s DTonline.sk

Rozhovor

  • DJ EmĎee: Nemá ani 18 a už je rezident Vegas clubu

    DJ EmĎee: Nemá ani 18 a už je rezident Vegas clubu

    Martin Ďurica, známy ako DJ EmĎee, je sedemnásťročný gymnazista z Detvy, ktorý sa DJingu venuje už nejaký ten čas a napriek nízkemu veku sa stal jedným z rezidentov Vegas Clubu v Hriňovej.  Kedy si začal hrávať a ako si sa k DJingu dostal? K DJingu som sa dostal asi pred dvomi rokmi vďaka môjmu strýkovi a kamarátovi, ktorí sa tomu venujú už dlhú dobu. Už keď som bol mladší, túžil som s nimi ísť na nejakú párty, aby som videl, ako sa mixuje a odpozoroval, čo ako funguje. Pomaly som zbieral pesničky a odhodlanie a po niekoľkých odpozorovaných párty som si vyskúšal mixovanie pred akciou, kým v klube ešte neboli ľudia. Takto som chodil trénovať istú dobu, kým som začal hrávať akcie „ozajstne“.  Ako vznikla tvoja prezývka/nick? Moja prezývka sú vlastne moje iniciály v abecede. Ešte keď som býval vo Zvolene, „odkukal“ som to od jednej kamarátky, ktorá si na Facebook dala ako stredné meno „eMVé“ , tiež podľa jej inicálov. Tak som si dal stredné meno „EmĎee“. Keď som sa presťahoval do Detvy, začali ma tak kamaráti volať a keď ma už pod touto prezývkou každý poznal, nechal som si to aj ako DJské meno.  Čo považuješ za svoj zatiaľ najväčší úspech? Zatiaľ je to asi to, že som sa stal rezidentným DJom vo Vegas Clube v Hriňovej, kde doteraz pôsobím aj ako promotér. Za jeden z väčších úspechov považujem aj to , že som si mohol zahrať po boku DJov ako je Paulo Mewini a Tom Haley na akcii Santa Pozitiv. Čo Ťa na tejto práci baví najviac? Baví ma baviť ľudí skrz hudbu. Je to super pocit, keď stojíte na stage-i a pod vami sa bavia stovky ľudí. Aký štýl najradšej hrávaš? Zatiaľ mám možnosť hrávať väčšinou len komerciu, ale ťahá ma to k štýlom ako je house a electro-house, ktoré sa snažím presadiť medzi ľuďmi na akciách.  Nahral si už aj nejaký vlastný set? Nejaké sety som už nahrával, ale zatiaľ som ani jeden z nich nepublikoval, lebo som s ním nebol spokojný. Ale dal som si záväzok, že v najbližšej dobe nejaký letný set nahrám, ktorý dám na internet pre mojich fanúšikov. Medzi DJmi sa organizujú rôzne súťaže. Trúfol by si si na niektorú? Súťaže medzi DJmi sú pre Djov, čo hrávajú iné štýly a hrávajú skôr z gramofónov. Tam ide o scratchovanie, rôzne finty a perličky. Mojou prioritou je dostať sa na nejaký festival, ako je napríklad BeeFree.  Máš nejaký DJský vzor? Koho a prečo? Odzačiatku je to asi Fedde Le Grand. Páči sa mi jeho štýl hudby, ale aj to, aký je ako človek.  A niekto zo Slovenska? Ktorý DJ je tu podľa teba najlepší? Najlepší slovenský DJ? Nad tým som nikdy nerozmýšľal, ale zo slovenských DJov, ktorí sú zároveň aj producenti, sa mi páči Drahosh a B-complex.  Aké máš plány do budúcnosti? Čo by si chcel vo svojej kariére dosiahnuť? Chcel by som sa „vypracovať“ a začať sa venovať spomínaným štýlom. Hrávať akcie na Slovensku a ak si dám ružové okuliare, tak aj v zahraničí. V blízkej dobe tiež plánujem zorganizovať akcie zamerané čisto len na spomínaný house, electro-house a podobné štýly.  Predpokladám, že by si sa DJingom chcel aj živiť. Čomu by si sa najradšej venoval, keby to nevyšlo? Živiť sa čisto DJingom sa na Slovensku asi nedá. Každý DJ, ktorého poznám, má okrem hrávania primárnu prácu, ktorá ho živí. DJing na Slovensku je skôr ako hobby. Ale keď sa už pýtaš, chcel by som ísť študovať právo alebo psychológiu a uplatniť sa v tomto smere.  Čo na tvoje hrávanie hovoria rodičia? Predsa len ešte nemáš 18 rokov... Spočiatku, keď som začínal, tak sa im to nepáčilo, no ako som začal hrávať pravidelne a pridalo sa k tomu aj to promovanie, tak si na to zvykli a začali brať ako moju prácu.  A čo hovorí okolie, kamaráti? Podporujú ťa či skôr závidia? Kamaráti ma podporujú, nemyslím si , že závidia. Keď potrebujú niečo ohľadom hudby či už postrihanie pesničky, alebo len nejakú nájsť, tak sa obrátia na mňa a ja im rád pomôžem, ak viem. Samozrejme, sú aj takí, čo ma veľmi nemajú v láske, ale to sú drvivá väčšina tí, čo ma ledva poznajú, a to si dovolím povedať, že je už závisť.  DJi mávajú veľký zástup obdivovateliek, máš aj ty nejaký svoj fanklub dievčat? Je pravda, že vďaka tomu, že hrávam, poznám veľa dievčat, ale že by som mal nejaký fanklub, to nie. Aspoň o tom neviem. Momentálne mi stačí, že mám jednu moju ozajstnú obdivovateľku.  Tvoj najlepší a najhorší zážitok spojený s DJingom? Zážitkov mám už veľmi veľa, ale neviem určiť, ktorý je najlepší a ktorý najhorší. Medzi tie dobré patria napríklad stretnutia s DJmi a získavanie nových skúseností od nich.  Aká je tvoja "srdcovka", ktorú proste musíš zahrať na každej akci Mám dve také srdcovky, z ktorých vždy aspoň jednu zahrám počas noci. Jedna je remix od Fedde Le Grand-a  ̶  Back & Forth Spirit (remix piesne Smells like teen spirit od Nirvany) a druhá je od Milk & Sugar – Let The Sun Shine 2012.  Najväčší diskotékový hit posledného obdobia podľa tvojho názoru? Najdlhšie a najviac sa v poslednej dobe hráva, resp.  hrávali napríklad Gangnam Style, pesnička One Day alebo hit minulého leta Žijeme len raz.  Spomínal si, že si aj promotér. Aké povinnosti to zahŕňa? Ako promotér spolu s majiteľom pripravujem kalendár akcií a zabezpečujem hostí (hudobné skupiny, spevákov, atď.) a komunikujem s nimi. Keď už sa koná samotná akcia, tak tých hostí mám na starosti. Usadím ich do rezervovaného boxu, dohodnem,  ako bude prebiehať vystúpenie, kedy sa im odovzdá honorár a poprípade s nimi ostanem prehodiť pár slov. Cez akcie mám na starosti aj o ozvučenie a osvetlenie. Okrem toho sa starám o internetovú stránku klubu a taktiež robím plagáty akcií.  

