s DTonline.sk

Región

  • 4. študentský ples gymnazistov

    4. študentský ples gymnazistov

    V piatok, 6.5.2011, sa nad Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča niesla plesová atmosféra. Detvianski gymnazisti sa sem spolu s profesormi prišli zabaviť na ich už štvrtý študentský ples. Intenzívne prípravy na ples začali už deň vopred. Šikovné študentky štartovali s prípravou šalátov a pomazánok na švédske stoly, aby sa každý vládal zabávať až do konca. Aj sála začala pomaly naberať plesovú bielo-oranžovú tvár. V deň D sa od rána dorábali posledné jedlá, chystali misy a koláče, pripravovali stoly a dolaďoval program, aby bolo večer všetko dokonalé. Pred siedmou začali prichádzať študenti „nahodení do gala“. Ples otvorila príhovorom Kristína Hriňová, v programe vystúpil FS Hriňovčan, zaspievala Nika Ďuricová a program zakončilo tanečné číslo TS Stings a Martina Ľuptáka. Po programe sa sála na chvíľu vyprázdnila, pretože lákavým švédskym stolom nevedel nikto odolať. Aj keď mal ples veľkú konkurenciu v hokejovom zápase Slovensko – Česko a pár skalných hokejových fanúšikov sa nenápadne vytratila k najbližším televízorom, v sále to žilo a zábave to nijako neublížilo. Po nie práve najvydarenejšom zápase zaháňali smútok tancom a niekoľkým šťastlivcom zdvihla náladu aj výhra v polnočnej tombole. Po tombole už zábavu nič neprerušilo a všetci sa pretancovali až do rána. O tom, že ples je obľúbený a má vysokú úroveň, dokazuje aj návšteva niekoľkých absolventov gymnázia, ktorí sa prišli pozrieť a znovu si vychutnať tú skvelú atmosféru. Štvrtý ročník plesu dopadol na výbornú, rovnako ako minulé roky a veríme, že to tak bude aj o rok, či dva.    

    07. mája 2011 16:12
  • Ach, tie cesty

    Ach, tie cesty

    Výmole, diery ako hrom, neudržiavané komunikácie sú večným krížom motoristov. Aká je však ozajstná situácia s dopravnou infraštruktúrou v našom regióne? Top projekt je rýchlostná cesta R2. Tá sa má tiahnúť od českých hraníc, až po Košice. A to cez Hornú Nitru, súbežne s R1 ( Žiar nad Hronom - Zvolen ), výťaženým úsekom Zvolen - Lučenec a cez Gemer, až do spomínaných Košíc. V súčastnosti je skutočnosťou R2-ky len pár kilometrov. Najsúvislejší úsek je ten, kde sa prelína R2 s R1, čiže úsek Žiar nad Hronom - Zvolen. Nová rýchlostná cesta je pre náš región potrebná doslova ako soľ. Môže naštartovať prílev investorov do našej oblasti. V reále môže naplniť areál PPS, Hriňovských strojární, či naštartovať projekty priemyselných parkov Trstená v Detve a zeleného priemyselného parku v Pstruši. Projekt R2 vedúcej cez náš región je rozdelený na 3 etapy. Prvý úsek bude tvorený obchvatom Zvolena, až po severný obchvat obce Vígľaš-Pstruša . Tu nabehne druhá etapa, ktorá vytvorí južný obchvat Detvy, ktorý vyústi v Kriváni a tam sa napojí na tretiu etapu, ktorá sa zakončí v Lovinobani. Celkovo tieto tri etapy majú byť realizované v rokoch 2010-2015, ale ako je to na Slovensku zvykom, projekt má už teraz sklz minimálne rok. Preto dúfajme, že sa " ľady pohnú" a rýchlostná cesta R2 bude čoskoro skutočnosťou. Omnoho reálnejšie než R2 sa javí rekonštrukcia ciest v okrese, ktoré sú v správe BB SK. Ten plánuje už tento rok s rekonštrukciou ciest na trase Kriváň - Hriňová - Látky resp. Kriváň - Hriňová - Vrch Slatina. Každí z nás pozná, aký je katastrofálny stav hlavne cesty od Hriňovej na Brezno. Takisto aj ostatné plánované úseky rekonštrukcie si zaslúžia generálnu opravu. Projekt BB SK prinesie prekládku inžinierskych sietí, čo je logické z hľadiska rozsahu prác. Hriňovčania sa môžu tešiť pri vstupe do mesta na kruhový objazd. Objem investície je vo výške 1 745 636 eur. Zmluvu podpísal kraj so spoločnosťou Skanska. Podľa vyjadrenia tlačového oddelenia BB SK cesta prejde kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou. Cesta sa zosilní, dostane nový asfaltový koberec, takisto sa rozšíria autobusové zastávky a vymenia poškodené zvodidlá. Práce by mali trvať 17 - 20 mesiacov.

