s DTonline.sk

História

  • Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Nie všetko staré by malo ústúpiť novému. Jadro pôvodnej Detvy bolo úzko viazané na dnešnú starú časť mesta - konkrétne na dnešnú Partizánsku a Kukučínovu ulicu, kde domy boli stavané kolmo na tok Detvianskeho potoka. Okrem toho mala Detva množstvo lazníckych osád. Na starých fotogafiách môžeme nájsť typické studne. Ide o tzv. vahandlové studne zo sochorovou konštrukciou. V regióne sú dodnes dobre zachované hlavne v okolí Horného Tisovníka. Posledná takáto studňa v Detve sa nachádza v časti Dolinky pri prvej "novobytovke". Jej stav je zlý, okrem biologického a mechanického poškodenia, je objekt zarastený a zanedbaný. Je veľkou škodou, že jeden z posledných prvkov pôvodnej účelovej architektúry má takýto smutný osud. Snáď sa podarí uvedenú pamiatku zachrániť. /*banner*/

    19. apríla 2016 20:27
  • Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    To, že Kotleba v Detve uspel výrazne nie je náhodou. Už v minulosti podobný štýl politika "Za Boha a za národ" mal v Detve veľké úspechy. A to v podobe Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Tá vznikla začiatkom 20.storočia ako politický projekt rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku. Jej ideológia vychádza zo sociálnych pápežských encyklík, so silným národným a ľudovím podvedomím. Postupne, vplyvom dejinných udalostí (rozpad monarchie, nástup nacizmu a fašizmu) sa strana radikalizovala, formovala autonomistické požiadavky (z veľkej časti opodstatnené) a prijímala antisemitistické trendy. Na Slovensku táto strana absolútne dominovala. A to pre svoj katolícky a národný charakter. Najsilnejšie bašty mala strana na vidieku, nakoľko mnoho jej členov bolo kňazov a vidiecky ľud bol prostejší. Po Hlinkovi prebral štafetu na predsedníckej stoličke Jozef Tiso. Počas rokov 1938 - 1945 prebiehal v rámci HSĽS, po 6. októbri 1938 v štátostrane, neúprosný boj umiernených na čele s Tisom a radikálov na čele s Vojtechom Tukom. Strana mala podobne ako NSDAP ozbrojenú a mládežnícku zložku - Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež. Od prvých volieb po roku 1918 mala SĽS/HSĽS v Detve podporu pravidelne medzi 70-80%. Takúto podporu nezískal v Detve ani Mečiar (55%), ani Fico (60%). V medzivojnovom období sa politcké mítingy, vtedy verejné ľudové zhromaždenia konali vždy pred kostolom. Úspešná bola vždy len SĽS/HSĽS, podľa prameňov na jej mítingov bolo takmer vždy okolo tisícky Detvanov. Mítingy iných strán sa kvôli neúčasti často vôbec neuskutočnili, alebo boli narušované - zvovením na kostole, bitkou, piskotom. /*banner*/ Vedúcimi osobnosťami HSĽS v Detve boli: dekan Ján Štrbáň, rechtor Martin Valent, starosta Juraj Fekiač, úradník pobočky Stredoslovenskej banky v Detve Ján Nemčok, obecný kancelista Ľudovít Schivetz a miestny autodoprava Pavel Hanuska. Detvu navštevovali významné osobnosti tejto strany, pravidelne tajomník Michal Samuhel, či poslanci. Najvyššie postaveným bol ešte ako československý poslanec, budúci predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol. Detvianski ľudáci sa v máji 1938 na čele s Martinom Valentom vybrali v rácmi 35 člennej skupiny do polského prístavu Gdyňa, kde prevzali od amerických Slovákov originál Pittsburskej dohody. Jednotka Hlinkovej gardy na čele s Martinom Valentom tvorila osobnú stráž Karolovi Sidorovi v marci 1939. V tom istom mesiaci počas tzv. Homolovho puču, ktorým chcela Praha na poslednú chvíľu odstrániť na Slovensku separatistické tendencie, bolo vedenie HSĽS v Detve uväznené. Žiaľ, aj detvianski ľudáci sa v očiach ľudí nakoniec skompromitovali. A to mnohými prešľapmi. Aktívne sa spolupodieľali na likvidácii židovskej komunity v Detve, keď ich perzekuovali, pomáhali deportovať a ich majetky rozkradli. Podľa mnohých prameňov svoje postavenie zneužívali vo svoj prospech, opíjali sa denne a vykonávali rôzne neprístojnosti. Bodkou za ich takmer 30 ročnou dominanciou v Detve bolo Slovenské národné povstanie, kolaborácia s nemeckými okupačnými jednotkami a v niektorých prípadoch útek pre Červenou armádou. Ich podpora po vojne bola takmer nulová. Sympatie Detvanov prebrali komunisti.        

