s DTonline.sk

História

  • Knihu Detva v 20. storočí slávnostne uviedli do života

    Knihu Detva v 20. storočí slávnostne uviedli do života

    V piatok 25. novembra v kongresovej miestnosti Domu kultúry Andreja Sládkoviča uviedli novú monografiu o Detve, ktorú napísal Mgr. Jozef Pavlov – Detva v 20. storočí. Medzi prítomnými boli viacerí hostia, najvýznamnejší boli z odboru histórie – profesionálny historik a bývalý vysokoškolský učiteľ prof. PhDr. Karol Fremal CSc. a riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania PhDr. Stanislav Mičev, PhD. Prvý menovaný je aj recenzentom monografie Detva v 20. storočí. Obaja vzácni hostia otvorili uvedenie knihy do života príhovormi, v ktorých vyzdvihli nové dielo o histórii Detvy a autorovu prácu. Historik Fremal spomínal aj na svoj prvý pobyt v Detve, svoj výskum o partizánskej prehliadke, ktorá sa uskutočnila v Detve, ale aj o prvom stretnutí s Jozefom Pavlovom: ,, bolo to pri 60. výročí SNP, mal som prednášku v múzeu a vtedy ešte žiak základnej školy Jozef Pavlov ma prekvapil svojimi vedomosťami o druhej svetovej vojne a SNP.“ Zároveň dodal, že je dôležité, aby bolo písané čo najviac historických prác, pretože tak je zaručené čo najobjektívnejšie spracovanie histórie, založené na pluralite názorov. /*banner*/ Samotnú prezentáciu obsahu práce už realizoval autor monografie Jozef Pavlov. Dôvod, prečo napísal svoju už druhú knihu v 26. rokoch uviedol nasledovne:  ,,Mám rád Detvu, mám rád históriu a to je tá ideálna kombinácia pre napísanie knihy o dejinách Detvy.“ Práca na monografii Detva v 20. storočí trvala vyše jedného roku a sú v nej spracované takmer všetky známe archívne materiály o Detve v období rokov 1900 – 2000. Uvedená práca nie je posledným autorovým počinom v oblasti regionálnej histórie: ,,už teraz mám rozpracovanú prácu o okrese Zvolen v rokoch 1938 – 1945. Ďalším nápadom, je spracovať históriu podpolianskych obcí všeobecne v 20. storočí.“ Po prezentácii obsahu monografie nasledoval predaj, autogramiáda a banket. Autor venoval niekoľko kníh aj Podpolianskemu múzeu a Mestskej knižnici K. A. Medveckého: ,,Ďakujem Jožkovi za výtlačky knihy pre našu knižnicu, ktoré obohatia regionálnu literatúru,“ povedala vedúca knižnice Tatiana Bérešová. Knihu si môžete objednať v prípade záujmu na telefónnom čísle 0918203905, alebo zakúpiť v predajniach: kníhkupectvo Tulipán, Parta , Detvianske ľudové umenie, Podpolianske múzeum. Cena monografie je 15 eur.  

    26. novembra 2016 21:20
  • V piatok uvedú novú knihu Detva v 20. storočí

    V piatok uvedú novú knihu Detva v 20. storočí

    Už tento piatok 25. novembra 2016 o 17:00 v kongresovej miestnosti Domu kultúry AS v Detve uvedú novú knihu o histórii Detvy. Monografia Detva v 20. storočí mapuje dejiny mesta v rokoch 1900 - 2000. V búrlivom storočí bola Detva súčasťou viacerých štátnych útvarov, pod vplyvom viacerých ideológií, zažila najväčšie zmeny v doterajšej takmer 400 ročnej histórii, ktoré určili jej charakter vývoja. Publikácia okrem vedecky spracovaného archívneho výskumu prináša aj unikátny fotografický materiál. Novú knihu Mgr. Jozefa Pavlova recenzoval známy historik prof. PhDr. Karol Fremal, CSc. Cena novej publikácie je 15 eur, na slávnostnom uvedení si ju môžete zakúpiť za akciovú cenu 10 eur. /*banner*/

    23. novembra 2016 09:54
  • Nacistické represálie na Podpoľaní 2: Umučenie a poprava Detvanov na cintoríne

