s DTonline.sk

Kultúra

  • Hrajte nám husličky už 8. júna na detvianskom amfiteátri

    Hrajte nám husličky už 8. júna na detvianskom amfiteátri

    Detský folklórny súbor Ratolesť pozýva všetkých na 5. ročník detského folklórneho festivalu Hrajte nám husličky, ktorý sa bude konať v sobotu 8. júna 2019 na Amfiteátri v Detve. Program sa začína o 17. hodine. Účinkujú: DFS Ratolesť, DFS Slniečko, DFS Detvanček a detský súbor Vrtielko z Detvy. Hosť programu: DFS Jabúčko z Jablonového. /*banner*/ Súčasťou festivalu sú tento rok aj oslavy 45. výročia založenia súboru Ratolesť, slávnostný galaprogram DFS Ratolesť sa v sobotu 8. júna začína o 18.45 hod. Vstupné: dospelý návštevník zaplatí 4 eurá, dieťa, dôchodca a ZŤP 2 eurá. Podujatie finančne podporilo mesta Detva. Zdroj: (ms)

    23. mája 2019 16:12
  • Pozvánka: Program pre malých aj veľkých priaznivcov Poľany

    Pozvánka: Program pre malých aj veľkých priaznivcov Poľany

    V sobotu 1. júna 2019 bude na amfiteátri v Detve zábavno náučný Deň otvorených dverí Biosférickej rezervácie Poľana. Tvorivé aktivity nielen pre deti sa začnú o 11.30 h. súťažou Putovanie Poľanou. Počas podujatia bude možnosť občerstvenia a stravovania sa. Aktivitami o lesníctve, poľovníctve, poľovníckej kuchyni, včelárstve budú sprevádzať príslušní odborníci. Súčasťou Dňa otvorených dverí bude prezentácia regionálnych výrobcov a vozenie na koni alebo koči. Od 16.00 h. bude na amfiteátri prebiehať folklórny a divadelný program o ktorý sa postarajú detskí i dospelí účinkujúci z Detvy, z Hriňovej, Kriváňa.Po zotmení začne na lúke v areáli amfiteátra pozorovanie hviezdnej oblohy a tvorba súhvezdia Veľkej medvedice pomocou bateriek so Slovenským zväzom astronómov. Na túto aktivitu je potrebné si priniesť deky, karimatky a baterky. /*banner*/ Na organizácii podujatia s Koordinačnou radou Biosférickej rezervácie Poľana spolupracuje Správa Chránenej krajinnej oblasti - Biosférickej rezervácie Poľana, Lesy Slovenskej republiky, mesto Detva, mesto Hriňová a ďalší. Text: Zuzana Vrťová  

    21. mája 2019 16:23
  • V Kriváni oslávili Deň matiek

    V Kriváni oslávili Deň matiek

    V nedeľu 12. mája 2019 sa v Spoločenskom dome v Kriváni stretli všetci tí, pre ktorých slovo mama, ale aj jej úloha v tejto niekedy čudne uponáhľanej dobe znamená veľa. Jej lásku, nehu starostlivosť a pozornosť si svojim programom prišli uctiť hlavne tí, ktorí ju najviac potrebujú - naše deti z Materskej a Základnej školy v Kriváni. /*banner*/ Po ich vystúpení všetkým spríjemnila sviatočný deň Ľudová hudba Hronsečania, Ženská spevácka skupina Ratolesť, speváčka Anna Šatanová a ľudový rozprávač Jožino v podaní Milana Šatana. Ich výkony nám lahodili sluchu, očiam, ale aj duši. ,,Všetkým účinkujúcim, ale aj ostatným, ktorí sa akoukoľvek mierou podieľali na príprave pekne prežitého popoludnia srdečne ďakujeme," podotkol starosta obce Kriváň Imrich Paľko.

    20. mája 2019 23:40
  • MISS ROMA 2019: V piatok budú voliť kráľovnú krásy

    MISS ROMA 2019: V piatok budú voliť kráľovnú krásy

    V piatok 3. mája 2019 o 17.00 hod. začne v Dome kultúry A. Sládkoviča v Detve kultúrne podujatie Miss Roma 2019. Na súťaži vystúpia dievčatá z Detvy, Zvolena, Poltára a ďalších obcí. V minulom roku 2018 OZ Fitness Zorale Čawe usporiadalo nultý ročník Miss Róma 2018. Po úspešnej odozve sa občianske združenie rozhodlo usporiadať prvý ročník Miss Róma 2019 s bohatým programom a krásnymi rómskymi dievčatami, ktoré predvedú okrem svojej krásy svoj um a talent. /*banner*/ Všetci, ktorí si chcú spríjemniť piatkové popoludnie, sú 3. mája 2019 srdečne vítaní na kultúrno spoločenskom podujatí Miss Róma 2019. Projekt je spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Jozef Výbošťok, Zuzana Vrťová

    30. apríla 2019 20:12
  • Stand-up show Silné reči mieri do Detvy

    Stand-up show Silné reči mieri do Detvy

    Populárna show mieri do Detvy. Silné reči zavítajú pod Poľanu 21. mája 2019 o 19.00 hod.!!! Vstupenky sa rýchlo míňajú!!! Tešiť sa môžete na Jakuba Gulíka, Simonu, Martina Hatalu, Gaba Žifčáka. KOMIK JAKUB GULÍK Jeden z najúspešnejších komikov, Považan, ktorý sa nezľakol medializácie po talentovej show a začal svoje videá uverejňovať na najväčšom video kanáli pod názvom – GulloShow. Povráva sa, že jeho videá sú liečivé. Okej, to tvrdí najmä on. Každopádne, rád si zachováva úroveň a nedokáže robiť humor pod nátlakom. KOMIK SIMONA Obyčajná prvomatka zo Severu, ktorá vychováva svoju ratolesť mužského pohlavia bez biopotravín. Vydatá exfeministka, dennodene snažiaca sa presvedčiť manžela, že aj on môže byť raz človekom. Nemá rada psy a ufrflaných dôchodcov, no zbožňuje smiech a politiku. KOMIK MARTIN HATALA Okrem toho, že si každý deň vymazáva škaredé maily, v ktorých mu ľudia neprávom nadávajú za zavedenie ypsilonu je Martin aj najodvážnejším šoférom na svete. Jazdí totiž po Bratislave na dvanásťročnej Thálii a s košickou značkou. Najprv kvôli tomu trpel depresiami, ale odkedy začal robiť standup, trpia už len jeho diváci. Svoju kariéru humoristu si vybudoval na tvrdení, že rozumie viac počítačom ako ženám. /*banner*/ KOMIK GABO ŽIFČÁK Gabo okrem stand-up komika zastáva aj rolu hlavného predstaveného cirkvi Svedkov Liehovových a venuje sa teórii borovičky na videoportáli VJU. Pochádza z Vysokých Tatroch, ale ako tradičný východniar žije v Bratislave. Jeho najväčším životným cieľom bolo nájsť si frajerku, ale potom si povedal, že človek by si mal v živote dávať reálne ciele. Jeho ľudový humor zo života si určite nájde cestu aj k vám. VSTUPNÉ: 12,- predpredaj: www.ticketportal.sk, www.kcdetva.sk, pokladňa v Dome kultúry: PO - PIA: 14.00 - 18.00 hod.