    20. marca 2016 19:28
  • Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Obdobie medzivojnovej ČSR bolo v Detve z hľadiska hospodárskych pomerov neraz kritické. Ekonomika celej krajiny bola počas rokov 1918 - 1938 ťažko skúšaná. Počas 20 ročného obdobia postihlo krajinu niekoľko vĺn hospodárskych kríz. Dve z nich mali mimoriadne zlé dopady na životnú úroveň obyvateľstva. Prvá, menej známa kríza bola počas rokov 1918 - 1921. Síce bol už mier, aj nový štát a jeho hranice medzinárodne uznané, stratili sa však dovtedajšie odbytiská tovarov. Navyše, centrálna pražská vláda vo viacerých ohľadoch Slovensko diskriminovala, napr. vyššími tarifnými cenami na železniciach. Druhá kríza, známejšia, vypukla po roku 1929. Bola to prvá naozaj globálna kríza, nakoľko ju vyvolal krach newyorkskej burzy. Československá ekonomika bolo otvorená, hlavne pre západný trh už v tej dobe, takže hlboká recesia zasiahla naše hospodárstvo veľmi tvrdo. V rámci ČSR kríza postihla viac agrárne Slovensko a Podkarpatskú Rus, než české krajiny. Nakoľko Detva bola takmer rýdzo poľnohospodárska obec, obe hospodárske krízy tu boli veľmi citeľné. Pre nedostatok práce sa vybrali mnohí Detvania na práce - do Nemecka, Belgicka, či Francúzska. Omnoho viac však skúšalo prácu za morom. /*banner*/ Podľa archívnych dokumentov v  novembri roku 1923 išla do Kanady (oblasť Quebec) hľadať prácu partia Detvanov v zložení: Matúš Očenáš, Matúš Lakota, Štefan Ostrihoň, Michal Paučo. Zobrali so sebou aj jednu ženu - kuchárku Zuzanu Bartkovú. Podľa ich listov bolo práce dostatok, na deň dostali 35 dolárov. Svoje listy končili slovami - Tak zbohom, dovidenia, amen! O Matúšovi Lakotovi viac porozprával jeho vnuk Jozef Lakota: ,,Vycestovali 29.2.1924 lodou vtedy z nemeckeho pristavu Danzig /teraz polský Gdaňsk/a do kanadskeho Halifaxu priplávali 16.marca 1924. Pracovali na stavbách pre Čechokanadskú firmu J.H.Pribyl v Montreali.Domov sa vracali 10.3.1930 lodou z New Yorku." Aj na tomto prípade je vidieť, že Detvania sa napriek lepšiemu v životu v zahraničí vracali domov, pod Poľanu. Detvu omnoho viac zasiahla kríza po roku 1929. Tá sa prejavovala hlavne v sociálnej rovine. Za všetko hovorí prípad Jozef Danča z Piešťa. Sociálna situácia doliehala čoraz viac aj na roľnícke obyvateľstvo Detvy. Jozef Dančo  z Piešťa žiadal Okresný úrad vo Zvolene o finančnú podporu, kvôli úhynu jedinej kravy, ktorú mal, lebo tá zdochla na zápal čriev. Bol bez zárobku, žil len s 11 ročným synom. Jeho jediný majetok bol domček, ocenený na 8 tisíc Kč. Okrem toho mal zdokladované dlžoby vo výške 3000 Kč.  Kvôli uhynutiu kravy žiadal o náhradu vo výške 3000 Kč. Kvôli jeho zlej sociálnej situácii mu bolo vyhovené, nakoľko jeho existencia bola ohrozená. Jozef Dančo dostal podporu vo výške 2805 Kč. Podobné prípady biedy sa v Detve vyskytovali čoraz častejšie. Obdobie ČSR v Detve bolo poznačené hlavne ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou.   

    17. marca 2016 20:35
  • Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Máte doma staré fotografie a vzácne dokumenty? Ak áno, uverejnite ich v novej knihe o našom meste - Detva v  20. storočí. Fotografie by sa mali týkať bežného života Detvanov, panoramatických záberov či výstavby sídliska. Ak máte nejaký materiál kontaktujte autora monografie Detva v 20. storočí Mgr. Jozef Pavlova mailom, alebo telefonicky. Každý kto poskytne fotografiu dostane výtlačok knihy zdarma. Plánované vydanie knihy je leto/jeseň 2016. kontakt - 0918 203 905, jozefpavlov.dt@gmail.com Za pomoc vopred ďakujeme! /*banner*/

