s DTonline.sk

Rozhovor

  • Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Článok prebratý z www.hokejportal.net Lukáš Škrečko, ktorý sa v minulej sezóne zaskvel vo Zvolene, aktuálnu sezónu začal v Trenčíne. Anabáza pod hradom Matúša Čáka nevyšla a tak sa vrátil pod Pustý hrad, kde však nedostával príležitosti. Rozhodol sa pomôcť magickej Detve, s ktorou vyradil veľkého favorita zo Senice a „holopupkári“ sú v semifinále. A prečo je Detva akási magická? Chytali tu už brankári ako Laco, Šimko či Križan. A Laco sa po anabáze v meste folklóru stal súčasťou tímu KHL a neskôr najlepším brankárom majstrovstiev sveta. Škrečko trénuje vo Zvolene a za Detvu nastupuje v takzvanom striedavom štarte. Pod Poľanou je šťastný, ale na príbeh Jána Laca tu nemyslí. Aké máte aktuálne pocity? Aké je to vyradiť favorizovaného lídra základnej časti prvej ligy? Tak určite sme radi, že sa nám vôbec podarilo dostať do play-off. V prvom rade sme sa sústredili na seba aby sme my hrali dobre. Proti Senici sa Detve dobre hralo aj počas súťaže, tak sme boli celkom šťastní, že sme dostali práve ich, aj keď boli papierovo prví. Sme radi, že sme to dokázali. Čím sa to podarilo, že ste Senicu vyradili? Aký bol recept? Myslím si, že sme sa museli už naštartovať, posledné zápasy boli najťažšie, chceli sme vybojovať play-off, posledných asi 10 zápasov sme hrali pod tlakom, že jednoducho musíme vyhrať. Potom sme už prišli do play-off vo forme a mali sme ucelený tím, ktorý narobil Senici problémy. Možno Senicu bolela hlava z prvého miesta a nevedela sa s nami vysporiadať. Čo počas tých troch zápasov Senici najviac chýbalo? Čakal som trošku väčší tlak pred mojou bránou. Početnosť streľby od nich bola vysoká, ale čakal som, že budem mať väčšie problémy pred bránkoviskom, že tam budú agresívnejší. Naša obrana sa s nimi dobre vysporiadala, nepúšťala ich tam a chytalo sa mi dobre, keďže to bolo z diaľky a nie z bezprostrednej blízkosti predo mnou. Týmto mi to uľahčovali a dalo sa to zvládnuť. Je tam možný nejaký moment podcenenia zo strany Senice? Nie, to si nemyslím, pretože Senica ešte pred zápasmi ply-off vedela, že sme pre ňu nepríjemným súperom, takže určite nás nepodcenila. V akej hokejovej nálade sa teraz vy osobne cítite? Som rád, lebo do Detvy som prišiel ako posledný pred mesiacom. Manažér klubu ma prosil. Aby sme vôbec spravili play-off, aby sme aspoň odohrali to jedno kolo. Nakoniec sme išli nad očakávania a vyradili sme Senicu. Detva sa vie nadchnúť pre takúto vec a ľudia okolo hokeja v Detve sú veľmi šťastní, že takýto malý kolektív s dvomi trénermi a jedným masérom, dokázal urobiť takúto super vec proti tímu, ktorý celú sezónu hral veľmi dobre. Ako teda teraz fungujete? Teraz som brankár vo Zvolene, nemám tam čo robiť, tak chodím pomáhať Detve. Šancu vo Zvolene cítite? Nie. Skôr je to tak, že keď ma budú potrebovať, tak ma tam majú. Teraz tu prežívam pekné hokejové obdobie. Nakoľko ste s tým zmierený, že donedávna pevná súčasť extraligy teraz musí chytať v prvej lige? Som s tým zmierený úplne stopercentne. Teším sa, lebo nemal som v extralige dobré obdobie. Motal som sa, ale teraz v Detve prišiel z roboty dobrý pocit. A držím sa toho, to je pre mňa veľmi dôležité. Práve Detva bola vlastne akousi malou vstupenkou alebo predsieňou pre získanie titulu najlepšieho brankára majstrovstiev sveta a predsieňou do KHL. Nedúfate, že aj pre vás by to takto mohlo dopadnúť, že to bude aj pre vás vstupenka do vyššej méty? Nedúfam. Nepozerám sa takto ďaleko. Chcem dokončiť sezónu a potom sa uvidí,  čo bude ďalej. Ale práve v Detve chytal Laco ešte v sezóne pred tou striebornou medailou. Mysleli ste na toto napríklad pri prvom tréningu v Detve, že aj Laco mal podobnú skúsenosť s podpolianskym hokejom? Ale nie. V Detve si robia z toho srandu, lebo tam už boli brankári ako Šimko, Laco, Križan, tak hovoria, tak ako vy, že Detva je bránou do vyššieho hokeja. Ja mám Detvu rád kvôli entuziazmu ľudí, ktorí tam hokej robia. Som rád, že som mohol pomôcť, že sme sa dostali do semifinále prvej ligy. A že sme ľuďom ukázali, že sme dobrá partia. Mali ste pred sériou so Senicou rešpekt pred víťazom základnej časti? Myslím si, že sme nemali rešpekt. Nemáme čo stratiť. Tešíme sa, že môžeme hrať, že sme spravili play-off. Výhry prišli časom. Vedeli sme dať gól, vedeli sme ubrániť. Išlo nám to. Nemáte prísľub zo Zvolena, že by ste mohli pri dobrej forme, ktorú máte, začať chytávať? Nie, nemám prísľub. Neprebehli o tejto téme žiadne rozhovory? Nie. Zvolen to má vyriešené kvalitne na týchto postoch. Skôr keby sa stali nejaké zdravotné problémy, že by potrebovali pomoc. Zvyknete si ešte spomínať na tú neúspešnú anabázu v Trenčíne? Zvyknem. Tam som bol v takom období, že sa nám nedarilo, mali sme zranených hráčov a nevedeli sme sa dostať k výhram. Teraz, ako som odtiaľ odišiel, tak im ide perfektne, na čo siahnu tak dosiahnu výhru. Som rád, že sa im darí, sú to mladí hráči. Nebola tam problematická komunikácia s vedením klubu alebo trénermi? Ale nie. Teraz tí hráči musia prekonať horšiu ekonomickú situáciu v hokeji a nemôžu si to veľmi pripúšťať, lebo by sa tým mohli negatívne ovplyvňovať navzájom. Nemôžu myslieť na túto situáciu, aj keď to nie je jednoduché. Ale treba byť súdržní a robiť ten hokej preto, že ho majú radi.  

    20. februára 2013 23:26
  • Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Mamička dvoch detí, živnostníčka, no najmä žena s mimoriadnym talentom. Sisa Golianová, majsterka vo výrobe a zdobení perníkov, sa vymyká priemeru originalitou, ale i precíznosťou. Veď posúďte sami...  Sisa, odkedy sa venuješ perníkom? Približne od Vianoc 2010. Zistila som, že sa dajú vyzdobiť aj ináč, než ako som to robievala dovtedy. Priznám sa, že inšpiráciu som zo začiatku čerpala aj z internetu a časopisov, ktoré sa tejto téme venujú. Ako sa perníky pripravujú?   Každá gazdinka má svoj odskúšaný recept, tak ako aj ja. Skúšala som aj rôzne experimenty, no vždy som sa vrátila k starému receptu. Perníkom treba hlavne veľa času a lásky. Aké najbizarnejšie tvary si už robila? Tak tých bolo požehnane. Od kamiónov cez sanitky a záchranárske vrtuľníky, šperkovnice, kvety, motýle, bicykel, motorku, formulu. Je toho strašne veľa. Robievam aj detvianske vyrezávané kríže a rôzne iné tvary, prevažne podľa toho, čo si zákazník vyberie. Viem poradiť a odporučiť, čo by sa hodilo na danú príležitosť. Čo je najťažšie na výrobe perníkov? Hlavne treba sledovať čas pri ich pečení. Nesmú zhnednúť, len zružovieť, ináč sa s nimi dá aj okno rozbiť. A hlavne si treba dávať pozor, aby ich niekto nezjedol skôr, ako ich stihnem ozdobiť. (smiech) Kedy je po nich najväčší dopyt? Najviac si ľudia objednávajú medovníky počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Tak ako aj na Valentína a pri rôznych príležitostiach ako sú svadby, narodeniny. Alebo sa ich niekto rozhodne venovať len tak pre potešenie.

