s DTonline.sk

Región

  • FOTO: Detva má troch kandidátov na primátora

    FOTO: Detva má troch kandidátov na primátora

    Komunálne voľby sa budú konať 10. novembra 2018. Okrem poslancov obecných zastupiteľstiev si budeme voliť aj starostov a primátorov. V centre okresu, v Detve podali svoje kandidátky na primátora traja občania:  /*banner*/ - súčasný primátor Ing. Ján Šufliarský - poslanec mestského zastupiteľstva Branislav Baran - člen komisie finančnej a správy majetku Ing. Ján Sekereš   V priebehu predvolebnej kampane poskytneme priestor všetkým trom kandidátom na primátora.

    11. septembra 2018 21:03
  • Falošné profily oslavujúce Šiandora na Facebook-u sú odhalené!

    Falošné profily oslavujúce Šiandora na Facebook-u sú odhalené!

    Zúfalstvo alebo neexistencia morálneho dna? Už niekoľko týždňov vedie bývalý neslávne známy viceprimátor štvavú kampaň proti súčasným poslancom Mestského zastupiteľstva v Detve s cieľom vrátiť sa k moci a ku korytu. Je zaujímavým faktom to, že pod jeho „článkami“ ho na sociálnej sieti intenzívne podporujú komentármi dva facebookové profily – Milan Ľupták a Roman Golo Golian. Na prvý pohľad typické detvianske mená, avšak ide o falošné profily vytvorené pravdepodobne samým Jánom Šiandorom alebo jeho podporovateľmi s cieľom manipulovať verejnou mienkou. A možno je to aj psychická choroba. /*banner*/ To, že tieto profily sú falošné dokazuje aj ich nastavenie súkromia, absencia iných „facebookových“ priateľstiev a profilové fotky, ktoré sú zámerne neurčité, z profilu alebo z pozadia, aby nebolo jasné o koho ide. Keď si však uvedené profilové fotky jednoducho vyhľadáte cez Google, sami zistíte, že uvedení „diskutéri“ nie sú z Detvy – fotografia Romana Gola Goliana je záber z propagačného článku Bielych hôr zo štátu Maine v USA, fotografia Milana Ľuptáka je v skutočnosti záber z propagačného článku na cyklistickú túru v štáte Oregon v USA. (http://101things.com/humboldt/redwood-adventures/). Ďalší falošný profil je Milka Strašková.  Preto je na zamyslenie, prečo sa títo dvaja fiktívni diskutéri, podľa fotiek obaja z USA aktívne zapájajú do diskusií na DTinfo.sk – stránke Jána Šiandora. Dôvod je jediný, tieto falošné účty majú za úlohu „správnym smerom moderovať diskusiu v prospech Jána Šiandora a v neprospech poslancov“. Prosím rozmýšľajte vážení obyvatelia Detvy, kto tu s Vami hrá špinavú hru. PhDr. Jozef Pavlov  

    04. septembra 2018 12:54
  • Ing. Ján Sekereš sa bude uchádzať o post primátora mesta Detva