    23. februára 2016 14:46
  • Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu. Dva mesiace po porážke povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu (a Podpoľaniu tiež) Červená armáda. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske vojská boli vyčerpané. Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel. Prvé konkrétne príznaky ústupu nepriateľa sa prejavili začiatkom nového roku 1945. Po prehratých bojoch o Pincinu prišli do Detvy už len zvyšky rôt. U Mikuláša Chamulu sa ubytoval nemecký plukovný lekár so svojimi zdravotníkmi, no o niekoľko dní dostal rozkaz odísť do Kalinova. Od Mikuláša Chamulu pobrali v náhlosti potraviny, uteráky a inú bielizeň, na druhý deň sa však zúfalý lekár, major, aj so svojim ordonancom, poľským Nemcom, s hanbou vrátil a vrátili aj časť nakradnutých vecí; z celej jednotky zostali len sami dvaja. Začiatkom januára na svahy Spúšťanky dopadla séria striel z kaťuší odkiaľsi z Javoria. Počas dvoch týždňov sa ozývala kanonáda od juhovýchodu. Koncom januára sa front stále približoval – oslobodená bola časť horného Ipľa a sovietske vojská sa valili aj Horehroním. Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Sovieti a Rumuni prelomili nemeckú obranu a postupovali. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu. Oslobodenie Detvianskej Huty, ležiacej na ceste, vedúcej z Kokavy do Hriňovej, a teda postup sovietskych vojsk bezprostredne ohrozil obranné postavenie Nemcov nielen preťatím dôležitej spojovacej cesty z Kriváňa cez Hriňovú do Brezna, ale vo väčšej miere možnosťou obkľúčenia ich obranného postavenia v priestore Podkriváňa. Preto Nemci stiahli o niekoľko kilometrov dozadu svoju obrannú líniu a ustúpili na novú, ktorá viedla cez Hriňovú, Slanec, Podkriváň, Bukovinku, Rakytnú a Starú Hutu. 29. januára 1945 pri husto zatiahnutej oblohe došlo v uvedenom priestore k veľkému preskupovaniu nemeckej obrany a podľa určitých príznakov aj sovietskych a rumunských jednotiek, pretože po celé odpoludnie nebolo počuť ani delostrelecký výstrel. Nemecké delostrelecké batérie, preskupené do priestoru Kriváňa, otvorili rušivú paľbu na sovietske a rumunské jednotky, postupujúce do priestoru Hriňová – Detvianska Huta, ako aj jednotky postupujúce obojstranne pozdĺž cesty a železničnej trate vedúcej od Lovinobane na Kriváň. Činnosť sovietskeho a rumunského delostrelectva znova ožila nad ránom z 29. na 30. januára 1945, keď do nového obranného postavenia Nemcov poslalo prvé štyri granáty na zastreľovanie. /*banner*/ Známy Hitlerov rozkaz o ničení infraštruktúry, čím sa mal spomaliť postup Sovietov sa uplatnil aj na Podpoľaní. Ťažisko vyčnania esesákov a vlasovcov sa prenieslo z miestneho obyvateľstva na ničenie zariadenia všetkého druhu. Okupanti s nemeckou dôslednosťou zničili najprv tunel na pomedzí obcí Kriváň a Podkriváň, zatiaľ čo tunel pri obci Píla zlikvidovali už niekoľko dní predtým. Po zavalení vchodov do tunela esesáci pritiahli súpravu na ničenie železničných zvrškov s obrovským niekoľkotonovým hákom. Tento hák, uložený na zvláštnom železničnom podvozku a spustený medzi koľajnice, mohutným zobákom lámal podvaly na dva kusy tak ako by to boli len triesky. Za touto ničiacou súpravou pokračovalo v ničení niekoľko samostatných skupín, ktoré mali rozdelené úlohy. Jedna skupina po oboch stranách železničnej trate obratným spôsobom navrtávala diery do všetkých telefónnych a telegrafných stĺpov, druhá šla za nimi a do navŕtaných dier ukladala malé trhacie nálože šúľkovitého tvaru, ďalšia skupina s akousi horiacou fakľou tieto nálože zapaľovala a stojace stĺpy zrážala k zemi. Za nimi nasledovala početná skupina, ktorá veľkými nožnicami prestrihovala telefónne a telegrafné drôty, po nej išli rozbíjači izolátorov a ako poslední míneri, alebo pyrotechnici, ktorí menšími náložami trhali železničné koľajnice na miestach ich spojenia tak, že jednou náložou boli poškodené dva konce spojenia koľajníc. Táto skupina zároveň pri ústupe vyhadzovala do vzduchu aj železničné mosty. Toto ničenie sa však vzťahovalo na všetko ostatné železničné zariadenie, napr. návestidlá, výhybky, vodojemy a dopravné kancelárie. Zásoby podvalov polievali benzínom a zapaľovali, takže husté mračná dymu z horiaceho impregnovaného dreva a jeho odporný zápach zamoril na niekoľko dní ovzdušie širokého okolia. Značné zásoby koľajníc ničili veľkými náložami trhavín, takže z nich ostalo len veľké šrotovisko. Toto pustošenie vykonávali pod dohľadom silnej motorizovanej jednotky SS a vlasovcov, za pomoci pancierových transportérov, ktoré po celý čas pustošenia hliadkovali na okolí. K opätovnému obnoveniu bojovej činnosti došlo kvôli zlému počasiu až začiatkom februára 1945. Dňa 6. februára 1945 podniklo 20 strojov Hs 129B štyri nálety na nemecké opevnené pozície pri Detve, pred ktorými sa zastavila sovietska 40. armáda. Nálet sa uskutočnil bez vlastných strát. Postup sovietskych a rumunských vojsk v mimoriadne ťažkom, kopcovitom teréne bez možností Bojovalo sa o každú piaď zeme. Sovieti sa predierali úzkym údolím riečky Kriváň cez Mýtnu, Budinské lazy a dobročské samoty ku Kriváňu. 4. februára 1945 bola v tejto časti frontového úseku oslobodená posledná obec Lovinobanského (predtým Lučeneckého) okresu – Podkriváň a tým postupujúce vojská dosiahli líniu, ktorá tvorila hranicu medzi okresmi Zvolen a Lučenec. Kto túto prirodzenú prekážku ovládal, bol v mimoriadne výhodnom postavení oproti svojmu súperovi. Do 4. februára boli Nemci, ale po oslobodení Podkriváňa nad ránom z 4. na 5. februára sa jej definitívne zmocnili oslobodzujúce vojská. Nemci v snahe ubrániť toto dominujúce postavenie, narýchlo nasadili do protiútoku niekoľko dobre zamaskovaných pancierov a samohybných diel, ostalo však len pri pokuse. Na útočníkov totiž dopadla mohutná paľba protitankových diel, že boli odrazení ešte skôr, ako mohli účinne zasiahnuť. Z bojiska ustúpili a potom z bezpečnej vzdialenosti už len občas napádali rozviedky Sovietov a Rumunov, no väčším súbojom sa vyhýbali. V odpoludňajších hodinách 10. februára bol oslobodený Kriváň (boje prebiehali do 12.2.) s jeho železničnou stanicou a s dôležitou cestnou križovatkou, odkiaľ sa rozbiehali cesty v smeroch štyroch svetových strán. Boje sa vyznačovali prudkosťou hlavne v okolí Kriváňa, Korytárok či oboch Piešťov. Do chalúp podpolianskych lazov vstúpili sovietski prieskumníci už v prvých dňoch februára. Dňa 11. februára aj z dediny bolo možné pozorovať postup hliadok a 12. februára boli sovietske a rumunské vojská už v tesnej blízkosti Detvy. Situácia okupantov bola neudržateľná – jednotky ustupovali na Dúbravy (dedina v blízkosti Detvy): delostrelectvo a hniezda ťažkých guľometov rozmiestnené od Ježovej po Kochlačku kryli ich ústup. Na ústupe sa im podarilo zničiť všetky mosty, elektrické vedenie a terén zamínovali, aby ešte sťažili postup Sovietskej a rumunskej armády, resp. aby ohrozili obnovu života po oslobodení. Ešte niekoľko dní po oslobodení Detvy držali obsadenú Ježovú a Kochlačku, no na protiútok nemali dosť síl ani odvahy. Boje na okolí Detvy trvali takmer dva mesiace. Kým v bojoch o mestečko bolo zabitých päť občanov, úplne bolo zničených päť domov a viac alebo menej bolo poškodených. Na lazoch bolo zabitých 80 ľudí a zničilo sa vyše 250 domov. Oslobodenie Detvy a okolia si vyžiadalo veľa obetí – hrdinskou smrťou tu padlo vyše 800 sovietskych vojakov a asi 600 Rumunov. Terén pre obranu bol veľmi výhodný, aj tak fašistov padlo viac ako 600. Na detvianskom cintoríne je pochovaných 27 Nemcov, ktorých už nestačili odviezť.V školských a iných verejných budovách bola po oslobodení zriadená nemocnica. Prvou najdôležitejšou úlohou miestneho výboru po oslobodení, za predsedníctva Jozefa Vidiečana, bolo starať sa o ubytovanie a zásobovanie sovietskych a rumunských vojsk, o obnovu vojensky dôležitých komunikácií, ale aj o zásobovanie a o výživu a ubytovanie najviac postihnutých občanov. Na Detvu ešte mesiac po oslobodení dopadali nemecké granáty, no mierová práca sa už začala. „V to februárové ráno v roku 1945 za silnej delostreleckej paľby boli fašistické vojská prinútené z Detvy ustúpiť. Ľudia sa skrývali, kde mohli, aby si zachránili život. Okolo obeda, keď som sa vrátil domov, delostrelecká paľba ešte zosilnela. Povedal som manželke, aby zobrala našu malú dcérku do kuchyne, zasiahol náš dom granát. Bolo to strašné. Viem, že som padol na zem a viac som nič nevnímal. Potom sa mi naskytol hrozný obraz. Moji najbližší ležali bezvládne v troskách domu. Črepina granátu dcérke zasiahla ľavú nohu a manželke žalúdok. Situácia vonku znemožňovala privolať lekársku pomoc, len keď paľba trochu utíchla, odniesol som dcérku k lekárovi. Manželku som žiaľ zachrániť už nemohol.“   Nemci v snahe vyradiť železničnú stanicu v Kriváni podnikli 25. februára nálet na stanicu a zasypaný krivánsky tunel. Pri nálete zahynulo deväť železničiarov a dve ženy. Operácia II. ukrajinského frontu Sovietskej armády prebiehala na území stredného Slovenska od 12. januára do 15. marca 1945. Oslobodzovacím jednotkám v bojoch pomáhali aj početné partizánske jednotky, nachádzajúce sa v okolitých horách a lazoch. Boli to predovšetkým 1. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina, brigády Klement Gottwald a Rákosi, partizánsky zväzok A. M. Sadilenka a M. I. Šukajeva.  Nemci sa v regióne Podpoľania zachytili hlavne v obci Vígľaš. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša Až mesiac po oslobodení Detvy, po obsadení mesta Zvolen sa frontová situácia stala vzdialenou a bezpečnostná situácia relatívne stabilnou.   autor: DTonline.sk

