s DTonline.sk

História

  • Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko.  Neskôr tu vznikok kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať  Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe -  Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou),  pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde -  Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje  Žigmund Luxemburský  a dáva ho prestavať  na poľovnícky zámok.  Uhorský  kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ  Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu.  Neskôr Žigmund dáva zámok  do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok  i za vlády  kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali  totiž množstvo príležitostí na oddych a  poľovačky. /*banner*/ V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.   grandviglas.sk

    23. januára 2016 20:01
  • Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Medzivojnová hospodárska situácia v 1. ČSR bola obtiažna. Republika zažila dve vlny hospodárskej krízy. Prvá vypukla začiatkom 20. rokov, nakoľko staré trhy z čias monarchie boli stratené kvôli vzniku hraníc medzi nástupníckymi štátmi monarchie. Druhá, omnoho silnejšia vlna prišla spoza veľkej mláky po krachu burzy v New Yorku.  Situácia v Detve bola veľmi zlá. Nezamestnanosť, bieda, hlad a nakoniec vysťahovalectvo. Obec sa snažila riešiť tento problém aj veľkou verejnou investíciou - reguláciou Detvianskeho potoka. Vo februári 1932 bol v Banskej Bystrici dokončený projekt hradenia Detvianskeho potoka. Dokumentácia obsahuje fyzicko - geografickú charakteristiku Detvianskeho potoka, dôvodovú správu potreby projektu a návrhy technického riešenia regulácie potoka. Návrh počítal hlavne s vyrovnávaním oblúkov a na každých 100 m vybudovať „stupne“ (rezervoáre). Celkovo bola vyčíslená suma na reguláciu Detvianskeho potoka na 680 000 Kč. V súvislosti s reguláciou potoka sa objavil aj škandál ohľadne najímania robotníkov. Krajinský všeobecný sprostredkovateľský úrad práce vo Zvolene konštatoval, že k regulácii potoka sú prijímaní zámožnejší občania z lazov. Vyzval obec Detvu, aby v prvom rade boli zamestnávaní nezamestnaní robotníci, ktorí sú nemajetní a majú početné rodiny. /*banner*/ V Detve vyskytovali sa aj prípady podpaľačstva – požiarmi spôsobená škoda sa odhadovala na 300 000 Kč, preto obec nariadila občanom nočné stráženie. Na podnet požiarnikov obecná rada rokovala aj o perspektívnom vybudovaní vodnej požiarnickej nádrže (rezervoára), ktorá by cez leto slúžila aj ako kúpalisko pre domácich a prípadne aj pre návštevníkov. Národohospodárska župa Stredoslovenská 9. júna 1933 oznámila obci Detva, že jej žiadosť o výstavbu bazéna pre kúpalište a požiarnu ochranu pri regulácii potoka podporí pri Ministerstve zemědelstva v Prahe. Technicko – ekonomická kolaudácia prác na Detvianskom potoku pod dozorom Ing. Z. Váleka bola vykonaná 13. novembra 1934. Nakoľko Detva financovala reguláciu potoka aj z peňazí určených na stavbu škôl, meškali termíny dokončenia jednotlivých objektov – konkrétne budovy Štátnej ľudovej školy na Kostolnej. Tento bol asi najväčším negatívom veľkej verejnej investície, ale bol nevyhnutnosťou, nakoľko mnohým rodinám uľahčil existenciu v čase kulminácie hospodárskej krízy. Regulácia avšak Detvu neochránila úplne, mestečko postihla 21. mája 1936 veľká prírodná katastrofa. Strhla  sa veľká prietrž mračien, ktorá spôsobila veľké škody. Voda zobrala dva mosty a poškodila značne cesty v blízkosti Detvianskeho potoka. Obec nemala na tieto opravy finančné prostriedky, po dohode s Okresným úradom vo Zvolene škody po lokálnej povodni odstraňovali nezamestnaní, ktorí dostávali za prácu chlieb.  autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)      

