s DTonline.sk

Budovanie ľudových škôl v Detve v prvej polovici 20. storočia

Rok 1918 a vznik 1. Československej republiky znamenal pre školstvo v Detve zásadný prelom. Dovtedy slúžila jediná štátna ľudová škola na pomaďarčovanie detí a výchovu v duchu veľkomaďarskej myšlienky. Zmenou spoločensko-politických pomerov sa stala škola humánnou, demokratickou a didakticky modernou.

Fenoménom detvianskeho školstva boli laznícke gazdovské školy, vďaka ktorým v našom regióne nezanechala duchovné škody štátom riadená a podporovaná maďarizácia. Mínusy amatérskych školských inštitúcií však prevyšovali toto pozitívum. Vyučovali len laici – gramotní gazdovia, bez didaktických postupov a učebných pomôcok. Deti tieto školy navštevovali výhradne počas zimy, keď neboli potrebné ako pracovná sila pri rodičovskom gazdovstve.

Prioritou štátnej správy, v regióne reprezentovanej školským inšpektorátom a okresným úradom bolo postupné zrušenie lazníckych škôl a ich nahradenie modernými a plne profesionalizovanými školami. V Detve tento proces trval prakticky 15 rokov a mal mnohé špecifiká. Obyvatelia nášho regiónu často nechápali význam škôl a až na nátlak úradov sa zmohla detvianska samospráva k jeho riešeniu. Výstavba niekoľkých nových budov ako aj ich správa znamenali paralyzovanie inej investičnej výstavby a rozvoja obce v prvej polovici 20. storočia.

Detva postavila prvú budovu ľudovej školy mimo materskej obce v osade Krné, vzdialenej od centra cca 4 km. Už od prelomu 19. a 20. storočia sa v tejto lokalite uvažovalo o vybudovaní školskej budovy. Pozemok bol však definitívne obecnými predstaviteľmi vybratý až v roku 1927. Obci sa nepodarilo odkúpiť pozemok od súkromných majiteľov: ,,keďže odpredať tento pozemok nechcú a stavba školy sa má súrne začať, obec Detva týmto prosí o súrne vyvlastnenie tohto pozemku.“ Vyvlastnenie pozemku sa po dlhom byrokratickom procese  realizovalo a škola začala fungovať v roku 1933.          

 Kvôli pomalej výstavbe moderných ľudových škôl, ktoré mali nahradiť gazdovské na lazoch sa konalo v Detve 31. októbra 1935 mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva za účasti okresného náčelníka Alexandra Parassina a  okresného školského inšpektora Rudolfa Sedláčeka. Vo svojich prejavoch zdôraznili nespokojnosť s budovaním škôl a vyslovili varovanie, že obecnému zastupiteľstvu hrozí rozpustenie a starostovi Jurajovi Fekiačovi odvolanie a nahradenie vládnym komisárom. Obecný notár Jozef Rovný podporil prítomných hostí a označil toto mimoriadne zasadnutie pre Detvu za historické. Obec mala podľa návrhu memoranda vybudovať do konca roku 1936 päť ľudových škôl na detvianskych lazoch. Starosta J. Fekiač však proti návrhu ostro oponoval, pretože ,,hmotné pomery Detvy sú neutešené a v krátkej dobe nie je nádeje na zlepšenie.“ Ďalej uviedol, že v obci je 700 nezamestnaných rodín a roľníctvo je zadlžené vo výške 12 miliónov korún, čo spôsobuje nízke daňové príjmy obce. Na vybudovanie spomínaných škôl bol potrebný rozpočet vo výške takmer 2,1 milióna korún, pričom polovicu mala tvoriť štátna subvencia a polovica mala byť kombináciou vlastných obecných príjmov a komerčných pôžičiek. Požiadavky predstaviteľov štátnych orgánov boli prehnané a nerealistické, avšak mali za následok zdynamizovanie procesu výstavby moderných škôl v Detve.

