s DTonline.sk

História

  • Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    Detvania boli fanatickí autonomisti a ľudáci

    To, že Kotleba v Detve uspel výrazne nie je náhodou. Už v minulosti podobný štýl politika "Za Boha a za národ" mal v Detve veľké úspechy. A to v podobe Slovenskej ľudovej strany, neskôr premenovanej na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Tá vznikla začiatkom 20.storočia ako politický projekt rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku. Jej ideológia vychádza zo sociálnych pápežských encyklík, so silným národným a ľudovím podvedomím. Postupne, vplyvom dejinných udalostí (rozpad monarchie, nástup nacizmu a fašizmu) sa strana radikalizovala, formovala autonomistické požiadavky (z veľkej časti opodstatnené) a prijímala antisemitistické trendy. Na Slovensku táto strana absolútne dominovala. A to pre svoj katolícky a národný charakter. Najsilnejšie bašty mala strana na vidieku, nakoľko mnoho jej členov bolo kňazov a vidiecky ľud bol prostejší. Po Hlinkovi prebral štafetu na predsedníckej stoličke Jozef Tiso. Počas rokov 1938 - 1945 prebiehal v rámci HSĽS, po 6. októbri 1938 v štátostrane, neúprosný boj umiernených na čele s Tisom a radikálov na čele s Vojtechom Tukom. Strana mala podobne ako NSDAP ozbrojenú a mládežnícku zložku - Hlinkovu gardu a Hlinkovu mládež. Od prvých volieb po roku 1918 mala SĽS/HSĽS v Detve podporu pravidelne medzi 70-80%. Takúto podporu nezískal v Detve ani Mečiar (55%), ani Fico (60%). V medzivojnovom období sa politcké mítingy, vtedy verejné ľudové zhromaždenia konali vždy pred kostolom. Úspešná bola vždy len SĽS/HSĽS, podľa prameňov na jej mítingov bolo takmer vždy okolo tisícky Detvanov. Mítingy iných strán sa kvôli neúčasti často vôbec neuskutočnili, alebo boli narušované - zvovením na kostole, bitkou, piskotom. /*banner*/ Vedúcimi osobnosťami HSĽS v Detve boli: dekan Ján Štrbáň, rechtor Martin Valent, starosta Juraj Fekiač, úradník pobočky Stredoslovenskej banky v Detve Ján Nemčok, obecný kancelista Ľudovít Schivetz a miestny autodoprava Pavel Hanuska. Detvu navštevovali významné osobnosti tejto strany, pravidelne tajomník Michal Samuhel, či poslanci. Najvyššie postaveným bol ešte ako československý poslanec, budúci predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol. Detvianski ľudáci sa v máji 1938 na čele s Martinom Valentom vybrali v rácmi 35 člennej skupiny do polského prístavu Gdyňa, kde prevzali od amerických Slovákov originál Pittsburskej dohody. Jednotka Hlinkovej gardy na čele s Martinom Valentom tvorila osobnú stráž Karolovi Sidorovi v marci 1939. V tom istom mesiaci počas tzv. Homolovho puču, ktorým chcela Praha na poslednú chvíľu odstrániť na Slovensku separatistické tendencie, bolo vedenie HSĽS v Detve uväznené. Žiaľ, aj detvianski ľudáci sa v očiach ľudí nakoniec skompromitovali. A to mnohými prešľapmi. Aktívne sa spolupodieľali na likvidácii židovskej komunity v Detve, keď ich perzekuovali, pomáhali deportovať a ich majetky rozkradli. Podľa mnohých prameňov svoje postavenie zneužívali vo svoj prospech, opíjali sa denne a vykonávali rôzne neprístojnosti. Bodkou za ich takmer 30 ročnou dominanciou v Detve bolo Slovenské národné povstanie, kolaborácia s nemeckými okupačnými jednotkami a v niektorých prípadoch útek pre Červenou armádou. Ich podpora po vojne bola takmer nulová. Sympatie Detvanov prebrali komunisti.        

    20. marca 2016 19:28
  • Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Ako Detvanci išli za prácou do Kanady (1923)

    Obdobie medzivojnovej ČSR bolo v Detve z hľadiska hospodárskych pomerov neraz kritické. Ekonomika celej krajiny bola počas rokov 1918 - 1938 ťažko skúšaná. Počas 20 ročného obdobia postihlo krajinu niekoľko vĺn hospodárskych kríz. Dve z nich mali mimoriadne zlé dopady na životnú úroveň obyvateľstva. Prvá, menej známa kríza bola počas rokov 1918 - 1921. Síce bol už mier, aj nový štát a jeho hranice medzinárodne uznané, stratili sa však dovtedajšie odbytiská tovarov. Navyše, centrálna pražská vláda vo viacerých ohľadoch Slovensko diskriminovala, napr. vyššími tarifnými cenami na železniciach. Druhá kríza, známejšia, vypukla po roku 1929. Bola to prvá naozaj globálna kríza, nakoľko ju vyvolal krach newyorkskej burzy. Československá ekonomika bolo otvorená, hlavne pre západný trh už v tej dobe, takže hlboká recesia zasiahla naše hospodárstvo veľmi tvrdo. V rámci ČSR kríza postihla viac agrárne Slovensko a Podkarpatskú Rus, než české krajiny. Nakoľko Detva bola takmer rýdzo poľnohospodárska obec, obe hospodárske krízy tu boli veľmi citeľné. Pre nedostatok práce sa vybrali mnohí Detvania na práce - do Nemecka, Belgicka, či Francúzska. Omnoho viac však skúšalo prácu za morom. /*banner*/ Podľa archívnych dokumentov v  novembri roku 1923 išla do Kanady (oblasť Quebec) hľadať prácu partia Detvanov v zložení: Matúš Očenáš, Matúš Lakota, Štefan Ostrihoň, Michal Paučo. Zobrali so sebou aj jednu ženu - kuchárku Zuzanu Bartkovú. Podľa ich listov bolo práce dostatok, na deň dostali 35 dolárov. Svoje listy končili slovami - Tak zbohom, dovidenia, amen! O Matúšovi Lakotovi viac porozprával jeho vnuk Jozef Lakota: ,,Vycestovali 29.2.1924 lodou vtedy z nemeckeho pristavu Danzig /teraz polský Gdaňsk/a do kanadskeho Halifaxu priplávali 16.marca 1924. Pracovali na stavbách pre Čechokanadskú firmu J.H.Pribyl v Montreali.Domov sa vracali 10.3.1930 lodou z New Yorku." Aj na tomto prípade je vidieť, že Detvania sa napriek lepšiemu v životu v zahraničí vracali domov, pod Poľanu. Detvu omnoho viac zasiahla kríza po roku 1929. Tá sa prejavovala hlavne v sociálnej rovine. Za všetko hovorí prípad Jozef Danča z Piešťa. Sociálna situácia doliehala čoraz viac aj na roľnícke obyvateľstvo Detvy. Jozef Dančo  z Piešťa žiadal Okresný úrad vo Zvolene o finančnú podporu, kvôli úhynu jedinej kravy, ktorú mal, lebo tá zdochla na zápal čriev. Bol bez zárobku, žil len s 11 ročným synom. Jeho jediný majetok bol domček, ocenený na 8 tisíc Kč. Okrem toho mal zdokladované dlžoby vo výške 3000 Kč.  Kvôli uhynutiu kravy žiadal o náhradu vo výške 3000 Kč. Kvôli jeho zlej sociálnej situácii mu bolo vyhovené, nakoľko jeho existencia bola ohrozená. Jozef Dančo dostal podporu vo výške 2805 Kč. Podobné prípady biedy sa v Detve vyskytovali čoraz častejšie. Obdobie ČSR v Detve bolo poznačené hlavne ťažkou ekonomickou a sociálnou situáciou.   

    17. marca 2016 20:35
  • Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Pozor výzva! Máte staré fotografie?