    30. apríla 2019 20:08
  • 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve pripravujú zaujímavú programovú ponuku

    54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve pripravujú zaujímavú programovú ponuku

    54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve sú predo dverami, uskutočnia sa v druhý júlový víkend 12. až 14. júla 2019. Počas troch dní trvania festivalu bude na hlavnej scéne amfiteátra uvedených desať programov v štyroch programových blokoch. Ponuku scénických programov dopĺňa niekoľko desiatok sprievodných podujatí v areáli amfiteátra a na rôznych miestach Detvy. Scénické programy Dramaturgia a Programová rada festivalu ako jednu z ústredných tém tohto ročníka vyzdvihuje význam rodiny pri tradovaní folklórnych prejavov a medzigeneračného preberania tradícií, nevynímajúc ani súčasné pestovanie tradícií, najmä hudby, spevu a tanca.Táto téma je ústrednou témou prvého, uvítacieho programu domácich kolektívov a rodín z Podpoľania a tiež aj posledného, záverečného programu, v ktorom budú zastúpené rodiny a kolektívy z viacerých regiónov Slovenska. Tvorbe folklórnych súborov na Slovensku a prameňom, z ktorých pri svojej tvorbe čerpajú, sú venované dva programy: v piatok večer návštevníkom detvianskych folklórnych slávností predstavia dielo dlhoročného úspešného slovenského choreografa Milana Hvižďáka v podaní súboru Zemplín z Michaloviec a v sobotu večer v programe Koren(i)e výber z novej tvorby slovenských súborov z posledných dvoch rokov. Festivalové sobotňajšie popoludnie už dlhodobo patrí deťom a kedysi obľúbeným detským hrám. Tradičné hry plné pohybu a živej komunikácie sa dnes už takmer vytrácajú zo života detí. Na detský program nadviaže program o chorovodoch, ktorý okrem obradovo-tanečných ukážok určite zaujme aj informáciami o tom, ako kedysi tradičné chorovody postupne menili svoju funkciu a stali sa hrami detí.  Folklórne slávnosti pod Poľanou venujú pozornosť všetkým zložkám tradičnej kultúry, nevynímajúc odev a iné výtvarné prejavy. Tieto sa stali predmetom záujmu niektorých tvorcov snažiacich sa prinášať a obohatiť nimi aj ponuku detvianskych slávností. Po úspešnom uvedení ukážok tradičného svadobného obradového odevu v roku 2017, tentokrát v krátkom scénickom programe predstavia tradičný svadobný odev mladúch a ženíchov z obcí regiónov stredného Slovenska. Do programu sa môžu prihlásiť záujemcovia z obcí domáceho stredoslovenského kraja do 10. mája 2019. Organizátori veria, že tak urobia aj tie menej známe dediny a zviditeľnia tak svoju obec. Úvod sobotňajšieho večera bude venovaný domácej speváčke s hodvábnym hlasom Anke Klimovej, vedúcej ženskej speváckej skupiny súboru Detva. 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou uvedú aj aktuálnu tému z cyklu Klenoty kultúrneho dedičstva. Tentokrát to budú Podpolianske rozkazovačky - prvok kultúrneho dedičstva z Podpoľania, ktorý koncom roka 2018 pribudol do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Stalo sa tak aj z iniciatívy a zásluhou Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a  interpretov, z ktorých väčšina býva i pravidelnými účastníkmi detvianskych slávností. Pripravovatelia programu by okrem známych interpretov radi predstavili spevákov - rozkazovačov menej známych, teda aj takých, ktorí verejne neúčinkujú. Tipy na takýchto interpretov do širšieho výberu možno nahlásiť organizátorom festivalu tiež do 10. mája 2019.     /*banner*/  Nedeľa patrí každoročne programu Krajanskej nedele a záverečnému programu slávností. Program krajanskej nedele v gestorstve Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí tentokrát na tému pastierska  kultúra pripravujú skupiny a súbory Slovákov žijúcich v zahraničí, čerpajúc námety z vlastného prostredia.  Bodkou za scénickými programami 54. ročníka Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve bude záverečný program s veľavravným názvom a posolstvom: Spieva celá rodina, spieva celá dedina.      Komorné programy, výstavy a iné sprievodné podujatia Komorné programy mimo hlavnej scény sú situované jednak do areálu amfiteátra a tiež na rôzne miesta Detvy. Ponuka týchto programov je mimoriadne pestrá a hodnotná.           K Folklórnym slávnostiam pod Poľanou v Detve patrí jedinečná súťaž výrobcov ľudových hudobných nástrojov. Tento ročník je zameraný na zvukové nástroje. Predstavia sa výrobcovia zvukových hračiek a nástrojov ako sú rapkáče, klopáče, chrastidlá, pastierske palice-kulagy, ostrohy tanečníkov, zvonce, vábničky, orechové klopačky, drumble a mnohé ďalšie. Výrobcovia sa do súťaže môžu prihlásiť do 15. mája 2019. Z ďalších sú to aktivity v areáli amfiteátra, najmä vyhľadávaný jarmok tradičných ľudových remesiel, salaš na Detve a čoraz obľúbenejšie dvory ako je Krajanský dvor, Dvor u Detvanov, Gajdosšký dvor, pribudne Podpoliansky dvor a Timravin dvor. Predstavíme tiež majstrovstvo výrobcov tradičných detvianskych vyrezávaných drevených krížov, ktoré bolo v roku 2017 zaradené do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Organizátori festivalu každoročne vytvárajú priestor aj pre nositeľov certifikovanej značky Regionálny produkt Podpoľania. Obľúbená škola spevu a tanca v areáli amfiteátra bude tentokrát venovaná základom podpolianskeho rozkazovania si pred muzikou a možnosti vyskúšať si tieto prejavy. Návštevníci si budú môcť zaspievať aj pri heligónke, obdivovať hru gajdošov, či fujaru - klenot zapísaný v UNESCO, ako aj ďalšie z okruhu sprievodných podujatí. Tradičnému odevu sú venované viaceré aktivity festivalu, mnohé sú súčasťou sprievodných podujatí.  Výstava v Podpolianskom múzeu predstaví diela ľudových kožušníkov z Podpoľania a blízkeho okolia. V Detvianskom ľudovom umení bude výstava detvianskych výšiviek krivou ihlou.   Prehliadka na Nám. SNP bude živou ukážkou replík tradičného odevu z Podpoľania z dielne Detvianskeho ľudového umenia a podpolianskych výrobcov, ako aj ukážok súčasnej módy inšpirovanej tradičným odevom. Novým počinom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve je cyklus výstav Zabudnuté dediny. V spolupráci s obcami chcú organizátori priblížiť také obce, ktoré kedysi žili čulým životom, v súčasnosti pomaly upadajú do zabudnutia a s nimi odchádzajú aj vzácne kultúrne hodnoty. Ako prvé predstavia obce Žibritov, Beluj a Klastavu. Mesto Detva a organizátorský tím sa teší na návštevníkov Folklórnych slávností pod Poľanou - účinkujúcich aj divákov. Všetci priaznivci folklóru a tradičnej kultúry sú do Detvy srdečne pozvaní. Text: Anna Ostrihoňová Foto: Zuzana Vrťová  

