s DTonline.sk

Región

  • Kauza ťažby zlata v Detve! VII. – EMED obhajuje svoje záujmy

    Kauza ťažby zlata v Detve! VII. – EMED obhajuje svoje záujmy

    Vážení obyvatelia Podpoľania, som Demetrios Constantinides, riaditeľ spoločnosti EMED Slovakia, žijem v regióne už niekoľko rokov a spolu s mojím tímom Vás chceme pravdivo informovať o zámeroch našej firmy na realizáciu projektu ťažby zlata na Bielom vrchu. Občianske združenie „Podpoľanie nad zlato“ spúšťa petičnú akciu proti ťažbe zlata a iných nerastných surovín kdekoľvek v regióne Podpoľania. Buď si neuvedomujú, alebo vás zámerne klamú, že zákazom ťažby nerastných surovín by okrem iného dosiahli uzatvorenie aj existujúcich lomov. Kvôli tomu by nebolo možné vybudovať ani vami požadovaný plánovaný diaľničný úsek R2, ktorý má južnou cestou spojiť Bratislavu a Košice. V sprievodných letákoch ku petičným hárkom používajú aj iné klamstvá, ktorými sa snažia získať vašu podporu. Tvrdia, že lokalita Biely vrch súvisí s CHKO Poľana a biosférickou rezerváciou UNESCO. To nie je pravda! lokalita Biely vrch sa nachádza priamo za priemyselným parkom PPS ohraničená je priebehom zábehovej dráhy, približne 3,5 km od hranice CHKO Poľana v žiadnom prípade nedôjde k ohrozeniu CHKO Poľana ani biosférickej rezervácie UNESCO. V tomto území sa nenachádzajú žiadne chránené biotopy a tento priestor ani nie je turistami navštevovaný Vraj náš projekt nezabezpečí stovky pracovných miest. To nie je pravda! sme v kontakte s vedením a majiteľmi najväčších firiem sídliacich v areáli PPS zaviazali sme sa, že náš projekt nebude ohrozovať zamestnancov, pracovné miesta a výrobu v areáli PPS a budeme postupovať tak, aby kvôli nášmu projektu pracovné miesta nezanikali, ale vďaka nemu vznikali práve vami zvolení zástupcovia v regionálnej a miestnej samospráve môžu dať regiónu jedinečnú šancu na rozvoj. Iba v regióne, ktorý sa rozvíja a kde je dostatok pracovných príležitostí pre obyvateľov, sa zvyšuje kvalita života, rastie cena domov a bytov, pretože ľudia nie sú nútení odchádzať za prácou do väčších miest alebo do zahraničia. Vraj nezvratne zdevastujeme životné prostredie Podpoľania. To nie je pravda! sme na začiatku plánovania ťažobnej prevádzky. Postupujeme podľa platných zákonov Slovenskej republiky a v súčasnosti pripravujeme podklady pre začatie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom sa budeme venovať otázkam prašnosti, hluku a rekultivácie územia v priebehu a po skončení ťažby. robíme tak v spolupráci s dotknutými obcami a hľadáme odpovede na otázky, aké opatrenia urobiť, aby ťažba a spracovanie rudy nemali negatívny vplyv na život v regióne sme presvedčení, že poskytneme uspokojivé odpovede na tieto otázky a spoločne nájdeme prijateľné riešenia Vraj nekomunikujeme a potichu ničíme územie a znižujeme jeho potenciál. To nie je pravda! nepracujeme potichu a neskrývame sa sme v kontakte s predstaviteľmi obcí a majiteľmi pozemkov. Pravidelne informujeme príslušné úrady, prezentovali sme naše zámery na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v Očovej, prezentovali sme aj v Dúbravách a v Detve. do začiatku tohtoročných Podpolianskych slávností otvoríme informačné centrum v Detve, kde radi zodpovieme na Vaše otázky a obavy organizovali sme napríklad konferenciu v Detve, rôzne prednášky pre študentov či štátnych úradníkov. Spolupracujeme s domácimi a zahraničnými uznávanými odborníkmi na baníctvo, geológiu a životné prostredie, naše zámery konzultujeme s odborníkmi z Technickej Univerzity vo Zvolene, Technickej Univerzity v Košiciach ako aj Univerzity Komenského v Bratislave.   [caption id="attachment_22769" align="alignleft" width="212" caption="Príklad zrekultivovanej bane Golden Cross, Nový Zéland"][/caption] Nechceme zdevastovať krásnu podpoliansku prírodu a zamoriť prostredie. Už teraz každoročne organizujeme čistenie prírody a zodpovedne pristupujeme k ochrane životného prostredia pri našich prieskumných prácach. A práve naopak, prostredníctvom tohto projektu môžeme pomôcť k rozvinutiu cestovného ruchu a prilákať turistov. Počas ťažby môže byť tento projekt významným turistickým cieľom pre študentov, odborníkov i laickú verejnosť zaujímajúcu sa o technické diela. Po ťažbe sa zrekultivovaná krajina môže pretvoriť na turisticky atraktívnu súčasť regiónu ako je to napríklad v Banskej Štiavnici, Kremnici a na mnohých miestach vo svete. Pýtame sa, aké iné konkrétne projekty na pozdvihnutie regiónu, poskytnutie práce a prílev investícií dokážu predložiť organizátori petície? Podpisom petície sa sami pripravujete o možnosť rozvoja podpolianskeho regiónu, o prílev nových investícií, o zvýšenie zamestnanosti a životnej úrovne v regióne. Srdečne pozývame všetkých, ktorí majú úprimný záujem dozvedieť sa viac o pripravovanom projekte do informačného centra v budove bývalého mestského úradu v starej Detve, ktoré otvoríme počas Podpolianskych folklórnych slávností už 7. júla 2011. S úctou Demetrios Constantinides konateľ spoločnosti a celý tím EMED Slovakia