    07. mája 2011 14:02
  • Pietny akt kladenia vencov

    Pietny akt kladenia vencov

    ,, Padli pre to, aby sme my žili." Dnes 6.mája si občania Detvy, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, politické strany a vedenie Mesta Detva v predstihu pripomenuli 66. výročie víťazstva nad fašizmom. Nádherné slnečné popoludnie avšak prilákalo vzhľadom na veľkosť odkazu 8. mája málo ľudí. Zvačša to boli dôchodcovia, ktorí si na vojnové časy stále živo pamatajú. 8. resp. 9. máj nie je len dňom pracovného voľna. Je to deň, kedy si pripomíname dôležité miľníky - víťazstvo dobra nad zlom, víťazstvo ľudskosti nad krutosťou, víťazstvo života nad smrťou. Výročie prítomní zahájili slávnostným pochodom z Námestia SNP ku Pomníku padlých. Neskôr jednotliví predstavitelia organizácii za tónov dychovej hudby položili vence ku pomníku a vzdali hold, česť a úctu padlým v 2. svetovej vojne. Po tomto akte nasledovala štátna hymna Slovenskej republiky. Oficiálnym príhovorom sa prihovoril občanom primátor mesta Ing. Ján Šufliarský. Program bol ukončený hymnickou piesňou. Na záver niečo z histórie. 8. mája 1945 nemecké nacistické vojská podpísali pred západnými spojencami bezpodmienečnú kapituláciu. Bolo to vyústením konfliktu, ktorý sa začal 1.9.1939 po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom. Konflikt vstúpil do dejín ako ,, Druhá svetová vojna". Šesť rokov trvajúca vojna sa odohrávala na všetkých kontinentoch okrem Južnej Ameriky a Antarktídy. Bola dosiaľ najhorším utrpením aké tento svet zažil. Nevýdaná brutalita, krutosť a bezcitnosť sú dodnes výkričníkom v dejinách ľudstva. Celkové straty na životoch ľudí dosiahli číslo 72 miliónov. Najväčšie zaznamenal Sovietsky zvaz - 23 miliónov. Druhá svetová vojna bola najväčším konfliktom v dejinách ľudstva, preto dúfajme, že sa nič podobné nebude už nikdy opakovať.

    06. mája 2011 19:39
  • Podpolanie v číslach a faktoch

    Podpolanie v číslach a faktoch

    Náš región sa odjakživa pýši neobyčajným prírodným bohatstvom, nakoľko krajinu spestrujú skalné bralá a vyvýšeniny a nachádzajú sa tu aj vzácne ekosytémy. Veľa rastlín a živočíchov patrí medzi chránené a vzácne druhy. Vo vodných tokoch je to napríklad vydra riečna a rak riečny. Medzi chránené územia sa zaraďuje medzi inými aj Zadná Poľana, ktorá je najväčšou rezerváciou územia. Národnou prírodnou pamiatkou, ktorá láka množstvo turistov je aj vodopád Bystrô, ktorý je tvorený vulkanickou skalnou stenou vysokou asi 23 metrov. Majestátnosť podpolianskej prírody môžete obdivovať aj na Kaľamárke, Melichovej skale a ďalších skvostoch krajiny pod Poľanou. V oblasti je tiež pripravených 320 km značených cyklotrás. Hlavnú trasu tvorí Okruh okolo Poľany v dĺžke 127 km, ktorý je značený zelenou farbou a je určený pre horské bicykle. Tento „Okruh“ Vás prevedie našou znamenitou prírodou a malebnými podpolianskymi dedinkami. Prehľad miest a obcí v našom regióne : Detva, Hriňová, Stožok, Kriváň, Korytárky, Podkriváň, Detvianska Huta, Látky, Klokoč, Vígľaš, Očová, Horný Tisovník, Slatinské Lazy, Stará Huta, Vígľašská Huta, Lukavica, Zvolenská Slatina,Dúbravy a ďalšie. Detva vznikla v r.1638 usadením obyvateľov počas Valašskej kolonizácie, v roku 1965 získala štatút mesta a v roku 1996 sa stala okresným mestom. S Detvou sa spájajú také osobnosti ako Július Turza, Štefan Vagač, Svetozár Stračina a mnohí ďalší. Hriňová bola až do r.1890 administratívnou súčasťou Detvy, štatút mesta jej bol pridelený 1.1.1989. Čo sa týka polohy, Podpoľanie na severe hraničí s okresom Brezno, na východe a juhozápade s okresmi Poltár a Lučenec, na juhu s výbežkami okresu Veľký Krtíš a na západe s okresom Zvolen. Územie patrí k povodiam riek Hron a Ipeľ a najvýznamnejšími tokmi sú Slatina, Krivánsky potok, Ipeľ a Tisovník a predstavuje typickú podhorskú oblasť s charakteristickým rozptýleným lazníckym osídlením. Základné charakteristiky: Rozloha v ha : 58 622 Počet obyvateľov: 38 344 Hustota : 65 obyvateľov na 1 km štvorcový Vývoj nárastu obyvateľov v regióne má stúpajúcu tendenciu a obyvateľstvo vo všeobecnsti starne. Obcou s najvyššou nadmorskou výškou sú Látky, ktoré majú 830 m.n.m. a obcou s najnižšou nadmorskou výškou je Zvolenská Slatina, ktorá je položená vo výške 334 m.n.m..

