s DTonline.sk

História

  • Nacistické represálie na Podpoľaní 2: Umučenie a poprava Detvanov na cintoríne

    Nacistické represálie na Podpoľaní 2: Umučenie a poprava Detvanov na cintoríne

    Prinášame vám druhý diel nového cyklu DTonline.sk - nacistické represálie na Podpoľaní. ,,Som presvedčený, že nesmieme zabúdnuť na to, čo sa stalo pred vyše 70 rokmi. Lebo ak zabudneme, tak všetky obete zhubnej ideológie akou je a bol národný socializmus boli zbytočné. Nie je to klišé, keď sa hovorí, že oni zomreli, aby sme my žili. Platí to aj o obetiach mučenia či masových vrážd. Pretože sú mementom toho, čo nacizmus predstavoval - antihumanitu, brutalitu a krutosť," hovorí historik Jozef Pavlov. Druhý diel cyklu sa bude venovať umučeniu a poprave Detvanom gestapom na detvianskom cintoríne. /*banner*/ V januári sa odohrala veľká tragédia v Detve. Ukrajinský SS-ák v úlohe konfidenta navštívil v dňoch 8.-10. januára 1945 niekoľko domov a snažil sa získať informácie o partizánoch, pretože údajne chcel s nimi bojovať proti Nemcom. Ján Tršo Bánik st., 70 ročný starec konfidentovi uveril a prezradil niekoľko chlapov, ktorí bojovali v Povstaní. Poslal svojho syna Jána Trša Bánika ml. po Štefana Hanusku. K Jánovi Tršovi Bánikovi st. prišli spolu so Š. Hanuskom aj ďalší bývalí povstaleckí vojaci. Š. Hanuska v rozhovoroch z konfidentom vytušil najmä vďaka jeho vtieravosti a nepresnostiam, že im hrozí nebezpečenstvo. Chlapi sa dohodli, že ujdú, ale nakoľko bola nedeľa, dohodli sa že ujdú až v pondelok. Večer pred polnocou spravilo gestapo raziu v domoch a zaistilo Š. Hanusku, Mikuláša Hanusku, Jána Hanusku, Pavla Mojžiša, Mikuláša Suju, Jána Trša Bánika ml. a Jozefa Odzgana. Š. Hanuskovi sa podarilo v hostinci, kde boli väznení rozviazať, premôcť nemeckého strážnika, postreliť ho a ujsť. Ostatných 18. januára na detvianskom cintoríne Nemci zabili. Po vojne bol Ján Tršo st. obvinený zo zrady a udania zavraždených. Súd ale zastavil konanie voči nemu, nakoľko Ján Tršo st. neudal mená dotyčných zo zlomyseľnosti, ale zo stareckej dôverčivosti. Dôkazom toho bolo aj to, že udal aj meno svojho syna a Nemci ho zavraždili tiež. Navyše, podľa súdu, zavraždení v ústnom styku s ukrajinským konfidentom sa sami prezradili v mnohých okolnostiach, čím si sami zavinili zaistenie gestapom. S týmto rozsudkom sa nevedela zmieriť matka bratov Hanuskovcov, Anna Hanusková, rod. Lapínová. Jej nesúhlas oblastný Zväz partizánov na Slovensku. Toto je ďalší príbeh z obdobia, kedy Podpoľanie trpelo pod jarmom nemeckej okupácie. Nabudúce prinesieme príbeh zajatých a zabitých amerických letcov, ktorí sa ukrývali v Piešti.      

    19. novembra 2016 10:17
  • Nacistické represálie na Podpoľaní 1: Mučenie detvianskej Židovky Fridy Kohnovej

    Nacistické represálie na Podpoľaní 1: Mučenie detvianskej Židovky Fridy Kohnovej

    Zdá sa, že na minulosť čoraz viac zabúdame. Na minulosť bolestivú, tragickú, nemorálnu. Preto si musíme naďalej pripomínať neľudské zverstvá, aby sa nikdy znovu neopakovali. V novom historickom cykle DTonline.sk budeme prinášať osudy ľudáckych a nacistických zverstiev z čias 2. svetovej vojny. Prvý príbeh sa bude týkať Frideriky Kohnovej. Friderika Kohnová, rodená Deustchová sa narodila v roku 1879 v Lučenci. Vydala sa za detvianskeho obchodníka Alexandra Kohna, spolu mali sedem detí: Alžbetu (1896), Ruženu (1897), Alicu (1900), Annu (1902), Pavla (1906), Ladislava (1909) a Magdalénu (1911). V 30. rokoch sa stala Friderika vdovou.  Pre Židov sa situácia čoraz viac dramatizovala. Stali sa nepriateľom číslo JEDEN. V roku 1938 prišli do Detvy bývať Alica Deutschová, r. Kohnová aj so svojim manželom Dr. Zigmundom Deutschom. Dr. Zigmund Deutsch  bol  vdove Friderike Kohnovej, r. Deutschovej zaťom a zároveň nevlastným bratom. Manželia Deutschovci žili vo Viedni a zdá sa, že do Detvy prišli  k rodine bývať po Anšluse Rakúska. Podľa Júlie Kunovskej - Fridinej vnučky, dcéry LAdislava, v tomto roku emigroval do Veľkej Británie aj brat jej otca, Pavel Kohn. /*banner*/ Počas slovenského štátu rodina trpela všetkými zákonnými represáliami. Rodine zobrali majetok - najvýnosnejší a najkvalitnejší obchod v Detve, celé hospodárstvo, hnuteľný a nehnuteľný majetok. Odobrali im pasy, vodičské preukazy. Vďaka prezidentskej výnimke dcéry Alžbety Schmiedlovej, rod. Kohnovej bola pred deportáciami v roku 1942 uchránená aj samotná Frida, nakoľko sa na ňu sťahovala ochrana. Ladislav Kohn bol vďaka zamestnaniu uchránený tiež. Rodine pomohol aj katolícky kňaz zo Zvolenskej Slatiny, Ľudovít Veselý. Viacerých členov rodiny pokrstil, aj keď toto prijatie krstu bolo viac - menej len formálne, v snahe zriecť sa viery a židovskej identity, nakoľko k židovskej otázke sa na Slovensku prikladal význam na základe konfesie, nie rasy. Niektorí členovia rodiny emigrovali do Maďarska, kde žili pod falošnou identitou. Všetko utrpenie rodiny počas rokov 1939 - 1944 boli len predohrou ešte väčšej tragédie. Po potlačení Povstania prebrali moc nemecké okupačné jednotky. Nenávisť a hnev za Povstanie proti Tretej riší boli hlavným impulzom pátrania po Židoch, partizánoch a organizátoroch Povstania. Fridu Kohnovú dolapili v novembri 1944 a doviedli do väznice SD (Sicherheistdienst - bezpečnostná služba). Tu ju mučil a trýznil SSman s prezývkou "zvolenský kat" Robert Wich. Okrem toho, že ju bil, urážal a ponižoval, často sa zabával tým, že ju vytiahol z cely a nútil ju po kamennej dlažbe chodiť po kolenách a nahlas kričať, že je židovská kurva a sviňa. Najväčšou "zábavou" Wicha bolo ale to, že počas chôdze na kolenách jej strieľal ostrými nábojmi nad hlavou. Nakoniec ju priamo on, alebo jeho jednotka ranou do tyla vo veku 66 rokov zavraždili v Kováčovej. Aj príbeh Židovky Fridy Kohnovej je mementom dejín. Nie je to vzdialený príbeh Osvienčimu, Buchenwaldu, či Majdanku. Je to príbeh z Detvy. Nezabudnime naň...  autor: Jozef Pavlov        