    29. decembra 2015 15:00
  • Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Impulzom pre budovanie sídliska v Detve bol začiatok výstavby závodu PPS.  Od roku 1950 do roku 1958 sa dokončila väčšina plánovanej I. etapy, ktorá zahrňuje prakticky dnešnú Štúrovu ulicu. Zámer vybudovať veľké námestie v priestoroch dnešného parku pred DK AS nebol realizovaný. Rozhodlo sa o vybudovaní dvoch dnešných ulíc - Obrancov mieru a M.R. Štefánika. Tie mali byť stavané kolmo na I.etapu. Naprv bolo postavených 9 bytoviek, dnes naľavo od hlavnej cesty, deviata rovnobežne so Štúrovou ulicou (bytovka oproti Skale). Projekt bol vypracovaný v roku 1958. Nové paneláky už neboli stavané pomocou tehál (ako napr. Učko), ale zrýchleným procesom panelovej výstavby. K 9 panelovým bytovkám pribudli 3 "vežáky", ktoré mali pôvodne na prízemí maž priestory pre predajne rozličného tovaru. Od toho bolo nakoniec upustené a zostali čisto obytné domy.  /*banner*/ V roku 1969 začala "stavebná kolonizácia" Krpeľného vŕšku. Bolo postavených prvých 10 domov typu Atria. Celkovo výstavba na Krpeľnom vŕšku pozostávala z dvoch etáp. V prvej sa vybudovali inžinierske siete, cesta cez vrchol od slobodární (T-20, dnes rómske bytovky) po letný štadión. V priestore dnešnej Jánošíkovej ulice sa plánovalo vybudovať obchodnú zónu s predaňami, kaviarňou a reštauráciou, s panorámou na sídlisko.   Budovanie sídliska neprebiehalo bez problémov. Archívne materiály vtedajšieho MNV Detva obsahujú množstvo materiálu, ktorý hovorí o veľkých problémoch s vykurovaním, zásobovaním vodou a nedostatočnými kapacitami. Na úrovni MNV a ONV bolo niekoľko vážnych jednaní o nápravách a ďalšom vývoji budovania socialistického sídliska v Detve. V roku 1962 bola prijatá Koncepcia výstavby sídliska do roku 1970 (III. etapa). Ako prvé bolo dohodnuté ďalšie budovanie vodovodov, kanalizácie, verejného osvetlenia a predajní spotrebného tovaru.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    23. novembra 2015 18:08
  • Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Architektonicky najzaujímavejšia budova v Detve má 20 rokov. Budovu Slovenskej sporiteľne navrhol Ing. arch. Jozef Gábriš. Architektonické riešenie budovy je moderné s mnohými dynamickými prvkami. Strecha je pokrytá trávnikom a krovinami, čo je na slovenské pomery priskorý náznak ekologického prístupu. V Detve podobná budova nie je. Celková investícia sa vyšplhala na 700 - tisíc slovenských korún. Budovu otvorili pre verejnosť 14. septembra 1995.   /*banner*/ autorský článok DTonline.sk

