s DTonline.sk

Rozhovor

  • Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    „Každý deň má niekto narodeniny, každý deň máme dôvod na oslavu života.“ To je životný postoj Silvie Bystričanovej, rodáčky z Detvy, ktorá si svojím debutovým románom,  s názvom Každý deň má niekto narodeniny, splnila dávny sen. Napísala knihu a vložila do nej kus seba. A možno práve preto jej priniesla úspech a uznanie. Hlavná hrdinka Nina nájde  po rozpade vzťahu  odvahu otvoriť si vlastnú čajovňu a popri tom čelí najrôznejším životným skúškam. Dej je popretkávaný mnohými citátmi a myšlienkami, ktoré čitateľa nútia uvažovať, no kniha zároveň  pobaví a rozveselí. Je to príbeh o plnení snov, o hodnotách, životných postojoch a uvedomení si, kto je pre nás v živote naozaj dôležitý. Pre nás je na tomto románe výnimočné najmä to, že ho napísala naša rodáčka, Silvia Bystričanová. Šla za svojím snom, prekonala počiatočné obavy a dosiahla úspech. My v redakcii ju preto obdivujeme a prinášame Vám rozhovor s touto šarmantnou ženou aj na stránky DTonline. Kedy u Vás vznikla myšlienka napísať knihu? Resp. čo bolo tým kreatívnym spúšťačom? Kto alebo čo je pre Vás inšpiráciou? Vždy som sa pohrávala s myšlienkou napísať knihu, len mi chýbala odvaha, preto som sa s tým nikomu nezdôverila. Čo sa má stať, sa stane a mne začali prichádzať do života ľudia, ktorí ma veľmi ovplyvnili a inšpirovali. Kamarátka herečka Lucia Siposová ma oslovila na účinkovanie v jej dokumente PPPPP, v ktorom 69 ľudí odpovedalo na otázky, o ktorých nemali čas premýšľať. Jedna z otázok bola, či by som chcela byť slávna. Odpovedala som, že nie, pretože slávu zvládne málokto, je to skúška ega, ale chcela by som, aby ľudia poznali moju knihu, knihy. To bolo prvýkrát  čo som túžbu napísať knihu priznala nahlas. Neskôr ma na spoluprácu oslovil producent a režisér muzikálu Trik Trejsy, Vašo Púčik a spolu sme napísali piesňové texty. Možno spoločnosť talentovaných a fundovaných ľudí, ako sú Mirka Partlová, Dominika Stará, Janko Slezák, Zuzka Šebová a ďalší, mi dodala sebadôveru a určitú formu viery. Ako dlho ste knihu písali a kto ju čítal ako prvý (pred odoslaním do vydavateľstva) ? Každý autor má svoj spôsob písania. Ja si večer „pustím“ v hlave film a potom v podstate len opisujem videné. Týmto spôsobom píšem pomerne rýchlo, ale medzi napísaním a dňom, kedy rukopis pošlete, prejde niekoľko týždňov, mesiacov, kým text vyčistíte do formy, v ktorej vydavateľa zaujme. Doma nikto netušil, že som napísala knihu a oslovila vydavateľstvo Slovart. V úvode knihy ďakujem štyrom ľuďom, ktorých názor a skúsenosti si vážim, preto som im útržky rukopisu posunula na posúdenie. Asi je nutné, aby autorovi niekto povedal: „Neblbni a pošli to už.“ Prečo ste si vybrali prostredie čajovne? Zažili ste už niekedy pocit déjà vu? Nečakane som objavila jedno nádherné miesto v Bratislave a bolo mi tam všetko dôverne známe ....viac nebudem prezrádzať, pretože sa o tom čitateľ dozvie v prvej kapitole. Sú literárne postavy inšpirované reálnymi ľuďmi? Svet je jedno veľké tajomstvo. Možno sa aj môj príbeh už niekde na svete odohral a možno sa niekomu niečo podobné stane. Eventuálne stretnete ženu, ktorá sa podobá na Ninu Rybanskú, prípadne spoznáte v postave Guttmana svojho suseda.  Kniha je plná inšpiratívnych myšlienok, citátov. ktorý je Vám najbližší? Niektoré knihy sú natoľko opomenuté, že som pokladala za povinnosť spomenúť ich, a preto som pre Ninu vymyslela literárne utorky. Fascinuje ma napr. poviedka Ulricha Bechera Dvaja vo fraku, z knihy Antalógia nemeckej poviedkovej tvorby. Je prešpikovaná symbolmi a citát z tejto knihy si čitateľ nájde zakomponovaný v príbehu. Ak sa moja kniha stane inšpiráciou, resp. ju budú čitatelia považovať za motivačnú, splnila svoj účel. Ste spokojná s predajnosťou? Splnil záujem čitateľov Vaše očakávania? Nemala som očakávania, mala som len sen napísať knihu. Predajnosť môže hodnotiť vydavateľstvo, ja môžem reagovať len na odozvu od čitateľov a recenzie, ktoré sú pozitívne a často aj dojemné. Vážim si každý mail či správu na FB, teší ma každý čitateľ. (Kniha má na fb svoju fanúšikovskú stránku.) https://www.facebook.com/KazdyDenMaNiektoNarodeniny?ref=hl Čo sa vo Vašom v živote od vydania knihy zmenilo? Predsa len, nie každý napíše knihu, navyše úspešnú... Vydaním knihy sa spustil kolotoč okolo propagácie knihy a keďže mám voči vydavateľstvu určité záväzky, chodím aj na besedy, autogramiády, poskytujem rozhovory do printových médii a pod. Je milým zistením, že čitatelia prežívajú príbeh Niny a Ronyho veľmi intenzívne a zaujímajú sa o pokračovanie. Pribudlo mi zopár obohacujúcich povinností, ale v podstate sa v každodennom živote nič nezmenilo a život ide ďalej. Spomínali ste, že o pár dní začínate písať, čo to bude ? Písanie je droga a určitá forma terapie ako odpoveď na rozporuplnú spoločenskú klímu. Niečo už mám napísané a po krátkej prestávke opäť pokračujem v písaní. Určite sa nevzdám mojich obľúbených postáv, pretože použitý archetyp na čitateľov zafungoval a vidím priestor, kam ich môžem posunúť a koľko čitateľ znesie. Keď máte čas a chuť, aké knihy čítate, prípadne, kto sú Vaši obľúbení autori? Ku ktorej knihe sa rada vraciate? Vždy si nájdem čas na knihy, pretože milujem ich spoločnosť. Mojim spisovateľským premiantom je Alessandro Baricco a celá jeho tvorba.  Rada siahnem po dielach Juliana Barnesa, Pétera Esterházyho, Milana Kunderu a Umberta Eca. Slovenskú tvorbu zastupuje v mojej domácej knižnici dielo Jozefa Heribana, ktorý mi dal cenné rady pri výbere návrhu na knižnú obálku. Čo by ste chceli odkázať Vašim čitateľom? Ďakujem, že sme sa vzájomne našli. Milí čitatelia, nikdy sa nevzdávajte svojich snov a každý deň si nájdite dôvod na radosť a oslavu života, veď KAŽDÝ DEŇ MÁ NIEKTO NARODENINY. Odkazy: http://www.aktuality.sk/clanok/226503/vydareny-debut-silvie-bystricanovej/ http://www.sietovka.sk/?p=9131 http://blog.sme.sk/diskusie/2122194/1/Kazdy-den-ma-niekto-narodeniny.html

    06. júla 2013 16:25
  • Pocisková o Detve: Ostala by som tu žiť. Je tu krásne!

    Pocisková o Detve: Ostala by som tu žiť. Je tu krásne!

