s DTonline.sk

História

  • FOTO: Reklama na Vagačove syry z roku 1937

    FOTO: Reklama na Vagačove syry z roku 1937

    Prinášame Vám exluzívne ukážky dobovej reklamy na výrobky bryndziarne a syrárne známej rodiny Vagačovcov, ktorá pôsobila v Detve od roku 1787.  autorský článok DTonline.sk /*banner*/

    20. augusta 2015 21:36
  • Vagačovci v Detve pôsobili takmer 200 rokov

    Vagačovci v Detve pôsobili takmer 200 rokov

    Príbeh rodiny Vagačovcov je pevne spätý s históriou Detvy. Vagačovci pochádzajú z Starej Turej – z Podjavorinského kraja (územie okolo Myjavy, na úpätí Bielych Karpát). Prvý Vagač, ktorý mal kontakt s Detvou bol Ján Vagač. Ten chodil do nášho kraja kupčiť s výrobkami miestnych gazdov. Zaujala ho hlavne bryndza – výrobok, ktorý nepoznal, avšak mu chutil a videl v ňom veľký potenciál. Ján Vagač v roku 1787 založil v Detve prvú bryndziareň na svete. Z Vagačovskej bryndziarne sa sal rodinný podnik, ktorý sa dedil z pokolenia na pokolenie. Podľa záznamom sa Vaačovci zdržovali v Detvelen počas letných mesiacov, keď boli ovce na pasienkoch. V zimných mesiacoch boli vo svojom domovskom mestečku – v Starej Turej. /*banner*/ Ďalším významným členom rodiny a detvianskym bryndziarom bol vnuk Jána Vagača – Alexander (práve po ňom je pomenovaná II. Základná škola v Detve). Za jeho „úradovania“ sa podnik mimoriadne rozvíjal. Každoročne sa niekoľko vagónov výrobkov exportovalo do celého Rakúsko – Uhorska. V čase Prvej svetovej vojny musel Alexander Vagač narukovať na front, v rodinnom podniku ho nahradila jeho manžela Antónia. Po vojne vagačovský podnik zasiahla ďalšia rana – obsadenie Detvy vojskami maďarskej Červenej armády. Tá podnik vyrabovala a spôsobila značné škody. Alexander sa nevzdal a podnik opäť dostal na jeho úroveň, ak nie na vyššiu. V roku 1928 celú výrobu elektrifikoval, v roku 1934, počas veľkej biedy v Detve organizoval pre chudobné deti tzv. mliečne akcie. Žiaľ, v tomto roku Alexander aj umrel a podnik prebral jeho syn Ing. Štefan Vagač. Ten ho viedol do roku 1948, kedy podnik komunisti znárodnili. Potomkovia žijú dodnes, je ním aj známy Filip Vagač, bývalý splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Na rodine Vagačovcov a ich pôsobení v Detve je mnoho zaujímavého. Dali tunajším ľudom prácu, zviditeľnili Detvu a pomáhali aj v spoločenskej oblasti. Legendárne je ich rodinné motto, ktoré vyslovil ako prvý pre svojich dedičov a potomkov Ján Vagač – "s poctivosťou ďalej zájdeš". autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    17. augusta 2015 19:29
  • Najstaršie pôvodné detvianske priezviská z roku 1697

    Najstaršie pôvodné detvianske priezviská z roku 1697

    Prinášame vám unikátny článok, obsahujúci historické informácie staré 318 rokov.  Jedným z najdostupnejších historických prameňov sú matriky. Matriky rozdeľujeme na cirkevné a štátne. Cirkevné sú podstatne staršie, plošne sa začali zavádzať po protireformačnom Tridentskom koncile v 16.storočí. Cirkevné matriky obsahujú viaceré variácie: matriky krstné, matriky sobášne, matriky úmrtné. Od roku 1895 sú v každej obci aj štátne matriky - na obecných úradoch.  /*banner*/ Podľa všeobecne platného názoru, sa považuje rok 1638 za rok prvej písomnej zmienky o Detve. Zakladateľom roľnícko - drevorubačskej obce bol vígľašský hradný pán Ladislav Čáky. Detva sa veľmi rýchlo rozrastala, preto čoskoro Čáki vyhovel žiadosti a chotár Detvy rozšíril o kus pôvodného chotára Zvolenskej Slatiny a Očovej. V tomto období sa zrodil aj názov osady. Azda najznámejšie sú dve verzie - deti/Detvy (osadníci z Očovej - deti rodičov) a roztrúsené osídlenie domčekov - kde jeden dom, kde dva domy - Dedva - Detva.  Aké boli ale pôvodné priezviská starých Detvanov? Najstarším prameňom je kniha krstov 1697 - 1729. Najstarší záznam pochádza z decembra 1697 a udáva mená krstených detí, rodičov a krstných rodičov. Najstaršie zdokladované detvianske pôvodné mená sú (písané podĺa dobových zvykov): HAKEL, JACKULJAK, FEKIACS, LUPTAK, GONDA, HALAI, NOSAL.  autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. augusta 2015 22:36
  • Návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka v Detve

    Návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka v Detve

    Rok 1930 je na písomné pramene z archívu mimoriadne bohatý. Začali sa prejavovať dopady veľkej hospodárskej krízy už aj v Detve a sociálne problémy narastali. Okrem toho, tento rok v Detve prebehli aj dve významné udalosti. Tou prvou bola návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka, tou druhou bolo v poradí už druhé sčítanie ľudu.  O návšteve prezidenta T.G.Masaryka píše Obecná kronika nasledovné: Dňa 13.septembra za cesty pána prezidenta južným a stredným Slovenskom zavítal sprievodom svojim p. prezident T.G.Masaryk do Detvy. Prišiel na aute z Lučenca, odpoludnia okolo 4 – tej hodiny. Obyvateľstvo nielen z Detvy, Hriňovej, ale aj so širokého okolia pekne vyobliekané, slušne a s vďačne prišlo do Detvy na privítanie. Veď ľud tunajší ešte nikdy doteraz nikdy nevidel svojho panovníka, kráľa, alebo cisára a len prevratom mohol sa toho dožiť, že bezprostredne mohol vidieť prvého občana svojho a prvého prezidenta vlasti svojej a s ním sa shovárať. V mestečku ho menom obce privítal starosta Juraj Fekiač s nasledovnou príveťou: ,,Pán prezident, Srdečne Vás vítam v Detve, v perle Slovenska pod Poľanou, s ľudom chudobným, ktorý si zachoval lásku ku vlasti a neohrožene vernosť k Vám, ktorú sľubujeme i naďalej. Ďakujeme za Vašu lásku, ktorou ste ráčil poctiť našu obec v tak ctihodnom veku. Buďte srdečne vítaní medzi nami.“ Pán prezident ďakujúc za výrazné privítanie medzi ostatnými povedal aj to: ,,Ja vidím na Vašom čele, že ste už nie tí Detvania, ako ich Sládkovič vyspieval. Nemáte dlhé vlasy a krpce.“ Za Hriňovú privítal p. prezidenta starosta obce Matúš Hukel. Občania obdarili p. prezidenta s detvianskou valaškou (Na rázovitej slovenskej obci Detve odovzdal malý Detvan Jožko Dianiška ako dar valašku so slovami: "Pán prezident, tatíčku drahý náš! Prijmite od nás čo malých, ale roduverných Detvancov túto detviansku valašku. A keď by bolo treba, bráňte nás i tou. My s podobnými valaškami stojíme vám vždy hotoví k pomoci." ) a jeho dcéru Alicu Masarykovú s peknými výšivkami. Po podpísaní sa do pamätnej knihy prezrel si kostol. Matku Antona Prokopa (zabili ho vojaci maďarskej ČA), detvianskeho martýra obdaroval pán prezident s 1000 korunami. Sám si vyžiadal detviansku hudbu a spev, chcel aby mu detvianski cigáni zahrali niekoľko detvianskych pesničiek. Pri odchode do Zvolena s valaškou v ruke takto sa lúčil: ,,Keď mi Detvania teraz valašku darovali, už sa nikoho nebojím.“ Občania – chlapi, ženy a deti dali s nadšením a na slávu volaním sa s prvým pánom prezidentom Československej republiky rozlúčili.  /*banner*/ Spolu s prezidentom T.G.Masarykom sa návštevy v Detve  zúčastnili aj minister vnútra Dr. Juraj Slávik, vyslanec ČSR vo Varšave, prezident Slovenskej krajiny Jozef Orságh, banskobystrickí biskum Marián Blaha, dcéra prezidenta Alice Masaryková. (obecná kronika 1930) Návšteva Detvy bola súčasťou väčšej cesty prezidenta po regiónoch juhu stredného Slovenska. V dňoch 12.-13. septembra 1930 navštívil aj Lučenec, Fiľakovo, Podkriváň, či Zvolen.   autor: Mgr. Jozef Pavlov AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    13. augusta 2015 10:25
  • Kriváň oslávil 60.výročie osamostatnenia obce

    Kriváň oslávil 60.výročie osamostatnenia obce

    Obecný úrad v Kriváni zorganizoval v sobotu 23. mája 2015 oslavy 60. výročia osamostatnenia obce Kriváň. Oslavy začali o 15.00 hod. zábavným programom pre deti, ktorý pre nepriaznivosť počasia nebol na detskom ihrisku, ale v Spoločenskom dome. Dospelí sa zároveň mohli zabaviť a občerstviť  pri altánku Klubu dôchodcov dobrým guľášom, prípadne kapustnicou. Hlavnou časťou tohoto dňa bolo o 17.30 hod. vzdanie si úcty a odhalenie ďakovnej tabule na vonkajšom priečelí budovy Spoločenského domu všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj obce. /*banner*/ O 18.00 hod. si všetci zúčastnení mohli pozrieť program folklórneho súboru DETVA a hosťujúceho súboru STRÁŽNICA, v kinosále Spoločenského domu. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    01. júna 2015 14:57
  • Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny

    Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny

    Mesto Detva si  spomienkovou slávnosťou 7. mája 2015 pripomenulo 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny pri ktorej dvom účastníkom odboja udelili pamätnú medailu ministra obrany SR. „Považujem za symbolické a dôstojné, že si na tomto mieste, pri Pamätníku padlých hrdinov spoločne pripomíname 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, 70. výročie víťazstva nad fašizmom,“ oslovil prítomných v slávnostnom príhovore Juraj Bódi, prednosta Okresného úradu v Detve. Spomienkovú slávnosť pripravilo mesto v spolupráci s Okresným úradom a Základnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) za účasti politických strán v Detve. „S úctou sa skláňame najmä pred tými, ktorým vojenský rozkaz a vlastenecký cit prikázal ísť brániť vlasť a obetovali svoje životy, aby zastavili fašistické plienenie,“  povedal Bódi. Zamyslel sa nad tým, že aj oni mali svoje rodiny, svoje sny a predstavy ako prežiť život. Žiaľ, doma po nich ostali vdovy a siroty, matky a otcovia, ktorí sa ich návratu nedočkali. K nohám súsošia vojakov na pomníku položil veniec primátor mesta Ján Šufliarský, zástupcovia štátnej správy a predstavitelia organizácií a politických strán, poslanci MsZ v Detve. /*banner*/ Prednosta Okresného úradu pripomenul skutočnosť, že na Slovensku zostalo veľa vojenských cintorínov s hrobmi Slovákov, Rusov, Ukrajincov, Rusínov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Nemcov a príslušníkov ďalších národov. „Tieto hroby sú pre nás mementom, aby sme nedovolili šíriť ideologickú nenávisť,“zdôraznil Bódi. Ako pokračoval, „naša angažovanosť v Európskej únii je jasným svedectvom, ako veľmi nám na hodnotách slobody, politickej a sociálnej stability, medzinárodnej spolupráce a demokracie záleží.“ Dušan Šablatúra, predseda Oblastného výboru SZPB vo Zvolene informoval organizátorov spomienkovej slávnosti o tom, že minister obrany SR Martin Glváč vydal pamätnú medailu k 70.výročiu SNP a 70. výročiu oslobodenia a porážky fašizmu. Medaila je určená ako morálne ocenenie priamych účastníkov odboja. Pracovník ministerstva obrany požiadal Oblastný výbor, aby medaily odovzdal aj dvom žijúcim účastníkom odboja v Detve. Pamätná medailu tak odovzdal podpredseda Oblastného výboru Pavol Nigríni. Pri Pamätníku padlým ju odovzdal do rúk 89 ročnému Jozefovi Adamcovi. Druhú medailu udelenú 95 ročnému Valentovi Ľapínovi za neho prebral príbuzný. „Nikdy nezabudneme na vojnové obete, ani na utrpenie civilného obyvateľstva. Nezabudneme na nepopierateľnú skutočnosť, že aj ich zásluhou je dnes Slovensko uznávanou a rešpektovanou krajinou, ktorá stojí na strane demokracie a slobody pre všetkých,“ uzavrel slávnostný príhovor Juraj Bódi. Pietny akt zavŕšila hymnická pieseň a ďalšie piesne v podaní Spevokolu Senior Detva pri Klube dôchodcov č. 3 a za sprievodu ich hudobníkov. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    13. mája 2015 10:18
  • Historik Pavel Dvořák bude prednášať na Vígľašskom zámku