    24. apríla 2019 23:36
  • FS Podpoľanec zožal úspech

    FS Podpoľanec zožal úspech

    Cez víkend 13. apríla sa uskutočnila v kultúrnom dome ŽSR vo Zvolene - Krajská prehliadka sólistov tanečníkov v ľudovom tanci pre Banskobystrický a Žilinský kraj „Šaffova ostroha“ a Regionálna postupová prehliadka ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov spevákov a inštrumentalistov. /*banner*/ FS Podpoľanec z Detvy reprezentovali na Šaffovej ostrohe v kategórii B (tanečníci interpretujúci vlastnú lokálnu či regionálnu tanečnú tradíciu) tanečník, sólista Ľuboš Vidiečan a na regionálnej prehliadke „Dievčenská spevácka skupina FS Podpoľanec“. V obidvoch prípadoch FS Podpoľanec zožal úspech. Ľuboš Vidiečan vyhral svoju kategóriu a postúpil zo zlatého pásma na celoštátne kolo; spevácka skupina so svojimi „Trávnicami z Hrochote“ taktiež získali zlaté pásmo a postúpili na krajské kolo. Víťazom gratulujeme a budeme držať palce v ďalších kolách. text: vedenie súboru Podpoľanec 

    18. apríla 2019 21:28
  • Fond na podporu umenia objasnil klesajúce dotácie pre folklórne slávnosti

    Fond na podporu umenia objasnil klesajúce dotácie pre folklórne slávnosti

     Portál DTonline.sk priniesol informáciu o žiadosti mesta Detva pre 54. ročník folklórnych slávností. Samospráva žiadala 54 tisíc eur, no Fond na podporu umenia schválil dotáciu vo výške 20 tisíc eur. Stručné objasnenie hovorilo o dlhodobej stagnácii a poklesu kvality podujatia a úrovne projektu. https://dtonline.sk/clanok/fond-na-podporu-umenia-znizil-o-34-tisic-dotaciu-na-slavnosti  Viceprimátor Ján Šiandor cez svoje noviny DTinfo reagoval opäť nechutným osobným útokom na prevádzkovateľa DTonline.sk: ,, ... neúspešný kandidát na poslanca J. Pavlov, prostredníctvom svojich internetových novín neustále očierňuje svoje vlastné mesto. Napriek tomu, že Detva v rámci tejto výzvy patrila medzi najúspešnejších žiadateľov, v novinách J. Pavlova sa dočítate, že je to vlastne neúspech, že mesto Detva získalo dotáciu na podporu 54. ročníka FSP vo výške 20 000 eur. Je naozaj smutné, ako sa J. Pavlov neustále snaží vytvárať negatívny obraz o svojom vlastnom rodnom meste." https://www.dtinfo.sk/mesto-detva-ziskalo-na-podporu-fsp-jednu-z-najvyssich-dotacii/ /*banner*/ Požiadali sme Fond na podporu umenia o objasnenie dotácií pre mesto Detva na folklórne slávnosti:  ,,žiadateľ Mesto Detva si požiadal o dotáciu na projekt Folklórne slávnosti pod Poľanou do programu určeného pre prehliadky, festivaly a súťaže v tradičnej kultúre v rokoch 2016, 2017 a 2019 (zoznam uvádzam nižšie). Na základe informácii poskytnutých od kolegov, si v žiadateľ v roku 2018 žiadosť do Programu 4.4.1 Prehliadky, festivaly a súťaže v tradičnej kultúre nepodal. Zároveň sú všetky informácie o projektoch verejne dostupné na našom webovom sídle a obsahujú aj údaje o bodovom hodnotení projektu spolu s komentárom o podporení príp. nepodporení. https://podpora.fpu.sk/statistiky/program  Komentáre, ktoré zverejňujeme sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v protokoloch z hodnotenia. Ostatné údaje z protokolov podliehajú predpisu o duševnom vlastníctve, a teda ich nemožno zverejniť. Zároveň ako povinná osoba pri sprístupňovaní informácií zverejňujeme aj zoznam jednotlivých členov, ktorí projekty hodnotili a samotné zápisnice zo zasadnutí. Pripájam linky k týmto informáciám: https://fpu.sk/sk/moznosti-podpory/odborne-komisie https://fpu.sk/sk/dokumenty-fpu/zapisnice Projekt                                                                                               51. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE              žiadané: 30 000,00 €        pridelené: 30 000,00 € 52. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE                          žiadané: 30 000,00 €        pridelené: 29 000,00 € 54. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU V DETVE                      žiadané: 54 000,00 €        pridelené: 20 000,00 €     Text: PhDr. Jozef Pavlov

    02. apríla 2019 09:30
  • BLOG: Nie Pavlov, ale ľudia kritizujú stagnáciu folklórnych slávností