    27. apríla 2013 15:31
  • Matej Vreštiak: Chcem aj v budúcnosti reprezentovať folklórom Podpoľanie

    Matej Vreštiak: Chcem aj v budúcnosti reprezentovať folklórom Podpoľanie

    Matej Vreštiak, mladý a šikovný študent - folklorista. Jeho snom je raz v budúcnosti viesť súbor a reprezentovať Podpoľanie, viac si prečítate v nasledujúcom rozhovore.  Matej, čo Ťa  priviedlo k folklóru? Boli to moji úžasní rodičia, bez ktorých by som dnes nebol tým, čím som. Tuším, že to bolo v roku 2001/2002. V kultúrnom dome sa konal konkurz do DFS Hviezdička. V tom roku bolo veľkou snahou a usilovnosťou znovu obnoviť "starú Hviezdičku". Ak ma informácie neklamú, tak súbor vznikol 21.11. - čo bolo presne v deň mojich narodenín. Pamätám sa na moje prvé vystúpenie. Bolo v Dulovciach. Mám na detský súbor Hviezdička strašne dobré spomienky. Ďakujem Milanovi Obrtalovi, ktorý do mňa vniesol to pravé orechové. S Hviezdičkou som precestoval takmer celé slovensko, bol som v Česku, Maďarsku, Poľsku a Srbsku. Keď som išiel na strednú školu, tak som sa samozrejme rozlúčil aj s Hviezdičkármi. Aj keď síce potom som tam hrával ako primáš DĽH. Moje pôsobenie v súboroch: 2002-2007 DFS Hviezdička, 2007-2009 - FS DETVA, 2008 -FS HRIŇOVČAN,2010 - do dnes FS Podpoľanec.  Prečo by sa mali zvyky v podobe tanca, či spevu udržiavať? Podpoľanie je špecifická oblasť pre tanec. Väčšinou sa tu objavujú skočno-mládenecké tance. Tance mladých ľudí. Je charakterový najmä Rozkazocačkami, váľaným alebo tanierovým... Prečo si myslíš, že práve pod Poľanou je stále tak silne cítiť tradície? Podpoľanie každý pozná ako kraj, kde to žilo. Píšem preto ŽILO, lebo teraz tie tradície nie sú ako dakedy. Príde mi to tak ako keby sa mladí hanbili. Hlavne sa jedná o mladých ľudí, ktorí majú možnosť chodievať do viacerých súborov, detských či dospelých. Človek musí mať priority. A keď má priority pre tanec, tak potom je to správne. Ale zas myslím si, že nie je to až také hrozné. Je tu ešte veľa nositeľov, ktorí tie tradície udržiavajú. Pred pár rokmi si bol účastníkom nehody z festivalu Muziky pod Poľanou, ako si na to pamätáš? Nemal si v mysli po tejto udalosti s folklórom skončiť? Písal sa rok 2007. Presnejšie 3.7. Bola to nedeľa. Akurát na druhý deň sa nastupovalo do školy. Mal som ísť do 9. triedy. Lenže stalo sa to, čo sa stať nemalo. Určite už každý o tom veľa počul, veľa čítal. Nebudem písať čo a ako sa stalo. Napíšem len toľko, že na 3. september 2007 nikdy nezabudnem. A či ma to od folklóru odradilo? Práve naopak. Pripútalo ma to k tomu ešte viac. Organizuješ podujatie Tanečný dom, ako vznikla táto myšlienka a ako ju hodnotíš? Myšlienka vznikla na jeseň 2012. Rozhodol som sa organizovať tanečný dom, pretože Hriňovej tanečný dom doposiaľ nikdy nebol. Boli pokusy o maličké školy tanca, ktoré však nemali veľké úspechy. Oslovil som starších spolužiakov a vedenie Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre, ktorí mi s organizáciou 1. tanečného domu pomohli. Podujatie sa konalo 30. 11. 2012 v meste Hriňová. Vyučovali sa tance Do šaflika z Fintíc a čardáš z Parchovian. Výučbu viedli študenti 3. ročníka Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre - Alfréd Lincke a Martina Takácsová. O hudobný doprovod sa postarala ĽH Michala Pagáča z Dubnice nad Váhom. Po tanečnom dome bola výborná zábava. Účasť bola celkom vysoká, zúčastnilo sa ho okolo 150 ľudí a ohlasy boli veľmi dobré. A preto sme sa rozhodli organizovať ďalšie tanečné domy, najbližší v apríli. Študuješ etnológiu v NT, prečo si si vybral práve tento odbor? Prečo práve etnológia? Chcem byť pravým folkloristom. Folklorista je ten, kto vyštuduje folkloristiku. Samozrejme, že som išiel na túto školu, resp. na tento odbor kvôli tomu, že ma baví folklór a tanec. študujem hlavne preto aby som pochopil určité zásady, ktoré bežný človek, "folklorista" nevie a nevidí. Chcel by som sa stať etnochoreológom.  Čo plánuješ do budúcnosti? Budúcnosť. .. No je to ešte samozrejme ďaleko. Ale zatiaľ je mojím snom skončiť školu. Bolo by dobré zamestnať sa práve v obore ktorý vyštudujete. Je to ešte strašne ďaleko. Všeličo sa zmení. Určite by som niekedy v budúcnosti chcel viesť súbor a reprezentovať s ním Podpoľanie a Slovensko.

    18. apríla 2013 15:41
  • Balážová: Včelársky sortiment je špecifický

    Balážová: Včelársky sortiment je špecifický

    Včelárstvo je fenomén, ktorý má mnoho prívržencov po celom svete. Včely boli odjakživa symbolom pracovitosti, nezlomnej vôle, či jednoty. Viac o včelárstve a fungovaní v tomto biznise nám prezradila Eva Balážová. Kedy ste založili vašu predajňu? Predajňa funguje už takmer 5 rokov. Ako každý, aj my sme mali ťažké začiatky kvôli tak  špecifickému tovaru, ako je včelársky sortiment. Ktorý sa síce nepredáva ako čerstvé rožky, ale má v ľuďoch  obľubu hlavne medík atď .Ako sme založili predajňu zaznamenali sme z roka na rok nárast nových včelárov v našom regióne čo nás veľmi teší . Čo vás motivovalo podnikať v oblasti včelárstva? Myslím, že zlomový bod bolo, keď sme s otcom nemohli nájsť nikoho, kto by predával alebo aspoň vymieňal medzistienky, čo  je najhlavnejšia  vec pre včelára a kúpiť niečo ako rukavice či klobúk bol zázrak. Vtedy sme sa rozhodli, že to skúsime a začali sme oslovovať dodávateľov na tovar a pomaly sme sa rozbiehali. Aký sortiment ponúkate? Sortiment máme už naozaj široký , len ja sama vo vlastnej výrobni sviečok mám cez 80 druhov sviečok. Hlavne avšak včelárske veci rukavice, dymáky, sírne knôty, liečivá a taktiež predávame aj úle a doplnky k nim. Na objednávku medomety, rôzne iné napríklad atypické medzistienky snažíme sa každému vyhovieť v jeho požiadavkách. Výmena medzistienok, predaj medu ,výkup vosku,  propolisu, peľu .Pre ne- včelárov máme napríklad fantastickú kozmetiku na báze medu materskej kašičky a propolisu, ktorú si zákazníci naozaj chvália. Ďalej sa venujeme aj zdravej výžive ako napr.za studena lisované oleje na úpravu zdravia. Rôzne bylinkové preparáty ochutené medy, domáci med. Fantastickú slovenskú medovinu značky Apimed, ktorá preslávila Slovensko po celom svete na rôznych súťažiach medovín vyhrala veľa ocenení . Napríklad na jar máme v ponuke cez 100 semien kvetov rastlín a zeleniny ktoré dovážame z ďaleka, aby sme ich mohli poskytnúť za priaznivé ceny zákazníkom a veľa iného. V čom je váš druh podnikania výnimočný?   Určite v zameraní sa na včelárov, ktorých je v našom regióne dostatok. Určite by som rada spomenula a pozdravila náš Hriňovský zväz  včelárov, s ktorým úzko spolupracujeme a podieľame sa na  mnohých akciách vďaka čomu sa toto krásne remeslo zviditeľňuje. Napríklad naša posledná akcia Gazdovanie na Hriňovských lazoch, ktoré mesto Hriňová realizovalo, sme mali vlastný Včelársky dvor s výstavou história včelárenia, ktoré malo obrovské ohlasy u ľudí čo prišli, deti boli nadšené a dokonca sme tam mali aj živé včely v sklenenom úli, aby bolo vidieť ako tie naše včielky pracujú . Čo najviac vyhľadávajú zákazníci? Podľa mňa určite včelársky sortiment, ktorý je naozaj rozmanitý na tak malú predajňu, po druhé určite prístup k zákazníkom .Bola som rada keď som začínajúcim včelárom mohla vysvetliť, čo na čo funguje a čo je overené od starších včelárov. Pre nových včelárov máme aj  akciové ceny, pretože potrebujú  toho veľa a snažíme sa každému vyhovieť,  aby od nás odchádzal spokojný, že má to čo potreboval za dobrú cenu. V prípade potreby vieme tovar aj doviezť za poplatok . O výrobe sviečok trochu  na záver : Výroba sviečok je u nás samostatná kapitola, ktorú sme začali spolu s mojou mamou, kde nás veľmi inšpirovala hlavne vôňa medu a medzistienok, z ktorých sme začali robiť prvé pokusy, hlavne odlievaných sviečok. Každá jedna je odlievaná ručne, z domáceho vosku .Ja som začala tvoriť sviečky z medzistienok.  nebola sranda keď sme nevedeli pri akej teplote je najlepšie  stým pracovať, ako správne orezať, typ knôtu a pod. Postupne sme všetko zvládli a dnes môžem povedať, že mám v ponuke cez 80 druhov sviečok, sviečky sa predávajú v troch predajniach  na internetovej  stránke www.sashe.sk/esusi, kde máme skvelé ohlasy .Každý kus je hand-made a sám osebe originál ktorý nikde inde nenájdete .

