s DTonline.sk

Región

  • Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Kauza ťažby zlata v Detve! IV. - Podpoľanie nad zlato

    Dovolíme zničiť Podpoľanie za pár zlatiek? Vážení obyvatelia Podpoľania! Určite ste už zachytili informácie o pripravovanej povrchovej ťažbe zlata v Podpoľaní, konkrétne pod kopcom Biely vrch. Týmto článkom chceme informovať o aktivite, ktorú sme po úvodných stavoch zdesenia rozbehli v mene práva obyvateľov regiónu Podpoľania na zachovanie kvalitného životného prostredia. Založili sme občianske združenie a chceme zabrániť katastrofe menom „povrchová ťažba zlata metódou kyanidového lúhovania“. Preto hovoríme jednoznačné NIE ťažbe zlata v Podpoľaní, NIE likvidácií prírody, NIE skládne jedovatého odpadu, NIE ohrozeniu pracovných miest v areáli PPS, NIE prachu, NIE hluku, NIE znehodnoteniu našich domovov, NIE ekologickej záťaži do budúcnosti, NIE projektu Biely vrch!!! Rozhodnutie, či takúto ťažbu my obyvatelia Podpoľania dopustíme alebo nie, je na nás všetkých. Samosprávy dotknutých obcí a miest budú rozhodovať o povolení alebo zakázaní ťažby. Veríme, že náš spoločný nesúhlas poslanci vypočujú a nedopustia túto pohromu. Podpoľanie nad zlato Názov občianskeho združenia vyjadruje naše presvedčenie. O rizikách a trvalých následkoch takejto ťažby sa môžeme presvedčiť a poučiť na reálnom príklade z baníckeho mesta Kremnica. Zlato sa v Kremnici ťažilo už v stredoveku a vďaka nemu sa Kremnica stala svetoznámou. Tradičná ťažba skončila z dôvodu klesajúceho obsahu zlata. Kremnická banská spoločnosť skúšala aj metódu kyanidového lúhovania. Napriek zásobám asi 28 ton zlata ťažbu ukončili z jednoduchého dôvodu: kyanidom znečistenú hlušinu nedokázali očistiť a bezpečne uložiť. Napriek tomu, že boli baníci telom aj dušou a veľmi radi by to zlato ťažili, nechceli zničiť kraj, v ktorom žijú a ohroziť zdravie a život budúcich generácií v regióne. V našom prípade nám to chce urobiť zahraničná firma. Tej je úplne jedno, čo sa tu s nami stane po ich odchode z totálne zničenej krajiny. Ich jediný záujem je čo najvyšší zisk. Nám tu ostane mesačná krajina, nepredajné domy a polia. Riešenie ekologickej záťaže budeme platiť my všetci spoločne z rozpočtov samospráv. Oni tu nebudú žiť, nebudú dýchať jedovatý prach, nebudú sa báť miliónov ton odpadu. Len od roku 2000 sa stalo vo svete 21 (slovom dvadsaťjeden!) takýchto havárii a to aj vo vyspelých krajinách. Je neuveriteľné, že na Slovensku je možné vôbec uvažovať o takejto ťažbe v blízkosti ľudských obydlí!!! Cyperská firma EMED, ktorá ťažbu pripravuje, pracuje zatiaľ potichu a veľmi dobre vie, prečo. Naša nečinnosť by sa im veľmi hodila. Ak máte rovnaký názor ako my, podporte nás a staňte sa členom nášho občianskeho združenia. Radi sa s Vami stretneme 21.06.2011 o 16:00 pred Kultúrnym centrom Andreja Sládkoviča v Detve na zahájení petičnej akcie proti ťažbe. Za občianske združenie Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský, Iveta Kalincová, Elena Grňová

    16. júna 2011 11:40
  • Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Návštevníkov Detvy je čoraz menej

