s DTonline.sk

História

  • V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    Prvé sčítania obyvateľov prebiehali už počas obdobia osvietenského absolutizmu, najznámejšie bola tzv. Jozefovské. Prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva štatisticky zaznamenalo územie Slovenska v roku 1869. Od tohto roku boli pravidelne prevádzané sčítania v intervale približne desať rokov. V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov, o 11 rokov neskôr až 10 330. V tomto období patrila Detva k najľudnatejším obciam Horného Uhorska – Slovenska. Avšak za štatisticky vysokým číslom stála nie ľudnatosť „vlastnej Detvy“, ale počet obyvateľov celého Podpoľania. Detva bola toho času tzv. „Veľká obec“, ktorá zahŕňala Detvu, Hriňovú a okolité obce a lazy. /*banner*/ Výrazný pokles nastal v roku 1890, kedy Detva mala 6273 obyvateľov. Tento prepad spôsobilo oddelenie Hriňovej od Detvy. Postupne počet obyvateľov Detvy stúpal, ale len pomaly. Mestečko sa trápilo s nezamestnanosťou – a s tým spojeným vysťahovalectvom, biedou, chorobami a 1.svetovou vojnou.  Veľká bieda nastala v 20.rokoch 20.storočia, ktoré zaznamenalo ďalší prepad obyvateľstva Detvy. Kým v roku 1921 mala Detva 7515 obyvateľov, v roku 1930 len 7324. Ďalší výrazný prepad zaznamenali  vojnové udalosti 2. svetovej vojny a kolonizovanie južných okresov po vysťahovaných Maďaroch. V roku 1961 mala už Detva 8211 obyvateľov. Tento výrazný nárast spôsobila výstavba závodu PPS Detva a nového sídliska. Nárast počtu obyvateľov pokračoval, nakoľko do Detvy sa sťahovali ďalšie rodiny a tie pôvodné sa rozširovali vďaka pôrodnosti. V roku 1990 mala Detva až 15 029 obyvateľov. Postupne trend pôrodnosti klesal a ľudia sa začali sťahovať do okolitých obcí Stožok, Kriváň či Vígľaš. V poslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 mala Detva 15 036 obyvateľov. ROK POČET OBYVATEĽOV 1869 10 043 1880 10 330 1890 6 273 1900 6 495 1910 7 339 1921 7 515 1930 7 324 1950 5 728 1961 8 211 1970 10 599 1980 14 261 1990 15 029 2001 15 122 2011 15 036 AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    22. marca 2015 21:08
  • Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    14.marec 1939 je dňom, kedy bol vyhlásený Slovenský štát - od júla 1939 oficiálne Slovenská republika. V danej geopolitickej situácii to bola cesta najmenšieho zla. Pozitívom sa ukázala životaschopnosť slovenského národa, avšak v tieni Hitlerovej ríše nemohlo rozvíjanie Slovenska pokračovať v priaznivých podmienkach. Azda najväčším tieňom Slovenského štátu je osud židov. V Detve žila podľa prvých písomných prameňov komunita Židov od roku 1850. Súpis Židov z roku 1942, ktorý predchádzal deportáciám vykazoval 50 občanov židovskej komunity. Prvé perzekúcie voči Židom začali už koncom roku 1938. Počas rokov 1940 a 1941 boli židovské obchody a živnosti zväčša likvidované, tie výnosnejšie arizované. Dôvod? Zlepšenie podmienok pre kresťanských obchodníkov vykázaním „židovských parazitov, šmelinárov a podvodníkov“ z hospodárskeho života.  Keď boli Židia zbavení majetku, stali sa pre Slovenský štát príťažou. Začiatkom roku 1942 sa blízko Berlína vo Wansee dohodli hlavní predstavitelia Tretej ríše na tzv. „konečnom riešení židovskej otázky“. Slovenskí Židia mali byť presídlení na prácu na územie Poľska, ktoré okupovali Nemci. Deportáciám sa mohli vyhnúť len hospodársky dôležité osoby – dôležité pre ekonomiku štátu, resp. majetní, ktorí si dokázali dôležitosť kúpiť. Hlavné bremeno zodpovednosti za deportácie nesie slovenská vláda na čele s premiérom Vojtechom Tukom. Predchádzal im Židovský kódex, vládne nariadenie s mocou zákona. Prezident Tiso ho nepodpísal, ale v rámci kódexu si vynútil udeľovanie výnimiek. O ich celkovom počte sa dodnes vedú polemiky. Tisove konanie nebolo priamo zodpovedné za osud Židov, ale diplomatický zástupca Svätej stolice na Slovensku Mons. Burzio to zhodnotil asi najtrefnejšie: ,,Tuka je blázon, ktorý koná a Tiso ešte väčší, pretože ho nechá konať".  