s DTonline.sk

Rozhovor

  • Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Mladý, aktívny, talentovaný - aj tak sa dá charakterizovať 17 ročný Hriňovčan Matej Miklian. Matej nedávno si vyhral celoslovenskú moderátorskú súťaž Sárova Bystrica. Čo Ťa motivovalo prihlásiť sa a ako súťaž prebiehala? Hriňovské Divadlo organizuje festival Divadelná Chalupka. V rámci tohto festivalu som sa zúčastnil mnohých vystúpení a recepcií na ktorých som spoznal množstvo ľudí z tohto oboru. No a práve na jednej z nich som stretol Martina Krajčoviča, jedného z pracovníkov Stredoslovenského Osvetového Strediska v BB ktorý je koordinátorom tejto súťaže. Nuž on mi povedal, aby som to skúsil. Následne potom ako som začal študovať na Gymnáziu ma profesorky bližšie oboznámili s tým, že nejaká súťaž moderátorov existuje a že by bolo dobré, keby som to vyskúšal aj ja. Mojou motiváciou určite bola túžba stretnúť rovnakých mladých ľudí, ktorí sa zaoberajú rovnakou prácou ako ja a síce moderovaním. Súťaž prebieha veľmi zaujímavým spôsobom. Moderátor, teda účastník súťaže si doma pripraví správy, reklamu, rozhovor, do ktorého si pozve hosťa a celý moderátorský blok, ktorý sám moderuje. Najprv si treba uvedomiť, čo človek vlastne od súťaže čaká. Treba sa odosobniť a venovať sa len svojmu výkonu. Organizátori vás zaradia do vysielacích zmien po štyroch účastníkoch a vy sa v priebehu súťaže vystriedate vo všetkých disciplínach. Kde študuješ, resp. kde ďalej plánuješ? Už druhým rokom študujem na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene v matematicko-informatickej triede. Je to naozaj zaujímavé štúdium, nakoľko škola nám ako študentom ponúka množstvo aktivít a činností, ktorým sa môžeme počas štúdia venovať. Podporujú nás v našich záľubách, písaní projektov, ale je samozrejmé, že sa musím veľa a ešte raz veľa učiť. Do budúcna by som sa chcel venovať štúdiu podobného charakteru tomu čo robím. Rozmýšľal som nad Filozofickou fakultou UK v Prahe, alebo obdobným štúdiom na Masarykovej Univerzite v Brne. Ale určite si podám prihlášky aj na vysoké školy na Slovensku. Do maturity je ešte ďaleko. Aké máš záľuby? To je naozaj dobrá otázka, nakoľko ich je nespočetne veľa. Z tých mojich najobľúbenejších je určite moderovanie, ktorému sa venujem neustále a chcem sa tomu aj v budúcnosti venovať. Divadlo, ktoré aktívne hrávam a momentálne ma napĺňa. Tanec, či už ľudový alebo balet, ktorý som praktizoval vo DFS Hviezdička a FD Podpoľanec. Ale hlavne aktivity spojené so Študentskou Radou na našom Gymnáziu, kde veľmi rád píšem projekty na rôzne akcie a naše plány. Je toho mnoho, nenadarmo mi hovoria, 17. ročný workoholik. Ako Ťa vnímajú rovesníci a rodina? Tak rodina si už zvykla, že nie som typ človeka, ktorý rád sedí doma. Často cestujem a venujem sa svojej práci a to ma stojí naozaj veľa voľného času, ktorý by som inak mal tráviť s rodinou. Nuž ale oni ma podporujú aj keď začiatky boli ťažké, nakoľko sa vidíme málo a aj ten čas vždy niečo robím, ak nepracujem na ničom aktuálnom, do čoho sa viem naozaj s chuťou a vervou zapracovať a potom som v inom svete, tak som niekedy preč. Ale nikdy mi nezabudnú pripomenúť, že škola je prvoradá! No a čo sa týka mojich rovesníkov, poznám naozaj veľké množstvo mladých ľudí, ktorý buď pracujú a tvoria alebo nie. Nuž to je na každom. Ale čo sa týka mojich priateľov a mladých ľudí, ktorí ma obklopujú si už zvykli na hyperaktívneho spolužiaka, ktorý stále len pobehuj, ale v princípe mi fandia. Na gymnáziu sme sa zišli naozaj dobrá partia ľudí a užívame si tie najkrajšie roky života a síce tie študentské. Venuješ sa aj divadlu, odkedy? Áno divadlu sa venujem už od malička nakoľko ako mladý žiačik ZUŠ Hriňová som začal tancovať a postupne aj spievať a hrať v muzikáloch. Postupne som sa vypracoval a nacvičili sme 4 muzikály, v ktorých som mal tú česť hrať. V roku 2011 som dostal angažmán v Hriňovskom Divadle, kde pôsobím ako herec dodnes. Aké akcie si už moderoval? Aké divadelné role si už stvárnil? Je to nespočetné množstvo akcií, aj keď až tak veľa ich zase nie je. Od tanečných súťaží po folklórne festivaly až plesy som moderoval naozaj širokú škálu podujatí, kde som mal tú možnosť nabrať skúsenosti a názory a rady ľudí, ktoré mi naozaj pri mojej činnosti pomáhali a stále pomáhajú. Ponuky stále prichádzajú a ja som len rád, že môžem moderovať či už pre mesto ktoré, ma podporuje, alebo pre rôzne iné celky. Moderovanie ma jednoducho baví ! Čo sa týka mojich postáva stvárnil som ich niekoľko, ale úplne prvou bola postava vrabca Váženého v muzikály My Vrabčiaci. Od vtedy som stvárňoval rôzne postavy napríklad Maťka v muzikály Múdry Maťko a blázni alebo Vili v inscenácii Truhla, Uhorčík a Dráb v inscenácii Jánošík alebo moja posledná trojrola Vrabec,princ a Zbojník v tretej najlepšej rozprávke na Slovensku , kde sme boli ocenení v Rimavskej Sobote a tou bola Snehová Kráľovná. Nuž a z pripravovaných je to postava Tibora v rozprávke Nebo a iné ulice, ktorú budeme premiérovať 14.decembra v Hriňovej. Pracuješ aj v TIK Hriňová - čo je náplňou Tvojej práce? Áno, cez leto som mal tú možnosť pracovať ako turistický informátor mesta Hriňová. V Informačnom centre bolo mojou náplňou práce informovať turistov, prekladať rôzne materiály do angličtiny a nemčiny, chodil som tlmočiť európskym dobrovoľníkom, ktorí vďaka nášmu primátorovi každoročne zavítajú do mesta. V rámci práce som spravoval a aj spravujem našu stránku, robil som rôzne dokumentačné materiály, prezentácie, videá a množstvo vecí ,ktoré sa týkajú tejto práci. Pracovalo sa mi veľmi dobre a dúfam, že budem mať tú možnosť opäť o rok pracovať v informačnom centre, ale to sa ešte uvidí, aké budú okolnosti. Určite mi to dalo veľa, nakoľko skúsenosti s ľuďmi, nielen pri vybavovaní ich záležitostí, ako je skenovanie, kopírovanie a iné ktoré TIC ponúka sú na nezaplatenie. Ako hodnotíš projekt DTonline? Projekt alebo platforma, ako ja zvyknem hovoriť DT Online je určite inováciou a zlepšením informovanosti nášho regiónu. Či už písaním článkov, alebo inzerciami, rôznymi činnosťami tohto projektu sa naozaj dáva najavo, že aj v našom regióne sú šikovní ľudia, ktorý chcú robiť a ktorí robia. Táto vaša práca sa odzrkadľuje nielen na prieskumoch návštevnosti stránky, ktoré sú naozaj priaznivé, ale aj na názoroch ľudí, ktoré sú kladné. Toto všetko je znakom, že vaša práca nie je márna. Ja želám tomuto projektu veľa zdaru, veľ šťastných čitateľov a hlavne veľa radosti, z práce ktorú robíte. Máte moju poklonu. Kde sa vidíš o povedzme 20 rokov? O 20 rokov budem mať 37. Dúfam že sa mi splnia moje predstavy, ktoré mám aj keď dnešná spoločnosť nie je veľmi otvorená a pri rýchlosti dnešnej doby môže byť všetko iné. Som otvorený všetkému, čo príde. Teším sa na budúcnosť a dúfam, že svojou činnosťou a svojou prácou budem vytvárať úsmevy na tvárach ľudí a moja práca bude osožná. Človek nikdy nevie, čo príde, ale ja sa ničomu nebránim a teším sa na budúcnosť.    