    BLOG: Nie Pavlov, ale ľudia kritizujú stagnáciu folklórnych slávností

    Dtonline.sk v nedeľu 24. marca 2019 zverejnilo informáciu, podľa ktorej mesto Detva namiesto žiadanej 54 tisícovej dotácie na festival Folklórne slávnosti pod Poľanou dostalo od Fondu na podporu umenia len 20 tisíc eur. Podľa odbronej komisie a nie podľa J. Pavlova sa tak stalo preto, lebo: ,,Vzhľadom na dlhodobé stagnovanie umeleckej úrovne festivalu a kvalitatívnej úrovne projektu odborná komisia pristúpila k zníženiu pridelenej dotácie." - https://dtonline.sk/clanok/fond-na-podporu-umenia-znizil-o-34-tisic-dotaciu-na-slavnosti  Namiesto priznania faktu a snahy o nápravu, dvorný demagóg a "majster diskreditácie" viceprimátor Ján Šiandor skutočnosť otočil a urobil z nej úžasnú správu. Vo svojom článku píše, že mesto Detva získalo jednu z najvyšších dotácií.  - https://www.dtinfo.sk/mesto-detva-ziskalo-na-podporu-fsp-jednu-z-najvyssich-dotacii/ Pohár môže byť poloplný, ale aj poloprázdny. No ako "druhý" muž detvianskej samosprávy by mal Ján Šiandor vyvinúť kroky, aby bola dotácia vyššia, keďže hodnotenie Fondu na podporu umenia hovorí o stagnácii umeleckej úrovne festivalu a kvalitatívnej úrovne projektu.  Navyše, podobne ako pri kauze o platoch zamestnancov zaútočil osobne a nechutným krčmovým spôsobom jemu vlastným na moju osobu: ,,Napriek týmto skutočnostiam je smutné konštatovať, že neúspešný kandidát na poslanca J. Pavlov, prostredníctvom svojich internetových novín neustále očierňuje svoje vlastné mesto. Napriek tomu, že Detva v rámci tejto výzvy patrila medzi najúspešnejších žiadateľov, v novinách J. Pavlova sa dočítate, že je to vlastne neúspech, že mesto Detva získalo dotáciu na podporu 54. ročníka FSP vo výške 20 000 eur. Je naozaj smutné, ako sa J. Pavlov neustále snaží vytvárať negatívny obraz o svojom vlastnom rodnom meste." Ján Šiandor nepochopil asi zmysel plurality názorov a zo "stopky" vo funkcii v rokoch 2014 - 2018 sa nepoučil, pokračuje v arongancii moci v priamom prenose aj naďalej. Buď má málo informácií alebo zámerne prehliada množstvo mojich aktivít v oblasti histórie, vzdelávania, kultúry a charity v meste Detva, čo svedčí skôr o mojom pozitívnom vzťahu k mestu, než o tom, čo tvrdí lživo on. /*banner*/ Portálu DTonline.sk k uvedenej informácii dala za pravdu diskusia na fanpage (na Facebooku-u), kde takmer všetci diskutujúci (nie falošní užívatelia ako na DTinfo) súhlasia s názorom Fondu na podporu umenia vo veci stagnácie festivalu.  Patrícia Z.: ,,Vôbec sa nečudujem. Pódium amfiteátra už na pohľad vyzerá odpudzujúco, pritom je základom FS. Stánkov ja každym rokom menej, pretože nájom je vysoký, už sa zužuje aj samotné ožranisko. A v prvom rade treba zakázať kolotoče, z ktorých hudba narúša práve FOLKLÓR, pre ktorý na podujatie smeruju ľudia z iných miest. Lenže, pre niekoho je dôležitejší zisk z prenájmu ako to, či sa tam ľudia cítia prijemne. Nie je to tak dávno, čo hore Detvou po hlavnej boli všetky domy ľudovo vyzdobené, generácia starých materí sa pominula a mladí už ktomu taký vzťah nemajú. Mozno by aj mali, keby... Je mi ľúto, že táto krásna tradícia pomaly zaniká." Viktor Š. - ,,Ani sa nečudujem... už XY rokov je to úplne o tom istom.. ostatné festivaly sú už úplne inde oproti Detve." Matej V. - ,,Hlavne v komisii sedia ľudia, ktorí dobre vedia akým štýlom sa (ne)posúva festival v Detve. Fakt dobrý program som tam nevidel už veľmi veľmi dlho. 54tisic, ktoré sa použijú zas zle..tak načo." Ľubomír Š. -  ,,Oploťte celý areál vstupné 10€ (alebo podľa uváženia) budú platiaci aj tí, čo si idú len vypiť a slávnosť ich nezaujíma. Na vystúpenie dajte nižšie vstupné. Neplatiacich na ožranisku je aspoň polovica z celkového počtu návštevníkov. Nedostatočné je aj hygienické zabezpečenie (málo toaliet a umývadiel na počet návštevníkov)." Tomáš P. - "My sme si zvolili, že najbližšie roky to bude len a len horšie... pánko Detvy pridu v piatok na pódium s metálom na krku a ľudia namiesto pľutia tlieskajú." Na záver: pán Šiandor, môžete sa mi Vy a Vaši ľudia vyhrážať koľko chcete, pravdu nezamlčíte. Môžete ma diskreditovať koľko chcete, umlčíte ma len tak, ako mocní umlčali Jána Kuciaka. Sloboda prejavu, názoru a interpretácie je základným právom v našej spoločnosti a štáte. Tribún novembra 1989 v Detve sa premenil na diktátora podobne ako Orbán v Maďarsku. A prosím, do budúcna reagujte vecne, nie nechutne a osobne. Ja v Detve už nemienim nikdy kandidovať na volenú funkciu, takže nie je potrebné ma špiniť pred prípadnými voľbami... Text: PhDr. Jozef Pavlov  

    25. marca 2019 19:28
  • Fond na podporu umenia znížil o 34 tisíc dotáciu na slávnosti

    Fond na podporu umenia znížil o 34 tisíc dotáciu na slávnosti

    Mesto Detva prišlo o značné financie na podporu Folklórnych slávností pod Poľanou. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky cez Fond na podporu umenia podporuje umelecké a kultúrne projekty na Slovensku. Pravidelne podporuje finančne aj FsP v Detve. Aj pre rok 2019 mesto Detva podalo žiadosť - na 54 tisíc eur. Hodnotenie odbornej komisie však vyznieva pre vedúcich predstaviteľov festivalu výstražne: ,,Vzhľadom na dlhodobé stagnovanie umeleckej úrovne festivalu a kvalitatívnej úrovne projektu odborná komisia pristúpila k zníženiu pridelenej dotácie."  Informáciu nájdete na stránke (časť 4.1.1.) - https://www.fpu.sk/sk/prijimatel/rozhodnutia-riaditela?fbclid=IwAR3MpYfpNyJieiTBq5cAqqXoAiHqv745S-kX603UjKSgH-m2E6omk2gij8E /*banner*/  Hlavní zodpovedí činitelia za folklórny festival v Detve. ORGANIZAČNÝ VÝBOR  Ing. Štefan S L E M E N S K Ý predseda OV FSP, VO, objednávky, služby, propagácia Mestský úrad Detva Jozef K U L I Š I A K predseda OV FSP, technické a organizačné zabezpečenie, servis Kultúrne centrum A. Sládkoviča Detva PhDr. Anna O S T R I H O Ň O V Á predsedníčka PR FSP, hlavný dramaturg Detva ŠTATUTÁRNY ZÁSTUPCA FSP    Ing. Ján   Š U F L I A R S K Ý, primátor mesta Detva PROGRAMOVÁ RADA (PR FSP) PhDr. Anna  O S T R I H O Ň O V Á, predsedníčka a dramaturgička PR FSP, Detva Igor   K O V A Č O V I Č,  podpredseda PR FSP, Banská Bystrica Ing. Štefan  S L E M E N S K Ý, predseda OV FSP, Mestský úrad, Detva UPOZORNENIE: Dúfame, že reakcia mesta Detva nebude opäť primitívna vo forme osobného útoku na DTonline.sk a prevádzkovateľa internetových novín. Pri poslednej kauze vedenia mesta o platoch zamestnancov dalo DTonine.sk priestor pre vyjadrenie prednostovi MsÚ Štefanovi Slemenskému, ktorý ho neodmietol, ale doslova ignoroval. Za pravdu tvrdeniam DTonline.sk dali aj celoslovenské médiá Pravda a Nový Čas, ktoré prevzali informáciu DTonline.sk ako relevantnú. https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/503511-dusno-na-detvianskom-magistrate/ https://www.cas.sk/clanok/806937/zamestnanci-magistratu-v-detve-zuria-primatorovi-pridali-938-uradnikom-zobrali-priplatky/ 

    24. marca 2019 09:00
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Martin Valent - kont...