    Historik Pavel Dvořák bude prednášať na Vígľašskom zámku

    Na zámku Vígľaš sa už budúci víkend uskutoční mimoriadne zaujímavá prednáška. Prednášajúcimi budú Daniela a Pavel Dvořákovci – veľkí populizátori našej histórie. Témou prednášky bude pôsobenie panovníčky Barbary Celjskej a jej manžela, českého a uhorského kráľa, rímsko-nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského na Vígľašskom panstve. Prednáška sa uskutoční v nedeľu 19.4.2015 na Zámku Vígľaš, vo veľkej kongresovej sále kráľa Žigmunda. Program: 15:30 hod. - Príchod a uvítanie medovinou 16:00 hod. - Začiatok prednášky 16:45 - 17:15 hod. - Prestávka a občerstvenie 18:00 hod. - Koniec prednášky, diskusia, autogramiáda 18:30 hod. - Večera s historickou živou hudbou  Vstupné: - 7€ - vstup na prednášku, wellcome drink, občerstvenie - 20€ - vstup na prednášku, wellcome drink, občerstvenie, večera formou bufetu, hudobný doprovod Rezervácie s telefónnym kontaktom prijímame na: recepcia@grandviglas.com. Lístky je možné zakúpiť pri osobnom odbere aj vopred v predpredaji na recepcii zámku. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    12. apríla 2015 11:49
  • V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    Prvé sčítania obyvateľov prebiehali už počas obdobia osvietenského absolutizmu, najznámejšie bola tzv. Jozefovské. Prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva štatisticky zaznamenalo územie Slovenska v roku 1869. Od tohto roku boli pravidelne prevádzané sčítania v intervale približne desať rokov. V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov, o 11 rokov neskôr až 10 330. V tomto období patrila Detva k najľudnatejším obciam Horného Uhorska – Slovenska. Avšak za štatisticky vysokým číslom stála nie ľudnatosť „vlastnej Detvy“, ale počet obyvateľov celého Podpoľania. Detva bola toho času tzv. „Veľká obec“, ktorá zahŕňala Detvu, Hriňovú a okolité obce a lazy. /*banner*/ Výrazný pokles nastal v roku 1890, kedy Detva mala 6273 obyvateľov. Tento prepad spôsobilo oddelenie Hriňovej od Detvy. Postupne počet obyvateľov Detvy stúpal, ale len pomaly. Mestečko sa trápilo s nezamestnanosťou – a s tým spojeným vysťahovalectvom, biedou, chorobami a 1.svetovou vojnou.  Veľká bieda nastala v 20.rokoch 20.storočia, ktoré zaznamenalo ďalší prepad obyvateľstva Detvy. Kým v roku 1921 mala Detva 7515 obyvateľov, v roku 1930 len 7324. Ďalší výrazný prepad zaznamenali  vojnové udalosti 2. svetovej vojny a kolonizovanie južných okresov po vysťahovaných Maďaroch. V roku 1961 mala už Detva 8211 obyvateľov. Tento výrazný nárast spôsobila výstavba závodu PPS Detva a nového sídliska. Nárast počtu obyvateľov pokračoval, nakoľko do Detvy sa sťahovali ďalšie rodiny a tie pôvodné sa rozširovali vďaka pôrodnosti. V roku 1990 mala Detva až 15 029 obyvateľov. Postupne trend pôrodnosti klesal a ľudia sa začali sťahovať do okolitých obcí Stožok, Kriváň či Vígľaš. V poslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 mala Detva 15 036 obyvateľov. ROK POČET OBYVATEĽOV 1869 10 043 1880 10 330 1890 6 273 1900 6 495 1910 7 339 1921 7 515 1930 7 324 1950 5 728 1961 8 211 1970 10 599 1980 14 261 1990 15 029 2001 15 122 2011 15 036 AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    22. marca 2015 21:08
  • Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    Židom z Detvy nepomohli ani Tisove výnimky

    14.marec 1939 je dňom, kedy bol vyhlásený Slovenský štát - od júla 1939 oficiálne Slovenská republika. V danej geopolitickej situácii to bola cesta najmenšieho zla. Pozitívom sa ukázala životaschopnosť slovenského národa, avšak v tieni Hitlerovej ríše nemohlo rozvíjanie Slovenska pokračovať v priaznivých podmienkach. Azda najväčším tieňom Slovenského štátu je osud židov. V Detve žila podľa prvých písomných prameňov komunita Židov od roku 1850. Súpis Židov z roku 1942, ktorý predchádzal deportáciám vykazoval 50 občanov židovskej komunity. Prvé perzekúcie voči Židom začali už koncom roku 1938. Počas rokov 1940 a 1941 boli židovské obchody a živnosti zväčša likvidované, tie výnosnejšie arizované. Dôvod? Zlepšenie podmienok pre kresťanských obchodníkov vykázaním „židovských parazitov, šmelinárov a podvodníkov“ z hospodárskeho života.  Keď boli Židia zbavení majetku, stali sa pre Slovenský štát príťažou. Začiatkom roku 1942 sa blízko Berlína vo Wansee dohodli hlavní predstavitelia Tretej ríše na tzv. „konečnom riešení židovskej otázky“. Slovenskí Židia mali byť presídlení na prácu na územie Poľska, ktoré okupovali Nemci. Deportáciám sa mohli vyhnúť len hospodársky dôležité osoby – dôležité pre ekonomiku štátu, resp. majetní, ktorí si dokázali dôležitosť kúpiť. Hlavné bremeno zodpovednosti za deportácie nesie slovenská vláda na čele s premiérom Vojtechom Tukom. Predchádzal im Židovský kódex, vládne nariadenie s mocou zákona. Prezident Tiso ho nepodpísal, ale v rámci kódexu si vynútil udeľovanie výnimiek. O ich celkovom počte sa dodnes vedú polemiky. Tisove konanie nebolo priamo zodpovedné za osud Židov, ale diplomatický zástupca Svätej stolice na Slovensku Mons. Burzio to zhodnotil asi najtrefnejšie: ,,Tuka je blázon, ktorý koná a Tiso ešte väčší, pretože ho nechá konať".  Detvianski Židia boli násilne deportovaní a skončili vo viacerých táboroch – Osvienčim, Sobibor, Lublin, Majdanek. Tu našli svoju smrť. Najmladšími obeťami boli Tomáš (3 roky) a Judita (6 rokov) Szeinfeldovci. Tvrdou realitou bol zorganizovaný jarmok zo židovských vecí, kde Detvania formou dražby prišli k ich majetkom – od hodnotných vecí, až po veci každodennej potreby.  Zachrániť sa podarilo len pár Židom. Dostali kombinované výnimky od ministerstiev, ale aj od prezidenta Jozefa Tisa. Takmer všetci sa dodatočne dali aj pokrstiť. Nasledujúce osoby si prevzali 13.júla 1943 krstné listy. Konkrétne: Dr. Alexander Schwalb, (manželka) Mária Schwalbová, (syn) Otto Schwalb – Hriňová, Vd. Friderika Kohnová, r. Deutschová – Očová (pochádzala z Detvy, ale podľa záznamov ju chránila jej dcéra Alica Kohnová a zať, zároveň aj nevlastný brat Zigmund Deutsch), Móric Weiss, (manželka) Elena Weissová, (syn) Tomáš Weiss, (dcéra) Judita Weissová, Jozef Apfel, (manželka) Dorota Apfelová, Mikuláš Weimann. Uvedené osoby sú aj v zozname, v ktorom sú osoby, ktorým udelil prezidentskú výnimku Jozef Tiso.  Tie ich chránili avšak len do potlačenia Povstania. Po ňom boli žiaľ zavraždení, nakoľko Nemci Slovensko už priamo okupovali a platili ich zákony a vyhlášky. Apfelovci boli zavraždení už po obsadení Detvy – telá boli zakopané niekde pri ceste. Frida Kohnová bola zavraždená v Kováčovej, po tom, čo ju chytili v Očovej aj s jej rodinou. Weissovci skončili svoju životnú púť v Kremničke, kde boli v decembri povraždení Nemcami a príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Jedinou zmienkou o Mikulášovi Weimannovi je úradný zápis z decembra 1944, že stále býva v Kriváni. Nie je jasné, či prežil, alebo bol zabitý aj on. Pokračovanie o histórii židovskej komunity v Detve čoskoro.... AUTORSKÝ ČLÁNOK DTONLINE.SK AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. marca 2015 19:15
  • Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Padlí Podpoľanci na východnom fronte 1941-1944

