s DTonline.sk

Rozhovor

  • Detviansky zvar vyhral Dušan Hronec

    Detviansky zvar vyhral Dušan Hronec

    Detviansky zvar 2013 dopadol znovu na výbornú. Podujatie, ktoré organizovala spoločnosť PPS Group v spolupráci s mestom Detva a konalo počas uplynulého víkendu. Zamerané bolo na zváranie a na oslavu Dňa detí.  Sobota patrila zváraniu, kedy sa na zimnom štadióne usilovne zváralo. Prvé kolo absolvovalo 22 zváračov, najlepší zvárači z nich  vytvorili finálovú dvanástku, ktorá v nedeľu absolvovala finále. V prvom kole zvárači-súťažiaci museli zvárať tupý zvar nad hlavou, v druhom kole logo PPS. Porota hodnotila prísne a pod profesionálnym dohľadom. Umiestnenie bolo nasledovné - 1. miesto Dušan Hronec ( PPS Detva), Ján Križák (ZŤS Námestovo), Anton Cvancinger (PPS Detva). Akýmsi nepriamym ocenením pre detviansku PPS je fakt, že vo finálovej dvanástke mala až 10 svojich zamestnancov. Víťaz Dušan Hronec získal osobný automobil značky KIA. Keďže na víkend padol aj sviatok Deň detí, organizátori spojili odbornú súťaž takisto ako aj minulý rok s kultúrno - športovým podujatím na futbalovom štadióne. Bohatý a pestrý program prilákal mnoho Detvancov. Pre deti bolo pripravených mnoho atrakcií - skákací hrad, maľovanie tvárí, či stánky s cukrovou vatou, či hračkami. Popri kultúrnom programe sa konali aj rôzne súťaže. Popri futbalovom turnaji sa mohli diváci zabávať na viacerých disciplínach - beh 60 m, beh 1500 m, hod váľkom, hod valaškou, preteky vo fúrikoch, rúbanie dreva. Hlavným ťahákom programu bola kapela Drišľak. Podujatie moderoval Jožo Pročko. FOTOGALÉRIU prinesieme v samostatnom článku.

    03. júna 2013 23:45
  • Špílmacher MFK Detva Tomáš Pančík: Futbal mi dal veľa skúseností

    Špílmacher MFK Detva Tomáš Pančík: Futbal mi dal veľa skúseností

    Patrí k pilierom družstva MFK Detva, začínal v Podbrezovej, neskôr hral spolu s bratom Corgoň ligu, z ktorej ho vyradilo vážne zranenie. Dnes je pevnou súčasťou tímu MFK Detva - Tomáš Pančík. Prečo si sa rozhodol pre futbal a kedy si začal? Ktoré posty si hral? S futbalom som začal ako 8ročný spolu s bratmi Martinom a Michalom v rodnej Podbrezovej. Všetky kategórie po dorast som hrával na poste útočníka. Keď som prešiel k mužom, tak som sa presunul do stredovej formácie. Ako zhodnotíš svoju doterajšiu futbalovú kariéru? (kluby, podmienky, zážitky)? Pôsobil som v spomínanej Podbrezovej, odkiaľ som prestúpil do Banskej Bystrice. Potom nasledovalo hosťovanie v Dubnici a hosťovanie v Moldave nad Bodvou. Čo sa týka podmienok v každom klube boli podmienky štandardné aj nadštandardné. Spoznal som plno nových ľudí ,s ktorými som v kontakte do dnes. Ako i sa dostal do Detvy? Páči sa Ti tu? - mesto, podmienky, kolektív?   V Detve sa mi časom zapáčilo, mesto je síce malé a tiché, ale ľudia sú skvelí. Kolektív je super, sú tu mladí chalani a starší skúsení hráči, ktorých vedie špičkový tréner Jose Murinho alias Ján Paulišin (smiech). Ako vidíš postup? Postup vidím na dosah, cieľ ktorý sme si pred sezónou dali, od prvého kola aj plníme. Takže majstri. Aké máš najlepší a najhorší zážitok/skúsenosť v spojitosti s futbalom?Čo Ti futbal dal a čo vzal? Moja najlepšia skúsenosť bola zahrať si Corgoň ligu s mojim bratom Michalom v jednom mužstve v Banskej Bystrici. A najhorší zážitok v mojej futbalovej kariére bolo zranenie, ktoré ma vyradilo s profesionálneho futbalu. Predsa mi ale futbal dal mnoho skúseností, kamarátov, zážitkov a na druhej strane mi vzal niektoré sny. Prezraď nám niečo zo súkromia - obľúbená hudba, nápoj, jedlo, dovolenková destinácia, film, politický názor.... V mojom osobnom živote sa rád stretávam s priateľmi, so známymi. Rád si vyjdem niekam do mesta na fajné jedlo - mám rád ľahké a jednoduché jedlá. Obľúbený nápoj nemám a čo sa týka politiky, platí: "zlodej kričí, chyťte zlodeja."

    03. júna 2013 18:18
  • Veronika Drugdová: Ľudia na Novej Kaledónii sú úplne úžasní