    02. decembra 2013 11:34
  • Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Svadobný salón Orchidea je pre podpolianske ženy dobré známy. Rozprávali sme sa s majiteľkou salónu - Emíliou Ďuricovou. Ako dlho funguje váš salón? Svadobný salón Orchidea funguje päť rokov. Avšak zákazkovému krajčírstvu sa venujem od roku 2001. Prečo ste sa rozhodli pre svadobný salón? Svadobný salón mi splnil sen o realizácii vlastných návrhov šiat a veľmi rada plním priania zákazníčiek ušitím ich vlastných vysnívaných či už svadobných, alebo spoločenských šiat. Kupujete šaty, alebo ich šijete sama? Hlavným zameraním môjho salónu je šitie na mieru a podľa predstáv zákazníka, ale najradšej si navrhujem svoje vlastné modely, ktoré si aj sama ušijem. Kde beriete inšpiráciu? Inšpirujem sa súčasnou módou, ale väčšina šiat vznikla tak, že som objavila peknú látku a nejak prišiel aj dobrý nápad. Stáva sa, že počas šitia zmením úplne model, príde lepší nápad. Koľko kusov šiat máte? Na aké rôzne príležitosti? Šaty sa dajú kúpiť, alebo požičať? Mám približne okolo 120 kusov šiat - šaty spoločenské, detské-sviatočné, svadobné a rôzne doplnky k šatám. Požičovné sa pohybuje pri spoločenských šatách od 20 do 60 eur. Pri svadobných šatách od 100 do 300 eur. SÚŤAŽ !!! Zdieľajte článok a vyhrajte požičanie spoločenských šiat zdarma.    

    01. decembra 2013 13:42
  • Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Prinášame rozhovor s prekvapením župných volieb - Mariánom Kotlebom. V prvom kole volieb predsedu VÚC ste získali viac ako 26 000 hlasov, výrazne ste predbehli Kaníka a o týždeň nastúpite do ringu proti Maňkovi v druhom kole. Čakali ste takýto výsledok? Spolu s kolegami z Ľudovej strany Naše Slovensko sme čakali trošku iný výsledok – viac pre Kaníka, menej pre Maňku, no v môj postup do druhého kola sme verili. Čo si myslíte, čomu vďačíte za tento výsledok? Poctivej dlhoročnej práci, podpore priateľov a rodiny, a vôli Božej. Všeobecne sa rozšíril pocit, zdá sa že oprávnene, že pred druhým kolom volieb Vás médiá cielene ignorujú. Čo si o tejto ignorácií myslíte? Ignorácia mojej osoby zo strany médií nie je pocit, ale fakt. Mocní mediálnej scény sa veľmi rýchlo dohodli so zástupcami politickej mafie na tom, ktorý kandidát je ten „pravý“. Z ich hystérie mi je do smiechu, no vzhľadom na výročie tzv.  zamatovej revolúcie aj do plaču. V každom prípade je to však na zamyslenie – tí, ktorí predstaviteľom vládnej strany ešte deň pred voľbami nevedeli prísť na meno, ich dnes horlivo podporujú. Týka sa to médií rovnako ako politikov. Médiá i politickí súperi Vás označujú za extrémistu. Ako na to reagujete? Nebol som to ja, kto doviedol republiku na pokraj sociálneho i ekonomického krachu, nie som to ja, kvôli komu ľudia nemajú prácu za primeranú plácu. Takže tieto označenia pokladám za úbohé pokusy o moju diskreditáciu. Tí, ktorí sa znižujú na takúto úroveň len dokazujú, že nemajú argumenty, ktorými by mohli oponovať mojej kritike, že nemajú argumenty, ktorými by mohli napádať naše efektívne riešenia. Iným názorom, ktorý bol prezentovaný aj na našom portáli je, že občania sú frustrovaní a voľbou Kotlebu ventilujú svoj protest. Pripúšťate to? Tých názorov bolo od vyhlásenia volieb publikovaných mnoho. V podstate každý môže mať iný názor, a ja nebudem nikomu ten jeho vyvracať.  Avšak ak ma ľudia volili ako protest, tak som rád. Pretože protest je začiatkom každej zmeny. Čo očakávate od druhého kola volieb? Ako sa naň pripravujete? Čo je ťažiskovou témou Vašej kandidatúry? Od druhého kola, resp. od kampane pred druhým kolom som očakával najmä konštruktívny a férový súboj argumentov, poukazujúcich na to, čo všetko kraj pre ľudí môže spraviť. Namiesto toho sme sa už pár minút po sčítaní hlasov dočkali prirovnávania k Hitlerovi, a v podobnom duchu je kampaň zo strany môjho protikandidáta a médií vedená doteraz. Ja som však napriek všetkému ostal v pragmatickej rovine a kampaň sa snažím viesť informačne – najmä prostredníctvom novín NAŠE SLOVENSKO informovať  ľudí o tom, čo pre nich chcem z pozície predsedu kraja, ale aj z pozície poslanca, urobiť. Prioritami môjho programu sú dve témy. Prvou je zlepšenie sociálneho postavenia rodín a odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi. Druhou je zvýšenie bezpečnosti aj v odľahlých častiach nášho kraja. Vzhľadom na to, čo sa v týchto dňoch deje v Jelšave, si myslím, že potreba začať riešiť práve tieto témy je nanajvýš akútna. Aký je Váš názor, politický či osobný na Vášho súpera Vladimíra Maňku? Pána Maňku pokladám za kariérneho politika, a z časti aj za supermana. Človek z mäsa a kostí jednoducho nedokáže zodpovedne vykonávať dve veľmi náročné práce v Bruseli a v Banskej Bystrici súčasne. To sa jednoducho nedá. Kraj ohromila najmä rozsiahla kampaň Ľudovíta Kaníka. Po voľbách prichádzajú mnohokrát nepríjemné otázky ohľadom jej financovania a výšky nákladov. Ako je to s Vašou kampaňou? Do konania prvého kola sme spolu - 15-ti kandidáti ĽS Naše Slovensko v Banskobystrickom  kraji – na kampaň minuli bez