s DTonline.sk

Juraj Fekiač – prominentný regionálny ľudák

Dlhoročný starosta, významný regionálny ľudák, prostý roľník - aj to bol Juraj Fekiač. 

Svoj život politicky a verejne spojil so stranou rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku – Slovenskou ľudovou stranou. Tento fakt nie je ničím výnimočným, nakoľko hodnoty ružomberského politického toreádora Hlinku mu boli blízke. Ide najmä o národnú, katolícku a sociálnu politiku konzervativizmu. Juraj Fekiač patril k zakladateľom SĽS v Detve a na Podpoľaní. Prvé roky slobodnej 1.ČSR patrili v politicky nevyspelom Slovensku k veľmi búrlivým. Verejné ľudové zhromaždenia politických strán sa často strhli do otvorených bitiek a nepokojov. Práve preto SĽS zriadila poriadkovú službu – tzv. Rodobranu (skutočné úmysly Vojtecha Tuku s ňou, ako jej hlavného zakladateľa však boli iredentistické v prospech Maďarska). Juraj Fekiač stál na čele detvianskych rodobrancov, ktorí v regióne robili ochranku A. Hlinkovi počas jeho verejných ľudových zhromaždení. Tu sa ich vzájomné priateľstvo a kontakty utužili.

Hlavnými politickými spojencami a osobnými priateľmi Juraja Fekiača boli detviansky dekan Ján Štrbáň a rechtor Martin Valent. Práve s nimi v úzkom spojení koordinoval ľudácke hnutie  v Detve a po zisku politickej moci v samospráve aj chod veci verejných v mestečku pod Poľanou. Medzníkom v jeho politickej kariére bol rok 1927, keď sa stal detvianskym starostom.

V rámci svojich funkčných období počas 1. ČSR sa mu napriek zlým finančným, hospodárskym a sociálnym podmienkam podarilo realizovať v Detve značné investičné projekty: ,,za spolupráce vedúceho notára Jozefa Rónu za osem rokov vystaval v detvianskom chotári 32 km obecnej cesty, ktoré spájajú lazy s Detvou a previedol cez celú obec reguláciu potoka Detvianky nákladom za 650 tisíc korún. Je v každej národnej, kultúrnej a národohospodárskej inštitúcii popredným členom. Chápe veľkú dôležitosť vystavania ľudových škôl na lazoch, meštianky v Detve a húževnate pracuje za uskutočnenie týchto. Je ozaj ideálnym starostom doby dnešnej a v každom ohľade rozvážnym a poctivým. Presvedčený je a presviedča aj druhých, že len autonómiou môže docieliť národ, krajina a štát svoj blahobyt – pracuje za ideály vodcu národa A. Hlinku.“ Uvedený citát z tlačového orgánu HSĽS denníka Slovák je potrebné však brať čiastočne s rezervou, nakoľko hodnotenie straníka straníckym časopisom nie je úplne objektívne. Reálnym stimulom rozvoja Detvy počas 1. ČSR bol práve detviansky notár Jozef Rovný. Juraj Fekiač ako roľník a tvrdý konzervatívec viaceré novoty vnútorne odmietal, resp. sa za ne dostatočne adekvátne nepostavil.

Najvýraznejším bodom jeho politického pôsobenia je však nepochybne vybudovanie ľudových škôl v detvianskych lazoch. Iniciatíva však ani v tomto prípade prioritne nešla o neho, ale od vládnej politiky 1.ČSR, ktorú v regióne reprezentoval Školský inšpektorát vo Zvolene v osobe školského inšpektora Rudolfa Sedláčeka. 31. októbra 1935 sa v Detve konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva za účasti okresného náčelníka Alexandra Parassina a  okresného školského inšpektora Rudolfa Sedláčeka. Vo svojich prejavoch zdôraznili nespokojnosť s budovaním škôl a vyslovili varovanie, že obecnému zastupiteľstvu hrozí rozpustenie a starostovi Jurajovi Fekiačovi odvolanie a nahradenie vládnym komisárom. Progresívny obecný notár Jozef Rovný podporil prítomných hostí a označil toto mimoriadne zasadnutie pre Detvu za historické. Obec mala podľa návrhu memoranda vybudovať do konca roku 1936 päť ľudových škôl na detvianskych lazoch. Starosta Juraj Fekiač však proti návrhu ostro oponoval, pretože ,,hmotné pomery Detvy sú neutešené a v krátkej dobe nie je nádeje na zlepšenie.“ Ďalej uviedol, že v obci je 700 nezamestnaných rodín a roľníctvo je zadlžené vo výške 12 miliónov korún, čo spôsobuje nízke daňové príjmy obce. Na vybudovanie spomínaných škôl bol potrebný rozpočet vo výške takmer 2,1 milióna korún, pričom polovicu mala tvoriť štátna subvencia a polovica mala byť kombináciou vlastných obecných príjmov a komerčných pôžičiek. Požiadavky predstaviteľov štátnych orgánov boli prehnané a nerealistické, avšak mali za následok zdynamizovanie procesu výstavby moderných škôl v Detve. Starosta Juraj Fekiač sa po zásahu štátnych orgánov postavil do čela iniciatívy výstavby ľudových škôl v Detve. Z geografického a chronologického hľadiska Detva vyriešila v rokoch 1928 – 1942 budovy pre štátne ľudové školy v týchto lazoch: Krné, Korytárky, Kostolná a Skliarovo, Piešť I. a Piešť II.