    Veronika Drugdová: Ľudia na Novej Kaledónii sú úplne úžasní

    Pochádza z Hriňovej, má študuje v Prahe, avšak v súčastnosti sa nachádza vďaka projektu Erazmus  na exotickom mieste – na Novej Kaledónii v južnom Pacifiku. Ako si sa dostala na Novú Kaledóniu? Na Novú Kaledóniu som sa dostala vďaka mojej univerzite, cez program Erasmus. Prišla som sem ako výmenný študent z Prahy. Popíš nám prvé momenty a dni po príchode. Hneď ako som vystúpila z lietadla ma ovalilo neuveriteľné teplo. Bol to pocit šťastia a určite tak trochu aj počasie.  Priletela som na konci januára, takže v Kaledónii bolo ešte stále leto, ktoré je tu veľmi horúce a vlhké. Prekvapilo ma, ako precízne sú ľudia kontrolovaní na letisku. Každú batožinu kontroluje vycvičený pes. Do Novej Kaledónie je totižto prísny zákaz priniesť akékoľvek „živé“ potraviny a rastliny, respektíve ich semená. Hneď po príchode som sa ubytovala v univerzitnom kempuse, ktorý je približne 30 minút od mesta, takže všade naokolo je len príroda a oceán. Bol to neuveriteľný pocit, hlavne pri predstave, že ešte 24 hodín predtým som sa s obrovským kufrom brodila snehom na letisku. Hneď po prvých 3 dňoch som vedela, že budem robiť všetko preto, aby som si pobyt mohla predĺžiť. Aké zdravotné riziká má pobyt, resp. aké aké zdravotné opatrenia si musel podstúpiť pred letom? Nepodstupovala som žiadne zdravotné opatrenia. Pre návštevu Novej Kaledónie očkovanie povinné nie je, avšak odporúča sa proti HEPATITIS A/B. Ja som sa rozhodla nič také nepodstupovať. Nová Kaledónia je jedna z mála krajín kde neboli rozšírené určité vírusy z Európy, či z iných kontinentov a krajina sa snaží tento status zachovať. Preto ste povinní vyplňovať v lietadle dotazník o predchádzajúcich chorobách. Jediné zdravotné riziko bol snáď stres z toho dlhého letu. Aká je mentalita miestnych ľudí? Zaujímajú sa o Európu, poznal niekedy niekto, s kým si mala kontakt Slovensko? Ľudia sú úplne úžasní. To bolo a stále je pre mňa asi najväčšie prekvapenie. Nedá sa to porovnať s Európou. Sú veľmi milí, ochotní, snažia sa Vám pomôcť, zdravia sa Vám na ulici aj keď Vás nepoznajú. Neraz sa mi zozačiatku stalo, že som sa stratila, alebo ostala v meste sama, pretože autobusy tu jazdia do 7 hodiny večer. Vždy sa našiel niekto, kto ma oslovil a pomohol mi nájsť cestu, napriek tomu, že som zo začiatku takmer nehovorila francúzsky. Pár krát sa mi stalo, že ma odviezli na univerzitný kempus aj keď vôbec nemali cestu okolo. Snáď najväčším prekvapením je, že ako náhle výjdete z premávky v hlavnom meste Noumea, začínajú sa Vám zdraviť všetky protiidúce autá. Usmiatych vodičov, ktorý Vám mávajú na pozdrav, v Európe len tak ľahko nestretnete. Keďže Nová Kaledónia patrí pod Francúzsko, Európa je im celkom známa. Zozačiatku som vždy vysvetľovala, odkiaľ pochádzam, ale neskôr som zistila, že väčšina ľudí vie o existencii Slovenska. Niektorí sa pýtajú na Československo, niektorí naopak vedia dokonca aj približný rok nášho rozdelenia. Príde mi to úplne neuveriteľné, keďže väčšina Európanov ani len netuší o Novej Kaledónii. Aké prírodné a historické zaujímavosti si mala možnosť navštíviť? Nová Kaledónia je pomerne veľký ostrov z rozlohou približne 19 103 km². Sem spadajú aj okolité ostrovy, o ktorých mnohí ľudia tvrdia, že je sú rajom na zemi. Vzhľadom k tomu, že výlety na tieto ostrovy sú príliž finančne náročné, rozhodla som sa radšej pre cestu okolo hlavného ostrova. Hlavné mesto je veľmi rozvinuté a pripomína európske prímorské mesto. Zvyšok ostrova je maximálne exotický a divoký. Nová Kaledónia je známa širokou biodiverzitou a je to vidieť. Nájdete pláže, na ktorých rastú palmy spolu s obrovskými borovicami. Niekoľko vodopádov, v ktorých sa môžete vykúpať. Nádherné exotické kvety v lese. Ten kontrast farieb je úplne neopísateľný. Keď cestujete ostrovom, máte dojem že ste úplne sami niekde na konci sveta. Sem tam natrafíte na nejaký malý domček, sem tam vidíte miestnych originálnych obyvateľov Kanakov popri ceste predávať ovocie, či mäso. Všetky ostatné mestá okrem Noumei sú maličké miesta s pár domčekmi obklopené exotickou prírodou všade navôkol. Nájde sa tu pár kostolov z minulosti, ale inak je ostrov, okrem hlavného mesta, nedotknutý. Je to ako dva svety. Noumea a zvyšok ostrova. Aké sú typické zvyky, životný štýl či kuchyňa domácich? O zvykoch, štýle, či kuchyni domácich je veľmi ťažké hovoriť pretože miestni obyvatelia sa zhruba delia na tých z Melanézie, Polynézie a Francúzska. Všetci majú iné tradície a inú kuchyňu. Samozrejme, že základ sa skladá väčšinou z morských dobrôtok. Zaujímavosťou snáď je, že ako prílohu často pripravujú varené banány na rôzne spôsoby. Tradičné kaledónske jedlo je Bougna. Je to zmes kuraťa, rýb, sladkých zemiakov, banánov, etc. Jedlo je zabalené v listoch banánovnika a pripravené pomocou horúcich kameňov. Medzi krásne zvyky patria tradičné tance mužov s pokreslenými tvárami, či žien s kvetmi vo vlasoch. Je to také uvoľnené ako celý ich životný štýl. Majú kopu času, nikam sa neponáhľajú, užívajú si slnko, more a víkendové pikniky na pláži. Reggae tu počúva úplne každý, hrá ešte aj v autobuse a na „plné pecky“.  Cnie sa Ti za domovom? Čo Ti chýba a čo nie? Záleží na tom, čo nazveme domovom. Chýba mi maminkina kuchyňa, chlieb, kyslá smotana ale hlavne rodina a priatelia. Veľmi rada by som ich mala tu, aj keď riziko, že by som sa už nevrátila naspäť by potom bolo príliš veľké. To, čo mi nechýba je chladné počasie a zamračení ľudia v mestskej doprave.          

    13. mája 2013 17:00
  • Pavel Lalík: Gymnázium v Detve je najlepšou alternatívou pre vaše deti

