s DTonline.sk

Región

  • V Kriváni kráľ aj dáma

    V Kriváni kráľ aj dáma

    „Šach je pre každého tým, čo v ňom hľadá. Pre niekoho je iba zábavou, pre druhého spoločenskou záležitosťou, pre tretieho športom, štvrtý ho chápe ako umenie, iný mu venuje celý život.“  (M.Tal) V prvomájovú nedeľu ovládla Kriváň kráľovská hra – šach. Konal sa tu totiž 7.ročník turnaja v rapid šachu o putovný pohár starostu obce Kriváň Open Podpoľanie 2011, ktorý organizovala obec Kriváň, Šk Podpoľanie a Šk CVČ Garde Detva. Z celého okresu, ale aj z miest ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Fiľakovo, Nová Baňa, Zvolen, Sliač, Jelšava, Kremnica, Čelovce a dokonca zavítali aj susedia z Maďarska, sa v Kultúrnom stredisku v Kriváni zišlo rekordných 90 šachistov. „Toto sme tu ešte nemali. Minulé roky bolo tak 50-60 hráčov,“  teší sa jeden z rozhodcov Gustáv László.  A že turnaj bol naozaj pre každého, dokazuje aj vekové rozmedzie hráčov – najmladšia šachistka mala 9 rokov a najstarší 80! Turnaj otvoril starosta obce Kriváň Imrich Paľko a po vysvetlení pravidiel sa mohlo začať hrať. Hralo sa 9 kôl tzv. švajčiarskym systémom, 2x15 minút. Na hráčov čakalo občerstvenie v bufete, do ktorého si mohli pomedzi kolá odskočiť. Turnaj sa obišiel bez väčších nedorozumení v hre a po niekoľkohodinovom  trápení mozgových závitov sme spoznali víťazov: V kategórii najmladší účastník dostali cenu Veronika Rudinská, Charlotte Stejskalová a Nicolette Fabová. Vo vekovej kategórii do 14 rokov zvíťazil Matej Forgáč a do 18 rokov Peter Kanoš. Za víťazstvo medzi dievčatami si cenu odniesla Erika Krnáčová a medzi šachovými veteránmi – dôchodcami bol najúspešnejší  Stanislav Kuchyňa. A šestica najlepších, ktorí si odniesli zaujímavé finančné výhry: 6. Milan Michalička (6,5 b) 5. Ondrej Vacek (6,5 b) 4. Mário Kamody (6,5 b) 3. Pavol Lupták (7 b) 2. Lukáš Šándor (7 b) 1. Ján Puškár (8 b) Všetkým víťazom, ako aj zúčastneným gratulujeme a dúfame, že aj budúci rok sa stretneme minimálne v takomto počte.

    02. mája 2011 19:00
  • Korytárky

    Korytárky

    Jednou z obcí malebného Podpoľania sú, síce vekom mladé, ale zato široko - ďaleko známe Korytárky.  Korytárky sú vekom mladé  preto, lebo ako samostatná obec fungujú od roku 1993, kedy sa odčlenili od obce Kriváň. A známe sú najmä tým, že dvakrát ročne sa tu konajú folklórne podujatia veľkého formátu. V júli je to Celoslovenská prehliadka fujerášov, ktorá už nabrala medzinárodnú účasť, a v septembri Celoslovenská prehliadka heligónkarov. Obe udalosti organizuje Občianske združenie Javorie, ktoré pôsobí v obci, za výdatnej pomoci Obecného úradu v Korytárkach rôznych sponzorov a veľkého množstva mládežníckych (nielen vekom, ale aj duchom) dobrovoľníkov zo širokého okolia. O tom, že obe prehliadky sú slávne a zvučného mena svedčí nielen kvantita, ale aj kvalita účinkujúcich, ba aj to, že sa ich už viackrát zúčastnil sám prezident SR, pán Ivan Gašparovič. Ten dokonca divákom predviedol svoje folklórne cítenie a hudobné nadanie vlastnou hrou na fujare....A, veru, zožal riadny potlesk... Obe tieto akcie sa uskutočňujú, keď neprší, v novučičkom amfiteátri, ktorý je určite pripravený ponúknuť svoje priestory aj ďalším podujatiam primeraného charakteru, napríklad divadelným predstaveniam korytárskeho divadielka Korýtko, či folkloristom súboru "Vrchári", ale aj iným. No, a nielen kultúry-, ale aj športuchtiví občania si môžu v Korytárkach prísť na svoje. V okolí sú krásne  miesta  na prechádzky, cez obec vedie aj cyklotrasa, ale hlavnou športovou pýchou je všešportové ihrisko s umelým trávnikom. Ihrisko ponúka zmysluplné využívanie voľného času priaznivcom basketbalu, futbalu, tenisu a volejbalu, skrátka je naozaj mnohostranné. A po športovaní si všetci  môžu uhasiť smäd v príjemnom prostredí korytárskeho  penziónu. Veľkú radosť isto budú mať nielen malé  detičky, ale aj ich mamičky, či oteckovia- aby sme na nich nezabudli,  keď sa v blízkom čase konečne dobuduje a sprevádzkuje detské ihrisko, tak dlho a netrpezlivo očakávané. V tomto článku nie je spomenuté všetko, čo Korytárky môžu ponúknuť, a určite je toho veľa, čo je potrebné ešte urobiť na skvalitnenie bývania obyvateľov obce, ale je dôležité, že obec sa od svojho začiatku vyvíja pozitívne, rozmáha sa, zviditeľňuje sa, a k tomu prispievajú jej samotní obyvatelia.

