s DTonline.sk

Rozhovor

  • Matej Vreštiak: Chcem aj v budúcnosti reprezentovať folklórom Podpoľanie

    Matej Vreštiak: Chcem aj v budúcnosti reprezentovať folklórom Podpoľanie

    Matej Vreštiak, mladý a šikovný študent - folklorista. Jeho snom je raz v budúcnosti viesť súbor a reprezentovať Podpoľanie, viac si prečítate v nasledujúcom rozhovore.  Matej, čo Ťa  priviedlo k folklóru? Boli to moji úžasní rodičia, bez ktorých by som dnes nebol tým, čím som. Tuším, že to bolo v roku 2001/2002. V kultúrnom dome sa konal konkurz do DFS Hviezdička. V tom roku bolo veľkou snahou a usilovnosťou znovu obnoviť "starú Hviezdičku". Ak ma informácie neklamú, tak súbor vznikol 21.11. - čo bolo presne v deň mojich narodenín. Pamätám sa na moje prvé vystúpenie. Bolo v Dulovciach. Mám na detský súbor Hviezdička strašne dobré spomienky. Ďakujem Milanovi Obrtalovi, ktorý do mňa vniesol to pravé orechové. S Hviezdičkou som precestoval takmer celé slovensko, bol som v Česku, Maďarsku, Poľsku a Srbsku. Keď som išiel na strednú školu, tak som sa samozrejme rozlúčil aj s Hviezdičkármi. Aj keď síce potom som tam hrával ako primáš DĽH. Moje pôsobenie v súboroch: 2002-2007 DFS Hviezdička, 2007-2009 - FS DETVA, 2008 -FS HRIŇOVČAN,2010 - do dnes FS Podpoľanec.  Prečo by sa mali zvyky v podobe tanca, či spevu udržiavať? Podpoľanie je špecifická oblasť pre tanec. Väčšinou sa tu objavujú skočno-mládenecké tance. Tance mladých ľudí. Je charakterový najmä Rozkazocačkami, váľaným alebo tanierovým... Prečo si myslíš, že práve pod Poľanou je stále tak silne cítiť tradície? Podpoľanie každý pozná ako kraj, kde to žilo. Píšem preto ŽILO, lebo teraz tie tradície nie sú ako dakedy. Príde mi to tak ako keby sa mladí hanbili. Hlavne sa jedná o mladých ľudí, ktorí majú možnosť chodievať do viacerých súborov, detských či dospelých. Človek musí mať priority. A keď má priority pre tanec, tak potom je to správne. Ale zas myslím si, že nie je to až také hrozné. Je tu ešte veľa nositeľov, ktorí tie tradície udržiavajú. Pred pár rokmi si bol účastníkom nehody z festivalu Muziky pod Poľanou, ako si na to pamätáš? Nemal si v mysli po tejto udalosti s folklórom skončiť? Písal sa rok 2007. Presnejšie 3.7. Bola to nedeľa. Akurát na druhý deň sa nastupovalo do školy. Mal som ísť do 9. triedy. Lenže stalo sa to, čo sa stať nemalo. Určite už každý o tom veľa počul, veľa čítal. Nebudem písať čo a ako sa stalo. Napíšem len toľko, že na 3. september 2007 nikdy nezabudnem. A či ma to od folklóru odradilo? Práve naopak. Pripútalo ma to k tomu ešte viac. Organizuješ podujatie Tanečný dom, ako vznikla táto myšlienka a ako ju hodnotíš? Myšlienka vznikla na jeseň 2012. Rozhodol som sa organizovať tanečný dom, pretože Hriňovej tanečný dom doposiaľ nikdy nebol. Boli pokusy o maličké školy tanca, ktoré však nemali veľké úspechy. Oslovil som starších spolužiakov a vedenie Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre, ktorí mi s organizáciou 1. tanečného domu pomohli. Podujatie sa konalo 30. 11. 2012 v meste Hriňová. Vyučovali sa tance Do šaflika z Fintíc a čardáš z Parchovian. Výučbu viedli študenti 3. ročníka Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre - Alfréd Lincke a Martina Takácsová. O hudobný doprovod sa postarala ĽH Michala Pagáča z Dubnice nad Váhom. Po tanečnom dome bola výborná zábava. Účasť bola celkom vysoká, zúčastnilo sa ho okolo 150 ľudí a ohlasy boli veľmi dobré. A preto sme sa rozhodli organizovať ďalšie tanečné domy, najbližší v apríli. Študuješ etnológiu v NT, prečo si si vybral práve tento odbor? Prečo práve etnológia? Chcem byť pravým folkloristom. Folklorista je ten, kto vyštuduje folkloristiku. Samozrejme, že som išiel na túto školu, resp. na tento odbor kvôli tomu, že ma baví folklór a tanec. študujem hlavne preto aby som pochopil určité zásady, ktoré bežný človek, "folklorista" nevie a nevidí. Chcel by som sa stať etnochoreológom.  Čo plánuješ do budúcnosti? Budúcnosť. .. No je to ešte samozrejme ďaleko. Ale zatiaľ je mojím snom skončiť školu. Bolo by dobré zamestnať sa práve v obore ktorý vyštudujete. Je to ešte strašne ďaleko. Všeličo sa zmení. Určite by som niekedy v budúcnosti chcel viesť súbor a reprezentovať s ním Podpoľanie a Slovensko.

