s DTonline.sk

História

  • Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    14.marec 1939 je dňom, kedy bol vyhlásený Slovenský štát - od júla 1939 oficiálne Slovenská republika. V danej geopolitickej situácii to bola cesta najmenšieho zla. Pozitívom sa ukázala životaschopnosť slovenského národa, avšak v tieni Hitlerovej ríše nemohlo rozvíjanie Slovenska pokračovať v priaznivých podmienkach. Azda najväčším tieňom Slovenského štátu je osud židov. V Detve žila podľa prvých písomných prameňov komunita Židov od roku 1850. Súpis Židov z roku 1942, ktorý predchádzal deportáciám vykazoval 50 občanov židovskej komunity. Prvé perzekúcie voči Židom začali už koncom roku 1938. Počas rokov 1940 a 1941 boli židovské obchody a živnosti zväčša likvidované, tie výnosnejšie arizované. Dôvod? Zlepšenie podmienok pre kresťanských obchodníkov vykázaním „židovských parazitov, šmelinárov a podvodníkov“ z hospodárskeho života.  Keď boli Židia zbavení majetku, stali sa pre Slovenský štát príťažou. Začiatkom roku 1942 sa blízko Berlína vo Wansee dohodli hlavní predstavitelia Tretej ríše na tzv. „konečnom riešení židovskej otázky“. Slovenskí Židia mali byť presídlení na prácu na územie Poľska, ktoré okupovali Nemci. Deportáciám sa mohli vyhnúť len hospodársky dôležité osoby – dôležité pre ekonomiku štátu, resp. majetní, ktorí si dokázali dôležitosť kúpiť. Hlavné bremeno zodpovednosti za deportácie nesie slovenská vláda na čele s premiérom Vojtechom Tukom. Predchádzal im Židovský kódex, vládne nariadenie s mocou zákona. Prezident Tiso ho nepodpísal, ale v rámci kódexu si vynútil udeľovanie výnimiek. O ich celkovom počte sa dodnes vedú polemiky. Tisove konanie nebolo priamo zodpovedné za osud Židov, ale diplomatický zástupca Svätej stolice na Slovensku Mons. Burzio to zhodnotil asi najtrefnejšie: ,,Tuka je blázon, ktorý koná a Tiso ešte väčší, pretože ho nechá konať".  Detvianski Židia boli násilne deportovaní a skončili vo viacerých táboroch – Osvienčim, Sobibor, Lublin, Majdanek. Tu našli svoju smrť. Najmladšími obeťami boli Tomáš (3 roky) a Judita (6 rokov) Szeinfeldovci. Tvrdou realitou bol zorganizovaný jarmok zo židovských vecí, kde Detvania formou dražby prišli k ich majetkom – od hodnotných vecí, až po veci každodennej potreby.  Zachrániť sa podarilo len pár Židom. Dostali kombinované výnimky od ministerstiev, ale aj od prezidenta Jozefa Tisa. Takmer všetci sa dodatočne dali aj pokrstiť. Nasledujúce osoby si prevzali 13.júla 1943 krstné listy. Konkrétne: Dr. Alexander Schwalb, (manželka) Mária Schwalbová, (syn) Otto Schwalb – Hriňová, Vd. Friderika Kohnová, r. Deutschová – Očová (pochádzala z Detvy, ale podľa záznamov ju chránila jej dcéra Alica Kohnová a zať, zároveň aj nevlastný brat Zigmund Deutsch), Móric Weiss, (manželka) Elena Weissová, (syn) Tomáš Weiss, (dcéra) Judita Weissová, Jozef Apfel, (manželka) Dorota Apfelová, Mikuláš Weimann. Uvedené osoby sú aj v zozname, v ktorom sú osoby, ktorým udelil prezidentskú výnimku Jozef Tiso.  Tie ich chránili avšak len do potlačenia Povstania. Po ňom boli žiaľ zavraždení, nakoľko Nemci Slovensko už priamo okupovali a platili ich zákony a vyhlášky. Apfelovci boli zavraždení už po obsadení Detvy – telá boli zakopané niekde pri ceste. Frida Kohnová bola zavraždená v Kováčovej, po tom, čo ju chytili v Očovej aj s jej rodinou. Weissovci skončili svoju životnú púť v Kremničke, kde boli v decembri povraždení Nemcami a príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Jedinou zmienkou o Mikulášovi Weimannovi je úradný zápis z decembra 1944, že stále býva v Kriváni. Nie je jasné, či prežil, alebo bol zabitý aj on. Pokračovanie o histórii židovskej komunity v Detve čoskoro.... AUTORSKÝ ČLÁNOK DTONLINE.SK AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. marca 2015 19:15
  • Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Počas II. svetovej vojny bol Slovenský štát politický, hopodársky a vojenský spojenec nacistického Nemecka.  Slovenská armáda sa zúčastnila už poľného ťaženia proti Poľsku, ktoré vypuklo 1.semptembra 1939. Účasť slovenskej armády bola skôr symbolická, než strategicky rozhodujúca. Naše jednotky mali za hlavný cieľ obsadiť územie, ktoré počas horúcej jesene 1938 na úkor Slovenska získalo Poľsko. Ďalším bojiskom, kde bojovali naši vojaci po boku nemeckých, maďarských, rumunských či fínskych, bol Sovietsky zväz. V období od roku 1941 do 1944 zomrelo na tzv. východnom fronte 20 mužov z Podpoľania. Možno v uverejnenom zozname nájdete aj svojich starých otcov, či iných predkov. /*banner*/ BARTKO Ján (Zvolenská Slatina) - zomrel 5.9.1942 -  Bezimjanojoe BEŇO TUČNÝ Juraj (Horný Tisovník)  - 3.5.1942 - Ambrozijevka BASTRIANSKY Martin  (Hriňová) - 23.8.1942 - Pšešskaja CEROVSKÝ Ľudovít (Cerovský) - 29.4.1942 - Stepanovka FOLTEN Pavol (Horný Tisovník) - 30.7.1942 - Rostov GIBALA Milan (Detvianska Huta) - 22.7.1941 - Lipovec HOLÍK Ján (Očová) - 19.7.1942 - Krepaky CHEBEŇ Imrich (Detva) - 12.7.1942 - Abrozijevka CHEBEŇ Jozef (Detva) - 1.9.1943 - Bromzavod JUHANIAK Ján (Detvianska Huta) - 3.11.1942 - Ptič KAMENSKÝ Matúš (Detvianska Huta) - 26.4.1942 - Brjansk KAMENSKÝ Vojtech (Detva) - 24.1.1944 - Starij Čuvas (Krym) KRIŽKO Ján ( Hriňová) - 8.7.1942 - Kopatkieviči KRKOŠKA Lukáš (Detva) - 8.10.1942 Rudňa Udalevskaja KURŽLIAK Jozef (Detva) - 15.9.1942 - Kutajskaja MARKO Július (Hriňová) - 1.3.1942 - Vinica PAVLÍK Juraj (Zvolenská Slatina) - 8.4.1943 - Lomači PURDEK Pavol (Detva) - 26.8.1942 - Kutajskaja SLOVÁK Tomáš (Detvianska Huta) - 12.7.1942 - Kursk SUJA FANGA Štefan (Očová) - 16.7.1941 - Sanok  Z analýzy dátumov a miest úmrtí môžeme konštatovať, že prvý rok vojny 1941 nebol pre našich vojakov veľmi tragický. Naši dvaja vojaci zomreli pri Sanoku a pri najťažských bojov slovenskej armády v roku 1941, v bitke pri Lipovci. Drvivá väčšina našich vojakov zomrela počas operácie Blau - Plán Modrý, kedy nemecké velenie začalo na jar 1942 veľkú ofenzívu smerom z východnej Ukrajiny na Stalingrad a na Kaukaz. Slovenské jednotky boli súčasťou Armádnej skupiny A, ktorá smerovala na Kaukaz. Zvyšní vojaci zomreli v roku 1943 a 1944, kedy prebiehali ťažké ústupové boje o Ukrajinu. Toho času boli slovenské jednotky súčasťou Armádnej skupiny Juh. Navyše, množili sa prechody našich vojakov k Sovietom, ktorí tvorili základ československých jednitiek v ZSSR. Naše jednotky boli v rozklade, čo prinútilo Nemcov prestať využívať nespoľahlivé slovenské jednotky a premeniť ich len na technické a zaisťovacie oddiely.   AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    28. februára 2015 10:15
  • Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Podpoliansky kraj je známy široko - ďaleko aj hlavne svojimi zvykmi a tradíciami. Výnimkou nie sú ani Vianoce. Azda najznámejšou a najrozšírenejšou vianočnou tradíciou na Podpoľaní je vinšovanie Betlehemcov. V Detve je niekoľko partií: Dolnícki, Hornícki, Laštekári, Skliarovčania. Každá partia Betlehemcov je zložená z kresťana, ktorý nosí betlehem, z pastierov, ktorí rýmujú, veršujú a spievajú a Kubov, ktorí neodmietnu klobásu či pálenku zo špajze. Príprava na samotné vianočné vinšovanie začína už počas jesene. Partia chlapcov, niekedy už mladých mužov sa dáva dokopy a rozdeľuje si úlohy. Nasleduje skúšanie textov a scénok, príprava krojov, štrngál a šúb pre Kubov.    V Detve sa vinšovať chodí už od Štedrého večera, konečná zastávka Betlehemcov býva spravidla k večeru na II. sviatok vianočný. Betlehemci nemôžu chýbať ani v kostole počas slávnostných vianočných omší. Cez stred kostola od vstupných dverí tzv. „trojkou“ cifrujú až smerom k oltáru, kde pokľaknú, prežehnajú sa a zaujmú čestné miesto. Každý veriaci zaiste potvrdí, že práve príchod Betlehemcov do kostola vytvára tu pravú vianočnú atmosféru. Vinšovanie po domoch je pradávnou tradíciou. Často krát sa účinkovanie v betlehemských partiách dedí z otca na syna. Nie je raritou nájsť v detvianskych rodinách aj trojgeneračnú líniu bývalých Betlehemcov. Práve bývalí Betlehemci, resp. ich rodiny sú základom zoznamu domov, kam sa chodí vinšovať. Krátka scénka končí vždy pohostením – klobásou, krajcom chleba a dúškom pálenky. Nechýba ani malý príspevok do kasičky pre Betlehemcov, ako odmena za niekoľko týždňové snaženie. To, že tradícia betlehemského vinšovania napriek všetkým moderným trendom pretrváva, je dôkazom toho, že je pevne zakorenená vo vianočných zvykoch nášho malebného kraja.  AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk.   