    14. novembra 2015 22:56
  • Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    V histórii Detvy môžeme analyzovať viacero významných medzníkov. Ale tie najvýznamnejšie sú dva - založenie Detvy ako osady vígľašského panstva  a rozhodnutie vlády o vybudovaní strojárskeho závodu. Prvé rozhodnutie je pochopiteľne dôležité, pretože bez neho by sa história Detvy nezačala písať. Druhé je svojou dôležitosťou významné preto, že naštartovalo najvýznamnejšiu zmenu Detvy v celej jej celej histórii. Do roku 1950 bola Detva chudobno roľníckou obcou, s malým kompaktným centrom a rozľahými lazmi. Jadro Detvy spočívalo v zástavbe kolmo na tok Detvianskeho potoka od Novejvsi (historický gramatický tvar) po Konôpkovu pílu (dnešná píla na moste nad autoservisom). Jadro obce malo dve centrá, oblasť dnešného Námestia SNP a úsek od kostola po bývalú synagógu. Práve druhá časť mala byť podľa Smerného úzémného plánu z roku 1950 určená pre námestie s pešou zónou. Hneď po vojne riešiel Mestský národný výbor pozemky pod individuálnu bytovú výstavbu. Tu vznikol základ nových ulíc ako Hviezdoslavova, Jesenského, či Hollého. Práve v týchto lokalitách, smerom na východ od jadra sa začala Detva urbanisticky rozširovať. Nesmierne dôležitým rozhodnutím bolo vybudovanie strojárskeho závodu. Významná osobnosť Detvy Ján Kvietok (učitel, kronikár, tajomník MNV) už v roku 1945 odporúčal vedeniu obce rokovať s vládou o pridelení podniku zo sudetských krajov (z území obývaných Nemcami v českom  pohraničí) do Detvy. Vláda nakoniec rozhodla v náš prospech a v našom regióne sa začal od roku 1950 stavať nový podnik - najpv s názvom Vígľaš - Husová (investor ČKD Sokolovo) , neskôr Leninove závody Vígľaš Husová (investor Tatřa Kopřivnice, neskôr Škodove závody Plzeň) a nakoniec od roku 1954 závod Podpolianske strojárne Detva. /*banner*/ V Detve žili prevažne roľníci, preto od začiatku roka 1950 sa začali pravidelne organizovať turnusy na preškoľovanie miestnych ľudí na strojársku výrobu. Nakoľko nový podnik potreboval množstvo robotníkov, masy ľudí z celého Slovenska začali prichádzať do Detvy. Z tohto dôvodu sa rozhodlo vybudovať v Detve moderná socialistické sídlisko. Lokalita pre sídlisko mala byť určená medzi pohorím Rohy a Voliarkami. Existuje viacero variantov výstavby sídliska v Detve (A-D). Základnou myšlienku je aleb budovanie sídliska v smere od štátnej cesty Zvolen - Lučenec, smerom k historickému jadru obce. Výškové budovy mali pôvodne byť vystavané v tejto lokalite, pri štátnej ceste, kým ďalšia výstavba smerom k jadru obce by sa mala znižovať na úroveň rodinných domov.  Prvá etapa výstavby sídliska sa začala budovať v rokoch 1950 - 1958. V tejto etape sa vybudovali dnešná Štúrova a Záhradná ulica. Je to jasne vidieť aj podľa architektúry (napr. II.ZŠ a "Učko"), ktoré patria k typickej predpanelovej povojnovej architektúre. Podobné objekty sú časté v mestách napr. Veľký Krtíš, či Handlová. Ako prvé sa vystavali dve časti - západný okrsok (T-20) a východný okrsok (Dom kultúry a okolie, II.ZŠ). V tomto období malo pred Domom kultúry existovať priestranné námestie, s dvoma obchodnými domami, pešou zónou a centrálnym pomníkom venovaným 2.svetovej vojne. Pre predstavu, námestie malo byť veľké približne od predajní pri DK AS (bývalá obuv), po budovu CVČ Trend. Kompetentní v zmysle lokalizácie sídliska PPS v Detve urobili závažnú chybu. Cesta do závodu viedla 8 km okľukou okolo pohoria Rohy, čo boli výdavky navyše. Zámer vybudovať cestu cez Zapriechody bol zamietnutý, ako ekonomicky nevýhodný. Preto sa v roku 1954 uvažovalo o dokončení prvej etapy sídliska v Detve a ukončiť toto stavebné dielo. Malo sa začať stavať sídlisko vo Vígľaši (na poliach na Pstruši). Nakoniec sa ale predsa rozhodlo budovať ďalej sídlisko v Detve. Druhá etapa začala v roku 1958.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    13. novembra 2015 22:00
  • Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    V týchto dňoch si pripomname výročie vzniku 1. Československej republiky. Ako pád monarchie a vznik republiky prebiehal v Detve? Jeseň 1918 patrí medzi významné obdobia v histórii Slovenska. Ešte v októbri 1918 sa v Detve obecné orgány zaoberali bežnou administratívou, ktorú určoval stále pretrvávajúci vojenský konflikt. Išlo najmä o rekvírovanie potravín pre vojsko, ktoré museli detvianski gazdovia odovzdávať v určených množstvách v Banskej Bystrici. Jesenné udalosti v Detve v roku 1918 boli poznačené živelnosťou. Tzv. buržoázia si na ochranu svojich majetkov pred revolučnou vlnou zorganizovala platenú židovskú gardu z Lučenca. Počas týchto nepokojov zahynuli štyria občania Detvy. Maďarské úrady a maďarské vojsko boli tvárou v tvár novej situácii v Uhorsku bezradné. Vôbec prvým nemaďarským dokumentom z roku 1918 obsahujúcim nádych nových zmien je list detvianskemu Obecnému výboru od Miestnej Slovenskej národnej rady zo Zvolenskej Slatiny z 29.11.1918. V liste sa okrem iného píše: ,,Preto úctivo vyzývame, aby ste zriadili ako my u nás v Slatine miestnu Slovenskú národnú radu a tá sa pripojila a podrobila SNR v Turčianskom sv. Martine. Potom z mládeže utvorili sme Národnú gardu, ktorá stráži nad poriadkom v obci. Bratia Slováci, susední státni občania detvianski. Ukážte, že vo vás žije ešte duch slovenský, utvorte si SNR a sriaďte di Národnú gardu! Staré veci pominuli, všetko nové bude medzi Slovákmi!“  Dá sa teda povedať, že koncom novembra dorazil do Detvy prvý kontakt s novou Československou republikou. Navyše, koncom novembra obdržala maďarská vláda príkaz od francúzskej vlády, aby opustila slovenské územie, začiatkom decembra bola stanovená demarkačná línia medzi Československom a Maďarskom. Vnútorné riešenie situácie na Slovensku zaisťoval „Zákon o mimoriadnych opatreniach na Slovensku“, prijatý Národným zhromaždením 10.decembra 1918. Tento zákon zriadil Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, pod vedením Dr. Vavra Šrobára. /*banner*/ Prvé riadne zasadnutie miestnej SNR v Detve sa konalo 14.januára 1919. Na stretnutí sa uznieslo, že obec Detva vyplatí gardistov za službu od 21.12.1918 do 20.1.1919 z obecnej kasy. Po refundácii od nových štátnych orgánov budú peniaze vrátené do rozpočtu obci. Ďalej sa miestna SNR uzniesla, že obilie, ktoré malo byť podľa maďarského zákona odovzdané úradom, má byť prerozdelené občanom. Mala o tom rozhodnúť komisia v zložení: Juraj Murín, Mikuláš Chamula, Martin Sarvaš, Juraj Purdek, Juraj Lakota, Ján Kružliak, Juraj Fekiač Beličiak, Matúš Palko, Matúš Vilhan Riečkár, Juraj Godnáš, Matúš Klupčiak, Ondrej Lupták, Ján Murín, Ján Melich, Juraj Stehlík ml, Jozef Lakota. Takisto sa mal prerozdeliť aj ovos uložený u židovského obchodníka Kohna. Politickým vodcom v Detve bol veľkostatkár Vojtech (Béla) Lassovszký. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    27. októbra 2015 19:49
  • Zabudnutý hrdina - kaplán Veselý zo Zvolenskej Slatiny