    18. apríla 2013 15:41
  • Balážová: Včelársky sortiment je špecifický

    Balážová: Včelársky sortiment je špecifický

    Včelárstvo je fenomén, ktorý má mnoho prívržencov po celom svete. Včely boli odjakživa symbolom pracovitosti, nezlomnej vôle, či jednoty. Viac o včelárstve a fungovaní v tomto biznise nám prezradila Eva Balážová. Kedy ste založili vašu predajňu? Predajňa funguje už takmer 5 rokov. Ako každý, aj my sme mali ťažké začiatky kvôli tak  špecifickému tovaru, ako je včelársky sortiment. Ktorý sa síce nepredáva ako čerstvé rožky, ale má v ľuďoch  obľubu hlavne medík atď .Ako sme založili predajňu zaznamenali sme z roka na rok nárast nových včelárov v našom regióne čo nás veľmi teší . Čo vás motivovalo podnikať v oblasti včelárstva? Myslím, že zlomový bod bolo, keď sme s otcom nemohli nájsť nikoho, kto by predával alebo aspoň vymieňal medzistienky, čo  je najhlavnejšia  vec pre včelára a kúpiť niečo ako rukavice či klobúk bol zázrak. Vtedy sme sa rozhodli, že to skúsime a začali sme oslovovať dodávateľov na tovar a pomaly sme sa rozbiehali. Aký sortiment ponúkate? Sortiment máme už naozaj široký , len ja sama vo vlastnej výrobni sviečok mám cez 80 druhov sviečok. Hlavne avšak včelárske veci rukavice, dymáky, sírne knôty, liečivá a taktiež predávame aj úle a doplnky k nim. Na objednávku medomety, rôzne iné napríklad atypické medzistienky snažíme sa každému vyhovieť v jeho požiadavkách. Výmena medzistienok, predaj medu ,výkup vosku,  propolisu, peľu .Pre ne- včelárov máme napríklad fantastickú kozmetiku na báze medu materskej kašičky a propolisu, ktorú si zákazníci naozaj chvália. Ďalej sa venujeme aj zdravej výžive ako napr.za studena lisované oleje na úpravu zdravia. Rôzne bylinkové preparáty ochutené medy, domáci med. Fantastickú slovenskú medovinu značky Apimed, ktorá preslávila Slovensko po celom svete na rôznych súťažiach medovín vyhrala veľa ocenení . Napríklad na jar máme v ponuke cez 100 semien kvetov rastlín a zeleniny ktoré dovážame z ďaleka, aby sme ich mohli poskytnúť za priaznivé ceny zákazníkom a veľa iného. V čom je váš druh podnikania výnimočný?   Určite v zameraní sa na včelárov, ktorých je v našom regióne dostatok. Určite by som rada spomenula a pozdravila náš Hriňovský zväz  včelárov, s ktorým úzko spolupracujeme a podieľame sa na  mnohých akciách vďaka čomu sa toto krásne remeslo zviditeľňuje. Napríklad naša posledná akcia Gazdovanie na Hriňovských lazoch, ktoré mesto Hriňová realizovalo, sme mali vlastný Včelársky dvor s výstavou história včelárenia, ktoré malo obrovské ohlasy u ľudí čo prišli, deti boli nadšené a dokonca sme tam mali aj živé včely v sklenenom úli, aby bolo vidieť ako tie naše včielky pracujú . Čo najviac vyhľadávajú zákazníci? Podľa mňa určite včelársky sortiment, ktorý je naozaj rozmanitý na tak malú predajňu, po druhé určite prístup k zákazníkom .Bola som rada keď som začínajúcim včelárom mohla vysvetliť, čo na čo funguje a čo je overené od starších včelárov. Pre nových včelárov máme aj  akciové ceny, pretože potrebujú  toho veľa a snažíme sa každému vyhovieť,  aby od nás odchádzal spokojný, že má to čo potreboval za dobrú cenu. V prípade potreby vieme tovar aj doviezť za poplatok . O výrobe sviečok trochu  na záver : Výroba sviečok je u nás samostatná kapitola, ktorú sme začali spolu s mojou mamou, kde nás veľmi inšpirovala hlavne vôňa medu a medzistienok, z ktorých sme začali robiť prvé pokusy, hlavne odlievaných sviečok. Každá jedna je odlievaná ručne, z domáceho vosku .Ja som začala tvoriť sviečky z medzistienok.  nebola sranda keď sme nevedeli pri akej teplote je najlepšie  stým pracovať, ako správne orezať, typ knôtu a pod. Postupne sme všetko zvládli a dnes môžem povedať, že mám v ponuke cez 80 druhov sviečok, sviečky sa predávajú v troch predajniach  na internetovej  stránke www.sashe.sk/esusi, kde máme skvelé ohlasy .Každý kus je hand-made a sám osebe originál ktorý nikde inde nenájdete .

    18. apríla 2013 15:37
  • Redaktorka Zuzana Drobová: Priazeň divákov je veľká vzpruha

    Redaktorka Zuzana Drobová: Priazeň divákov je veľká vzpruha

    Mladá, sympatická, výrečná, odvážna, kreatívna..... aj taká je mladá redaktorka RTVS Zuzana Drobová, rodáčka z Detvy, ktorú môžete pravidelne vidieť na televíznych obrazovkách. Ako sa dostala k práci spravodajskej redaktorky? Ako fungujú správy RTVS? Aj to e obsahom nášho rozhovoru s vychádzajúcou hviezdou televíznej žurnalistiky. Ako a kedy si sa dostala do RTVS? Do RTVS (toho času ešte Slovenská televízia) som nastúpila takmer pred rokom, po dvojročnej práci v regionálnej televízii v Nitre, kde som sa tiež venovala spravodajstvu a moderovaniu správ. Aké témy máš na starosti? Každý deň pracujem na inej téme, redaktor musí byť flexibilný. Presný rezort zadelený nemám. Témam sa ale venujeme "na pokračovanie", čiže sledujeme dianie od začiatku až kým sa veci neposunú a nevyriešia. Stručne nám objasni prácu redaktora správ RTVS. Deň redaktora je náročný a rýchly, spravodajstvo mapuje aktuálne dianie zo dňa, ktoré sa môže zmeniť v sekunde. Ráno prísna porada, potom ak stíhame tak spravy o 12tej, či správy o 16tej. Večerné správy prinesú kompletný príspevok celodennej práce. Aké sú pozitívne a negatívne stránky tvojej práce? Pozitívne pocity pri práci: keď sa podarí pekná sprava, ktorá divákovi niečo dá. Jednoduchý a nový impulz, nad ktorým popremýšľa. Negatívny pocit: keď nestíham pred uzávierkou, pár minút pred 19 tou je to stres! V čom je práca, ktorú robíš výnimočná? Práca redaktora spravodajstva je výnimočná v tom, že má možnosť ovplyvniť, čo sa divák dozvie a na čo si vytvorí názor, dať pozor na to, aby bola informácia podaná korektne a s protinázorom. Ako Ťa prijali starší kolegovia? Starší kolegovia nás mladších élevov prijali s rezervou ,ale môžem povedať, že po čase mám s nimi nádherný vzťah. Tí skúsenejší si už čo to v spravodajstve prešli a veľmi si vážim ich prácu. Za to, že mi pomáhajú a sú na mňa dobrí, si ich nesmierne vážim. Predsa sú to osobnosti, ktorí v RTVS majú svoje meno. Po čase mi dovolili aj tykať, napríklad môj veľký vzor Marcel Merčiak. Spoznávajú Ťa ľudia bežne na ulici? Áno, dvaja ma už spoznali a oslovili!  Veľmi ma teší každá pozitívna divácka pošta, či už na maili alebo aj na facebooku. Je to obrovská vzpruha. Aká je v súkromí redaktorka? t.j. záľuby, vlastnosti, sny? Redaktorka v súkromí je rada, keď vypne a "dobije" baterky pri cvičení s kolegyňami. Najlepšie si oddýchnem doma u rodičov v Detve, tí mi dávajú energiu, nech sa deje čokoľvek. Mám veľa snov, na ktorých mi záleží, aby sa stali skutočnosťou. Som len na začiatku svojej cesty, uvidíme či sa aspoň tretina z nich splní. Ja tomu verím! Ako vnímajú tvoju kariéru príbuzní a priatelia? Rodina sa teší z každého, aj malinkého úspechu. Ako vnímaš projekt DTonline? DT online sledujem a som rada, že mapujete dianie v našom regióne. Udalosti viete rýchlo a dobre spracovať. Plus niektoré témy sú skutočne kvalitné a rozobrané hlbšie. Takže len tak ďalej.