    Máte doma staré fotografie a vzácne dokumenty? Ak áno, uverejnite ich v novej knihe o našom meste - Detva v  20. storočí. Fotografie by sa mali týkať bežného života Detvanov, panoramatických záberov či výstavby sídliska. Ak máte nejaký materiál kontaktujte autora monografie Detva v 20. storočí Mgr. Jozef Pavlova mailom, alebo telefonicky. Každý kto poskytne fotografiu dostane výtlačok knihy zdarma. Plánované vydanie knihy je leto/jeseň 2016. kontakt - 0918 203 905, jozefpavlov.dt@gmail.com Za pomoc vopred ďakujeme! /*banner*/

    23. februára 2016 14:46
  • Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Detvu oslobodili Sovieti spolu s Rumunmi

    Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu. Dva mesiace po porážke povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu (a Podpoľaniu tiež) Červená armáda. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske vojská boli vyčerpané. Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel. Prvé konkrétne príznaky ústupu nepriateľa sa prejavili začiatkom nového roku 1945. Po prehratých bojoch o Pincinu prišli do Detvy už len zvyšky rôt. U Mikuláša Chamulu sa ubytoval nemecký plukovný lekár so svojimi zdravotníkmi, no o niekoľko dní dostal rozkaz odísť do Kalinova. Od Mikuláša Chamulu pobrali v náhlosti potraviny, uteráky a inú bielizeň, na druhý deň sa však zúfalý lekár, major, aj so svojim ordonancom, poľským Nemcom, s hanbou vrátil a vrátili aj časť nakradnutých vecí; z celej jednotky zostali len sami dvaja. Začiatkom januára na svahy Spúšťanky dopadla séria striel z kaťuší odkiaľsi z Javoria. Počas dvoch týždňov sa ozývala kanonáda od juhovýchodu. Koncom januára sa front stále približoval – oslobodená bola časť horného Ipľa a sovietske vojská sa valili aj Horehroním. Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Sovieti a Rumuni prelomili nemeckú obranu a postupovali. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu. Oslobodenie Detvianskej Huty, ležiacej na ceste, vedúcej z Kokavy do Hriňovej, a teda postup sovietskych vojsk bezprostredne ohrozil obranné postavenie Nemcov nielen preťatím dôležitej spojovacej cesty z Kriváňa cez Hriňovú do Brezna, ale vo väčšej miere možnosťou obkľúčenia ich obranného postavenia v priestore Podkriváňa. Preto Nemci stiahli o niekoľko kilometrov dozadu svoju obrannú líniu a ustúpili na novú, ktorá viedla cez Hriňovú, Slanec, Podkriváň, Bukovinku, Rakytnú a Starú Hutu. 29. januára 1945 pri husto zatiahnutej oblohe došlo v uvedenom priestore k veľkému preskupovaniu nemeckej obrany a podľa určitých príznakov aj sovietskych a rumunských jednotiek, pretože po celé odpoludnie nebolo počuť ani delostrelecký výstrel. Nemecké delostrelecké batérie, preskupené do priestoru Kriváňa, otvorili rušivú paľbu na sovietske a rumunské jednotky, postupujúce do priestoru Hriňová – Detvianska Huta, ako aj jednotky postupujúce obojstranne pozdĺž cesty a železničnej trate vedúcej od Lovinobane na Kriváň. Činnosť sovietskeho a rumunského delostrelectva znova ožila nad ránom z 29. na 30. januára 1945, keď do nového obranného postavenia Nemcov poslalo prvé štyri granáty na zastreľovanie. /*banner*/ Známy Hitlerov rozkaz o ničení infraštruktúry, čím sa mal spomaliť postup Sovietov sa uplatnil aj na Podpoľaní. Ťažisko vyčnania esesákov a vlasovcov sa prenieslo z miestneho obyvateľstva na ničenie zariadenia všetkého druhu. Okupanti s nemeckou dôslednosťou zničili najprv tunel na pomedzí obcí Kriváň a Podkriváň, zatiaľ čo tunel pri obci Píla zlikvidovali už niekoľko dní predtým. Po zavalení vchodov do tunela esesáci pritiahli súpravu na ničenie železničných zvrškov s obrovským niekoľkotonovým hákom. Tento hák, uložený na zvláštnom železničnom podvozku a spustený medzi koľajnice, mohutným zobákom lámal podvaly na dva kusy tak ako by to boli len triesky. Za touto ničiacou súpravou pokračovalo v ničení niekoľko samostatných skupín, ktoré mali rozdelené úlohy. Jedna skupina po oboch stranách železničnej trate obratným spôsobom navrtávala diery do všetkých telefónnych a telegrafných stĺpov, druhá šla za nimi a do navŕtaných dier ukladala malé trhacie nálože šúľkovitého tvaru, ďalšia skupina s akousi horiacou fakľou tieto nálože zapaľovala a stojace stĺpy zrážala k zemi. Za nimi nasledovala početná skupina, ktorá veľkými nožnicami prestrihovala telefónne a telegrafné drôty, po nej išli rozbíjači izolátorov a ako poslední míneri, alebo pyrotechnici, ktorí menšími náložami trhali železničné koľajnice na miestach ich spojenia tak, že jednou náložou boli poškodené dva konce spojenia koľajníc. Táto skupina zároveň pri ústupe vyhadzovala do vzduchu aj železničné mosty. Toto ničenie sa však vzťahovalo na všetko ostatné železničné zariadenie, napr. návestidlá, výhybky, vodojemy a dopravné kancelárie. Zásoby podvalov polievali benzínom a zapaľovali, takže husté mračná dymu z horiaceho impregnovaného dreva a jeho odporný zápach zamoril na niekoľko dní ovzdušie širokého okolia. Značné zásoby koľajníc ničili veľkými náložami trhavín, takže z nich ostalo len veľké šrotovisko. Toto pustošenie vykonávali pod dohľadom silnej motorizovanej jednotky SS a vlasovcov, za pomoci pancierových transportérov, ktoré po celý čas pustošenia hliadkovali na okolí. K opätovnému obnoveniu bojovej činnosti došlo kvôli zlému počasiu až začiatkom februára 1945. Dňa 6. februára 1945 podniklo 20 strojov Hs 129B štyri nálety na nemecké opevnené pozície pri Detve, pred ktorými sa zastavila sovietska 40. armáda. Nálet sa uskutočnil bez vlastných strát. Postup sovietskych a rumunských vojsk v mimoriadne ťažkom, kopcovitom teréne bez možností Bojovalo sa o každú piaď zeme. Sovieti sa predierali úzkym údolím riečky Kriváň cez Mýtnu, Budinské lazy a dobročské samoty ku Kriváňu. 4. februára 1945 bola v tejto časti frontového úseku oslobodená posledná obec Lovinobanského (predtým Lučeneckého) okresu – Podkriváň a tým postupujúce vojská dosiahli líniu, ktorá tvorila hranicu medzi okresmi Zvolen a Lučenec. Kto túto prirodzenú prekážku ovládal, bol v mimoriadne výhodnom postavení oproti svojmu súperovi. Do 4. februára boli Nemci, ale po oslobodení Podkriváňa nad ránom z 4. na 5. februára sa jej definitívne zmocnili oslobodzujúce vojská. Nemci v snahe ubrániť toto dominujúce postavenie, narýchlo nasadili do protiútoku niekoľko dobre zamaskovaných pancierov a samohybných diel, ostalo však len pri pokuse. Na útočníkov totiž dopadla mohutná paľba protitankových diel, že boli odrazení ešte skôr, ako mohli účinne zasiahnuť. Z bojiska ustúpili a potom z bezpečnej vzdialenosti už len občas napádali rozviedky Sovietov a Rumunov, no väčším súbojom sa vyhýbali. V odpoludňajších hodinách 10. februára bol oslobodený Kriváň (boje prebiehali do 12.2.) s jeho železničnou stanicou a s dôležitou cestnou križovatkou, odkiaľ sa rozbiehali cesty v smeroch štyroch svetových strán. Boje sa vyznačovali prudkosťou hlavne v okolí Kriváňa, Korytárok či oboch Piešťov. Do chalúp podpolianskych lazov vstúpili sovietski prieskumníci už v prvých dňoch februára. Dňa 11. februára aj z dediny bolo možné pozorovať postup hliadok a 12. februára boli sovietske a rumunské vojská už v tesnej blízkosti Detvy. Situácia okupantov bola neudržateľná – jednotky ustupovali na Dúbravy (dedina v blízkosti Detvy): delostrelectvo a hniezda ťažkých guľometov rozmiestnené od Ježovej po Kochlačku kryli ich ústup. Na ústupe sa im podarilo zničiť všetky mosty, elektrické vedenie a terén zamínovali, aby ešte sťažili postup Sovietskej a rumunskej armády, resp. aby ohrozili obnovu života po oslobodení. Ešte niekoľko dní po oslobodení Detvy držali obsadenú Ježovú a Kochlačku, no na protiútok nemali dosť síl ani odvahy. Boje na okolí Detvy trvali takmer dva mesiace. Kým v bojoch o mestečko bolo zabitých päť občanov, úplne bolo zničených päť domov a viac alebo menej bolo poškodených. Na lazoch bolo zabitých 80 ľudí a zničilo sa vyše 250 domov. Oslobodenie Detvy a okolia si vyžiadalo veľa obetí – hrdinskou smrťou tu padlo vyše 800 sovietskych vojakov a asi 600 Rumunov. Terén pre obranu bol veľmi výhodný, aj tak fašistov padlo viac ako 600. Na detvianskom cintoríne je pochovaných 27 Nemcov, ktorých už nestačili odviezť.V školských a iných verejných budovách bola po oslobodení zriadená nemocnica. Prvou najdôležitejšou úlohou miestneho výboru po oslobodení, za predsedníctva Jozefa Vidiečana, bolo starať sa o ubytovanie a zásobovanie sovietskych a rumunských vojsk, o obnovu vojensky dôležitých komunikácií, ale aj o zásobovanie a o výživu a ubytovanie najviac postihnutých občanov. Na Detvu ešte mesiac po oslobodení dopadali nemecké granáty, no mierová práca sa už začala. „V to februárové ráno v roku 1945 za silnej delostreleckej paľby boli fašistické vojská prinútené z Detvy ustúpiť. Ľudia sa skrývali, kde mohli, aby si zachránili život. Okolo obeda, keď som sa vrátil domov, delostrelecká paľba ešte zosilnela. Povedal som manželke, aby zobrala našu malú dcérku do kuchyne, zasiahol náš dom granát. Bolo to strašné. Viem, že som padol na zem a viac som nič nevnímal. Potom sa mi naskytol hrozný obraz. Moji najbližší ležali bezvládne v troskách domu. Črepina granátu dcérke zasiahla ľavú nohu a manželke žalúdok. Situácia vonku znemožňovala privolať lekársku pomoc, len keď paľba trochu utíchla, odniesol som dcérku k lekárovi. Manželku som žiaľ zachrániť už nemohol.“   Nemci v snahe vyradiť železničnú stanicu v Kriváni podnikli 25. februára nálet na stanicu a zasypaný krivánsky tunel. Pri nálete zahynulo deväť železničiarov a dve ženy. Operácia II. ukrajinského frontu Sovietskej armády prebiehala na území stredného Slovenska od 12. januára do 15. marca 1945. Oslobodzovacím jednotkám v bojoch pomáhali aj početné partizánske jednotky, nachádzajúce sa v okolitých horách a lazoch. Boli to predovšetkým 1. Československá partizánska brigáda J. V. Stalina, brigády Klement Gottwald a Rákosi, partizánsky zväzok A. M. Sadilenka a M. I. Šukajeva.  Nemci sa v regióne Podpoľania zachytili hlavne v obci Vígľaš. 18. februára bola od fašistov oslobodená Pstruša, Hájniková a Horný koniec. 21.2. vyhorel zámok. Dolný koniec a zámok Červená armáda dobyla ráno 25. februára 1945. V bojoch o Vígľaš padlo 186 sovietskych, 32 rumunských a 28 nemeckých vojakov. Zahynuli siedmi občania Vígľaša Až mesiac po oslobodení Detvy, po obsadení mesta Zvolen sa frontová situácia stala vzdialenou a bezpečnostná situácia relatívne stabilnou.   autor: DTonline.sk

