s DTonline.sk

Región

  • Tip na víkend: Jesenný Pustý hrad

    Tip na víkend: Jesenný Pustý hrad

    Určite ste už zažili ten pocit – vonku je krásne počasie, neviete obsedieť doma, ale zároveň sa neviete rozhodnúť, kam ísť. Piatok nám síce priniesol oblaky a jesenný dážď, no ak sa počas nasledujúcich dní počasie umúdri, tak vám ponúkame jeden staronový tip na výlet. Je ním Pustý hrad. Ak si myslíte, že ho poznáte, a že ste tam v minulosti boli už mnohokrát, o chvíľku sa presvedčíte, že to tak nie je. Tvár Pustého hradu sa mení z roka na rok vďaka usilovnej práci mnohých ľudí. Archeologický výskum na Pustom hrade sa začal v roku 1992, kedy sa pod vedením V. Hanuliaka preskúmala hlavne najviac zachovaná časť Pustého hradu, Horný hrad. Počas tohto obdobia prebehli na Hornom hrade prieskumy a boli zrekonštruované zachované časti hradu. Zároveň bola odlesnená veľká časť okolia. od roku 2009 prebieha intenzívny výskum aj na Dolnom hrade. Realizuje ho Archeologický ústav SAV v Nitre pod vedením J. Beljaka. Výsledkom týchto prác je vyčistený areál Pustého hradu s krásnym výhľadom na Zvolen. Najkrajšou pešou prístupovou cestou na hrad je náučný chodník, ktorý začína nad parkoviskom pod Pustým hradom. Dostanete sa tam asfaltkou od Zimného štadióna.  Chodník sa kľukatí lesom v pravidelných serpentínach. Na strmších úsekoch sú spevnené schody. Nové drevené lavičky na niekoľkých miestach umožňujú príjemný oddych. Počas výstupu budete míňať dve vyhliadky. Prvú, starú vyhliadku, vidno z chodníka. Svojmu účelu však už neslúži, okolité stromy zacláňajú v akomkoľvek výhľade. Prechádzka k nej však môže byť spestrením výstupu, a to hlavne pre deti. Pekný výhľad na mesto si môžete vychutnať na ďalšej vyhliadke. Nachádza sa asi v polovici výstupu. Z chodníka sa k nej dostanete úzkym kľukatým chodníčkom za necelých 5 minút. Je vybudovaná na skale, ktorá sa týči nad sútokom Slatiny a Hrona. Náučný chodník ďalej prechádza okolo Dolného hradu, kde stále prebieha výskum, a vyústi pri hradbách Horného hradu. Tu sa nachádza niekoľko informačných tabúľ, kde sa dozviete veľa zaujímavého o histórii hradu. Areál Horného hradu ponúka rodinný program na celý deň. Okrem samotnej prehliadky zrekonštruovaných častí hradu je tu mnoho priestoru na zábavu a relax. Sú tu vyhradené miesta na opekanie, murované ohniská, nové lavičky na sedenie. V prípade zlého počasia je tu aj niekoľko drevených prístreškov. Odlesnenie okolia otvorilo výhľad do blízkych dolín. Pri vstupnej bráne pribudlo aj drevené pódium. V letných mesiacoch je poniže brány otvorený bufet, ktorý ponúka občerstvenie v horúcich dňoch. Ak ste sa nechali navnadiť, príďte si pozrieť premeny Pustého hradu na vlastné oči.

    08. októbra 2011 13:05
  • Sedem divov Podpoľania: Ktorý je ten naj?

    Sedem divov Podpoľania: Ktorý je ten naj?

    Letný ťažiskový projekt nášho portálu Dievča leta sa chýli ku koncu a my sme pre vás pripravili novinku. Behom jesene vďaka vášmu hlasovaniu objavíme „ten naj div“ z nášho regiónu. Jednotlivé divy sme vybrali z rôznych oblastí – príroda, tradície, technické monumenty. Vodopád Bystrô – národná prírodná pamiatka. Vodopád vznikol tektonickou a sopečnou činnosťou. Je častým lákadlom pre turistov. V zime príroda na ňom vytvorí mimoriadne zaujímavé dielo z ľadu. Melichova skala – národná prírodná pamiatka. Cieľ turistov, ale i adrenalínových horolezcov. Útvar je zvyšok lávového prúdu. Viaže sa k nemu zaujímavá povesť o závistlivej žene, ktorá skamenela. Kaľamárka – národná prírodná pamiatka. Vznikla intenzívnou sopečnou činnosťou. Okrem turistiky je známa aj tým, že v období praveku tu bolo hradisko. Detvianska ľudová architektúra – je typická pre oblasť celého Popoľania. Detvianske vyrezávané kríže, detvianske brány sú pozostatkami majstrov. Amfiteáter – skvost architektúry prezentujúci dedinu. Centrum Folklórnych slávností pod Poľanou. Hriňovská priehrada – obrovský technický monument. Vodná nádrž dodávajúca pitnú vodu celému Podpoľaniu. Zámok Vígľaš – panovícke poľovnícke sídlo. Centrum panstva, gotická architektúra, mnoho povestí .... po vojne ostal v ruinách, avšak v súčasnosti mu svitá na lepšie časy.

