s DTonline.sk

Správy

  • Poučná historická výstava v Dome kultúry - Od Stalingradu do Bratislavy

    Poučná historická výstava v Dome kultúry - Od Stalingradu do Bratislavy

    KC A. Sládkoviča v Detve, pozýva svojich návštevníkov na panelovú výstavu dokumentárnych fotografií Od Stalingradu do Bratislavy, ktorá je vo vestibule Domu kultúry A. Sládkoviča v Detve. Výstava je prístupná do 1. 6. 2017 v čase otváracích hodín a podujatí v priestoroch KC A.Sládkoviča v Detve. Historici v ostatných rokoch naliehavo zdôrazňujú, že v nepokojnom čase rozkolísaných hodnôt je mimoriadne dôležité, aby si ľudstvo pripomínalo zlomové etapy svojej minulosti, nezabúdalo na tragické okamihy dejín a zodpovedne viedlo nastupujúce generácie k primeranej ostražitosti pred neustále prítomnou hrozbou opakovania dejinných katakliziem. /*banner*/ Do tohto kontextu prináleží aj panelová výstava Od Stalingradu do Bratislavy, ktorú pripravilo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, Zväz protifašistických bojovníkov SR, Štátne múzeum Stalingradská bitka, Volgogradská mestská samospráva a Univerzitná knižnica v Bratislave.  Počas bojov o slobodnú Bratislavu padlo takmer sedem tisíc vojakov Červenej armády, šesťmesačná bitka o Stalingrad bola zlomovým bodom celej druhej svetovej vojny.

    04. júna 2017 12:31
  • Zomrel najstarší obyvateľ Detvy, 100 ročný Imrich Chamula

    Zomrel najstarší obyvateľ Detvy, 100 ročný Imrich Chamula

    Zomrel najstarší obyvateľ Detvy, Imrich Chamula. O pár dní, 22. júna by oslávil 101 rokov. Životný príbeh pána Chamulu sa začal písať 22. júna 1916. Na to, čo všetko prežil, spomínal často a rád. Nemal sa vraj na čo sťažovať, aj keď to nebolo vždy jednoduché. Celý život bol obetavý a skromný, vždy pomohol každému, kto jeho pomoc potreboval. Posledné roky života prežil v detvianskom domove dôchodcov. Ešte donedávna bol stále aktívny a rád pracoval v záhrade. Vstával ako ranné vtáča, ktoré zamestnancov vítalo s humorom a dobrou náladou pri príchode do práce. Jeho srdcovou záležitosťou, ktorú si nikdy neodoprel bola  sv. omša v kaplnke.  Pozostalým vyjadrujeme úprismnú sústrasť. 

    01. júna 2017 20:52
  • Obyvatelia Detvy kritizujú prácu Jaroslava Stašáka, súhlasia s názorom poslanca Ciglana

    Obyvatelia Detvy kritizujú prácu Jaroslava Stašáka, súhlasia s názorom poslanca Ciglana