    29. marca 2013 17:46
  • Lucina: Zumba dá telu pevnosť a ohybnosť

    Lucina: Zumba dá telu pevnosť a ohybnosť

    Venuje sa tancu odmalička. Lucia Zdechovanová, ktorú všetci známi a nadšenci tanca oslovujú Lucina. Prinášame krátky rozhovor, v ktorom sa dozviete kedy a kde prebiehajú tanečné hodiny, na akú hudbu sa tancuje a kde Lucina berie inšpiráciu Kedy a prečo si sa rozhodla stať fitness-trénerkou? Vždy som mala k hudbe veľmi blízko, od malička som vždy spievala, chodila do folklórneho súboru, neskôr na tanec do ZUŠ. Na gymnáziu som začala chodiť aj na hodiny brušného tanca a v tom čase začala v Lučenci aj novinka pod názvom Zumba. Už na prvej hodine som sa do tohto typu tanca zaľúbila a úplne ma to pohltilo. Tá temperamentná hudba, energia , ktorá sa šíri celou telocvičňou a tá kolektívna skvelá nálada, to ma hneď dostalo. Od tejto chvíle bola moja cesta jasná.  Bavilo ma vymýšľať si nové choreografie aj doma, išlo mi to, bavilo ma to. Chcela som priniesť túto zábavnú formu cvičenia aj do môjho okolia, kde ju ešte vtedy nepoznali.  Začiatkom roka 2011 som sa prihlásila na kurz inštruktora Zumby v Bratislave a získala certifikát. A tak sa to celé začalo... Kde prebiehajú tvoje tanečné hodiny? Momentálne tancujem 4x do týždňa. V Kalinove vždy v pondelok o 18.00 a štvrtok  o 17.30 v telocvični základnej školy. A v Detve každý utorok a piatok o 18.00 v telocvični ZŠ A.Vagača (Štúrova 12). Veľmi ma teší, že sa stále stretávam aj so ženami, ktoré dochádzajú na tieto hodiny aj zo širokého okolia. Keď sa chce, tak sa dá. J Viac informácii ohľadne mojich tréningov vždy aktualizujem na FB stránke Lucina dance. Tvoje hodiny sa konali aj vo Vidinej a v Lučenci, kde sa tešili veľkej obľube. Plánuješ ich znovu a tam? Vo Vidinej plánujem pokračovať od apríla. Teraz sme mali menšiu zimnú prestávku, lebo sa v sále nekúrilo. Vidiná je moja rodná dedina, mám tu plno známych a priateľov a myslím si, že ženy tu nemajú veľa možností trávenia voľného času, kde by sa odreagovali. Možno aj preto sa ma celú zimu pýtajú kedy už opäť začneme. Ale tie zvyšné dva dni si už nechám na regeneráciu...aj to treba! Aké tanečné štýly spájaš v tvojich choreografiách? Preberáš nejaké aj z klipov? Kde berieš inšpiráciu? Pesničky, na ktoré tancujeme sú vždy veľmi energické a temperamentné. Okrem latinskoamerických tancov ako salsa, merengue, bachata, často pridávam aj súčasné hity (napr. Pitbull, D. Yankee, Shakira), ktoré často počuť aj v rádiách. Playlist je veľmi rôznorodý,  nedávno som  napríklad pridala  na zamiešanie aj cigánsku pesničku a tá sa teší naozaj veľkej obľube. Snažím sa pridávať vždy niečo nové a takpovediac z každého rožku trošku, aby si tam každý našiel to svoje.  Choreografie si vymýšľam sama tak, že si pieseň rozdelím na určité pasáže podľa melodických a rytmických zmien. Proste ma tá pieseň chytí a už to ide samo. Ale dbám na to, aby bola celá choreografia komplexná, zvládnuteľná a zase niečím nová. A inšpirácie? Tie prichádzajú často a veľakrát náhodne. Od profesionálnych tanečníkov až po zábavného dobre sa hýbajúceho uja na plese. Vidieť, že práca ktorú robíš, Ťa napĺňa. Čo Ti teda tanec poskytuje? Pre mňa je to čistá radosť zo života. Človek úplne zabudne na celý okolitý svet, veď pri tých teplých letných radostných tónoch sa to inak ani nedá. Dobije ma to takou energiou, že je to len ťažko vysvetľovať. Je to terapia pre dušu aj telo. Ten zoznam pozitív, čo mi tanec dal, by bol veľmi dlhý, ale z čoho mám obrovskú radosť je to, že som prostredníctvom neho spoznala množstvo skvelých žien a vytvorilo sa plno priateľstiev.Mám tú najkrajšia „prácu“ na svete a úplne som sa v tom našla. Zúčastňujú sa tvojich tréningov aj muži? Muži nám zatiaľ na tréningoch chýbajú. Asi sa boja pridať do tejto zatiaľ čisto ženskej zostavy. A možno len stačí, aby jeden začal a už by to išlo. Určite by aj žienky privítali účasť z mužskej strany, ale tých svojich zatiaľ nechávajú doma. Veď aj im vyhovuje vypnúť od každodenných starostí, nechať muža a deti doma a venovať hodinku samej sebe. Je to zdravo a príjemne strávený voľný čas, navyše sa stretnú so svojimi kamarátkami a potom sa dobre naladené vrátia domov. Môj  pár tréningov absolvoval a bolelo ho celé telo ešte týždeň. Veľa žien túži upraviť svoju hmotnosť.Sú hodiny s Tebou tou správnou voľbou? Máš s tým osobné skúsenosti? Tancovanie je ideálne v tom, že je to podané takou zábavnou formou, že si v podstate ani neuvedomíte aký športový výkon ste práve podali. Ide o aeróbne cvičenie, pri ktorom dochádza k spaľovaniu kalórií a redukcií hmotnosti. Po odtancovaných 60 minútach, sme komplet mokré do nitky. Záleží však aj na výkone a intenzite s akou sa tancuje. Výsledky prídu zaručene, či už vo forme schudnutia alebo spevnenia. Pohyb sa musí na tele odzrkadliť, ale veľmi dôležitá je aj pravidelnosť. Stretávam sa však aj s štíhlymi dievčatami, ktoré neprišli na tréning s cieľom chudnúť, ale sa zabaviť a zatancovať si, pretože ich to baví.  Mne samej od tancovania spevnelo celé telo a vyrysovali sa mi svaly a to už ani nehovorím ako sa mi zlepšilo držanie tela a ohybnosť. Ja tvrdím, že keď chcete mať pekné telo, nemusíte dvíhať činky. Stačí začať posilňovať  s váhou svojho vlastného tela. Nejaká vtipná príhoda? Na hodinách je nám vždy veselo, ale nejakých trapasov našťastie nie je veľa. Aj keď na nedávnej Mikulášskej party, sme sa fakt poriadne nasmiali. Bola to akcia, kde prišlo cvičiť veľa žien aj detičkami a samozrejme nemohol chýbať aj Mikuláš, ktorý priniesol darčeky. A keďže pesničky sú naozaj chytľavé, neodolal a roztočil to tak, že to bol naozaj zážitok. A na konci sme si všimli, že tancoval naozaj o dušu, pretože aj nohavice a to rovno medzi nohami úplne dotrhal! Pripravuješ v budúcnosti nejakú akciu, podobnú tej mikulášskej? Samozrejme, akcie budú vždy nejaké. Aj keď na Mikuláša si budeme musieť rok počkať... Určite plánujem urobiť pokračovanie letného maratónu, deň detí a podobne.  Chcela by som pozvať hostí, ktorí by predstavili aj iné typy cvičení.  Je sa na čo tešiť !   