    Rodina Valentovcov je v Detve úzko spätá s detvianskou farnosťou. V meste a v okolí, najmä medzi veriacimi nenájdeme mnohých, ktorí by toto meno nepoznali. Prvý Valent v Detve, Martin však nepochádzal z Podpoľania, ale z regióny Hornej Nitry. Ako rechtor prišiel do nášho mesta až začiatkom 20. rokov 20. storočia a stal sa významnou osobnosťou. Kým by sme M. Valenta hodnotili len ako organistu, učiteľa náboženstva a kultúrneho pracovníka, prevažovalo by hodnotenie jeho osoby vysoko pozitívne. No jeho angažovanie v ľudáckom hnutí a rôzne charakterové črty osobnosti ho stavajú do reálnejšieho svetla. Hneď po jeho príchode do Detvy nadviazal úzke styky s detvianskym dekanom Jánom Štrbáňom a lídrom miestnej organizácie Slovenskej ľudovej strany Jurajom Fekiačom. Aktívne a horlivo pracoval v regionálnych štruktúrach ľudáckeho hnutia. Budoval miestnu Rodobranu, organizoval protičeské agitácie, angažoval sa v boji za slovenskú autonómiu. Čulé styky udržiaval s viacerými významnými straníckymi osobnosťami: Andrejom Hlinkom, Jozefom Tisom, Antonom Šalátom a najmä s Karolom Sidorom. HSĽS v roku 1938, v roku 20. výročia 1. Československej republiky gradovala súboj za autonómiu. M. Valent bol súčasťou tohto procesu. Počas veľkých osláv Pittsburskej dohody 5. júna 1938 v Bratislave viedol výpravu detvianskej krojovanej deputácie Podľa policajnej správy bol ,,hlavným organizátorom podnikov HSĽS v Detve a okolí. Hovorí, že sa mu nemôže nič vážne stať, prípadne ak bude odsúdený a uväznený, že až si trest odsedí, postará sa o neho ľudová strana.“ Podobne ako mnohí iní členovia HSĽS sa aj on postupne v druhej polovici 30. rokov radikalizoval. Čoraz viac prejavoval svoje extrémne protižidovské a protičeské názory. Po vyhlásení autonómie v októbri 1938 „politická hviezda“ M. Valenta vystrelila na vrchol. Večer 15. októbra 1938 boli ,,zvolaní presvedčení bojovníci hlinkových ideí“ a ustanovený detviansky Slovenský národný výbor. Za predsedu SNV bol jednohlasne zvolený M. Valent. Podľa zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia SNV, jeho predseda ostro vystúpil proti Čechom, keď hovoril o ,,očistení Detvy od ľudí Slovákom neprajným a ktorí sa prehrešili vo veci národnej, zvlášť v školách učitelia.“ Vo svojej slovnej a nenávistnej tiráde obviňoval mnohých konkrétnych občanov pôvodom z Čiech za údajné delikty. Kritizoval ľudové školy za oneskorené oslavy narodenín predsedu vlády J. Tisa, obvinil učiteľa českej národnosti Karola Kincla z ignorovania týchto osláv vôbec.  Na záver vyzval členov národného výboru s tým, že ,,je svrchovaný čas, aby sa už tomu radikálny koniec urobil. Každý člen výboru je povinný každý taký hriech spáchaný bedlive, zápisnične vyšetriť a predložiť výboru na pokračovanie.“ Tieto udalosti dokazujú výrazné radikalizovanie členov HSĽS v Detve ako aj snahu o osobnú pomstu v nových politických podmienkach. Počas prvého zasadnutia SNV v Detve bola založená aj miestna organizácia Hlinkovej gardy. Jej prvým veliteľom sa stal práve M. Valent.     Podľa jeho slov ,,na výzvu Karola Sidora som založil v Detve HG s 30 – 34 chlapmi.“ Už onedlho ako miestny veliteľ HG dostal za úlohu strážiť so svojimi podriadenými gardistami križovatku Vidiná – Kalinovo – Lučenec. Bolo to v čase, keď malo byť južné územie Slovenska na základe Viedenskej arbitráže odstúpené Maďarsku. Valentovi gardisti na príkaz Hlavného veliteľstva HG zabavovali všetkým Židom cennosti, ktoré plánovali vyviesť do Maďarska. Za túto činnosť sa v roku 1942 dostal M. Valent do väzenia. 4. decembra 1938 sa vzdal postu veliteľa HG v Detve a od 3. januára 1939 už nebol členom gardy.       K. Sidor vo svojich memoároch z marca 1939 spomína detvianskych gardistov na čele  s M. Valentom ako svoju osobnú ochranku počas svojho krátkeho pôsobenia vo funkcii predsedu slovenskej autonómnej vlády. Sidorovú gardistickú ochranku, ktorá mala mať desať členov spomína aj historik A. Hruboň. Vychádzal však len z jednej povojnovej zápisnice, pričom iné tento fakt popierajú. V polovici februára 1939 po sv. omši M. Valent pred kostolom vyzval mladých mužov, ktorí majú záujem o prácu v Bratislave nech sa u neho osobne hlásia. Skupina deviatich mužov z Detvy na čele s M. Valentom na pokyn redaktora Karola Murgaša pricestovala vlakom z 9. na 10. marca 1939. ,,S Karolom Murgašom som bol dohovorený len na tom, že mám priviesť z Detvy civilistov do Bratislavy. Vystrojení sme boli ako civili s kufríkmi v ruke a nemali sme žiadne zbrane a ani valašky.“ Potom ako prišli do budovy HVHG boli všetci uväznení, nakoľko na Slovensku bol v plnom prúde tzv. Homolov puč. Ešte v ten deň mala byť detvianska skupina prepustená a M. Valent mal ísť na súkromný byt K. Sidora.                                                                                  Skupina Detvanov pôsobila v civile označená  rukávovými páskami v koordinácii s miestnymi policajnými zložkami na ochrane Sidorovho bytu, kde zneškodnili nálož, ktorú v blízkosti nainštalovali viedenskí nacistickí agenti Podľa M. Valenta osobnú ochranku Sidorovi vykonával len on a to do 12. marca do 15. marca 1939: ,,okrem toho, že som strážil Sidorov byt, v tom čase som odprevádzal Sidora do vládnej budovy a na všetky jeho cesty, takže som mu vykonával osobnú stráž.“                                                                  M. Valent bol v priamom osobnom okruhu spolupracovníkov predsedu slovenskej autonómnej vlády, no s politickým pádom K. Sidora sa do zložitej situácie dostal aj on sám. Už 14. marca 1939 krátko po vyhlásení samostatnosti Slovenska vyzval Šaňo Mach detvianskeho rechtora, aby okamžite opustil Bratislavu. Vyčítal mu, že podporoval K. Sidora a že podporoval Čechov v zaisťovaní slovenských gardistov. Výčitky Šaňa Macha z Valentovej podpory Čechov pri jeho silnej čechofóbii neboli založené na racionálnom základe, ale boli skôr výsledkom emocionálneho vypätia marcových dní roku 1939. M. Valent sa ohradil voči Machovému obvineniu: ,,ja som Machovi vtedy hneď povedal, že držím so Sidorom a že Bratislavu opustím vtedy, kedy ja budem chcieť.“ V momente, keď sa ľudácke hnutie dostalo vyhlásením samostatnosti na absolútny vrchol, M. Valent ako dlhoročný straník stratil vplyv a postavenie. Z titulu rechtora a miestneho tajomníka HSĽS si ho udržal len v Detve.                             Začiatkom roku 1942 sa stal vrchným policajným strážmajstrom v Detve protiľudácky orientovaný Mikuláš Slávik. Tajomníka HSĽS v Detve označoval za horlivého a arogantného ľudáka: ,,chovanie Valenta počas Slovenského štátu bolo vyzývavé,  každému sa vyhrážal Ilavou, nútil ľudí do HG a HSĽS a keď niekto od neho niečo chcel, bola prvá jeho otázka či je či je dotyčný v HSĽS alebo v HG.“ Vo februári 1942 sa M. Valent dostal do väzenia za spreneveru tisícov slovenských korún, ktoré mal ako veliteľ detvianskeho HG zaistiť Židom, Maďarom a Čechom na križovatke Vidiná – Kalinovo – Lučenec v novembri 1939. Miestne vyšetrovanie viedol spomínaný strž. M. Slávik, ktorý zistil, že celkový zaistený obnos peňazí bol vo výške 300 tisíc korún. Na HVHG v Bratislave mal K. Murgašovi odovzdať 164 tisíc, pričom zvyšnú sumu vyúčtoval pre potreby detvianskej HG – na potraviny, fajčivo, žold či uniformy. Tieto výdaje mu mal schváliť priamo K. Murgaš. Napriek tomu bola značná suma nevyúčtovaná.        M. Valent podozrieval zo svojho uväznenia Š. Macha, s ktorým mal od marca 1939 spory. ,,Hneď na druhý deň po svojom zaistení som písal Machovi a liste som mu pripomenul, že ja som už vtedy pracoval pre HSĽS, keď on ešte chodil v detských nohavičkách po sekretariáte strany.