s DTonline.sk

Región

  • História i súčastnosť Detvianskej Huty

    História i súčastnosť Detvianskej Huty

    Rozsiahle lesy v širokom teritóriu obce Detva boli priam predurčené k tomu, aby ich majitelia Vígľašského panstva dobre využili. Keďže lesy okolo vígľašskej huty boli vyrúbané, rozhodlo panstvo o zriadení novej sklárskej huty v detvianskych lesoch. Zmluvu na jej výstavbu podpísali 24.02.1761 vo Veľkej (dnes Zvolenskej) Slatine. Za Vígľašské panstvo ju podpísal fiškáľ Samuel Libertiny a provizor Ján Boršický. Druhou právnou stranou  zmluvy bol sklársky majster Bernard Hupka, pochádzajúci z Moravy od Valašskej Medřice. Ten sa zaviazal, že za miesto, kde panstvo na svoje náklady postaví hutu, bude ročne platiť  200 rýnskych zlatých . V priebehu roku panstvo postavilo novú hutu, celé jej zariadenie zabezpečil Bernard Hupka – tieto náklady vyčíslil na 1.888 zlatých a 18 grajciarov. Nová sklárska huta začala vyrábať tabuľové, duté sklo. Obec Detvianská Huta má po posledných komunálnych voľbách na svojom čele opäť starostku Janu Hrončekovú. Občania si ju vybrali aj na trvanie druhého volebného obdobia. ,,Som veľmi rada, že mi ľudia dali svoj hlas aj v týchto voľbách. Znamená to, že asi boli spokojný s mojou doterajšou prácou. Budem sa snažiť robiť všetko ako doteraz a aj viac, ak to bude možné.”skonštatovala pani Hrončeková. Detvianská Huta sa môže pochváliť novovybudovanými autobusovými zástavkami, novou fasádou kulturného domu, novým multifunkčným ihriskom (futbal, volejbal, basketbal…). V obci sa chystajú ďalšie zmeny (napr. Zmena kúrenia na základnej škole= prechod na biomasu). Dedina koná aj mnoho kultúrnych akcii (Richtárkyna vareška, divadelné predstavenia, ľudové zábavy…). Detvianska Huta Prvé rodiny usadené  okolo novej huty pochádzali z Moravy, keď podľa správy z 25. júla 1763 odišlo 14 rodín z panstva Jozefa Illešháziho z Brumova a Vsetína, ktoré odišli do huty detvianskej, ležiacej vo Zvolenskej stolici. Z týchto prvých prisťahovalcov vznikla dnešná Detvienska Huta. Títo neboli sklármi, avšak svojou prácou sa podieľali na fungovaní sklárne (rúbanie a dovoz dreva, dovoz kremeňa, odvoz skla). Niektoré z ich priezvisk sa zachovali  do dnes. Išlo o týchto poddaných želiarov: Juraj Florian Vydra, Ján Olšiak, Jakub Kret, Ján Zbranka, Juraj Franek, Martin Kortiš, Ján Kret, Ján Guľa, Jozef Gabera,, Ondrej Machala, Martin Michalovský, Martin Marunčiak a Martin Drapka. Prvý súpis nezachytil ďalšie mená želiarov, ktorí pracovali pre hutu od jej  začiatku. Boli to: Martin Orság, Ján Kapečka, Ján Špalek, Juraj Paleček, Martin Randísek, Matej Machala, Martin Macháč, Martin Machala, Štefan Randísek, Mikuláš Plavucha, Michal Drugda, Ján Zdechovan, Ján Karas, Ján Červínka. Po nich v priebehu štyroch rokov prišli Michal Pekár, Martin Merka, Martin Kapečka, Martin Vojenčiak, Ján Chovanec, Martin Kubiš a v roku 1770 prišiel Ján Škoda Peterle. Prvými sklármi v novej hute boli: Ján Fungel, Jozef Hilber, Matej  Maček, Ondrej Brno, Ondrej Macháček, Gottfried Fridel, Ján Valek, Melicher Findisch, Gottfried Fridrich, Ondrej Kibissa, Ján Horn, Jozef Stuler a Fridrich Stuhl. Medzitým začiatkom 70. rokov postavil sklársky majster Hupka novú hutu v Dolnej Bzovej, kde sa aj presťahoval. Mikuláš Esterházi, majiteľ Vígľašského panstva sa rozhodol dať detviansku hutu novému arendátorovi. 1.10.1775 ju získal vígľašský hutník Martin Michna sa synom Jánom. Osada okolo sklárne sa už vtedy volala podľa Mikuláša Esterháziho Mikloss Huta, resp. Miklosfalva. Ján Michna sa stal v roku 1785 šľachticom (nobiles) a s udelením šľachtictva získal aj vlastný erb. V roku 1785 začala cirkevná vrchnosť uvažovať aj o výstavbe kostola a farskej budovy, pretože v tom roku bolo v Detvianskej Hute 590 duší. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790, 21. novembra ho posvätil detviansky farár Juraj Spaczynský. Prvým  kaplánom sa stal v tom istom roku Martin Urbanecz. Ešte za prvého kaplána bola postavená drevená farská budova. V roku 1797 bola skláreň, obydlia sklárskej huty vo veľmi zlom stave. V priebehu roku 1797  Ján Michna  od nájmu huty odstúpil a odsťahoval sa do Vígľašskej Huty. Posledným árendátorom huty sa 04.04.1797 stal tovariš nemeckej národnosti Václav Holzer. Sklárska výroba definitívne zanikla v Detvianskej Hute v roku 1801. Mladší sklári sa neskôr presťahovali do novopostavenej huty v Hriňovej, starší zostali bývať v Detvianskej Hute. Zaujímavosťou je, že obecná  pečať z roku 1790 je tvorená čerieslom, lemešom a tromi obilnými klasmi. Nie je v nej nič, čo by poukazovalo na sklársku výrobu a jej dlhoročnú tradíciu. Môže to byť dôsledok toho, že sklári tvorili už len nepatrnú časť z celkového obyvateľstva. Medzitým narastal počet obyvateľov Detvianskej Huty. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 23.9.1803, že Detvianska Huta bude mať samostatnú faru. Za jej prvého farára bol kanonicky ustanovený doterajší miestny kaplán Tomáš Červeň 25.1.1804. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa zhoršil technický stav dreveného kostola. Farníci si v roku 1842-1843 postavili nový murovaný kostol v neorománskom slohu. Stalo sa tak za pôsobenia pána farára Jozefa Dvorského . V roku 1855 bola z kameňa postavená aj nová budova fary. V rokoch 1878-1894 vo farnosti požehnane účinkoval národovec Peter Tomkuljak. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi Huťanmi. Ľudia sa v 19. a v prvej polovici 20. storočia živili prevažne poľnohospodárstvom a mnohí chlapi chodili do hory ťažiť drevo. Tvrdo vypestované obilie sa mlelo v mlyne až v Málinci. Do tohto ťažkého života tvrdo zasiahli obe svetové vojny. Postupne boli v Detvianskej Hute vybudované štyri obchody. Vybudovali a vlastnili ich občania židovského pôvodu. Po prvej svetovej vojne tieto obchody odkúpili rodiny z Detvianskej Huty: Kvakovci, Müllerovci, Babuchnovci a Gibaľovci. V roku 1938 bolo v obci založené Ľudové spotrebné družstvo, jeho prvým predsedom bol polesný Ondrej Neeč. V medzivojnovom období bola v  r. 1934  postavená budova notárskeho úradu (staré MNV, resp. OcÚ). Počas druhej svetovej vojny zahynulo na fronte a v povstaní sedem ľudí a 28 ich bolo v zajatí v nemeckých koncentračných táboroch Buchenvald a Mauthasen.