    18. marca 2013 10:40
  • Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Článok prebratý z www.hokejportal.net Lukáš Škrečko, ktorý sa v minulej sezóne zaskvel vo Zvolene, aktuálnu sezónu začal v Trenčíne. Anabáza pod hradom Matúša Čáka nevyšla a tak sa vrátil pod Pustý hrad, kde však nedostával príležitosti. Rozhodol sa pomôcť magickej Detve, s ktorou vyradil veľkého favorita zo Senice a „holopupkári“ sú v semifinále. A prečo je Detva akási magická? Chytali tu už brankári ako Laco, Šimko či Križan. A Laco sa po anabáze v meste folklóru stal súčasťou tímu KHL a neskôr najlepším brankárom majstrovstiev sveta. Škrečko trénuje vo Zvolene a za Detvu nastupuje v takzvanom striedavom štarte. Pod Poľanou je šťastný, ale na príbeh Jána Laca tu nemyslí. Aké máte aktuálne pocity? Aké je to vyradiť favorizovaného lídra základnej časti prvej ligy? Tak určite sme radi, že sa nám vôbec podarilo dostať do play-off. V prvom rade sme sa sústredili na seba aby sme my hrali dobre. Proti Senici sa Detve dobre hralo aj počas súťaže, tak sme boli celkom šťastní, že sme dostali práve ich, aj keď boli papierovo prví. Sme radi, že sme to dokázali. Čím sa to podarilo, že ste Senicu vyradili? Aký bol recept? Myslím si, že sme sa museli už naštartovať, posledné zápasy boli najťažšie, chceli sme vybojovať play-off, posledných asi 10 zápasov sme hrali pod tlakom, že jednoducho musíme vyhrať. Potom sme už prišli do play-off vo forme a mali sme ucelený tím, ktorý narobil Senici problémy. Možno Senicu bolela hlava z prvého miesta a nevedela sa s nami vysporiadať. Čo počas tých troch zápasov Senici najviac chýbalo? Čakal som trošku väčší tlak pred mojou bránou. Početnosť streľby od nich bola vysoká, ale čakal som, že budem mať väčšie problémy pred bránkoviskom, že tam budú agresívnejší. Naša obrana sa s nimi dobre vysporiadala, nepúšťala ich tam a chytalo sa mi dobre, keďže to bolo z diaľky a nie z bezprostrednej blízkosti predo mnou. Týmto mi to uľahčovali a dalo sa to zvládnuť. Je tam možný nejaký moment podcenenia zo strany Senice? Nie, to si nemyslím, pretože Senica ešte pred zápasmi ply-off vedela, že sme pre ňu nepríjemným súperom, takže určite nás nepodcenila. V akej hokejovej nálade sa teraz vy osobne cítite? Som rád, lebo do Detvy som prišiel ako posledný pred mesiacom. Manažér klubu ma prosil. Aby sme vôbec spravili play-off, aby sme aspoň odohrali to jedno kolo. Nakoniec sme išli nad očakávania a vyradili sme Senicu. Detva sa vie nadchnúť pre takúto vec a ľudia okolo hokeja v Detve sú veľmi šťastní, že takýto malý kolektív s dvomi trénermi a jedným masérom, dokázal urobiť takúto super vec proti tímu, ktorý celú sezónu hral veľmi dobre. Ako teda teraz fungujete? Teraz som brankár vo Zvolene, nemám tam čo robiť, tak chodím pomáhať Detve. Šancu vo Zvolene cítite? Nie. Skôr je to tak, že keď ma budú potrebovať, tak ma tam majú. Teraz tu prežívam pekné hokejové obdobie. Nakoľko ste s tým zmierený, že donedávna pevná súčasť extraligy teraz musí chytať v prvej lige? Som s tým zmierený úplne stopercentne. Teším sa, lebo nemal som v extralige dobré obdobie. Motal som sa, ale teraz v Detve prišiel z roboty dobrý pocit. A držím sa toho, to je pre mňa veľmi dôležité. Práve Detva bola vlastne akousi malou vstupenkou alebo predsieňou pre získanie titulu najlepšieho brankára majstrovstiev sveta a predsieňou do KHL. Nedúfate, že aj pre vás by to takto mohlo dopadnúť, že to bude aj pre vás vstupenka do vyššej méty? Nedúfam. Nepozerám sa takto ďaleko. Chcem dokončiť sezónu a potom sa uvidí,  čo bude ďalej. Ale práve v Detve chytal Laco ešte v sezóne pred tou striebornou medailou. Mysleli ste na toto napríklad pri prvom tréningu v Detve, že aj Laco mal podobnú skúsenosť s podpolianskym hokejom? Ale nie. V Detve si robia z toho srandu, lebo tam už boli brankári ako Šimko, Laco, Križan, tak hovoria, tak ako vy, že Detva je bránou do vyššieho hokeja. Ja mám Detvu rád kvôli entuziazmu ľudí, ktorí tam hokej robia. Som rád, že som mohol pomôcť, že sme sa dostali do semifinále prvej ligy. A že sme ľuďom ukázali, že sme dobrá partia. Mali ste pred sériou so Senicou rešpekt pred víťazom základnej časti? Myslím si, že sme nemali rešpekt. Nemáme čo stratiť. Tešíme sa, že môžeme hrať, že sme spravili play-off. Výhry prišli časom. Vedeli sme dať gól, vedeli sme ubrániť. Išlo nám to. Nemáte prísľub zo Zvolena, že by ste mohli pri dobrej forme, ktorú máte, začať chytávať? Nie, nemám prísľub. Neprebehli o tejto téme žiadne rozhovory? Nie. Zvolen to má vyriešené kvalitne na týchto postoch. Skôr keby sa stali nejaké zdravotné problémy, že by potrebovali pomoc. Zvyknete si ešte spomínať na tú neúspešnú anabázu v Trenčíne? Zvyknem. Tam som bol v takom období, že sa nám nedarilo, mali sme zranených hráčov a nevedeli sme sa dostať k výhram. Teraz, ako som odtiaľ odišiel, tak im ide perfektne, na čo siahnu tak dosiahnu výhru. Som rád, že sa im darí, sú to mladí hráči. Nebola tam problematická komunikácia s vedením klubu alebo trénermi? Ale nie. Teraz tí hráči musia prekonať horšiu ekonomickú situáciu v hokeji a nemôžu si to veľmi pripúšťať, lebo by sa tým mohli negatívne ovplyvňovať navzájom. Nemôžu myslieť na túto situáciu, aj keď to nie je jednoduché. Ale treba byť súdržní a robiť ten hokej preto, že ho majú radi.  

    20. februára 2013 23:26
  • Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Mamička dvoch detí, živnostníčka, no najmä žena s mimoriadnym talentom. Sisa Golianová, majsterka vo výrobe a zdobení perníkov, sa vymyká priemeru originalitou, ale i precíznosťou. Veď posúďte sami...  Sisa, odkedy sa venuješ perníkom? Približne od Vianoc 2010. Zistila som, že sa dajú vyzdobiť aj ináč, než ako som to robievala dovtedy. Priznám sa, že inšpiráciu som zo začiatku čerpala aj z internetu a časopisov, ktoré sa tejto téme venujú. Ako sa perníky pripravujú?   Každá gazdinka má svoj odskúšaný recept, tak ako aj ja. Skúšala som aj rôzne experimenty, no vždy som sa vrátila k starému receptu. Perníkom treba hlavne veľa času a lásky. Aké najbizarnejšie tvary si už robila? Tak tých bolo požehnane. Od kamiónov cez sanitky a záchranárske vrtuľníky, šperkovnice, kvety, motýle, bicykel, motorku, formulu. Je toho strašne veľa. Robievam aj detvianske vyrezávané kríže a rôzne iné tvary, prevažne podľa toho, čo si zákazník vyberie. Viem poradiť a odporučiť, čo by sa hodilo na danú príležitosť. Čo je najťažšie na výrobe perníkov? Hlavne treba sledovať čas pri ich pečení. Nesmú zhnednúť, len zružovieť, ináč sa s nimi dá aj okno rozbiť. A hlavne si treba dávať pozor, aby ich niekto nezjedol skôr, ako ich stihnem ozdobiť. (smiech) Kedy je po nich najväčší dopyt? Najviac si ľudia objednávajú medovníky počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Tak ako aj na Valentína a pri rôznych príležitostiach ako sú svadby, narodeniny. Alebo sa ich niekto rozhodne venovať len tak pre potešenie.

