s DTonline.sk

Správy

  • Počet nezamestnaných v okrese mierne klesol

    Počet nezamestnaných v okrese mierne klesol

    Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici eviduje za uplynulý mesiac mierny pokles nezamestnanosti v našom okrese. Najväčší problém zamestnať sa majú aj naďalej obyvatelia s najvyššie dosiahnutým stredoškolským vzdelaním. [caption id="attachment_4456" align="alignright" width="300" caption="foto: mybanktracker.com"][/caption] V našom kraji bolo uplynulý mesiac evidovaných 5 384 nezamestnaných, čo predstavuje 8,51 % z produktívnej časti obyvateľstva. Oproti minulomesačnému počtu 5 518 a miere nezamestnanosti dosahujúcej 8,69 % tak evidujeme mierny pokles. Číslo je však stále mimoriadne vysoké. Len pre porovnanie, minulý rok bolo za mesiac august evidovaných 4 774 obyvateľov, čo iba mierne presahovalo celkovú 7,5 %-nú mieru nezamestnanosti. Najväčšiu vinu na tom nesú dlhotrvajúce následky krízy a s nimi spojený úbytok pracovných príležitostí. 4 575 nezamestnaných má dosiahnuté maximálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, z toho 832 má iba základné a 81 nedokončené základné vzdelanie. S vyšším ako stredoškolským vzdelaním je medzi nezamestnanými 809 obyvateľov Banskobystrického okresu. Z celkovej evidencie nezamestnaných je 2 606 žien. Najväčšie problémy zamestnať sa majú obyvatelia nad 35 rokov, ktorých je spolu 3 184 a tvoria takmer 60 % nezamestnaných (59,1 %). Dlhšie ako 12 mesiacov je na Úrade práce evidovaných 1889 uchádzačov o zamestnanie, z čoho je 358 nezamestnaných evidovaných dlhšie ako 48 mesiacov. Ku koncu mesiaca eviduje Úrad práce 188 voľných pracovných miest nahlásených zamestnávateľmi.

    10. septembra 2010 13:54
  • Dážď poteší aspoň alergikov

    Výrazné ochladenie sprevádzané dažďom prinieslo v uplynulom týždni celkovo výrazný pokles peľu v ovzduší na celom území Slovenska. [caption id="attachment_4305" align="alignright" width="251" caption="ilustr. foto: internet"][/caption] Podľa údajov monitorovacích staníc peľovej informačnej služby (PIS) pri Úradu verejného zdravotníctva Bratislave a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) Košiciach, Trnave, Nitre, Žiline a Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom PIS na Slovensku, na celom území Slovenska opäť dominoval peľ silného alergénu – ambrózie a ešte stále slabo alergizujúcej pŕhľavy . Vplyvom výdatných zrážok však klesli na celom území aj denné koncentrácie peľu ambrózie do nízkych hladín. Najvyššiu hladinu peľu ambrózie cez uplynulý víkend namerali v Košiciach a to 55 peľových zŕn v metri kubickom vzduchu. „Na ostatnom území Slovenska sa peľ ambrózie i ostatných alergénov v ovzduší vyskytoval väčšinou v nižších, alergologicky menej významných koncentráciách . Okrem už uvedených alergénov je v ovzduší ešte stále peľ skorocelu, mrlíkov, chmeľu a ďalších bylín, najmä z čeľade astrovitých a mrkvovitých. Koncentrácie spór plesní v ovzduší rodov Cladospórium a Alternária výrazne poklesli na celom území. K ich výraznému poklesu dochádzalo tiež v súvislosti so zrážkami a ochladením“, uviedla k peľovej situácii v SR RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Dobrou správou podľa nej pre alergikov je, že pokračujúce chladné počasie s výraznou zrážkovou činnosťou bude udržiavať nízke hladiny denných koncentrácií peľu v ovzduší. Naďalej bude prevažovať peľ slabo alergizujúcej pŕhľavy spolu s peľom ambrózie - najvýznamnejšieho alergénu jesene. Po ústupe dažďov a miernom oteplení ešte možno očakávať zvýšenie koncentrácií peľu ambrózie i ostatných bylín. Zvýšia sa aj koncentrácie spór húb (plesní). Až do neskorej jesene sa však budeme stretávať stále s peľom paliny a tráv v ovzduší, ale v nízkych koncentráciách.

