s DTonline.sk

Región

  • Veľmi sa mi to páči, skvelý nápad

    Veľmi sa mi to páči, skvelý nápad

    Je tomu už niečo vyše mesiaca, odkedy je aj náš región online, a to práve vďaka DTonline.sk. Ako tento informačný portál hodnotia obyvatelia regiónu? Očakávali od neho viac alebo naopak, prevýšil ich očakávania? „DTonline.sk sa mi veľmi páči. Je to skvelý nápad a na tejto stránke by som asi nič nemenila. Vyzdvihujem najmä aktuálnosť informácií.“ (Jana, 17) „Stránka sa mi zatiaľ celkom páči. Má samozrejme zopár nedostatkov, ale verím, že tie budú časom odstránené.“ (Miroslav, 34) „Očakávala som niečo viac, ale nie je to zlé.“ (Emília, 21) „Vďaka DTonline.sk konečne existuje miesto, kde môžem nájsť najaktuálnejšie informácie z nášho regiónu. Tvorcovia si zaslúžia pochvalu.“ (Milan, 39) „Trochu mi prekážajú pravopisné a štylistické chyby, ale inak túto stránku hodnotím veľmi pozitívne.“ (Michaela, 19) „Som rád, že aj náš región sa môže takto  trochu zviditeľniť a zároveň nás informuje o všetkom dôležitom, čo sa okolo nás deje.“ (Dominik, 22)

    17. júna 2011 14:01
  • Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Kauza ťažby zlata v Detve! V. – Petícia proti ťažbe zlata

    Petícia proti ťažbe zlata v regióne Podpoľania. Text petície: My, podpísaní obyvatelia mesta Detva, miest a obcí v pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, žiadame mestský úrad v Detve, ako aj predstaviteľov regionálnej samosprávy BBSK, aby neodsúhlasili povolenie ťažby zlata, ani iných nerastných surovín v lokalitách Biely vrch, alebo kdekoľvek inde v regióne Podpoľania. Ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania by znamenala nevratný a devastujúci zásah do charakteru krajiny pod Poľanou. Okrem zničeného životného prostredia by to znamenalo ohrozenie aj mnohých biotopov v CHKO Poľana - biosférickej rezervácie UNESCO. Taktiež údaje o možnom vytvorení nových pracovných pozícií v našom regióne sú nepresné a zavádzajúce. Možný ekonomický profit pre Detvu a priľahlý región je nižší ako straty spôsobené degradáciou územia európskeho významu s jedinečnou prírodou a ohrozením potenciálu v cestovnom a turistickom priemysle. Petíciu podávajú: RNDr. Vladimír Fekiač, Štúrova ul. 26, 962 12, Detva – poverený na zastupovanie v styku s orgánom vybavujúcim petíciu Ing. Roman Vrťo, M.R.Štefánika 62, 962 12 Detva Mgr. Stanislav Sekereš, Dolinky 1336/8, 962 12, Detva Nie je nám ľahostajný život v Podpoľaní. Prídte nás podporiť 21.6.2011 o 16:00 pred KC A. Sládkoviča v Detve. Zúčastnite sa podpisovej akcie za záchranu prírodného dedičstva v Podpoľaní.