    Zabudnutý hrdina - kaplán Veselý zo Zvolenskej Slatiny

    Rímskokatolícky kaplán Ľudovít Veselý pôsobil v rokoch 1940-1944 vo Zvolenskej Slatine. Napriek tomu, že to bol kňaz - rebel, patrí dozaista k hrdinom humanizmu a protihitlerovského odboja. Ľudovít Veselý sa narodil 28.septembra 1910 slovenským rodičom v Budapešti.  Jeho život formovali hlavne jeho rodičia – otec so silným ľavicovým cítením a matka, silná katolíčka. Práve vďaka nej sa stal Ľudovít v roku 1932 rímskokatolíckym kňazom. V rokoch 1936-1939 pôsobil v duchovnej službe československej  armády. V duchovnej službe pokračoval aj v slovenskej armáda po vzniku slovenského štátu, ale až do incidentu s ministrom vnútra Šaňom Machom. Počas pobytu v Tatrách odmietol pozdraviť vrcholného predstaviteľa HSĽS nasledovnými slovami: ,,predsa dôstojník nebude zdraviť nejakého gardistu...“ Tento čin patrí k najvýznamnejším verejným kritikám Hlinkovej gardy a jej predstaviteľov. Veselý bol preradený ako kaplán do Zvolenskej Slatiny. Tu sa ihneď zapísal v dobrom. Ľudia, dokonca miestni evanjelici chodili na jeho kázne, ktoré boli ľudské, pravdivé a normálne. Sám Veselý sa spriatelil so svojim evanjelickým kolegom, čo v tom čase sa rátalo takmer ako zrada, nie ako ekumena. Kritici Veselého ho hania za to, že holdoval omšovému vínu, kartám a dokonca ženám. Jeho čas avšak prišiel v roku 1942 a v roku 1944. /*banner*/ V marci 1942 sa na Slovensku začali deportácie židovských spoluobčanov do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Slovenský štát sa zbavil takmer 60 tisíc detí, dospelých a starcov, ktorí boli vinní len jediným – narodili sa ako Židia. Napriek tomu existovala možnosť zachrániť sa. Ľudáci nemohli poslať na smrť lekárov, právnikov, inžinierov, nakoľko by tým utrpel samotný štát, ten sa jednoducho nemohol zbaviť významných a vzdelaných členov spoločnosti. Takýto ľudia dostali rezortné, alebo prezidentské výnimky, ktoré ich chránili až do potlačenia Povstania na prelome októbra a novembra 1944. Druhou možnosťou zachrániť sa bolo, že Židia sa vzdali svojej viery a prijali kresťanský krst. Väčšinou Židov krstili evanjelickí a gréckokatolícki kňazi, ktorí kritizovali Slovenský štát a katolícku špičku štátu za nehumánnosti. Kaplán Ľudovít Veselý bol výnimkou. Pokrstil viacerých, napríklad židovskú rodinu Kohnovcov. Na osobnú zodpovednosť vymazal staré záznamy krstov v matričnej knihe, kde dopísal členov spomínanej rodiny, nakoľko Židov prekrstencov chránili krsty prijaté len pred vznikom Slovenského štátu, t.j. pred 14.marcom 1939. Veselý bol aktívny aj v odboji. Cez jeho faru boli údajné distribuované zbrane a materiál pre podzemný odboj. Po vypuknutí Povstania sa hlásil v Banskej Bystrici a bojoval ako spravodajský dôstojník. Po potlačení Povstania sa skrýval v kňažskom seminári v Banskej Bystrici, ale po udaní ho nacisti chytili. Gestapo ho mučilo a na prelome rokov 1944/1945 ho zastrelilo ranou do tyla v Borinách pri Kováčovej. Jeho telo našli v masovom hrobe vedľa Kohnovcov, ktorých svojho času sám zachránil. Keď vznikla myšlienka umiestniť pamätnú tabuľu Veselému na budove fary vo Zvolenskej Slatine, vtedajší biskup Rudolf Baláž to zamietol. Azda s nasadením vlastného života nezachránil mnoho životom v mene lásky k blížnemu? Nakoniec bola jeho pamätnú tabuľu umiestnili na obecnom úrade.  autorský článok DTonline.sk