    Večer 21. júna o 21:00 sa detviansky amfiteáter zaplnil tisíckami návštevníkov, ktorí si prišli pozrieť momentálne najúspešnejší muzikál  na Slovensku i v Čechách, Osmy svetadiel. Ešte teraz  vo mne doznievajú všetky tie emócie zo sobotňajšej noci. Pozitívna energia, ktorá prúdila amfiteátrom počas i po predstavení sa dá len ťažko slovami opísať. Fantastické výkony hercov, dojemný príhovor Jána Ďurovčíka a niekoľko tisícové publikom. Súzvuk mnohých  faktorov, ktoré pozitívne ovplyvnili priebeh celého večera. Ešte aj mesiac nad amfiteátrom vyzeral,  akoby tam bol namaľovaný. Obecenstvo bolo nadšené a herci na javisku to videli a hlavne cítili. Počas speváckych výkonov Nely Pociskovej, Petra Makranského, Janka Slezáka, Martina Hudeca i ostatných účinkujúcich mi naskakovali zimomriavky. Predstavenie dopadlo nad očakávania nás všetkých, a teda bolo čo oslavovať.  My Vám prinášame rozhovor s fantastickou Nelou Pociskovou i jej bezprostrednú reakciu krátko po predstavení. Nela, vy ste už ako 14ročná debutovali v muzikáli Neberte nám princeznú. Ako ste vtedy vy, mladé dievča,  vnímali a prežívali svoj úspech? Ja by som sa chcela vrátiť do tých čias, pretože vtedy ešte nebola žiadna zodpovednosť, nebola žiadna tréma. Začalo to tak, že ja som pred tým 8 rokov spievala u Mirky Marčekovej a ona mi jedného dňa povedala, že bude konkurz do spomínaného muzikálu, že by som to mohla ísť skúsiť. Ja som tam prišla s tým, že som v živote nemala herecké ani tanečné skúsenosti, ale, že nič za to nedám, vyskúšať to môžem. Nemala som absolútne žiadnu trému. Väčšinu ľudí som tam nepoznala a nepoznala som ani Jana  ( Jána Ďurovčíka, pozn. red.) Pamätám sa, že som sa tam na chodbe spýtala kto je v porote a jedna kamoška mi povedala, že Janko Ďurovčík. A ja, že a to kto je .  Išla som tam teda s tým, že buď- alebo. Nejako to vyšlo a motyka vystrelila. Jano mi dal šancu s tým, že budem skúšať rolu, ale nemusím nikdy vyjsť na javisko....a potom si už iba pamätám, že som hrala druhú premiéru. Milujem toto obdobie, pretože to bolo najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie v mojom živote. Na jednej strane som chodila domov s plačom, že sa tam už nikdy nevrátim, že už nechem a na druhej strane mi to tak strašne veľa dalo. Tam som na druhej verejnej  generálke pocítila, že toto je to, čo chcem robiť. To je taký úžasný pocit, keď vidíte ako tí ľudia tlieskajú, plačú alebo sa smejú. To je  neopísateľné.. Viem, že vy sa nerada kategorizujete, nerada hovoríte čím sa cítite byť viac. Či herečkou, tanečnicou, alebo speváčkou...ale predsa. Ktorá pozícia je Vám bližšia? Za tanečnicu sa nepovažujem vôbec. Keby ste videli jeden profesionálny tréning, tak ma vysmejete. Ja  som sa asi najviac našla v tom muzikáli, keďže tam je spojenie spevu, herectva aj tanca. Ale najbližšie mám k spevu, pretože ho robím najdlhšie, no baví ma aj herectvo. Poviem to tak, že stáť v hocijakej forme na javisku, to je to, čo ma napĺňa. Najnovšie Vás diváci môžu vidieť v seriáli Búrlivé víno, čo je na slovenské pomery mimoriadne úspešný seriál. Čakali ste, že tento projekt bude mať taký veľký úspech? Pôvodne to malo ísť iba na Dome, malo sa natočiť len 30 dielov a  mal to byť veľmi malý projekt, finančne i celkovo. My sme to brali tak, že máme aspoň nejakú prácu a ono to tak vystrelilo, že absolútne sme v šoku všetci. A naozaj mám na to krásne ohlasy, pozerajú to rôzne vekové kategórie. Od päťročných detí až po babky a dedkov. Je to neuveriteľné a strašne sa z toho tešíme. Ja mám kamarátov, ktorí nikdy nepozerali slovenské seriály a oni to všetci pozerajú. Všetci do jedného. Neviem čím to je, ale v každom prípade ma to veľmi teší. Čím je pre Vás  účinkovanie v Búrlivom víne iné ako bolo  pred rokmi to v Ordinácii v ružovej záhrade? V Ordinácii som mala možnosť a tú česť spolupracovať s takými hereckými legendami a ľuďmi, že ja si neviem predstaviť lepšiu príležitosť. Aj teraz v Búrlivom víne sa to opakuje a pre mňa je to veľká skúsenosť. Veľmi si vážim, keď mi skúsenejší herci poradia a je pre mňa česť s nimi spolupracovať. V Ordinácii som si to celé takpovediac „odtrpela“, pretože som bola ešte dieťa, nikto o mne nič nevedel. Tá prvá skúsenosť je vždy najťažšia . Chodila som na natáčanie v kŕčoch, mala som strašný stres a rešpekt pred všetkými tými ľuďmi. Samozrejme sa to odzrkadľovalo na mojom hereckom výkone. Ordinácia mi dala strašne veľa skúsenosti a Búrlivé víno si už teraz užívam. My sme sa tam stretli taká dobrá partia ľudí. Podľa mňa je na seriály vidieť, že tam nie je ani jeden človek, ktorý by bol negatívny. V Búrlivom víne mám väčšiu hereckú plochu, čo je pre mňa výhoda, lebo mám možnosť naozaj hrať. V súčasnosti ste veľmi vyťažená. Kde na to všetko beriete energiu, čím si dobíjate baterky? Veľmi rada spím (smiech ). To je taký asi môj najväčší relax. Všetci sa mi smejú a nikto to nechápe, ale ja dokážem spať do jednej- druhej poobede  úplne bez problémov. Tiež veľmi rada čítam knihy. Ponorím sa úplne do príbehu, to je pre mňa oddych. Potom sú to také bežné veci, ako ísť s priateľmi na kávu, do kina. A hlavne, milujem kone. Tie ma dobíjajú úplne najviac. Hocikedy keď mám voľný deň, tak  idem jazdiť. To je pre mňa taký prílev energie a oslobodzujúci pocit, že tam zabudnem na všetko. Ja viem, že to znie ako klišé, ale je to tak. Musím Vám povedať, že výborne vyzeráte. ( naozaj, Nela bola nádherná i bez make-upu  a so strapatým copom ) Máte krásne vlasy a Vaše „ombré“  je momentálne veľmi žiadané. Bol to zámer, alebo len náhoda? Ďakujem veľmi pekne . To vzniklo absolútnou náhodou a veľmi Vás touto  informáciou nepoteším. Pred tromi rokmi som si dala spraviť melír a na to hnedú farbu. Farba sa zmyla, melír odrástol a vzniklo ombré (SMIECH) Boli ste už niekedy v Detve? Bola som tu už párkrát, my sme tu aj hrali, ale  konkrétne na amfiteátri  som po prvýkrát a som úplne nadšená. Ja by som tu ostala žiť, hneď. Je tu krásne. Milujem totižto prírodu, trávu, stromy a veľmi sa teším na dnešné predstavenie, lebo tu bude podľa mňa super atmosféra.  (Opäť niekto ocenil krásu a čaro nášho amfiteátra a my by sme mali byť na to hrdí. Má svoje čaro a je škoda, že sa toto neobyčajné miesto tak málo využíva. Snáď niekedy sa situácia zmení a my tam budeme zažívať takýchto fantastických večerov viac. Pozn.red.) Čo Vy a tréma. Mávate ju ešte? Strašnú. Som veľký trémista a nemám na to žiadnu páku. Bojujem s tým celý život a mám pocit, že je to stále horšie a horšie. Ale je to aj o tej zodpovednosti. Ľudia majú už nejaké očakávania a ja si to uvedomujem. Reakcia Nely Pociskovej krátko po predstavení: Dneska som si teda poplakala. Tým, že sme to dlho nehrali, prišlo mi to všetko také čerstvé. Veľmi emotívne a dojemné. Rozhovor s Nelou bol neuveriteľne pohodový a príjemný a ja som naozaj rada, že som tento večer mohla stráviť aj v jej spoločnosti. Prekvapila ma svojou otvorenosťou a prirodzenosťou. Bola nesmierne milá a vyžarovala z nej maximálne pozitívna energia. Škoda, že emócia sa nedá preniesť na papier.  Pretože my sme boli z tohto vystúpenia unesení. A platilo to i naopak. Celý štáb, ako nám prezradili v zákulisí, bol nadšený z publika a z atmosféry, ktorú ste vy, všetci zúčastnení, vytvorili. Nechýbali slzy šťastia a dojatia. A i to je  dôkaz, že tento večer stál za to a predčil všetky očakávania.