    02. mája 2011 18:59
  • "Stojí vysoká divá Poľana..."

    "Stojí vysoká divá Poľana..."

    ..... ,, mať stará ohromných stínov. Pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. "  Azda najznámejšie verše charakterizujúce sopečné pohorie, presnejšie stratovulkán Poľana a náš región Podpoľanie v básni štúrovca - Andreja Sládkoviča. Poďme si teda niečo povedať "našej Poľane". Ako CHKO bola vyhlásená 12.8.1981 . Rozloha CHKO je niečo cez 20 000 ha. Poľana je najväščia vyhasnutá sopka v strednej Európe. Jej nadmorská výška je 1458 m.n.m. . Pochopiteľne, keďže ide o sopečné pohorie prevláda hornina andezit. Chránené prírodné výtvory, ktoré charakterizujú sopečnú činnosť sú napríklad - Báťovský balvan, Jánošíková skala, Kaľamárka, vodopád Bystrô, či Melichova skala. Mnohé z týchto "prírodných pamiatok" sú cieľom turistov. Poľana má ako vyhasnutá sopka výborne zachovanú kalderu (kráter). S týmto je spojená aj unikátna sieť riečnej siete. Bohatá je aj fauna a flóra v CHKO Poľana. Zastúpené sú tu druhy ako medveď, vlk, rys, z fauny- soldanelka uhorská, žltohlav európsky či kosatec sibírsky. Poľana je taktiež chránenou poľovníckou oblasťou pre chov jelenej zveri. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO. Zaujímavé je, že až okolo 90% územia Poľany tvoria lesy. Mimo možnosti turistiky, má verejnosť možnosť využívať aj služby Hotela Poľana a cez zimnú sezónu aj možnosť zimných športov, predovšetkým lyžovania. Aj keď mnohí z Vás poznajú mnoho faktov z tohto článku, nezaškodilo si ich hádam kúsok zopakovať.

