s DTonline.sk

História

  • Určite navštívte hrad Ľupča...

    Určite navštívte hrad Ľupča...

    Musíme zistiť, kým sme boli, aby sme pochopili, kým sme – povedal svojho času archeológ a bádateľ Heinrich Schliemman... Touto známou a nadčasovou vetou vetou uviedla vedúca múzea Renata Babicová ďalšiu prezentáciu z cyklu odborných prednášok z oblasti histórie, archeológie a pamiatkovej obnovy v piatkové popoludnie 20. 4. 2018.V dnešnej časti sa podpolianskej verejnosti predstavil v plnej kráse hrad Ľupča, ktorý je príkladnou ukážkou pamiatkovej obnovy a uchovávania nášho kultúrneho dedičstva, na čom má  od roku 2002 nepopierateľnú zásluhu hlavne súkromný majiteľ Železiarne Podbrezová, a. s. Predstaviť hrad Ľupča sa pracovníci múzea rozhodli z viacerých dôvodov.  Nielen preto, že cyklus prednášok je zameraný tematicky aj na oblasť hradov, hradísk v rámci širšieho regiónu, ale aj preto, že k blízkemu Ľupčianskemu panstvu vedú aj nitky podpolianskej histórie. Uhliari z Ľupčianskeho panstva sú spomínaní aj v prvej písomnej zmienke o Detve v roku 1638, hrad Vígľaš spolu s hradom Ľupča boli obľúbeným miestom pobytu uhorských panovníkov a rovnako oba hrady od prvej polovice 15. storočia patrili k rozsiahlym venným majetkom kráľovnej Barbory Celjskej – manželky panovníka Žigmunda Luxemburského.                                                                                Dôležitým dôvodom pri výbere témy bolo aj to,  že hrad patrí medzi tých  málo odborne a s citom pamiatkovo obnovených  a najautentickejších hradov vôbec na území Slovenska. Hrad samotný  predstavil súčasný kastelán Vladimír Homola. Na hrade pôsobí síce pomerne krátko - od roku 2012,  ale ako prvý z radu 74 kastelánov pochádza priamo zo Slovenskej Ľupče.  Čo je však prvoplánové, hrad sa dokázateľne stal a je jeho srdcovou záležitosťou, aj keď so širokým spektrom povinností  s hlavným dôrazom na koordinovanie a dozor nad obnovou hradu, odborný výskum,  základnú  údržbu areálu, sprievodcovskú činnosť a početné kultúrno-spoločenské aktivity na hrade. Výsledkom širokej spolupráce odborníkov a dobrého manažovania  je nielen samotná obnova  hradného areálu hradu, ale aj kvalitná  rozsiahla publikácia Hrad Ľupča, klenot Pohronia vo svetle vekov (2017). /*banner*/ Kastelán  interaktívnym a pútavým sprievodným slovom v rámci  precízne pripravenej obrazovej prezentácie detailne predstavil históriu hradu  - jeho búrlivé takmer 800 ročné  dianie v striedaní majiteľov v kontexte regionálnych i širších uhorských (neskôr slovenských) dejín, cez pochmúrne normalizačné roky až do súčasnosti. Pútavými krátkymi videami prešiel stavebný vývoj i pamiatkovú obnovu hradu, ktorá má svoju myšlienku, cieľ a ucelenú koncepciu a je príkladom výbornej spolupráce majiteľa, kastelána a pamiatkových inštitúcií. Ako hradný sprievodca predstavil kastelán publiku aj priestory hradu – v porovnaní s  minulosťou i po obnove, s poukázaním na množstvo odborne reštaurovaných detailov.  Za zreštaurovanie sakristie s úplne zachovaným trámovým stropom zo 17. storočia bola majiteľovi hradu, Železiarňam Podbrezová, a. s., udelená cena Ministerstva kultúry – Kultúrna pamiatka roka 2008. Úprimné poďakovanie za prínosné popoludnie v múzeu patrí nielen kastelánovi hradu za vynikajúcu interpretáciu, ale aj početným skalným priaznivcom múzea, ktorí neobídu tento typ podujatí v múzeu. Citeľne však dlhodobo chýba zastúpenie mladšej generácie, nie všetko sa dá totiž dohľadať na internete. Ľupčianskemu hradu želajme, aby si svoj status klenotu Pohronia udržal, rovnako aj rozumného gazdu. Ostáva si azda len priať, aby sme v rámci Slovenska nachádzali stále viac a viac takýchto pozitívnych príkladov pamiatkovej obnovy (nielen) hradných areálov. Text: Renata Babicová Foto: travelguide.sk 26. 4. 2018    