    24. júna 2013 15:00
  • FOTO: Oslavy Dňa otcov v Detve + rozhovor s Itchom a AYA

    FOTO: Oslavy Dňa otcov v Detve + rozhovor s Itchom a AYA

    Oslavy Dňa otcov, ktoré sa konali 15.júna v priestoroch detvianskeho amfiteátra dopadli na výbornú. Na svoje si prišli dospelí i deti, ktoré si mohli zasúťažiť v piatich stanovištiach. Na každom jednom zbierali pečiatky, za ktoré si potom mohli vybrať sladkú odmenu a malú hračku pre potešenie. Pre dospelých bol pripravený Ďakovný koncert pre dobrých otcov a starých otcov, ktorý odštartoval o 17:00 a vystúpili na ňom speváci Michal Chrenko, Andy Ďurica, Anna Veselovská, kapela AYA, Traja, Brigita, domáci FS Ratolesť a Crazy Rock. Najočakávanejším hosťom bol však  sympatický spevák a hudbník Štefan Itcho Pčelár, tohtoročný strieborný česko-slovenský  SuperStarista. Počas celého koncertu sa predávali tombolové lístky a výťažok z ich predaja bol venovaný na podporu Detskej linky záchrany. Pre tých, ktorí si zakúpili tombolové lístky boli pripravené zaujímavé a hodnotné ceny, ako napr. večera v hodnote 100 eur, ktorú venovala reštaurácia Miroslava Suju, víkendový pobyt pre dve osoby v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik, alebo fotografie a podpiskarty  Itcha Pčelára a mnohé iné hodnotné ceny. Celé podujatie sa uskutočnilo pod záštitou primátora mesta Detva Jána Šufliarskeho a  podredsedníčky  Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Lucie Faltinovej. Takéto podujatie sa konalo po prvýkrát, nie len v Detve, ale na Slovensku vôbec. A my veríme, že sa z neho stane tradícia, ktorá si získa svojich stálych návštevníkov. Na amfiteátri vládla príjemná atmosféra, a to aj vďaka počasiu, ktoré nám vyšlo ako na objednávku. Na záver koncertu nás rozospievala AYA  a s jej spevákom Borisom Lettrichom sme sa porozprávali o tom, ako sa im u nás páči a aj o tom, prečo neplánujú vydať nové CD. Na rozhovor sme si prizvali aj Itcha Pčelára, ktorého nám však najskôr museli vyslobodiť  páni z SBS( ktorí sa starali o bezpečný priebeh celého podujatia a ku všetkým boli veľmi milí a ústretoví ) , pretože bol obkľúčený svojimi obdivovateľkami a tie ho nie a nie pustiť J. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, Itcha sme si odviedli na terasu amfiteátra a tam nám okrem iného prezradil aj to, čo bude robiť v lete a či sa ešte vráti do Detvy.  Rozhovor s Itchom: Itcho, si dnes v Detve po prvýkrát? „Tu, v Detve som prvýkrát. Ale kamoš tú má chatu, bol som sa pozrieť na okolitú prírodu a myslím si, že si tu asi kúpim chatku, keď budem starší. Je tu krásna príroda.“ (samozrejme hneď po zmienke o „kamošovej chate“ nasledovala otázka, kde sa nachádza spomínaná chata, ktorej prostredie mu tak učarovalo. A musím povedať, že Itcho aj mal snahu mi to povedať, avšak ten popis ako blúdili kým sa na ňu dostali bol taký rozsiahli, že by nám zabral celý priestor venovaný tomuto rozhovoru J, pozn. red.) Od kedy sa skončila SuperStar, sú okolo teba zástupy fanúšičiek, ako to vnímaš? Chvíľku to trvá kým sa popodpisujem. Nejakú tú polhodinku (smiech)...ale tak je to príjemné. Zatiaľ som nemal žiadne negatívne skúsenosti. Ale do obchodu už asi len tak nepozorovane vybehnúť nemôžeš. No možno v Prahe akurát tak, ale na Slovensku veľmi ťažko. Trošku viac to pozerali tu ako v Českej republike. Koncertoval si aj pred tým ako si sa prihlásil do speváckej súťaže? Pred SuperStar som bol už rok mimo školy a živil som sa hudbou. Hrali sme firemné akcie a po kluboch s kapelou. Mám dve „svoje“ kapely Jamestown a BijouTerrier. ( BijouTerrier produkuje Kuko z Horkýže Slíže, pozn.red.) S Jamestown robíme vlastné pesničky a s ňou chcem ísť aj ďalej. Pomohla Tvoja účasť v SuperStar aj kapele? Kvôli tomu som išiel do SuperStar a myslím si, že to pomohlo. Teraz sa to začína kopiť, tie koncerty. A jediný problém je, že  teraz je to : Itcho Pčelár a Jamestown.  Al e postupne by som bol rád, keby to prejde iba na Jamestown. Bude to ťažké, ale ten rôčik- dva to potrvá, a potom to bude OK. Čo bude robiť Itcho Pčelár v lete? No hlavne bude veľa koncertovať a keď dokoncertuje, asi pôjde niekedy na jeseň na nejakú zaujímavú dovolenku J. Uvidíme Ťa aj na niektorom z letných festivalov? Na RockFeste určite. Po skončení SuperStar sa niektorí súťažiaci poponáhľali a vydali svoje prvé CD. Chystáš aj ty niečo? Hlavne teraz ideme vydať singel a natočíme naň videoklip. Potom možno ešte jeden- dva single a až potom CD. Nech je to radšej taký poctivejší album, nechceme sa hrnúť do ničoho. Ale budeme o sebe nechávať vedieť. Predstavíš nám svoj nový singel bližšie? Je to pesnička v angličtine, napísal ju náš gitarista a v podstate ju už máme ako demo nahrávku nahratú, len ju ideme dať z gitarovej verzii do klavírnej. Volá sa Butterflies in me, to znamená, že je o nejakých tých motýľoch v bruchu. Pocit, ktorý všetci dobre poznáme. Vrátiš sa ešte do Detvy J? No určite áno, kedže tu budem mať raz chatu a budem tu bývať na starobu. Myslím, že hlavne táto informácie potešila všetky Itchove fanúšičky z Detvy. Musím sa priznať, že  ja som SuperStar  veľmi nesledovala, ale keď som počula Itcha Pčelára spievať na živo, ostala som milo prekvapená. Výborný hlas, naozaj dobré pesničky a k tomu jeho charizma a šarm. Silná kombinácia, ktorá ho predurčuje na úspešnú kariéru. Všetky tie dievčatá, ktoré ho obkľúčili hneď po príchode do Detvy už začínam chápať J. Mne jeho vystúpenie učarovalo. Verím, že aj Vám a prídete si jeho kapelu Jamestown vypočuť aj na niektorý z ich horúcich letných koncertov. AYA Koncertovali Ste už niekedy v Detve? Výchovné koncerty čo robíme, s tými áno. Ale ako kapela AYA , s našimi pesničkami ešte nie. (Výchovné koncerty skupiny AYA sú zamerané na protidrogovú tematiku a už niekoľko rokov s nimi vystupujú po celom Slovensku, pozn. red.) Kde Vás môžeme toto leto vidieť a počuť? Najbližšie budeme hrať v Zázrivej, potom na Orave v Rabči a na nejakých festivaloch. Ale momentálne ešte nevieme povedať na ktorých presne. Ste na detvianskom amfiteátri po prvýkrát? Ja som tu bol ešte niekedy, keď som robil také detské pesničky s detskou skupinou Babucha. Tak sme tu boli s deckami a pamätám si toto krásne prostredie. A naozaj, Váš amfiteáter je najkrajší na Slovensku. ( toto by si mali prečítať aj naši poslanci mestského zastupiteľstva. Možno by sa o  amfiteáter začali viac zaujímať, pretože by si zaslúžil aspoň malú renováciu. Veď je to naša pýcha...) Čo nám dnes budete hrať? Také najznámejšie koncertné pesničky. Malého princa, Svet krásnych žien, Modré z neba... ( Maly princ- to som chcela počuť J) Plánujete ešte vydať CD? Je dosť ťažká situácia, takže CD určite nie. Skôr nejaké skladby. Bubnista Rado Pažej: My budeme nahrávať nové pesničky, aby si to ľudia mohli v kľude sťahovať J . (smiech). A to bola aj odpoveď na to, prečo neplánujú vydávať nové CD. Ešteže  „chlapci“ stále koncertujú a my si ich fantastické hity môžeme vypočuť na živo. A hrali naozaj výborne. Dokonca viacerých návštevníkov koncertu zdvihli zo sedadiel a trošku to celé rozhýbali J.