Ešte v roku 1935 sa začala na laze Detva-Kostolná stavať nová budova štátnej ľudovej školy. Plán výstavby datovaný tesne po dokončení školy v Krnom, čiže na rok 1932. Obec však zúfalo ťažila sociálna situácia a kompetentní obecní činitelia presunuli peniaze určené na financovanie stavby na núdzový sociálny projekt, ktorým bola regulácia Detvianskeho potoka. Opäť kvôli finančnému zabezpečeniu sa tempo prác spomalilo a začiatkom roku 1937 adresoval školský inšpektorát Detve ostré stanovisko: ,,aby sa ihneď postarala o dokončenie stavby školskej budovy na laze Kostolná. Škola stojí už dva roky nedostavaná a je už veľmi poškodená.“ Dokončiť sa ju podarilo v roku 1938, avšak problémy s dlhoročnou stavbou pokračovali.                    

                                                        

Trvalým problémom školy bola studňa, ktorá ju trápila od samého začiatku. Problém sa stal mimoriadne akútnym v školskom roku 1940/1941: ,,chýbajúca studňa nám robí neopísateľné ťažkosti. Najpotrebnejšia voda sa do školy nosí z veľkej vzdialenosti zo susedného dvora. Tu majiteľ prestáva byť po dvoch rokoch ochotný vodu dodávať. Za snehu a v dobe súrnych poľných prác nemožno ani za peniaze nájsť osobu, ktorá by vodu z takej vzdialenosti bola ochotná nosiť. Deti obyčajne uhášajú smäd v neďalekom jarčeku, pri čom je div, že sa ešte nevyskytla týfová alebo iná nákaza.“ V roku 1938 boli vykonané dva vrty studne, prvý do hĺbky 14 m a druhý do hĺbky 16 m. Ani raz nebola hladina podzemnej vody dostatočne vysoká. Až v auguste 1940 Ing. Duma zo Zvolena určil, že hĺbenie studne bude potrebné až pod 30 m. Obecná rada Detvy nebola spokojná s takýmto záverom, pretože: ,,obec nie je v stave zaplatiť 20-25 tisíc korún za vrt takej hlbokej studne.“ Z tohto dôvodu bola poslaná žiadosť o župnú podporu na nový vrt studne. Nedokončenie studne ešte pred oficiálnym otvorením budovy školy nepriamo svedčí o tom, že obec bola pod veľkým tlakom zrýchlenia tempa dokončovacích prác na roky rozostavanej budove.           

V roku 1936 bola postavená aj nová budovy školy na najvzdialenejšom detvianskom laze – v Korytárkach.                                                                                                    

Prvou novou budovou postavenou na rozmedzí 30. s 40. rokov bola Štátna ľudová škola v Detve-Skliarove. Taktiež bola administratívne zriadená už v roku 1928, no reálna výučba sa začala až v školskom roku 1940/1941. V troch triedach ju navštevovalo spolu 150 žiakov, ktorí bolo do toho času nezaškolení, resp. navštevovali nedostatočnú gazdovskú školu. Aj pri tejto budove sa odzrkadlila rýchlosť výstavby, keď jej po otvorení chýbali  štandardné veci ako studňa či vhodná úprava školského areálu a iné. Veľkým problémom medzi žiakmi skliarovskej školy boli choroby – svrab a osýpky kvôli zanedbanej domácej hygiene.

Z geografického a chronologického hľadiska Detva vyriešila v rokoch 1928 – 1940 budovy pre štátne ľudové školy v týchto lazoch: Krnô, Korytárky, Kostolná a Skliarovo. Stále však ostávali ešte tri nevyriešené lokality a to Piešť I. Piešť II. a Zapriechody. Z hľadiska potrebnosti prioritu dostali prvé dva spomínané lazy, nakoľko Zapriechody mali najmenší počet nezaškolených detí.                                                                                    