    06. októbra 2011 18:31
  • Ihrisko a prístrešok vďaka dobrovoľníkom

    Ihrisko a prístrešok vďaka dobrovoľníkom

    Ak ste v posledných dňoch v Hriňovej spozorovali neznámych mladých ľudí hovoriacich po anglicky a čudovali sa, čo robia v škole alebo pri prístrešku na kontajnery, my vám to prezradíme. Išlo o dobrovoľníkov z najrôznejších kútov sveta, ktorí v rámci zaujímavého projektu navštevujú Hriňovú už od roku 2008. „S bratom sme si cestovaním po svete vybudovali cenné kontakty. Dohodli sme sa, že vytvoríme projekt, ktorý sa z času na čas môže uskutočniť na Slovensku. V roku 2008 sme zavolali na Mestský úrad v Hriňovej, či je tu typ práce, na ktorom by sa mohli podieľať dobrovoľníci. Pán Horník, vtedajší prednosta, sa toho chytil. Z čias vlastnej mladosti vedel, aké sú tieto projekty hodnotné. A potom sme prišli,“ spomína koordinátor dobrovoľníkov Július Alexy na prvú návštevu Hriňovej. Odvtedy urobili títo mladí ľudia v meste kus dobrej práce a tak sme zisťovali, aká je ich motivácia a čo im projekt okrem dobrovoľníčenia ponúka. Tento rok prišlo do nášho mesta na štyri dni v rámci trojmesačného dobrovoľníckeho programu šestnásť mladých ľudí vo veku od sedemnásť do dvadsaťpäť rokov. Zastúpenie medzi nimi má Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Kanada, Austrália i Japonsko. Ich pracovným jazykom je angličtina, ktorú majú povinnú. V nej sa dorozumievajú a komunikujú na všetkých seminároch a workshopoch. Podmienkou okrem jazyka bola aj dohoda o nepití, nefajčení či nedrogovaní počas projektu. Ako je to ale so školou? Nemali by v týchto dňoch sedieť na vyučovacích hodinách? „Je to zvláštnosť oproti Slovensku. Vo svete je však momentálne rozšírený trend, že mladí ľudia po strednej škole idú na rok do sveta, spoznávajú nové krajiny, hľadajú si vlastné miesto,“ vysvetľuje Alexy. Potvrdzuje nám to aj dobrovoľníčka Evelyn (24) z Anglicka, ktorá chcela spoznať nových ľudí, iné kultúry, a preto sa prihlásila. Je veľmi milá, zhovorčivá, predstavuje mi ostatných a hovorí, že sa jej Hriňová páči. Pýta sa ma, či sa u nich ešte zastavím, zaujíma sa o môj život. A o tom to je. O spoznávaní sa. Po príchode do nášho mesta si dobrovoľníci prácu dohodli cez primátora Stanislava Horníka. Prvá skupina sa podieľala na budovaní volejbalového ihriska v areáli základnej školy, druhá maľovala plechový prístrešok kontajnerov pred panelákom v centre mesta. „Tie prístrešky už nevyzerajú dobre. Toto je ukážka toho, ako málo stačí k skrášleniu prostredia okolo nás,“ hovorí hriňovský primátor. Maľovanie zaujalo aj okoloidúcich a najčastejšou reakciou bolo, či to urobia aj pred ich panelákom. Skupinka na budúcom volejbalovom ihrisku ma hromadne zdraví širokým úsmevom a hlasným pozdravom „Hi!“. Šesť chlapcov a štyri dievčatá vykopávajú staré textílie, zrovnávajú, v rukách majú lopaty i motyky. Pre dobrovoľníkov je to zážitok, pretože sa podieľajú na dobrej veci. „Je to úplne iné pracovať s ľuďmi, ktorí chcú robiť. Uvedomujú si, že súčasťou projektu je aj takáto dobrovoľnícka práca a chcú, aby po nich niečo ostalo,“ dopĺňa ich koordinátor. Všetko sa však netočí len okolo práce. „Mesto Hriňová je partnerom projektu a keď k nám títo mladí ľudia prídu, staráme sa im o nejaký program. S predošlými turnusmi sme zvykli chodiť do Nízkych Tatier, na Ďumbier, na Chopok. Dobrovoľníci majú pripravené aj športové aktivity, napríklad futbal s hriňovskými dievčatami,“ upresňuje primátor. Ich pobyt v Hriňovej sa pomaly končí, zajtra (v nedeľu) podvečer cestujú do strediska v Dunajskej Lužnej. Odtiaľ každý zo štyroch tímov pokračuje do inej krajiny, do Holandska, Talianska, Slovinska alebo Chorvátska. „Väčšina z nich bude v týchto krajinách, rovnako ako aj na Slovensku, po prvýkrát. Pre tých, čo nie sú z Európy, je to zase prvá cesta mimo ich kontinentu,“ hovorí Alexy. Následne sa vrátia na Slovensko, kde budú mať trojtýždenný vzdelávací program v Dunajskej Lužnej. Ten je sústredený aj na rozvoj charakteru, osobnosti, zručnosti komunikácie, základy manažmentu. Jeho súčasťou budú tréningové aktivity, prednášky a workshopy. „Je to pre nich možnosť spoznávať nové kultúry, iné spôsoby života. A mladí ľudia majú záujem pochopiť svet prostredníctvom vlastnej skúsenosti,“ uzatvára Július Alexy.

    04. októbra 2011 13:30
  • Dobrovoľníci zo sveta v Hriňovej

    Dobrovoľníci zo sveta v Hriňovej

    Dnes v Hriňovej odštartovalo štvordňové dobrovoľnícke stretnutie za účasti 17-člennej skupiny mladých dobrovoľníkov z Veľkej Británie, USA, Francúzska, Talianska, Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska a Slovenska. Jeho cieľom bude pomoc pri výstavbe volejbalového ihriska, úprave a estetizácii verejných priestranstiev v meste. Akcia nadväzuje na dobrovoľnícke stretnutia, ktoré sa v Hriňovej konajú od roku 2008. Okrem pracovných dobrovoľníckych aktivít budú pre mladých ľudí pripravené voľnočasové aktivity zamerané na šport a turistiku. Prínosom stretnutia okrem vykonanej práce je aj vzájomná výmena názorov mladých ľudí z rozličných kútov sveta a mladých Hriňovčanov. Dobrovoľnícke aktivity sa konajú v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva.

    30. septembra 2011 21:32
  • Ihrisko pre Krivánčanov

    Ihrisko pre Krivánčanov

    Z nového multifunkčného ihriska sa od soboty 10. septembra môžu tešiť Krivánčania. V bohatom sprievodnom programe jeho otvorenia nechýbal ani tenisový turnaj ”O putovný pohár starostu obce Kriváň”. Súčasne prebiehal aj futbalový zápas starších žiakov Kriváň – Babiná s výsledkom 2:1. Program si pripravili aj deti, mládež či seniori z Jednoty dôchodcov Slovenska v Kriváni. Financie na výstavbu ihriska získala obec z projektu Podpora základných služieb pre obyvateľstvo. Ďalšie investície pôjdu na oplotenie a osvetlenie. Na najbližšom zastupiteľstve bude schválený prevádzkový poriadok a výška poplatku za používanie ihriska. Akciu ukončilo vyhodnotenie tenisového turnaja a odovzdávanie putovného pohára víťazom Vladimírovi Danišovi a Jaromírovi Ďuricovi. Blahoželáme!