    Krátky blog mestského poslanca v Detve, Slavomíra Ciglana vyvolal prudkú, priam nemiestnu reakciu mestského úradníka, Jaroslava Stašáka. Poslanec Ciglan upozornil na neestetickosť a nepraktickosť kontajneroviska na ulici M.R.Š., na čo má ako občan a poslanec plné právo - http://www.dtonline.sk/clanok/slavomir-ciglan-v-detve-opat-cuvame-dokedy. Reakcia Jaroslava Stašáka je nasledovná: ,,V článku, ktorý autor uverejnil dňa 30. mája 2017, použil fotografie z prebiehajúcej stavby nedokončeného diela, ktoré boli v rozpore so skutočným stavom kontajneroviska ku dňu 30. máju 2017. Ak už píšete nejaký článok Mgr. Slavomír Ciglan a dovolíte si ako učiteľ na základnej škole urážať človeka na základe nepravdivých fotografií, ktoré ste uverejnili dnes na uvedenej stránke, tak aspoň informujte verejnosť o skutkovom stave kontajneroviska ku dnešnému dňu t.j.- 30.5 2017, keď už zverejňujete fotografie z ešte nedokončeného diela a dovolíte si ho komentovať , spôsobom ktorý nie je hodný učiteľa základnej školy. Fotografie so skutkovým stavom t.j 30.5.2017, kedy ste zverejnili fotografie aj s komentárom posielam v prílohe aj Vám aj riaditeľstvu Vašej školy, aby prehodnotila Vaše morálne hodnoty p. Ciglan. Zároveň žiadam aj o zverejnenie článku aj v uvedenom denníku a ak máte česť p. Mgr. Slavomír Ciglan, tak sa za svoj nemorálny skutok aj verejne ospravedlníte. P. Mgr.Slavomír Ciglan treba si zachovať česť a nezavádzať verejnosť – ste učiteľ máte ísť príkladom. Ja len dúfam že takto nehodnotíte aj svojich žiakov." /*banner*/ A aký je názor verejnosti? Tá sa jednoznačne priklonila k názoru poslanca Ciglana. Verejnosť odmietla technické riešenie Jaroslava Stašáka. Vyberáme niekoľko názorov uvedených na fanpage DTonline.sk Oľga Vilhanová - ,,Pán Stašák , nehnevajte sa ale je to ako päsť na oko. To dielo by akurát tak obstálo ako parenisko (hnojisko) niekde na záhradke . Otázka znie , či boli na hodnotnejšie dielo v rozpočte schválené peniaze. Treba ale povedať, že na chodník Kapustnice dostatočné peniaze schválené boli a dielo sa tak isto Vašim pričinením akosi tiež nevydarilo .... tak že , " niečo je zhnité v tomto štáte dánskom..." Ján Fašanga - ,,Na prvý pohľad vidieť, že na MsÚ sú špičkoví odborníci ... len výsledky sú o 50 rokov pozadu..." Igor Závodný -  ,,To oplotenie, to vážne? Na to sa ťažko hľadajú slová pre kritiku..." Celú komunikáciu nájdete na fanpage DTonline.sk.  Vrcholom neadekvátnej reakcie Jaroslava Stašáka bol mail riaditeľovi ZŠ J.J. Thurzu, B. Ilavskému. Tón mailu je pre zamestnanca MsÚ, ktorý musí vedieť prijať kritiku neúctivý. Viacerí môžu mať pocit, že ide o určitú formu vyhrážania. ,,Pozdravujem p.Ilavský. V prílohe posielam reakciu na článok zo dňa 30.5.2017 v dtonline.sk, ktorý uverejnil p. Mgr. Slavomír Ciglan , ktorý v článku zavádza verejnosť a  zverejňuje fotografie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Mám zato , že p. Mgr. Slavomír Ciglan ako učiteľ by nemal klamať, podvádzať a znevažovať moje meno na verejnosti,bez toho aby si overil skutočnosť a preto žiadam o ospravedlnenie zo strany Mgr. Ciglana ako učiteľa Vašej školy. Ako učiteľ má mať morálne hodnoty. S pozdravom Stašák." K práci a "ďalším okolnostiam" týkajúcich sa referenta oddelenia výstavby Jaroslava Stašáka sa budeme venovať aj v najbližších dňoch.         

    01. júna 2017 12:26
  • Slavomír Ciglan: V Detve opäť cúvame. Dokedy?

    Slavomír Ciglan: V Detve opäť cúvame. Dokedy?

    Zatiaľ, čo v iných mestách sa mobiliár (lavičky, koše, prístrešky, zastávky atď…) modernizuje, u nás sa vraciame do doby minulej a nepochopiteľnej. Pred niekoľkými dňami žiadali občania o konečné dokončenie kontajneroviska na Štefánikovej ulici. Ich žiadosti bolo vyhovené, ale výsledok je katastrofálny. Kontajneroviská a ich návrhy má na starosti p. Stašák z oddelenia VaŽP, (oddelenie, ktoré patrí priamo pod primátora mesta). Ten ktorý navrhuje veľké projekty ako prestavba VI.MŠ, rekonštrukcia amfiteátra atď…, ale v prípade kontajneroviska na Štefánikovej boli jeho myšlienky „nadštandardné“ alebo si niekto myslí niečo iné? /*banner*/ Materiál, ktorý použil na oplotenie „výrazne zapadol do architektúry mesta, bezpečnosti deti a okoloidúcich občanov“. Myslím si, že ide o nenahraditeľného odborníka. K uvedenému dielu patrí veľká gratulácia. Okrem toho, že to vyzerá hrozne, je to ešte aj veľmi nebezpečné pre deti, ktoré sa hrávajú na susednom ihrisku.