    30. apríla 2018 22:14
  • Pôsobenie francúzskych partizánov v Detve

    Pôsobenie francúzskych partizánov v Detve

    Horúce leto 1944 prinieslo veľké momenty v priebehu 2. svetovej vojny. Spojenci definitívne porazili Nemcov v Normandii, Sovieti zlikvidovali v Bielorusku nemeckú skupinu armád Stred, spojenci Osi začali prechádzať na stranu Protihitlerovksej koalície. Sami Nemci okolo skupiny plk. Staufenberga sa pokúsili Hitlera zabiť a prevziať moc. Veľké udalosti sa diali aj na Slovensku, kedy astronomicky narastali pod vplyvom frontových a politických udalostí odbojoveé aktivity. Všetko to vyústilo do vypoknutia Slovenského národného povstania.   V Detve  prevzal moc revolučný národný výbor na čele s bratmi Vidiečanovcami koncom augusta 1944. Už v prvých dňoch narukovalo vyše 600 Detvanov do armády a partizánskych zväzkov. Aktívni boli aj sami obyvatelia, ktorí hneď na začiatku Povstania zorganizovali zbierku pre Československý červený kríž. Išlo o potraviny, bielizeň a šatstvo v hodnote 35 tisíc korún. Vojenská správa v obci zabavila pre potreby armády niekoľko vozidiel, hlavne nákladných. Detve sa až do konca októbra vyhli priame frontové boje.     Medzi významné udalosti počas SNP v  regióne patrila aj Prehliadka partizánskych jednotiek v Detve z 1. októbra 1944. Zúčastnili sa jej aj generál J. Golian či predseda SNR K. Šmidke. Z partizánskych jednotiek sa prehliadky zúčastnili príslušníci oddielov 1. čs. partizánskej brigády M . R. Štefánika. Oddiel francúzskych partizánov bol v Detve mimoriadne obľúbený. Od leta 1944 boli súčasťou Veličkovovej brigády, pričom sám veliteľ ich považoval za svoj najlepší oddiel. Jednotke Francúzov velil kpt. Georges de Lannurien. Práve 1. čs. partizánska brigáda M. R Štefánika sa dostala do prvých bojov v strečianskej tiesňave proti Nemcom na prelome augusta a septembra 1944. O bojovej kvalite francúzskych partizánov svedčila aj neustála snaha J. Goliana o transformovanie jednotky na francúzsku légiu a jej priame podradenie veliteľstvu 1. ČSA na Slovensku, s čím P. A. Veličko kategoricky nesúhlasil. Po ťažkých bojoch pri Strečne a ústupe z Turca oddychovali Francúzi na Sliači. V polovici septembra vo zvolenskej povstaleckej nemocnici zomrel tlmočník jednotky Yarmusevsky. ,,Mestské úrady zorganizovali pri príležitosti jeho pohrebu slávnostnú manifestáciu. Zúčastnili sa jej početné delegácie reprezentantov československej armády, skupiny ruských partizánov na Slovensku a delegáti politických strán. 20. septembra boli jednotky odvelené na Hornú Nitru, kde bojovali v ťažkých bojoch od Handlovej až po Jalnú." Z Jalnej do Detvy odišli Lannurienovi partizáni 28. septembra o 19. hod. železničným transportom, štáb odišiel na osobných automobiloch. V spomienkach príslušníkov oddielu je zachytený vrelý vzťah Detvanov k jej príslušníkom: ,,pre francúzsku skupinu je to skutočné uvoľnenie, Detva je bohatá a Francúzi požívajú všeobecné sympatie.“ Podľa ďalšieho pamätníka ,,cirkus s exotickými zvieratami by nespôsobil v dedine takú senzáciu, ako príchod Francúzov. Z počiatku obstávali len deti, potom už aj dospelí zvedavo okukovali a o chvíľu sme boli obklopení hŕbou ľudí.“ 1. októbra 1944 tvorili Francúzi jadro defilujúcich jednotiek počas partizánskej prehliadky. Atmosféru slávnostnej prehliadky približuje spomienka člena francúzskej jednotky Reného Picarda, ,,Detva je odetá do sviatočného rúcha. Slávobrána z lístia, ozdobená československými, ruskými a francúzskymi zástavami, víta bojujúcich. Už od rána sa chlapi i ženy vo sviatočných šatách náhlia do kostola. Na námestí sa tvoria skupinky, starí i mladí sa vyobliekali do krojov. Chlapi, vysokí a svalnatí, akí bývajú drevorubači, držia v rukách klobúky so stuhami... (nasleduje opis mužského a ženského kroja). Teraz už rozumiem poznámke slovenského priateľa: pôjdete do Detvy, do kraja holopupkáčov!“  Po nej bol na ruskom štábe brigády, v miestnom obecnom dome slávnostný obed. Práve tu vznikol z iniciatívy P. A. Velička názov oddielu, batalión – prápor maršála Focha. Francúzsky oddiel počas pôsobenia v Detve bol ubytovaný po častiach v súkromných domoch obyvateľov. ,,Na Detve bol aj spoločenský život. Okrem častých večierkov, ktoré usporadúvali Rusi, chodili niektorí dôstojníci do nášho „salónu“, kde bol aj klavír. Hrávali na ňom Rus Jeršov a náš  Gessely.“ René Picard spomína vo svojej memoárovej knihe aj premietanie ruských filmov.                                             Celkový početný stav jednotky počas pobytu v Detve bol 287 mužov, pričom 197 bolo Francúzov, ktorí boli organizovaní v štyroch čatách. Zvyšný počet boli Juhoslovania a príslušníci slovenskej čaty. Počas oddychového  obdobia v Detve sa rotmajster slovenskej čaty Viliam Hanák oženil s Máriou Markovičovou, sobášiacim bol por. J. Gessely. Svadobná hostina a nie partizánska prehliadka bola podľa francúzskych bojovníkov ,,vrcholnou udalosťou na Detve počas nášho tamojšieho pobytu. Pečené husi boli hlavným jedlom, množstvo vína, vrava a smiech nemali konca.“                                                Okrem bojovej kvality a internacionálneho charakteru bola jednotka batalión maršála Focha kvalitne vyzbrojená. Mala 17 ľahkých guľometov čs. výroby, dva ťažké guľomety nemeckej výroby, 40 samopalov nemeckej, ruskej a americkej výroby, tri protitankové pušky, dva 80 mm mínomety, pušky a 40 pištolí. K tomu vozový park zložený z niekoľkých osobných a nákladných automobilov. 9. októbra boli francúzski partizáni odvelení k Breznu, o deň neskôr zmenili smer nasadenia na obranu južného úseku. Časť bola v okolí Krupiny a v meste, druhá časť ako záloha pri Dobrej Nive. Z bojového denníka oddielu je ich zaradenie málo špecifikované: ,,úloha je veľmi neurčitá, máme strážiť cesty na maďarské hranice. V tomto priestore nejestvuje skutočný front, informácie sú vyfantazírované. Organizovaná obrana Krupiny je vzhľadom na početný stav nemožná“  Je pravdepodobné, že výhrady francúzskych veliteľov museli poznať aj vo velení III. taktickej skupiny. Nechať len slabo obsadený tak dôležitý obranný úsek bolo riskantné. Túto chybu využili Nemci a 19. októbra vnikli do Senohradu, kde rozprášili francúzske jednotky. Časť jednotiek pod velením zástupcu oddielu kpt. Forestiera zaujala improvizovanú obranu v priestore Lom – Záježová – Vígľašská Huta-Kalinka, slovenská čata ustúpila až do Detvy. Ranení partizáni z oddielu boli prevezení do Zvolena. Nemecký útok na Senohrad mal veľmi vážne následky na bojový stav jednotky: ,,muži sú veľmi unavení a demoralizovaní. Cítia, že slovenský odboj sa chýli ku koncu a žiadajú návrat do hôr, aby mohli pôsobiť ako partizáni“ Ešte väčšou ranou pre Francúzov bolo to, že ich veliteľ bol po nemeckom prepade Senohradu nezvestný. Veliteľ 1. Čs. brigády M. R. Štefánika P. A. Veličko ho oficiálne vyhlásil za mŕtveho. Na druhý deň, 20. októbra prišiel G. de Lannurien s puškou v ruke peši do Detvy. Picard si spomína na tento moment nasledovne: ,,Dvíham oči, po ceste ide kapitán de Lannurien. Vrhám sa k nemu a plný radosti ho bozkávam. On je dojatý a hovorí mi: No dobre, dobre, synak. Už si si myslel, že som nebohý?“  Postupne sa v Detve celá jednotka zjednotila, spomienky zachytávajú situáciu v obci: ,,stretávali sme autá, vozy a peších. Všetko smerovalo na Poľanu.“ 25. októbra začal od Pstruše francúzsky oddiel, kde bol zálohou 2. čs. paradesantnej brigády ustupovať: ,,brigáda ustupuje k Lieskovcu. To je koniec organizovaného odboja.“ Jednotka ustúpila na Horehronie, rozdelila sa a prebojovala sa k Červenej armáde. Prvá časť pod velením G. de Lannuriena sa 23. novembra 1944 prebila pri Lučenci k Sovietom, druhá časť neskôr pri Košiciach. Malá jednotka pod velením kpt. Forestiera naďalej pôsobila ako partizánska skupina. 17. a 24. novembra poškodila na území okresu Zvolen dva vlaky a zničila telefónne spojenie medzi Zvolenom a Krupinou. Nemci kpt. Forestiera zajali, vypočúvali v Bratislave a v Banskej Bystrici, kde ho aj zastrelili.    Text: PhDr. Jozef Pavlov (text je súčasťou monografie Okres Zvolen 1938 - 1945).

    24. marca 2018 19:44
  • Pri oslobodzovaní Podpoľania padli stovky Sovietov a Rumunov