    29. decembra 2014 22:26
  • Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Asi sa nenájde nik, kto nepozná červeno-oranžový tehelný dom v Kriváni, smerom od hlavného dopravného ťahu cesty na Hriňovú. Dlhé roky sa povráva, že v tomto dome straší. Vraj preto, že na základy domu použili stavbári náhrobné kamene. Pred rokmi sa touto témou zaoberal aj jeden „odborný časopis“ na duchov - ,,Dom stojí na konci dediny, na stromoch okolo posedáva a kráka neobyčajne veľké množstvo tučných a našuchorených havranov.“ Začiatok článku priam ako z hororu. Mnohé minulé svedectvá hovoria o duchoch, záhadných zvukoch, či mátaniach. Vraj preto v dome nik nebýva.  Portál Verte – neverte prišiel s vlastnou verziu o strašidelnom dome. V dome podľa niektorých miestnych bývajú už dlhé roky neviditeľní duchovia, ktorí o sebe dávajú občas vedieť trieskaním dverí a okien. Tí, čo sa odvážili v noci vstúpiť do "domu hrôzy", odtiaľ rýchlo a so strachom utiekli. Jeden muž bol údajne po svojom tajuplnom nočnom zážitku celý dobitý. Všetky záhadné veci vraj súvisia s tým, že majiteľa použili pri stavbe materiál z neďalekého cintorína. Čoskoro sa v dome začali diať záhadné veci a majitelia nechali dom opustený, neobhodený, napospas svojmu osudu. Mnohí ľudia ho aj chceli neskôr kúpiť, no nikto sa nakoniec v dome neodvážil bývať... O dom sa zaujímal aj týždenník Plus jeden deň. Ten priniesol ako prvý vysvetlenie strašenia v dome. Dom bol postavený v roku 1953, ktorý postavil miestny železničiar. Keďže sa oženil,  svoj pôvodný dom nedostaval a nechal ho tak. To, že náhrobné kamene boli použité do základov sú nepravdivou informáciou, nakoľko cintorín v obci Kriváň bol postavený len v roku 1964. Reportáž objasnila aj záhadné zvuky a vzlyky, ktoré vychádzali často z domu. Zistilo sa, že mladé páry sa chodili oddávať vášni do opusteného domu. Klebety o zvukoch sa začali šíriť, ten kto nepoznal skutočný dôvod šíril vlastnú verziu, ktorá rokmi prišla až do stavu, kde sa hovorilo o strašidelnom dome. Dnešný majiteľ pochádza z Lučenca a strašeniu, teda milostným radovánkam urobil koniec. Na okná a dvere pred rokmi namontoval mreže. Legenda avšak prežíva dodnes... AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    19. decembra 2014 14:07
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Ťažká dopravná nehod...