Stavba Štátnej ľudovej školy v laze Detva-Piešť I. bola plánovaná ešte za čias rakúsko-uhorskej monarchie, keď štát zakúpil pre budúcu školu vhodný pozemok. Prvé kroky k výstavbe 4-triednej ľudovej školy v Piešti boli vykonané koncom 20. rokov, keď MŠANO školu administratívne zriadilo. Na jar roku 1930 bol súbehom vybraný zhotoviteľ stavby, spoločnosť Fekete z Lučenca, avšak  kvôli veľmi vlhkému počasiu a neprístupnosti pozemku mali práce začať až na začiatkom jesene. Skomplikovaním situácie bolo adresovanie žiadosti obyvateľmi lazov pre obecnú radu, kde žiadali vybudovanie dvoch 3-triednych ľudových škôl v každom laze zvlášť a nie len jednu školu. Dočasné zastavenie akýchkoľvek úvah o školách v Piešti znamenalo zastavenie finančnej pomoci od MŠANO kvôli hospodárskej kríze.

Opätovná aktivita nastala v roku 1935 po urgencii okresného náčelníka A. Parassina a školského inšpektora R. Sedláčeka. Vedenie obce reflektovalo žiadosť obyvateľov lazu o dve školy: ,,Obecné zastupiteľstvo s rozdelením otáznej školy súhlasí, ostane ale nevyriešená otázka, že čo bude so staviteľom, ktorý má od roku 1930 zmluvu v rukách a istotne si bude uplatňovať isté nároky v prípade nezrealizovania stavby pôvodne navrhovanej.“ Ďalšie omeškanie riešenia pálčivého problému škôl v týchto lokalitách znamenala iniciatíva niekoľkých roľníckych rodín o osamostatnenie sa osady od Detvy. Podľa obecného notára J. Rovného ,,vec komplikuje výrazne tá okolnosť, že občania osady Piešť podali žiadosť o osamostatnenie osady a keďže i teraz trvajú na tejto žiadosti, nie je nádeje, že by terajšie obecné zastupiteľstvo prevzalo zodpovednosť za výstavbu týchto škôl.“ Po krachu akcie na osamostatnenie osady Piešť pokračovala detvianska samospráva v riešení školskej problematiky v tejto lokalite.                                                           

Občanmi požadovaná druhá škola bol oproti prvej vo veľkej nevýhode z hľadiska pozemku, ktorý nebol určený a ani obcou vlastnený. Vhodnú lokalitu sa však podarilo čoskoro nájsť. Išlo o tzv. Budáčov vrch, kde sa 12. septembra 1936 konala obhliadka za účasti úradníkov OÚ vo Zvolene, školského inšpektora R. Sedláčka, okresného lekára Karola Wittmanna, notárskeho adjunkta Ľudovíta Bukovinského a detvianskeho starostu J. Fekiača. Budova Štátnej ľudovej školy v osade Piešt II. bola vo výstavbe v rokoch 1940 – 1942. Škola začala svoju činnosť v školského roku 1942/1943.

Rozľahlá Detva mala popri centrálnej ľudovej škole ešte jednu štandardnú ľudovú školu, v osem kilometrov vzdialenej osade Kriváň. Kvôli budovaniu nových škôl na iných lazoch boli kapacitné problémy tejto škola na okraji záujmu obecných predstaviteľov. Správca školy Eugen Šucha sa dlhé roky snažil o rozšírenie školských priestorov. 15. decembra 1924 sa konalo prvé pracovné stretnutie ohľadne riešenia tohto problému. ,,Učiteľstvo tunajšej školy krok tento prijalo s veľkým uspokojením a nádejou.“ Kapacitný problém sa však v praxi neriešil. Na zasadnutí rodičovského združenia školy 25. januára 1936 ,,rodičia podali rezolúciu na obec o rozšírenie štátnej ľudovej školy o dve triedy.“ Problém sa čiastočne stabilizoval prenájmom voľných miestností v osade pre potreby školy, čo však bolo len núdzové a dočasné riešenie. Štátna ľudová škola v Kriváni bola naďalej na okraji záujmu vedenia  obce Detva.                                                                                  