    17. júna 2011 11:21
  • Základná škola Alexandra Vagača

    Základná škola Alexandra Vagača

    Blíži sa koniec júna, prichádza čas ukončiť desaťmesačné každodenné ranné „potulky“ chodníkmi, ktoré sprevádzajú naše ratolesti do školy. Zbilancujeme svoje výsledky školskej práce a poďme hor sa skamarátiť sa s oddychom. Možno tak akosi si posledné dni v školských laviciach predstavujú naše deti. No nielen žiaci, ale i škola hodnotí výsledky svojej práce počas uplynulých mesiacov. A keďže sa už niekoľko rokov na úroveň ZŠ škôl pozerá cez celoslovenské testovanie – Testovanie 9 zo slovenského jazyka a matematiky, zaujal ma článok v novinách o tom, ako niektoré školy prekročili priemerné celoslovenské výsledky pri testovaní tohtoročných deviatakov. Dozvedeli sme sa síce o niektorých najúspešnejších konkrétnych školách v regióne, ale mrzelo ma, že i keď naša škola – ZŠ, Ul. Štúrova 12, Detva, profitovala na 2.mieste medzi najúspešnejšími slovenčinármi a matematikármi, v článku sa nespomenula. Čitateľ si ju mohol všimnúť len v tabuľke pod článkom. Rozhodla som sa, že mojím príspevkom poukážem nielen na úspechy a zaujímavosti našej školy, ale ako sa hovorí, predstavím našu školu „ aj v inom svetle“. [caption id="attachment_22524" align="alignright" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Naša škola v tomto školskom roku 2010/2011 oslavovala 55. výročie svojho vzniku a je teda druhou najstaršou školou zo štyroch základných škôl v Detve. Počtom 224 žiakov síce nepatríme v Detve medzi veľké školy, ale má to aj kladné stránky. V dvojposchodovej budove si spoločne nažívame so Základnou umeleckou školou Svetozára Stračinu, ktorej prináleží prízemie. V suteréne sa nachádza školská jedáleň, a tak majú žiaci výhodu v tom, že môžu mať všetky tri základné potreby - ZŠ, ZUŠ a stravovanie, v jednej budove. Tak ako sa každá škola stretáva s úspechmi či problémami vo vzdelávacom procese, ani naša nie je výnimkou. No za zmienku stojí fakt, že od počiatku celoslovenského testovania deviatakov, sme priemerné celoslovenské výsledky prekračovali. Tohto roku sme v rámci Banskobystrického kraja zo 158 škôl, ktoré písali Testovanie 9 zo slovenského jazyka a literatúry, obsadili 15. miesto – 67%, zo 172 škôl, ktoré sa zúčastnili testovania z matematiky, sme boli na 28. mieste – 61%. ( zdroj: www.nucem.sk ) [caption id="attachment_22525" align="alignleft" width="300" caption="foto: zsstudt.edupage.org"][/caption] Ak by som sa mala vrátiť späť do histórie našej školy, poukázala by som na rok 1972, kedy sa na škole začalo pokusné vyučovanie cudzích jazykov- nemeckého a anglického. Od tohto roku sa vyučovanie cudzích jazykov neustále skvalitňovalo. V roku 1995/1996 naša škola prvýkrát otvára experimentálnu triedu s vyučovaním anglického jazyka od 1. ročníka. Uskutočnili sa psychologické testy detí, ktoré končili materskú školu a nastupovali do prvých ročníkov. Po mnohých úskaliach sa vypracoval učebný plán pre vyučovanie cudzích jazykov, ktorý schválilo Ministerstvo školstva SR a podľa ktorého mohli začať ostatné základné školy vo vyučovaní cudzích jazykov. Celé experimentálne vyučovanie bolo garantované Ministerstvom školstva SR. I napriek náročnosti tohto experimentu dosahovali žiaci týchto tried i po pridaní druhého cudzieho jazyka výborné výsledky. A práve vďaka kvalitnej výučbe a jej odzrkadľujúcich sa výborných výsledkov bude v septembri tohto roku našej škole udelený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR čestný názov po významnej osobnosti Detvy Alexandrovi Vagačovi. Celý názov školy bude Základná škola Alexandra Vagača. Od nového školského roku 2011/2012 naša škola začína po novom. Otvára znova experimentálnu triedu s vyučovaním anglického a nemeckého jazyka od 1. ročníka. Budeme prvou školou v okrese s aktívnym využitím cudzieho jazyka v iných predmetoch. Jednou zo 16 škôl Slovenska s  overovaním vyučovania nemeckého jazyka od 1.ročníka novou metódou CLIL– moderná metóda, kde sa cudzí jazyk používa v rámci iného predmetu (matematika, prírodoveda, výtvarná výchova) hravou a nenásilnou formou. Ide o experimentálne overovanie s názvom: „ Didaktická efektívnosť metódy CLIL na prvom stupni základných škôl vo vyučovaní cudzích jazykov.“ Máme podpísanú dohodu o organizácii experimentálneho overovania so Štátnym pedagogickým útvarom v Bratislave, ktorý je gestorom overovania. - Budeme výnimkou medzi ZŠ – jediná na Slovensku s možnosťou získania medzinárodného certifikátu ECDL (European Computer Driving Licence)– „vodičák na počítač“. Teraz, ako som už v úvode spomínala, blíži sa ukončenie tohtoročného školského roka. Moja bilancia školy, v ktorej učím už pomaly niekoľko desiatok rokov, končí. Čo teda dodať na záver? Prajme si, aby nielen žiaci, ale i všetci pedagógovia prežili slnečné letné dni v zdraví, radosti a pokoji.

