s DTonline.sk

História

  • Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    14.marec 1939 je dňom, kedy bol vyhlásený Slovenský štát - od júla 1939 oficiálne Slovenská republika. V danej geopolitickej situácii to bola cesta najmenšieho zla. Pozitívom sa ukázala životaschopnosť slovenského národa, avšak v tieni Hitlerovej ríše nemohlo rozvíjanie Slovenska pokračovať v priaznivých podmienkach. Azda najväčším tieňom Slovenského štátu je osud židov. V Detve žila podľa prvých písomných prameňov komunita Židov od roku 1850. Súpis Židov z roku 1942, ktorý predchádzal deportáciám vykazoval 50 občanov židovskej komunity. Prvé perzekúcie voči Židom začali už koncom roku 1938. Počas rokov 1940 a 1941 boli židovské obchody a živnosti zväčša likvidované, tie výnosnejšie arizované. Dôvod? Zlepšenie podmienok pre kresťanských obchodníkov vykázaním „židovských parazitov, šmelinárov a podvodníkov“ z hospodárskeho života.  Keď boli Židia zbavení majetku, stali sa pre Slovenský štát príťažou. Začiatkom roku 1942 sa blízko Berlína vo Wansee dohodli hlavní predstavitelia Tretej ríše na tzv. „konečnom riešení židovskej otázky“. Slovenskí Židia mali byť presídlení na prácu na územie Poľska, ktoré okupovali Nemci. Deportáciám sa mohli vyhnúť len hospodársky dôležité osoby – dôležité pre ekonomiku štátu, resp. majetní, ktorí si dokázali dôležitosť kúpiť. Hlavné bremeno zodpovednosti za deportácie nesie slovenská vláda na čele s premiérom Vojtechom Tukom. Predchádzal im Židovský kódex, vládne nariadenie s mocou zákona. Prezident Tiso ho nepodpísal, ale v rámci kódexu si vynútil udeľovanie výnimiek. O ich celkovom počte sa dodnes vedú polemiky. Tisove konanie nebolo priamo zodpovedné za osud Židov, ale diplomatický zástupca Svätej stolice na Slovensku Mons. Burzio to zhodnotil asi najtrefnejšie: ,,Tuka je blázon, ktorý koná a Tiso ešte väčší, pretože ho nechá konať".  Detvianski Židia boli násilne deportovaní a skončili vo viacerých táboroch – Osvienčim, Sobibor, Lublin, Majdanek. Tu našli svoju smrť. Najmladšími obeťami boli Tomáš (3 roky) a Judita (6 rokov) Szeinfeldovci. Tvrdou realitou bol zorganizovaný jarmok zo židovských vecí, kde Detvania formou dražby prišli k ich majetkom – od hodnotných vecí, až po veci každodennej potreby.  Zachrániť sa podarilo len pár Židom. Dostali kombinované výnimky od ministerstiev, ale aj od prezidenta Jozefa Tisa. Takmer všetci sa dodatočne dali aj pokrstiť. Nasledujúce osoby si prevzali 13.júla 1943 krstné listy. Konkrétne: Dr. Alexander Schwalb, (manželka) Mária Schwalbová, (syn) Otto Schwalb – Hriňová, Vd. Friderika Kohnová, r. Deutschová – Očová (pochádzala z Detvy, ale podľa záznamov ju chránila jej dcéra Alica Kohnová a zať, zároveň aj nevlastný brat Zigmund Deutsch), Móric Weiss, (manželka) Elena Weissová, (syn) Tomáš Weiss, (dcéra) Judita Weissová, Jozef Apfel, (manželka) Dorota Apfelová, Mikuláš Weimann. Uvedené osoby sú aj v zozname, v ktorom sú osoby, ktorým udelil prezidentskú výnimku Jozef Tiso.  Tie ich chránili avšak len do potlačenia Povstania. Po ňom boli žiaľ zavraždení, nakoľko Nemci Slovensko už priamo okupovali a platili ich zákony a vyhlášky. Apfelovci boli zavraždení už po obsadení Detvy – telá boli zakopané niekde pri ceste. Frida Kohnová bola zavraždená v Kováčovej, po tom, čo ju chytili v Očovej aj s jej rodinou. Weissovci skončili svoju životnú púť v Kremničke, kde boli v decembri povraždení Nemcami a príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Jedinou zmienkou o Mikulášovi Weimannovi je úradný zápis z decembra 1944, že stále býva v Kriváni. Nie je jasné, či prežil, alebo bol zabitý aj on. Pokračovanie o histórii židovskej komunity v Detve čoskoro.... AUTORSKÝ ČLÁNOK DTONLINE.SK AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. marca 2015 19:15
  • Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Počas II. svetovej vojny bol Slovenský štát politický, hopodársky a vojenský spojenec nacistického Nemecka.  Slovenská armáda sa zúčastnila už poľného ťaženia proti Poľsku, ktoré vypuklo 1.semptembra 1939. Účasť slovenskej armády bola skôr symbolická, než strategicky rozhodujúca. Naše jednotky mali za hlavný cieľ obsadiť územie, ktoré počas horúcej jesene 1938 na úkor Slovenska získalo Poľsko. Ďalším bojiskom, kde bojovali naši vojaci po boku nemeckých, maďarských, rumunských či fínskych, bol Sovietsky zväz. V období od roku 1941 do 1944 zomrelo na tzv. východnom fronte 20 mužov z Podpoľania. Možno v uverejnenom zozname nájdete aj svojich starých otcov, či iných predkov. /*banner*/ BARTKO Ján (Zvolenská Slatina) - zomrel 5.9.1942 -  Bezimjanojoe BEŇO TUČNÝ Juraj (Horný Tisovník)  - 3.5.1942 - Ambrozijevka BASTRIANSKY Martin  (Hriňová) - 23.8.1942 - Pšešskaja CEROVSKÝ Ľudovít (Cerovský) - 29.4.1942 - Stepanovka FOLTEN Pavol (Horný Tisovník) - 30.7.1942 - Rostov GIBALA Milan (Detvianska Huta) - 22.7.1941 - Lipovec HOLÍK Ján (Očová) - 19.7.1942 - Krepaky CHEBEŇ Imrich (Detva) - 12.7.1942 - Abrozijevka CHEBEŇ Jozef (Detva) - 1.9.1943 - Bromzavod JUHANIAK Ján (Detvianska Huta) - 3.11.1942 - Ptič KAMENSKÝ Matúš (Detvianska Huta) - 26.4.1942 - Brjansk KAMENSKÝ Vojtech (Detva) - 24.1.1944 - Starij Čuvas (Krym) KRIŽKO Ján ( Hriňová) - 8.7.1942 - Kopatkieviči KRKOŠKA Lukáš (Detva) - 8.10.1942 Rudňa Udalevskaja KURŽLIAK Jozef (Detva) - 15.9.1942 - Kutajskaja MARKO Július (Hriňová) - 1.3.1942 - Vinica PAVLÍK Juraj (Zvolenská Slatina) - 8.4.1943 - Lomači PURDEK Pavol (Detva) - 26.8.1942 - Kutajskaja SLOVÁK Tomáš (Detvianska Huta) - 12.7.1942 - Kursk SUJA FANGA Štefan (Očová) - 16.7.1941 - Sanok  Z analýzy dátumov a miest úmrtí môžeme konštatovať, že prvý rok vojny 1941 nebol pre našich vojakov veľmi tragický. Naši dvaja vojaci zomreli pri Sanoku a pri najťažských bojov slovenskej armády v roku 1941, v bitke pri Lipovci. Drvivá väčšina našich vojakov zomrela počas operácie Blau - Plán Modrý, kedy nemecké velenie začalo na jar 1942 veľkú ofenzívu smerom z východnej Ukrajiny na Stalingrad a na Kaukaz. Slovenské jednotky boli súčasťou Armádnej skupiny A, ktorá smerovala na Kaukaz. Zvyšní vojaci zomreli v roku 1943 a 1944, kedy prebiehali ťažké ústupové boje o Ukrajinu. Toho času boli slovenské jednotky súčasťou Armádnej skupiny Juh. Navyše, množili sa prechody našich vojakov k Sovietom, ktorí tvorili základ československých jednitiek v ZSSR. Naše jednotky boli v rozklade, čo prinútilo Nemcov prestať využívať nespoľahlivé slovenské jednotky a premeniť ich len na technické a zaisťovacie oddiely.   AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    28. februára 2015 10:15
  • Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Betlehemské zvyky na Podpoľaní ešte nevymreli