    Ing. Ján Sekereš sa bude uchádzať o post primátora mesta Detva

    Dňa 31.8. 2018 (piatok) ohlásil Ing. Ján Sekereš kandidatúru na post primátora mesta Detva. Jeho rozhodnutie sa podľa jeho slov nerodilo jednoducho. Po dlhšom zvažovaní medzi priateľmi a tiež v kruhu rodiny, nakoniec rodák z Detvy svoje rozhodnutie uchádzať sa v novembrových komunálnych voľbách o post prvého muža mesta Detva verejne deklaroval. Ako sám hovorí: „Detvu milujem pre jej charakter, pre ľudí, ktorí v ňom žijú a preto, že práve Detva je originálna esencia poctivého vzťahu k folklóru a tradíciám.“ Ján Sekereš je dlhoročný folklorista a celý jeho život je s folklórom prepletený – či už cez jeho aktívne tancovanie, alebo cez post vedúceho folklórneho súboru. Svoju kampaň povedie Ing. Ján Sekereš pod sloganom  DETVA POTREBUJE SKUTOČNE NAPREDOVAŤ. VIEM AKO NA TO. Jeho cieľom je, aby sa „Detva rozvíjala rýchlejšie, aby napredovala tak skutočne a naozaj. Prajem si proste, aby sa v Detve žilo lepšie a ľahšie, aby z mesta nemuseli ľudia odchádzať inam a aby sa sem radi vracali rodáci, ale aj turisti a návštevníci“, povedal pri ohlasovaní svojej kandidatúry. /*banner*/ Svoj volebný program predstaví Ing. Ján Sekereš neskôr, ale na stretnutí s občanmi prezradil, že v ňom sa bude venovať všetkým aspektom života v Detve. „Ako budúci primátor Detvy si prajem, aby sa začala ozajstná spolupráca vedenia mesta s občanmi Detvy, poslancami, podnikateľmi, ako aj mimovládnymi organizáciami“ povedal prítomným a dodal, že „som záruka toho, že sa skončí delenie na „našich“ a tých druhých, som záruka toho, že budem primátor pre všetkých obyvateľov mesta. Chcem realizovať projekty, ktoré prinesú pre Detvu skutočný rozvoj, nové pracovné príležitosti, ktoré zvýšia kvalitu života v našom meste a zároveň urobia Detvu krásnym a atraktívnym miestom nie len pre nás domácich, ale aj pre návštevníkov Detvy a regiónu.“ Ján Sekereš je ženatý, spoločne s manželkou má dve deti. V aktuálnom volebnom období sa v komunálnej sfére aktívne zaujímal o dianie v Detve z pozície člena finančnej komisie mesta. Text: tlačová správa

    01. septembra 2018 17:06
  • FOTO: Takto vyzerajú teplovody za milióny eur?

    FOTO: Takto vyzerajú teplovody za milióny eur?

    Ján Šiandor už roky označuje staré teplovody, ktoré aktuálne firma Bytes rekonštruuje za hodnotný - miliónový majetok. Buď zámerne klame, alebo je hlúpy. Pravda je asi v každej možnosti.  Skutočnosť je taká, že teplovody, ktoré slúžili desiatky rokov sú hrdzavé, staré a nefunkčné. Pri niektorých úsekoch sa tepelný únik rovnal až 30 percentám. Samozrejme, tento únik tepla platili občania zo svojich peňaženiek, bez ohľadu na ich spotrebu. Označovanie starých teplovodov za miliónový majetok je teda číro-čistý populizmus.  K téme teplovodov sa vrátime ešte podprobnejšie, teraz sa presvedčte o ich súčasnom stave... /*banner*/

    01. septembra 2018 09:56
  • V čom klame Šiandor ohľadne územného plánu mesta?

    V čom klame Šiandor ohľadne územného plánu mesta?

