Región
4. študentský ples gymnazistov
V piatok, 6.5.2011, sa nad Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča niesla plesová atmosféra. Detvianski gymnazisti sa sem spolu s profesormi prišli zabaviť na ich už štvrtý študentský ples. Intenzívne prípravy na ples začali už deň vopred. Šikovné študentky štartovali s prípravou šalátov a pomazánok na švédske stoly, aby sa každý vládal zabávať až do konca. Aj sála začala pomaly naberať plesovú bielo-oranžovú tvár. V deň D sa od rána dorábali posledné jedlá, chystali misy a koláče, pripravovali stoly a dolaďoval program, aby bolo večer všetko dokonalé. Pred siedmou začali prichádzať študenti „nahodení do gala“. Ples otvorila príhovorom Kristína Hriňová, v programe vystúpil FS Hriňovčan, zaspievala Nika Ďuricová a program zakončilo tanečné číslo TS Stings a Martina Ľuptáka. Po programe sa sála na chvíľu vyprázdnila, pretože lákavým švédskym stolom nevedel nikto odolať. Aj keď mal ples veľkú konkurenciu v hokejovom zápase Slovensko – Česko a pár skalných hokejových fanúšikov sa nenápadne vytratila k najbližším televízorom, v sále to žilo a zábave to nijako neublížilo. Po nie práve najvydarenejšom zápase zaháňali smútok tancom a niekoľkým šťastlivcom zdvihla náladu aj výhra v polnočnej tombole. Po tombole už zábavu nič neprerušilo a všetci sa pretancovali až do rána. O tom, že ples je obľúbený a má vysokú úroveň, dokazuje aj návšteva niekoľkých absolventov gymnázia, ktorí sa prišli pozrieť a znovu si vychutnať tú skvelú atmosféru. Štvrtý ročník plesu dopadol na výbornú, rovnako ako minulé roky a veríme, že to tak bude aj o rok, či dva.
Ach, tie cesty
Výmole, diery ako hrom, neudržiavané komunikácie sú večným krížom motoristov. Aká je však ozajstná situácia s dopravnou infraštruktúrou v našom regióne? Top projekt je rýchlostná cesta R2. Tá sa má tiahnúť od českých hraníc, až po Košice. A to cez Hornú Nitru, súbežne s R1 ( Žiar nad Hronom - Zvolen ), výťaženým úsekom Zvolen - Lučenec a cez Gemer, až do spomínaných Košíc. V súčastnosti je skutočnosťou R2-ky len pár kilometrov. Najsúvislejší úsek je ten, kde sa prelína R2 s R1, čiže úsek Žiar nad Hronom - Zvolen. Nová rýchlostná cesta je pre náš región potrebná doslova ako soľ. Môže naštartovať prílev investorov do našej oblasti. V reále môže naplniť areál PPS, Hriňovských strojární, či naštartovať projekty priemyselných parkov Trstená v Detve a zeleného priemyselného parku v Pstruši. Projekt R2 vedúcej cez náš región je rozdelený na 3 etapy. Prvý úsek bude tvorený obchvatom Zvolena, až po severný obchvat obce Vígľaš-Pstruša . Tu nabehne druhá etapa, ktorá vytvorí južný obchvat Detvy, ktorý vyústi v Kriváni a tam sa napojí na tretiu etapu, ktorá sa zakončí v Lovinobani. Celkovo tieto tri etapy majú byť realizované v rokoch 2010-2015, ale ako je to na Slovensku zvykom, projekt má už teraz sklz minimálne rok. Preto dúfajme, že sa " ľady pohnú" a rýchlostná cesta R2 bude čoskoro skutočnosťou. Omnoho reálnejšie než R2 sa javí rekonštrukcia ciest v okrese, ktoré sú v správe BB SK. Ten plánuje už tento rok s rekonštrukciou ciest na trase Kriváň - Hriňová - Látky resp. Kriváň - Hriňová - Vrch Slatina. Každí z nás pozná, aký je katastrofálny stav hlavne cesty od Hriňovej na Brezno. Takisto aj ostatné plánované úseky rekonštrukcie si zaslúžia generálnu opravu. Projekt BB SK prinesie prekládku inžinierskych sietí, čo je logické z hľadiska rozsahu prác. Hriňovčania sa môžu tešiť pri vstupe do mesta na kruhový objazd. Objem investície je vo výške 1 745 636 eur. Zmluvu podpísal kraj so spoločnosťou Skanska. Podľa vyjadrenia tlačového oddelenia BB SK cesta prejde kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou. Cesta sa zosilní, dostane nový asfaltový koberec, takisto sa rozšíria autobusové zastávky a vymenia poškodené zvodidlá. Práce by mali trvať 17 - 20 mesiacov.