    18. apríla 2013 15:37
  • Redaktorka Zuzana Drobová: Priazeň divákov je veľká vzpruha

    Redaktorka Zuzana Drobová: Priazeň divákov je veľká vzpruha

    Mladá, sympatická, výrečná, odvážna, kreatívna..... aj taká je mladá redaktorka RTVS Zuzana Drobová, rodáčka z Detvy, ktorú môžete pravidelne vidieť na televíznych obrazovkách. Ako sa dostala k práci spravodajskej redaktorky? Ako fungujú správy RTVS? Aj to e obsahom nášho rozhovoru s vychádzajúcou hviezdou televíznej žurnalistiky. Ako a kedy si sa dostala do RTVS? Do RTVS (toho času ešte Slovenská televízia) som nastúpila takmer pred rokom, po dvojročnej práci v regionálnej televízii v Nitre, kde som sa tiež venovala spravodajstvu a moderovaniu správ. Aké témy máš na starosti? Každý deň pracujem na inej téme, redaktor musí byť flexibilný. Presný rezort zadelený nemám. Témam sa ale venujeme "na pokračovanie", čiže sledujeme dianie od začiatku až kým sa veci neposunú a nevyriešia. Stručne nám objasni prácu redaktora správ RTVS. Deň redaktora je náročný a rýchly, spravodajstvo mapuje aktuálne dianie zo dňa, ktoré sa môže zmeniť v sekunde. Ráno prísna porada, potom ak stíhame tak spravy o 12tej, či správy o 16tej. Večerné správy prinesú kompletný príspevok celodennej práce. Aké sú pozitívne a negatívne stránky tvojej práce? Pozitívne pocity pri práci: keď sa podarí pekná sprava, ktorá divákovi niečo dá. Jednoduchý a nový impulz, nad ktorým popremýšľa. Negatívny pocit: keď nestíham pred uzávierkou, pár minút pred 19 tou je to stres! V čom je práca, ktorú robíš výnimočná? Práca redaktora spravodajstva je výnimočná v tom, že má možnosť ovplyvniť, čo sa divák dozvie a na čo si vytvorí názor, dať pozor na to, aby bola informácia podaná korektne a s protinázorom. Ako Ťa prijali starší kolegovia? Starší kolegovia nás mladších élevov prijali s rezervou ,ale môžem povedať, že po čase mám s nimi nádherný vzťah. Tí skúsenejší si už čo to v spravodajstve prešli a veľmi si vážim ich prácu. Za to, že mi pomáhajú a sú na mňa dobrí, si ich nesmierne vážim. Predsa sú to osobnosti, ktorí v RTVS majú svoje meno. Po čase mi dovolili aj tykať, napríklad môj veľký vzor Marcel Merčiak. Spoznávajú Ťa ľudia bežne na ulici? Áno, dvaja ma už spoznali a oslovili!  Veľmi ma teší každá pozitívna divácka pošta, či už na maili alebo aj na facebooku. Je to obrovská vzpruha. Aká je v súkromí redaktorka? t.j. záľuby, vlastnosti, sny? Redaktorka v súkromí je rada, keď vypne a "dobije" baterky pri cvičení s kolegyňami. Najlepšie si oddýchnem doma u rodičov v Detve, tí mi dávajú energiu, nech sa deje čokoľvek. Mám veľa snov, na ktorých mi záleží, aby sa stali skutočnosťou. Som len na začiatku svojej cesty, uvidíme či sa aspoň tretina z nich splní. Ja tomu verím! Ako vnímajú tvoju kariéru príbuzní a priatelia? Rodina sa teší z každého, aj malinkého úspechu. Ako vnímaš projekt DTonline? DT online sledujem a som rada, že mapujete dianie v našom regióne. Udalosti viete rýchlo a dobre spracovať. Plus niektoré témy sú skutočne kvalitné a rozobrané hlbšie. Takže len tak ďalej.