    06. mája 2011 12:31
  • Detvianska kresťanská mládež nespí

    Detvianska kresťanská mládež nespí

    Detvianska kresťanská mládež, spoločenstvo mladých ľudí, ktorých spája viera v Boha. No nie sú to „suchári“, ktorí sa stále len modlia, ako si veľa ľudí môže myslieť. Stretávajú sa, zabávajú, spievajú a organizujú rôzne akcie hlavne pre deti. Najobľúbenejšou akciou je určite Letný kresťanský tábor pre deti 1. až 9. ročníka základnej školy. Tábor sa každý rok nesie v inej téme, minulý rok to bola Alica v krajine zázrakov a roky predtým napr. Kniha života, Cesta okolo sveta, Cestovanie v čase, Indiánsky či Rozprávkový tábor. A keď po skončení deťom chýba táborová atmosféra, o pár týždňov neskôr ich čaká Prímestský tábor na fare. S koncom leta však nekončia akcie na fare. V októbri sa Maxistretkom zaháji „sezóna“ stretiek. Stretká sú stretnutia detí s animátormi rozdelených do vekových skupín. Skupinky sa potom stretávajú každý týždeň na fare a spoločne diskutujú o rôznych témach, hrajú sa, zabávajú alebo športujú. Počas celého októbra prebieha tiež Filmový október – každý týždeň sa premieta jeden hodnotný film. Cez Vianoce prostredníctvom koledovania Dobrej noviny pomáhajú deťom v Keni. Vo februári sa deti môžu predviesť na Karnevale a pre starších sú opäť pripravené filmy – Filmový február. Tento rok sa prvýkrát konal dvojdňový Jarný prímestský tábor počas jarných prázdnin a pred Veľkou nocou tvorivé dielne. A keď začne počasie priať aj aktivitám vonku, farské ihriská zaplnia celé rodiny počas Dňa rodín. Splnia súťažné úlohy a ako odmena ich čaká výborný guľáš. Počas celého roka si môžu deti prísť zaspievať do spevokolu, ktorý nacvičuje každú sobotu, aby v nedeľu ráno na sv.omši o 9,00 svojím výkonom tromfli aj hviezdy Superstar. Na večernej omši v piatok môžete počuť spievať mládežnícky spevokol. Žiadna z akcií nie je súkromná a všetci sa tešia každému novému zvedavému človeku, ktorý sa príde zapojiť. Dúfam, že sa teda na najbližšej akcii stretneme.

    05. mája 2011 19:58
  • We are one - všetci sme rovnakí

    We are one - všetci sme rovnakí

    Vedeli ste, že náš okres ako jediný zo Slovenska reprezentuje našu krajinu v medzinárodnom projekte? Ide o projekt „We are one“, ktorého cieľom je oboznámiť najmä mladých ľudí  s kultúrou, históriou a zvláštnosťami židovského obyvateľstva v jednotlivých krajinách. Do projektu je v súčasnosti zapojené Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Česká republika a vďaka šikovným detvianskym študentom na ňom už takmer tri roky participuje aj Slovensko. A ako vlastne celý projekt funguje ? Delegácie z jednotlivých štátov pravidelne navštevujú partnerské krajiny, kde ich študenti oboznamujú so židovskou kultúrou v ich regióne. Naši študenti sa tejto úlohy zhostili doslova excelentne, keďže naše mesto je bohaté na mnohé pamiatky  a v minulosti tu dokonca stála židovská synagóga. Uskutočnili tiež množstvo prednášok na základných školách za prítomnosti predstaviteľov židovskej náboženskej obce, vďaka ktorým sa žiaci dozvedeli rôzne zaujímavosti a obohacujúce informácie, čo potvrdila aj následná anketa, ktorá ukázala, že veľa tínedžerov nakazených infekciou antisemitizmu po prednáškach výrazne zmenilo svoj názor na túto problematiku. Významným krokom bolo tiež nadviazanie kontaktu s potomkami židovskej rodiny Kuhnovcov, ktorí kedysi žili v Detve a našim študentom poskytli mnoho užitočných informácií. Prínosom bola aj výstava venovaná tejto téme, ktorú zorganizovali v Podpolianskom múzeu. Tomuto zaujímavému projektu sa skutočne odovzdali, o čom svedčí  aj fakt, že sa rozhodli starať o židovský cintorín. Finálnym produktom ich úsilia bude publikácia venovaná výsledkom ich výskumov o židovskom obyvateľstve v Detve.  Práca týchto mladých ľudí je pre naše mesto skutočným prínosom, za čo si zaslúžia našu vďaku a uznanie. Nech máte i naďalej veľa úspechov a chuti do práce !

    03. mája 2011 13:23
  • V Kriváni kráľ aj dáma

    V Kriváni kráľ aj dáma

    „Šach je pre každého tým, čo v ňom hľadá. Pre niekoho je iba zábavou, pre druhého spoločenskou záležitosťou, pre tretieho športom, štvrtý ho chápe ako umenie, iný mu venuje celý život.“  (M.Tal) V prvomájovú nedeľu ovládla Kriváň kráľovská hra – šach. Konal sa tu totiž 7.ročník turnaja v rapid šachu o putovný pohár starostu obce Kriváň Open Podpoľanie 2011, ktorý organizovala obec Kriváň, Šk Podpoľanie a Šk CVČ Garde Detva. Z celého okresu, ale aj z miest ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Fiľakovo, Nová Baňa, Zvolen, Sliač, Jelšava, Kremnica, Čelovce a dokonca zavítali aj susedia z Maďarska, sa v Kultúrnom stredisku v Kriváni zišlo rekordných 90 šachistov. „Toto sme tu ešte nemali. Minulé roky bolo tak 50-60 hráčov,“  teší sa jeden z rozhodcov Gustáv László.  A že turnaj bol naozaj pre každého, dokazuje aj vekové rozmedzie hráčov – najmladšia šachistka mala 9 rokov a najstarší 80! Turnaj otvoril starosta obce Kriváň Imrich Paľko a po vysvetlení pravidiel sa mohlo začať hrať. Hralo sa 9 kôl tzv. švajčiarskym systémom, 2x15 minút. Na hráčov čakalo občerstvenie v bufete, do ktorého si mohli pomedzi kolá odskočiť. Turnaj sa obišiel bez väčších nedorozumení v hre a po niekoľkohodinovom  trápení mozgových závitov sme spoznali víťazov: V kategórii najmladší účastník dostali cenu Veronika Rudinská, Charlotte Stejskalová a Nicolette Fabová. Vo vekovej kategórii do 14 rokov zvíťazil Matej Forgáč a do 18 rokov Peter Kanoš. Za víťazstvo medzi dievčatami si cenu odniesla Erika Krnáčová a medzi šachovými veteránmi – dôchodcami bol najúspešnejší  Stanislav Kuchyňa. A šestica najlepších, ktorí si odniesli zaujímavé finančné výhry: 6. Milan Michalička (6,5 b) 5. Ondrej Vacek (6,5 b) 4. Mário Kamody (6,5 b) 3. Pavol Lupták (7 b) 2. Lukáš Šándor (7 b) 1. Ján Puškár (8 b) Všetkým víťazom, ako aj zúčastneným gratulujeme a dúfame, že aj budúci rok sa stretneme minimálne v takomto počte.