    25. októbra 2015 20:55
  • Americkí špióni ničili polia v Detve mandolínkami

    Americkí špióni ničili polia v Detve mandolínkami

    Posledné zasadanie obnoveného národného výboru pod vedením DS sa uskutočnilo 12.februára 1948. Tento výbor bol po „Víťaznom februári“ rozpustený a nahradený DMSK – Dočasnou miestnou správnou komisiou. Februárové zmeny vo vláde ČSR a faktické prebratie moci komunistami sa v Detve nijako zvlášť neprejavilo, okrem už spomínaného rozpustenia národného výboru. Politická moc bola sústredená po novom v rukách Mestského národného výboru pod vedením Jozefa Vidiečana, výboru a pléna MNV. To, že sa politické časy zmenili možno demonštrovať viacerými drobnými aktmi. Napríklad každé zasadnutie pléna MNV začínalo okrem hymny ČSR aj hymnou ZSSR, alebo podpismi členmi pléna MNV v Detve pod „zdravicu k 70.narodeninám generalissima Stalina“. /*banner*/ Medzi popredných nepriateľov komunistického režimu patrili cirkvi. V Detve sa upriamila pozornosť na majetky rímskokatolíckej cirkvi. 16.mája 1949 sa uznieslo, že budú znárodnené majetky miestnej rímskokatolíckej cirkvi – išlo najmä o pôdu. Celkovo bola rozloha pôdy v majetku rímskokatolíckej cirkvi 124 ha. Zástupcom za cirkev na tomto jednaní bol bývalý dlhoročný starosta Juraj Fekiač. Podarilo sa presadiť, aby si cirkev v Detve mohla ponechať 30 ha pre vlastnú potrebu. V tomto období sa zostroval aj boj proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi komunistického režimu. Novú časť Detvy, kde sa realizovala výstavba rodinných domov pomenovali na znak solidarity s KĽDR Korea. Dnes už úsmevne pôsobí aj mimoriadne zasadnutie pléna MNV v auguste 1953, keď sa riešila záškodnícka činnosť amerických špiónov proti socialistickému poľnohospodárstvu. Išlo o rozšírenie škodlivého hmyzu – mandolíny zemiakovej a priasterníka amerického. Bola ustanovená komisia, ktorá mala každých 14 dní kontrolovať polia a podávať hlásenia. Kontrolám sa mala venovať náležitá pozornosť. 19.decembra sa konala v Detve verejná manifestácia proti remilitarizácii „revanšistického a fašistického západného Nemecka. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    13. októbra 2015 18:52
  • Najdlhšie v Detve ordinujú Slašťan, Pivolusková a Šabatová

    Najdlhšie v Detve ordinujú Slašťan, Pivolusková a Šabatová

    Liečia nás roky. Deti, dospelých, starých. Bežné choroby, ale i tie vážne. Viete ale, koľko rokov už ordinujú v Detve? Prinášame prehľad pôsobenia niektorých lekárov v Detve. Prvým vyštudovaným lekárom v Detve bol Čech MUDr. Jindřich Kaufman. Pôsobil v Detve od roku 1906 do roku 1936. Kaufamana nahradil MUDr. Štefan Králik, známy aj ako umelec, napísal medzi inými aj Buky podpolianske. Počas vojny a krátko po nej v Detve ordinoval MUDr. Andrej Kuzma. Začiatkom 50.rokov bol v systéme zdravotníctva na Podpoľaní zavedený obvodový systém. Rástol počet obyvateľov vďaka výstavbe závodu PPS a sídliska, s čím rástol aj počet obvodných lekárov. Zo súčasných praktických lekárov pre dospelých najdlhšie ordinuje v Detve MUDr. Matúš Záchenský, od roku 1990. Od roku 1992 ordinuje MUDr. Kamil Arnold, ktorý prišiel do mesta zo závodnej ambulancie. MUDr. Ján Lukáč pôsobí v Detve tiež od roku 1992. Po úmrtí MUDr. Juraja Fekiača, prebral jeho obvod MUDr. Jozef Golian, neskôr od roku 2009 ho nahradila MUDr. Mária Cibuľová. Do Detvy prišiel ako zatiaľ posledný ordinovať MUDr. Štefan Krnáč, ktorý pôsobí aj v Hriňovej. Najdlhšie ordinujúcim lekárom pre deti a dorast MUDr. Anna Pivolusková, ordinuje od roku 1969. Po nej je to MUDr. Juraj Hraško, ktorý ordinuje od roku 1973. Druhou najdlhšie ordinujúcou lekárkou pre deti a dorast je MUDr. Alena Kanková. MUDr. Eva Arnoldová sa venuje zdraviu detvianskej mládeži od roku 1979. Oproti svojim kolegom krátko ordinuje MUDr. Eva Martuliaková, len od roku 2010. Z lekárov špecialistov sa od roku 1978 venuje gynekológii MUDr. Ján Spodniak. Dlhé roky viedol aj pôrodnicu v Detve. Chirurgii v Detve sa venuje MUDr. Juraj Šaling, od roku 1998. Je v poradí 16 chirurgom v Detve. Ortopéd MUDr. Miroslav Adamec pôsobí v Detve o roku 1997. Prvé dva roky bol riaditeľom polikliniky, od roku 2000 pracuje ako súkromný ambulantný ortopéd. MUDr. Eva Šabatová z ušno-nosovo-krčnej ambulancie ordinuje od roku 1971. /*banner*/ Zdraviu očí sa venujú v Detve od roku 1996 MUDr. Monika Grossová a neskôr prišla aj MUDr. Eva Fízeľová. V starej Detve to je MUDr. Juraj Dlhopolček. V internej ambulancii pôsobí o roku 2003 MUDr. Ivetta Rakická, neskôr sa k nej pridala aj MUDr. Tatiana Pauerová. Kardiológii sa v Detve venuje MUDr. Milota Kašicová. V roku 2003 na miesto neurológa nastúpil MUDr. Štefan Cifra. Kožnú ambulanciu od roku 2002 vedie MUDr. Dušana Ježíková. Psychiatriu v Detve do roku 2012 viedla MUDr. Naďa Danková, po tomto rou MUDr. Martina Kminiaková. Od roku 2011 má Detva aj urologickú ambulanciu, ordinuje tu MUDr. Ján Farkas. K najmaldším špecialistom patria psychológovia Mgr. František Nociar a Mgr. Stanislava Grznárová.   Osobitou kapitolou sú stomatológovia v Detve. Najdlhšie ordinuje MUDr. Milan Slašťan a to od roku 1969. Dlhé roky majú svoje stomatologické ambulancie v Detve títo zubári: MUDr. Vladimír Hančinský, MUDr. Hedviga Magátová, MUDr. Erika Hegedüšová, MUDr. Stanislav Matoušek, MUDr. Iveta Matoušková a MUDr. Dušan Lehotský. autorský článok DTonline.sk