    11. novembra 2016 20:46
  • BLOG: Zabudnutá báseň o Detve z roku 1940

    BLOG: Zabudnutá báseň o Detve z roku 1940

    Každý z nás pozná úryvky z básne Andreja Sládkoviča - Detvan. Podarilo sa mi však v archíve nájsť aj ďalšiu, pravdepodobne dosiaľ neznámu báseň o Detve s názvom "Detvanom!". Báseň som našiel v novoročnom čísle regionálneho ľudáckeho časopisu Štúrov hlas. Autorom je málo známy emigrantský poet Ján Doránsky. DETVANOM! Máš hrdé čelo Detvy, zbojnícke srdce hôľ,  v svojich dňoch s pastiermi fúkaš na fujare, keď mračno zuby cerí, ty päsťou lámeš bôľ,  so smrťou odzemok tancuješ bujare...   Hoj! Pnieš sa Detva, nad slunce, zeme prach, čo smútok sa volá, sťa pes ti dlaň líže, ku tebe do hôr tmavých, cestu strach, príval stáročí nevyhnal Boha z chyže.   Hruď horou zarástla Ti a srdce ako zvon,  s pesničkou vatry i dnes na zboj choď,  do svalov rodu bujnou živicou vteká Hron, a mater s úsmevom chlapov z žuly rodí.   Tni ďalej valaškou, hoj!,  naďalej  sťa česť zlaté zlato,  buď ďalej vlasti pýchou a ďalej k hrude lni,  s tebou víťazne, Detvan náš, ruku  na to! /*banner*/ Uvedená báseň je poeticky ťažká, ale vystihuje to, čo si mnohí Slováci na Detvanoch vážili a obdivovali - silu, spätosť s prírodou, vlastenectvo. Ján Doránsky sa narodil v roku 1911 v Trstenej. v rokoch 1921 – 25 študoval na gymnáziu v Trstenej, 1925 – 29 v Trenčíne, 1929 – 31 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktorú nedokončil. Po absolvovaní notárskeho kurzu pôsobil ako notár na viacerých miestach (v Slatine nad Bebravou, na Orave, v Ubli a i.), od roku 1939 pracoval na kultúrnom a osvetovom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave, 1942 redaktor Slovenského vojska, 1943 Slovenského vojaka, 1944 – 45 vedúci kultúrneho a propagačného oddelenia Domobrany, redaktor Stráže vlasti. Na jar 1945 odišiel do emigrácie, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku (Assisi, Rím), od r. 1949 sa usadil v Kanade (Montreal), do r. 1955 redaktor a vydavateľ Domobrany. Literárne sa prejavoval už počas stredoškolských štúdií, debutoval novelou Deti biedy (1934) a na Slovensku ešte stihol vydať divadelnú hru Novou cestou (1939), v emigrácii vydal knihu Sto epigramov (1971), výber z exilovej poézie Od splnu po zatmenie (1972). Viacero literárnych prác zanechal v rukopisnej podobe. Zomrel v Montreale v roku 1973. autor: Jozef Pavlov      