Rok 1938 patrí v dejinách Slovenska k zlomovým. V tomto roku vyvrcholil zápas za slovenskú autonómiu vyhlásením autonómie 6. októbra 1938 v Žiline. Negatívnym faktom tohto aktu je to, že sa udial v tieni smrteľného ohrozenia 1.ČSR nacistickým Nemeckom a pokorením krajiny Mníchovskou dohodou a následne aj Viedenskou arbitrážou. Svoju úlohu na scéne dejín v tomto turbulentnom období zohral aj detviansky starosta Juraj Fekiač.

Rázovitý región Podpoľania, najmä tradičná a ospevovaná Detva bola známa írečitou slovenskosťou a  katolíckym zázemím. HSĽS mala v obci dominantné politické postavenie.  Z tohto dôvodu hrala v politickom marketingu HSĽS významné miesto a aj preto 11 členov z 35-člennej delegácie, ktorá išla privítať amerických Slovákov nesúcich originál Pittsburskej dohody do Gdyne bolo z Detvy. Miestnu krojovanú delegáciu viedol starosta Juraj Fekiač spolu s Martinom Valentom v sprievode roľníkov. Detvianski četníci vo svojej správe počas plánovania cesty pripisovali účasti Detvanov omnoho väčší význam, než v skutočnosti mala. Podľa ich zistení mal delegáciu osobne prijať Adolf Hitler a Detvanci ho mali prosiť o pomoc ohľadne získania autonómie pre Slovensko. Toto konštatovanie bola buď čistá fabulácia nadriadených orgánov alebo hysterické a nepresné vyšetrovanie. Čestnú úlohu zohrali miestni ľudáci na čele s Jurajom Fekiačom aj počas veľkých osláv 20. výročia Pittsburgskej dohody v Bratislave 5. júna 1938.

18. decembra 1938 sa konali prvé voľby do Snemu Slovenskej krajiny. Volilo sa 63 poslancov jednotnej kandidátky, kde väčšinovo boli zastúpení kmeňoví členovia HSĽS. Snemové voľby mali však ďaleko od princípov slobodných, tajných a demokratických volieb. Občania na protest proti volebnej fraške a nastávajúcim pomerom na Slovensku sa mohli prejaviť iba neúčasťou vo voľbách alebo vhodením  prázdneho volebného lístka do urny. Lídrom jednotnej volebnej kandidátky bol predseda autonómnej vlády Jozef Tiso, dvojkou Karol Sidor a tretím v poradí bol Jozef Sivák. Na kandidátku sa dostal aj detviansky starosta Juraj Fekiač, ktorý bol na pozícii číslo 88. Jeho nominovanie malo opäť skôr symbolický charakter, podobne ako účasť Detvanov na sprievode delegácie amerických Slovákov. Zaiste zohral fakt aj roľnícky a ľudový charakter dlhoročného starostu Detvy a miestneho funkcionára HSĽS.

Vnútorná kríza 2. Československej republiky sa aj po politickom vyrovnaní medzi českými krajinami a Slovenskom vo forme prijatia zákona o autonómii v novembri 1938 naďalej prehlbovala. Problémom z percepcie federálnej vlády boli separatistické tendencie ľudáckych radikálov na Slovensku. Vo februári 1939 český federálny minister a generál Alois Eliáš pripravil otvorený vojensko-politický zásah v autonómnej Slovenskej krajine s cieľom zvrátiť pomery na Slovensku. Jeho realizácia v noci z 9. na 10. marca 1939 vstúpila do dejín ako tzv. Homolov puč. V rámci jeho prevedenia bolo na Slovensku približne 300 prominentných ľudákov na niekoľko dní uväznených, medzi nimi aj Juraj Fekiač a to vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dynamické marcové dní v roku 1939 sa aktívneho prispenia nacistického Nemecka znamenali rozpad 2. ČSR. Výsledkom bolo vyhlásenie samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939 a o deň neskôr vytvorenie Protektorátu Čechy a Morava.