    10. októbra 2015 10:30
  • Povstalecká prehliadka z roku 1944 je dodnes výnimočná

    Povstalecká prehliadka z roku 1944 je dodnes výnimočná

    K najvýznamnejším udalostiam v Detve počas Slovenského národného povstania patrila prehliadka partizánskych a povstaleckých vojenských jednotiek 1. októbra 1944, na ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia Slovenskej národnej rady a najvyšší velitelia SNP. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá vznikla z organizátorskej partizánskej skupiny, vyslanej na Slovensko Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia. Pôvodná skupina mala len 11 účastníkov, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách. Stálym prílevom nových dobrovoľníkov sa počet partizánov skupiny zväčšil natoľko, že sa 23. augusta 1944 v Turci (Slabiňa a Slabinský Podzámok) premenovala na partizánsku brigádu, ktorá zohrala veľmi významnú úlohu pri oslobodzovaní. Pozornosť obyvateľov Detvy vzbudzovali aj nastúpení francúzski partizáni. Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. /*banner*/ Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné. Už na druhý deň po partizánskej svadbe prišiel pre prvú partizánsku brigádu na Detvu rozkaz, aby 10. októbra v pondelok išla smerom na Krupinu, kde nacisti útočiali z Maďarska. Časť brigády v Krupine a okolitých dedinách (Devičie, Hontianske Nemce, Prenčov a Senohrad) niekoľko dní odrážala útoky presily dobre vyzbrojených jednotiek nepriateľa, no situácia bola čoraz kritickejšia. V krutých bojoch tu padol 18. októbra 1944 aj mladomanžel z partizánskej svadby v Detve, štábny rotmajster Viliam Hanák. Po náročných bojoch a veľkých stratách museli povstalecké jednotky ustúpiť cez Slatinské Lazy späť do Detvy a po jej okupácii 25. októbra 1944 do oblasti Nízkych Tatier. Slovenské národné povstanie sa presunulo do hôr, kde boje pokračovali v zimných podmienkach. autorský článok DTonline.sk AK MÁTE ZÁUJEM O VYPRACOVANIE VLASTNÉHO RODOKMEŇA, KONTAKTUJTE NÁS NA MAILE profirodokmen@centrum.sk. 

    02. októbra 2015 16:19
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Ťažká dopravná nehod...

    V piatok krátko predpoludním došlo k dopravnej nehode na rýchlostnej ceste R2, v smere od Zvolena na Detvu. 41-ročná vodička osobného auta z Prievidze z doposiaľ nezistených príčin, pri predbiehaní vozidla idúceho v pravom jazdnom pruhu náhle prešla na ľavú krajnicu, narazila do betónových zvodidiel, odrazilo ju na opačnú stranu, prerazila zvodidlá a zostala stáť mimo cesty. /*banner*/ Vodička aj jej spolujazdkyňa (67 r.) boli so zraneniami prevezené do nemocnice. Na mieste bol aj znalec z odboru cestnej dopravy, ktorý bude skúmať mieru zavinenia dopravnej nehody.

  • Úsek R2 v smere na L...