    17. júna 2013 15:57
  • Detviansky zvar vyhral Dušan Hronec

    Detviansky zvar vyhral Dušan Hronec

    Detviansky zvar 2013 dopadol znovu na výbornú. Podujatie, ktoré organizovala spoločnosť PPS Group v spolupráci s mestom Detva a konalo počas uplynulého víkendu. Zamerané bolo na zváranie a na oslavu Dňa detí.  Sobota patrila zváraniu, kedy sa na zimnom štadióne usilovne zváralo. Prvé kolo absolvovalo 22 zváračov, najlepší zvárači z nich  vytvorili finálovú dvanástku, ktorá v nedeľu absolvovala finále. V prvom kole zvárači-súťažiaci museli zvárať tupý zvar nad hlavou, v druhom kole logo PPS. Porota hodnotila prísne a pod profesionálnym dohľadom. Umiestnenie bolo nasledovné - 1. miesto Dušan Hronec ( PPS Detva), Ján Križák (ZŤS Námestovo), Anton Cvancinger (PPS Detva). Akýmsi nepriamym ocenením pre detviansku PPS je fakt, že vo finálovej dvanástke mala až 10 svojich zamestnancov. Víťaz Dušan Hronec získal osobný automobil značky KIA. Keďže na víkend padol aj sviatok Deň detí, organizátori spojili odbornú súťaž takisto ako aj minulý rok s kultúrno - športovým podujatím na futbalovom štadióne. Bohatý a pestrý program prilákal mnoho Detvancov. Pre deti bolo pripravených mnoho atrakcií - skákací hrad, maľovanie tvárí, či stánky s cukrovou vatou, či hračkami. Popri kultúrnom programe sa konali aj rôzne súťaže. Popri futbalovom turnaji sa mohli diváci zabávať na viacerých disciplínach - beh 60 m, beh 1500 m, hod váľkom, hod valaškou, preteky vo fúrikoch, rúbanie dreva. Hlavným ťahákom programu bola kapela Drišľak. Podujatie moderoval Jožo Pročko. FOTOGALÉRIU prinesieme v samostatnom článku.

    03. júna 2013 23:45
  • Špílmacher MFK Detva Tomáš Pančík: Futbal mi dal veľa skúseností

    Špílmacher MFK Detva Tomáš Pančík: Futbal mi dal veľa skúseností

    Patrí k pilierom družstva MFK Detva, začínal v Podbrezovej, neskôr hral spolu s bratom Corgoň ligu, z ktorej ho vyradilo vážne zranenie. Dnes je pevnou súčasťou tímu MFK Detva - Tomáš Pančík. Prečo si sa rozhodol pre futbal a kedy si začal? Ktoré posty si hral? S futbalom som začal ako 8ročný spolu s bratmi Martinom a Michalom v rodnej Podbrezovej. Všetky kategórie po dorast som hrával na poste útočníka. Keď som prešiel k mužom, tak som sa presunul do stredovej formácie. Ako zhodnotíš svoju doterajšiu futbalovú kariéru? (kluby, podmienky, zážitky)? Pôsobil som v spomínanej Podbrezovej, odkiaľ som prestúpil do Banskej Bystrice. Potom nasledovalo hosťovanie v Dubnici a hosťovanie v Moldave nad Bodvou. Čo sa týka podmienok v každom klube boli podmienky štandardné aj nadštandardné. Spoznal som plno nových ľudí ,s ktorými som v kontakte do dnes. Ako i sa dostal do Detvy? Páči sa Ti tu? - mesto, podmienky, kolektív?   V Detve sa mi časom zapáčilo, mesto je síce malé a tiché, ale ľudia sú skvelí. Kolektív je super, sú tu mladí chalani a starší skúsení hráči, ktorých vedie špičkový tréner Jose Murinho alias Ján Paulišin (smiech). Ako vidíš postup? Postup vidím na dosah, cieľ ktorý sme si pred sezónou dali, od prvého kola aj plníme. Takže majstri. Aké máš najlepší a najhorší zážitok/skúsenosť v spojitosti s futbalom?Čo Ti futbal dal a čo vzal? Moja najlepšia skúsenosť bola zahrať si Corgoň ligu s mojim bratom Michalom v jednom mužstve v Banskej Bystrici. A najhorší zážitok v mojej futbalovej kariére bolo zranenie, ktoré ma vyradilo s profesionálneho futbalu. Predsa mi ale futbal dal mnoho skúseností, kamarátov, zážitkov a na druhej strane mi vzal niektoré sny. Prezraď nám niečo zo súkromia - obľúbená hudba, nápoj, jedlo, dovolenková destinácia, film, politický názor.... V mojom osobnom živote sa rád stretávam s priateľmi, so známymi. Rád si vyjdem niekam do mesta na fajné jedlo - mám rád ľahké a jednoduché jedlá. Obľúbený nápoj nemám a čo sa týka politiky, platí: "zlodej kričí, chyťte zlodeja."

