Kultúra
Pozvánka: Program pre malých aj veľkých priaznivcov Poľany
V sobotu 1. júna 2019 bude na amfiteátri v Detve zábavno náučný Deň otvorených dverí Biosférickej rezervácie Poľana. Tvorivé aktivity nielen pre deti sa začnú o 11.30 h. súťažou Putovanie Poľanou. Počas podujatia bude možnosť občerstvenia a stravovania sa. Aktivitami o lesníctve, poľovníctve, poľovníckej kuchyni, včelárstve budú sprevádzať príslušní odborníci. Súčasťou Dňa otvorených dverí bude prezentácia regionálnych výrobcov a vozenie na koni alebo koči. Od 16.00 h. bude na amfiteátri prebiehať folklórny a divadelný program o ktorý sa postarajú detskí i dospelí účinkujúci z Detvy, z Hriňovej, Kriváňa.Po zotmení začne na lúke v areáli amfiteátra pozorovanie hviezdnej oblohy a tvorba súhvezdia Veľkej medvedice pomocou bateriek so Slovenským zväzom astronómov. Na túto aktivitu je potrebné si priniesť deky, karimatky a baterky. /*banner*/ Na organizácii podujatia s Koordinačnou radou Biosférickej rezervácie Poľana spolupracuje Správa Chránenej krajinnej oblasti - Biosférickej rezervácie Poľana, Lesy Slovenskej republiky, mesto Detva, mesto Hriňová a ďalší. Text: Zuzana Vrťová
V Kriváni oslávili Deň matiek
V nedeľu 12. mája 2019 sa v Spoločenskom dome v Kriváni stretli všetci tí, pre ktorých slovo mama, ale aj jej úloha v tejto niekedy čudne uponáhľanej dobe znamená veľa. Jej lásku, nehu starostlivosť a pozornosť si svojim programom prišli uctiť hlavne tí, ktorí ju najviac potrebujú - naše deti z Materskej a Základnej školy v Kriváni. /*banner*/ Po ich vystúpení všetkým spríjemnila sviatočný deň Ľudová hudba Hronsečania, Ženská spevácka skupina Ratolesť, speváčka Anna Šatanová a ľudový rozprávač Jožino v podaní Milana Šatana. Ich výkony nám lahodili sluchu, očiam, ale aj duši. ,,Všetkým účinkujúcim, ale aj ostatným, ktorí sa akoukoľvek mierou podieľali na príprave pekne prežitého popoludnia srdečne ďakujeme," podotkol starosta obce Kriváň Imrich Paľko.
MISS ROMA 2019: V piatok budú voliť kráľovnú krásy
V piatok 3. mája 2019 o 17.00 hod. začne v Dome kultúry A. Sládkoviča v Detve kultúrne podujatie Miss Roma 2019. Na súťaži vystúpia dievčatá z Detvy, Zvolena, Poltára a ďalších obcí. V minulom roku 2018 OZ Fitness Zorale Čawe usporiadalo nultý ročník Miss Róma 2018. Po úspešnej odozve sa občianske združenie rozhodlo usporiadať prvý ročník Miss Róma 2019 s bohatým programom a krásnymi rómskymi dievčatami, ktoré predvedú okrem svojej krásy svoj um a talent. /*banner*/ Všetci, ktorí si chcú spríjemniť piatkové popoludnie, sú 3. mája 2019 srdečne vítaní na kultúrno spoločenskom podujatí Miss Róma 2019. Projekt je spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Jozef Výbošťok, Zuzana Vrťová
Stand-up show Silné reči mieri do Detvy
Populárna show mieri do Detvy. Silné reči zavítajú pod Poľanu 21. mája 2019 o 19.00 hod.!!! Vstupenky sa rýchlo míňajú!!! Tešiť sa môžete na Jakuba Gulíka, Simonu, Martina Hatalu, Gaba Žifčáka. KOMIK JAKUB GULÍK Jeden z najúspešnejších komikov, Považan, ktorý sa nezľakol medializácie po talentovej show a začal svoje videá uverejňovať na najväčšom video kanáli pod názvom – GulloShow. Povráva sa, že jeho videá sú liečivé. Okej, to tvrdí najmä on. Každopádne, rád si zachováva úroveň a nedokáže robiť humor pod nátlakom. KOMIK SIMONA Obyčajná prvomatka zo Severu, ktorá vychováva svoju ratolesť mužského pohlavia bez biopotravín. Vydatá exfeministka, dennodene snažiaca sa