    14. septembra 2011 18:06
  • Dôchodcovia súťažili vo varení halušiek

    Dôchodcovia súťažili vo varení halušiek

    Ešte v stredu minulého týždňa zorganizovali v Domove dôchodcov v Detve už tretí ročník súťaže vo varení bryndzových halušiek. Do súťaže sa zapojilo 7 zariadení sociálnych služieb, ktoré reprezentovali traja súťažiaci. Ich úlohou bolo pripraviť si zo surovín cesto, nahádzať do vody halušky tradičným spôsobom a ochutiť ich bryndzou a slaninkou. Všetci zúčastnení presvedčili o tom, že aj napriek vysokému veku a zdravotným ťažkostiam sa ešte veľmi dobre dokážu obracať s vareškou. Dôchodcovia boli naozaj šikovní a halušky boli vynikajúce, ale porota musela určiť víťazov, ktorými sa stali: 1. miesto – DDaDSS Dolinka OČOVÁ, 2.miesto –DDaDSS HRIŇOVÁ, 3.miesto – DSS DETVA (deti). Do súťaže sa zapojili aj družstvá z DDaDSS Sebedín, DSS Nádej Krupina, DSS Piešť, DD Detva. Dôležitejšie ale bolo, že všetci spoločne prežili nádherný deň plný smiechu, zábavy a dobrej nálady a všetci sa už teraz tešia na ďalší ročník tejto vydarenej súťaže, pretože hlavným cieľom nebolo vyhrať súťaž, ale spoločne sa zabaviť a prežiť netradične pekný deň.

    14. septembra 2011 10:44
  • Podpoľanie malo v časoch SNP mimoriadny význam

    Podpoľanie malo v časoch SNP mimoriadny význam

    Pripomíname si už 67. výročie Slovenského národného povstania. Aj keď historická obec nie je úplne jednotná v názore na SNP, je jednoznačné, že malo obrovský geopolitický význam. SNP bolo mementom národa v boji proti nacistickému mocipánstvu, významne narušilo vojenské tylo Nemcom, zaradilo nás medzi víťazné mocnosti. V spojitosti s naším regiónom nájdeme mnoho významných okamihov a udalostí. Už pred samotným vypuknutím povstania bol náš región poznamenaný činnosťou záškodníckych skupín a partizánov. Nie t preto divu, že heslo generála Goliana „začnite s vysťahovávaním“ bolo na Podpoľaní vypočuté hneď v prvých hodinách povstania. Mladí, ale i starí muži odišli takmer ihneď narukovať do Zvolena k povstaleckej armáde. Našinci bojovali na ťažkých miestach – akými boli Strečno, Biely Potok, Telgárt, Žarnovica, či Dobrá Niva. Nielen bojujúci Podpoľaci, ale i civilné obyvateľstvo podporovalo povstanie – surovinami, prácou na opevneniach, udržiavaním poriadku. Z vojenského hľadiska mal náš región ťažkú polohu, keďže sme susedili s hortyovským Maďarskom. Prvotná nemecká ofenzíva proti povstaniu avšak nerátala s úderom na náš smer. Až generálna ofenzíva pod novým nemeckým veliteľom, ktorým bol Hermann Höfle spôsobila tlak na naše územie. Nepriateľ sa tlačil s viacerých smerov. Na Zvolen útočil od západného, ale i južného smeru, čím ohrozoval Detvu zo západu. Silný tlak elitných jednotiek SS ( divízia Horst Wessel) bol od Podkriváňa. Takisto sa od Kokavy tlačili nepriateľské vojská postupne na Hriňovú. Pád povstania poznačil náš región. Tlkot „srdca“ povstania sa preniesol do horských oblastí – najviac do Poľany. Z tohto hľadiska boli partizáni odkázaní plne na podporu prostého ľudu Podpoľania – hlavne lazníckych osád ako sú Vrch Slatina, Snohy, Iviny ... poskytovali úkryt, jedlo, ošatenie, ale i poskytovanie životne dôležitých informácií. Desiatky obyčajných ľudí sú hrdinami, ktorí si zaslúžia úctu. Najvýznamnejším okamihom pre región bola prehliadka povstaleckých vojsk a partizánov v Detve 1.októbra 1944. Zúčastnili sa jej vojská domáce, ale i zahraniční spolubojovníci – hrdinskí Francúzi, ale i iné národnosti. Okrem vojakov sa tu zišli aj elitné a vedúce osobnosti akými boli generáli Viest a Golian, či za SNR Karol Šmidke. Nezabúdajme preto na význam SNP a nášho regiónu.

    02. septembra 2011 17:41
  • Kam sa ísť schladiť?

    Kam sa ísť schladiť?

    Po väčšinu leta sme si túto otázku nekládli, avšak záver augusta a s ním spojené tropické teploty všetko zmenili. Hlavou sa nám preháňa myšlienka, kde by sme unikli obrovskému návalu tepla. Po pravde na Podpoľaní nemáme možnosť si veľmi vyberať. Pozitívnou správou je, že nová majiteľka kúpalisko v Detve resp. po novom kúpalisko Štrand Detva začala skrášľovať. Na detvianskom kupku je nový obklad bazénov, vymaľované sociálne priestory, nové oplotenie, zlepšené služby bufetu.... Pre tých náročnejších veľa možností doma nie je. Musíte teda vycestovať  za schladením pár kilometrov. Najbližším obľúbeným miestom je letné kúpalisko Neresnica vo Zvolene. Tu máte k dispozícii plavecký, rekreačný, neplavecký a detský bazén. Takisto areál ponúka možnosť mnohých športov. Popri Neresnici je veľmi obľúbeným kúpaliskom pre našincov aj Holiday park v Kováčovej. Areál je opäť vybavený viacerými bazénmi, poskytuje taktiež možnosť pre športovo – zábavné aktivity. Ak ani toto nestačí náročným, potom môžu ešte vyskúšať plážové kúpalisko v Banskej Bystrici, či vynovený Thermal park v Dolnej Strehovej.