    13. februára 2013 17:35
  • Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Aj keď sa počas roka starajú o bezchybné fungovanie našich obcí a miest, aj oni sú len obyčajnými ľuďmi, pre ktorých sú Vianoce najmä sviatkami pokoja. Zisťovali sme, ako sviatkujú a čo sebe a občanom do budúceho roka želajú podpolianski starostovia a primátori. Primátor Hriňovej Stanislav Horník O tom, ako prežíva vianočné sviatky, nám zo všetkých ostatných predstaviteľov obcí prezradil najviac.  Rád si spomína na sviatky u starých rodičov, ktoré mali neobyčajné čaro. Tento rok bude mať na starosti prípravu šťuky...  Čo pre vás znamenajú Vianoce? Sú pre mňa obdobím, ktorým sa končí kalendárny rok. Je to obdobie, kedy sa snažím aspoň na chvíľu zastaviť a obzrieť späť, uvedomiť si to, čo som pri každodennej hektike nestačil plnohodnotne vnímať. Tiež je to pre mňa okamih, kedy sa snažím za všetko dobré, čo nás stretlo ďakovať a to zlé vnímať ako dôležitú skúšku. Kresťanské Vianoce v rodine vnímame ako  symbol  narodenia Ježiša, teda nový počiatok, narodenie, nový život. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Z môjho detstva sa mi najviac vybavujú Vianoce u starých rodičov na Hriňovských lazoch, kedy sme ako vnúčence sedávali v jednoduchej kuchynke a prikladali polienka do „špahertu“. Zo stropu visel jednoduchý stromček, jedli sme nepečené koláče. Spomínam si na širokú jasnú nočnú oblohu s tisíckami žiariacich hviezd a skutočne tú pravú bielu zimu, kedy sme sa vedeli vyšantiť pri spúšťaní na vreciach „dolu závozom“. Dnešným Vianociam, tak ako sú nám zo všetkých strán podsúvané - sviatkom „blahobytu“, chýba to podstatné, a to pokoj. Aj kvôli vlastným deťom si želám, aby Vianoce boli predovšetkým sviatkami pokoja a spolupatričnosti. Písali ste niekedy listy Ježiškovi? Tak, to som veru nerobil, ale dcéra Ema mu rada píše. Miesto písania si cez Vianoce spomínam na svojich najbližších, ktorí tu už nie sú. Po čom ste ako dieťa túžili? Raz to bola hokejka, inokedy  lyže... nie vždy sa mi môj sen splnil. (úsmev) Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Tento rok vypínam dva dni pred Štedrým večerom, to aby som mal dosť času pomôcť pri upratovaní nášho príbytku. Pri dvoch deťoch to nie je pre manželku jednoduché. Je to činnosť, pri ktorej sa môže človek aj chvíľu zamyslieť. Navyše, mám rád ten pocit, keď je byt pekne poriadený - aspoň na Vianoce. (úsmev) V rámci kolegiálnych vzťahov budem hneď po Štefanovi na pracovisku. Každý si pod stromčekom praje zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Nemám takéto želanie, predovšetkým chcem čo najlepšie využiť čas a venovať sa svojim blízkym. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo... ? Najlepším kuchárom v domácnosti je otec, myslím, že sa vždy rád tejto úlohy zhostí. Mojou úlohou bude tento rok pripraviť darovanú šťuku. (úsmev) Posledné Vianoce si beriem za úlohu zohnať stromček. Nežnejšia časť rodiny, manželka s dcérou pečú a zdobia už od novembra. Ten najmladší člen to však úspešne rozoberá. Aj perníky sú už zjedené... (smiech) Čo by ste popriali občanom Hriňovej a mestu ako takému? Všetkým Hriňovčanom prajem skutočne šťastné a pokojné Vianoce. Želám im, aby dokázali byť jeden druhému nápomocní, aby si navzájom neubližovali. Želám tomuto mestu, aby sa naplnili naše spoločné očakávania a pripravili sme si to správne miesto na život. Starosta Kriváňa Imrich Paľko Ako malý si prial koníka. Dnes by si z rozprávok rád uchmatol čarovný prsteň, ktorým by splnil všetky želania občanom Kriváňa... Čo pre vás znamenajú Vianoce? Rodinnú pohodu, veľa dobrých ľudí po boku. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Sú to Vianoce, ktoré som prežíval spoločne s mojimi rodičmi, starými rodičmi a tromi súrodencami. Po čom ste ako dieťa túžili? Po koníkovi. Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Mňa práca baví a z funkcie starostu mi vyplývajú povinnosti a záväzky voči občanom, preto sa nestresujem a  v prípade potreby nastúpim do práce. Každý si pod stromčekom prajeme zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Čarovný prsteň, ktorým by som splnil želania občanov. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo...? Zdobím stromček. Čo by ste popriali občanom Kriváňa a obci ako takej? Veľa šťastia, zdravia, hojného Božieho požehnania, nech sa všetky plány mojich občanov zdaria. Primátor Detvy Ján Šufliarský Primátor Detvy nám pre nedostatok času nestihol zodpovedať všetky otázky, ale jedno vianočné prianie predsa len posiela: Všetkým občanom regiónu i čitateľom DTonline praje veľa radosti, pokoja, zdravia, šťastia a lásky. Taktiež rodinnú pohodu, súdržnosť a šťastný nový rok plný úspechov.  ------------------------------------------------------------------------------------- Ku všetkým týmto prianiam by sme sa chceli pripojiť i my, redaktori DTonline. Veríme, že si vianočné sviatky užijete v pokoji a aspoň na chvíľu zabudnete na všetky termíny, ktoré vás počas roka naháňajú. Dúfame, že sa v zdraví a spokojnosti budeme stretávať aj po celý budúci rok. My z redakcie DTonline si dávame ešte jeden špeciálny záväzok: Chceme sa stále zlepšovať a byť k vám  ešte bližšie. Veríme, že sa nám to aj vďaka vám podarí. Krásne Vianoce!