    Posledné dni mesto Detva zachvátili horúčavy. Teplota okolo 35 stupňov v tieni práve kulminuje v týchto dňoch. To sa odrazilo na stave “nespokojného občana”, ktorý začal písať na svojej web stránke “svoje tvrdenia”: Prvé tvrdenie: “Ako prvé v tomto článku páni poslanci zaútočili na primátora, že si dovolil neprísť na zastupiteľstvo. Páni poslanci však asi zabudli na to, že toto zastupiteľstvo nebolo plánované a o zvolanie (mimoriadneho) zastupiteľstva požiadali práve oni. V tomto termíne mal však primátor dlhodobo plánovanú dovolenku, a tak ho na zastupiteľstve zastúpil jeho zástupca.” Tvrdenie je lož, lebo primátorovi bola doručená žiadosť o zvolanie mestského zastupiteľstva dňa 17.7.2018. Primátor mal dostatok času zvolať zastupiteľstvo v čase keď bol prítomný na meste, lebo body o ktorých sa malo rokovať si prítomnosť primátora mesta priamo žiadali. Alebo podľa “nespokojného občana” si územný plán mesta, neschopnosť riešiť investičné akcie mesta Detva, alebo určenie počtu poslancov nevyžadujú prítomnosť primátora? Asi nie a lepšie je sa alibisticky vyhovoriť na plánovanú dovolenku. Položme si rečnícku otázku čo bránilo primátorovi mesta zvolať mestské zastupiteľstvo do 27.7.2018? Nič. Druhé tvrdenie: “Nespokojný občan”, ďalej na na svojej web stránke napísal: “Územný plán mesta Detva, zmeny a doplnky č.4  bol zverejnený na úradnej tabuli mesta a na webovej stránke mesta v termíne od  9.4.2018 do 11.5.2018, prerokovanie UP s dotknutými orgánmi sa konalo dňa 18.4.2018 o 10,00 hod. na mestskom úrade, kde boli dokonca písomne pozvaní všetci 17 poslanci. A teraz sa podržte. Zo všetkých 17 poslancov prišiel jeden…Neskôr v ten istý deň bolo aj prerokovanie s verejnosťou a to o 16,00 hod., ktoré sa konalo taktiež na mestskom úrade.” /*banner*/ Autor článku účelovo “zabudol” napísať, že na prerokovaní Územného plánu mesta Detva, zmeny a doplnky č. 4 s verejnosťou sa zúčastnili minimálne šiesti poslanci ( Šichta, Pavlov, Výbošťok, Baran, Sekereš, Ciglan ) a mali k nemu aj dosť pripomienok. Od tohto momentu nik z poslancov už nemal informáciu čo sa deje s doplnkom č. 4 k územnému plánu mesta Detva, pričom v zmysle stavebného zákona mesto vyhodnotí stanoviská k územnému plánu v spolupráci so spracovateľom. Položme si otázku vyhodnocoval niekto pripomienky poslancov a občanov k návrhu doplnku č. 4, alebo je to podľa  “nespokojného občana” zbytočné? V tejto téme je veľmi zaujímavé aj vyjadrenie prednostu mestského úradu, že súčasné mestské zastupiteľstvo nebude schvaľovať doplnok č. 4. Prečo asi? Má prednosta s nespokojným občanom iný zámer s územným plánom? To uvidíme veľmi rýchlo. Tretie tvrdenie: “ Nespokojný občan”, ďalej tiež na na svojej web stránke napísal: “Uznesenie, ktoré poslanci schválili dňa 14.12.2017 na 31. zasadnutí MsZ bolo totiž nevykonateľné, pretože svojou neopakovateľnou blbosťou to schválili ako kapitálovú dotáciu. Takto poskytnúť z rozpočtu mesta peniaze Technickým službám je totiž v rozpore so zákonom.  A tak primátorovi poslanci pripravili nášľapnú mínu a nasledovalo dlhé preverovanie, ako tieto financie dostať do TS. Ak by totiž primátor poslal peniaze Technickým službám na základe uznesenia, ktoré poslanci pripravili, tak by porušil zákon čo potvrdil aj Protimonopolný úrad SR. Protimonopolný úrad SR dňa 19.4.2018 konštatoval, že poskytnutím dotácie schválenej poslancami na MsZ v Detve č.468/17 zo dňa 14.12.2017 pre Technické služby Detva s.r.o, dochádza mimo iné aj k narušeniu hospodárskej súťaže “ Uvedené tvrdenie, je hlboká lož, nakoľko Protimonopolný úrad vo svojom stanovisku zo dňa 19.4.2018 naopak usmerňuje mesto Detva akým spôsobom môže poskytnúť uvedenú dotáciu Technickým službám Detva. Tu je potrebné ešte dodať, že mestu Detva trvalo skoro dva mesiace kým dokázalo aspoň skoncipovať nejakú duchaplnú žiadosť o metodické usmernenie. Typické pre naše vedenie… Taktiež je potrebné dodať, že predstavitelia mesta Detva na mestskom zastupiteľstve dňa 30.4.2018 úmyselne zatajili informáciu o doručení listu Protimonopolného úradu SR na mesto. Nie po zásahu protimonopolného úradu, ale z dôvodu urýchleného riešenia kritickej situácie na TS Detva poslanci dňa 6.6.2018 pozmenili uznesenie aby sa konečne nakúpila technika. Toto sa udialo pred takmer tromi mesiacmi a znova nič, len výhovorky zo strany primátora mesta a jeho hovorcu – “Nespokojného občana”. Klesnú teploty? Dúfame, že vysoké teploty pominú a “nespokojný občan” nebude písať bludy. Ale keď počujeme, že už dnes chodí po kanceláriách mestského úradu, rozkazuje a kričí na zamestnancov, tak máme obavu, že diagnóza môže byť trvalejšieho charakteru. Celý článok na - http://poslanci-detva.sk/  

