže a kultúry OÚ Detva, ktorý mal na starosti viac ako 30 školských zariadení s takmer 500 zamestnancov. S riaditeľmi sme riešili  okrem pedagogických činností hlavne ekonomické záležitosti a im zostávalo viac času venovať sa žiakom. Študovali ste na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Aká bola Vaša aprobácia? Moja aprobácia bola matematika, branná výchova a etická výchova. Matematika? Bavila Vás? Nepotreboval som sa doma učiť. Ale nemyslite si, že som Einstein. Mám obyčajnú pamäť. Sem-tam som však v matematike pomáhal kamarátom a svojej sestre. Akým riaditeľom by ste chceli byť, respektíve, akým by mal byť ideálny riaditeľ? Slovo riaditeľ je príliš tvrdé slovo. Myslím, že táto funkcia by sa mala nazývať skôr koordinátor alebo facilitátor, ktorý túto činnosť koordinuje. Treba si uvedomiť svoju rolu. Učiteľ je dostatočne kvalifikovaný pedagóg, chce vzdelávať a pripravovať študentov do života. Študent chce štyri roky stráviť a získať vedomosti, chce sa vzdelávať a na gymnáziu je najvyšší predpoklad, že bude mať záujem o štúdium a jeho osobný rast. Ale aj tak život je najlepším učiteľom. Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve? Ako som už spomínal, v školstve pracujem celý život. Učiteľov by som klasifikoval ako holubičí národ. Vyplýva to zrejme z toho, že majú veľa práce s výchovno-vzdelávacou prácou a na politikárčenie nemajú ani čas, ani chuť. Každý politik Vám povie, že sú nedocenení. A takisto každé štyri roky sa objavuje z úst politikov, že sa súčasná situácia v školstve zlepší, a to platí na štátnej aj regionálnej úrovni. A čo sa stane po volebnom období? Nič. Jednoducho využijú učiteľov, ale potom sa už nestarajú. Je to hrozné zistenie. Keď som robil na mestskom úrade tak som videl ako nik neváhal dať do nejakej inej oblasti 1 000 000 Sk, hlavne v oblasti stavebníctva. Ale pri školstve? Každých 100 Sk sa niekoľkokrát obzeralo v rukách, kým sa použilo. Akú máte mienku na súčasný stav školy, ktorý Vám odovzdala predchádzajúca pani riaditeľka? Som spokojný, gymnázium je naozaj v dobrom stave. Aký by mal byť učiteľ? V prvom rade presadzujem progresivitu. Viac ocením učiteľa, ktorý si vyberie progresívny štýl ako učiteľa, ktorý 30 rokov nič nezmení. Stále treba nové prístupy a hlavne komunikáciu. Čo by mohli od Vás očakávať študenti v rámci školy? Nejaké inovácie? Určite sa dokončia projekty, ktoré sú už momentálne rozbehnuté. Treba modernizáciu ako exteriéru, tak aj interiéru. A budeme pokračovať aj v rekonštrukcii výmeny okien, to si však vyžaduje rokovanie z VÚC, aby našej škole pomohli. A tiež sa plánuje urobiť fasáda. Je tu pekné prostredie, ale vidno tu už roky. V priebehu 1 – 2 rokov sa pokúsime dokončiť okná a fasádu a taktiež zrenovovať strechu. Čo by ste odkázali svojim študentom? Vo mne odjakživa rezonuje slovo TOLERANCIA. Nie tolerovať chyby, ale tolerovať názory. Chýba nám to. Ľudia prestali komunikovať a tolerovať sa. Každý názor je nejaký, lebo človek je s ním stotožnený. A z konverzácie treba vybrať najlepšie riešenia. Navzájom sa tolerovať, žiak – učiteľ, učiteľ – učiteľ, žiak – žiak. Neodsúdiť človeka za to, že má iný názor. Za to nie je ešte človek zlý. 9 naj... Kniha – Hlava 22 Film a seriál – MASH Hudba – od ľudoviek až po modernú. Nemám vyhradený štýl Osobnosť –nemám špeciálnu osobnosť. Človek môže od každého niečo odkukať a naučiť sa. Záľuby – šport, nielen papučový. Radšej mám kolektívny, ale niekedy som aj behával. Potrebujem mať súpera pred sebou, a preto mi vyhovujú kolektívne športy – futbal, tenis, volejbal. Organizoval som Učiteľskú ligu. Motto – Nič nie je nemožné. Jedlo – všetko. Nie je ani jedno jedlo, ktoré by som nezjedol. Ročné obdobie – radšej zima. V lete nech svieti slnko a v zime nech padá sneh. Nech je všetko tak, ako má byť. Prázdninová destinácia – Štúrovo. Za posledných 25 rokov som tam bol 20 – krát.