    Nacistické represálie na Podpoľaní 2: Umučenie a poprava Detvanov na cintoríne

    Prinášame vám druhý diel nového cyklu DTonline.sk - nacistické represálie na Podpoľaní. ,,Som presvedčený, že nesmieme zabúdnuť na to, čo sa stalo pred vyše 70 rokmi. Lebo ak zabudneme, tak všetky obete zhubnej ideológie akou je a bol národný socializmus boli zbytočné. Nie je to klišé, keď sa hovorí, že oni zomreli, aby sme my žili. Platí to aj o obetiach mučenia či masových vrážd. Pretože sú mementom toho, čo nacizmus predstavoval - antihumanitu, brutalitu a krutosť," hovorí historik Jozef Pavlov. Druhý diel cyklu sa bude venovať umučeniu a poprave Detvanom gestapom na detvianskom cintoríne. /*banner*/ V januári sa odohrala veľká tragédia v Detve. Ukrajinský SS-ák v úlohe konfidenta navštívil v dňoch 8.-10. januára 1945 niekoľko domov a snažil sa získať informácie o partizánoch, pretože údajne chcel s nimi bojovať proti Nemcom. Ján Tršo Bánik st., 70 ročný starec konfidentovi uveril a prezradil niekoľko chlapov, ktorí bojovali v Povstaní. Poslal svojho syna Jána Trša Bánika ml. po Štefana Hanusku. K Jánovi Tršovi Bánikovi st. prišli spolu so Š. Hanuskom aj ďalší bývalí povstaleckí vojaci. Š. Hanuska v rozhovoroch z konfidentom vytušil najmä vďaka jeho vtieravosti a nepresnostiam, že im hrozí nebezpečenstvo. Chlapi sa dohodli, že ujdú, ale nakoľko bola nedeľa, dohodli sa že ujdú až v pondelok. Večer pred polnocou spravilo gestapo raziu v domoch a zaistilo Š. Hanusku, Mikuláša Hanusku, Jána Hanusku, Pavla Mojžiša, Mikuláša Suju, Jána Trša Bánika ml. a Jozefa Odzgana. Š. Hanuskovi sa podarilo v hostinci, kde boli väznení rozviazať, premôcť nemeckého strážnika, postreliť ho a ujsť. Ostatných 18. januára na detvianskom cintoríne Nemci zabili. Po vojne bol Ján Tršo st. obvinený zo zrady a udania zavraždených. Súd ale zastavil konanie voči nemu, nakoľko Ján Tršo st. neudal mená dotyčných zo zlomyseľnosti, ale zo stareckej dôverčivosti. Dôkazom toho bolo aj to, že udal aj meno svojho syna a Nemci ho zavraždili tiež. Navyše, podľa súdu, zavraždení v ústnom styku s ukrajinským konfidentom sa sami prezradili v mnohých okolnostiach, čím si sami zavinili zaistenie gestapom. S týmto rozsudkom sa nevedela zmieriť matka bratov Hanuskovcov, Anna Hanusková, rod. Lapínová. Jej nesúhlas oblastný Zväz partizánov na Slovensku. Toto je ďalší príbeh z obdobia, kedy Podpoľanie trpelo pod jarmom nemeckej okupácie. Nabudúce prinesieme príbeh zajatých a zabitých amerických letcov, ktorí sa ukrývali v Piešti.      

    19. novembra 2016 10:17
  • Nacistické represálie na Podpoľaní 1: Mučenie detvianskej Židovky Fridy Kohnovej

    Nacistické represálie na Podpoľaní 1: Mučenie detvianskej Židovky Fridy Kohnovej

    Zdá sa, že na minulosť čoraz viac zabúdame. Na minulosť bolestivú, tragickú, nemorálnu. Preto si musíme naďalej pripomínať neľudské zverstvá, aby sa nikdy znovu neopakovali. V novom historickom cykle DTonline.sk budeme prinášať osudy ľudáckych a nacistických zverstiev z čias 2. svetovej vojny. Prvý príbeh sa bude týkať Frideriky Kohnovej. Friderika Kohnová, rodená Deustchová sa narodila v roku 1879 v Lučenci. Vydala sa za detvianskeho obchodníka Alexandra Kohna, spolu mali sedem detí: Alžbetu (1896), Ruženu (1897), Alicu (1900), Annu (1902), Pavla (1906), Ladislava (1909) a Magdalénu (1911). V 30. rokoch sa stala Friderika vdovou.  Pre Židov sa situácia čoraz viac dramatizovala. Stali sa nepriateľom číslo JEDEN. V roku 1938 prišli do Detvy bývať Alica Deutschová, r. Kohnová aj so svojim manželom Dr. Zigmundom Deutschom. Dr. Zigmund Deutsch  bol  vdove Friderike Kohnovej, r. Deutschovej zaťom a zároveň nevlastným bratom. Manželia Deutschovci žili vo Viedni a zdá sa, že do Detvy prišli  k rodine bývať po Anšluse Rakúska. Podľa Júlie Kunovskej - Fridinej vnučky, dcéry LAdislava, v tomto roku emigroval do Veľkej Británie aj brat jej otca, Pavel Kohn. /*banner*/ Počas slovenského štátu rodina trpela všetkými zákonnými represáliami. Rodine zobrali majetok - najvýnosnejší a najkvalitnejší obchod v Detve, celé hospodárstvo, hnuteľný a nehnuteľný majetok. Odobrali im pasy, vodičské preukazy. Vďaka prezidentskej výnimke dcéry Alžbety Schmiedlovej, rod. Kohnovej bola pred deportáciami v roku 1942 uchránená aj samotná Frida, nakoľko sa na ňu sťahovala ochrana. Ladislav Kohn bol vďaka zamestnaniu uchránený tiež. Rodine pomohol aj katolícky kňaz zo Zvolenskej Slatiny, Ľudovít Veselý. Viacerých členov rodiny pokrstil, aj keď toto prijatie krstu bolo viac - menej len formálne, v snahe zriecť sa viery a židovskej identity, nakoľko k židovskej otázke sa na Slovensku prikladal význam na základe konfesie, nie rasy. Niektorí členovia rodiny emigrovali do Maďarska, kde žili pod falošnou identitou. Všetko utrpenie rodiny počas rokov 1939 - 1944 boli len predohrou ešte väčšej tragédie. Po potlačení Povstania prebrali moc nemecké okupačné jednotky. Nenávisť a hnev za Povstanie proti Tretej riší boli hlavným impulzom pátrania po Židoch, partizánoch a organizátoroch Povstania. Fridu Kohnovú dolapili v novembri 1944 a doviedli do väznice SD (Sicherheistdienst - bezpečnostná služba). Tu ju mučil a trýznil SSman s prezývkou "zvolenský kat" Robert Wich. Okrem toho, že ju bil, urážal a ponižoval, často sa zabával tým, že ju vytiahol z cely a nútil ju po kamennej dlažbe chodiť po kolenách a nahlas kričať, že je židovská kurva a sviňa. Najväčšou "zábavou" Wicha bolo ale to, že počas chôdze na kolenách jej strieľal ostrými nábojmi nad hlavou. Nakoniec ju priamo on, alebo jeho jednotka ranou do tyla vo veku 66 rokov zavraždili v Kováčovej. Aj príbeh Židovky Fridy Kohnovej je mementom dejín. Nie je to vzdialený príbeh Osvienčimu, Buchenwaldu, či Majdanku. Je to príbeh z Detvy. Nezabudnime naň...  autor: Jozef Pavlov        