    01. mája 2011 11:33
  • Spájanie Gymnázia a Spojenej strednej školy v Detve

    Spájanie Gymnázia a Spojenej strednej školy v Detve

    Gymnázium v Detve Významný deň pre všetkých gymnazistov nastal 26. 11. 2010, kedy sa konala Slávnostná akadémia pri príležitosti 20. výročia vzniku našej školy. V ten deň sme boli všetci hrdí na to, že sme študentmi Gymnáziá v Detve, ktoré tak výborne funguje už 20 rokov. S odstupom času som sa som sa nad tým zamyslela a videla so úplne inú situáciu. Situáciu, ktorá bola ešte veľmi ťažká. Od Slávnostnej akadémií neprešlo ani 5 mesiacov a 8. 4. 2011 sa malo rozhodnúť o budúcnosti našej školy. Už 20 rokov fungujeme ako samostatná škola a už 20 rokov dosahujeme výborné výsledky a nemyslím si, že potrebujeme „pomoc“ Spojenej školy. A tak som ticho dúfala, že my a aj všetci občania nášho mesta vyjadria veľký nesúhlas so spájaným stredných škôl v Detve. Poslanci VÚCBB situáciu dlho zatajovali. Študenti a profesori nášho gymnáziá sa o spájaní dozvedeli takpovediac v hodine 12-tej. Samozrejme tak ako profesori aj študenti vyslovili veľký nesúhlas. Nechápali sme prečo sa má spájať škola, ktorá funguje už 20 rokov, má kvalifikovaných profesorov a nemá ani finančné problémy. Nevedeli sme si predstaviť ako budeme fungovať spolu so Spojenou školu, ktorá má úplne iné zameranie. Gymnázium pripravuje študentov na vysoké školy. A do spojenej školy chodia študenti, z ktorých raz budú mechanici, zvárači, ekonómovia. Všetci sme dobre vedeli, že ak sa spojíme gymnázium časom úplne zanikne. A keďže toto nikto z nás nechcel, rozbehli sme akciu. Najskôr sa zvolala Rada rodičov, potom nastal pohovor so študentmi a profesormi našej školy, a nakoniec sa vytvorila petícia proti spájaniu. Všetci sme trpezlivo čakali na 8. apríl, kedy sa malo definitívne rozhodnúť. No keď nastal deň D boli sme nervózni a ticho sme dúfali, že predseda BBSK Ing. Vladimír Maňka rozhodne v náš prospech. Stretnutie sa uskutočnilo vo vestibule Gymnáziá v Detve, ktorý bol do polovice zaplnený rodičmi a druhú polovicu zapĺňali profesori a študenti. Záujem bol taký veľký, že niektorí naši študenti museli sedieť vonku. Na stretnutí zástupcovia petičného výboru odovzdali Ing. Vladimírovi Maňkovi petičné hárky so 4077 podpismi občanov, ktorí boli proti spájaniu škôl. A po krátkom predstavení hostí si slovo zobral predseda BBSK Ing. Vladimír Maňka, ktorý vo svojom prejave vysvetlil dôvody prečo sa BBSK zaoberá práve spájaním škôl. Uviedol, že jedným z hlavných dôvodov je aj klesajúci počet žiakov a málo peňazí, ktoré školy cez BBSK dostávajú. Preto sa BBSK snaží spájať školy, aby znížil náklad na ich prevádzku a mohol tak viac peňazí investovať do vzdelania. Po dôkladnej analýze situácie a výsledkov našej školy došli zástupcovia spoločne k záveru, že k spájaniu Gymnáziá so Spojenou školu nedôjde. Čím vyčarovali všetkým zúčastneným úsmev na tvári. Ako hlavné dôvody Maňka uviedol veľmi dobré výsledky školy, ktorá je kvalitou vzdelávania na rovnakej úrovni ako Gymnázium vo Zvolene a taktiež aj nesúhlas občanov o spájaní. No uviedol aj fakt, že spájaniu sa nevyhnú najmä tie školy, ktoré nedokážu naplniť svoje kapacity, čo samozrejme nie je náš prípad. Po tomto vyjadrení sa situácia upokojila a viacerými diskutujúcimi, no najmä p. prof. Ďuricovou z gymnázia a p. prof. Feješovou zo Spojenej školy bola vyslovená prísaha, že obe školy budú mať tak isto ako doteraz dobré vzťahy. Po tomto sľube sa zasadnutie ukončilo a opäť sme boli všetci hrdí na to, že sme a budeme študentmi Gymnáziá v Detve a nie študentmi Spojenej školy.

