Región
Tretie metropolitné centrum nie je mŕtvy projekt
Obyvatelia Zvolenskej kotliny nepochybujú o tom, že jedného dňa sa Banská Bystrica a Zvolen spoja do jedného celku. Nepochybujú už štyri desaťročia, počas ktorých sa zatiaľ veľa krokov k tomuto rozvoju neudialo. Pomaly v pravidelnej periodicite niekoľkých rokov si kompetentní vo vedení miest Banskej Bystrice, Zvolena a Banskobystrického samosprávneho kraja spomenú, že by v srdci Slovenska chceli vytvoriť tretie slovenské metropolitné centrum. Ostáva len pri slovách, pretože postupné zahusťovanie priestoru medzi tými mestami samosprávy výraznejšie nepodporujú a potenciálnych investorov a realitných developerov do tejto oblasti zvlášť neženú. [caption id="attachment_10070" align="alignleft" width="300" caption="Kedy sa polia a lúky pod Pustým hradom až po Banskú Bystricu zmenia na urbanizované mestské časti?"][/caption] Uplynulý utorok sa k tejto téme v rámci hodnotenia svojho volebného obdobia vyjadril primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor: „Je to na komisii, ktorá bola zriadená pri BBSK. Mesto Banská Bystrica vypracovalo koncepčný materiál, ktorý hovorí o zahustení priestoru medzi Banskou Bystricou a Zvolenom. Tento musí schváliť samosprávny kraj. Pretože tento projekt sa týka aj okolitých obcí.“ Reč je o komisii, ktorá vznikla na podnet vtedajšieho župana Murgaša ešte v roku 2007. Dosluhujúci primátor priznal, že sa na tomto projekte posledné roky nepracovalo naplno, zároveň však verí v zmenu: „Som presvedčený, že to neskončí ako každé štyri roky. Kdesi na začiatku funkčného obdobia BBSK sa začína o tomto projekte vážne hovoriť a potom sa tak trochu pridrieme. Bol som toho svedkom aj toto volebné obdobie, že ten začiatok bol veľkolepý, ale potom tie aktivity akosi prispali.“ Podľa Saktora projekt prebieha nepretržite už dlhé roky: "Nie je to nový projekt, existuje už od roku 1970. Aktuálne prebiehajú len veci, ktoré sa dolaďujú na súčasnosť. Čokoľvek sa urobí, nedá sa zvrátiť spôsob, akým tieto mestá rastú, pretože sa vybrali proti sebe. Zvolen stavia smerom na Bystricu a Bystrica smerom na Zvolen, takže je len otázkou času, kedy sa to spojí. Ale určite to musí byť regulovaný proces aby sme naozaj v budúcnosti získali tretie metropolitné centrum, ktorým na Slovensku prirodzene musí byť Banská Bystrica," ukončil svoje hodnotenie projektu Saktor.