Počas 1. Slovenskej republiky mala HSĽS v štáte autoritatívnu moc na všetkých úrovniach. Juraj Fekiač ako spoľahlivý a dlhoročný člen vládnej štátostrany ostal pri kormidle detvianskej samosprávy. Pred ním ako vládnym komisárom obce a od mája 1944 stáli nové úlohy, ale aj dokončenie projektov ešte z čias 1. ČSR (tu máme na mysli budovanie ľudových škôl v Skliarove a v Piešťoch). Medzi nové výzvy patrilo uplatňovanie protižidovskej politiky v meste, organizovanie poľnohospodárskych kontingentov pre systém zásobovania, odvody mladých mužov pre vojnové konflikty s Poľskom a Sovietskym zväzom.

Kulminovaním prestíže HSĽS v Detve bola návšteva predsedu vlády Vojtech Tuku a jeho verného spolupracovníka Alexandra Macha v júli 1940. Regionálny ľudácky časopis Štúrov hlas písal o tejto návšteve nasledovné: ,,Naša svojrázna Detva v peknú usmiatu nedeľu, vyzdobená celá detvianskou výšivkou, privítala vzácnych priateľov. Úprimnou detvianskou láskou pozdravil predsedu vlády Dr. V. Tuku a šéfa propagandy A. Macha statný detviansky bojovník Ďurko Fekiač, za rodobrancov pozdravil milých hostí výbojný Jánošík Valent. Naši Detvanci ľahko zo svojho kruhu neprepustili vzácnych hostí. Chudobný detviansky ľud, tiché lazy, chceli počuť mužné slová.“ Počas tejto návštevy vrcholných vládnych predstaviteľov miestna samospráva vymohla arizáciu najbohatšieho židovského podniku vo vlastnícke rodiny Kohn v prospech Potravného družstva.                  

Sympatie širokých ľudových más, nevynímajúc Detvu sa od ľudáckeho režimu postupne odvracali. Hlavnými dôvodmi tohto javu bolo prevedenie protižidovských perzekúcií v neľudskej a nespravodlivej forme, ako aj dopady vojny so ZSSR. Osobitným príkladom sklamania Detvanov k ľudáckemu režimu bolo dlhodobé odmietanie a prehliadanie problému výstavby Meštianskej školy v Detve.