    11. novembra 2016 20:46
  • BLOG: Zabudnutá báseň o Detve z roku 1940

    BLOG: Zabudnutá báseň o Detve z roku 1940

    Každý z nás pozná úryvky z básne Andreja Sládkoviča - Detvan. Podarilo sa mi však v archíve nájsť aj ďalšiu, pravdepodobne dosiaľ neznámu báseň o Detve s názvom "Detvanom!". Báseň som našiel v novoročnom čísle regionálneho ľudáckeho časopisu Štúrov hlas. Autorom je málo známy emigrantský poet Ján Doránsky. DETVANOM! Máš hrdé čelo Detvy, zbojnícke srdce hôľ,  v svojich dňoch s pastiermi fúkaš na fujare, keď mračno zuby cerí, ty päsťou lámeš bôľ,  so smrťou odzemok tancuješ bujare...   Hoj! Pnieš sa Detva, nad slunce, zeme prach, čo smútok sa volá, sťa pes ti dlaň líže, ku tebe do hôr tmavých, cestu strach, príval stáročí nevyhnal Boha z chyže.   Hruď horou zarástla Ti a srdce ako zvon,  s pesničkou vatry i dnes na zboj choď,  do svalov rodu bujnou živicou vteká Hron, a mater s úsmevom chlapov z žuly rodí.   Tni ďalej valaškou, hoj!,  naďalej  sťa česť zlaté zlato,  buď ďalej vlasti pýchou a ďalej k hrude lni,  s tebou víťazne, Detvan náš, ruku  na to! /*banner*/ Uvedená báseň je poeticky ťažká, ale vystihuje to, čo si mnohí Slováci na Detvanoch vážili a obdivovali - silu, spätosť s prírodou, vlastenectvo. Ján Doránsky sa narodil v roku 1911 v Trstenej. v rokoch 1921 – 25 študoval na gymnáziu v Trstenej, 1925 – 29 v Trenčíne, 1929 – 31 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktorú nedokončil. Po absolvovaní notárskeho kurzu pôsobil ako notár na viacerých miestach (v Slatine nad Bebravou, na Orave, v Ubli a i.), od roku 1939 pracoval na kultúrnom a osvetovom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave, 1942 redaktor Slovenského vojska, 1943 Slovenského vojaka, 1944 – 45 vedúci kultúrneho a propagačného oddelenia Domobrany, redaktor Stráže vlasti. Na jar 1945 odišiel do emigrácie, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku (Assisi, Rím), od r. 1949 sa usadil v Kanade (Montreal), do r. 1955 redaktor a vydavateľ Domobrany. Literárne sa prejavoval už počas stredoškolských štúdií, debutoval novelou Deti biedy (1934) a na Slovensku ešte stihol vydať divadelnú hru Novou cestou (1939), v emigrácii vydal knihu Sto epigramov (1971), výber z exilovej poézie Od splnu po zatmenie (1972). Viacero literárnych prác zanechal v rukopisnej podobe. Zomrel v Montreale v roku 1973. autor: Jozef Pavlov      

    20. októbra 2016 21:40
  • V roku 1968 Sovieti v Detve strieľali a zabíjali

    V roku 1968 Sovieti v Detve strieľali a zabíjali

    Rok 1968 bol koncom nádejí obrodného procesu, ktorý poznáme aj ako Československá jar. V noci z 20. na 21. vojská krajín Varšavskej zmluvy (okrem Rumunska) začali obsadzovať územie ČSSR z dôvodu potlačenia kontrarevolúcie podporovanej reakčným Západom. Tragickú dohru mali tieto udalosti aj v Detve.                                           21. augusta 1968 okolo 13:30 prechádzala mestom, hlavným cestným ťahom Zvolen – Lučenec v smere od Lučenca kolóna okupačných vojsk. Pri ceste sa zhromaždilo asi 500 ľudí, ktorí pokrikovali na okupantov a hádzali na vojenskú techniku i vojakov kamene. Vojaci spustili streľbu z ľahkého guľometu a na mieste zabili rodáka z Látok Štefana Zdechovana, povolaním zámočníka a Rudolfa Gavorníka, zamestnanca ZŤS Dubnica nad Váhom, ktorý bol v Detve len jeden deň služobne. R. Gavorník zomrel až večer na následky zranení v lučeneckej nemocnici. /*banner*/                                                                                                               V dobovej ideologickej atmosfére zachytáva udalosť aj mestská kronika: ,,Bolo to dňa 21. 8. 1968, čo tadiaľto prechádzali jednotky ruské a bulharské. Mesto Detva i keď vyzeralo v tých dňoch akoby pred vojnou: ľudia postávali na uliciach v hlúčkoch, debatovali. Keď sa vrátili domov, počúvali mnohokrát protichodné správy z rozhlasu a televízie, čím sa zmätok a napätie iba zvyšovali.  Napriek tomu všetkému bolo mesto predsa akosi v závetrí, pretože leží bokom od hlavnej komunikácie, kade jednotky prechádzali. Horšie to už  bolo v Detve – Sídlisku, kde občania prišli do priameho styku s predchádzajúcimi jednotkami. Podaktorí iba zo zvedavosti išli sa pozrieť, čo sa to vlastne deje. Našli sa však aj horkokrvnejší, ktorí pod vplyvom masovokomunikačných prostriedkov, napriek výzvam vládnych a straníckych činiteľov, dali sa strhnúť k neprístojnostiam a v celku k nedôstojným akciám: hádzaniu skál do pochodujúcich jednotiek. Údajne to boli nezletilí učni z Odborného učilištia PPS. A tak jednému z vojakov povolili nervy, ktorý potom pustil dávku z automatu, následkom čoho jeden z občanov, istý Štefan Zdechovan, podľa údajov 25 ročný, zostal na mieste mŕtvy. Ďalší dvaja boli ťažko zranení a odvezení do Nemocnice do Zvolena, ktorí údajne aj napriek lekárskemu ošetreniu, zraneniu podľahli. Škoda len, že nato doplatili celkom nevinní ľudia, ktorí snáď zo zvedavosti išli sa pozrieť, čo sa to vlastne deje. Z toho vyplýva pre budúcnosť ponaučenie a každý by si to mal vziať k srdcu, že sa neoplatí byť zvedavým a zbytočne sa nevystavovať nebezpečenstvu smrti, najmä ak sa veci tým aj tak nepomôže.  