    02. mája 2011 18:59
  • História i súčastnosť Detvianskej Huty

    História i súčastnosť Detvianskej Huty

    Rozsiahle lesy v širokom teritóriu obce Detva boli priam predurčené k tomu, aby ich majitelia Vígľašského panstva dobre využili. Keďže lesy okolo vígľašskej huty boli vyrúbané, rozhodlo panstvo o zriadení novej sklárskej huty v detvianskych lesoch. Zmluvu na jej výstavbu podpísali 24.02.1761 vo Veľkej (dnes Zvolenskej) Slatine. Za Vígľašské panstvo ju podpísal fiškáľ Samuel Libertiny a provizor Ján Boršický. Druhou právnou stranou  zmluvy bol sklársky majster Bernard Hupka, pochádzajúci z Moravy od Valašskej Medřice. Ten sa zaviazal, že za miesto, kde panstvo na svoje náklady postaví hutu, bude ročne platiť  200 rýnskych zlatých . V priebehu roku panstvo postavilo novú hutu, celé jej zariadenie zabezpečil Bernard Hupka – tieto náklady vyčíslil na 1.888 zlatých a 18 grajciarov. Nová sklárska huta začala vyrábať tabuľové, duté sklo. Obec Detvianská Huta má po posledných komunálnych voľbách na svojom čele opäť starostku Janu Hrončekovú. Občania si ju vybrali aj na trvanie druhého volebného obdobia. ,,Som veľmi rada, že mi ľudia dali svoj hlas aj v týchto voľbách. Znamená to, že asi boli spokojný s mojou doterajšou prácou. Budem sa snažiť robiť všetko ako doteraz a aj viac, ak to bude možné.”skonštatovala pani Hrončeková. Detvianská Huta sa môže pochváliť novovybudovanými autobusovými zástavkami, novou fasádou kulturného domu, novým multifunkčným ihriskom (futbal, volejbal, basketbal…). V obci sa chystajú ďalšie zmeny (napr. Zmena kúrenia na základnej škole= prechod na biomasu). Dedina koná aj mnoho kultúrnych akcii (Richtárkyna vareška, divadelné predstavenia, ľudové zábavy…). Detvianska Huta Prvé rodiny usadené  okolo novej huty pochádzali z Moravy, keď podľa správy z 25. júla 1763 odišlo 14 rodín z panstva Jozefa Illešháziho z Brumova a Vsetína, ktoré odišli do huty detvianskej, ležiacej vo Zvolenskej stolici. Z týchto prvých prisťahovalcov vznikla dnešná Detvienska Huta. Títo neboli sklármi, avšak svojou prácou sa podieľali na fungovaní sklárne (rúbanie a dovoz dreva, dovoz kremeňa, odvoz skla). Niektoré z ich priezvisk sa zachovali  do dnes. Išlo o týchto poddaných želiarov: Juraj Florian Vydra, Ján Olšiak, Jakub Kret, Ján Zbranka, Juraj Franek, Martin Kortiš, Ján Kret, Ján Guľa, Jozef Gabera,, Ondrej Machala, Martin Michalovský, Martin Marunčiak a Martin Drapka. Prvý súpis nezachytil ďalšie mená želiarov, ktorí pracovali pre hutu od jej  začiatku. Boli to: Martin Orság, Ján Kapečka, Ján Špalek, Juraj Paleček, Martin Randísek, Matej Machala, Martin Macháč, Martin Machala, Štefan Randísek, Mikuláš Plavucha, Michal Drugda, Ján Zdechovan, Ján Karas, Ján Červínka. Po nich v priebehu štyroch rokov prišli Michal Pekár, Martin Merka, Martin Kapečka, Martin Vojenčiak, Ján Chovanec, Martin Kubiš a v roku 1770 prišiel Ján Škoda Peterle. Prvými sklármi v novej hute boli: Ján Fungel, Jozef Hilber, Matej  Maček, Ondrej Brno, Ondrej Macháček, Gottfried Fridel, Ján Valek, Melicher Findisch, Gottfried Fridrich, Ondrej Kibissa, Ján Horn, Jozef Stuler a Fridrich Stuhl. Medzitým začiatkom 70. rokov postavil sklársky majster Hupka novú hutu v Dolnej Bzovej, kde sa aj presťahoval. Mikuláš Esterházi, majiteľ Vígľašského panstva sa rozhodol dať detviansku hutu novému arendátorovi. 1.10.1775 ju získal vígľašský hutník Martin Michna sa synom Jánom. Osada okolo sklárne sa už vtedy volala podľa Mikuláša Esterháziho Mikloss Huta, resp. Miklosfalva. Ján Michna sa stal v roku 1785 šľachticom (nobiles) a s udelením šľachtictva získal aj vlastný erb. V roku 1785 začala cirkevná vrchnosť uvažovať aj o výstavbe kostola a farskej budovy, pretože v tom roku bolo v Detvianskej Hute 590 duší. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790, 21. novembra ho posvätil detviansky farár Juraj Spaczynský. Prvým  kaplánom sa stal v tom istom roku Martin Urbanecz. Ešte za prvého kaplána bola postavená drevená farská budova. V roku 1797 bola skláreň, obydlia sklárskej huty vo veľmi zlom stave. V priebehu roku 1797  Ján Michna  od nájmu huty odstúpil a odsťahoval sa do Vígľašskej Huty. Posledným árendátorom huty sa 04.04.1797 stal tovariš nemeckej národnosti Václav Holzer. Sklárska výroba definitívne zanikla v Detvianskej Hute v roku 1801. Mladší sklári sa neskôr presťahovali do novopostavenej huty v Hriňovej, starší zostali bývať v Detvianskej Hute. Zaujímavosťou je, že obecná  pečať z roku 1790 je tvorená čerieslom, lemešom a tromi obilnými klasmi. Nie je v nej nič, čo by poukazovalo na sklársku výrobu a jej dlhoročnú tradíciu. Môže to byť dôsledok toho, že sklári tvorili už len nepatrnú časť z celkového obyvateľstva. Medzitým narastal počet obyvateľov Detvianskej Huty. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 23.9.1803, že Detvianska Huta bude mať samostatnú faru. Za jej prvého farára bol kanonicky ustanovený doterajší miestny kaplán Tomáš Červeň 25.1.1804. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa zhoršil technický stav dreveného kostola. Farníci si v roku 1842-1843 postavili nový murovaný kostol v neorománskom slohu. Stalo sa tak za pôsobenia pána farára Jozefa Dvorského . V roku 1855 bola z kameňa postavená aj nová budova fary. V rokoch 1878-1894 vo farnosti požehnane účinkoval národovec Peter Tomkuljak. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi Huťanmi. Ľudia sa v 19. a v prvej polovici 20. storočia živili prevažne poľnohospodárstvom a mnohí chlapi chodili do hory ťažiť drevo. Tvrdo vypestované obilie sa mlelo v mlyne až v Málinci. Do tohto ťažkého života tvrdo zasiahli obe svetové vojny. Postupne boli v Detvianskej Hute vybudované štyri obchody. Vybudovali a vlastnili ich občania židovského pôvodu. Po prvej svetovej vojne tieto obchody odkúpili rodiny z Detvianskej Huty: Kvakovci, Müllerovci, Babuchnovci a Gibaľovci. V roku 1938 bolo v obci založené Ľudové spotrebné družstvo, jeho prvým predsedom bol polesný Ondrej Neeč. V medzivojnovom období bola v  r. 1934  postavená budova notárskeho úradu (staré MNV, resp. OcÚ). Počas druhej svetovej vojny zahynulo na fronte a v povstaní sedem ľudí a 28 ich bolo v zajatí v nemeckých koncentračných táboroch Buchenvald a Mauthasen.