    28. augusta 2011 22:22
  • Emed: Chceme seriózny dialóg

    Emed: Chceme seriózny dialóg

    Spoločnosť Eastern Mediterranean Resources – Slovakia, s.r.o. (skrátene EMED Slovakia) je slovenská firma so sídlom v historickom banskom meste Banská Štiavnica. Jej hlavným poslaním je vyhľadávanie, prieskum a ťažba ložísk nerastných surovín, najmä zlata, na Slovensku. Doteraz preskúmala firma viac ako 1500 km2 územia na Slovensku a objavila aj ložisko zlata na Bielom vrchu pri Detve. Rozhovor pre DTonline.sk poskytol geológ spoločnosti Mgr. Marián Urban. Mohli by ste objasniť bližšie pozadie firmy EMED Slovakia? Sme slovenská firma zaoberajúca sa prieskumom na Slovensku. Spoločnosť vznikla v roku 2005, ako dcérska firma EMED Mining, ktorá sídli na Cypre. Nie je náhodou, že práve tu, keďže ostrov Cyprus je lokalitou bohatou na ložiská medi. Má aj prezývku „medený ostrov“. EMED Mining tu vykonáva prieskum práve na tieto ložiská. EMED Mining bola založená odborníkmi so skúsenosťami z banského priemyslu. Firma je verejne obchodovateľná na burzách – v Londýne a v Toronte. Pred nedávnom ste v Detve otvorili informačné centrum, ako zatiaľ funguje? Informačné centrum vzniklo za účelom priameho poskytovania pravdivých a aktuálnych informácií všetkým občanom Podpoľania. Otvorili sme ho počas slávností, nachádza sa v budove bývalého Mestského úradu v starej časti mesta. Ľudia zatiaľ nechodia v húfoch, ale časom sa to určite zmení. Pripravujeme rôzne prednášky pre širokú verejnosť, chceme napr. spolupracovať so školami, poskytovať informácie o geológii a nerastných surovinách, ... Ako ste sa dostali do našej oblasti? Stredné Slovensko je z hľadiska geologického vývoja bohaté na nerastné suroviny. Súvisí to s veľkou sopečnou aktivitou v treťohorách, ktorá vytvorila mnohé ložiská na ktorých vyrástli slávne banské mestá. Preto sa náš prieskum upriamil na toto územie. Prieskumné územia v ktorých vykonávame naše aktivity nám boli pridelené Ministerstvom životného prostredia v rámci platných zákonov SR. Čo nám viete povedať o lokalite Biely Vrch? Nachádza sa v blízkosti areálu PPS. Na základe nášho podrobného prieskumu sa zistilo, že lokalita obsahuje zvýšené množstvo zlata. Od roku 2006 až do dneška sme odvŕtali niekoľko desiatok vrtov a na základe výsledkov odhadujeme, že je z tohto ložiska možné vyťažiť 20-25 ton zlata. Treba zdôrazniť, že prieskum ložísk je veľmi riziková investícia. V prípade ťažby by mohol byť odhadovaný čistý zisk v rozmedzí 10-30 %. Avšak toto percento závisí od mnohých faktorov ako je cena zlata, prevádzkové a investičné náklady, atď. Aké pozitíva by priniesla ťažba nášmu regiónu? Spoločnosť EMED už teraz, v štádiu prieskumu pomáha regiónu. Od roku 2006 sponzorujeme slávnosti a mimo toho aj rôzne športové aktivity. Prípadná ťažba by významne pomohla regiónu. Z hľadiska zamestnanosti ťažba prinesie 150-200 primárnych a okolo 500 sekundárnych pracovných miest. Keďže sa jedná o povrchovú ťažbu, nepracujú tu klasickí baníci ako si mnohí predstavujú. Ale najmä šoféri, technickí pracovníci, či špecializovaní pracovníci ako chemici, geológovia, geodeti. Prioritne chceme zamestnávať domácich ľudí. Tí prejdú rekvalifikačnými kurzami. Takisto podľa štúdií na daniach získa tak štát, ako i región. Zlato je zaťažené extra daňou, ktorá je v súčasnosti príjmom štátu. Chceme presadiť zmenu prerozdelenia tejto dane medzi štát a dotknuté obce, čo by predstavovalo výrazný príjem pre samosprávy. Budeme podporovať miestne kultúrno-športové spolky a kluby, ale hlavne chceme poskytnúť časť zisku na vytváranie nových pracovných príležitostí v regióne formou podpory nových podnikateľských aktivít. Jednou z možností môže byť aj klenotnícky priemysel v regióne. Veľmi diskutovaná je téma kyanidovej ťažby... V prvom rade treba podotknúť, že ide o veľkého strašiaka. Kyanidová metóda je najbežnejšia metóda spracovania horniny pri ťažbe zlata. Takýmto spôsobom sa získava viac ako 90% celosvetovej produkcie zlata. Je to najlepšie dostupná technológia súčasnosti. Navyše sa jedná o uzavretý cyklus lúhovania, kedy bude použitý kyanid recyklovaný a opäť použitý. Používať sa bude len roztok s veľmi nízkym obsahom kyanidu. Netreba zabúdať, že pri ťažbe budeme musieť plniť mnoho prísnych bezpečnostných opatrení. Preto niet žiadnej obavy. Sme dokonca signatárom medzinárodného kyanidového kódexu bezpečného zaobchádzania s kyanidmi, ktorý nastavuje ešte prísnejšie pravidlá na používanie týchto technológií. Zároveň navrhujeme vytvorenie miestnej monitorovacej skupiny, zloženej zo samosprávy, mimovládnych organizácií, občanov, ktorí budú môcť kontrolovať bezpečnosť prevádzky a dodržiavanie všetkých pravidiel. Ako dlho plánujete ťažiť? Ak budú splnené všetky podmienky pre ťažbu, plánuje sa ťažiť desať a viac rokov. Môžete nám opísať potenciálnu „cestu zlata“ ? V prvom rade sa musí vyťažiť zlatá ruda. Pomocou odstrelov sa získa ruda, ktorá je ešte následne rozdrvená zhruba na veľkosť štrku. Následne pomocou kyanidového lúhovania získame zlato. Finálny produkt je zlatá tehlička. Tá vznikne priamo v prevádzke. Takáto tehlička môže po miernych úpravách skončiť napr. v Národnej banke Slovenska, môže byť použitá v klenotníctve resp. poputuje na trh. Určite sú aj negatíva ťažby... Samozrejme, ťažba je veľký zásah do krajiny. Keďže pôjde o povrchovú ťažbu, tak vznikne lom. Je však mnoho spôsobov, ako využiť „dieru v zemi“. Príkladom je aj kniha „101 spôsobov ako využiť dieru v zemi“, ktorú sme vydali v slovenčine a je dostupná pre organizácie a združenia zadarmo v našom infocentre. Môže tu vzniknúť napríklad jazero na rekreáciu. Ešte pred samotnou ťažbou musíme Banskému úradu predložiť návrh rekultivácie. Zo zákona musíme ukladať peniaze na rekultiváciu po ťažbe, čiže sa nestane to, že by sme vyťažili zlato, odišli a zanechali po sebe mesačnú krajinu. Čo prašnosť a hluk? V dnešnej dobe sú moderné technologické procesy. Pred odstrelom sa hornina pokropí, čím sa minimalizuje prašnosť. Odstrely sa už nerobia tak ako v minulosti. Dnes sú riadené, používajú sa elektronicky riadené rozbušky, čím sú otrasy a hluk minimálne. Aký je váš kontakt so samosprávou? Od našich prvých aktivít, čiže prieskumov pravidelne informujeme samosprávy o našich krokoch a zámeroch. A chceme v tom pokračovať. ... a názor na odporcov? Sú dve skupiny. Jedni sú proti z presvedčenia, druhí preto, lebo majú málo odborných informácií. Chceme seriózny dialóg, preto sme otvorili aj naše informačné centrum. Pozývame sem všetkých, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac.