    10. februára 2016 16:24
  • Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Zámok Vígľaš sa spomína prvýkrát v roku 1393

    Počiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko.  Neskôr tu vznikok kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať  Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe -  Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou),  pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde -  Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje  Žigmund Luxemburský  a dáva ho prestavať  na poľovnícky zámok.  Uhorský  kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ  Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu.  Neskôr Žigmund dáva zámok  do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok  i za vlády  kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali  totiž množstvo príležitostí na oddych a  poľovačky. /*banner*/ V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.   grandviglas.sk

    23. januára 2016 20:01
  • Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Regulácia Detvianky v 30. rokoch 20. storočia

    Medzivojnová hospodárska situácia v 1. ČSR bola obtiažna. Republika zažila dve vlny hospodárskej krízy. Prvá vypukla začiatkom 20. rokov, nakoľko staré trhy z čias monarchie boli stratené kvôli vzniku hraníc medzi nástupníckymi štátmi monarchie. Druhá, omnoho silnejšia vlna prišla spoza veľkej mláky po krachu burzy v New Yorku.  Situácia v Detve bola veľmi zlá. Nezamestnanosť, bieda, hlad a nakoniec vysťahovalectvo. Obec sa snažila riešiť tento problém aj veľkou verejnou investíciou - reguláciou Detvianskeho potoka. Vo februári 1932 bol v Banskej Bystrici dokončený projekt hradenia Detvianskeho potoka. Dokumentácia obsahuje fyzicko - geografickú charakteristiku Detvianskeho potoka, dôvodovú správu potreby projektu a návrhy technického riešenia regulácie potoka. Návrh počítal hlavne s vyrovnávaním oblúkov a na každých 100 m vybudovať „stupne“ (rezervoáre). Celkovo bola vyčíslená suma na reguláciu Detvianskeho potoka na 680 000 Kč. V súvislosti s reguláciou potoka sa objavil aj škandál ohľadne najímania robotníkov. Krajinský všeobecný sprostredkovateľský úrad práce vo Zvolene konštatoval, že k regulácii potoka sú prijímaní zámožnejší občania z lazov. Vyzval obec Detvu, aby v prvom rade boli zamestnávaní nezamestnaní robotníci, ktorí sú nemajetní a majú početné rodiny. /*banner*/ V Detve vyskytovali sa aj prípady podpaľačstva – požiarmi spôsobená škoda sa odhadovala na 300 000 Kč, preto obec nariadila občanom nočné stráženie. Na podnet požiarnikov obecná rada rokovala aj o perspektívnom vybudovaní vodnej požiarnickej nádrže (rezervoára), ktorá by cez leto slúžila aj ako kúpalisko pre domácich a prípadne aj pre návštevníkov. Národohospodárska župa Stredoslovenská 9. júna 1933 oznámila obci Detva, že jej žiadosť o výstavbu bazéna pre kúpalište a požiarnu ochranu pri regulácii potoka podporí pri Ministerstve zemědelstva v Prahe. Technicko – ekonomická kolaudácia prác na Detvianskom potoku pod dozorom Ing. Z. Váleka bola vykonaná 13. novembra 1934. Nakoľko Detva financovala reguláciu potoka aj z peňazí určených na stavbu škôl, meškali termíny dokončenia jednotlivých objektov – konkrétne budovy Štátnej ľudovej školy na Kostolnej. Tento bol asi najväčším negatívom veľkej verejnej investície, ale bol nevyhnutnosťou, nakoľko mnohým rodinám uľahčil existenciu v čase kulminácie hospodárskej krízy. Regulácia avšak Detvu neochránila úplne, mestečko postihla 21. mája 1936 veľká prírodná katastrofa. Strhla  sa veľká prietrž mračien, ktorá spôsobila veľké škody. Voda zobrala dva mosty a poškodila značne cesty v blízkosti Detvianskeho potoka. Obec nemala na tieto opravy finančné prostriedky, po dohode s Okresným úradom vo Zvolene škody po lokálnej povodni odstraňovali nezamestnaní, ktorí dostávali za prácu chlieb.  autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)      

    29. decembra 2015 15:00
  • Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Budovanie sídliska v Detve 2 - ulice Obrancov mieru, M.R.Š. a Krpeľný vŕšok

    Impulzom pre budovanie sídliska v Detve bol začiatok výstavby závodu PPS.  Od roku 1950 do roku 1958 sa dokončila väčšina plánovanej I. etapy, ktorá zahrňuje prakticky dnešnú Štúrovu ulicu. Zámer vybudovať veľké námestie v priestoroch dnešného parku pred DK AS nebol realizovaný. Rozhodlo sa o vybudovaní dvoch dnešných ulíc - Obrancov mieru a M.R. Štefánika. Tie mali byť stavané kolmo na I.etapu. Naprv bolo postavených 9 bytoviek, dnes naľavo od hlavnej cesty, deviata rovnobežne so Štúrovou ulicou (bytovka oproti Skale). Projekt bol vypracovaný v roku 1958. Nové paneláky už neboli stavané pomocou tehál (ako napr. Učko), ale zrýchleným procesom panelovej výstavby. K 9 panelovým bytovkám pribudli 3 "vežáky", ktoré mali pôvodne na prízemí maž priestory pre predajne rozličného tovaru. Od toho bolo nakoniec upustené a zostali čisto obytné domy.  /*banner*/ V roku 1969 začala "stavebná kolonizácia" Krpeľného vŕšku. Bolo postavených prvých 10 domov typu Atria. Celkovo výstavba na Krpeľnom vŕšku pozostávala z dvoch etáp. V prvej sa vybudovali inžinierske siete, cesta cez vrchol od slobodární (T-20, dnes rómske bytovky) po letný štadión. V priestore dnešnej Jánošíkovej ulice sa plánovalo vybudovať obchodnú zónu s predaňami, kaviarňou a reštauráciou, s panorámou na sídlisko.   Budovanie sídliska neprebiehalo bez problémov. Archívne materiály vtedajšieho MNV Detva obsahujú množstvo materiálu, ktorý hovorí o veľkých problémoch s vykurovaním, zásobovaním vodou a nedostatočnými kapacitami. Na úrovni MNV a ONV bolo niekoľko vážnych jednaní o nápravách a ďalšom vývoji budovania socialistického sídliska v Detve. V roku 1962 bola prijatá Koncepcia výstavby sídliska do roku 1970 (III. etapa). Ako prvé bolo dohodnuté ďalšie budovanie vodovodov, kanalizácie, verejného osvetlenia a predajní spotrebného tovaru.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    23. novembra 2015 18:08
  • Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Netradičná budova Slovenskej sporiteľne má 20 rokov