    01. mája 2011 11:33
  • Spájanie Gymnázia a Spojenej strednej školy v Detve

    Spájanie Gymnázia a Spojenej strednej školy v Detve

    Gymnázium v Detve Významný deň pre všetkých gymnazistov nastal 26. 11. 2010, kedy sa konala Slávnostná akadémia pri príležitosti 20. výročia vzniku našej školy. V ten deň sme boli všetci hrdí na to, že sme študentmi Gymnáziá v Detve, ktoré tak výborne funguje už 20 rokov. S odstupom času som sa som sa nad tým zamyslela a videla so úplne inú situáciu. Situáciu, ktorá bola ešte veľmi ťažká. Od Slávnostnej akadémií neprešlo ani 5 mesiacov a 8. 4. 2011 sa malo rozhodnúť o budúcnosti našej školy. Už 20 rokov fungujeme ako samostatná škola a už 20 rokov dosahujeme výborné výsledky a nemyslím si, že potrebujeme „pomoc“ Spojenej školy. A tak som ticho dúfala, že my a aj všetci občania nášho mesta vyjadria veľký nesúhlas so spájaným stredných škôl v Detve. Poslanci VÚCBB situáciu dlho zatajovali. Študenti a profesori nášho gymnáziá sa o spájaní dozvedeli takpovediac v hodine 12-tej. Samozrejme tak ako profesori aj študenti vyslovili veľký nesúhlas. Nechápali sme prečo sa má spájať škola, ktorá funguje už 20 rokov, má kvalifikovaných profesorov a nemá ani finančné problémy. Nevedeli sme si predstaviť ako budeme fungovať spolu so Spojenou školu, ktorá má úplne iné zameranie. Gymnázium pripravuje študentov na vysoké školy. A do spojenej školy chodia študenti, z ktorých raz budú mechanici, zvárači, ekonómovia. Všetci sme dobre vedeli, že ak sa spojíme gymnázium časom úplne zanikne. A keďže toto nikto z nás nechcel, rozbehli sme akciu. Najskôr sa zvolala Rada rodičov, potom nastal pohovor so študentmi a profesormi našej školy, a nakoniec sa vytvorila petícia proti spájaniu. Všetci sme trpezlivo čakali na 8. apríl, kedy sa malo definitívne rozhodnúť. No keď nastal deň D boli sme nervózni a ticho sme dúfali, že predseda BBSK Ing. Vladimír Maňka rozhodne v náš prospech. Stretnutie sa uskutočnilo vo vestibule Gymnáziá v Detve, ktorý bol do polovice zaplnený rodičmi a druhú polovicu zapĺňali profesori a študenti. Záujem bol taký veľký, že niektorí naši študenti museli sedieť vonku. Na stretnutí zástupcovia petičného výboru odovzdali Ing. Vladimírovi Maňkovi petičné hárky so 4077 podpismi občanov, ktorí boli proti spájaniu škôl. A po krátkom predstavení hostí si slovo zobral predseda BBSK Ing. Vladimír Maňka, ktorý vo svojom prejave vysvetlil dôvody prečo sa BBSK zaoberá práve spájaním škôl. Uviedol, že jedným z hlavných dôvodov je aj klesajúci počet žiakov a málo peňazí, ktoré školy cez BBSK dostávajú. Preto sa BBSK snaží spájať školy, aby znížil náklad na ich prevádzku a mohol tak viac peňazí investovať do vzdelania. Po dôkladnej analýze situácie a výsledkov našej školy došli zástupcovia spoločne k záveru, že k spájaniu Gymnáziá so Spojenou školu nedôjde. Čím vyčarovali všetkým zúčastneným úsmev na tvári. Ako hlavné dôvody Maňka uviedol veľmi dobré výsledky školy, ktorá je kvalitou vzdelávania na rovnakej úrovni ako Gymnázium vo Zvolene a taktiež aj nesúhlas občanov o spájaní. No uviedol aj fakt, že spájaniu sa nevyhnú najmä tie školy, ktoré nedokážu naplniť svoje kapacity, čo samozrejme nie je náš prípad. Po tomto vyjadrení sa situácia upokojila a viacerými diskutujúcimi, no najmä p. prof. Ďuricovou z gymnázia a p. prof. Feješovou zo Spojenej školy bola vyslovená prísaha, že obe školy budú mať tak isto ako doteraz dobré vzťahy. Po tomto sľube sa zasadnutie ukončilo a opäť sme boli všetci hrdí na to, že sme a budeme študentmi Gymnáziá v Detve a nie študentmi Spojenej školy.

    01. mája 2011 11:32
  • Letisko Sliač bude slúžiť už aj civilistom

    Letisko Sliač bude slúžiť už aj civilistom

    Civilné lety boli prerušené v máji roku 2009 a letisko slúžilo len na vojenské účely. A keďže bola pred časom riadne ukončená komplexná rekonštrukcia dráhy, po obnovení armádnej letovej prevádzky sa spustí aj tá civilná. Na Letisku Sliač, ktoré sa nachádza neďaleko Zvolena prebiehajú posledné úpravy a onedlho ho budeme môcť využívať na lietadlovú prepravu. Potom, čo z letiska odlietali linky ČSA či charterové lety, by sa letisko chcelo vrátiť k svojmu štandardu. Na to potrebuje povolenie na poskytovanie leteckých navigačných služieb na civilnú letovú prevádzku od ministerstva dopravy. Dôležitý certifikačný audit bude v apríli tohto roku. Minister obrany Ľubomír Galko, ktorý si tento rok v januári sám zalietal nad Sliačom sa vyjadril, že prílety, odlety, vzlety a pristátia budú pod taktovkou ministerstva obrany. Samotné vybavovacie a handlingové služby zabezpečí Letisko Sliač. Okrem obnovy civilných letov je naplánovaná aj výstavba nového skladu pohonných látok a mazív. Finančné prostriedky potrebné na investíciu by sa mali pohybovať vo výške päť miliónov eur a zabezpečia ich členské štáty NATO. Letisko bolo otvorené v máji minulého roka, tesne pred voľbami aj napriek tomu, že sa ešte nedalo využívať. Na otvorení sa vtedy zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič, ale vzhľadom na to, že neboli nastavené navigačné systémy, stíhačky MiG-29 sa na letisko nedostali. V januári tohto roku už bolo ale všetko v poriadku a preveril si to aj minister Galko osobne, pri čom sme nechýbali s našimi objektvími...