pár drobných 5000,- eur. Predpokladám, že kampaň pred druhým kolom túto sumu neprevýši, pretože jednoducho nemá z čoho. Pre ľudí ste známy najmä z ulíc – z protestných pochodov, či iných akcií. Pravdepodobne stretávate kvantum ľudí. S čím sa na Vás obracajú? Ľudia sa na mňa, ako aj mojich kolegov z ĽS Naše Slovensko, obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri ochrane a obrane či už pred cigánskymi extrémistami, alebo pred nečinnosťou, či skôr zločinnosťou, úradov. Pokiaľ to je v našich silách, vždy sa im snažíme pomôcť. Ako hodnotíte vašu vysokú podporu na Podpoľaní? Ľudia v Detve a okolí sa už zjavne nechcú nechať ďalej zbedačovať a týrať, a volajú po zmene. V Detve je značný problém s rómskou komunitou. Ako by ste ho z pozície predsedu kraja riešili? Problémom s cigánskymi extrémistami nie je postihnutá len Detva, ale aj mnohé ďalšie mestá a obce nášho kraja. Nie je pravda, že kraj v tejto otázke nemôže nič robiť. Práve naopak, kraj má v zmysle zákona č. 302 / 2001 povinnosť angažovať sa aj v tejto otázke. V rámci môjho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v B. Bystrici som pod vedením doc. Ing. Štefana Hronca, PhD. vypracoval, a z ekonomického hľadiska aj prepočítal, projekt zvýšenia bezpečnosti slušných obyvateľov nášho kraja. Verím, že z pozície predsedu kraja by som v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy mal možnosť túto štúdiu realizovať v praxi. Zúčastnili ste sa pochodu proti ťažbe zlata. Ako vnímate tento, asi najväčší problém na Podpoľaní? Ľudová strana Naše Slovensko sa ako prvá politická strana oficiálne vyjadrila proti plánovanej ťažbe. Ja Po ukončení prvého protestu v Detve som osobne dohováral zástupcom o.z. Podpoľanie nad zlato, že ak chcú, aby tie protesty mali váhu, tak treba protestovať v Bratislave, alebo aspoň v Bystrici. Jednoducho tam, kde sa o osude ťažby rozhoduje. Nakoniec sa po dlhom váhaní odhodlali k protestu pred Úradom BBSK v Banskej Bystrici, no ten protest bol tieť taký nemastný – neslaný. Malo sa ísť priamo na úrad, tie stovky ľudí mali žiadať vysvetlenie od predsedu alebo podpredsedu kraja. Môj názor je taký, že ak chceme, aby protesty zabrali, tak musia byť tvrdšie. Aby sa nad nimi kompetentní už neusmievali, ale aby sa zamysleli. Ako predseda kraja som pripravený kráčať v prvej línii. Navštívili ste niekedy Podpoľanie? Aký pocit ste si odniesli? Táto otázka veľmi súvisí s tou predošlou. Podpoľanie je jeden nádherný kus Slovenska a aj preto si ho nesmieme nechať zdevastovať. Často chodievam na chatu na Hriňovské lazy a pri predstave, že by som mal namiesto čerstvého vzduchu dýchať kyselinové výpary, mi tuhne krv v žilách. Je niečo, čo by ste občanom pod Poľanou odkázali? Systémová zmena ešte nikdy od vzniku republiky nebola tak blízko! Už túto sobotu môžete rozhodnúť, ako to s našim krajom pôjde ďalej najbližšie štyri roky. Ak vám vyhovuje to, čo tu štyri roky bolo, tak voľby môžete ignorovať. Ak si však myslíte, že je najvyšší čas aby náš kraj mal aspoň nejakú perspektívu, tak si nájdite čas a choďte voliť. Kým ešte nie je neskoro.

    17. novembra 2013 22:33
  • Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Uplynulý víkend sa v športovej hale konalo zaujímavé podujatie - zápasy v klietke. Viac o akcii sme sa rozprávali s trénerom FFC Detva Róbertom Deličom. Kedy vznikla myšlienka zorganizovať podujatie zápasov v klietke v Detve? Myšlienka zorganizovať podujatie vznikla už dávnejšie, keďže sme chceli Detve ukázať tento krásny šport, len sme čakali na vhodný termín a vhodnú dobu zorganizovať to. Ako ste organizačne, sponzorsky, programovo zabezpečili akciu? S akciou nám pomáhal veľmi skúsení slovenský promotér Martin Belák, pod ktorého hlavičkou akcia vlastne aj bola. Ďalej nám veľmi pomohol Vladimír Krnáč, ktorý pomohol hlavne hľadať sponzorov a samozrejme pomohol s organizačnými, za to im obom patrí veľká vďaka. Sponzormi boli TRIMS Security, Autopožičovňa CK plus, Surplus Shop Zvolen, Kumas s.r.o. Detva a ďalší, všetkým veľmi pekne ďakujem za pomoc. Aké sme mohli vidieť zápasy? Ľudia mohli vidieť celkom 10 zápasov, z toho 2 zápasy podľa pravidiel K1 a 8 zápasov pod pravidlami MMA. Podrobnejšie info o výsledkoch si každý môže pozrieť na stránke Thaiboxing.sk. Aká bola účasť, ohlasy? Účasť bola cca 300 ľudí, vzhľadom na veľa komplikácií, ktoré nastali posledné týždne pred akciou. Reklama bola veľmi slabá, ale nabudúce to už určite bude lepšie. Ohlasy na akciu boli zatiaľ kladné, ľuďom sa páčilo hlavne to, že videli konečne niečo nové. Cítiť, že MMA v Detve a na Podpoľaní rastie v popularite? Áno, je cítiť narastajúcu vlnu popularity tohto športu, aj u nás predsa len je to niečo nové a ľudí to zaujíma. Ľudia mali možnosť vidieť aj dobrú pripravenosť zápasníkov z nášho domáceho klubu, pretože zo 4 zápasov 3 vyhrali, čo je myslím si super bilancia a tak isto je to aj na celom Slovensku, že ty naši zápasníci z Detvy sa naozaj chytajú. Bude sa podobné podujatie ešte niekedy konať? Áno plánujeme aj ďalšie takéto podujatia v Detve.    