    V piatok krátko predpoludním došlo k dopravnej nehode na rýchlostnej ceste R2, v smere od Zvolena na Detvu. 41-ročná vodička osobného auta z Prievidze z doposiaľ nezistených príčin, pri predbiehaní vozidla idúceho v pravom jazdnom pruhu náhle prešla na ľavú krajnicu, narazila do betónových zvodidiel, odrazilo ju na opačnú stranu, prerazila zvodidlá a zostala stáť mimo cesty. /*banner*/ Vodička aj jej spolujazdkyňa (67 r.) boli so zraneniami prevezené do nemocnice. Na mieste bol aj znalec z odboru cestnej dopravy, ktorý bude skúmať mieru zavinenia dopravnej nehody.

  • Úsek R2 v smere na L...

    Rýchlostná cesta R2, ktorá je dne vybudovaná od Zvolenskej Slatiny po Kriváň sa predĺži v smere na Lučenec. Pre susedný región Novohradu to bude silný ekonomický a logistický impulz. Ako prvý sa však začne stavať 13 kilometrový úsek Mýtna - Lovinobaňa. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti ,,a začne budovať už v júli. Súťaž na zhotoviteľa tohto úseku je ukončená, podpis zmluvy je naplánovaný na prelome júna a júla. So stavebnými prácami sa teda začne ihneď po jej podpise a doba výstavby je naplánovaná na 2 roky."  Víťazom verejného obstarávania sa stala skupina dodávateľov Metrostav - Hochtief s navrhovanou zmluvnou cenou 127 705 627, 71 Eur bez DPH.mÚsek rýchlostnej cesty R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce bude dlhý 13,5 km a začína dočasným napojením cesty I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej mimoúrovňovej križovatky pred obcou Mýtna. Jeho súčasťou je 11 mostných objektov, 6 protihlukových stien, 8 zárubných či oporných múrov. Koniec úseku v km 21,760 je situovaný vo výhľadovej mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce - Ožďany. /*banner*/ V prípade vedľajšieho úseku R2 Kriváň - Mýtna je už súťaž vyhodnotená, bola však vznesená jedným z neúspešných uchádzačov námietka k vyhodnocovaciemu procesu zákazky, preto NDS bude postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a po vyzvaní Úradom pre verejné obstarávanie splní svoju zákonnú povinnosť doručiť úradu kompletnú dokumentáciu potrebnú pre rozhodnutie o námietke. NDS potom bude postupovať v zmysle záverečného verdiktu z UVO. Ak sa  opäť neodvolajú uchádzači, predpoklad podpisu Zmluvy o dielo a začiatku stavebných prác je v októbri, prípadne v novembri tohto roka.  ,,V roku 2017 sme v tomto regióne pre motoristov sprejazdnili úsek R2 Zvolen východ – Pstruša. Ten sa napojil na úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň, ktorý je v prevádzke od roku 2015. Obyvatelia dotknutého regiónu tak už majú k dispozícii plnohodnotnú štvorpruhovú rýchlostnú komunikáciu od Zvolena až po Kriváň v dĺžke takmer 20 km. Po vybudovaní úsekov od Kriváňa po Lovinobaňu získajú motoristi z juhu stredného Slovenska ďalších takmer 23 km rýchlostnej cesty."       