    20. augusta 2016 10:15
  • Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Učňovské vzdelávanie v Detve začalo v školskom roku 1959/1960

    Pre školstvo v Detve boli až do 50 rokov typické gazdovské školy. Zmena nastala po prevrate v roku 1948. V súvislosti s výstavbou závodu PPS Detva začiatkom 50. rokov vystal veľký problém s  kvalifikovanou pracovnou silou pre strojárenský podnik, pretože v Detve boli takmer všetci roľníci bez potrebných skúseností. Preto jedným z prvých cieľov v detvianskom školstve bolo vybudovanie učnovskej školy a strediska.                                                                   Mladí ľudia získavali teoretické vedomosti v učňovskej škole vo Zvolene a v iných podnikoch: Strojárne Piesok, Turč. Strojárne v Martine, Závod Kirova v Tlmačoch, Armatúrka na Myjave, Strojárne v Pov. Bystrici, Kovosmalt Fiľakovo, Trnava a Závody 29. augusta v Partizánskom. Učni boli ubytovaní v slobodárňach a stravovali sa v reštauráciách. V školskom roku 1959/60 vzniká v Detve vlastné učňovské stredisko. Od 1. septembra 1962 boli dané do užívania 2 päťposchodové internáty, škola a jedáleň. Tretí internát bol dokončený v decembri 1962.    /*banner*/     Prvým riaditeľom bol Alois Hrdina. Čoskoro ho však vystriedal Vladimír Šiška. V prvom školskom roku navštevovalo školu 268 učňov. Na prelome 60. a 70. rokov študovali v Detve vďaka geopolitickým špecifikám aj vietnamskí a arabskí študenti. Niekoľkí z nich v Detve ostali žiť natrvalo, resp. žijú tu dnes ich potomkovia. Počas desaťročí detvianske SOU vyučilo množstvo vynikajúcich majstrov.   

    31. júla 2016 20:57
  • FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    FOTO: Úchvatné fotografie starej Hriňovej

    Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy. Obec sa vytvorila v politickom okrese ,,Veľkoslatinskom". Municipiálny výbor župy Zvolenskej schválil zriaďujúci štatút dňa 5. septembra 1891 pod číslom 322/1891. Od tohto dátumu existuje Hriňová ako samostatná obec. Okrem vlastnej osady Hriňová ( Herencsvölgy ) boli do novej obce začlenené mnohé okolité osady a lazy: Krivec I. a II., Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrch Slatina, Magura, Snohy a Vrch dobroč. 1. októbra 1895 bol v Hriňovej zriadený Štátny matričný úrad. V tom istom roku sa osamostatnila obec Detvianska Huta, ku ktorej sa pričlenili osady Bratkovica, Komárno a Vrch dobroč. V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov.  /*banner*/ Prinášame Vám vo fotogalérii cenné fotografie z minulosti Hriňovej. Foto boli prevzaté z http://www.hrinova.sk/o-meste/historia/

    27. júla 2016 14:27
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva vznikla v roku 1638 rozhodnutím Ladislava Csákyho