    13. februára 2013 17:35
  • Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Aj keď sa počas roka starajú o bezchybné fungovanie našich obcí a miest, aj oni sú len obyčajnými ľuďmi, pre ktorých sú Vianoce najmä sviatkami pokoja. Zisťovali sme, ako sviatkujú a čo sebe a občanom do budúceho roka želajú podpolianski starostovia a primátori. Primátor Hriňovej Stanislav Horník O tom, ako prežíva vianočné sviatky, nám zo všetkých ostatných predstaviteľov obcí prezradil najviac.  Rád si spomína na sviatky u starých rodičov, ktoré mali neobyčajné čaro. Tento rok bude mať na starosti prípravu šťuky...  Čo pre vás znamenajú Vianoce? Sú pre mňa obdobím, ktorým sa končí kalendárny rok. Je to obdobie, kedy sa snažím aspoň na chvíľu zastaviť a obzrieť späť, uvedomiť si to, čo som pri každodennej hektike nestačil plnohodnotne vnímať. Tiež je to pre mňa okamih, kedy sa snažím za všetko dobré, čo nás stretlo ďakovať a to zlé vnímať ako dôležitú skúšku. Kresťanské Vianoce v rodine vnímame ako  symbol  narodenia Ježiša, teda nový počiatok, narodenie, nový život. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Z môjho detstva sa mi najviac vybavujú Vianoce u starých rodičov na Hriňovských lazoch, kedy sme ako vnúčence sedávali v jednoduchej kuchynke a prikladali polienka do „špahertu“. Zo stropu visel jednoduchý stromček, jedli sme nepečené koláče. Spomínam si na širokú jasnú nočnú oblohu s tisíckami žiariacich hviezd a skutočne tú pravú bielu zimu, kedy sme sa vedeli vyšantiť pri spúšťaní na vreciach „dolu závozom“. Dnešným Vianociam, tak ako sú nám zo všetkých strán podsúvané - sviatkom „blahobytu“, chýba to podstatné, a to pokoj. Aj kvôli vlastným deťom si želám, aby Vianoce boli predovšetkým sviatkami pokoja a spolupatričnosti. Písali ste niekedy listy Ježiškovi? Tak, to som veru nerobil, ale dcéra Ema mu rada píše. Miesto písania si cez Vianoce spomínam na svojich najbližších, ktorí tu už nie sú. Po čom ste ako dieťa túžili? Raz to bola hokejka, inokedy  lyže... nie vždy sa mi môj sen splnil. (úsmev) Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Tento rok vypínam dva dni pred Štedrým večerom, to aby som mal dosť času pomôcť pri upratovaní nášho príbytku. Pri dvoch deťoch to nie je pre manželku jednoduché. Je to činnosť, pri ktorej sa môže človek aj chvíľu zamyslieť. Navyše, mám rád ten pocit, keď je byt pekne poriadený - aspoň na Vianoce. (úsmev) V rámci kolegiálnych vzťahov budem hneď po Štefanovi na pracovisku. Každý si pod stromčekom praje zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Nemám takéto želanie, predovšetkým chcem čo najlepšie využiť čas a venovať sa svojim blízkym. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo... ? Najlepším kuchárom v domácnosti je otec, myslím, že sa vždy rád tejto úlohy zhostí. Mojou úlohou bude tento rok pripraviť darovanú šťuku. (úsmev) Posledné Vianoce si beriem za úlohu zohnať stromček. Nežnejšia časť rodiny, manželka s dcérou pečú a zdobia už od novembra. Ten najmladší člen to však úspešne rozoberá. Aj perníky sú už zjedené... (smiech) Čo by ste popriali občanom Hriňovej a mestu ako takému? Všetkým Hriňovčanom prajem skutočne šťastné a pokojné Vianoce. Želám im, aby dokázali byť jeden druhému nápomocní, aby si navzájom neubližovali. Želám tomuto mestu, aby sa naplnili naše spoločné očakávania a pripravili sme si to správne miesto na život. Starosta Kriváňa Imrich Paľko Ako malý si prial koníka. Dnes by si z rozprávok rád uchmatol čarovný prsteň, ktorým by splnil všetky želania občanom Kriváňa... Čo pre vás znamenajú Vianoce? Rodinnú pohodu, veľa dobrých ľudí po boku. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Sú to Vianoce, ktoré som prežíval spoločne s mojimi rodičmi, starými rodičmi a tromi súrodencami. Po čom ste ako dieťa túžili? Po koníkovi. Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Mňa práca baví a z funkcie starostu mi vyplývajú povinnosti a záväzky voči občanom, preto sa nestresujem a  v prípade potreby nastúpim do práce. Každý si pod stromčekom prajeme zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Čarovný prsteň, ktorým by som splnil želania občanov. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo...? Zdobím stromček. Čo by ste popriali občanom Kriváňa a obci ako takej? Veľa šťastia, zdravia, hojného Božieho požehnania, nech sa všetky plány mojich občanov zdaria. Primátor Detvy Ján Šufliarský Primátor Detvy nám pre nedostatok času nestihol zodpovedať všetky otázky, ale jedno vianočné prianie predsa len posiela: Všetkým občanom regiónu i čitateľom DTonline praje veľa radosti, pokoja, zdravia, šťastia a lásky. Taktiež rodinnú pohodu, súdržnosť a šťastný nový rok plný úspechov.  ------------------------------------------------------------------------------------- Ku všetkým týmto prianiam by sme sa chceli pripojiť i my, redaktori DTonline. Veríme, že si vianočné sviatky užijete v pokoji a aspoň na chvíľu zabudnete na všetky termíny, ktoré vás počas roka naháňajú. Dúfame, že sa v zdraví a spokojnosti budeme stretávať aj po celý budúci rok. My z redakcie DTonline si dávame ešte jeden špeciálny záväzok: Chceme sa stále zlepšovať a byť k vám  ešte bližšie. Veríme, že sa nám to aj vďaka vám podarí. Krásne Vianoce!