    03. júna 2013 18:18
  • Veronika Drugdová: Ľudia na Novej Kaledónii sú úplne úžasní

    Veronika Drugdová: Ľudia na Novej Kaledónii sú úplne úžasní

    Pochádza z Hriňovej, má študuje v Prahe, avšak v súčastnosti sa nachádza vďaka projektu Erazmus  na exotickom mieste – na Novej Kaledónii v južnom Pacifiku. Ako si sa dostala na Novú Kaledóniu? Na Novú Kaledóniu som sa dostala vďaka mojej univerzite, cez program Erasmus. Prišla som sem ako výmenný študent z Prahy. Popíš nám prvé momenty a dni po príchode. Hneď ako som vystúpila z lietadla ma ovalilo neuveriteľné teplo. Bol to pocit šťastia a určite tak trochu aj počasie.  Priletela som na konci januára, takže v Kaledónii bolo ešte stále leto, ktoré je tu veľmi horúce a vlhké. Prekvapilo ma, ako precízne sú ľudia kontrolovaní na letisku. Každú batožinu kontroluje vycvičený pes. Do Novej Kaledónie je totižto prísny zákaz priniesť akékoľvek „živé“ potraviny a rastliny, respektíve ich semená. Hneď po príchode som sa ubytovala v univerzitnom kempuse, ktorý je približne 30 minút od mesta, takže všade naokolo je len príroda a oceán. Bol to neuveriteľný pocit, hlavne pri predstave, že ešte 24 hodín predtým som sa s obrovským kufrom brodila snehom na letisku. Hneď po prvých 3 dňoch som vedela, že budem robiť všetko preto, aby som si pobyt mohla predĺžiť. Aké zdravotné riziká má pobyt, resp. aké aké zdravotné opatrenia si musel podstúpiť pred letom? Nepodstupovala som žiadne zdravotné opatrenia. Pre návštevu Novej Kaledónie očkovanie povinné nie je, avšak odporúča sa proti HEPATITIS A/B. Ja som sa rozhodla nič také nepodstupovať. Nová Kaledónia je jedna z mála krajín kde neboli rozšírené určité vírusy z Európy, či z iných kontinentov a krajina sa snaží tento status zachovať. Preto ste povinní vyplňovať v lietadle dotazník o predchádzajúcich chorobách. Jediné zdravotné riziko bol snáď stres z toho dlhého letu. Aká je mentalita miestnych ľudí? Zaujímajú sa o Európu, poznal niekedy niekto, s kým si mala kontakt Slovensko? Ľudia sú úplne úžasní. To bolo a stále je pre mňa asi najväčšie prekvapenie. Nedá sa to porovnať s Európou. Sú veľmi milí, ochotní, snažia sa Vám pomôcť, zdravia sa Vám na ulici aj keď Vás nepoznajú. Neraz sa mi zozačiatku stalo, že som sa stratila, alebo ostala v meste sama, pretože autobusy tu jazdia do 7 hodiny večer. Vždy sa našiel niekto, kto ma oslovil a pomohol mi nájsť cestu, napriek tomu, že som zo začiatku takmer nehovorila francúzsky. Pár krát sa mi stalo, že ma odviezli na univerzitný kempus aj keď vôbec nemali cestu okolo. Snáď najväčším prekvapením je, že ako náhle výjdete z premávky v hlavnom meste Noumea, začínajú sa Vám zdraviť všetky protiidúce autá. Usmiatych vodičov, ktorý Vám mávajú na pozdrav, v Európe len tak ľahko nestretnete. Keďže Nová Kaledónia patrí pod Francúzsko, Európa je im celkom známa. Zozačiatku som vždy vysvetľovala, odkiaľ pochádzam, ale neskôr som zistila, že väčšina ľudí vie o existencii Slovenska. Niektorí sa pýtajú na Československo, niektorí naopak vedia dokonca aj približný rok nášho rozdelenia. Príde mi to úplne neuveriteľné, keďže väčšina Európanov ani len netuší o Novej Kaledónii. Aké prírodné a historické zaujímavosti si mala možnosť navštíviť? Nová Kaledónia je pomerne veľký ostrov z rozlohou približne 19 103 km². Sem spadajú aj okolité ostrovy, o ktorých mnohí ľudia tvrdia, že je sú rajom na zemi. Vzhľadom k tomu, že výlety na tieto ostrovy sú príliž finančne náročné, rozhodla som sa radšej pre cestu okolo hlavného ostrova. Hlavné mesto je veľmi rozvinuté a pripomína európske prímorské mesto. Zvyšok ostrova je maximálne exotický a divoký. Nová Kaledónia je známa širokou biodiverzitou a je to vidieť. Nájdete pláže, na ktorých rastú palmy spolu s obrovskými borovicami. Niekoľko vodopádov, v ktorých sa môžete vykúpať. Nádherné exotické kvety v lese. Ten kontrast farieb je úplne neopísateľný. Keď cestujete ostrovom, máte dojem že ste úplne sami niekde na konci sveta. Sem tam natrafíte na nejaký malý domček, sem tam vidíte miestnych originálnych obyvateľov Kanakov popri ceste predávať ovocie, či mäso. Všetky ostatné mestá okrem Noumei sú maličké miesta s pár domčekmi obklopené exotickou prírodou všade navôkol. Nájde sa tu pár kostolov z minulosti, ale inak je ostrov, okrem hlavného mesta, nedotknutý. Je to ako dva svety. Noumea a zvyšok ostrova. Aké sú typické zvyky, životný štýl či kuchyňa domácich? O zvykoch, štýle, či kuchyni domácich je veľmi ťažké hovoriť pretože miestni obyvatelia sa zhruba delia na tých z Melanézie, Polynézie a Francúzska. Všetci majú iné tradície a inú kuchyňu. Samozrejme, že základ sa skladá väčšinou z morských dobrôtok. Zaujímavosťou snáď je, že ako prílohu často pripravujú varené banány na rôzne spôsoby. Tradičné kaledónske jedlo je Bougna. Je to zmes kuraťa, rýb, sladkých zemiakov, banánov, etc. Jedlo je zabalené v listoch banánovnika a pripravené pomocou horúcich kameňov. Medzi krásne zvyky patria tradičné tance mužov s pokreslenými tvárami, či žien s kvetmi vo vlasoch. Je to také uvoľnené ako celý ich životný štýl. Majú kopu času, nikam sa neponáhľajú, užívajú si slnko, more a víkendové pikniky na pláži. Reggae tu počúva úplne každý, hrá ešte aj v autobuse a na „plné pecky“.  Cnie sa Ti za domovom? Čo Ti chýba a čo nie? Záleží na tom, čo nazveme domovom. Chýba mi maminkina kuchyňa, chlieb, kyslá smotana ale hlavne rodina a priatelia. Veľmi rada by som ich mala tu, aj keď riziko, že by som sa už nevrátila naspäť by potom bolo príliš veľké. To, čo mi nechýba je chladné počasie a zamračení ľudia v mestskej doprave.          

    13. mája 2013 17:00
  • Pavel Lalík: Gymnázium v Detve je najlepšou alternatívou pre vaše deti

