s DTonline.sk

Rozhovor

  • Redaktorka Zuzana Drobová: Priazeň divákov je veľká vzpruha

    Redaktorka Zuzana Drobová: Priazeň divákov je veľká vzpruha

    Mladá, sympatická, výrečná, odvážna, kreatívna..... aj taká je mladá redaktorka RTVS Zuzana Drobová, rodáčka z Detvy, ktorú môžete pravidelne vidieť na televíznych obrazovkách. Ako sa dostala k práci spravodajskej redaktorky? Ako fungujú správy RTVS? Aj to e obsahom nášho rozhovoru s vychádzajúcou hviezdou televíznej žurnalistiky. Ako a kedy si sa dostala do RTVS? Do RTVS (toho času ešte Slovenská televízia) som nastúpila takmer pred rokom, po dvojročnej práci v regionálnej televízii v Nitre, kde som sa tiež venovala spravodajstvu a moderovaniu správ. Aké témy máš na starosti? Každý deň pracujem na inej téme, redaktor musí byť flexibilný. Presný rezort zadelený nemám. Témam sa ale venujeme "na pokračovanie", čiže sledujeme dianie od začiatku až kým sa veci neposunú a nevyriešia. Stručne nám objasni prácu redaktora správ RTVS. Deň redaktora je náročný a rýchly, spravodajstvo mapuje aktuálne dianie zo dňa, ktoré sa môže zmeniť v sekunde. Ráno prísna porada, potom ak stíhame tak spravy o 12tej, či správy o 16tej. Večerné správy prinesú kompletný príspevok celodennej práce. Aké sú pozitívne a negatívne stránky tvojej práce? Pozitívne pocity pri práci: keď sa podarí pekná sprava, ktorá divákovi niečo dá. Jednoduchý a nový impulz, nad ktorým popremýšľa. Negatívny pocit: keď nestíham pred uzávierkou, pár minút pred 19 tou je to stres! V čom je práca, ktorú robíš výnimočná? Práca redaktora spravodajstva je výnimočná v tom, že má možnosť ovplyvniť, čo sa divák dozvie a na čo si vytvorí názor, dať pozor na to, aby bola informácia podaná korektne a s protinázorom. Ako Ťa prijali starší kolegovia? Starší kolegovia nás mladších élevov prijali s rezervou ,ale môžem povedať, že po čase mám s nimi nádherný vzťah. Tí skúsenejší si už čo to v spravodajstve prešli a veľmi si vážim ich prácu. Za to, že mi pomáhajú a sú na mňa dobrí, si ich nesmierne vážim. Predsa sú to osobnosti, ktorí v RTVS majú svoje meno. Po čase mi dovolili aj tykať, napríklad môj veľký vzor Marcel Merčiak. Spoznávajú Ťa ľudia bežne na ulici? Áno, dvaja ma už spoznali a oslovili!  Veľmi ma teší každá pozitívna divácka pošta, či už na maili alebo aj na facebooku. Je to obrovská vzpruha. Aká je v súkromí redaktorka? t.j. záľuby, vlastnosti, sny? Redaktorka v súkromí je rada, keď vypne a "dobije" baterky pri cvičení s kolegyňami. Najlepšie si oddýchnem doma u rodičov v Detve, tí mi dávajú energiu, nech sa deje čokoľvek. Mám veľa snov, na ktorých mi záleží, aby sa stali skutočnosťou. Som len na začiatku svojej cesty, uvidíme či sa aspoň tretina z nich splní. Ja tomu verím! Ako vnímajú tvoju kariéru príbuzní a priatelia? Rodina sa teší z každého, aj malinkého úspechu. Ako vnímaš projekt DTonline? DT online sledujem a som rada, že mapujete dianie v našom regióne. Udalosti viete rýchlo a dobre spracovať. Plus niektoré témy sú skutočne kvalitné a rozobrané hlbšie. Takže len tak ďalej.