    Pri oslobodzovaní Podpoľania padli stovky Sovietov a Rumunov

    Oslobodzovacie boje o Podpoľanie boli dlhé a tvrdé. Priniesli veľké materiálne a ľudské straty. Správa o situácii v okrese Zvolen z februára 1945 hodnotí vývoj: „Všeobecná politická situácia v okrese Zvolen je dosť kritická. Obyvateľstvo je pohoršené z leteckého a delostreleckého bombardovania, ale aj počínaním nemeckých vojakov. Tým sa vyčítajú hlavne náhle domové prehliadky, kedy rekvírujú jedlo a neplatia zaň. Činovníci HSĽS a HG sa vo Zvolene od 28. februára 1945 nezdržujú.“ Správa hovorí aj o tom, že niektoré obce sú už obsadené Sovietmi a nie je možné vykonávať nariadenia vlády. Lepšia situácia nie je ani v tých, kde sú ešte nemecké vojská, pretože tam obyvateľstvo všemožne sabotuje nariadenia bratislavskej vlády.                                                                                                                    Útoky sovietskych a rumunských vojsk v rámci Stredoslovenskej operácie viac-menej kopírovali útoky nemeckých oddielov v októbri 1944. Útoky boli vedené na územie okresu z juhu, juhovýchodu a východu. Nemci vhodne využili na obranu členitý terén a obranné pozície vybudované počas Povstania. Prvou oslobodenou obcou okresu bola koncom januára 1945 Detvianska Huta, posledné boli oslobodené takmer na konci marca 1945.                               Proti sebe stáli jednotky armádnej skupiny Juh a II. ukrajinského frontu. V rámci zväzkov Wehrmachtu to bola 8. armáda, na druhej strane 40. armáda generála F. F. Zmačenka, 53. armáda a zväzky rumunskej I. a IV. armády. ,,Na sklonku januára 1945 sa frontová línia II. ukrajinského frontu pohybovala na čiare Tlmače – Pukanec – Ladzany – Kozí Vrbovok – Močiar – Sihla – Brezno nad  Hronom.“ Sovietske a rumunské vojská stáli na hraniciach okresu Zvolen. Hlavné smery útokov boli z juhu a juhovýchodu. Nemecké vojská, ktoré sa na území okresu Zvolen bránili, boli v sile približne 11 peších divízií. Oproti nim stála veľká prevaha – desať sovietskych streleckých divízií, jedna pevnostná brigáda a 16 rumunských divízií. Oslobodzovanie okresu Zvolen z východu sa začalo obsadením Detvianskej Huty 29. januára 1945 jednotkami 50. streleckého zboru generála V. Merkulova. Sovietske a rumunské vojská z východu začali útočiť na nemecké pozície v Hriňovej. ,,Nepriateľ kládol veľmi silný odpor v priestore na línii Hriňová – Jaseňovo – Klopotovo – až po Poľanu.! Wehrmacht opäť vhodne využil členitý terén na defenzívne boje. Tie v Hriňovej a v okolitých lazoch trvali od 31. januára do 11. februára 1945.                                     Do Detvy prenikali sovietske a rumunské vojská cez pomedzie detvianskych a hriňovských lazov – Riečku, Zánemeckú a Skliarovo. Zároveň sa k nej prebíjali jednotky 51. streleckého zboru generála A. Rumjanceva z doliny Krivánskeho potoka. Nemecký obranný uzol bol hlavne pri obci Podkriváň. Po ústupe jednotiek z Hriňovej hrozilo v tomto priestore dislokovaným nemeckým vojskám obkľúčenie. Po ťažkých bojoch v obci Kriváň sa postupne sťahovali západne od Detvy.                                                                               Prvé sovietske a rumunské vojská prenikli do Detvy 12. februára 1945, obec bola definitívne oslobodená o deň neskôr. Nemecká obrana sa opierala o masív Poľany, obec Dúbravy a pohorie Rohy. Sovietsky tlak na Dúbravy vyústil do ich oslobodenia 19. február, čím sa nová nemecká obrana vytvorila na línii. Očová – Vígľaš – Slatinské Lazy. Po výpade sovietskych vojsk bola obsadená Zvolenská Slatina, čím vrazila medzi nemecké obranné línie klin. Z tohto dôvodu pokračovali sovietske a rumunské útoky na krídla – na jednej strane v smere na Slatinské Lazy, Záježovú a na druhej strane v smere na Očovú.      /*banner*/                   Ťažké boje prebiehali hlavne o Očovú. Boje o obec trvali niekoľko dní. K hranici Očovej sa pechota 230. streleckej divízie dostala už 25. februára, obec bola definitívne oslobodená až 1. marca 1945. Do bojov o obec sa zapojili aj zvyšky 2. čs. partizánskej brigády a partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktoré prečkali zimu na Poľane. V Slatinských Lazoch sa prví rumunskí vojaci objavili 23. februára 1945. Priamo z obce boli nemecké jednotky relatívne rýchlo vytlačené, avšak zaujali obranu na svahoch blízkeho pohoria Korčín. Až po prerazení rumunských vojsk v smere Pliešovce – Záježová, Nemci ustúpili na Môťovú. Prístupy k mestu Zvolen od východu viedli cez obec Lieskovec. Už 8. marca 1945 bola obec oslobodená, ale po následnom nemeckom protiútoku bol v rukách Wehrmachtu až do 12. marca 1945. Obrana východných prístupov k Zvolenu sa zrútila po preniknutí rumunských vojsk do Môťovej 11. marca 1945: ,,týmto manévrom obišli Lieskovec z juhu, nemeckým jednotkám v Lieskovci hrozilo obkľúčenie, preto začali vyprázdňovať obec.“  Boje o okresné mesto Zvolen sa začali útokom z Môťovej na zvolenskú železničnú stanicu 12. marca 1945. Ako prvé sa do mesta prebojovali pluky 133. a 240. streleckej divízie. ,,Priame pouličné boje vo Zvolene sa začali silnou delostreleckou a leteckou prípravou útoku." Mesto bolo oslobodené definitívne 14. marca 1945. Význam dobytia mesta Zvolen ako hospodárskeho centra a dopravného uzla dokazuje aj fakt, že večer 14. marca 1945 bolo na počesť oslobodenia mesta vypálených 12 sálv zo 124 diel v Moskve. Nepriateľ po ústupe zo Zvolena mal stále na okolitých výšinách – Stráž, Bakova Jama a Borová Hora mínometné a delostrelecké jednotky, ktoré viedli rušivú paľbu s cieľom zabrániť sovietskym a rumunským vojskám vytvoriť na Hrone predmostie a pokračovať v útoku na Banskú Bystricu. Po preskupení sovietski a rumunskí vojaci prekročili Hron a 19. marca 1945 viedli útok na Borovú horu, Lukové a Zolnú. Následne boli obsadené obce Hájniky, Rybáre, Sielnica a Veľká Lúka. Obec Sampor sa stala súčasťou nemeckej obrany Banskej Bystrice z juhu na línii Sampor – Hronsek – Badín. Obce Tŕnie a Turová boli v smere postupu sovietskych a rumunských vojsk na Kremnicu. Oslobodili ich 26. marca 1945. Obec Železná Breznica bola poslednou oslobodenou obcou okresu Zvolen – 28. marca 1945.    Mgr. Jozef Pavlov Text je autorským textom z pripravovanej monografie Okres Zvolen 1938 - 1945.