    30. augusta 2018 17:28
  • Ján Šiandor mal 683 dní na to, aby vzal teplovody Bytesu, no neurobil to

    Ján Šiandor mal 683 dní na to, aby vzal teplovody Bytesu, no neurobil to

    Dňa 24. 6. 2009 podpísal štatutár mesta Detva Ing. Ján Šufliarský kúpnu zmluvu na odpredaj výmenníkových staníc a rozvodov tepla – teplovodov v meste Detva firme Bytes s.r.o., ktorej 34% vlastníkom je Mesto Detva.  Za firmu Bytes s.r.o. podpísal kúpnu zmluvu o odpredaji teplovodov Ing. Jozef Ďurica.  V kúpnej zmluve sa kupujúci – Bytes s.r.o. zaviazal, že najneskôr do 30. 12. 2012 vykoná rekonštrukciu a kolaudáciu tepelných rozvodov , ktoré od mesta získal za 1165 Eur.  Túto podmienku Bytes s.r.o. nesplnil a tak mesto Detva od 31. 12. 2012 malo možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorou mesto Detva odpredalo teplovody a výmenníkové stanice firme Bytes s.r.o.. V komunálnych voľbách v roku 2010 bol za poslanca mestského zastupiteľstva zvolený Ján Šiandor, získal najvyšší počet hlasov občanov a stal sa zástupcom primátora Jána Šufliarskeho,  a vedúcim poslaneckého klubu, ktorý mal v zastupiteľstve mesta Detva väčšinu aj v čase, keď  mesto Detva malo možnosť odstúpiť od zmluvy o odpredaji teplovodov a výmenníkových staníc  firme Bytes s.r.o. .   V čase od 31. 12. 2012 do 15. 11. 2014, keď sa konali komunálne voľby do orgánov samosprávy mal Ján Šiandor spolu s pánom primátorom Šufliarskym a ich väčšinou v zastupiteľstve skutočnú moc, povinnosť  a čas - 683 dní na to, aby vzali teplovody a výmenníkové stanice firme Bytes s.r.o., a tým ich vrátili obyvateľom mesta Detva.  Pán Šiandor, ale začal riešiť problematiku teplovodov až po tom ako nebol zvolený za poslanca na ďalšie volebné obdobie a stratil reálnu moc ovplyvňovať chod mesta.  /*banner*/ Myslím si, že ľudia by sa mali posudzovať podľa činov a nie podľa toho čo píšu. Z tohto pohľadu by som pána Šiandora chcel upozorniť na to, že jeho slová a činy sa nie vždy zhodujú.  Príkladom je jeho postoj k teplovodom, ktoré mohol  a mal za povinnosť  z pozície viceprimátora mesta Detva vziať Bytesu, no neurobil tak. Namiesto toho využil teplovody ako predvolebnú tému na svoju prezentáciu, ako bojovníka za občanov sídliska, podobne ako to urobil pri bioplynke. Avšak s nulovým výsledkom.     Tento článok píšem ako človek, ktorý sa do poslednej chvíle – do posledného zastupiteľstva snažil presviedčať súčasných poslancov mesta Detva, aby vzali teplovody späť do majetku mesta Detva.  Zároveň tento článok píšem ako kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva v Detve za volebný obvod č. 4, teda za ten volebný obvod, za ktorý kandiduje do zastupiteľstva aj Ján Šiandor o ktorom si myslím, že nie je ten správny človek, ktorý by mal obhajovať záujem občanov Novej Detvy – sídliska v zastupiteľstve mesta Detva.  Myslím si totiž, že hlavnou motiváciou pána Šiandora pri kandidatúre do zastupiteľstva mesta Detva je získanie moci nad ľuďmi v Detve.  Takáto ambícia, ale nemá byť dôvodom na kandidatúru kohokoľvek do akéhokoľvek zastupiteľstva.     23. 8. 2018 Peter Gáborík      

    26. augusta 2018 15:05
  • Prednosta OÚ v Detve podáva trestné oznámenie za článok na DTinfo.sk