    01. mája 2011 11:32
  • Letisko Sliač bude slúžiť už aj civilistom

    Letisko Sliač bude slúžiť už aj civilistom

    Civilné lety boli prerušené v máji roku 2009 a letisko slúžilo len na vojenské účely. A keďže bola pred časom riadne ukončená komplexná rekonštrukcia dráhy, po obnovení armádnej letovej prevádzky sa spustí aj tá civilná. Na Letisku Sliač, ktoré sa nachádza neďaleko Zvolena prebiehajú posledné úpravy a onedlho ho budeme môcť využívať na lietadlovú prepravu. Potom, čo z letiska odlietali linky ČSA či charterové lety, by sa letisko chcelo vrátiť k svojmu štandardu. Na to potrebuje povolenie na poskytovanie leteckých navigačných služieb na civilnú letovú prevádzku od ministerstva dopravy. Dôležitý certifikačný audit bude v apríli tohto roku. Minister obrany Ľubomír Galko, ktorý si tento rok v januári sám zalietal nad Sliačom sa vyjadril, že prílety, odlety, vzlety a pristátia budú pod taktovkou ministerstva obrany. Samotné vybavovacie a handlingové služby zabezpečí Letisko Sliač. Okrem obnovy civilných letov je naplánovaná aj výstavba nového skladu pohonných látok a mazív. Finančné prostriedky potrebné na investíciu by sa mali pohybovať vo výške päť miliónov eur a zabezpečia ich členské štáty NATO. Letisko bolo otvorené v máji minulého roka, tesne pred voľbami aj napriek tomu, že sa ešte nedalo využívať. Na otvorení sa vtedy zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič, ale vzhľadom na to, že neboli nastavené navigačné systémy, stíhačky MiG-29 sa na letisko nedostali. V januári tohto roku už bolo ale všetko v poriadku a preveril si to aj minister Galko osobne, pri čom sme nechýbali s našimi objektvími...