Do roku 1942 obec Detva vybudovala šesť nových objektov ľudových škôl: dvojtriednu v Krnom za 360 tisíc, dvojtriednu v Kostolnej za 400 tisíc, šesťtriednu v Korytárkach za 360 tisíc, trojtriednu v Skliarove za 300 tisíc a dve trojtriedne v Piešti I. za 750 tisíc a v Piešti II. za 750 tisíc slovenských  korún. Tieto výdavky absolútne paralyzovali rozpočet Detvy na iné investičné aktivity, avšak vytvorili základ rastu vzdelanosti v centre Podpoľania.

Foto: Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene

Text je súčasťou dizertačnej práce autora a podlieha autorským právam.

PhDr. Jozef Pavlov

Počet zobrazení: 620x

Súvisiace články

Ťažká dopravná nehoda na R2 medzi Stožkom a Detvou 21. ročník Celoslovenskej prehliadky fujerášov v Korytárkach Cyrilometodské futbalové derby vyhral Kriváň nad Korytárkami 4:2 Prezidentka Čaputová na slávnostiach chýbala Podpoľanec a Rozsutec sa predstavia už tento piatok FSP 2019: Užitočné festivalové informácie

Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Ťažká dopravná nehod...

    V piatok krátko predpoludním došlo k dopravnej nehode na rýchlostnej ceste R2, v smere od Zvolena na Detvu. 41-ročná vodička osobného auta z Prievidze z doposiaľ nezistených príčin, pri predbiehaní vozidla idúceho v pravom jazdnom pruhu náhle prešla na ľavú krajnicu, narazila do betónových zvodidiel, odrazilo ju na opačnú stranu, prerazila zvodidlá a zostala stáť mimo cesty. /*banner*/ Vodička aj jej spolujazdkyňa (67 r.) boli so zraneniami prevezené do nemocnice. Na mieste bol aj znalec z odboru cestnej dopravy, ktorý bude skúmať mieru zavinenia dopravnej nehody.

  • Úsek R2 v smere na L...

    Rýchlostná cesta R2, ktorá je dne vybudovaná od Zvolenskej Slatiny po Kriváň sa predĺži v smere na Lučenec. Pre susedný región Novohradu to bude silný ekonomický a logistický impulz. Ako prvý sa však začne stavať 13 kilometrový úsek Mýtna - Lovinobaňa. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti ,,a začne budovať už v júli. Súťaž na zhotoviteľa tohto úseku je ukončená, podpis zmluvy je naplánovaný na prelome júna a júla. So stavebnými prácami sa teda začne ihneď po jej podpise a doba výstavby je naplánovaná na 2 roky."  Víťazom verejného obstarávania sa stala skupina dodávateľov Metrostav - Hochtief s navrhovanou zmluvnou cenou 127 705 627, 71 Eur bez DPH.mÚsek rýchlostnej cesty R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce bude dlhý 13,5 km a začína dočasným napojením cesty I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej mimoúrovňovej križovatky pred obcou Mýtna. Jeho súčasťou je 11 mostných objektov, 6 protihlukových stien, 8 zárubných či oporných múrov. Koniec úseku v km 21,760 je situovaný vo výhľadovej mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce - Ožďany. /*banner*/ V prípade vedľajšieho úseku R2 Kriváň - Mýtna je už súťaž vyhodnotená, bola však vznesená jedným z neúspešných uchádzačov námietka k vyhodnocovaciemu procesu zákazky, preto NDS bude postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a po vyzvaní Úradom pre verejné obstarávanie splní svoju zákonnú povinnosť doručiť úradu kompletnú dokumentáciu potrebnú pre rozhodnutie o námietke. NDS potom bude postupovať v zmysle záverečného verdiktu z UVO. Ak sa  opäť neodvolajú uchádzači, predpoklad podpisu Zmluvy o dielo a začiatku stavebných prác je v októbri, prípadne v novembri tohto roka.  ,,V roku 2017 sme v tomto regióne pre motoristov sprejazdnili úsek R2 Zvolen východ – Pstruša. Ten sa napojil na úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň, ktorý je v prevádzke od roku 2015. Obyvatelia dotknutého regiónu tak už majú k dispozícii plnohodnotnú štvorpruhovú rýchlostnú komunikáciu od Zvolena až po Kriváň v dĺžke takmer 20 km. Po vybudovaní úsekov od Kriváňa po Lovinobaňu získajú motoristi z juhu stredného Slovenska ďalších takmer 23 km rýchlostnej cesty."       