    26. augusta 2011 20:52
  • Povedia Hriňovčania mestskému kúpalisku áno?

    Povedia Hriňovčania mestskému kúpalisku áno?

    [caption id="attachment_24636" align="alignleft" width="300" caption="vizualizácie z www.hrinova.sk"][/caption] Po zverejnení vízie obnovy kúpaliska v Hriňovej sa na našich regionálnych fórach rozprúdila veľmi živá diskusia. Treba občanom mesta takýto „luxus“? Kto bude financovať jeho výstavbu, prevádzku a najmä, z akých zdrojov? Nie je kúpalisko kvôli krátkej sezóne už teraz odsúdené na zánik a straty? Na konkrétne predstavy a očakávania sme sa opýtali primátora Hriňovej Stanislava Horníka. Občania mesta si už dlho sťažujú na dezolátny stav areálu bývalého kúpaliska a ostávajú skeptickí. Svetlo sveta totiž uzreli už viaceré projekty jeho rekonštrukcie. Prvý v roku 2001 za primátorovania Rudolfa Gondu, druhý v roku 2005 za Imricha Matúšku a posledných pár týždňov vyvoláva polemiky posledný návrh, ktorý mestskému zastupiteľstvu predložil súčasný primátor Stanislav Horník. Kým prvé dva zapadli prachom a poriadne zaťažili mestskú pokladnicu (rádovo státisícami slovenských korún), úlohou posledného bolo priniesť čo najeefektívnejšiu variantu, ktorú by mesto dokázalo v niekoľkých etapách utiahnuť z vlastných zdrojov. „Požadovali sme prípravu čo najlacnejšieho projektu, teda nie za 105 miliónov korún, ako tomu bolo za čias pána Matúšku, ale za rádovo nižšiu sumu 15 miliónov. Ako si však môžete všimnúť, projektant vymodeloval do budúcnosti aj víziu osadenia športovej haly či krytej plavárne. Ich výstavba je skôr našim snom a je pripravená na 20, možno 30 rokov. Realizácia samotného bio kúpaliska by však bola možná do piatich rokov,“ vysvetľuje Horník. Celý proces možnej rekonštrukcie kúpaliska je však iba na začiatku. Štúdia bola prvým krokom, primátor teraz očakáva pripomienkové konanie zo strany samotných obyvateľov. Práve preto dal ideový zámer aj na stránku mesta. „Je tam diskusia, do ktorej môžu ľudia prispievať. Môžu sa vyjadriť, či kúpalisko považujú za prioritu a máme sa doňho púšťať alebo je to vec, ktorá ešte počká. Ak pocítime, že vôľa z ich strany je, sme ochotní sa do toho pustiť aj za cenu toho, že prevádzka nebude zisková. Relax, šport a estetické prírodné prostredie totiž považujeme za službu obyvateľom,“ hovorí primátor. Práve financií sa chytili aj kritici projektu. Podľa hrubých odhadov by nás samotná technológia na poháňanie vody vyšla na 154 tisíc eur. Ďalšie náklady predstavuje pokrytie prírodného kolektora reflexnou fóliou a osádzanie rastlín. Približná cifra, ku ktorej sa projektant dostal, je 640 tisíc eur. Treba však počítať aj s ďalšími výdavkami, ako sú sadové úpravy či oplotenie. Odkiaľ ich mesto zoberie? Nie je to privysoká položka v čase, keď občan každé euro dvakrát obracia v rukách? Mesto však vychádza zo samotného záujmu ľudí, ktorí kúpalisko kladú na prvé miesto. „Napríklad, keď sme v roku 2007 pripravovali plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, občania nám v dotazníkoch jasne dali najavo, čo chcú. Pri otázke, čo podľa nich najviac chýba deťom a mládeži v našom meste, 73% označilo kúpalisko. Ja si nemyslím, že je to momentálne to najdôležitejšie pre mesto Hriňová, preto chcem, aby táto myšlienka dozrela,“ uvažuje Horník. Na granty a eurofondy sa mesto nespolieha, ale každú príležitosť na získanie peňazí by využilo. V prípade, že by sa otázka realizácie kúpaliska stala aktuálnou, primátor chce zmobilizovať všetky dostupné kapacity – vlastné, sponzorské a tiež pracovnú silu. „Viem si predstaviť, že by tam niečo brigádnicky odpracovala aj naša mládež,“ dodáva. Veľkí zamestnávatelia v Hriňovej navyše na poslednom fóre predložili námety a oblasti, v ktorých by chceli pomôcť. Jednou z nich bolo aj hriňovské kúpalisko.   [caption id="attachment_24642" align="alignleft" width="300" caption="autor fotky: Stanislav Horník"][/caption] Viacerí predstavitelia mesta navštívili aj Veľký Krtíš, kde podobné kúpalisko funguje. „Nákladovo je niekoľkonásobne lacnejšie ako komerčné zariadenia, v ktorých sa voda upravuje chemickým postupom. Do bio kúpaliska sa voda napúšťa len raz, na začiatku sezóny, čím odpadávajú viaceré výdavky. O to je však citlivejšie na vyrovnanosť bio systému a dohľad technológa nad kvalitou vody musí byť neustály,“ hovorí Horník. Kúpalisko v Krtíši je už druhý rok ziskové, na rozdiel od krytej plavárne a športovej haly, ktoré boli vybudované v jeho bezprostrednej blízkosti. Otázkou ostáva, ako sa k zverejnenému projektu postavia obyvatelia mesta Hriňová. Či sa zapoja do diskusie a otvorene dajú najavo, že kúpalisko chcú. Práve ich názor je pre mesto a samotného primátora kľúčový...