    16. júna 2011 14:21
  • Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Dovolíme zničiť Podpoľanie za pár zlatiek? Vážení obyvatelia Podpoľania! Určite ste už zachytili informácie o pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v Podpoľaní, konkrétne pod kopcom Biely vrch. Týmto článkom chceme informovať o aktivite, ktorú sme po úvodných stavoch zdesenia rozbehli v mene práva obyvateľov regiónu Podpoľania na zachovanie kvalitného životného prostredia. Založili sme občianske združenie a chceme zabrániť katastrofe menom „povrchová ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania“. Preto hovoríme jednoznačné NIE ťažbe zlata v Podpoľaní, NIE likvidácií prírody, NIE skládne jedovatého odpadu, NIE ohrozeniu pracovných miest v areáli PPS, NIE prachu, NIE hluku, NIE znehodnoteniu našich domovov, NIE ekologickej záťaži do budúcnosti, NIE projektu Biely vrch!!! Rozhodnutie, či takúto ťažbu my obyvatelia Podpoľania dopustíme alebo nie, je na nás všetkých. Samosprávy dotknutých obcí a miest budú rozhodovať o povolení alebo zakázaní ťažby. Veríme, že náš spoločný nesúhlas poslanci vypočujú a nedopustia túto pohromu. Podpoľanie nad zlato Názov občianskeho združenia vyjadruje naše presvedčenie. O rizikách a trvalých následkoch takejto ťažby sa môžeme presvedčiť a poučiť na reálnom príklade z baníckeho mesta Kremnica. Zlato sa v Kremnici ťažilo už v stredoveku a vďaka nemu sa Kremnica stala svetoznámou. Tradičná ťažba skončila z dôvodu klesajúceho obsahu zlata. Kremnická banská spoločnosť skúšala aj metódu kyanidového lúhovania. Napriek zásobám asi 28 ton zlata ťažbu ukončili z jednoduchého dôvodu: kyanidom znečistenú hlušinu nedokázali očistiť a bezpečne uložiť. Napriek tomu, že boli baníci telom aj dušou a veľmi radi by to zlato ťažili, nechceli zničiť kraj, v ktorom žijú a ohroziť zdravie a život budúcich generácií v regióne. V našom prípade nám to chce urobiť zahraničná firma. Tej je úplne jedno, čo sa tu s nami stane po ich odchode z totálne zničenej krajiny. Ich jediný záujem je čo najvyšší zisk. Nám tu ostane mesačná krajina, nepredajné domy a polia. Riešenie ekologickej záťaže budeme platiť my všetci spoločne z rozpočtov samospráv. Oni tu nebudú žiť, nebudú dýchať jedovatý prach, nebudú sa báť miliónov ton odpadu. Len od roku 2000 sa stalo vo svete 21 (slovom dvadsaťjeden!) takýchto havárii a to aj vo vyspelých krajinách. Je neuveriteľné, že na Slovensku je možné vôbec uvažovať o takejto ťažbe v blízkosti ľudských obydlí!!! Cyperská firma EMED, ktorá ťažbu pripravuje, pracuje zatiaľ potichu a veľmi dobre vie, prečo. Naša nečinnosť by sa im veľmi hodila. Ak máte rovnaký názor ako my, podporte nás a staňte sa členom nášho občianskeho združenia. Radi sa s Vami stretneme 21.06.2011 o 16:00 pred Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča v Detve na zahájení petičnej akcie proti ťažbe. Za občianske združenie Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský, Iveta Kalincová, Elena Grňová