    Pavel Lalík: Gymnázium v Detve je najlepšou alternatívou pre vaše deti

    V týchto dňoch sa veľa hovorí o školách, čo je  prirodzené, pretože práve v tomto období vrcholia prípravy na prijímacie skúšky na stredné školy v prvom termíne prijímacieho konania pre školský rok 2013/2014.  Každá škola ma snahu ponúknuť svojim žiakom kvalitné a zmysluplné vzdelávanie a rovnako pomôcť rodičom a ich deťom ešte upresniť svoje konečné rozhodnutie pri nasmerovaní svojich krokov na SŠ. A práve na túto tému sme sa rozprávali s riaditeľom Gymnázia v Detve Mgr. Pavlom Lalíkom. Pán riaditeľ,  prečoby si žiaci mali vybrať práve Vaše gymnázium  a čo v súčasnosti ponúka žiakom, ktorí končia  povinnú školskú dochádzku na ZŠ. Najväčšou devízou a bohatstvom našich detí je ich vzdelanie, preto je veľmi dôležité vedieť si správne vybrať a správne sa rozhodnúť. V popredí záujmu každej školy by mala byť kvalita poskytovaného vzdelávania a predovšetkým samotný žiak, nie peniaze. Naše gymnázium by si mali žiaci vybrať z toho dôvodu, že je to škola, ktorej poslaním je príprava žiakov na vysokoškolské štúdium. Žiakom ponúkame možnosť absolvovať moderné vzdelávanie podľa novej koncepcie rozvíjajúcej kompetencie žiaka a jeho rodičov.  Ponúkame model vzdelávania, ktorý vytvára možnosť nemusieť sa povinne učiť všetko a predsa byť vzdelaným a to tým, že počas prvých dvoch rokov štúdia žiaci získavajú základné gymnaziálne vedomosti, v treťom a v štvrtom roku štúdia si okrem povinných predmetov – slovenský jazyk dva cudzie jazyky a telesná výchova svoj program zostavujú sami podľa záujmu o ďalšie štúdium na VŠ a zamerania z ponuky voliteľných predmetov. Nový model štúdia a náš školský vzdelávací program ich pripravuje pre reálny život, motivuje pre ďalšie vzdelávanie, nepreťažuje a umožňuje kvalitnejšiu prípravu na maturitu a štúdium na VŠ. Naši žiaci majú priestor na vzdelávanie aj prostredníctvom mimoškolských aktivít akými sú záujmové krúžky. Vieme, že Vaša škola je jediná svojho druhu v regióne Podpoľania a na trhu   vzdelávania       pôsobí viac ako celé dve desaťročia (od 1. 9. 1990). Čo atraktívnejšie môžete dnes ponúknuť žiakom, ktorí končia 9. ročník na ZŠ ako ktorékoľvek iné gymnázium. Nebolo ľahké za toto viac než dvadsaťročné obdobie obstáť v silnej konkurencii gymnázií, ale vďaka veľkej snahe  a odhodlaniu ľudí, ktorí Gymnázium v Detve zakladali na zelenej lúke ako aj tých, ktorí pokračovali v budovaní dobrej úrovne Gymnázia v Detve, sa našej škole podarilo presadiť medzi najlepšie gymnázia na Slovensku o čom svedčia aj dosahované výsledky našich žiakov. Otázka atraktívnosti ponuky má trocha väčší rozmer, tak skúsim postupne vymenovať všetky. Absolventovi gymnázia v Detve sa dostane porovnateľného vzdelania ako na ktoromkoľvek inom gymnáziu na Slovensku. Škola má  dostatočné priestorové a technické zabezpečenie,  kvalifikovaných vyučujúcich a 100%-nú kvalifikovanosť vyučujúcich všeobecných aj odborných predmetov. Plne kvalifikovaný tím učiteľov a vysoká náročnosť na vedomosti žiakov je zárukou dosahovania dobrých výsledkov. ·         Ponuka vzdelávacieho programu, voliteľných a nepovinných predmetov. ·        Informatika a výpočtová technika sa vyučuje vo všetkých štyroch ročníkoch. ·      Hlavne pre žiakov v regióne Podpoľania  ide o neuveriteľnú úsporu času, ktorú získajú tým, že nemusia dochádzať do vzdialenejších miest. ·    Žiaci majú voľný prístup na internet v čase pred vyučovaním, počas vyučovania i po vyučovaní. ·      Škola vytvára podmienky formou individuálne učebného plánu pre tých žiakov, ktorí sa venujú športovej, kultúrnej alebo inej činnosti. ·       Kedže Gymnázium v Detve  nepatrí počtom žiakov k tým najväčším, má to výhodu hlavne pri včasnom podchytení  a riešení problémov a patologických stavov žiakov,  vytváraní predpokladov pre fungujúce spoločenstvo  žiakov a učiteľov v škole s  profesionálnou atmosférou  a podporujúcim prostredím rodičov, vzhľadom na záujem a potreby školy. ·   Online klasifikácia a dochádzka - rodičia si môžu získavať informácie o prospechu a dochádzke svojho dieťaťa prostredníctvom internetu. Údaje sú kódované, aktualizované priebežne, minimálne dvakrát mesačne. Komunikácia školy s rodičmi, žiakmi a možnosť komunikácie medzi nimi navzájom. ·    Zahraničné výlety a exkurzie, medzinárodné projekty, ale tiež absolvovanie lyžiarskych výcvikov  a plaveckých výcvikov v atraktívnych prímorských letoviskách. Ak žiaci nie sú ešte rozhodnutí, mali by si vybrať práve našu školu, pretože poskytuje dostatočné množstvo slobody v zmysle rozhodovania sa, čo jednotlivého žiaka zaujíma, zároveň spĺňa sto percentne svoju odbornosť a táto kombinácia je pre štúdium prvoradá a veľmi dobrá. Veď nakoniec Gymnázium v Detve je spomedzi všetkých gymnázií Banskobystrického kraja na 6. mieste. Aké mimoškolské aktivity môžete ponúknuť - ponúkate  žiakom Ponúkame bohatú mimoškolská činnosť - krúžky, aktivity študentského parlamentu. Ďalej už spomínané exkurzie  domáce i zahraničné, medzinárodné projekty, športové aktivity vrátane lyžiarskeho a plaveckého  kurzu, študentský časopis... Aké sú  výchovno-vzdelávacie výsledky Vašich žiakov dosiahnuté za posledné obdobie a aké je uplatnenie Vašich absolventov na trhu práce? Výchovno-vzdelávacie výsledky našich žiakov sú na vysokej úrovni. Dosahujú   vynikajúce výsledky aj v predmetových a športových súťažiach, olympiádach a SOČ /stredoškolská odborná činnosť/ čoho dôkazom je aj účasť v celoslovenských a medzinárodných kolách. Absolventi našej školy nájdu uplatnenie vo všetkých sférach pracovného života. To znamená, že máte veľa úspešných žiakov, môžete spomenúť niektorých z nich? Veľa žiakov dosahuje veľmi dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, čoho dôkazom boli aj posledné  maturitné skúšky, kedy niekoľko študentov  malo úspešnosť v jednotlivých predmetoch cez 90% v rámci celoslovenského priemeru. Rovnako úspešní sú aj v stredoškolskej odbornej činnosti /SOČ/, kedy  sú každoročne 5-6 žiaci  účastníkmi  krajského kola SOČ a pozoruhodné úspechy sme dosiahli aj na celosvetovej úrovni, kedy Matúš Kulich, žiak 3. ročníka obsadil 1. miesto v Brazílii na celosvetovej astronomickej súťaži . Rovnako úspešných máme v súčasnosti aj športovcov, ktorí reprezentujú našu školu, naše mesto a Slovensko v lyžovaní –  Ján Kristek,  Andrej Segeč, Miroslav Šulek, ktorí sú úspešní reprezentanti  Slovenska vo svojich kategóriách, pričom  Andrej Segeč bol vlajkonosičom našej reprezentácie na juniorských olympijských hrách. O aké VŠ prejavujú žiaci najväčší záujem a aká je úspešnosť ich prijatia na vybratú VŠ? V podstate je záujem o všetky druhy VŠ nielen na Slovensku ale aj v zahraničí  a úspešnosť prijatia našich absolventov  na VŠ je na úrovni asi 96%, naši absolventi sa dostanú práve na tie VŠ o ktoré majú záujem, pričom ide aj o veľmi lukratívne a žiadané VŠ ako napr. štúdium medicíny, práva, informatiky, žurnalistiky a ďalších v súčasnej dobe veľmi atraktívnych študijných odborov. V súčasnej dobe si moderná gramotnosť vyžaduje hlavne ovládanie CJ a informatiku, čo ponúkate žiakom Vy v tomto smere? Na našej škole vyučujeme kvalifikovane štyri cudzie jazyky – AJ, NJ, FR, RJ pričom každý žiak študuje dva cudzie jazyky. Okrem toho v škole, výučbu cudzích jazykov zabezpečujeme v súčinnosti so zahraničnými lektormi.  Pre vyučovanie informatiky máme dostatočné technické vybavenie a odborne zdatných vyučujúcich.  Ako by ste charakterizovali Vašich žiakov? Žiaci našej školy sú zodpovední mladí ľudia, ktorí sa k nám hlásia na denné štúdium z 9. ročníka základnej školy. Majú spoločný záujem - získať gymnaziálnu maturitu a pokračovať v štúdiu na VŠ.  Aký je pedagogický princíp Vašej školy Demokratický a humánny prístup k vzdelávaniu a výchove žiakov. Čo by ste v nasledujúcich rokoch chceli dosiahnuť? Gymnázium v Detve   je v regióne Podpoľania jediná škola svojho druhu a vedenie školy spolu so zamestnancami školy sa snažia odovzdávať odborné a všeobecné vedomostí pre všetkých žiakov.  Je tu hlavne pre žiakov z tohto regiónu, ktorí by mohli ponúkané  možnosti  využiť a tiež  prejaviť lokálpatriotizmus. Za viac ako 20-ročnú históriu Gymnázium v Detve, vychovalo  množstvo múdrych a vzdelaných mladých ľudí, ktorí  našli uplatnenie  vo všetkých oblastiach pracovného života a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Rovnako si myslím, že takýto ľudia  by sa po absolvovaní VŠ mohli vrátiť do svojho rodiska, aby získanými vedomosťami a skúsenosťami pozdvihli úroveň života nášho mesta a regiónu. Toto je moje želanie  a veľký sen, ktorý sa raz určite aj splní. 