    24. decembra 2012 15:10
  • Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    V posledných dňoch boli medializované informácie, podľa ktorých Podpolianske strojárne plánujú hromadné prepúšťanie. Čo je  pravda a čo je zavádzanie? Pozhovárali sme sa s predsedom odborov - Stanislavom Ľuptákom. Kedy ste sa dozvedeli o prepúšťaní? Každá firma a teda aj PPS Group a.s. v podstate permanentne prispôsobuje svoje kapacity, či už technologické, alebo personálne, objemu zákaziek, ktoré sa jej podarí získať. Pre obraz uvediem, že v pokrízovom období PPS Group a.s. zaznamenala pomerne výrazný rast a ak napríklad v januári 2010 vo firme pracovalo 673 zamestnancov, z toho 23 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, tak v septembri 2012 to bolo 1516 pracovníkov, z toho 250 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je, že v celom období po konkurze, ktorý bol ukončený v roku 2003, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez pevných zmlúv z odberateľmi, len na základe prognóz od zákazníkov, ktoré sú následne upresňované a definitívne potvrdzované objednávkami, len niekoľko týždňov (2-4) pred samotnou expedíciou výrobkov. Z tohto vyplýva pomerne turbulentný vývoj, ktorý bol v priebehu rokov 2010 - 2011 skôr pozitívny, t.j. rástli objemy a teda aj počty zamestnancov, v súčasnosti sme bohužiaľ svedkami negatívneho vývoja. Prvé signály od zákazníkov o stagnácii, resp. miernom poklese objemu objednávok sa objavili koncom augusta resp. začiatkom septembra t.r., na základe čoho firma po konzultáciách s Výborom ZO OZ KOVO, pristúpila k opatreniam typu znižovanie nadčasovej práce, zmena nepretržitého prevádzkového režimu na trojzmenný, resp. dvojzmenný režim. Vzhľadom na uvedené firma taktiež nepredĺžila časť pracovných pomerov na dobu určitú. Keďže vývoj v mesiaci septembri  potvrdzoval negatívny trend v prognózach a objednávkach v mesiaci október t.r. PPS Group a.s. pristúpila aj k zníženiu počtu zamestnancov s pracovným pomerom na dobu neurčitú v počte asi 25 zamestnancov. Následne nám dňa 6.11.2012 bolo doručené písomné oznámenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, ktoré sa má zrealizovať v období do 31.12.2012. Koľko bude prepustených zamestnancov? V doručenom písomnom oznámení o hromadnom prepúšťaní PPS Group a.s. uvádza, že zníženie počtu zamestnancov sa bude týkať približne 180 zamestnancov. Je bohužiaľ dosť pravdepodobné, že veľkej časti z 235 pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania firma nepredĺži pracovné zmluvy na dobu určitú. Aký je dôvod prepúšťania? Ako som už uviedol, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez zmlúv,  na základe objednávok od zákazníkov. Práve zásadný pokles objednávok od rozhodujúcich zákazníkov ako Atlas Copco (cca 50 %), Volvo (cca 20 %)  a ďalších je dôvod, pre ktorý firma pristúpila k redukcii kapacít. Zmena vlastníckych pomerov PPS má za následok toto prepúšťanie? Viackrát som počul túto konštrukciu. Pokiaľ by aktuálna zmena vlastníckych pomerov mala mať vplyv na podnikanie PPS Group a.s. tak by to malo mať skôr vplyv pozitívny, pretože akcionárom PPS Group a.s. sa stala spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa realizuje viac ako 60 % celkovej produkcie firmy a členom predstavenstva PPS Group a.s. predstaviteľ tejto spoločnosti. Nie, nemyslím si, že zmena vlastníckych vzťahov je príčinou toho prečo sa v PPS Group a.s. prepúšťa. Aké aktivity v tomto smere vyvíja odborový zvaz? Keby som mal odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že sa snažíme využívať všetky nástroje, ktoré platná legislatíva v takej situácii ako je hromadné prepúšťanie dáva odborom do rúk. Pokiaľ by sme to mali rozviesť, tak sme absolvovali nasledovné : - dvakrát v priebehu ostatných dvoch týždňov rokoval Výbor ZO OZ KOVO (čo je 20 odborových predákov priamo z pracovísk) s vrcholovým vedením firmy, pričom na týchto rokovaniach sme sa snažili identifikovať príčiny poklesu objednávok a posúdiť správnosť rozhodnutí manažmentu týkajúcich sa zníženia kapacít - Dňa 9.11.2012 Výbor ZO OZ KOVO prerokoval hromadné prepúšťanie a dohodli sme nasledovné kritériá pre výber nadbytočných zamestnancov : •        zamestnávateľ nedoručí žiadnemu zamestnancovi v profesii zvárač kovov, ktorý zamestnanec absolvoval skúšky zváračov podľa STN EN 287-1, výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, pokiaľ pre potreby PPS Group a.s. vykonáva zváračské, resp. zámočnícke práce obchodný partner (SZČO) •    Zamestnávateľ, ak je možné postupovať inak, neuplatní výpovedné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP v prípadoch: -    u zamestnancov, ktorým do dovŕšenia stanoveného dôchodkového veku nechýba viac ako 5 rokov a u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov, -    u zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa viac ako 30 rokov. Toto sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, -     jedného z manželov, ak obaja pracujú u toho istého zamestnávateľa a obom hrozí strata miesta, -     u osamelého zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa vo veku do 15 rokov, -    u zamestnanca s nepriaznivou zdravotnou alebo sociálnou situáciou. Zároveň je dôležité povedať, že zamestnancom,  ktorí sú prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti, prináleží podľa platnej Kolektívnej zmluvy odstupné zvýšené oproti zákonnému nároku o dva resp. tri priemerné mesačné zárobky, podľa toho, či u zamestnávateľa odpracovali menej ako 10 rokov, alebo viac ako 10 rokov. Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, resp. pre pracovníkov, ktorí pracujú v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania sa uvedené kritériá, prípadne poskytnutie odstupného neuplatňuje, nakoľko týchto zamestnancov, prísne právne vzaté,  zamestnávateľ neprepúšťa, týmto zamestnancom končí pracovný pomer uplynutím doby. ,, Bohužiaľ  zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, ktoré podľa môjho názoru môžeme s kľudným svedomím označiť ako slovenským právnym poriadkom legalizované obchodovanie s ľuďmi, nijakým spôsobom nemení ani novela Zákonníka práce, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012, čo je pre mňa osobne veľkým sklamaním." ,,Samozrejme, že veľmi dôležitou súčasťou našej činnosti na pôde podniku je každodenný kontakt s dotknutými a ohrozenými zamestnancami, poskytovanie právneho poradenstva a konzultácií, aby sme do maximálnej možnej miery eliminovali negatívne dôsledky tejto nešťastnej situácie. Aktuálne realizované prepúšťanie je však predsa len v niečom odlišné od všetkých, ktoré som zažil počas takmer 20 rokov, čo pôsobím na čele "detvianskych odborov" . Prvý krát, "vďaka" aktuálne platnej tzv. "Mihálovej" novele Zákonníka práce, zamestnávateľ nie je povinný prerokovať výpoveď konkrétneho zamestnanca so zástupcami zamestnancov ešte pred tým, než ju doručí dotknutému zamestnancovi, z čoho vyplýva, že oproti minulým obdobiam, kedy odbory pripomienkovali zoznam nadbytočných zamestnancov v zmysle uvedených kritérií, v súčasnosti sa o výpovediach konkrétnych zamestnancov dozvieme až vtedy, keď sa na nás obrátia so žiadosťou o radu, alebo pomoc. Tento právny stav v žiadnom prípade neuľahčuje pozíciu ani zamestnancom ani nám." doplnil šéf odborov. Ľupták vyjadril aj presvedčenie, že podobne ako viackrát pred tým, aj tentokrát sa ľuďom v PPS Group a.s. podarí prekonať toto zložité obdobie.Dúfa že odbory dokážu prostredníctvom Kolektívnej zmluvy udržať úroveň sociálnych a mzdových nárokov, aby zamestnanci, ktorí sa opäť vrátia pracovať do PPS pracovali za slušných podmienok.  