    29. marca 2013 17:46
  • Lucina: Zumba dá telu pevnosť a ohybnosť

    Lucina: Zumba dá telu pevnosť a ohybnosť

    Venuje sa tancu odmalička. Lucia Zdechovanová, ktorú všetci známi a nadšenci tanca oslovujú Lucina. Prinášame krátky rozhovor, v ktorom sa dozviete kedy a kde prebiehajú tanečné hodiny, na akú hudbu sa tancuje a kde Lucina berie inšpiráciu Kedy a prečo si sa rozhodla stať fitness-trénerkou? Vždy som mala k hudbe veľmi blízko, od malička som vždy spievala, chodila do folklórneho súboru, neskôr na tanec do ZUŠ. Na gymnáziu som začala chodiť aj na hodiny brušného tanca a v tom čase začala v Lučenci aj novinka pod názvom Zumba. Už na prvej hodine som sa do tohto typu tanca zaľúbila a úplne ma to pohltilo. Tá temperamentná hudba, energia , ktorá sa šíri celou telocvičňou a tá kolektívna skvelá nálada, to ma hneď dostalo. Od tejto chvíle bola moja cesta jasná.  Bavilo ma vymýšľať si nové choreografie aj doma, išlo mi to, bavilo ma to. Chcela som priniesť túto zábavnú formu cvičenia aj do môjho okolia, kde ju ešte vtedy nepoznali.  Začiatkom roka 2011 som sa prihlásila na kurz inštruktora Zumby v Bratislave a získala certifikát. A tak sa to celé začalo... Kde prebiehajú tvoje tanečné hodiny? Momentálne tancujem 4x do týždňa. V Kalinove vždy v pondelok o 18.00 a štvrtok  o 17.30 v telocvični základnej školy. A v Detve každý utorok a piatok o 18.00 v telocvični ZŠ A.Vagača (Štúrova 12). Veľmi ma teší, že sa stále stretávam aj so ženami, ktoré dochádzajú na tieto hodiny aj zo širokého okolia. Keď sa chce, tak sa dá. J Viac informácii ohľadne mojich tréningov vždy aktualizujem na FB stránke Lucina dance. Tvoje hodiny sa konali aj vo Vidinej a v Lučenci, kde sa tešili veľkej obľube. Plánuješ ich znovu a tam? Vo Vidinej plánujem pokračovať od apríla. Teraz sme mali menšiu zimnú prestávku, lebo sa v sále nekúrilo. Vidiná je moja rodná dedina, mám tu plno známych a priateľov a myslím si, že ženy tu nemajú veľa možností trávenia voľného času, kde by sa odreagovali. Možno aj preto sa ma celú zimu pýtajú kedy už opäť začneme. Ale tie zvyšné dva dni si už nechám na regeneráciu...aj to treba! Aké tanečné štýly spájaš v tvojich choreografiách? Preberáš nejaké aj z klipov? Kde berieš inšpiráciu? Pesničky, na ktoré tancujeme sú vždy veľmi energické a temperamentné. Okrem latinskoamerických tancov ako salsa, merengue, bachata, často pridávam aj súčasné hity (napr. Pitbull, D. Yankee, Shakira), ktoré často počuť aj v rádiách. Playlist je veľmi rôznorodý,  nedávno som  napríklad pridala  na zamiešanie aj cigánsku pesničku a tá sa teší naozaj veľkej obľube. Snažím sa pridávať vždy niečo nové a takpovediac z každého rožku trošku, aby si tam každý našiel to svoje.  Choreografie si vymýšľam sama tak, že si pieseň rozdelím na určité pasáže podľa melodických a rytmických zmien. Proste ma tá pieseň chytí a už to ide samo. Ale dbám na to, aby bola celá choreografia komplexná, zvládnuteľná a zase niečím nová. A inšpirácie? Tie prichádzajú často a veľakrát náhodne. Od profesionálnych tanečníkov až po zábavného dobre sa hýbajúceho uja na plese. Vidieť, že práca ktorú robíš, Ťa napĺňa. Čo Ti teda tanec poskytuje? Pre mňa je to čistá radosť zo života. Človek úplne zabudne na celý okolitý svet, veď pri tých teplých letných radostných tónoch sa to inak ani nedá. Dobije ma to takou energiou, že je to len ťažko vysvetľovať. Je to terapia pre dušu aj telo. Ten zoznam pozitív, čo mi tanec dal, by bol veľmi dlhý, ale z čoho mám obrovskú radosť je to, že som prostredníctvom neho spoznala množstvo skvelých žien a vytvorilo sa plno priateľstiev.Mám tú najkrajšia „prácu“ na svete a úplne som sa v tom našla. Zúčastňujú sa tvojich tréningov aj muži? Muži nám zatiaľ na tréningoch chýbajú. Asi sa boja pridať do tejto zatiaľ čisto ženskej zostavy. A možno len stačí, aby jeden začal a už by to išlo. Určite by aj žienky privítali účasť z mužskej strany, ale tých svojich zatiaľ nechávajú doma. Veď aj im vyhovuje vypnúť od každodenných starostí, nechať muža a deti doma a venovať hodinku samej sebe. Je to zdravo a príjemne strávený voľný čas, navyše sa stretnú so svojimi kamarátkami a potom sa dobre naladené vrátia domov. Môj  pár tréningov absolvoval a bolelo ho celé telo ešte týždeň. Veľa žien túži upraviť svoju hmotnosť.Sú hodiny s Tebou tou správnou voľbou? Máš s tým osobné skúsenosti? Tancovanie je ideálne v tom, že je to podané takou zábavnou formou, že si v podstate ani neuvedomíte aký športový výkon ste práve podali. Ide o aeróbne cvičenie, pri ktorom dochádza k spaľovaniu kalórií a redukcií hmotnosti. Po odtancovaných 60 minútach, sme komplet mokré do nitky. Záleží však aj na výkone a intenzite s akou sa tancuje. Výsledky prídu zaručene, či už vo forme schudnutia alebo spevnenia. Pohyb sa musí na tele odzrkadliť, ale veľmi dôležitá je aj pravidelnosť. Stretávam sa však aj s štíhlymi dievčatami, ktoré neprišli na tréning s cieľom chudnúť, ale sa zabaviť a zatancovať si, pretože ich to baví.  Mne samej od tancovania spevnelo celé telo a vyrysovali sa mi svaly a to už ani nehovorím ako sa mi zlepšilo držanie tela a ohybnosť. Ja tvrdím, že keď chcete mať pekné telo, nemusíte dvíhať činky. Stačí začať posilňovať  s váhou svojho vlastného tela. Nejaká vtipná príhoda? Na hodinách je nám vždy veselo, ale nejakých trapasov našťastie nie je veľa. Aj keď na nedávnej Mikulášskej party, sme sa fakt poriadne nasmiali. Bola to akcia, kde prišlo cvičiť veľa žien aj detičkami a samozrejme nemohol chýbať aj Mikuláš, ktorý priniesol darčeky. A keďže pesničky sú naozaj chytľavé, neodolal a roztočil to tak, že to bol naozaj zážitok. A na konci sme si všimli, že tancoval naozaj o dušu, pretože aj nohavice a to rovno medzi nohami úplne dotrhal! Pripravuješ v budúcnosti nejakú akciu, podobnú tej mikulášskej? Samozrejme, akcie budú vždy nejaké. Aj keď na Mikuláša si budeme musieť rok počkať... Určite plánujem urobiť pokračovanie letného maratónu, deň detí a podobne.  Chcela by som pozvať hostí, ktorí by predstavili aj iné typy cvičení.  Je sa na čo tešiť !   