    22. júna 2011 16:22
  • Dlhé riadky histórie

    Dlhé riadky histórie

    Prednedávnom sme vám priniesli článok o rekonštrukcii zámku vo Vígľaši. Avšak bolo by trestuhodné, keby sme vám čo- to neponúkli aj o jeho bohatej a výnimočnej histórii. Počiatky života zámku sú nám dosiaľ nejasné. Skôr zbožno- romanticko- historické je tvrdenie, že počiatky hradu majú na svedomí kočovní križiaci. Oveľa dôveryhodnejšie začiatky histórie hradu súvisia s kráľom Žigmundom, ktorý sa v našej oblasti veľmi rád zdržoval. Keďže jeho časté poľovačky si vyžadovali isté zázemie, môžeme na rozhraní 14. resp. 15. storočia uvažovať s existenciou kráľovského sídla. Výraznejšie premeny hrad zaznamenal s nástupom hrozby Turkov, kedy bola dôležitá prestavba z poľovníckeho sídla na fortifikačnú stavbu. Význam hradu sa priamo znásoboval po moháčskej katastrofe v roku 1526 a prenesení ťažiska protitureckých bojov na územie Slovenska. Zámok Vígľaš bol súčasťou dôležitej siete, ktorá mala chrániť banské mestá. V roku 1636 získal panstvo pod svoju kontrolu Ladislav Čáki. Počas Tökölyho povstania zámok vyhorel. Po opätovnej obnove boli feudálnymi pánmi Esterházyovci. Tento feudálny rod mal panstvo vo svojich rukách až do polovice 19.storočia. S pádom monarchie bol zmenený aj účel hradu. Zo sídla šľachticov po skonfiškovaní zámku v budove začal sídliť jedno z riaditeľstiev štátnych majetkov s názvom Riaditeľstvo štátnych majetkov vo Vígľaši. Vo februári 1945 zámok utrpel ťažkú ranu. Pri prechode frontu bol veľmi poškodený. Od čias bojov bol zámok v ruinách, až do roku 2000, kedy začal proces obnovy a rekonštrukcie.