presvedčiť manžela, že aj on môže byť raz človekom. Nemá rada psy a ufrflaných dôchodcov, no zbožňuje smiech a politiku. KOMIK MARTIN HATALA Okrem toho, že si každý deň vymazáva škaredé maily, v ktorých mu ľudia neprávom nadávajú za zavedenie ypsilonu je Martin aj najodvážnejším šoférom na svete. Jazdí totiž po Bratislave na dvanásťročnej Thálii a s košickou značkou. Najprv kvôli tomu trpel depresiami, ale odkedy začal robiť standup, trpia už len jeho diváci. Svoju kariéru humoristu si vybudoval na tvrdení, že rozumie viac počítačom ako ženám. /*banner*/ KOMIK GABO ŽIFČÁK Gabo okrem stand-up komika zastáva aj rolu hlavného predstaveného cirkvi Svedkov Liehovových a venuje sa teórii borovičky na videoportáli VJU. Pochádza z Vysokých Tatroch, ale ako tradičný východniar žije v Bratislave. Jeho najväčším životným cieľom bolo nájsť si frajerku, ale potom si povedal, že človek by si mal v živote dávať reálne ciele. Jeho ľudový humor zo života si určite nájde cestu aj k vám. VSTUPNÉ: 12,- predpredaj: www.ticketportal.sk, www.kcdetva.sk, pokladňa v Dome kultúry: PO - PIA: 14.00 - 18.00 hod.
54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve pripravujú zaujímavú programovú ponuku
54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve sú predo dverami, uskutočnia sa v druhý júlový víkend 12. až 14. júla 2019. Počas troch dní trvania festivalu bude na hlavnej scéne amfiteátra uvedených desať programov v štyroch programových blokoch. Ponuku scénických programov dopĺňa niekoľko desiatok sprievodných podujatí v areáli amfiteátra a na rôznych miestach Detvy. Scénické programy Dramaturgia a Programová rada festivalu ako jednu z ústredných tém tohto ročníka vyzdvihuje význam rodiny pri tradovaní folklórnych prejavov a medzigeneračného preberania tradícií, nevynímajúc ani súčasné pestovanie tradícií, najmä hudby, spevu a tanca.Táto téma je ústrednou témou prvého, uvítacieho programu domácich kolektívov a rodín z Podpoľania a tiež aj posledného, záverečného programu, v ktorom budú zastúpené rodiny a kolektívy z viacerých regiónov Slovenska. Tvorbe folklórnych súborov na Slovensku a prameňom, z ktorých pri svojej tvorbe čerpajú, sú venované dva programy: v piatok večer návštevníkom detvianskych folklórnych slávností predstavia dielo dlhoročného úspešného slovenského choreografa Milana Hvižďáka v podaní súboru Zemplín z Michaloviec a v sobotu večer v programe Koren(i)e výber z novej tvorby slovenských súborov z posledných dvoch rokov. Festivalové sobotňajšie popoludnie už dlhodobo patrí deťom a kedysi obľúbeným detským hrám. Tradičné hry plné pohybu a živej komunikácie sa dnes už takmer vytrácajú zo života detí. Na detský program nadviaže program o chorovodoch, ktorý okrem obradovo-tanečných ukážok určite zaujme aj informáciami o tom, ako kedysi tradičné chorovody postupne menili svoju funkciu a stali sa hrami detí. Folklórne slávnosti pod Poľanou venujú pozornosť všetkým zložkám tradičnej kultúry, nevynímajúc odev a iné výtvarné prejavy. Tieto sa stali predmetom záujmu niektorých tvorcov snažiacich sa prinášať a obohatiť nimi aj ponuku detvianskych slávností. Po úspešnom uvedení ukážok tradičného svadobného obradového odevu v roku 2017, tentokrát v krátkom scénickom programe predstavia tradičný svadobný odev mladúch a ženíchov z obcí regiónov stredného Slovenska. Do programu sa môžu prihlásiť záujemcovia z obcí domáceho stredoslovenského kraja do 10. mája 2019. Organizátori veria, že tak urobia aj tie menej známe dediny a zviditeľnia tak svoju obec. Úvod sobotňajšieho večera bude venovaný domácej speváčke s hodvábnym hlasom Anke Klimovej, vedúcej ženskej speváckej skupiny súboru Detva. 