    Štatistický úrad Slovenskej republiky na konci uplynulého mesiaca zverejnil štatistiku týkajúcu sa cestovného ruku v Banskobystrickom kraji. Ten, rovnako ako Detva, eviduje pokles domácich aj zahraničných návštevníkov, ktorí využili služby ubytovacích zariadení.   [caption id="attachment_22267" align="alignleft" width="300" caption="foto: Tomáš Belko"][/caption] V roku 2010 bolo v okrese Detva 12 ubytovacích zariadení a ich služby využilo 11 120 návštevníkov. Z nich 83 % tvorili domáci a 17 % zahraniční návštevníci, ktorí do okresu pricestovali prevažne z Českej republiky, z Maďarska a z Nemecka. Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v okrese Detva 19,11 EUR, v tom u domácich návštevníkov 18,71 EUR a u zahraničných návštevníkov 20,94 EUR. Počet ubytovacích kapacít v okrese sa oproti roku 2009 nezmenil, ale celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 462. Pokles nastal u domácich aj zahraničných návštevníkov. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 zvýšila o 2,46 EUR.   Cestovný ruch v Banskobystrickom kraji Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 2010 k dispozícii v celom Banskobystrickom kraji 436 ubytovacích zariadení. Najviac z nich bolo v okresoch Banská Bystrica (98), Brezno (92), Zvolen (48) a Žiar nad Hronom (40). Služby krajských ubytovacích zariadení v roku 2010 využilo 362 480 návštevníkov. Z nich 79,6 % tvorili domáci a 20,4 % zahraniční návštevníci, ktorí do kraja pricestovali prevažne z Českej republiky (8,3 % z celkového počtu návštevníkov). Do kraja zavítali tiež turisti z Maďarska (1,9 %), Nemecka (1,8 %), Poľska (1,5 %) a Rakúska (1,1 %). Najviac návštevníkov sa ubytovalo v hoteloch, moteloch a penziónoch. Priemerná cena za jedno prenocovanie dosiahla v kraji 16,72 EUR, v tom u domácich návštevníkov 15,41 EUR a u zahraničných návštevníkov 22,98 EUR. Počet ubytovacích kapacít v kraji oproti roku 2009 klesol o 37 zariadení a celkový počet návštevníkov, ktorí ich využili sa znížil o 3 642. Pokles nastal hlavne u zahraničných návštevníkov o 3,3%, u domácich sa eviduje zníženie o 0,4 %. Priemerná cena za ubytovanie sa oproti roku 2009 znížila o 0,65 EUR.

    12. júna 2011 20:18
  • Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Návšteva FS Hriňovčan v Srbsku

    Na pozvanie Slovenského kultúrno osvetového spolku Detvan vycestovali v dňoch 26.5-29.5.2011 členovia Folklórneho súboru Hriňovčan do mesta Vojlovica v Srbsku, aby sa ako hosť zúčastnili 41. ročníka Folklórneho festivalu dolnozemských Slovákov "Tancuj, tancuj". Návštevy sa zúčastnil aj primátor mesta Hriňová, Mgr. Stanislav Horník, zástupca primátora mesta, Miloš Brašeň, vedúci Oddelenia kultúry, mládeže a športu, Mgr. Martin Kliment a členky ŽSS Hriňovčianky. Členovia SKOS Detvan nás privítali v stredu večer v priestoroch spolkového domu. Štvrtok bol venovaný návšteve mesta Pančevo a Belehradu. Patrične unavení, ale naplnení úžasom z historických pamiatok sme sa zišli na pravej slovenskej zábave v spolku. V piatok sa už FS Hriňovčan s ľudovou hudbou predstavili Slovákom žijúcim v obci Biele Blato hodinovým programom. V sobotu Folklórny festival "Tancuj, tancuj" odštartoval slávnostným defilé ulicami Vojlovice sprevádzaným krátkymi ukážkami zúčastnených súborov. V rámci galaprogramu sa Hriňovčania prestavili v jeho závere. Publikum ocenilo potleskom dynamické a oduševnené vystúpenie. Tisícke zúčastnených divákov sa naskytla unikátna príležitosť utvoriť si prehľad o talente a umení folklórnych súborov dolnozemských Slovákov žijúcich v Srbsku. Predstavenie komentárom sprevádzal Janko Chalúpka, režisér Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Na záver pobytu, v nedeľu, sa hriňovský folklórny súbor predstavil v Spomienkovom dome, kde svojim vystúpením symbolicky poďakoval našim hostiteľom za krásny pobyt. Počas pobytu sa uskutočnili neformálne stretnutia primátora Mesta Hriňová a jeho zátupcu s predsedom vlády Vojvodiny, Borisom Pajtičom, podpredsedníčkou vojvodinskej vlády, Anou Tomanovou Makanovou, primátorkou mesta Pančevo, Vesnou Martinovič, starostom Vojlovice a zástupcami Matice slovenskej v Srbsku. Rád by som na záver poďakoval Slovenskému kultúrno osvetovému spolku Detvan, jeho predsedovi Miroslavovi Oravcovi, podpredsedovi a umeleckému vedúcemu, Michalovi Spišiakovi za nezabudnuteľné chvíle, skvelé prijatie a pohostinnosť. Všetci účastníci sa už teraz tešia na júlové stretnutie počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, ale aj u nás v Hriňovej.