    12. novembra 2012 22:01
  • Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Mediálna kauza, ktorá v súčasnosti rezonuje v našom regióne vyvoláva mnohé otázky. My sme sa rozhodli osloviť priamo toho najpovolanejšieho, riaditeľa EMED Slovakia Mariána Urbana, aby nám zodpovedal, pre väčšinu verejnosti, stále nejasné aspekty ťažby a pôsobenia jeho spoločnosti v Detve. Vaša firma sa presťahovala z Banskej Štiavnice do Detvy, napriek tomu, že sa tu ešte stále neťaží. Čo bolo motivačným krokom tohto činu? V minulosti sme mali sídlo v Banskej Štiavnici najmä preto, že Banská Štiavnica bola centrom  nášho prieskumu na strednom Slovensku. Po objavení ložiska zlata na Bielom vrchu sme sústredili našu pozornosť na detviansky región, takže logickým krokom bolo presťahovať sa priamo do Detvy, aby sme boli v bližšom kontakte s miestnym obyvateľmi. Máte pocit, že ste v dostatočnom kontakte s ľuďmi? Robíme všetko preto, aby sme boli k ľuďom čo najbližšie. Kedykoľvek môžu prísť do sídla našej spoločnosti a my im radi poskytneme všetky potrebné informácie. Uvedomujeme si, že práve tie ľuďom najviac chýbajú. Priznám sa, v minulosti sme podcenili potrebu intenzívnej komunikácie s verejnosťou a práve preto patrí aktívny prístup k mestu medzi naše priority. Napríklad? Vydávanie mesačných noviniek, ktoré informujú o aktivitách firmy, rozbehli sme komunitné granty na podporu rôznych projektov, snažíme sa byť tu s ľuďmi, byť tu pre nich a tráviť tu viac času.  Radi privítame nápady, ktoré môžu zlepšiť život v Podpoľaní. V našom regióne odznievajú dôvody, ako napr.že idete skupovať pozemky CHKO Poľana, aby ste ľahšie získali potrebné povolenia na ťažbu zlata To je absolútny nezmysel. Čo vy poznáte a čo sa vám páči na tomto regióne? Podpoľanie je známe najmä folklórnymi tradíciami. Ja sám každoročne navštevujem folklórne slávnosti a prvýkrát som sa ich zúčastnil v čase, keď som ešte ani netušil, že  raz budem geológom a budem pracovať tu, v Detve. Ako prírodovedca, geológa a dnes už iba amatérskeho horolezca ma však omnoho viac láka Kaľamárka a Poľana, je tam prekrásna príroda. Ako sa vaša láska k prírode zlučuje s takým obrovským zásahom, aký tu EMED Slovakia plánuje? V tomto prípade som tiež v prvom rade človek, prírodovedec a až potom riaditeľ ťažobnej spoločnosti. Verím tomu, čo robím. Je samozrejmé, že každá ľudská činnosť zanecháva stopy na životnom prostredí a nie je to inak ani v procese ťažby zlata. Vďaka vyspelým technológiám však v súčasnosti môžme tieto vplyvy eliminovať a tak môžme využívať nerastné suroviny, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj spoločnosti. Málokto si uvedomuje, že v podstate všetko okolo nás pochádza z  nerastných surovín. Ťažba a ochrana prírody sa nemusia vylučovať, stačí mať k tomu zodpovedný prístup. Reálny dopad tejto ťažby je neporovnateľne nižší ako sú katastrofické scenáre, zbytočne vyvolávajúce rozpory. Jediný pozorovateľný dopad bude na území, kde bude baňa. Tento areál však bude oplotený a oddelený od okolia. Chcete povedať, že ťažba nebude mať žiadny negatívny dopad na naše územie? Je to zásah do konkrétneho územia, avšak do oddelenej prevádzky. Dopad  bude minimálny. A čo znamená „minimálny“ dopad? To znamená, že za plotom prevádzky nebudú zaprášené stromy, či povaľovať sa nejaký odpad. Prevádzka bude od okolia či obydlí oddelená výstavbou stromov. Navyše nami spomínaná prevádzka sa nachádza v oblasti už poznačenej priemyselnou činnosťou. Tak dobre. Stále tvrdíte, že sa dá všetko ľahko zrekultivovať. Povedzte nám, aké budú konkrétne kroky rekultivácie, jej obdobia. Aké sú možnosti? Prípadne čo napr. bude z odpadovej a čo z lúhovacej haldy? Rekultivácia bude prebiehať už počas ťažby, tzv.postupná rekultivácia, ktorá začne akonáhle časť odpadovej haldy nadobudne finálny tvar. Dnes však ešte neviem povedať ako presne bude celá rekultivácia prebiehať, akú bude mať konečnú podobu. Pre lom je najpravdepodobnejšie zatopenie vodou. Existuje mnoho príkladov, že sa po opustení z lomov  stali prírodné rezervácie, kam sa postupne vrátila fauna aj flóra. Z háld vzniknú novotvary v reliéfe krajiny, ktoré sa môžu napr. zatrávniť alebo zalesniť, môžu tam vzniknúť aj golfové ihriská či motocrossové dráhy.Výslednú podobu a následné využitie zrekultivovaného územia však chceme konzultovať s odborníkmi a práve aj s ľuďmi z regiónu. Ťažiť budeme minimálne 10 rokov, rekultivovať začneme niekoľko rokov po prvom výkope. Do 15 rokov od začatia ťažby bude všetko zrekultivované a späť funkčne začlenené do okolitého územia. Objavila sa mapka vplyvu lomu na spodné vody v okolí Podpoľania, čo môže mať reálny dopad... Tá mapka je nepravdivá, nezmysel vytrhnutý z kontextu. Ani my predsa ešte nemáme kompletné informácie. Detailnejšie štúdie odhalia vplyv ťažby na stav podzemných vôd, ale určite nedôjde ku kontaminácii spodných vôd či ovplyvneniu vodných zdrojov v obciach. Ten kto ju vytvoril nevie o ťažbe nič, alebo naopak, presne vie a vedome klame obyvateľov. Keby sme mali hovoriť o procese EIA, jedným z dôležitých argumentov PNZ (Podpoľanie nad zlato) je, prečo sa EIA nerobí v rámci procesu určenia dobývacieho priestoru. Sám hovoríte,  že EIA poskytne relevantné odpovede na všetky kľúčové otázky. Firma si predsa môže vybrať, kedy začne proces. Prečo sa  tomu bránite? Práve preto. Sme zodpovedná firma a na to, aby bol proces zodpovedný, potrebujeme ešte veľa údajov, ktoré zatiaľ nemáme. Takisto EIA je finančne veľmi náročný proces a bolo by predsa hlúpe začať na ňom pracovať, pokiaľ nemáme potvrdený dobývací priestor. To je to isté, ako keby ste si vy chceli otvoriť rešťauráciu na určitom pozemku. Spravíte územný plány, projekt stavby, investujete do toho množstvo peňazí, času a energie a potom by vám štát oznámil, že to dal niekomu inému. Nie je rozumnejšie počkať, kým budete mať výlučné právo na ten priestor? Potom, v súlade so zákonom, necháme vypracovať EIU a predložíme ju odbornej verejnosti a občanom. Mnohí spochybňujú množstvo prínosu financií do regiónu. Konkretizujte nielen čísla, ale aj vašu trvalú pomoc regiónu v jednotlivých oblastiach jeho rozvoja, ktorú ste viackrát deklarovali. Štandardné kroky sú známe. Naším cieľom je aby investované peniaze do regiónu priniesli pridanú hodnotu, rozvoj zamestnanosti a hospodársky rast regiónu. Taktiež chceme podporovať kultúru, šport, vzdelanie, skrátka akékoľvek projekty, ktoré pomôžu rozvoju tohto regiónu. Poskytneme určitý objem peňazí, o využití ktorého budú môcť rozhodnúť práve ľudia. Taktiež pripravujeme založenie nadácie. Tá bude okrem iného podporovať aj lokálne podnikateľské aktivity. Ale vaša pomoc nemusí byť naviazaná len na vznik nadácie, ale keď už o nej hovoríte, kedy bude založená? My sme pripravení a nič nám nebráni, aby začala svoju činnosť už v nasledujúcom roku. Ale všetko záleží na tom, ako rýchlo a či vôbec dostaneme povolenie. Takisto ste deklarovali, niekoľkokrát,  približné počty vzniku nových prac. miest v súvislosti s prevádzkou.  Pomenujte aké konkrétne prac.miesta vzniknú? Baňa, ktorá vzniká pri povrchovej ťažbe je diametráne odlišná od predstáv väčšiny verejnosti o tradičnej bani. Priamo v súvislosti s prevádzkou budeme potrebovať napr. šoférov nákladných áut, operátorov bágrov, ľudí na obsluhu drvičov, strojového i vozového parku, chemikov, automechanikov, geológov, enviromentalistov, takisto administratívu, ale i stavbárov pri budovaní prevádzky. Ľudia si len ťažko vedia asi predstaviť 600 až 800 sekundárnych prac.miest v subdodávateľských spoločnostiach. Sú to spoločnosti, resp služby, ktorých nutnosť i dôležitosť pri ťažbe v regióne vzrastie. Reštaurácie, prepavné spoločnosti, dodávatelia rôznych materiálov, servisy strojov i vozidiel, technické služby atď. Aký môže mať kríza vplyv na pokrok vo vašom projekte? Obrátil by som to. Aký môžeme mať my vplyv na krízu? Ponúkame ľuďom prácu a regiónu rozvoj. A to je jediný spôsob, ako krízu poraziť a nie sa na ňu stále len a len vyhovárať.