    Architektonicky najzaujímavejšia budova v Detve má 20 rokov. Budovu Slovenskej sporiteľne navrhol Ing. arch. Jozef Gábriš. Architektonické riešenie budovy je moderné s mnohými dynamickými prvkami. Strecha je pokrytá trávnikom a krovinami, čo je na slovenské pomery priskorý náznak ekologického prístupu. V Detve podobná budova nie je. Celková investícia sa vyšplhala na 700 - tisíc slovenských korún. Budovu otvorili pre verejnosť 14. septembra 1995.   /*banner*/ autorský článok DTonline.sk

    14. novembra 2015 22:56
  • Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    Ako začala výstavba sídliska v Detve? - 1.časť

    V histórii Detvy môžeme analyzovať viacero významných medzníkov. Ale tie najvýznamnejšie sú dva - založenie Detvy ako osady vígľašského panstva  a rozhodnutie vlády o vybudovaní strojárskeho závodu. Prvé rozhodnutie je pochopiteľne dôležité, pretože bez neho by sa história Detvy nezačala písať. Druhé je svojou dôležitosťou významné preto, že naštartovalo najvýznamnejšiu zmenu Detvy v celej jej celej histórii. Do roku 1950 bola Detva chudobno roľníckou obcou, s malým kompaktným centrom a rozľahými lazmi. Jadro Detvy spočívalo v zástavbe kolmo na tok Detvianskeho potoka od Novejvsi (historický gramatický tvar) po Konôpkovu pílu (dnešná píla na moste nad autoservisom). Jadro obce malo dve centrá, oblasť dnešného Námestia SNP a úsek od kostola po bývalú synagógu. Práve druhá časť mala byť podľa Smerného úzémného plánu z roku 1950 určená pre námestie s pešou zónou. Hneď po vojne riešiel Mestský národný výbor pozemky pod individuálnu bytovú výstavbu. Tu vznikol základ nových ulíc ako Hviezdoslavova, Jesenského, či Hollého. Práve v týchto lokalitách, smerom na východ od jadra sa začala Detva urbanisticky rozširovať. Nesmierne dôležitým rozhodnutím bolo vybudovanie strojárskeho závodu. Významná osobnosť Detvy Ján Kvietok (učitel, kronikár, tajomník MNV) už v roku 1945 odporúčal vedeniu obce rokovať s vládou o pridelení podniku zo sudetských krajov (z území obývaných Nemcami v českom  pohraničí) do Detvy. Vláda nakoniec rozhodla v náš prospech a v našom regióne sa začal od roku 1950 stavať nový podnik - najpv s názvom Vígľaš - Husová (investor ČKD Sokolovo) , neskôr Leninove závody Vígľaš Husová (investor Tatřa Kopřivnice, neskôr Škodove závody Plzeň) a nakoniec od roku 1954 závod Podpolianske strojárne Detva. /*banner*/ V Detve žili prevažne roľníci, preto od začiatku roka 1950 sa začali pravidelne organizovať turnusy na preškoľovanie miestnych ľudí na strojársku výrobu. Nakoľko nový podnik potreboval množstvo robotníkov, masy ľudí z celého Slovenska začali prichádzať do Detvy. Z tohto dôvodu sa rozhodlo vybudovať v Detve moderná socialistické sídlisko. Lokalita pre sídlisko mala byť určená medzi pohorím Rohy a Voliarkami. Existuje viacero variantov výstavby sídliska v Detve (A-D). Základnou myšlienku je aleb budovanie sídliska v smere od štátnej cesty Zvolen - Lučenec, smerom k historickému jadru obce. Výškové budovy mali pôvodne byť vystavané v tejto lokalite, pri štátnej ceste, kým ďalšia výstavba smerom k jadru obce by sa mala znižovať na úroveň rodinných domov.  Prvá etapa výstavby sídliska sa začala budovať v rokoch 1950 - 1958. V tejto etape sa vybudovali dnešná Štúrova a Záhradná ulica. Je to jasne vidieť aj podľa architektúry (napr. II.ZŠ a "Učko"), ktoré patria k typickej predpanelovej povojnovej architektúre. Podobné objekty sú časté v mestách napr. Veľký Krtíš, či Handlová. Ako prvé sa vystavali dve časti - západný okrsok (T-20) a východný okrsok (Dom kultúry a okolie, II.ZŠ). V tomto období malo pred Domom kultúry existovať priestranné námestie, s dvoma obchodnými domami, pešou zónou a centrálnym pomníkom venovaným 2.svetovej vojne. Pre predstavu, námestie malo byť veľké približne od predajní pri DK AS (bývalá obuv), po budovu CVČ Trend. Kompetentní v zmysle lokalizácie sídliska PPS v Detve urobili závažnú chybu. Cesta do závodu viedla 8 km okľukou okolo pohoria Rohy, čo boli výdavky navyše. Zámer vybudovať cestu cez Zapriechody bol zamietnutý, ako ekonomicky nevýhodný. Preto sa v roku 1954 uvažovalo o dokončení prvej etapy sídliska v Detve a ukončiť toto stavebné dielo. Malo sa začať stavať sídlisko vo Vígľaši (na poliach na Pstruši). Nakoniec sa ale predsa rozhodlo budovať ďalej sídlisko v Detve. Druhá etapa začala v roku 1958.  pokračovanie na budúce.... autorský článok DTonline.sk (J.Pavlov)

    13. novembra 2015 22:00
  • Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    Ako sa Detva stala súčasťou Československa 1918-1938

    V týchto dňoch si pripomname výročie vzniku 1. Československej republiky. Ako pád monarchie a vznik republiky prebiehal v Detve? Jeseň 1918 patrí medzi významné obdobia v histórii Slovenska. Ešte v októbri 1918 sa v Detve obecné orgány zaoberali bežnou administratívou, ktorú určoval stále pretrvávajúci vojenský konflikt. Išlo najmä o rekvírovanie potravín pre vojsko, ktoré museli detvianski gazdovia odovzdávať v určených množstvách v Banskej Bystrici. Jesenné udalosti v Detve v roku 1918 boli poznačené živelnosťou. Tzv. buržoázia si na ochranu svojich majetkov pred revolučnou vlnou zorganizovala platenú židovskú gardu z Lučenca. Počas týchto nepokojov zahynuli štyria občania Detvy. Maďarské úrady a maďarské vojsko boli tvárou v tvár novej situácii v Uhorsku bezradné. Vôbec prvým nemaďarským dokumentom z roku 1918 obsahujúcim nádych nových zmien je list detvianskemu Obecnému výboru od Miestnej Slovenskej národnej rady zo Zvolenskej Slatiny z 29.11.1918. V liste sa okrem iného píše: ,,Preto úctivo vyzývame, aby ste zriadili ako my u nás v Slatine miestnu Slovenskú národnú radu a tá sa pripojila a podrobila SNR v Turčianskom sv. Martine. Potom z mládeže utvorili sme Národnú gardu, ktorá stráži nad poriadkom v obci. Bratia Slováci, susední státni občania detvianski. Ukážte, že vo vás žije ešte duch slovenský, utvorte si SNR a sriaďte di Národnú gardu! Staré veci pominuli, všetko nové bude medzi Slovákmi!“  Dá sa teda povedať, že koncom novembra dorazil do Detvy prvý kontakt s novou Československou republikou. Navyše, koncom novembra obdržala maďarská vláda príkaz od francúzskej vlády, aby opustila slovenské územie, začiatkom decembra bola stanovená demarkačná línia medzi Československom a Maďarskom. Vnútorné riešenie situácie na Slovensku zaisťoval „Zákon o mimoriadnych opatreniach na Slovensku“, prijatý Národným zhromaždením 10.decembra 1918. Tento zákon zriadil Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, pod vedením Dr. Vavra Šrobára. /*banner*/ Prvé riadne zasadnutie miestnej SNR v Detve sa konalo 14.januára 1919. Na stretnutí sa uznieslo, že obec Detva vyplatí gardistov za službu od 21.12.1918 do 20.1.1919 z obecnej kasy. Po refundácii od nových štátnych orgánov budú peniaze vrátené do rozpočtu obci. Ďalej sa miestna SNR uzniesla, že obilie, ktoré malo byť podľa maďarského zákona odovzdané úradom, má byť prerozdelené občanom. Mala o tom rozhodnúť komisia v zložení: Juraj Murín, Mikuláš Chamula, Martin Sarvaš, Juraj Purdek, Juraj Lakota, Ján Kružliak, Juraj Fekiač Beličiak, Matúš Palko, Matúš Vilhan Riečkár, Juraj Godnáš, Matúš Klupčiak, Ondrej Lupták, Ján Murín, Ján Melich, Juraj Stehlík ml, Jozef Lakota. Takisto sa mal prerozdeliť aj ovos uložený u židovského obchodníka Kohna. Politickým vodcom v Detve bol veľkostatkár Vojtech (Béla) Lassovszký. autorský článok DTonline.sk (text je súčasťou pripravovanej monografie Detva v 20.storočí)  

    27. októbra 2015 19:49
  • Rozhovor

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Róbert Malatinec: Ka...

