s DTonline.sk

História

  • Platy obecných úradníkov v Detve 1872-1873

    Platy obecných úradníkov v Detve 1872-1873

    Prinášame Vám ďalší z obľúbených historických článkov. Tentokrát sme sa pozreli na platy obecných úradníkov v Detve, z roku 1872 - 1873. Text je písaný v pôvodnom znení, zaujímavosťou je mzdový zoznam, kde sa spomína aj hriňovský podrichtár, napriek tomu, že Hriňová sa oddelila až o takmer 20 rokov. To znamená, že už vtedy bola významnou detvianskou osadou. Taktiež sú zaujímavé aj jednotlivé pozície: pisár či výberčík.  DETVA dna 20. Augusta 1872 richtár - 150 forintov notár - 450 forintov vyberčík - 150 forintov pisár - 240 forintov hajtmann - 52 forintov /*banner*/ DETVA na rok 1873 notár - 400 forintov notár Lepieš ako penziu užíva - 50 forintov dvaja pisary - 600 forintov richtár - 200 forintov podrichtár dettviansky -  100 forintov podrichtár hrinyovsky - 50 forintov vyberčík - 150 forintov pokladnik - 100 forintov sirotsky otec - 50 forintov prisažny - 60 forintov doručníci - 126 forintov obecni pastier - 8 forintov autor: Mgr. Jozef Pavlov AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk.   

    21. septembra 2015 20:13
  • Výročie vraždenia Sovietov v Detve

    Výročie vraždenia Sovietov v Detve

    Pred 47 rokmi, presne v noci z 20. na 21. augusta začali územie Československa obsadzovať vojská Varšavskej zmluvy. K tomuto kroku viedli dlhé mesiace zmien v našej socialistickej vlasti. Po prevrate vo februári 1948 komunisti prevzali moc a vybudovali kult štátostrany. Odtránili takmer všetky opozičné prúdy. Tento politicko-ideologický boj, hlavne v prvej polovici 50.rokov vstúpil do histórie ako obdobie tzv. monsterprocesov. Komunisti útočili nielen proti ideologickým nepriateľom - politickej opozícii, cirkvi, inteligencii, ale aj proti svojim - napr. procesy s tzv. buržoáznymi nacionalistami, medzi ktorých patrili slovenskí komunisti Husák, Novomeský, či Clementis. Ťažké 50.roky vystriedali optimistické 60.roky. Zmeny bolo cítiť hlavne vzostupom Alexandra Dubčeka. Jeho politika dostala prívlastok "socializmus  ľudskou tvárou". Celková spoločenská klíma v štáte sa uvoľnila - začali sa udeľovať politické rehabilitácie, cenzúra poľavila, naštartoval sa proces demokratizácie. Toto obdobie voláme Pražská jar. To sa avšak nepáčilo nášmu "veľkému bratovi" - Sovietskemu zväzu. Viaceré rozhovory medzi Dubčekom a Brežnevom nepriniesli výsledky. /*banner*/ Sovieti a štáty Varšavskej zmluvy sa rozhodli riešiť tzv. kontrarevolúciu v Československu svojsky - a to vojenským obsadením, alebo z ich pohľadu - bratskou pomocou. Sovietskemu zväzu v tomto brutálnom zákroku pomohli aj vojská NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska. Zo sovietskeho bloku inváziu odsúdilo a nezúčastnilo sa na nej len Rumunsko. Detvu obsadili v doobedňajších hodinách okupačné vojská, ktoré prišli do mesta v smere od Lučenca. To sa nepáčilo miestnym obyvateľom, ktorí protestovali. Pri ostrých zrážkach okupačných vojakov s miestnym obyvateľstvom prišlo k streľbe, pri ktorej boli zabití  dvaja domáci - Rudolf Gavorník a Štefan Zechovan. autorský článok DTonline.sk

    21. augusta 2015 09:15
  • FOTO: Reklama na Vagačove syry z roku 1937

    FOTO: Reklama na Vagačove syry z roku 1937

    Prinášame Vám exluzívne ukážky dobovej reklamy na výrobky bryndziarne a syrárne známej rodiny Vagačovcov, ktorá pôsobila v Detve od roku 1787.  autorský článok DTonline.sk /*banner*/