    29. apríla 2011 17:46
  • Sliač bude po piatich rokoch hostiť letecké dni

    Sliač bude po piatich rokoch hostiť letecké dni

    Len pár mesiacov po spustení opätovnej letovej prevádzky na letisku Sliač je už jasné, že sa naň vráti aj populárne podujatie pre verejnosť. Súčasťou osláv 67. výročia Slovenského národného povstania bude 27. a 28. augusta na letisku Tri duby na Sliači podujatie Slovak International Air Fest (SIAF). Takéto podujatie, predtým ako Slovak Air Fest organizované banskobystrickou Slovenskou leteckou agentúrou, sa naposledy konalo v roku 2008 na letisku Očová. Sliač hostil tento letecký sviatok naposledy v júni 2006. Letecké podujatia pre verejnosť majú v našom regióne bohatú tradíciu, no kvôli rekonštrukcii letiska na Sliači si užívali obdobné podujatie v posledných rokoch na letisku v rámci Národných leteckých dní v Piešťanoch. Patronát nad udelením možnosti organizácie takejto akcie má Ministerstvo obrany, ktoré sa na obdobných podujatiach zároveň spolupodieľa. O organizáciu prejavila aj v tomto roku záujem spoločnosť Magnet press, ktorá plánovala opäť podujatie organizovať v Piešťanoch a banskobystrická Slovenská letecká agentúra, ktorá prejavila záujem o letisko Sliač. To po znovuotvorení naplno obnovuje svoju prevádzku, pri čom už čoskoro začne opäť plniť aj funkciu verejného letiska. Víťazným sa stal projekt Slovenskej leteckej agentúry, ktorej rozpočet pre takéto podujatie je stanovený na 275 tisíc eur. „Podujatie naberie medzinárodný charakter a nepôjde už o Národné letecké dni, ale medzinárodné letecké dni pod názvom SIAF – Slovak International Air Fest,“ začal pre portál BBonline.sk Hubert Štoksa zo spomenutej agentúry, ktorá má s leteckými dňami bohaté skúsenosti. „Ministerstvo obrany neposkytne pre podujatie žiadnu dotáciu, ale je hlavným programovým partnerom. Čiže prezentovať sa budú Vzdušné sily Slovenskej republiky a tie si zároveň pozvú armády ostatných krajín, keďže platí reciprocia v rámci NATO. Agentúra však už následne hradí náklady súvisiace s organizáciou a najmä, zabezpečuje civilnú časť letového programu. Už teraz môžem potvrdiť, že sme v kontakte s maďarským leteckým akrobatom Zoltánom Veresom,“ priblížil Štoksa. Ťahákom veľkých medzinárodných leteckých dní sú ale vystúpenia priam svetoznámych leteckých skupín. Kedysi medzi také patrili napríklad aj slovenské „Biele albatrosy“. Formácia sa rozpadla v roku 2004. Dnes sú po celom svete známi napríklad talianski Frecce Tricolori alebo francúzski Patrol de France: „Určite si ich viem na Sliači predstaviť, ale termíny pre takéto skupiny sa požadujú aj rok predtým. My teraz máme osem mesiacov, ale urobíme všetko preto, aby sa aj toto podarilo. Prezradím, že sme už aj takéto zahraničné skupiny kontaktovali a sme v jednaní, takže uvidíme.“ uzavrel o pripravovanom podujatí, ktoré tradične navštívia desaťtisíce návštevníkov, Hubert Štoksa zo Slovenskej leteckej agentúry. Diváci na Sliači sa opäť môžu tešiť aj na leteckého akrobata Zoltána Veresa z Maďarska: [youtube IwR6MsB8XTM 480 390]

    20. februára 2011 23:38
  • Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Prišiel, videl, odletel. Minister obrany Slovenskej republiky Ľubomír Galko v pondelok napoludnie navštívil leteckú základňu Sliač, kde mu bolo predstavené Zmiešané letecké krídlo. Svoju návštevu ukončil odletom na stíhacom stroji L-39 Albatros. [caption id="attachment_15424" align="alignright" width="300" caption="Riadenia L-39 Albatrosu sa v bezpečnej výške počas letu zo Sliača do Bratislavy chopil aj sám minister."][/caption] Súčasný minister obrany SR Ľubomír Galko, rovnako ako jeho predchodcovia, nevynechal návštevu leteckej základne Sliač. Tú zrealizoval hneď v prvom polroku svojho mandátu, a to konkrétne v pondelok, 17. 01. 2011. Hlavným bodom jeho programu bolo oboznámenie sa s fungovaním Zmiešaného krídla, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru SR. ,,Chcem vidieť organizáciu, systém výcviku a následne na vlastnej koži zakúsiť jeho praktickú časť," povedal počas svojej návštevy základne Ľubomír Galko. Ten si okrem prehliadky priestorov vyskúšal aj letecký simulátor, využívaný pri výcviku nových stíhacích pilotov. Záver jeho návštevy mal ukončiť krátky let nad Banskou Bystricou. Pre zlé poveternostné podmienky však nakoniec nebolo možné pristáť na Sliači, a tak minister v stíhačke L-39 Albastros odletel až do Bratislavy. Z letu podľa vlastných slov strach nemal: ,,Nemám obavy, veď budem sedieť za špičkovým pilotom. Skôr som plný očakávaní". Na leteckej základni Sliač sa v súčasnosti nachádza 10 lietadiel typu L-39 Albatros a 12 lietadiel typu Mig 29. Z oboch typov je pritom podľa Galka okamžitej prevádzky schopných po 6 lietadiel. Minister však verí, že do konca roka nájde financie na generálnu opravu ďalších. Tie sú podľa slov pilota, s ktorými minister letel, podplukovníka Romana Poláčka, po konštrukčnej stránke pripravené, potrebná je však výmena vnútorných systémov. Viac informácií o financovaní prevádzky Zmiešaného krídla vám prinášame v ďalšom článku...