    S tretím najproduktívnejším hráčom Joxerov Róbertom Malatincom sme sa porozprávali okrem účinkovania detvianskych florbalistov v 1. lige aj o jeho športovej kariére. Od koľkých rokov sa venujte športu? Kto Vás k nemu priviedol? ,,Športu, resp. hokeju sa venujem od malička. Už si to poriadne ani nepamätám, ale asi v štvrtej triede som začal chodievať do prípravky. K hokeju ma viedli samozrejme moji rodičia. Môj ocino bol tak isto hokejovým brankárom a momentálne ešte stále chodieva hrávať."  Ktorý športovec je pre Vás vzorom a prečo? ,,Konkrétny vzor nemám, snažím sa zobrať si niečo dobre od každého športovca. Pre mňa je vzorom každý športovec, ktorý chce svojimi výkonmi, úspechom a osobnosťou motivovať iných ľudí. Hlavne ten môj vzor musí robiť šport úprimne a nie len pre osobné úspechy." Povedali by ste nám niečo o vašej kariére hokejovú brankára? Ako dlho ste sa hokeju venovali? ,,Tak ako som spomínal, hokeju sa venujem od malička a to už v prípravke som stál v bráne. Začínal som v prípravke tu v Detve, kde som postupom času začal chodiť aj do hokejových tried. Asi v ôsmom ročníku som išiel do Čiech, kde som chytal za Jindřichuv Hradec v doraste. Keď som sa vrátil z Čiech išiel som do Zvolena. Tam som hral dorasteneckú extraligu. Po doraste som išiel na sezónu do Martina, kde som získal prvý krát skúsenosti s mužskou extraligou. Po Martine som sa vrátil naspäť do Zvolena do extraligy juniorov, kde sa nám podarilo skončiť na treťom bronzovom mieste. Po Zvolene som sa vrátil do prvej ligy mužov v Detve, kde som už toľko šancí nedostal a preto som hosťoval v Lučenci a neskôr v Rimavskej Sobote, kde som odchytal druhú ligu mužov. Takže hokeju som sa aktívne venoval nejakých 13 rokov." Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou detvianskych Joxerov? ,,Potom ako som skončil s hokejom ma zavolali chalani na 3.ZŠ, kde na začiatku chodievali hrávať ako partia kamarátov florbal. V podstate sme sa tam stretli bývalí hokejisti a chalani, ktorých to bavilo. V tej dobe sme ani nevedeli, že by sme niekedy vyskúšali hrávať ligový florbal." Práve skončenú florbalovú sezónu ste začali domácim víťazstvom nad FBC Red Wings Košice. Očakávali ste pred zápasom, že sa mužstvu podarí streliť 11 gólov? ,,Bol to prvý zápas, takže očakávania tam neboli žiadne, skôr si myslím že sme po príprave už boli motivovaní hrať zápas, v ktorom už o niečo ide, kde to všetko môžeme zúročiť, čo sme aj dokázali. Väčšinou sú prvé zápasy o tom, aby sa mužstvo chytilo a dostalo do hernej pohody. Myslím si, že nám to vyšlo, preto aj na konci základnej časti to tak vypadalo."  Zápas 3. kola sa niesol duchu derby, pretože pod Poľanu pricestoval ŠK 1. FBC Zvolen, ktorý po dvoch tretinách viedol rozdielom dvoch gólov, ale vďaka piatim gólom v tretej tretine ste zápas doviedli do úspešného konca. V ktorom okamihu sa podľa vás zápas lámal? ,,Zápas sa určite lámal v tretej tretine. Prvý gól padol asi v piatej minúte a postupne sme skóre doťahovali a nenechali súperovi nám prekaziť hernú prevahu. To znamená, že po prvom, druhom, treťom... strelenom góle sme stále pokračovali a nepoľavili v prevahe nad súperom. V šatni sme si niečo povedali a vyšlo to . Myslím si, že práve takéto vypäté zápasy a úspešné zápasy nás dokážu najviac posunúť a dodať potrebnú istotu." /*banner*/ V rámci 11. kola ste prehrali v Trnave 6:3, no zápas bol nakoniec skontumovaný vo Váš prospech. Čo kontumáciu spôsobilo ? ,,S Trnavou sú to vždy vyrovnané zápasy. Trnava mala skontumovaných viac zápasov základnej časti, pretože sa ukázalo, že nevedomosťou pravidiel nastúpili hráči z ich B – tímu, ktorí hrať nemohli." Základnú časť ste ukončili na treťom mieste. Vládla v klube s umiestením spokojnosť ? ,,Áno, po základnej časti sme boli veľmi spokojní. Náš cieľ bol postup do play-off, ktorý sa nám podaril ešte výraznejšie naplniť, keďže sme skončili na tretej priečke." Za štvrťfinálového súpera ste si zvolili FBK Púchov. Prečo práve toto mužstvo? ,,Vždy je ťažké si vybrať súpera do playoff . Po dohode a po odohratých zápasov proti Púchovu sme sa rozhodli, že Puchov je pre nás na úvod najvhodnejší súper." Vašu sériu musel rozhodnúť až piaty finálový zápas, v ktorom bol úspešnejší Váš súper. Čo podľa Vás sériu rozhodlo? ,,V tejto sérii bol skoro každý zápas vyrovnaný. Môj názor je, že v prvom kole sme mali doma vyhrať aj druhý zápas, ktorý nám o chlp unikol našou chvíľkovou nepozornosťou. Potom to bolo už len o šťastí a dodŕžiavaní taktiky, ale myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Spravili sme všetko preto, aby sme boli úspešnejší, ale súper mal viac šťastia." Aké ciele ste mali stanovené pred sezónou? Keby ste mali možnosť zvolili by ste si s odstupom času do štvrťfinále iného súpera? ,,Naším cieľom bol v prvom rade postup medzi najlepších osem mužstiev, čo sa nám aj nakoniec podarilo, tak ako som už spomínal. Výrazne sme omladili mužstvo, čo nám prinesie určite ovocie do budúcna, ktorí to už potvrdili aj tuto sezónu. Myslím si, že nie, bol by to znovu Púchov." Venujete sa okrem florbalu aj iným športom? ,,Samozrejme. Okrem florbalu momentálne najintenzívnejšie je to beh a cyklistika. Pravidelne cvičím už dlhší čas, venoval som sa aj naturálnej kulturistike, ktorá mi priniesla pár úspechov. Mám rád výzvy, preto skúšam rôzne športy, aby som bol komplexnejší. Každý šport je v niečom zaujímavý." Ako bývalý hokejový brankár máte svojho favorita v boji o Stanley Cup ? Kto je ním ? ,,Možno Vás sklamem, ale nejako do detailov nesledujem NHL, KHL a ani našu extraligu." Rozhovor spracoval: Mgr. Milan Belko    

  • Miroslav Macejko: V ...