Pietny akt kladenia vencov
,, Padli pre to, aby sme my žili." Dnes 6.mája si občania Detvy, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, politické strany a vedenie Mesta Detva v predstihu pripomenuli 66. výročie víťazstva nad fašizmom. Nádherné slnečné popoludnie avšak prilákalo vzhľadom na veľkosť odkazu 8. mája málo ľudí. Zvačša to boli dôchodcovia, ktorí si na vojnové časy stále živo pamatajú. 8. resp. 9. máj nie je len dňom pracovného voľna. Je to deň, kedy si pripomíname dôležité miľníky - víťazstvo dobra nad zlom, víťazstvo ľudskosti nad krutosťou, víťazstvo života nad smrťou. Výročie prítomní zahájili slávnostným pochodom z Námestia SNP ku Pomníku padlých. Neskôr jednotliví predstavitelia organizácii za tónov dychovej hudby položili vence ku pomníku a vzdali hold, česť a úctu padlým v 2. svetovej vojne. Po tomto akte nasledovala štátna hymna Slovenskej republiky. Oficiálnym príhovorom sa prihovoril občanom primátor mesta Ing. Ján Šufliarský. Program bol ukončený hymnickou piesňou. Na záver niečo z histórie. 8. mája 1945 nemecké nacistické vojská podpísali pred západnými spojencami bezpodmienečnú kapituláciu. Bolo to vyústením konfliktu, ktorý sa začal 1.9.1939 po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom. Konflikt vstúpil do dejín ako ,, Druhá svetová vojna". Šesť rokov trvajúca vojna sa odohrávala na všetkých kontinentoch okrem Južnej Ameriky a Antarktídy. Bola dosiaľ najhorším utrpením aké tento svet zažil. Nevýdaná brutalita, krutosť a bezcitnosť sú dodnes výkričníkom v dejinách ľudstva. Celkové straty na životoch ľudí dosiahli číslo 72 miliónov. Najväčšie zaznamenal Sovietsky zvaz - 23 miliónov. Druhá svetová vojna bola najväčším konfliktom v dejinách ľudstva, preto dúfajme, že sa nič podobné nebude už nikdy opakovať.
Podpolanie v číslach a faktoch
Náš región sa odjakživa pýši neobyčajným prírodným bohatstvom, nakoľko krajinu spestrujú skalné bralá a vyvýšeniny a nachádzajú sa tu aj vzácne ekosytémy. Veľa rastlín a živočíchov patrí medzi chránené a vzácne druhy. Vo vodných tokoch je to napríklad vydra riečna a rak riečny. Medzi chránené územia sa zaraďuje medzi inými aj Zadná Poľana, ktorá je najväčšou rezerváciou územia. Národnou prírodnou pamiatkou, ktorá láka množstvo turistov je aj vodopád Bystrô, ktorý je tvorený vulkanickou skalnou stenou vysokou asi 23 metrov. Majestátnosť podpolianskej prírody môžete obdivovať aj na Kaľamárke, Melichovej skale a ďalších skvostoch krajiny pod Poľanou. V oblasti je tiež pripravených 320 km značených cyklotrás. Hlavnú trasu tvorí Okruh okolo Poľany v dĺžke 127 km, ktorý je značený zelenou farbou a je určený pre horské bicykle. Tento „Okruh“ Vás prevedie našou znamenitou prírodou a malebnými podpolianskymi dedinkami. Prehľad miest a obcí v našom regióne : Detva, Hriňová, Stožok, Kriváň, Korytárky, Podkriváň, Detvianska Huta, Látky, Klokoč, Vígľaš, Očová, Horný Tisovník, Slatinské Lazy, Stará Huta, Vígľašská Huta, Lukavica, Zvolenská Slatina,Dúbravy a ďalšie. Detva vznikla v r.1638 