    Rýchlostná cesta R2, ktorá je dne vybudovaná od Zvolenskej Slatiny po Kriváň sa predĺži v smere na Lučenec. Pre susedný región Novohradu to bude silný ekonomický a logistický impulz. Ako prvý sa však začne stavať 13 kilometrový úsek Mýtna - Lovinobaňa. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti ,,a začne budovať už v júli. Súťaž na zhotoviteľa tohto úseku je ukončená, podpis zmluvy je naplánovaný na prelome júna a júla. So stavebnými prácami sa teda začne ihneď po jej podpise a doba výstavby je naplánovaná na 2 roky."  Víťazom verejného obstarávania sa stala skupina dodávateľov Metrostav - Hochtief s navrhovanou zmluvnou cenou 127 705 627, 71 Eur bez DPH.mÚsek rýchlostnej cesty R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce bude dlhý 13,5 km a začína dočasným napojením cesty I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej mimoúrovňovej križovatky pred obcou Mýtna. Jeho súčasťou je 11 mostných objektov, 6 protihlukových stien, 8 zárubných či oporných múrov. Koniec úseku v km 21,760 je situovaný vo výhľadovej mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce - Ožďany. /*banner*/ V prípade vedľajšieho úseku R2 Kriváň - Mýtna je už súťaž vyhodnotená, bola však vznesená jedným z neúspešných uchádzačov námietka k vyhodnocovaciemu procesu zákazky, preto NDS bude postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a po vyzvaní Úradom pre verejné obstarávanie splní svoju zákonnú povinnosť doručiť úradu kompletnú dokumentáciu potrebnú pre rozhodnutie o námietke. NDS potom bude postupovať v zmysle záverečného verdiktu z UVO. Ak sa  opäť neodvolajú uchádzači, predpoklad podpisu Zmluvy o dielo a začiatku stavebných prác je v októbri, prípadne v novembri tohto roka.  ,,V roku 2017 sme v tomto regióne pre motoristov sprejazdnili úsek R2 Zvolen východ – Pstruša. Ten sa napojil na úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň, ktorý je v prevádzke od roku 2015. Obyvatelia dotknutého regiónu tak už majú k dispozícii plnohodnotnú štvorpruhovú rýchlostnú komunikáciu od Zvolena až po Kriváň v dĺžke takmer 20 km. Po vybudovaní úsekov od Kriváňa po Lovinobaňu získajú motoristi z juhu stredného Slovenska ďalších takmer 23 km rýchlostnej cesty."       

  • Mestská polícia vám ...

    Od 24. júna 2019 používa Mestská polícia v Detve nového, spoľahlivého pomocníka, je ním novozakúpené služobné vozidlo. Automobil Dacia Duster má objem motora 1598 cm3, dĺžka vozidla je 4,3 m, šírka 1,8 m. Mesto Detva ho kúpilo za zmluvnú cenu 12 630€.Nové vozidlo mestským policajtom uľahčí prácu a zjednoduší im promptne zasahovať. Ako uviedol náčelník Mestskej polície v Detve Jaroslav Dominik, nové vozidlo je oveľa vyššie ako bola dosiaľ používaná Škoda Fabia. To je výhodou pri pohybe v teréne, zvlášť v miestnych častiach na lazoch. /*banner*/ Súčasťou zákonného polepenia vozidla, pre uľahčenie dostupnosti občanom, je na ňom napísané aj mobilné číslo policajnej hliadky 0905 933 868.Mestská polícia využíva vozidlo vo všetkých troch smenách v každý pracovný deň i v nočnej. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • Cyrilometodské futba...