    22. januára 2011 01:39
  • Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Zo 62 súťažných návrhov bolo do hlasovania zaradených 45, z ktorých už dnes poznáme sedem najobľúbenejších a najkrajších miest v našom kraji. Takmer 2700 hlasujúcich rozhodlo, že najviac sme hrdí na Pustý hrad rozprestierajúci sa nad Zvolenom, ale napríklad aj Španiu Dolinu, kostol v Hronseku či Čiernohronskú železnicu. Po takmer osemmesačnom hlasovaní si prvé miesto vybojoval Pustý hrad vo Zvolene s počtom 226 hlasov. S tesným trojbodovým rozdielom skončil na druhom mieste Kláštor v Hronskom Beňadiku. Mesto zapísané v zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, Banská Štiavnica, obsadilo bronzové miesto. Podporu mu vyjadrilo 152 hlasujúcich. Medzi Sedem divov Banskobystrického samosprávneho kraja sa vďaka zisku 146 bodov dostala aj národná kultúrna pamiatka – Čiernohronská železnica. Titulom div kraja sa môže od dnes pýšiť aj malebná horská obec s bohatou baníckou históriou – Špania Dolina, ktorú v ankete podporilo 140 hlasov. Svoje miesto medzi najkrajšími pozoruhodnosťami si našla aj Kremnická mincovňa. Jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete obsadil šiestu priečku s počtom 137 hlasov. Sedmičku unikátnych lokalít uzatvára drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku, ktorému svoj hlas poslalo 134 ľudí. Predseda BBSK a poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka vyžrebuje troch účastníkov ankety, ktorých pozve na návštevu sídla Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu.

    22. januára 2011 01:36
  • Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu navštívilo v minulom roku rekordných 57600 návštevníkov z 23 krajín, čo je o takmer 6000 viac, ako v roku 2009. Trojkilometrový náučný chodník so 70-timi zastávkami absolvovali okrem domácich hostí napríklad aj návštevníci z Kanady, Číny či Uruguaja. Najviac zahraničných turistov v minulom roku, až 1095, prišlo už tradične z Česka. Druhú priečku v zastúpení zahraničných návštevníkov obsadilo Nemecko. „Počet návštevníkov stúpa nepretržite od založenia skanzenu v roku 2003,“ povedal jeho správca Boris Pekarovič. Najviac ľudí si každoročne prichádza oddýchnuť do Vydrovskej doliny na Deň stromu, ktorý organizujú LESY SR š.p. vždy začiatkom júla. Vlani prilákalo toto kultúrno-spoločenského podujatie okolo 18.000 ľudí. „Návštevnosť skanzenu však medziročne rastie aj v ostatných mesiacoch,“ podotkol Pekarovič. Lesnícky skanzen sa vlani mohol popýšiť niekoľkými novinkami. Napríklad v marci sa v obore narodilo osem malých diviačikov, počas roku pribudla už 70-ta zástavka náučného chodníka zameraná na lesnícku bioklimatológiu a ku Dňu stromu dostali návštevníci k dispozícii nový most cez potok a ďalší úsek dreveného chodníka. Budovanie unikátneho Lesníckeho skanzenu, do ktorého sa turisti môžu v letných mesiacoch dopraviť známou Čiernohronskou železnicou, sa nezastaví ani v tomto roku. Počtom návštevníkov skanzen konkuruje najznámejším slovenským hradom či jaskyniam.

    22. januára 2011 01:36
  • Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt

    Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt

    Obyvatelia Zvolenskej kotliny nepochybujú o tom, že jedného dňa sa Banská Bystrica a Zvolen spoja do jedného celku. Nepochybujú už štyri desaťročia, počas ktorých sa zatiaľ veľa krokov k tomuto rozvoju neudialo. Pomaly v pravidelnej periodicite niekoľkých rokov si kompetentní vo vedení miest Banskej Bystrice, Zvolena a Banskobystrického samosprávneho kraja spomenú, že by v srdci Slovenska chceli vytvoriť tretie slovenské metropolitné centrum. Ostáva len pri slovách, pretože postupné zahusťovanie priestoru medzi tými mestami samosprávy výraznejšie nepodporujú a potenciálnych investorov a realitných developerov do tejto oblasti zvlášť neženú. [caption id="attachment_10070" align="alignleft" width="300" caption="Kedy sa polia a lúky pod Pustým hradom až po Banskú Bystricu zmenia na urbanizované mestské časti?"][/caption] Uplynulý utorok sa k tejto téme v rámci hodnotenia svojho volebného obdobia vyjadril primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor: „Je to na komisii, ktorá bola zriadená pri BBSK. Mesto Banská Bystrica vypracovalo koncepčný materiál, ktorý hovorí o zahustení priestoru medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Tento musí schváliť samosprávny kraj. Pretože tento projekt sa týka aj okolitých obcí.“ Reč je o komisii, ktorá vznikla na podnet vtedajšieho župana Murgaša ešte v roku 2007. Dosluhujúci primátor priznal, že sa na tomto projekte posledné roky nepracovalo naplno, zároveň však verí v zmenu: „Som presvedčený, že to neskončí ako každé štyri roky. Kdesi na začiatku funkčného obdobia BBSK sa začína o tomto projekte vážne hovoriť a potom sa tak trochu pridrieme. Bol som toho svedkom aj toto volebné obdobie, že ten začiatok bol veľkolepý, ale potom tie aktivity akosi prispali.“ Podľa Saktora projekt prebieha nepretržite už dlhé roky: "Nie je to nový projekt, existuje už od roku 1970. Aktuálne prebiehajú len veci, ktoré sa dolaďujú na súčasnosť. Čokoľvek sa urobí, nedá sa zvrátiť spôsob, akým tieto mestá rastú, pretože sa vybrali proti sebe.  Zvolen stavia smerom na Bystricu a Bystrica smerom na Zvolen, takže je len otázkou času, kedy sa to spojí. Ale určite to musí byť regulovaný proces aby sme naozaj v budúcnosti získali tretie metropolitné centrum, ktorým na Slovensku prirodzene musí byť Banská Bystrica," ukončil svoje hodnotenie projektu Saktor.