    Podpoliansky kraj je známy široko - ďaleko aj hlavne svojimi zvykmi a tradíciami. Výnimkou nie sú ani Vianoce. Azda najznámejšou a najrozšírenejšou vianočnou tradíciou na Podpoľaní je vinšovanie Betlehemcov. V Detve je niekoľko partií: Dolnícki, Hornícki, Laštekári, Skliarovčania. Každá partia Betlehemcov je zložená z kresťana, ktorý nosí betlehem, z pastierov, ktorí rýmujú, veršujú a spievajú a Kubov, ktorí neodmietnu klobásu či pálenku zo špajze. Príprava na samotné vianočné vinšovanie začína už počas jesene. Partia chlapcov, niekedy už mladých mužov sa dáva dokopy a rozdeľuje si úlohy. Nasleduje skúšanie textov a scénok, príprava krojov, štrngál a šúb pre Kubov.    V Detve sa vinšovať chodí už od Štedrého večera, konečná zastávka Betlehemcov býva spravidla k večeru na II. sviatok vianočný. Betlehemci nemôžu chýbať ani v kostole počas slávnostných vianočných omší. Cez stred kostola od vstupných dverí tzv. „trojkou“ cifrujú až smerom k oltáru, kde pokľaknú, prežehnajú sa a zaujmú čestné miesto. Každý veriaci zaiste potvrdí, že práve príchod Betlehemcov do kostola vytvára tu pravú vianočnú atmosféru. Vinšovanie po domoch je pradávnou tradíciou. Často krát sa účinkovanie v betlehemských partiách dedí z otca na syna. Nie je raritou nájsť v detvianskych rodinách aj trojgeneračnú líniu bývalých Betlehemcov. Práve bývalí Betlehemci, resp. ich rodiny sú základom zoznamu domov, kam sa chodí vinšovať. Krátka scénka končí vždy pohostením – klobásou, krajcom chleba a dúškom pálenky. Nechýba ani malý príspevok do kasičky pre Betlehemcov, ako odmena za niekoľko týždňové snaženie. To, že tradícia betlehemského vinšovania napriek všetkým moderným trendom pretrváva, je dôkazom toho, že je pevne zakorenená vo vianočných zvykoch nášho malebného kraja.  AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk.   