  • Mestská polícia vám ...

    Od 24. júna 2019 používa Mestská polícia v Detve nového, spoľahlivého pomocníka, je ním novozakúpené služobné vozidlo. Automobil Dacia Duster má objem motora 1598 cm3, dĺžka vozidla je 4,3 m, šírka 1,8 m. Mesto Detva ho kúpilo za zmluvnú cenu 12 630€.Nové vozidlo mestským policajtom uľahčí prácu a zjednoduší im promptne zasahovať. Ako uviedol náčelník Mestskej polície v Detve Jaroslav Dominik, nové vozidlo je oveľa vyššie ako bola dosiaľ používaná Škoda Fabia. To je výhodou pri pohybe v teréne, zvlášť v miestnych častiach na lazoch. /*banner*/ Súčasťou zákonného polepenia vozidla, pre uľahčenie dostupnosti občanom, je na ňom napísané aj mobilné číslo policajnej hliadky 0905 933 868.Mestská polícia využíva vozidlo vo všetkých troch smenách v každý pracovný deň i v nočnej. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • Cyrilometodské futba...

    Z príležitosti sviatku patrónov obce, sa  v dňoch 4. až 6. júla 2018 uskutočnili cirkevné (vo štvrtok večerná sv. omša v Kriváni k sviatku sv. Cyrila a Metoda, v piatok o 11.00 hod. tradičná sv. omša pri dvojkríži na vrchu Mních a v sobotu  Prvosobotná púť na Raticov vrch) a kultúrne podujatia (5. júla  po sv. omši na Mníchu vystúpenie členov Jednoty dôchodcov z Kriváňa a bol aj guľáš krivánskych poslancov). Počas už XXVI. Cyrilo-metodských dní v Kriváni sa s veľkým nasadením aj športovalo. V areáli TJ  sa od 16.00 hod. začalo športovo - zábavné popoludnie tradičným futbalovým zápasom medzi Kriváňom a Korytárkami. Aj tohto roku boli pripravené súťaže - ženy v hode váľkom,  muži v kopaní jedenástok  o Putovný pohár Jána Krnáča (1942-2017) a v hode šajtou. Počas prestávky bol ocenený kolektív mladších žiakov TJ Kriváň za prvé miesto v MO U11 ObFZ Zvolen. Hodnotné ceny odovzdal predseda komisie mládeže ObFZ Zvolen pán Vladimír Remeselník. Za vynikajúcu prácu s mládežou získal cenu čestného predsedu TJ Kriváň p. Jozefa Ďuricu, tréner a člen Výboru TJ p. Miroslav  Chlebničan st. /*banner*/ Povzbudiť hráčov prišli obaja  starostovia  Imrich Paľko i Dušan Mitter a bol pozrieť aj nový p. farár Ján Krajčík.  V prvom polčase mali prevahu Korytárčania,  ktorí sa ujali vedenia, no do konca polčasu sa podarilo Krivánčanom vyrovnať. V druhom dejstve postupne Krivánčania ovládli hru, čo dokázali vyjadriť aj strelecky. Pred koncom zápasu Korytárky znížili na 4:2 a zároveň nepremenili pokutový kop. Kriváň - Korytárky 4:2 (1:1) Góly: Kriváň - Jakub Marcinek  2, Marian Libiak a Miroslav Chlebničan ml. Korytárky - Michal Pohorelec, Pavel Mičuda Pred 120 divákmi rozhodoval Tomáš Gonda z Detvy Ako nastúpili: Kriváň: Mário Chlebničan, -  Peter Košút,  Peter Lupták, Miroslav  Chlebničan st., Marian Libiak, Miroslav Chlebničan ml., Jozef Šulek, Adam Suja, Miroslav Ozan, Jozef Kružliak. Miroslav Gelien, Michal Šufliarský, Jozef Šufliarský, Jozef Jaloviar, Daniel Jurčo, Jakub Marcinek, Maroš Halaj. Korytárky: Štefan Nevolný,  Vladimír  Petrek, Lukáš Marcinek,  Valent Marcinek, Pavel Mičuda,  Marian Bariak st., Marian Bariak ml., Pavel Šufliarsky,  Erik Piater, Michal Pohorelec, Roman Malatinec, Ján Malatinec, Dominik Harčár