    10. februára 2016 16:24
  • Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko.  Neskôr tu vznikok kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať  Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe -  Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou),  pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde -  Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje  Žigmund Luxemburský  a dáva ho prestavať  na poľovnícky zámok.  Uhorský  kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ  Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu.  Neskôr Žigmund dáva zámok  do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok  i za vlády  kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali  totiž množstvo príležitostí na oddych a  poľovačky. /*banner*/ V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.   grandviglas.sk

    23. januára 2016 20:01
  • Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Medzivojnová hospodárska situácia v 1. ČSR bola obtiažna. Republika zažila dve vlny hospodárskej krízy. Prvá vypukla začiatkom 20. rokov, nakoľko staré trhy z čias monarchie boli stratené kvôli vzniku hraníc medzi nástupníckymi štátmi monarchie. Druhá, omnoho silnejšia vlna prišla spoza veľkej mláky po krachu burzy v New Yorku.  Situácia v Detve bola veľmi zlá. Nezamestnanosť, bieda, hlad a nakoniec vysťahovalectvo. Obec sa snažila riešiť tento problém aj veľkou verejnou investíciou - reguláciou Detvianskeho potoka. Vo februári 1932 bol v Banskej Bystrici dokončený projekt hradenia Detvianskeho potoka. Dokumentácia obsahuje fyzicko - geografickú charakteristiku Detvianskeho potoka, dôvodovú správu potreby projektu a návrhy technického riešenia regulácie potoka. Návrh počítal hlavne s vyrovnávaním oblúkov a na každých 100 m vybudovať „stupne“ (rezervoáre). Celkovo bola vyčíslená suma na reguláciu Detvianskeho potoka na 680 000 Kč. V súvislosti s reguláciou potoka sa objavil aj škandál ohľadne najímania robotníkov. Krajinský všeobecný sprostredkovateľský úrad práce vo Zvolene konštatoval, že k regulácii potoka sú prijímaní zámožnejší občania z lazov. Vyzval obec Detvu, aby v prvom rade boli zamestnávaní nezamestnaní robotníci, ktorí sú nemajetní a majú početné rodiny. /*banner*/ V Detve vyskytovali sa aj prípady podpaľačstva – požiarmi spôsobená škoda sa odhadovala na 300 000 Kč, preto obec nariadila občanom nočné stráženie. Na podnet požiarnikov obecná rada rokovala aj o perspektívnom vybudovaní vodnej požiarnickej nádrže (rezervoára), ktorá by cez leto slúžila aj ako kúpalisko pre domácich a prípadne aj pre návštevníkov. Národohospodárska župa Stredoslovenská 9. júna 1933 oznámila obci Detva, že jej žiadosť o výstavbu bazéna pre kúpalište a požiarnu ochranu pri regulácii potoka podporí pri Ministerstve zemědelstva v Prahe. Technicko – ekonomická kolaudácia prác na Detvianskom potoku pod dozorom Ing. Z. Váleka bola vykonaná 13. novembra 1934. Nakoľko Detva financovala reguláciu potoka aj z peňazí určených na stavbu škôl, meškali termíny dokončenia jednotlivých objektov – konkrétne budovy Štátnej ľudovej školy na Kostolnej. Tento bol asi najväčším negatívom veľkej verejnej investície, ale bol nevyhnutnosťou, nakoľko mnohým rodinám uľahčil existenciu v čase kulminácie hospodárskej krízy. Regulácia avšak Detvu neochránila úplne, mestečko postihla 21. mája 1936 veľká prírodná katastrofa. Strhla  sa veľká prietrž mračien, ktorá spôsobila veľké škody. Voda zobrala dva mosty a poškodila značne cesty v blízkosti Detvianskeho potoka. Obec nemala na tieto opravy finančné prostriedky, po dohode s Okresným úradom vo Zvolene škody po lokálnej povodni odstraňovali nezamestnaní, ktorí dostávali za prácu chlieb.  autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)      