    20. augusta 2015 21:36
  • Vagačovci v Detve pôsobili takmer 200 rokov

    Vagačovci v Detve pôsobili takmer 200 rokov

    Príbeh rodiny Vagačovcov je pevne spätý s históriou Detvy. Vagačovci pochádzajú z Starej Turej – z Podjavorinského kraja (územie okolo Myjavy, na úpätí Bielych Karpát). Prvý Vagač, ktorý mal kontakt s Detvou bol Ján Vagač. Ten chodil do nášho kraja kupčiť s výrobkami miestnych gazdov. Zaujala ho hlavne bryndza – výrobok, ktorý nepoznal, avšak mu chutil a videl v ňom veľký potenciál. Ján Vagač v roku 1787 založil v Detve prvú bryndziareň na svete. Z Vagačovskej bryndziarne sa sal rodinný podnik, ktorý sa dedil z pokolenia na pokolenie. Podľa záznamom sa Vaačovci zdržovali v Detvelen počas letných mesiacov, keď boli ovce na pasienkoch. V zimných mesiacoch boli vo svojom domovskom mestečku – v Starej Turej. /*banner*/ Ďalším významným členom rodiny a detvianskym bryndziarom bol vnuk Jána Vagača – Alexander (práve po ňom je pomenovaná II. Základná škola v Detve). Za jeho „úradovania“ sa podnik mimoriadne rozvíjal. Každoročne sa niekoľko vagónov výrobkov exportovalo do celého Rakúsko – Uhorska. V čase Prvej svetovej vojny musel Alexander Vagač narukovať na front, v rodinnom podniku ho nahradila jeho manžela Antónia. Po vojne vagačovský podnik zasiahla ďalšia rana – obsadenie Detvy vojskami maďarskej Červenej armády. Tá podnik vyrabovala a spôsobila značné škody. Alexander sa nevzdal a podnik opäť dostal na jeho úroveň, ak nie na vyššiu. V roku 1928 celú výrobu elektrifikoval, v roku 1934, počas veľkej biedy v Detve organizoval pre chudobné deti tzv. mliečne akcie. Žiaľ, v tomto roku Alexander aj umrel a podnik prebral jeho syn Ing. Štefan Vagač. Ten ho viedol do roku 1948, kedy podnik komunisti znárodnili. Potomkovia žijú dodnes, je ním aj známy Filip Vagač, bývalý splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Na rodine Vagačovcov a ich pôsobení v Detve je mnoho zaujímavého. Dali tunajším ľudom prácu, zviditeľnili Detvu a pomáhali aj v spoločenskej oblasti. Legendárne je ich rodinné motto, ktoré vyslovil ako prvý pre svojich dedičov a potomkov Ján Vagač – "s poctivosťou ďalej zájdeš". autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    17. augusta 2015 19:29
  • Najstaršie pôvodné detvianske priezviská z roku 1697

    Najstaršie pôvodné detvianske priezviská z roku 1697

    Prinášame vám unikátny článok, obsahujúci historické informácie staré 318 rokov.  Jedným z najdostupnejších historických prameňov sú matriky. Matriky rozdeľujeme na cirkevné a štátne. Cirkevné sú podstatne staršie, plošne sa začali zavádzať po protireformačnom Tridentskom koncile v 16.storočí. Cirkevné matriky obsahujú viaceré variácie: matriky krstné, matriky sobášne, matriky úmrtné. Od roku 1895 sú v každej obci aj štátne matriky - na obecných úradoch.  /*banner*/ Podľa všeobecne platného názoru, sa považuje rok 1638 za rok prvej písomnej zmienky o Detve. Zakladateľom roľnícko - drevorubačskej obce bol vígľašský hradný pán Ladislav Čáky. Detva sa veľmi rýchlo rozrastala, preto čoskoro Čáki vyhovel žiadosti a chotár Detvy rozšíril o kus pôvodného chotára Zvolenskej Slatiny a Očovej. V tomto období sa zrodil aj názov osady. Azda najznámejšie sú dve verzie - deti/Detvy (osadníci z Očovej - deti rodičov) a roztrúsené osídlenie domčekov - kde jeden dom, kde dva domy - Dedva - Detva.  Aké boli ale pôvodné priezviská starých Detvanov? Najstarším prameňom je kniha krstov 1697 - 1729. Najstarší záznam pochádza z decembra 1697 a udáva mená krstených detí, rodičov a krstných rodičov. Najstaršie zdokladované detvianske pôvodné mená sú (písané podĺa dobových zvykov): HAKEL, JACKULJAK, FEKIACS, LUPTAK, GONDA, HALAI, NOSAL.  autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    14. augusta 2015 22:36
  • Návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka v Detve

    Návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka v Detve

    Rok 1930 je na písomné pramene z archívu mimoriadne bohatý. Začali sa prejavovať dopady veľkej hospodárskej krízy už aj v Detve a sociálne problémy narastali. Okrem toho, tento rok v Detve prebehli aj dve významné udalosti. Tou prvou bola návšteva prezidenta ČSR T.G.Masaryka, tou druhou bolo v poradí už druhé sčítanie ľudu.  O návšteve prezidenta T.G.Masaryka píše Obecná kronika nasledovné: Dňa 13.septembra za cesty pána prezidenta južným a stredným Slovenskom zavítal sprievodom svojim p. prezident T.G.Masaryk do Detvy. Prišiel na aute z Lučenca, odpoludnia okolo 4 – tej hodiny. Obyvateľstvo nielen z Detvy, Hriňovej, ale aj so širokého okolia pekne vyobliekané, slušne a s vďačne prišlo do Detvy na privítanie. Veď ľud tunajší ešte nikdy doteraz nikdy nevidel svojho panovníka, kráľa, alebo cisára a len prevratom mohol sa toho dožiť, že bezprostredne mohol vidieť prvého občana svojho a prvého prezidenta vlasti svojej a s ním sa shovárať. V mestečku ho menom obce privítal starosta Juraj Fekiač s nasledovnou príveťou: ,,Pán prezident, Srdečne Vás vítam v Detve, v perle Slovenska pod Poľanou, s ľudom chudobným, ktorý si zachoval lásku ku vlasti a neohrožene vernosť k Vám, ktorú sľubujeme i naďalej. Ďakujeme za Vašu lásku, ktorou ste ráčil poctiť našu obec v tak ctihodnom veku. Buďte srdečne vítaní medzi nami.“ Pán prezident ďakujúc za výrazné privítanie medzi ostatnými povedal aj to: ,,Ja vidím na Vašom čele, že ste už nie tí Detvania, ako ich Sládkovič vyspieval. Nemáte dlhé vlasy a krpce.“ Za Hriňovú privítal p. prezidenta starosta obce Matúš Hukel. Občania obdarili p. prezidenta s detvianskou valaškou (Na rázovitej slovenskej obci Detve odovzdal malý Detvan Jožko Dianiška ako dar valašku so slovami: "Pán prezident, tatíčku drahý náš! Prijmite od nás čo malých, ale roduverných Detvancov túto detviansku valašku. A keď by bolo treba, bráňte nás i tou. My s podobnými valaškami stojíme vám vždy hotoví k pomoci." ) a jeho dcéru Alicu Masarykovú s peknými výšivkami. Po podpísaní sa do pamätnej knihy prezrel si kostol. Matku Antona Prokopa (zabili ho vojaci maďarskej ČA), detvianskeho martýra obdaroval pán prezident s 1000 korunami. Sám si vyžiadal detviansku hudbu a spev, chcel aby mu detvianski cigáni zahrali niekoľko detvianskych pesničiek. Pri odchode do Zvolena s valaškou v ruke takto sa lúčil: ,,Keď mi Detvania teraz valašku darovali, už sa nikoho nebojím.“ Občania – chlapi, ženy a deti dali s nadšením a na slávu volaním sa s prvým pánom prezidentom Československej republiky rozlúčili.  /*banner*/ Spolu s prezidentom T.G.Masarykom sa návštevy v Detve  zúčastnili aj minister vnútra Dr. Juraj Slávik, vyslanec ČSR vo Varšave, prezident Slovenskej krajiny Jozef Orságh, banskobystrickí biskum Marián Blaha, dcéra prezidenta Alice Masaryková. (obecná kronika 1930) Návšteva Detvy bola súčasťou väčšej cesty prezidenta po regiónoch juhu stredného Slovenska. V dňoch 12.-13. septembra 1930 navštívil aj Lučenec, Fiľakovo, Podkriváň, či Zvolen.   autor: Mgr. Jozef Pavlov AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    13. augusta 2015 10:25
  • Kriváň oslávil 60.výročie osamostatnenia obce