  • Káčer na bicykli zav...

    Po dvoch rokoch, 25. júna 2019, opäť zavíta do Detvy filantrop Peter Káčer. Bicykluje po Slovensku, aby pomohol ľuďom, ktorí to v živote nemajú ľahké. Peter športuje a žije pre druhých napriek celoživotnému zdravotnému obmedzeniu. Peter Káčer a mesto Detva srdečne pozývajú všetkých ľudí dobrého srdca, aby vytiahli svoj bicykel a prišli podporiť charitatívnu túru v Detve. Stretnutie s Petrom Káčerom v Detve sa začne pred deviatou hodinou ráno na námestí pred Domom kúltúry A. Sládkoviča, v utorok 25. júna 2019. Po štarte, ktorý bude snímaný kamerami televízie TA3, sa Peter prevezie Detvou podporovaný malými i veľkými cyklistami. /*banner*/ Peter Káčer ako správca Nadácie TA3 vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom s cieľom vyzbierať peniaze pre zdravotne alebo sociálne znevýhodnených. Po skúsenosti so srdečným prijatím pred dvoma rokmi, na tohtoročnú charitatívnu túru po Slovensku si Peter Káčer opäť vybral Detvu. Okrem Detvy zavíta aj medzi Lučenčanov, obyvateľov Revúcej, Martina, Krásna nad Kysucou, obyvateľov Dolného Kubína a Štrbského Plesa. Otvorenie tohtoročného šiesteho ročníka charitatívnej túry bude práve v Lučenci 23. júna, finále vyvrcholí v deň jeho menín, 29. júna, o 10.00 h. na Štrbskom Plese. Ako uviedla Nadácia TA3, "v každom meste, z ktorého budú odštartované jednotlivé etapy, je pripravený bohatý kultúrny program, vďaka interpretom, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku tejto akcie. Okrem miestnych umeleckých súborov na pódiu vystúpia aj Robo Opatovský, Fragile, KALI, Lukáš Adamec, Komajota, Samuel Hošek, Martina Schindlerová či Usmievanka a veľa iných." Charitatívny projekt Petra Káčera možno podporiť formou SMS v hodnote 1€. "Majte aj vy dušu na správnom mieste. Pošlite prázdnu SMS v hodnote 1€ na číslo 832." Text a archívne foto: Zuzana Vrťová

  • Domáce zápasy HC 07 ...

    Hokejový klub HC 07 Detva má za sebou najlepšiu sezónu v doterajšej histórii. Prinášame vám zaujímavú štatistiku uplynulej sezóny. /*banner*/ Kapacita štadióna: 1800 Počet vypredaných zápasov: 0 Percentuálna naplnenosť štadióna: 31,7 % Najvyššia návšteva v sezóne: 1245 (Zvolen) Najnižšia návšteva v sezóne: 264 (Poprad) Súhrnná návštevnosť v sezóne 2017/18: 19 432 Počet domácich zápasov v sezóne 2017/18: 34 Priemer na zápas v sezóne 2017/18: 572 Medzisezónny rozdiel v priemernej návštevnosti: -2    

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3