    20. októbra 2016 21:40
  • V roku 1968 Sovieti v Detve strieľali a zabíjali

    V roku 1968 Sovieti v Detve strieľali a zabíjali

    Rok 1968 bol koncom nádejí obrodného procesu, ktorý poznáme aj ako Československá jar. V noci z 20. na 21. vojská krajín Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska) začali obsadzovať územie ČSSR z dôvodu potlačenia kontrarevolúcie podporovanej reakčným Západom. Tragickú dohru mali tieto udalosti aj v Detve.                                           21. augusta 1968 okolo 13:30 prechádzala mestom, hlavným cestným ťahom Zvolen – Lučenec v smere od Lučenca kolóna okupačných vojsk. Pri ceste sa zhromaždilo asi 500 ľudí, ktorí pokrikovali na okupantov a hádzali na vojenskú techniku i vojakov kamene. Vojaci spustili streľbu z ľahkého guľometu a na mieste zabili rodáka z Látok Štefana Zdechovana, povolaním zámočníka a Rudolfa Gavorníka, zamestnanca ZŤS Dubnica nad Váhom, ktorý bol v Detve len jeden deň služobne. R. Gavorník zomrel až večer na následky zranení v lučeneckej nemocnici. /*banner*/                                                                                                               V dobovej ideologickej atmosfére zachytáva udalosť aj mestská kronika: ,,Bolo to dňa 21. 8. 1968, čo tadiaľto prechádzali jednotky ruské a bulharské. Mesto Detva i keď vyzeralo v tých dňoch akoby pred vojnou: ľudia postávali na uliciach v hlúčkoch, debatovali. Keď sa vrátili domov, počúvali mnohokrát protichodné správy z rozhlasu a televízie, čím sa zmätok a napätie iba zvyšovali.  Napriek tomu všetkému bolo mesto predsa akosi v závetrí, pretože leží bokom od hlavnej komunikácie, kade jednotky prechádzali. Horšie to už  bolo v Detve – Sídlisku, kde občania prišli do priameho styku s predchádzajúcimi jednotkami. Podaktorí iba zo zvedavosti išli sa pozrieť, čo sa to vlastne deje. Našli sa však aj horkokrvnejší, ktorí pod vplyvom masovokomunikačných prostriedkov, napriek výzvam vládnych a straníckych činiteľov, dali sa strhnúť k neprístojnostiam a v celku k nedôstojným akciám: hádzaniu skál do pochodujúcich jednotiek. Údajne to boli nezletilí učni z Odborného učilištia PPS. A tak jednému z vojakov povolili nervy, ktorý potom pustil dávku z automatu, následkom čoho jeden z občanov, istý Štefan Zdechovan, podľa údajov 25 ročný, zostal na mieste mŕtvy. Ďalší dvaja boli ťažko zranení a odvezení do Nemocnice do Zvolena, ktorí údajne aj napriek lekárskemu ošetreniu, zraneniu podľahli. Škoda len, že nato doplatili celkom nevinní ľudia, ktorí snáď zo zvedavosti išli sa pozrieť, čo sa to vlastne deje. Z toho vyplýva pre budúcnosť ponaučenie a každý by si to mal vziať k srdcu, že sa neoplatí byť zvedavým a zbytočne sa nevystavovať nebezpečenstvu smrti, najmä ak sa veci tým aj tak nepomôže.  

    20. augusta 2016 10:15
  • Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Pre školstvo v Detve boli až do 50 rokov typické gazdovské školy. Zmena nastala po prevrate v roku 1948. V súvislosti s výstavbou závodu PPS Detva začiatkom 50. rokov vystal veľký problém s  kvalifikovanou pracovnou silou pre strojárenský podnik, pretože v Detve boli takmer všetci roľníci bez potrebných skúseností. Preto jedným z prvých cieľov v detvianskom školstve bolo vybudovanie učnovskej školy a strediska.                                                                   Mladí ľudia získavali teoretické vedomosti v učňovskej škole vo Zvolene a v iných podnikoch: Strojárne Piesok, Turč. Strojárne v Martine, Závod Kirova v Tlmačoch, Armatúrka na Myjave, Strojárne v Pov. Bystrici, Kovosmalt Fiľakovo, Trnava a Závody 29. augusta v Partizánskom. Učni boli ubytovaní v slobodárňach a stravovali sa v reštauráciách. V školskom roku 1959/60 vzniká v Detve vlastné učňovské stredisko. Od 1. septembra 1962 boli dané do užívania 2 päťposchodové internáty, škola a jedáleň. Tretí internát bol dokončený v decembri 1962.    /*banner*/     Prvým riaditeľom bol Alois Hrdina. Čoskoro ho však vystriedal Vladimír Šiška. V prvom školskom roku navštevovalo školu 268 učňov. Na prelome 60. a 70. rokov študovali v Detve vďaka geopolitickým špecifikám aj vietnamskí a arabskí študenti. Niekoľkí z nich v Detve ostali žiť natrvalo, resp. žijú tu dnes ich potomkovia. Počas desaťročí detvianske SOU vyučilo množstvo vynikajúcich majstrov.   

    31. júla 2016 20:57
  • FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy. Obec sa vytvorila v politickom okrese ,,Veľkoslatinskom". Municipiálny výbor župy Zvolenskej schválil zriaďujúci štatút dňa 5. septembra 1891 pod číslom 322/1891. Od tohto dátumu existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová ( Herencsvölgy ) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec I. a II., Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. 1. októbra 1895 bol v Hriňovej zriadený Štátny matričný úrad. V tom istom roku sa osamostatnila obec Detvianska Huta, ku ktorej sa pričlenili osady Bratkovica, Komárno a Vrch dobroč. V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov.  /*banner*/ Prinášame Vám vo fotogalérii cenné fotografie z minulosti Hriňovej. Foto boli prevzaté z http://www.hrinova.sk/o-meste/historia/

    27. júla 2016 14:27
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva je pomerne mladou obcou. Napriek tomu je symbolom slovenskosti a tradície v povedomí širokej vrstvy slovenskej verejnosti. Jej vznik datujeme do prvej polovice 17. storočia. Územie dnešnej Detvy a jej blízkeho okolia bolo však osídlené už dávno predtým. Bolo by ale veľkým omylom práve vďaka pravekému osídleniu (nielen Kaľamárky, podľa nových archeologických údajov hovoríme už aj o osídlení lokality Lúčna štvrť) hovoriť o "starej Detve". Pre vznik Detvy bolo ôležité to, že územie nášho mesta bolo od 14. storočia súčasťou vígľašského panstva. To sa pôvodne skladalo z domáceho obyvateľstva a menšieho počtu nemeckých a iných prisťahovalcov. K nim v 15. – 16. storočí pribudli valasi, zaoberajúci sa chovom vysokohorského dobytka, najmä oviec. Prišli z Liptova, Oravy a iných severných a východných stolíc. Bolo medzi nimi rusínske a valaské obyvateľstvo.Ďalším významným prvkom vzniku Detvy boli vlastnícke zmeny na panstve Vígľaš v 30. rokoch 17. storočia, kde sa novými majiteľmi stali Čákiovci.                                    Na podnet Ladislava Čákiho sa začalo v horách a lesoch panstva s budovaním novej dediny na mieste kde predtým stáli panské majere. Počiatky Detvy sú úzko späté s jej dvoma lokátormi Jurajom Holecom a Františkom Péčim, ktorých povolal majiteľ panstva Ladislav Čáki. Za rok vzniku Detvy datujeme rok 1638. O pôvode názve obce existuje viacero teórií.  /*banner*/ Dve najznámejšie teórie hovoria o tpyickom roztratenom osídlení, pretože tu stáli domy kde jeden - kde dva, z čoho vzniklo spojenie Dedva a to sa fotenicky upravilo na Detva. Druhou známou teóriou je, že pôvod názvu je odvodený od názvu deti - Detva, nakoľko mnoho mladých prišlo do novej obce práve z Očovej. Medzi prvými osídlencami boli teda prevažne obyvatelia okolitých dedín (najmä z Očovej a Zvolenskej Slatiny) a tí, ktorí prišli na vígľašské panstvo v rámci osídľovania na valašskom práve už v 16. storočí. Okrem nich sa sem sťahovali aj ľudia z neďalekých uhliarskych a drevorubačských osád a hámrov, ako aj z južných stolíc (Novohrad, Hont), ktorí tu hľadali ochranu pred tureckým nebezpečenstvom.                                                        Územie Detvy, čiže jej chotár sa len v 17. storočí dvakrát rozširoval. A to v roku 1653 a v roku 1688 na úkor obcí Očová a Zvolenská Slatina.To svedčí o vysokom migračnom pohybe do obce. Dôležitým aspektom v rannom živote obe bolo aj to, že do Detvy prišli banskobystrckí jezuiti, ktorí v Detve založili školu a pôsobili aj rekatolizačne. Práve vďaka tomuto je Detva takmer rýdzo katolíckou obcou, aj keď okolité ako Očová, Zvolenská Slatina, či hornonovohradské obce sú obce s vysokým podielom evanjelických veriacich. Toľko k najstaršej histórii a vzniku nášho mesta...                                      