S logom mesta žijeme už rok
V sobotu tomu bude presne rok, čo nám na Námestí SNP predstavili nové logo nášho mesta. To už vtedy vyvolalo vlnu obdivu, ale aj kritiky. Členovia komisie, ktorí logo spomedzi 157 súťažných návrhov vybrali, tvrdili, že Banskobystričania potrebujú čas, aby sa s týmto logom zžili. Rok je za nami, preto si pripomeňme minuloročnú voľbu loga, a tiež to, nakoľko sa nám spomínané „zžitie“ podarilo. „O víťaznom návrhu bude rozhodovať odborná porota, v ktorej nechýbajú renomovaní grafici a dizajnéri. Meno víťazného autora sa verejnosť dozvie počas tohtoročných Dní mesta Banská Bystrica v septembri. Som rád, že Banská Bystrica sa pripojí k tým moderným mestám, ktoré k propagácii svojich aktivít používajú osvedčený marketingový nástroj v podobe loga,” povedal pri vyhlásení súťaže primátor Ivan Saktor. Vyše mesiaca prijímala odborná komisia, v ktorej nechýbali ani takí odborníci ako Ing. arch. Ľubomír Keleman (poverený riadením Úradu hlavného architekta mesta Banská Bystrica), Doc. Igor Benca (akad. maliar, dekan Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici), či Svetlana Body Cief (autorka logotypu pre integráciu SR do EÚ, vyučuje grafický dizajn a typografiu), súťažné návrhy. Do uzavretia súťaže ich prišlo spolu 157. Nasledovali necelé dva týždne ťažkého vyhodnocovania, počas ktorých bol vybraný víťazný návrh. Ten bol verejnosti predstavený 11. septembra 2009 vrámci Dní mesta Banská Bystrica. [caption id="attachment_4310" align="alignright" width="225" caption="Ing. arch. Karol Trnovský so svojím víťazným logom (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] Víťazom súťaže a s tým spojenej finančnej odmeny vo výške 3 000 € sa stal Bratislavčan Ing. arch. Karol Trnovský s jeho logotypom v tvare srdca. Mladý autor, ako aj porota, či predstavitelia mesta verili, že sa logo ujme. Primátor ako zástupca mesta po vyhodnotení súťaže poďakoval všetkým zúčastneným rovnako ako odbornej porote a dodal že je „presvedčený, že Banská Bystrica prenikne do povedomia svojich občanov ako aj širokej verejnosti novou modernou symbolikou - víťazným logom.“ Vyjadrený úmysel bol nepochybne dobrý, no nanešťastie sa nepodaril zrealizovať. S logom sa nestotožnila ani len väčšina Banskobystričanov, nie to ešte cudzinci. Rovnako tak bolo veľmi málo viditeľné, sporadicky sa objavovalo na očiach verejnosti, väčšinou len na plagátoch propagujúcich akcie v meste. Keď sme ukázali naše logo turistom, resp. ľuďom žijúcim mimo Banskej Bystrici, len malá hŕstka dokázala priradiť logo k nášmu mestu. Dokonca sme našli aj niekoľko Banskobystričanov, ktorým bolo logo známe, no nevedeli ho priradiť k vlastnému mestu. Pochopiteľne sa však našli aj ľudia, ktorým sa logo páčilo. Každý je iný a tak je to aj s vkusom. Problém však nastal pri interpretácii významu loga. To pobúrilo hlavne tým, že podľa pravidiel súťaže malo byť, okrem iného, aj zrozumiteľné, čo sa však nenaplnilo. Ľudia pochopili, že zobrazuje srdce, ale prečo je práve takto graficky spracované a čo znázorňujú jeho časti už nikto pochopiť nedokázal. Autor pridal k svojmu logu nasledujúci popis: [caption id="attachment_4314" align="alignright" width="300" caption="Pre lepšiu vizualizáciu vám tak popis aplikujeme na logotyp"][/caption] [caption id="attachment_4334" align="alignright" width="300" caption="Povedali by ste, že tento pán má oblečené