    18. marca 2013 10:40
  • Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Článok prebratý z www.hokejportal.net Lukáš Škrečko, ktorý sa v minulej sezóne zaskvel vo Zvolene, aktuálnu sezónu začal v Trenčíne. Anabáza pod hradom Matúša Čáka nevyšla a tak sa vrátil pod Pustý hrad, kde však nedostával príležitosti. Rozhodol sa pomôcť magickej Detve, s ktorou vyradil veľkého favorita zo Senice a „holopupkári“ sú v semifinále. A prečo je Detva akási magická? Chytali tu už brankári ako Laco, Šimko či Križan. A Laco sa po anabáze v meste folklóru stal súčasťou tímu KHL a neskôr najlepším brankárom majstrovstiev sveta. Škrečko trénuje vo Zvolene a za Detvu nastupuje v takzvanom striedavom štarte. Pod Poľanou je šťastný, ale na príbeh Jána Laca tu nemyslí. Aké máte aktuálne pocity? Aké je to vyradiť favorizovaného lídra základnej časti prvej ligy? Tak určite sme radi, že sa nám vôbec podarilo dostať do play-off. V prvom rade sme sa sústredili na seba aby sme my hrali dobre. Proti Senici sa Detve dobre hralo aj počas súťaže, tak sme boli celkom šťastní, že sme dostali práve ich, aj keď boli papierovo prví. Sme radi, že sme to dokázali. Čím sa to podarilo, že ste Senicu vyradili? Aký bol recept? Myslím si, že sme sa museli už naštartovať, posledné zápasy boli najťažšie, chceli sme vybojovať play-off, posledných asi 10 zápasov sme hrali pod tlakom, že jednoducho musíme vyhrať. Potom sme už prišli do play-off vo forme a mali sme ucelený tím, ktorý narobil Senici problémy. Možno Senicu bolela hlava z prvého miesta a nevedela sa s nami vysporiadať. Čo počas tých troch zápasov Senici najviac chýbalo? Čakal som trošku väčší tlak pred mojou bránou. Početnosť streľby od nich bola vysoká, ale čakal som, že budem mať väčšie problémy pred bránkoviskom, že tam budú agresívnejší. Naša obrana sa s nimi dobre vysporiadala, nepúšťala ich tam a chytalo sa mi dobre, keďže to bolo z diaľky a nie z bezprostrednej blízkosti predo mnou. Týmto mi to uľahčovali a dalo sa to zvládnuť. Je tam možný nejaký moment podcenenia zo strany Senice? Nie, to si nemyslím, pretože Senica ešte pred zápasmi ply-off vedela, že sme pre ňu nepríjemným súperom, takže určite nás nepodcenila. V akej hokejovej nálade sa teraz vy osobne cítite? Som rád, lebo do Detvy som prišiel ako posledný pred mesiacom. Manažér klubu ma prosil. Aby sme vôbec spravili play-off, aby sme aspoň odohrali to jedno kolo. Nakoniec sme išli nad očakávania a vyradili sme Senicu. Detva sa vie nadchnúť pre takúto vec a ľudia okolo hokeja v Detve sú veľmi šťastní, že takýto malý kolektív s dvomi trénermi a jedným masérom, dokázal urobiť takúto super vec proti tímu, ktorý celú sezónu hral veľmi dobre. Ako teda teraz fungujete? Teraz som brankár vo Zvolene, nemám tam čo robiť, tak chodím pomáhať Detve. Šancu vo Zvolene cítite? Nie. Skôr je to tak, že keď ma budú potrebovať, tak ma tam majú. Teraz tu prežívam pekné hokejové obdobie. Nakoľko ste s tým zmierený, že donedávna pevná súčasť extraligy teraz musí chytať v prvej lige? Som s tým zmierený úplne stopercentne. Teším sa, lebo nemal som v extralige dobré obdobie. Motal som sa, ale teraz v Detve prišiel z roboty dobrý pocit. A držím sa toho, to je pre mňa veľmi dôležité. Práve Detva bola vlastne akousi malou vstupenkou alebo predsieňou pre získanie titulu najlepšieho brankára majstrovstiev sveta a predsieňou do KHL. Nedúfate, že aj pre vás by to takto mohlo dopadnúť, že to bude aj pre vás vstupenka do vyššej méty? Nedúfam. Nepozerám sa takto ďaleko. Chcem dokončiť sezónu a potom sa uvidí,  čo bude ďalej. Ale práve v Detve chytal Laco ešte v sezóne pred tou striebornou medailou. Mysleli ste na toto napríklad pri prvom tréningu v Detve, že aj Laco mal podobnú skúsenosť s podpolianskym hokejom? Ale nie. V Detve si robia z toho srandu, lebo tam už boli brankári ako Šimko, Laco, Križan, tak hovoria, tak ako vy, že Detva je bránou do vyššieho hokeja. Ja mám Detvu rád kvôli entuziazmu ľudí, ktorí tam hokej robia. Som rád, že som mohol pomôcť, že sme sa dostali do semifinále prvej ligy. A že sme ľuďom ukázali, že sme dobrá partia. Mali ste pred sériou so Senicou rešpekt pred víťazom základnej časti? Myslím si, že sme nemali rešpekt. Nemáme čo stratiť. Tešíme sa, že môžeme hrať, že sme spravili play-off. Výhry prišli časom. Vedeli sme dať gól, vedeli sme ubrániť. Išlo nám to. Nemáte prísľub zo Zvolena, že by ste mohli pri dobrej forme, ktorú máte, začať chytávať? Nie, nemám prísľub. Neprebehli o tejto téme žiadne rozhovory? Nie. Zvolen to má vyriešené kvalitne na týchto postoch. Skôr keby sa stali nejaké zdravotné problémy, že by potrebovali pomoc. Zvyknete si ešte spomínať na tú neúspešnú anabázu v Trenčíne? Zvyknem. Tam som bol v takom období, že sa nám nedarilo, mali sme zranených hráčov a nevedeli sme sa dostať k výhram. Teraz, ako som odtiaľ odišiel, tak im ide perfektne, na čo siahnu tak dosiahnu výhru. Som rád, že sa im darí, sú to mladí hráči. Nebola tam problematická komunikácia s vedením klubu alebo trénermi? Ale nie. Teraz tí hráči musia prekonať horšiu ekonomickú situáciu v hokeji a nemôžu si to veľmi pripúšťať, lebo by sa tým mohli negatívne ovplyvňovať navzájom. Nemôžu myslieť na túto situáciu, aj keď to nie je jednoduché. Ale treba byť súdržní a robiť ten hokej preto, že ho majú radi.  

    20. februára 2013 23:26
  • Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Mamička dvoch detí, živnostníčka, no najmä žena s mimoriadnym talentom. Sisa Golianová, majsterka vo výrobe a zdobení perníkov, sa vymyká priemeru originalitou, ale i precíznosťou. Veď posúďte sami...  Sisa, odkedy sa venuješ perníkom? Približne od Vianoc 2010. Zistila som, že sa dajú vyzdobiť aj ináč, než ako som to robievala dovtedy. Priznám sa, že inšpiráciu som zo začiatku čerpala aj z internetu a časopisov, ktoré sa tejto téme venujú. Ako sa perníky pripravujú?   Každá gazdinka má svoj odskúšaný recept, tak ako aj ja. Skúšala som aj rôzne experimenty, no vždy som sa vrátila k starému receptu. Perníkom treba hlavne veľa času a lásky. Aké najbizarnejšie tvary si už robila? Tak tých bolo požehnane. Od kamiónov cez sanitky a záchranárske vrtuľníky, šperkovnice, kvety, motýle, bicykel, motorku, formulu. Je toho strašne veľa. Robievam aj detvianske vyrezávané kríže a rôzne iné tvary, prevažne podľa toho, čo si zákazník vyberie. Viem poradiť a odporučiť, čo by sa hodilo na danú príležitosť. Čo je najťažšie na výrobe perníkov? Hlavne treba sledovať čas pri ich pečení. Nesmú zhnednúť, len zružovieť, ináč sa s nimi dá aj okno rozbiť. A hlavne si treba dávať pozor, aby ich niekto nezjedol skôr, ako ich stihnem ozdobiť. (smiech) Kedy je po nich najväčší dopyt? Najviac si ľudia objednávajú medovníky počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Tak ako aj na Valentína a pri rôznych príležitostiach ako sú svadby, narodeniny. Alebo sa ich niekto rozhodne venovať len tak pre potešenie.