    Prinášame vám rozhovor s dvojnásobným majstrom Slovenska a bronzovým medailistom z minulej sezóny obrancom Miroslavom Macejkom. V minulej sezóne ste sa ako hráč žilinských vlkov radovali zo zisku bronzu a v sezóne práve prebiehajúcej obliekate dres Detvy. Ako sa zrodil váš prestup pod Poľanu ? V Žiline sme sa s vedením nedohodli na novej zmluve, tým pádom som si hľadal nový klub. Pred sezónou sa mi naskytla možnosť ísť do Detvy, tak som tu. Nováčik si historicky prvé víťazstvo v extralige pripísal proti Popradu, ku ktorému ste prispeli aj vy gólom. Aké pocity ste po záverečnej siréne prežívali ? Bol to určite špecifický zápas pre celú Detvu ako aj pre mňa, takže pocity boli úžasné a keďže to bol prvý gól mojej sezóny tak radosť z neho bola podstatne väčšia. Pod Zoborom ste v rámci 31. kola Tiposport ligy viedli rozdielom troch gólom,  ale nakoniec sa vám nepodarilo vybojovať ani bod. Čo vám tréner po zápase povedal ? Ten zápas nás mrzel ešte dlho, keďže v Nitre sa často nevyhráva 0:3, bohužiaľ sme to nedotiahli do úspešného konca. No tréner nás nepochválil, pretože aj keď sme hrali v Nitre tak takýto zápas by sme mali doviesť do úspešného konca. K víťazstvu na ľade Trenčína v 36. kole Tipsport ligy prispel dvoma gólmi Ladislav Ščurko. Postarali ste sa vtedy o prekvapenia kola, keďže ste ako posledné mužstvo tabuľky zdolali lídra tabuľky. Čo podľa vás rozhodlo o vašom víťazstve ?  Hrali sme jednoducho, snažili sme sa to strieľať zo všetkých uhlov a dobre sme dodržiavali systém a vtedy sme sa konečne presvedčili, že dokážeme vyhrať s každým súperom. Po prvej tretine 43. kola Tipsport ligy ste s  Banskou Bystricou prehrávali o jeden gól ale zápas sa vám nakoniec podarilo dotiahnuť do úspešného konca. V ktorom okamihu ste začali veriť si na svoje konto môžete pripísať skalp majstra ? Ten zápas pre nás nezačal najšťastnejšie keďže hneď od úvodu sme prehrávali 0:2, dosť nás ale nakopol ten prvý gól a vtedy som si povedal, že keď dáme ešte jeden gól tak to otočíme a vyhráme. Mali derby zápasy so Zvolenom a Banskou Bystricou pre vás špeciálny náboj ? Najviac mi utkvelo v pamäti hneď prvé derby vo Zvolene, kde bolo hádam vypredané a pred takýmito divákmi sa nedá hrať zle. Samozrejme, ale každé derby má svoj náboj a vnímam to aj ja ako derby keďže hrajem za Detvu. Kto vám počas väčšiny zápasov základnej časti robil parťáka v obrane ? Zo začiatku sa to dosť miešalo a momentálne s Martinom Šimonom, s ktorým sme si sadli na ľade aj mimo neho. /*banner*/ Jednou z detvianskych opôr je aj brankár Matthew Hackett. Ako sa vám s ním spolupracuje ? Matt je neskutočný brankár, ktorý má mnoho skúseností a snaží sa nám niekedy poradiť, čo by sme mohli robiť lepšie, aby sme boli úspešní a vyhrávali zápasy. Vašimi súpermi v baráži budú Skalica, Michalovce a Liptovský Mikuláš. S akým cieľom pôjdete do baráže ? Do baráže ideme s jedným cieľom a to samozrejme zachrániť extraligu v Detve. V extralige ste svoj premiérový zápas odohrali v s sezóne 2010/2011 ako hráč HC Košice. Posunula sa podľa vás súťaž v priebehu rokov dopredu ? Myslím si, že odchodom Slovana do KHL trochu naša liga utrpela, pretože všetci si chceli ísť zakričať na Slovan a poraziť ich, ale myslím si že sa s tým už vyrovnala a vytvorili sa nové derby medzi Nitrou a Novými Zámkami alebo Detva s Bystricou či Zvolenom, ktoré majú svoj náboj. Od tejto sezóny bola v Tipsport lige zavedená coach challenge. Medzi hokejovými fanúšikmi však prevládajú názory, že rozhodcovia toto pravidlo nevykladajú jednotne. Malo ho mužstvo možnosť v priebehu sezóny vyskúšať ? Akým spôsobom si ho vykladáte vy ? Ja som si zo začiatku myslel, že to bude fungovať ako v NHL, ale už ani ja sám neviem ako to funguje a ani akú situáciu si môže tréner overiť. Ktorému tímu budete v play – off fandiť, aby zdvihol nad svoju hlavu trofej pre víťaza Tipsport ligy? Fandiť nebudem nikomu, nech vyhrá ten najlepší. Čo by ste na záver odkázali detvianskym fanúšikom ? Fanúšikom určite ďakujeme za neskutočnú podporu počas celej sezóny, aj keď nie je práve najvydarenejšia, ale dúfam, že im to v baráži vrátime.

  • Región

  • V Detve vzniklo nové...

    Grafika je v dnešnej dobe segment hospodárstva, ktorý spolu s IT sektorom rastie dynamickým tempom. Ekonomiky štátov sa postupne menia a od západu dorazil trend „Doby Vizuálnej“, kde musí firma zaujať predovšetkým pekným dizajnom, v opačnom prípade jej hrozí utopenie v konkurenčnom mori. Vďaka peknému a nápaditému dizajnu majú úspech firmy ako Apple, Voss, či slovenský Tatratea. A to je dôvod, prečo sú grafické štúdia v dnešnej dobe veľmi žiadané. Detva sa môže pochváliť, že sa sem presunulo grafické štúdio z Bratislavy a donieslo si so sebou aj zákazky z Bratislavy, ale aj Veľkej Británie či USA. “Nechceme tu preberať klientov miestnym štúdiám, sústreďujeme sa na západné firmy, kde už máme vybudované vzťahy. Výhodou tohto odvetvia je, že ho môžete vykonávať z ktoréhokoľvek miesta, stačí vám notebook a internet,”  upresňuje Norman Bystričan, konateľ štúdia Custom Design Studio. “Vrátil som sa do Detvy, pretože mi chýbal rodný kraj. Je to podľa mňa najkrajšia lokalita na Slovensku,” pokračuje zakladateľ štúdia. „Zároveň by som chcel pomôcť regiónu, v ktorom som vyrastal. Považujem to v princípe za povinnosť, cítim sa tomuto kraju byť dlžný a chcem to vrátiť tak, že tu vytvorím pracovné príležitosti pre mladých. Je mi ľúto, že takmer všetci moji rovesníci z regiónu odišli.” Svojím lokálpatriotizmom nás v DTonline zaujal a veľmi mu fandíme. Spýtali sme sa teda na bližšie plány. “Chcem začať s hľadaním  talentov. Začnem na detvianskom gymnáziu, kde v polovici  júna organizujem panelovú diskusiu a od septembra budem sponzorovať krúžok digitálnej grafiky. Ak si myslíte, že ste v grafike naozaj dobrý, pokojne si ma nájdite na facebooku a napíšte mi,” vyzval nádejných adeptov zakladateľ štúdia Custom Design Studio, Norman Bystričan. /*banner*/ Sme radi, že sa mladým ľuďom v našom regióne otvorila aj iná možnosť práce, ako len práca za pásom. Mladí tu totiž ostanú iba dovtedy, kým budú mať pracovné príležitosti a kreatívnu, dobre zaplatenú prácu. Pevne držíme prsty celému kolektívu Custom Design Studia, nech sa im aj naďalej darí. A ak uvažujete o vysokoškolskom štúdiu, popremýšľajte aj nad odbormi, ktorým dnešná digitálna doba veľmi praje LINK - https://www.customdesign.sk/

  • Mesto Detva vynaloži...