    11. júna 2011 16:17
  • Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    Rekultivácia regionálnej skládky odpadov Detva – Studienec, II. etapa

    [caption id="attachment_22199" align="alignleft" width="300" caption="Skládka Detva - Studienec – súčasný stav (foto: Matej Lalík)"] [/caption] Regionálna skládka komunálneho odpadu Detva – Studienec je umiestnená v katastrálnom území mesta Detva, lokalita Studienec. Jej celková plocha je 20 020 m2. V roku 2006 bola časť skládky, t.j. I. etapa zrekultivovaná na ploche 9 025,10 m2 za finančnej podpory Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že II. etapa skládky mala povolenie len na určitú dobu, bolo potrebné ju  zrekultivovať a uzatvoriť. Mesto Detva preto v septembri 2009 podalo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci vyhlásenej výzvy z Operačného programu Životné prostredie, Prioritná os 4 – Odpadové hospodárstvo, Opatrenie č. 4.1 Odpadové hospodárstvo. Boli sme úspešní a Mesto Detva podpísaním Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 03.02.2010 získalo ďalší nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10%. Mesto Detva sa bude podieľať na financovaní projektu vo výške 5% oprávnených nákladov a povinnou rezervou na rekultiváciu uvedenej skládky. Práce pozostávajú z uzatvorenia, rekultivácie a zabezpečenia monitorovacieho systému. Plocha pozemku tejto etapy bude vrátená do prírodného prostredia ako trvalý trávnatý porast a na II. etapu skládky už nebude ukladaný odpad. Na realizácii projektu sa okrem pracovníkov Mestského úradu v Detve (koordinácia projektového tímu, projektová a predprojektová príprava, zabezpečenie povolenia stavby a finančné operácie) podieľajú aj externí pracovníci, ktorí sú financovaní z uvedeného projektu (verejné obstarávanie, externý manažment a stavebný dozor). Po administratívnej kontrole procesov verejných obstarávaní Riadiacim orgánom bola v marci 2011 podpísaná zmluva o dielo na realizáciu stavby s víťazom užšej súťaže, t.j. s firmou ENVIGEO a.s., Banská Bystrica. Koncom apríla 2011 sme zhotoviteľovi odovzdali stavenisko a stavebné práce na rekultivácii skládky začali.

    11. júna 2011 16:17
  • Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    Deň detí v réžii Spojenej školy v Detve

    1. júna na MDD pripravila Spojená škola v Detve nezabudnuteľnú „garden party“ pre deti z Domova sociálnych služieb v Detve na Pionierskej 850/13. Nebudem sa rozpisovať o silnom emocionálnom zážitku, ktorému sa nedalo vyhnúť pri každom úprimnom prejave radosti jeho vďačných obyvateľov. Chcem skôr poďakovať a vyjadriť bezhraničnú vďaku všetkým zamestnancom DSS, ktorí sú súčasťou sveta postihnutých detí a rozhodli sa pomáhať pri napĺňaní ich každodenných potrieb. Určite je neetické v týchto súvislostiach a na tomto mieste hovoriť o výške ohodnotenia všetkých zainteresovaných a preto nebudem...Počas jediného spoločne prežitého dňa v areáli DDS som však mal možnosť vidieť solídnu súhru opatrovateľov, špeciálnych pedagógov a ostatných zamestnancov pri starostlivosti o „svoje“ deti a ak nazriete do izieb, v ktorých prežijú veľkú časť dňa (niektorí aj týždňa) potom vás už ani neprekvapí takmer sterilná čistota všetkých priestorov udržiavaná v špecifických podmienkach zariadenia tohto typu. Za všetkých zúčastnených pri organizácii oslavy Dňa detí v DSS Detva dúfam sme naplnili náš zámer a priniesli deťom s mentálnym postihnutím a s duševnými poruchami aspoň trochu radosti v ich neľahkom osude.