Neuralgickým problémom detvianskej meštianky bol priestorový problém. Priestorová situácia školy sa zhoršovala. V školskom roku 1943/1944 mala detvianska meštianka už päť tried v piatich miestnostiach v obci: ,,v Chudobienci v dvoch miestnostiach, v dome veľkostatkára Jána Lassovszkého, v dome Petra Ostrihoňa, v bývalom židovskom dome č. 19. Rímskokatolícka cirkev čoskoro požadovala miestnosti v Chudobienci naspäť do svojej držby, čím sa priestorový problém meštianskej školy ešte viac prehĺbil. Politickí predstavitelia Detvy na čele s Jurajom Fekiačom aktívne riešili priestorový problém, aj keď ich dlhodobo vyčerpávala otázka ľudových škôl na lazoch. V januári 1942 odišla do Bratislavy deputácia s memorandom na postavenie novej budovy pre meštiansku školu. Jej členmi boli notár Jozef Rovný, starosta Juraj Fekiač a miestny tajomník HSĽS rechtor Martin Valent. Delegácia za výstavbu nového školského objektu lobovala  na vysokopostavených miestach – u predsedu Snemu Martina Sokola a u ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka, využívajúc kontakty v rámci HSĽS. Memorandum podpisom podporili prakticky všetky detvianske osobnosti ako dekan Ján Štrbáň, riaditeľ meštianskej školy Gustáv Horváth, miestny veliteľ Hlinkovej mládeže Jozef Gregor, za rodičovské združenie meštianskej školy roľník Jozef Fekiač a úradník Karol Cirák: ,,možno tedy s radosťou konštatovať, že otázka postavenia budovy školy prišla konečne na pretras.“ Napriek tomu, že Detva bola dlhoročne orientovaná na HSĽS, vo veci subvencie na novú budovu meštianskej školy zavládlo po dvoch rokoch od podania žiadosti na MŠANO sklamanie. Viacerí predstavitelia miestnej HSĽS sa v máji 1944 vzdali svojich funkcií a v súvislosti s tým napísali ostrý list okresnému predsedovi HSĽS, poslancovi Snemu Antonovi Šalátovi. Sklamaní detvianski ľudáci kritizovali výstavbu viacerých ľudových škôl vo Zvolene, ale aj novej meštianky vo Zvolenskej Slatine, pričom v Detve ,,je dnes päť tried na štyroch rôznych miestach. K budúcemu školskému roku ukazuje sa potreba otvoriť nové dve triedy. Kde vziať nové priestory?“ Za ďalšiu nespravodlivosť považovali výstavbu novej školskej budovy pre meštiansku školu vo Zvolenskej Slatine. Dôraz svojho sklamania videli Detvania aj v politickej rovine: ,,Kým Zvolen za ČSR dodával 300-400 ľudáckych hlasov, vo Zvolenskej Slatine podobne, Detva ako ľudácke hniezdo dodávala štyri tisíc hlasov. Detva sa ukázala najprednejšou baštou v ľudáckej slovenskosti, vytrvalosti a vernosti. Za tento postoj však je dnes odstrkovaná, odkopnutá, zaznávaná... to je odplata za jej vernosť?“ Uvedené tvrdenia reflektujú veľké sklamanie a rezignáciu nad neriešením naliehavého problému obce a lokálneho školstva. Sťažovatelia kritizovali aj rôzne prekážky kladené detvianskej žiadosti. Úrady v Bratislave sa údajne vyhovárali na nedostatok materiálu a zmarené stretnutie starostu Juraja Fekiača s Imrichom Karvašom, predsedom NÚZ:,, keď tedy jesto železo na stavbu ľudových škôl vo Zvolene, meštianky vo Zvolenskej Slatine a na iné menej potrebné budovy,  nijako nemôžeme uznať, že by nebolo aj na stavbu naliehavo potrebnú, akou je naša meštianska škola.“ Záver listu bol otvorene rebelantský a na miestne pomery mimoriadne tvrdý: ,,Detva je za svoju ľudácku vernosť vysmievaná a zosmiešovaná. Naše skromné prosby putovali do koša, deputácie boli učičíkané a starostu na NÚZ nepustili. Na prípade škôl vo Zvolene a v Zvolenskej Slatine sa preukazuje, že dotieravosťou, neodbytnosťou, kľučkovaním a prípadne zavádzaním údajov a pomastením sa dá docieliť väčší úspech ako pravdou, skromnosťou, vierou a ľudáckou vernosťou. Túto nespravodlivosť nijako nevieme a nemôžeme ospravedlniť a vysvetliť detvianskemu ľudu.“ Škola bola postavená až po vojne v rokoch 1946 – 1948.                          

Neistá budúcnosť a obavy pred politickou zodpovednosťou doľahli na Juraja Fekiača. Podľa žandárskej správy z mája 1944 riešil svoje problémy a obavy tak ako mnoho iných Detvanov – alkoholom. V správe sa písalo, že ,,starosta Fekiač a podstarosta Uhrín sa opíjajú denne, každú maličkú prácu robia len pri pohárikoch a preto sú obyvateľstvom nenávidení. Obyvateľstvo je proti vedeniu obce už roky, nie je s ním spokojné. Je potrebné, aby na vedúce miesto obce prišiel muž charakterný a nezištný.“ Každý historický prameň je potrebné hodnotiť kriticky. V hodnotení Juraja Fekiača miestnymi žandármi je potrebné pri jeho negatívnom hodnotení zohľadniť aj angažovanosť miestnych žandárov v odboji a ich odpor proti HSĽS a jej členom.                                                                      

Vypuknutím Slovenského národného povstania bol Juraj Fekiač ako exponent HSĽS a vládneho ľudáckeho režimu pozbavený novou povstaleckou samosprávou – Miestnym národným výborom politickej moci. Po potlačení SNP a obsadení obce nemeckými okupačnými orgánmi bol znovu dosadený do funkcie, avšak bez reálnej moci a aj so značnou nechuťou, nakoľko Červená armáda sa k Detve nezadržateľne blížila. V tomto období obecný úrad pomohol viacerým občanom pred nemeckými perzekúciami. Medzi hlavnú agendu patrili otázky riešenie zásobovania a podnetov nemeckej okupačnej správy. Prechodom frontu vo februári 1945 a znovu konštituovaním MNV stratil Juraj Fekiač definitívne politickú moc a z verejného života sa stiahol. Posledné písomné pramene ho uvádzajú ako delegáta dekana Jána Štrbáňa vo veci vyjednávania s už komunistickým MNV o pozemkových otázkach koncom 40. rokov 20. storočia.