    29. apríla 2011 17:46
  • Sliač bude po piatich rokoch hostiť letecké dni

    Sliač bude po piatich rokoch hostiť letecké dni

    Len pár mesiacov po spustení opätovnej letovej prevádzky na letisku Sliač je už jasné, že sa naň vráti aj populárne podujatie pre verejnosť. Súčasťou osláv 67. výročia Slovenského národného povstania bude 27. a 28. augusta na letisku Tri duby na Sliači podujatie Slovak International Air Fest (SIAF). Takéto podujatie, predtým ako Slovak Air Fest organizované banskobystrickou Slovenskou leteckou agentúrou, sa naposledy konalo v roku 2008 na letisku Očová. Sliač hostil tento letecký sviatok naposledy v júni 2006. Letecké podujatia pre verejnosť majú v našom regióne bohatú tradíciu, no kvôli rekonštrukcii letiska na Sliači si užívali obdobné podujatie v posledných rokoch na letisku v rámci Národných leteckých dní v Piešťanoch. Patronát nad udelením možnosti organizácie takejto akcie má Ministerstvo obrany, ktoré sa na obdobných podujatiach zároveň spolupodieľa. O organizáciu prejavila aj v tomto roku záujem spoločnosť Magnet press, ktorá plánovala opäť podujatie organizovať v Piešťanoch a banskobystrická Slovenská letecká agentúra, ktorá prejavila záujem o letisko Sliač. To po znovuotvorení naplno obnovuje svoju prevádzku, pri čom už čoskoro začne opäť plniť aj funkciu verejného letiska. Víťazným sa stal projekt Slovenskej leteckej agentúry, ktorej rozpočet pre takéto podujatie je stanovený na 275 tisíc eur. „Podujatie naberie medzinárodný charakter a nepôjde už o Národné letecké dni, ale medzinárodné letecké dni pod názvom SIAF – Slovak International Air Fest,“ začal pre portál BBonline.sk Hubert Štoksa zo spomenutej agentúry, ktorá má s leteckými dňami bohaté skúsenosti. „Ministerstvo obrany neposkytne pre podujatie žiadnu dotáciu, ale je hlavným programovým partnerom. Čiže prezentovať sa budú Vzdušné sily Slovenskej republiky a tie si zároveň pozvú armády ostatných krajín, keďže platí reciprocia v rámci NATO. Agentúra však už následne hradí náklady súvisiace s organizáciou a najmä, zabezpečuje civilnú časť letového programu. Už teraz môžem potvrdiť, že sme v kontakte s maďarským leteckým akrobatom Zoltánom Veresom,“ priblížil Štoksa. Ťahákom veľkých medzinárodných leteckých dní sú ale vystúpenia priam svetoznámych leteckých skupín. Kedysi medzi také patrili napríklad aj slovenské „Biele albatrosy“. Formácia sa rozpadla v roku 2004. Dnes sú po celom svete známi napríklad talianski Frecce Tricolori alebo francúzski Patrol de France: „Určite si ich viem na Sliači predstaviť, ale termíny pre takéto skupiny sa požadujú aj rok predtým. My teraz máme osem mesiacov, ale urobíme všetko preto, aby sa aj toto podarilo. Prezradím, že sme už aj takéto zahraničné skupiny kontaktovali a sme v jednaní, takže uvidíme.“ uzavrel o pripravovanom podujatí, ktoré tradične navštívia desaťtisíce návštevníkov, Hubert Štoksa zo Slovenskej leteckej agentúry. Diváci na Sliači sa opäť môžu tešiť aj na leteckého akrobata Zoltána Veresa z Maďarska: [youtube IwR6MsB8XTM 480 390]

    20. februára 2011 23:38
  • Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Foto: Minister obrany navštívil letisko Sliač