    09. septembra 2010 11:31
  • V Ženeve sa rozprávalo o bioterorizme

    V Ženeve sa rozprávalo o bioterorizme

    Na konci uplynulého mesiaca bola Ženeva dejiskom stretnutia expertov v oblasti bioterorizmu. Zastúpenie na tomto podujatí malo aj Slovensko, resp. Banská Bystrica. Naša krajina si povinnosti v prevencii proti biologickým hrozbám počína podľa slov odborníkov dobre. [caption id="attachment_4244" align="alignright" width="223" caption="foto: internet"][/caption] Posledný augustový týždeň bola švajčiarska Ženeva hostiteľom pravidelného stretnutia približne 500 expertov z 88 štátov sveta, ktorí sa venujú možnej hrozbe bioterorizmu. Základom ich diskusií, dohôd a opatrení je Dohoda o zákaze vývoja, výroby, skladovania bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní (ďalej len Dohoda) platnej od roku 1975, ktorú postupne ratifikovalo dnes už 162 štátov sveta, Slovensko nevynímajúc. Experti sa k tejto téme stretávajú dvakrát ročne a raz za šesť rokov sa koná tzv. hodnotiaca konferencia. Tentokrát sa venovali výskytu infekčných ochorení a spolupráci štátov s Medzinárodnou zdravotníckou organizáciou (WHO) v intenciách medzinárodných zdravotných predpisov. „Je to po odbornej stránke vynikajúce podujatie. Môžem konštatovať, že Slovensko si všetky úlohy, vyplývajúce zo základného dokumentu, ako aj dohôd štátov pre túto oblasť, plní. Pravidelne zasielame dotazníky, ktoré vyhodnocuje ISU (International Support Unit) so sídlom v Ženeve s cieľom monitorovať prípadné snahy či pokusy niektorých štátov, prípadne firiem o výrobu biologických zbraní. Prezentovali sme tiež aj Zákon MR SR č. 218 z roku 2007 Z.z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov. Nie všetky štáty, ktoré pristúpili k Dohode, ju tak ako SR implementovali aj na národnej úrovni“, konštatoval stály zástupca MZ SR na týchto konferenciách MUDr. Cyril Klement, krajský hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Sú štáty, ktoré majú programy biologických zbraní, charakterizované ako obranné, ale aj útočné. Pri ich výrobe sa totiž používajú technológie a techniky, ktoré umožňujú zmenu mierového procesu prípravy vakcín na výrobu a prípravu preparátov agensov (pôvodcov ochorení) biologických zbraní. Podľa neho SR v súčasnosti nemá zariadenia, kde by sa takáto výroba dala využiť. Odborníci v súčasnosti za najväčšie možné najväčšie riziko považujú zneužitie biologických zbraní teroristickými skupinami. „Nie je to vylúčené, práve preto je nutné byť v strehu a byť pred teroristami vždy o krok vpredu. To sa týka nielen biologických zbraní. Sú na to pripravené aj keď nie veľké, ale vysoko erudované tímy odborníkov, ktoré sa tejto oblasti teoreticky venujú a vedia adekvátne reagovať na požiadavky medzinárodného spoločenstva“, zdôrazňuje MUDr. Klement. Udalosti z 11. septembra 2001 zmenili nazeranie na svet a sprítomnili hrozbu terorizmu, kde bezpochyby patrí aj biologický terorizmus. Aj preto je do týchto aktivít zapojený aj Interpol, ktorý má tiež skupinu odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou jednak z hľadiska zneužitia chemických látok, biologických agensov, ako aj rádionukleárnych materiálov. V Ženeve sa hovorilo aj o pandémii chrípky AH1N síce nie ako o biologickej zbrani, ale hlavne o možných následkoch, ktoré vyplývajú z takýchto epidémií. V tejto súvislosti sa podľa MUDr. Klementa vo všetkých pádoch sa skloňuje slovo biologická pripravenosť. „Sú to dlhodobé procesy, na ktoré sa treba pripravovať ako mentálne, tak aj organizačne a finančne. Štát musí mať možnosť v tomto smere siahnuť na nejaké rezervy či už odborníkov či finančné zdroje. Klasickým príkladom, ako by to má vyzerať, bolo očkovanie proti pandemickej chrípke vo viacerých európskych štátoch. SR v tomto nemôže slúžiť ako príklad, pretože zaočkovanosť bola nízka. Máme však výborné epidemiologické zabezpečenie, ktoré nadväzuje ešte na Československú republiku, kde bol výborne vybudovaný systém verejného zdravotníctva, predtým hygienickej služby. Príkladne bola rozvinutá epidemiológia, mikrobiológia, hygiena- teda všetko to, čo ešte mnohé krajiny hlavne tretieho sveta len budujú. V tomto smere patríme k top štátom“, zdôrazňuje. Doplňujúce informácie: Možnosť použitia biologických zbraní je dosť reálna. Účinok biologickej zbrane je založený na choroboplodných vlastnostiach mikroorganizmov a ich produktov. Biologické zbrane sú vlastne infekčné choroby. Sú založené na princípe nejakého mikroorganizmu, najčastejšie patogénu, alebo ním produkovanej látky, najčastejšie toxínu. Ich cieľom je spravidla človek, u ktorého má vyvolať chorobný stav- infekčné ochorenie, či otravu, ktorých priamym následkom je jeho významné oslabenie, či smrť. Medzi biologické agensy, ktoré by mohli byť použité v biologickej vojne proti ľuďom patria napríklad vírusy varioly (pravých kiahní), Eboly, hemoragickej horúčky, žltej zimnice, kliešťovej encefalitídy, ale aj mnohé druhy baktérií. V širšom slova zmysle možno za biologické zbrane považovať aj mikroorganizmy, rýchle znehodnocujúce fosílne palivá, patogénny likvidujúce plodiny a dobytok, čo následne vyvoláva hladomor.