    29. decembra 2014 22:26
  • Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Strašidelný dom v Kriváni – realita, alebo fikcia?

    Asi sa nenájde nik, kto nepozná červeno-oranžový tehelný dom v Kriváni, smerom od hlavného dopravného ťahu cesty na Hriňovú. Dlhé roky sa povráva, že v tomto dome straší. Vraj preto, že na základy domu použili stavbári náhrobné kamene. Pred rokmi sa touto témou zaoberal aj jeden „odborný časopis“ na duchov - ,,Dom stojí na konci dediny, na stromoch okolo posedáva a kráka neobyčajne veľké množstvo tučných a našuchorených havranov.“ Začiatok článku priam ako z hororu. Mnohé minulé svedectvá hovoria o duchoch, záhadných zvukoch, či mátaniach. Vraj preto v dome nik nebýva.  Portál Verte – neverte prišiel s vlastnou verziu o strašidelnom dome. V dome podľa niektorých miestnych bývajú už dlhé roky neviditeľní duchovia, ktorí o sebe dávajú občas vedieť trieskaním dverí a okien. Tí, čo sa odvážili v noci vstúpiť do "domu hrôzy", odtiaľ rýchlo a so strachom utiekli. Jeden muž bol údajne po svojom tajuplnom nočnom zážitku celý dobitý. Všetky záhadné veci vraj súvisia s tým, že majiteľa použili pri stavbe materiál z neďalekého cintorína. Čoskoro sa v dome začali diať záhadné veci a majitelia nechali dom opustený, neobhodený, napospas svojmu osudu. Mnohí ľudia ho aj chceli neskôr kúpiť, no nikto sa nakoniec v dome neodvážil bývať... O dom sa zaujímal aj týždenník Plus jeden deň. Ten priniesol ako prvý vysvetlenie strašenia v dome. Dom bol postavený v roku 1953, ktorý postavil miestny železničiar. Keďže sa oženil,  svoj pôvodný dom nedostaval a nechal ho tak. To, že náhrobné kamene boli použité do základov sú nepravdivou informáciou, nakoľko cintorín v obci Kriváň bol postavený len v roku 1964. Reportáž objasnila aj záhadné zvuky a vzlyky, ktoré vychádzali často z domu. Zistilo sa, že mladé páry sa chodili oddávať vášni do opusteného domu. Klebety o zvukoch sa začali šíriť, ten kto nepoznal skutočný dôvod šíril vlastnú verziu, ktorá rokmi prišla až do stavu, kde sa hovorilo o strašidelnom dome. Dnešný majiteľ pochádza z Lučenca a strašeniu, teda milostným radovánkam urobil koniec. Na okná a dvere pred rokmi namontoval mreže. Legenda avšak prežíva dodnes... AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    19. decembra 2014 14:07
  • Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3