    Detva je pomerne mladou obcou. Napriek tomu je symbolom slovenskosti a tradície v povedomí širokej vrstvy slovenskej verejnosti. Jej vznik datujeme do prvej polovice 17. storočia. Územie dnešnej Detvy a jej blízkeho okolia bolo však osídlené už dávno predtým. Bolo by ale veľkým omylom práve vďaka pravekému osídleniu (nielen Kaľamárky, podľa nových archeologických údajov hovoríme už aj o osídlení lokality Lúčna štvrť) hovoriť o "starej Detve". Pre vznik Detvy bolo ôležité to, že územie nášho mesta bolo od 14. storočia súčasťou vígľašského panstva. To sa pôvodne skladalo z domáceho obyvateľstva a menšieho počtu nemeckých a iných prisťahovalcov. K nim v 15. – 16. storočí pribudli valasi, zaoberajúci sa chovom vysokohorského dobytka, najmä oviec. Prišli z Liptova, Oravy a iných severných a východných stolíc. Bolo medzi nimi rusínske a valaské obyvateľstvo.Ďalším významným prvkom vzniku Detvy boli vlastnícke zmeny na panstve Vígľaš v 30. rokoch 17. storočia, kde sa novými majiteľmi stali Čákiovci.                                    Na podnet Ladislava Čákiho sa začalo v horách a lesoch panstva s budovaním novej dediny na mieste kde predtým stáli panské majere. Počiatky Detvy sú úzko späté s jej dvoma lokátormi Jurajom Holecom a Františkom Péčim, ktorých povolal majiteľ panstva Ladislav Čáki. Za rok vzniku Detvy datujeme rok 1638. O pôvode názve obce existuje viacero teórií.  /*banner*/ Dve najznámejšie teórie hovoria o tpyickom roztratenom osídlení, pretože tu stáli domy kde jeden - kde dva, z čoho vzniklo spojenie Dedva a to sa fotenicky upravilo na Detva. Druhou známou teóriou je, že pôvod názvu je odvodený od názvu deti - Detva, nakoľko mnoho mladých prišlo do novej obce práve z Očovej. Medzi prvými osídlencami boli teda prevažne obyvatelia okolitých dedín (najmä z Očovej a Zvolenskej Slatiny) a tí, ktorí prišli na vígľašské panstvo v rámci osídľovania na valašskom práve už v 16. storočí. Okrem nich sa sem sťahovali aj ľudia z neďalekých uhliarskych a drevorubačských osád a hámrov, ako aj z južných stolíc (Novohrad, Hont), ktorí tu hľadali ochranu pred tureckým nebezpečenstvom.                                                        Územie Detvy, čiže jej chotár sa len v 17. storočí dvakrát rozširoval. A to v roku 1653 a v roku 1688 na úkor obcí Očová a Zvolenská Slatina.To svedčí o vysokom migračnom pohybe do obce. Dôležitým aspektom v rannom živote obe bolo aj to, že do Detvy prišli banskobystrckí jezuiti, ktorí v Detve založili školu a pôsobili aj rekatolizačne. Práve vďaka tomuto je Detva takmer rýdzo katolíckou obcou, aj keď okolité ako Očová, Zvolenská Slatina, či hornonovohradské obce sú obce s vysokým podielom evanjelických veriacich. Toľko k najstaršej histórii a vzniku nášho mesta...                                      

    13. júna 2016 19:54
  • Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Šufliarsky je fenomé...

    Ján Šufliarsky je fenoménom v detvianskej politike. Do prvej funkcie sa dostal ešte za VPN (Verejnosť proti násiliu) v marci 1990, keď sa stal tajomníkom MNV v Detve. Začiatok svojej politickej kariéry spojil s osobou Vladimíra Mečiara. Bol vysokopostaveným regionálnym členom HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko), v rokoch 1996 – 1998 prednostom Okresného úradu v Detve. Bolo to v čase, keď Mečiarova tretia vláda spôsobila množstvo škandálov: divoká a zločinná privatizácia, keď štátne majetky a podniky dostali len ľudia blízky HZDS, únos syna prezidenta Michala Kováča, vražda policajta Róberta Remiáša, kauza odobratia mandátu poslancovi Františkovi Gauliederovi. Šufliarský aj po všetkých týchto škandáloch bol naďalej členom HZDS. V roku 1998 sa postavil proti „nadriadenému“ v regionálnych zložkách HZDS – primátorovi Jozefovi Krnáčovi. Voľby vyhral a v júni 1999 sa stal primátorom. Je ním až doteraz. Od roku 2010 však jeho volebná podpora pomaly, ale isto klesá. Predvolebná kampaň v roku 2010 bola vybičovaná. Proti Jánovi Šufliarskému sa postavil prednosta vtedajší MsÚ Pavel Lalík. Ten mal navyše aj podporu vtedy v regióne veľmi silnej strany SMER-SD. Práve v tomto období sa pravou rukou detvianskeho primátora stal podnikateľ Ján Šiandor. Voľby skončili pre Jána Šufliarského víťazne. Pri volebnej účasti 48,49 % získal 3912 hlasov. Jeho hlavný súper Pavel Lalík získal 1082 hlasov. /*banner*/ Voľby v roku 2014 znamenali po štvorročnom spoluvládnutí s Jánom Šiandorom výrazný prepad. Kým v roku 2010 získal Ján Šufliarský 3912 hlasov, vo voľbách v roku 2014 to bolo 2719. Pokles hlasov bol výrazný, až o 1193 hlasov. Hlavným súperom primátora bol poslanec a podnikateľ v IT Roman Vrťo. Získal 1865 hlasov. Volebná účasť bola 42,7 %. Vo voľbách v roku 2018 opäť vyhral Ján Šufliarský, celkovo po šiestykrát. Voľby významným spôsobom v prospech víťaza (či už zamárne alebo nie, nech každý posúdi sám) ovplyvnili blogy Radovana Bránika. Ján Šufliarský zaznamenal aj v nich pokles hlasov, ale bol omnoho miernejší – za 4 roky stratil 159 hlasov. Získal 2560 hlasov. Jeho dvaja vážni protikandidáti Ján Sekereš a Branislav Baran mali spolu 2232 hlasov. Volebná účasť bola 48,7 %. SUMARIZÁCIA: 2010 Ján Šufliarský 3912 hlasov – ostatní kandidáti 1913 hlasov 2014 Ján Šufliarský 2719 hlasov – ostatní kandidáti 2426 hlasov 2018 Ján Šufliarský 2560 hlasov – ostatní kandidáti 2232 hlasov Keď sa pozrieme na uvedené výsledky analyticky, tak vidíme, že rapídny pokles volebnej podpory Jána Šufliarského bol viditeľný práve počas spoluvládnutia s Jánom Šiandorom. Aj terajšie volebné obdobie 2018 – 2022 je Ján Šiandor viceprimátorom Jána Šufliarského, a tým jeho pravou rukou. Čo to spraví s volebnou podporou detvianskeho primátora o 4 roky je otázne, ale predpoklad je trvalý pokles.  Ľudia budú čoraz viac túžiť po zmene, čo je prirodzené. Netreba hneď za tým vidieť "mafiu" a nekalosti. Je to bežný sociologický jav. Dokazuje to aj to, že od roku 2010 Šufliarskeho volebná podpora pravidelne klesá. Jánovi Šufliarskemu vždy pomohlo to, že opoziční kandidáti sa nikdy nevedeli dohodnúť a ich hlasy sa  následne roztrieštili. Navyše, spojenie kandidátov väčšinou znamená aj synergiu, čiže nárast počtu hlasov. Netreba zabúdať ani na to, že k urnám v Detve chodí len necelá polovica obyvateľov. Práve tá časť, ktorá nechodí voliť je otáznou, či by volila súčasného primátora znovu, alebo zmenu. text: PhDr. Jozef Pavlov 