“ Po prijatí listu zariadil Š. Mach okamžité prepustenie M. Valenta na slobodu, navyše z HVHG prišiel výhražný list strž. M. Slávikovi, aby prípad ďalej neriešil, pretože je to interná vec HG. V opačnom prípade mu hrozili prepustením zo služby. Krátke zaistenie M. Valenta silne zapôsobilo aj v regióne. V súdnom konaní ho zastupoval prominentný advokát, dr. Elemér Finka zo Zvolena. Krajský súd ho uznal vinným a uložil mu trest 56-tisíc korún náhrady a desať mesiacov nepodmienečný trest odňatia slobody. M. Valent sa odvolal.      /*banner*/ Veľkou škvrnou na živote M. Valenta bol antisemitizmus. Ten bol u silne veriaceho katolíka pravdepodobne ovplyvnený tézou o židovských Kristovrahoch a v sociálnej rovine, nakoľko Židia mali v Detve väčšinu obchodu a služieb vo svojich rukách. Tým boli považovaní za element, ktorý ožobračuje miestnych roľníkov a robotníkov. Tieto dva aspekty boli základnými fundamentmi prirodzeného slovenského antisemitizmu. Otvorené protižidovské nepokoje v Detve vypukli práve počas českého mocensko-vojenského zásahu v marci 1939. Viacerým židovským rodinám neznámi páchatelia porozbíjali okná na domoch a predajniach. Za iniciátora týchto nepokojov označil M. Valenta Ladislav Kohn.         V apríli 1939 M. Valent tlačil spolu s veliteľom  HG v Detve Jánom Nemčokom na miestnych Židov, aby venovali na fungovanie HG značné finančné prostriedky. Keď to viacerí odmietli, napísali obaja menovaní ešte ostrejší list zámožným Židom v obci s opätovnou žiadosťou o finančnú podporu gardy. Na základe tejto žiadosti venovali miestni Židia vysoké sumy pre HG: Ladislav Kohn 11 tisíc, Vojtech Löwy 10 tisíc, Samuel Weiss 5 tisíc, Jozef Sacher a Róbert Spitzer po 3 tisíc slovenských korún.                                            M. Valent sa aktívne zúčastnil aj ovplyvňovania procesu arizácie v Detve. Najlukratívnejší židovský podnik vlastnili Kohnovci. O túto prevádzku bol Detve najväčší záujem. Pôvodne sa rodina Kohnovcov dohodla na dobrovoľnej arizácii s účtovníkom firmy Alexander Vagač Antonom Bilčíkom. Po 14 dňoch od dohody medzi Friderikou Kohnovou a A. Bilčíkom bol adresovaný arizátorovi výhražný list, nech od dohody odstúpi. Následne sa dočasným správcom podniku stal veliteľ gardy v Detve J. Nemčok. Plán obce a HG bol, aby podnik arizovalo Potravné družstvo v Detve. Definitívne rozuzlenie arizácie v prospech detvianskeho Potravného družstva kohnovského podniku sa uskutočnili koncom júla 1940, počas návštevy predsedu vlády 1. SR Vojtech Tuku a Šaňa Macha v Detve. ,,Tu si Valent a Nemčok vymohli arizovanie nášho obchodu potravným družstvom,“ potvrdil Ladislav Kohn po povojnovom procese s M. Valentom. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že M. Valent pomohol rodine Apfelových vybaviť v Bratislave výnimku pred transportom do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Nepovažujeme tento akt za prejav altruizmu, skôr za vypočítavosť v zmysle vtedajšieho hesla „každý mal svojho Žida v prípade potreby alibi a zmeny pomerov“. Po vypuknutí SNP bol M. Valent ako ľudácky exponent zaistený a niekoľko dní aj väznený. Po návrate do Detvy sa radil s najbližšími so svojho okolia a dobrovoľne sa prihlásil v polovici septembra 1944 do 1. Československej armády na Slovensku. Nakoľko ešte v auguste absolvoval bližšie nešpecifikovanú operáciu, nebol zaradený k aktívnej zložke armády na front, ale ako kancelárska sila. Počas pobytu 1. Partizánskej brigády M. R. Štefánika bol poverený organizačne zabezpečiť prehliadku partizánskych vojsk. Sovietskym novinárom zorganizoval prehliadku Detvy, kde im robil sprievodcu a informoval ich o pamätihodnostiach a osobitosti Detvy a regiónu Podpoľania.            Po obsadení Detvy koncom októbra 1944 využili Nemci detviansku synagógu pre účely provizórneho väzenia pre povstaleckých vojakov. M. Valent zorganizoval zbierku mäsa a surovín a s dobrovoľníkmi navaril guľáš pre väznených mužov v synagóge. Údajne mal dopomôcť aj viacerým z nich k úteku.                                                                       Po čase sa do podozrenia nemeckých okupačných orgánov dostal aj M. Valent. Príslušníci gestapa v Detve 9. januára 1945 vypočúvali bývalého tajomníka HSĽS v obci ohľadne jeho aktivít počas SNP a zároveň na neho tlačili, aby prezradil mená detvianskych občanov, ktorí sa zapojili do odboja proti 1. SR a nacistickému Nemecku. Pod zámienkou odbavenia cirkevného pohrebu mimo Detvy bol prepustený pod podmienkou dokončenia výpovede na druhý deň. M. Valent vyhľadal svojho mentora a cirkevného nadriadeného mons. Jána Štrbáňa. Oznámil mu nasledovné: ,,hlásim že odchádzam z Detvy, lebo ma nemecké gestapo bude vyšetrovať, že prečo som narukoval, ale i preto, že som bol sidorista. Nepovedzte nikomu, že som Vám oznámil, že som odcestoval.“        Detvu oslobodili sovietske a rumunské vojská z 12. na 13. februára 1945 a prakticky ihneď bol obnovený revolučný miestny národný výbor. Na svojom zasadnutí v marci 1945 bola na rokovaní podaná informácia o osobách, ktoré z Detvy pre Červenou armádou evakuovali. V zozname mien figuroval aj M. Valent. Podľa zápisníc MNV žiadal o povolenie svojho návratu do Detvy už júni 1945, užšie predsedníctvo však situáciu vyhodnotilo tak, že ,,vzhľadom na jeho rozvratnícku činnosť neodporúčal, aby sa bývalý rechtor a tajomník HSĽS do Detvy vrátil.“ Presný dátum jeho návratu do Detvy nepoznáme.   5. marca 1946 bol M. Valent zatknutý príslušníkmi NB v Detve a uväznený na pokyn Okresného ľudového súdu v Banskej Bystrici. V rámci obhajoby M. Valenta boli vyzdvihnuté jeho prosociálne a kultúrne aktivity od čias jeho príchodu začiatkom 20. rokov. Ako pozitívna vec bolo vnímané jeho dobrovoľné narukovanie počas SNP, ako aj organizácia partizánskej prehliadky v Detve. Podľa obhajoby bol M. Valent ,,vždy protinemecky zmýšľajúc a preto bol tiso-tukovým režimom odstavený a v politike žiadnu funkciu nedosiahol. Bol vždy vzorom kultúrneho pracovníka slovenského v celom okolí.“   Už deväť dní po jeho uväznení bola doručená OĽS v Banskej Bystrici Žiadosť detvianskeho ľudu o prepustenie z väzenia M. Valenta. Pod tento dokument sa podpísalo 238 občanov Detvy. V žiadosti sa okrem iného písalo aj to, že ,,menovaného osobne poznáme, je v Detve vyše 20 rokov a za tento čas pôsobil ako organista. Jeho počínanie a konanie nikdy nebolo proti záujmom ľudu a vždy sa vedel zastať záujmov robotníkov, ako aj roľníkov a nikdy podľa nášho vedomia svoje postavenie nezneužil.“                         17. marca bola doručená OĽS aj rezolúcia detvianskeho MNV. Predseda Peter Jucha vyjadril taktiež podporu obvinenému: ,,za prvej ČSR bol on jediný, ktorý reprezentoval nás, či už svojou postavou či hlasom alebo spevom. Ale najmä ako organizátor a predstaviteľ skupín Detvanov na štátnych oslavách a sviatkoch, na rôznych národných zájazdoch. Všetko čo on začal takto organizovať vyznelo veľkolepo a nikdy sme sa nemuseli hanbiť za jeho počínanie. Poznáme ho všetci ako Slováka s pravým národným zápalom a ako takého ho aj chránime a chrániť budeme.“                                           Ťažko posúdiť, aký vplyv mali tieto žiadosti na rozhodovanie retribučného súdu. Ľudovú žiadosť s početnými podpismi pravdepodobne podporila miestna farnosť, nakoľko M. Valent mal v podobe rešpektovaného dekana J. Štrbáňa silného spojenca. Vedenie MNV bolo navyše v rukách, čo v čisto katolíckej Detve znamenalo, že vo vedení obce boli zväčša stále bývalí prívrženci ľudákov. Faktom je aj to, že M. Valent mal v Detve naozaj u veľkej časti populácie úctu a rešpekt. OĽS v Banskej Bystrici definitívne oslobodil M. Valenta na zasadnutí 30. septembra 1947. Až do svojej smrti pôsobil naďalej ako organista v miestnej farnosti. foto: M. Valent vo filme P. Bielika Jánošík (úplne vpravo) text: PhDr. Jozef Pavlov - článok je súčasťou pripravovanej monografie Dejiny ľudáckeho hnutia v okrese Zvolen 1918 - 1945 