    13. februára 2018 20:02
  • BLOG: Vagačovci sú pre mňa ikonou Detvy

    BLOG: Vagačovci sú pre mňa ikonou Detvy

    Už niekoľko mesiacov pracujem na výskume k rodine Vagačovcov a v širšom zmysle k bryndziarstvu a syrárstvu v regióne okresu Zvolen (v hraniciach z rokov 1923 - 1945). Zmieňovať známe fakty - ktorých je tak či tak málo, v tomto blogu nemienim. Budem sa snažiť načrtnúť doterajší postup, ako aj poodhaliť čiastočne nové zistenia. Ak je Slovensko v rámci svetovej ekonomiky automobilovou veľmocou, tak okres Zvolen bol baštou bryndziarstva a syrárstva.  Predurčili ho na to najmä vhodné prírodné podmienky. Práve sem viedli kroky statuturianskych rodín ako boli Vagačovci, Molecovci, Galbaví a ďalší. A nejde o krátku históriu. Kým Ján Vagač založil v Detve svoju manufaktúrnu výrobňu bryndze v roku 1787, Peter Molec v neďalekej Zvolenskej Slatine v roku 1797. Galbaví prišli do Detvy v 2. polovici 19. storočia. V tomto čase sa výrobe masla a bryndze venoval aj starý otec Eriky Weissovej, ktorá minulý rok odhalila v Detve pamätník holokaustu - Jakub Hermann Weisz. Syrárstvo a bryndziarstvo pre náš región znamenali ohromne veľa. Primárne poskytovali prácu, ale v sutočnosti sú tu evidentné aj ďalšie pozitívne dopady - stimulovanie miestnej ekonomiky, šírenie dobrého mena regiónu, podpora rôznych aktivít (šport, kultúra, cirkev, iné). O to smutnejší je osud, najmä Vagačovej prevádzky, ktorú začiatkom 50. rokov znárodili a následne kvôli centralizácii výroby do Banskobystrických a od roku 1960 Stredoslovenských mliekarní zlikvidovali. Vráťme sa ale späť k Vagačovcom. Je známe, že obchodník Ján Vagač pri cestách na Podpoľanie okúsil a spoznal zvlášny  druh syra z ovčieho mlieka - bryndzu. On však patril medzi prvých, ktorý k nej pristupovali vedeckým spôsobom. A práve v tom bol fenomenálny. Rôznymi omylmi a pokusmi získal novú, trvanlivejšiu existenciu spotrebnej bryndze. Tá sa zásadne líšila od pôvodnej, z domácej výroby. Zaujímavé je však to, že rodinný biznis vydržal v genealogickej línii rodiny desaťročia. Až napokon, syn (Alexander) Jánovho vnuka (Michala) sa začiatkom 20. storočia usadil v Detve natrvalo. Predtým sa rodina vždy vracala na zimu do Starej Turej. Udávajú sa rôzne roky tohto faktu - najčastejšie 1905 a 1908. Potvrdiť sa mi ho ešte nepodarilo. Alexander patril k významným osobnostiam mestečka. Bol autoritou, ktorá sa angažovala v spoločenskom a politickom živote. Koncom prvej svetovej vojny narukoval na srbský front, po vojne bol členom miestnej odbočky Slovenskej národnej rady. V 20. a 30. rokoch sa angažoval ako člen SĽS/HSĽS. Bol ženatý s rodáčkou zo Starej Turej - Antóniou Valovičovou. Spolu mali 4 deti: Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Alexander zomrel pravdepodobne na rakovinu, v marci roku 1934. Jeho prvorodený syn Štefan Vagač prebral podnik. Pod jeho vedením bryndziareň a syráreň rozkvitala. Štefan sa stal významným činiteľom v štruktúrach Bryndziarskeho syndikátu a neskôr Zväzu bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu. Podobne ako jeho otec, aj on sa angažoval v politike. Nebol však prívržencom ľudíáctva, ale Agrárnej strany (počas 1. ČSR). Počas Povstania a po oslobodení bol členom Demokratickej strany. Práve jeho podnikateľské a politické aktivity viedli po roku 1948, keď komunisti prebrali moc k jeho pádu. Podnik bol znárodnený, rodina z mesta vyhnaná. Štefan dlhé roky pracoval vo Vlkanovej a dožil v Banskej Bystrici. Veľmi zaujímaví sú aj súrodenci Štefana. Karol bol vynikajúci študent, ktorý absolvoval štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval ako notár, právnik, štátny radca, sudca a prokurátor. Bol zapojený v ilegálnom odboji počas 1. SR. Vo februári pomohol utiecť vysokým komunistickým funkcionárom KSČ z bratislavského väzenia. V roku 1952 bol súdený spolu so svojim strýkom, Alexandrovým bratom Viliamom, ktorý bol popredným slovenským saleziánom.  /*banner*/ Július študoval Karlovu univerzitu v Prahe, po rozpade 2. ČSR a zavretí vysokých škôl nacistami v Protektoráte Čechy a Morava dokončil štúdium v Bratislave v roku 1941. Bol popredným úradníkom v Slovenskej národnej banke, kde spolu s jej guvernérom Imrichom Karvašom bol zapojený v odboji. Koncom marca 1945 ho zatklo gestapo, zomrel v Mauthausene. Mária Vagačová mala výrazné umelecké vlohy. Hrala na klavíri, krásne spievala a vyštudovala konzervatórium v Liberci. Vydala sa za úradníka Stredoslovenskej banky v Detve - Jána Nemčoka. Ten bol výraznou postavou v Detve (bol veliteľom Hlinkovej gardy, po vojne prešiel aj do štruktúr MNV a KSS). Počas doterajšieho výskumu sa mi podarilo zistiť množstvo nových faktov. Verím, že rôzne archívne fondy, ktoré plánujem tento rok navštíviť, mi odhalia ďalšie. Veľmi vzácne sú pre mňa aj kontakty, ktoré som nadviazal s potomkami Alexandra Vagača. Prvý som nadviazal na Dňoch bryndze minulý rok s Danielom Vagačom - Karolovým synom, ďalej s Dagmar Dressler - dcérou Júliusa Vagača, ako aj - a tento si dosiaľ najviac cenním - so synom Márie Vagačovej - Ondrejom Nemčokom. Telefonicky som v kontakte aj s rodinou Stanislava Vagača, ktorý je synom Štefana, čiže "priamym nástupcom" vlastníctva. Nedostatok faktov mi nedovolí môj výskum vydať vo forme širokej, mnohostranovej monografie. Avšak napriek tomu ju chcem vydať ako rozšírenú recenzovanú štúdiu. Dôvod? Vagačovci sú symbolom, ikonou Detvy a po rokoch "socialistickej ignorancie kapitalistických vykorisťovateľov" si zaslúžia nájsť svoje miesto v dejinách Detvy. Podobne, ako sa mi to podarilo pri problematike detvianskeho holokaustu. Mgr. Jozef Pavlov     

    16. januára 2018 17:06
  • Poučná historická výstava v Dome kultúry - Od Stalingradu do Bratislavy

    Poučná historická výstava v Dome kultúry - Od Stalingradu do Bratislavy

    KC A. Sládkoviča v Detve, pozýva svojich návštevníkov na panelovú výstavu dokumentárnych fotografií Od Stalingradu do Bratislavy, ktorá je vo vestibule Domu kultúry A. Sládkoviča v Detve. Výstava je prístupná do 1. 6. 2017 v čase otváracích hodín a podujatí v priestoroch KC A.Sládkoviča v Detve. Historici v ostatných rokoch naliehavo zdôrazňujú, že v nepokojnom čase rozkolísaných hodnôt je mimoriadne dôležité, aby si ľudstvo pripomínalo zlomové etapy svojej minulosti, nezabúdalo na tragické okamihy dejín a zodpovedne viedlo nastupujúce generácie k primeranej ostražitosti pred neustále prítomnou hrozbou opakovania dejinných katakliziem. /*banner*/ Do tohto kontextu prináleží aj panelová výstava Od Stalingradu do Bratislavy, ktorú pripravilo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, Zväz protifašistických bojovníkov SR, Štátne múzeum Stalingradská bitka, Volgogradská mestská samospráva a Univerzitná knižnica v Bratislave.  Počas bojov o slobodnú Bratislavu padlo takmer sedem tisíc vojakov Červenej armády, šesťmesačná bitka o Stalingrad bola zlomovým bodom celej druhej svetovej vojny.

    04. júna 2017 12:31
  • Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

    29. mája 2017 13:31
  • Detvu navštívi posledná detvianska Židovka (84 r.), priletí z Izraela

    Detvu navštívi posledná detvianska Židovka (84 r.), priletí z Izraela

    20. mája 2017 na niekoľko dní navštívi Detvu Veronika Engelová (Erika Weissová). Je poslednou rodáčkou zo židovskej komunity z nášho mesta, narodila sa v roku 1933. Rodina Weissovcov sa skladala zo štyroch členov - otca Samuela, matky Pauly, a detí Pavla a Eriky. Pokojné obdobie detstva prerušilo obdobie II. svetovej vojny a 1. Slovenskej republiky. Ich obchod bol arizovaný, rodina bola pripravená o občianske práva, deti vyhodené zo školy pre svoj židovský pôvod. Tragicky sa skončil život otca rodiny, Samuela Weissa, ktorý bol zavraždený v nacistickom vyhladzovacom tábore Osvienčim. Rodiny sa tri roky skrývala na lazoch v okolí obce Lešť.  /*banner*/ Počas niekoľkých dní, ktoré strávi pani Engelová v Detve, absolvuje stretnutie s rovesníkmi, diskusie so študentami a verejnosťou. Podľa vlastných slov sa teší najmä na medokýš, ktorý ako dieťa pijávala pravidelne a rada. Teší sa aj na miesta, ktoré sa jej viažu k príjemným spomienkam z detstva. Na zasadnutí MsZ v Detve 2. mája 2017 poslanci jednohlasne odhlasovali osadenie pamätníka obetiam holokaustu v Detve. Ten bude odhalený práve za prítomnosti p. Engelovej. ,,Po niekoľkých rokoch môjho výskumu k regionálnemu holokaustu som náhodou, prostredníctvom pána Eyala Blocha natrafil na Eriku. Vedel som, že po vojne odišla ako tisíce iných do Palestíny, nakoľko tam vznikol v roku 1948 židovský štát. Ale netušil som ešte, že žije. Bude to pravdepodobne posledná príležitosť pripomenúť si s pamätníkom obdobie temných dejín Slovenska, ale aj Detvy. To, že práve ona odhalí pamätník, že vo svojom vysokom veku priletí na Slovensko, je podľa môjho názoru bezpochyby významné.Pre mňa sa Detva stane odhalením pamätníku civilizovaným mestom, ktoré sa nebojí vysporiadať so svojou históriou," povedal Jozef Pavlov. 