    17. októbra 2013 21:29
  • Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Ťažba zlata - téma, ktorá už tak veľmi nerezonuje v spoločnosti na Podpoľaní, avšak napriek tomu, stále nie je uzavretá. Čo je nové a ako hodnotí občiansku aktivitu člen petičného výboru Roman Vrťo?   Ako vnímate boj Podpoľancov prti ťažbe zlata? Máločo tak spojilo Podpoľanie, ako boj proti pripravovanému zámeru ťažby zlata na Bielom vrchu v Detve, s ktorým prišla firma Emed. Odpor proti ťažbe vyhnal Detvanov do ulíc. Protestovali sme pochodom zo strojární do Detvy, poriadny hluk sme narobili pred sídlom ťažobnej spoločnosti v starej časti Detvy. Zaplnili sme ulicu pred banským úradom v Banskej Bystrici a svoje si povedali aj pred sídlom samosprávneho kraja. Vy ste člen petičného výboru. Koľko podpisov sa vyzbieralo? Podpisom pod petíciu ťažbu odmietlo viac ako 11-tisíc ľudí z Podpoľania aj zo širšieho regiónu. Viacerí spochybnili práve počet podpisov na petičných hárkoch. Na okres z niečo viac ako 35-tisíc obyvateľmi je priamo z Detvy okolo päťtisíc, podobný počet je z Podpoľania a tisícka z iných regiónov. Čo je momentálne s petíciou? Petičné hárky sme zatiaľ nikomu neodovzdali. Nechávame si určitý manévrovací priestor, aby sme celý proces znovu dokázali naštartovať. Ako je to momentálne s ťažbou zlata? V posledných mesiacoch sa situácia okolo pripravovanej ťažby upokojila. Žiadne aktivity ťažiarov ani protestujúcich obyvateľov. Obvodný banský úrad prerušil konanie vo veci určenia dobývacieho priestoru do doby pokiaľ firma nedoplní návrh o požadované podklady alebo do 31. marca 2014. To v žiadnom prípade neznamená koniec! Prečo nie? Emed má doplniť podklady, je to asi desať úloh, no väčšinou ide o veci technického charakteru. Ide o splniteľné požiadavky z ich strany. Otázkou je, ako sa zachová Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý doteraz prehliadal nesúhlasné stanoviská ostatných dotknutých strán ako je samospráva, firmy či občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Ako nazvať teda súčasný stav? Dočasný pokoj zbraní, aj takto sa dá pomenovať situácia v súčasnosti. Pokoj zbraní môže skončiť kedykoľvek vydaním rozhodnutia o dobývacom priestore pre zlatokopov. Akonáhle bude mať firma Emed dobývací priestor, získa argumenty pre rokovania s ďalšími investormi, alebo to môže predať inej firme, ktorá bude pokračovať v snahe o ťažbu zlata. A potom to bude neustále nejaká firma skúšať. Preto je dôležité to zastaviť hneď na začiatku. Dôležitý je Obvodný banský úrad. Obvodný banský úrad vôbec nereagoval na nesúhlasné stanoviská obcí či iných účastníkov konania. Momentálne úplne ignoruje obce, firmy ako aj obyvateľov Podpoľania. Otázne je či svoj postoj nezmení po doplnení návrhu firmou Emed. Máte širokú podporu. Kto všetko podporuje odporcov ťažby zlata na Podpoľaní? Na svoju stranu zatiaľ získali vedenie samosprávneho kraja aj ministra životného prostredia. Kľúčové je ale ministerstvo hospodárstva, pod ktorý spadá aj banský úrad. Máme podporu ministerstva životného prostredia a aj samosprávneho kraja, čo nám chýba je podpora slovenskej vlády. A možno je to iba o tom, aký hlasný bude ďalší protest Detvanov. Prečo ste vlastne proti? Neprinesie ťažba nové pracovné miesta? Environmentálne hľadisko je pre región rozhodujúce. Zachovať región v takejto podobe je základom pre rozvoj cestovného ruchu či vidieckeho turizmu, pre ktorý má Podpoľania predpoklady. Keď si predstavíme, že haldy vyťaženej hlušiny budú mať trojnásobný objem, ako je známa kopa pri Žiari nad Hronom, iba ťažko do takejto krajiny pritiahnete turistu. Obhajcovia ťažby zlata radi zdôrazňujú prínos bane na zamestnanosť v regióne. Vraj veľký komplex by potreboval desiatky zamestnancov. Avšak všetko sa môže otočiť a hrozí, že nezamestnanosť ešte stúpne. Ak by padla kvôli ťažbe výroba v PPS, stratených by bolo kvôli potencionálnym 200 miestam súčasných 1600. A to nemôžeme dopustiť.  

    29. septembra 2013 17:58
  • Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Energický, vyšportovaný, usmiaty - tak poznajú mnohí Ľubomíra Hlaváča. Mnohí vás poznajú ako človeka pozitívnej nálady a plného energie, ako hodnotíte vy sám seba? Je to dosť možné, snažím sa žiť plnohotnotným  vnútorným životom a moje aktivity a to, čo na nich prezentujem,  sú toho obrazom. Základom nie sú hmotné veci okolo nás, ale to, čo denne prežívame a ako to prežívame. Veľa rokov sa venuje tae-bo? European Tae-bo® trénujem už 13 rokov, predtým som sa venoval  Aikido. Je to jedno úžasné bojové umenie založené na hlbokej filozofii, ktorá mi v mojom tréningu dosť chýbala. Keď som sa zoznámil s European Tae-bo® a zistil som absolútnu totožnosť filozofie, ktorá je v pohybe zúčastnená a s ním sa vyučuje aj keď si to klient vôbec neuvedomuje,  tak som sa začal plne venovať European Tae-bo®. Aké úspechy ste zaznamenali? V European Tae-bo® nie sú súťaže, nedosahujete úspech v súťažnej forme, ale tým, že pravidelným tréningom posúvate svoje hranice v  každej oblasti, učíte sa vedome ovládať svoj tréning a ešte máte z toho radosť a potom sa už len obzriete za sebou a zistíte aký kus cesty ste prešli a kde už ste, tak to je úspech. Okrem tae-ba sa venujete aj iným športom? Kvôli European Tae-bo® som spoznal aj iné systémy od EFPE®  ako sú European Aerobic® , European Step® a European Muscle Power ® úžasné na nich je to, že je tu v prvom rade zastúpený účinný  tréning  tela a to na vedomej úrovni,  preto sú tieto systémy tak jednoduché a určite pre tých, ktorí hľadajú len zábavu pri nízkom výdaji, nudný. Na týchto hodinách sa klient učí efektívne vedome ovládať svoj tréning, vedome pracovať