    Počas II. svetovej vojny bol Slovenský štát politický, hopodársky a vojenský spojenec nacistického Nemecka.  Slovenská armáda sa zúčastnila už poľného ťaženia proti Poľsku, ktoré vypuklo 1.semptembra 1939. Účasť slovenskej armády bola skôr symbolická, než strategicky rozhodujúca. Naše jednotky mali za hlavný cieľ obsadiť územie, ktoré počas horúcej jesene 1938 na úkor Slovenska získalo Poľsko. Ďalším bojiskom, kde bojovali naši vojaci po boku nemeckých, maďarských, rumunských či fínskych, bol Sovietsky zväz. V období od roku 1941 do 1944 zomrelo na tzv. východnom fronte 20 mužov z Podpoľania. Možno v uverejnenom zozname nájdete aj svojich starých otcov, či iných predkov. /*banner*/ BARTKO Ján (Zvolenská Slatina) - zomrel 5.9.1942 -  Bezimjanojoe BEŇO TUČNÝ Juraj (Horný Tisovník)  - 3.5.1942 - Ambrozijevka BASTRIANSKY Martin  (Hriňová) - 23.8.1942 - Pšešskaja CEROVSKÝ Ľudovít (Cerovský) - 29.4.1942 - Stepanovka FOLTEN Pavol (Horný Tisovník) - 30.7.1942 - Rostov GIBALA Milan (Detvianska Huta) - 22.7.1941 - Lipovec HOLÍK Ján (Očová) - 19.7.1942 - Krepaky CHEBEŇ Imrich (Detva) - 12.7.1942 - Abrozijevka CHEBEŇ Jozef (Detva) - 1.9.1943 - Bromzavod JUHANIAK Ján (Detvianska Huta) - 3.11.1942 - Ptič KAMENSKÝ Matúš (Detvianska Huta) - 26.4.1942 - Brjansk KAMENSKÝ Vojtech (Detva) - 24.1.1944 - Starij Čuvas (Krym) KRIŽKO Ján ( Hriňová) - 8.7.1942 - Kopatkieviči KRKOŠKA Lukáš (Detva) - 8.10.1942 Rudňa Udalevskaja KURŽLIAK Jozef (Detva) - 15.9.1942 - Kutajskaja MARKO Július (Hriňová) - 1.3.1942 - Vinica PAVLÍK Juraj (Zvolenská Slatina) - 8.4.1943 - Lomači PURDEK Pavol (Detva) - 26.8.1942 - Kutajskaja SLOVÁK Tomáš (Detvianska Huta) - 12.7.1942 - Kursk SUJA FANGA Štefan (Očová) - 16.7.1941 - Sanok  Z analýzy dátumov a miest úmrtí môžeme konštatovať, že prvý rok vojny 1941 nebol pre našich vojakov veľmi tragický. Naši dvaja vojaci zomreli pri Sanoku a pri najťažských bojov slovenskej armády v roku 1941, v bitke pri Lipovci. Drvivá väčšina našich vojakov zomrela počas operácie Blau - Plán Modrý, kedy nemecké velenie začalo na jar 1942 veľkú ofenzívu smerom z východnej Ukrajiny na Stalingrad a na Kaukaz. Slovenské jednotky boli súčasťou Armádnej skupiny A, ktorá smerovala na Kaukaz. Zvyšní vojaci zomreli v roku 1943 a 1944, kedy prebiehali ťažké ústupové boje o Ukrajinu. Toho času boli slovenské jednotky súčasťou Armádnej skupiny Juh. Navyše, množili sa prechody našich vojakov k Sovietom, ktorí tvorili základ československých jednitiek v ZSSR. Naše jednotky boli v rozklade, čo prinútilo Nemcov prestať využívať nespoľahlivé slovenské jednotky a premeniť ich len na technické a zaisťovacie oddiely.   AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    28. februára 2015 10:15
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Mesto Hriňová získal...