Detvianski Židia boli násilne deportovaní a skončili vo viacerých táboroch – Osvienčim, Sobibor, Lublin, Majdanek. Tu našli svoju smrť. Najmladšími obeťami boli Tomáš (3 roky) a Judita (6 rokov) Szeinfeldovci. Tvrdou realitou bol zorganizovaný jarmok zo židovských vecí, kde Detvania formou dražby prišli k ich majetkom – od hodnotných vecí, až po veci každodennej potreby.  Zachrániť sa podarilo len pár Židom. Dostali kombinované výnimky od ministerstiev, ale aj od prezidenta Jozefa Tisa. Takmer všetci sa dodatočne dali aj pokrstiť. Nasledujúce osoby si prevzali 13.júla 1943 krstné listy. Konkrétne: Dr. Alexander Schwalb, (manželka) Mária Schwalbová, (syn) Otto Schwalb – Hriňová, Vd. Friderika Kohnová, r. Deutschová – Očová (pochádzala z Detvy, ale podľa záznamov ju chránila jej dcéra Alica Kohnová a zať, zároveň aj nevlastný brat Zigmund Deutsch), Móric Weiss, (manželka) Elena Weissová, (syn) Tomáš Weiss, (dcéra) Judita Weissová, Jozef Apfel, (manželka) Dorota Apfelová, Mikuláš Weimann. Uvedené osoby sú aj v zozname, v ktorom sú osoby, ktorým udelil prezidentskú výnimku Jozef Tiso.  Tie ich chránili avšak len do potlačenia Povstania. Po ňom boli žiaľ zavraždení, nakoľko Nemci Slovensko už priamo okupovali a platili ich zákony a vyhlášky. Apfelovci boli zavraždení už po obsadení Detvy – telá boli zakopané niekde pri ceste. Frida Kohnová bola zavraždená v Kováčovej, po tom, čo ju chytili v Očovej aj s jej rodinou. Weissovci skončili svoju životnú púť v Kremničke, kde boli v decembri povraždení Nemcami a príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Jedinou zmienkou o Mikulášovi Weimannovi je úradný zápis z decembra 1944, že stále býva v Kriváni. Nie je jasné, či prežil, alebo bol zabitý aj on. Pokračovanie o histórii židovskej komunity v Detve čoskoro.... AUTORSKÝ ČLÁNOK DTONLINE.SK AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. marca 2015 19:15
  • Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Počas II. svetovej vojny bol Slovenský štát politický, hopodársky a vojenský spojenec nacistického Nemecka.  Slovenská armáda sa zúčastnila už poľného ťaženia proti Poľsku, ktoré vypuklo 1.semptembra 1939. Účasť slovenskej armády bola skôr symbolická, než strategicky rozhodujúca. Naše jednotky mali za hlavný cieľ obsadiť územie, ktoré počas horúcej jesene 1938 na úkor Slovenska získalo Poľsko. Ďalším bojiskom, kde bojovali naši vojaci po boku nemeckých, maďarských, rumunských či fínskych, bol Sovietsky zväz. V období od roku 1941 do 1944 zomrelo na tzv. východnom fronte 20 mužov z Podpoľania. Možno v uverejnenom zozname nájdete aj svojich starých otcov, či iných predkov. /*banner*/ BARTKO Ján (Zvolenská Slatina) - zomrel 5.9.1942 -  Bezimjanojoe BEŇO TUČNÝ Juraj (Horný Tisovník)  - 3.5.1942 - Ambrozijevka BASTRIANSKY Martin  (Hriňová) - 23.8.1942 - Pšešskaja CEROVSKÝ Ľudovít (Cerovský) - 29.4.1942 - Stepanovka FOLTEN Pavol (Horný Tisovník) - 30.7.1942 - Rostov GIBALA Milan (Detvianska Huta) - 22.7.1941 - Lipovec HOLÍK Ján (Očová) - 19.7.1942 - Krepaky CHEBEŇ Imrich (Detva) - 12.7.1942 - Abrozijevka CHEBEŇ Jozef (Detva) - 1.9.1943 - Bromzavod JUHANIAK Ján (Detvianska Huta) - 3.11.1942 - Ptič KAMENSKÝ Matúš (Detvianska Huta) - 26.4.1942 - Brjansk KAMENSKÝ Vojtech (Detva) - 24.1.1944 - Starij Čuvas (Krym) KRIŽKO Ján ( Hriňová) - 8.7.1942 - Kopatkieviči KRKOŠKA Lukáš (Detva) - 8.10.1942 Rudňa Udalevskaja KURŽLIAK Jozef (Detva) - 15.9.1942 - Kutajskaja MARKO Július (Hriňová) - 1.3.1942 - Vinica PAVLÍK Juraj (Zvolenská Slatina) - 8.4.1943 - Lomači PURDEK Pavol (Detva) - 26.8.1942 - Kutajskaja SLOVÁK Tomáš (Detvianska Huta) - 12.7.1942 - Kursk SUJA FANGA Štefan (Očová) - 16.7.1941 - Sanok  Z analýzy dátumov a miest úmrtí môžeme konštatovať, že prvý rok vojny 1941 nebol pre našich vojakov veľmi tragický. Naši dvaja vojaci zomreli pri Sanoku a pri najťažských bojov slovenskej armády v roku 1941, v bitke pri Lipovci. Drvivá väčšina našich vojakov zomrela počas operácie Blau - Plán Modrý, kedy nemecké velenie začalo na jar 1942 veľkú ofenzívu smerom z východnej Ukrajiny na Stalingrad a na Kaukaz. Slovenské jednotky boli súčasťou Armádnej skupiny A, ktorá smerovala na Kaukaz. Zvyšní vojaci zomreli v roku 1943 a 1944, kedy prebiehali ťažké ústupové boje o Ukrajinu. Toho času boli slovenské jednotky súčasťou Armádnej skupiny Juh. Navyše, množili sa prechody našich vojakov k Sovietom, ktorí tvorili základ československých jednitiek v ZSSR. Naše jednotky boli v rozklade, čo prinútilo Nemcov prestať využívať nespoľahlivé slovenské jednotky a premeniť ich len na technické a zaisťovacie oddiely.   AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    28. februára 2015 10:15
  • Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Podpoliansky kraj je známy široko - ďaleko aj hlavne svojimi zvykmi a tradíciami. Výnimkou nie sú ani Vianoce. Azda najznámejšou a najrozšírenejšou vianočnou tradíciou na Podpoľaní je vinšovanie Betlehemcov. V Detve je niekoľko partií: Dolnícki, Hornícki, Laštekári, Skliarovčania. Každá partia Betlehemcov je zložená z kresťana, ktorý nosí betlehem, z pastierov, ktorí rýmujú, veršujú a spievajú a Kubov, ktorí neodmietnu klobásu či pálenku zo špajze. Príprava na samotné vianočné vinšovanie začína už počas jesene. Partia chlapcov, niekedy už mladých mužov sa dáva dokopy a rozdeľuje si úlohy. Nasleduje skúšanie textov a scénok, príprava krojov, štrngál a šúb pre Kubov.    V Detve sa vinšovať chodí už od Štedrého večera, konečná zastávka Betlehemcov býva spravidla k večeru na II. sviatok vianočný. Betlehemci nemôžu chýbať ani v kostole počas slávnostných vianočných omší. Cez stred kostola od vstupných dverí tzv. „trojkou“ cifrujú až smerom k oltáru, kde pokľaknú, prežehnajú sa a zaujmú čestné miesto. Každý veriaci zaiste potvrdí, že práve príchod Betlehemcov do kostola vytvára tu pravú vianočnú atmosféru. Vinšovanie po domoch je pradávnou tradíciou. Často krát sa účinkovanie v betlehemských partiách dedí z otca na syna. Nie je raritou nájsť v detvianskych rodinách aj trojgeneračnú líniu bývalých Betlehemcov. Práve bývalí Betlehemci, resp. ich rodiny sú základom zoznamu domov, kam sa chodí vinšovať. Krátka scénka končí vždy pohostením – klobásou, krajcom chleba a dúškom pálenky. Nechýba ani malý príspevok do kasičky pre Betlehemcov, ako odmena za niekoľko týždňové snaženie. To, že tradícia betlehemského vinšovania napriek všetkým moderným trendom pretrváva, je dôkazom toho, že je pevne zakorenená vo vianočných zvykoch nášho malebného kraja.  AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk.   