    29. marca 2013 17:46
  • Lucina: Zumba dá telu pevnosť a ohybnosť

    Lucina: Zumba dá telu pevnosť a ohybnosť

    Venuje sa tancu odmalička. Lucia Zdechovanová, ktorú všetci známi a nadšenci tanca oslovujú Lucina. Prinášame krátky rozhovor, v ktorom sa dozviete kedy a kde prebiehajú tanečné hodiny, na akú hudbu sa tancuje a kde Lucina berie inšpiráciu Kedy a prečo si sa rozhodla stať fitness-trénerkou? Vždy som mala k hudbe veľmi blízko, od malička som vždy spievala, chodila do folklórneho súboru, neskôr na tanec do ZUŠ. Na gymnáziu som začala chodiť aj na hodiny brušného tanca a v tom čase začala v Lučenci aj novinka pod názvom Zumba. Už na prvej hodine som sa do tohto typu tanca zaľúbila a úplne ma to pohltilo. Tá temperamentná hudba, energia , ktorá sa šíri celou telocvičňou a tá kolektívna skvelá nálada, to ma hneď dostalo. Od tejto chvíle bola moja cesta jasná.  Bavilo ma vymýšľať si nové choreografie aj doma, išlo mi to, bavilo ma to. Chcela som priniesť túto zábavnú formu cvičenia aj do môjho okolia, kde ju ešte vtedy nepoznali.  Začiatkom roka 2011 som sa prihlásila na kurz inštruktora Zumby v Bratislave a získala certifikát. A tak sa to celé začalo... Kde prebiehajú tvoje tanečné hodiny? Momentálne tancujem 4x do týždňa. V Kalinove vždy v pondelok o 18.00 a štvrtok  o 17.30 v telocvični základnej školy. A v Detve každý utorok a piatok o 18.00 v telocvični ZŠ A.Vagača (Štúrova 12). Veľmi ma teší, že sa stále stretávam aj so ženami, ktoré dochádzajú na tieto hodiny aj zo širokého okolia. Keď sa chce, tak sa dá. J Viac informácii ohľadne mojich tréningov vždy aktualizujem na FB stránke Lucina dance. Tvoje hodiny sa konali aj vo Vidinej a v Lučenci, kde sa tešili veľkej obľube. Plánuješ ich znovu a tam? Vo Vidinej plánujem pokračovať od apríla. Teraz sme mali menšiu zimnú prestávku, lebo sa v sále nekúrilo. Vidiná je moja rodná dedina, mám tu plno známych a priateľov a myslím si, že ženy tu nemajú veľa možností trávenia voľného času, kde by sa odreagovali. Možno aj preto sa ma celú zimu pýtajú kedy už opäť začneme. Ale tie zvyšné dva dni si už nechám na regeneráciu...aj to treba! Aké tanečné štýly spájaš v tvojich choreografiách? Preberáš nejaké aj z klipov? Kde berieš inšpiráciu? Pesničky, na ktoré tancujeme sú vždy veľmi energické a temperamentné. Okrem latinskoamerických tancov ako salsa, merengue, bachata, často pridávam aj súčasné hity (napr. Pitbull, D. Yankee, Shakira), ktoré často počuť aj v rádiách. Playlist je veľmi rôznorodý,  nedávno som  napríklad pridala  na zamiešanie aj cigánsku pesničku a tá sa teší naozaj veľkej obľube. Snažím sa pridávať vždy niečo nové a takpovediac z každého rožku trošku, aby si tam každý našiel to svoje.  Choreografie si vymýšľam sama tak, že si pieseň rozdelím na určité pasáže podľa melodických a rytmických zmien. Proste ma tá pieseň chytí a už to ide samo. Ale dbám na to, aby bola celá choreografia komplexná, zvládnuteľná a zase niečím nová. A inšpirácie? Tie prichádzajú často a veľakrát náhodne. Od profesionálnych tanečníkov až po zábavného dobre sa hýbajúceho uja na plese. Vidieť, že práca ktorú robíš, Ťa napĺňa. Čo Ti teda tanec poskytuje? Pre mňa je to čistá radosť zo života. Človek úplne zabudne na celý okolitý svet, veď pri tých teplých letných radostných tónoch sa to inak ani nedá. Dobije ma to takou energiou, že je to len ťažko vysvetľovať. Je to terapia pre dušu aj telo. Ten zoznam pozitív, čo mi tanec dal, by bol veľmi dlhý, ale z čoho mám obrovskú radosť je to, že som prostredníctvom neho spoznala množstvo skvelých žien a vytvorilo sa plno priateľstiev.Mám tú najkrajšia „prácu“ na svete a úplne som sa v tom našla. Zúčastňujú sa tvojich tréningov aj muži? Muži nám zatiaľ na tréningoch chýbajú. Asi sa boja pridať do tejto zatiaľ čisto ženskej zostavy. A možno len stačí, aby jeden začal a už by to išlo. Určite by aj žienky privítali účasť z mužskej strany, ale tých svojich zatiaľ nechávajú doma. Veď aj im vyhovuje vypnúť od každodenných starostí, nechať muža a deti doma a venovať hodinku samej sebe. Je to zdravo a príjemne strávený voľný čas, navyše sa stretnú so svojimi kamarátkami a potom sa dobre naladené vrátia domov. Môj  pár tréningov absolvoval a bolelo ho celé telo ešte týždeň. Veľa žien túži upraviť svoju hmotnosť.Sú hodiny s Tebou tou správnou voľbou? Máš s tým osobné skúsenosti? Tancovanie je ideálne v tom, že je to podané takou zábavnou formou, že si v podstate ani neuvedomíte aký športový výkon ste práve podali. Ide o aeróbne cvičenie, pri ktorom dochádza k spaľovaniu kalórií a redukcií hmotnosti. Po odtancovaných 60 minútach, sme komplet mokré do nitky. Záleží však aj na výkone a intenzite s akou sa tancuje. Výsledky prídu zaručene, či už vo forme schudnutia alebo spevnenia. Pohyb sa musí na tele odzrkadliť, ale veľmi dôležitá je aj pravidelnosť. Stretávam sa však aj s štíhlymi dievčatami, ktoré neprišli na tréning s cieľom chudnúť, ale sa zabaviť a zatancovať si, pretože ich to baví.  Mne samej od tancovania spevnelo celé telo a vyrysovali sa mi svaly a to už ani nehovorím ako sa mi zlepšilo držanie tela a ohybnosť. Ja tvrdím, že keď chcete mať pekné telo, nemusíte dvíhať činky. Stačí začať posilňovať  s váhou svojho vlastného tela. Nejaká vtipná príhoda? Na hodinách je nám vždy veselo, ale nejakých trapasov našťastie nie je veľa. Aj keď na nedávnej Mikulášskej party, sme sa fakt poriadne nasmiali. Bola to akcia, kde prišlo cvičiť veľa žien aj detičkami a samozrejme nemohol chýbať aj Mikuláš, ktorý priniesol darčeky. A keďže pesničky sú naozaj chytľavé, neodolal a roztočil to tak, že to bol naozaj zážitok. A na konci sme si všimli, že tancoval naozaj o dušu, pretože aj nohavice a to rovno medzi nohami úplne dotrhal! Pripravuješ v budúcnosti nejakú akciu, podobnú tej mikulášskej? Samozrejme, akcie budú vždy nejaké. Aj keď na Mikuláša si budeme musieť rok počkať... Určite plánujem urobiť pokračovanie letného maratónu, deň detí a podobne.  Chcela by som pozvať hostí, ktorí by predstavili aj iné typy cvičení.  Je sa na čo tešiť !   

    18. marca 2013 10:40
  • Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Detvianska hokejová hviezda - brankár Škrečko

    Článok prebratý z www.hokejportal.net Lukáš Škrečko, ktorý sa v minulej sezóne zaskvel vo Zvolene, aktuálnu sezónu začal v Trenčíne. Anabáza pod hradom Matúša Čáka nevyšla a tak sa vrátil pod Pustý hrad, kde však nedostával príležitosti. Rozhodol sa pomôcť magickej Detve, s ktorou vyradil veľkého favorita zo Senice a „holopupkári“ sú v semifinále. A prečo je Detva akási magická? Chytali tu už brankári ako Laco, Šimko či Križan. A Laco sa po anabáze v meste folklóru stal súčasťou tímu KHL a neskôr najlepším brankárom majstrovstiev sveta. Škrečko trénuje vo Zvolene a za Detvu nastupuje v takzvanom striedavom štarte. Pod Poľanou je šťastný, ale na príbeh Jána Laca tu nemyslí. Aké máte aktuálne pocity? Aké je to vyradiť favorizovaného lídra základnej časti prvej ligy? Tak určite sme radi, že sa nám vôbec podarilo dostať do play-off. V prvom rade sme sa sústredili na seba aby sme my hrali dobre. Proti Senici sa Detve dobre hralo aj počas súťaže, tak sme boli celkom šťastní, že sme dostali práve ich, aj keď boli papierovo prví. Sme radi, že sme to dokázali. Čím sa to podarilo, že ste Senicu vyradili? Aký bol recept? Myslím si, že sme sa museli už naštartovať, posledné zápasy boli najťažšie, chceli sme vybojovať play-off, posledných asi 10 zápasov sme hrali pod tlakom, že jednoducho musíme vyhrať. Potom sme už prišli do play-off vo forme a mali sme ucelený tím, ktorý narobil Senici problémy. Možno Senicu bolela hlava z prvého miesta a nevedela sa s nami vysporiadať. Čo počas tých troch zápasov Senici najviac chýbalo? Čakal som trošku väčší tlak pred mojou bránou. Početnosť streľby od nich bola vysoká, ale čakal som, že budem mať väčšie problémy pred bránkoviskom, že tam budú agresívnejší. Naša obrana sa s nimi dobre vysporiadala, nepúšťala ich tam a chytalo sa mi dobre, keďže to bolo z diaľky a nie z bezprostrednej blízkosti predo mnou. Týmto mi to uľahčovali a dalo sa to zvládnuť. Je tam možný nejaký moment podcenenia zo strany Senice? Nie, to si nemyslím, pretože Senica ešte pred zápasmi ply-off vedela, že sme pre ňu nepríjemným súperom, takže určite nás nepodcenila. V akej hokejovej nálade sa teraz vy osobne cítite? Som rád, lebo do Detvy som prišiel ako posledný pred mesiacom. Manažér klubu ma prosil. Aby sme vôbec spravili play-off, aby sme aspoň odohrali to jedno kolo. Nakoniec sme išli nad očakávania a vyradili sme Senicu. Detva sa vie nadchnúť pre takúto vec a ľudia okolo hokeja v Detve sú veľmi šťastní, že takýto malý kolektív s dvomi trénermi a jedným masérom, dokázal urobiť takúto super vec proti tímu, ktorý celú sezónu hral veľmi dobre. Ako teda teraz fungujete? Teraz som brankár vo Zvolene, nemám tam čo robiť, tak chodím pomáhať Detve. Šancu vo Zvolene cítite? Nie. Skôr je to tak, že keď ma budú potrebovať, tak ma tam majú. Teraz tu prežívam pekné hokejové obdobie. Nakoľko ste s tým zmierený, že donedávna pevná súčasť extraligy teraz musí chytať v prvej lige? Som s tým zmierený úplne stopercentne. Teším sa, lebo nemal som v extralige dobré obdobie. Motal som sa, ale teraz v Detve prišiel z roboty dobrý pocit. A držím sa toho, to je pre mňa veľmi dôležité. Práve Detva bola vlastne akousi malou vstupenkou alebo predsieňou pre získanie titulu najlepšieho brankára majstrovstiev sveta a predsieňou do KHL. Nedúfate, že aj pre vás by to takto mohlo dopadnúť, že to bude aj pre vás vstupenka do vyššej méty? Nedúfam. Nepozerám sa takto ďaleko. Chcem dokončiť sezónu a potom sa uvidí,  čo bude ďalej. Ale práve v Detve chytal Laco ešte v sezóne pred tou striebornou medailou. Mysleli ste na toto napríklad pri prvom tréningu v Detve, že aj Laco mal podobnú skúsenosť s podpolianskym hokejom? Ale nie. V Detve si robia z toho srandu, lebo tam už boli brankári ako Šimko, Laco, Križan, tak hovoria, tak ako vy, že Detva je bránou do vyššieho hokeja. Ja mám Detvu rád kvôli entuziazmu ľudí, ktorí tam hokej robia. Som rád, že som mohol pomôcť, že sme sa dostali do semifinále prvej ligy. A že sme ľuďom ukázali, že sme dobrá partia. Mali ste pred sériou so Senicou rešpekt pred víťazom základnej časti? Myslím si, že sme nemali rešpekt. Nemáme čo stratiť. Tešíme sa, že môžeme hrať, že sme spravili play-off. Výhry prišli časom. Vedeli sme dať gól, vedeli sme ubrániť. Išlo nám to. Nemáte prísľub zo Zvolena, že by ste mohli pri dobrej forme, ktorú máte, začať chytávať? Nie, nemám prísľub. Neprebehli o tejto téme žiadne rozhovory? Nie. Zvolen to má vyriešené kvalitne na týchto postoch. Skôr keby sa stali nejaké zdravotné problémy, že by potrebovali pomoc. Zvyknete si ešte spomínať na tú neúspešnú anabázu v Trenčíne? Zvyknem. Tam som bol v takom období, že sa nám nedarilo, mali sme zranených hráčov a nevedeli sme sa dostať k výhram. Teraz, ako som odtiaľ odišiel, tak im ide perfektne, na čo siahnu tak dosiahnu výhru. Som rád, že sa im darí, sú to mladí hráči. Nebola tam problematická komunikácia s vedením klubu alebo trénermi? Ale nie. Teraz tí hráči musia prekonať horšiu ekonomickú situáciu v hokeji a nemôžu si to veľmi pripúšťať, lebo by sa tým mohli negatívne ovplyvňovať navzájom. Nemôžu myslieť na túto situáciu, aj keď to nie je jednoduché. Ale treba byť súdržní a robiť ten hokej preto, že ho majú radi.  