    Mestu Hriňová bola poskytnutá podpora v rámci Národného projektu Zelené obce Slovenska v celkovej hodnote 16 377,25 EUR. Zámerom projektu je zachovanie a obnova biodiverzity a ekosystémov mimo chránených území v intraviláne mesta Hriňová. Cieľom projektu je realizovať opatrenia na úrovni obnovy, budovania a zachovania prírodných a poloprírodných oblastí, ako prvku zelenej infraštruktúry. V meste Hriňová bude tak počas jarného obdobia v siedmych oblastiach vysadených 89 stromov. /*banner*/ Tie predstavujú pôvodné druhy, ako napríklad: javor horský, javor mliečny, lipa malolistá, jaseň štíhly, hrab obyčajný, dub letný, čerešňa vtáčia a i. Výsadbou drevín chceme prispieť k vytváraniu oblastí s vhodnou mikroklímou, biodiverzitou a zmierniť nepriaznivé dôsledky a dopady klimatických zmien."  

  • Zuzana Čaputová vyhr...

    Slovensko má za sebou prvé kolo v poradí už piatej priamej voľby prezidenta SR. Víťazom s vyše 40 % sa stala Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), spolu s ňou do druhého kola (bude sa konať 30. marca) postúpil nezávislý kandidát s podporu SMER-SD Maroš Šefčovič. Ten získal 18,7 %. Ako tretí skončil kontroverzný sudca nezávislý kandidát Štefan Harabin so ziskom 14,4 %. Štrvrtú priečku obsadil s 10,4 % Marián Kotleba (K-ĽSNS). Ostatní kandidáti získali menej percent. (pozrieť si ich môžete tu https://volby.sme.sk/prezidentske-volby/2019/vysledky) /*banner*/ V okrese Detva taktiež zvíťazila Zuzana Čaputová, avšak s menej výrazným podielom. Získala 28,66 % hlasov. Druhý skončil Maroš Šefčovič, ktorý vďaka stále značnej podpore SMER-SD v okrese Detva zaznamenal vyšší počet hlasov ako v celonárodnom meradle - 25,47 %. Zmena je na treťom mieste, kde sa umiestnil s 16,94 % Marián Kotleba. Tesne za ním s 16,79% skončil Štefan Harabin.  Volebná účasť bola v rámci SR 48,7%, v okrese Detva o niečo málo menej 48,18 %.  Text: PhDr. Jozef Pavlov Foto: ilustračné (FB Z. Čaputovej)

  • Mesto zrekonštruoval...

    Prebehli posledné stavebné úpravy na budove Materskej školy M. R. Štefánika 908/40, 962 12 Detva, ktorú mesto zrekonštruovalo z fondov Európskej únie pre projekty zatepľovania budov, kam patria aj Mestský úrad a Materská škola A. Bernoláka 19, v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Mesto Detva získalo v roku 2018 od poskytovateľa, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v zastúpení Slovenská inovačná a energetická agentúra, nenávratný finančný príspevok vo výške 450 tisíc eur na projekt Zníženia energetickej náročnosti Materskej školy M. R. Štefánika 908/40. Získanie projektu bolo podmienené ďalšou desaťpercentnou spoluúčasťou mesta Detva, celková výška projektu bola 527 561 eur. Z vlastných zdrojov prispelo mesto Detva čiastkou takmer 70 tisíc eur na dokončovacie práce po realizovanej komplexnej rekonštrukcii. Rekonštrukciu uskutočnila firma I.K.M. Reality-Staving z Banskej Bystrice. Stavebné práce na rekonštrukcii materskej školy začali 21. septembra 2018 súbežne na všetkých troch pavilónoch materskej školy. Dlhá pekná a teplá jeseň vytvorila dobré podmienky na začiatočné práce pre zateplenie strechy a obvodového plášťa. Nasledovala realizácia stavebných prác v interiéri budovy, čiastočná výmena okien a dverí, výmena vykurovacích telies a s ňou súvisiaca čiastočná rekonštrukcia výmenníkovej stanice, rekonštrukcia elektroinštalácie a výmena osvetlenia, dobudovanie vzduchotechniky v šatniach a hygienických zariadeniach v celej budove. /*banner*/ Súčasťou realizovaného projektu bolo vybudovanie bezbariérových vstupov do všetkých troch pavilónov materskej školy. Z rozpočtu materskej školy sa zafinancovalo zakúpenie podláh, dlažieb na chodby, schodištia, do šatní, tried, kuchyne, jedálne a kancelárskych priestorov, dovybavujú sa sklady na uskladnenie didaktických pomôcok novými regálmi. Počas rekonštrukcie boli pre deti vytvorené adekvátne podmienky na zabezpečenie plnohodnotného výchovno-vzdelávacieho procesu v školách, školských zariadeniach a v Dome kultúry A. Sládkoviča. Realizácia rekonštrukcie materskej školy si vyžiadala trpezlivosť rodičov detí, pracovné nasadenie pedagogických a nepedagogických zamestnancov v dočasne zmenených podmienkach a pracovné nasadenie pedagogických a nepedagogických zamestnancov materskej školy pri sťahovaní a upratovaní všetkých zrekonštruovaných priestorov. Čaká ich ešte veľa práce pri úprave školského areálu, ktorý je súčasťou materskej školy, aby mohol opäť plnohodnotne slúžiť na voľnočasové aktivity detí materskej školy.    Text: Anna Cíbiková, Zuzana Slemenská Foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • Florbalisti majú šan...