usadením obyvateľov počas Valašskej kolonizácie, v roku 1965 získala štatút mesta a v roku 1996 sa stala okresným mestom. S Detvou sa spájajú také osobnosti ako Július Turza, Štefan Vagač, Svetozár Stračina a mnohí ďalší. Hriňová bola až do r.1890 administratívnou súčasťou Detvy, štatút mesta jej bol pridelený 1.1.1989. Čo sa týka polohy, Podpoľanie na severe hraničí s okresom Brezno, na východe a juhozápade s okresmi Poltár a Lučenec, na juhu s výbežkami okresu Veľký Krtíš a na západe s okresom Zvolen. Územie patrí k povodiam riek Hron a Ipeľ a najvýznamnejšími tokmi sú Slatina, Krivánsky potok, Ipeľ a Tisovník a predstavuje typickú podhorskú oblasť s charakteristickým rozptýleným lazníckym osídlením. Základné charakteristiky: Rozloha v ha : 58 622 Počet obyvateľov: 38 344 Hustota : 65 obyvateľov na 1 km štvorcový Vývoj nárastu obyvateľov v regióne má stúpajúcu tendenciu a obyvateľstvo vo všeobecnsti starne. Obcou s najvyššou nadmorskou výškou sú Látky, ktoré majú 830 m.n.m. a obcou s najnižšou nadmorskou výškou je Zvolenská Slatina, ktorá je položená vo výške 334 m.n.m..
Detvianska kresťanská mládež nespí
Detvianska kresťanská mládež, spoločenstvo mladých ľudí, ktorých spája viera v Boha. No nie sú to „suchári“, ktorí sa stále len modlia, ako si veľa ľudí môže myslieť. Stretávajú sa, zabávajú, spievajú a organizujú rôzne akcie hlavne pre deti. Najobľúbenejšou akciou je určite Letný kresťanský tábor pre deti 1. až 9. ročníka základnej školy. Tábor sa každý rok nesie v inej téme, minulý rok to bola Alica v krajine zázrakov a roky predtým napr. Kniha života, Cesta okolo sveta, Cestovanie v čase, Indiánsky či Rozprávkový tábor. A keď po skončení deťom chýba táborová atmosféra, o pár týždňov neskôr ich čaká Prímestský tábor na fare. S koncom leta však nekončia akcie na fare. V októbri sa Maxistretkom zaháji „sezóna“ stretiek. Stretká sú stretnutia detí s animátormi rozdelených do vekových skupín. Skupinky sa potom stretávajú každý týždeň na fare a spoločne diskutujú o rôznych témach, hrajú sa, zabávajú alebo športujú. Počas celého októbra prebieha tiež Filmový október – každý týždeň sa premieta jeden hodnotný film. Cez Vianoce prostredníctvom koledovania Dobrej noviny pomáhajú deťom v Keni. Vo februári sa deti môžu predviesť na Karnevale a pre starších sú opäť pripravené filmy – Filmový február. Tento rok sa prvýkrát konal dvojdňový Jarný prímestský tábor počas jarných prázdnin a pred Veľkou nocou tvorivé dielne. A keď začne počasie priať aj aktivitám vonku, farské ihriská zaplnia celé rodiny počas Dňa rodín. Splnia súťažné úlohy a ako odmena ich čaká výborný guľáš. Počas celého roka si môžu deti prísť zaspievať do spevokolu, ktorý nacvičuje každú sobotu, aby v nedeľu ráno na sv.omši o 9,00 svojím výkonom tromfli aj hviezdy Superstar. Na večernej omši v piatok môžete počuť spievať mládežnícky spevokol. Žiadna z akcií nie je súkromná a všetci sa tešia každému novému zvedavému človeku, ktorý sa príde zapojiť. Dúfam, že sa teda na najbližšej akcii stretneme.