    Mesto Detva podporovalo v roku 2017 činnosť občianskych združení pôsobiacich v kultúrnej i športovej a sociálnej oblasti, tiež jednotlivcov a organizácie, ktoré organizovali podujatia pre verejnosť a požiadali o dotáciu. Dotácie poskytlo mesto zo svojho rozpočtu v súlade so Všeobecným záväzným nariadením č.4/2013 o poskytnutí dotácií z rozpočtu mesta v platnom znení. V cieľovej oblasti: a) kultúra - rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, tvorba, ochrana alebo šírenie kultúrnych hodnôt, zachovanie kultúrneho dedičstva. Komisia kultúry a ZPOZ (Zbor pre občianske záležitosti) pri Mestskom zastupiteľstve v Detve (ďalej MsZ) rozdelila 11 844 € na Dotácie na činnosť občianskych združení - umeleckých súborov nasledovne: Folklórny súbor Podpoľanec 2 000 €, Folklórny súbor Detva 2 300 €, Podpoľanček 1 300 €, Detský folklórny súbor Ratolesť 1 500 €, Detský folklórny súbor Detvanček 2 044 €, Detský folklórny súbor Slniečko 1 000 €, Detvani 1 700 €. Na jednorazové projekty rozdelili Komisia kultúry a ZPOZ pri MsZ v Detve a primátor mesta nasledovným občianskym združeniam, organizáciám a jednotlivcom 8 296 €:                 Kultúrne centrum A. Sládkoviča - Festivaly v Detve -  1 900 €, Milan Fekiač - Piešťanská „Prpľačka“ 2017 – 100 €, Centrum pre deti, rodinu a seniorov – Občianske združenie Studnička - Podpora kultúrneho života detí na Piešti – II. ročník – 300 €, Súkromné centrum voľného času - Projekt kreatívnych podujatí pre mládež v Detve – 400 €, Základná škola, Kukučínova 480/6, Detva - Deň na dedine -  450 €, Július Ciglan -Výstava obrazov o Poľane - Farby a krivky POĽANY – 100 €, Materská škola, M. R. Štefánika 908/40, Detva - Divadelné predstavenie – Ako si lesné zvieratká robili poriadok – 150 €, Materská škola, Námestie SNP 17, Detva  - Detvianske škôlkové slávnosti – 250 €, Občianske združenie Skliarovo - Oslava Silvestra na Skliarove – 178 €, Ing. Juraj Turbek - NetSpace deťom 5 – 750 €, Základná škola Júliusa Juraja Thurzu A. Bernoláka 20, Detva - Pochod strašidiel – 400 €, Základná umelecká škola Svetozára Stračinu, Štúrova 12, Detva  -Rozvoj a podpora umeleckých talentov na Podpoľaní – 740 €, Základná škola s materskou školou Alexandra Vagača, Štúrova 12, Detva - Superar – zborový spev - 1 900 €, Občianske združenie Podpoľanček - Kukulienka kuká – postupová prehliadka detí materských škôl – okres Detva v speve ľudových piesní – 278 €, Združenie rodičov pri základnej škole s materskou školou A. Vagača, Štúrova 12, Detva - Deň bryndze – 200 €, Centrum voľného času Trend, Obrancov mieru 7, Detva - 25. ročník Jiloskero Hangóro – Hlas srdca – 200 € V cieľovej oblasti: c) sociálna oblasť ochrana a podpora zdravia Dotácie pridelené na jednorazové projekty vo výške 564 € rozdelila Komisia sociálno bytová a sociálna a marginalizovaných komunít pri MsZ v Detve pre: Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Krpeľná 35, Detva - Tábor „Stop nude XI“    - 300 €, Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím, Pionierska 850/13, Detva – Juniáles – 100 €, Centrum pre deti, rodinu a seniorov – Občianske združenie Studnička - Hravo a zdravo – 64 €, OZ MAGIKOS - „Učme sa o zdraví po novom!“ -100 €. /*banner*/ V cieľovej oblasti: b) telesná kultúra a šport Komisia športu pri MsZ v Detve rozdelila 157 800 € na dotácie na činnosť športových klubov v roku 2017: Športový klub CRAZY Rock Detva - 2 300€, DTF team Detva (florbalový klub) - 7 600€, Šachový klub Podpoľanie Detva - 500€, Šachový klub Garde Detva - 600€, Klub športovej gymnastiky Detva - 3 000€, Mestský volejbalový klub Detva - 4 000€, Mestský futbalový klub Detva - 27 000€, Karate klub Detva - 5 000€, HC 07 Detva s.r.o. - 103 000€, Mládežnícky hokejový klub BLESKY Detva - 2 000€, Free Fight Club Detva - 1000€, Kraso klub Detva - 1 800€. Na jednorazové projekty Komisia športu pri MsZ v Detve a primátor mesta občianskym združeniam, organizáciám a jednotlivcom rozdelili 26 440 €: Šachový klub Podpoľanie - FIDE OPEN CHESS DETVA – 300 €, Občianske združenie Skliarovo - Futbalový turnaj o pohár primátora mesta Detva – 200 €, Klub slovenských turistov Detva - Poznávanie krás Slovenska v roku 2017 – 600 €, ŠK Hádzaná - Podpora hádzanej žiačok a žiakov v Detve – 1124 €, Centrum voľného času TREND, Obrancov mieru 7, Detva - Okresné a regionálne kolá športových súťaží žiakov ZŠ – 850 €, Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva - Turisticko športovými aktivitami ku zdraviu – 500 €, Základná škola, Kukučínova 480/6, Detva - Tešíme sa z pohybu – 365 €, Materská škola A. Bernoláka 19, Detva - Športová olympiáda materských škôl – 200 €, Materská škola, Obrancov mieru 876/5, Detva - Turisticko športovými aktivitami ku zdraviu "S Makulienkou bezpečne na cestách" – 198 €, Materská škola Nám. SNP 17, Detva - "Poď sa so mnou hrať" – 225 €, Ján Ďurica - Charitatívny futbalový turnaj – 500 €, Mgr. Iveta Ciglanová - Volejbalový turnaj učiteľov – 350 €, Ing. Jozef Sklenár - KalamárKAP - preteky v krátkom behu a dlhom lezení – 400 €,  FITNESS ZORALE ČAVE - Šport a práca s rómskou mládežou – 1500 €, Old Boys Detva - Letný pohár kategórie "B" - medzinárodný hokejový turnaj – 900 €, Centrum pre deti, rodinu a seniorov – Občianske združenie Studnička - Športujeme od mala – 1400 €, Slovenský skauting, 106. zbor Akataleptik Detva - Rozvoj telesnej kultúry cez činnosť v prírode – 1200 €, OZ NOVÁ DETVA - 3. ročník behu O primátorov krpec a 1. ročník Bear Foot Poľana Skyrace 2017 – 750 €, Kraso klub Detva - 4. Poľana Cup Detva – 400 €, Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Detva - Kresťanský letný tábor – 388 €, Tenisový klub Detva - Činnosť TK Detva – 450 €, Šachový klub GARDE Detva - Štart Stelly Sáňkovej a Kristíny Cabanovej na Majstrovstvách Európy v šachu mládeže 2017 – 1600 €, Klub športovej gymnastiky - Príprava pred Európskymi juniorskými hrami mládeže - EYOF 2017 - 2 pretekárky – 1500 €, DTF team Detva (florbalový klub) - Reprezentácia mesta Detva na celoslovenskej úrovni v 1. florbalovej lige mužov, v reg. Lige žiakov a juniorov – 1300 €, Občianske združenie AKTIVITY TALENT,OZ AKTIVITY TALENT - Podpora a rozvoj futbalových talentov v žiackych kategóriách v Detve "FUTBALOVÝ TALENT" – 750 €, Mestský futbalový klub Detva - Činnosť futbalového klubu MFK Detva v roku 2017 – 5000 €, Free Fight Club - Sústredenie členov Free Fight Clubu – 1690 € František Schmidt - "15.ročník Veľkonočného turnaja vo volejbale 2017" – 200 €, Šimon Šever -Majstrovstvá Slovenska v malom futbale – 200 €, Hokejbalový klub Detva - "Hokejbalový turnaj Orava CUP 2017" – 200 €, Jozef Krnáč - 53.ročník volejbalového turnaja" LUCIA 2017" kategória ženy – 200 €, Ing. Peter Jamnický - 53.ročník volejbalového turnaja" LUCIA 2017" kategória mužov – 200 €, Kraso klub Detva - 4. Poľana Cup Detva – 200 €, OZ Fitness Zorale Čawe - Zabezpečenie ochrany majetku OZ – 200 €, Gabriela Novosadová - 29. ročník Memoriálu manželov Žifčákovcov – 200 €, Marco Marcinek - Podpora v skialpinizme - 200 €. Na prevádzku športových objektov schválilo MsZ v Detve 103 500 € nasledovným prevádzkovateľom vo výške: Mestský volejbalový klub Detva - prevádzka športovej haly - 13 000€, Technické služby, s.r.o. Detva - prevádzka zimného štadióna – 53 500€, Technické služby, s.r.o. Detva – prevádzka kúpaliska – 13 000€, Klub športovej gymnastiky Detva -prevádzka gymnastickej telocvične – 11 000€, Mestský futbalový klub Detva -prevádzka letného štadióna – 13 000€. Text: Anna Budáčová, Anna Kucejová, Eva Huboňová Foto: ilustračné, Zuzana Vrťová

  • Nekonečný príbeh o n...

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, rozhodnutím zo dňa 22.01.2018 určilo prieskumné územie Detva na vykonávanie geologického prieskumu vyhradených nerastov pre spoločnosť Mining Gold s.r.o. so sídlom v Stupave. Predmetné rozhodnutie zverejňujeme v plnom znení. Neúspešný navrhovateľ na určenie DOBÝVACIEHO PRIESTORU Detva, ktorý dňa 6.9.2017 podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu na Hlavný banský úrad v súvislosti s rozhodnutím o zastavení konania o určenie dobývacieho priestoru, sa tak na základe rozhodnutia príslušného ústredného orgánu štátnej správy stal na štyri roky držiteľom prieskumného územia v tom istom priestore s rozlohou takmer 8x väčšou a zároveň získal oprávnenie vykonávať na tomto území geologické práce. /*banner*/ Keďže (povedané slovami klasika) "na Slovensku je to tak", k rozhodovaniu o takto vážnom zásahu do prostredia a vlastníckych práv samozrejme neboli prizvaní a nemali žiadnym spôsobom možnosť sa vyjadriť ani obyvatelia regiónu, ani samosprávy a ani vlastníci nehnuteľností, ktoré sa takto stali súčasťou prieskumného územia so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Text a foto: ZO OZ KOVO PPS Detva

  • Šport

  • Detvianski zápasníci...

    Dňa 12.5.2018 sa v maďarskom hlavnom meste Budapešť uskutočnil turnaj V.ADCC Hungarian Open 2018. Tento turnaj patrí v submission fightingu, grapplingu a brazílskom jiu jitsu bez kimona medzi najprestížnejší v Európe, ktorého sa zúčastnili zápasníci z približne desiatich európskych krajín. Na tomto turnaji štartoval v najprestížnejšej kategórii profesionálov ako jediný Slovák zápasník z Detvy Róbert Delič a to v hmotnostnej kategórii do 70 kg, kde sa mu podarilo vybojovať medzi elitou striebornú medailu. /*banner*/ Detvu a Slovensko na tomto turnaji úspešne reprezentoval aj Nino Ondris v kategórii beginer do 70kg a rovnako sa mu podarilo vybojovať v tejto kvalitne obsadenej kategórií striebro. Text a foto: FFC Detva

  • Braňo Kubka hokejový...