Autor: PhDr. Jozef Pavlov

Počet zobrazení: 973x

Súvisiace články

Program Dní mesta Detva 5. - 6. októbra 2019 Do novej sezóny v nových dresoch! HOKEJ: Piatkový zápas s Duklou Trenčín otvorí novú sezónu FUTBAL: Hriňová aj Detva v zápasoch remizovali Detvianske ľudové umenie v novom šate Kurz ľudového tanca pre laikov v Detve

Rozhovor

  • Lekárka Janka Wrede:...

    Prinášame vám rozhovor s novou detskou lekárkou v Detve, Jankou Wrede. Ako dlho sa už venujete lekárskej praxi? Ako lekárka pracujem už 15 rokov. V máji 2004 som úspešne ukončila lekársku fakultu v Martine a odvtedy sa venujem výlučne detskému lekárstvu. Špecializačné štúdium som absolvovala v Anglicku a potom aj v Austrálii, kde som posledných 5 rokov pracovala ako špecialistka na psychomotorický vývin detí a špecifické poruchy učenia a správania sa. Prečo ste si ako špecializáciu vybrali práve pediatriu? Odmalička mám rada deti a rada s nimi trávim čas. Okrem toho som ako gymnazistka strávila dlhé mesiace v detskej nemocnici v Banskej Bystrici. Pôvodne som síce plánovala kariéru učiteľky v materskej škole, ale keďže umelecké nadanie nie je mojou silnou stránkou, tak to pre mňa nebola cesta. Ale vďaka tomu, že ma osud zavial do spomínanej nemocnice, som sa rozhodla, že skúsim pomáhať. Ako dlho ste sa zdržali v zahraničí a čomu presne ste sa venovali? V Anglicku som pracovala a študovala 3 roky a potom 12 rokov v Austrálii, kde som pracovala v rôznych detských špecializačných centrách na periférií, teda na vidieku, ale aj v univerzitných nemocniciach ako súčasť pediatrickej rotácie. Za mentorov ste mali viacerých rešpektovaných pediatrov. Čo najdôležitejšie pre vašu prax ste sa od nich naučili? Myslím si, že som naozaj mala šťastie na múdrych a láskavých mentorov. Boli veľmi štedrí nielen svojimi vedomosťami, ale aj užitočnými radami do pracovného a osobného života. Takéto veci sa nedočítate v žiadnej učebnici. Naučili ma ako zvládať emocionálne a sociálne náročné situácie, ako podporiť rodičov a rodinných príslušníkov pri starostlivosti o dieťatko s chronickým ochorením, alebo ako pozorne počúvať. Lebo počúvať matky a veriť matkám je v mojej práci kľúčové. Skúste o tom povedať viac... Inštinkt matky nenahradíte žiadnym klinickým vyšetrením. Keď matka cíti, že niečo nie je v poriadku, tak nie je niečo v poriadku a treba hľadať. Aj keď to možno nie je zjavné na prvý pohľad. Okrem toho je veľmi dôležité nájsť spôsob ako vzpružiť a podporiť mladé matky, aby si uvedomili, akú majú silu a svoje silné stránky. Prečo ste sa rozhodli vrátiť na Slovensko? Môj plán bol vždy vrátiť sa na Slovensko alebo aspoň spolupracovať so Slovenskom v rámci zdravotníctva a vzdelávania. Pred 3 rokmi sa nám s manželom narodila dcérka a napriek mojej veľkej snahe síce rozumela po Slovensky, ale nehovorila plynule. Keďže sme potrebovali aj pomoc a podporu rodiny, tak sme sa s manželom rozhodli, že by bol vhodný čas vyskúšať život na Slovensku. Zatiaľ to vyzerá tak, že rozhodnutie bolo dobré. Dcéra je spokojná, krásne šteboce po slovensky, manžel si našiel prácu, veľmi sa mu na Slovensku páči. Dúfam, že keď začneme plynule fungovať v tejto ambulancii, môžeme začať aj s novými projektmi. Chcela by som najmä podporiť komunitu tu v Detve a možno aj širšie. Čím vás najviac oslovila ponuka pracovať v detskej ambulancii v Detve? Ešte som zabudla povedať, že pochádzam z Hriňovej, takže toto je môj rodný kraj, moja rodná hruda. Napriek tomu, že som pracovala v rôznych akútnych centrách, práca v komunite je môjmu srdcu najbližšia. Ak majú rodiny dobrý vzťah k svojmu lekárovi a dôverujú mu, tak každá jedna konzultácia môže byť terapeutická. Pre matku aj pre dieťa. Výskum nám ukazuje, že prvé 3 roky života dieťaťa sú najdôležitejšie pre vývoj mozgu a pre budúcnosť dieťaťa. My, ako detskí lekári, máme jedinečnú možnosť venovať pozornosť matke a rodine a ovplyvniť budúcu trajektóriu vývoja dieťatka.