We are one - všetci sme rovnakí
Vedeli ste, že náš okres ako jediný zo Slovenska reprezentuje našu krajinu v medzinárodnom projekte? Ide o projekt „We are one“, ktorého cieľom je oboznámiť najmä mladých ľudí s kultúrou, históriou a zvláštnosťami židovského obyvateľstva v jednotlivých krajinách. Do projektu je v súčasnosti zapojené Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Česká republika a vďaka šikovným detvianskym študentom na ňom už takmer tri roky participuje aj Slovensko. A ako vlastne celý projekt funguje ? Delegácie z jednotlivých štátov pravidelne navštevujú partnerské krajiny, kde ich študenti oboznamujú so židovskou kultúrou v ich regióne. Naši študenti sa tejto úlohy zhostili doslova excelentne, keďže naše mesto je bohaté na mnohé pamiatky a v minulosti tu dokonca stála židovská synagóga. Uskutočnili tiež množstvo prednášok na základných školách za prítomnosti predstaviteľov židovskej náboženskej obce, vďaka ktorým sa žiaci dozvedeli rôzne zaujímavosti a obohacujúce informácie, čo potvrdila aj následná anketa, ktorá ukázala, že veľa tínedžerov nakazených infekciou antisemitizmu po prednáškach výrazne zmenilo svoj názor na túto problematiku. Významným krokom bolo tiež nadviazanie kontaktu s potomkami židovskej rodiny Kuhnovcov, ktorí kedysi žili v Detve a našim študentom poskytli mnoho užitočných informácií. Prínosom bola aj výstava venovaná tejto téme, ktorú zorganizovali v Podpolianskom múzeu. Tomuto zaujímavému projektu sa skutočne odovzdali, o čom svedčí aj fakt, že sa rozhodli starať o židovský cintorín. Finálnym produktom ich úsilia bude publikácia venovaná výsledkom ich výskumov o židovskom obyvateľstve v Detve. Práca týchto mladých ľudí je pre naše mesto skutočným prínosom, za čo si zaslúžia našu vďaku a uznanie. Nech máte i naďalej veľa úspechov a chuti do práce !
V Kriváni kráľ aj dáma
„Šach je pre každého tým, čo v ňom hľadá. Pre niekoho je iba zábavou, pre druhého spoločenskou záležitosťou, pre tretieho športom, štvrtý ho chápe ako umenie, iný mu venuje celý život.“ (M.Tal) V prvomájovú nedeľu ovládla Kriváň kráľovská hra – šach. Konal sa tu totiž 7.ročník turnaja v rapid šachu o putovný pohár starostu obce Kriváň Open Podpoľanie 2011, ktorý organizovala obec Kriváň, Šk Podpoľanie a Šk CVČ Garde Detva. Z celého okresu, ale aj z miest ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Fiľakovo, Nová Baňa, Zvolen, Sliač, Jelšava, Kremnica, Čelovce a dokonca zavítali aj susedia z Maďarska, sa v Kultúrnom stredisku v Kriváni zišlo rekordných 90 šachistov. „Toto sme tu ešte nemali. Minulé roky bolo tak 50-60 hráčov,“ teší sa jeden z rozhodcov Gustáv László. A že turnaj bol naozaj pre každého, dokazuje aj vekové rozmedzie hráčov – najmladšia šachistka mala 9 rokov a najstarší 80! Turnaj otvoril starosta obce Kriváň Imrich Paľko a po vysvetlení pravidiel sa mohlo začať hrať. Hralo sa 9 kôl tzv. švajčiarskym systémom, 2x15 minút. Na hráčov čakalo občerstvenie v bufete, do ktorého si mohli pomedzi kolá odskočiť. Turnaj sa obišiel bez väčších nedorozumení v hre a po niekoľkohodinovom trápení mozgových závitov sme spoznali víťazov: V kategórii najmladší účastník dostali cenu Veronika Rudinská, Charlotte Stejskalová a Nicolette Fabová. Vo vekovej kategórii do 14 rokov zvíťazil Matej Forgáč a do 18 rokov Peter Kanoš. Za víťazstvo medzi dievčatami si cenu odniesla Erika Krnáčová a medzi šachovými veteránmi – dôchodcami bol najúspešnejší Stanislav Kuchyňa. A šestica najlepších, ktorí si odniesli zaujímavé finančné výhry: 6. Milan Michalička (6,5 b) 5. Ondrej Vacek (6,5 b) 4. Mário Kamody (6,5 b) 3. Pavol Lupták (7 b) 2. Lukáš Šándor (7 b) 1. Ján Puškár (8 b) Všetkým víťazom, ako aj zúčastneným gratulujeme a dúfame, že aj budúci rok sa stretneme minimálne v takomto počte.