    Kriváň oslávil 60.výročie osamostatnenia obce

    Obecný úrad v Kriváni zorganizoval v sobotu 23. mája 2015 oslavy 60. výročia osamostatnenia obce Kriváň. Oslavy začali o 15.00 hod. zábavným programom pre deti, ktorý pre nepriaznivosť počasia nebol na detskom ihrisku, ale v Spoločenskom dome. Dospelí sa zároveň mohli zabaviť a občerstviť  pri altánku Klubu dôchodcov dobrým guľášom, prípadne kapustnicou. Hlavnou časťou tohoto dňa bolo o 17.30 hod. vzdanie si úcty a odhalenie ďakovnej tabule na vonkajšom priečelí budovy Spoločenského domu všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj obce. /*banner*/ O 18.00 hod. si všetci zúčastnení mohli pozrieť program folklórneho súboru DETVA a hosťujúceho súboru STRÁŽNICA, v kinosále Spoločenského domu. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    01. júna 2015 14:57
  • Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny

    Oslavy 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny

    Mesto Detva si  spomienkovou slávnosťou 7. mája 2015 pripomenulo 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny pri ktorej dvom účastníkom odboja udelili pamätnú medailu ministra obrany SR. „Považujem za symbolické a dôstojné, že si na tomto mieste, pri Pamätníku padlých hrdinov spoločne pripomíname 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, 70. výročie víťazstva nad fašizmom,“ oslovil prítomných v slávnostnom príhovore Juraj Bódi, prednosta Okresného úradu v Detve. Spomienkovú slávnosť pripravilo mesto v spolupráci s Okresným úradom a Základnou organizáciou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) za účasti politických strán v Detve. „S úctou sa skláňame najmä pred tými, ktorým vojenský rozkaz a vlastenecký cit prikázal ísť brániť vlasť a obetovali svoje životy, aby zastavili fašistické plienenie,“  povedal Bódi. Zamyslel sa nad tým, že aj oni mali svoje rodiny, svoje sny a predstavy ako prežiť život. Žiaľ, doma po nich ostali vdovy a siroty, matky a otcovia, ktorí sa ich návratu nedočkali. K nohám súsošia vojakov na pomníku položil veniec primátor mesta Ján Šufliarský, zástupcovia štátnej správy a predstavitelia organizácií a politických strán, poslanci MsZ v Detve. /*banner*/ Prednosta Okresného úradu pripomenul skutočnosť, že na Slovensku zostalo veľa vojenských cintorínov s hrobmi Slovákov, Rusov, Ukrajincov, Rusínov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Nemcov a príslušníkov ďalších národov. „Tieto hroby sú pre nás mementom, aby sme nedovolili šíriť ideologickú nenávisť,“zdôraznil Bódi. Ako pokračoval, „naša angažovanosť v Európskej únii je jasným svedectvom, ako veľmi nám na hodnotách slobody, politickej a sociálnej stability, medzinárodnej spolupráce a demokracie záleží.“ Dušan Šablatúra, predseda Oblastného výboru SZPB vo Zvolene informoval organizátorov spomienkovej slávnosti o tom, že minister obrany SR Martin Glváč vydal pamätnú medailu k 70.výročiu SNP a 70. výročiu oslobodenia a porážky fašizmu. Medaila je určená ako morálne ocenenie priamych účastníkov odboja. Pracovník ministerstva obrany požiadal Oblastný výbor, aby medaily odovzdal aj dvom žijúcim účastníkom odboja v Detve. Pamätná medailu tak odovzdal podpredseda Oblastného výboru Pavol Nigríni. Pri Pamätníku padlým ju odovzdal do rúk 89 ročnému Jozefovi Adamcovi. Druhú medailu udelenú 95 ročnému Valentovi Ľapínovi za neho prebral príbuzný. „Nikdy nezabudneme na vojnové obete, ani na utrpenie civilného obyvateľstva. Nezabudneme na nepopierateľnú skutočnosť, že aj ich zásluhou je dnes Slovensko uznávanou a rešpektovanou krajinou, ktorá stojí na strane demokracie a slobody pre všetkých,“ uzavrel slávnostný príhovor Juraj Bódi. Pietny akt zavŕšila hymnická pieseň a ďalšie piesne v podaní Spevokolu Senior Detva pri Klube dôchodcov č. 3 a za sprievodu ich hudobníkov. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    13. mája 2015 10:18
  • Historik Pavel Dvořák bude prednášať na Vígľašskom zámku