    13. júna 2016 19:54
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Posledná pôvodná detvianska studňa sa rozpadá

    Nie všetko staré by malo ústúpiť novému. Jadro pôvodnej Detvy bolo úzko viazané na dnešnú starú časť mesta - konkrétne na dnešnú Partizánsku a Kukučínovu ulicu, kde domy boli stavané kolmo na tok Detvianskeho potoka. Okrem toho mala Detva množstvo lazníckych osád. Na starých fotogafiách môžeme nájsť typické studne. Ide o tzv. vahandlové studne zo sochorovou konštrukciou. V regióne sú dodnes dobre zachované hlavne v okolí Horného Tisovníka. Posledná takáto studňa v Detve sa nachádza v časti Dolinky pri prvej "novobytovke". Jej stav je zlý, okrem biologického a mechanického poškodenia, je objekt zarastený a zanedbaný. Je veľkou škodou, že jeden z posledných prvkov pôvodnej účelovej architektúry má takýto smutný osud. Snáď sa podarí uvedenú pamiatku zachrániť. /*banner*/

    19. apríla 2016 20:27
  • Rozhovor

  • Kúpalisko, porady na...

    Voda, slnko, párty, klub, relax... Jáj, ale to je len v pesničke. Mať takú prácu na leto, to je splnený sen. Ale viete čo? Práca v grafickom štúdiu Custom Design Studio sa tomu snu celkom približuje. A aj vtedy, keď je to štúdio v malom meste, ako je Detva. Pracovná doba od šiestej rána? To nám nič nehovorí. V grafickom štúdiu ide o kreatívnu prácu. Tá sa robí ťažko, ak si nevyspatý a rozmýšľaš len nad tým, kedy bude koniec pracovnej doby a budeš sa môcť vrátiť do postele. Preto si ráno radšej trochu pospíme, nech sa zobudíme čerství, plní energie a nápadov. Lepšie sa Ti pracuje večer? Nech sa páči. Nielen cez leto to kreatívcom viac páli večer. Okrem iného aj preto, že cez deň na nich páli slnko. Preto nie je problém presunúť si prácu na večerné hodiny a pod rúškom noci vytvárať nezameniteľné grafické návrhy. Je Ti teplo? Poď sa schladiť na kúpalisko. Ak sa už rozhodneš, že si prácu nechávaš na večer, horúci deň môžeš využiť na návštevu kúpaliska. To naše detvianske padne dobre najmä vtedy, keď teploty prekročia tridsiatku. Symbolické vstupné, studená voda, vychladená kofola... Čo viac potrebuješ? Dochádza Ti inšpirácia? Choď na prechádzku. Sedíš pri počítači, lámeš si hlavu až sa z nej parí, no ten správny nápad nie a nie prísť. Stále to nie je ono. Stáva sa to a nie raz. Vtedy je lepšie nechať všetko tak a ísť si vyvetrať hlavu, prísť na iné myšlienky. Detva ponúka príjemné kratšie aj dlhšie prechádzky. Vybehnúť môžeš na kameňolom, na Mlynský kopec alebo aj na Kaľamárku, k Melichovej skale či dokonca na Poľanu. A múza Ťa určite kopnúť príde. Rýchle osvieženie? Stačí si vybrať. Čo v lete najlepšie padne ako rýchle malé osvieženie? Klimatizácia či ventilátor, to je jasné. Ale hovoríme skôr o chutnej chladenej limonáde, čerstvom ovocí či nanukoch, ktoré máme v štúdiu k dispozícii každý deň. /*banner*/ Stiesnený pocit v kancelárii? Poradu si spravíme na lavičke. Nie sme pri práci prilepení k svojim kancelárskym stoličkám. Každý síce makáme na tom svojom, no často potrebujeme prebrať nejaké veci spoločne, dať si krátku poradu či brainstorming k nejakej kreatíve. Zoberieme notebooky, papiere alebo tabuľu von, sadneme si na lavičku a preberáme, čo potrebujeme. Jedinou nevýhodou je malý hmyz, ktorý sa chce silou-mocou pripojiť k porade či slniečko, ktoré nám nakúka do monitorov. Príde návšteva? Ukážeme jej mesto. Naši klienti nie sú z nášho regiónu. Väčšinou síce cestujeme my za nimi, no keď sa stane, že klient dorazí za nami do Detvy, radi ho prevedieme naším mestom. Detva, bohužiaľ, nie je až taká vyhľadávaná lokalita, na akú potenciál rozhodne má, a pre mnohých je to prvá návšteva tohto klenotu pod Poľanou. Po prechádzke si sadneme na dobrú limonádu a preberieme obchodné záležitosti. Klient potom odchádza nielen spokojný s biznisom, ale aj s príjemným pocitom z pekného prostredia. Ešte stále rozmýšľaš, či sa pracovať pre Custom Design Studio oplatí? Ozvi sa nám a možno zistíme, že sme pre seba ako stvorení.