    02. mája 2011 19:00
  • Korytárky

    Korytárky

    Jednou z obcí malebného Podpoľania sú, síce vekom mladé, ale zato široko - ďaleko známe Korytárky.  Korytárky sú vekom mladé  preto, lebo ako samostatná obec fungujú od roku 1993, kedy sa odčlenili od obce Kriváň. A známe sú najmä tým, že dvakrát ročne sa tu konajú folklórne podujatia veľkého formátu. V júli je to Celoslovenská prehliadka fujerášov, ktorá už nabrala medzinárodnú účasť, a v septembri Celoslovenská prehliadka heligónkarov. Obe udalosti organizuje Občianske združenie Javorie, ktoré pôsobí v obci, za výdatnej pomoci Obecného úradu v Korytárkach rôznych sponzorov a veľkého množstva mládežníckych (nielen vekom, ale aj duchom) dobrovoľníkov zo širokého okolia. O tom, že obe prehliadky sú slávne a zvučného mena svedčí nielen kvantita, ale aj kvalita účinkujúcich, ba aj to, že sa ich už viackrát zúčastnil sám prezident SR, pán Ivan Gašparovič. Ten dokonca divákom predviedol svoje folklórne cítenie a hudobné nadanie vlastnou hrou na fujare....A, veru, zožal riadny potlesk... Obe tieto akcie sa uskutočňujú, keď neprší, v novučičkom amfiteátri, ktorý je určite pripravený ponúknuť svoje priestory aj ďalším podujatiam primeraného charakteru, napríklad divadelným predstaveniam korytárskeho divadielka Korýtko, či folkloristom súboru "Vrchári", ale aj iným. No, a nielen kultúry-, ale aj športuchtiví občania si môžu v Korytárkach prísť na svoje. V okolí sú krásne  miesta  na prechádzky, cez obec vedie aj cyklotrasa, ale hlavnou športovou pýchou je všešportové ihrisko s umelým trávnikom. Ihrisko ponúka zmysluplné využívanie voľného času priaznivcom basketbalu, futbalu, tenisu a volejbalu, skrátka je naozaj mnohostranné. A po športovaní si všetci  môžu uhasiť smäd v príjemnom prostredí korytárskeho  penziónu. Veľkú radosť isto budú mať nielen malé  detičky, ale aj ich mamičky, či oteckovia- aby sme na nich nezabudli,  keď sa v blízkom čase konečne dobuduje a sprevádzkuje detské ihrisko, tak dlho a netrpezlivo očakávané. V tomto článku nie je spomenuté všetko, čo Korytárky môžu ponúknuť, a určite je toho veľa, čo je potrebné ešte urobiť na skvalitnenie bývania obyvateľov obce, ale je dôležité, že obec sa od svojho začiatku vyvíja pozitívne, rozmáha sa, zviditeľňuje sa, a k tomu prispievajú jej samotní obyvatelia.

    02. mája 2011 18:59
  • "Stojí vysoká divá Poľana..."

    "Stojí vysoká divá Poľana..."

    ..... ,, mať stará ohromných stínov. Pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. "  Azda najznámejšie verše charakterizujúce sopečné pohorie, presnejšie stratovulkán Poľana a náš región Podpoľanie v básni štúrovca - Andreja Sládkoviča. Poďme si teda niečo povedať "našej Poľane". Ako CHKO bola vyhlásená 12.8.1981 . Rozloha CHKO je niečo cez 20 000 ha. Poľana je najväščia vyhasnutá sopka v strednej Európe. Jej nadmorská výška je 1458 m.n.m. . Pochopiteľne, keďže ide o sopečné pohorie prevláda hornina andezit. Chránené prírodné výtvory, ktoré charakterizujú sopečnú činnosť sú napríklad - Báťovský balvan, Jánošíková skala, Kaľamárka, vodopád Bystrô, či Melichova skala. Mnohé z týchto "prírodných pamiatok" sú cieľom turistov. Poľana má ako vyhasnutá sopka výborne zachovanú kalderu (kráter). S týmto je spojená aj unikátna sieť riečnej siete. Bohatá je aj fauna a flóra v CHKO Poľana. Zastúpené sú tu druhy ako medveď, vlk, rys, z fauny- soldanelka uhorská, žltohlav európsky či kosatec sibírsky. Poľana je taktiež chránenou poľovníckou oblasťou pre chov jelenej zveri. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO. Zaujímavé je, že až okolo 90% územia Poľany tvoria lesy. Mimo možnosti turistiky, má verejnosť možnosť využívať aj služby Hotela Poľana a cez zimnú sezónu aj možnosť zimných športov, predovšetkým lyžovania. Aj keď mnohí z Vás poznajú mnoho faktov z tohto článku, nezaškodilo si ich hádam kúsok zopakovať.