    Na obhajobe víťazstva banskobystrických hokejistov v Tipsport lige sa podieľal aj detviansky rodák, obranca Branislav Kubka, ktorý sa úvodný gól sezóny nemusel čakať dlho. Dočkal sa ho hneď v úvodnom kole, keď po nahrávke Patrika Lampera prekonal nitrianskeho brankára Erica Hartzella. Asistenciu si na svoje konto pripísal pri prehre v Nových Zámkoch (5. kolo) pri góle Martina Belluša, domácom víťazstve nad Zvolenom (6. kolo) pri góle Tomáša Surového  a Liptovským Mikulášom (8. kolo) pri góle Mária Luntera. V 10. kole proti Nitre strelil siedmy gól svojho tímu. Pri góle, ktorý strelil Eric Faille v zápase proti Košiciam (13. kole) zaznamenal asistenciu. /*banner*/ Pri pohodlnej domácej výhre proti žilinským vlkom (20. kolo) nahrával na druhý gól Ivana Ďatelinku a prehre v Nových Zámkoch (23. kolo) na jediný gól baranov. Derby proti Zvolenu (24. kolo) mu prinieslo ďalší gólový zápis a vysoká výhra pod Pustým hradom (33. kolo) ďalšiu asistenciu. V zápase hranom na troch kráľov (34. kolo) v 39. minúte prekonal detvianskeho brankára a pri domácej výhre nad Liptovským Mikulášom (44. kolo) asistoval pri poslednom góle Banskej Bystrice. Jeho pokus napol novozámockú sieť v 59. minúte. Prispel ním k domácej výhre na Novými Zámkami (50. kolo). Posledný bodový zápis sezóny zaznamenal pri  góle Miloša Bubelu v treťom semifinálovom zápase proti Nitre.  

  • Róbert Malatinec: Ka...

    S tretím najproduktívnejším hráčom Joxerov Róbertom Malatincom sme sa porozprávali okrem účinkovania detvianskych florbalistov v 1. lige aj o jeho športovej kariére. Od koľkých rokov sa venujte športu? Kto Vás k nemu priviedol? ,,Športu, resp. hokeju sa venujem od malička. Už si to poriadne ani nepamätám, ale asi v štvrtej triede som začal chodievať do prípravky. K hokeju ma viedli samozrejme moji rodičia. Môj ocino bol tak isto hokejovým brankárom a momentálne ešte stále chodieva hrávať."  Ktorý športovec je pre Vás vzorom a prečo? ,,Konkrétny vzor nemám, snažím sa zobrať si niečo dobre od každého športovca. Pre mňa je vzorom každý športovec, ktorý chce svojimi výkonmi, úspechom a osobnosťou motivovať iných ľudí. Hlavne ten môj vzor musí robiť šport úprimne a nie len pre osobné úspechy." Povedali by ste nám niečo o vašej kariére hokejovú brankára? Ako dlho ste sa hokeju venovali? ,,Tak ako som spomínal, hokeju sa venujem od malička a to už v prípravke som stál v bráne. Začínal som v prípravke tu v Detve, kde som postupom času začal chodiť aj do hokejových tried. Asi v ôsmom ročníku som išiel do Čiech, kde som chytal za Jindřichuv Hradec v doraste. Keď som sa vrátil z Čiech išiel som do Zvolena. Tam som hral dorasteneckú extraligu. Po doraste som išiel na sezónu do Martina, kde som získal prvý krát skúsenosti s mužskou extraligou. Po Martine som sa vrátil naspäť do Zvolena do extraligy juniorov, kde sa nám podarilo skončiť na treťom bronzovom mieste. Po Zvolene som sa vrátil do prvej ligy mužov v Detve, kde som už toľko šancí nedostal a preto som hosťoval v Lučenci a neskôr v Rimavskej Sobote, kde som odchytal druhú ligu mužov. Takže hokeju som sa aktívne venoval nejakých 13 rokov." Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou detvianskych Joxerov? ,,Potom ako som skončil s hokejom ma zavolali chalani na 3.ZŠ, kde na začiatku chodievali hrávať ako partia kamarátov florbal. V podstate sme sa tam stretli bývalí hokejisti a chalani, ktorých to bavilo. V tej dobe sme ani nevedeli, že by sme niekedy vyskúšali hrávať ligový florbal." Práve skončenú florbalovú sezónu ste začali domácim víťazstvom nad FBC Red Wings Košice. Očakávali ste pred zápasom, že sa mužstvu podarí streliť 11 gólov? ,,Bol to prvý zápas, takže očakávania tam neboli žiadne, skôr si myslím že sme po príprave už boli motivovaní hrať zápas, v ktorom už o niečo ide, kde to všetko môžeme zúročiť, čo sme aj dokázali. Väčšinou sú prvé zápasy o tom, aby sa mužstvo chytilo a dostalo do hernej pohody. Myslím si, že nám to vyšlo, preto aj na konci základnej časti to tak vypadalo."  Zápas 3. kola sa niesol duchu derby, pretože pod Poľanu pricestoval ŠK 1. FBC Zvolen, ktorý po dvoch tretinách viedol rozdielom dvoch gólov, ale vďaka piatim gólom v tretej tretine ste zápas doviedli do úspešného konca. V ktorom okamihu sa podľa vás zápas lámal? ,,Zápas sa určite lámal v tretej tretine. Prvý gól padol asi v piatej minúte a postupne sme skóre doťahovali a nenechali súperovi nám prekaziť hernú prevahu. To znamená, že po prvom, druhom, treťom... strelenom góle sme stále pokračovali a nepoľavili v prevahe nad súperom. V šatni sme si niečo povedali a vyšlo to . Myslím si, že práve takéto vypäté zápasy a úspešné zápasy nás dokážu najviac posunúť a dodať potrebnú istotu." /*banner*/ V rámci 11. kola ste prehrali v Trnave 6:3, no zápas bol nakoniec skontumovaný vo Váš prospech. Čo kontumáciu spôsobilo ? ,,S Trnavou sú to vždy vyrovnané zápasy. Trnava mala skontumovaných viac zápasov základnej časti, pretože sa ukázalo, že nevedomosťou pravidiel nastúpili hráči z ich B – tímu, ktorí hrať nemohli." Základnú časť ste ukončili na treťom mieste. Vládla v klube s umiestením spokojnosť ? ,,Áno, po základnej časti sme boli veľmi spokojní. Náš cieľ bol postup do play-off, ktorý sa nám podaril ešte výraznejšie naplniť, keďže sme skončili na tretej priečke." Za štvrťfinálového súpera ste si zvolili FBK Púchov. Prečo práve toto mužstvo? ,,Vždy je ťažké si vybrať súpera do playoff . Po dohode a po odohratých zápasov proti Púchovu sme sa rozhodli, že Puchov je pre nás na úvod najvhodnejší súper." Vašu sériu musel rozhodnúť až piaty finálový zápas, v ktorom bol úspešnejší Váš súper. Čo podľa Vás sériu rozhodlo? ,,V tejto sérii bol skoro každý zápas vyrovnaný. Môj názor je, že v prvom kole sme mali doma vyhrať aj druhý zápas, ktorý nám o chlp unikol našou chvíľkovou nepozornosťou. Potom to bolo už len o šťastí a dodŕžiavaní taktiky, ale myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Spravili sme všetko preto, aby sme boli úspešnejší, ale súper mal viac šťastia." Aké ciele ste mali stanovené pred sezónou? Keby ste mali možnosť zvolili by ste si s odstupom času do štvrťfinále iného súpera? ,,Naším cieľom bol v prvom rade postup medzi najlepších osem mužstiev, čo sa nám aj nakoniec podarilo, tak ako som už spomínal. Výrazne sme omladili mužstvo, čo nám prinesie určite ovocie do budúcna, ktorí to už potvrdili aj tuto sezónu. Myslím si, že nie, bol by to znovu Púchov." Venujete sa okrem florbalu aj iným športom? ,,Samozrejme. Okrem florbalu momentálne najintenzívnejšie je to beh a cyklistika. Pravidelne cvičím už dlhší čas, venoval som sa aj naturálnej kulturistike, ktorá mi priniesla pár úspechov. Mám rád výzvy, preto skúšam rôzne športy, aby som bol komplexnejší. Každý šport je v niečom zaujímavý." Ako bývalý hokejový brankár máte svojho favorita v boji o Stanley Cup ? Kto je ním ? ,,Možno Vás sklamem, ale nejako do detailov nesledujem NHL, KHL a ani našu extraligu." Rozhovor spracoval: Mgr. Milan Belko    

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3