    29. decembra 2014 22:26
  • Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Asi sa nenájde nik, kto nepozná červeno-oranžový tehelný dom v Kriváni, smerom od hlavného dopravného ťahu cesty na Hriňovú. Dlhé roky sa povráva, že v tomto dome straší. Vraj preto, že na základy domu použili stavbári náhrobné kamene. Pred rokmi sa touto témou zaoberal aj jeden „odborný časopis“ na duchov - ,,Dom stojí na konci dediny, na stromoch okolo posedáva a kráka neobyčajne veľké množstvo tučných a našuchorených havranov.“ Začiatok článku priam ako z hororu. Mnohé minulé svedectvá hovoria o duchoch, záhadných zvukoch, či mátaniach. Vraj preto v dome nik nebýva.  Portál Verte – neverte prišiel s vlastnou verziu o strašidelnom dome. V dome podľa niektorých miestnych bývajú už dlhé roky neviditeľní duchovia, ktorí o sebe dávajú občas vedieť trieskaním dverí a okien. Tí, čo sa odvážili v noci vstúpiť do "domu hrôzy", odtiaľ rýchlo a so strachom utiekli. Jeden muž bol údajne po svojom tajuplnom nočnom zážitku celý dobitý. Všetky záhadné veci vraj súvisia s tým, že majiteľa použili pri stavbe materiál z neďalekého cintorína. Čoskoro sa v dome začali diať záhadné veci a majitelia nechali dom opustený, neobhodený, napospas svojmu osudu. Mnohí ľudia ho aj chceli neskôr kúpiť, no nikto sa nakoniec v dome neodvážil bývať... O dom sa zaujímal aj týždenník Plus jeden deň. Ten priniesol ako prvý vysvetlenie strašenia v dome. Dom bol postavený v roku 1953, ktorý postavil miestny železničiar. Keďže sa oženil,  svoj pôvodný dom nedostaval a nechal ho tak. To, že náhrobné kamene boli použité do základov sú nepravdivou informáciou, nakoľko cintorín v obci Kriváň bol postavený len v roku 1964. Reportáž objasnila aj záhadné zvuky a vzlyky, ktoré vychádzali často z domu. Zistilo sa, že mladé páry sa chodili oddávať vášni do opusteného domu. Klebety o zvukoch sa začali šíriť, ten kto nepoznal skutočný dôvod šíril vlastnú verziu, ktorá rokmi prišla až do stavu, kde sa hovorilo o strašidelnom dome. Dnešný majiteľ pochádza z Lučenca a strašeniu, teda milostným radovánkam urobil koniec. Na okná a dvere pred rokmi namontoval mreže. Legenda avšak prežíva dodnes... AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    19. decembra 2014 14:07
  • Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Po 8 a pol rokoch DT...