    02. mája 2011 18:59
  • História i súčastnosť Detvianskej Huty

    História i súčastnosť Detvianskej Huty

    Rozsiahle lesy v širokom teritóriu obce Detva boli priam predurčené k tomu, aby ich majitelia Vígľašského panstva dobre využili. Keďže lesy okolo vígľašskej huty boli vyrúbané, rozhodlo panstvo o zriadení novej sklárskej huty v detvianskych lesoch. Zmluvu na jej výstavbu podpísali 24.02.1761 vo Veľkej (dnes Zvolenskej) Slatine. Za Vígľašské panstvo ju podpísal fiškáľ Samuel Libertiny a provizor Ján Boršický. Druhou právnou stranou  zmluvy bol sklársky majster Bernard Hupka, pochádzajúci z Moravy od Valašskej Medřice. Ten sa zaviazal, že za miesto, kde panstvo na svoje náklady postaví hutu, bude ročne platiť  200 rýnskych zlatých . V priebehu roku panstvo postavilo novú hutu, celé jej zariadenie zabezpečil Bernard Hupka – tieto náklady vyčíslil na 1.888 zlatých a 18 grajciarov. Nová sklárska huta začala vyrábať tabuľové, duté sklo. Obec Detvianská Huta má po posledných komunálnych voľbách na svojom čele opäť starostku Janu Hrončekovú. Občania si ju vybrali aj na trvanie druhého volebného obdobia. ,,Som veľmi rada, že mi ľudia dali svoj hlas aj v týchto voľbách. Znamená to, že asi boli spokojný s mojou doterajšou prácou. Budem sa snažiť robiť všetko ako doteraz a aj viac, ak to bude možné.”skonštatovala pani Hrončeková. Detvianská Huta sa môže pochváliť novovybudovanými autobusovými zástavkami, novou fasádou kulturného domu, novým multifunkčným ihriskom (futbal, volejbal, basketbal…). V obci sa chystajú ďalšie zmeny (napr. Zmena kúrenia na základnej škole= prechod na biomasu). Dedina koná aj mnoho kultúrnych akcii (Richtárkyna vareška, divadelné predstavenia, ľudové zábavy…). Detvianska Huta Prvé rodiny usadené  okolo novej huty pochádzali z Moravy, keď podľa správy z 25. júla 1763 odišlo 14 rodín z panstva Jozefa Illešháziho z Brumova a Vsetína, ktoré odišli do huty detvianskej, ležiacej vo Zvolenskej stolici. Z týchto prvých prisťahovalcov vznikla dnešná Detvienska Huta. Títo neboli sklármi, avšak svojou prácou sa podieľali na fungovaní sklárne (rúbanie a dovoz dreva, dovoz kremeňa, odvoz skla). Niektoré z ich priezvisk sa zachovali  do dnes. Išlo o týchto poddaných želiarov: Juraj Florian Vydra, Ján Olšiak, Jakub Kret, Ján Zbranka, Juraj Franek, Martin Kortiš, Ján Kret, Ján Guľa, Jozef Gabera,, Ondrej Machala, Martin Michalovský, Martin Marunčiak a Martin Drapka. Prvý súpis nezachytil ďalšie mená želiarov, ktorí pracovali pre hutu od jej  začiatku. Boli to: Martin Orság, Ján Kapečka, Ján Špalek, Juraj Paleček, Martin Randísek, Matej Machala, Martin Macháč, Martin Machala, Štefan Randísek, Mikuláš Plavucha, Michal Drugda, Ján Zdechovan, Ján Karas, Ján Červínka. Po nich v priebehu štyroch rokov prišli Michal Pekár, Martin Merka, Martin Kapečka, Martin Vojenčiak, Ján Chovanec, Martin Kubiš a v roku 1770 prišiel Ján Škoda Peterle. Prvými sklármi v novej hute boli: Ján Fungel, Jozef Hilber, Matej  Maček, Ondrej Brno, Ondrej Macháček, Gottfried Fridel, Ján Valek, Melicher Findisch, Gottfried Fridrich, Ondrej Kibissa, Ján Horn, Jozef Stuler a Fridrich Stuhl. Medzitým začiatkom 70. rokov postavil sklársky majster Hupka novú hutu v Dolnej Bzovej, kde sa aj presťahoval. Mikuláš Esterházi, majiteľ Vígľašského panstva sa rozhodol dať detviansku hutu novému arendátorovi. 1.10.1775 ju získal vígľašský hutník Martin Michna sa synom Jánom. Osada okolo sklárne sa už vtedy volala podľa Mikuláša Esterháziho Mikloss Huta, resp. Miklosfalva. Ján Michna sa stal v roku 1785 šľachticom (nobiles) a s udelením šľachtictva získal aj vlastný erb. V roku 1785 začala cirkevná vrchnosť uvažovať aj o výstavbe kostola a farskej budovy, pretože v tom roku bolo v Detvianskej Hute 590 duší. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790, 21. novembra ho posvätil detviansky farár Juraj Spaczynský. Prvým  kaplánom sa stal v tom istom roku Martin Urbanecz. Ešte za prvého kaplána bola postavená drevená farská budova. V roku 1797 bola skláreň, obydlia sklárskej huty vo veľmi zlom stave. V priebehu roku 1797  Ján Michna  od nájmu huty odstúpil a odsťahoval sa do Vígľašskej Huty. Posledným árendátorom huty sa 04.04.1797 stal tovariš nemeckej národnosti Václav Holzer. Sklárska výroba definitívne zanikla v Detvianskej Hute v roku 1801. Mladší sklári sa neskôr presťahovali do novopostavenej huty v Hriňovej, starší zostali bývať v Detvianskej Hute. Zaujímavosťou je, že obecná  pečať z roku 1790 je tvorená čerieslom, lemešom a tromi obilnými klasmi. Nie je v nej nič, čo by poukazovalo na sklársku výrobu a jej dlhoročnú tradíciu. Môže to byť dôsledok toho, že sklári tvorili už len nepatrnú časť z celkového obyvateľstva. Medzitým narastal počet obyvateľov Detvianskej Huty. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 23.9.1803, že Detvianska Huta bude mať samostatnú faru. Za jej prvého farára bol kanonicky ustanovený doterajší miestny kaplán Tomáš Červeň 25.1.1804. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa zhoršil technický stav dreveného kostola. Farníci si v roku 1842-1843 postavili nový murovaný kostol v neorománskom slohu. Stalo sa tak za pôsobenia pána farára Jozefa Dvorského . V roku 1855 bola z kameňa postavená aj nová budova fary. V rokoch 1878-1894 vo farnosti požehnane účinkoval národovec Peter Tomkuljak. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi Huťanmi. Ľudia sa v 19. a v prvej polovici 20. storočia živili prevažne poľnohospodárstvom a mnohí chlapi chodili do hory ťažiť drevo. Tvrdo vypestované obilie sa mlelo v mlyne až v Málinci. Do tohto ťažkého života tvrdo zasiahli obe svetové vojny. Postupne boli v Detvianskej Hute vybudované štyri obchody. Vybudovali a vlastnili ich občania židovského pôvodu. Po prvej svetovej vojne tieto obchody odkúpili rodiny z Detvianskej Huty: Kvakovci, Müllerovci, Babuchnovci a Gibaľovci. V roku 1938 bolo v obci založené Ľudové spotrebné družstvo, jeho prvým predsedom bol polesný Ondrej Neeč. V medzivojnovom období bola v  r. 1934  postavená budova notárskeho úradu (staré MNV, resp. OcÚ). Počas druhej svetovej vojny zahynulo na fronte a v povstaní sedem ľudí a 28 ich bolo v zajatí v nemeckých koncentračných táboroch Buchenvald a Mauthasen.