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou uvedú aj aktuálnu tému z cyklu Klenoty kultúrneho dedičstva. Tentokrát to budú Podpolianske rozkazovačky - prvok kultúrneho dedičstva z Podpoľania, ktorý koncom roka 2018 pribudol do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Stalo sa tak aj z iniciatívy a zásluhou Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a interpretov, z ktorých väčšina býva i pravidelnými účastníkmi detvianskych slávností. Pripravovatelia programu by okrem známych interpretov radi predstavili spevákov - rozkazovačov menej známych, teda aj takých, ktorí verejne neúčinkujú. Tipy na takýchto interpretov do širšieho výberu možno nahlásiť organizátorom festivalu tiež do 10. mája 2019. /*banner*/ Nedeľa patrí každoročne programu Krajanskej nedele a záverečnému programu slávností. Program krajanskej nedele v gestorstve Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí tentokrát na tému pastierska kultúra pripravujú skupiny a súbory Slovákov žijúcich v zahraničí, čerpajúc námety z vlastného prostredia. Bodkou za scénickými programami 54. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve bude záverečný program s veľavravným názvom a posolstvom: Spieva celá rodina, spieva celá dedina. Komorné programy, výstavy a iné sprievodné podujatia Komorné programy mimo hlavnej scény sú situované jednak do areálu amfiteátra a tiež na rôzne miesta Detvy. Ponuka týchto programov je mimoriadne pestrá a hodnotná. K Folklórnym slávnostiam pod Poľanou v Detve patrí jedinečná súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov. Tento ročník je zameraný na zvukové nástroje. Predstavia sa výrobcovia zvukových hračiek a nástrojov ako sú rapkáče, klopáče, chrastidlá, pastierske palice-kulagy, ostrohy tanečníkov, zvonce, vábničky, orechové klopačky, drumble a mnohé ďalšie. Výrobcovia sa do súťaže môžu prihlásiť do 15. mája 2019. Z ďalších sú to aktivity v areáli amfiteátra, najmä vyhľadávaný jarmok tradičných ľudových remesiel, salaš na Detve a čoraz obľúbenejšie dvory ako je Krajanský dvor, Dvor u Detvanov, Gajdosšký dvor, pribudne Podpoliansky dvor a Timravin dvor. Predstavíme tiež majstrovstvo výrobcov tradičných detvianskych vyrezávaných drevených krížov, ktoré bolo v roku 2017 zaradené do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Organizátori festivalu každoročne vytvárajú priestor aj pre nositeľov certifikovanej značky Regionálny produkt Podpoľania. Obľúbená škola spevu a tanca v areáli amfiteátra bude tentokrát venovaná základom podpolianskeho rozkazovania si pred muzikou a možnosti vyskúšať si tieto prejavy. Návštevníci si budú môcť zaspievať aj pri heligónke, obdivovať hru gajdošov, či fujaru - klenot zapísaný v UNESCO, ako aj ďalšie z okruhu sprievodných podujatí. Tradičnému odevu sú venované viaceré aktivity festivalu, mnohé sú súčasťou sprievodných podujatí. Výstava v Podpolianskom múzeu predstaví diela ľudových kožušníkov z Podpoľania a blízkeho okolia. V Detvianskom ľudovom umení bude výstava detvianskych výšiviek krivou ihlou. Prehliadka na Nám. SNP bude živou ukážkou replík tradičného odevu z Podpoľania z dielne Detvianskeho ľudového umenia a podpolianskych výrobcov, ako aj ukážok súčasnej