s DTonline.sk

Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

27. januára si pripomíname Medzinárodný deň holokaustu. Porozprávali sme sa s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom o holokauste v Detve.

Prečo sa venujete holokaustu?

Ako historik sa venujem najmä slovenským dejinám v prvej polovici 20. storočia (1918-1945), s dôrazom na 1. Slovenskú republiku. V rámci tejto témy sa venujem výskumu politických dejín, nacisticko-gardistickým zločinom a holokaustu. Všeobecne aj regionálnym dejinám obcí a regiónu v 20. storočí. Holokaustu sa venujem preto, že je to obrovské memento pre všetky generácie po roku 1945. V tomto období sa človek stal číslom a život stratil akúkoľvek hodnotu – nie len u Židov, ale u civilistov v okupovanej Európe všeobecne. Samotný holokaust sa netýka len Židov, ale všetkých, ktorých vládne režimy označili za kategóriu občanov 2 triedy, bez nároku na ľudské práva, neskôr na život vôbec. Zároveň ako Slovák a katolík cítim určité zadosťučinenie, keď znovu odhalím a zaznamenám smutné osudy našich židovských spoluobčanov.  

Odkiaľ sa v Detve Židia vzali?

Diaspóru, čiže rozptyl Židov do celého sveta zapríčinilo kruté potlačenie židovského povstania Rimanmi v I. storočí po Kristovi. Židia sa rozutekali a v každom kúte sveta založili svoje komunity. Prví Židia na našom území boli už počas výpadov cisára Marca Aurelia, kde boli súčasťou rímskych légií, resp. tu pôsobili ako obchodníci. Čiže žili tu resp. sa tu nachádzali celé stáročia. Svojim spôsobom tu boli skôr než Slováci (resp. predkovia Slovákov Slovieni), pretože pohyb Slovanov z priestoru Wisla – Dneper sa začal až v 5 - 6. storočí po Kristovi.

Prví Židia prišli do Detvy po roku 1848. Dovtedy mali zákaz obývať okolie banských miest v okruhu sedem míľ.  Ich expanziu a usídľovaniu sa bránili hlavne bohaté mestá a nemecká obchodnícka komunita, ktoré sa obávali židovského obchodného umenia, ale i šmeliny.

Karol Anton Medvecký píše, že prvým Židom v Detve bol istý Gutfreind. Ja som avšak našiel ako prvého zdokladovaného Žida Ladislava Kohna, ktorý sa mal v Detve usadiť v roku 1850. Židovská komunita mala na prelome 19. a 20. storočia približne 100 členov (v tomto čase bola postavená aj synagóga, mali tu aj židovskú školu), potom jej počet postupne klesal. Hlavným dôvodom poklesu bola slabá ekonomická sila regiónu.

Prečo majú Židia nemecké mená?

Je to častá otázka. Koncom 18. storočia im cisár Jozef II. prikázal, aby si mená zmenili na nemecké ekvivalenty. Súviselo to s Jozefovým zámerom spraviť s nemčiny štátny úradný jazyk, čo v mnohonárodnostnej monarchii malo zmysel. Tento zámer sa mu však nepodaril, ale Židom ostali nemecké mená: ten čo ľúbil Boha sa nazval Gottlieb, Kohen (kňaz) sa stal Kohnom a podobne.

Prečo Židov v priebehu storočí  tak veľmi nenávideli?