    22. augusta 2011 11:49
  • Rozhovor

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Región

  • Tábor Tuláčik absolv...

    SCVČ Majačik prvé dva júlové týždne pripravilo pre  deti z Podpoľania denné letné tábory Tuláčik I a II. Počas dvoch týždňov deti spoznali mnoho kultúrnych pamiatok. Navštívili hrad Divín, Fiľakovský hrad, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene a Slovenské múzeum máp v Kynceľovej, kde sa dozvedeli veľa informácii o histórii a tvorbe máp a vyskúšali  si vyformovať reliéf v modernom pieskovom simulátore za účasti TV Markíza.  Navštívili v B. Štiavnici baňu Bartolomej a historickú časť mesta. Nezabudli sme ani na tvorivosť deti a v Dome nápadov vo Zvolene si vytvorili krásne maľované ryby, kapríkov a maľované skalky. /*banner*/ Nesmiernu radosť mali zo zábavného parku Saffari vo Zvolene, kúpaliska v Dolnej Strehovej a lanového parku v Stožku. Pre deti sme pripravili aj 3D mix a technickú hračku, kde si vyrobili telefóny a lámali si hlavičky nad vynálezmi. Novinkou pre deti bol aj náučný chodník pod Urpínom a návšteva letiska na Sliači. Stravovanie mali deti v reštauráciách a k dispozícii im bol aj školský autobus. Veríme, že deťom sa pripravený program páčil a odniesli si kopec vedomostí a zážitkov. Ďakujeme rodičom za dôveru a tešíme sa na budúce prázdniny. Text a foto: Mgr. Mária Lešáneková  

  • BLOG: Aké sú pozitív...