    07. mája 2013 17:16
  • Deň Zeme s Centrom voľného času

    22.4. je Deň našej modrej planéty, kedy si pripomíname, že sa k nej máme správať s úctou, a rešpektovať jej prírodné zákonitosti. Centrum voľného času Trend Detva pripravilo v tento deň množstvo zaujímavých aktivít pre deti a rodičov. Nádherné slnečné počasie podčiarklo celú peknú atmosféru, ktorú všetkým prítomným účastníkom navodil program, tento otvoril celé naše popoludnie k oslave Dňa Zeme. Predstavili sa v ňom deti z FS Makovienka – VI. MŠ, Mažoretky – VII. MŠ, Čokoládky – CVČ Trend, Hip hop – CVČ Trend,  Country tanec – Klub dôchodcov č.3.  Azda najväčším zážitkom bola pre deti ukážka Kanisterapie, ktorú so svojimi vycvičenými psíkmi deťom predviedol Miroslav Suja – diplomovaný kanisterapeut. Okrem programu sa deti s veľkou chuťou a radosťou zapájali do pripravených aktivít. Pri ich realizácii nám predovšetkým pomohli dobrovoľníci z OZ Aktívne mesto, študenti Gymnázia Detva, Skauti Detva, OZ Tulipán, Klub dôchodcov č.3. Všetkým patrí naše srdečné poďakovanie J A do akých aktivít sa deti spolu s rodičmi mohli zapojiť ? Boli to Tvorivé dielne z odpadu, Tvorivé dielne OZ Tulipán, Emil a jeho kreslenie, Indiánske aktivity, Poznávanie liečivých bylín a drevín v indiánskom stane ( pri ktorom si na indiánskom ohni mohli deti upiecť chlebík, či špekačku ), Eko – logické hry, Zuzka a maľovanie na tvár ( kde deti vytrvalo čakali, kým na nich príde rad ), Viazanie uzlov so Skautmi, Premietanie ekofilmu. Jednou z najnavštevovanejších aktivít bola aktivita Ochutnávka tradičných jedál o ktorú sa nám postarala zlatá stará mamina Mária Ďurišová. Deti tak mohli ochutnať tradičné pečené zemiaky, halušky s kyslou kapustou, šmirkas netradične natretý na celozrnných chlebíkoch, ktoré nám sponzorsky venovala spoločnosť CELPO. Z oslavy Dňa Zeme si všetky deti odniesli množstvo neopakovateľných zážitkov...  V poslednom období sa objavilo množstvo informácií, ktoré spochybňujú činnosť nášho zariadenia, pričom je smutné, že vyjadrenia prichádzajú od ľudí, ktorí sa našich podujatí nezúčastňujú napriek opakovaným pozvaniam. Činnosť CVČ Trend nie je o prelievaní financií pre športové kluby, je predovšetkým o prospešných a zmysluplných aktivitách, ktoré pripravujú a realizujú pracovníci tohto zariadenia s osobným zanietením, a na vysokej organizačnej úrovni.    

    06. mája 2013 19:23
  • Tréner bojového umenia Robo Delič: S priestormi nám pomohol hlavne Šiandor