  • Mestská polícia vám ...

    Od 24. júna 2019 používa Mestská polícia v Detve nového, spoľahlivého pomocníka, je ním novozakúpené služobné vozidlo. Automobil Dacia Duster má objem motora 1598 cm3, dĺžka vozidla je 4,3 m, šírka 1,8 m. Mesto Detva ho kúpilo za zmluvnú cenu 12 630€.Nové vozidlo mestským policajtom uľahčí prácu a zjednoduší im promptne zasahovať. Ako uviedol náčelník Mestskej polície v Detve Jaroslav Dominik, nové vozidlo je oveľa vyššie ako bola dosiaľ používaná Škoda Fabia. To je výhodou pri pohybe v teréne, zvlášť v miestnych častiach na lazoch. /*banner*/ Súčasťou zákonného polepenia vozidla, pre uľahčenie dostupnosti občanom, je na ňom napísané aj mobilné číslo policajnej hliadky 0905 933 868.Mestská polícia využíva vozidlo vo všetkých troch smenách v každý pracovný deň i v nočnej. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • Cyrilometodské futba...

    Z príležitosti sviatku patrónov obce, sa  v dňoch 4. až 6. júla 2018 uskutočnili cirkevné (vo štvrtok večerná sv. omša v Kriváni k sviatku sv. Cyrila a Metoda, v piatok o 11.00 hod. tradičná sv. omša pri dvojkríži na vrchu Mních a v sobotu  Prvosobotná púť na Raticov vrch) a kultúrne podujatia (5. júla  po sv. omši na Mníchu vystúpenie členov Jednoty dôchodcov z Kriváňa a bol aj guľáš krivánskych poslancov). Počas už XXVI. Cyrilo-metodských dní v Kriváni sa s veľkým nasadením aj športovalo. V areáli TJ  sa od 16.00 hod. začalo športovo - zábavné popoludnie tradičným futbalovým zápasom medzi Kriváňom a Korytárkami. Aj tohto roku boli pripravené súťaže - ženy v hode váľkom,  muži v kopaní jedenástok  o Putovný pohár Jána Krnáča (1942-2017) a v hode šajtou. Počas prestávky bol ocenený kolektív mladších žiakov TJ Kriváň za prvé miesto v MO U11 ObFZ Zvolen. Hodnotné ceny odovzdal predseda komisie mládeže ObFZ Zvolen pán Vladimír Remeselník. Za vynikajúcu prácu s mládežou získal cenu čestného predsedu TJ Kriváň p. Jozefa Ďuricu, tréner a člen Výboru TJ p. Miroslav  Chlebničan st. /*banner*/ Povzbudiť hráčov prišli obaja  starostovia  Imrich Paľko i Dušan Mitter a bol pozrieť aj nový p. farár Ján Krajčík.  V prvom polčase mali prevahu Korytárčania,  ktorí sa ujali vedenia, no do konca polčasu sa podarilo Krivánčanom vyrovnať. V druhom dejstve postupne Krivánčania ovládli hru, čo dokázali vyjadriť aj strelecky. Pred koncom zápasu Korytárky znížili na 4:2 a zároveň nepremenili pokutový kop. Kriváň - Korytárky 4:2 (1:1) Góly: Kriváň - Jakub Marcinek  2, Marian Libiak a Miroslav Chlebničan ml. Korytárky - Michal Pohorelec, Pavel Mičuda Pred 120 divákmi rozhodoval Tomáš Gonda z Detvy Ako nastúpili: Kriváň: Mário Chlebničan, -  Peter Košút,  Peter Lupták, Miroslav  Chlebničan st., Marian Libiak, Miroslav Chlebničan ml., Jozef Šulek, Adam Suja, Miroslav Ozan, Jozef Kružliak. Miroslav Gelien, Michal Šufliarský, Jozef Šufliarský, Jozef Jaloviar, Daniel Jurčo, Jakub Marcinek, Maroš Halaj. Korytárky: Štefan Nevolný,  Vladimír  Petrek, Lukáš Marcinek,  Valent Marcinek, Pavel Mičuda,  Marian Bariak st., Marian Bariak ml., Pavel Šufliarsky,  Erik Piater, Michal Pohorelec, Roman Malatinec, Ján Malatinec, Dominik Harčár