    11. júna 2011 16:16
  • Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta DETVA – ulica M. R. Štefánika

    Rekonštrukcia verejného osvetlenia mesta DETVA – ulica M. R. Štefánika

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2009 vyhlásilo výzvu v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 2 Energetika, Opatrenie 2.2 Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce a poskytovanie poradenstva v oblasti energetiky. Mesto Detva predložilo žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rámci uvedenej výzvy s cieľom zrekonštruovať časť verejného osvetlenia a to hlavný cestný prieťah mesta - ulicu  M. R. Štefánika. [caption id="attachment_22133" align="alignleft" width="225" caption="Súčasný stav (foto: K. Melichová)"][/caption] Dňa 6.5.2010 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uzavrelo s Mestom Detva Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Tým bol pridelený Mestu Detva z Európskej únie príspevok vo výške 85% a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10% z oprávnených nákladov projektu. Mesto Detva sa podieľa na projekte spolufinancovaním vo výške 5% z oprávených nákladov projektu, financovaním prípadných neoprávnených výdavkov a zabezpečením ostatných podporných aktivít, ktoré nie sú hradené z projektu, t.j. zabezpečením predprojektovej a projektovej prípravy, inžinierskej činnosti, stavebného dozoru a koordinácie projektu. Tieto práce zabezpečujú pracovníci Mestského úradu v Detve. Vďaka finančnej podpore zo štrukturálnych fondov Európskej únie môžme zrekonštruovať existujúce verejné osvetlenie na ulici M. R. Štefánika pozostávajúcej z výmeny 52 svetelných bodov a osadenia 4-roch nových svetelných bodov. Súčasťou rekonštrukcie bude inštalácia progresívneho systému diaľkového riadenia, diagnostiky a monitorovania sústavy verejného osvetlenia. V 04/2011 bol ukončený proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby.          Po následnej kontrole procesu verejného obstarávania Riadiaci orgán vyzval Mesto Detva na podpis zmluvy so zhotoviteľom stavby -  O.S.V.O. comp a.s., Prešov. Dňa 17.5.2011 prebehlo odovzdanie staveniska a týmto dňom nastúpil zhotoviteľ stavby na realizáciu hlavnej aktivity projektu, t.j. stavených prác.

    11. júna 2011 16:16
  • Legenda menom PPS

    Legenda menom PPS

    Niet pochyby o tom, že s menom mesta Detva sa okrem udržiavania tradícií, resp. folklóru spája aj strojárska výroba. Závod PPS je pre mnohých synonymom kvality, dlhoročnej histórie, práce ako takej. Chýr o ňom bolo možné počuť v čase socializmu aj v ďalekých arabských krajinách. Všetko to začalo po vojne. Zničený región, snaha komunistov o industrializáciu, zvlášť v chudobných roľníckych krajoch, akým bolo aj Podpoľanie. Padlo rozhodnutie postaviť závod ťažkého strojárstva. Základný kameň našej spoločnosti bol položený v roku 1950. 1.1.1955 boli definitívne zriadené Podpolianske strojárne v Detve. Pre mladých nepoznané, ale pre starších legendárne boli stroje typu – rýpadlo Škoda D500, obrnený transportér OT 810, nakladače HON, či UNC. V roku 1978 prišla administratívna zmena – premenovanie na Závody ťažkého strojárstva, š.p. Detva. Po revolúcii a v začiatkoch 90-tych rokov sa začalo s výrobou taktiež preslávených nakladačov série Detvan. Závod sa ujal novej situácie ohľadom prechodu na trhové hospodárstvo promptne, podpísaním zmlúv s firmami ako napr. John Deere. V roku 1996 prebehla transformácia podniku. PPS sa postupne dostala do súkromných rúk. O rok neskôr nastala platobná neschopnosť podniku, ktorá spôsobila niekoľkoročné problémy celému regiónu, ale hlavne postihnutým rodinám. Dôvodov tohto stavu bolo viac. Stále ťažkosti adaptovať sa na nové podmienky trhu, konverzia špeciálnej a hlavne vojenskej výroby, či nestabilná obchodná politika. Doteraz sú mnohí presvedčení, že stav aký nastal bol výsledkom amaterizmu ba až rozkrádania a tunelovania podniku. Situácia sa vliekla až do roku 2002, kedy bol na spoločnosť súdom vyhlásený konkurz. V roku 2003 prišli do firmy nový investori, ktorí postupne podnik oživili. Nemôžme avšak ignorovať, že rast firmy výrazne spôsobila finančná kríza z roku 2008 a jej dôsledky. Dnes v areáli PPS okrem firmy PPS Group pôsobia mnohé iné firmy, ktoré postupne zvyšujú zamestnanosť v regióne.