    Prišiel, videl, odletel. Minister obrany Slovenskej republiky Ľubomír Galko v pondelok napoludnie navštívil leteckú základňu Sliač, kde mu bolo predstavené Zmiešané letecké krídlo. Svoju návštevu ukončil odletom na stíhacom stroji L-39 Albatros. [caption id="attachment_15424" align="alignright" width="300" caption="Riadenia L-39 Albatrosu sa v bezpečnej výške počas letu zo Sliača do Bratislavy chopil aj sám minister."][/caption] Súčasný minister obrany SR Ľubomír Galko, rovnako ako jeho predchodcovia, nevynechal návštevu leteckej základne Sliač. Tú zrealizoval hneď v prvom polroku svojho mandátu, a to konkrétne v pondelok, 17. 01. 2011. Hlavným bodom jeho programu bolo oboznámenie sa s fungovaním Zmiešaného krídla, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie obrany vzdušného priestoru SR. ,,Chcem vidieť organizáciu, systém výcviku a následne na vlastnej koži zakúsiť jeho praktickú časť," povedal počas svojej návštevy základne Ľubomír Galko. Ten si okrem prehliadky priestorov vyskúšal aj letecký simulátor, využívaný pri výcviku nových stíhacích pilotov. Záver jeho návštevy mal ukončiť krátky let nad Banskou Bystricou. Pre zlé poveternostné podmienky však nakoniec nebolo možné pristáť na Sliači, a tak minister v stíhačke L-39 Albastros odletel až do Bratislavy. Z letu podľa vlastných slov strach nemal: ,,Nemám obavy, veď budem sedieť za špičkovým pilotom. Skôr som plný očakávaní". Na leteckej základni Sliač sa v súčasnosti nachádza 10 lietadiel typu L-39 Albatros a 12 lietadiel typu Mig 29. Z oboch typov je pritom podľa Galka okamžitej prevádzky schopných po 6 lietadiel. Minister však verí, že do konca roka nájde financie na generálnu opravu ďalších. Tie sú podľa slov pilota, s ktorými minister letel, podplukovníka Romana Poláčka, po konštrukčnej stránke pripravené, potrebná je však výmena vnútorných systémov. Viac informácií o financovaní prevádzky Zmiešaného krídla vám prinášame v ďalšom článku...

    22. januára 2011 01:39
  • Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Foto: Náš kraj má svojich 7 divov, zvolenský Pustý hrad je naj

    Zo 62 súťažných návrhov bolo do hlasovania zaradených 45, z ktorých už dnes poznáme sedem najobľúbenejších a najkrajších miest v našom kraji. Takmer 2700 hlasujúcich rozhodlo, že najviac sme hrdí na Pustý hrad rozprestierajúci sa nad Zvolenom, ale napríklad aj Španiu Dolinu, kostol v Hronseku či Čiernohronskú železnicu. Po takmer osemmesačnom hlasovaní si prvé miesto vybojoval Pustý hrad vo Zvolene s počtom 226 hlasov. S tesným trojbodovým rozdielom skončil na druhom mieste Kláštor v Hronskom Beňadiku. Mesto zapísané v zozname svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO, Banská Štiavnica, obsadilo bronzové miesto. Podporu mu vyjadrilo 152 hlasujúcich. Medzi Sedem divov Banskobystrického samosprávneho kraja sa vďaka zisku 146 bodov dostala aj národná kultúrna pamiatka – Čiernohronská železnica. Titulom div kraja sa môže od dnes pýšiť aj malebná horská obec s bohatou baníckou históriou – Špania Dolina, ktorú v ankete podporilo 140 hlasov. Svoje miesto medzi najkrajšími pozoruhodnosťami si našla aj Kremnická mincovňa. Jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete obsadil šiestu priečku s počtom 137 hlasov. Sedmičku unikátnych lokalít uzatvára drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku, ktorému svoj hlas poslalo 134 ľudí. Predseda BBSK a poslanec Európskeho parlamentu Vladimír Maňka vyžrebuje troch účastníkov ankety, ktorých pozve na návštevu sídla Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu.

    22. januára 2011 01:36
  • Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Foto: Lesnícky skanzen vo Vydrove s rekordnou návštevnosťou

    Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu navštívilo v minulom roku rekordných 57600 návštevníkov z 23 krajín, čo je o takmer 6000 viac, ako v roku 2009. Trojkilometrový náučný chodník so 70-timi zastávkami absolvovali okrem domácich hostí napríklad aj návštevníci z Kanady, Číny či Uruguaja. Najviac zahraničných turistov v minulom roku, až 1095, prišlo už tradične z Česka. Druhú priečku v zastúpení zahraničných návštevníkov obsadilo Nemecko. „Počet návštevníkov stúpa nepretržite od založenia skanzenu v roku 2003,“ povedal jeho správca Boris Pekarovič. Najviac ľudí si každoročne prichádza oddýchnuť do Vydrovskej doliny na Deň stromu, ktorý organizujú LESY SR š.p. vždy začiatkom júla. Vlani prilákalo toto kultúrno-spoločenského podujatie okolo 18.000 ľudí. „Návštevnosť skanzenu však medziročne rastie aj v ostatných mesiacoch,“ podotkol Pekarovič. Lesnícky skanzen sa vlani mohol popýšiť niekoľkými novinkami. Napríklad v marci sa v obore narodilo osem malých diviačikov, počas roku pribudla už 70-ta zástavka náučného chodníka zameraná na lesnícku bioklimatológiu a ku Dňu stromu dostali návštevníci k dispozícii nový most cez potok a ďalší úsek dreveného chodníka. Budovanie unikátneho Lesníckeho skanzenu, do ktorého sa turisti môžu v letných mesiacoch dopraviť známou Čiernohronskou železnicou, sa nezastaví ani v tomto roku. Počtom návštevníkov skanzen konkuruje najznámejším slovenským hradom či jaskyniam.

    22. januára 2011 01:36
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Detvianski policajti...