    Pavel Lalík: Gymnázium v Detve je najlepšou alternatívou pre vaše deti

    V týchto dňoch sa veľa hovorí o školách, čo je  prirodzené, pretože práve v tomto období vrcholia prípravy na prijímacie skúšky na stredné školy v prvom termíne prijímacieho konania pre školský rok 2013/2014.  Každá škola ma snahu ponúknuť svojim žiakom kvalitné a zmysluplné vzdelávanie a rovnako pomôcť rodičom a ich deťom ešte upresniť svoje konečné rozhodnutie pri nasmerovaní svojich krokov na SŠ. A práve na túto tému sme sa rozprávali s riaditeľom Gymnázia v Detve Mgr. Pavlom Lalíkom. Pán riaditeľ,  prečoby si žiaci mali vybrať práve Vaše gymnázium  a čo v súčasnosti ponúka žiakom, ktorí končia  povinnú školskú dochádzku na ZŠ. Najväčšou devízou a bohatstvom našich detí je ich vzdelanie, preto je veľmi dôležité vedieť si správne vybrať a správne sa rozhodnúť. V popredí záujmu každej školy by mala byť kvalita poskytovaného vzdelávania a predovšetkým samotný žiak, nie peniaze. Naše gymnázium by si mali žiaci vybrať z toho dôvodu, že je to škola, ktorej poslaním je príprava žiakov na vysokoškolské štúdium. Žiakom ponúkame možnosť absolvovať moderné vzdelávanie podľa novej koncepcie rozvíjajúcej kompetencie žiaka a jeho rodičov.  Ponúkame model vzdelávania, ktorý vytvára možnosť nemusieť sa povinne učiť všetko a predsa byť vzdelaným a to tým, že počas prvých dvoch rokov štúdia žiaci získavajú základné gymnaziálne vedomosti, v treťom a v štvrtom roku štúdia si okrem povinných predmetov – slovenský jazyk dva cudzie jazyky a telesná výchova svoj program zostavujú sami podľa záujmu o ďalšie štúdium na VŠ a zamerania z ponuky voliteľných predmetov. Nový model štúdia a náš školský vzdelávací program ich pripravuje pre reálny život, motivuje pre ďalšie vzdelávanie, nepreťažuje a umožňuje kvalitnejšiu prípravu na maturitu a štúdium na VŠ. Naši žiaci majú priestor na vzdelávanie aj prostredníctvom mimoškolských aktivít akými sú záujmové krúžky. Vieme, že Vaša škola je jediná svojho druhu v regióne Podpoľania a na trhu   vzdelávania       pôsobí viac ako celé dve desaťročia (od 1. 9. 1990). Čo atraktívnejšie môžete dnes ponúknuť žiakom, ktorí končia 9. ročník na ZŠ ako ktorékoľvek iné gymnázium. Nebolo ľahké za toto viac než dvadsaťročné obdobie obstáť v silnej konkurencii gymnázií, ale vďaka veľkej snahe  a odhodlaniu ľudí, ktorí Gymnázium v Detve zakladali na zelenej lúke ako aj tých, ktorí pokračovali v budovaní dobrej úrovne Gymnázia v Detve, sa našej škole podarilo presadiť medzi najlepšie gymnázia na Slovensku o čom svedčia aj dosahované výsledky našich žiakov. Otázka atraktívnosti ponuky má trocha väčší rozmer, tak skúsim postupne vymenovať všetky. Absolventovi gymnázia v Detve sa dostane porovnateľného vzdelania ako na ktoromkoľvek inom gymnáziu na Slovensku. Škola má  dostatočné priestorové a technické zabezpečenie,  kvalifikovaných vyučujúcich a 100%-nú kvalifikovanosť vyučujúcich všeobecných aj odborných predmetov. Plne kvalifikovaný tím učiteľov a vysoká náročnosť na vedomosti žiakov je zárukou dosahovania dobrých výsledkov. ·         Ponuka vzdelávacieho programu, voliteľných a nepovinných predmetov. ·        Informatika a výpočtová technika sa vyučuje vo všetkých štyroch ročníkoch. ·      Hlavne pre žiakov v regióne Podpoľania  ide o neuveriteľnú úsporu času, ktorú získajú tým, že nemusia dochádzať do vzdialenejších miest. ·    Žiaci majú voľný prístup na internet v čase pred vyučovaním, počas vyučovania i po vyučovaní. ·      Škola vytvára podmienky formou individuálne učebného plánu pre tých žiakov, ktorí sa venujú športovej, kultúrnej alebo inej činnosti. ·       Kedže Gymnázium v Detve  nepatrí počtom žiakov k tým najväčším, má to výhodu hlavne pri včasnom podchytení  a riešení problémov a patologických stavov žiakov,  vytváraní predpokladov pre fungujúce spoločenstvo  žiakov a učiteľov v škole s  profesionálnou atmosférou  a podporujúcim prostredím rodičov, vzhľadom na záujem a potreby školy. ·   Online klasifikácia a dochádzka - rodičia si môžu získavať informácie o prospechu a dochádzke svojho dieťaťa prostredníctvom internetu. Údaje sú kódované, aktualizované priebežne, minimálne dvakrát mesačne. Komunikácia školy s rodičmi, žiakmi a možnosť komunikácie medzi nimi navzájom. ·    Zahraničné výlety a exkurzie, medzinárodné projekty, ale tiež absolvovanie lyžiarskych výcvikov  a plaveckých výcvikov v atraktívnych prímorských letoviskách. Ak žiaci nie sú ešte rozhodnutí, mali by si vybrať práve našu školu, pretože poskytuje dostatočné množstvo slobody v zmysle rozhodovania sa, čo jednotlivého žiaka zaujíma, zároveň spĺňa sto percentne svoju odbornosť a táto kombinácia je pre štúdium prvoradá a veľmi dobrá. Veď nakoniec Gymnázium v Detve je spomedzi všetkých gymnázií Banskobystrického kraja na 6. mieste. Aké mimoškolské aktivity môžete ponúknuť - ponúkate  žiakom Ponúkame bohatú mimoškolská činnosť - krúžky, aktivity študentského parlamentu. Ďalej už spomínané exkurzie  domáce i zahraničné, medzinárodné projekty, športové aktivity vrátane lyžiarskeho a plaveckého  kurzu, študentský časopis... Aké sú  výchovno-vzdelávacie výsledky Vašich žiakov dosiahnuté za posledné obdobie a aké je uplatnenie Vašich absolventov na trhu práce? Výchovno-vzdelávacie výsledky našich žiakov sú na vysokej úrovni. Dosahujú   vynikajúce výsledky aj v predmetových a športových súťažiach, olympiádach a SOČ /stredoškolská odborná činnosť/ čoho dôkazom je aj účasť v celoslovenských a medzinárodných kolách. Absolventi našej školy nájdu uplatnenie vo všetkých sférach pracovného života. To znamená, že máte veľa úspešných žiakov, môžete spomenúť niektorých z nich? Veľa žiakov dosahuje veľmi dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, čoho dôkazom boli aj posledné  maturitné skúšky, kedy niekoľko študentov  malo úspešnosť v jednotlivých predmetoch cez 90% v rámci celoslovenského priemeru. Rovnako úspešní sú aj v stredoškolskej odbornej činnosti /SOČ/, kedy  sú každoročne 5-6 žiaci  účastníkmi  krajského kola SOČ a pozoruhodné úspechy sme dosiahli aj na celosvetovej úrovni, kedy Matúš Kulich, žiak 3. ročníka obsadil 1. miesto v Brazílii na celosvetovej astronomickej súťaži . Rovnako úspešných máme v súčasnosti aj športovcov, ktorí reprezentujú našu školu, naše mesto a Slovensko v lyžovaní –  Ján Kristek,  Andrej Segeč, Miroslav Šulek, ktorí sú úspešní reprezentanti  Slovenska vo svojich kategóriách, pričom  Andrej Segeč bol vlajkonosičom našej reprezentácie na juniorských olympijských hrách. O aké VŠ prejavujú žiaci najväčší záujem a aká je úspešnosť ich prijatia na vybratú VŠ? V podstate je záujem o všetky druhy VŠ nielen na Slovensku ale aj v zahraničí  a úspešnosť prijatia našich absolventov  na VŠ je na úrovni asi 96%, naši absolventi sa dostanú práve na tie VŠ o ktoré majú záujem, pričom ide aj o veľmi lukratívne a žiadané VŠ ako napr. štúdium medicíny, práva, informatiky, žurnalistiky a ďalších v súčasnej dobe veľmi atraktívnych študijných odborov. V súčasnej dobe si moderná gramotnosť vyžaduje hlavne ovládanie CJ a informatiku, čo ponúkate žiakom Vy v tomto smere? Na našej škole vyučujeme kvalifikovane štyri cudzie jazyky – AJ, NJ, FR, RJ pričom každý žiak študuje dva cudzie jazyky. Okrem toho v škole, výučbu cudzích jazykov zabezpečujeme v súčinnosti so zahraničnými lektormi.  Pre vyučovanie informatiky máme dostatočné technické vybavenie a odborne zdatných vyučujúcich.  Ako by ste charakterizovali Vašich žiakov? Žiaci našej školy sú zodpovední mladí ľudia, ktorí sa k nám hlásia na denné štúdium z 9. ročníka základnej školy. Majú spoločný záujem - získať gymnaziálnu maturitu a pokračovať v štúdiu na VŠ.  Aký je pedagogický princíp Vašej školy Demokratický a humánny prístup k vzdelávaniu a výchove žiakov. Čo by ste v nasledujúcich rokoch chceli dosiahnuť? Gymnázium v Detve   je v regióne Podpoľania jediná škola svojho druhu a vedenie školy spolu so zamestnancami školy sa snažia odovzdávať odborné a všeobecné vedomostí pre všetkých žiakov.  Je tu hlavne pre žiakov z tohto regiónu, ktorí by mohli ponúkané  možnosti  využiť a tiež  prejaviť lokálpatriotizmus. Za viac ako 20-ročnú históriu Gymnázium v Detve, vychovalo  množstvo múdrych a vzdelaných mladých ľudí, ktorí  našli uplatnenie  vo všetkých oblastiach pracovného života a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Rovnako si myslím, že takýto ľudia  by sa po absolvovaní VŠ mohli vrátiť do svojho rodiska, aby získanými vedomosťami a skúsenosťami pozdvihli úroveň života nášho mesta a regiónu. Toto je moje želanie  a veľký sen, ktorý sa raz určite aj splní. 