    21. júna 2011 20:30
  • Veľmi sa mi to páči, skvelý nápad

    Veľmi sa mi to páči, skvelý nápad

    Je tomu už niečo vyše mesiaca, odkedy je aj náš región online, a to práve vďaka DTonline.sk. Ako tento informačný portál hodnotia obyvatelia regiónu? Očakávali od neho viac alebo naopak, prevýšil ich očakávania? „DTonline.sk sa mi veľmi páči. Je to skvelý nápad a na tejto stránke by som asi nič nemenila. Vyzdvihujem najmä aktuálnosť informácií.“ (Jana, 17) „Stránka sa mi zatiaľ celkom páči. Má samozrejme zopár nedostatkov, ale verím, že tie budú časom odstránené.“ (Miroslav, 34) „Očakávala som niečo viac, ale nie je to zlé.“ (Emília, 21) „Vďaka DTonline.sk konečne existuje miesto, kde môžem nájsť najaktuálnejšie informácie z nášho regiónu. Tvorcovia si zaslúžia pochvalu.“ (Milan, 39) „Trochu mi prekážajú pravopisné a štylistické chyby, ale inak túto stránku hodnotím veľmi pozitívne.“ (Michaela, 19) „Som rád, že aj náš región sa môže takto  trochu zviditeľniť a zároveň nás informuje o všetkom dôležitom, čo sa okolo nás deje.“ (Dominik, 22)

    17. júna 2011 14:01
  • Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Petícia proti ťažbe zlata v regióne Podpoľania. Text petície: My, podpísaní obyvatelia mesta Detva, miest a obcí v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, žiadame mestský úrad v Detve, ako aj predstaviteľov regionálnej samosprávy BBSK, aby neodsúhlasili povolenie ťažby zlata, ani iných nerastných surovín v lokalitách Biely vrch, alebo kdekoľvek inde v regióne Podpoľania. Ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania by znamenala nevratný a devastujúci zásah do charakteru krajiny pod Poľanou. Okrem zničeného životného prostredia by to znamenalo ohrozenie aj mnohých biotopov v CHKO Poľana - biosférickej rezervácie UNESCO. Taktiež údaje o možnom vytvorení nových pracovných pozícií v našom regióne sú nepresné a zavádzajúce. Možný ekonomický profit pre Detvu a priľahlý región je nižší ako straty spôsobené degradáciou územia európskeho významu s jedinečnou prírodou a ohrozením potenciálu v cestovnom a turistickom priemysle. Petíciu podávajú: RNDr. Vladimír Fekiač, Štúrova ul. 26, 962 12, Detva – poverený na zastupovanie v styku s orgánom vybavujúcim petíciu Ing. Roman Vrťo, M.R.Štefánika 62, 962 12 Detva Mgr. Stanislav Sekereš, Dolinky 1336/8, 962 12, Detva Nie je nám ľahostajný život v Podpoľaní. Prídte nás podporiť 21.6.2011 o 16:00 pred KC A. Sládkoviča v Detve. Zúčastnite sa podpisovej akcie za záchranu prírodného dedičstva v Podpoľaní.