    12. decembra 2010 17:49
  • S logom mesta žijeme už rok

    S logom mesta žijeme už rok

    V sobotu tomu bude presne rok, čo nám na Námestí SNP predstavili nové logo nášho mesta. To už vtedy vyvolalo vlnu obdivu, ale aj kritiky. Členovia komisie, ktorí logo spomedzi 157  súťažných návrhov vybrali, tvrdili, že Banskobystričania potrebujú čas, aby sa s týmto logom zžili. Rok je za nami, preto si pripomeňme minuloročnú voľbu loga, a tiež to, nakoľko sa nám spomínané „zžitie“ podarilo. „O víťaznom návrhu bude rozhodovať odborná porota, v ktorej nechýbajú renomovaní grafici a dizajnéri. Meno víťazného autora sa verejnosť dozvie počas tohtoročných Dní mesta Banská Bystrica v septembri. Som rád, že Banská Bystrica sa pripojí k tým moderným mestám, ktoré k propagácii svojich aktivít používajú osvedčený marketingový nástroj v podobe loga,” povedal pri vyhlásení súťaže primátor Ivan Saktor. Vyše mesiaca prijímala odborná komisia, v ktorej nechýbali ani takí odborníci ako Ing. arch. Ľubomír Keleman (poverený riadením Úradu hlavného architekta mesta Banská Bystrica), Doc. Igor Benca (akad. maliar, dekan Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici), či Svetlana Body Cief (autorka logotypu pre integráciu SR do EÚ, vyučuje grafický dizajn a typografiu), súťažné návrhy. Do uzavretia súťaže ich prišlo spolu 157. Nasledovali necelé dva týždne ťažkého vyhodnocovania, počas ktorých bol vybraný víťazný návrh. Ten bol verejnosti predstavený 11. septembra 2009 vrámci Dní mesta Banská Bystrica. [caption id="attachment_4310" align="alignright" width="225" caption="Ing. arch. Karol Trnovský so svojím víťazným logom (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] Víťazom súťaže a s tým spojenej finančnej odmeny vo výške 3 000 € sa stal Bratislavčan Ing. arch. Karol Trnovský s jeho logotypom v tvare srdca. Mladý autor, ako aj porota, či predstavitelia mesta verili, že sa logo ujme. Primátor ako zástupca mesta po vyhodnotení súťaže poďakoval všetkým zúčastneným rovnako ako odbornej porote a dodal že je „presvedčený, že Banská Bystrica prenikne do povedomia svojich občanov ako aj širokej verejnosti novou modernou symbolikou - víťazným logom.“ Vyjadrený úmysel bol nepochybne dobrý, no nanešťastie sa nepodaril zrealizovať. S logom sa nestotožnila ani len väčšina Banskobystričanov, nie to ešte cudzinci. Rovnako tak bolo veľmi málo viditeľné, sporadicky sa objavovalo na očiach verejnosti, väčšinou len na plagátoch propagujúcich akcie v meste. Keď sme ukázali naše logo turistom, resp. ľuďom žijúcim mimo Banskej Bystrici, len malá hŕstka dokázala priradiť logo k nášmu mestu. Dokonca sme našli aj niekoľko Banskobystričanov, ktorým bolo logo známe, no nevedeli ho priradiť k vlastnému mestu. Pochopiteľne sa však našli aj ľudia, ktorým sa logo páčilo. Každý je iný a tak je to aj s vkusom. Problém však nastal pri interpretácii významu loga. To pobúrilo hlavne tým, že podľa pravidiel súťaže malo byť, okrem iného, aj zrozumiteľné, čo sa však nenaplnilo. Ľudia pochopili, že zobrazuje srdce, ale prečo je práve takto graficky spracované a čo znázorňujú jeho časti už nikto pochopiť nedokázal. Autor pridal k svojmu logu nasledujúci popis: [caption id="attachment_4314" align="alignright" width="300" caption="Pre lepšiu vizualizáciu vám tak popis aplikujeme na logotyp"][/caption] [caption id="attachment_4334" align="alignright" width="300" caption="Povedali by