    Detvianski florbalisti absolvovali úvodné semifinálové boje 1. florbalovej ligy počas uplynulého víkendu na palubovke Žltého Snehu Košice. Florbalisti z metropoly východného Slovenska boli ako víťaz základnej časti pred zápasmi favoritom. Joxeri však dopredu neskladali zbrane a odcestovali do Košíc s cieľom vyhrať aspoň jeden zápas. Hneď po úvodom buly v 1. semifinálovom zápase dostali pozitívny impulz v podobe hlučného príchode deviatich statočných chlapcov do košickej haly. DTF síce prehrávalo 2:1, ale postupne prebrali oťaže zápasu do svojich rúk, podarilo sa mu priebeh stretnutia nakloniť vo svoj prospech a nakoniec zaknihovali víťazstvo 6:4. Druhý zápas bol opäť vyrovnaný, no Detvancom začali postupne dochádzať sily a prehrali 3:5. /*banner*/ Séria sa tak za vyrovnaného stavu sťahuje pod Poľanu. Detvianska mestská športová hala privíta už tento víkend tretí a štvrtý semifinálový zápas. Buly sobotnejšieho zápasu je na programe 17:30 hod. a nedeľňajší zápas odštartuje o 14:00 hod. Neseďte doma a príde Joxerov podporiť v ich boji o finále 1. florbalovej ligy ! ! !

  • Florbalistov v semif...

    Detvianski florbalisti uspeli v oboch domácich zápasoch proti Skalici a v semifinále si zmerajú sily s víťazom základnej časti, Žltým Snehom Košice. DTF Team Detva Joxers – FBC Skalica 5:4 (1:2, 2:1, 2:1), stav série: 2- 1 Góly: 16. Zorvan (Maltinec), 23. Malatinec (Zorvan), 29. Melicher, 52. Michálik (Melicher), 57. Sabo (Chamula) – 7. Vogl (Štefanec), 9. Štefanec (Hanzalík), 40. Helbich (Kondla), 46. Kondla (Štefanec) Detva začala úvodný domáci zápas série proti Skalici aktívnejšie, ale inkasovala ako prvá z hokejky Vogla. V presilovke potrestal vylúčenie Nôtu Štefanec a Skalica viedla v 9. minúte 0:2.  Do prestávky ešte znižoval v presilovke Zorvan. V úvode druhej tretiny vyrovnal taktiež v početnej výhode Malatinec. Detvu do vedenia posunul gólom Melicher. Detvanci mali viac šancí na skórovanie, ale zlyhávali v koncovke. V poslednej minúte druhej tretiny strelou od polky ihriska vyrovnal Helbich na 3:3. V tretej tretine z brejku skóroval Kondla a Skalica bola opäť vo vedení. Vyrovnať sa podarilo Michálikovi, do vedenia išla Detva v 57. minúte dôležitým gólom Sabo. Krátko po góle bol vylúčený na 5 minút kapitán Skalice Vaško za faul na Michálika. Detva hnaná divákmi si už napriek snahe Skalice výhru nenechala vziať. /*banner*/ DTF Team Detva Joxers – FBC Skalica 6:4 (2:0, 2:4, 2:0), stav série: 3-1 Góly: 16. Ivan (Mikuš), 17. Michálik (Melich), 32. Kulich (Michálik), 37. Michálik (Kulich), 47. Kulich (Zorvan), 59. Kulich (Zorvan) – 22. Štefanec (Bureš), 24. Štefanec (Ambrús), 30. Vogl (Hanzalík), 32. Vaško Druhý domáci zápas začala Detva opäť aktívnejšie, ale tentoraz sa to prenieslo aj do skóre v prvej tretine. Strelu Mikuša tečoval Ivan a bolo 1:0. Gólovo sa presadil peknou strelou aj Michálik. Do šatní sa tak šlo za stavu 2:0. Úvod druhej tretiny Detvanci, ale vôbec nezachytili. Už v 24. minúte bolo 2:2 vďaka gólom Štefanca. Hostia išli dokonca do vedenia, keď sa presadil Vogl. V presilovke, ale dorovnal Kulich. Šancu Skalice isť opäť do vedenia využil premeneným trestným strieľaním Vaško. Gólovo bohatú tretinu ukončil gólom v početnej výhode Michálik. V tretej tretine posunul bližšie k víťazstvu Detvu gólom v presilovke Kulich. Detve pomohol k pokojnejšiemu ubráneniu víťazstva opäť aj kapitán Skalice Vaško, vďaka svojmu 5 minútovému vylúčeniu + červená karta v 57. minúte za nešportové správanie. Presilovku opäť využil Kulich a tak zavŕšil svoj hetrik a aj celkové skóre zápasu na 6:4. Detva bola v zápase, až na úvod druhej tretiny, aktívnejšia a tak sa zaslúžene tešila z víťazstva a aj postupu do semifinále. „Väčšiu časť oboch zápasov sme tvorili hru my, no trápili sme sa v koncovke. Nedarilo sa nám dať viac gólov a preto zápasy skončili výsledkovo tak ako skončili. Dôležité však je, že sme zabojovali ako tím, vyhrali oba zápasy a teda postúpili do semifinále,“ týmito slovami zhodnotil detviansky tréner Martin Chamula oba domáce zápasy. Slavomír Ciglan bol ohľadom semifinálového súpera Joxerov spokojný. „Túto voľbu sme vzhľadom na vypadnutie Trnavy očakávali a my sme spokojní s voľbou Košičanov. Dostali sme aj druhého súpera, ktorého sme si želali. Bude to však náročný súper s ktorým máme vyrovnané zápasy, no chceme ísť ďalej a zdolať ďalšieho favorita.“ 