    16. júna 2011 11:40
  • Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Štatistický úrad Slovenskej republiky na konci uplynulého mesiaca zverejnil štatistiku týkajúcu sa cestovného ruku v Banskobystrickom kraji. Ten, rovnako ako Detva, eviduje pokles domácich aj zahraničných návštevníkov, ktorí využili služby ubytovacích zariadení.   [caption id="attachment_22267" align="alignleft" width="300" caption="foto: Tomáš Belko"][/caption] V roku 2010 bolo v okrese Detva 12 ubytovacích zariadení a ich služby využilo 11 120 návštevníkov. Z nich 83 % tvorili domáci a 17 % zahraniční návštevníci, ktorí do okresu pricestovali prevažne z Českej republiky, z Maďarska a z Nemecka. Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v okrese Detva 19,11 EUR, v tom u domácich návštevníkov 18,71 EUR a u zahraničných návštevníkov 20,94 EUR. Počet ubytovacích kapacít v okrese sa oproti roku 2009 nezmenil, ale celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 462. Pokles nastal u domácich aj zahraničných návštevníkov. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 zvýšila o 2,46 EUR.   Cestovný ruch v Banskobystrickom kraji Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2010 k dispozícii v celom Banskobystrickom kraji 436 ubytovacích zariadení. Najviac z nich bolo v okresoch Banská Bystrica (98), Brezno (92), Zvolen (48) a Žiar nad Hronom (40). Služby krajských ubytovacích zariadení v roku 2010 využilo 362 480 návštevníkov. Z nich 79,6 % tvorili domáci a 20,4 % zahraniční návštevníci, ktorí do kraja pricestovali prevažne z Českej republiky (8,3 % z celkového počtu návštevníkov). Do kraja zavítali tiež turisti z Maďarska (1,9 %), Nemecka (1,8 %), Poľska (1,5 %) a Rakúska (1,1 %). Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v kraji 16,72 EUR, v tom u domácich návštevníkov 15,41 EUR a u zahraničných návštevníkov 22,98 EUR. Počet ubytovacích kapacít v kraji oproti roku 2009 klesol o 37 zariadení a celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 642. Pokles nastal hlavne u zahraničných návštevníkov o 3,3%, u domácich sa eviduje zníženie o 0,4 %. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 znížila o 0,65 EUR.

    12. júna 2011 20:18
  • Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Na pozvanie Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan vycestovali v dňoch 26.5-29.5.2011 členovia Folklórneho súboru Hriňovčan do mesta Vojlovica v Srbsku, aby sa ako hosť zúčastnili 41. ročníka Folklórneho festivalu dolnozemských Slovákov "Tancuj, tancuj". Návštevy sa zúčastnil aj primátor mesta Hriňová, Mgr. Stanislav Horník, zástupca primátora mesta, Miloš Brašeň, vedúci Oddelenia kultúry, mládeže a športu, Mgr. Martin Kliment a členky ŽSS Hriňovčianky. Členovia SKOS Detvan nás privítali v stredu večer v priestoroch spolkového domu. Štvrtok bol venovaný návšteve mesta Pančevo a Belehradu. Patrične unavení, ale naplnení úžasom z historických pamiatok sme sa zišli na pravej slovenskej zábave v spolku. V piatok sa už FS Hriňovčan s ľudovou hudbou predstavili Slovákom žijúcim v obci Biele Blato hodinovým programom. V sobotu Folklórny festival "Tancuj, tancuj" odštartoval slávnostným defilé ulicami Vojlovice sprevádzaným krátkymi ukážkami zúčastnených súborov. V rámci galaprogramu sa Hriňovčania prestavili v jeho závere. Publikum ocenilo potleskom dynamické a oduševnené vystúpenie. Tisícke zúčastnených divákov sa naskytla unikátna príležitosť utvoriť si prehľad o talente a umení folklórnych súborov dolnozemských Slovákov žijúcich v Srbsku. Predstavenie komentárom sprevádzal Janko Chalúpka, režisér Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Na záver pobytu, v nedeľu, sa hriňovský folklórny súbor predstavil v Spomienkovom dome, kde svojim vystúpením symbolicky poďakoval našim hostiteľom za krásny pobyt. Počas pobytu sa uskutočnili neformálne stretnutia primátora Mesta Hriňová a jeho zátupcu s predsedom vlády Vojvodiny, Borisom Pajtičom, podpredsedníčkou vojvodinskej vlády, Anou Tomanovou Makanovou, primátorkou mesta Pančevo, Vesnou Martinovič, starostom Vojlovice a zástupcami Matice slovenskej v Srbsku. Rád by som na záver poďakoval Slovenskému kultúrno osvetovému spolku Detvan, jeho predsedovi Miroslavovi Oravcovi, podpredsedovi a umeleckému vedúcemu, Michalovi Spišiakovi za nezabudnuteľné chvíle, skvelé prijatie a pohostinnosť. Všetci účastníci sa už teraz tešia na júlové stretnutie počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ale aj u nás v Hriňovej.