módy inšpirovanej tradičným odevom. Novým počinom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve je cyklus výstav Zabudnuté dediny. V spolupráci s obcami chcú organizátori priblížiť také obce, ktoré kedysi žili čulým životom, v súčasnosti pomaly upadajú do zabudnutia a s nimi odchádzajú aj vzácne kultúrne hodnoty. Ako prvé predstavia obce Žibritov, Beluj a Klastavu. Mesto Detva a organizátorský tím sa teší na návštevníkov Folklórnych slávností pod Poľanou - účinkujúcich aj divákov. Všetci priaznivci folklóru a tradičnej kultúry sú do Detvy srdečne pozvaní. Text: Anna Ostrihoňová Foto: Zuzana Vrťová
FS Podpoľanec zožal úspech
Cez víkend 13. apríla sa uskutočnila v kultúrnom dome ŽSR vo Zvolene - Krajská prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci pre Banskobystrický a Žilinský kraj „Šaffova ostroha“ a Regionálna postupová prehliadka ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov. /*banner*/ FS Podpoľanec z Detvy reprezentovali na Šaffovej ostrohe v kategórii B (tanečníci interpretujúci vlastnú lokálnu či regionálnu tanečnú tradíciu) tanečník, sólista Ľuboš Vidiečan a na regionálnej prehliadke „Dievčenská spevácka skupina FS Podpoľanec“. V obidvoch prípadoch FS Podpoľanec zožal úspech. Ľuboš Vidiečan vyhral svoju kategóriu a postúpil zo zlatého pásma na celoštátne kolo; spevácka skupina so svojimi „Trávnicami z Hrochote“ taktiež získali zlaté pásmo a postúpili na krajské kolo. Víťazom gratulujeme a budeme držať palce v ďalších kolách. text: vedenie súboru Podpoľanec
Fond na podporu umenia objasnil klesajúce dotácie pre folklórne slávnosti
Portál DTonline.sk priniesol informáciu o žiadosti mesta Detva pre 54. ročník folklórnych slávností. Samospráva žiadala 54 tisíc eur, no Fond na podporu umenia schválil dotáciu vo výške 20 tisíc eur. Stručné objasnenie hovorilo o dlhodobej stagnácii a poklesu kvality podujatia a úrovne projektu. https://dtonline.sk/clanok/fond-na-podporu-umenia-znizil-o-34-tisic-dotaciu-na-slavnosti Viceprimátor Ján Šiandor cez svoje noviny DTinfo reagoval opäť nechutným osobným útokom na prevádzkovateľa DTonline.sk: ,, ... neúspešný kandidát na poslanca J. Pavlov, prostredníctvom svojich internetových novín neustále očierňuje svoje vlastné mesto. Napriek tomu, že Detva v rámci tejto výzvy patrila medzi najúspešnejších žiadateľov, v novinách J. Pavlova sa dočítate, že je to vlastne neúspech, že mesto Detva získalo dotáciu na podporu 54. ročníka FSP vo výške 20 000 eur. Je naozaj smutné, ako sa J. Pavlov neustále snaží vytvárať negatívny obraz o svojom vlastnom rodnom meste." https://www.dtinfo.sk/mesto-detva-ziskalo-na-podporu-fsp-jednu-z-najvyssich-dotacii/ /*banner*/ Požiadali sme Fond na podporu umenia o objasnenie dotácií pre mesto Detva na folklórne slávnosti: ,,žiadateľ Mesto Detva si požiadal o dotáciu na projekt Folklórne slávnosti pod Poľanou do programu určeného pre prehliadky, festivaly a súťaže v tradičnej kultúre v rokoch 2016, 2017 a 2019 (zoznam uvádzam nižšie). Na základe informácii poskytnutých od kolegov, si v žiadateľ v roku 2018 žiadosť do Programu 4.4.1 Prehliadky, festivaly a súťaže v tradičnej kultúre nepodal. Zároveň sú všetky informácie o projektoch verejne dostupné na našom webovom sídle a obsahujú aj údaje o bodovom hodnotení projektu spolu s komentárom o podporení príp. nepodporení. https://podpora.fpu.sk/statistiky/program Komentáre, ktoré zverejňujeme sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v protokoloch z hodnotenia. Ostatné údaje z protokolov podliehajú predpisu o duševnom vlastníctve, a teda ich nemožno zverejniť. Zároveň ako povinná osoba pri sprístupňovaní informácií zverejňujeme aj zoznam jednotlivých členov, ktorí projekty hodnotili a samotné zápisnice zo zasadnutí. Pripájam linky k týmto informáciám: https://fpu.sk/sk/moznosti-podpory/odborne-komisie https://fpu.sk/sk/dokumenty-fpu/zapisnice Projekt 51. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE žiadané: 30 000,00 € pridelené: 30 000,00 € 52. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE žiadané: 30 000,00 € pridelené: 29 000,00 € 54. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE žiadané: 54 000,00 € pridelené: 20 000,00 € Text: PhDr. Jozef Pavlov
BLOG: Nie Pavlov, ale ľudia kritizujú stagnáciu folklórnych slávností
Dtonline.sk v nedeľu 24. marca 2019 zverejnilo informáciu, podľa ktorej mesto Detva namiesto žiadanej 54 tisícovej dotácie na festival Folklórne slávnosti pod Poľanou dostalo od Fondu na podporu umenia len 20 tisíc eur. Podľa odbronej komisie a nie podľa J. Pavlova sa tak stalo preto, lebo: ,,Vzhľadom na dlhodobé stagnovanie umeleckej úrovne festivalu a kvalitatívnej úrovne projektu odborná komisia pristúpila k zníženiu pridelenej dotácie." - https://dtonline.sk/clanok/fond-na-podporu-umenia-znizil-o-34-tisic-dotaciu-na-slavnosti Namiesto priznania faktu a snahy o nápravu, dvorný demagóg a "majster diskreditácie" viceprimátor Ján Šiandor skutočnosť otočil a urobil z nej úžasnú správu. Vo svojom článku píše, že mesto Detva získalo jednu z najvyšších dotácií. - https://www.dtinfo.sk/mesto-detva-ziskalo-na-podporu-fsp-jednu-z-najvyssich-dotacii/ Pohár môže byť poloplný, ale aj poloprázdny. No ako "druhý" muž detvianskej samosprávy by mal Ján Šiandor vyvinúť kroky, aby bola dotácia vyššia, keďže hodnotenie Fondu na podporu umenia hovorí o stagnácii umeleckej úrovne festivalu a kvalitatívnej úrovne projektu. Navyše, podobne ako pri kauze o platoch zamestnancov zaútočil osobne a nechutným krčmovým spôsobom jemu vlastným na moju osobu: ,,Napriek týmto skutočnostiam je smutné konštatovať, že neúspešný kandidát na poslanca J. Pavlov, prostredníctvom svojich internetových novín neustále očierňuje svoje vlastné mesto. Napriek tomu, že Detva v rámci tejto výzvy patrila medzi najúspešnejších žiadateľov, v novinách J. Pavlova sa dočítate, že je to vlastne neúspech, že mesto Detva získalo dotáciu na podporu 54. ročníka FSP vo výške 20 000 eur. Je naozaj smutné, ako sa J. Pavlov neustále snaží vytvárať negatívny obraz o svojom vlastnom rodnom meste." Ján Šiandor nepochopil asi zmysel plurality názorov a zo "stopky" vo funkcii v rokoch 2014 - 2018 sa nepoučil, pokračuje v arongancii moci v priamom prenose aj naďalej. Buď má málo informácií alebo zámerne prehliada množstvo mojich aktivít v oblasti histórie, vzdelávania, kultúry a charity v meste Detva, čo svedčí skôr o mojom pozitívnom vzťahu k mestu, než o tom, čo tvrdí lživo on. /*banner*/ Portálu DTonline.sk k uvedenej informácii dala za pravdu diskusia na fanpage (na Facebooku-u), kde takmer všetci diskutujúci (nie falošní užívatelia ako na DTinfo) súhlasia s názorom Fondu na podporu umenia vo veci stagnácie festivalu. Patrícia Z.: ,,Vôbec sa nečudujem. Pódium amfiteátra už na pohľad vyzerá odpudzujúco, pritom je základom FS. Stánkov ja každym rokom menej, pretože nájom je vysoký, už