    05. mája 2017 11:37
  • Tritisíc rokov staré nálezy odkrývajú v Lúčnej štvrti

    Tritisíc rokov staré nálezy odkrývajú v Lúčnej štvrti

    Podpolianske múzeum sa napriek nepriaznivému počasiu v stredu 1. februára 2017 v popoludňajších hodinách zaplnilo asi sedemdesiatkou priaznivcov archeológie a histórie. A opodstatnene, nakoľko avizovaná téma odbornej prednášky bola nanajvýš pútavá a aktuálna. Pustý hrad a Detva v kontexte aktuálnych archeologických výskumov  - tieto témy už dlhšie rezonovali tak v širokej laickej i odbornej verejnosti, preto pracovníci Podpolianskeho múzea už dlhší čas plánovali pozvanie prednášajúcich, ktorí sú nielen špičkovými odborníkmi v danom odbore, ale majú za sebou aj dlhoročný výskum v tunajšom regióne. Pozvanie na spomínanú prednášku prijali Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre, vedúci vysunutého pracoviska vo Zvolene a docentka Noémi Beljak Pažinová, vedúca Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako zdôraznila, sledovanie zemných prác v súvislosti so stavbou rodinného domu na parcele č. 7381/27 v katastrálnom území Detva prinieslo archeologické doklady osídlenia v časti Lúčna štvrť. Uviedla, že na mieste stavby boli zachytené štyri archeologické objekty a celkovo nálezy o počte 394 kusov. Odkryli tam hlavne kolové jamy, ktoré mohli tvoriť súčasť kolovej konštrukcie časti zastrešenia hospodársko-výrobnej stavby. Prístrešok slúžil na ochranu piecky, pravdepodobne chlebovej, ktorú sa podarilo identifikovať v značne deštruovanom stave.  Z lokality pod vedením Noémi Beljak Pažinovej odobrali aj vzorky hliny, ktoré budú podrobené archeobotanickej analýze. Tá odhalí, či sa na mieste nachádzali aj rastlinné zvyšky. „Podľa pozitívneho výsledku analýzy budeme mať viac informácií aj o strave predkov a environmente osady,“ povedala docentka Beljak Pažinová. Dodala, že niekoľko črepov je možné spojiť a postupne rekonštruovať tvary nádob, z ktorých pochádzajú. Ide hlavne o rôzne misky, hrnce a amfory, šálky. Na mieste sa objavila aj keramika s veľmi kvalitnou čiernou leštenou úpravou povrchu vrátane šikmého i zvislého žliabkovania. Tieto tvary i výzdobná technika je charakteristická pre kyjatickú kultúru neskorej doby bronzovej, starej takmer 3000 rokov. Archeologička v závere podčiarkla, že objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných, na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. /*banner*/ Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva-Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Kalamárka, táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou, teda rovnakým obyvateľstvom, aké bolo zaznamenané v časti Lúčna štvrť. V kontexte nálezovej situácie nížinná osada v časti Lúčna štvrť mohla slúžiť ako hospodárske zázemie hradiska na Kalamárke.         Ako s potešením prijalo vedenie Podpolianskeho múzea, Noémi Beljak Pažinová informovala, že po zdokumentovaní nálezov z Lúčnej štvrte uvažuje v rámci legislatívy o ich premiestnení do Podpolianskeho múzea v Detve. Archeologička s Podpolianskym múzeom spolupracuje od roku 2012. Vďaka spolupráci Podpolianskeho múzea s docentkou Beljakovou boli už predtým zdokumentované náhodné zbery prinesené obyvateľmi z lokalít Kalamárka a Vígľaš. Približne 500 kusový súbor zväčša keramických fragmentov je už dnes v zbierkovom fonde Podpolianskeho múzea. Najkrajšie kusy sú vystavené v rámci stálej expozície Detva v kontexte Vígľašského panstva. Záverečné dotazy publika pre oboch archeológov, Jána a Noémi Beljakovcov, potvrdili očividný záujem o danú problematiku. Na strane prednášajúcich bolo od prvých slov okrem odbornosti cítiť obrovský vklad, lásku k archeológii, nepochybne obrovské pracovné nasadenie a úprimnú snahu zanechať kultúrne dedičstvo tak, aby ho citlivo mohli vnímať aj budúce generácie. Ako povedal Winston Churchil: Čím viac sa pozeráme dozadu, tým lepšie vidíme dopredu… Ostáva veriť, že týmto sa otvárajú nové historické stránky Detvy a že aj ďalší záchranný archeologický výskum bude pokračovať v tomto smere.                                                                                                                                   Text: Renata Babicová Foto: Zuzana Juhaniaková

    12. februára 2017 20:53
  • Knihu Detva v 20. storočí slávnostne uviedli do života

    Knihu Detva v 20. storočí slávnostne uviedli do života

    V piatok 25. novembra v kongresovej miestnosti Domu kultúry Andreja Sládkoviča uviedli novú monografiu o Detve, ktorú napísal Mgr. Jozef Pavlov – Detva v 20. storočí. Medzi prítomnými boli viacerí hostia, najvýznamnejší boli z odboru histórie – profesionálny historik a bývalý vysokoškolský učiteľ prof. PhDr. Karol Fremal CSc. a riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania PhDr. Stanislav Mičev, PhD. Prvý menovaný je aj recenzentom monografie Detva v 20. storočí. Obaja vzácni hostia otvorili uvedenie knihy do života príhovormi, v ktorých vyzdvihli nové dielo o histórii Detvy a autorovu prácu. Historik Fremal spomínal aj na svoj prvý pobyt v Detve, svoj výskum o partizánskej prehliadke, ktorá sa uskutočnila v Detve, ale aj o prvom stretnutí s Jozefom Pavlovom: ,, bolo to pri 60. výročí SNP, mal som prednášku v múzeu a vtedy ešte žiak základnej školy Jozef Pavlov ma prekvapil svojimi vedomosťami o druhej svetovej vojne a SNP.“ Zároveň dodal, že je dôležité, aby bolo písané čo najviac historických prác, pretože tak je zaručené čo najobjektívnejšie spracovanie histórie, založené na pluralite názorov. /*banner*/ Samotnú prezentáciu obsahu práce už realizoval autor monografie Jozef Pavlov. Dôvod, prečo napísal svoju už druhú knihu v 26. rokoch uviedol nasledovne:  ,,Mám rád Detvu, mám rád históriu a to je tá ideálna kombinácia pre napísanie knihy o dejinách Detvy.“ Práca na monografii Detva v 20. storočí trvala vyše jedného roku a sú v nej spracované takmer všetky známe archívne materiály o Detve v období rokov 1900 – 2000. Uvedená práca nie je posledným autorovým počinom v oblasti regionálnej histórie: ,,už teraz mám rozpracovanú prácu o okrese Zvolen v rokoch 1938 – 1945. Ďalším nápadom, je spracovať históriu podpolianskych obcí všeobecne v 20. storočí.“ Po prezentácii obsahu monografie nasledoval predaj, autogramiáda a banket. Autor venoval niekoľko kníh aj Podpolianskemu múzeu a Mestskej knižnici K. A. Medveckého: ,,Ďakujem Jožkovi za výtlačky knihy pre našu knižnicu, ktoré obohatia regionálnu literatúru,“ povedala vedúca knižnice Tatiana Bérešová. Knihu si môžete objednať v prípade záujmu na telefónnom čísle 0918203905, alebo zakúpiť v predajniach: kníhkupectvo Tulipán, Parta , Detvianske ľudové umenie, Podpolianske múzeum. Cena monografie je 15 eur.  