    24. decembra 2012 15:10
  • Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    V posledných dňoch boli medializované informácie, podľa ktorých Podpolianske strojárne plánujú hromadné prepúšťanie. Čo je  pravda a čo je zavádzanie? Pozhovárali sme sa s predsedom odborov - Stanislavom Ľuptákom. Kedy ste sa dozvedeli o prepúšťaní? Každá firma a teda aj PPS Group a.s. v podstate permanentne prispôsobuje svoje kapacity, či už technologické, alebo personálne, objemu zákaziek, ktoré sa jej podarí získať. Pre obraz uvediem, že v pokrízovom období PPS Group a.s. zaznamenala pomerne výrazný rast a ak napríklad v januári 2010 vo firme pracovalo 673 zamestnancov, z toho 23 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, tak v septembri 2012 to bolo 1516 pracovníkov, z toho 250 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je, že v celom období po konkurze, ktorý bol ukončený v roku 2003, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez pevných zmlúv z odberateľmi, len na základe prognóz od zákazníkov, ktoré sú následne upresňované a definitívne potvrdzované objednávkami, len niekoľko týždňov (2-4) pred samotnou expedíciou výrobkov. Z tohto vyplýva pomerne turbulentný vývoj, ktorý bol v priebehu rokov 2010 - 2011 skôr pozitívny, t.j. rástli objemy a teda aj počty zamestnancov, v súčasnosti sme bohužiaľ svedkami negatívneho vývoja. Prvé signály od zákazníkov o stagnácii, resp. miernom poklese objemu objednávok sa objavili koncom augusta resp. začiatkom septembra t.r., na základe čoho firma po konzultáciách s Výborom ZO OZ KOVO, pristúpila k opatreniam typu znižovanie nadčasovej práce, zmena nepretržitého prevádzkového režimu na trojzmenný, resp. dvojzmenný režim. Vzhľadom na uvedené firma taktiež nepredĺžila časť pracovných pomerov na dobu určitú. Keďže vývoj v mesiaci septembri  potvrdzoval negatívny trend v prognózach a objednávkach v mesiaci október t.r. PPS Group a.s. pristúpila aj k zníženiu počtu zamestnancov s pracovným pomerom na dobu neurčitú v počte asi 25 zamestnancov. Následne nám dňa 6.11.2012 bolo doručené písomné oznámenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, ktoré sa má zrealizovať v období do 31.12.2012. Koľko bude prepustených zamestnancov? V doručenom písomnom oznámení o hromadnom prepúšťaní PPS Group a.s. uvádza, že zníženie počtu zamestnancov sa bude týkať približne 180 zamestnancov. Je bohužiaľ dosť pravdepodobné, že veľkej časti z 235 pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania firma nepredĺži pracovné zmluvy na dobu určitú. Aký je dôvod prepúšťania? Ako som už uviedol, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez zmlúv,  na základe objednávok od zákazníkov. Práve zásadný pokles objednávok od rozhodujúcich zákazníkov ako Atlas Copco (cca 50 %), Volvo (cca 20 %)  a ďalších je dôvod, pre ktorý firma pristúpila k redukcii kapacít. Zmena vlastníckych pomerov PPS má za následok toto prepúšťanie? Viackrát som počul túto konštrukciu. Pokiaľ by aktuálna zmena vlastníckych pomerov mala mať vplyv na podnikanie PPS Group a.s. tak by to malo mať skôr vplyv pozitívny, pretože akcionárom PPS Group a.s. sa stala spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa realizuje viac ako 60 % celkovej produkcie firmy a členom predstavenstva PPS Group a.s. predstaviteľ tejto spoločnosti. Nie, nemyslím si, že zmena vlastníckych vzťahov je príčinou toho prečo sa v PPS Group a.s. prepúšťa. Aké aktivity v tomto smere vyvíja odborový zvaz? Keby som mal odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že sa snažíme využívať všetky nástroje, ktoré platná legislatíva v takej situácii ako je hromadné prepúšťanie dáva odborom do rúk. Pokiaľ by sme to mali rozviesť, tak sme absolvovali nasledovné : - dvakrát v priebehu ostatných dvoch týždňov rokoval Výbor ZO OZ KOVO (čo je 20 odborových predákov priamo z pracovísk) s vrcholovým vedením firmy, pričom na týchto rokovaniach sme sa snažili identifikovať príčiny poklesu objednávok a posúdiť správnosť rozhodnutí manažmentu týkajúcich sa zníženia kapacít - Dňa 9.11.2012 Výbor ZO OZ KOVO prerokoval hromadné prepúšťanie a dohodli sme nasledovné kritériá pre výber nadbytočných zamestnancov : •        zamestnávateľ nedoručí žiadnemu zamestnancovi v profesii zvárač kovov, ktorý zamestnanec absolvoval skúšky zváračov podľa STN EN 287-1, výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, pokiaľ pre potreby PPS Group a.s. vykonáva zváračské, resp. zámočnícke práce obchodný partner (SZČO) •    Zamestnávateľ, ak je možné postupovať inak, neuplatní výpovedné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP v prípadoch: -    u zamestnancov, ktorým do dovŕšenia stanoveného dôchodkového veku nechýba viac ako 5 rokov a u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov, -    u zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa viac ako 30 rokov. Toto sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, -     jedného z manželov, ak obaja pracujú u toho istého zamestnávateľa a obom hrozí strata miesta, -     u osamelého zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa vo veku do 15 rokov, -    u zamestnanca s nepriaznivou zdravotnou alebo sociálnou situáciou. Zároveň je dôležité povedať, že zamestnancom,  ktorí sú prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti, prináleží podľa platnej Kolektívnej zmluvy odstupné zvýšené oproti zákonnému nároku o dva resp. tri priemerné mesačné zárobky, podľa toho, či u zamestnávateľa odpracovali menej ako 10 rokov, alebo viac ako 10 rokov. Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, resp. pre pracovníkov, ktorí pracujú v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania sa uvedené kritériá, prípadne poskytnutie odstupného neuplatňuje, nakoľko týchto zamestnancov, prísne právne vzaté,  zamestnávateľ neprepúšťa, týmto zamestnancom končí pracovný pomer uplynutím doby. ,, Bohužiaľ  zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, ktoré podľa môjho názoru môžeme s kľudným svedomím označiť ako slovenským právnym poriadkom legalizované obchodovanie s ľuďmi, nijakým spôsobom nemení ani novela Zákonníka práce, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012, čo je pre mňa osobne veľkým sklamaním." ,,Samozrejme, že veľmi dôležitou súčasťou našej činnosti na pôde podniku je každodenný kontakt s dotknutými a ohrozenými zamestnancami, poskytovanie právneho poradenstva a konzultácií, aby sme do maximálnej možnej miery eliminovali negatívne dôsledky tejto nešťastnej situácie. Aktuálne realizované prepúšťanie je však predsa len v niečom odlišné od všetkých, ktoré som zažil počas takmer 20 rokov, čo pôsobím na čele "detvianskych odborov" . Prvý krát, "vďaka" aktuálne platnej tzv. "Mihálovej" novele Zákonníka práce, zamestnávateľ nie je povinný prerokovať výpoveď konkrétneho zamestnanca so zástupcami zamestnancov ešte pred tým, než ju doručí dotknutému zamestnancovi, z čoho vyplýva, že oproti minulým obdobiam, kedy odbory pripomienkovali zoznam nadbytočných zamestnancov v zmysle uvedených kritérií, v súčasnosti sa o výpovediach konkrétnych zamestnancov dozvieme až vtedy, keď sa na nás obrátia so žiadosťou o radu, alebo pomoc. Tento právny stav v žiadnom prípade neuľahčuje pozíciu ani zamestnancom ani nám." doplnil šéf odborov. Ľupták vyjadril aj presvedčenie, že podobne ako viackrát pred tým, aj tentokrát sa ľuďom v PPS Group a.s. podarí prekonať toto zložité obdobie.Dúfa že odbory dokážu prostredníctvom Kolektívnej zmluvy udržať úroveň sociálnych a mzdových nárokov, aby zamestnanci, ktorí sa opäť vrátia pracovať do PPS pracovali za slušných podmienok.  