sa zužuje aj samotné ožranisko. A v prvom rade treba zakázať kolotoče, z ktorých hudba narúša práve FOLKLÓR, pre ktorý na podujatie smeruju ľudia z iných miest. Lenže, pre niekoho je dôležitejší zisk z prenájmu ako to, či sa tam ľudia cítia prijemne. Nie je to tak dávno, čo hore Detvou po hlavnej boli všetky domy ľudovo vyzdobené, generácia starých materí sa pominula a mladí už ktomu taký vzťah nemajú. Mozno by aj mali, keby... Je mi ľúto, že táto krásna tradícia pomaly zaniká." Viktor Š. - ,,Ani sa nečudujem... už XY rokov je to úplne o tom istom.. ostatné festivaly sú už úplne inde oproti Detve." Matej V. - ,,Hlavne v komisii sedia ľudia, ktorí dobre vedia akým štýlom sa (ne)posúva festival v Detve. Fakt dobrý program som tam nevidel už veľmi veľmi dlho. 54tisic, ktoré sa použijú zas zle..tak načo." Ľubomír Š. - ,,Oploťte celý areál vstupné 10€ (alebo podľa uváženia) budú platiaci aj tí, čo si idú len vypiť a slávnosť ich nezaujíma. Na vystúpenie dajte nižšie vstupné. Neplatiacich na ožranisku je aspoň polovica z celkového počtu návštevníkov. Nedostatočné je aj hygienické zabezpečenie (málo toaliet a umývadiel na počet návštevníkov)." Tomáš P. - "My sme si zvolili, že najbližšie roky to bude len a len horšie... pánko Detvy pridu v piatok na pódium s metálom na krku a ľudia namiesto pľutia tlieskajú." Na záver: pán Šiandor, môžete sa mi Vy a Vaši ľudia vyhrážať koľko chcete, pravdu nezamlčíte. Môžete ma diskreditovať koľko chcete, umlčíte ma len tak, ako mocní umlčali Jána Kuciaka. Sloboda prejavu, názoru a interpretácie je základným právom v našej spoločnosti a štáte. Tribún novembra 1989 v Detve sa premenil na diktátora podobne ako Orbán v Maďarsku. A prosím, do budúcna reagujte vecne, nie nechutne a osobne. Ja v Detve už nemienim nikdy kandidovať na volenú funkciu, takže nie je potrebné ma špiniť pred prípadnými voľbami... Text: PhDr. Jozef Pavlov
Fond na podporu umenia znížil o 34 tisíc dotáciu na slávnosti
Mesto Detva prišlo o značné financie na podporu Folklórnych slávností pod Poľanou. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky cez Fond na podporu umenia podporuje umelecké a kultúrne projekty na Slovensku. Pravidelne podporuje finančne aj FsP v Detve. Aj pre rok 2019 mesto Detva podalo žiadosť - na 54 tisíc eur. Hodnotenie odbornej komisie však vyznieva pre vedúcich predstaviteľov festivalu výstražne: ,,Vzhľadom na dlhodobé stagnovanie umeleckej úrovne festivalu a kvalitatívnej úrovne projektu odborná komisia pristúpila k zníženiu pridelenej dotácie." Informáciu nájdete na stránke (časť 4.1.1.) - https://www.fpu.sk/sk/prijimatel/rozhodnutia-riaditela?fbclid=IwAR3MpYfpNyJieiTBq5cAqqXoAiHqv745S-kX603UjKSgH-m2E6omk2gij8E /*banner*/ Hlavní zodpovedí činitelia za folklórny festival v Detve. ORGANIZAČNÝ VÝBOR Ing. Štefan S L E M E N S K Ý predseda OV FSP, VO, objednávky, služby, propagácia Mestský úrad Detva Jozef K U L I Š I A K predseda OV FSP, technické a organizačné zabezpečenie, servis Kultúrne centrum A. Sládkoviča Detva PhDr. Anna O S T R I H O Ň O V Á predsedníčka PR FSP, hlavný dramaturg Detva ŠTATUTÁRNY ZÁSTUPCA FSP Ing. Ján Š U F L I A R S K Ý, primátor mesta Detva PROGRAMOVÁ RADA (PR FSP) PhDr. Anna O S T R I H O Ň O V Á, predsedníčka a dramaturgička PR FSP, Detva Igor K O V A Č O V I Č, podpredseda PR FSP, Banská Bystrica Ing. Štefan S L E M E N S K Ý, predseda OV FSP, Mestský úrad, Detva UPOZORNENIE: Dúfame, že reakcia mesta Detva