    26. novembra 2016 21:20
  • V piatok uvedú novú knihu Detva v 20. storočí

    V piatok uvedú novú knihu Detva v 20. storočí

    Už tento piatok 25. novembra 2016 o 17:00 v kongresovej miestnosti Domu kultúry AS v Detve uvedú novú knihu o histórii Detvy. Monografia Detva v 20. storočí mapuje dejiny mesta v rokoch 1900 - 2000. V búrlivom storočí bola Detva súčasťou viacerých štátnych útvarov, pod vplyvom viacerých ideológií, zažila najväčšie zmeny v doterajšej takmer 400 ročnej histórii, ktoré určili jej charakter vývoja. Publikácia okrem vedecky spracovaného archívneho výskumu prináša aj unikátny fotografický materiál. Novú knihu Mgr. Jozefa Pavlova recenzoval známy historik prof. PhDr. Karol Fremal, CSc. Cena novej publikácie je 15 eur, na slávnostnom uvedení si ju môžete zakúpiť za akciovú cenu 10 eur. /*banner*/

    23. novembra 2016 09:54
  • Rozhovor

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Podpoľanci navštevuj...

    S majiteľkou cestovnej kancelárie Art Tour Janou Kmeťovou sme sa pred nadchádzajúcou letnou sezónou rozprávali o tom, kam chodia radi oddychovať našinci spod Poľany. Kde sa nachádza Vaša cestovná kancelária a aké služby poskytuje? Cestovná agentúra ArtTour sa na nachádza v centre Detvy na ul. M.R. Stefanika 61 v Detve. CA ponúka zájazdy do celého sveta, výnimkou nie sú ani slovenské dovolenky, samozrejmosťou je predaj leteniek,  ubytovania a cestovného poistenia, pre náročných aj “dovolenka na mieru.” Kedy začína dovolenková sezóna? Letná sezóna už beží. Klienti, ktorí chcelí získať najlepšie zľavy zakupovali letné dovolenky už v decembri, januári ... Oficiálne Leto 2018 je už v plnom prúde. Dokedy teda táto sezóna trvá? Ak bude leto výdatné ako minulý rok, letné dovolenky sa budú predávať až do septembra, samozrejme prázdninové mesiace budú najnáročnejšie. Ktoré krajiny sú pre Podpoľancov najpríťažlivejšie? Z pohľadu financií je pre Podpoľancov zaujímavý Egypt a Turecko, lákajú aj destinácie ako sú Grécko, Cyprus, Španielsko ... Sú tu však aj patrioti, ktorí sú verní Slovensku, prírode a aktívnej dovolenke. /*banner*/ Kde volia v domácich podmienkach dovolenky? Jednoznačne Vysoké Tatry, samozrejme Nízke Tatry, v období prázdnin kúpeľné mestá s možnosťou poznávania histórie a kultúry v nich. Sú v móde aj destinácie, kde ľudia hľadajú na rozdiel od tepla zimu? (napr. Škandinávia) Samozrejme, vo svetovom rebríčku je na prvých priečkach, je lákadlom avšak sú cenovo náročnejšie, takže v našom okolí po nej aktívny dopyt nie je. Ako vyzerá záujem o výlety do známych európskych miest?  Dá sa povedať, že poznávacie zájazdy do európskych metropol sú stále zaujímavé ako pre mladých ľudí, tak aj pre staršie generácie. Jarné a jesenné obdobie je dokonalé pre formát takýchto výletov - eurovíkendov. Často sú dopytované ako darček. Ako treba postupovať priamo pri výbere dovolenky?  Agentúra je otvorená denne, takže priamo v kancelárii. Ak však klienti nestíhajú, komunikujem prostredníctvom mailu, kde podľa požiadaviek vypracujem ponuku a zasielam priamo klientovi. Oslovujú ma však aj telefonicky alebo prostredníctvom messengeru, keďže je doba sociálnych sietí. Koľko môže stáť 4-člennú rodinu v priemere dovolenka? Plus, na koľko dní zvyknú priemerne ľudia chodiť dovolenkovať? Priemerná dovolenka pre 4-člennú rodinu All inclusive na týždňový turnus môže vyjsť od 1500 - 2000 eur, podľa štandardu hotela, destinácie a samozrejme veku detí. Z tohto dôvodu si rodiny s deťmi rezervujú dovolenky v skorších mesiacoch. Najčastejsie sa predávaju jedno týždňové dovolenky, ale sú klienti, ktorí si doprajú aj dlhšie turnusy. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov Foto: Art Tour Detva

  • Róbert Malatinec: Ka...