    Policajti z Detvy sa inšpirovali kolegami z Trnavy a rovnakým spôsobom sa rozhodli pomáhať hendikepovanej Tereze z Detvianskej Huty a jej rodine. Policajti a civilní zamestnanci Obvodného oddelenia Detva dali všetci do jedného jeden gastrolístok rodine, čo za tento mesiac predstavuje 128 eur. Gastráče osobne odovzdal Terezkinej mamine riaditeľ OO PZ Peter Mlynárik, s ktorým sa Terezka aj veľmi rada odfotila. Príslušníci Obvodného oddelenia PZ v Detve, civilné zamestnankyne oddelenia ako aj zamestnankyne oddelenia dokladov z Detvy, ktoré sa taktiež k akcii pripojili želajú Terezke hlavne veľa zdravia. /*banner*/ Viac informácií o Terezke: https://www.facebook.com/438727726336720/posts/1004042906471863/ Viac informácií z Banskobystrického kraja sledujte na Polícia SR - Banskobystrický kraj

  • Nemecká spoločnosť Z...

    Vo štvrtok 6. júna 2019 zástupcovia investorov, primátor mesta Detva a podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja prestrihli otváraciu pásku nového závodu ZF Detva. Strihali ju vedúci výrobného odboru Pavel Šunderlík, vedúci závodov ZF Detva a Levice Peter Ábel, vlastník a predseda predstavenstva Punch Guido Dumarey, riaditeľ spoločnosti ZF Slovakia Peter Doll, vedúci divízie podvozkových komponentov Matthias Raulf, primátor Ján Šufliarský a podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Závod začne svoju výrobu už v júni na výrobnej ploche 11 tisíc metrov štvorcových. V prvej fáze vytvorí približne dvesto pracovných miest. „Našim cieľom je stať sa váženým zamestnávateľom pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí žijú v Detve a celom Banskobystrickom kraji,“ uviedol vedúci závodov ZF Detva a Levice Peter Ábel. V Detve budú vyrábať podvozkové komponenty pre osobné vozidlá, ako sú ramená a tyče riadenia, závesy kolies, guľové kĺby. Nový závod je súčasťou priemyselného parku Punch Campus Detva, ktorý je pomenovaný po belgickom investorovi, spoločnosti Punch. /*banner*/ „Ja som rád, že opäť po ôsmich mesiacoch, po poklepaní základného kameňa, sa tu stretávame a otvárame nový výrobný závod,“ povedal primátor mesta Ján Šufliarský. „Je to pre nás, pre naše mesto a pre celý náš región nielen slávnostná príležitosť ale aj veľká, významná a dôležitá udalosť,“ pokračoval Šufliarský. Primátor vyjadril spokojnosť s tým, že sa mestu Detva do priemyselného parku podarilo získať takých investorov, ktorí majú ekologicky nezávadnú výrobu, ktorá nezhorší kvalitu života obyvateľov a málo zaťaží dopravu. Na pôde stredoslovenského regiónu privítal investorov parku Punch Campus Detva aj podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Poďakoval sa investorom, zástupcom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, primátorom Detvy a Hriňovej za to, že pri vzniku nového závodu na Podpoľaní preukázali príkladnú spoluprácu.     Na slávnostnom otvorení nového závodu v Detve sa zúčastnili zástupcovia okolitých obcí, Spojenej školy v Detve a viacero spolupracovníkov oboch investorov. Ambíciou nemeckého i belgického investora je ďalej rásť a v budúcnosti vytvoriť v priemyselnom parku v Detve niekoľko tisíc pracovných miest. Ako deklarovali, svoje pridružené aktivity chcú rozvíjať pre podporu vzdelávania, rodín a ochrany životného prostredia. Medzinárodný koncern ZF, ktorý má storočnú históriu, má v štyridsiatich krajinách sveta v súčasnosti 230 závodov. ZF Detva je jeden z piatich slovenských závodov. Text: Zuzana Vrťová Foto: Milan Suja

  • Mladý vodič zničil t...

    Šedá Škoda Octavia neprišla začiatkom tohto týždňa na ihrisko pri amfiteátri prvýkrát. Mládež sa tam chodila takto „zabávať“ aj v zime. Z pohľadu vodiča sa nič nemení, pod kolesami auta sa šmýka takmer rovnako ako v zime. Vtedy to nebol žiaden problém, no teraz, po dažďoch, už to problém je. Vodič si asi neuvedomuje, že stopy, ktoré ostávajú na trávniku, tak skoro nezmiznú. A netreba ani dodávať, že pre futbal je takýto trávnik na nejaký ten týždeň nepoužiteľný. /*banner*/ Text: Milan Suja Foto: Jozef Krnáč

  • Šport

  • Káčer na bicykli zav...