    18. marca 2012 13:11
  • Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    [caption id="attachment_27319" align="alignright" width="300" caption="Štefan Kordoš na Veľkom Rozsutci v Malej Fatre"][/caption] Počas štúdia na Fakulte Riadenia a informatiky pôsobil v Žilinskom fotoklube Gama a neskôr v Banskobystrickom fotoklube. Stal sa členom združenia lightharmony.com, kde má svoju fotogalériu. Napriek tomu, že pracuje s informačnými technológiami, fotografii sa stále venuje. Najnovšie aj filmovaniu a nahrávaniu zvukov prírody, pričom pracuje aj na svojom prvom CD. Štefan Kordoš. Ste autorom fotografií hriňovského kalendára na roky 2012-2013. Ako prebiehala jeho tvorba? Oslovili vás alebo ste svoje fotografie ponúkli sám? Na začiatku spolupráce bola fotosúťaž vyhlásená Mestským úradom Hriňová na tému Krajina v okolí Hriňovej. Keďže Hriňová sa mi veľmi páči už od prvého momentu, keď sme sa tam 1. mája 2004 prvýkrát vybrali, chodil som tam každý rok na jar a na jeseň. Vtedy sú najlepšie podmienky na fotografovanie, hlavne kvôli nádherným farbám čerešieň, ktoré sú na jar biele a na jeseň červeno-žlté. V súťaži som vyhral druhé miesto a na nasledujúci rok zasa. Moje fotografie oslovili ľudí na mestskom úrade a nakoniec mi ponúkli, či nechcem urobiť výstavu v priestoroch MsÚ. Samozrejme, že som súhlasil, som rád, že moje fotografie môžu obdivovať aj iní a neostanú len v šuflíku. V kalendári dominujú fotografie roztrúsených domčekov, typických terasovitých polí, našich lazov. Bolo určené, že tu má prevládať príroda alebo ste právu tú považovali za charakteristickú pre naše mesto? Za charakteristický rys hriňovskej krajiny považujem predovšetkým terasovité políčka, ktoré sú v takej úžasnej miere zachované ako nikde inde na Slovensku. Veľa námetov čerpám zo starých čierno-bielych kníh, ktoré som zdedil po strýkovi. Takéto políčka sú ešte na Ostruni v Zamagurí a v Liptovskej Tepličke, avšak už nie sú obrábané v takej miere ako na Hriňovej. Myslíte si, že by výstavba, centrum mesta a rušné ulice mohli na záberoch vyzerať rovnako pôsobivo? Určite nie v každom meste! Páčia sa mi len starobylé centrá miest ako stovežatá Praha, Budapešť, Levoča, Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. Keď ich fotografujem, snažím sa vyhnúť elektrickému vedeniu, moderným budovám. Toto je ale problém aj na Hriňovej, škoda, že keď sa voľakedy dávno zavádzala elektrina, nemysleli na to, ako stĺpy zohyzdia túto inak krásnu krajinu. Má fotografovanie krajiniek určité špecifiká? Mnohí z nás si totiž až pri prezeraní vašich diel uvedomia, aké čaro vyžaruje z prírody, ktorú máme na pár krokov od našich domov... Fotografovanie krajiny je veľmi náročné, pokiaľ chcete, aby fotografie vyzerali výnimočne. Musí byť výborná viditeľnosť, lebo väčšina fotografií je robená veľkým teleobjektívom. Fototechnika je veľmi drahá, ťažká na prenášanie  a náročná na údržbu. Aby fotografie vyzerali dobre, treba prísť skoro ráno, keď krajinu osvetlia prvé slnečné lúče alebo čakať na západ slnka. Čo všetko ste už pre Hriňovú fotili? Fotografie na výstavu, do kalendára a spomínanej knižky. Ako ľudia a vaši blízki reagujú na vašu tvorbu? Ľudia sú väčšinou nadšení, hlavne veľkoformátové