    Tréner bojového umenia Robo Delič: S priestormi nám pomohol hlavne Šiandor

    V Detve popri tradičných športoch je na vzostupe jednoznačne aj nový druh - ktorým sú zaiste bojové športy. Akýmsi priekopníkom v tejto oblasti je u nás v regióne Róbert Delič. Cez víkend sa uskutočnil Seminár v boxe, ktorý spolu s partnermi organizoval detviansky Free Fight Club. Viac o seminári, ale i aktuálnom dianí nám prezradil tréner Robo Delič. Kde vznikol nápad uskutočniť takýto seminár?  Začali ku mne chodiť trénovať zápas na zemi chalani z Box Team Lučenec, tak sme sa dohodli na spolupráci. Vymysleli sme, že to budeme robiť aj formou seminárov, oni urobia tréning u nás a mi zase u nich keďže oni sa zaoberajú bojom v postoji, konkrétne boxom a my zase viac bojom na zemi. Aký bol priebeh? Prebrali sa rôzne techniky, hlavne základné. Seminár bol zameraný na nácvik techník boxu vo dvojici, chalani urobili rozcvičku, potom cviky s loptou na budovanie pohybu a potom sme už len preberali rôzne techniky boxu a na konci sme si troška zaboxovali medzi sebou. Aká bola účasť na seminári? Účasť bola nad očakávanie, som rád, že ľudia majú o tento druh športu záujem, bolo nás 18, no vzhľadom na to, že máme menšiu telocvičňu som musel stanoviť počet účastníkov, ktorí bol aj tak prekročený, prišli chalani z Brezna, Zvolena, Lučenca, Hriňovej a okolia. Plánujete takýto seminár robiť aj v budúcnosti? Áno plánujeme robiť seminár boxu podľa možností a času aspoň raz za dva mesiace a do budúcna plánujeme takéto semináre aj zamerané na boj na zemi a aj na ultimátne zápasy. Ako je momentálne zabezpečený Free fight club po materiálnej a organizačnej stránke? Naše podmienky sú zabezpečené v rámci možností. Uvítali by sme akúkoľvek materiálnu alebo finančnú pomoc. Nejaké novinky z prostredia clubu? Rozšírili sme repertoár tréningov o ženské tréningy MMA Fitness, Treningy Box /Thai box a v blízkej dobe plánujeme aj tréningy zamerané na rozvoj kondície a vytrvalostnej sily pre všetkych športovcov. Mali ste problémy s priestormi, sú už vyriešené? Áno, mali sme problém s priestorom, ale vďaka mestu a hlavne vďaka viceprimátorovi pánovi Šiandorovi máme znova kde trénovať. Chodia k vám aj úplní nováčikovia? Áno, celoročne naberáme nových členov. Tréning je nastavený podľa toho, aké skúsenosti kto má s bojovými športami a chalani ktorí už trénujú dlhšie radi pomôžu aj nováčikom s nácvikmi techník.Určite sa nie je čoho báť, u nás sa trénuje, aby bol človek lepší po fyzickej stránke a aj po technickej a je na každom aké tempo si zvolí. Aké sú najbližšie ciele a méty FFC? Najbližšie plánujeme ako klub organizovať galavečer zápasov MMA v oktagone (klietke), ktorý by sa mal konať tu u nás v Detve. Taktiež plánujeme rozšíriť tréningy aj o tréningy pre deti samozrejme ak budú na to aj prostriedky.

    03. mája 2013 17:49
  • Svadobný cyklus – Butalove photography – Svadobná fotografia fotená s láskou

    Svadobný cyklus – Butalove photography – Svadobná fotografia fotená s láskou

    Mladú východniarku priviedla do Detvy láska, ktorá ju tu drží už tretí rok. S rovnakou láskou sa rozhodla zaznamenávať najdôležitejšie momenty v životoch ľudí, fotografiou. Jedna z najmladších slovenských svadobných a rodinných fotografiek – Ivana Butalová (23) tvrdí, že fotografia, ktorá vás osloví aj po dvadsiatich rokoch musí mať dušu a preto ju zaznamenáva nielen očami, ale aj srdcom. Prečo ste sa začali venovať fotografovaniu? Po nástupe na gymnázium som sa intenzívne začala zaujímať o digitálnu fotografiu na jednom z prvých slovenských fotografických portálov. Zoznámila som sa tam s viacerými ľuďmi, ktorí mi ukázali, že má zmysel venovať sa fotografii a že vo mne drieme viac, ako len duša tichého obdivovateľa estetiky fotografie. Pochopila som, že krásu, ale najmä emóciu, môžem do fotografie vložiť sama... a to bol už len krok od presvedčenia mojich rodičov, že vlastné úspory spolu s ich vkladom bude ideálne minúť na moju prvú digitálnu zrkadlovku (smiech).  Apropo, písal sa rok 2007.  A čo fotografovanie svadieb, ako ste sa k nemu dostali? Jednoducho. V roku 2011 mala moja teta maličkú svadbu, na ktorej nechcela cudzieho fotografa – a tak mi  predostrela prvú “ostrú” bojovú úlohu – nafotiť jej svadobný deň. Aj keď to bola práca veľmi náročná, najmä v korzete a vysokých opätkoch, zvládla som ju... a po polnoci odpadla únavou. Následná radosť z vydarenej práce a spokojnosť svadobčanov ma presvedčili, že je to práca, ktorej sa chcem v budúcnosti venovať. Nasledovali dve svadby spolužiačok a nasledujúci rok sa svadobný kolotoč rozbehol. Fotím tretiu svadobnú sezónu, do každej svadby vkladám maximum a vo svadobný deň mám nasadenie minimálne na 150 percentách. Veľmi ma teší, že za svojou prácou vidím zakaždým zlepšujúce sa výsledky a spokojné mladomanželské páry, dobré ohlasy od ich rodín a priateľov. V čom spočíva úloha svadobného fotografa? Neviem presne, v čom spočíva úloha svadobného fotografa, viem však, kde začína a končí tá moja. Na začiatku je telefonický alebo písomný kontakt s nevestou (zatiaľ som sa nestretla so ženíchom, ktorý by ma kontaktoval), kedy vysvetlím, čo môj svadobný balík obsahuje a dohodneme si osobné stretnutie. Som rada, ak sa mi podarí so snúbencami stretnúť, preberieme si program svadobného dňa, miesta a adresy, kde budem prítomná a časový sled udalostí, ktorý je nesmierne dôležitý. Hlavnou požiadavkou na snúbencov je čas, ktorý fotografii vo svadobný deň venujú, inak nie som schopná garantovať výsledok. V priebehu dvadsiatich minút kdesi v okolí kultúrneho domu, sa totiž málokedy podarí vyrobiť fotopríbeh s vynikajúcou výpovednou hodnotou, ktorý má správnu atmosféru a dušu. Po stretnutí nasleduje moja samostatná práca, ktorá spočíva v premyslení fotopríbehu, lebo vo svadobný deň čas na premýšľanie nebude. Ťažiskom mojej práce, ktoré okolie najintenzívnejšie vníma, je zaznamenanie svadobného dňa. S mladomanželským párom som od rána, kedy zaznamenám prípravy nevesty a ženícha, do neskorých nočných hodín, aby som zdokumentovala aj popolnočný tanec, ktorý nasleduje po svadobnej vykrúcanke. Zaujímam sa o všetky detaily, svadobčanov, hostinu, emócie pri tanci a veľmi rada fotografujem prítomné deti, ktoré zhmotňujú radosť svadbe vlastnú. Mojou svadobnou 15 – 17 hodinovou “šichtou” však práca nekončí. Doma spracovávam okolo 1000 zaznamenaných fotografií, ktorých úprava mi zaberie ešte niekoľko dní. Ako podľa vás vyzerá dobrá svadobná fotografia? Dobrá svadobná fotografia človeka zaujme natoľko, že jej prezeraniu venuje viac než pár sekúnd, vyvolá v ňom emócie. Dobrá fotografia je taká, na ktorú sa pozriete znova a znova, pretože zakaždým vám niečo ponúkne. Takou je fotografia, ktorá má dušu, fotografia, ktorá dokonale vystihuje čaro jedinečných okamihov spojených so svadobným dňom. Ako vzniká Vaša dobrá svadobná fotografia? Moja fotografia vzniká pozorným vnímaním mladomanželského páru a prostredia, uhlov, miest a póz, v ktorých vyzerajú najkrajšie a najprirodzenejšie. Pozornosť venujem detailom, usporiadaniu prostredia, odstráneniu rušivých prvkov, doladeniu farebnosti a hlavne hre so svetlom, lebo práve ono vytvára charakter každej fotografie. Po týchto technických veciach však nasleduje osobný prístup, ktorý je alfou aj omegou. Málokedy sa stretnem s párom, ktorý je zvyknutý pózovať, tobôž s takým, ktorý je s “veľkým objektívom” zžitý úplne od začiatku. Svojim pohodovým prístupom, komunikáciou, žartíkmi, presúvaním pozornosti páru od sústredenia sa nad “správnym úsmevom”, ale aj občasným stratením sa v úzadi dokumentovaného momentu sa snažím docieliť čo najlepší výsledok. Následne fotografiu v počítači dodatočne upravím, odborne povedané, vytvorím jej postproces.  Každú svadobnú fotografiu upravujem tak, aby bola vyobrazená osoba, napríklad nevesta, na nej čo najkrajšia, zachovávam však jej prirodenosť. Nemyslím, že  je dobré neveste pod zámienkou estetiky ubrať 10 kilogramov a zmenšiť dominantný nos, veď by sa na vlastných fotografiách o pár rokov nespoznala. Aké momenty máte na svadbách najradšej? Najradšej mám chvíle, keď som pre okolie neviditeľnou a podarí sa mi zaznamenať pohľady, objatia, slzy, bozky, ktoré boli plné emóci a intimity. Práve takéto zábery sú časom pre mňa aj pre zákazníkov najcennejšími. Ktorá oblasť fotografie je pre Vás, okrem svadobnej, zaujímavou? Zaujímam sa a rada fotím akékoľvek príležitosti, ktoré sú nabité emóciami. Veľmi rada fotím detičky a rodiny, kedy sa stávam súčasťou kolektívu a práca je pre mňa zábavou, oslavou ich šťastia, ktoré cez hľadáčik prechádza aj na mňa. Osobité čaro majú pre mňa aj predsvadobné či takzvané rande fotenia, kedy s párom strávim niekoľko hodín a zaznamenávam ich spoločné chvíle. Najmä po niekoľkých hodinách, keď ma pobehujúcu s foťákom pár takmer nevníma, vznikajú nádherné fotografie. Ak máte záujem, kontaktujte fotografku Ivanu Butalovú na čísle 0918 318 009, alebo emailom na ivana.butalova@gmail.com.  Viac fotografií nájdete od júna na osobnom webe www.butalove.sk alebo hneď na http://www.facebook.com/pages/Butalove-photography/483567475037227