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Región

  • Primátor zvolal zast...

      Chcete stavať v Detve? Tak rýchlo to nebude! Primátor svojou nečinnosťou vyháňa mladých ľudí z Detvydo susedných obcí.  Pred vyše dvomi týždňami sme požiadali primátora o zvolanie mestského zastupiteľstva. Občania nás každodenne „bombardujú“ ohľadne územného plánu. Už roky čakajú na územný plán, aby mohli začať stavať a rozhodujú sa, či zostanú v Detve alebo si postavia dom v susednej dedine, kde územný plán starosta pravidelne aktualizuje. U nás primátor Ján Šufliarský v rozpore so zákonom (už koľký krát!) neurobil aktualizáciu územného plánu. Mesiace ho upozorňujeme aj nato aby investičné akcie, ktoré sú aj niekoľko rokov v rozpočte začal konečne realizovať. Bohužiaľ primátor sa rozhodol ignorovať občanov a odišiel na dovolenku, pričom mohol kľudne zvolať zastupiteľstvo o týždeň skôr, keď bol prítomný na úrade. Občania a poslanci sa cítia podvedení. Aj z tohoto dôvodu sme prerušili zastupiteľstvo a počkáme pokiaľ primátor príde na úrad a konečne sa začne venovať nášmu mestu. Pozrite si krátku reportáž zo zastupiteľstva - https://www.youtube.com/watch?v=636I7G0ZOgA Prehlásenie v písomnej forme nájdete vo fotogalérii. Text: prebraté z poslanci.proxia.sk  

  • FOTO: Začala sa výst...

    Spoločnosť Punch začala s výstavbou priemyselného parku v lokalite Trstená. Prezrite si fotogalériu zo začiatku výstavby. /*banner*/ Foto: T. Belko

  • FOTO: Zaplatili by s...

    Už dlhé týždne trápi obyvateľov Štúrovej a Krpeľnej ulice stav verejného osvetlenia, ktoré rekonštruuje košická spoločnosť EGC, s. r. o. Stavebný dozor zo strany mesta Detva má na starosti Jaroslav Stašák. Zmluvu s uvedenou firmou podpísal primátor mesta Ing. Ján Šufliarský 20. októbra 2017. Zhotoviteľ prehlásil, že sa oboznámil s rozsahom a povahou diela, sú mu známe technické veci, kvalitatívne a iné podmienky k realizácii diela a disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú na riadne vykonanie diela potrebné. ŽIAĽ, všetci sme svedkami toho, že niekde sa stala chyba, pretože osvetlenie pravidelne nesvieti. Prakticky denne volajú občania na MsÚ ohľadne tohto problému.  Spoločnosť EGC, s. r. o. dostala v zmysle zmluvy uhradených 27.738,14 € dňa 6.4.2018, 128.799,68 € dňa 6.4.2018, 17.773,28 € dňa 21.5.2018, celkom uhradené 174.311,10 €. Zvyšok z celkovej sumy slúži ako kolaudačná pozastávka, ktorú spoločnosť dostane až po prevzatí diela. Dôležitým faktom je aj to, že stavba mala byť podľa článku III. zmluvy dokončená do 150 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Zmluva bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv dňa 25. októbra 2017. Lehota 150 dní uplynula v apríli. (zmluva hovorí aj o tom, že doba realizácie môže byť predĺžená kvôli vyššej moci, obzvlášť nepriaznivým poveternostným  podmienkam či pre zvláštne okolnosti, nezapríčinené firmou. Nič z tohto sa však nestalo, pretože osvetlenie je v prevádzke, len funguje zle. Preto je chyba pri realizácii stavby). Dokonca aj Jaroslav Stašák potvrdil, že v apríli bude stavba zrealizovaná. Dnes je koniec júla, dielo nie je odovzdané a jeho funkčnosť je pochybná. /*banner*/ Pravidelné opravy nefunkčného verejného osvetlenia prevádzajú Technické služby mesta Detva. Zamestnanci TS Detva nám ukázali fotografický materiál, podľa ktorého je možné, že spoločnosť EGC, s. r. o. neodviedla po technickej stránke prácu tak, ako mala. Podľa fotiek je jasné, že: Výkopové práce ako aj pokládka káblov vykonávaná v zemi (teplota od -5 do -10 stupňov) z toho dôvodu sú poškodené (popraskané káble v zemi). Výkopové ryhy vykopané plytko od 15 cm do cca 40 cm, káble položené firmou, ktorá to robila v subdodávke a nemala skúsenosti v tomto obore. Na nových kábloch použité nekvalitné spojky (potvrdené vedúcim pracovníkom firmy č. t. 0917 121 977). Káble vložené voľne, pri roztláčaní zeminy prac. strojom boli zrejmé poškodené a pri období dažďov VO skratuje. Nedokončený samotný projekt, nerieši zapojenie VO v rozvádzacích skriniach ako aj prepojenie bočných ulíc  (T16, Vansová ulica atď) na uvedenom (na neodovzdanom VO) skoro denne zasahujú pracovníci TS Detva s.r.o., ktorí VO nahadzujú. Uvedený projekt v tomto „stave“ stál 196 321,- €, čo je náklad na jednu lampu 2282,- €. TS Detva s.r.o. robili podrobnú akciu rozšírenia VO na dvore ulice Andreja Hlinku. Akcia bola zo strany exkonateľa podhodnotená o cca 50% a náklady na 1 bod VO boli 850,- €. Uvedené akcie sú približne zrovnateľné a VO funguje bez porúch Otázka na záver znie, zaplatili by ste za takúto prácu takmer 200 tisíc eur - 6 miliónov slovenských korún, keby išlo o Vaše súkromné peniaze? Pre lepšiu odpoveď na otázku si pozrite fotogalériu z prác. 