    13. februára 2013 17:35
  • Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Aj keď sa počas roka starajú o bezchybné fungovanie našich obcí a miest, aj oni sú len obyčajnými ľuďmi, pre ktorých sú Vianoce najmä sviatkami pokoja. Zisťovali sme, ako sviatkujú a čo sebe a občanom do budúceho roka želajú podpolianski starostovia a primátori. Primátor Hriňovej Stanislav Horník O tom, ako prežíva vianočné sviatky, nám zo všetkých ostatných predstaviteľov obcí prezradil najviac.  Rád si spomína na sviatky u starých rodičov, ktoré mali neobyčajné čaro. Tento rok bude mať na starosti prípravu šťuky...  Čo pre vás znamenajú Vianoce? Sú pre mňa obdobím, ktorým sa končí kalendárny rok. Je to obdobie, kedy sa snažím aspoň na chvíľu zastaviť a obzrieť späť, uvedomiť si to, čo som pri každodennej hektike nestačil plnohodnotne vnímať. Tiež je to pre mňa okamih, kedy sa snažím za všetko dobré, čo nás stretlo ďakovať a to zlé vnímať ako dôležitú skúšku. Kresťanské Vianoce v rodine vnímame ako  symbol  narodenia Ježiša, teda nový počiatok, narodenie, nový život. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Z môjho detstva sa mi najviac vybavujú Vianoce u starých rodičov na Hriňovských lazoch, kedy sme ako vnúčence sedávali v jednoduchej kuchynke a prikladali polienka do „špahertu“. Zo stropu visel jednoduchý stromček, jedli sme nepečené koláče. Spomínam si na širokú jasnú nočnú oblohu s tisíckami žiariacich hviezd a skutočne tú pravú bielu zimu, kedy sme sa vedeli vyšantiť pri spúšťaní na vreciach „dolu závozom“. Dnešným Vianociam, tak ako sú nám zo všetkých strán podsúvané - sviatkom „blahobytu“, chýba to podstatné, a to pokoj. Aj kvôli vlastným deťom si želám, aby Vianoce boli predovšetkým sviatkami pokoja a spolupatričnosti. Písali ste niekedy listy Ježiškovi? Tak, to som veru nerobil, ale dcéra Ema mu rada píše. Miesto písania si cez Vianoce spomínam na svojich najbližších, ktorí tu už nie sú. Po čom ste ako dieťa túžili? Raz to bola hokejka, inokedy  lyže... nie vždy sa mi môj sen splnil. (úsmev) Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Tento rok vypínam dva dni pred Štedrým večerom, to aby som mal dosť času pomôcť pri upratovaní nášho príbytku. Pri dvoch deťoch to nie je pre manželku jednoduché. Je to činnosť, pri ktorej sa môže človek aj chvíľu zamyslieť. Navyše, mám rád ten pocit, keď je byt pekne poriadený - aspoň na Vianoce. (úsmev) V rámci kolegiálnych vzťahov budem hneď po Štefanovi na pracovisku. Každý si pod stromčekom praje zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Nemám takéto želanie, predovšetkým chcem čo najlepšie využiť čas a venovať sa svojim blízkym. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo... ? Najlepším kuchárom v domácnosti je otec, myslím, že sa vždy rád tejto úlohy zhostí. Mojou úlohou bude tento rok pripraviť darovanú šťuku. (úsmev) Posledné Vianoce si beriem za úlohu zohnať stromček. Nežnejšia časť rodiny, manželka s dcérou pečú a zdobia už od novembra. Ten najmladší člen to však úspešne rozoberá. Aj perníky sú už zjedené... (smiech) Čo by ste popriali občanom Hriňovej a mestu ako takému? Všetkým Hriňovčanom prajem skutočne šťastné a pokojné Vianoce. Želám im, aby dokázali byť jeden druhému nápomocní, aby si navzájom neubližovali. Želám tomuto mestu, aby sa naplnili naše spoločné očakávania a pripravili sme si to správne miesto na život. Starosta Kriváňa Imrich Paľko Ako malý si prial koníka. Dnes by si z rozprávok rád uchmatol čarovný prsteň, ktorým by splnil všetky želania občanom Kriváňa... Čo pre vás znamenajú Vianoce? Rodinnú pohodu, veľa dobrých ľudí po boku. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Sú to Vianoce, ktoré som prežíval spoločne s mojimi rodičmi, starými rodičmi a tromi súrodencami. Po čom ste ako dieťa túžili? Po koníkovi. Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Mňa práca baví a z funkcie starostu mi vyplývajú povinnosti a záväzky voči občanom, preto sa nestresujem a  v prípade potreby nastúpim do práce. Každý si pod stromčekom prajeme zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Čarovný prsteň, ktorým by som splnil želania občanov. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo...? Zdobím stromček. Čo by ste popriali občanom Kriváňa a obci ako takej? Veľa šťastia, zdravia, hojného Božieho požehnania, nech sa všetky plány mojich občanov zdaria. Primátor Detvy Ján Šufliarský Primátor Detvy nám pre nedostatok času nestihol zodpovedať všetky otázky, ale jedno vianočné prianie predsa len posiela: Všetkým občanom regiónu i čitateľom DTonline praje veľa radosti, pokoja, zdravia, šťastia a lásky. Taktiež rodinnú pohodu, súdržnosť a šťastný nový rok plný úspechov.  ------------------------------------------------------------------------------------- Ku všetkým týmto prianiam by sme sa chceli pripojiť i my, redaktori DTonline. Veríme, že si vianočné sviatky užijete v pokoji a aspoň na chvíľu zabudnete na všetky termíny, ktoré vás počas roka naháňajú. Dúfame, že sa v zdraví a spokojnosti budeme stretávať aj po celý budúci rok. My z redakcie DTonline si dávame ešte jeden špeciálny záväzok: Chceme sa stále zlepšovať a byť k vám  ešte bližšie. Veríme, že sa nám to aj vďaka vám podarí. Krásne Vianoce!