    30. mája 2017 13:03
  • Úspešné podujatie Hriňová má talent

    Úspešné podujatie Hriňová má talent

    Talent mladého človeka je veľký dar a bohatstvo, ktorý sa však nerozvinie bez potrebných podmienok a podpory rodičov. ZUŠ, CVČ , ZŠ, OZ a športové kluby sú miestom, kde si deti môžu overovať či pre vybraný druh záujmovej aktivity majú talent. D. I. Mendělejev povedal :„Bez usilovnej pracovitosti nie je ani talentov ani géniov.“ Súkromné centrum voľného času Detva Majačik v spolupráci s mestom Hriňová, s tanečnou skupinou Fresh a Základnými školami v Hriňovej usporiadali pre deti a verejnosť dňa 24.5.2017 v Kultúrnom dome v Hriňovej súťažné podujatie: „Hriňová má talent „ Predstavili sa talenty v 3 kategóriách : spev, hra na hudobný nástroj a moderný tanec. Podujatie oživili aj víťazi súťaže : „Detva má talent „ : Š. Šufliarský, V. Beskydiarová T. Halanová a Crazy Rock . O víťazoch rozhodovala 5 členná porota v zložení : Mgr. D. Dymo, Bc. M. Oláh, E. Šlajferčíková, Mgr. G. Kuklišová, a Mgr. J. Bečárová. /*banner*/ V kategórii spev : 1.miesto : Alexandra Krnáčová - doprovod S. Suja husle a Ilčík heligónka 2.miesto : Daniela Žilková – doprovod B. Sujová gitara 3.miesto : Michaela Záchenská – doprovod M. Oláh Zuzana Kráľová a Janka Lapinová – doprovod M. Ďurica V kategórii hra na hudobný nástroj : 1.miesto : Marek Oláh 2.miesto : Samuel Suja 3.miesto : Ján Uhrín a Matúš Panica V kategórii moderný tanec : 1.miesto : Upratovacia čata Saskia Šlajferčíková a Lea Micháliková 2.miesto : Happy Day Adriana Hanesová a Michaela Gombalová 3.miesto : Hu : Viktória Gondová , Karolína Sákowská a skupina Smille Všetky deti svojim vystúpením potvrdili, že majú talent a mesto Hriňová , ZŠ a rodičia majú byť právom na nich hrdí. Všetkým gratulujeme a tešíme sa na ďalšie spoločné vystúpenia.

    30. mája 2017 09:11
  • Beseda detvianskych žiakov s Erikou Weissovou o holokauste

    Beseda detvianskych žiakov s Erikou Weissovou o holokauste

    Súkromné centrum voľného času v Detve v rámci realizácie projektu Holokaust - nesmieme zabudnúť, dňa 25.5.2017 v DK A. Sládkoviča zorganizovalo besedu s poslednou detvianskou Židovkou s pani Veronikou Engel / Erikou Weissovou/, ktorú zabezpečil Mgr. Jozef Pavlov pre žiakov základných škôl v Podpoľaní. Na besede sa žiaci dozvedeli veľa informácii o jej ťažkom detstve, o rodičoch, súrodencoch, ceste do Izraela a jej živote v tejto krajine. ,,Rozprávala aké strastiplné tri roky života musela prežiť kvôli rasovému prenasledovaniu, aké sú jej posledné spomienky na otca predtým, než ho zobrali do transportu. Prezradila aj aké boli počiatky a aká je súčasnosť štátu Izrael." /*banner*/  Najsilnejším momentom bol okamih, keď vyzvala prítomných žiakov prihlásiť sa, kto z nich navštívil Osvienčim. Dvoch si následne pozvala k sebe na pódium, kde sa ich spýtala, aké to tam bolo a aké mali pocity na tom strašnom mieste. Nakoniec prezradila svoje osobné pocity k tomuto miestu - ,,mne tam zabili otecka." V tvárach mnohých detí nechýbali slzy...   Vyzvala všetkých prítomných , aby si vážili život, priateľov a aby nikdy nedopustili , aby sa niečo také zopakovalo

    30. mája 2017 09:04
  • Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

    29. mája 2017 13:31
  • Kubánsko-Slovenské kultúrno, spoločenské vzťahy budovali na prijatí u veľvyslankyne

    Kubánsko-Slovenské kultúrno, spoločenské vzťahy budovali na prijatí u veľvyslankyne