    29. apríla 2013 19:12
  • DJ EmĎee: Nemá ani 18 a už je rezident Vegas clubu

    DJ EmĎee: Nemá ani 18 a už je rezident Vegas clubu

    Martin Ďurica, známy ako DJ EmĎee, je sedemnásťročný gymnazista z Detvy, ktorý sa DJingu venuje už nejaký ten čas a napriek nízkemu veku sa stal jedným z rezidentov Vegas Clubu v Hriňovej.  Kedy si začal hrávať a ako si sa k DJingu dostal? K DJingu som sa dostal asi pred dvomi rokmi vďaka môjmu strýkovi a kamarátovi, ktorí sa tomu venujú už dlhú dobu. Už keď som bol mladší, túžil som s nimi ísť na nejakú párty, aby som videl, ako sa mixuje a odpozoroval, čo ako funguje. Pomaly som zbieral pesničky a odhodlanie a po niekoľkých odpozorovaných párty som si vyskúšal mixovanie pred akciou, kým v klube ešte neboli ľudia. Takto som chodil trénovať istú dobu, kým som začal hrávať akcie „ozajstne“.  Ako vznikla tvoja prezývka/nick? Moja prezývka sú vlastne moje iniciály v abecede. Ešte keď som býval vo Zvolene, „odkukal“ som to od jednej kamarátky, ktorá si na Facebook dala ako stredné meno „eMVé“ , tiež podľa jej inicálov. Tak som si dal stredné meno „EmĎee“. Keď som sa presťahoval do Detvy, začali ma tak kamaráti volať a keď ma už pod touto prezývkou každý poznal, nechal som si to aj ako DJské meno.  Čo považuješ za svoj zatiaľ najväčší úspech? Zatiaľ je to asi to, že som sa stal rezidentným DJom vo Vegas Clube v Hriňovej, kde doteraz pôsobím aj ako promotér. Za jeden z väčších úspechov považujem aj to , že som si mohol zahrať po boku DJov ako je Paulo Mewini a Tom Haley na akcii Santa Pozitiv. Čo Ťa na tejto práci baví najviac? Baví ma baviť ľudí skrz hudbu. Je to super pocit, keď stojíte na stage-i a pod vami sa bavia stovky ľudí. Aký štýl najradšej hrávaš? Zatiaľ mám možnosť hrávať väčšinou len komerciu, ale ťahá ma to k štýlom ako je house a electro-house, ktoré sa snažím presadiť medzi ľuďmi na akciách.  Nahral si už aj nejaký vlastný set? Nejaké sety som už nahrával, ale zatiaľ som ani jeden z nich nepublikoval, lebo som s ním nebol spokojný. Ale dal som si záväzok, že v najbližšej dobe nejaký letný set nahrám, ktorý dám na internet pre mojich fanúšikov. Medzi DJmi sa organizujú rôzne súťaže. Trúfol by si si na niektorú? Súťaže medzi DJmi sú pre Djov, čo hrávajú iné štýly a hrávajú skôr z gramofónov. Tam ide o scratchovanie, rôzne finty a perličky. Mojou prioritou je dostať sa na nejaký festival, ako je napríklad BeeFree.  Máš nejaký DJský vzor? Koho a prečo? Odzačiatku je to asi Fedde Le Grand. Páči sa mi jeho štýl hudby, ale aj to, aký je ako človek.  A niekto zo Slovenska? Ktorý DJ je tu podľa teba najlepší? Najlepší slovenský DJ? Nad tým som nikdy nerozmýšľal, ale zo slovenských DJov, ktorí sú zároveň aj producenti, sa mi páči Drahosh a B-complex.  Aké máš plány do budúcnosti? Čo by si chcel vo svojej kariére dosiahnuť? Chcel by som sa „vypracovať“ a začať sa venovať spomínaným štýlom. Hrávať akcie na Slovensku a ak si dám ružové okuliare, tak aj v zahraničí. V blízkej dobe tiež plánujem zorganizovať akcie zamerané čisto len na spomínaný house, electro-house a podobné štýly.  Predpokladám, že by si sa DJingom chcel aj živiť. Čomu by si sa najradšej venoval, keby to nevyšlo? Živiť sa čisto DJingom sa na Slovensku asi nedá. Každý DJ, ktorého poznám, má okrem hrávania primárnu prácu, ktorá ho živí. DJing na Slovensku je skôr ako hobby. Ale keď sa už pýtaš, chcel by som ísť študovať právo alebo psychológiu a uplatniť sa v tomto smere.  Čo na tvoje hrávanie hovoria rodičia? Predsa len ešte nemáš 18 rokov... Spočiatku, keď som začínal, tak sa im to nepáčilo, no ako som začal hrávať pravidelne a pridalo sa k tomu aj to promovanie, tak si na to zvykli a začali brať ako moju prácu.  A čo hovorí okolie, kamaráti? Podporujú ťa či skôr závidia? Kamaráti ma podporujú, nemyslím si , že závidia. Keď potrebujú niečo ohľadom hudby či už postrihanie pesničky, alebo len nejakú nájsť, tak sa obrátia na mňa a ja im rád pomôžem, ak viem. Samozrejme, sú aj takí, čo ma veľmi nemajú v láske, ale to sú drvivá väčšina tí, čo ma ledva poznajú, a to si dovolím povedať, že je už závisť.  DJi mávajú veľký zástup obdivovateliek, máš aj ty nejaký svoj fanklub dievčat? Je pravda, že vďaka tomu, že hrávam, poznám veľa dievčat, ale že by som mal nejaký fanklub, to nie. Aspoň o tom neviem. Momentálne mi stačí, že mám jednu moju ozajstnú obdivovateľku.  Tvoj najlepší a najhorší zážitok spojený s DJingom? Zážitkov mám už veľmi veľa, ale neviem určiť, ktorý je najlepší a ktorý najhorší. Medzi tie dobré patria napríklad stretnutia s DJmi a získavanie nových skúseností od nich.  Aká je tvoja "srdcovka", ktorú proste musíš zahrať na každej akci Mám dve také srdcovky, z ktorých vždy aspoň jednu zahrám počas noci. Jedna je remix od Fedde Le Grand-a  ̶  Back & Forth Spirit (remix piesne Smells like teen spirit od Nirvany) a druhá je od Milk & Sugar – Let The Sun Shine 2012.  Najväčší diskotékový hit posledného obdobia podľa tvojho názoru? Najdlhšie a najviac sa v poslednej dobe hráva, resp.  hrávali napríklad Gangnam Style, pesnička One Day alebo hit minulého leta Žijeme len raz.  Spomínal si, že si aj promotér. Aké povinnosti to zahŕňa? Ako promotér spolu s majiteľom pripravujem kalendár akcií a zabezpečujem hostí (hudobné skupiny, spevákov, atď.) a komunikujem s nimi. Keď už sa koná samotná akcia, tak tých hostí mám na starosti. Usadím ich do rezervovaného boxu, dohodnem,  ako bude prebiehať vystúpenie, kedy sa im odovzdá honorár a poprípade s nimi ostanem prehodiť pár slov. Cez akcie mám na starosti aj o ozvučenie a osvetlenie. Okrem toho sa starám o internetovú stránku klubu a taktiež robím plagáty akcií.  