    12. novembra 2012 22:01
  • Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Mediálna kauza, ktorá v súčasnosti rezonuje v našom regióne vyvoláva mnohé otázky. My sme sa rozhodli osloviť priamo toho najpovolanejšieho, riaditeľa EMED Slovakia Mariána Urbana, aby nám zodpovedal, pre väčšinu verejnosti, stále nejasné aspekty ťažby a pôsobenia jeho spoločnosti v Detve. Vaša firma sa presťahovala z Banskej Štiavnice do Detvy, napriek tomu, že sa tu ešte stále neťaží. Čo bolo motivačným krokom tohto činu? V minulosti sme mali sídlo v Banskej Štiavnici najmä preto, že Banská Štiavnica bola centrom  nášho prieskumu na strednom Slovensku. Po objavení ložiska zlata na Bielom vrchu sme sústredili našu pozornosť na detviansky región, takže logickým krokom bolo presťahovať sa priamo do Detvy, aby sme boli v bližšom kontakte s miestnym obyvateľmi. Máte pocit, že ste v dostatočnom kontakte s ľuďmi? Robíme všetko preto, aby sme boli k ľuďom čo najbližšie. Kedykoľvek môžu prísť do sídla našej spoločnosti a my im radi poskytneme všetky potrebné informácie. Uvedomujeme si, že práve tie ľuďom najviac chýbajú. Priznám sa, v minulosti sme podcenili potrebu intenzívnej komunikácie s verejnosťou a práve preto patrí aktívny prístup k mestu medzi naše priority. Napríklad? Vydávanie mesačných noviniek, ktoré informujú o aktivitách firmy, rozbehli sme komunitné granty na podporu rôznych projektov, snažíme sa byť tu s ľuďmi, byť tu pre nich a tráviť tu viac času.  Radi privítame nápady, ktoré môžu zlepšiť život v Podpoľaní. V našom regióne odznievajú dôvody, ako napr.že idete skupovať pozemky CHKO Poľana, aby ste ľahšie získali potrebné povolenia na ťažbu zlata To je absolútny nezmysel. Čo vy poznáte a čo sa vám páči na tomto regióne? Podpoľanie je známe najmä folklórnymi tradíciami. Ja sám každoročne navštevujem folklórne slávnosti a prvýkrát som sa ich zúčastnil v čase, keď som ešte ani netušil, že  raz budem geológom a budem pracovať tu, v Detve. Ako prírodovedca, geológa a dnes už iba amatérskeho horolezca ma však omnoho viac láka Kaľamárka a Poľana, je tam prekrásna príroda. Ako sa vaša láska k prírode zlučuje s takým obrovským zásahom, aký tu EMED Slovakia plánuje? V tomto prípade som tiež v prvom rade človek, prírodovedec a až potom riaditeľ ťažobnej spoločnosti. Verím tomu, čo robím. Je samozrejmé, že každá ľudská činnosť zanecháva stopy na životnom prostredí a nie je to inak ani v procese ťažby zlata. Vďaka vyspelým technológiám však v súčasnosti môžme tieto vplyvy eliminovať a tak môžme využívať nerastné suroviny, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj spoločnosti. Málokto si uvedomuje, že v podstate všetko okolo nás pochádza z  nerastných surovín. Ťažba a ochrana prírody sa nemusia vylučovať, stačí mať k tomu zodpovedný prístup. Reálny dopad tejto ťažby je neporovnateľne nižší ako sú katastrofické scenáre, zbytočne vyvolávajúce rozpory. Jediný pozorovateľný dopad bude na území, kde bude baňa. Tento areál však bude oplotený a oddelený od okolia. Chcete povedať, že ťažba nebude mať žiadny negatívny dopad na naše územie? Je to zásah do konkrétneho územia, avšak do oddelenej prevádzky. Dopad  bude minimálny. A čo znamená „minimálny“ dopad? To znamená, že za plotom prevádzky nebudú zaprášené stromy, či povaľovať sa nejaký odpad. Prevádzka bude od okolia či obydlí oddelená výstavbou stromov. Navyše nami spomínaná prevádzka sa nachádza v oblasti už poznačenej priemyselnou činnosťou. Tak dobre. Stále tvrdíte, že sa dá všetko ľahko zrekultivovať. Povedzte nám, aké budú konkrétne kroky rekultivácie, jej obdobia. Aké sú možnosti? Prípadne čo napr. bude z odpadovej a čo z lúhovacej haldy? Rekultivácia bude prebiehať už počas ťažby, tzv.postupná rekultivácia, ktorá začne akonáhle časť odpadovej haldy nadobudne finálny tvar. Dnes však ešte neviem povedať ako presne bude celá rekultivácia prebiehať, akú bude mať konečnú podobu. Pre lom je najpravdepodobnejšie zatopenie vodou. Existuje mnoho príkladov, že sa po opustení z lomov  stali prírodné rezervácie, kam sa postupne vrátila fauna aj flóra. Z háld vzniknú novotvary v reliéfe krajiny, ktoré sa môžu napr. zatrávniť alebo zalesniť, môžu tam vzniknúť aj golfové ihriská či motocrossové dráhy.Výslednú podobu a následné využitie zrekultivovaného územia však chceme konzultovať s odborníkmi a práve aj s ľuďmi z regiónu. Ťažiť budeme minimálne 10 rokov, rekultivovať začneme niekoľko rokov po prvom výkope. Do 15 rokov od začatia ťažby bude všetko zrekultivované a späť funkčne začlenené do okolitého územia. Objavila sa mapka vplyvu lomu na spodné vody v okolí Podpoľania, čo môže mať reálny dopad... Tá mapka je nepravdivá, nezmysel vytrhnutý z kontextu. Ani my predsa ešte nemáme kompletné informácie. Detailnejšie štúdie odhalia vplyv ťažby na stav podzemných vôd, ale určite nedôjde ku kontaminácii spodných vôd či ovplyvneniu vodných zdrojov v obciach. Ten kto ju vytvoril nevie o ťažbe nič, alebo naopak, presne vie a vedome klame obyvateľov. Keby sme mali hovoriť o procese EIA, jedným z dôležitých argumentov PNZ (Podpoľanie nad zlato) je, prečo sa EIA nerobí v rámci procesu určenia dobývacieho priestoru. Sám hovoríte,  že EIA poskytne relevantné odpovede na všetky kľúčové otázky. Firma si predsa môže vybrať, kedy začne proces. Prečo sa  tomu bránite? Práve preto. Sme zodpovedná firma a na to, aby bol proces zodpovedný, potrebujeme ešte veľa údajov, ktoré zatiaľ nemáme. Takisto EIA je finančne veľmi náročný proces a bolo by predsa hlúpe začať na ňom pracovať, pokiaľ nemáme potvrdený dobývací priestor. To je to isté, ako keby ste si vy chceli otvoriť rešťauráciu na určitom pozemku. Spravíte územný plány, projekt stavby, investujete do toho množstvo peňazí, času a energie a potom by vám štát oznámil, že to dal niekomu inému. Nie je rozumnejšie počkať, kým budete mať výlučné právo na ten priestor? Potom, v súlade so zákonom, necháme vypracovať EIU a predložíme ju odbornej verejnosti a občanom. Mnohí spochybňujú množstvo prínosu financií do regiónu. Konkretizujte nielen čísla, ale aj vašu trvalú pomoc regiónu v jednotlivých oblastiach jeho rozvoja, ktorú ste viackrát deklarovali. Štandardné kroky sú známe. Naším cieľom je aby investované peniaze do regiónu priniesli pridanú hodnotu, rozvoj zamestnanosti a hospodársky rast regiónu. Taktiež chceme podporovať kultúru, šport, vzdelanie, skrátka akékoľvek projekty, ktoré pomôžu rozvoju tohto regiónu. Poskytneme určitý objem peňazí, o využití ktorého budú môcť rozhodnúť práve ľudia. Taktiež pripravujeme založenie nadácie. Tá bude okrem iného podporovať aj lokálne podnikateľské aktivity. Ale vaša pomoc nemusí byť naviazaná len na vznik nadácie, ale keď už o nej hovoríte, kedy bude založená? My sme pripravení a nič nám nebráni, aby začala svoju činnosť už v nasledujúcom roku. Ale všetko záleží na tom, ako rýchlo a či vôbec dostaneme povolenie. Takisto ste deklarovali, niekoľkokrát,  približné počty vzniku nových prac. miest v súvislosti s prevádzkou.  Pomenujte aké konkrétne prac.miesta vzniknú? Baňa, ktorá vzniká pri povrchovej ťažbe je diametráne odlišná od predstáv väčšiny verejnosti o tradičnej bani. Priamo v súvislosti s prevádzkou budeme potrebovať napr. šoférov nákladných áut, operátorov bágrov, ľudí na obsluhu drvičov, strojového i vozového parku, chemikov, automechanikov, geológov, enviromentalistov, takisto administratívu, ale i stavbárov pri budovaní prevádzky. Ľudia si len ťažko vedia asi predstaviť 600 až 800 sekundárnych prac.miest v subdodávateľských spoločnostiach. Sú to spoločnosti, resp služby, ktorých nutnosť i dôležitosť pri ťažbe v regióne vzrastie. Reštaurácie, prepavné spoločnosti, dodávatelia rôznych materiálov, servisy strojov i vozidiel, technické služby atď. Aký môže mať kríza vplyv na pokrok vo vašom projekte? Obrátil by som to. Aký môžeme mať my vplyv na krízu? Ponúkame ľuďom prácu a regiónu rozvoj. A to je jediný spôsob, ako krízu poraziť a nie sa na ňu stále len a len vyhovárať.