  • #ALL FOR JAN

    Na pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Zlo nesmie nikdy vyhrať! Nezabudneme na Vašu obeť! DTonline.sk

  • Za rok a pol odišlo ...

    Viacerí občania si kladú otázku, či stojí Mestský úrad v Detve pred kolapsom. Kvôli pracovnej atmosfére, spôsobom prednostu MsÚ v Detve Štefana Slemenského a platovým podmienkam zamestnanci mesta húfne opúšťajú detviansky magistrát.  Nespokojní zamestnanci, ktorým kvôli pracovným vyhrážkam udržujeme anonymitu nám zaslali do redakcie prosbu o zvernenie informácie o ich platoch: https://dtonline.sk/clanok/zamestnanci-msu-v-detve-sa-buria-proti-primatorovi-a-prednostovi. V rámci plnej objektivity sme oslovili prednostu MsÚ, aby sa vyjadril. Svoju možnosť nevyužil, neodpísal na mail, ani nedvíhal telefonáty. https://dtonline.sk/clanok/prednosta-msu-v-detve-odmietol-pre-dtonline-sk-odpovedat-o-platoch-zamestnancov. Reakciu zverejnil len webovom sídle mesta a na stránke viceprimátora Jána Šiandora DTinfo. Zaujímavé je to, že nespokojnosť zamestnancov sa portál pána Šiandora snaží odbiť osobným útokom na moju osobu - šéfredaktora DTonline.sk. Spor medzi vedením mesta a nespokojnými zamestnancami som nevyvolal ja, ani som ho nevyhľadával. O zverejnenie ma požiadali zamestnanci, píšem to už opakovane. Tvrdenie, že ide z mojej strany o špinavú kampaň odmietam, už nie som a opakujem, ani NEBUDEM politicky aktívny v Detve, preto je toto tvrdenie úbohé! /*banner*/ Omnoho dôležitejším faktom obrazu chodu MsÚ v Detve je, že viacerí zamestnanci opustili detviansky magistrát. Výpoveď podali: hlavná účtovníčka Gabriela Novosadová podala výpoveď k 31. januáru 2019. (mala by pracovať v MŠ v starej Detve). právnička Lenka Hriňová podala výpoveď k 31. decembru 2018 (odišla do firmy Punch) vedúci oddelenia školstva, kultúry, športu a sociálnych vecí Štefan Chlebničan podal výpoveď k 30. novembru 2018 (vo funkcii vydržal len polrok)  šofér MsÚ Jozef Lakota podal výpoveď k 31. júlu 2018 (robí pre súkromnú firmu) referentka oddelenia výstavby Soňa Chrastinová podala výpoveď k 30. aprílu 2018 (v prípade jej výpovede Š. Slemenský na MsZ verejne klamal, že odišla kvôli lepším platovým podmienkam, a nie kvôli zlej pracovnej atmosfére do súkromnej sféry. Soňa Chrastinová pracuje na tej istej pozícii, ale na MsÚ vo Zvolene, ktorý na rozdiel od detvianskeho funguje - http://urad.zvolen.sk/odbor-vystavby-zivotneho-prostredia-a-dopravy.phtml?id3=101654 vedúca oddelenia školstva, kultúry, športu a sociálnych vecí Margita Gajdošová podala výpoveď k 31. marcu 2018 (dlhodobo boli známe jej zlé pracovné vzťahy s prednostom MsÚ. Posledné zasadnutia MsZ demonštratívne nesedela pri ostatných zamestnancoch. Vrátila sa na pozíciu riaditeľku ZŠ A .Vagača v Detve.)  referent dopravy Jozef Lakota podal výpoveď k 31. januáru 2018 (pri osobnom rozhovore mi potvrdil, že odišiel z MsÚ kvôli vedeniu mesta, aktuálne robí v strojárskej firme)  do dôchodku odišli: p. Anna Gondová k 30. septembru 2018 p. Anna Salvová  k 30. júnu 2018 p. Jozef Fašanga k 31. máju 2017 Otázka znie, na koho sa vedenie mesta a prednosta MsÚ vyhovorí za súčasný stav úradu tentokrát? Na bývalých poslancov Vrťa, Pavlova a spol.? Alebo na situáciu platového ohodnotenia v našom štáte? Alebo úsmevnejšie... špinavou predvolebnou kampaňou pred voľbami v roku 2022? Možno ma platí Soroš... text: PhDr. Jozef Pavlov

  • Šport

  • Detvianski florbalis...