    20. februára 2013 23:26
  • Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Sisa Golianová: Perníky nesmú zhnednúť, inak sa nimi dá rozbiť aj okno!

    Mamička dvoch detí, živnostníčka, no najmä žena s mimoriadnym talentom. Sisa Golianová, majsterka vo výrobe a zdobení perníkov, sa vymyká priemeru originalitou, ale i precíznosťou. Veď posúďte sami...  Sisa, odkedy sa venuješ perníkom? Približne od Vianoc 2010. Zistila som, že sa dajú vyzdobiť aj ináč, než ako som to robievala dovtedy. Priznám sa, že inšpiráciu som zo začiatku čerpala aj z internetu a časopisov, ktoré sa tejto téme venujú. Ako sa perníky pripravujú?   Každá gazdinka má svoj odskúšaný recept, tak ako aj ja. Skúšala som aj rôzne experimenty, no vždy som sa vrátila k starému receptu. Perníkom treba hlavne veľa času a lásky. Aké najbizarnejšie tvary si už robila? Tak tých bolo požehnane. Od kamiónov cez sanitky a záchranárske vrtuľníky, šperkovnice, kvety, motýle, bicykel, motorku, formulu. Je toho strašne veľa. Robievam aj detvianske vyrezávané kríže a rôzne iné tvary, prevažne podľa toho, čo si zákazník vyberie. Viem poradiť a odporučiť, čo by sa hodilo na danú príležitosť. Čo je najťažšie na výrobe perníkov? Hlavne treba sledovať čas pri ich pečení. Nesmú zhnednúť, len zružovieť, ináč sa s nimi dá aj okno rozbiť. A hlavne si treba dávať pozor, aby ich niekto nezjedol skôr, ako ich stihnem ozdobiť. (smiech) Kedy je po nich najväčší dopyt? Najviac si ľudia objednávajú medovníky počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Tak ako aj na Valentína a pri rôznych príležitostiach ako sú svadby, narodeniny. Alebo sa ich niekto rozhodne venovať len tak pre potešenie.

    13. februára 2013 17:35
  • Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Primátor Hriňovej chcel na Vianoce hokejku, starosta Kriváňa zase koníka