    29. decembra 2015 15:00
  • Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Impulzom pre budovanie sídliska v Detve bol začiatok výstavby závodu PPS.  Od roku 1950 do roku 1958 sa dokončila väčšina plánovanej I. etapy, ktorá zahrňuje prakticky dnešnú Štúrovu ulicu. Zámer vybudovať veľké námestie v priestoroch dnešného parku pred DK AS nebol realizovaný. Rozhodlo sa o vybudovaní dvoch dnešných ulíc - Obrancov mieru a M.R. Štefánika. Tie mali byť stavané kolmo na I.etapu. Naprv bolo postavených 9 bytoviek, dnes naľavo od hlavnej cesty, deviata rovnobežne so Štúrovou ulicou (bytovka oproti Skale). Projekt bol vypracovaný v roku 1958. Nové paneláky už neboli stavané pomocou tehál (ako napr. Učko), ale zrýchleným procesom panelovej výstavby. K 9 panelovým bytovkám pribudli 3 "vežáky", ktoré mali pôvodne na prízemí maž priestory pre predajne rozličného tovaru. Od toho bolo nakoniec upustené a zostali čisto obytné domy.  /*banner*/ V roku 1969 začala "stavebná kolonizácia" Krpeľného vŕšku. Bolo postavených prvých 10 domov typu Atria. Celkovo výstavba na Krpeľnom vŕšku pozostávala z dvoch etáp. V prvej sa vybudovali inžinierske siete, cesta cez vrchol od slobodární (T-20, dnes rómske bytovky) po letný štadión. V priestore dnešnej Jánošíkovej ulice sa plánovalo vybudovať obchodnú zónu s predaňami, kaviarňou a reštauráciou, s panorámou na sídlisko.   Budovanie sídliska neprebiehalo bez problémov. Archívne materiály vtedajšieho MNV Detva obsahujú množstvo materiálu, ktorý hovorí o veľkých problémoch s vykurovaním, zásobovaním vodou a nedostatočnými kapacitami. Na úrovni MNV a ONV bolo niekoľko vážnych jednaní o nápravách a ďalšom vývoji budovania socialistického sídliska v Detve. V roku 1962 bola prijatá Koncepcia výstavby sídliska do roku 1970 (III. etapa). Ako prvé bolo dohodnuté ďalšie budovanie vodovodov, kanalizácie, verejného osvetlenia a predajní spotrebného tovaru.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    23. novembra 2015 18:08
  • Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Architektonicky najzaujímavejšia budova v Detve má 20 rokov. Budovu Slovenskej sporiteľne navrhol Ing. arch. Jozef Gábriš. Architektonické riešenie budovy je moderné s mnohými dynamickými prvkami. Strecha je pokrytá trávnikom a krovinami, čo je na slovenské pomery priskorý náznak ekologického prístupu. V Detve podobná budova nie je. Celková investícia sa vyšplhala na 700 - tisíc slovenských korún. Budovu otvorili pre verejnosť 14. septembra 1995.   /*banner*/ autorský článok DTonline.sk

    14. novembra 2015 22:56
  • Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    V histórii Detvy môžeme analyzovať viacero významných medzníkov. Ale tie najvýznamnejšie sú dva - založenie Detvy ako osady vígľašského panstva  a rozhodnutie vlády o vybudovaní strojárskeho závodu. Prvé rozhodnutie je pochopiteľne dôležité, pretože bez neho by sa história Detvy nezačala písať. Druhé je svojou dôležitosťou významné preto, že naštartovalo najvýznamnejšiu zmenu Detvy v celej jej celej histórii. Do roku 1950 bola Detva chudobno roľníckou obcou, s malým kompaktným centrom a rozľahými lazmi. Jadro Detvy spočívalo v zástavbe kolmo na tok Detvianskeho potoka od Novejvsi (historický gramatický tvar) po Konôpkovu pílu (dnešná píla na moste nad autoservisom). Jadro obce malo dve centrá, oblasť dnešného Námestia SNP a úsek od kostola po bývalú synagógu. Práve druhá časť mala byť podľa Smerného úzémného plánu z roku 1950 určená pre námestie s pešou zónou. Hneď po vojne riešiel Mestský národný výbor pozemky pod individuálnu bytovú výstavbu. Tu vznikol základ nových ulíc ako Hviezdoslavova, Jesenského, či Hollého. Práve v týchto lokalitách, smerom na východ od jadra sa začala Detva urbanisticky rozširovať. Nesmierne dôležitým rozhodnutím bolo vybudovanie strojárskeho závodu. Významná osobnosť Detvy Ján Kvietok (učitel, kronikár, tajomník MNV) už v roku 1945 odporúčal vedeniu obce rokovať s vládou o pridelení podniku zo sudetských krajov (z území obývaných Nemcami v českom  pohraničí) do Detvy. Vláda nakoniec rozhodla v náš prospech a v našom regióne sa začal od roku 1950 stavať nový podnik - najpv s názvom Vígľaš - Husová (investor ČKD Sokolovo) , neskôr Leninove závody Vígľaš Husová (investor Tatřa Kopřivnice, neskôr Škodove závody Plzeň) a nakoniec od roku 1954 závod Podpolianske strojárne Detva. /*banner*/ V Detve žili prevažne roľníci, preto od začiatku roka 1950 sa začali pravidelne organizovať turnusy na preškoľovanie miestnych ľudí na strojársku výrobu. Nakoľko nový podnik potreboval množstvo robotníkov, masy ľudí z celého Slovenska začali prichádzať do Detvy. Z tohto dôvodu sa rozhodlo vybudovať v Detve moderná socialistické sídlisko. Lokalita pre sídlisko mala byť určená medzi pohorím Rohy a Voliarkami. Existuje viacero variantov výstavby sídliska v Detve (A-D). Základnou myšlienku je aleb budovanie sídliska v smere od štátnej cesty Zvolen - Lučenec, smerom k historickému jadru obce. Výškové budovy mali pôvodne byť vystavané v tejto lokalite, pri štátnej ceste, kým ďalšia výstavba smerom k jadru obce by sa mala znižovať na úroveň rodinných domov.  Prvá etapa výstavby sídliska sa začala budovať v rokoch 1950 - 1958. V tejto etape sa vybudovali dnešná Štúrova a Záhradná ulica. Je to jasne vidieť aj podľa architektúry (napr. II.ZŠ a "Učko"), ktoré patria k typickej predpanelovej povojnovej architektúre. Podobné objekty sú časté v mestách napr. Veľký Krtíš, či Handlová. Ako prvé sa vystavali dve časti - západný okrsok (T-20) a východný okrsok (Dom kultúry a okolie, II.ZŠ). V tomto období malo pred Domom kultúry existovať priestranné námestie, s dvoma obchodnými domami, pešou zónou a centrálnym pomníkom venovaným 2.svetovej vojne. Pre predstavu, námestie malo byť veľké približne od predajní pri DK AS (bývalá obuv), po budovu CVČ Trend. Kompetentní v zmysle lokalizácie sídliska PPS v Detve urobili závažnú chybu. Cesta do závodu viedla 8 km okľukou okolo pohoria Rohy, čo boli výdavky navyše. Zámer vybudovať cestu cez Zapriechody bol zamietnutý, ako ekonomicky nevýhodný. Preto sa v roku 1954 uvažovalo o dokončení prvej etapy sídliska v Detve a ukončiť toto stavebné dielo. Malo sa začať stavať sídlisko vo Vígľaši (na poliach na Pstruši). Nakoniec sa ale predsa rozhodlo budovať ďalej sídlisko v Detve. Druhá etapa začala v roku 1958.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    13. novembra 2015 22:00
  • Rozhovor