    24. decembra 2012 15:10
  • Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    V posledných dňoch boli medializované informácie, podľa ktorých Podpolianske strojárne plánujú hromadné prepúšťanie. Čo je  pravda a čo je zavádzanie? Pozhovárali sme sa s predsedom odborov - Stanislavom Ľuptákom. Kedy ste sa dozvedeli o prepúšťaní? Každá firma a teda aj PPS Group a.s. v podstate permanentne prispôsobuje svoje kapacity, či už technologické, alebo personálne, objemu zákaziek, ktoré sa jej podarí získať. Pre obraz uvediem, že v pokrízovom období PPS Group a.s. zaznamenala pomerne výrazný rast a ak napríklad v januári 2010 vo firme pracovalo 673 zamestnancov, z toho 23 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, tak v septembri 2012 to bolo 1516 pracovníkov, z toho 250 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je, že v celom období po konkurze, ktorý bol ukončený v roku 2003, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez pevných zmlúv z odberateľmi, len na základe prognóz od zákazníkov, ktoré sú následne upresňované a definitívne potvrdzované objednávkami, len niekoľko týždňov (2-4) pred samotnou expedíciou výrobkov. Z tohto vyplýva pomerne turbulentný vývoj, ktorý bol v priebehu rokov 2010 - 2011 skôr pozitívny, t.j. rástli objemy a teda aj počty zamestnancov, v súčasnosti sme bohužiaľ svedkami negatívneho vývoja. Prvé signály od zákazníkov o stagnácii, resp. miernom poklese objemu objednávok sa objavili koncom augusta resp. začiatkom septembra t.r., na základe čoho firma po konzultáciách s Výborom ZO OZ KOVO, pristúpila k opatreniam typu znižovanie nadčasovej práce, zmena nepretržitého prevádzkového režimu na trojzmenný, resp. dvojzmenný režim. Vzhľadom na uvedené firma taktiež nepredĺžila časť pracovných pomerov na dobu určitú. Keďže vývoj v mesiaci septembri  potvrdzoval negatívny trend v prognózach a objednávkach v mesiaci október t.r. PPS Group a.s. pristúpila aj k zníženiu počtu zamestnancov s pracovným pomerom na dobu neurčitú v počte asi 25 zamestnancov. Následne nám dňa 6.11.2012 bolo doručené písomné oznámenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, ktoré sa má zrealizovať v období do 31.12.2012. Koľko bude prepustených zamestnancov? V doručenom písomnom oznámení o hromadnom prepúšťaní PPS Group a.s. uvádza, že zníženie počtu zamestnancov sa bude týkať približne 180 zamestnancov. Je bohužiaľ dosť pravdepodobné, že veľkej časti z 235 pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania firma nepredĺži pracovné zmluvy na dobu určitú. Aký je dôvod prepúšťania? Ako som už uviedol, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez zmlúv,  na základe objednávok od zákazníkov. Práve zásadný pokles objednávok od rozhodujúcich zákazníkov ako Atlas Copco (cca 50 %), Volvo (cca 20 %)  a ďalších je dôvod, pre ktorý firma pristúpila k redukcii kapacít. Zmena vlastníckych pomerov PPS má za následok toto prepúšťanie? Viackrát som počul túto konštrukciu. Pokiaľ by aktuálna zmena vlastníckych pomerov mala mať vplyv na podnikanie PPS Group a.s. tak by to malo mať skôr vplyv pozitívny, pretože akcionárom PPS Group a.s. sa stala spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa realizuje viac ako 60 % celkovej produkcie firmy a členom predstavenstva PPS Group a.s. predstaviteľ tejto spoločnosti. Nie, nemyslím si, že zmena vlastníckych vzťahov je príčinou toho prečo sa v PPS Group a.s. prepúšťa. Aké aktivity v tomto smere vyvíja odborový zvaz? Keby som mal odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že sa snažíme využívať všetky nástroje, ktoré platná legislatíva v takej situácii ako je hromadné prepúšťanie dáva odborom do rúk. Pokiaľ by sme to mali rozviesť, tak sme absolvovali nasledovné : - dvakrát v priebehu ostatných dvoch týždňov rokoval Výbor ZO OZ KOVO (čo je 20 odborových predákov priamo z pracovísk) s vrcholovým vedením firmy, pričom na týchto rokovaniach sme sa snažili identifikovať príčiny poklesu objednávok a posúdiť správnosť rozhodnutí manažmentu týkajúcich sa zníženia kapacít - Dňa 9.11.2012 Výbor ZO OZ KOVO prerokoval hromadné prepúšťanie a dohodli sme nasledovné kritériá pre výber nadbytočných zamestnancov : •        zamestnávateľ nedoručí žiadnemu zamestnancovi v profesii zvárač kovov, ktorý zamestnanec absolvoval skúšky zváračov podľa STN EN 287-1, výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, pokiaľ pre potreby PPS Group a.s. vykonáva zváračské, resp. zámočnícke práce obchodný partner (SZČO) •    Zamestnávateľ, ak je možné postupovať inak, neuplatní výpovedné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP v prípadoch: -    u zamestnancov, ktorým do dovŕšenia stanoveného dôchodkového veku nechýba viac ako 5 rokov a u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov, -    u zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa viac ako 30 rokov. Toto sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, -     jedného z manželov, ak obaja pracujú u toho istého zamestnávateľa a obom hrozí strata miesta, -     u osamelého zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa vo veku do 15 rokov, -    u zamestnanca s nepriaznivou zdravotnou alebo sociálnou situáciou. Zároveň je dôležité povedať, že zamestnancom,  ktorí sú prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti, prináleží podľa platnej Kolektívnej zmluvy odstupné zvýšené oproti zákonnému nároku o dva resp. tri priemerné mesačné zárobky, podľa toho, či u zamestnávateľa odpracovali menej ako 10 rokov, alebo viac ako 10 rokov. Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, resp. pre pracovníkov, ktorí pracujú v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania sa uvedené kritériá, prípadne poskytnutie odstupného neuplatňuje, nakoľko týchto zamestnancov, prísne právne vzaté,  zamestnávateľ neprepúšťa, týmto zamestnancom končí pracovný pomer uplynutím doby. ,, Bohužiaľ  zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, ktoré podľa môjho názoru môžeme s kľudným svedomím označiť ako slovenským právnym poriadkom legalizované obchodovanie s ľuďmi, nijakým spôsobom nemení ani novela Zákonníka práce, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012, čo je pre mňa osobne veľkým sklamaním." ,,Samozrejme, že veľmi dôležitou súčasťou našej činnosti na pôde podniku je každodenný kontakt s dotknutými a ohrozenými zamestnancami, poskytovanie právneho poradenstva a konzultácií, aby sme do maximálnej možnej miery eliminovali negatívne dôsledky tejto nešťastnej situácie. Aktuálne realizované prepúšťanie je však predsa len v niečom odlišné od všetkých, ktoré som zažil počas takmer 20 rokov, čo pôsobím na čele "detvianskych odborov" . Prvý krát, "vďaka" aktuálne platnej tzv. "Mihálovej" novele Zákonníka práce, zamestnávateľ nie je povinný prerokovať výpoveď konkrétneho zamestnanca so zástupcami zamestnancov ešte pred tým, než ju doručí dotknutému zamestnancovi, z čoho vyplýva, že oproti minulým obdobiam, kedy odbory pripomienkovali zoznam nadbytočných zamestnancov v zmysle uvedených kritérií, v súčasnosti sa o výpovediach konkrétnych zamestnancov dozvieme až vtedy, keď sa na nás obrátia so žiadosťou o radu, alebo pomoc. Tento právny stav v žiadnom prípade neuľahčuje pozíciu ani zamestnancom ani nám." doplnil šéf odborov. Ľupták vyjadril aj presvedčenie, že podobne ako viackrát pred tým, aj tentokrát sa ľuďom v PPS Group a.s. podarí prekonať toto zložité obdobie.Dúfa že odbory dokážu prostredníctvom Kolektívnej zmluvy udržať úroveň sociálnych a mzdových nárokov, aby zamestnanci, ktorí sa opäť vrátia pracovať do PPS pracovali za slušných podmienok.  