    Prednosta OÚ v Detve podáva trestné oznámenie za článok na DTinfo.sk

    Reakcia Juraja Bódiho na článok „Pozadie politiky a špinavého biznisu v Detve“ uverejneného 22.8.2018 na DTINFO.sk. Dňa 22.8.2018 bol na stránke portálu DTINFO.sk uverejnený článok  „Pozadie politiky a špinavého biznisu v Detve“. Článok je ukážkou manipulácie verejnosti  využitím  niektorých faktov, vytrhnutím ich zo súvislostí a spojením do fikcie, tak aby bola očiernená istá skupina občanov a v tomto prípade hlavne ja – Juraj Bódi. K tepelnému hospodárstvu som sa vyjadril už veľa krát formou vyjadrení na MsZ,  letákov i článkov, nechcem sa opakovať, len zdôrazňujem: /*banner*/ Projekt tepelného hospodárstva v meste Detva je vysoko hodnotení na Slovensku i v zahraničí. Odberatelia tepla z Centrálneho tepelného zdroja platia za teplo jednu z najnižších cien na Slovensku. Mesto Detva je 34% spoluvlastníkom spoločnosti  BYTES a realizáciou projektov získalo mesto ako spoluvlastník majetok vo výške cca 3 mil. EUR. Primátor mesta zastupoval mesto v pôvodnej spoločnosti BYTES a zastupuje i v súčasnej a podpísal všetky uznesenia súvisiace s vytvorením novej spoločnosti BYTES. Keďže článok ohrozuje moju vážnosť u spoluobčanov, poškodzuje ma v zamestnaní a môže mi spôsobiť vážnu ujmu, v priebehu niekoľkých dní podám na jeho autorov trestné oznámenie za ohováranie. RNDr. Juraj Bódi  

    23. augusta 2018 16:50
  • BOJOVNÍK ZA SEBA 1. časť: Ako mesto kúpilo od Martiny Šiandorovej pozemok za 10 758 eur!

    BOJOVNÍK ZA SEBA 1. časť: Ako mesto kúpilo od Martiny Šiandorovej pozemok za 10 758 eur!

    Celé roky a posledné týždne vo zvýšenej intenzite Ján Šiandor, neslávne známy bývalý viceprimátor, zástupca primátora Jána Šufliarského vypúšta ,,jed" medzi obyvateľov Detvy prostredníctvom svojej stránky DTinfo.sk. Jeho jediným cieľom je dostať sa znovu k moci a ku korytu. Neustále sa Ján Šiandor stavia do pozície morálneho superobčana tohto mesta. Všetci si však veľmi dobre pamätajú na časy PPS za socializmu (ukradnuté motory) a po roku 1989 na privatizáciu, kedy sa kadekto dostal vyhrážaním a násilím k majetkom. Poctivý človek, ktorý žil s legálnym príjmom za socializmu nemal odkiaľ vziať peniaze na skupovanie majetkov v privatizácii. Je Ján Šiandor naozaj bojovníkom za práva obyvateľov Detvy, bojovníkom proti mafii, bojovníkom proti "zlým poslancom" - alebo je bojovníkom za seba a svoju rodinu? Písal sa rok 2010. Ján Šiandor bol s najvyšším počtom hlasov zvolený za poslanca MsZ v Detve, za volebný obvod č. 4. Pre Detvu to bolo veľké neštastie. Už v predvolebnej kampani paktoval s Jánom Šufliarským v boji proti "mafii". Áno, garnitúra z rokov 2006 - 2010 sa môže hanbiť za mnohé, ale aký je rozdiel medzi mafiánom s reťazou na krku a mafiánom v bielom golieri? Žiadny. Za najväčší prešľap, novinárskym žargónom povedané škandál sa považuje kúpa pozemku od dcéry Jána Šiandora - Martiny v roku 2012 mestom Detva. O rodinnom škandále písali aj celoslovenské média: https://www.cas.sk/clanok/355999/kupa-pozemku-v-detve-odklepnuta-viceprimator-sa-ho-vzdat-nechce/  Pôvodne chcela Martina Šiandorová (otázka znie, ako sa obyčajná časníčka dostala k pozemku) vymemiť svoj pozemok na ulici Vimperská za zelenú plochu pri polyfunkčnom dome Jána Šiandora pri BAUMSe. Toto vtedajší poslanci neschválili. Nakoniec sa na pretras dostala kúpa tohto pozemku mestom, napriek tomu, že pod cestami má mesto nevykúpené mnohé pozemky. Celý prípad ostro kritizoval poslanec Juraj Bódi: ,,Bol som vyslovene proti. Je to konflikt záujmov! Návrh predkladal otec predávajúcej, viceprimátor, ktorý ho aj odhlasoval. Navyše 10 758 € za 326 štvorcových metrov je príliš veľa." Keby ktorýkoľvek súčasný poslanec navrhol odpredaj pozemku pre svojho rodinného príslušníka, keby cena bola taká vysoká a keby aj hlasoval za ten návrh, Ján Šiandor by ho okamžite vyzýval na vzdanie sa mandátu. Na seba má však iný meter.  /*banner*/   e/ Odkúpenie pozemku od Martiny Šiandorovej Mestské zastupiteľstvo prijalo k bodu U z n e s e n i e č. 229/12 =================== Mestské zastupiteľstvo v Detve s c h v a ľ u j e odkúpenie pozemku vo vlastníctve Martiny Šiandorovej bytom Detva, a to parcely registra „C“ č. 3908/8 o výmere 326 m², zastavaná plocha a nádvorie vedenej na LV č. 9922 v celosti, k.ú. Detva, obec Detva, Správa katastra Detva za kúpnu cenu 33,- €/m². Kúpna cena celkom činí 10.758,- €. HLASOVANIE : Prítomní poslanci : 13 /celkový počet poslancov 17/ Neprítomní : Jaroslav Kóňa, Ing. Jozef Krnáč PhD., Mgr. Darina Labáková, Imrich Sekereš „ za“ hlasoval – MUDr. Ľubica Henczeová, Ing. Vladimír Kučera, Mgr. Jana Kuzárová, Štefan Lakota, Ján Lalík, Imrich Murín, Ján Parobek, Milan Porubský, Ján Šiandor, Ing. Ondrej Vrťo, „ proti“ hlasoval – RNDr. Juraj Bódi, Ing. Roman Vrťo „ zdržal sa“ hlasovania – Jozef Kulišiak O čo ide teda Jánovi Šiandorovi? Dozviete sa čoskoro.    