so svojím svalstvom zdravým a účinným prevedením cviku v prirodzených rozsahoch. Sú to prepracované športové systémy, ktoré premieňajú vaše telo a ducha, cítite sa skvele, pravidelne vymieňate stres (ak je) za pozitívnu energiu, načo reaguje aj vaše telo a zdravie. S manželkou máte masérsky salón, čo vás motivovalo k jeho založeniu? Založenie masérskeho salónu bolo snom mojej manželky, ktorá sa masážam venuje od roku 2009. Masérsky salón Lomi Lomi sa nachádza v priestoroch Akadémie plus s.r.o  na  Somolického ulici 2 vo Zvolene. Masáž Lomi Lomi (v preklade milujúce ruky) sa považuje za perlu medzi masážami, je veľmi relaxačnou, no na druhej strane aj intenzívnou, ak si to vyžaduje stav klienta. Snažíme sa ľuďom masážami pomáhať, preto je ťažko povedať, koľko taká masáž trvá. Koľko si vyžaduje, toľko trvá, nie je kam sa ponáhľať, dôležitý je pre nás náš zákazník. Ak svoju prácu robíte s radosťou a srdcom, potom nemáte pocit únavy, zvládnuť sa dá aj desať hodinových masáži :) podstatné je to, že  masírujete s láskou a chcete klientovi pomôcť.  V dnešnej dobe, kedy ľudia pracujú viac psychicky ako fyzicky, je vidieť hlavne stuhnuté šije, chrbáty, tŕpnuce ruky. Žiaľ, je to dôsledok aj toho, že sa ľudia nehýbu, resp. nestíhajú, nechce sa im .... Pohyb je pre človeka veľmi dôležitý  Čo má robiť človek, ktorý má už značné bolesti, existuje možnosť nemedikamentnej pomoci, napr. masážami? Áno pomoc je veľmi jednoduchá aj keď biznis nás núti všetko riešiť cez lieky čiže peniaze,  ale tu sa nerieši príčina a človek sa stáva závislý na liekoch z čoho farmaceutický priemysel neskutočne profituje. Jednoduché riešenie je správna životospráva, masáž tiež nerieši príčinu,  iba na ňu poukazuje a pomáha odstrániť pôsobenie príčiny tú človek musí odstrániť sám. Určite je veľmi vhodné pravidelné,  zdravé cvičenie, strečing a relaxácia, pretože pôvodca všetkého zla je vnútorné napätie a stres. To vidieť na klientovi keď k nám príde a má nejaký  problém buď to v práci alebo v rodine alebo je pracovne vyťažený, je to hneď vidieť na jeho lopatkách, trapézoch, krku. Masážou mu svalstvo uvoľníme ale kým vnútorné napätie pokračuje za chvíľu je na masáži znovu. Snažíme sa klienta priviesť k tomu, aby rozpoznal čo napätie v tele spôsobuje a následne ho odstránil. Ďalším dôvodom problémov  je ochabnuté svalstvo, ktoré nedrží chrbticu a vznikajú problémy, tu by masáž tiež nebola tak účinná, keby nepoukázala na potrebu správneho cvičenia a strečingu, ktoré v tomto prípade odstránia príčinu. No aké miesto by tu asi mohli mať lieky? Len potláčanie bolesti,  ale to nerieši problém...  Bývate v Stožku, organizujete aj tam nejaké akcie? V Stožku mávame pravidelné cvičenia športových systémov  EFPE  a keď počasie dovolí, tak na  športovo oddychovom  areáli  býva  štvorhodinovka European System Day.  No ale v prvom rade je to Detva CVČ Trend a Power Gym kde klienti s obľubou navštevujú tréningy týchto fitness systémov, pravdaže pre ich funkčnosť J  Cvičíme aj vo Zvolene vo Fitness Family, tu tiež organizujeme  pravidelne European System Day.  Raz v roku  býva akcia  Fitness Weekend Čachovo - Selce,  víkendovka  plná cvičenia a relaxu so systémami EFPE, ktorú navštevujú  Slováci aj Česi.

    25. septembra 2013 18:19
  • Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Počasie, klíma, klimatické zmeny - toto sú termíny, ktoré sa čoraz častejšie dostávajú do diskusií aj bežných ľudí. Rozprávali sme sa s meteorológom z Detvy, študentom UMB Banská Bystrica  - Marekom Kučerom a jeho kolegami z portálu Meteoinfo.sk. Ako sa dá charakterizovať podnebie/klíma na Podpoľaní? Podpoľanie je veľmi pestré a nájdeme tu všetky klimatické oblasti od teplej klimatickej oblasti (presnejšie okrsok T7 vyznačujúci sa teplým počasím v letnom polroku, mierne vlhkým podnebím a chladnou zimou v najnižších polohách v okolí Vígľaša), cez mierne teplú (prevažná časť územia vrátane obývaných oblastí v Detve a Hriňovej od cca 400 do 800 metrov nad morom, v nižších častiach je to okrsok M3, mierne teplý a mierne vlhký, vo vyšších častiach M6, mierne teplý a vlhký) až po chladnú klimatickú oblasť na Poľane (od cca 800 metrov až po vrchol, a to okrsky C1, charakterizovaný ako mierne chladný a okrsok C2 ako chladný horský). Všeobecne platí, že v Detve vládne v lete o cca 1 až 2°C chladnejšie počasie ako v našich nížinách a v zime sa tieto rozdiely zvyšujú, pri inverzii aj o vyše 5°C. Typické sú pre našu oblasť chladné rána, ktoré neraz prinášajú nižšie ranné teploty ako na severe Slovenska a vysoké teplotné amplitúdy spôsobené utlmenými veternými pomermi a kotlinovou klímou, keďže zo všetkých svetových strán nás obklopujú pohoria. Zrážkovo patrí Detva medzi pravý slovenský priemer s úrhrnmi okolo 750 mm ročne. Aké sú naj? Plusová/mínusová teplota, rýchlosť vetra, max. zrážok? Počas rekordných horúčav v roku 2007 pozorovateľ v Detve na Sídlisku nameral +37,2°C, v Starej Detve bolo +37,1°C. Na Pstruši rovných +38,0°C. Na Podunajskej nížine sa vtedy oteplilo na +39/+40°C a v Hurbanove namerali meteorológovia rekordných +40,3°C. Opačným extrémom je február 1929, kedy sa od Tibetu, Sibíre, Mongolska a severnej Indie tiahla nad európsku časť Ruska a neskôr až nad Nemecko mimoriadne vyvinutá Sibírska anticyklóna a do strednej Európy sa dostal extrémne studený kontinentálny vzduch až z východných častí Ázie. Na Pstruši vtedy namerali doteraz platný slovenský rekord minimálnej teploty, -41,0°C, v Hurbanove sa ochladilo na -35,0°C. Čo sa týka zrážok, najdaždivejšie bolo leto 2002, kedy sa vylial aj Detviansky potok, v okolí Detvy a na Poľane vtedy spadlo plošne cez 100 milimetrov