    12. novembra 2012 11:56
  • Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Mladí folk-nadšenci z Hriňovej v zložení Jakub Lacza, Lukáš Jurčo, Michal Melicherčík, Lukáš Jurčo, Adrián Mihálik, toto leto nafotili niekoľko pozoruhodných fotografií v lone Poľany a jej prírody. Myšlienka sa zrodila spontánne a partia kamarátov sa pustila do jej realizácie. Pri fotení v originálnych krojoch im asistoval náš fotograf Tomáš Belko. Kroje, ktoré mali na sebe počas fotenia sú v ich osobnom vlastníctve. Jeden z nich, Lukáš Jurčo dokonca sám vyrába kožušteky. Ako prebieha ich výroba a čo je najnáročnejšie? Ako prvý krok je výber správneho materiálu - musí byť čo najkvalitnejší. Teda nesmie mať viditeľné kazy, rezy a rany spôsobené neodborným odraním a podobne. Drobné rezy sa dajú odstrániť šmirgľom. Kožuchy vyrábam v dvoch farbách - biele, tie sú teda v prírodnej bielej farbe kožušiny. A hnedé, ktoré sa farbia odvarom z choroša orechového - huby parazitujúcej na starých orechoch. Tie sa následne sušia, potom sa v mažiari podrvia na prach, ktorý sa uvarí, zmieša s malým množstvom octu a za tepla sa vtiera do kože z mäsovej strany. Po uschnutí sa pristupuje k samotnej výrobe kožucha. Zoberiem si vopred pripravený strih, ktorý obkresľujem obyčajnou kriedou na kožuch. Nepoužívam krajčírsku kriedu, pretože tá sa nedá z kože zmazať. Strihy ukladám tak, aby mi vznikal čo najmenší odpad.Výzdoba pozostáva z farebných koží, zvaných " jercha ". Tie sa podľa predom vyrobených muštier vystrihujú a našívajú. Ďalšia výzdobná technika je " sirmovanie", ktorá skrýva švy. Každý šev sa prekryje pásom jerchy, kožuch sa olemuje, pridajú sa ručne krútené gombíky a slučky a kožuch je na svete. Ako dlho trvá samotná výroba kožuchu? Približne 180 hodín - záleží od náročnosti výzdoby. Základ je vždy rovnaký. Výzdoba je individuálna, ale ja kopírujem len staré originály. Ako dlho sa venuješ výrobe a z kadiaľ máš objednávky? Výrobe sa venujem od jari 2012. Impulz k výrobe bol spomienka mojej mamy na starého hriňovského kušnierskeho majstra, "starkého" Kamenského. Objednávok zatiaľ nebolo veľa, ale štyri brušliaky som šil do FS Devín sídliaceho v Bratislave. Odborné rady a veľkú pomoc mi poskytol majster Karol Jurášek z Banskej Bystrice. Vráťme sa k starým fotografiám. Čo viedlo mladých ľudí ako ste vy k takémuto nápadu a čo vás ťahá k folklóru? Odpoviem za seba. K folklóru ma pritiahol môj triedny učiteľ Tóno Trebuľa - Kečkár, ešte na základnej škole. Za tie roky som nazbieral veľké množstvo skúseností, zbierkového materiálu a podobne. Je to skrátka neodmysliteľná súčasť môjho života. Skúsim však odpovedať aj za ostaných - je to skrátka hlas našej krvi v našich žilách. Môžeme to teda chápať aj ako akúsi nechuť k dnešnému spôsobu života mladých? Presne. Je to moja, naša vlastná cesta. Necháp to však tak, že žijeme ako v predminulom storočí. Skrátka robíme to čo nás baví bez toho, aby sme v tom videli niečo divné, ako mnoho z našich rovesníkov. Ja a Michal sa venujeme ľudovej tvorbe, ja kušnierstvu, Michal kováčstvu - tak prispievame k uchovanie tradície, ktorá by bez záujmu mladých, vymrela veľmi rýchlo. Aké ohlasy majú vaše aktivity? Viac- menej rôzne. Stretol som sa veľmi kladnými reakciami, veľkou podporou, dokonca s darmi starých krojov alebo náradia, ktoré sa nedá zohnať. Ale rovnako aj s potupným pohŕdaním ľudí z " fachu", pre ktorých som asi nejakou konkurenciou. Avšak mne o peniaze vôbec nejde. Predpokladám, že tento koníček je finančne náročný... Áno, takmer ako každý koníček. Ja si vystačím v podstate len s ihlou, nožnicami, niťou a náprstkom, ale kolega Michal potrebuje vyhňu, nákovu a všakovaké špeciálne náradie, ktoré je extrémne drahé. Moje najväčšie výdavky sú v podstate investíciou do materiálu. Čo chystáte najbližšie? Uvažujem aj nad zimným výstupom na Poľanu, ten si však vyžaduje lepšiu a kvalitnejšiu výbavu. Najbližšie snáď Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach.

    10. októbra 2012 12:36
  • Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Pripravili sme pre Vás rozhovor s novozvoleným riaditeľom KC Andreja Sládkoviča - Jozefom Kulišiakom. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do konkurzu na riaditeľa KC AS? Už takmer 40 rokov pracujem v kultúrnej oblasti, ako amatérsky choreograf, režisér folklórnych i nefolklórnych programov, člen rôznych poradných zborov a porôt. Počas tohto obdobia som navštívil veľa krajín, kde som sa zaujímal hlavne o mechanizmoch financovania kultúry na rôznych úrovniach toho – ktorého mesta, štátu. Získané skúsenosti by som chcel využiť v riadení Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve. S akou víziou ste išli do konkurzu? Mám viacej predstáv o tom, ako skvalitniť a rozšíriť programovú ponuku v meste. Tieto predstavy súvisia s plánovanou rekonštrukciou Kultúrneho domu, s dobudovaním priestoru pred ním, s lepším využitím amfiteátra a do budúcna počítam aj kultúrnymi podujatiami na námestí SNP. Mojou snahou bude pomáhať pri zachovávaní detvianskej ľudovej výroby, hlavne výšiviek krivou ihlou, vyrezávaným krížom, výrobe fujár a píšťal, zachovať čo najviac informácií o výrobcoch, zvykoch a nositeľoch tradičnej kultúry. Čomu ste sa venovali predtým? Dlhé obdobie som pracoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Detve, potom niekoľko rokov v zahraničí v oblasti obrábania kovov, naposledy v Banskej Bystrici ako obrábač kovov. Popri mojom povolaní som sa 25 rokov venoval tvorbe choreografií a iným kultúrnym aktivitám. V akom stave ste prebrali KC AS ? Stav v Kultúrnom centre sa dá hodnotiť v dvoch pohľadoch. Prvý vypovedá o technickom stave budov a zariadení, kde sa za 50 rokov existencie riešili len nutné opravy. Budovy kultúrneho domu na Piešti, múzea a knižnice v hornej časti mesta, kultúrneho domu A.Sládkoviča potrebujú väčšie investičné prostriedky. Druhý pohľad hovorí o ľudskom potenciály, ktorý v KC bezpochyby je. Aké zmeny ste zaviedli a aké máte v pláne ? Snažím sa o malé zmeny, ktoré pomôžu vytvoriť pozitívne pracovné prostredie. Po rekonštrukcii budovy KC plánujem väčšie zmeny, napríklad posilnenie technickej prevádzky na úkor administratívy. Zmení sa niečo po programovej stránke, obohatí KC kultúru v Detve? Kultúrne centrum A.Sládkoviča usporiada niekoľko tradičných festivalov, ktorých úroveň je potrebné zachovať, prípadne zvyšovať. Pracovníci KC rozbiehajú ďalšie festivaly, celoslovenský festival mladých dychových hudieb, medzinárodnú prehliadku kúzelníkov a iluzionistov Magic show a budeme sa snažiť rozšíriť programovú ponuku o ďalšie žánre, hlavne divadlo, muzikály, hudobné skupiny a podobne. Počas letných dní sa budeme snažiť oživiť verejné priestranstvá v meste kultúrnymi aktivitami. V akom stave je plánovaná rekonštrukcia? K dnešnému dňu je ukončená kompletná projektová dokumentácia, výberovým konaním bol vybratý vyhlasovateľ verejného elektronického obstarávania, ktoré v tomto období práve prebieha. Po úspešnom obstarávaní by rekonštrukcia KC mohla začať v novembri 2012. Aké sú záľuby Jozefa Kulišiaka? Okrem rodiny mám dve veľké záľuby. Folklór a príroda – chov zvierat, mám doma Bernského salašníckeho psa, rybky v akváriu a veľa papagájov. V minulosti som viac preferoval folklór, teraz sa viacej venujem zvieratám. Ako by ste svojimi slovami ohodnotili kultúru a kultúrne bohatstvo na Podpoľaní? Kultúra na Podpoľaní, ale celkovo na Slovensku za posledných 20 rokov rastie. To vidíme všade okolo nás, ako vypadajú naše obce a mestá. Horšie je to s kultúrou osobností, je čoraz menej ľudí ochotných zapájať sa nezištne /zadarmo / do kultúrnych aktivít usporiadaných na Podpoľaní. Je to aj tým, že mnohí si neuvedomujú aké veľké bohatstvo sa na malom území pod Poľanou nachádza a ako sa časom z nášho života vytráca.