    Vážení čitatelia, po dlhej a zrelej úvahe som sa rozhodol ukončiť činnosť informačného portálu DTonline.sk. Portál svoje prvé články priniesol v apríli 2011 a odvtedy sa stal pravidelným zdrojom informácií pre obyvateľov Detvy a Podpoľania. Za roky amatérskej, ale o to viac nadšenej činnosti priniesol svojim čitateľom niekoľko tisíc článkov z rôznych oblastí života. V redakcii sa vystriedalo niekoľko redaktorov, grafikov, editorov a prispievateľov. Všetkým patrí vďaka za odvedenú prácu! Len ten, kto nič nerobí, je bez chyby. To isté platí aj o informačnom portáli DTonline.sk. Hovoriť, že niekto píše absolútnu pravdu je iluzórne, nakoľko každý má iný názor, hodnoty a inteligenčný prah. Spravili sa aj chyby, ale pri tom všetkom výrazne prevažuje informačný prínos DTonline.sk. Prečo DTonline.sk končí? V prvom rade sa plne venujem doktorandskému štúdiu (odbor slovenské dejiny), ktoré zaberá prakticky môj celý voľný čas a nemá význam mať neaktualizované internetové noviny, bez dostatku času na jeho obsahovú tvorbu. Po druhé - v dnešnom svete sa do popredia dostávajú dezinformačné média určené na manipuláciu a diskreditáciu - čo je aj prípad "tých druhých" novín v Detve, ktoré "založil neznámy Bratislavčan", ale prevádzkuje ich "ten koho netreba menovať". Po tretie - ako osoba nemienim byť už terčom zámernej diskreditácie - či od "novinárskeho žoldniera" Radovana Bránika alebo miestnych "bielych golierov" či "podvodníkov-feťákov-násilníkov v jednom". Kto sú uvedené osoby - každý priemerný občan s priemerným rozhľadom vie. Snaha šíriť fakty, informácie o samospráve, dôležité prepojenia a rozhodnutia sa vždy stretla na mieste kompetentných len s útokmi, diskreditáciou a vyhrážkami rôzneho druhu. Po 8 a pol rokoch mám toho ako človek dosť a prenechávam štafetu iným. Tým, čo DTonline.sk čítali pravidelne a radi, patrí moja úprimná vďaka a úcta.  PhDr. Jozef Pavlov  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Otvorili I. etapu cy...

    V sobotu 12. októbra 2019 sa uskutočnilo v areáli Masarykovho dvoru slávnostné otvorenie 1. etapy cyklotrasy. Úvodného slova sa ujal predseda občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie pán Martin Malatinec, ktorý v príhovore nezabudol pripomenúť, že otvoreniu cyklotrasy predchádzalo nemalé úsilie o jej vybudovanie. Mnohí neverili úspešnosti tohto projektu, ale vďaka ochote jednotlivcov, miest a obcí zapojiť sa do aktivít, ktoré viedli k vybudovaniu cyklotrasy, tu dnes stojíme a otvárame prvé kilometre. Slávnostné prestrihnutie pásky sa konalo za asistencie predsedu občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie Martina Malatinca, generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja Ministrerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PhDr. Emila Píchu CSc., podpredsedu BBSK Mgr. Art. Romana Malatinca, prednostu Okresného úradu vo Zvolene Ing. Samira Moumaniho, starostu obce Vígľaš Ing. Róberta Záchenského, starostky obce Stožok Bc. Dariny Petrincovej a starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku. Tento akt bol síce symbolický, no znamenal veľmi veľa. Nejedná sa totiž iba o spojenie jednotlivých miest a obcí ale aj o cieľ priblížiť cestovanie za prácou v miestnych priemyselných areáloch a areáloch občianskej vybavenosti. Taktiež týmto otvára pre cyklistov, korčuliarov a turistov nový potenciál využitia turizmu v lone prírody. Cyklocesta prechádza cez niekoľko zaujímavých pamiatok, prírodných krás a veľa ďalších zaujímavostí. /*banner*/ A toto je len začiatkom projektu ,,Bližšie k práci, Zdravšie v živote – cyklistická doprava´´ Trasu do budúcna podľa projektu bude dopĺňať cyklistická infraštruktúra plochami s cyklistickými stojanmi, nabíjacou stanicou pre elektrobicykle s tým, že všetky prvky budú bezbariérovo upravené. Tešíme sa na ďalšie takéto vydarené akcie, ďakujeme všetkým zúčastneným. Cyklistom, korčuliarom, bežcom a ostatným úžívateľom cyklocesty prajeme Veľa krásnych, šťastných kilometrov a zážitkov.

  • Šport

  • V zápase s Nitrou vš...

    Vedenie hokejového klubu HC 07 WPC Koliba Detva začiatkom mesiaca október oznámilo, že na vybraný zápas základnej časti Tipsport extraligy poskytne svojim mladým fanúšikom zápas zdarma. Inšpiráciou sú zápasy ŠK Slovan Bratislava v Európskej lige, kde práve množstvo detí pomohlo vytvoriť skvelú športovú atmosféru. Po zvážení bol vybraný zápas s Nitrou, ktorý sa bude hrať 1. novembra o 18:00. Všetky deti do 15 rokov majú vstup zdarma. Navyše, dostanú sladkú odmenu. ,,Veríme, že aj týmto krokom budujeme fanúšikovskú základňu nášho tímu do budúcnosti.“  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3