nebude opäť primitívna vo forme osobného útoku na DTonline.sk a prevádzkovateľa internetových novín. Pri poslednej kauze vedenia mesta o platoch zamestnancov dalo DTonine.sk priestor pre vyjadrenie prednostovi MsÚ Štefanovi Slemenskému, ktorý ho neodmietol, ale doslova ignoroval. Za pravdu tvrdeniam DTonline.sk dali aj celoslovenské médiá Pravda a Nový Čas, ktoré prevzali informáciu DTonline.sk ako relevantnú. https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/503511-dusno-na-detvianskom-magistrate/ https://www.cas.sk/clanok/806937/zamestnanci-magistratu-v-detve-zuria-primatorovi-pridali-938-uradnikom-zobrali-priplatky/
Bývalí kapláni Lajcha a Baláž budú diskutovať o knihe Tragédia celibátu
Suspendovaných rímskokatolíckych kňazov - Michala Lajchu a Petra L. Baláža pozná detvianska verejnosť z ich pôsobenia v tunajšej farnosti. Do povedomia slovenskej verejnosti sa dostali autorstvom knihy Tragédia celibátu - mŕtva manželka (populárna verzia) a jej odbornou verziou Tragédie celibátu. Háklivú tému v rímskokatolíckej cirkvi otvorili ako jedni z mála. Kým široká verejnosť - odborná i laická ocenila ich krok otvorenia tejto témy, banskobystrický biskup Marián Chovanec ich suspendoval. Diskusia s oboma autormi sa bude konať v kaviarni LOFFT (v obchodnom dome Oáza) vo štvrtok 21. marva 2019 o 18:00. Kapacita diskusie je obmedzená, doporučujeme rezerváciu miest na čísle 0918 203 905. Vstupné je 2 eur. /*banner*/ Anotácia knihy: Celibát ako podmienka ku kňazstvu je už osem storočí hnisajúcou ranou Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá ignoruje výrok Biblie biskup nech je muž jednej ženy. Liečiť túto ranu znamená znovu svätiť ženatých. Tragédia celibátu mŕtva manželka obsahuje nielen historické a biblické fakty, teologické rozpory v dobových pohľadoch na sexualitu, ale aj profily cirkevných otcov a učiteľov, ktoré sú účelovo zamlčiavané. Aké faktory stoja na pozadí vypudenia ženatých z kléru Rímskokatolíckej cirkvi? Prečo Cirkev prestala svätiť otcov a manželov za kňazov, keď Ježiš Kristus si povolával za apoštolov aj ženatých? Prečo Gréckokatolícka cirkev nemá pedofilné škandály? Čo znamená slúžiť Bohu s nerozdeleným srdcom? Čo učili cirkevní otcovia o sexualite? Kým boli ovplyvnení? Od Platónovho telo je hrob duše po wojtyłovské telo je sviatosťou spásy prešla Cirkev kus cesty, avšak dôležitý krok stále neurobila. Na svätenie ženatých mužov sú oveľa hlbšie dôvody ako nedostatok kňazov. Morbídnosť Rímskokatolíckej cirkvi spočíva v tom, že smrť manželky je bránou ku kňazstvu. Azda nikdy nebolo viac potrebné, aby sa Cirkev postavila za manželstvo a rodinu ako v dobe genderizmu. Cieľom tejto publikácie je vyzdvihnutie manželstva a rodiny v spojitosti so sviatosťou kňazstva. Neprinesie svätenie ženatých uzdravenie Cirkvi celibátnikov? Kritická odborná kniha je písaná nielen z lásky k Cirkvi, ale aj z úcty k Pravde. Populárna verzia Mŕtvej manželky vychádza súčasne s vedeckou verziou. Je oživená množstvom náučných kresieb. Kým vedecká verzia je určená prioritne Učiteľskému úradu Cirkvi a teológom, adresátom tejto publikácie sú laici, predovšetkým ženatí muži, ktorých Duch Svätý pozýva ku kňazstvu a k biskupskej službe, a ich manželky. Úvodom k problematike sú pohľady do zákulisia a úvahy autora, rímskokatolíckeho kňaza, vychádzajúce z jeho osobného príbehu. Problémy, ktoré vnímajú mnohí, ale boja sa o nich hovoriť, analyzuje autor bez servítky.