    Aj keď sa počas roka starajú o bezchybné fungovanie našich obcí a miest, aj oni sú len obyčajnými ľuďmi, pre ktorých sú Vianoce najmä sviatkami pokoja. Zisťovali sme, ako sviatkujú a čo sebe a občanom do budúceho roka želajú podpolianski starostovia a primátori. Primátor Hriňovej Stanislav Horník O tom, ako prežíva vianočné sviatky, nám zo všetkých ostatných predstaviteľov obcí prezradil najviac.  Rád si spomína na sviatky u starých rodičov, ktoré mali neobyčajné čaro. Tento rok bude mať na starosti prípravu šťuky...  Čo pre vás znamenajú Vianoce? Sú pre mňa obdobím, ktorým sa končí kalendárny rok. Je to obdobie, kedy sa snažím aspoň na chvíľu zastaviť a obzrieť späť, uvedomiť si to, čo som pri každodennej hektike nestačil plnohodnotne vnímať. Tiež je to pre mňa okamih, kedy sa snažím za všetko dobré, čo nás stretlo ďakovať a to zlé vnímať ako dôležitú skúšku. Kresťanské Vianoce v rodine vnímame ako  symbol  narodenia Ježiša, teda nový počiatok, narodenie, nový život. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Z môjho detstva sa mi najviac vybavujú Vianoce u starých rodičov na Hriňovských lazoch, kedy sme ako vnúčence sedávali v jednoduchej kuchynke a prikladali polienka do „špahertu“. Zo stropu visel jednoduchý stromček, jedli sme nepečené koláče. Spomínam si na širokú jasnú nočnú oblohu s tisíckami žiariacich hviezd a skutočne tú pravú bielu zimu, kedy sme sa vedeli vyšantiť pri spúšťaní na vreciach „dolu závozom“. Dnešným Vianociam, tak ako sú nám zo všetkých strán podsúvané - sviatkom „blahobytu“, chýba to podstatné, a to pokoj. Aj kvôli vlastným deťom si želám, aby Vianoce boli predovšetkým sviatkami pokoja a spolupatričnosti. Písali ste niekedy listy Ježiškovi? Tak, to som veru nerobil, ale dcéra Ema mu rada píše. Miesto písania si cez Vianoce spomínam na svojich najbližších, ktorí tu už nie sú. Po čom ste ako dieťa túžili? Raz to bola hokejka, inokedy  lyže... nie vždy sa mi môj sen splnil. (úsmev) Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Tento rok vypínam dva dni pred Štedrým večerom, to aby som mal dosť času pomôcť pri upratovaní nášho príbytku. Pri dvoch deťoch to nie je pre manželku jednoduché. Je to činnosť, pri ktorej sa môže človek aj chvíľu zamyslieť. Navyše, mám rád ten pocit, keď je byt pekne poriadený - aspoň na Vianoce. (úsmev) V rámci kolegiálnych vzťahov budem hneď po Štefanovi na pracovisku. Každý si pod stromčekom praje zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Nemám takéto želanie, predovšetkým chcem čo najlepšie využiť čas a venovať sa svojim blízkym. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo... ? Najlepším kuchárom v domácnosti je otec, myslím, že sa vždy rád tejto úlohy zhostí. Mojou úlohou bude tento rok pripraviť darovanú šťuku. (úsmev) Posledné Vianoce si beriem za úlohu zohnať stromček. Nežnejšia časť rodiny, manželka s dcérou pečú a zdobia už od novembra. Ten najmladší člen to však úspešne rozoberá. Aj perníky sú už zjedené... (smiech) Čo by ste popriali občanom Hriňovej a mestu ako takému? Všetkým Hriňovčanom prajem skutočne šťastné a pokojné Vianoce. Želám im, aby dokázali byť jeden druhému nápomocní, aby si navzájom neubližovali. Želám tomuto mestu, aby sa naplnili naše spoločné očakávania a pripravili sme si to správne miesto na život. Starosta Kriváňa Imrich Paľko Ako malý si prial koníka. Dnes by si z rozprávok rád uchmatol čarovný prsteň, ktorým by splnil všetky želania občanom Kriváňa... Čo pre vás znamenajú Vianoce? Rodinnú pohodu, veľa dobrých ľudí po boku. Ktoré Vianoce si z detstva pamätáte najviac a prečo? Sú to Vianoce, ktoré som prežíval spoločne s mojimi rodičmi, starými rodičmi a tromi súrodencami. Po čom ste ako dieťa túžili? Po koníkovi. Doba sa mení a najkrajšie sviatky v roku sprevádza zhon a stres. Kedy vypínate vy? Alebo ešte 23. decembra pracujete? Mňa práca baví a z funkcie starostu mi vyplývajú povinnosti a záväzky voči občanom, preto sa nestresujem a  v prípade potreby nastúpim do práce. Každý si pod stromčekom prajeme zdravie a spokojnosť našich blízkych. Aký hmotný darček by vás však potešil? Čarovný prsteň, ktorým by som splnil želania občanov. Aká úloha vám na Vianoce pripadá? Zdobíte stromček, zabíjate kapra alebo...? Zdobím stromček. Čo by ste popriali občanom Kriváňa a obci ako takej? Veľa šťastia, zdravia, hojného Božieho požehnania, nech sa všetky plány mojich občanov zdaria. Primátor Detvy Ján Šufliarský Primátor Detvy nám pre nedostatok času nestihol zodpovedať všetky otázky, ale jedno vianočné prianie predsa len posiela: Všetkým občanom regiónu i čitateľom DTonline praje veľa radosti, pokoja, zdravia, šťastia a lásky. Taktiež rodinnú pohodu, súdržnosť a šťastný nový rok plný úspechov.  ------------------------------------------------------------------------------------- Ku všetkým týmto prianiam by sme sa chceli pripojiť i my, redaktori DTonline. Veríme, že si vianočné sviatky užijete v pokoji a aspoň na chvíľu zabudnete na všetky termíny, ktoré vás počas roka naháňajú. Dúfame, že sa v zdraví a spokojnosti budeme stretávať aj po celý budúci rok. My z redakcie DTonline si dávame ešte jeden špeciálny záväzok: Chceme sa stále zlepšovať a byť k vám  ešte bližšie. Veríme, že sa nám to aj vďaka vám podarí. Krásne Vianoce!