    18. augusta 2012 17:56
  • Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Grécko, Maroko, Bali a Egypt… Do týchto krajín nás zavedie Boris Filan v ďalšej knihe z edície Svet Gombička. Kniha má názov Ako išlo oko na vandrovku. Opäť to nie je len „obyčajný“ cestopis ale doslova cestovateľský zákusok so všetkými možnými chuťami aj príchuťami. A cítiť v ňom aj chuť soli. Morskej soli. Pretože moru sa v knižke venuje osobitne… Listujem v knihe a rozmýšľam, ako začať rozhovor. Celkom na konci, na obale knihy, čítam: Podarila sa mi šikovná vec. Pobolievalo ma z potápania ľavé ucho. Tak som si doň dával kvapky. Myslel som si, že sú ušné. Až tretí večer som si všimol, že sú to umelé slzy na suché oko. Takže mám teraz v uchu naplakané… (A už viem, ako začať.) Mne sa raz podarilo kvapnúť si do oka ušné kvapky… Myslím, že mať naplakané v uchu je ten lepší prípad. Ale neviem. Vy áno. Aký je to pocit, mať naplakané v uchu?  Je to príjemnejšie, ako keď si niekto do vášho ucha vyleje dušu. A menej otravné, ako keď má niekto v ušiach finálny produkt zažívacieho traktu. Keď išlo vajce na vandrovku, vzalo so sebou raka, kačku i moriaka… Vy ste vandrovali s okom… A koho si berie oko Borisa Filana so sebou?  Občas manželku, často fotoaparát Olympus a vždy malý vankúšik pod hlavu… Mne sa páči koniec tej rozprávky o vajci. Ako jeho druhovia putovali, zažívali a užívali. A zrazu si vajce hovorí: „Všetko som už videlo, všetko som už zjedlo a vypilo. Už sa mi nechce putovať.“ A tak išli všetci domov… [caption id="attachment_34173" align="alignleft" width="300"] Boris Filan – bandeonista. Fotka z občianskeho preukazu[/caption] Tu druhú z knižky, ktorú odfotil Štefánik. Krásnu Polynézanku. Z fotiek, na ktorých som ja, mám rád fotografiu zo svojho občianskeho preukazu, kde vyzerám ako bandeonista. V knihe je množstvo úžasných fotografií z vašich ciest. Dominujú na nich ľudia. Iste sú pre vás dôležití…  Fotiť ľudí je lov, aby ste tam mali aj ich dušu. Banánového deduška alebo hrdosť čističa topánok… to sú hrozienka toho cestovného orechovníka. Pokiaľ viem, aj jedlo a pitie je pre vás dôležité… kedy a kde vám naposledy tak mimoriadne zachutilo?  Bohužiaľ vždy. Ale napríklad včera som bol v japonskej reštaurácii Sushi Plus a mal som božské maki aj čerstvé sašimi. A od mojej manželky mi chutí všetko, vstúpil do nej duch jej mamičky. Človek sa vraj nemá vracať tam, kde bol mladý a krásny… Vy ste sa vrátili… Kam? A čo to s vami „urobilo“?  V Chorvátsku som bol tridsať krát. Na Hvare po dva mesiace tri roky po sebe. Bol to môj druhý domov. A už nie je. Na vine bývajú obidvaja. Hvar… svoj vzťah k Chorvátsku v knihe charakterizujete ako stav rozchodu po veľkej láske… Čo sa stalo?  Vojna zničila všetko, vzťahy, bezstarostnosť, hrdosť. Všetci, Chorváti, Srbi aj Bosniaci sa dopustili taký strašných vecí, že je o nich ťažké aj mlčať. [caption id="attachment_34174" align="alignright" width="300"] Boris Filan na Srí Lanke[/caption] Prečo ste nechceli na ísť na dovolenku do Grécka a prečo ste napokon išli?  Mne Grécko na pobreží nevyhovuje preto, prečo ho iní milujú. Všetky rozkoše sú priveľmi ľahko dosiahnuteľné. Milujem Atény a obdivujem Grékov. Teraz sa bohatí sviniari pokúšajú dostať ich na kolená. Ale to nedokáže nikto. Banky dávno skrachujú a Gréci budú stále žiariť. Ozaj, aká bola masáž na Bali?  Takmer dokonalá, iba ten povinný suspenzor ma rezal vpredu aj vzadu. Akú hlúposť, bláznovstvo ste vyviedli na svojich posledných cestách?  Stačí, že som sa nechal nahovoriť na plavbu jachtou po Jadrane. Alebo v hotelovom komplexe v Soma Bay som zaplatil veľa peňazí za vodnú procedúru, počas ktorej ma desaťkrát takmer utopili prudkými prúdmi morskej vody. Alebo keď som si kúpil zájazd do Kláštora sv. Kataríny a deväťdesiat percent času sme strávili v nákupnom centre s alabastrom a šperkmi. O mori ste snívali odjakživa. A dávno už viete aj to, o čom sníva more. Text pesničky Janka Lehotského Veľký sen mora to dokazuje… Sny o mori sa vám splnili, aj ten o Červenom mori. Sever vás neláka?  Všade písali, že ľadovce sa už roztápajú, tak čo tam? Ale teraz, keď sa zistilo, že to bol ekologický podvod a ľadovce, naopak, pribúdajú, tak sa vyberiem do Grónska. Chcem podať ruku veľrybe. Jeden môj kamarát hovorí: Zdá sa vám, že svet je gombička? No tak ho skúste prišiť… Gombičku si prišiť viete… a čo svet? Načo, veď nám ho prišili už v kolíske. Páči sa mi, ako človek vojde do cestovky a chce, aby mu poradili kam by mal ísť. Postavia na pult glóbus a postupne idú prstom okolo sveta a… Afrika, teplo a nebezpečne. Ázia, vlhko a choroby. Amerika, koho to zaujíma? Austrália, ďaleko. V Európe som už všade bol. „Prosím vás, dáky iný glóbus nemáte?“ Kam zavediete čitateľov vo svojej ďalšej knihe? Rusko, plavba po Volge, návšteva mesta Vasjuky pri oslave jubilea šachového turnaja, ktorý organizoval Ostap Bender. Knižka sa bude volať Vodka, duša, kaviár… Mohlo oko vzniknúť náhodou? Nie, muselo sa vyvinúť z niečoho, čo sa oku iba podobalo. Načo by komu bolo polooko? Nuž, vidí polovičku zvieraťa, ktoré ho chce zožrať, tak ujde. Je na tom lepšie ako zviera, ktoré má iba štvrťoko alebo 49-percentné oko. To zožrané zviera už nikdy nebude mať mláďa, lebo je mŕtve. A na zemi je najdôležitejšie nebyť mŕtvy. Živému sa pritrafí veľa zaujímavých vecí…