    17. júna 2011 11:21
  • Základná škola Alexandra Vagača

    Základná škola Alexandra Vagača

    Blíži sa koniec júna, prichádza čas ukončiť desaťmesačné každodenné ranné „potulky“ chodníkmi, ktoré sprevádzajú naše ratolesti do školy. Zbilancujeme svoje výsledky školskej práce a poďme hor sa skamarátiť sa s oddychom. Možno tak akosi si posledné dni v školských laviciach predstavujú naše deti. No nielen žiaci, ale i škola hodnotí výsledky svojej práce počas uplynulých mesiacov. A keďže sa už niekoľko rokov na úroveň ZŠ škôl pozerá cez celoslovenské testovanie – Testovanie 9 zo slovenského jazyka a matematiky, zaujal ma článok v novinách o tom, ako niektoré školy prekročili priemerné celoslovenské výsledky pri testovaní tohtoročných deviatakov. Dozvedeli sme sa síce o niektorých najúspešnejších konkrétnych školách v regióne, ale mrzelo ma, že i keď naša škola – ZŠ, Ul. Štúrova 12, Detva, profitovala na 2.mieste medzi najúspešnejšími slovenčinármi a matematikármi, v článku sa nespomenula. Čitateľ si ju mohol všimnúť len v tabuľke pod článkom. Rozhodla som sa, že mojím príspevkom poukážem nielen na úspechy a zaujímavosti našej školy, ale ako sa hovorí, predstavím našu školu „ aj v inom svetle“. [caption id="attachment_22524" align="alignright" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Naša škola v tomto školskom roku 2010/2011 oslavovala 55. výročie svojho vzniku a je teda druhou najstaršou školou zo štyroch základných škôl v Detve. Počtom 224 žiakov síce nepatríme v Detve medzi veľké školy, ale má to aj kladné stránky. V dvojposchodovej budove si spoločne nažívame so Základnou umeleckou školou Svetozára Stračinu, ktorej prináleží prízemie. V suteréne sa nachádza školská jedáleň, a tak majú žiaci výhodu v tom, že môžu mať všetky tri základné potreby - ZŠ, ZUŠ a stravovanie, v jednej budove. Tak ako sa každá škola stretáva s úspechmi či problémami vo vzdelávacom procese, ani naša nie je výnimkou. No za zmienku stojí fakt, že od počiatku celoslovenského testovania deviatakov, sme priemerné celoslovenské výsledky prekračovali. Tohto roku sme v rámci Banskobystrického kraja zo 158 škôl, ktoré písali Testovanie 9 zo slovenského jazyka a literatúry, obsadili 15. miesto – 67%, zo 172 škôl, ktoré sa zúčastnili testovania z matematiky, sme boli na 28. mieste – 61%. ( zdroj: www.nucem.sk ) [caption id="attachment_22525" align="alignleft" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Ak by som sa mala vrátiť späť do histórie našej školy, poukázala by som na rok 1972, kedy sa na škole začalo pokusné vyučovanie cudzích jazykov- nemeckého a anglického. Od tohto roku sa vyučovanie cudzích jazykov neustále skvalitňovalo. V roku 1995/1996 naša škola prvýkrát otvára experimentálnu triedu s vyučovaním anglického jazyka od 1. ročníka. Uskutočnili sa psychologické testy detí, ktoré končili materskú školu a nastupovali do prvých ročníkov. Po mnohých úskaliach sa vypracoval učebný plán pre vyučovanie cudzích jazykov, ktorý schválilo Ministerstvo školstva SR a podľa ktorého mohli začať ostatné základné školy vo vyučovaní cudzích jazykov. Celé experimentálne vyučovanie bolo garantované Ministerstvom školstva SR. I napriek náročnosti tohto experimentu dosahovali žiaci týchto tried i po pridaní druhého cudzieho jazyka výborné výsledky. A práve vďaka kvalitnej výučbe a jej odzrkadľujúcich sa výborných výsledkov bude v septembri tohto roku našej škole udelený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR čestný názov po významnej osobnosti Detvy Alexandrovi Vagačovi. Celý názov školy bude Základná škola Alexandra Vagača. Od nového školského roku 2011/2012 naša škola začína po novom. Otvára znova experimentálnu triedu s vyučovaním anglického a nemeckého jazyka od 1. ročníka. Budeme prvou školou v okrese s aktívnym využitím cudzieho jazyka v iných predmetoch. Jednou zo 16 škôl Slovenska s  overovaním vyučovania nemeckého jazyka od 1.ročníka novou metódou CLIL– moderná metóda, kde sa cudzí jazyk používa v rámci iného predmetu (matematika, prírodoveda, výtvarná výchova) hravou a nenásilnou formou. Ide o experimentálne overovanie s názvom: „ Didaktická efektívnosť metódy CLIL na prvom stupni základných škôl vo vyučovaní cudzích jazykov.“ Máme podpísanú dohodu o organizácii experimentálneho overovania so Štátnym pedagogickým útvarom v Bratislave, ktorý je gestorom overovania. - Budeme výnimkou medzi ZŠ – jediná na Slovensku s možnosťou získania medzinárodného certifikátu ECDL (European Computer Driving Licence)– „vodičák na počítač“. Teraz, ako som už v úvode spomínala, blíži sa ukončenie tohtoročného školského roka. Moja bilancia školy, v ktorej učím už pomaly niekoľko desiatok rokov, končí. Čo teda dodať na záver? Prajme si, aby nielen žiaci, ale i všetci pedagógovia prežili slnečné letné dni v zdraví, radosti a pokoji.