    24. decembra 2012 15:10
  • Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    V posledných dňoch boli medializované informácie, podľa ktorých Podpolianske strojárne plánujú hromadné prepúšťanie. Čo je  pravda a čo je zavádzanie? Pozhovárali sme sa s predsedom odborov - Stanislavom Ľuptákom. Kedy ste sa dozvedeli o prepúšťaní? Každá firma a teda aj PPS Group a.s. v podstate permanentne prispôsobuje svoje kapacity, či už technologické, alebo personálne, objemu zákaziek, ktoré sa jej podarí získať. Pre obraz uvediem, že v pokrízovom období PPS Group a.s. zaznamenala pomerne výrazný rast a ak napríklad v januári 2010 vo firme pracovalo 673 zamestnancov, z toho 23 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, tak v septembri 2012 to bolo 1516 pracovníkov, z toho 250 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je, že v celom období po konkurze, ktorý bol ukončený v roku 2003, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez pevných zmlúv z odberateľmi, len na základe prognóz od zákazníkov, ktoré sú následne upresňované a definitívne potvrdzované objednávkami, len niekoľko týždňov (2-4) pred samotnou expedíciou výrobkov. Z tohto vyplýva pomerne turbulentný vývoj, ktorý bol v priebehu rokov 2010 - 2011 skôr pozitívny, t.j. rástli objemy a teda aj počty zamestnancov, v súčasnosti sme bohužiaľ svedkami negatívneho vývoja. Prvé signály od zákazníkov o stagnácii, resp. miernom poklese objemu objednávok sa objavili koncom augusta resp. začiatkom septembra t.r., na základe čoho firma po konzultáciách s Výborom ZO OZ KOVO, pristúpila k opatreniam typu znižovanie nadčasovej práce, zmena nepretržitého prevádzkového režimu na trojzmenný, resp. dvojzmenný režim. Vzhľadom na uvedené firma taktiež nepredĺžila časť pracovných pomerov na dobu určitú. Keďže vývoj v mesiaci septembri  potvrdzoval negatívny trend v prognózach a objednávkach v mesiaci október t.r. PPS Group a.s. pristúpila aj k zníženiu počtu zamestnancov s pracovným pomerom na dobu neurčitú v počte asi 25 zamestnancov. Následne nám dňa 6.11.2012 bolo doručené písomné oznámenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, ktoré sa má zrealizovať v období do 31.12.2012. Koľko bude prepustených zamestnancov? V doručenom písomnom oznámení o hromadnom prepúšťaní PPS Group a.s. uvádza, že zníženie počtu zamestnancov sa bude týkať približne 180 zamestnancov. Je bohužiaľ dosť pravdepodobné, že veľkej časti z 235 pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania firma nepredĺži pracovné zmluvy na dobu určitú. Aký je dôvod prepúšťania? Ako som už uviedol, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez zmlúv,  na základe objednávok od zákazníkov. Práve zásadný pokles objednávok od rozhodujúcich zákazníkov ako Atlas Copco (cca 50 %), Volvo (cca 20 %)  a ďalších je dôvod, pre ktorý firma pristúpila k redukcii kapacít. Zmena vlastníckych pomerov PPS má za následok toto prepúšťanie? Viackrát som počul túto konštrukciu. Pokiaľ by aktuálna zmena vlastníckych pomerov mala mať vplyv na podnikanie PPS Group a.s. tak by to malo mať skôr vplyv pozitívny, pretože akcionárom PPS Group a.s. sa stala spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa realizuje viac ako 60 % celkovej produkcie firmy a členom predstavenstva PPS Group a.s. predstaviteľ tejto spoločnosti. Nie, nemyslím si, že zmena vlastníckych vzťahov je príčinou toho prečo sa v PPS Group a.s. prepúšťa. Aké aktivity v tomto smere vyvíja odborový zvaz? Keby som mal odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že sa snažíme využívať všetky nástroje, ktoré platná legislatíva v takej situácii ako je hromadné prepúšťanie dáva odborom do rúk. Pokiaľ by sme to mali rozviesť, tak sme absolvovali nasledovné : - dvakrát v priebehu ostatných dvoch týždňov rokoval Výbor ZO OZ KOVO (čo je 20 odborových predákov priamo z pracovísk) s vrcholovým vedením firmy, pričom na týchto rokovaniach sme sa snažili identifikovať príčiny poklesu objednávok a posúdiť správnosť rozhodnutí manažmentu týkajúcich sa zníženia kapacít - Dňa 9.11.2012 Výbor ZO OZ KOVO prerokoval hromadné prepúšťanie a dohodli sme nasledovné kritériá pre výber nadbytočných zamestnancov : •        zamestnávateľ nedoručí žiadnemu zamestnancovi v profesii zvárač kovov, ktorý zamestnanec absolvoval skúšky zváračov podľa STN EN 287-1, výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, pokiaľ pre potreby PPS Group a.s. vykonáva zváračské, resp. zámočnícke práce obchodný partner (SZČO) •    Zamestnávateľ, ak je možné postupovať inak, neuplatní výpovedné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP v prípadoch: -    u zamestnancov, ktorým do dovŕšenia stanoveného dôchodkového veku nechýba viac ako 5 rokov a u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov, -    u zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa viac ako 30 rokov. Toto sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, -     jedného z manželov, ak obaja pracujú u toho istého zamestnávateľa a obom hrozí strata miesta, -     u osamelého zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa vo veku do 15 rokov, -    u zamestnanca s nepriaznivou zdravotnou alebo sociálnou situáciou. Zároveň je dôležité povedať, že zamestnancom,  ktorí sú prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti, prináleží podľa platnej Kolektívnej zmluvy odstupné zvýšené oproti zákonnému nároku o dva resp. tri priemerné mesačné zárobky, podľa toho, či u zamestnávateľa odpracovali menej ako 10 rokov, alebo viac ako 10 rokov. Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, resp. pre pracovníkov, ktorí pracujú v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania sa uvedené kritériá, prípadne poskytnutie odstupného neuplatňuje, nakoľko týchto zamestnancov, prísne právne vzaté,  zamestnávateľ neprepúšťa, týmto zamestnancom končí pracovný pomer uplynutím doby. ,, Bohužiaľ  zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, ktoré podľa môjho názoru môžeme s kľudným svedomím označiť ako slovenským právnym poriadkom legalizované obchodovanie s ľuďmi, nijakým spôsobom nemení ani novela Zákonníka práce, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012, čo je pre mňa osobne veľkým sklamaním." ,,Samozrejme, že veľmi dôležitou súčasťou našej činnosti na pôde podniku je každodenný kontakt s dotknutými a ohrozenými zamestnancami, poskytovanie právneho poradenstva a konzultácií, aby sme do maximálnej možnej miery eliminovali negatívne dôsledky tejto nešťastnej situácie. Aktuálne realizované prepúšťanie je však predsa len v niečom odlišné od všetkých, ktoré som zažil počas takmer 20 rokov, čo pôsobím na čele "detvianskych odborov" . Prvý krát, "vďaka" aktuálne platnej tzv. "Mihálovej" novele Zákonníka práce, zamestnávateľ nie je povinný prerokovať výpoveď konkrétneho zamestnanca so zástupcami zamestnancov ešte pred tým, než ju doručí dotknutému zamestnancovi, z čoho vyplýva, že oproti minulým obdobiam, kedy odbory pripomienkovali zoznam nadbytočných zamestnancov v zmysle uvedených kritérií, v súčasnosti sa o výpovediach konkrétnych zamestnancov dozvieme až vtedy, keď sa na nás obrátia so žiadosťou o radu, alebo pomoc. Tento právny stav v žiadnom prípade neuľahčuje pozíciu ani zamestnancom ani nám." doplnil šéf odborov. Ľupták vyjadril aj presvedčenie, že podobne ako viackrát pred tým, aj tentokrát sa ľuďom v PPS Group a.s. podarí prekonať toto zložité obdobie.Dúfa že odbory dokážu prostredníctvom Kolektívnej zmluvy udržať úroveň sociálnych a mzdových nárokov, aby zamestnanci, ktorí sa opäť vrátia pracovať do PPS pracovali za slušných podmienok.  