    Z príležitosti sviatku patrónov obce, sa  v dňoch 4. až 6. júla 2018 uskutočnili cirkevné (vo štvrtok večerná sv. omša v Kriváni k sviatku sv. Cyrila a Metoda, v piatok o 11.00 hod. tradičná sv. omša pri dvojkríži na vrchu Mních a v sobotu  Prvosobotná púť na Raticov vrch) a kultúrne podujatia (5. júla  po sv. omši na Mníchu vystúpenie členov Jednoty dôchodcov z Kriváňa a bol aj guľáš krivánskych poslancov). Počas už XXVI. Cyrilo-metodských dní v Kriváni sa s veľkým nasadením aj športovalo. V areáli TJ  sa od 16.00 hod. začalo športovo - zábavné popoludnie tradičným futbalovým zápasom medzi Kriváňom a Korytárkami. Aj tohto roku boli pripravené súťaže - ženy v hode váľkom,  muži v kopaní jedenástok  o Putovný pohár Jána Krnáča (1942-2017) a v hode šajtou. Počas prestávky bol ocenený kolektív mladších žiakov TJ Kriváň za prvé miesto v MO U11 ObFZ Zvolen. Hodnotné ceny odovzdal predseda komisie mládeže ObFZ Zvolen pán Vladimír Remeselník. Za vynikajúcu prácu s mládežou získal cenu čestného predsedu TJ Kriváň p. Jozefa Ďuricu, tréner a člen Výboru TJ p. Miroslav  Chlebničan st. /*banner*/ Povzbudiť hráčov prišli obaja  starostovia  Imrich Paľko i Dušan Mitter a bol pozrieť aj nový p. farár Ján Krajčík.  V prvom polčase mali prevahu Korytárčania,  ktorí sa ujali vedenia, no do konca polčasu sa podarilo Krivánčanom vyrovnať. V druhom dejstve postupne Krivánčania ovládli hru, čo dokázali vyjadriť aj strelecky. Pred koncom zápasu Korytárky znížili na 4:2 a zároveň nepremenili pokutový kop. Kriváň - Korytárky 4:2 (1:1) Góly: Kriváň - Jakub Marcinek  2, Marian Libiak a Miroslav Chlebničan ml. Korytárky - Michal Pohorelec, Pavel Mičuda Pred 120 divákmi rozhodoval Tomáš Gonda z Detvy Ako nastúpili: Kriváň: Mário Chlebničan, -  Peter Košút,  Peter Lupták, Miroslav  Chlebničan st., Marian Libiak, Miroslav Chlebničan ml., Jozef Šulek, Adam Suja, Miroslav Ozan, Jozef Kružliak. Miroslav Gelien, Michal Šufliarský, Jozef Šufliarský, Jozef Jaloviar, Daniel Jurčo, Jakub Marcinek, Maroš Halaj. Korytárky: Štefan Nevolný,  Vladimír  Petrek, Lukáš Marcinek,  Valent Marcinek, Pavel Mičuda,  Marian Bariak st., Marian Bariak ml., Pavel Šufliarsky,  Erik Piater, Michal Pohorelec, Roman Malatinec, Ján Malatinec, Dominik Harčár

  • Káčer na bicykli zav...

    Po dvoch rokoch, 25. júna 2019, opäť zavíta do Detvy filantrop Peter Káčer. Bicykluje po Slovensku, aby pomohol ľuďom, ktorí to v živote nemajú ľahké. Peter športuje a žije pre druhých napriek celoživotnému zdravotnému obmedzeniu. Peter Káčer a mesto Detva srdečne pozývajú všetkých ľudí dobrého srdca, aby vytiahli svoj bicykel a prišli podporiť charitatívnu túru v Detve. Stretnutie s Petrom Káčerom v Detve sa začne pred deviatou hodinou ráno na námestí pred Domom kúltúry A. Sládkoviča, v utorok 25. júna 2019. Po štarte, ktorý bude snímaný kamerami televízie TA3, sa Peter prevezie Detvou podporovaný malými i veľkými cyklistami. /*banner*/ Peter Káčer ako správca Nadácie TA3 vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom s cieľom vyzbierať peniaze pre zdravotne alebo sociálne znevýhodnených. Po skúsenosti so srdečným prijatím pred dvoma rokmi, na tohtoročnú charitatívnu túru po Slovensku si Peter Káčer opäť vybral Detvu. Okrem Detvy zavíta aj medzi Lučenčanov, obyvateľov Revúcej, Martina, Krásna nad Kysucou, obyvateľov Dolného Kubína a Štrbského Plesa. Otvorenie tohtoročného šiesteho ročníka charitatívnej túry bude práve v Lučenci 23. júna, finále vyvrcholí v deň jeho menín, 29. júna, o 10.00 h. na Štrbskom Plese. Ako uviedla Nadácia TA3, "v každom meste, z ktorého budú odštartované jednotlivé etapy, je pripravený bohatý kultúrny program, vďaka interpretom, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku tejto akcie. Okrem miestnych umeleckých súborov na pódiu vystúpia aj Robo Opatovský, Fragile, KALI, Lukáš Adamec, Komajota, Samuel Hošek, Martina Schindlerová či Usmievanka a veľa iných." Charitatívny projekt Petra Káčera možno podporiť formou SMS v hodnote 1€. "Majte aj vy dušu na správnom mieste. Pošlite prázdnu SMS v hodnote 1€ na číslo 832." Text a archívne foto: Zuzana Vrťová

  • Domáce zápasy HC 07 ...

    Hokejový klub HC 07 Detva má za sebou najlepšiu sezónu v doterajšej histórii. Prinášame vám zaujímavú štatistiku uplynulej sezóny. /*banner*/ Kapacita štadióna: 1800 Počet vypredaných zápasov: 0 Percentuálna naplnenosť štadióna: 31,7 % Najvyššia návšteva v sezóne: 1245 (Zvolen) Najnižšia návšteva v sezóne: 264 (Poprad) Súhrnná návštevnosť v sezóne 2017/18: 19 432 Počet domácich zápasov v sezóne 2017/18: 34 Priemer na zápas v sezóne 2017/18: 572 Medzisezónny rozdiel v priemernej návštevnosti: -2    

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3