  • Obec Kriváň odovzdal...

    Minulý týždeň obec Kriváň slávnostne odovzdala nové byty v už druhej zrealizovanej 16 bytovej jednotke novým nájomníkom. Obec Kriváň tak prenajíma už celkovo 58 bytov, ktoré sú postavené s podporou štátu formou dotácie z Ministerstva výstavby a z úverových zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetky tieto byty sú 3 izbové. /*banner*/ ,,Okrem našich občanov nám takto do obci pribudlo 25 nových obyvateľov. Vo výstavbe bytov pokračujeme výstavbou dvojpodlažnej bytovky so 16-timi malometrážnymi bytmi určenými napríklad aj pre dôchodcov, ktorí už nezvládajú údržbu svojich veľkých rodinných domov. Našim novým obyvateľom prajeme, aby v našej obci nadobudli pocit nového domova," povedal starosta obce Imrich Paľko.

  • V roku 2014 eurovoľb...

    25. mája 2019 si budeme voliť svojich 13 zástupcov do Európskeho parlamentu. Tieto voľby majú veľký význam pre Slovensko, no žiaľ slovenská verejnosť im nepripisuje dôležitosť. Svedčí o tom aj najnižšia účasť v rámci celej EÚ v posledných voľbách v roku 2014. Podľa súhrnných výsledkov dosiahla v týchto voľbách účasť na Slovensku len 13,06 %, v Detve to bolo ešte menej - len 12,2 %. /*banner*/ Podpoľanie, Detva nevynímajúc patria k baštám politických strán silných lídrov. V minulosti do bolo Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré na čele v regióne vystriedal SMER - SD. Práve strana Roberta Fica sa stala víťazom posledných eurovolieb v Detve v roku 2014. Výsledky eurovolieb v Detve v roku 2014 SMER - SD - 41,98 % KDH - 10,57 % OĽANO - 7,74 % SAS - 6,19 % SNS - 5,52 % TIP - 4,98 % SDKÚ - DS - 4,51%  NOVA- 3,03 %  ostatné mali menej ako 3 % Bližšie výsledky, aj z rokov 2004 a 2009 si môžete pozrieť na tomto webe: https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/112-detva/euro-volby/2014/vysledky Text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Spomíname na volejba...