    Po dvoch rokoch, 25. júna 2019, opäť zavíta do Detvy filantrop Peter Káčer. Bicykluje po Slovensku, aby pomohol ľuďom, ktorí to v živote nemajú ľahké. Peter športuje a žije pre druhých napriek celoživotnému zdravotnému obmedzeniu. Peter Káčer a mesto Detva srdečne pozývajú všetkých ľudí dobrého srdca, aby vytiahli svoj bicykel a prišli podporiť charitatívnu túru v Detve. Stretnutie s Petrom Káčerom v Detve sa začne pred deviatou hodinou ráno na námestí pred Domom kúltúry A. Sládkoviča, v utorok 25. júna 2019. Po štarte, ktorý bude snímaný kamerami televízie TA3, sa Peter prevezie Detvou podporovaný malými i veľkými cyklistami. /*banner*/ Peter Káčer ako správca Nadácie TA3 vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom s cieľom vyzbierať peniaze pre zdravotne alebo sociálne znevýhodnených. Po skúsenosti so srdečným prijatím pred dvoma rokmi, na tohtoročnú charitatívnu túru po Slovensku si Peter Káčer opäť vybral Detvu. Okrem Detvy zavíta aj medzi Lučenčanov, obyvateľov Revúcej, Martina, Krásna nad Kysucou, obyvateľov Dolného Kubína a Štrbského Plesa. Otvorenie tohtoročného šiesteho ročníka charitatívnej túry bude práve v Lučenci 23. júna, finále vyvrcholí v deň jeho menín, 29. júna, o 10.00 h. na Štrbskom Plese. Ako uviedla Nadácia TA3, "v každom meste, z ktorého budú odštartované jednotlivé etapy, je pripravený bohatý kultúrny program, vďaka interpretom, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku tejto akcie. Okrem miestnych umeleckých súborov na pódiu vystúpia aj Robo Opatovský, Fragile, KALI, Lukáš Adamec, Komajota, Samuel Hošek, Martina Schindlerová či Usmievanka a veľa iných." Charitatívny projekt Petra Káčera možno podporiť formou SMS v hodnote 1€. "Majte aj vy dušu na správnom mieste. Pošlite prázdnu SMS v hodnote 1€ na číslo 832." Text a archívne foto: Zuzana Vrťová

  • Domáce zápasy HC 07 ...

    Hokejový klub HC 07 Detva má za sebou najlepšiu sezónu v doterajšej histórii. Prinášame vám zaujímavú štatistiku uplynulej sezóny. /*banner*/ Kapacita štadióna: 1800 Počet vypredaných zápasov: 0 Percentuálna naplnenosť štadióna: 31,7 % Najvyššia návšteva v sezóne: 1245 (Zvolen) Najnižšia návšteva v sezóne: 264 (Poprad) Súhrnná návštevnosť v sezóne 2017/18: 19 432 Počet domácich zápasov v sezóne 2017/18: 34 Priemer na zápas v sezóne 2017/18: 572 Medzisezónny rozdiel v priemernej návštevnosti: -2    

  • Detské atletické hry...

    7. júna 2019 sa konal 3. ročník Podpolianskeho cezpoľáku, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú aj Detské atletické hry pre základné školy z Hriňovej a blízkeho okolia. Keďže záujem o tieto hry je veľký, tento rok pretekalo spolu 10 družstiev, z Detvy, Detvianskej huty a Hriňovej. Družstvá medzi sebou súťažili i o celkového víťaza celého dňa. Deti pretekali v ôsmich disciplínach a to: štafetový beh v kombinácii šprint/beh cez prekážky, hod medicinbalom, skok do diaľky z miesta štafetovou formou, beh cez frekvenčný rebrík, hod oštepom do kruhu, skoky do strán, prekážková dráha Formula a skoky cez.  Najlepším družstvom sa stalo družstvo ZŠ s MŠ Krivec - Hriňová , druhé miesto ZŠ Kukučínová – Detva a tretie miesto obsadilo družstvo ZŠ s MŠ Školská, „C“ – Hriňová. Všetkým deťom a vedúcim družstiev ďakujeme za ich účasť, ďakujeme i vynikajúcim rozhodcom a  už teraz sa tešíme na štvrtý ročník súťaže opäť o rok. Pri organizácii podujatia spolupracovali Mgr. Iveta Krížová a Mgr. Milota Budáčová. Jednotlivé disciplíny rozhodovali zamestnanci mesta ale aj dobrovoľníci v zložení Mgr. Stanislav Horník, Ing. Slávka Gombalová, Mgr. Michal Machava, Ing. Mariana Donovalová, Jozef Košút, Ing. Miroslava Kubincová, Mgr. Peter Vaňo a Lubica Michalíková. Poďakovanie patrí Slovenskému atletickému zväzu  koordinátorke pre detskú atletiku Mgr. Veronike Ľašovej. Veľká vďaka parí aj sponzorom Tesco Hriňová a spoločnosti Rudhan. Podpoliansky cezpoľák 2019 – výsledky: Mladší žiaci 5. – 6. ročník miesto Martin Palúch  čas 10:34:22 miesto Richard Gonda čas 10:38:67 miesto Tomáš Gonda  čas 10:40:40 Mladšie žiačky 5. – 6. ročník miesto Lucia Koristeková čas 11:37:32 miesto Lucia Šuleková čas 12:22:45 miesto Sofia Segečová čas 12:24:20 Starší žiaci 7.- 9. ročník miesto Ján Ďurica čas 10:10:46 miesto Emil Lukačik čas 10:14:09 miesto Matej Babic čas 10:26:09 Staršie žiačky 7. - 9. ročník miesto Lucia Hazuchová čas 11:49:47 miesto Silvia Zošiaková čas 13:11:28 miesto Nikola Grohová čas 13:25:17

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3