    27. apríla 2013 15:31
  • Matej Vreštiak: Chcem aj v budúcnosti reprezentovať folklórom Podpoľanie

    Matej Vreštiak: Chcem aj v budúcnosti reprezentovať folklórom Podpoľanie

    Matej Vreštiak, mladý a šikovný študent - folklorista. Jeho snom je raz v budúcnosti viesť súbor a reprezentovať Podpoľanie, viac si prečítate v nasledujúcom rozhovore.  Matej, čo Ťa  priviedlo k folklóru? Boli to moji úžasní rodičia, bez ktorých by som dnes nebol tým, čím som. Tuším, že to bolo v roku 2001/2002. V kultúrnom dome sa konal konkurz do DFS Hviezdička. V tom roku bolo veľkou snahou a usilovnosťou znovu obnoviť "starú Hviezdičku". Ak ma informácie neklamú, tak súbor vznikol 21.11. - čo bolo presne v deň mojich narodenín. Pamätám sa na moje prvé vystúpenie. Bolo v Dulovciach. Mám na detský súbor Hviezdička strašne dobré spomienky. Ďakujem Milanovi Obrtalovi, ktorý do mňa vniesol to pravé orechové. S Hviezdičkou som precestoval takmer celé slovensko, bol som v Česku, Maďarsku, Poľsku a Srbsku. Keď som išiel na strednú školu, tak som sa samozrejme rozlúčil aj s Hviezdičkármi. Aj keď síce potom som tam hrával ako primáš DĽH. Moje pôsobenie v súboroch: 2002-2007 DFS Hviezdička, 2007-2009 - FS DETVA, 2008 -FS HRIŇOVČAN,2010 - do dnes FS Podpoľanec.  Prečo by sa mali zvyky v podobe tanca, či spevu udržiavať? Podpoľanie je špecifická oblasť pre tanec. Väčšinou sa tu objavujú skočno-mládenecké tance. Tance mladých ľudí. Je charakterový najmä Rozkazocačkami, váľaným alebo tanierovým... Prečo si myslíš, že práve pod Poľanou je stále tak silne cítiť tradície? Podpoľanie každý pozná ako kraj, kde to žilo. Píšem preto ŽILO, lebo teraz tie tradície nie sú ako dakedy. Príde mi to tak ako keby sa mladí hanbili. Hlavne sa jedná o mladých ľudí, ktorí majú možnosť chodievať do viacerých súborov, detských či dospelých. Človek musí mať priority. A keď má priority pre tanec, tak potom je to správne. Ale zas myslím si, že nie je to až také hrozné. Je tu ešte veľa nositeľov, ktorí tie tradície udržiavajú. Pred pár rokmi si bol účastníkom nehody z festivalu Muziky pod Poľanou, ako si na to pamätáš? Nemal si v mysli po tejto udalosti s folklórom skončiť? Písal sa rok 2007. Presnejšie 3.7. Bola to nedeľa. Akurát na druhý deň sa nastupovalo do školy. Mal som ísť do 9. triedy. Lenže stalo sa to, čo sa stať nemalo. Určite už každý o tom veľa počul, veľa čítal. Nebudem písať čo a ako sa stalo. Napíšem len toľko, že na 3. september 2007 nikdy nezabudnem. A či ma to od folklóru odradilo? Práve naopak. Pripútalo ma to k tomu ešte viac. Organizuješ podujatie Tanečný dom, ako vznikla táto myšlienka a ako ju hodnotíš? Myšlienka vznikla na jeseň 2012. Rozhodol som sa organizovať tanečný dom, pretože Hriňovej tanečný dom doposiaľ nikdy nebol. Boli pokusy o maličké školy tanca, ktoré však nemali veľké úspechy. Oslovil som starších spolužiakov a vedenie Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre, ktorí mi s organizáciou 1. tanečného domu pomohli. Podujatie sa konalo 30. 11. 2012 v meste Hriňová. Vyučovali sa tance Do šaflika z Fintíc a čardáš z Parchovian. Výučbu viedli študenti 3. ročníka Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre - Alfréd Lincke a Martina Takácsová. O hudobný doprovod sa postarala ĽH Michala Pagáča z Dubnice nad Váhom. Po tanečnom dome bola výborná zábava. Účasť bola celkom vysoká, zúčastnilo sa ho okolo 150 ľudí a ohlasy boli veľmi dobré. A preto sme sa rozhodli organizovať ďalšie tanečné domy, najbližší v apríli. Študuješ etnológiu v NT, prečo si si vybral práve tento odbor? Prečo práve etnológia? Chcem byť pravým folkloristom. Folklorista je ten, kto vyštuduje folkloristiku. Samozrejme, že som išiel na túto školu, resp. na tento odbor kvôli tomu, že ma baví folklór a tanec. študujem hlavne preto aby som pochopil určité zásady, ktoré bežný človek, "folklorista" nevie a nevidí. Chcel by som sa stať etnochoreológom.  Čo plánuješ do budúcnosti? Budúcnosť. .. No je to ešte samozrejme ďaleko. Ale zatiaľ je mojím snom skončiť školu. Bolo by dobré zamestnať sa práve v obore ktorý vyštudujete. Je to ešte strašne ďaleko. Všeličo sa zmení. Určite by som niekedy v budúcnosti chcel viesť súbor a reprezentovať s ním Podpoľanie a Slovensko.