    16. júna 2011 14:21
  • Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Dovolíme zničiť Podpoľanie za pár zlatiek? Vážení obyvatelia Podpoľania! Určite ste už zachytili informácie o pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v Podpoľaní, konkrétne pod kopcom Biely vrch. Týmto článkom chceme informovať o aktivite, ktorú sme po úvodných stavoch zdesenia rozbehli v mene práva obyvateľov regiónu Podpoľania na zachovanie kvalitného životného prostredia. Založili sme občianske združenie a chceme zabrániť katastrofe menom „povrchová ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania“. Preto hovoríme jednoznačné NIE ťažbe zlata v Podpoľaní, NIE likvidácií prírody, NIE skládne jedovatého odpadu, NIE ohrozeniu pracovných miest v areáli PPS, NIE prachu, NIE hluku, NIE znehodnoteniu našich domovov, NIE ekologickej záťaži do budúcnosti, NIE projektu Biely vrch!!! Rozhodnutie, či takúto ťažbu my obyvatelia Podpoľania dopustíme alebo nie, je na nás všetkých. Samosprávy dotknutých obcí a miest budú rozhodovať o povolení alebo zakázaní ťažby. Veríme, že náš spoločný nesúhlas poslanci vypočujú a nedopustia túto pohromu. Podpoľanie nad zlato Názov občianskeho združenia vyjadruje naše presvedčenie. O rizikách a trvalých následkoch takejto ťažby sa môžeme presvedčiť a poučiť na reálnom príklade z baníckeho mesta Kremnica. Zlato sa v Kremnici ťažilo už v stredoveku a vďaka nemu sa Kremnica stala svetoznámou. Tradičná ťažba skončila z dôvodu klesajúceho obsahu zlata. Kremnická banská spoločnosť skúšala aj metódu kyanidového lúhovania. Napriek zásobám asi 28 ton zlata ťažbu ukončili z jednoduchého dôvodu: kyanidom znečistenú hlušinu nedokázali očistiť a bezpečne uložiť. Napriek tomu, že boli baníci telom aj dušou a veľmi radi by to zlato ťažili, nechceli zničiť kraj, v ktorom žijú a ohroziť zdravie a život budúcich generácií v regióne. V našom prípade nám to chce urobiť zahraničná firma. Tej je úplne jedno, čo sa tu s nami stane po ich odchode z totálne zničenej krajiny. Ich jediný záujem je čo najvyšší zisk. Nám tu ostane mesačná krajina, nepredajné domy a polia. Riešenie ekologickej záťaže budeme platiť my všetci spoločne z rozpočtov samospráv. Oni tu nebudú žiť, nebudú dýchať jedovatý prach, nebudú sa báť miliónov ton odpadu. Len od roku 2000 sa stalo vo svete 21 (slovom dvadsaťjeden!) takýchto havárii a to aj vo vyspelých krajinách. Je neuveriteľné, že na Slovensku je možné vôbec uvažovať o takejto ťažbe v blízkosti ľudských obydlí!!! Cyperská firma EMED, ktorá ťažbu pripravuje, pracuje zatiaľ potichu a veľmi dobre vie, prečo. Naša nečinnosť by sa im veľmi hodila. Ak máte rovnaký názor ako my, podporte nás a staňte sa členom nášho občianskeho združenia. Radi sa s Vami stretneme 21.06.2011 o 16:00 pred Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča v Detve na zahájení petičnej akcie proti ťažbe. Za občianske združenie Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský, Iveta Kalincová, Elena Grňová