    Už relatívne čoskoro sa stane priemyselný park v Detve realitou. Táto významná investícia Detvu tak ako aj iné zásadné otázky spoločensky rozdelila. Aké sú teda pozitíva a negatíva tohto zámeru? Miesto pre priemyselný park Jednou zo základných diskutabilných otázok je lokalizácia priemyselného parku. Ten sa nachádza prakticky medzi starou časťou mesta a sídliska, v intraviláne mesta, blízko obytných domov. Tento problém je dosť výrazný, ale z urbanistického hľadiska je na tom celá Detvy zle. V úzkej Detvianskej kotline je hustá zástavba, tak starej časti mesta, aj sídliska. To znamená, že Detva prirodzene nemá vhodnú plochu v extraviláne, alebo na okraji katastra obce. Prirodzená hospodárska zóna Prirodzený vývoj priemyselnej aktivity však vytvoril hospodársku zónu aj v realite a to presne medzi starou časťou mesta a sídliskom. Ide o areál bývalého družstva a okolitý komplex budov, ktoré sa venujú výrobe a službám. Blízko je aj centrálny tepelný zdroj tepla, či bioplynová stanica. Z tohto hľadiska sa teda umiestnenie priemyselného parku zdá už menej problémové, nakoľko podobné prevádzky sú z rôznych hľadísk lepšie dislokované spoločne. ... cesta Napriek tomu, že v súčasnosti sa investor našiel, mala byť podľa môjho názoru postavená cesta k priemyselnému parku omnoho skôr. To, že si investor vybral práve nás je napriek vedeniu mesta, nie vďaka nemu. Dôležitým faktorom je aj to, že investori zaplnili na Slovensku najmä západ a sever územia a len vďaka tlaku na vyhľadávanie zamestnancov sú ochotní čakať, kým mesto ako Detva vybuduje potrebnú infraštruktúru za takmer vyše roka. Za normálnych podmienok by v liberálnej ekonomike a pri dostatku zamestnancov nik nečakal s podnikateľským zámerom vyše roka, kým sa vyrieši otázka pozemkov, resp. výstavby infraštruktúry. Faktom je, že výstavba cesty sa dnes ide financovať z predaja pozemkov. Ak by sa v minulosti postavala z rozpočtu, bolo by možné, že by v nej peniaze „stáli“ a nemohli byť preinvestované niekde inde v meste. No priemyselný park tu mohol byť už skôr, pretože by bol konkurencieschopnejší.    /*banner*/ Akí sú ideálni investori? Ani súčasní investori Punch a ZF nie sú z hľadiska druhu výroby absolútnym ideálom. Áno, tradíciou v regióne je strojárstvo, ale tradičné sú aj hladové roky počas pravidelne sa opakujúcich kríz sa v ekonomike. Dôležitým nástrojom stability nielen celoštátnej, ale aj lokálnej ekonomiky je diverzifikácia výroby. To znamená, že priemysel je členený na čo najviac výrobných odvetví, ktoré sú pri ekonomických krízach odolnejšie. T. j. ideálne by bolo viac firiem z rôznych odvetví: strojárstvo, nábytkársky priemysel, drevospracujúci priemysel, atď. Tento fakt je problémom aj pre celú SR pretože v čase krízy ľudia, ale aj firmy ako prvé odstránia v rozpočtoch nadštandardné položky – ako je napr. kúpa auta. Na tento fakt jednostrannosti ekonomiky a hospodárstva zameraného na automobilový priemysel môže Slovensko ešte veľmi doplatiť. Budúcnosť je hi-tech, bio a nanotechnológie, farmaceutický priemysel, informačné systémy a priemysel prepojený na treťostupňové vzdelávanie. Prečo som hlasoval „za“? Otázka, prečo som aj ja ako poslanec hlasoval za, je to, že odmietnutie investora by mohlo mať pre Detvu a región veľmi zlé dopady. Predstavte si sami to, že ste investor, ponúknete prácu a investície a obec by vás odmietla. Budete ich presviedčať, alebo pôjdete inde, kde vám otvoria náruč? Toto je si myslím jasné. Punch a ZF majú dobrý kredit Zároveň som rád, že ide o belgický Punch a nemecký ZF. Ide o firmy, ktoré majú dobrú povesť, silné zázemie, tradíciu a odbyt. Ak by išlo napr. o nejakého pofidérneho čínskeho investora, pozornosť by bola na mieste. Mimoriadne dôležité je aj to, že kapitál spomínaných spoločností vzniká najmä vďaka exportu. V praxi a zjednodušene to znamená, že do regiónu prídu peniaze zvonku a len tým sa „bohatne“ a zvyšuje životná úroveň, nie „točením“ toho istého kapitálu v uzavretom regionálnom cykle.      Najväčší prínos – rast platov Najväčším prínosom je jednoznačne tlak na rast miezd. Bolo mi až do plaču, keď vedenie PPS Detva nám poslancom pred hlasovaním o priemyselnom parku poslalo zúfalý list, v snahe nás presvedčiť o neschválenie zámeru Punch a ZF. Skutočná pravda je však taká, že jedine „boj“ o zamestnanca dokáže vytvoriť rozhodujúci a reálny tlak na rast platov zamestnancov. A tí pôjdu tam, kde im lepšie zaplatia. Taký je trh práce a PPS Detva ak si bude chcieť zachovať svojich zamestnancov, bude im musieť výrazne zlepšiť ohodnotenie. Najväčšie negatívum - doprava Najväčším negatívom je doprava. Hovoriť len o 4 - 5 kamiónoch za hodinu je zavádzanie. Treba rátať špedíciu, ďalšiu dopravu a dopravu samotných zamestnancov. Faktom je, že v Detve a okolí nebude dostatok ľudí a do závodu.  Denne budú (pravdepodobne trojzmenne) cestovať za prácou do závodu ľudia aj zo širšieho okolia, čo sú desiatky áut navyše. A to už dnes máme počas rannej a poobedňajšej špičky problém prejsť cez Ulicu M. R. Štefánika. V územnom pláne sa ráta s alternatívnou cestou cez Voliarky. Ak by sme aj dnes začali túto otázku riešiť, reálne tu môže byť cesta až o niekoľko rokov, no výroba bude už v plnom prúde. Toto je otázka, ktorá by mala byť alfou a omegou ďalšieho zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb pre obdobie rokov 2018 – 2022. Alarmujúce je aj to, že už takmer 3 roky v rozpočte existuje položka na investíciu – osvetlenie prechodov pre chodcov na Ulici M. R. Š. Prečo to nie je doteraz realizované? Napíšte vedúcemu oddelenia výstavby, prednostovi alebo primátorovi mail, zavolajte im alebo si zájdite za nimi osobne. Odpoveď nepoznám ani ako, a to som poslanec. Verím však, že čoskoro sa investičná akcia zrealizuje, pretože bude potrebná – najmä kvôli bezpečnosti. Autor: PhDr. Jozef Pavlov

  • Primátora a poslanco...

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko vyhlásil termín komunálnych volieb na sobotu 10. novembra 2018. Voliť si budeme na 4-ročné funkčné obdobie primátora mesta a 17 poslancov. Detva je rozdelená na 5 volebných obvodov, kandidát na primátora, ktorý získa najviac hlasov v súčte všetkých obvodov bude zvolený za štatutára mesta. Poslanci kandidujú v jednotlivých obvodoch, podľa počtu mandátov, pre ten ktorý obvod budú zvolení kandidáti s najvyššími počtami hlasov. /*banner*/ Primátorom mesta od roku 1998 (s nástupom v roku 1999) je Ing. Ján Šufliarský. Mesto Detva má v súčasnosti 17 poslancov v nasledovných obvodoch: OBVOD č. 1 (Piešť I., Piešť II., Krné) Ing. Stanislav Šichta Imrich Sekereš OBVOD č. 2 (Skliarovo, Laštek, Stavanisko, Kostolná) Ing. Dušan Tuček Imrich Murín OBVOD č. 3 (stará časť mesta) Branislav Baran Ing. Vladimír Kučera Mgr. Katarína Krekáňová Milan  Ďurica OBVOD č. 4 (pravá časť sídliska od cesty M. R. Š) Mgr. Slavomír Ciglan Mgr. Darina Labáková Mgr. Jana Kuzárová Jaroslav Kóňa Ing. Ladislav Bódi OBVOD č. 5 (ľavá časť sídliska od cesty M. R. Š) Jozef Výbošťok PhDr. Jozef Pavlov Ing. Juraj Bódi Ing. Roman Vrťo Autor textu: PhDr. Jozef Pavlov      

  • Šport

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Po piatich rokoch strávených v Čechách sa do známeho prostredia pod Urpínom vracia 27 – ročný krídelník Ján Sýkora, ktorý podpísal zmuluvu na jednu sezónu. Rodák z Detvy pôsobil v Banskej v mládežníckych kategóriách. Svoj debut medzi seniormi si odkrútil v sezóne 2008/2009 v drese banskobystrických baranov. V tej istej sezóne odohral aj štyri zápasy za rodnú Detvu. /*banner*/ Sezóna 2010/2011 znamenala pre neho debut v reprezentačnom drese a tiež udomácnenie sa v zostave baranov, za ktorých 58 zápasov s bilanciou 20 gólov a 18 asistencií. Po skončení sezóny 2012/2013 smerovali jeho kroky do Plzne, za ktorú vo svoje premiérovej sezóne nastúpil 46 zápasoch. Nazbieral v nich 17 bodov za 9 gólov a 8 asistencií. Uplynulú sezónu pôsobil v Pardubiciach, ktorým pomohol 6 gólmi a jednou asistenciou k 6. miestu v základnej časti. Púť Pardubíc v play – off sa skončila vo štvrťfinále. Nestačili v ňom na  neúspešného finalistu z Třinca.