    01. mája 2011 11:33
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Začala výstavba cykl...

    V apríli 2019 pokračuje výstavba ďalšieho z úsekov cyklocesty v Detve, od Bottovej ulice ku amfiteátru. S realizáciou projektu Cyklocesta mestom Detva, cesta do a zo zamestnania začalo mesto Detva v marci 2019. Po novej cykloceste sa verejnosť bude môcť previesť už v lete 2019. Začiatok úseku cyklistickej trasy sa nachádza v priemyselnej časti mesta Detva v blízkosti autoservisu na Bottovej ulici. Do práce na bicykli takto budú môcť dochádzať zamestnanci v blízkom priemyselnom parku a pracovníci ďalších detvianskych firiem v tejto časti mesta. Podľa informácií z oddelenia rozvoja na Mestskom úrade v Detve, na jestvujúcej miestnej komunikácii na úrovni Bottovej ulice sa pre cyklistov vyznačí vodorovným dopravným značením cyklokoridor. Táto úprava končí na križovatke s Jilemnického ulicou. Navrhnutá cyklistická trasa prechádza ďalej pozdĺž Partizánskej ulice ku námestiu SNP.   „Na tomto úseku trasa pozostáva zo samostatnej cyklistickej cestičky oddelenej zeleným pásom od jestvujúceho chodníka pre chodcov,“ uvidela Anna Cíbiková. Tu budú čiastočne upravené zjazdy z cyklocesty k rodinným domom a prevádzkam. Anna Cíbiková ďalej upresnila, že v blízkosti križovatky s Jesenského ulicou prejde cyklistická trasa po spoločnej cestičke pre chodcov a cyklistov, nakoľko v tomto krátkom zúženom úseku nie je dostatočný priestor na samostatné vedenie cyklistov. Spoločné cestičky pre chodcov a cyklistov sa vybudujú na jestvujúcich chodníkoch, ktoré sa rozšíria a upravia bezbariérovo. Cez križovatku Jesenského ulice je navrhnutý priechod pre cyklistov a chodcov a ďalej pokračuje samostatná cyklistická cestička oddelená od jestvujúceho chodníka zeleným pásom. /*banner*/ Pred pamätníkom SNP sa cyklistická trasa odkloní smerom k námestiu SNP priechodom pre cyklistov a chodcov a cyklisti sa dostanú na miestnu komunikáciu, kde sa vodorovným dopravným značením vyznačí cyklokoridor k Námestiu SNP. „Cyklistom sa tu ponúkne už voľný pohyb, oddych a osvieženie,“ dodáva Anna Cíbiková z oddelenia rozvoja. Cyklistická trasa bude z námestia SNP pokračovať vyznačeným cyklokoridorom a prechádzať  novo vybudovanou lávkou pre chodcov a cyklistov ponad Detviansky potok na Kúpeľnú ulicu. Na Kúpeľnej ulici bude pokračovať vyznačeným cyklokoridorom na existujúcej komunikácii. Na konci Kúpeľnej ulice, v blízkosti prameňa, bude pokračovať posledná časť trasy na krátkom úseku spoločnou cestičkou pre chodcov a cyklistov a samostatnou cyklistickou cestičkou. Koniec stavebnej úpravy bude pred cestou na Skliarovo. „Cyklotrasa je doplnená cyklistickou infraštruktúrou – plochami s cyklistickými stojanmi a  osvetlením priechodov pre chodcov a cyklistov. V miestach, kde sa približuje k brehom Detvianskeho potoka, je navrhnuté nové oceľové zábradlie,“ ozrejmila Cíbiková. Na projekt Cyklocesta mestom Detva, cesta do a zo zamestnania získalo mesto Detva prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu nenávratný finančný príspevok v sume 516 tisíc eur. Stavebné povolenie pre stavbu cyklocesty od Bottovej ulice po cestu na Skliarovo nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2017. Účastníci konania a občania boli o stavebnom konaní informovaní v zmysle platnej legislatívy verejnou vyhláškou. Stavbu realizuje víťaz verejného obstarávania Strabag s. r. o z Bratislavy. Cyklistická trasa je situovaná na pozemkoch vo vlastníctve mesta Detva. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Detviansku Billu 20....