    Historik Pavel Dvořák bude prednášať na Vígľašskom zámku

    Na zámku Vígľaš sa už budúci víkend uskutoční mimoriadne zaujímavá prednáška. Prednášajúcimi budú Daniela a Pavel Dvořákovci – veľkí populizátori našej histórie. Témou prednášky bude pôsobenie panovníčky Barbary Celjskej a jej manžela, českého a uhorského kráľa, rímsko-nemeckého cisára Žigmunda Luxemburského na Vígľašskom panstve. Prednáška sa uskutoční v nedeľu 19.4.2015 na Zámku Vígľaš, vo veľkej kongresovej sále kráľa Žigmunda. Program: 15:30 hod. - Príchod a uvítanie medovinou 16:00 hod. - Začiatok prednášky 16:45 - 17:15 hod. - Prestávka a občerstvenie 18:00 hod. - Koniec prednášky, diskusia, autogramiáda 18:30 hod. - Večera s historickou živou hudbou  Vstupné: - 7€ - vstup na prednášku, wellcome drink, občerstvenie - 20€ - vstup na prednášku, wellcome drink, občerstvenie, večera formou bufetu, hudobný doprovod Rezervácie s telefónnym kontaktom prijímame na: recepcia@grandviglas.com. Lístky je možné zakúpiť pri osobnom odbere aj vopred v predpredaji na recepcii zámku. AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    12. apríla 2015 11:49
  • V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov

    Prvé sčítania obyvateľov prebiehali už počas obdobia osvietenského absolutizmu, najznámejšie bola tzv. Jozefovské. Prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva štatisticky zaznamenalo územie Slovenska v roku 1869. Od tohto roku boli pravidelne prevádzané sčítania v intervale približne desať rokov. V roku 1869 mala Detva 10 043 obyvateľov, o 11 rokov neskôr až 10 330. V tomto období patrila Detva k najľudnatejším obciam Horného Uhorska – Slovenska. Avšak za štatisticky vysokým číslom stála nie ľudnatosť „vlastnej Detvy“, ale počet obyvateľov celého Podpoľania. Detva bola toho času tzv. „Veľká obec“, ktorá zahŕňala Detvu, Hriňovú a okolité obce a lazy. /*banner*/ Výrazný pokles nastal v roku 1890, kedy Detva mala 6273 obyvateľov. Tento prepad spôsobilo oddelenie Hriňovej od Detvy. Postupne počet obyvateľov Detvy stúpal, ale len pomaly. Mestečko sa trápilo s nezamestnanosťou – a s tým spojeným vysťahovalectvom, biedou, chorobami a 1.svetovou vojnou.  Veľká bieda nastala v 20.rokoch 20.storočia, ktoré zaznamenalo ďalší prepad obyvateľstva Detvy. Kým v roku 1921 mala Detva 7515 obyvateľov, v roku 1930 len 7324. Ďalší výrazný prepad zaznamenali  vojnové udalosti 2. svetovej vojny a kolonizovanie južných okresov po vysťahovaných Maďaroch. V roku 1961 mala už Detva 8211 obyvateľov. Tento výrazný nárast spôsobila výstavba závodu PPS Detva a nového sídliska. Nárast počtu obyvateľov pokračoval, nakoľko do Detvy sa sťahovali ďalšie rodiny a tie pôvodné sa rozširovali vďaka pôrodnosti. V roku 1990 mala Detva až 15 029 obyvateľov. Postupne trend pôrodnosti klesal a ľudia sa začali sťahovať do okolitých obcí Stožok, Kriváň či Vígľaš. V poslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 mala Detva 15 036 obyvateľov. ROK POČET OBYVATEĽOV 1869 10 043 1880 10 330 1890 6 273 1900 6 495 1910 7 339 1921 7 515 1930 7 324 1950 5 728 1961 8 211 1970 10 599 1980 14 261 1990 15 029 2001 15 122 2011 15 036 AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    22. marca 2015 21:08
  • Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3