    12. novembra 2012 11:56
  • Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Mladí folk-nadšenci z Hriňovej v zložení Jakub Lacza, Lukáš Jurčo, Michal Melicherčík, Lukáš Jurčo, Adrián Mihálik, toto leto nafotili niekoľko pozoruhodných fotografií v lone Poľany a jej prírody. Myšlienka sa zrodila spontánne a partia kamarátov sa pustila do jej realizácie. Pri fotení v originálnych krojoch im asistoval náš fotograf Tomáš Belko. Kroje, ktoré mali na sebe počas fotenia sú v ich osobnom vlastníctve. Jeden z nich, Lukáš Jurčo dokonca sám vyrába kožušteky. Ako prebieha ich výroba a čo je najnáročnejšie? Ako prvý krok je výber správneho materiálu - musí byť čo najkvalitnejší. Teda nesmie mať viditeľné kazy, rezy a rany spôsobené neodborným odraním a podobne. Drobné rezy sa dajú odstrániť šmirgľom. Kožuchy vyrábam v dvoch farbách - biele, tie sú teda v prírodnej bielej farbe kožušiny. A hnedé, ktoré sa farbia odvarom z choroša orechového - huby parazitujúcej na starých orechoch. Tie sa následne sušia, potom sa v mažiari podrvia na prach, ktorý sa uvarí, zmieša s malým množstvom octu a za tepla sa vtiera do kože z mäsovej strany. Po uschnutí sa pristupuje k samotnej výrobe kožucha. Zoberiem si vopred pripravený strih, ktorý obkresľujem obyčajnou kriedou na kožuch. Nepoužívam krajčírsku kriedu, pretože tá sa nedá z kože zmazať. Strihy ukladám tak, aby mi vznikal čo najmenší odpad.Výzdoba pozostáva z farebných koží, zvaných " jercha ". Tie sa podľa predom vyrobených muštier vystrihujú a našívajú. Ďalšia výzdobná technika je " sirmovanie", ktorá skrýva švy. Každý šev sa prekryje pásom jerchy, kožuch sa olemuje, pridajú sa ručne krútené gombíky a slučky a kožuch je na svete. Ako dlho trvá samotná výroba kožuchu? Približne 180 hodín - záleží od náročnosti výzdoby. Základ je vždy rovnaký. Výzdoba je individuálna, ale ja kopírujem len staré originály. Ako dlho sa venuješ výrobe a z kadiaľ máš objednávky? Výrobe sa venujem od jari 2012. Impulz k výrobe bol spomienka mojej mamy na starého hriňovského kušnierskeho majstra, "starkého" Kamenského. Objednávok zatiaľ nebolo veľa, ale štyri brušliaky som šil do FS Devín sídliaceho v Bratislave. Odborné rady a veľkú pomoc mi poskytol majster Karol Jurášek z Banskej Bystrice. Vráťme sa k starým fotografiám. Čo viedlo mladých ľudí ako ste vy k takémuto nápadu a čo vás ťahá k folklóru? Odpoviem za seba. K folklóru ma pritiahol môj triedny učiteľ Tóno Trebuľa - Kečkár, ešte na základnej škole. Za tie roky som nazbieral veľké množstvo skúseností, zbierkového materiálu a podobne. Je to skrátka neodmysliteľná súčasť môjho života. Skúsim však odpovedať aj za ostaných - je to skrátka hlas našej krvi v našich žilách. Môžeme to teda chápať aj ako akúsi nechuť k dnešnému spôsobu života mladých? Presne. Je to moja, naša vlastná cesta. Necháp to však tak, že žijeme ako v predminulom storočí. Skrátka robíme to čo nás baví bez toho, aby sme v tom videli niečo divné, ako mnoho z našich rovesníkov. Ja a Michal sa venujeme ľudovej tvorbe, ja kušnierstvu, Michal kováčstvu - tak prispievame k uchovanie tradície, ktorá by bez záujmu mladých, vymrela veľmi rýchlo. Aké ohlasy majú vaše aktivity? Viac- menej rôzne. Stretol som sa veľmi kladnými reakciami, veľkou podporou, dokonca s darmi starých krojov alebo náradia, ktoré sa nedá zohnať. Ale rovnako aj s potupným pohŕdaním ľudí z " fachu", pre ktorých som asi nejakou konkurenciou. Avšak mne o peniaze vôbec nejde. Predpokladám, že tento koníček je finančne náročný... Áno, takmer ako každý koníček. Ja si vystačím v podstate len s ihlou, nožnicami, niťou a náprstkom, ale kolega Michal potrebuje vyhňu, nákovu a všakovaké špeciálne náradie, ktoré je extrémne drahé. Moje najväčšie výdavky sú v podstate investíciou do materiálu. Čo chystáte najbližšie? Uvažujem aj nad zimným výstupom na Poľanu, ten si však vyžaduje lepšiu a kvalitnejšiu výbavu. Najbližšie snáď Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach.

    10. októbra 2012 12:36
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3