    07. júna 2011 18:22
  • Už je to tu!

    Už je to tu!

    „Moja mama má takú silu, že vás vystrelí do vesmíra  a tam ostanete visieť na strome!“ Aj toto sme sa dozvedeli z úst asi päťročného Lukáška, keď sme sa boli pokochať novotou v Korytárkach. Konečne! Tak dlho plánované a  ešte dlhšie očakávané sa stalo skutočnosťou. V Korytárkach máme novučičké krásne detské ihrisko. Mini detský raj. Tešia sa deti, mamy, otcovia, staré mamy, možno starí otcovia...Aj jeden ( zatiaľ )pes, ktorý si tú nádheru bol tiež očuchať (tiež zatiaľ). Nádherné šmýkačky, kolotoče a  hojdačky rôznych druhov sú zaplnené šťastnými veselými drobcami, niekedy aj staršími, ktorí tiež ešte nevyrástli z detských myšlienok, hoci detské nohavice sú im už  trošku priúzke. Na lavičkách sedia mamičky, pozorujú šantiace ratolesti a sú pripravené  v hociktorej chvíli poskytnúť potrebnú pomoc. Či pofúkať kolienko, určiť poradovník ,doplniť pitný režim detičkám alebo preložiť detskú hatlaninku do ľudštiny zrozumiteľnej ďalším kamarátom a kamarátkam. Ani oteckovia, ktorí dostali na starosť  drobce na chvíľku, sa nemôžu vyhovárať, že je to pre nich strata času. Z neďalekého baru, popíjajúc nealko(!)  majú výborný výhľad na všetko potrebné. Dúfajme, že všetka tá novučičká detská nádhera, ktorá robí detský, ale aj dospelácky  svet krajším,    radostnejším  a šťastnejším bude slúžiť preveľmi dlho a svoju činnosť skončí opotrebovaním, a nie zásahom rôznych možných vandalov, keďže je voľne prístupná, bez oplotenia. Treba sa spoľahnúť - uvidíme, či je to možné - na ľudské svedomie, ktorému by nemalo byť ľahostajné, keď sa deti nemajú kde hrať. Takže veľa pieskových báboviek,  hojdov, šmykov  a prelezov bez akejkoľvek ujmy na zdraví!

    05. júna 2011 18:29
  • Váľanie májov v Detve

    Váľanie májov v Detve

    V nedeľu, 29.mája sa v Detve váľali „máje“. O 17:00 sa váľalo na Námestí SNP a o 18:00 pri KC A.Sládkoviča. Na oboch miestach nechýbala dobrá nálada, ktorú zabezpečila prítomnosť našich folklórnych súborov. Svojím vystúpením zaujali najmä tí najmenší folklóristi a udalosť sa opäť ako každoročne tešila vysokej účasti a nechýbali ani najvyšší predstavitelia mesta. Podujatie sa skutočne vydarilo a už teraz sa všetci tešíme na ďalšie váľanie o rok. Vďaka  za veľmi dobrú organizáciu patrí usporiadateľom KC A. Sládkoviča v Detve a folklórnym kolektívom z Detvy.  

    05. júna 2011 17:26
  • Kriváň fotoobjektívom

    Kriváň fotoobjektívom

    Vyberte sa z Detvy smerom na Lučenec. Po pár kilometroch sa dostanete do obce ležiacej na rozhraní Javoria a Slovenského Rudohoria. Táto oblasť bola osídľovaná už dávno, no od roku 1955 tu oficiálne leží nádherná obec Kriváň. Kriváň, ktorý obýva takmer 1700 obyvateľov, riadi starosta Imrich Paľko. Názov obce pochádza z „Krivej cesty cez Mních“. Má výhodnú polohu, nachádza sa približne v strede medzi Bratislavou a Košicami a je vstupnou bránou do Podpoľania. Kriváň oplýva životom, každý si tu môže nájsť niečo pre seba. Či chodí do škôlky, do školy, do práce alebo si užíva zaslúžený oddych na dôchodku, má rád kultúru, šport, či čokoľvek iné, Kriváň mu ponúkne všetko, čo hľadá...  

    04. júna 2011 16:08
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3