Je potrebné rozlišovať náboženskú a etnickú nenávisť, no aj závisť. Židia si svojim spôsobom života sami veľakrát vyrobili nepriateľov. Žili v uzavretých komunitách – v ghettách, čím sa nedokázali asimilovať s väčšinou a tu vzniklo mnoho sporov. Ľudia čo nepoznajú, toho sa boja. Veľa zla narobilo aj krčmárske remeslo. Mnohí, aj kopa Detvanov prepili v židovskej krčme celé majetky. No nik nenútil opilcov celý svoj majetok prepiť – ani židovský krčmár. Bolo to o slobodnej vôli. Je teda jasné, že tí čo prišli o majetok kvôli vlastnej vine nemali dobré slovo na Židov vo všeobecnosti. Žiaľ, tak ako aj v iných národoch – a to je nemenné, sa nájdu jedinci, ktorí sa naozaj dopustili krívd a intrigami a podvodmi pripravili iných o majetok. To je odsúdenia hodné. Problematické bolo aj to, že Židia sa často etnicky – národnostne hlásili za Nemcov, v Uhorsku najmä za Maďarov. Bolo to najmä v čase maďarizácie, kedy sa Židia dobrovoľne asimilovali a prijali myšlienku, že sú Maďari. Treba sa zamyslieť, prečo to spravili, Keďže nemali vlastný štát, všade boli menšinou. A ak sa v krajine spustil proces – ako bola u nás maďarizácia, bolo jasné, že sa podrobili, len aby nemali problémy ako mnohokrát v dejinách – ako neakceptovaná menšina. Preto sa dobrovoľne stali Maďarmi. To bolo v očiach národne orientovaných ľudí vnímané kriticky. Tento ak kritizovali aj Štúrovci, neskorší predstavitelia ako Svetozár Hurban Vajanský prerástli vo vyjadreniach až do roviny antisemitizmu. V neposlednom rade čo sa týka nevraživosti voči Židom bola aj náboženská otázka. Mnoho kňazov, ale najmä jednoduchších veriacich nenávidelo Židov preto, že ukrižovali Krista. Ale zabudli asi na to, že sám Ježiš Kristus bol etnický Žid. A že prví kresťania boli židia (s malým „ž“ – myslené v zmysle veriacich), tí čo uverili, že Kristus je spasiteľ.

Prečo bolo veľa lekárov, advokátov, inžinierov práve z radov Židov?

Pramení to hlavne v ich kultúre. Vzdelanosť je v hodnotovom rebríčku židovského národa na poprednom mieste. Praktický dôvod je ten, že ako malý národ, žijúci v menšinovom postavení sa chce presadiť, má väčšiu motiváciu a často aj silnejšiu vôľu. No a v období tvrdej  maďarizácie mohli  študovať odborné povolania len pohodlní pre režim – čiže tí, čo sa podrobili maďarizácii. Netreba zabúdať, že veľké množstvo Židov bolo len drobnými remeselníkmi a malými obchodníkmi. Často skloňované lakomstvo bola skôr striedmosť. Málokedy zbohatla hneď jedna židovská generácia. Rodina sa stala bohatá až po 3-4 generáciách, po premyslených investíciách, po šetrení a pomalom, ale trvácnom napredovaní v podnikaní.

Aké boli vzťahy Detvanov s miestnymi  Židmi?

Nenašiel som zmienky o problematickom spolunažívaní Židov a väčšinovej komunity v Detve.  Ak sa vyskytli drobné škriepky, išlo o malicherné susedské spory, neopätovanú lásku, či nedorozumenie. Situácia sa zhoršila po roku 1939, kedy dennodenná masívna propaganda hlásala, že Žid je úhlavný nepriateľ. Vtedy sa objavili aj rozbité okná, udávanie, nadávky – najmä od gardistov. 

S čim podnikali Židia v Detve?

Pre miestnu ekonomiku boli Židia naozaj dôležití, pretože ju diverzifikovali a priniesli kapitál. Zamestnávali desiatky chudobných detvianskych roľníkov a robotníkov, predávali dobytok gazdov na vzdialených trhoch, ponúkali rôzne služby a tovar. Mali potraviny, krčmy, mäsiarstvo, holičstvo, ubytovanie. Boli to široké služby, ktoré po likvidácii a arizácii chýbali v mestečku.

Ľudia najviac poznajú židovskú rodinu Kohnovcov. Ako ich zastihol holokaust?

Ľudia ich často volajú Kunovci, ale foneticky sa to číta „Konovci“. Išlo o najbohatšiu židovskú rodinu v Detve. Hlava rodiny, Alexander Kohn sa holokaustu nedožil, zomrel pred vojnou. No jeho manželka Frida a deti si prežili veľké utrpenie. Niektorí ušli do Veľkej Británie či Maďarska. Laco prežil, keď sa ako zberač odpadkov v roku 1942 vyhol deportácií, po Povstaní sa stal partizánom a skrýval sa na Poľane. Prežila aj Alžbeta s dcérou Maricou, no neviem doteraz akým spôsobom. Frida, s dcérou Alicou a zaťom Zigmundom bola brutálne zavraždená (pred tým mučená) v lesíku Borinky pri Kováčovej – strelou do tyla z pištole. Skončili spolu v hrobe kde sa našlo po exhumácii vyše 100 obetí.  

Zasiahli protižidovské zákony a deportácie aj miestnu komunitu?