    07. mája 2013 17:16
  • Deň Zeme s Centrom voľného času

    22.4. je Deň našej modrej planéty, kedy si pripomíname, že sa k nej máme správať s úctou, a rešpektovať jej prírodné zákonitosti. Centrum voľného času Trend Detva pripravilo v tento deň množstvo zaujímavých aktivít pre deti a rodičov. Nádherné slnečné počasie podčiarklo celú peknú atmosféru, ktorú všetkým prítomným účastníkom navodil program, tento otvoril celé naše popoludnie k oslave Dňa Zeme. Predstavili sa v ňom deti z FS Makovienka – VI. MŠ, Mažoretky – VII. MŠ, Čokoládky – CVČ Trend, Hip hop – CVČ Trend,  Country tanec – Klub dôchodcov č.3.  Azda najväčším zážitkom bola pre deti ukážka Kanisterapie, ktorú so svojimi vycvičenými psíkmi deťom predviedol Miroslav Suja – diplomovaný kanisterapeut. Okrem programu sa deti s veľkou chuťou a radosťou zapájali do pripravených aktivít. Pri ich realizácii nám predovšetkým pomohli dobrovoľníci z OZ Aktívne mesto, študenti Gymnázia Detva, Skauti Detva, OZ Tulipán, Klub dôchodcov č.3. Všetkým patrí naše srdečné poďakovanie J A do akých aktivít sa deti spolu s rodičmi mohli zapojiť ? Boli to Tvorivé dielne z odpadu, Tvorivé dielne OZ Tulipán, Emil a jeho kreslenie, Indiánske aktivity, Poznávanie liečivých bylín a drevín v indiánskom stane ( pri ktorom si na indiánskom ohni mohli deti upiecť chlebík, či špekačku ), Eko – logické hry, Zuzka a maľovanie na tvár ( kde deti vytrvalo čakali, kým na nich príde rad ), Viazanie uzlov so Skautmi, Premietanie ekofilmu. Jednou z najnavštevovanejších aktivít bola aktivita Ochutnávka tradičných jedál o ktorú sa nám postarala zlatá stará mamina Mária Ďurišová. Deti tak mohli ochutnať tradičné pečené zemiaky, halušky s kyslou kapustou, šmirkas netradične natretý na celozrnných chlebíkoch, ktoré nám sponzorsky venovala spoločnosť CELPO. Z oslavy Dňa Zeme si všetky deti odniesli množstvo neopakovateľných zážitkov...  V poslednom období sa objavilo množstvo informácií, ktoré spochybňujú činnosť nášho zariadenia, pričom je smutné, že vyjadrenia prichádzajú od ľudí, ktorí sa našich podujatí nezúčastňujú napriek opakovaným pozvaniam. Činnosť CVČ Trend nie je o prelievaní financií pre športové kluby, je predovšetkým o prospešných a zmysluplných aktivitách, ktoré pripravujú a realizujú pracovníci tohto zariadenia s osobným zanietením, a na vysokej organizačnej úrovni.    

    06. mája 2013 19:23
  • Tréner bojového umenia Robo Delič: S priestormi nám pomohol hlavne Šiandor

    Tréner bojového umenia Robo Delič: S priestormi nám pomohol hlavne Šiandor

    V Detve popri tradičných športoch je na vzostupe jednoznačne aj nový druh - ktorým sú zaiste bojové športy. Akýmsi priekopníkom v tejto oblasti je u nás v regióne Róbert Delič. Cez víkend sa uskutočnil Seminár v boxe, ktorý spolu s partnermi organizoval detviansky Free Fight Club. Viac o seminári, ale i aktuálnom dianí nám prezradil tréner Robo Delič. Kde vznikol nápad uskutočniť takýto seminár?  Začali ku mne chodiť trénovať zápas na zemi chalani z Box Team Lučenec, tak sme sa dohodli na spolupráci. Vymysleli sme, že to budeme robiť aj formou seminárov, oni urobia tréning u nás a mi zase u nich keďže oni sa zaoberajú bojom v postoji, konkrétne boxom a my zase viac bojom na zemi. Aký bol priebeh? Prebrali sa rôzne techniky, hlavne základné. Seminár bol zameraný na nácvik techník boxu vo dvojici, chalani urobili rozcvičku, potom cviky s loptou na budovanie pohybu a potom sme už len preberali rôzne techniky boxu a na konci sme si troška zaboxovali medzi sebou. Aká bola účasť na seminári? Účasť bola nad očakávanie, som rád, že ľudia majú o tento druh športu záujem, bolo nás 18, no vzhľadom na to, že máme menšiu telocvičňu som musel stanoviť počet účastníkov, ktorí bol aj tak prekročený, prišli chalani z Brezna, Zvolena, Lučenca, Hriňovej a okolia. Plánujete takýto seminár robiť aj v budúcnosti? Áno plánujeme robiť seminár boxu podľa možností a času aspoň raz za dva mesiace a do budúcna plánujeme takéto semináre aj zamerané na boj na zemi a aj na ultimátne zápasy. Ako je momentálne zabezpečený Free fight club po materiálnej a organizačnej stránke? Naše podmienky sú zabezpečené v rámci možností. Uvítali by sme akúkoľvek materiálnu alebo finančnú pomoc. Nejaké novinky z prostredia clubu? Rozšírili sme repertoár tréningov o ženské tréningy MMA Fitness, Treningy Box /Thai box a v blízkej dobe plánujeme aj tréningy zamerané na rozvoj kondície a vytrvalostnej sily pre všetkych športovcov. Mali ste problémy s priestormi, sú už vyriešené? Áno, mali sme problém s priestorom, ale vďaka mestu a hlavne vďaka viceprimátorovi pánovi Šiandorovi máme znova kde trénovať. Chodia k vám aj úplní nováčikovia? Áno, celoročne naberáme nových členov. Tréning je nastavený podľa toho, aké skúsenosti kto má s bojovými športami a chalani ktorí už trénujú dlhšie radi pomôžu aj nováčikom s nácvikmi techník.Určite sa nie je čoho báť, u nás sa trénuje, aby bol človek lepší po fyzickej stránke a aj po technickej a je na každom aké tempo si zvolí. Aké sú najbližšie ciele a méty FFC? Najbližšie plánujeme ako klub organizovať galavečer zápasov MMA v oktagone (klietke), ktorý by sa mal konať tu u nás v Detve. Taktiež plánujeme rozšíriť tréningy aj o tréningy pre deti samozrejme ak budú na to aj prostriedky.