zrážok za jeden deň, najdaždivejší rok 2010 skončil na Pstruši s úhrnom 977 milimetrov, ale je možné, že v Detve a Hriňovej prekročili úhrny 1000 milimetrov, na Poľane hodne viac. Najsilnejšie nárazy vetra sú v kotline zaznamenané počas letných frontálnych búrok, počas ktorých dokáže vietor priniesť nárazy až cez 20 m/s, počas víchric prekračuje vo vrcholových častiach Poľany vietor bežne aj 30 m/s. Treba však dodať, že kotliny stredného Slovenska sú vďaka okolitým pohoriam najlepšie chránenými pred silným vetrom, výhodou oproti severnému Slovensku je, že juh nie je taký náchylný na fohnové vetry a Nízke Tatry sčasti tlmia studenú bóru. Vidieť aj na Podpoľaní v komparácii so starými dátami zmeny klímy? Nielen na Podpoľaní. Dopady klimatickej zmeny vidno po celej Zemi, v posledných desaťročiach sa začalo výrazne otepľovať a sme svedkami čoraz častejších vĺn horúčav v lete, teplejších zím, ale čo je zaujímavé, na Slovensku neboli zaznamenané stúpajúce trendy teploty u väčšiny jesenného obdobia. Príkladom je aj uplynulé leto 2012, ktoré skončilo po roku 2003 ako 2. najteplejšie od začiatku meraní v Hurbanove (1871), či najteplejšia zima od začiatku pozorovaní tzv. "zima bez snehu" 2006/07, kedy vládli o 5°C vyššie teploty ako zvyčajne a januárové počasie pripomínalo október (v Bratislave sa oteplilo až na +19°C). Zmenu klímy si všimli najmä starší ľudia, ale aj viaceré plodiny, ktoré sa každým desaťročím dokážu vypestovať čoraz severnejšie, resp. invázne rastliny (tzv. agáče už rastú aj v kopcoch medzi Detvou a Hriňovou s nadmorskou výškou okolo 500 m n.m. pričom v minulosti to bola čisto záležitosť nížin resp. najnižšie položených častí kotlín). V zime sa výnimočne vyskytujú v okolí Detvy teploty nad +15°C (naposledy koniec februára 2008, kedy k nám za typicky letnej situácie prenikol od juhu teplý, pôvodom tropický vzduch), v lete naopak minimálne teploty zriedkakedy dosahujú kritérium tropickej noci, kedy teplota neklesne pod +20°C. Od roku 1961 do roku 2010 sa na Pstruši nevyskytla ani jedna takáto noc, posledné tri roky sa však tropickým nociam zadarilo a v Detve sa vyskytli asi 4, niet sa čomu čudovať - veď napríklad tento týždeň v pondelok namerali v Piešťanoch najteplejšiu noc počas histórie slovenských meraní- tzv. supertropickú noc, ochladilo sa tam len na +27,3°C. V roku 2013 zaujala aj druhá 40°C teplota v predpovedi SHMU, teploty 35/40°C očakáva ústav a pripúšťajú ich aj naši meteorológovia vo štvrtok, 8.8.2013. Mohla by baňa na zlato na Podpoľaní zmeniť klimatické pomery? Baňa by mohla zmeniť najmä mikroklímu zasiahnutej oblasti, pokiaľ sa oblasť odlesní a zvýši sa albedo, môže to znamenať zvýšenie teploty o 1-2°C. Klíma Detvy by sa z tohto pohľadu meniť nemala. Ktorá časť Podpoľania je najpremenlivejšia v počasí? Najpremenlivejšou oblasťou býva v lete okolie Detvianskej Huty a Látok, ktorá je známa najvyššími množstvami búrok v roku v rámci Slovenska. V zime sú náchylné na zmeny poveternosti najmä kotlinové oblasti, zasiahnuté inverziou, strieda sa dážď so snehom i mrznúce zrážky, na Poľane vládnu takmer celú zimu (okrem inverzných udalostí) mrazy, avšak vietor je tu najsilnejší. Je lyžiarske stredisko ako Košútka pod 1000 m.n.m. do budúcnosti rentabilná? Košútka je skôr otázka na prevádzkovateľov, je veľmi pravdepodoné, že zimy budú síce teplejšie, ale ako napr. v počas uplynulej 2012/13 sme už boli svedkami prechodu kladnej fázy Severoatlantickej oscilácie na zápornú, ktorá je typická početnými stredomorskými nížami, prinášajúcimi na južné návetria dostatok snehu pri teplotách slabo pod nulou. Pokiaľ by trend v NAO indexe pokračoval, zimy by dočasne mohli byť napriek otepľovaniu s dostatkom situácií so snežením ale i vpádov arktického vzduchu, keďže počas NAO- je oslabený prílev vlhkého a teplého vzduchu z oceánu a striedajú sa viac extrémy teplôt, teda advekcie studeného a veľmi teplého vzduchu. Horšie to môže byť o 20-30 rokov, kedy sa už počíta s dramatickejšími dopadmi klimatickej zmeny a napríklad v lete sa môže roztopiť celý arktický ľad. Existujú nejaké meteoroloigcké výskumy o Podpoľaní? Súčasná slovenská klimatológia sa okrem regionálnych klimatických pomerov zaujíma aj o širšie súvislosti a do popredia sa dostávajú tzv. oscilačné módy, jedným z ktorých je práve Severoatlantická oscilácia, skúma sa synotpika, vlny extrémne chladných, teplých, zrážkových udalostí... Informácie o klíme v Podpoľaní obsahujú viaceré monografie, Podpoľanie je tiež vhodné na skúmanie inverzie a kotlinovej klímy. O Podpoľaní známejšie meteorologické výskumy zatiaľ nie sú známe, skôr sa čerpá zo stanice na Pstruši a zo zrážkomerných staníc v Detve či na Poľane v mnohých ďalších výskumoch, zameraných na celé Slovensko a práve tie nám poskytujú rozsiahle informácie o klíme u nás. Priblížte nám projekt Meteoinfo.sk. Projekt vznikol pred cca 6-7 rokmi a ideou bolo poskytnúť možnosť slovenským pozorovateľom odosielať aktuálne údaje o počasí na internet (k dnešnému dňu máme takmer 800 lokalít). Sieť pozorovateľov sa rozrastala a postupne sa začali robiť aj predpovede a články o počasí, ja na stránke pôsobím takmer 5 rokov a naším cieľom je poskytnúť najčerstvejšie informácie o počasí na odbornej úrovni širokej verejnosti. Ľudia čím ďalej, tým viac vyhľadávajú odborné informácie, ale aj dlhodobé predpovede, ktorých úspešnosť sa pomaly ale isto zvyšuje. Denne vydávame regionálne predpovede, dlhodobú predpoveď, situáciu a články a pozorovatelia majú okrem odosielania aktuálneho počasia diskutovať o počasí na našom fóre. Ponúkame aj vlastné meteogramy pre všetky obce na Slovensku a každým dňom sa náš tím posúva dopredu.