    08. septembra 2010 14:37
  • Uplynulý týždeň z pohľadu krádeží a nehodovosti

    Prinášame pravidelný prehľad nehodovosti a krádeží v Banskobystrickom kraji za uplynulý víkend. V uplynulom týždni polícia v Banskobystrickom kraji zaznamenala 45 prípadov krádeží vlámaním, pričom páchatelia spôsobili škodu za viac ako 142-tisíc eur. V 1 prípade so škodou 335 eur je páchateľ známy. Polícia dodatočne objasnila 1 prípad krádeže vlámaním, so škodu 200 eur. V uplynulom týždni sa páchatelia vlámali do 9 áut, 7 obchodov a reštaurácií, 5 chát a 5 bytov. Najviac vlámaní bolo zaznamenaných v okresoch Zvolen (12), Lučenec (10) a Banská Bystrica (8). Na území kraja sa uplynulý týždeň stalo 54 dopravných nehôd, pri ktorých sa zranilo 28 osôb, z toho 2 osoby ťažko. Hmotné škody, ktoré vznikli pri dopravných nehodách, sú odhadnuté na 172-tisíc eur. Najnehodovejším dňom bol štvrtok, kedy sa stalo 12 dopravných nehôd. Najmenej dopravných nehôd 3, polícia zaevidovala v piatok.