    11. júna 2011 16:17
  • Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    [caption id="attachment_22199" align="alignleft" width="300" caption="Skládka Detva - Studienec – súčasný stav (foto: Matej Lalík)"] [/caption] Regionálna skládka komunálneho odpadu Detva – Studienec je umiestnená v katastrálnom území mesta Detva, lokalita Studienec. Jej celková plocha je 20 020 m2. V roku 2006 bola časť skládky, t.j. I. etapa zrekultivovaná na ploche 9 025,10 m2 za finančnej podpory Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že II. etapa skládky mala povolenie len na určitú dobu, bolo potrebné ju  zrekultivovať a uzatvoriť. Mesto Detva preto v septembri 2009 podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci vyhlásenej výzvy z Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 4 – Odpadové hospodárstvo, Opatrenie č. 4.1 Odpadové hospodárstvo. Boli sme úspešní a Mesto Detva podpísaním Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 03.02.2010 získalo ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10%. Mesto Detva sa bude podieľať na financovaní projektu vo výške 5% oprávnených nákladov a povinnou rezervou na rekultiváciu uvedenej skládky. Práce pozostávajú z uzatvorenia, rekultivácie a zabezpečenia monitorovacieho systému. Plocha pozemku tejto etapy bude vrátená do prírodného prostredia ako trvalý trávnatý porast a na II. etapu skládky už nebude ukladaný odpad. Na realizácii projektu sa okrem pracovníkov Mestského úradu v Detve (koordinácia projektového tímu, projektová a predprojektová príprava, zabezpečenie povolenia stavby a finančné operácie) podieľajú aj externí pracovníci, ktorí sú financovaní z uvedeného projektu (verejné obstarávanie, externý manažment a stavebný dozor). Po administratívnej kontrole procesov verejných obstarávaní Riadiacim orgánom bola v marci 2011 podpísaná zmluva o dielo na realizáciu stavby s víťazom užšej súťaže, t.j. s firmou ENVIGEO a.s., Banská Bystrica. Koncom apríla 2011 sme zhotoviteľovi odovzdali stavenisko a stavebné práce na rekultivácii skládky začali.

    11. júna 2011 16:17
  • Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    1. júna na MDD pripravila Spojená škola v Detve nezabudnuteľnú „garden party“ pre deti z Domova sociálnych služieb v Detve na Pionierskej 850/13. Nebudem sa rozpisovať o silnom emocionálnom zážitku, ktorému sa nedalo vyhnúť pri každom úprimnom prejave radosti jeho vďačných obyvateľov. Chcem skôr poďakovať a vyjadriť bezhraničnú vďaku všetkým zamestnancom DSS, ktorí sú súčasťou sveta postihnutých detí a rozhodli sa pomáhať pri napĺňaní ich každodenných potrieb. Určite je neetické v týchto súvislostiach a na tomto mieste hovoriť o výške ohodnotenia všetkých zainteresovaných a preto nebudem...Počas jediného spoločne prežitého dňa v areáli DDS som však mal možnosť vidieť solídnu súhru opatrovateľov, špeciálnych pedagógov a ostatných zamestnancov pri starostlivosti o „svoje“ deti a ak nazriete do izieb, v ktorých prežijú veľkú časť dňa (niektorí aj týždňa) potom vás už ani neprekvapí takmer sterilná čistota všetkých priestorov udržiavaná v špecifických podmienkach zariadenia tohto typu. Za všetkých zúčastnených pri organizácii oslavy Dňa detí v DSS Detva dúfam sme naplnili náš zámer a priniesli deťom s mentálnym postihnutím a s duševnými poruchami aspoň trochu radosti v ich neľahkom osude.