    05. augusta 2013 10:57
  • Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    „Každý deň má niekto narodeniny, každý deň máme dôvod na oslavu života.“ To je životný postoj Silvie Bystričanovej, rodáčky z Detvy, ktorá si svojím debutovým románom,  s názvom Každý deň má niekto narodeniny, splnila dávny sen. Napísala knihu a vložila do nej kus seba. A možno práve preto jej priniesla úspech a uznanie. Hlavná hrdinka Nina nájde  po rozpade vzťahu  odvahu otvoriť si vlastnú čajovňu a popri tom čelí najrôznejším životným skúškam. Dej je popretkávaný mnohými citátmi a myšlienkami, ktoré čitateľa nútia uvažovať, no kniha zároveň  pobaví a rozveselí. Je to príbeh o plnení snov, o hodnotách, životných postojoch a uvedomení si, kto je pre nás v živote naozaj dôležitý. Pre nás je na tomto románe výnimočné najmä to, že ho napísala naša rodáčka, Silvia Bystričanová. Šla za svojím snom, prekonala počiatočné obavy a dosiahla úspech. My v redakcii ju preto obdivujeme a prinášame Vám rozhovor s touto šarmantnou ženou aj na stránky DTonline. Kedy u Vás vznikla myšlienka napísať knihu? Resp. čo bolo tým kreatívnym spúšťačom? Kto alebo čo je pre Vás inšpiráciou? Vždy som sa pohrávala s myšlienkou napísať knihu, len mi chýbala odvaha, preto som sa s tým nikomu nezdôverila. Čo sa má stať, sa stane a mne začali prichádzať do života ľudia, ktorí ma veľmi ovplyvnili a inšpirovali. Kamarátka herečka Lucia Siposová ma oslovila na účinkovanie v jej dokumente PPPPP, v ktorom 69 ľudí odpovedalo na otázky, o ktorých nemali čas premýšľať. Jedna z otázok bola, či by som chcela byť slávna. Odpovedala som, že nie, pretože slávu zvládne málokto, je to skúška ega, ale chcela by som, aby ľudia poznali moju knihu, knihy. To bolo prvýkrát  čo som túžbu napísať knihu priznala nahlas. Neskôr ma na spoluprácu oslovil producent a režisér muzikálu Trik Trejsy, Vašo Púčik a spolu sme napísali piesňové texty. Možno spoločnosť talentovaných a fundovaných ľudí, ako sú Mirka Partlová, Dominika Stará, Janko Slezák, Zuzka Šebová a ďalší, mi dodala sebadôveru a určitú formu viery. Ako dlho ste knihu písali a kto ju čítal ako prvý (pred odoslaním do vydavateľstva) ? Každý autor má svoj spôsob písania. Ja si večer „pustím“ v hlave film a potom v podstate len opisujem videné. Týmto spôsobom píšem pomerne rýchlo, ale medzi napísaním a dňom, kedy rukopis pošlete, prejde niekoľko týždňov, mesiacov, kým text vyčistíte do formy, v ktorej vydavateľa zaujme. Doma nikto netušil, že som napísala knihu a oslovila vydavateľstvo Slovart. V úvode knihy ďakujem štyrom ľuďom, ktorých názor a skúsenosti si vážim, preto som im útržky rukopisu posunula na posúdenie. Asi je nutné, aby autorovi niekto povedal: „Neblbni a pošli to už.“ Prečo ste si vybrali prostredie čajovne? Zažili ste už niekedy pocit déjà vu? Nečakane som objavila jedno nádherné miesto v Bratislave a bolo mi tam všetko dôverne známe ....viac nebudem prezrádzať, pretože sa o tom čitateľ dozvie v prvej kapitole. Sú literárne postavy inšpirované reálnymi ľuďmi? Svet je jedno veľké tajomstvo. Možno sa aj môj príbeh už niekde na svete odohral a možno sa niekomu niečo podobné stane. Eventuálne stretnete ženu, ktorá sa podobá na Ninu Rybanskú, prípadne spoznáte v postave Guttmana svojho suseda.  Kniha je plná inšpiratívnych myšlienok, citátov. ktorý je Vám najbližší? Niektoré knihy sú natoľko opomenuté, že som pokladala za povinnosť spomenúť ich, a preto som pre Ninu vymyslela literárne utorky. Fascinuje ma napr. poviedka Ulricha Bechera Dvaja vo fraku, z knihy Antalógia nemeckej poviedkovej tvorby. Je prešpikovaná symbolmi a citát z tejto knihy si čitateľ nájde zakomponovaný v príbehu. Ak sa moja kniha stane inšpiráciou, resp. ju budú čitatelia považovať za motivačnú, splnila svoj účel. Ste spokojná s predajnosťou? Splnil záujem čitateľov Vaše očakávania? Nemala som očakávania, mala som len sen napísať knihu. Predajnosť môže hodnotiť vydavateľstvo, ja môžem reagovať len na odozvu od čitateľov a recenzie, ktoré sú pozitívne a často aj dojemné. Vážim si každý mail či správu na FB, teší ma každý čitateľ. (Kniha má na fb svoju fanúšikovskú stránku.) https://www.facebook.com/KazdyDenMaNiektoNarodeniny?ref=hl Čo sa vo Vašom v živote od vydania knihy zmenilo? Predsa len, nie každý napíše knihu, navyše úspešnú... Vydaním knihy sa spustil kolotoč okolo propagácie knihy a keďže mám voči vydavateľstvu určité záväzky, chodím aj na besedy, autogramiády, poskytujem rozhovory do printových médii a pod. Je milým zistením, že čitatelia prežívajú príbeh Niny a Ronyho veľmi intenzívne a zaujímajú sa o pokračovanie. Pribudlo mi zopár obohacujúcich povinností, ale v podstate sa v každodennom živote nič nezmenilo a život ide ďalej. Spomínali ste, že o pár dní začínate písať, čo to bude ? Písanie je droga a určitá forma terapie ako odpoveď na rozporuplnú spoločenskú klímu. Niečo už mám napísané a po krátkej prestávke opäť pokračujem v písaní. Určite sa nevzdám mojich obľúbených postáv, pretože použitý archetyp na čitateľov zafungoval a vidím priestor, kam ich môžem posunúť a koľko čitateľ znesie. Keď máte čas a chuť, aké knihy čítate, prípadne, kto sú Vaši obľúbení autori? Ku ktorej knihe sa rada vraciate? Vždy si nájdem čas na knihy, pretože milujem ich spoločnosť. Mojim spisovateľským premiantom je Alessandro Baricco a celá jeho tvorba.  Rada siahnem po dielach Juliana Barnesa, Pétera Esterházyho, Milana Kunderu a Umberta Eca. Slovenskú tvorbu zastupuje v mojej domácej knižnici dielo Jozefa Heribana, ktorý mi dal cenné rady pri výbere návrhu na knižnú obálku. Čo by ste chceli odkázať Vašim čitateľom? Ďakujem, že sme sa vzájomne našli. Milí čitatelia, nikdy sa nevzdávajte svojich snov a každý deň si nájdite dôvod na radosť a oslavu života, veď KAŽDÝ DEŇ MÁ NIEKTO NARODENINY. Odkazy: http://www.aktuality.sk/clanok/226503/vydareny-debut-silvie-bystricanovej/ http://www.sietovka.sk/?p=9131 http://blog.sme.sk/diskusie/2122194/1/Kazdy-den-ma-niekto-narodeniny.html

    06. júla 2013 16:25
  • Pocisková o Detve: Ostala by som tu žiť. Je tu krásne!

    Pocisková o Detve: Ostala by som tu žiť. Je tu krásne!