    Supermarket Billa v Detve definitívne končí. Začiatkom roka sa v meste začali šíriť neoverené správy o zrušení predajne tejto obchodnej siete. Portál DTonline.sk preveril tieto informácie a vedenie spoločnosti BILLA oficiálne potvrdilo zatvorenie predajne v Detve - https://dtonline.sk/clanok/billa-v-detve-definitivne-konci /*banner*/ Predajňa BILLA bude otvorená poslednýkrát 20. apríla 2019 (sobota).  

  • Tri borovice za 6195...

    V oficiálnej tlačovej správe mesta, ktorej autorkou je Zuzana Vrťová sa píše: ,,Trávniky budú doplnené novými nízkymi drevinami ako hortenzia stromčekovitá, popínavým paviničom a hodnotnými stromami ako ambrovník styraxový či laliovník tulipánokvetý.“- https://dtonline.sk/clanok/revitalizacia-na-ulici-a-hlinku-ozivi-verejne-priestranstva Podľa dokumentácie k projektu stáli sadovnícke úpravy celkovo 38 189, 60 eur. Medzi zaujímavé položky patria: /*banner*/ Pinus sylvestris – čiže borovica lesná sosna. Ide o mrazuvzdorný vzpriamený ihličnan, dorastá do výšky 15 – 25 m. Tri uvedené borovice nájdete vo vnútrobloku už vysadené. Podľa dokumentácie mala byť výška pri dodaní 400 – 450 cm, pričom jedna borovica stála 2065, 27 eur! – čiže len tri stromy stáli 6195,81 eur.  Pre porovnanie: internetový obchod dreviny.sk ponúka taký istý typ borovice, v polovičnej výške 180 – 200 cm za 125 eur! - https://www.dreviny.sk/2453-borovica-lesna-sosna-pinus-sylvestris-silvestris-/ BOROVICA OBJEDNANÁ MESTOM 1 ks za 2065, 27 eur BOROVICA V INTERNETOVOM OBCHODE 1 ks za 125 eur  

  • Šport

  • FUTBAL: Hriňová utŕž...

    Detvianski futbalisti podľahli na domácom trávniku Tornali najtesnejším rozdielom. TJ Tatran VLM Pliešovce – MFK Spartak Hriňová 6:2 (2:2) Góly: 17. a 81. Kudlík, 45. Benedik, 66. Bobor, 70. Vilhan, 77. Strhársky – 30. D. Šufliarsky, 36. Ma. Bariak Žlté karty: 69. Jamnický (Pliešovce) Rozhodovali: Medveď – Mikloš, Kováč Počet divákov: 100 Zostavy Pliešovce: Sekula – Kouřil, Vilhan (73. Strhársky), Malatinec (65. Polaček), Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik (78. Pechovský), Kudlík (84. Černický), Hraškko (88. Gnida), Jamnický Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Ma. Bariak (52. Malček), Halama, Slosiarik, M. Melich (70. Purdek), R. Paprčka, D. Vreštiak, D. Šufliarsky (67. J. Marcinek), Pohorelec, L. Bambura Domácim sa síce podarilo otvoriť skóre zásluhou Dominika Kudlíka zo 17. minúty, no Spartak gólmi Daniela Šufliarskeho z 30. minúty a Mariana Bariaka naklonil misky váh na svoju stranu. Do kabín sa odchádzalo za vyrovnaného stavu. V poslednej minúte sa o to postaral Adam Benedik. Tatran poslal opäť do vedenia 66. minúte kapitán Vladimír Bobor. Žlté kartové napomínanie dostal v 69. minúte domáci Ľudovít Jamnický. O minútu neskôr navýšil vedenie domácich na rozdiel dvoch gólov domáci Pavel Vilhan. V 77. minúte poslal loptu za chrbát hosťujúceho brankára Tomáš Stráhrsky. Víťazstvo Pliešoviec pečatil gólom v 81. minúte Dominik Kudlík. MFK Detva – FK Mesta Tornaľa 0:1 (0:1) Góly: 13. Juhász Žlté karty: 12. Krstich, 58. Michálik, 84. Dianiška – 62. Konček, 80. Molnár, 89. Betík Rozhodovali: Čičmanec – Verdžák, Polomský Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica – T. Škopík, Ilič, Krstich, Šťastný, Michálik, Rapčan (C), Sekereš, Tužinský (74. Kamas), Šulek, Berkeš (64. Dianiška) Tornaľa: Szöke – Valaszkay, Jankóšik, Balog, D. Duczman (69. Betík), T. Duczman, Konček (87. Filep), Juhász (C), Szuhay (46. Molnár), Farkas, Gazda Domáci Bozhidar Krstich videl v 12. minúte žltú kartu. O minútu neskôr poslal loptu za chrbát domáceho brankára kapitán Tornale Csaba Juhász. V 58. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Detvy Andrejovi Míchálikovi a o štyri minúty neskôr hosťujúcemu Petrovi Končekovi. Posledná desaťminútovka zápasu priniesla žltú kartu pre domáceho Róberta Dianišku a hosťujúcich Adriana Molnára s Jánom Betíkom. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Kováčová 17 12 4 1 49:16 40 2. Rakytovce 17 13 1 3 31:20 40 3. Medzibrod 17 10 6 1 30:14 33 4. Šalková 17 10 3 4 42:22 33 5. Príbelce 17 9 3 5 38:29 30 6. Čierny Balog 17 9 1 7 41:27 28 7. Badín 17 7 4 6 29:20 25 8. Slovenské Ďarmoty 17 7 3 7 38:33 24 9. Tornaľa 17 7 3 7 29:34 24 10. Pliešovce 17 5 4 8 27:34 19 11. Detva 17 3 3 11 26:47 12 12. Hriňová 17 3 3 11 21:42 12 13. Tisovec 17 2 2 13 16:50 8 14. Nová Baňa 17 1 2 14 10:39 5    