Všetky nariadenia, ktoré zastihli Židov na Slovensku, logicky zasiahli aj detviansku komunitu. Od roku 1939 boli každú chvíľu vydávané nezmyselné, trápne, ponižujúce a diskriminačné opatrenia. Vyvrcholili v septembri 1941 prijatím Židovského kódexu. Židia nesmeli mať rádiá, zobrali im vodičské preukazy, cestovné pasy, peniaze na účtoch im zmrazili, z verejných služieb ich vylúčili, nesmeli navštevovať kiná, parky, sedieť na lavičke, počas Vianoc nesmeli ísť dva dni von a podobne. Samozrejme, zničili alebo prebrali ich obchody, zobrali im domy a byty. Chudobnú masu potom deportovali do Poľska, kde ich v plynových komorách nacisti zabili. No a slovenská vláda ešte za každú smrť zaplatila „deportačný poplatok“ vo výške 500 ríšskych mariek. Je to najhorší zločin, ktorého sa slovenskí kolaboranti a vláda dopustili v histórii Slovenska. V Detve bolo pred deportáciou 50 Židov, z toho vyše 40 bolo odtransportovaných 7. júna 1942 zo Zvolena s ďalšími 500 Židmi z celého širšieho regiónu. Dopravení boli do oblasti Lublinu vo východnom Poľsku a tu sa ich životná cesta skončila. Najmladšou obeťou boli dve židovské deti – vo veku 4 a 6 rokov, najstaršou sedemdesiatnička Terézia Sacherová.

Prežil niekto zo Židov vojnu?

Prežili dve židovské deti – Pavel a Erika Weissová aj s ich mamou. Deti sa skrývali u rodiny Peničkovcov na laze Lešť. Tam prežili vojnu. Peničkovci sú nositeľmi ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje štát Izrael tým, čo zachraňovali prenasledovaných Židov. Ako som už spomínal, prežil Laco Kohn, ktorý si zmenil meno na Kunovský. Zomrel v 80. rokoch v Košiciach, má dve deti Júliu a Pavla. Osobne som nadviazal kontakt s vnukom Fridy Kohnovej, Petrom Valentinom, dnes už vyše 80 ročným lekárom žijúcim v Austrálii. Žijú aj ďalší potomkovia Fridy Kohnovej – vyše 90 ročná Marica a taktiež deväťdesiatnik Ivan Tandlich, dnes Tesár, profesor v Prahe. O iných preživších neviem. Po vojne v Detve Židia nežili.

Na niektorých detvianskych školách organizujete v rámci SCVČ projekt Holokaust, nesmieme zabudnúť. Predstavte nám ho.

Do projektu sa zapojili okrem 1. ZŠ všetky základné školy a gymnázium. V blokoch prezentujem židovskú kultúru, holokaust v Európe a na Slovensku. Prostredníctvom Židovského kódexu analyzujeme so žiakmi zvrátenosť tohto zákona. Vďaka filmom si vieme predstaviť reálie, aj keď filmové. Žiaci na začiatku písali 100 bodový test, na konci si ho zopakujú a uvidí sa, čo sa naučili takýmto neformálnym spôsobom. Vstupný test dopadol žalostne. Deti mali v priemere zo 100 bodov sotva 15. Dokonca napísali, že rozdiel medzi Žid a žid je ten, že jedno je lakomec a druhé popol! Alebo nadpis Arbeit macht frei pri vstupe do koncentráku podľa nich znamená „Vitajte“... to nepotrebuje komentár. Najlepší z výstupného testu, čiže 40 žiakov a učitelia dejepisu absolvujú exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi.

 

Počet zobrazení: 4380x

Súvisiace články

Mužské kožuchy pre FS Podpoľanec. V zápase s Nitrou všetky deti do 15 rokov zdarma V Hriňovej postavia multifunkčnú športovú halu s ľadovou plochou Otvorili I. etapu cyklotrasy v okolí Masarykovho dvoru Termín odovzdania hriňovského kúpaliska je február 2021 Vyhodnotili XII. ročník výtvarnej súťaže Krásy našich záhrad

Rozhovor

  • Peter Šišovský: Chce...