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Región

  • Sadista postrelil ma...

    Do redakcie nám prišiel nasledovný mail, s prosbou o zverejnenie: ,,Dňa 21. augusta nám niekto postrelil mačku označenú obojkom. Naša mačka sa pohybuje len v blízkom okolí, po záhrade a ulici hneď pred domom, kde sa stále pohybujú aj ľudia a hrajú malé deti. Nikdy sa nevzďaľuje od domu ďaleko, len na pár metrov. Každý ju tu pozná a aj napriel tomu sa našiel chorý človek, ktorý tu strieľa a mačku nám postrelil priamo do hlavy. 21. augusta v poobedňajších hodinách sme ju teda našli pred dverami s krvavou hlavou a okom zaliatím krvou. Ihneď sme išli na veterinárnu kliniku do Zvolena, kde jej oko ošetrili. Po pár dňoch jej navrel opuch ďaleko od rany. 31.augusta sme znova skončili na klinike, kde po rozrezaní hrči sme prišli všetkému na kĺb. Nastenke vybrali z hlavy náboj, ktorým sa strieľa z malokalibrovej guľovej zbrane!!! Bol veľký zázrak, že to prežila a bez vážnych trvalých následkov. Treba si dávať veľký pozor na tejto ulici na strelca, pred ktorým neuchráni vaších miláčikov ani označenie obojkom a aj na seba samých. Náboje vedia zablúdiť a odrazená guľka si nevyberá či trafí zviera alebo človeka!" /*banner*/  

  • Vodič z Detvy skonči...

    V noci z 28.8. na 29.8. policajná hliadka zastavila vozidlo, ktoré viedol 34-ročný vodič z Detvy. Muž bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej nafúkal 1,83 promile alkoholu. Vodiča obvinili z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a v superrýchlom konaní si vypočul na súde trest. Sudca mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov, až do augusta 2022. Prešlo iba pár dní a 1.9. vo večerných hodinách, na parkovisku ulice M. R. Štefánika v Detve, pred vchodom do bytového domu, narazil svojim autom do zaparkovaného auta. Po dopravnej nehode bol opäť podrobený dychovej skúške. Tento raz nafúkal ešte viac, až 2,81 promile alkoholu! /*banner*/ Polícia vo Zvolene ho opäť obvinila z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale už aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Po vykonaní procesných úkonov bol obvinený v superrýchlom konaní už odsúdený. Sudca mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov nepodmienečne a na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu bol v utorok (2.9.) eskortovaný do Ústavu na výkon väzby.

  • Potravinám Kačka hro...

    Koncom roka 2017 prešla sieť domácich obchodov s potravinami CBA Slovakia, teraz Potraviny Kačka do poľských rúk. Neubehli ani dva roky od transakcie a Potraviny Kačka podali návrh na vyhlásenie konkurzu. „Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka, a.s. podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami spoločnosti Potraviny Kačka, a.s. bankou, podalo predstavenstvo spoločnosti v piatok 30. augusta 2019 návrh na konkurz," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Wieslaw Chlebuś. /*banner*/ Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu chce spoločnosť pokračovať v štandardnej prevádzke a mať predajne, čo najdlhšie otvorené. Táto správa určite nepoteší obyvateľov Hriňovej, Detvy a Podkriváňa, pretože skôr či neskôr o Potraviny Kačka prídu. DTonline (Milan Belko)

  • Šport

  • Do novej sezóny v no...