    Joxeri vstúpili do sezóny domácou divokou remízou 7:7 so Žltým Snehom Košice. Hattrickom k nej prispel Lukáš Nôta.  O deň neskôr si pred domáci priaznivcami poradili v 20 – gólovej prestrelke s Michalovcami.  Cesta na Považie Detve bodový zisk nepriniesla. Najskôr podľahli Púchovu a následne ťahali za kratší koniec aj s Dubnicou nad Váhom. Bodové suchoty z uplynulého víkendu  si DTF  vynahradilo domácimi víťazstvami nad Sabinov, na ktorom sa hattrickom podieľal Patrik Maľa a FBK RAptORs, ktorý si spod Poľany odviezol 17 – gólovú nádielku. Prehru v Skalici Podpoľanci odčinili tesnou výhrou v slovenskom Ríme. Dušičkový domáci zápas s Partizánskym ukoristili Joxeri vo svoj prospech. Dva presné zásahy do partizánskej siete zaznamenali Alek Ivan, Patrik Maľa a Vladimír Kulich. O domácej výhre proti topoľčianskym žochárom Detvania rozhodli v tretej tretine, v ktorej dvakrát skóroval Lukáš Nôta a raz Daniel Sabo s Tomášom Púpalom. Na detvianskej palubovke inkasovala Sereď 17 gólov. Hattrickom sa na presvedčivom víťazstve podieľali Ivan Zorvan, Lukáš Nôta a Andrej Melicher. Prehru proti Žltému Snehu o šesť gólov odčinili Joxeri na Zemplíne, kde domácim Michalovciam nasúkali 15 gólov. Hattrickmi sa v tomto stretnutí prezentovali Patrik Maľa, Ivan Dianiška, Ivan Zorvan a Lukáš Nôta. Domáci zápas Detvy proti Púchovu sa lámal v tretej tretine. Pod Poľanou sa z výhry nakoniec radovalo hosťujúce FBK. Detvania v poslednou zápase starého roka triumfovali nad Dubnicou nad Váhom. Do nového roka vstúpili Joxeri prehrou v Sabinove a o deň neskôr ťahali za kratší koniec aj na palubovke FBK RAptORs. Proti Skaličanom pred vlastnými priaznivcami vybojovalo DTF remízu 4:4. Zápas s Trnavou holopupkárom nevyšiel, podľahli jej rozdielom triedy. Ani štyri góly Vladimíra Michálika nestačili detvianskym florbalistom na výhru Topoľčanoch. V Seredi však už Joxeri bodovali naplno. Piatimi gólmi sa zaskvel ich kapitán Martin Chamula. DFT sa zo základnou časťou rozlúčilo prehrou v Partizánskom. /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Žltý Sneh Košice 22 18 2 2 174:107 56 2. FBK Púchov 22 16 3 3 211:111 51 3. FBC 11 Trnava 22 16 1 5 148:88 49 4. FBC Skalica 22 11 4 7 179:123 37 5. DTF team Detva Joxers 22 10 2 10 166:120 32 6. FbO Žochár Topoľčany 22 10 1 11 135:141 31 7. FBK Harvard Partizánske 22 10 0 12 138:146 30 8. ŠK Victory Stars Nová Dubnica 22 9 2 11 127:138 29 9. FBK Predator Sabinov 22 8 3 11 133:134 27 10. FBK RAptORs 22 8 1 13 125:176 25 11. Eastern Wings Michalovce 22 5 0 17 126:218 15 12. ICE Players Sereď 22 1 1 20 81:241 4 ŠTVRŤFINÁLOVÉ DVOJICE Žltý sneh Košice (1) – FBK Harvard Partizánske (7) FBK Púchov (2) – ŠK Victory Stars Nová Dubnica (8) FBC 11 Trnava (3) – FbO Žochár Topoľčany (6) FBC Skalica (4) – DTF team Detva Joxers (5) text: Milan Belko

  • Pod Poľanou mrazivo,...

    Na detvianskom zimnom štadióne sa počas víkendu 26 – 27. januára 2019 uskutočnili preteky v krasokorčuľovaní zaradené do série pretekov Slovenského pohára. Na  5. ročníku Poľana Cupu predviedlo  svoje súťažné jazdy 130 pretekárov z 20 klubov z celého Slovenska. Súťažilo sa v 16  kategóriách od IK, basic až po seniorky.  Mrazivá sobota, keď teplota dosahovala -16 stupňov celzia , ovplyvnila aj atmosféru na štadióne , keď súťažiaci museli siahnuť na dno svojich síl . Predstavilo sa  10 pretekárok z domáceho  Kraso klubu Detva pod vedením trénerky Kataríny Dubanskej, vrátane novej posily zo Zvolena, druhej nebol umožnený štart z prestupových dôvodov.  Vybojovali pre klub dve medailové umiestnenia - v kategórii Mladšie žiačky A už tradične získala zlato Lucia Jacková a  v kategórii Nádeje 9  striebro Lívia Chalupská. /*banner*/ Pretekárky domáceho klubu a ich umiestnenia vo svojich kategóriách: Staršie žiačky A : Veronika Jacková, (6)Adela Liptáková(7) Mladšie žiačky A : Lucia Jacková (1) , Lucia Šuleková(12) Dominika Strečková(13) Alexandra Ďuricová(16) Mladšie žiačky B: Sofia Kubincová (4), Emma Hanáčeková(6) Nádeje 9: Lívia Chalupská (2), Barbora Jacková (11) IK Silver staršie : Diana Muráňová (4)   Veľmi by nám pomohla aspoň čiastočná rekonštrukcia šatní a chodieb, čo sa týka vykurovania. Domáce dievčatá sú zvyknuté , no pre    návštevníkov podujatia, rozhodcov  a trénerov, ktorí na štadióne trávia celý deň, je to zaťažkávacia skúška.   Ďakujeme mestu za ľadové hodiny, na ktorých môžeme trénovať,        sponzorom, podporovateľom  a hlavne našim fanúšikom. Kraso klub Detva  

  • HOKEJ: So Zvolenom s...