    12. novembra 2012 22:01
  • Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Mediálna kauza, ktorá v súčasnosti rezonuje v našom regióne vyvoláva mnohé otázky. My sme sa rozhodli osloviť priamo toho najpovolanejšieho, riaditeľa EMED Slovakia Mariána Urbana, aby nám zodpovedal, pre väčšinu verejnosti, stále nejasné aspekty ťažby a pôsobenia jeho spoločnosti v Detve. Vaša firma sa presťahovala z Banskej Štiavnice do Detvy, napriek tomu, že sa tu ešte stále neťaží. Čo bolo motivačným krokom tohto činu? V minulosti sme mali sídlo v Banskej Štiavnici najmä preto, že Banská Štiavnica bola centrom  nášho prieskumu na strednom Slovensku. Po objavení ložiska zlata na Bielom vrchu sme sústredili našu pozornosť na detviansky región, takže logickým krokom bolo presťahovať sa priamo do Detvy, aby sme boli v bližšom kontakte s miestnym obyvateľmi. Máte pocit, že ste v dostatočnom kontakte s ľuďmi? Robíme všetko preto, aby sme boli k ľuďom čo najbližšie. Kedykoľvek môžu prísť do sídla našej spoločnosti a my im radi poskytneme všetky potrebné informácie. Uvedomujeme si, že práve tie ľuďom najviac chýbajú. Priznám sa, v minulosti sme podcenili potrebu intenzívnej komunikácie s verejnosťou a práve preto patrí aktívny prístup k mestu medzi naše priority. Napríklad? Vydávanie mesačných noviniek, ktoré informujú o aktivitách firmy, rozbehli sme komunitné granty na podporu rôznych projektov, snažíme sa byť tu s ľuďmi, byť tu pre nich a tráviť tu viac času.  Radi privítame nápady, ktoré môžu zlepšiť život v Podpoľaní. V našom regióne odznievajú dôvody, ako napr.že idete skupovať pozemky CHKO Poľana, aby ste ľahšie získali potrebné povolenia na ťažbu zlata To je absolútny nezmysel. Čo vy poznáte a čo sa vám páči na tomto regióne? Podpoľanie je známe najmä folklórnymi tradíciami. Ja sám každoročne navštevujem folklórne slávnosti a prvýkrát som sa ich zúčastnil v čase, keď som ešte ani netušil, že  raz budem geológom a budem pracovať tu, v Detve. Ako prírodovedca, geológa a dnes už iba amatérskeho horolezca ma však omnoho viac láka Kaľamárka a Poľana, je tam prekrásna príroda. Ako sa vaša láska k prírode zlučuje s takým obrovským zásahom, aký tu EMED Slovakia plánuje? V tomto prípade som tiež v prvom rade človek, prírodovedec a až potom riaditeľ ťažobnej spoločnosti. Verím tomu, čo robím. Je samozrejmé, že každá ľudská činnosť zanecháva stopy na životnom prostredí a nie je to inak ani v procese ťažby zlata. Vďaka vyspelým technológiám však v súčasnosti môžme tieto vplyvy eliminovať a tak môžme využívať nerastné suroviny, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj spoločnosti. Málokto si uvedomuje, že v podstate všetko okolo nás pochádza z  nerastných surovín. Ťažba a ochrana prírody sa nemusia vylučovať, stačí mať k tomu zodpovedný prístup. Reálny dopad tejto ťažby je neporovnateľne nižší ako sú katastrofické scenáre, zbytočne vyvolávajúce rozpory. Jediný pozorovateľný dopad bude na území, kde bude baňa. Tento areál však bude oplotený a oddelený od okolia. Chcete povedať, že ťažba nebude mať žiadny negatívny dopad na naše územie? Je to zásah do konkrétneho územia, avšak do oddelenej prevádzky. Dopad  bude minimálny. A čo znamená „minimálny“ dopad? To znamená, že za plotom prevádzky nebudú zaprášené stromy, či povaľovať sa nejaký odpad. Prevádzka bude od okolia či obydlí oddelená výstavbou stromov. Navyše nami spomínaná prevádzka sa nachádza v oblasti už poznačenej priemyselnou činnosťou. Tak dobre. Stále tvrdíte, že sa dá všetko ľahko zrekultivovať. Povedzte nám, aké budú konkrétne kroky rekultivácie, jej obdobia. Aké sú možnosti? Prípadne čo napr. bude z odpadovej a čo z lúhovacej haldy? Rekultivácia bude prebiehať už počas ťažby, tzv.postupná rekultivácia, ktorá začne akonáhle časť odpadovej haldy nadobudne finálny tvar. Dnes však ešte neviem povedať ako presne bude celá rekultivácia prebiehať, akú bude mať konečnú podobu. Pre lom je najpravdepodobnejšie zatopenie vodou. Existuje mnoho príkladov, že sa po opustení z lomov  stali prírodné rezervácie, kam sa postupne vrátila fauna aj flóra. Z háld vzniknú novotvary v reliéfe krajiny, ktoré sa môžu napr. zatrávniť alebo zalesniť, môžu tam vzniknúť aj golfové ihriská či motocrossové dráhy.Výslednú podobu a následné využitie zrekultivovaného územia však chceme konzultovať s odborníkmi a práve aj s ľuďmi z regiónu. Ťažiť budeme minimálne 10 rokov, rekultivovať začneme niekoľko rokov po prvom výkope. Do 15 rokov od začatia ťažby bude všetko zrekultivované a späť funkčne začlenené do okolitého územia. Objavila sa mapka vplyvu lomu na spodné vody v okolí Podpoľania, čo môže mať reálny dopad... Tá mapka je nepravdivá, nezmysel vytrhnutý z kontextu. Ani my predsa ešte nemáme kompletné informácie. Detailnejšie štúdie odhalia vplyv ťažby na stav podzemných vôd, ale určite nedôjde ku kontaminácii spodných vôd či ovplyvneniu vodných zdrojov v obciach. Ten kto ju vytvoril nevie o ťažbe nič, alebo naopak, presne vie a vedome klame obyvateľov. Keby sme mali hovoriť o procese EIA, jedným z dôležitých argumentov PNZ (Podpoľanie nad zlato) je, prečo sa EIA nerobí v rámci procesu určenia dobývacieho priestoru. Sám hovoríte,  že EIA poskytne relevantné odpovede na všetky kľúčové otázky. Firma si predsa môže vybrať, kedy začne proces. Prečo sa  tomu bránite? Práve preto. Sme zodpovedná firma a na to, aby bol proces zodpovedný, potrebujeme ešte veľa údajov, ktoré zatiaľ nemáme. Takisto EIA je finančne veľmi náročný proces a bolo by predsa hlúpe začať na ňom pracovať, pokiaľ nemáme potvrdený dobývací priestor. To je to isté, ako keby ste si vy chceli otvoriť rešťauráciu na určitom pozemku. Spravíte územný plány, projekt stavby, investujete do toho množstvo peňazí, času a energie a potom by vám štát oznámil, že to dal niekomu inému. Nie je rozumnejšie počkať, kým budete mať výlučné právo na ten priestor? Potom, v súlade so zákonom, necháme vypracovať EIU a predložíme ju odbornej verejnosti a občanom. Mnohí spochybňujú množstvo prínosu financií do regiónu. Konkretizujte nielen čísla, ale aj vašu trvalú pomoc regiónu v jednotlivých oblastiach jeho rozvoja, ktorú ste viackrát deklarovali. Štandardné kroky sú známe. Naším cieľom je aby investované peniaze do regiónu priniesli pridanú hodnotu, rozvoj zamestnanosti a hospodársky rast regiónu. Taktiež chceme podporovať kultúru, šport, vzdelanie, skrátka akékoľvek projekty, ktoré pomôžu rozvoju tohto regiónu. Poskytneme určitý objem peňazí, o využití ktorého budú môcť rozhodnúť práve ľudia. Taktiež pripravujeme založenie nadácie. Tá bude okrem iného podporovať aj lokálne podnikateľské aktivity. Ale vaša pomoc nemusí byť naviazaná len na vznik nadácie, ale keď už o nej hovoríte, kedy bude založená? My sme pripravení a nič nám nebráni, aby začala svoju činnosť už v nasledujúcom roku. Ale všetko záleží na tom, ako rýchlo a či vôbec dostaneme povolenie. Takisto ste deklarovali, niekoľkokrát,  približné počty vzniku nových prac. miest v súvislosti s prevádzkou.  Pomenujte aké konkrétne prac.miesta vzniknú? Baňa, ktorá vzniká pri povrchovej ťažbe je diametráne odlišná od predstáv väčšiny verejnosti o tradičnej bani. Priamo v súvislosti s prevádzkou budeme potrebovať napr. šoférov nákladných áut, operátorov bágrov, ľudí na obsluhu drvičov, strojového i vozového parku, chemikov, automechanikov, geológov, enviromentalistov, takisto administratívu, ale i stavbárov pri budovaní prevádzky. Ľudia si len ťažko vedia asi predstaviť 600 až 800 sekundárnych prac.miest v subdodávateľských spoločnostiach. Sú to spoločnosti, resp služby, ktorých nutnosť i dôležitosť pri ťažbe v regióne vzrastie. Reštaurácie, prepavné spoločnosti, dodávatelia rôznych materiálov, servisy strojov i vozidiel, technické služby atď. Aký môže mať kríza vplyv na pokrok vo vašom projekte? Obrátil by som to. Aký môžeme mať my vplyv na krízu? Ponúkame ľuďom prácu a regiónu rozvoj. A to je jediný spôsob, ako krízu poraziť a nie sa na ňu stále len a len vyhovárať.