    22. augusta 2018 22:14
  • Udalosti Pražskej jari sa dotkli aj Detvy

    Udalosti Pražskej jari sa dotkli aj Detvy

    V týchto dňoch si pripomíname smutné výročie potlačenia obrodného procesu v Československu, známeho ako Pražská či aj Československá jar. Po prevrate vo februári 1948 komunisti prevzali moc a vybudovali kult štátostrany. Odstránili takmer všetky opozičné prúdy, pre ilúziu plurality ponechali Stranu práca a Stranu slobody, ktoré taktiež boli súčasťou Národného frontu. Politicko-ideologický boj, hlavne z prvej polovici 50.rokov vstúpil do histórie ako obdobie tzv. monsterprocesov, kedy sa po odstránení nepriateľa hľadal ten skrytý a často nereálny. Komunisti útočili nielen proti ideologickým nepriateľom - politickej opozícii, cirkvi, inteligencii, ale aj proti svojim - napr. procesy s tzv. buržoáznymi nacionalistami, medzi ktorých patrili slovenskí komunisti Husák, Novomeský, či Clementis. Ťažké 50.roky vystriedali optimistické 60.roky. Zmeny bolo cítiť hlavne vzostupom Alexandra Dubčeka. Jeho politika dostala prívlastok "socializmus s ľudskou tvárou". Celková spoločenská klíma v štáte sa uvoľnila - začali sa udeľovať politické rehabilitácie, cenzúra poľavila, naštartoval sa proces demokratizácie. Objektívna kritika a rast občianskej spoločnosti boli pre socialistický blok neprijateľné. Vojská Varšavskej zmluvy (ZSSR, NDR, PĽR, MĽR, BĽR) vtrhli v noci z 20. na 21. augusta 1968 do Československa potlačiť údajnú kontrarevolúciu. Avšak nešlo o nič iné ako o potlačenie demokratizačného procesu v našej vlasti, ktorý sa naštartoval už koncom roka 1967 kritikou politiky prezidenta a prvého tajomníka KSČ Antonína Novotného. /*banner*/ Prvou lastovičkou zmien bolo rozdelenie funkcií pre Novotného, ktorého 5. januára 1968 vo funkcii prvého tajomníka strany nahradil Alexander Dubček. Týmto momentom sa zdvihla diskusia konštruktívnej kritiky, ktorá bola dosiaľ nevídaná. Zmeny išli už rýchlo - v marci odstúpenie Novotného, aktivizácia kresťanských, mladežníckych a internacionálnych hnutí, voľba nového prezidenta Ludvíka Svobodu. Politika strany bola formulovaná v apríli tzv. Akčným programom. Tieto zmeny "spriatelený socialistický blok" nevidel rád. Po vpáde vojsk, jedine Rumunsko ako štát socialistického bloku sa ČSSR zastalo. Otvorene videlo „sovietsku pomoc“ ako okupáciu spriateleného štátu. Tisíce vojakov, tankov a inej ťažkej vojenskej techniky vtrhli v noci na naše územie. Výnimkou nebola ani Detva, cez ktorú vedie dôležitý cestný ťah Zvolen – Lučenec. Pri prechode okupačných vojsk vznikla panika. Ľudia protestujúc proti cudzím vojakov nahnali ruským dôstojníkom strach a tí spustili paľbu z guľometov. Následkom toho Rudolf Gavorník a Štefan Zdechovan prišli o svoje životy. 