výtlačky vyzerajú veľmi pôsobivo. Fotografovanie si však vyžaduje veľa času na úkor rodiny. Nachádza sa na Podpoľaní miesto, kde sa stále rád vraciate? Na južnom Podpoľaní je to Javorinka nad Hriňovou, odkiaľ sú najkrajšie pohľady na Hriňovú. Na severnom je to  Povrazník, rovno pred Nízkymi Tatrami, čo ho predurčuje pre úžasné fotografie s kvitnúcimi čerešňami a zasneženým hrebeňom Nízkych Tatier: Beriete si na každú prechádzku po lazoch fotoaparát alebo len vtedy, keď si vyslovene poviete "idem fotiť"? Fotoaparát beriem vždy, pretože i keď nie sú dobré podmienky na fotenie, aspoň si zdokumentujem nové miesta. Aký vzťah máte k našej prírode? Dokáže vás nabiť energiou či motivovať k práci? Určite, prechádzky prírodou mám veľmi rád. Na stránke www.lightharmony.com v mojej galérii môžete vidieť fotografie z Tatier, Fatier a aj iných pohorí. Keďže pracujem s počítačmi, prechádzka v prírode je príjemným relaxom. Veľmi rád chodím do lesov. Fascinuje ma, že na Slovensku sa zachovali pralesy. Bol som sa pozrieť v pralese Stužica, ktorý leží na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Fotografoval som tak do našej prvej knihy „15 pokladov Slovenska“ vydanej v rámci LH. V tomto roku vám vyšla aj útla knižka fotografií s rovnakou tematikou hriňovských lazov. Ako vznikol tento nápad? Keď pán  Jozef Poliak z TASR videl výstavu mojich fotografií na MsÚ Hriňová, bol rozhodnutý ma osloviť, že by bolo skvelé, keby sme takúto knižku vydali. Súhlasil som, je to výborný nápad, knižka sa vmestí do vrecka a obsahuje aj mapu a je tak možné vziať si ju do terénu a obdivovať tak krásu hriňovskej krajiny. I keď veľmi rád by som vydal aj knihu väčšieho formátu, kde by najkrajšie fotografie vynikli viac. Bolo náročné vybrať do nej konkrétne fotografie? Vyberalo sa z väčšieho množstva vzhľadom k lokalite, aby z každej niečo bolo. Z niektorých miest som mal viacej fotografií, z iných zasa menej. Keď ale uvážime, že najkrajšie svetlo je len pri východe a západe slnka a zároveň je Hriňová najkrajšia na jar a jeseň, ostáva na fotografovanie pár dní v roku, každý rok však nie sú  dobré podmienky. Tohtoročná jeseň  vyzerá zle, mám dojem, že z leta prišla rovno zima a zelené listy mrznú a opadávajú skôr, než sa stihli vyfarbiť. Máte aj nejakú obľúbenú, s ktorou sa vám spájajú príjemné spomienky alebo ktorá sa vám jednoducho páči? Áno, tá ktorá je na obale knižky, kvôli krásnym jesenným farbám a kompozícii hriňovských políčok. Vnímate fotografovanie ako vašu prácu alebo záľubu? Je to predovšetkým záľuba  a relax. Nechcel by som  fotografovať v interiéroch, prípadne ľudí, pretože ma to veľmi unavuje. Ale naopak, bol by som veľmi rád, keby sa na Slovensku dalo žiť z fotografovania krajiny, avšak na to je Slovensko príliš malá krajina a Slováci sú na ňu zrejme málo hrdí, pretože málokto je u nás ochotný dobre zaplatiť za fotografické dielo. Máte ako fotograf nesplnený sen? Aký autorský záber by ste chceli mať vo svojom albume? Chcel by som niekedy ráno zažiť na Hriňovej takú inverziu, že by políčka spolovice trčali z hmly a do toho by zasvietilo vychádzajúce slnko. Problém je, že bývam na druhej strane Poľany a vystihnúť takéto podmienky, to chce veľkú dávku šťastia.