    03. mája 2013 17:49
  • Svadobný cyklus – Butalove photography – Svadobná fotografia fotená s láskou

    Svadobný cyklus – Butalove photography – Svadobná fotografia fotená s láskou

    Mladú východniarku priviedla do Detvy láska, ktorá ju tu drží už tretí rok. S rovnakou láskou sa rozhodla zaznamenávať najdôležitejšie momenty v životoch ľudí, fotografiou. Jedna z najmladších slovenských svadobných a rodinných fotografiek – Ivana Butalová (23) tvrdí, že fotografia, ktorá vás osloví aj po dvadsiatich rokoch musí mať dušu a preto ju zaznamenáva nielen očami, ale aj srdcom. Prečo ste sa začali venovať fotografovaniu? Po nástupe na gymnázium som sa intenzívne začala zaujímať o digitálnu fotografiu na jednom z prvých slovenských fotografických portálov. Zoznámila som sa tam s viacerými ľuďmi, ktorí mi ukázali, že má zmysel venovať sa fotografii a že vo mne drieme viac, ako len duša tichého obdivovateľa estetiky fotografie. Pochopila som, že krásu, ale najmä emóciu, môžem do fotografie vložiť sama... a to bol už len krok od presvedčenia mojich rodičov, že vlastné úspory spolu s ich vkladom bude ideálne minúť na moju prvú digitálnu zrkadlovku (smiech).  Apropo, písal sa rok 2007.  A čo fotografovanie svadieb, ako ste sa k nemu dostali? Jednoducho. V roku 2011 mala moja teta maličkú svadbu, na ktorej nechcela cudzieho fotografa – a tak mi  predostrela prvú “ostrú” bojovú úlohu – nafotiť jej svadobný deň. Aj keď to bola práca veľmi náročná, najmä v korzete a vysokých opätkoch, zvládla som ju... a po polnoci odpadla únavou. Následná radosť z vydarenej práce a spokojnosť svadobčanov ma presvedčili, že je to práca, ktorej sa chcem v budúcnosti venovať. Nasledovali dve svadby spolužiačok a nasledujúci rok sa svadobný kolotoč rozbehol. Fotím tretiu svadobnú sezónu, do každej svadby vkladám maximum a vo svadobný deň mám nasadenie minimálne na 150 percentách. Veľmi ma teší, že za svojou prácou vidím zakaždým zlepšujúce sa výsledky a spokojné mladomanželské páry, dobré ohlasy od ich rodín a priateľov. V čom spočíva úloha svadobného fotografa? Neviem presne, v čom spočíva úloha svadobného fotografa, viem však, kde začína a končí tá moja. Na začiatku je telefonický alebo písomný kontakt s nevestou (zatiaľ som sa nestretla so ženíchom, ktorý by ma kontaktoval), kedy vysvetlím, čo môj svadobný balík obsahuje a dohodneme si osobné stretnutie. Som rada, ak sa mi podarí so snúbencami stretnúť, preberieme si program svadobného dňa, miesta a adresy, kde budem prítomná a časový sled udalostí, ktorý je nesmierne dôležitý. Hlavnou požiadavkou na snúbencov je čas, ktorý fotografii vo svadobný deň venujú, inak nie som schopná garantovať výsledok. V priebehu dvadsiatich minút kdesi v okolí kultúrneho domu, sa totiž málokedy podarí vyrobiť fotopríbeh s vynikajúcou výpovednou hodnotou, ktorý má správnu atmosféru a dušu. Po stretnutí nasleduje moja samostatná práca, ktorá spočíva v premyslení fotopríbehu, lebo vo svadobný deň čas na premýšľanie nebude. Ťažiskom mojej práce, ktoré okolie najintenzívnejšie vníma, je zaznamenanie svadobného dňa. S mladomanželským párom som od rána, kedy zaznamenám prípravy nevesty a ženícha, do neskorých nočných hodín, aby som zdokumentovala aj popolnočný tanec, ktorý nasleduje po svadobnej vykrúcanke. Zaujímam sa o všetky detaily, svadobčanov, hostinu, emócie pri tanci a veľmi rada fotografujem prítomné deti, ktoré zhmotňujú radosť svadbe vlastnú. Mojou svadobnou 15 – 17 hodinovou “šichtou” však práca nekončí. Doma spracovávam okolo 1000 zaznamenaných fotografií, ktorých úprava mi zaberie ešte niekoľko dní. Ako podľa vás vyzerá dobrá svadobná fotografia? Dobrá svadobná fotografia človeka zaujme natoľko, že jej prezeraniu venuje viac než pár sekúnd, vyvolá v ňom emócie. Dobrá fotografia je taká, na ktorú sa pozriete znova a znova, pretože zakaždým vám niečo ponúkne. Takou je fotografia, ktorá má dušu, fotografia, ktorá dokonale vystihuje čaro jedinečných okamihov spojených so svadobným dňom. Ako vzniká Vaša dobrá svadobná fotografia? Moja fotografia vzniká pozorným vnímaním mladomanželského páru a prostredia, uhlov, miest a póz, v ktorých vyzerajú najkrajšie a najprirodzenejšie. Pozornosť venujem detailom, usporiadaniu prostredia, odstráneniu rušivých prvkov, doladeniu farebnosti a hlavne hre so svetlom, lebo práve ono vytvára charakter každej fotografie. Po týchto technických veciach však nasleduje osobný prístup, ktorý je alfou aj omegou. Málokedy sa stretnem s párom, ktorý je zvyknutý pózovať, tobôž s takým, ktorý je s “veľkým objektívom” zžitý úplne od začiatku. Svojim pohodovým prístupom, komunikáciou, žartíkmi, presúvaním pozornosti páru od sústredenia sa nad “správnym úsmevom”, ale aj občasným stratením sa v úzadi dokumentovaného momentu sa snažím docieliť čo najlepší výsledok. Následne fotografiu v počítači dodatočne upravím, odborne povedané, vytvorím jej postproces.  Každú svadobnú fotografiu upravujem tak, aby bola vyobrazená osoba, napríklad nevesta, na nej čo najkrajšia, zachovávam však jej prirodenosť. Nemyslím, že  je dobré neveste pod zámienkou estetiky ubrať 10 kilogramov a zmenšiť dominantný nos, veď by sa na vlastných fotografiách o pár rokov nespoznala. Aké momenty máte na svadbách najradšej? Najradšej mám chvíle, keď som pre okolie neviditeľnou a podarí sa mi zaznamenať pohľady, objatia, slzy, bozky, ktoré boli plné emóci a intimity. Práve takéto zábery sú časom pre mňa aj pre zákazníkov najcennejšími. Ktorá oblasť fotografie je pre Vás, okrem svadobnej, zaujímavou? Zaujímam sa a rada fotím akékoľvek príležitosti, ktoré sú nabité emóciami. Veľmi rada fotím detičky a rodiny, kedy sa stávam súčasťou kolektívu a práca je pre mňa zábavou, oslavou ich šťastia, ktoré cez hľadáčik prechádza aj na mňa. Osobité čaro majú pre mňa aj predsvadobné či takzvané rande fotenia, kedy s párom strávim niekoľko hodín a zaznamenávam ich spoločné chvíle. Najmä po niekoľkých hodinách, keď ma pobehujúcu s foťákom pár takmer nevníma, vznikajú nádherné fotografie. Ak máte záujem, kontaktujte fotografku Ivanu Butalovú na čísle 0918 318 009, alebo emailom na ivana.butalova@gmail.com.  Viac fotografií nájdete od júna na osobnom webe www.butalove.sk alebo hneď na http://www.facebook.com/pages/Butalove-photography/483567475037227

    29. apríla 2013 19:12
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3