    Delegácia Detvianskej umeleckej kolónie (DUK) v piatok 19. mája 2017, na základe pozvania jej excelenciou Yamilou Soniou Pitou Montes, navštívila Kubánske veľvyslanectvo v Bratislave. Delegáciu tvorili Ľubomír Rejko ako predseda Slovensko kubánskej spoločnosti vo Zvolene, Milan Malček zakladateľ a starosta Detvianskej umeleckej kolónie, umeleckej skupiny pri Kultúrnom centre A. Sládkoviča v Detve, Dana Krnáčová výtvarníčka DUK a autorka portrétu jej excelencii, Pavol Hriň ako čestný člen DUK a Jaroslav Švábenský, fotograf, ktorý zdokumentoval akt prijatia na Kubánskom veľvyslanectve. Prijatie sa nieslo v srdečnej i keď zároveň pracovnej atmosfére. Milan Malček odovzdal kubánskej veľvyslankyni pozdravy od občanov Detvy ako aj od primátora mesta Detva Jána Šufliarského. Počas stretnutia diskutovali o už rozpracovaných podujatiach ako napríklad Slovensko Kubánsky festival v Detve, ktorý by sa mal uskutočniť v mesiaci október 2017 v rámci dní Kubánskej kultúry na Slovensku. Excelenciu Yamilu Soniu Pitu Montes pozvali aj na podujatie Gazdovanie na Hriňovej, kde pripravujú Kubánsko-Slovenský dvor. Pozvali ju aj na Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, no žiaľ, v tom čase bude odcestovaná na Kube. V rozhovore sa dotkli tiež spolupráce medzi slovenskými a kubánskymi univerzitami. Členovia delegácie spolu s vysokou reprezentantkou Kuby hľadali možnosť účasti výtvarných umelcov na jesennom sympóziu ako aj možnosti výstavy počas folklórneho festivalu v Detve. /*banner*/ Po oficiálnom rokovaní si prítomní ešte stanovili úlohy a možnosti riešenia, odovzdali jej excelencii ako dar dva obrazy, jej portrét a Adamovu lúku. Milan Malček jej odovzdal Detviansky drevený vyrezávaný kríž a Ľubomír Rejko špeciality Podpoľania, ktoré obohatia chuťové poháriky. Na záver si všetci spolu pripili výborným kubánskym rumom. Návšteva splnila svoj účel a prítomní si dohodli ďalšie blízke stretnutie s veľvyslankyňou Yamilou Soniou Pitou Montes.  Foto: Jaroslav Švábenský                                          Text: Milan Malček

    29. mája 2017 09:13
  • HC 07 Detva má staronového trénera

    HC 07 Detva má staronového trénera

    Po dvoch rokoch zasadne opäť na lavičku Detvy tréner Dušan Kapusta. V sezóne 2014/2015 priviedol ju k víťazstvu v 1. hokejovej lige. Posledné dve sezóny strávil pri doraste KHM Budapešť v nadnárodnej EBJL lige. Káder medveďov opustili Jozef Sládok, Frederik a Viktor Fekiačovci, Tomáš Török a Jakub, ktorí zamierili do susedného Zvolena. Lukáš Říha sa rozhoduje medzi ponukou z Anglicka a Poľska. Branislav Srnka si zvolil civilné zamestnanie a do odišiel Rastislav Gašpar. Nové zmluvy podpísali brankár Filip Orčík a útočník Patrik Huňady. /*banner*/ Naopak prvou posilou Detvy sa stal bronzový medailista zo Žiliny, útočník Ondrej Gmitter. V hre je aj príchod jeho otca Andreja, ktorý sa v rozhovore pre Denník Šport vyjadril takto : „ Je pravda, že som od konateľa Detvy Róberta Ľuptáka dostal ponuku na post generálneho manažéra. Detvanci majú stále chuť na postup do najvyššej súťaže, preto ich posilní aj môj syn Ondrej, ktorý hrával naposledy v Žiline i zopár ďalších zaujímavých mien.“ 

    29. mája 2017 09:09
  • Pozvanie na prednášku o histórii a obnove Vígľašského zámku

    Pozvanie na prednášku o histórii a obnove Vígľašského zámku

    Na prednášku História a pamiatková obnova Vígľašského zámku v pondelok 29. mája 2017 pozývajú verejnosť Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve – Podpolianske múzeum. Prednáška sa začne o 16.30 hod. v priestoroch Podpolianskeho múzea na Námestí SNP 1. Tému priblíži Marta Mácelová, prednášajúca na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Text: Zuzana Juhaniaková, zdroj: Podpolianske múzeum /*banner*/

    25. mája 2017 08:54
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3