    V priebehu sezóny prinesieme rozhovor s každým jedným hráčom HC 07 WPC Koliba Detva. Ako prvého sme vyspovedali Petra Šišovského, ktorý do nášho tímu zavítal len pred pár dňami. Ako sa zrodil Váš prestup do Detvy? ,,Detva prejavila o mňa záujem po minuloročnej sezóne, no najskôr sme sa nedohodli… Potom, keď si Trenčín zmyslel, že mi ukončia zmluvu 14 dní pred ligou, sme boli opäť v kontakte s pánom Ľuptákom. Rokovania nešli to zo dňa na deň, avšak vedel som, že musím byť trpezlivý. Keď vypadli Detve hráči zo zostavy kvôli zraneniam a nevyšiel úvod ligy, opäť sa mi ozvali z Detvy a zároveň som dostal ponuku aj z Michaloviec. Cítil som, že Detva je nateraz pre mňa tá správna voľba. Odohral som dva zápasy, aby som sa dostal do nejakej praxe v Topoľčanoch a vo štvrtok ráno som sa už hlásil v Detve na tréningu." Ako hodnotíte Vaše dosiaľ krátke pôsobenie v Detve? Očakáva sa od Vás posilnenie útoku. Aké sú Vaše ciele? V čom vidíte silu a slabiny tímu? ,,Je dobré, že sa vyhrali sa dva zápasy. Zatiaľ som v osobných štatistikách bez gólu, ale mám tri asistencie. Myslím, že časom sa to rozbehne aj u mňa. Očakávam od seba góly skôr či neskôr, ale verí, že sa to naštartuje V útoku môžeme vytvoriť silné dvojičky či útoky, hráčov na to máme. Nebudem hovoriť o našich slabinách,  chceme sa každý deň zlepšovať a snažiť sa získať čo najviac bodov. Určite chceme hrať play-off." Poznáte atmosféru domácich zápasov v Detve? ,,Áno poznám ich veľmi dobre, hral som skoro tri sezóny vo Zvolene, čiže tie zápasy mali vždy niečo navyše.  Ľudí chodilo veľa, aj do Zvolena, čím vždy vytvorili slušnú atmosféru. Pamätám si, že tam bolo raz 4 tisíc divákov na prvý zápas doma, to tam nie je vidieť ani v play-off. Takže verím, že nás v týchto malých derby podržia aj vonku. Doma je malý štadión. ale keď fandia je to cítiť a niekedy aj 1,500 ľudí urobí lepšiu atmosféru ako 6 tisíc v Košiciach. Teším sa na to." Aké ste mali hokejové vzory? ,,Mal som vždy rád ruských hokejistov, napr. Pavol Bure bol môj obľúbený hráč. Ale odkedy prišiel Ovečkin do NHL, tak je on pre mňa číslo 1. Zo slovenských hokejistov môj obdiv patril Mariánovi Gáboríkovi." MINIVIZITKA Obľúbené jedlo: vyprážaný syr a špagety. Obľúbený nápoj: citronáda :). Obľúbený film/seriál: Rocky/Dva a pol chlapa. Obľúbená hudba: všeličo, záleží od nálady. Preferovaná dovolenková destinácia: Ibiza (Španielsko). Relax, hobby: wellness, hudba, káva s kamarátmi. Najväčší sen v živote: založiť si rodinu. Rozhovor redakčne pripravil PhDr. Jozef Pavlov. 

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Otvorili I. etapu cy...

    V sobotu 12. októbra 2019 sa uskutočnilo v areáli Masarykovho dvoru slávnostné otvorenie 1. etapy cyklotrasy. Úvodného slova sa ujal predseda občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie pán Martin Malatinec, ktorý v príhovore nezabudol pripomenúť, že otvoreniu cyklotrasy predchádzalo nemalé úsilie o jej vybudovanie. Mnohí neverili úspešnosti tohto projektu, ale vďaka ochote jednotlivcov, miest a obcí zapojiť sa do aktivít, ktoré viedli k vybudovaniu cyklotrasy, tu dnes stojíme a otvárame prvé kilometre. Slávnostné prestrihnutie pásky sa konalo za asistencie predsedu občianskeho združenia Náš Región Podpoľanie Martina Malatinca, generálneho riaditeľa sekcie programov regionálneho rozvoja Ministrerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR PhDr. Emila Píchu CSc., podpredsedu BBSK Mgr. Art. Romana Malatinca, prednostu Okresného úradu vo Zvolene Ing. Samira Moumaniho, starostu obce Vígľaš Ing. Róberta Záchenského, starostky obce Stožok Bc. Dariny Petrincovej a starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku. Tento akt bol síce symbolický, no znamenal veľmi veľa. Nejedná sa totiž iba o spojenie jednotlivých miest a obcí ale aj o cieľ priblížiť cestovanie za prácou v miestnych priemyselných areáloch a areáloch občianskej vybavenosti. Taktiež týmto otvára pre cyklistov, korčuliarov a turistov nový potenciál využitia turizmu v lone prírody. Cyklocesta prechádza cez niekoľko zaujímavých pamiatok, prírodných krás a veľa ďalších zaujímavostí. /*banner*/ A toto je len začiatkom projektu ,,Bližšie k práci, Zdravšie v živote – cyklistická doprava´´ Trasu do budúcna podľa projektu bude dopĺňať cyklistická infraštruktúra plochami s cyklistickými stojanmi, nabíjacou stanicou pre elektrobicykle s tým, že všetky prvky budú bezbariérovo upravené. Tešíme sa na ďalšie takéto vydarené akcie, ďakujeme všetkým zúčastneným. Cyklistom, korčuliarom, bežcom a ostatným úžívateľom cyklocesty prajeme Veľa krásnych, šťastných kilometrov a zážitkov.