ste, že tento pán má oblečené Banskobystrické tričko? (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] "Centrálny prvok symbolizuje v štylizovanej forme Námestie Slovenského národného povstania ako vír udalostí v rôznych časových obdobiach. Nárožné medzery vykresľujú významné mestské ulice (Národná, Dolná, Strieborná, Horná...) a vymedzujú architektonické pamätihodnosti. Zelený polkruhový prvok zastupuje Kremnické a Starohorské vrchy a Poľanu, ktoré neodmysliteľne vytvárajú siluetu krajiny v symbióze s mestom. Rieku Hron, významnú slovenskú rieku, vystihuje doplňujúci modrý prvok. Perforácie jednotlivých prvkov zodpovedajú vzájomnej otvorenosti medzi mestom a krajinou regiónu. V neposledom rade, logo po pootočení vytvára srdce. Banská Bystrica – srdce Slovenska. Forma mierne navodzuje ľudovú symboliku, ako odkaz na silné tradície tohto územia. Napriek tomu, logo nestráca na svojej aktuálnosti a modernosti a je v priamej geometrickej a farebnej harmónii s erbom mesta." Popri tom si pripomeňme hneď prvú vetu v podmienkach súťaže: „Logo má mať moderný charakter s dôrazom na JEDNODUCHÚ IDENTIFIKÁCIU ako aj grafickú interpretáciu s cieľom podporiť najmä propagáciu v oblastiach kultúry, športu a cestovného ruchu,“ pričom sa v závere podmienok píše: „Logo by malo byť v budúcnosti svojím moderným charakterom a dôrazom na jednoduchú identifikáciu znakom používaným popri erbe tak v oficiálnom, ako aj neoficiálnom styku. Na úradných dokumentoch, webovej stránke, vizitkách zamestnancov mesta a volených funkcionárov, vo verejných oznamoch občanom a tlačovinách vydávaných mestským úradom.“ Nové logo tak rozpútalo množstvo búrlivých diskusií, ktoré boli prevažne kritického charakteru. Banskobystričania sa cítili podvedení tým, že logo nie je zrozumiteľné a na spokojnosti nepridal ani fakt, že autorom loga bol Bratislavčan. Dokonca aj viacero odborníkov priznalo, že logo nie je najlepšie spracované, pričom za nevhodný považovali hlavne výber obyčajného fontu písma, ktorý bol vo verzii s nápisom mesta zvolený. Nie všetci však nový sekundárny symbol mesta odsudzovali, našlo sa aj niekoľko priaznivcov, ktorí výber obhajovali, no tí boli v porovnaní s odporcami v menšine. Každopádne, viackrát skloňovaný nový výber loga ostal len praním niektorých občanov a na logo sme si museli v priebehu mesiacov zvyknúť. Len pre porovnanie si môžete v galérii pod článkom pozrieť niektoré ďalšie návrhy, ktoré v súťaži neuspeli. Zainteresované osoby pred rokom zdôrazňovali, že na "udomácnenie" loga je potrebný nejaký čas a nakoniec si ho určite obľúbia aj Banskobystričania. Dnes môžeme povedať, že postupom času si logo našlo viacero priaznivcov a odporcovia rovnako v kritike poľavili, lepšie povedané, zmierili sa s tým, čo máme. Uplynulý čas však nič nezmenil na tom, že logo nespĺňa hlavnú podmienku, ktorou je ľahká interpretácia. Preto dúfame, že sme dnes svojou troškou pomohli k tomu, aby ste si spomenuli a ozrejmili význam nášho loga a ktovie, možno získa na obľúbenosti práve v nasledujúcom roku. Veď aj samotné mesto začalo logo frekventovanejšie využívať až prednedávnom. Vo všeobecnosti sa však od loga akéhokoľvek mesta veľa sľubuje, no realita je vždy iná. Veď povedzte sami, viete si teraz vybaviť logo Košíc, Bratislavy alebo iného väčšieho mesta? Skutočnosť je tá, že či už je naše logo obľúbené alebo nie, erbu a špecifickým črtám mesta sa žiadny iný symbol nevyrovná.