    08. septembra 2010 11:31
  • Stúpol počet chorých na žltačku

    Stúpol počet chorých na žltačku

    K včerajšiemu dňu (6. septembra) stúpol počet chorých na žltačku typu A, ktorá súvisí so situáciou v zariadení dočasného ubytovania Kotva v Banskej Bystrici na deväť. Z celkového počtu chorých sú traja dospelí, jeden adolescent (18) a 5 detí od 5 do 11 rokov. Jeden prípad tohto ochorenia zaevidovali epidemiológovia banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) u dieťaťa zo zariadenia Sv. Alžbety, ktoré však s epidémiou v Kotve nesúvisí. Všetci sú hospitalizovaní na infekčnom oddelení FN F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. „Ochorenia prebiehajú s relatívne ľahkým klinickým obrazom bez komplikácií. Prijali sme protiepidemiologické opatrenia- všetci exponovaní už dostali rozhodnutie regionálneho hygienika o lekárskom dohľade, ktorého súčasťou je aj očkovanie, dotknuté osoby postupne navštevujú svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí ich vyšetrujú a zároveň, ak sú zdraví, aj očkujú. Pracovníci RÚVZ veľmi úzko spolupracujú so zamestnancami KOTVY, sociálnym odborom Mestského úradu Banská Bystrica a priebežne riešia najmä problémy s účasťou na očkovaní“, uviedla vedúca odboru epidemiológie RÚVZ B. Bystrica MUDr. Mária Avdičová. Hygienici banskobystrického RÚVZ vydali zákaz prevádzky Kotvy 23. júla tohto roku v súvislosti s následkami rozsiahlej poruchy na kanalizácii. Odpadová voda spolu s fekáliami presakovala do ubytovacej časti, ale aj do sociálnych zariadení a miestnosti na prípravu stravy. Zákaz platí až do odstránenia nedostatkov. Počas havárie bolo v tomto zariadení ubytovaných 136 osôb, z toho 83 detí. Časť z nich bola premiestnená do iných zariadení. „Vo všetkých, teda aj v tých, kde sa zatiaľ žiadne ochorenie nevyskytlo, sa zabezpečujú spomínané protiepidemické opatrenia“ konštatuje MUDr. Avdičová. Doplňujúce informácie: Vírusová hepatitída typu A (v skratke VHA), ľudovo nazývaná „žltačka“ postihuje najmä deti predškolského a školského veku a mladých dospelých, ktorí v minulosti neprišli do kontaktu s týmto ochorením. Žltačka sa vyskytuje celosvetovo, častejšie v rozvojových krajinách a oblastiach s nízkym hygienickým štandardom. V roku 2009 bolo na Slovenku zaznamenaných 1449 prípadov, čo predstavuje chorobnosť 26,8 prípadu na 100 000 obyvateľov. Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov SR. Najvyššia chorobnosť bola v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Z hľadiska sezonality bol najvyšší výskyt zaznamenaný v októbri a septembri. Žltačka patrí medzi ochorenia, ktorým hovoríme „choroby špinavých rúk“. Tento názov vznikol podľa spôsobu prenosu ochorenia fekálne - orálnou cestou. To znamená, že pôvodca nákazy sa do vonkajšieho prostredia vylučuje stolicou a do tela sa dostáva ústami (cestou špinavých rúk alebo znečistenej potravy). K znečisteniu rúk môže dôjsť pri dotýkaní sa rôznych predmetov (tyč v autobuse, nákupné vozíky, kľučky na dverách). Potrava môže byť znečistená rukami osoby, ktorá stravu pripravovala, hoci je bez príznakov ochorenia. Môže byť v inkubačnom čase a vírus vylučovať stolicou. Nebezpečná je aj fekálne kontaminovaná pitná voda (po záplavách), alebo konzumovanie ovocia a zeleniny, ktoré bolo umývané, alebo zalievané takouto vodou. K nákaze môže dôjsť aj pri kúpaní sa v kontaminovanej morskej, alebo sladkej vode. Pôvodcom infekcie je vírus hepatitídy A , ktorý je veľmi odolný voči vonkajším vplyvom a preto sa dlhodobo v prostredí udržuje. Je odolný aj voči kyslosti žalúdočnej šťavy. Inkubačný čas ochorenia je čas, ktorý uplynie od nakazenia sa po prvé príznaky ochorenia. Je veľmi dlhý - trvá 15 až 50 dní.