    18. apríla 2013 15:41
  • Balážová: Včelársky sortiment je špecifický

    Balážová: Včelársky sortiment je špecifický

    Včelárstvo je fenomén, ktorý má mnoho prívržencov po celom svete. Včely boli odjakživa symbolom pracovitosti, nezlomnej vôle, či jednoty. Viac o včelárstve a fungovaní v tomto biznise nám prezradila Eva Balážová. Kedy ste založili vašu predajňu? Predajňa funguje už takmer 5 rokov. Ako každý, aj my sme mali ťažké začiatky kvôli tak  špecifickému tovaru, ako je včelársky sortiment. Ktorý sa síce nepredáva ako čerstvé rožky, ale má v ľuďoch  obľubu hlavne medík atď .Ako sme založili predajňu zaznamenali sme z roka na rok nárast nových včelárov v našom regióne čo nás veľmi teší . Čo vás motivovalo podnikať v oblasti včelárstva? Myslím, že zlomový bod bolo, keď sme s otcom nemohli nájsť nikoho, kto by predával alebo aspoň vymieňal medzistienky, čo  je najhlavnejšia  vec pre včelára a kúpiť niečo ako rukavice či klobúk bol zázrak. Vtedy sme sa rozhodli, že to skúsime a začali sme oslovovať dodávateľov na tovar a pomaly sme sa rozbiehali. Aký sortiment ponúkate? Sortiment máme už naozaj široký , len ja sama vo vlastnej výrobni sviečok mám cez 80 druhov sviečok. Hlavne avšak včelárske veci rukavice, dymáky, sírne knôty, liečivá a taktiež predávame aj úle a doplnky k nim. Na objednávku medomety, rôzne iné napríklad atypické medzistienky snažíme sa každému vyhovieť v jeho požiadavkách. Výmena medzistienok, predaj medu ,výkup vosku,  propolisu, peľu .Pre ne- včelárov máme napríklad fantastickú kozmetiku na báze medu materskej kašičky a propolisu, ktorú si zákazníci naozaj chvália. Ďalej sa venujeme aj zdravej výžive ako napr.za studena lisované oleje na úpravu zdravia. Rôzne bylinkové preparáty ochutené medy, domáci med. Fantastickú slovenskú medovinu značky Apimed, ktorá preslávila Slovensko po celom svete na rôznych súťažiach medovín vyhrala veľa ocenení . Napríklad na jar máme v ponuke cez 100 semien kvetov rastlín a zeleniny ktoré dovážame z ďaleka, aby sme ich mohli poskytnúť za priaznivé ceny zákazníkom a veľa iného. V čom je váš druh podnikania výnimočný?   Určite v zameraní sa na včelárov, ktorých je v našom regióne dostatok. Určite by som rada spomenula a pozdravila náš Hriňovský zväz  včelárov, s ktorým úzko spolupracujeme a podieľame sa na  mnohých akciách vďaka čomu sa toto krásne remeslo zviditeľňuje. Napríklad naša posledná akcia Gazdovanie na Hriňovských lazoch, ktoré mesto Hriňová realizovalo, sme mali vlastný Včelársky dvor s výstavou história včelárenia, ktoré malo obrovské ohlasy u ľudí čo prišli, deti boli nadšené a dokonca sme tam mali aj živé včely v sklenenom úli, aby bolo vidieť ako tie naše včielky pracujú . Čo najviac vyhľadávajú zákazníci? Podľa mňa určite včelársky sortiment, ktorý je naozaj rozmanitý na tak malú predajňu, po druhé určite prístup k zákazníkom .Bola som rada keď som začínajúcim včelárom mohla vysvetliť, čo na čo funguje a čo je overené od starších včelárov. Pre nových včelárov máme aj  akciové ceny, pretože potrebujú  toho veľa a snažíme sa každému vyhovieť,  aby od nás odchádzal spokojný, že má to čo potreboval za dobrú cenu. V prípade potreby vieme tovar aj doviezť za poplatok . O výrobe sviečok trochu  na záver : Výroba sviečok je u nás samostatná kapitola, ktorú sme začali spolu s mojou mamou, kde nás veľmi inšpirovala hlavne vôňa medu a medzistienok, z ktorých sme začali robiť prvé pokusy, hlavne odlievaných sviečok. Každá jedna je odlievaná ručne, z domáceho vosku .Ja som začala tvoriť sviečky z medzistienok.  nebola sranda keď sme nevedeli pri akej teplote je najlepšie  stým pracovať, ako správne orezať, typ knôtu a pod. Postupne sme všetko zvládli a dnes môžem povedať, že mám v ponuke cez 80 druhov sviečok, sviečky sa predávajú v troch predajniach  na internetovej  stránke www.sashe.sk/esusi, kde máme skvelé ohlasy .Každý kus je hand-made a sám osebe originál ktorý nikde inde nenájdete .

    18. apríla 2013 15:37
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3