    10. septembra 2010 16:31
  • VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    Po dopoludňajšom kladení vencov a slávnostnom zhromaždení, bol už popoludňajší program osláv 66. výročia vypuknutia SNP určený širokej verejnosti. Okrem voľného vstupu do expozície múzea, pripravili Ozbrojené sily Slovenskej republiky statickú ukážku svojej techniky, ale aj dynamické ukážky vojakov v akcii. Ako už býva zvykom, Banskobystričania si posedeli aj pri voňajúcich klobáskach a pivku. Návštevníkov však lákal aj kultúrny program. V ňom vystúpili napríklad jazzmani z Bratislava Hot Serenaders, speváčka Kristína a na záver ešte po druhýkrát v priebehu dňa aj známy folklórny súbor spevu a tanca Lúčnica. Dianie na oslavách 66. výročia Slovenského národného povstania vám prinášame v nasledujúcom videu. V tom sme sa porozprávali s riaditeľom Múzea SNP - Stanislavom Mičevom:

    31. augusta 2010 16:47
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Po 8 a pol rokoch DT...

    Vážení čitatelia, po dlhej a zrelej úvahe som sa rozhodol ukončiť činnosť informačného portálu DTonline.sk. Portál svoje prvé články priniesol v apríli 2011 a odvtedy sa stal pravidelným zdrojom informácií pre obyvateľov Detvy a Podpoľania. Za roky amatérskej, ale o to viac nadšenej činnosti priniesol svojim čitateľom niekoľko tisíc článkov z rôznych oblastí života. V redakcii sa vystriedalo niekoľko redaktorov, grafikov, editorov a prispievateľov. Všetkým patrí vďaka za odvedenú prácu! Len ten, kto nič nerobí, je bez chyby. To isté platí aj o informačnom portáli DTonline.sk. Hovoriť, že niekto píše absolútnu pravdu je iluzórne, nakoľko každý má iný názor, hodnoty a inteligenčný prah. Spravili sa aj chyby, ale pri tom všetkom výrazne prevažuje informačný prínos DTonline.sk. Prečo DTonline.sk končí? V prvom rade sa plne venujem doktorandskému štúdiu (odbor slovenské dejiny), ktoré zaberá prakticky môj celý voľný čas a nemá význam mať neaktualizované internetové noviny, bez dostatku času na jeho obsahovú tvorbu. Po druhé - v dnešnom svete sa do popredia dostávajú dezinformačné média určené na manipuláciu a diskreditáciu - čo je aj prípad "tých druhých" novín v Detve, ktoré "založil neznámy Bratislavčan", ale prevádzkuje ich "ten koho netreba menovať". Po tretie - ako osoba nemienim byť už terčom zámernej diskreditácie - či od "novinárskeho žoldniera" Radovana Bránika alebo miestnych "bielych golierov" či "podvodníkov-feťákov-násilníkov v jednom". Kto sú uvedené osoby - každý priemerný občan s priemerným rozhľadom vie. Snaha šíriť fakty, informácie o samospráve, dôležité prepojenia a rozhodnutia sa vždy stretla na mieste kompetentných len s útokmi, diskreditáciou a vyhrážkami rôzneho druhu. Po 8 a pol rokoch mám toho ako človek dosť a prenechávam štafetu iným. Tým, čo DTonline.sk čítali pravidelne a radi, patrí moja úprimná vďaka a úcta.  PhDr. Jozef Pavlov  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Otvorili I. etapu cy...

    V sobotu 12. októbra 2019 sa uskutočnilo v areáli Masarykovho dvoru slávnostné otvorenie 1. etapy cyklotrasy. Úvodného slova sa ujal predseda občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie pán Martin Malatinec, ktorý v príhovore nezabudol pripomenúť, že otvoreniu cyklotrasy predchádzalo nemalé úsilie o jej vybudovanie. Mnohí neverili úspešnosti tohto projektu, ale vďaka ochote jednotlivcov, miest a obcí zapojiť sa do aktivít, ktoré viedli k vybudovaniu cyklotrasy, tu dnes stojíme a otvárame prvé kilometre. Slávnostné prestrihnutie pásky sa konalo za asistencie predsedu občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie Martina Malatinca, generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja Ministrerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PhDr. Emila Píchu CSc., podpredsedu BBSK Mgr. Art. Romana Malatinca, prednostu Okresného úradu vo Zvolene Ing. Samira Moumaniho, starostu obce Vígľaš Ing. Róberta Záchenského, starostky obce Stožok Bc. Dariny Petrincovej a starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku. Tento akt bol síce symbolický, no znamenal veľmi veľa. Nejedná sa totiž iba o spojenie jednotlivých miest a obcí ale aj o cieľ priblížiť cestovanie za prácou v miestnych priemyselných areáloch a areáloch občianskej vybavenosti. Taktiež týmto otvára pre cyklistov, korčuliarov a turistov nový potenciál využitia turizmu v lone prírody. Cyklocesta prechádza cez niekoľko zaujímavých pamiatok, prírodných krás a veľa ďalších zaujímavostí. /*banner*/ A toto je len začiatkom projektu ,,Bližšie k práci, Zdravšie v živote – cyklistická doprava´´ Trasu do budúcna podľa projektu bude dopĺňať cyklistická infraštruktúra plochami s cyklistickými stojanmi, nabíjacou stanicou pre elektrobicykle s tým, že všetky prvky budú bezbariérovo upravené. Tešíme sa na ďalšie takéto vydarené akcie, ďakujeme všetkým zúčastneným. Cyklistom, korčuliarom, bežcom a ostatným úžívateľom cyklocesty prajeme Veľa krásnych, šťastných kilometrov a zážitkov.

  • Šport

  • V zápase s Nitrou vš...

    Vedenie hokejového klubu HC 07 WPC Koliba Detva začiatkom mesiaca október oznámilo, že na vybraný zápas základnej časti Tipsport extraligy poskytne svojim mladým fanúšikom zápas zdarma. Inšpiráciou sú zápasy ŠK Slovan Bratislava v Európskej lige, kde práve množstvo detí pomohlo vytvoriť skvelú športovú atmosféru. Po zvážení bol vybraný zápas s Nitrou, ktorý sa bude hrať 1. novembra o 18:00. Všetky deti do 15 rokov majú vstup zdarma. Navyše, dostanú sladkú odmenu. ,,Veríme, že aj týmto krokom budujeme fanúšikovskú základňu nášho tímu do budúcnosti.“  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3