  • Podporte cez víkend ...

    Pre mnohých je účasť našich Joxerov  vo finále 1. ligy prekvapenie, pre nás potvrdenie ich schopností a tvrdej práce v ostatných rokoch. Uplynulý víkend odohrali prvé dva zápasy finále proti FBK Púchov. Na sobotný zápas vycestovali do Trenčína, keďže súper nemal voľnú svoju halu. Od začiatku zápasu boli lepším tímom a súper len doťahoval skóre. Nakoniec sa v riadnom hracom čase zrodila remíza a išlo sa do predĺženia. V ňom naši Joxeri mali viac z hry a šťastia a rozhodli zápas v náš prospech 6:5 už do dvoch minút. Druhý zápas odohrali v Púchove a zápas im vôbec nevyšiel podľa predstáv a prehrali ho 4:6. Výborný brankár Púchova mal svoj deň a chytil všetko čo sa dalo, naopak naši Joxeri inkasovali aj v dvoch našich presilovkách a svoj zlý deň vo finálovej sérii si snáď vyčerpali. /*banner*/ Finálová séria sa za stavu 1 : 1 sťahuje do Detvy. Veríme, že sa im aj do tretice podarí využiť domácu pôdu a za rovnakého stavu ako v predchádzajúcich sériách ukončia finále a bude sa naše mesto spolu s nimi  tešiť z víťazstva a postupu do extraligy. Udalosť aká vo florbalovej Detve nebola si zaslúži čo najväčšiu podporu z tribúny. Veríme že sa všetci stretneme v plnej športovej hale v Detve a s Vašou pomocou vyhrajú tento ťažký boj. Sobota o 17:00 Nedeľa o 14:00  

  • FLORBAL: Stav série ...

    Finálová séria medzi Púchovom a Detvou sa za vyrovnaného stavu sťahuje pod Poľanu. FBK Púchov – DTF Team Detva Joxers 5:6 po predĺžení (0:1, 4:3, 1:1, 0:1) Góly: 21. Fleger (Kvasnica), 23. Pavel (Berlac), 32. Ševčík (Kiačik), 38. Pavel (Mišík), 43. Fleger (Mišík) – 14. Zorvan (Ivan), 24. Chamula (Michálik), 28. Michálik, 32. Ivan (Zorvan), 51. Zorvan (Melicher), 63. Zorvan (Michálik) V 14. minúte  poslal Joxerov do vedenia Ivan Zoro Zorvan. Púchov gólmi Jozefa Flegera z 21. minúty a Jozed Pavela z 23. minúty otočili stav stretnutia vo svoj prospech, ale už o minútu neskôr vyroval kapitán DTF Martin Chamula a 28. minúte Detva gólom Vladimíra Michálika opäť viedla. Dve minúty pred koncom druhej tretiny vyrovnal domáci Jozef Pavel. Vylúčenie hosťujúceho Róberta Malatinca potrestal v 53. minúte Jozef Fleger. Zápas poslal do predĺženia gólom z 51. minúte Ivan Zoro Zorvan, ktorý v predĺžení rozhodol o detvianskom víťazstve. /*banner*/ FBK Púchov – DTF Team Detva Joxers 6:4 (1:0, 2:1, 3:3) Góly: 20. Kiačik (Fleger), 28. Krajci (Beriac), 36. Fleger (Kiačik), 49. Mišík, 51. Ševčík (Kvasnica), 60. Klačik – 29. Zorvan, 56. Zorvan (Mikuš), 56. Maľa (Moravčík), 59. Zorvan (Maľa) Domáci otvorili skóre vo vlastnom oslabení gólom Martina Kiačika v 20. minúte. Náskok Púchovu na rozdiel dvoch gólov navýšil 28. minúte Daniel Krajci. Hosťom sa podarilo znížil zásluhou Ivana Zora Zorvana z 29. minúty.  V 36. minúte sa gólovo presadil v oslabení domáci Jozef Fleger a 49. minúte jeho spoluhráč Michal Mišík. O dve minút neskôr strelil piaty gól Púchova Róbert Ševčík. Detva sa dvoma gólmi Ivana Zora Zorvana a gólom Patrika Maľu podarilo dotiahnuť na rozdiel gólu. 11 sekúnd pred koncom tretej tretiny poistil výhru Púchov úspešne premeneným trestným strieľaním. Martin Kiačik.

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3