  • Šport

  • FUTBAL: Hriňová v de...

    Víťazstvo v Podpolianskom derby pre seba ukoristili futbalisti MFK Spartak Hriňová. MFK Spartak Hriňová – MFK Detva 3:2 (0:1) Góly: 60. Pohorelec, 65. Pohorelec (pokutový kop), 83. Pohorelec – 5. M. Melich, 87. Dianiška Žlté karty: 79. D. Vreštiak – 63. J. Šulek, 64. T. Škopík, 86. M. Melich Rozhodovali: Faber – Považan, Maslen Počet divákov: 350 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian (74. Malček), Moravčík, Čipčala, Mičuda, J. Ľupták, Pohorelec (85. M. Hanes), D. Vreštiak, R. Paprčka, J. Marcinek, Purdek (C) Detva: J. Kružliak – Suja, T. Škopík, Michálik, M. Melich, J. Melich (77. J. Šufliarsky), Dianiška, Majchút, Rapčan (C), Tužinský (80. Berkeš), J. Šulek (75. Nemeth) Diváci  Hriňovej sa úvodného gólu zápasu dočkali v 5. minúte, keď loptu za Vreštiakov chrbát poslal Martin Melich. Spartak sa dočkal vyrovnania v 60.  minúte z kopačky Tomáša Pohorelca. V 63. minúte dostal žltú kartu najskôr hosťujúci Jozef Šulek a o minútu neskôr aj jeho spoluhráč Tomáš Škopík. Loptu si na biely bod v 65. minúte postavil domáci Tomáš Pohorelec, ktorý sa zoči – voči Kružliakovi nepomýlil. V 79. minúte sa pred očami zažltilo domácemu Dominikovi Vreštiakovi. Náskok Hriňovej na rozdiel dvoch gólov navýšil v 83. minúte Tomáš Pohorelec, čím skompletizoval svoj hattrick a tréner Prečuch ho o dve minúty neskôr vystriedal, aby si vychutnal zaslúžené ovácie domácich zaplnených tribún. Hráč Detvy Martin Melich uvidel 86. minúte  žltú kartu. Konečnú podobu výsledku dal o minútu neskôr Detvanec Róbert Dianiška. VÍŤAZNÉ DERBY S MFK DETVA OČAMI TOMÁŠA POHORELCA Hriňovej sa vďaka vášmu hattricku podarilo otočiť nepriaznivý vývoj stretnutia a dotiahla ho do víťazného konca, keďže po polčase prehrávala gólom Martina Melicha z 5. minúty. Verili ste, že sa vám derby podarí dotiahnuť do víťazného konca ? Áno verili sme všetci, že otočíme nepriaznivý stav zápasu. Cez polčas sme si niečo povedali a snažili sme sa to splniť. Hattrick samozrejme potešil. V 85. minúte vás tréner Prečuch vystriedal, aby ste si užili zaslúžené ovácie zaplnených domácich tribún. Detva zápas ešte zdramatizovala zásluhou gólu Róberta Dianišku z 87. minúty. Aké pocity ste po záverečnom hvizde rozhodcu prežívali ? Hej zdramatizovala to troška, ale všetky body sú doma a to je najdôležitejšie. Prežívali sme eufóriu a tešili sme sa všetci z víťazstva po takom derby zápase. Zdroj:https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Hriňová 2 2 0 0 10:2 6 2. Kováčová 2 2 0 0 8:1 6 3. Šalková 2 2 0 0 7:3 6 4. Rakytovce 2 2 0 0 4:1 6 5. Príbelce 2 1 1 0 6:0 4 6. Medzibrod 2 1 1 0 4:1 4 7. Badín 2 1 0 1 2:1 3 8. Pliešovce 2 1 0 1 2:3 3 9. Tornaľa 2 1 0 1 3:7 3 10. Čierny Balog 2 0 0 2 2:6 0 11. Nová Baňa 2 0 0 2 2:6 0 12. Tisovec 2 0 0 2 1:5 0 13. Detva 2 0 0 2 2:9 0 14. Slovenské Ďarmoty 2 0 0 2 2:10 0   DORAST MFK Spartak Hriňová – TJ Tatran Čierny Balog 3:3 (0:1) Góly: 58. a 88. P. Hronček (druhý z pokutového kopu), 81. P. Hanes – 34. a 83. Janík, 84. Strelec Žlté karty: 23. O. Marcinek, 48. Ulehla, 87. Vilhan – 23. Janík, 32. Giertl, 76. Čajka, 88. Frehan Červené karty: 89. Borov (Čierny Balog) Rozhodovali: Zemko – Procházka Počet divákov: 50 Zostavy Hriňová: Murín – O. Marcinek (90. L. Paprčka), Ulehla, V. Gombala, V. Santus, P. Hronček (C), Vilhan, Rusňák, Hazucha, J. Chovan (59. Harčár), P. Hanes (87. Václavík) Čierny Balog: Frehan – Borov, P. Pančík, Čajka, Giertl, L. Belko, E. Belko, Strelec (C), Kmeť, Janík, Stančík V 23. minúte dostali žlté napomínanie domáci Oliver Marcinek a hosťujúci Miloslav Janik. Do štatistík zápasu sa  v 32. minúte zapísal žltou kartou hosťujúci Frederik Giertl. O dve minúty neskôr otvoril skóre stretnutia hráč Tatrana Miloslav Janik. Tri minúty po začiatku druhého polčasu bol žltou kartou napomínaný Hriňovčan Patrik Ulehla. Spartak sa vyrovnania dočkal v 58. minúte zásluhou kapitána Petra Hrončeka. V 76. minúte sa pred očami zažltilo hosťujúcemu Teodoríkovi Čajkovi. Misky váh na stranu domácich naklonil v 81. minúte Patrik Hanes. O dve minúty neskôr Čierny Balog vyrovnal vďaka Petrovi Strelcovi. V rozmedzí 87 – 89. minúty boli diváci svedkami žltých kariet pre domáceho Jakuba Vilhana a hosťujúceho Antónia Frehana, premeneného pokutového kopu kapitána Hriňovej Petra Hrončeka a červenej karty pre hráča Čierneho Balogu Petra Borova, ktorý vulgárne vynadal hlavnému arbitrovi. MFK Detva – FK Mesta Tornaľa 1:1 (1:1) Góly: 8. Hronský – 31. Ruszó Žlté karty: 34. Hronský, 56. Jedlička (obaja MFK Detva) Rozhodovali: Jodas – Fábry Počet divákov: 30 Zostavy Detva: Lietava – J. Kluka, Jedlička (C), Vilhan (74. Klinec), Medveď (57. M. Oláh), Chabada, Ďurica, P. Kluka, I. Oláh, Mičo (74. Figura), Hronský (57. Debnár) Tornaľa: Kotrík – Dobos, Bódi, Ruszó, Árvai, Šipka, Karasz, Bräuer, Szöke, Filep (C), Bosela Detvu poslal do vedenia v 8. minúte Zoltán Hronský. Hostia z Tornale vyrovnali v 31. minúte, keď Lietavu prekonal Eugen Ruszó. O tri minúty neskôr vytiahol rozhodca žltú kartu pre domáceho Zoltána Hronského a v 56. minúte aj pre jeho spoluhráča kapitána Mareka Jedličku. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Brezno 1 1 0 0 10:2 3 2. Jelšava 1 1 0 0 3:0 3 3. Veľký Krtíš 1 1 0 0 2:1 3 4. Tisovec 1 1 0 0 2:1 3 5. Hriňová 1 0 1 0 3:3 1 6. Čierny Balog 1 0 1 0 3:3 1 7. Fiľakovo 1 0 1 0 1:1 1 8. Tornaľa 1 0 1 0 1:1 1 9. Detva 1 0 1 0 1:1 1 10. Sliač 1 0 1 0 1:1 1 11. Nová Baňa 1 0 0 1 1:2 0 12. Krupina 1 0 0 1 1:2 0 13. Hnúšťa 1 0 0 1 0:3 0 14. Braväcovo 1 0 0 1 2:10 0       STARŠÍ ŽIACI MFK Detva – MFK Žarnovica 1:1 (1:1) Góly: 29. Murín (štandardná situácia) – 21. M. Debnár Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 1 1 0 0 6:0 3 2. Krupina 1 1 0 0 6:2 3 3. Banská Štiavnica 1 1 0 0 3:1 3 4. Fiľakovo 1 0 1 0 2:2 1 5. Veľký Krtíš 1 0 1 0 2:2 1 6. Žarnovica 1 0 1 0 1:1 1 7. Detva 1 0 1 0 1:1 1 8. Hnúšťa 0 0 0 0 0:0 0 9. Lučenec 0 0 0 0 0:0 0 10. Poltár 0 0 0 0 0:0 0 11. Revúca 0 0 0 0 0:0 0 12. Dudince 1 0 0 1 1:3 0 13. Tornaľa 1 0 0 1 2:6 0 14. Nová Baňa 1 0 0 1 0:6 0   MLADŠÍ ŽIACI MFK Detva – MFK Žarnovica 6:1 (4:0) Góly: 15. Konôpka, 24. Figura, 26. Kučera, 27. Fukas, 41. Slovák, 51. Fašanga – 48. Janovič (štandardná situácia) Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Detva 1 1 0 0 6:1 3 2. Banská Štiavnica 1 1 0 0 4:1 3 3. Krupina 1 1 0 0 3:0 3 4. Veľký Krtíš 1 1 0 0 4:2 3 5. Hnúšťa 0 0 0 0 0:0 0 6. Lučenec 0 0 0 0 0:0 0 7. Poltár 0 0 0 0 0:0 0 8. Tisovec 0 0 0 0 0:0 0 9. Nová Baňa 0 0 0 0 0:0 0 10. Revúca 0 0 0 0 0:0 0 11. Fiľakovo 1 0 0 1 2:4 0 12. Dudince 1 0 0 1 1:4 0 13. Tornaľa 1 0 0 1 0:3 0 14. Žarnovica 1 0 0 1 1:6 0 Stav tabuliek k 13. augustu 2018 Text: M. Belko  