    18. marca 2012 13:08
  • Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    O tom, čo je nové a čo sa v Detve chystá v oblasti kultúry, športu, investícií, či zdravotníctva sme sa porozprávali s viceprimátorom mesta Jánom Šiandorom. Mesto sa už dávno snaží zrekonštruovať Dom kultúry. Ako sa situácia vyvíja?  Náš stánok kultúry je v katastrofálnom stave a prioritou súčasného vedenia mesta je dať ho do poriadku. Mesto si musí zobrať úver, avšak musíme počkať ešte pár dní na rozhodnutie začatia rekonštrukcie, pretože samosprávy, teda aj mesto Detva, majú veľký problém s výpadkom podielových daní. V týchto dňoch nás čaká aj výberové konanie na riaditeľa Kultúrneho centra. Čo očakávate od víťaza? Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti: Roman Malatinec, Jozef Kulišiak, Ľubomír Ostrihoň a Tomáš Kulišiak. Posledný bol vyradený, pre nesplnenie podmienok. Od „víťaza“ očakávame, že zefektívni, spružní a programovo obohatí činnosť Kultúrneho centra. V oblasti zdravotníctva došlo k veľkej investícii. Aká budúcnosť čaká našu polikliniku? Máte pravdu. Odkúpenie polikliniky od BB SK bolo veľkou investíciou vo výške 200 tisíc eur. Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná a zabezpečená v meste Detva. Avšak využitie polikliniky je dnes dosť nedostačujúce. Je to dočasné. Dnes sú tam doktori, služby, ale i prázdne priestory. Rokujeme s doktormi a od mnohých vieme, že sa chcú vrátiť. V zlom stave sa nachádza aj LDCH... Áno, je to tak, je však potrebná investícia. Sme však limitovaní finančnými prostriedkami. Momentálne sa plánuje investícia do kúrenia v objekte, ktoré zníži náklady a odstráni súčasný havarijný stav. Od 1. januára 2012 je hokejový štadión v správe mesta. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Dovolím si tvrdiť, že je o 100% lepší. Objekt je v správe Technických služieb. Vôbec sa nenaplnili obavy z úpadku hokeja, práve naopak. Financie sú oveľa transparentnejšie využívané. Navyše mesto dáva ročne na energie štadióna nemalú čiastku, 50 tisíc eur. Po prebratí štadióna sme zistili, že na štadióne v roku 2011 bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, kde boli zistené vážne nedostatky, t.j. 38 závad, vrátane neplatných revízií. Preto nás čaká dosť veľká investícia aj v tomto smere, minimálne 15 tisíc EUR. Čo si myslíte o fungovaní Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu od posledných volieb? MsZ hodnotím v dvoch rovinách. Dochádzka je veľmi dobrá, avšak kultúra rokovania je oveľa horšia. Opozičná skupina je často populistická a nemá absolútny záujem na spolupráci. Mestský úrad prešiel už pár personálnymi zmenami, navyše nás čaká aj zlučovanie niektorých oddelení. Štyri až päť pracovníkov bude prepustených. Ako vidíte voľby 2012 z pohľadu mesta? Pokiaľ nebudú jasné výsledky, resp. nová koalícia, je ťažko hodnotiť a prognózovať. V prvom rade musí nová vláda dať do poriadku verejné financie. Aké investície ešte Detvu čakajú? Čaká nás dostavba Námestia SNP, dokončí sa rekonštrukcia osvetlenia, plánuje sa rekonštrukcia niektorých komunikácií – chodníkov atď. Avšak sme veľmi limitovaní nedostatkom financií. Mesto je v tzv. úspornom režime. Keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo zvýšenie daní, musíme škrtať. Hlavne v oblastiach, ktoré menej bolia, ako kultúra, či šport. Preto sme obmedzení aj v investíciách. Dlho sa hovorí o priemyselnom parku Trstená, ktorý by aspoň čiastočne zvýšil zamestnanosť v regióne. Priemyselný park Trstená je skôr snom ako realitou v súčasnej kríze. Je priam nemožné nájsť investora. Navyše chýbajú aj základné požiadavky, ako napr. prístupová cesta. Mnoho ľudí žiada čistenie a reguláciu potoka. Čo vy na to? V tomto smere vyvíjame aktivity. Potok je v správe Lesov SR, avšak mesto má už podpísanú dlhodobú zmluvu o prenájme, nakoľko chce túto situáciu riešiť. Ľudia takisto citlivo reagujú na kauzu ťažby zlata. Áno, ale podľa mňa ide skôr o vytváranie umelej kauzy, ktorú niektorí zneužívajú na politický profit. Mesto k problému vydalo jasné stanovisko, že nesúhlasí s ťažbou zlata s použitím technológie kyanidovým lúhovaním, čo bolo písomne zaslané i na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. A na záver, ako hodnotíte DTonline ako regionálne médium? Hodnotím vašu činnosť mimoriadne pozitívne. Pôsobíte na profesionálnej úrovni, máte široký záber a ste aktuálni a navyše objektívni. Napríklad na PDnoviny vôbec nechodím, pretože mám často pocit, že si tam ľudia riešia svoje komplexy a prezentujú sa názory len jednej malej skupinky.

    09. marca 2012 11:41
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3