    22. júna 2012 13:21
  • Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Je mladý, talentovaný, šikovný. Aj tak by sa dal zhodnotiť Hriňovčan Lukáš Šlajferčík. Viac si prečítajte v rozhovore s ním. Od kedy sa venuješ foteniu? Moje prvé pokusy o fotenie začali vznikať ešte v dobe na ZŠ (rok 2003), kedy som si kúpil prvý mobil so zabudovaným fotoaparátom. Vtedy som fotil všetko, bola to pre mňa veľká radosť a produkoval som s ním tisíce fotiek mesačne. Troška vážnejšie to začalo byť na strednej (2006), keď som so spolužiakom vymenil MP3 prehrávač za "Ultrazoomový" kompakt, ktorý mal aj manuálne režimy a pomohol mi pochopiť základné princípy digitálnej fotografie. O rok neskôr som už mal veľmi slušný stroj, avšak po pár mesiacoch ostal nevyužitý a zdalo sa, že fotenie ma už nebaví. Museli prejsť 3 roky kým mi fotenie začalo chýbať, zaobstaral som si vysnívanú zrkadlovku a fotím dodnes :) Máš obľúbené témy na fotenie? Bavia a zaujímajú ma panorámy a virtuálne prehliadky, najmä tie obrovských rozmerov, kde sa rozlíšenie výslednej snímky ráta na gigapixely. Je to dosť technicky náročné, ako fotenie tak aj spracovanie, ale ako informatik rád presedím za PC celé dni a baví ma po malých krokoch posúvať hranice svojich možností. Z tých bežnejších tém mám rád makro fotografie, prinášajú detailný pohľad na svet, aký bežne okom ani nemáme možnosť vidieť. Rád fotím aj portréty, krajinky, šport, nočné fotografie. Bavilo by ma aj fotenie divej zvery v teréne, zatiaľ na to však nemám vybavenie. Téma nie je až tak dôležitá, radosť mám vždy keď sa fotka vydarí a páči sa aj ostatným. V čom spočíva čaro dobrej fotografie? Na fotografiu sa dá vždy pozerať minimálne z dvoch pohľadov, z technického a umeleckého. Často je úspešná a uznávaná fotografia napr. nekvalitná, rozmazaná, zašumená a preexponovaná, ale  zachytáva emóciu, dej, správny okamžik a atmosféru, čo z nej robí perfektný záber. Naopak napr. portrét mravca môže patriť medzi tie najúspešnejšie, práve kvôli technickej dokonalosti, ktorá si nevyžaduje umelecké cítenie fotografa, možno len trochu šikovnosti a strašne drahé technické vybavenie. Myslím si, že najlepšie je keď má fotografia z oboch niečo, vtedy zaujme aj publikum hľadiace čisto na kvalitu, aj čisto na obsahovú stránku. Tomu, čo dokáže oceniť oba aspekty, dá fotografia najviac. Nemal si ambíciu zúčastniť sa nejakej súťaže? Osobne súťaže nemám moc v láske a nevyhľadávam ich. Pre mňa je výhrou, keď vidím, že sa ľudom moje fotografie páčia. Keď dostanem pochvalu, alebo moje fotky vystavia na verejné miesto, keď si niekto moju fotografiu zarámuje na stenu, keď si ma niekto znovu zavolá na akciu ktorú som fotil, dokonca aj keď som našiel svoje fotky bez povolenia použité na reklamné účely na jednej stránke. Plánuješ sa aj v budúcnosti profesionálne venovať foteniu? Podľa toho čo myslíš tým "profesionálne", spadám asi do skupiny začínajúcich amatérov, ale nevylučujem ani takú možnosť. Najmä čo sa týka oblasti panorám a virtuálnych prehliadok, chcel by som to dotiahnúť na profesionálnu úroveň. Fotíš pre mesto Hriňová, ale i pre discoklub Vegas, aké sú to skúsenosti? Určite sú to veľmi dobré skúsenosti, pre mesto Hriňová som fotil napr. 120. výročie jej vzniku, alebo nedávno akciu váľanie mája s FS Hriňovčan, kde prišli aj L. Latinák a M. Miezga v rámci natáčania seriálu. Za fotografie sa mi dostalo množstvo kladných ohlasov, spoznal som veľa nových ľudí, zúčastnil som sa akcií, na ktoré by som bez pozvania ani nešiel. Cením si to a posúva ma to ďalej. Vo Vegas klube som prvýkrát fotil najväčšiu akciu roka - Štefanská paráda v roku 2010, takže bola to taká skúška ohňom. Keďže tam fotím dodnes, spokojné boli asi obidve strany :) V súvislosti s fotením máš aj nejakú vtipnú príhodu? Ľudí som nie raz pobavil tým, keď som pozabudol, že mám nasadenú krytku objektívu a zistil som to až pri pozeraní do hľadáčika a čudovaní sa, prečo nie je nič vidieť. Okrem fotenia sa venuješ aj technologickým záležitostiam, napr. vizualizácia Hriňovej a okolia. Ako vznikol tento nápad a ako prebiehala jeho realizácia? Môj prvý taký mini projekt bol nafotenie miestneho kostola, ktorý obsahoval 6 pohľadov, dal som ho na internet a mal celkom úspech. Vtedy som však nemal ešte žiadnu techniku, tak som s výsledkom vôbec nebol spokojný. Medzičasom som zlepšoval techniku a zbieral nové skúsenosti fotením okolia. Keď som získal všetko potrebné, napadlo ma spraviť prehliadku Hriňovej, aby sa človek jednoducho mohol pozrieť na miesta, kde možno ešte ani nebol. Začal som s fotením z okolitých kopcov a keď sa dostavili prvé výsledky, záujem prejavilo aj samotné vedenie mesta, čo ma len viac motivovalo pokračovať. Momentálne má prehliadka 19 pohľadov, je dostupná zatiaľ na súkromnej doméne a úspešne som ju použil aj ako bakalársku prácu. Keď budem mať viacej času, určite v nej chcem pokračovať a rozšíriť ju na poriadnu databázu 360° pohľadov okolitej prírody, ale aj centra mesta, kultúrnych pamiatok a podnikov... Kde študuješ, aké sú tvoje záľuby? Študujem aplikovanú informatiku na FPV, UMB v Banskej Bystrici, kde momentálne končím tretí ročník. Najsilnejšia, od malička pretrvávajúca záľuba sú počítače a technológie všeobecne. Medzi kandidátov na obľúbenú činnosť na PC patria úprava a retuš fotografií, 2D grafika a 3D CAD systémy, úprava a strih videa, tvorba webových stránok, atď. Zo športov je u mňa favoritom cyklistika, niečo medzi štýlmi Street, XC a DH. V prípade záujmu, vieš fotiť aj na objednávku? Fotím skoro vždy keď ma o to niekto požiada, no nerobím to nijak komerčne. Nemám ani toľko voľného času, aby som začal fotiť nejak vo veľkom.