  • Kúpalisko, porady na...

    Voda, slnko, párty, klub, relax... Jáj, ale to je len v pesničke. Mať takú prácu na leto, to je splnený sen. Ale viete čo? Práca v grafickom štúdiu Custom Design Studio sa tomu snu celkom približuje. A aj vtedy, keď je to štúdio v malom meste, ako je Detva. Pracovná doba od šiestej rána? To nám nič nehovorí. V grafickom štúdiu ide o kreatívnu prácu. Tá sa robí ťažko, ak si nevyspatý a rozmýšľaš len nad tým, kedy bude koniec pracovnej doby a budeš sa môcť vrátiť do postele. Preto si ráno radšej trochu pospíme, nech sa zobudíme čerství, plní energie a nápadov. Lepšie sa Ti pracuje večer? Nech sa páči. Nielen cez leto to kreatívcom viac páli večer. Okrem iného aj preto, že cez deň na nich páli slnko. Preto nie je problém presunúť si prácu na večerné hodiny a pod rúškom noci vytvárať nezameniteľné grafické návrhy. Je Ti teplo? Poď sa schladiť na kúpalisko. Ak sa už rozhodneš, že si prácu nechávaš na večer, horúci deň môžeš využiť na návštevu kúpaliska. To naše detvianske padne dobre najmä vtedy, keď teploty prekročia tridsiatku. Symbolické vstupné, studená voda, vychladená kofola... Čo viac potrebuješ? Dochádza Ti inšpirácia? Choď na prechádzku. Sedíš pri počítači, lámeš si hlavu až sa z nej parí, no ten správny nápad nie a nie prísť. Stále to nie je ono. Stáva sa to a nie raz. Vtedy je lepšie nechať všetko tak a ísť si vyvetrať hlavu, prísť na iné myšlienky. Detva ponúka príjemné kratšie aj dlhšie prechádzky. Vybehnúť môžeš na kameňolom, na Mlynský kopec alebo aj na Kaľamárku, k Melichovej skale či dokonca na Poľanu. A múza Ťa určite kopnúť príde. Rýchle osvieženie? Stačí si vybrať. Čo v lete najlepšie padne ako rýchle malé osvieženie? Klimatizácia či ventilátor, to je jasné. Ale hovoríme skôr o chutnej chladenej limonáde, čerstvom ovocí či nanukoch, ktoré máme v štúdiu k dispozícii každý deň. /*banner*/ Stiesnený pocit v kancelárii? Poradu si spravíme na lavičke. Nie sme pri práci prilepení k svojim kancelárskym stoličkám. Každý síce makáme na tom svojom, no často potrebujeme prebrať nejaké veci spoločne, dať si krátku poradu či brainstorming k nejakej kreatíve. Zoberieme notebooky, papiere alebo tabuľu von, sadneme si na lavičku a preberáme, čo potrebujeme. Jedinou nevýhodou je malý hmyz, ktorý sa chce silou-mocou pripojiť k porade či slniečko, ktoré nám nakúka do monitorov. Príde návšteva? Ukážeme jej mesto. Naši klienti nie sú z nášho regiónu. Väčšinou síce cestujeme my za nimi, no keď sa stane, že klient dorazí za nami do Detvy, radi ho prevedieme naším mestom. Detva, bohužiaľ, nie je až taká vyhľadávaná lokalita, na akú potenciál rozhodne má, a pre mnohých je to prvá návšteva tohto klenotu pod Poľanou. Po prechádzke si sadneme na dobrú limonádu a preberieme obchodné záležitosti. Klient potom odchádza nielen spokojný s biznisom, ale aj s príjemným pocitom z pekného prostredia. Ešte stále rozmýšľaš, či sa pracovať pre Custom Design Studio oplatí? Ozvi sa nám a možno zistíme, že sme pre seba ako stvorení.

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Región

  • Aký bol X. ročník me...