    16. júna 2011 11:40
  • Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Štatistický úrad Slovenskej republiky na konci uplynulého mesiaca zverejnil štatistiku týkajúcu sa cestovného ruku v Banskobystrickom kraji. Ten, rovnako ako Detva, eviduje pokles domácich aj zahraničných návštevníkov, ktorí využili služby ubytovacích zariadení.   [caption id="attachment_22267" align="alignleft" width="300" caption="foto: Tomáš Belko"][/caption] V roku 2010 bolo v okrese Detva 12 ubytovacích zariadení a ich služby využilo 11 120 návštevníkov. Z nich 83 % tvorili domáci a 17 % zahraniční návštevníci, ktorí do okresu pricestovali prevažne z Českej republiky, z Maďarska a z Nemecka. Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v okrese Detva 19,11 EUR, v tom u domácich návštevníkov 18,71 EUR a u zahraničných návštevníkov 20,94 EUR. Počet ubytovacích kapacít v okrese sa oproti roku 2009 nezmenil, ale celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 462. Pokles nastal u domácich aj zahraničných návštevníkov. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 zvýšila o 2,46 EUR.   Cestovný ruch v Banskobystrickom kraji Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2010 k dispozícii v celom Banskobystrickom kraji 436 ubytovacích zariadení. Najviac z nich bolo v okresoch Banská Bystrica (98), Brezno (92), Zvolen (48) a Žiar nad Hronom (40). Služby krajských ubytovacích zariadení v roku 2010 využilo 362 480 návštevníkov. Z nich 79,6 % tvorili domáci a 20,4 % zahraniční návštevníci, ktorí do kraja pricestovali prevažne z Českej republiky (8,3 % z celkového počtu návštevníkov). Do kraja zavítali tiež turisti z Maďarska (1,9 %), Nemecka (1,8 %), Poľska (1,5 %) a Rakúska (1,1 %). Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v kraji 16,72 EUR, v tom u domácich návštevníkov 15,41 EUR a u zahraničných návštevníkov 22,98 EUR. Počet ubytovacích kapacít v kraji oproti roku 2009 klesol o 37 zariadení a celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 642. Pokles nastal hlavne u zahraničných návštevníkov o 3,3%, u domácich sa eviduje zníženie o 0,4 %. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 znížila o 0,65 EUR.

    12. júna 2011 20:18
  • Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Na pozvanie Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan vycestovali v dňoch 26.5-29.5.2011 členovia Folklórneho súboru Hriňovčan do mesta Vojlovica v Srbsku, aby sa ako hosť zúčastnili 41. ročníka Folklórneho festivalu dolnozemských Slovákov "Tancuj, tancuj". Návštevy sa zúčastnil aj primátor mesta Hriňová, Mgr. Stanislav Horník, zástupca primátora mesta, Miloš Brašeň, vedúci Oddelenia kultúry, mládeže a športu, Mgr. Martin Kliment a členky ŽSS Hriňovčianky. Členovia SKOS Detvan nás privítali v stredu večer v priestoroch spolkového domu. Štvrtok bol venovaný návšteve mesta Pančevo a Belehradu. Patrične unavení, ale naplnení úžasom z historických pamiatok sme sa zišli na pravej slovenskej zábave v spolku. V piatok sa už FS Hriňovčan s ľudovou hudbou predstavili Slovákom žijúcim v obci Biele Blato hodinovým programom. V sobotu Folklórny festival "Tancuj, tancuj" odštartoval slávnostným defilé ulicami Vojlovice sprevádzaným krátkymi ukážkami zúčastnených súborov. V rámci galaprogramu sa Hriňovčania prestavili v jeho závere. Publikum ocenilo potleskom dynamické a oduševnené vystúpenie. Tisícke zúčastnených divákov sa naskytla unikátna príležitosť utvoriť si prehľad o talente a umení folklórnych súborov dolnozemských Slovákov žijúcich v Srbsku. Predstavenie komentárom sprevádzal Janko Chalúpka, režisér Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Na záver pobytu, v nedeľu, sa hriňovský folklórny súbor predstavil v Spomienkovom dome, kde svojim vystúpením symbolicky poďakoval našim hostiteľom za krásny pobyt. Počas pobytu sa uskutočnili neformálne stretnutia primátora Mesta Hriňová a jeho zátupcu s predsedom vlády Vojvodiny, Borisom Pajtičom, podpredsedníčkou vojvodinskej vlády, Anou Tomanovou Makanovou, primátorkou mesta Pančevo, Vesnou Martinovič, starostom Vojlovice a zástupcami Matice slovenskej v Srbsku. Rád by som na záver poďakoval Slovenskému kultúrno osvetovému spolku Detvan, jeho predsedovi Miroslavovi Oravcovi, podpredsedovi a umeleckému vedúcemu, Michalovi Spišiakovi za nezabudnuteľné chvíle, skvelé prijatie a pohostinnosť. Všetci účastníci sa už teraz tešia na júlové stretnutie počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ale aj u nás v Hriňovej.