Korytárky
Jednou z obcí malebného Podpoľania sú, síce vekom mladé, ale zato široko - ďaleko známe Korytárky. Korytárky sú vekom mladé preto, lebo ako samostatná obec fungujú od roku 1993, kedy sa odčlenili od obce Kriváň. A známe sú najmä tým, že dvakrát ročne sa tu konajú folklórne podujatia veľkého formátu. V júli je to Celoslovenská prehliadka fujerášov, ktorá už nabrala medzinárodnú účasť, a v septembri Celoslovenská prehliadka heligónkarov. Obe udalosti organizuje Občianske združenie Javorie, ktoré pôsobí v obci, za výdatnej pomoci Obecného úradu v Korytárkach rôznych sponzorov a veľkého množstva mládežníckych (nielen vekom, ale aj duchom) dobrovoľníkov zo širokého okolia. O tom, že obe prehliadky sú slávne a zvučného mena svedčí nielen kvantita, ale aj kvalita účinkujúcich, ba aj to, že sa ich už viackrát zúčastnil sám prezident SR, pán Ivan Gašparovič. Ten dokonca divákom predviedol svoje folklórne cítenie a hudobné nadanie vlastnou hrou na fujare....A, veru, zožal riadny potlesk... Obe tieto akcie sa uskutočňujú, keď neprší, v novučičkom amfiteátri, ktorý je určite pripravený ponúknuť svoje priestory aj ďalším podujatiam primeraného charakteru, napríklad divadelným predstaveniam korytárskeho divadielka Korýtko, či folkloristom súboru "Vrchári", ale aj iným. No, a nielen kultúry-, ale aj športuchtiví občania si môžu v Korytárkach prísť na svoje. V okolí sú krásne miesta na prechádzky, cez obec vedie aj cyklotrasa, ale hlavnou športovou pýchou je všešportové ihrisko s umelým trávnikom. Ihrisko ponúka zmysluplné využívanie voľného času priaznivcom basketbalu, futbalu, tenisu a volejbalu, skrátka je naozaj mnohostranné. A po športovaní si všetci môžu uhasiť smäd v príjemnom prostredí korytárskeho penziónu. Veľkú radosť isto budú mať nielen malé detičky, ale aj ich mamičky, či oteckovia- aby sme na nich nezabudli, keď sa v blízkom čase konečne dobuduje a sprevádzkuje detské ihrisko, tak dlho a netrpezlivo očakávané. V tomto článku nie je spomenuté všetko, čo Korytárky môžu ponúknuť, a určite je toho veľa, čo je potrebné ešte urobiť na skvalitnenie bývania obyvateľov obce, ale je dôležité, že obec sa od svojho začiatku vyvíja pozitívne, rozmáha sa, zviditeľňuje sa, a k tomu prispievajú jej samotní obyvatelia.
"Stojí vysoká divá Poľana..."
..... ,, mať stará ohromných stínov. Pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. " Azda najznámejšie verše charakterizujúce sopečné pohorie, presnejšie stratovulkán Poľana a náš región Podpoľanie v básni štúrovca - Andreja Sládkoviča. Poďme si teda niečo povedať "našej Poľane". Ako CHKO bola vyhlásená 12.8.1981 . Rozloha CHKO je niečo cez 20 000 ha. Poľana je najväščia vyhasnutá sopka v strednej Európe. Jej nadmorská výška je 1458 m.n.m. . Pochopiteľne, keďže ide o sopečné pohorie prevláda hornina andezit. Chránené prírodné výtvory, ktoré charakterizujú sopečnú činnosť sú napríklad - Báťovský balvan, Jánošíková skala, Kaľamárka, vodopád Bystrô, či Melichova skala. Mnohé z týchto "prírodných pamiatok" sú cieľom turistov. Poľana má ako vyhasnutá sopka výborne zachovanú kalderu (kráter). S týmto je spojená aj unikátna sieť riečnej siete. Bohatá je aj fauna a flóra v CHKO Poľana. Zastúpené sú tu druhy ako medveď, vlk, rys, z fauny- soldanelka uhorská, žltohlav európsky či kosatec sibírsky. Poľana je taktiež chránenou poľovníckou oblasťou pre chov jelenej zveri. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO. Zaujímavé je, že až okolo 90% územia Poľany tvoria lesy. Mimo možnosti turistiky, má verejnosť možnosť využívať aj služby Hotela Poľana a cez zimnú sezónu aj možnosť zimných športov, predovšetkým lyžovania. Aj keď mnohí z Vás poznajú mnoho faktov z tohto článku, nezaškodilo si ich hádam kúsok zopakovať.