    Extraligová sezóna 1994/1995 mala pre volejbalistov ŠVK PPS Detva, ktorých viedol Gabriel Greguss bronzový nádych. Vďaka Pavlovi Kubišovi z Denníka Šport vám môžeme priblížiť cestu detvianskych volejbalistov k bronzovým medailám. Súčasťou bronzového kádra boli Vitalij Osipov (Ukrajina), Alexander Ševčenko (Ukrajina), Ján Kováčik, Roman Podhradský, Róbert Zentko, Juraj Šimo, Roman Murín, Ľubomír Ostrihoň, Marek Jakubík, Radoslav Mišík, Radovan Marcinek a Martin Šnegoň. Po prvej polovici základnej časti Detvania neokúsili trpkosť prehry, keď postupne zdolali Inter (3:0), Prešov (3:2), Nitru (3:2), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:1), Martin (3:0), Púchov (3:1), VKP (B) (3:0), Dubovú (3:0), Košice (3:2) a Revúcu (3:1). V odvetnej časti zdolali Prešov (3:0), Nitru (3:0), Banskú Bystricu (3:0), Ravijomu (3:0), Martin (3:1), VKP (B) (3:1) a Dubovú (3:0). Nad ich sily boli Inter (2:3), Púchov (0:3), Košice (2:3) a Revúca (2:3). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. Púchov 22 21 1 64:7 43 2. Detva 22 18 4 60:24 40 3. Dubová 22 14 8 47:30 36 4. Revúca 22 14 8 49:33 36 5. Košice 22 14 8 50:37 36 6. Inter 22 13 9 48:36 35 7. Prešov 22 10 12 41:43 32 8. Nitra 22 9 13 37:48 31 9. VKP (B) 22 9 13 32:48 31 10. Ravijoma 22 8 14 34:52 30 11. Martin 22 1 21 13:64 23 12. Banská Bystrica 22 1 21 12:65 23 /*banner*/ Po skončení základnej časti nasledovali dva turnaje play – off o majstra v Púchove a Bratislave. Na púchovskej palubovke si Detva poradila s Revúcou (3:2) a Dubovou (3:0) a ťahali za kratší koniec s domácim Púchovom (1:3), VKP (2:3) a Žilinou (0:3). V hlavom meste podľahli VKP (0:3) a Žiline (1:3) a zvíťazili nad Púchovom (3:1), Revúcou (3:0) a Dubovou (3:0). Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Prehry Skóre Body 1. VKP 6 9 1 28:7 19 2. Žilina 6 7 3 22:11 17 3. Púchov 6 6 4 21:15 16 4. Detva 6 6 4 21:16 16 5. Dubová 6 1 9 7:28 11 6. Revúca 6 1 9 6:28 11   Semifinálovým súperom PPS bol VKP Bratislava, ktorý v úvodnom zápase síce ťahal za kratší koniec, ale v ostatných dvoch zápasoch dovolil Detvanom uhrať iba set a postúpil do finále. Do série o 3. miesto vkročili lepši Podpoľanci, keď v prvom zápase nedovolili Púchovu uchmatnúť ani set. Púchovčanom sa sériu podarilo vyrovnať vďaka výhre 3:0. O držiteľovi bronzových medailí, tak musel rozhodnúť tretí zápas. Ten zvládli lepšie volejbalisti ŠVK PPS Detva a po víťazstve bez straty setu si na krk zavesili bronzové medaily. Fotku do článku poskytol Pavol Kubiš z Denníka Šport. Nachádza sa na nej Ukrajinec Vitalij Osipov, ktorý bol súčasťou bronzového kádra ŠVK PPS Detva. Zdroj: Pavol Kubiš (Denník Šport) Foto: Pavol Kubiš (Denník Šport)  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Stretnutie medzi Detvou a Pliešovcami sa skončilo deľbou bodov. MFK Spartak Hriňová – FK Slovenské Ďarmoty 2:1 (0:0) Góly: 47. a 55. Pohorelec – 78. P. Nilaš Žlté karty: 80. P. Nilaš, 88. Koncz (Slovenské Ďarmoty) Rozhodovali: Horný – Medveď, Mikloš Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (C), Halama, Ma. Bariak, Slosiarik, D. Šufliarsky (83. P. Hronček), D. Vreštiak, Pohorelec, Malček, Bambura (70. J. Ľupták), J. Marcinek (46. R. Paprčka) Slovenské Ďarmoty: Kaczorek – Horváth, Koncz, Cibuľa, M. Nilaš, Gibala, Lukács (C), Ohajda, P. Nilaš, Horváth, Varholák (68. Ďörd) Dve minút po začiatku druhého polčasu poslal Spartak do vedenia Tomáš Pohorelec, ktorý o osem minút neskôr zvýšil na rozdiel dvoch gólov. Hosťom sa podarilo znížiť zásluhou Petra Nilaša v 78. minúte. Ten istý hráč mal na kopačke vyrovnanie, ale nariadený pokutový kop nepremenil. V 80. minúte sa pred očami zažltilo hráčovi Slovenských Ďarmôt Petrovi Nilašovi. Hosťujúci Richard Koncz obdržal žltú kartu v 88. minúte.   MFK Detva – TJ Tatran VLM Pliešovce 1:1 (1:0) Góly: 24. Krstich – 54. Vilhan Žlté karty: 52. Mičuda, 74. Krstich, 77. Sekereš – 12. Vilhan, 23. Hraško, 51. Kouřil Rozhodovali: Katreniak – Machyniak, Kolofík Počet divákov: 80 Zostavy Detva: Torbica (32. Lakota) – Šťastný, T. Škopík, Krstich, Michálik, Sekereš, Mičuda, Rapčan, Karásek, Tužinský, Šulek Pliešovce: Sekula – Palovič (46. Polaček), Kouřil, Vilhan, Hradňanský, Sýkora, Bobor (C), Benedik, Kudlík (88. Malatinec), Hraško, Jamnický V 12. minúte uvidel žltú kartu hosťujúci Pavel Vilhan a 23. minúte jeho spoluhráč Martin Hraško. V 24. minúte poslal loptu za brankára Sekulu domáci Bozhidar Krstich. Rozhodca ukázal žltú kartu v 51. minúte hráčovi Jánovi  Kouřilovi a o minútu neskôr Detvanovi Pavlovi Mičudovi. Pliešovce vyrovnali v 54. minúte zásluhou Pavla Vilhana. Strelec domáceho gólu Bozhidar Krstich bol žltou kartou napomínaný 74. minúte a tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu domácemu Jozefovi Sekerešovi. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Rakytovce 20 16 1 3 36:20 49 2. Kováčová 20 13 6 1 57:18 45 3. Medzibrod 20 11 7 2 33:17 40 4. Príbelce 20 11 3 6 43:33 36 5. Šalková 20 10 3 7 46:31 33 6. Badín 20 9 5 6 38:21 32 7. Čierny Balog 20 9 1 10 45:40 28 8. Slovenské Ďarmoty 20 8 4 8 40:35 28 9. Tornaľa 20 8 4 8 32:38 28 10. Pliešovce 20 5 6 9 30:39 21 11. Hriňová 20 5 3 12 28:46 18 12. Tisovec 20 4 2 14 20:53 14 13. Detva 20 3 4 13 27:55 13 14. Nová Baňa 20 2 3 15 13:42 9   Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/    

  • Ján Sýkora sa vracia...

    Ofenzívna sila detvianskych medveďov sa rozrástla o Jána Sýkoru a mladíka Filipa Čenku. Detviansky rodák Ján Sýkora začínal minulú sezónu ako hráč banskobystrických baranov, za ktorých po príchode z Čiech odohral 38 zápasov. Zaznamenal v nich 12 gólov a 15 asistencií. Následne jeho hokejové kroky v rámci výmeny smerovali do HC Košice. Opačným smerom putoval Dávid Šoltés. V drese oceliarov nastúpil v 16 zápasoch s bilanciou 3 góly a 7 asistencií.  „Som rád, že som tu. Chcem Detve pomôcť a budeme sa snažiť dostať sa do play-off. Rozhodovanie nebolo dlhé. Zavážila rodina, o dva mesiace sa nám narodí syn a ja chcem byť s rodinou. Druhá vec je aj to, že budem opäť doma. Celý život som behal po rôznych mestách a veľmi rád sa sem vraciam,“ týmito slovami okomentoval svoj príchod do rodnej Detvy pre Nový čas Ján Sýkora. /*banner*/ Hokejové začiatky 18 – ročného centra Filipa Čenku sú spojené s klubmi MHK Ružomberok a MHK 32 Liptovský Mikuláš. V uplynulej sezóne zažil debut medzi seniormi. Celkovo v Tipsport lige a 1. hokejovej za rodný Liptovský Mikuláš a slovenskú dvadsiatku odohral 38 zápasov, v ktorých si na svoje konto pripísal štyri asistencie. „Detva mi dala najlepšie podmienky na to, aby som sa mohol ukázať. Určite som rád, že som tu. Budem sa snažiť pomôcť mužstvu,“ povedal pre Nový čas mladý útočník.  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3