    11. júna 2011 16:17
  • Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    [caption id="attachment_22199" align="alignleft" width="300" caption="Skládka Detva - Studienec – súčasný stav (foto: Matej Lalík)"] [/caption] Regionálna skládka komunálneho odpadu Detva – Studienec je umiestnená v katastrálnom území mesta Detva, lokalita Studienec. Jej celková plocha je 20 020 m2. V roku 2006 bola časť skládky, t.j. I. etapa zrekultivovaná na ploche 9 025,10 m2 za finančnej podpory Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že II. etapa skládky mala povolenie len na určitú dobu, bolo potrebné ju  zrekultivovať a uzatvoriť. Mesto Detva preto v septembri 2009 podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci vyhlásenej výzvy z Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 4 – Odpadové hospodárstvo, Opatrenie č. 4.1 Odpadové hospodárstvo. Boli sme úspešní a Mesto Detva podpísaním Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 03.02.2010 získalo ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10%. Mesto Detva sa bude podieľať na financovaní projektu vo výške 5% oprávnených nákladov a povinnou rezervou na rekultiváciu uvedenej skládky. Práce pozostávajú z uzatvorenia, rekultivácie a zabezpečenia monitorovacieho systému. Plocha pozemku tejto etapy bude vrátená do prírodného prostredia ako trvalý trávnatý porast a na II. etapu skládky už nebude ukladaný odpad. Na realizácii projektu sa okrem pracovníkov Mestského úradu v Detve (koordinácia projektového tímu, projektová a predprojektová príprava, zabezpečenie povolenia stavby a finančné operácie) podieľajú aj externí pracovníci, ktorí sú financovaní z uvedeného projektu (verejné obstarávanie, externý manažment a stavebný dozor). Po administratívnej kontrole procesov verejných obstarávaní Riadiacim orgánom bola v marci 2011 podpísaná zmluva o dielo na realizáciu stavby s víťazom užšej súťaže, t.j. s firmou ENVIGEO a.s., Banská Bystrica. Koncom apríla 2011 sme zhotoviteľovi odovzdali stavenisko a stavebné práce na rekultivácii skládky začali.

    11. júna 2011 16:17
  • Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    1. júna na MDD pripravila Spojená škola v Detve nezabudnuteľnú „garden party“ pre deti z Domova sociálnych služieb v Detve na Pionierskej 850/13. Nebudem sa rozpisovať o silnom emocionálnom zážitku, ktorému sa nedalo vyhnúť pri každom úprimnom prejave radosti jeho vďačných obyvateľov. Chcem skôr poďakovať a vyjadriť bezhraničnú vďaku všetkým zamestnancom DSS, ktorí sú súčasťou sveta postihnutých detí a rozhodli sa pomáhať pri napĺňaní ich každodenných potrieb. Určite je neetické v týchto súvislostiach a na tomto mieste hovoriť o výške ohodnotenia všetkých zainteresovaných a preto nebudem...Počas jediného spoločne prežitého dňa v areáli DDS som však mal možnosť vidieť solídnu súhru opatrovateľov, špeciálnych pedagógov a ostatných zamestnancov pri starostlivosti o „svoje“ deti a ak nazriete do izieb, v ktorých prežijú veľkú časť dňa (niektorí aj týždňa) potom vás už ani neprekvapí takmer sterilná čistota všetkých priestorov udržiavaná v špecifických podmienkach zariadenia tohto typu. Za všetkých zúčastnených pri organizácii oslavy Dňa detí v DSS Detva dúfam sme naplnili náš zámer a priniesli deťom s mentálnym postihnutím a s duševnými poruchami aspoň trochu radosti v ich neľahkom osude.

    11. júna 2011 16:16
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Otvorili I. etapu cy...