    X. ročník mestskej súťaže v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny od 5. do 7. októbra 2018 bol súčasťou programu Dni mesta Detva 2018. Celkove bolo do aranžérskej súťaže v tomto roku prihlásených 57 prác v troch kategóriách:  1. kategória - Základné školy, 2. kategória – Špeciálne základné školy, 3. kategória - dospelí. V tomto roku bola téma rozšírená na celú prírodu, nielen na záhradu. Všetky vystavené práce boli veľmi pekné a zaujímavé, aranžérky a aranžéri využili dostupný materiál v tomto ročnom období -  kvety, zeleninu, ovocie, okrasné listy a najmä rôzne tekvice. Spolu bolo udelených 11 cien bez určenia poradia a diplomy, ktoré oceneným budú doručené po ukončení výstavy. Taktiež bola vyhodnotená i divácka súťaž, kde bola udelili Cenu diváka a diplom. /*banner*/ 1. kategória – Základné školy: Základná škola, Kukučínova 480/6, Andrej Hanes, č.45 –  „Veselý zajko“ Základná škola s materskou školou A. Vagača, žiaci II. A,  č.11  –  „Vláčik plný vitamínov“ Základná škola, Kukučínova 480/6,  žiaci II. B,  č.47 –  „Sova Ema“ Základná škola, Obrancov mieru, žiaci VIII. B, č.57 – „Jesenný strom“ 2. kategória – Špeciálne školy základné školy: Špeciálna základná škola, Obrancov mieru, č.52 - „Ferdo na pretekoch“ Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím v Detve, č.53 – „Gaštankovia“ Súkromná spojená škola, kolektív žiakov, č. 50 – „Pirát“ 3. kategória – dospelí: Kolektív obyvateľov Domova dôchodcov Detva, č. 55 – „Plodný rok“ Bc. Michaela Jedličková, č. 27 – „Soví strážcovia“ Mgr. Martina Šperková, Ladislava Ruščáková,  č. 1  – „Pat a Mat“ Bc. Anna Nosáľová, č. 23  – „Na tej Detve studňa murovaná“ Cena diváka:   Diváckeho hlasovania sa zúčastnilo spolu 1201 návštevníkov výstavy. Svojimi hlasmi najviac, v počte 130, zabodovala súťažná práca č. 27 „Soví strážcovia“, ktorú zhotovila Bc. Michaela Jedličková. Zhotoviteľom ocenených aranžérskych prác patrí srdečné blahoželanie. Organizátori zároveň ďakujeú všetkým, ktorí sa do tohtoročnej súťaže v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny zapojili a pripravili krásne a zaujímavé práce a to Základnej škole na Kukučínovej ul., Základnej škole s materskou školou Alexandra Vagača, Základnej škole na ul. Obrancov mieru, Špeciálnej základnej škole na ul. Obrancov mieru, Špeciálnej základnej škole pre žiakov s telesným postihnutím na ul. Pionierskej, Súkromnej spojenej škole, Materskej škole na Námestí SNP, Materskej škole, Obrancov mieru, Materskej škole, A. Bernoláka, Domovu dôchodcov v Detve. Poďakovanie taktiež patrí všetkým, ktorí sa na príprave a realizácii výstavy X. ročníka mestskej súťaže  v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny Kvety a plody našej prírody podieľali. Text: Anna Kucejová Foto: Zuzana Vrťová

  • Nové automobilové zá...

    Dňa 3. októbra 2018 sa v priemyselnom parku Punch Campus Detva, ktorého investorom je spoločnosť Punch, konal slávnostný akt poklepania základných kameňov. Slávnostného aktu sa zúčastnili predstavitelia spoločností Punch Precision Detva, s. r. o. a ZF Slovakia, a. s. Spoločnosti sú aktívne v oblasti automobilového priemyslu už niekoľko rokov. Dôležitým aspektom výberu lokality bola vysoká miera nezamestnanosti v regióne Podpoľanie.  Do úvahy sa bral taktiež vysoký podiel odborníkov a absolventov v technickom odvetví. Cieľom spoločností je priniesť prácu ľudom z Detvy a okolia, a poskytnúť im potenciál rastu.  /*banner*/ Plán výstavby  Koncom novembra 2018 bude výrobná hala spoločnosti ZF Slovakia, a. s. vetru a vode odolná. Predpokladaný začiatok výroby je plánovaný na jar roku 2019. Prvých 38 zamestnancov, ktorí boli prijatí v priebehu roka 2018 sa momentálne zaúča v závode ZF Slovakia, a s. v Leviciach. Predpokladaný termín dokončenia výrobnej haly spoločnosti Punch Precision Detva, s. r. o. sa určil na jar roku 2019. V lete 2019 sa spustí skúšobná výroba.  Zúčastnil sa aj primátor mesta Detva. Aj napriek nie úplne priaznivému počasiu sa ceremónia vydarila. Predstavitelia spoločností a primátor mesta Detva predniesli príhovory. Po príhovoroch nasledoval slávnostný akt poklepania základných kameňov spoločností Punch Precision Detva ,s. r. o. a ZF Slovakia, a. s. O veľmi dobrých vzťahoch medzi spoločnosťami svedčí spoločné poklepanie obidvoch kameňov. Svoj súhlas s vybudovaním priemyselného parku vyjadril aj pán Šufliarsky slovami a taktiež poklepaním základných kameňov. Text: tlačová správa  

  • Schválená dotácia pr...

    Mestu Hriňová bola schválená dotácia z finančných prostriedkov Ministerstva vnútra SR v hodnote 23 599 EUR. Dotácia je určená na modernizáciu objektu požiarnej zbrojnice v Hriňovej. Cieľom projektu je odstrániť nevyhovujúci stavebno-technický stav požiarnej zbrojnice, zvýšiť energetickú hospodárnosť a zlepšiť podmienky vybavenia pre miestny dobrovoľný hasičský zbor. Na budove požiarnej zbrojnice budú vykonané nasledovné rekonštrukčné práce:  /*banner*/          vyspravenie pôvodných interiérových omietok,          zníženie podlahy v garážových priestoroch,          nové dispozičné riešenie šatní,          výmena okien,         inštalácia odsávania výfukových plynov,          rekonštrukcia kúpeľne a toalety,         výmena interiérových dverí,          nové exteriérové- vstupné dvere,          osadenie novej sekvenčnej brány,          výmena nových elektrických ohrievačov,          oprava zárubní. Autor: Beata Stryčeková

  • Šport

  • HOKEJ: Detva si doma...