História i súčastnosť Detvianskej Huty
Rozsiahle lesy v širokom teritóriu obce Detva boli priam predurčené k tomu, aby ich majitelia Vígľašského panstva dobre využili. Keďže lesy okolo vígľašskej huty boli vyrúbané, rozhodlo panstvo o zriadení novej sklárskej huty v detvianskych lesoch. Zmluvu na jej výstavbu podpísali 24.02.1761 vo Veľkej (dnes Zvolenskej) Slatine. Za Vígľašské panstvo ju podpísal fiškáľ Samuel Libertiny a provizor Ján Boršický. Druhou právnou stranou zmluvy bol sklársky majster Bernard Hupka, pochádzajúci z Moravy od Valašskej Medřice. Ten sa zaviazal, že za miesto, kde panstvo na svoje náklady postaví hutu, bude ročne platiť 200 rýnskych zlatých . V priebehu roku panstvo postavilo novú hutu, celé jej zariadenie zabezpečil Bernard Hupka – tieto náklady vyčíslil na 1.888 zlatých a 18 grajciarov. Nová sklárska huta začala vyrábať tabuľové, duté sklo. Obec Detvianská Huta má po posledných komunálnych voľbách na svojom čele opäť starostku Janu Hrončekovú. Občania si ju vybrali aj na trvanie druhého volebného obdobia. ,,Som veľmi rada, že mi ľudia dali svoj hlas aj v týchto voľbách. Znamená to, že asi boli spokojný s mojou doterajšou prácou. Budem sa snažiť robiť všetko ako doteraz a aj viac, ak to bude možné.”skonštatovala pani Hrončeková. Detvianská Huta sa môže pochváliť novovybudovanými autobusovými zástavkami, novou fasádou kulturného domu, novým multifunkčným ihriskom (futbal, volejbal, basketbal…). V obci sa chystajú ďalšie zmeny (napr. Zmena kúrenia na základnej škole= prechod na biomasu). Dedina koná aj mnoho kultúrnych akcii (Richtárkyna vareška, divadelné predstavenia, ľudové zábavy…). Detvianska Huta Prvé rodiny usadené okolo novej huty pochádzali z Moravy, keď podľa správy z 25. júla 1763 odišlo 14 rodín z panstva Jozefa Illešháziho z Brumova a Vsetína, ktoré odišli do huty detvianskej, ležiacej vo Zvolenskej stolici. Z týchto prvých prisťahovalcov vznikla dnešná Detvienska Huta. Títo neboli sklármi, avšak svojou prácou sa podieľali na fungovaní sklárne (rúbanie a dovoz dreva, dovoz kremeňa, odvoz skla). Niektoré z ich priezvisk sa zachovali do dnes. Išlo o týchto poddaných želiarov: Juraj Florian Vydra, Ján Olšiak, Jakub Kret, Ján Zbranka, Juraj Franek, Martin Kortiš, Ján Kret, Ján Guľa, Jozef Gabera,, Ondrej Machala, Martin Michalovský, Martin Marunčiak a Martin Drapka. Prvý súpis nezachytil ďalšie mená želiarov, ktorí pracovali pre hutu od jej začiatku. Boli to: Martin Orság, Ján Kapečka, Ján Špalek, Juraj Paleček, Martin Randísek, Matej Machala, Martin Macháč, Martin Machala, Štefan Randísek, Mikuláš Plavucha, Michal Drugda, Ján Zdechovan, Ján Karas, Ján Červínka. Po nich v priebehu štyroch rokov prišli Michal Pekár, Martin Merka, Martin Kapečka, Martin Vojenčiak, Ján Chovanec, Martin Kubiš a v roku 1770 prišiel Ján Škoda Peterle. Prvými sklármi v novej hute boli: Ján Fungel, Jozef Hilber, Matej Maček, Ondrej Brno, Ondrej Macháček, Gottfried Fridel, Ján Valek, Melicher Findisch, Gottfried Fridrich, Ondrej Kibissa, Ján Horn, Jozef Stuler a Fridrich Stuhl. Medzitým začiatkom 70. rokov postavil sklársky majster Hupka novú hutu v Dolnej Bzovej, kde sa aj presťahoval. Mikuláš Esterházi, majiteľ Vígľašského panstva sa rozhodol dať detviansku hutu novému arendátorovi. 