    14. júna 2012 20:25
  • Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel, známy český sexuológ a popularizátor sexuológie, tiež moderátor, spisovateľ a človek so zmyslom pre humor. Jeho návštevu Banskej Bystrice sme využili na príjemný rozhovor, v ktorom sme sa neváhali opýtať ani na jeho súkromný a intímny život... Narodili ste sa počas vojny. Tým, samozrejme, nemienime pripomínať váš vek. Skôr by nás zaujímalo, či ste sa, s odstupom času, zamýšľali aj nad tým, či deti narodené do vojny to majú v živote ťažšie. Když válka skončila, bylo mi pět let. Jako dítě pamatuji potravinové lístky a občasný nedostatek. Jediným následkem je moje celoživotní potravinová nezdrženlivost, žravost… Se střídavým úspěchem bojuji s obezitou. Na čo z tých čias si spomínate? Bolo to vlastne vaše detstvo… Velice podrobně jsem to popsal ve své knize Rozpomínání, která vyšla nedávno v nakladatelství XYZ. Dětství je věnována celá první třetina knihy. Vzpomínám třeba na své ministrování v kostele a na tehdejší latinskou liturgii. Dodnes umím zpaměti celou latinskou katolickou mši svatou. To už neumí ani mnohý dnešní kněz… Vaša prvá láska? Bylo to v první třídě, jmenovala se Alexandra, říkali jí Saša a hráli jsme si společně na pískovišti u nás v zahradě. Prvý bozk? Tamtéž, asi v šesti letech, ale moc jsme to neuměli. Prvý sex? Pokud sexem rozumíte onanii, tak asi ve třinácti, pokud soulož, tak o pět let později. Prvé milovanie? Slovo „milování“ pro mne nemá jasnou definici. Pokud myslíte „zamilovanost“, tak ta se u většiny lidí, mne nevyjímaje, dostavuje v pubertě.  Pokud tím myslíte pohlavní styk, tak viz výše. Prvá nevera? Stejně jako je možno hřešit třeba myšlenkou, slovem i skutkem, tak stejně je to s nevěrou. Té nevinné dětské lásce Alexandře v šesti letech jsem byl nevěrný hned v další třídě obecné školy. Jmenovala se Hanička a psali jsme si zamilované dopisy ve vyučování.   Posledná nevera? Na tu ještě pořád čekám. Možná už marně. Vždy ste chceli byť lekárom, konkrétne gynekológom? Prečo? Protože mne to baví a je to zajímavá práce. Nejaký čas ste pôsobili ako kúpeľný lekár… to znie pekne. Tak starosvetsky. Ako sa vám pracovalo v kúpeľoch Františkove Lázně? Lázeňského lékaře jsem bral v důsledku bytové krize. Pro gynekologa je to práce méně zajímavá, odpadá operativa a porodnictví. Naštěstí to trvalo jenom tři a půl roku. V podrobnostech odkazuji znovu na svou knihu vzpomínek. Sex a milovanie - to nie je len „zábava“, potešenie, ale často aj problémy. Veľa problémov. Pohlavné choroby, zneužívanie a ďalšie násilné činy… Nebezpečí spojená s pohlavním životem bohužel člověka trvale provázejí od dávnověku. V průběhu vývoje společnosti však na sebe často berou jinou podobu. Úkolem sexuální výchovy je na tato nebezpečí upozorňovat a učit lidi správné prevenci. Umenie milovať napísal Ovídius, Fromm a aj vy. V čom podľa vás spočíva umenie milovať? Na rozdíl od ostatních vyšších živočichů předpokládá lidská sexualita opravdu jakési učení a zdokonalování. Hlavním poselstvím je pak úsilí o partnerskou toleranci a vycházení si vstříc. Nikomu neubližovat a nebudit veřejné pohoršení. Tyto normativy se osvědčují v neměnné formě už po tisíciletí. Mé rady se tedy nebudou příliš lišit od Ovidia a Fromma. Keď už sme pri knižkách, vyšla vám aj Antikoncepčná kuchárka. Máte zaručený antikoncepčný recept? Stejně jako nic na světě není stoprocentní (kromě smrti), nemůže existovat ani stoprocentně bezpečná a zaručená antikoncepce. Jsou pouze metody více a méně spolehlivé a bezpečné. Červené uši je názov vášho úspešného rozhlasového programu. Stáva sa vám, že sa červenáte, ako sa hovorí, až za ušami? Po čtyřicetipěti letech praxe se už nečervenám. Aký je rozdiel medzi sexom, cirkvou a politikou? (Sex, cirkev a politika, je názov knihy, pozn. aut.). Zatímco „sex“ je stále stejný, politika a církve se mění. To bude asi ten zásadní rozdíl. Chceli ste niekedy byť ženou? V mládí mne to občas napadlo. Zejména jsem chtěl být hezkou ženou. Bláhově jsem se domníval, že ty hezké ženy to mají na světě pohodlnější a lepší. Dnes už si to nemyslím a jsem rád mužem, přesněji řečeno starcem. Čo vám na mužoch prekáža? Obecně vůbec nic. Na hloupých mužích mi překáží hloupost, nejhorší je, když je spojená se sebevědomím, u lakomých mi překáží lakomství a u fanatiků jejich fanatismus a nedostatek sebereflexe. Ak ste čakali túto otázku aj so zameraním na ženy, nedočkáte sa. Ženy sú predsa dokonalé! Mýlíte se, i ženy mohou být hloupé, nezdravě sebevědomé, lakomé a fanatické. Máte však pravdu v tom, že těch dokonalých žen je více než dokonalých mužů. Rozesmála mne snaha Českých drah zřizovat samostatné vlakové oddíly pro ženy. Zavání to trochu islamizací.

    08. mája 2012 20:02
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Otvorili I. etapu cy...

    V sobotu 12. októbra 2019 sa uskutočnilo v areáli Masarykovho dvoru slávnostné otvorenie 1. etapy cyklotrasy. Úvodného slova sa ujal predseda občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie pán Martin Malatinec, ktorý v príhovore nezabudol pripomenúť, že otvoreniu cyklotrasy predchádzalo nemalé úsilie o jej vybudovanie. Mnohí neverili úspešnosti tohto projektu, ale vďaka ochote jednotlivcov, miest a obcí zapojiť sa do aktivít, ktoré viedli k vybudovaniu cyklotrasy, tu dnes stojíme a otvárame prvé kilometre. Slávnostné prestrihnutie pásky sa konalo za asistencie predsedu občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie Martina Malatinca, generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja Ministrerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PhDr. Emila Píchu CSc., podpredsedu BBSK Mgr. Art. Romana Malatinca, prednostu Okresného úradu vo Zvolene Ing. Samira Moumaniho, starostu obce Vígľaš Ing. Róberta Záchenského, starostky obce Stožok Bc. Dariny Petrincovej a starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku. Tento akt bol síce symbolický, no znamenal veľmi veľa. Nejedná sa totiž iba o spojenie jednotlivých miest a obcí ale aj o cieľ priblížiť cestovanie za prácou v miestnych priemyselných areáloch a areáloch občianskej vybavenosti. Taktiež týmto otvára pre cyklistov, korčuliarov a turistov nový potenciál využitia turizmu v lone prírody. Cyklocesta prechádza cez niekoľko zaujímavých pamiatok, prírodných krás a veľa ďalších zaujímavostí. /*banner*/ A toto je len začiatkom projektu ,,Bližšie k práci, Zdravšie v živote – cyklistická doprava´´ Trasu do budúcna podľa projektu bude dopĺňať cyklistická infraštruktúra plochami s cyklistickými stojanmi, nabíjacou stanicou pre elektrobicykle s tým, že všetky prvky budú bezbariérovo upravené. Tešíme sa na ďalšie takéto vydarené akcie, ďakujeme všetkým zúčastneným. Cyklistom, korčuliarom, bežcom a ostatným úžívateľom cyklocesty prajeme Veľa krásnych, šťastných kilometrov a zážitkov.

  • Termín odovzdania hr...

    Práce na obnove hriňovského kúpaliska aktuálne prebiehajú na objektoch SO 01 Bazény a SO 08 Kanalizačná prípojka a rozvody ZTI. Dodávateľom stavby je Metrostav, a. s. Zmluvný termín odovzdania diela do 20. februára 2021. Postavený bude 25-metrový plavecký bazén so siedmimi dráhami, druhý bazén bude relaxačný a tretí detský. Kapacita kúpaliska 636 ľudí. Súčasťou diela sú obslužné objekty a vodné atrakcie. Na financovanie prestavby kúpaliska mesto použije zdroje z rezervného fondu z ekonomicky úspešných rokov. Aj kvôli tomu, že za posledné desaťročie neboli vyhlásené vhodné eurofondové výzvy na prefinancovanie jeho výstavby. Naproti tomu v iných oblastiach hospodárenia mesto čerpá nenávratné finančné zdroje z eurofondov, čím vlastné finančné prostriedky ušetrí. /*banner*/ Celková hodnota podľa zmluvy o dielo dosiahne 706.800 Eur. Časť nákladov na výstavbu prevádzkovej budovy, šatní, spŕch a stánkov občerstvenia chceme prefinancovať prostredníctvom výzvy miestnej akčnej skupiny zo zdrojov Programu rozvoja vidieka. Výstavba kúpaliska je dlhodobo jednou z hlavných požiadaviek obyvateľov mesta Hriňová. Kúpalisko bude po dokončení prevádzkovať mesto prostredníctvom vlastnej spoločnosti verejnoprospešné služby, VPS Hriňová s. r. o.

  • Šport

  • V zápase s Nitrou vš...

    Vedenie hokejového klubu HC 07 WPC Koliba Detva začiatkom mesiaca október oznámilo, že na vybraný zápas základnej časti Tipsport extraligy poskytne svojim mladým fanúšikom zápas zdarma. Inšpiráciou sú zápasy ŠK Slovan Bratislava v Európskej lige, kde práve množstvo detí pomohlo vytvoriť skvelú športovú atmosféru. Po zvážení bol vybraný zápas s Nitrou, ktorý sa bude hrať 1. novembra o 18:00. Všetky deti do 15 rokov majú vstup zdarma. Navyše, dostanú sladkú odmenu. ,,Veríme, že aj týmto krokom budujeme fanúšikovskú základňu nášho tímu do budúcnosti.“  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3