Banskobystrické tričko? (foto: banskabystrica.sk)"][/caption] "Centrálny prvok symbolizuje v štylizovanej forme Námestie Slovenského národného povstania ako vír udalostí v rôznych časových obdobiach. Nárožné medzery vykresľujú významné mestské ulice (Národná, Dolná, Strieborná, Horná...) a vymedzujú architektonické pamätihodnosti. Zelený polkruhový prvok zastupuje Kremnické a Starohorské vrchy a Poľanu, ktoré neodmysliteľne vytvárajú siluetu krajiny v symbióze s mestom. Rieku Hron, významnú slovenskú rieku, vystihuje doplňujúci modrý prvok. Perforácie jednotlivých prvkov zodpovedajú vzájomnej otvorenosti medzi mestom a krajinou regiónu. V neposledom rade, logo po pootočení vytvára srdce. Banská Bystrica – srdce Slovenska. Forma mierne navodzuje ľudovú symboliku, ako odkaz na silné tradície tohto územia. Napriek tomu, logo nestráca na svojej aktuálnosti a modernosti a je v priamej geometrickej a farebnej harmónii s erbom mesta." Popri tom si pripomeňme hneď prvú vetu v podmienkach súťaže: „Logo má mať moderný charakter s dôrazom na JEDNODUCHÚ IDENTIFIKÁCIU ako aj grafickú interpretáciu s cieľom podporiť najmä propagáciu v oblastiach kultúry, športu a cestovného ruchu,“ pričom sa v závere podmienok píše: „Logo by malo byť v budúcnosti svojím moderným charakterom a dôrazom na jednoduchú identifikáciu znakom používaným popri erbe tak v oficiálnom, ako aj neoficiálnom styku. Na úradných dokumentoch, webovej stránke, vizitkách zamestnancov mesta a volených funkcionárov, vo verejných oznamoch občanom a tlačovinách vydávaných mestským úradom.“ Nové logo tak rozpútalo množstvo búrlivých diskusií, ktoré boli prevažne kritického charakteru. Banskobystričania sa cítili podvedení tým, že logo nie je zrozumiteľné a na spokojnosti nepridal ani fakt, že autorom loga bol Bratislavčan. Dokonca aj viacero odborníkov priznalo, že logo nie je najlepšie spracované, pričom za nevhodný považovali hlavne výber obyčajného fontu písma, ktorý bol vo verzii s nápisom mesta zvolený. Nie všetci však nový sekundárny symbol mesta odsudzovali, našlo sa aj niekoľko priaznivcov, ktorí výber obhajovali, no tí boli v porovnaní s odporcami v menšine. Každopádne, viackrát skloňovaný nový výber loga ostal len praním niektorých občanov a na logo sme si museli v priebehu mesiacov zvyknúť. Len pre porovnanie si môžete v galérii pod článkom pozrieť niektoré ďalšie návrhy, ktoré v súťaži neuspeli. Zainteresované osoby pred rokom zdôrazňovali, že na "udomácnenie" loga je potrebný nejaký čas a nakoniec si ho určite obľúbia aj Banskobystričania. Dnes môžeme povedať, že postupom času si logo našlo viacero priaznivcov a odporcovia rovnako v kritike poľavili, lepšie povedané, zmierili sa s tým, čo máme. Uplynulý čas však nič nezmenil na tom, že logo nespĺňa hlavnú podmienku, ktorou je ľahká interpretácia. Preto dúfame, že sme dnes svojou troškou pomohli k tomu, aby ste si spomenuli a ozrejmili význam nášho loga a ktovie, možno získa na obľúbenosti práve v nasledujúcom roku. Veď aj samotné mesto začalo logo frekventovanejšie využívať až prednedávnom. Vo všeobecnosti sa však od loga akéhokoľvek mesta veľa sľubuje, no realita je vždy iná. Veď povedzte sami, viete si teraz vybaviť logo Košíc, Bratislavy alebo iného väčšieho mesta? Skutočnosť je tá, že či už je naše logo obľúbené alebo nie, erbu a špecifickým črtám mesta sa žiadny iný symbol nevyrovná.
VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína
Po dopoludňajšom kladení vencov a slávnostnom zhromaždení, bol už popoludňajší program osláv 66. výročia vypuknutia SNP určený širokej verejnosti. Okrem voľného vstupu do expozície múzea, pripravili Ozbrojené sily Slovenskej republiky statickú ukážku svojej techniky, ale aj dynamické ukážky vojakov v akcii. Ako už býva zvykom, Banskobystričania si posedeli aj pri voňajúcich klobáskach a pivku. Návštevníkov však lákal aj kultúrny program. V ňom vystúpili napríklad jazzmani z Bratislava Hot Serenaders, speváčka Kristína a na záver ešte po druhýkrát v priebehu dňa aj známy folklórny súbor spevu a tanca Lúčnica. Dianie na oslavách 66. výročia Slovenského národného povstania vám prinášame v nasledujúcom videu. V tom sme sa porozprávali s riaditeľom Múzea SNP - Stanislavom Mičevom:
Osudy generálov SNP dodnes nejasné
Ján Golian a Rudolf Viest. Práve tieto dve mená sa v učebniciach dejepisu spomínajú v súvislosti so Slovenským národným povstaním najčastejšie. Sú to mená dvoch generálov, ktorí stáli na čele SNP a práve z Banskej Bystrice pripravovali a riadili odboj proti fašizmu. [caption id="attachment_3082" align="alignleft" width="167" caption="Ján Golian"][/caption] Prvý menovaný sa narodil v roku 1906 v maďarskom meste Dombóvár. Do Banskej Bystrice prichádza v roku 1938, už ako vojenský kapitán poverený štábnymi funkciami. O rok neskôr ale odchádza do Trenčína, kde medzi iným pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých členov našej armády do zahraničia. S mestom pod Urpínom sa jeho cesty opäť spájajú začiatkom roku 1944, kedy sa stáva náčelníkom štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. V tom čase už udržiava kontakty s emigrantskou česko-slovenskou vládou v Londýne a práve jej členom – Edvardom Benešom, je v marci poverený vedením antifašistických vojenských akcií na území Slovenska. Brigádny generál Ján Golian bol tým mužom, ktorý ešte v prvých mesiacoch roku 1944 vypracoval, spolu so štábom Vojenského ústredia, vojenský plán SNP. A práve Ján Golian bol aj tým mužom, ktorý 29. augusta 1944 o 20.00 h vydal známy rozkaz „Začnite s vysťahovaním“. To ešte netušil, že niektoré časti jeho plánu sa už začínajú rozpadať. Odzbrojenie vojsk na západnom Slovensku, alebo jednotiek na východe krajiny, ktoré mali udržať karpatské priesmyky až do príchodu Červenej armády. A vôbec celková koordináciu plánu SNP s Moskvou... [caption id="attachment_3083" align="alignright" width="103" caption="Rudolf Viest"][/caption] Divízny generál Rudolf Viest, ktorý sa narodil v Revúcej v roku 1890, pôsobil v čase príprav povstania v exile. Bol členom Československého národného výboru v Paríži a aj veliteľom exilového česko-slovenského vojska. Po okupácii Francúzska odchádza do Anglicka, kde sa stáva ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Ešte pred vypuknutím povstania odchádza do Sovietskeho zväzu, odkiaľ následne až 6. októbra 1944 odlieta do Banskej Bystrice. Od Goliana preberá velenie SNP a ten sa stáva jeho zástupcom. Už o niekoľko dní však musí vydať povstaleckej armáde rozkaz na ústup do hôr a pokračovanie partizánskym spôsobom boja. Sami generáli opúšťajú Banskú Bystricu, ale 3. novembra 1944 sú zajatí v Pohronskom Bukovci. Oboch následne čakalo vyšetrovanie tak v Banskej Bystrici, ako aj Bratislave. Neskôr ich v Berlíne odsúdili na trest smrti. Stopa najvýraznejších osobností Slovenského národného povstania sa končí na začiatku roku 1945 práve v nacistickom Nemecku, presnejšie v koncentračnom tábore vo Flossenburgu. Historici však už od tejto chvíle zostávajú len pri domnienkach. S najväčšou pravdepodobnosťou bol vo Flossenburgu trest smrti u oboch generálov aj vykonaný, o čom ale žiadna písomná zmienka neexistuje. Navyše Flossenburg bol oslobodený v apríli 1945 vojskami americkej armády, a tak majú polemiky historikov svoju vodu na mlyn. Niektoré teórie dokonca hovoria, že po oslobodení tábora, boli generáli zavlečení do ZSSR. Dôležitejšia ako pravda, je dnes už pamiatka nielen generálov, ale aj radových obyvateľov, ktorých životy padli v boji za slobodu a ktorým patrí úcta za obetu vykonanú pre mier nielen na Slovensku. Banská Bystrica si pripomína 66. výročie SNP - čítajte tu...