1.10.1775 ju získal vígľašský hutník Martin Michna sa synom Jánom. Osada okolo sklárne sa už vtedy volala podľa Mikuláša Esterháziho Mikloss Huta, resp. Miklosfalva. Ján Michna sa stal v roku 1785 šľachticom (nobiles) a s udelením šľachtictva získal aj vlastný erb. V roku 1785 začala cirkevná vrchnosť uvažovať aj o výstavbe kostola a farskej budovy, pretože v tom roku bolo v Detvianskej Hute 590 duší. Prvý drevený kostol bol postavený v roku 1790, 21. novembra ho posvätil detviansky farár Juraj Spaczynský. Prvým kaplánom sa stal v tom istom roku Martin Urbanecz. Ešte za prvého kaplána bola postavená drevená farská budova. V roku 1797 bola skláreň, obydlia sklárskej huty vo veľmi zlom stave. V priebehu roku 1797 Ján Michna od nájmu huty odstúpil a odsťahoval sa do Vígľašskej Huty. Posledným árendátorom huty sa 04.04.1797 stal tovariš nemeckej národnosti Václav Holzer. Sklárska výroba definitívne zanikla v Detvianskej Hute v roku 1801. Mladší sklári sa neskôr presťahovali do novopostavenej huty v Hriňovej, starší zostali bývať v Detvianskej Hute. Zaujímavosťou je, že obecná pečať z roku 1790 je tvorená čerieslom, lemešom a tromi obilnými klasmi. Nie je v nej nič, čo by poukazovalo na sklársku výrobu a jej dlhoročnú tradíciu. Môže to byť dôsledok toho, že sklári tvorili už len nepatrnú časť z celkového obyvateľstva. Medzitým narastal počet obyvateľov Detvianskej Huty. Kráľovská miestodržiteľská rada rozhodla 23.9.1803, že Detvianska Huta bude mať samostatnú faru. Za jej prvého farára bol kanonicky ustanovený doterajší miestny kaplán Tomáš Červeň 25.1.1804. V priebehu nasledujúcich desaťročí sa zhoršil technický stav dreveného kostola. Farníci si v roku 1842-1843 postavili nový murovaný kostol v neorománskom slohu. Stalo sa tak za pôsobenia pána farára Jozefa Dvorského . V roku 1855 bola z kameňa postavená aj nová budova fary. V rokoch 1878-1894 vo farnosti požehnane účinkoval národovec Peter Tomkuljak. Tomkuljak dal obnoviť kostol, vyvýšil vežu a do kostola zakúpil nový šesťregistrový orgán. Založil knižnicu, venoval sa ovocinárstvu a včelárstvu. Zakladal spolky miernosti, a vo svojich kázňach poukazoval na škodlivosť alkoholizmu medzi Huťanmi. Ľudia sa v 19. a v prvej polovici 20. storočia živili prevažne poľnohospodárstvom a mnohí chlapi chodili do hory ťažiť drevo. Tvrdo vypestované obilie sa mlelo v mlyne až v Málinci. Do tohto ťažkého života tvrdo zasiahli obe svetové vojny. Postupne boli v Detvianskej Hute vybudované štyri obchody. Vybudovali a vlastnili ich občania židovského pôvodu. Po prvej svetovej vojne tieto obchody odkúpili rodiny z Detvianskej Huty: Kvakovci, Müllerovci, Babuchnovci a Gibaľovci. V roku 1938 bolo v obci založené Ľudové spotrebné družstvo, jeho prvým predsedom bol polesný Ondrej Neeč. V medzivojnovom období bola v r. 1934 postavená budova notárskeho úradu (staré MNV, resp. OcÚ). Počas druhej svetovej vojny zahynulo na fronte a v povstaní sedem ľudí a 28 ich bolo v zajatí v nemeckých koncentračných táboroch Buchenvald a Mauthasen.