    Hokejisti HC 07 WPC KOLIBA Detva nastúpia už dnes proti Trenčínu v nových dresoch. Podobne ako minulý rok, budú dominantnými farbami na dresoch žltá a čierna. Ústredným motívom dresu je erb mesta Detva s tromi jedľami na hrudi a nápis Detva v ľudovom fonte (písme). Na dresoch nechýbajú logá hlavným sponzorov Tipsport extraligy a to stávkovej spoločnosti Tipsport, automobilky Škoda a obchodnej siete Kaufland. Logo hlavného komerčného sponzora proteínov WPC Koliba sa na dresoch objaví tiež. Na ramenách dresu je klubové logo – medveď. /*banner*/ Pre lepšie rozpoznanie hráča budú hráčske čísla viditeľnejšie a v špeciálnej úprave. Klub HC 07 WPC KOLIBA Detva ponúka fanúšikom na odpredaj aj originálne minuloročné dresy hráčov zo sezóny 2018/2019. Cena dresu je 70 eur. V prípade záujmu kontaktujte číslo 0918 203 905.

  • HOKEJ: Piatkový zápa...

    Hokejový klub HC 07 WPC KOLIBA Detva vstupuje do svojej ďalšej extraligovej sezóny. Po vcelku úspešnej letnej príprave nás čaká ostrý štart extraligovej sezóny 2019/2020 s tímom Dukla Trenčín na domácom ľade. Zápas sa začína o 18:00 a na každého fanúšika čaká špeciálny hokejový spravodaj, ktorý získa pri vstupe. Bude obsahovať zoznam domácich zápasov základnej časti a súpisku tímu spolu s realizačným tímom. Cena lístku na zápas je 5 eur, deti do 12 rokov 2 eur. /*banner*/ Veríme, že prvý domáci zápas priláka na domáci štadión fanúšikov a hokejisti HC 07 WPC Detva vstúpia do novej sezóny víťazne! (ts)

  • FUTBAL: Hriňová aj D...