  • FUTBAL: Hriňová vyhr...

    Futbalisti Hriňovej a Látok nadelili svojim súperom pred vlastnými priaznivcami zhodne sedem kúskov. Naopak MFK Detva vstup do sezóny nevyšiel podľa predstáv. MFK Spartak Hriňová – FK Mesta Tornaľa 7:0 (0:0) Góly: 50. Rubint (vlastný gól), 53. Purdek, 70. Mičuda, 74, J. Marcinek, 78. J. Marcinek, 83. Jablonský, 88. J. Marcinek Žlté karty: 84. J. Ľupták (Hriňová) Rozhodovali: Čičmanec – Ma. Holas, Mi. Holas Počet divákov: 200 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – Miklian, Moravčík (86. Záň), Čipčala, Mičuda, Malček (70. M. Hanes), J. Ľupták, Pohorelec, D. Vreštiak (81. Jablonský), J. Marcinek, Purdek Tornaľa: Völgyi – Gazda, Drnaj, Jankóšík (61. Igo), Farkas, Balog (C), Kamendy, Betík (61. Szöke), D. Duczman, T. Duczman, Rubint Domácich posadil na koňa v 50. minúte Richard Rubint, keď loptu usmernil do vlastnej siete. O tri minúty neskôr sa do streleckej listiny zapísal hriňovský kapitán Michal Purdek. V 70. minúte navýšil vedenie Spartaka Pavel Mičuda. Jakub Marcinek si o štyri minúty neskôr otvoril strelecký účet v sezóne a v 78. minúte poslal hosťujúcemu brankárovi druhý gólový pozdrav. Iba dve minúty pobytu na trávniku stačili domácemu Martinovi Jablonského, aby sa zapísal do streleckej listiny. Hriňovčanovi  Janovi Ľuptákovi ukázal hlavný arbiter v 84. minúte žltú kartu. Domáci Jakub Marcinek svoj hattrick skompletizoval v 88. minúte. MFK Detva – TJD Príbelce 0:6 (0:0) Góly: 64. Kurák, 69. a 76. Hriň, 72. Kókai, 74. Kókai, 80. Kókai Žlté karty: 23. a 83. J. Sekereš, 53. Suja, 88. Nemeth  - 47. Ondrejkov, 50. Fridrich, 75. Cibuľa, 80. Kókai Červené karty: 83. Sekereš (Detva) Rozhodovali: Legíň – Kováč, Verdžák Počet divákov: 150 Zostavy Detva: J. Kružliak – Michálik, T. Škopík, J. Sekereš, Suja (72. Nemeth), J. Melich, J. Šulek, Karásek, Tužinský, Berkeš (55. Urban), Dianiška Príbelce: Križan – Pagáč, Klátik, Ondrejkov (C), Fridrich (80. Celeng), Cibuľa, Santoris, Sudimak, Vrana (54. Hriň), Kurák, Híveš (58. Kókai) /*banner*/ Domáci Jozef Sekereš dostal v 23. minúte žlté napomínanie. V rozmedzí 47 – 53. minúty ukázal rozhodca žltú kartu hosťujúcim Jánovi Ondrejkovovi s Marekom Fridrichoch a domácemu Radovanovi Sujovi. Diváci v Detve sa úvodného gólu dočkali v 64. minúte z kopačky hosťujúceho Mária Kuráka. Náskok hostí navýšil v 69. minúte Marek Hriň. V 72. minúte prekonal domáceho Kružliaka  Kristián Kókai, ktorý o dve minúty neskôr skóroval opäť. Hráč Príbeliec Zoltán Cibuľa bol žltou kartou napomínaný v 75. minúte. O minútu neskôr sa do druhý krát do streleckej listiny zapísal Marek. Hriň. Striedajúci žolík hosťujúceho trénera Kristián Kókai zavŕšil svoj hattrick v 80. minúte. Krátko po na to bol varovaný žltý napomínaním. Po druhej žltej karte sa v o tri minúty neskôr pobral predčasne pod sprchy hráč Detvy Jozef Sekereš. Dve minúty pre záverečným hvizdom sa žltá karta ušla aj domácemu Dominikovi Nemethovi.     Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Hriňová 1 1 0 0 7:0 3 2. Príbelce 1 1 0 0 6:0 3 3. Medzibrod 1 1 0 0 4:1 3 4, Šalková 1 1 0 0 4:2 3 5. Rakytovce 1 1 0 0 3:1 3 6. Badín 1 1 0 0 2:0 3 7. Kováčová 1 1 0 0 2:1 3 8. Tisovec 1 0 0 1 1:2 0 9. Slovenské Ďarmoty 1 0 0 1 2:4 0 10. Čierny Balog 1 0 0 1 1:3 0 11. Pliešovce 1 0 0 1 0:2 0 12. Nová Baňa 1 0 0 1 1:4 0 13. Detva 1 0 0 1 0:6 0 14. Tornaľa 1 0 0 1 0:7 0 Stav tabuliek k 6. augustu 2018 autor: Mgr. Milan Belko

  • MFK Detva a MFK Hriň...

    Púť oboch našich zástupcov v Slovnaft Cupe sa skončila v 2. kole FK 09 Bacúch – MFK Spartak Hriňová 2:0 (1:0) Góly: 37. Kurek, 65. Jakuba Žlté karty: 89. Gemzický – 55. Pohorelec Počet divákov: 200 Rozhodovali: Belán – Pelle, Konček Zostavy Bacúch: Palider – Rusnák, Lenďák, Gemzický (C), Švantner, Ľuptovčiak, Dekrét, Nikel (69. Košičiar), Lang (46. Jakuba), Kurek (83. Švéda), Švidráň Hriňová: J. Kružliak – Miklian, Pohorelec, J. Ľupták, Malček, D. Vreštiak, J. Marcinek, Purdek (C), M. Hanes, Záň (46. Moravčík), P. Hronček Domáci sa ujali vedenia v 37. minúte, keď loptu do Kružliakovej siete poslal Maroš Kurek. V 55. minúte sa pred očami zažltilo hosťujúcemu Tomášovi Pohorelcovi. O deň minút neskôr Bacúch navýšil svoje vedenie zásluhou striedajúceho Mareka Jakubu. Kapitán domácich Tomáš Gemzický dostal v 89. minúte žltú kartu. /*banner*/ ŠK Vinica – MFK Detva 5:0 (1:0) Góly: 31. Levický (pokutový kop), 48. Nemčok, 60. Levický, 80. Levický, 82. Kiss Žlté karty: 67. a 90. M. Melich, 68. Rapčan (všetci MFK Detva) Červené karty: M. Melich (MFK Detva) Počet divákov: 200 Rozhodovali: Legíň – Kováč, Petrík Zostavy Vinica: Geregai (C) – Brezovský, Súth, Zachar, Pobori, Antal, Kiss, Konček, Fabián (74. Nagy ), Nemčok (75. Bartal), Levický Detva: Kučera – Michálik, Dianiška, T. Škopík, M. Melich, J. Šufliarsky, Rapčan (C), Šulek (55. Paučo), Karásek, Kamas, Kalný Vinica mala v 37. minúte ideálnu príležitosť otvoriť skóre, keď rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. K realizácii pokutového kopu sa postavil Matúš Levický a prekonal Kučeru. Tri minúty po začiatku druhého polčasu sa do streleckej listiny zapísal Attila Nemčok. Druhý gól v stretnutí zaznamenal 60. minúte Matúš Levický. V rozmedzí 67 – 68. minúty videli dvaja hosťujúci hráči, konkrétne Martin Melich a Radovan Rapčan žlté karty. Svoj hattrick skompletizoval Matúš Levický v 80. minúte. O dve minúty neskôr dal definitívnu podobu výsledku hráč domácich Gabriel Kiss. Po druhej žltej karte odišiel predčasne pod sprchy v 90. minúte hosťujúci Martin Melich. Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3