    07. septembra 2010 10:01
  • Chrípka ustupuje, no očakáva sa vzostup

    V poslednom prázdninovom týždni zaznamenal Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v B. Bystrici výrazný pokles chorobnosti horných ciest dýchacích (ARO), ako aj chrípkových ochorení (CHPO). [caption id="attachment_4067" align="alignright" width="300" caption="vírus chrípky"][/caption] V prvom prípade je pokles o 21 a v prípade chrípky až o 58 percent. Rovnako klesajúci trend majú tieto ochorenia v medziročnom porovnaní. Ochorení na ARO je o 22 percent menej, ako v rovnakom období vlaňajška, počet chrípkových ochorení je medziročne nižší až o 38 percent. Tento výskyt v Banskobystrickom kraji však hlásilo len 38 percent pediatrov a 40 percent lekárov pre dospelých. Vývoj chorobnosti sa odrazil aj na charaktere šírenia nákazy v jednotlivých okresoch. Okrem štyroch, kde je hlásený sporadický výskyt, je v deviatich okresoch vývoj chorobnosti charakterizovaný ako bez aktivity. Najvyššia chorobnosť na ARO je v okresoch Veľký Krtíš, Revúca, Banská Štiavnica, Brezno a Zvolen, chrípkové ochorenia sa zas najviac šíria v okresoch Revúca, ale aj Banská Bystrica, či Veľký Krtíš. Ochorenia najviac postihujú vekové skupiny detí od 0 do 5 rokov, ale aj deti základných či stredných škôl. Odborníci upozorňujú, že práve začiatok roka, kedy sa deti po prázdninách zídu do veľkých kolektívov, je pre vývoj chorobnosti prelomový a zvyčajne znamená zvýšenie počtu chorých na ARO i chrípku. Preto apelujú na zvýšenú pozornosť hygiene rovnako v domácnostiach, ako aj v školských a predškolských zariadeniach. Akútne respiračné ochorenia i chrípka mali u 3,6 percenta prípadov komplikácie. Paradoxne najviac- až 15 percent, ich bolo vo vekovej skupine ľudí starších ako 60 rokov. Ide hlavne o zápaly dutín, zápaly stredného ucha, ale aj zápaly pľúc.

    06. septembra 2010 11:07
  • Nie Turci, ale divá zver padla na Poniky

    Nie Turci, ale divá zver padla na Poniky

    V horskej obci neďaleko Banskej Bystrice, odkiaľ väčšina domácich dochádza za prácou práve do nášho mesta, nemajú o nebezpečné situácie núdzu. Denník Nový čas priniesol v sobotu informáciu, že divá zver nenechá na pokoji ďalších ľudí v našom regióne. Po tom, čo nedávno vystrájal medveď v Podlaviciach, pozorovaniach líšky na Fončorde, alebo ďalších prechádzkach voľne žijúcej a nebezpečnej zveri po sídliskách, sa možno ich výskyt na dedine nebude zdať taký zvláštny. Poničanov však už premnožené medvede, vlci ale  najmä líšky obmedzujú pri bežnom živote. Práve tie totiž prerieďujú stavy domácej hydiny obyvateľov. Portál BBonline.sk sa preto obrátil na miestneho lesníka - Miroslava Magnu: „Nie je nič výnimočné, že sa dravá zver vyskytuje blízko ľudských obydlí. Medvede obľubujú ovocie, ktoré teraz dozrieva v záhradách a je pre ne ľahko dostupnou potravou. Aj to je hlavný dôvod, že sú v našom okolí premnožené. Problémom je aj to, že staršie medvede vytláčajú tie mladšie z ich revíru a tak sa častejšie pohybujú po dedine. Aj pre vlky sú ovce najľahšie dostupnou potravou. Z pozorovania vieme, že sa v okolí pohybuje asi sedemčlenná svorka vlkov.“ Osemnásť ročný mladík Andrej Piar to ale za výnimočné považuje: „Prednedávnom som v našej záhrade spozoroval chudú, vypĺznutú líšku. Bojíme sa preto aj chorôb.“ Juraj, ktorý žije so svojou rodinou v strede obce zatiaľ osobnú skúsenosť nemal: „Maximálne raz keď sme sa vracali autom, tak som zazrel líšku pred dedinou. Sem do centra asi nechodia, ale počul som, že tu ľuďom už potrhalo sliepky.“ Nielen obyvatelia dedín, ale aj podhorských oblastí Banskej Bystrice by si tak k prechádzkam mali pribaliť štipku ostražitosti.