    12. novembra 2012 22:01
  • Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Mediálna kauza, ktorá v súčasnosti rezonuje v našom regióne vyvoláva mnohé otázky. My sme sa rozhodli osloviť priamo toho najpovolanejšieho, riaditeľa EMED Slovakia Mariána Urbana, aby nám zodpovedal, pre väčšinu verejnosti, stále nejasné aspekty ťažby a pôsobenia jeho spoločnosti v Detve. Vaša firma sa presťahovala z Banskej Štiavnice do Detvy, napriek tomu, že sa tu ešte stále neťaží. Čo bolo motivačným krokom tohto činu? V minulosti sme mali sídlo v Banskej Štiavnici najmä preto, že Banská Štiavnica bola centrom  nášho prieskumu na strednom Slovensku. Po objavení ložiska zlata na Bielom vrchu sme sústredili našu pozornosť na detviansky región, takže logickým krokom bolo presťahovať sa priamo do Detvy, aby sme boli v bližšom kontakte s miestnym obyvateľmi. Máte pocit, že ste v dostatočnom kontakte s ľuďmi? Robíme všetko preto, aby sme boli k ľuďom čo najbližšie. Kedykoľvek môžu prísť do sídla našej spoločnosti a my im radi poskytneme všetky potrebné informácie. Uvedomujeme si, že práve tie ľuďom najviac chýbajú. Priznám sa, v minulosti sme podcenili potrebu intenzívnej komunikácie s verejnosťou a práve preto patrí aktívny prístup k mestu medzi naše priority. Napríklad? Vydávanie mesačných noviniek, ktoré informujú o aktivitách firmy, rozbehli sme komunitné granty na podporu rôznych projektov, snažíme sa byť tu s ľuďmi, byť tu pre nich a tráviť tu viac času.  Radi privítame nápady, ktoré môžu zlepšiť život v Podpoľaní. V našom regióne odznievajú dôvody, ako napr.že idete skupovať pozemky CHKO Poľana, aby ste ľahšie získali potrebné povolenia na ťažbu zlata To je absolútny nezmysel. Čo vy poznáte a čo sa vám páči na tomto regióne? Podpoľanie je známe najmä folklórnymi tradíciami. Ja sám každoročne navštevujem folklórne slávnosti a prvýkrát som sa ich zúčastnil v čase, keď som ešte ani netušil, že  raz budem geológom a budem pracovať tu, v Detve. Ako prírodovedca, geológa a dnes už iba amatérskeho horolezca ma však omnoho viac láka Kaľamárka a Poľana, je tam prekrásna príroda. Ako sa vaša láska k prírode zlučuje s takým obrovským zásahom, aký tu EMED Slovakia plánuje? V tomto prípade som tiež v prvom rade človek, prírodovedec a až potom riaditeľ ťažobnej spoločnosti. Verím tomu, čo robím. Je samozrejmé, že každá ľudská činnosť zanecháva stopy na životnom prostredí a nie je to inak ani v procese ťažby zlata. Vďaka vyspelým technológiám však v súčasnosti môžme tieto vplyvy eliminovať a tak môžme využívať nerastné suroviny, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj spoločnosti. Málokto si uvedomuje, že v podstate všetko okolo nás pochádza z  nerastných surovín. Ťažba a ochrana prírody sa nemusia vylučovať, stačí mať k tomu zodpovedný prístup. Reálny dopad tejto ťažby je neporovnateľne nižší ako sú katastrofické scenáre, zbytočne vyvolávajúce rozpory. Jediný pozorovateľný dopad bude na území, kde bude baňa. Tento areál však bude oplotený a oddelený od okolia. Chcete povedať, že ťažba nebude mať žiadny negatívny dopad na naše územie? Je to zásah do konkrétneho územia, avšak do oddelenej prevádzky. Dopad  bude minimálny. A čo znamená „minimálny“ dopad? To znamená, že za plotom prevádzky nebudú zaprášené stromy, či povaľovať sa nejaký odpad. Prevádzka bude od okolia či obydlí oddelená výstavbou stromov. Navyše nami spomínaná prevádzka sa nachádza v oblasti už poznačenej priemyselnou činnosťou. Tak dobre. Stále tvrdíte, že sa dá všetko ľahko zrekultivovať. Povedzte nám, aké budú konkrétne kroky rekultivácie, jej obdobia. Aké sú možnosti? Prípadne čo napr. bude z odpadovej a čo z lúhovacej haldy? Rekultivácia bude prebiehať už počas ťažby, tzv.postupná rekultivácia, ktorá začne akonáhle časť odpadovej haldy nadobudne finálny tvar. Dnes však ešte neviem povedať ako presne bude celá rekultivácia prebiehať, akú bude mať konečnú podobu. Pre lom je najpravdepodobnejšie zatopenie vodou. Existuje mnoho príkladov, že sa po opustení z lomov  stali prírodné rezervácie, kam sa postupne vrátila fauna aj flóra. Z háld vzniknú novotvary v reliéfe krajiny, ktoré sa môžu napr. zatrávniť alebo zalesniť, môžu tam vzniknúť aj golfové ihriská či motocrossové dráhy.Výslednú podobu a následné využitie zrekultivovaného územia však chceme konzultovať s odborníkmi a práve aj s ľuďmi z regiónu. Ťažiť budeme minimálne 10 rokov, rekultivovať začneme niekoľko rokov po prvom výkope. Do 15 rokov od začatia ťažby bude všetko zrekultivované a späť funkčne začlenené do okolitého územia. Objavila sa mapka vplyvu lomu na spodné vody v okolí Podpoľania, čo môže mať reálny dopad... Tá mapka je nepravdivá, nezmysel vytrhnutý z kontextu. Ani my predsa ešte nemáme kompletné informácie. Detailnejšie štúdie odhalia vplyv ťažby na stav podzemných vôd, ale určite nedôjde ku kontaminácii spodných vôd či ovplyvneniu vodných zdrojov v obciach. Ten kto ju vytvoril nevie o ťažbe nič, alebo naopak, presne vie a vedome klame obyvateľov. Keby sme mali hovoriť o procese EIA, jedným z dôležitých argumentov PNZ (Podpoľanie nad zlato) je, prečo sa EIA nerobí v rámci procesu určenia dobývacieho priestoru. Sám hovoríte,  že EIA poskytne relevantné odpovede na všetky kľúčové otázky. Firma si predsa môže vybrať, kedy začne proces. Prečo sa  tomu bránite? Práve preto. Sme zodpovedná firma a na to, aby bol proces zodpovedný, potrebujeme ešte veľa údajov, ktoré zatiaľ nemáme. Takisto EIA je finančne veľmi náročný proces a bolo by predsa hlúpe začať na ňom pracovať, pokiaľ nemáme potvrdený dobývací priestor. To je to isté, ako keby ste si vy chceli otvoriť rešťauráciu na určitom pozemku. Spravíte územný plány, projekt stavby, investujete do toho množstvo peňazí, času a energie a potom by vám štát oznámil, že to dal niekomu inému. Nie je rozumnejšie počkať, kým budete mať výlučné právo na ten priestor? Potom, v súlade so zákonom, necháme vypracovať EIU a predložíme ju odbornej verejnosti a občanom. Mnohí spochybňujú množstvo prínosu financií do regiónu. Konkretizujte nielen čísla, ale aj vašu trvalú pomoc regiónu v jednotlivých oblastiach jeho rozvoja, ktorú ste viackrát deklarovali. Štandardné kroky sú známe. Naším cieľom je aby investované peniaze do regiónu priniesli pridanú hodnotu, rozvoj zamestnanosti a hospodársky rast regiónu. Taktiež chceme podporovať kultúru, šport, vzdelanie, skrátka akékoľvek projekty, ktoré pomôžu rozvoju tohto regiónu. Poskytneme určitý objem peňazí, o využití ktorého budú môcť rozhodnúť práve ľudia. Taktiež pripravujeme založenie nadácie. Tá bude okrem iného podporovať aj lokálne podnikateľské aktivity. Ale vaša pomoc nemusí byť naviazaná len na vznik nadácie, ale keď už o nej hovoríte, kedy bude založená? My sme pripravení a nič nám nebráni, aby začala svoju činnosť už v nasledujúcom roku. Ale všetko záleží na tom, ako rýchlo a či vôbec dostaneme povolenie. Takisto ste deklarovali, niekoľkokrát,  približné počty vzniku nových prac. miest v súvislosti s prevádzkou.  Pomenujte aké konkrétne prac.miesta vzniknú? Baňa, ktorá vzniká pri povrchovej ťažbe je diametráne odlišná od predstáv väčšiny verejnosti o tradičnej bani. Priamo v súvislosti s prevádzkou budeme potrebovať napr. šoférov nákladných áut, operátorov bágrov, ľudí na obsluhu drvičov, strojového i vozového parku, chemikov, automechanikov, geológov, enviromentalistov, takisto administratívu, ale i stavbárov pri budovaní prevádzky. Ľudia si len ťažko vedia asi predstaviť 600 až 800 sekundárnych prac.miest v subdodávateľských spoločnostiach. Sú to spoločnosti, resp služby, ktorých nutnosť i dôležitosť pri ťažbe v regióne vzrastie. Reštaurácie, prepavné spoločnosti, dodávatelia rôznych materiálov, servisy strojov i vozidiel, technické služby atď. Aký môže mať kríza vplyv na pokrok vo vašom projekte? Obrátil by som to. Aký môžeme mať my vplyv na krízu? Ponúkame ľuďom prácu a regiónu rozvoj. A to je jediný spôsob, ako krízu poraziť a nie sa na ňu stále len a len vyhovárať.

    12. novembra 2012 11:56
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3