  • Termín odovzdania hr...

    Práce na obnove hriňovského kúpaliska aktuálne prebiehajú na objektoch SO 01 Bazény a SO 08 Kanalizačná prípojka a rozvody ZTI. Dodávateľom stavby je Metrostav, a. s. Zmluvný termín odovzdania diela do 20. februára 2021. Postavený bude 25-metrový plavecký bazén so siedmimi dráhami, druhý bazén bude relaxačný a tretí detský. Kapacita kúpaliska 636 ľudí. Súčasťou diela sú obslužné objekty a vodné atrakcie. Na financovanie prestavby kúpaliska mesto použije zdroje z rezervného fondu z ekonomicky úspešných rokov. Aj kvôli tomu, že za posledné desaťročie neboli vyhlásené vhodné eurofondové výzvy na prefinancovanie jeho výstavby. Naproti tomu v iných oblastiach hospodárenia mesto čerpá nenávratné finančné zdroje z eurofondov, čím vlastné finančné prostriedky ušetrí. /*banner*/ Celková hodnota podľa zmluvy o dielo dosiahne 706.800 Eur. Časť nákladov na výstavbu prevádzkovej budovy, šatní, spŕch a stánkov občerstvenia chceme prefinancovať prostredníctvom výzvy miestnej akčnej skupiny zo zdrojov Programu rozvoja vidieka. Výstavba kúpaliska je dlhodobo jednou z hlavných požiadaviek obyvateľov mesta Hriňová. Kúpalisko bude po dokončení prevádzkovať mesto prostredníctvom vlastnej spoločnosti verejnoprospešné služby, VPS Hriňová s. r. o.

  • Šport

  • V zápase s Nitrou vš...

    Vedenie hokejového klubu HC 07 WPC Koliba Detva začiatkom mesiaca október oznámilo, že na vybraný zápas základnej časti Tipsport extraligy poskytne svojim mladým fanúšikom zápas zdarma. Inšpiráciou sú zápasy ŠK Slovan Bratislava v Európskej lige, kde práve množstvo detí pomohlo vytvoriť skvelú športovú atmosféru. Po zvážení bol vybraný zápas s Nitrou, ktorý sa bude hrať 1. novembra o 18:00. Všetky deti do 15 rokov majú vstup zdarma. Navyše, dostanú sladkú odmenu. ,,Veríme, že aj týmto krokom budujeme fanúšikovskú základňu nášho tímu do budúcnosti.“  

  • V Hriňovej postavia ...

    Vynikajúca správa pre milovníkov zimných športov. Výkonný výbor Slovenského zväzu ľadového hokeja schválil dotáciu na vybudovanie ľadovej plochy v priestoroch športového areálu na Lúčnej ulici. Hriňová uspela so žiadosťou v rámci výzvy k projektu „Podpora rozvoja športu“ vyhlásenej SZĽH Infra, s. r. o. na výstavbu nenáročnej multifunkčnej športovej plochy so zabudovaným chladením pre vytvorenie ľadového povrchu. Súčasťou dodávky k multifunkčnej ploche je zdroj chladu umiestnenom v samostatnom kontajneri; rolba; kontajner pre garážovanie rolby, v ktorom bude umiestnený bojler teplej vody pre rolbu a elektrorozvádzač; osvetlenie multifunkčnej plochy, sada hokejových bránok a sada mantinelov na ohraničenie ihriska. /*banner*/ Súčasná plocha  predstavuje priestor zastaraného prírodného klziska bez umelého chladenia, dlhodobo nespĺňajúca technické ako aj estetické kritéria moderných štandardov. Obnova športového a rekreačného areálu, ktorý bol oddávna centrom športového a kultúrneho života Hriňovčanov a obyvateľov Podpoľania je dlhodobou víziou mesta Hriňová. Predpokladaná dotácia zo štátneho rozpočtu na multifunkčnú plochu sa odhaduje na cca 244 000 Eur bez DPH. Osobitné náklady budú predstavovať podporné investície t. j. vybodovanie podlažia, elektrickej prípojky, prípojky  a odvodu vody, ktoré zabezpečuje a financuje mestský úrad. So stavebnými prácami by sa malo začať už v tomto roku a doba výstavby multifunkčnej plochy by nemala presiahnuť tri mesiace.  