    11. júna 2011 16:16
  • Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta DETVA – ulica M. R. Štefánika

    Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta DETVA – ulica M. R. Štefánika

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2009 vyhlásilo výzvu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 2 Energetika, Opatrenie 2.2 Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce a poskytovanie poradenstva v oblasti energetiky. Mesto Detva predložilo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci uvedenej výzvy s cieľom zrekonštruovať časť verejného osvetlenia a to hlavný cestný prieťah mesta - ulicu  M. R. Štefánika. [caption id="attachment_22133" align="alignleft" width="225" caption="Súčasný stav (foto: K. Melichová)"][/caption] Dňa 6.5.2010 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uzavrelo s Mestom Detva Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Tým bol pridelený Mestu Detva z Európskej únie príspevok vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10% z oprávnených nákladov projektu. Mesto Detva sa podieľa na projekte spolufinancovaním vo výške 5% z oprávených nákladov projektu, financovaním prípadných neoprávnených výdavkov a zabezpečením ostatných podporných aktivít, ktoré nie sú hradené z projektu, t.j. zabezpečením predprojektovej a projektovej prípravy, inžinierskej činnosti, stavebného dozoru a koordinácie projektu. Tieto práce zabezpečujú pracovníci Mestského úradu v Detve. Vďaka finančnej podpore zo štrukturálnych fondov Európskej únie môžme zrekonštruovať existujúce verejné osvetlenie na ulici M. R. Štefánika pozostávajúcej z výmeny 52 svetelných bodov a osadenia 4-roch nových svetelných bodov. Súčasťou rekonštrukcie bude inštalácia progresívneho systému diaľkového riadenia, diagnostiky a monitorovania sústavy verejného osvetlenia. V 04/2011 bol ukončený proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby.          Po následnej kontrole procesu verejného obstarávania Riadiaci orgán vyzval Mesto Detva na podpis zmluvy so zhotoviteľom stavby -  O.S.V.O. comp a.s., Prešov. Dňa 17.5.2011 prebehlo odovzdanie staveniska a týmto dňom nastúpil zhotoviteľ stavby na realizáciu hlavnej aktivity projektu, t.j. stavených prác.

    11. júna 2011 16:16
  • Legenda menom PPS

    Legenda menom PPS

    Niet pochyby o tom, že s menom mesta Detva sa okrem udržiavania tradícií, resp. folklóru spája aj strojárska výroba. Závod PPS je pre mnohých synonymom kvality, dlhoročnej histórie, práce ako takej. Chýr o ňom bolo možné počuť v čase socializmu aj v ďalekých arabských krajinách. Všetko to začalo po vojne. Zničený región, snaha komunistov o industrializáciu, zvlášť v chudobných roľníckych krajoch, akým bolo aj Podpoľanie. Padlo rozhodnutie postaviť závod ťažkého strojárstva. Základný kameň našej spoločnosti bol položený v roku 1950. 1.1.1955 boli definitívne zriadené Podpolianske strojárne v Detve. Pre mladých nepoznané, ale pre starších legendárne boli stroje typu – rýpadlo Škoda D500, obrnený transportér OT 810, nakladače HON, či UNC. V roku 1978 prišla administratívna zmena – premenovanie na Závody ťažkého strojárstva, š.p. Detva. Po revolúcii a v začiatkoch 90-tych rokov sa začalo s výrobou taktiež preslávených nakladačov série Detvan. Závod sa ujal novej situácie ohľadom prechodu na trhové hospodárstvo promptne, podpísaním zmlúv s firmami ako napr. John Deere. V roku 1996 prebehla transformácia podniku. PPS sa postupne dostala do súkromných rúk. O rok neskôr nastala platobná neschopnosť podniku, ktorá spôsobila niekoľkoročné problémy celému regiónu, ale hlavne postihnutým rodinám. Dôvodov tohto stavu bolo viac. Stále ťažkosti adaptovať sa na nové podmienky trhu, konverzia špeciálnej a hlavne vojenskej výroby, či nestabilná obchodná politika. Doteraz sú mnohí presvedčení, že stav aký nastal bol výsledkom amaterizmu ba až rozkrádania a tunelovania podniku. Situácia sa vliekla až do roku 2002, kedy bol na spoločnosť súdom vyhlásený konkurz. V roku 2003 prišli do firmy nový investori, ktorí postupne podnik oživili. Nemôžme avšak ignorovať, že rast firmy výrazne spôsobila finančná kríza z roku 2008 a jej dôsledky. Dnes v areáli PPS okrem firmy PPS Group pôsobia mnohé iné firmy, ktoré postupne zvyšujú zamestnanosť v regióne.

    07. júna 2011 18:22
  • Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3