    Detvianske víťazstvo nad žilinskými vlkmi zariadil dvojgólový Michal Murček. HC 07 Detva – MsHK DOXXbet Žilina 2:1 (0:0, 1:0, 1:1) Góly: 23. Murček (Puliš, Ščurko), 59. Murček (Puliš, Ščurko) – 48. J. Ručkay (Hrazdíra) Strely: 25–30 / Vylúčenia: 1-1 / Presilovky: 0-0 / Oslabenia: 0-0 / Vhadzovania: 37-28 / Rozhodovali: D. Konc, Haszonits – Kacej, Pálkövi - Macko / Počet divákov: 511 Zostavy Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Hraško, D. Jendroľ, Gachulinec, Šimon – Ščurko, Murček, Puliš – Mart. Ďaloga, V. Fekiač, Žilka – M. Surový, Magogin, Král – Tibenský, P. Valent, Mat. Chovan Žilina: Horčička – Kučný, Jankovič, Pastor, Bagin, Piegl, Matejka, Mendrej, Zhilin – Barta, Podešva, Síkela – Jenčík, Surovka, Ru. Huna – Beránek, J. Ručkay, Hvila – Hrazdíra, Rehák, Ondruš /*banner*/ Medvede poslal do vedia v 23. minúte Michal Murček, ktorého strela spoza kruhov prepadla za žilinského brankára. O minútu neskôr mohli domáci viesť rozdielom dvoch gólov, ale proti bol hosťujúci brankár. Žilinské vyrovnanie mal na hokejke 31. minúte Jakub Ručkay, no jeho strela spomedzi kruhov skončila len na Petríkovi. Chybu domáceho celku potrestal vyrovnávajúcim gólom v 48. minúte Jakub Ručkay. Zisk troch bodov pre detvianskych hokejistov zariadil svojim druhým gólom v 59. minúte Michal Murček. Pozápasové vyjadrenia Josef Turek (tréner Detvy): „Narazili sme na súpera, ktorý dobre bránil stredné pásmo, chceli sme viac útočiť, čo sa nám nedarilo, preto sme museli urobiť redukciu v zostave. Klobúk dole pred chlapcami, čo predvádzali, tri päťky dreli, mali sme veľa streleckých príležitostí a zaslúžene sme vyhrali. Som rád, že padol rozhodujúci gól na 2:1 a máme tri body.“ Pavel Paukovček (tréner Žiliny): „V tomto zápase sme siahali na bod, žiaľ, výhru domácich zariadil niekto iný.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/udalost/13054-hc-07-detva-mshk-doxxbet-zilina/highlight  Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Zvolen 13 9 1 2 1 58:27 31 2. Nové Zámky 13 9 1 1 2 37:20 30 3. Košice 13 9 0 1 3 42:26 28 4. Banská Bystrica 14 7 1 3 3 41:37 26 5. Poprad 13 7 2 0 4 33:24 25 6. Nitra 13 6 2 1 4 42:33 23 7. Trenčín 12 5 2 0 5 32:27 19 8. Detva 13 5 1 1 6 33:38 18 9. Liptovský Mikuláš 13 3 2 1 7 32:37 14 10. Miškovec 13 4 0 2 7 34:49 14 11. Žilina 13 3 2 0 8 37:52 13 12. Budapešť 14 2 1 3 8 31:45 11   Slovensko 20 11 0 0 0 11 17:54 0 Stav tabuľky k 15. októbru 2018

  • Hokejista Peter Hraš...

    V rámci hosťovania sa do rodného mesta vracia 26 – ročný obranca Peter Hraško. S hokejom začínal v rodnej Detve, kde hrával ako žiak až do šiestej triedy. Ďalšie roky hokejovej kariéry strávil najmä pod Pustým hradom, kde prešiel mládežníckymi kategóriami a v sezóne 2009/2010 odohral už ako junior 33 zápasov za seniorov HKM Zvolen. V sezóne 2012/2013 sa výraznou mierou podieľal na víťazstve zvolenských rytierov v hokejovej extralige. /*banner*/ Najproduktívnejším obrancom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže sa staval v sezóne 2014/2015. V sezóne 2015/2016 zamieril k našim bývalým federálnym bratom , kde ako hráč pražskej Slávie odohral 82 zápasov. Odtiaľ sa vrátil do známeho zvolenského prostredia. „Som veľmi rád, že sa vraciam tam, kde som s hokejom začínal, kde som stál prvýkrát na korčuliach a veľmi sa teším, že budem hlavne hrať hokej! Veľmi sa teším!,“ týmito slovami opísal svoj návrat pod Poľanu Peter Hraško.

  • Florbalový turnaj v ...

    V dňoch 1. – 2. septembra  2018 sa v detvianskej mestskej športovej hale uskutočnil prípravný florbalový turnaj mužom pod názvom Netspace Joxers Cup 2018, ktorý napísal už svoju piatu kapitolu.  Z víťazstva v ňom sa radovali hráči domáceho DTF  team Detva Joxers. Výsledky zápasov /*banner*/ SOBOTA 1. SEPTEMBRA 2018 zápas FbK Harvard Partizánske – FbK Turany 7:2 zápas FBK BCF Dukla Banská Bystrica - FBC Medvede Žilina 4:1 zápas DTF team Detva Joxers – FbK Turany 6:1 zápas FBC Medvede Žilina - FbK Harvard Partizánske 0:8 zápas DTF team Detva Joxers - FBK BCF Dukla Banská Bystrica 12:3 NEDEĽA 2. SEPTEMBRA 2018 zápas FbK Harvard Partizánske - FBK BCF Dukla Banská Bystrica 7:4 zápas FbK Turany - FBC Medvede Žilina 5:1 zápas DTF team Detva Joxers - FbK Harvard Partizánske 7:0 zápas FbK Turany - FBK BCF Dukla Banská Bystrica 6:8 zápas DTF team Detva Joxers - FBC Medvede Žilina 6:2 zápas (O tretie miesto) FBK BCF Dukla Banská Bystrica – FbK Turany 8:6 zápas (Finále) DTF team Detva Joxers - FbK Harvard Partizánske 5:2

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3