    20. augusta 2018 20:27
  • Poslanci VÚC za okres Detva vybavili z 5 894 864 eur len 4 tisíc

    Poslanci VÚC za okres Detva vybavili z 5 894 864 eur len 4 tisíc

    Informáciu priniesli župné noviny Náš kraj/júl 2018. V novembri 2017 sme si zvolili troch poslancov za okres Detva do zastupiteľstva VÚC, a to - Stanislava Horníka, Jána Šufliarského a Romana Malatinca. Všetci traja v minulosti boli poslancami VÚC, takže dobre poznajú mechanizmy fungovania krajského zastupiteľstva, rozpočtu a kompetencií. Navyše, Stano Horník sa stal vicežupanom, čo môže byť pre okres Detva len výhodou.  Pri čítaní ,,župnej propagandy" - nič sa žiaľ po ,,Kotlebovinách" nezmenilo - https://transparency.blog.sme.sk/c/490234/lunter-dal-svojim-volebnym-poradcom-zakazku-na-zupne-noviny.html som sa na stranách 4 - 6 dočítal o investíciach do opráv školských budov, kultúrnych a sociálnych inštiúcií. ,,Zastupiteľstvo BBSK na svojom februárovom a aprílovom zasadnutí vyčlenilo nevyhnutné prostriedky na opravy budov v majetku kraja, v ktorých sídlia školské, kultúrne a sociálne inštitúcie. Tie sa tak dočkajú riešenia havarijných stavov budov, v ktorých museli dlhodobo pôsobiť a taktiež nevyhnutných investícií do vybavenia."  /*banner*/ Keď som sa lepšie pozrel na jednotlivé investície, neveril som vlastným očiam. Naši traja poslanci vo VÚC získali z celkovej sumy 5 894 864 eur len 4 tisíc eur. A to na elektrický varný kotol v DSS Hriňová. Myslím, že aj DSS v Detve-Piešti, či obe stredné školy v Detve by si zaslúžili investície. Snáď bude naša trojica v župnom zastupiteľstva za nás bojovať v ďalších 4 rokoch funkčného obdobia viac. ŠKOLSTVO - BB kraj vyčlenil na opravu školských budov 2 547 227, z toho okres Detva získal 0 eur. KULTÚRA - BB kraj vyčlenil opravu budov kultúrnych inštitúcií 1 1185 937 eur, z toho okres Detva získal 0 eur (pre úplnosť informácií, v okrese nemáme žiadnu kultúrnu inštitúciu pod VÚC, čo však neznamená, že nemôže byť - napr. Podpolianske múzeum) SOCIÁLNE SLUŽBY - BB kraj na opravu sociálnych zariadení vyčlenil 2 228 700 eur, z toho okres Detva získal 4 tisíc eur. Text: PhDr. Jozef Pavlov    

    16. augusta 2018 22:32
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3