    Detvianski hokejisti pod Pustým hradom vybojovali bod. HKM Zvolen – HC 07 Detva 3:2 po predĺžení (0:2, 1:0, 1:0, 1:0) Góly: 27. Handlovský (Vandas, Špirko), 47. Obdržálek (Kytnár, Mich. Chovan), 65. Handlovský (Kytnár, Špirka) – 6. Žilka (V. Fekiač, Hodgson), 17. Murček (Ščurko, Hraško) Strely: 32-22 / Vylúčenia: 10-7 / Presilovky: 2-0 / Oslabenia: 2-0 / Rozhodovali: Lokšík, Müllner – Konc, Výleta – Neuzer Zostavy Zvolen: Skapski – Pöyhönen, Fraser, Ulrych, Zeleňák, Drgoň, M. Roman, D. Růžička – Vandas, Kytnár, Handlovský – Chlepčok, Mich. Chovan, Obdržálek – Mitchell, Špirko, Šišovský – Halama, Petráš, Andrisík Detva: Zalivin – Mar. Chovan, Betker, Sládok, Hraško, F. Fekiač, Golian, D. Jendroľ, Gachulinec – Ščurko, Murček, Král – Hodgson, Gašpar, Pulščák – M. Surový, P. Valent, Mat. Chovan V 6. minúte sa k odrazenému puku dostal hosťujúci Jakub Žilka, ktorý strelou z otočky otvoril skóre. Zaváhanie domácich potrestal v 17. minúte Michal Murček, keď sa smeroval úplne sám na zvolenského brankára a blafákom navýšil detvianske vedenie. Vandas posunul v 27. minúte puk voľného Lukášovi Handlovskému, ktorý prestrelil hosťujúceho Zalivina. Vyrovnanie rytierov prišlo pri hre v početnej prevahe. V 47. minúte strela príklepom v podaní Petra Obdržálka skončila v bráne. Keďže do konca riadnej hracej doby gól nepadol nasledovalo predĺženie. V ňom rozhodol o zvolenskom víťazstve v 65. minúte druhým presný zásahom, tentoraz v presilovke Lukáš Handlovský.  /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Andrej Podkonický (tréner Zvolena): „My sme nezačali zle, mali sme tam dve šance pred odkrytou bránkou, ale nedali sme z nich góly. Detva potom bola iniciatívnejšia, rýchlejšia, agresívnejšia a dala dva góly. V obrane sme mali zmätky, čo dostalo hostí na koňa. Až v druhej tretine sme hrali svoj hokej, vytvorili sme si množstvo šancí, no dali sme iba jeden gól. Tlak bol však z našej strany veľký, rovnako aj v tretej tretiny, no dnes sme vyrobili veľmi veľa faulov, najmä na konci zápasu a to nás pribrzdilo. Musím pochváliť chalanov, že ubránili veľmi veľa oslabení a chytal aj Skapski veľmi dobre. Som rád, že sme v predĺžení využili presilovku a získali aspoň dva body.“ Josef Turek (tréner Detvy): „Vyšiel nám vstup do zápasu. Prvú tretinu sme vyhrali 2:0, boli sme v nej lepší. V druhej tretine súper zvýšil obrátky, boli sme pod veľkým tlakom, podržal nás gólman. Ustáli sme veľa príležitostí súpera, inkasovali sme iba jedenkrát, čo bolo dôležité pre vývoj celého zápasu z hľadiska zisku bodu. Aj v tretej tretine sme boli pod tlakom, ale dobre sme si rozoberali hráčov súpera, škoda len faulu, po ktorom domáci vyrovnali. Mrzia nás následne nevyužité presilovky ku koncu riadneho hracieho času a na začiatku predĺženia. Súper naopak využil poslednú početnú výhodu a vyhral. Odohrali sme však dobrý zápas s dobre rozbehnutým lídrom súťaže.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hkm-zvolen/udalost/13192-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Banská Bystrica 46 26 5 5 10 157:110 93 2. Zvolen 46 25 6 5 10 156:102 92 3. Košice 46 26 2 5 12 153:107 87 4. Poprad 46 24 6 2 14 136:117 86 5. Nitra 46 24 5 3 14 173:116 85 6. Nové Zámky 46 21 4 4 17 119:111 75 7. Trenčín 46 21 4 3 18 117:109 74 8. Miškovec 46 18 5 5 17 122:126 69 9. Budapešť 46 14 3 6 23 134:158 54 10. Detva 46 14 3 6 23 122:152 54 11. Liptovský Mikuláš 46 14 2 3 27 112:142 49 12. Žilina 46 8 7 3 28 121:174 41   Slovensko 20 24 0 0 2 22 30:128 2 Stav tabuľky k 18. januáru 2019

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3