  • HC 07 Detva pred nov...

    Pozrite sa na najnovšie prírastky v kádri HC 07 Detva. ROMAN PETRÍK 23 – ročný brankár začínal s hokejom vo Zvolene. Uplynulú sezónu podávala veľmi dobré výkony v Skalici. Atmosféru extraligových zápasov zažíval tri sezóny v drese zvolenských rytierov, až do svojho odchodu do Skalice v sezóne 2016/17. Celkovo má doteraz v najvyššej súťaži na konte 13 štartov. DOMINIK RIEČICKÝ 26 – ročný odchovanec košického hokeja pôsobil od začiatku svojej kariéry výlučne na Slovensku. V tíme HC Košice si prešiel mládežníckymi kategóriami a neskôr bol zaradený do projektu Orange 20. Reprezentoval Slovensko na šampionátoch do 18, aj do 20 rokov a v ročníku 2009/10 sa dostal vďaka svojim výkonom medzi troch najlepších hráčov slovenského tímu na svetovom šampionáte do 18 rokov. Na prvý seniorský zápas nastúpil v drese HC Košice už ako 18 – ročný a celkovo za Košice odchytal 37 zápasov. Zaujímavý v jeho kariére bol ročník 2013/14, kedy sa striedavo objavoval na súpiskách Košíc a Bardejova, vďaka čomu sa môže pýšiť ziskom extraligového, aj prvoligového titulu súčasne. V uplynulých troch sezónach odchytal zápasy v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi a Prešove, odkiaľ prichádza do Detvy. ANDREI PERVYSHIN V nasledujúcej sezóne bude medzi opory detvianskej defenzívy patriť aj bronzový medailista z Majstrovstiev sveta do 18, víťaz Kontinentálneho, dvojnásobný víťaz ruskej Superligy a KHL 33 – ročný obranca Andrei Pervyshin, ktoré si v drafte roku 2003 vybralo z 253. miesta St. Louis Blues. Má na konte 211 reprezentačných štartov v drese ruského národného tímu a 348 zápasov v KHL, kde pôsobil v tímoch Ak Bars Kazaň, Avangard Omsk, SKA Petrohrad, CSKA Moskva, HK Soči, Traktor Čeljabinsk, Metalurg Novokuzneck a Neftichimik Nižnekamsk. Minulú sezónu odohral v tíme Saryarka Karaganda. IGOR MAGOGIN Najväčšou posilou detvianskej ofenzívy sa stal rodák z ruského Yekaterinburgu 36 – ročný Igor Magogin. Tento 178 centimetrov vysoký a 81 kilogramov vážiaci center začínal s hokejovou kariérou  v Rubine Tyumen pôsobiacom v druhej ruskej lige, v ktorej odohral celkovo 465 zápasov. Zaznamenal nich 122 gólov a 176 asistencií. Od sezóny 2009/2010 bol nepretržitou súčasťou kádra mužstiev KHL. Obliekal dresy Avtomobilist Yekaterinburg, Yugry Khanty-Mansiysk, Lade Togliatti a Servestale Cherepovets.  V sezóne 2010/2011 odohral 12 zápasov vo VHL a sezóne 2014/2015 bol kapitánom Yugry. Počas pôsobenia v KHL nastúpil celkovo na 368 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 49 gólov a 98 asistencií. JOZEF TOMČÁK 24 – ročný center začínal s hokejom v rodnom Prešove, v drese ktorého v sezóne 2012/2013 medzi seniormi. Ako chutí legionársky chlebík si vyskúšal počas sezóny 2016/2017, keď za českú Porubu 31 zápasov. Zaznamenal v nich 2 góly a štyri asistencie. V uplynulej sezóne odohral v drese prešovských tučniakov 49 zápasov s bilanciou 20 gólov a 23 asistencií. /*banner*/ ZDENĚK KRÁL Zdeněk je 22-ročným odchovancom Liberca a seniorské skúsenosti zbieral v tímoch nižšej českej súťaže, HC Benátky nad Jizerou a LHK Prostějov. V sezóne 2016/17 zavítal aj na Slovensko, kde odohral v drese Michaloviec 48 zápasov, so ziskom 47 bodov! V reprezentačnom drese nastúpil v 11. zápasoch, v mládežníckych kategóriách a nazbieral v nich 4 body za gól a tri asistencie. VIKTOR FEKIAČ 25-ročný, dobre stavaný center, rodák a odchovanec susedného Zvolena Viktor Fekiač sa vrátil do známeho detvianskeho prostredia. S hokejom začínal vo Zvolene, kde si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a skúsenosti so seniorským hokejom začal zbierať v A tíme počas sezóny 2013/14, kde ešte ako junior odohral 31 zápasov. Najvýznamnejšou v jeho doterajšej „detvianskej“ kariére bola sezóna 2016/17, kedy bol významnou oporou nášho tímu a v 48. zápasoch naz1bieral až 49 kanadských bodov. V uplynulom ročníku Tipsport ligy odohral zo Zvolen 52 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal 4 góly a 6 asistencií. MARTIN ĎALOGA Návrat strateného syna. Aj týmito slovami by sa dal opísať príchod Martina Ďalogu pod Poľanu. 25 – ročný majster Slovenska zo sezóny 2012/2013, pôsobil takmer celú svoju doterajšiu kariéru vo Zvolene, kde aj hokejovo vyrastal. Prešiel si všetkými mládežníckymi kategóriami a prvý seniorský štart zaznamenal v sezóne 2011/12, kedy odohral za A tím zvolenského HKM 14 zápasov. V tejto sezóne bol zaradený aj do projektu HK Orange 20 a v reprezentačnom drese sa predstavil na MS hráčov do 20 rokov. Martina možno považovať za skúseného extraligového hráča, pretože má na konte viac ako 300 štartov v najvyššej súťaži. Medzi jeho prednosti patrí najmä rýchlosť a s tým spojený rýchly prechod do útoku, ale aj cit pre prihrávku a schopnosť zakončiť. autor textu: Mgr. Milan Belko      

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3