  • HOKEJ: Detva senzačn...

    Detvianske medvede si v osemfinále poradili s Novými Zámkami a vo štvrťfinále vyzvú obhajcu trofeje z Banskej Bystrice. HC 07 Detva – MHC Mikron Nové Zámky 2:1 (0:0, 0:1, 2:0), stav série: 3-1 Góly: 45. Král (Tibenský), 51. Murček (Mar. Chovan, Puliš) – 33. T. Pospíšil (A. Zbořil, Ordzovenský) Strely: 28-29 / Vylúčenia: 6-8 / Presilovky: 1-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Goga, Stano – Jobbágy, Frimmel – Lauff / Počet divákov: 911 Zostavy Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Betker, Golian, Sládok, F. Fekiač, Kuklev, Gachulinec, D. Jendroľ – Ščurko, Murček, Puliš – Hodgson, V. Fekiač, Žilka – Král, McLean, Tibenský – Mart. Ďaloga, Mat. Chovan, T. Török Nové Zámky: Kristín – Kudla, Andersons, Zaťko, Hain, Hatala, Ordzovenský, Novák, Dundáček – Štrauch, T. Urban, Bajtek – Jakúbek, A. Zbořil, Rogoň – Šimun, R. Hruška, T. Pospíšil – Nejezchleb, B. Fábry, Ondrušek Pobyt domáceho kapitána Sládoka na trestnej lavici za krosček pretavil v úvodný gól duelu Tomáš Pospíšil. Detvianske vyrovnanie prišlo v 45. minúte. Tibenský našiel na pravej strane českého legionára Zdenka Krála a po jeho strele, ktorá skončila v novozámockej sieti štadión pod Poľanou explodoval. Presilovú hru sa podarilo využiť aj domácim,  keď puk nahodený Martinom Chovanom od modrej tečoval za Kristínov chrbát v 51. minúte Michal Murček. Nakoľko diváci si už do konca stretnutia gól nevideli, mohli na detvianskom zimnom štadióne vypuknúť veľkolepé postupové oslavy. Pozápasové vyjadrenia Josef Turek (tréner Detvy): „Vedeli sme, že to dnes bude hlavne po psychickej stránke ťažký zápas, čo sa aj ukázalo. Po dvoch tretinách sme prehrávali 0:1. V poslednej tretine sme to otočili, mali sme aj šťastie, išli sme ako buldoci, ako sa hovorí na krv. Výborne nás podržal pri veľkých gólových šanciach Roman Petrík v bránke, to je vždy dôležité. Som rád, že sme zvládli power play súpera, bolo to veľmi náročné, pretože sme veľmi vyťažovali hráčov v celej sérii. Myslím, že sme postúpili zaslúžene, pretože sme dokázali zdolať trikrát po sebe tak silného súpera ako sú Zámky.“ /*banner*/ Milan Jančuška (tréner Nový Zámkov): „Hrali sme veľmi dobre, viedli sme 1:0 po dvoch tretinách, chcelo to dať ešte jeden gól. Samozrejme, potom po tlaku súpera a po našich chybičkách sme inkasovali, či už gól na 1:1 alebo v oslabovke na 2:1 a Detva to svojím chcením a srdiečkom ubránila a zvíťazila. V dnešnom zápase nemôžem uprieť snahu chalanov, ale bolo sa treba presadiť trošku viac. Máme dostatok kvalitných hráčov, ktorí to mali urobiť. Bohužiaľ, jeden gól je veľmi málo na to, aby sme uspeli a v podstate sme si to prehrali doma. Druhý alebo tretí zápase, tam mi chýbalo všetko a treba povedať, že zo strany Detvy tam bolo viac chcenia a srdiečka. Musím pogratulovať Detve a popriať im všetko dobré v play off.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/13572-hc-07-detva-mhc-nove-zamky/highlight

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3