    S tretím najproduktívnejším hráčom Joxerov Róbertom Malatincom sme sa porozprávali okrem účinkovania detvianskych florbalistov v 1. lige aj o jeho športovej kariére. Od koľkých rokov sa venujte športu? Kto Vás k nemu priviedol? ,,Športu, resp. hokeju sa venujem od malička. Už si to poriadne ani nepamätám, ale asi v štvrtej triede som začal chodievať do prípravky. K hokeju ma viedli samozrejme moji rodičia. Môj ocino bol tak isto hokejovým brankárom a momentálne ešte stále chodieva hrávať."  Ktorý športovec je pre Vás vzorom a prečo? ,,Konkrétny vzor nemám, snažím sa zobrať si niečo dobre od každého športovca. Pre mňa je vzorom každý športovec, ktorý chce svojimi výkonmi, úspechom a osobnosťou motivovať iných ľudí. Hlavne ten môj vzor musí robiť šport úprimne a nie len pre osobné úspechy." Povedali by ste nám niečo o vašej kariére hokejovú brankára? Ako dlho ste sa hokeju venovali? ,,Tak ako som spomínal, hokeju sa venujem od malička a to už v prípravke som stál v bráne. Začínal som v prípravke tu v Detve, kde som postupom času začal chodiť aj do hokejových tried. Asi v ôsmom ročníku som išiel do Čiech, kde som chytal za Jindřichuv Hradec v doraste. Keď som sa vrátil z Čiech išiel som do Zvolena. Tam som hral dorasteneckú extraligu. Po doraste som išiel na sezónu do Martina, kde som získal prvý krát skúsenosti s mužskou extraligou. Po Martine som sa vrátil naspäť do Zvolena do extraligy juniorov, kde sa nám podarilo skončiť na treťom bronzovom mieste. Po Zvolene som sa vrátil do prvej ligy mužov v Detve, kde som už toľko šancí nedostal a preto som hosťoval v Lučenci a neskôr v Rimavskej Sobote, kde som odchytal druhú ligu mužov. Takže hokeju som sa aktívne venoval nejakých 13 rokov." Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou detvianskych Joxerov? ,,Potom ako som skončil s hokejom ma zavolali chalani na 3.ZŠ, kde na začiatku chodievali hrávať ako partia kamarátov florbal. V podstate sme sa tam stretli bývalí hokejisti a chalani, ktorých to bavilo. V tej dobe sme ani nevedeli, že by sme niekedy vyskúšali hrávať ligový florbal." Práve skončenú florbalovú sezónu ste začali domácim víťazstvom nad FBC Red Wings Košice. Očakávali ste pred zápasom, že sa mužstvu podarí streliť 11 gólov? ,,Bol to prvý zápas, takže očakávania tam neboli žiadne, skôr si myslím že sme po príprave už boli motivovaní hrať zápas, v ktorom už o niečo ide, kde to všetko môžeme zúročiť, čo sme aj dokázali. Väčšinou sú prvé zápasy o tom, aby sa mužstvo chytilo a dostalo do hernej pohody. Myslím si, že nám to vyšlo, preto aj na konci základnej časti to tak vypadalo."  Zápas 3. kola sa niesol duchu derby, pretože pod Poľanu pricestoval ŠK 1. FBC Zvolen, ktorý po dvoch tretinách viedol rozdielom dvoch gólov, ale vďaka piatim gólom v tretej tretine ste zápas doviedli do úspešného konca. V ktorom okamihu sa podľa vás zápas lámal? ,,Zápas sa určite lámal v tretej tretine. Prvý gól padol asi v piatej minúte a postupne sme skóre doťahovali a nenechali súperovi nám prekaziť hernú prevahu. To znamená, že po prvom, druhom, treťom... strelenom góle sme stále pokračovali a nepoľavili v prevahe nad súperom. V šatni sme si niečo povedali a vyšlo to . Myslím si, že práve takéto vypäté zápasy a úspešné zápasy nás dokážu najviac posunúť a dodať potrebnú istotu." /*banner*/ V rámci 11. kola ste prehrali v Trnave 6:3, no zápas bol nakoniec skontumovaný vo Váš prospech. Čo kontumáciu spôsobilo ? ,,S Trnavou sú to vždy vyrovnané zápasy. Trnava mala skontumovaných viac zápasov základnej časti, pretože sa ukázalo, že nevedomosťou pravidiel nastúpili hráči z ich B – tímu, ktorí hrať nemohli." Základnú časť ste ukončili na treťom mieste. Vládla v klube s umiestením spokojnosť ? ,,Áno, po základnej časti sme boli veľmi spokojní. Náš cieľ bol postup do play-off, ktorý sa nám podaril ešte výraznejšie naplniť, keďže sme skončili na tretej priečke." Za štvrťfinálového súpera ste si zvolili FBK Púchov. Prečo práve toto mužstvo? ,,Vždy je ťažké si vybrať súpera do playoff . Po dohode a po odohratých zápasov proti Púchovu sme sa rozhodli, že Puchov je pre nás na úvod najvhodnejší súper." Vašu sériu musel rozhodnúť až piaty finálový zápas, v ktorom bol úspešnejší Váš súper. Čo podľa Vás sériu rozhodlo? ,,V tejto sérii bol skoro každý zápas vyrovnaný. Môj názor je, že v prvom kole sme mali doma vyhrať aj druhý zápas, ktorý nám o chlp unikol našou chvíľkovou nepozornosťou. Potom to bolo už len o šťastí a dodŕžiavaní taktiky, ale myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Spravili sme všetko preto, aby sme boli úspešnejší, ale súper mal viac šťastia." Aké ciele ste mali stanovené pred sezónou? Keby ste mali možnosť zvolili by ste si s odstupom času do štvrťfinále iného súpera? ,,Naším cieľom bol v prvom rade postup medzi najlepších osem mužstiev, čo sa nám aj nakoniec podarilo, tak ako som už spomínal. Výrazne sme omladili mužstvo, čo nám prinesie určite ovocie do budúcna, ktorí to už potvrdili aj tuto sezónu. Myslím si, že nie, bol by to znovu Púchov." Venujete sa okrem florbalu aj iným športom? ,,Samozrejme. Okrem florbalu momentálne najintenzívnejšie je to beh a cyklistika. Pravidelne cvičím už dlhší čas, venoval som sa aj naturálnej kulturistike, ktorá mi priniesla pár úspechov. Mám rád výzvy, preto skúšam rôzne športy, aby som bol komplexnejší. Každý šport je v niečom zaujímavý." Ako bývalý hokejový brankár máte svojho favorita v boji o Stanley Cup ? Kto je ním ? ,,Možno Vás sklamem, ale nejako do detailov nesledujem NHL, KHL a ani našu extraligu." Rozhovor spracoval: Mgr. Milan Belko    

  • Región

  • Spoločnosť ZF hľadá ...

    V roku 2019 spoločnosť ZF otvorí v novom priemyselnom parku svoj závod. Dôležitou informáciou je však to, že už dnes hľadá pre nový závod zamestnancov. Aj z tohto dôvodu otvorila nemecká spoločnosť v Detve svoju náborovú kanceláriu. ,,Náborová kancelária ZF Slovakia, a. s. pre nový závod v Detve sa nachádza v Kultúrnom dome A. Sládkoviča na prvom poschodí. Záujemcom o zamestnanie je prístupná v pondelok a v stredu od 07:30 do 16:30 a v utorok od 7:30 do 15:00 (obedová prestávka 11:30 – 12:00). Mimo stránkových hodín môžu uchádzači svoje žiadosti vložiť do poštovej schránky, ktorú nájdu na prízemí pri vchode do budovy.“ Po príchode do náborovej kancelárie sa uchádzačom venuje asistentka. Pomáha s výberom vhodnej pracovnej pozície a vyplnením žiadosti o zamestnanie. ,,Záujemcom odpovie na otázky a podá im informácie o spoločnosti, podmienkach prijatia a benefitoch, ktoré spoločnosť ponúka.“ Uchádzači si môžu so sebou priniesť vlastné životopisy, ale nie je to podmienkou. V náborovej kancelárii sú pripravené formuláre žiadostí o zamestnanie, ktoré stačí vyplniť na mieste. Ďalší postup je nasledovný: ,,Po prijatí a zaevidovaní žiadosti o zamestnanie budú uchádzači, ktorí spĺňajú inzerované požiadavky, telefonicky kontaktovaní personálnym oddelením a pozvaní na prijímací pohovor. Prijímacie pohovory pre THP pozície sa konajú v Leviciach. Pohovory pre operátorov (výroby, logistiky) uskutočňujeme v náborovej kancelárii v Detve. Ide o skupinové pohovory. Na začiatku uchádzači dostanú informácie o spoločnosti, podmienkach a benefitoch. Prvá časť pohovoru pozostáva z vyplnenia krátkeho  testu. Po jeho vyhodnotení prebehne individuálny pohovor s majstrom výroby a personalistkou. Tí, ktorí úspešne absolvujú prijímací pohovor, budú prijatí do zamestnania. Do spustenia výroby  v závode ZF v Detve sa budú novoprijatí zamestnanci zaúčať v závode v Leviciach - prví zamestnanci už nastúpili. Počas tohto obdobia majú zamestnanci zabezpečené a plne hradené ubytovanie v samostatných izbách v hoteli situovanom blízko autobusovej a vlakovej stanice. Skupiny, ktorým to nevyhovuje, môžu dochádzať do práce denne a spoločnosť im zabezpečí dopravu služobným autom.“ /*banner*/ O zamestnanie sa môže uchádzať každý, kto má chuť a ochotu pracovať a spĺňa aspoň časť z požadovaných kritérií. Vzhľadom na to, že ZF otvára nový závod, je škála voľných pozícií široká. Viacero pozícií je vhodných aj pre absolventov. Prax vo výrobnej spoločnosti a vzdelanie technického zamerania sú veľkou výhodou. Pri THP pracovníkoch je dôležitá znalosť anglického, prípadne nemeckého jazyka, ktorá sa na pohovoroch overuje. ZF momentálne obsadzuje viacero pozícií. Ide napr. o majstra výroby, vedúceho skladu logistiky, prevádzkového zámočníka, mechanika elektronických zariadení, operátora logistiky, operátora výroby, technika kvality, technika obrábania, technika strojov a zariadení. Všetky aktuálne obsadzované pracovné pozície  bližšie informácie nájdete na portáli www.profesia.sk: https://www.profesia.sk/praca/zf/C6856?page_num=1007 Do konca roka 2018 spoločnosť ZF plánuje prijať do zamestnania približne 100 zamestnancov. ,,V nasledujúcom roku očakávame prijatie ďalších desiatok zamestnancov. Mzda je tvorená z troch zložiek a jej výška závisí od konkrétnej pracovnej pozície. Prvou zložkou mzdy je hodinová / mesačná mzda. Závidí od tarifnej triedy, ktorá je zamestnancovi priznaná. Druhou  zložkou je dochádzkový bonus a treťou prémie. U operátorov výška prémií  závisí od ich výkonu, spravidla však predstavuje 25 % z tarifnej mzdy a dochádzkového bonusu. Zaujímavým benefitom je flexikonto. Ide o možnosť kumulovania a priebežného čerpania  nadčasov do výšky 50 h. Nad tento rozsah sú zamestnancovi automaticky preplácané spolu s 25 % mzdovým zvýhodnením. Ďalšími benefitmi sú 13. a 14. plat, mimoriadne odmeny podľa hospodárskeho výsledku firmy, poukážky na relax a šport a ďalšie nefinančné odmeny vo forme vitamínových balíčkov, darčekov na Vianoce alebo MDŽ.    Spoločnosť organizuje každý rok v máji deň otvorených dverí, kde si zamestnanci môžu pozvať členov svojej rodiny a priateľov a ukázať im spoločnosť, v ktorej pracujú. Súčasťou tohto dňa sú zábavné atrakcie pre deti, koncert známeho slovenského / českého umelca, jedlo a pitie zadarmo a darčekové balíčky pre deti. Tohto roku sme v areáli nášho závodu privítali takmer 7 tisíc návštevníkov a dopoludnie nám svojim koncertom spestrili Lucie Bílá, Spievankovo a kúzelník, a to všetko pod moderátorskou taktovkou hercov zo seriálu Oteckovia. V decembri sa naši zamestnanci každoročne zabavia na vianočnom večierku organizovanom pre 700 zamestnancov. Tento rok bude mať pre nás špeciálnu atmosféru, pretože oslavujeme 10. výročie spoločnosti ZF v Leviciach.“ LINK - https://www.zf.com/slovakia/sk_sk/corporate/homepage_corporate/homepage_corporate.html    