    12. novembra 2012 11:56
  • Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Mladí folk-nadšenci z Hriňovej v zložení Jakub Lacza, Lukáš Jurčo, Michal Melicherčík, Lukáš Jurčo, Adrián Mihálik, toto leto nafotili niekoľko pozoruhodných fotografií v lone Poľany a jej prírody. Myšlienka sa zrodila spontánne a partia kamarátov sa pustila do jej realizácie. Pri fotení v originálnych krojoch im asistoval náš fotograf Tomáš Belko. Kroje, ktoré mali na sebe počas fotenia sú v ich osobnom vlastníctve. Jeden z nich, Lukáš Jurčo dokonca sám vyrába kožušteky. Ako prebieha ich výroba a čo je najnáročnejšie? Ako prvý krok je výber správneho materiálu - musí byť čo najkvalitnejší. Teda nesmie mať viditeľné kazy, rezy a rany spôsobené neodborným odraním a podobne. Drobné rezy sa dajú odstrániť šmirgľom. Kožuchy vyrábam v dvoch farbách - biele, tie sú teda v prírodnej bielej farbe kožušiny. A hnedé, ktoré sa farbia odvarom z choroša orechového - huby parazitujúcej na starých orechoch. Tie sa následne sušia, potom sa v mažiari podrvia na prach, ktorý sa uvarí, zmieša s malým množstvom octu a za tepla sa vtiera do kože z mäsovej strany. Po uschnutí sa pristupuje k samotnej výrobe kožucha. Zoberiem si vopred pripravený strih, ktorý obkresľujem obyčajnou kriedou na kožuch. Nepoužívam krajčírsku kriedu, pretože tá sa nedá z kože zmazať. Strihy ukladám tak, aby mi vznikal čo najmenší odpad.Výzdoba pozostáva z farebných koží, zvaných " jercha ". Tie sa podľa predom vyrobených muštier vystrihujú a našívajú. Ďalšia výzdobná technika je " sirmovanie", ktorá skrýva švy. Každý šev sa prekryje pásom jerchy, kožuch sa olemuje, pridajú sa ručne krútené gombíky a slučky a kožuch je na svete. Ako dlho trvá samotná výroba kožuchu? Približne 180 hodín - záleží od náročnosti výzdoby. Základ je vždy rovnaký. Výzdoba je individuálna, ale ja kopírujem len staré originály. Ako dlho sa venuješ výrobe a z kadiaľ máš objednávky? Výrobe sa venujem od jari 2012. Impulz k výrobe bol spomienka mojej mamy na starého hriňovského kušnierskeho majstra, "starkého" Kamenského. Objednávok zatiaľ nebolo veľa, ale štyri brušliaky som šil do FS Devín sídliaceho v Bratislave. Odborné rady a veľkú pomoc mi poskytol majster Karol Jurášek z Banskej Bystrice. Vráťme sa k starým fotografiám. Čo viedlo mladých ľudí ako ste vy k takémuto nápadu a čo vás ťahá k folklóru? Odpoviem za seba. K folklóru ma pritiahol môj triedny učiteľ Tóno Trebuľa - Kečkár, ešte na základnej škole. Za tie roky som nazbieral veľké množstvo skúseností, zbierkového materiálu a podobne. Je to skrátka neodmysliteľná súčasť môjho života. Skúsim však odpovedať aj za ostaných - je to skrátka hlas našej krvi v našich žilách. Môžeme to teda chápať aj ako akúsi nechuť k dnešnému spôsobu života mladých? Presne. Je to moja, naša vlastná cesta. Necháp to však tak, že žijeme ako v predminulom storočí. Skrátka robíme to čo nás baví bez toho, aby sme v tom videli niečo divné, ako mnoho z našich rovesníkov. Ja a Michal sa venujeme ľudovej tvorbe, ja kušnierstvu, Michal kováčstvu - tak prispievame k uchovanie tradície, ktorá by bez záujmu mladých, vymrela veľmi rýchlo. Aké ohlasy majú vaše aktivity? Viac- menej rôzne. Stretol som sa veľmi kladnými reakciami, veľkou podporou, dokonca s darmi starých krojov alebo náradia, ktoré sa nedá zohnať. Ale rovnako aj s potupným pohŕdaním ľudí z " fachu", pre ktorých som asi nejakou konkurenciou. Avšak mne o peniaze vôbec nejde. Predpokladám, že tento koníček je finančne náročný... Áno, takmer ako každý koníček. Ja si vystačím v podstate len s ihlou, nožnicami, niťou a náprstkom, ale kolega Michal potrebuje vyhňu, nákovu a všakovaké špeciálne náradie, ktoré je extrémne drahé. Moje najväčšie výdavky sú v podstate investíciou do materiálu. Čo chystáte najbližšie? Uvažujem aj nad zimným výstupom na Poľanu, ten si však vyžaduje lepšiu a kvalitnejšiu výbavu. Najbližšie snáď Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach.

    10. októbra 2012 12:36
  • Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Pripravili sme pre Vás rozhovor s novozvoleným riaditeľom KC Andreja Sládkoviča - Jozefom Kulišiakom. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do konkurzu na riaditeľa KC AS? Už takmer 40 rokov pracujem v kultúrnej oblasti, ako amatérsky choreograf, režisér folklórnych i nefolklórnych programov, člen rôznych poradných zborov a porôt. Počas tohto obdobia som navštívil veľa krajín, kde som sa zaujímal hlavne o mechanizmoch financovania kultúry na rôznych úrovniach toho – ktorého mesta, štátu. Získané skúsenosti by som chcel využiť v riadení Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve. S akou víziou ste išli do konkurzu? Mám viacej predstáv o tom, ako skvalitniť a rozšíriť programovú ponuku v meste. Tieto predstavy súvisia s plánovanou rekonštrukciou Kultúrneho domu, s dobudovaním priestoru pred ním, s lepším využitím amfiteátra a do budúcna počítam aj kultúrnymi podujatiami na námestí SNP. Mojou snahou bude pomáhať pri zachovávaní detvianskej ľudovej výroby, hlavne výšiviek krivou ihlou, vyrezávaným krížom, výrobe fujár a píšťal, zachovať čo najviac informácií o výrobcoch, zvykoch a nositeľoch tradičnej kultúry. Čomu ste sa venovali predtým? Dlhé obdobie som pracoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Detve, potom niekoľko rokov v zahraničí v oblasti obrábania kovov, naposledy v Banskej Bystrici ako obrábač kovov. Popri mojom povolaní som sa 25 rokov venoval tvorbe choreografií a iným kultúrnym aktivitám. V akom stave ste prebrali KC AS ? Stav v Kultúrnom centre sa dá hodnotiť v dvoch pohľadoch. Prvý vypovedá o technickom stave budov a zariadení, kde sa za 50 rokov existencie riešili len nutné opravy. Budovy kultúrneho domu na Piešti, múzea a knižnice v hornej časti mesta, kultúrneho domu A.Sládkoviča potrebujú väčšie investičné prostriedky. Druhý pohľad hovorí o ľudskom potenciály, ktorý v KC bezpochyby je. Aké zmeny ste zaviedli a aké máte v pláne ? Snažím sa o malé zmeny, ktoré pomôžu vytvoriť pozitívne pracovné prostredie. Po rekonštrukcii budovy KC plánujem väčšie zmeny, napríklad posilnenie technickej prevádzky na úkor administratívy. Zmení sa niečo po programovej stránke, obohatí KC kultúru v Detve? Kultúrne centrum A.Sládkoviča usporiada niekoľko tradičných festivalov, ktorých úroveň je potrebné zachovať, prípadne zvyšovať. Pracovníci KC rozbiehajú ďalšie festivaly, celoslovenský festival mladých dychových hudieb, medzinárodnú prehliadku kúzelníkov a iluzionistov Magic show a budeme sa snažiť rozšíriť programovú ponuku o ďalšie žánre, hlavne divadlo, muzikály, hudobné skupiny a podobne. Počas letných dní sa budeme snažiť oživiť verejné priestranstvá v meste kultúrnymi aktivitami. V akom stave je plánovaná rekonštrukcia? K dnešnému dňu je ukončená kompletná projektová dokumentácia, výberovým konaním bol vybratý vyhlasovateľ verejného elektronického obstarávania, ktoré v tomto období práve prebieha. Po úspešnom obstarávaní by rekonštrukcia KC mohla začať v novembri 2012. Aké sú záľuby Jozefa Kulišiaka? Okrem rodiny mám dve veľké záľuby. Folklór a príroda – chov zvierat, mám doma Bernského salašníckeho psa, rybky v akváriu a veľa papagájov. V minulosti som viac preferoval folklór, teraz sa viacej venujem zvieratám. Ako by ste svojimi slovami ohodnotili kultúru a kultúrne bohatstvo na Podpoľaní? Kultúra na Podpoľaní, ale celkovo na Slovensku za posledných 20 rokov rastie. To vidíme všade okolo nás, ako vypadajú naše obce a mestá. Horšie je to s kultúrou osobností, je čoraz menej ľudí ochotných zapájať sa nezištne /zadarmo / do kultúrnych aktivít usporiadaných na Podpoľaní. Je to aj tým, že mnohí si neuvedomujú aké veľké bohatstvo sa na malom území pod Poľanou nachádza a ako sa časom z nášho života vytráca.