  • Káčer na bicykli zav...

    Po dvoch rokoch, 25. júna 2019, opäť zavíta do Detvy filantrop Peter Káčer. Bicykluje po Slovensku, aby pomohol ľuďom, ktorí to v živote nemajú ľahké. Peter športuje a žije pre druhých napriek celoživotnému zdravotnému obmedzeniu. Peter Káčer a mesto Detva srdečne pozývajú všetkých ľudí dobrého srdca, aby vytiahli svoj bicykel a prišli podporiť charitatívnu túru v Detve. Stretnutie s Petrom Káčerom v Detve sa začne pred deviatou hodinou ráno na námestí pred Domom kúltúry A. Sládkoviča, v utorok 25. júna 2019. Po štarte, ktorý bude snímaný kamerami televízie TA3, sa Peter prevezie Detvou podporovaný malými i veľkými cyklistami. /*banner*/ Peter Káčer ako správca Nadácie TA3 vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom s cieľom vyzbierať peniaze pre zdravotne alebo sociálne znevýhodnených. Po skúsenosti so srdečným prijatím pred dvoma rokmi, na tohtoročnú charitatívnu túru po Slovensku si Peter Káčer opäť vybral Detvu. Okrem Detvy zavíta aj medzi Lučenčanov, obyvateľov Revúcej, Martina, Krásna nad Kysucou, obyvateľov Dolného Kubína a Štrbského Plesa. Otvorenie tohtoročného šiesteho ročníka charitatívnej túry bude práve v Lučenci 23. júna, finále vyvrcholí v deň jeho menín, 29. júna, o 10.00 h. na Štrbskom Plese. Ako uviedla Nadácia TA3, "v každom meste, z ktorého budú odštartované jednotlivé etapy, je pripravený bohatý kultúrny program, vďaka interpretom, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku tejto akcie. Okrem miestnych umeleckých súborov na pódiu vystúpia aj Robo Opatovský, Fragile, KALI, Lukáš Adamec, Komajota, Samuel Hošek, Martina Schindlerová či Usmievanka a veľa iných." Charitatívny projekt Petra Káčera možno podporiť formou SMS v hodnote 1€. "Majte aj vy dušu na správnom mieste. Pošlite prázdnu SMS v hodnote 1€ na číslo 832." Text a archívne foto: Zuzana Vrťová

  • Domáce zápasy HC 07 ...

    Hokejový klub HC 07 Detva má za sebou najlepšiu sezónu v doterajšej histórii. Prinášame vám zaujímavú štatistiku uplynulej sezóny. /*banner*/ Kapacita štadióna: 1800 Počet vypredaných zápasov: 0 Percentuálna naplnenosť štadióna: 31,7 % Najvyššia návšteva v sezóne: 1245 (Zvolen) Najnižšia návšteva v sezóne: 264 (Poprad) Súhrnná návštevnosť v sezóne 2017/18: 19 432 Počet domácich zápasov v sezóne 2017/18: 34 Priemer na zápas v sezóne 2017/18: 572 Medzisezónny rozdiel v priemernej návštevnosti: -2    

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3