  • SKATE CONTEST Kriváň...

    2. júna 2018 sa konal už 9. ročník sketeboardovej súťaže „Kriváň SKATE CONTEST“, ktorý organizovala skupina „KC CREW“ na miestnej komunikácii pri podchode nad železničnou stanicou v Kriváni. Pri daždivom počasí bola účasť 20 súťažiacich jazdcov Jazdci prišli najmä zo Zvolena, Lučenca a z okolitých dedín. Po rozjazde sa o 15:30 začalo súťažiť za daždivého počasia, ktoré sa však postupne zlepšovalo. Od začiatku nebol jasný favorit a preto všetci prítomní pozerali komu sa ako darí a povzbudzovali. Po kvalitnom triku odmenili jazdca aj menším potleskom. Približne po hodine sme sa dočkali víťaza game of skate : /*banner*/ 1. miesto: Jozef Filkus  z Veľkého Krtíša 2.miesto: Igor Želtvay z Trebišova 3.miesto: Filip Dostál z Krupiny Best trick najlepšie zajazdili:   1. skočka: NOLLIE BS HEEL FLIP - Tomáš Brindza z Veľkého Krtíša 2. bedňa: KICK FLIP BS 50 - Andrej Raniak z Krupiny 3. mantinel: KIC FLIP cez mantinel - Andrej Raniak z Krupiny Hlavným a jediným sponzorom tohoto podujatia bola obec Kriváň, ktorá venovala 80 €. Všetkým jazdcom ďakujeme za účasť a dúfame, že sa im u nás páčilo. Prajeme im veľa úspechov v skateboardingu.

  • Vstup do Polikliniky...

    Mesto Detva nechalo vybudovať nové dvojstranné schodisko, ktoré umožňuje výstup z parkoviska k hlavnému vchodu Polikliniky na ulici J. G. Tajovského. Pôvodné schodisko k Poliklinike bolo po troch desaťročiach jeho používania a po dlhoročnom vplyve počasia v nevyhovujúcom technickom stave. Vzhľadom na súčasné technické normy bolo pôvodné schodisko taktiež strmé. Nové schodisko, ako uviedli pracovníci Oddelenia správy majetku na Mestskom úrade v Detve, na rozdiel od pôvodného, je zastrešené oblúkovou strechou. /*banner*/ Strecha zamedzí tvorbe klzkých povrchov na schodisku v zimnom období. Nové nástupné plochy a podesty sú zo zámkovej dlažby, celé schodište je lemované zábradlím. Stavebné práce budú ukončené v polovici mesiaca jún. Realizoval ich víťaz verejného obstarávania, firma z Lučenca. Na fotografii sú práce pred dokončením schodiska. Text a foto: Zuzana Vrťová  

  • Šport

  • SKATE CONTEST Kriváň...

    2. júna 2018 sa konal už 9. ročník sketeboardovej súťaže „Kriváň SKATE CONTEST“, ktorý organizovala skupina „KC CREW“ na miestnej komunikácii pri podchode nad železničnou stanicou v Kriváni. Pri daždivom počasí bola účasť 20 súťažiacich jazdcov Jazdci prišli najmä zo Zvolena, Lučenca a z okolitých dedín. Po rozjazde sa o 15:30 začalo súťažiť za daždivého počasia, ktoré sa však postupne zlepšovalo. Od začiatku nebol jasný favorit a preto všetci prítomní pozerali komu sa ako darí a povzbudzovali. Po kvalitnom triku odmenili jazdca aj menším potleskom. Približne po hodine sme sa dočkali víťaza game of skate : /*banner*/ 1. miesto: Jozef Filkus  z Veľkého Krtíša 2.miesto: Igor Želtvay z Trebišova 3.miesto: Filip Dostál z Krupiny Best trick najlepšie zajazdili:   1. skočka: NOLLIE BS HEEL FLIP - Tomáš Brindza z Veľkého Krtíša 2. bedňa: KICK FLIP BS 50 - Andrej Raniak z Krupiny 3. mantinel: KIC FLIP cez mantinel - Andrej Raniak z Krupiny Hlavným a jediným sponzorom tohoto podujatia bola obec Kriváň, ktorá venovala 80 €. Všetkým jazdcom ďakujeme za účasť a dúfame, že sa im u nás páčilo. Prajeme im veľa úspechov v skateboardingu.

  • Marek Ďaloga prestúp...

    Hokejový obranca Marek Ďaloga si po ukončení svojho angažmánu v pražskej Sparte oblečie na seba dres účastníka SHL Mora IK, čím sa stal spoluhráčom Slováka Mateja Galbavého. V sezóne 2017/2018 začínal 29 – ročný Ďaloga v čínskom Kunlun Red Star, za ktorú v KHL odohral 34 zápasov. Strelil v nich jeden gól a na dva prihral. Po rozviazaní kontraktu s čínskym klubom sa upísal Sparte Praha, za ktorú stihol nastúpiť v osemnástich zápasoch. Zahral si tiež na Zimných olympijských hrách a Majstrovstvách sveta v Dánsku. /*banner*/ „Marek je jeden z najsilnejších korčuliarov, ktorých som videl.  Je stabilný, rýchly a dobrý pri spracovaní puku. Má tiež dobrú výšku a strelu. Hráč, ktorý hral veľa medzinárodných zápasov a má tiež veľa skúseností z KHL. Sme veľmi šťastní, že sme ho podpísali,“ týmito slovami opísal príchod zvolenského rodáka generálny manažér Anders Forsberg.

  • Mladí detvianski fut...

    V máji 2018 bola ukončená realizácia projektu v celkovom náklade 26 195 Eur, ktorý zahŕňal rekonštrukciu a modernizáciu troch šatní pre žiakov a dorast a hygienických zariadení na futbalovom štadióne v Detve. Mesto Detva sa  roku 2017 uchádzalo o finančný príspevok v rámci projektu podpory rekonštrukcie a výstavby futbalovej infraštruktúry, financovaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom. Na realizáciu projektu rekonštrukcie troch šatní a hygienických zariadení v administratívnej budove futbalového štadióna v Detve získalo mesto dotáciu 20 000 Eur. /*banner*/ Mladí futbalisti majú v šatniach nové podlahy, nátery, elektroinštaláciu aj zariadenie. Sprchy a WC, ktoré teraz využívajú, spĺňajú priestorové aj hygienické požiadavky na tréningové zázemie mládeže.  Modernizácia priestorov, ktoré slúžili viac ako 40 rokov, a tým zlepšenie podmienok pre mladých detvianskych futbalistov je hlavným prínosom tohto projektu. Projekt bol zrealizovaný s finančnou podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Text a foto: Anna Cíbiková

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3