    18. augusta 2012 17:56
  • Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Grécko, Maroko, Bali a Egypt… Do týchto krajín nás zavedie Boris Filan v ďalšej knihe z edície Svet Gombička. Kniha má názov Ako išlo oko na vandrovku. Opäť to nie je len „obyčajný“ cestopis ale doslova cestovateľský zákusok so všetkými možnými chuťami aj príchuťami. A cítiť v ňom aj chuť soli. Morskej soli. Pretože moru sa v knižke venuje osobitne… Listujem v knihe a rozmýšľam, ako začať rozhovor. Celkom na konci, na obale knihy, čítam: Podarila sa mi šikovná vec. Pobolievalo ma z potápania ľavé ucho. Tak som si doň dával kvapky. Myslel som si, že sú ušné. Až tretí večer som si všimol, že sú to umelé slzy na suché oko. Takže mám teraz v uchu naplakané… (A už viem, ako začať.) Mne sa raz podarilo kvapnúť si do oka ušné kvapky… Myslím, že mať naplakané v uchu je ten lepší prípad. Ale neviem. Vy áno. Aký je to pocit, mať naplakané v uchu?  Je to príjemnejšie, ako keď si niekto do vášho ucha vyleje dušu. A menej otravné, ako keď má niekto v ušiach finálny produkt zažívacieho traktu. Keď išlo vajce na vandrovku, vzalo so sebou raka, kačku i moriaka… Vy ste vandrovali s okom… A koho si berie oko Borisa Filana so sebou?  Občas manželku, často fotoaparát Olympus a vždy malý vankúšik pod hlavu… Mne sa páči koniec tej rozprávky o vajci. Ako jeho druhovia putovali, zažívali a užívali. A zrazu si vajce hovorí: „Všetko som už videlo, všetko som už zjedlo a vypilo. Už sa mi nechce putovať.“ A tak išli všetci domov… [caption id="attachment_34173" align="alignleft" width="300"] Boris Filan – bandeonista. Fotka z občianskeho preukazu[/caption] Tu druhú z knižky, ktorú odfotil Štefánik. Krásnu Polynézanku. Z fotiek, na ktorých som ja, mám rád fotografiu zo svojho občianskeho preukazu, kde vyzerám ako bandeonista. V knihe je množstvo úžasných fotografií z vašich ciest. Dominujú na nich ľudia. Iste sú pre vás dôležití…  Fotiť ľudí je lov, aby ste tam mali aj ich dušu. Banánového deduška alebo hrdosť čističa topánok… to sú hrozienka toho cestovného orechovníka. Pokiaľ viem, aj jedlo a pitie je pre vás dôležité… kedy a kde vám naposledy tak mimoriadne zachutilo?  Bohužiaľ vždy. Ale napríklad včera som bol v japonskej reštaurácii Sushi Plus a mal som božské maki aj čerstvé sašimi. A od mojej manželky mi chutí všetko, vstúpil do nej duch jej mamičky. Človek sa vraj nemá vracať tam, kde bol mladý a krásny… Vy ste sa vrátili… Kam? A čo to s vami „urobilo“?  V Chorvátsku som bol tridsať krát. Na Hvare po dva mesiace tri roky po sebe. Bol to môj druhý domov. A už nie je. Na vine bývajú obidvaja. Hvar… svoj vzťah k Chorvátsku v knihe charakterizujete ako stav rozchodu po veľkej láske… Čo sa stalo?  Vojna zničila všetko, vzťahy, bezstarostnosť, hrdosť. Všetci, Chorváti, Srbi aj Bosniaci sa dopustili taký strašných vecí, že je o nich ťažké aj mlčať. [caption id="attachment_34174" align="alignright" width="300"] Boris Filan na Srí Lanke[/caption] Prečo ste nechceli na ísť na dovolenku do Grécka a prečo ste napokon išli?  Mne Grécko na pobreží nevyhovuje preto, prečo ho iní milujú. Všetky rozkoše sú priveľmi ľahko dosiahnuteľné. Milujem Atény a obdivujem Grékov. Teraz sa bohatí sviniari pokúšajú dostať ich na kolená. Ale to nedokáže nikto. Banky dávno skrachujú a Gréci budú stále žiariť. Ozaj, aká bola masáž na Bali?  Takmer dokonalá, iba ten povinný suspenzor ma rezal vpredu aj vzadu. Akú hlúposť, bláznovstvo ste vyviedli na svojich posledných cestách?  Stačí, že som sa nechal nahovoriť na plavbu jachtou po Jadrane. Alebo v hotelovom komplexe v Soma Bay som zaplatil veľa peňazí za vodnú procedúru, počas ktorej ma desaťkrát takmer utopili prudkými prúdmi morskej vody. Alebo keď som si kúpil zájazd do Kláštora sv. Kataríny a deväťdesiat percent času sme strávili v nákupnom centre s alabastrom a šperkmi. O mori ste snívali odjakživa. A dávno už viete aj to, o čom sníva more. Text pesničky Janka Lehotského Veľký sen mora to dokazuje… Sny o mori sa vám splnili, aj ten o Červenom mori. Sever vás neláka?  Všade písali, že ľadovce sa už roztápajú, tak čo tam? Ale teraz, keď sa zistilo, že to bol ekologický podvod a ľadovce, naopak, pribúdajú, tak sa vyberiem do Grónska. Chcem podať ruku veľrybe. Jeden môj kamarát hovorí: Zdá sa vám, že svet je gombička? No tak ho skúste prišiť… Gombičku si prišiť viete… a čo svet? Načo, veď nám ho prišili už v kolíske. Páči sa mi, ako človek vojde do cestovky a chce, aby mu poradili kam by mal ísť. Postavia na pult glóbus a postupne idú prstom okolo sveta a… Afrika, teplo a nebezpečne. Ázia, vlhko a choroby. Amerika, koho to zaujíma? Austrália, ďaleko. V Európe som už všade bol. „Prosím vás, dáky iný glóbus nemáte?“ Kam zavediete čitateľov vo svojej ďalšej knihe? Rusko, plavba po Volge, návšteva mesta Vasjuky pri oslave jubilea šachového turnaja, ktorý organizoval Ostap Bender. Knižka sa bude volať Vodka, duša, kaviár… Mohlo oko vzniknúť náhodou? Nie, muselo sa vyvinúť z niečoho, čo sa oku iba podobalo. Načo by komu bolo polooko? Nuž, vidí polovičku zvieraťa, ktoré ho chce zožrať, tak ujde. Je na tom lepšie ako zviera, ktoré má iba štvrťoko alebo 49-percentné oko. To zožrané zviera už nikdy nebude mať mláďa, lebo je mŕtve. A na zemi je najdôležitejšie nebyť mŕtvy. Živému sa pritrafí veľa zaujímavých vecí…

    22. júna 2012 13:21
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3