    Futbalisti Hriňovej a Detvy si so svojimi súpermi body podelili. MFK Spartak Hriňová – TJD Príbelce 2:2 (0:1) Góly: 57.  J. Marcinek, 90. Zachar – 38. Hriň, 48. Kurák (pokutový kop) Žlté karty: 51. D. Šufliarsky, 82. M. Melich, 85. Slosiarik – 39. Celleng, 51. Hriň, 56. Skabella, 60. Dobra, 74. Kurák Rozhodovali: Horný – Polomský, Botka Počet divákov: 150 Zostavy Hriňová: J. Vreštiak – O. Miklian (C), M.  Bariak, M. Melich (82. Poduška), D. Šufliarsky (52. L. Bambura), Slosiarik, R. Paprčka, M. Hanes (83. V. Gombala), Malček, Marcinek Príbelce: Geregai – Híveš, Cibuľa, Pagáč, Matikovský, Balík (43. Skabella), Majkút, Zachar, Celleng (59. Hazucha), Kurák (C), Hriň (53. Dobra) Pod Poľanou sa diváci gólu dočkali v 38. minúte, keď loptu do domácej siete dopravil Marek Hriň. O minútu neskôr uvidel žltú kartu jeho spoluhráč Filip Celleng. V 48. minúte mali Príbelce k dispozícii pokutový kop. Loptu si na biely bod postavil ich kapitán Mário Kurák a zoči – voči Vreštiakovi bol úspešný. Hlavný arbiter ukázal v 51. minúte  žltú kartu hráčovi Spartaka Danielovi Šufliarskemu a hosťujúcemu Marekovi Hriňovi. Nešportové správanie prinieslo v 56. minúte žltú kartu Gabrielovi Skabellovi z Príbeliec. Zníženie Hriňovej prišlo o minútu neskôr z kopačky Jakuba Marcineka. Pred očami sa 64. minúte zažltilo hráčovi TJD Dávidovi Dobrovi a v 74. minúte jeho spoluhráčovi Mário Kurákovi. Do štatistík zápasu sa v 82. minúte  zapísal domáci Martin Melich a tri minút neskôr jeho spoluhráč Dominik Slosiarik. V absolútnom závere stretnutia hriňovský štadión zaburácal radosťou, keď gólová strela striedajúceho žolíka Tomáša Zachara znamenala konečnú deľbu bodov. Pozápasové vyjadrenie Daniel Šufliarsky (hráč MFK Spartak Hriňová): „Tak náš súper prišiel do Hriňovej s veľkým rešpektom. Škoda, že sme to nedokázali využiť už v úvode zápasu. Nakoniec sme dostali dva hlúpe góly, ktoré sme si našou hrou priam pýtali. V úvode druhého polčasu som musel opustiť ihrisko hlavne kvôli zraneniu, ktoré má trápilo cely zápas, ale aj hlavne kvôli tomu že som sa už neovládal . Nakoniec chlapci ukázali, že sú bojovní a dotiahli to do remizoveho konca a za to som im vďačný. A z toho bodu sa veľmi teším.“ TJ Sklotatran Poltár – MFK Detva 2:2 (2:1) Góly: 16. Chibueze (pokutový kop), 26. Fungáč – 2. Matovič (pokutový kop), 90. Sekereš Žlté karty: 45. Mészáros, 55. Čonka, 58. Škalák, 75. Dedinský, 85. Skýpala – 15. Sekereš, 37. T. Škopík, 54. Stankovič, 55. Matovič, 81. Ilič Rozhodovali: Konček – Schober, Melicher Počet divákov: 230 Zostavy Poltár: Király – Skýpala, Dedinský, Hronec, Škalák (C), Fungáč, Chibueze, Čonka, Matúška, Mészáros, Oravec Detva: Bašič – Stankovič, Sekereš, Ilič, Jedlička, Berkeš, Matovič, Rapčan (C), Tužinský, Šťastný (46. Jaloviar), T. Škopík Zápas nabral rýchly spád, keď už v 2. minúte nariadil pokutový kop v prospech hostí. K jeho realizácii sa postavil Filip Matovič a nemýlil sa. Pokutový kop mali k dispozícii aj domáci po zákroku Jozefa Sekereša odmeneného žltou. Loptu si na biely bol postavil nigérijsky legionár Ogaraku Charles Chibueze a vyrovnal. Misky váh na stranu Poltára naklonil gólom z 26. minúty Marián Fungáč. V 37. minúte dostal žltú kartu hosťujúci Tomáš Škopík a v závere prvého polčasu hráč Sklotatrana Tomáš Mészáros. V rozmedzí 54. – 58. minúty obdržali žlté karty domáci Marek Čonka s kapitánom Michalom Škaláko a Detvania Petar Stankovič s Filipom Matovičom. Poltárčan Ján Dedinský zahral v 75. minúte rukou za čo bol potrestaný žltou kartou a rozhodca ukázal na značku bieleho bodu. Aj po druhý krát v zápase sa k exekúcii pokutové kopu postavil Filip Matovič, ale tento krát neuspel. Hráč Detvy Jozef Sekereš bol v 81. minúte potrestaný žltou kartou a o štyri minúty neskôr za zdržiavanie hry sa pred očami zažltilo domácemu Jánovi Skýpalovi. Keď už to vyzeralo, že Poltár si zo zápasu odnesenie tri body v závere zápasu gólovo udrel hosťujúci stopér Jozef Sekereš.      Pozápasové vyjadrenie Tomáš Škopík (hráč MFK Detva): „Bol to vyrovnaný zápas. Hneď na začiatku sme penaltu kopali. Potom nás začali tlačiť. Trochu mali šance. Dali dva góly po našich hlúpych chybách . Druhý polčas prvých 20 minút mali nejaké šance, ale aj to len z brejkov. Potom sme začali hrať my. Penaltu sme nedali a v 93 minúte hlavou dal gól po centri z krídla Jožko Sekereš gól po centri z krídla. “ /*banner*/   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Remízy Prehry Skóre Body 1. Tisovec 6 6 0 0 19:4 18 2. Podkonice 6 5 0 1 26:7 15 3. Pliešovce 6 4 0 2 10:8 12 4. Hriňová 6 3 2 1 7:3 11 5. Slovenské Ďarmoty 6 3 1 2 17:16 10 6. Šalková 6 3 0 3 16:14 9 7. Príbelce 6 2 3 1 10:9 9 8. Badín 6 2 1 3 10:5 7 9. Tornaľa 6 2 1 3 6:12 7 10. Čierny Balog 6 2 0 4 20:13 6 11. Medzibrod 6 1 1 4 3:11 4 12. Hajnáčka 6 1 1 4 9:21 4 13. Detva 6 1 1 4 5:25 4 14. Poltár 6 0 3 3 8:18 3   Zdroj: https://www.facebook.com/MFK-Spartak-Hri%C5%88ov%C3%A1-1565020360444801 Foto: https://keckar.rajce.idnes.cz/  

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3