    V sobotu 12. októbra 2019 sa uskutočnilo v areáli Masarykovho dvoru slávnostné otvorenie 1. etapy cyklotrasy. Úvodného slova sa ujal predseda občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie pán Martin Malatinec, ktorý v príhovore nezabudol pripomenúť, že otvoreniu cyklotrasy predchádzalo nemalé úsilie o jej vybudovanie. Mnohí neverili úspešnosti tohto projektu, ale vďaka ochote jednotlivcov, miest a obcí zapojiť sa do aktivít, ktoré viedli k vybudovaniu cyklotrasy, tu dnes stojíme a otvárame prvé kilometre. Slávnostné prestrihnutie pásky sa konalo za asistencie predsedu občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie Martina Malatinca, generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja Ministrerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PhDr. Emila Píchu CSc., podpredsedu BBSK Mgr. Art. Romana Malatinca, prednostu Okresného úradu vo Zvolene Ing. Samira Moumaniho, starostu obce Vígľaš Ing. Róberta Záchenského, starostky obce Stožok Bc. Dariny Petrincovej a starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku. Tento akt bol síce symbolický, no znamenal veľmi veľa. Nejedná sa totiž iba o spojenie jednotlivých miest a obcí ale aj o cieľ priblížiť cestovanie za prácou v miestnych priemyselných areáloch a areáloch občianskej vybavenosti. Taktiež týmto otvára pre cyklistov, korčuliarov a turistov nový potenciál využitia turizmu v lone prírody. Cyklocesta prechádza cez niekoľko zaujímavých pamiatok, prírodných krás a veľa ďalších zaujímavostí. /*banner*/ A toto je len začiatkom projektu ,,Bližšie k práci, Zdravšie v živote – cyklistická doprava´´ Trasu do budúcna podľa projektu bude dopĺňať cyklistická infraštruktúra plochami s cyklistickými stojanmi, nabíjacou stanicou pre elektrobicykle s tým, že všetky prvky budú bezbariérovo upravené. Tešíme sa na ďalšie takéto vydarené akcie, ďakujeme všetkým zúčastneným. Cyklistom, korčuliarom, bežcom a ostatným úžívateľom cyklocesty prajeme Veľa krásnych, šťastných kilometrov a zážitkov.

  • Termín odovzdania hr...

    Práce na obnove hriňovského kúpaliska aktuálne prebiehajú na objektoch SO 01 Bazény a SO 08 Kanalizačná prípojka a rozvody ZTI. Dodávateľom stavby je Metrostav, a. s. Zmluvný termín odovzdania diela do 20. februára 2021. Postavený bude 25-metrový plavecký bazén so siedmimi dráhami, druhý bazén bude relaxačný a tretí detský. Kapacita kúpaliska 636 ľudí. Súčasťou diela sú obslužné objekty a vodné atrakcie. Na financovanie prestavby kúpaliska mesto použije zdroje z rezervného fondu z ekonomicky úspešných rokov. Aj kvôli tomu, že za posledné desaťročie neboli vyhlásené vhodné eurofondové výzvy na prefinancovanie jeho výstavby. Naproti tomu v iných oblastiach hospodárenia mesto čerpá nenávratné finančné zdroje z eurofondov, čím vlastné finančné prostriedky ušetrí. /*banner*/ Celková hodnota podľa zmluvy o dielo dosiahne 706.800 Eur. Časť nákladov na výstavbu prevádzkovej budovy, šatní, spŕch a stánkov občerstvenia chceme prefinancovať prostredníctvom výzvy miestnej akčnej skupiny zo zdrojov Programu rozvoja vidieka. Výstavba kúpaliska je dlhodobo jednou z hlavných požiadaviek obyvateľov mesta Hriňová. Kúpalisko bude po dokončení prevádzkovať mesto prostredníctvom vlastnej spoločnosti verejnoprospešné služby, VPS Hriňová s. r. o.

  • Šport

  • V zápase s Nitrou vš...

    Vedenie hokejového klubu HC 07 WPC Koliba Detva začiatkom mesiaca október oznámilo, že na vybraný zápas základnej časti Tipsport extraligy poskytne svojim mladým fanúšikom zápas zdarma. Inšpiráciou sú zápasy ŠK Slovan Bratislava v Európskej lige, kde práve množstvo detí pomohlo vytvoriť skvelú športovú atmosféru. Po zvážení bol vybraný zápas s Nitrou, ktorý sa bude hrať 1. novembra o 18:00. Všetky deti do 15 rokov majú vstup zdarma. Navyše, dostanú sladkú odmenu. ,,Veríme, že aj týmto krokom budujeme fanúšikovskú základňu nášho tímu do budúcnosti.“  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3