    04. septembra 2010 21:31
  • Alergici sa musia mať stále na pozore

    Alergici sa musia mať stále na pozore

    Peľovú situáciu na Slovensku charakterizuje v týchto dňoch peľ silného alergénu – paliny, ako aj slabo alergizujúcej pŕhľavy s najvyššími koncentráciami v Banskej Bystrici, Bratislave a Žiline. Hovoria o tom aktuálne analýzy údajov peľovej informačnej služby (PIS), spracované na základe výsledkov monitorovacích staníc Úradu verejného zdravotníctva Bratislave a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) Košiciach, Trnave, Nitre, Žiline a Banskej Bystrici. Banskobystrický RÚVZ je pritom koordinátorom PIS na Slovensku. Rekord uplynulého týždňa zaznamenala Žilina 23.8.2010, keď koncentrácie peľu pŕhľavy dosiahli 552 peľových zŕn v metri kubickom vzduchu. Vo vzduchu sa stále nachádza tiež v alergologicky významných koncentráciách peľ ambrózie. Okrem toho sa vyskytoval peľ skorocelu, mrlíkov, chmeľu a ďalších bylín najmä z čeľade astrovitých a mrkvovitých. K poklesu hladín ich peľu dochádzalo v súvislosti so zrážkami a ochladením. Spóry húb (plesní) najmä rodov Cladospórium a Alternária, sa vyskytovali na celom území SR vo vysokých, až veľmi vysokých koncentráciách. V súvislosti s prudkým ochladením a výraznou zrážkovou činnosťou v týchto dňoch dochádza k lokálnym poklesom denných koncentrácií peľu v ovzduší. „Na väčšine územia Slovenska bude prevažovať naďalej peľ slabo alergizujúcej pŕhľavy spolu s peľom ambrózie - najvýznamnejšieho alergénu jesene. Po ústupe dažďov ešte možno očakávať mierne zvýšenie koncentrácie peľu tejto rastliny. S peľom paliny a tráv v ovzduší v nízkych koncentráciách budeme stretávať až do neskorej jesene. Rovnako aj s peľom skorocelu, štiavu, mrlíkov, chmeľu i ďalších bylín najmä z čeľadí astrovitých a mrkvovitých. Koncentrácie spór húb (plesní) budú naďalej dosahovať vysoké až veľmi vysoké koncentrácie“, uviedla k peľovej situácii v SR RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

    02. septembra 2010 12:54
  • VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    VIDEO: Ľudí prilákala na oslavy SNP armáda aj Kristína

    Po dopoludňajšom kladení vencov a slávnostnom zhromaždení, bol už popoludňajší program osláv 66. výročia vypuknutia SNP určený širokej verejnosti. Okrem voľného vstupu do expozície múzea, pripravili Ozbrojené sily Slovenskej republiky statickú ukážku svojej techniky, ale aj dynamické ukážky vojakov v akcii. Ako už býva zvykom, Banskobystričania si posedeli aj pri voňajúcich klobáskach a pivku. Návštevníkov však lákal aj kultúrny program. V ňom vystúpili napríklad jazzmani z Bratislava Hot Serenaders, speváčka Kristína a na záver ešte po druhýkrát v priebehu dňa aj známy folklórny súbor spevu a tanca Lúčnica. Dianie na oslavách 66. výročia Slovenského národného povstania vám prinášame v nasledujúcom videu. V tom sme sa porozprávali s riaditeľom Múzea SNP - Stanislavom Mičevom:

    31. augusta 2010 16:47
  • Na Sliači bodovala Slobodná Európa

    Na Sliači bodovala Slobodná Európa

    Tradičný festival Sliačske rockové leto poznačilo nepriaznivé počasie. Napriek tomu navštívilo akciu v priebehu dvoch dní približne 800 ľudí. Dážď, blato, zima a dobrá hudba. Aj tak vyzeralo Sliačske rockové leto. Na miestne futbalové ihrisko si našli cestu najmä mladšie ročníky, ktorým nevydarené počasie neprekážalo a dokázali sa aj za nepriaznivých podmienok zabaviť. Vystúpili známe kapely banskobystrického a zvolenského undergroundu, ktorých dopĺňali hlavné hviezdy festivalu Slobodná Európa a Chiki-liki-tu-a. Najmä punkrockeri zo "Slobodky" energetickým vystúpením zaklincovali piatkovú noc a zožali oprávnené ovácie. Okrem hudobných skupín bola možnosť bezplatného vyskúšania trampolíny, bungee runningu a air ballu. Viac o atmosfére napovedia fotky.

    31. augusta 2010 16:45
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3