  • Hokejový sviatok v D...

    Pred zaplneným domácim zimákom ukončili belasí orli našu víťaznú sériu. Návštevnosť dosiahlo 1153 divákov.  Detva nedokázala zastaviť puk v útočnom pásme, Žiga Pance ho dostal do medzikružia a jeho strela z 11. minúty ponad pravý Petríkov betón skončila v sieti. Ubehli iba dve minúty a sieť medveďov sa rozvlnila opäť. Delovku kapitána Sersena tečoval za Petríka Jindřich Abdul. Detvianske zníženie prišlo v 26. minúte v početnej prevahe o jedného hráča. Po Podešvovej nahrávke prepálil Brusta Rastislav Gašpar. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 31. minúte, keď najskôr neprekonal Brusta Surový, no o pár sekúnd neskôr rýchly protiútok  hostí gólovo zakončil Jindřich Abdul. Počas presilovej hry prepasíroval v 33. minúte odrazený puk do detvianskej svätyne Slovanista Tomáš Zigo. Domácim sa podarilo výsledok zápasu už len skorigovať v 58. minúte. Pokus Andersonsa vyrazil Brust priamo na hokejku Petra Šišovský, ktorý bez problémov skóroval do odkrytej časti bránky. HC 07 WPC Koliba Detva – HC Slovan Bratislava 2:4 (0:2, 1:2, 1:0) Góly: 26. R. Gašpar (Podešva), 58. Šišovský (Andersons, R. Gašpar) – 11. Pance (Matoušek, Viedenský), 13. Abdul (Zigo, Sersen), 31. Abdul (Štajnoch, Zigo), 33. Zigo (Miklík, Šedivý) Zostava HC 07 WPC Koliba Detva: R. Petrík – Andersons, Martin Chovan, Golian Kuklev, F. Fekiač, D. Jendroľ, Pač, Král – Šišovský, P. Zuzin, J. Sýkora – M. Surový, P. Valent, R. Gašpar – M. Ľupták, Podešva, J. Žilka – Čenka, V. Čacho, T. Török Zostava HC Slovan Bratislava: Brust – Sersen, Bačík, Meszároš, Štajnoch, Podlipnik, Šedivý, D. Jendek – Abdul, Zigo, R. Bondra – Pance, Viedenský, Žitný – Matoušek, Puliš, Kukumberg – M. Sloboda, Kytnár, Miklík /*banner*/ Vyjadrenia trénerov Josef Turek: ,,Prvých desať minút bolo celkom vyrovnaných, potom sme si nechali dať dva góly po hrubých individuálnych chybách. Vrátili sme sa do zápasu gólom na 2:1, mali sme šancu aj vyrovnať, ale z protiútoku dali gól nám na 3:1. To bol zlom, potom gól na 4:1 s tak kvalitným súperom to bolo strašne ťažké robiť s tým už niečo. Nevzdali sme to však, aj keď sme prišli behom zápasu o nejakých hráčov, boli tam zranenia. Urobili sme fauly, tak nemohli sme ísť veľmi do útoku. Diváci nás hnali, Slovan bol  kvalitný súper, má svoju silu. Dali sme ešte kontaktný gól na 2:4, chceli sme ísť do power-play, to sa nepodarilo, zase sme urobili faul. Proste sme boli slabší, sme prehrali, ale ukázali sme v určitých momentoch svoju silu “ Roman Stantien: ,,Prvých desať minút boli domáci lepší, hrali aktívnejšie, ohrozovali nás. Sme to prežili a potom sme sa ujali vedenia. Druhá tretina bola z našej strany lepšia, presadzovali sme sa trošku viac, spravili sme si taký celkom komfortný náskok. Tretiu tretinu sme sa to snažili udržiavať, skomplikovali nám to vylúčenia na našej strane. Perfektne sme bránili, aj vzadu s Brustom. To rozhodlo." Milan Belko, Jozef Pavlov

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3