    Večer 21. júna o 21:00 sa detviansky amfiteáter zaplnil tisíckami návštevníkov, ktorí si prišli pozrieť momentálne najúspešnejší muzikál  na Slovensku i v Čechách, Osmy svetadiel. Ešte teraz  vo mne doznievajú všetky tie emócie zo sobotňajšej noci. Pozitívna energia, ktorá prúdila amfiteátrom počas i po predstavení sa dá len ťažko slovami opísať. Fantastické výkony hercov, dojemný príhovor Jána Ďurovčíka a niekoľko tisícové publikom. Súzvuk mnohých  faktorov, ktoré pozitívne ovplyvnili priebeh celého večera. Ešte aj mesiac nad amfiteátrom vyzeral,  akoby tam bol namaľovaný. Obecenstvo bolo nadšené a herci na javisku to videli a hlavne cítili. Počas speváckych výkonov Nely Pociskovej, Petra Makranského, Janka Slezáka, Martina Hudeca i ostatných účinkujúcich mi naskakovali zimomriavky. Predstavenie dopadlo nad očakávania nás všetkých, a teda bolo čo oslavovať.  My Vám prinášame rozhovor s fantastickou Nelou Pociskovou i jej bezprostrednú reakciu krátko po predstavení. Nela, vy ste už ako 14ročná debutovali v muzikáli Neberte nám princeznú. Ako ste vtedy vy, mladé dievča,  vnímali a prežívali svoj úspech? Ja by som sa chcela vrátiť do tých čias, pretože vtedy ešte nebola žiadna zodpovednosť, nebola žiadna tréma. Začalo to tak, že ja som pred tým 8 rokov spievala u Mirky Marčekovej a ona mi jedného dňa povedala, že bude konkurz do spomínaného muzikálu, že by som to mohla ísť skúsiť. Ja som tam prišla s tým, že som v živote nemala herecké ani tanečné skúsenosti, ale, že nič za to nedám, vyskúšať to môžem. Nemala som absolútne žiadnu trému. Väčšinu ľudí som tam nepoznala a nepoznala som ani Jana  ( Jána Ďurovčíka, pozn. red.) Pamätám sa, že som sa tam na chodbe spýtala kto je v porote a jedna kamoška mi povedala, že Janko Ďurovčík. A ja, že a to kto je .  Išla som tam teda s tým, že buď- alebo. Nejako to vyšlo a motyka vystrelila. Jano mi dal šancu s tým, že budem skúšať rolu, ale nemusím nikdy vyjsť na javisko....a potom si už iba pamätám, že som hrala druhú premiéru. Milujem toto obdobie, pretože to bolo najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie v mojom živote. Na jednej strane som chodila domov s plačom, že sa tam už nikdy nevrátim, že už nechem a na druhej strane mi to tak strašne veľa dalo. Tam som na druhej verejnej  generálke pocítila, že toto je to, čo chcem robiť. To je taký úžasný pocit, keď vidíte ako tí ľudia tlieskajú, plačú alebo sa smejú. To je  neopísateľné.. Viem, že vy sa nerada kategorizujete, nerada hovoríte čím sa cítite byť viac. Či herečkou, tanečnicou, alebo speváčkou...ale predsa. Ktorá pozícia je Vám bližšia? Za tanečnicu sa nepovažujem vôbec. Keby ste videli jeden profesionálny tréning, tak ma vysmejete. Ja  som sa asi najviac našla v tom muzikáli, keďže tam je spojenie spevu, herectva aj tanca. Ale najbližšie mám k spevu, pretože ho robím najdlhšie, no baví ma aj herectvo. Poviem to tak, že stáť v hocijakej forme na javisku, to je to, čo ma napĺňa. Najnovšie Vás diváci môžu vidieť v seriáli Búrlivé víno, čo je na slovenské pomery mimoriadne úspešný seriál. Čakali ste, že tento projekt bude mať taký veľký úspech? Pôvodne to malo ísť iba na Dome, malo sa natočiť len 30 dielov a  mal to byť veľmi malý projekt, finančne i celkovo. My sme to brali tak, že máme aspoň nejakú prácu a ono to tak vystrelilo, že absolútne sme v šoku všetci. A naozaj mám na to krásne ohlasy, pozerajú to rôzne vekové kategórie. Od päťročných detí až po babky a dedkov. Je to neuveriteľné a strašne sa z toho tešíme. Ja mám kamarátov, ktorí nikdy nepozerali slovenské seriály a oni to všetci pozerajú. Všetci do jedného. Neviem čím to je, ale v každom prípade ma to veľmi teší. Čím je pre Vás  účinkovanie v Búrlivom víne iné ako bolo  pred rokmi to v Ordinácii v ružovej záhrade? V Ordinácii som mala možnosť a tú česť spolupracovať s takými hereckými legendami a ľuďmi, že ja si neviem predstaviť lepšiu príležitosť. Aj teraz v Búrlivom víne sa to opakuje a pre mňa je to veľká skúsenosť. Veľmi si vážim, keď mi skúsenejší herci poradia a je pre mňa česť s nimi spolupracovať. V Ordinácii som si to celé takpovediac „odtrpela“, pretože som bola ešte dieťa, nikto o mne nič nevedel. Tá prvá skúsenosť je vždy najťažšia . Chodila som na natáčanie v kŕčoch, mala som strašný stres a rešpekt pred všetkými tými ľuďmi. Samozrejme sa to odzrkadľovalo na mojom hereckom výkone. Ordinácia mi dala strašne veľa skúsenosti a Búrlivé víno si už teraz užívam. My sme sa tam stretli taká dobrá partia ľudí. Podľa mňa je na seriály vidieť, že tam nie je ani jeden človek, ktorý by bol negatívny. V Búrlivom víne mám väčšiu hereckú plochu, čo je pre mňa výhoda, lebo mám možnosť naozaj hrať. V súčasnosti ste veľmi vyťažená. Kde na to všetko beriete energiu, čím si dobíjate baterky? Veľmi rada spím (smiech ). To je taký asi môj najväčší relax. Všetci sa mi smejú a nikto to nechápe, ale ja dokážem spať do jednej- druhej poobede  úplne bez problémov. Tiež veľmi rada čítam knihy. Ponorím sa úplne do príbehu, to je pre mňa oddych. Potom sú to také bežné veci, ako ísť s priateľmi na kávu, do kina. A hlavne, milujem kone. Tie ma dobíjajú úplne najviac. Hocikedy keď mám voľný deň, tak  idem jazdiť. To je pre mňa taký prílev energie a oslobodzujúci pocit, že tam zabudnem na všetko. Ja viem, že to znie ako klišé, ale je to tak. Musím Vám povedať, že výborne vyzeráte. ( naozaj, Nela bola nádherná i bez make-upu  a so strapatým copom ) Máte krásne vlasy a Vaše „ombré“  je momentálne veľmi žiadané. Bol to zámer, alebo len náhoda? Ďakujem veľmi pekne . To vzniklo absolútnou náhodou a veľmi Vás touto  informáciou nepoteším. Pred tromi rokmi som si dala spraviť melír a na to hnedú farbu. Farba sa zmyla, melír odrástol a vzniklo ombré (SMIECH) Boli ste už niekedy v Detve? Bola som tu už párkrát, my sme tu aj hrali, ale  konkrétne na amfiteátri  som po prvýkrát a som úplne nadšená. Ja by som tu ostala žiť, hneď. Je tu krásne. Milujem totižto prírodu, trávu, stromy a veľmi sa teším na dnešné predstavenie, lebo tu bude podľa mňa super atmosféra.  (Opäť niekto ocenil krásu a čaro nášho amfiteátra a my by sme mali byť na to hrdí. Má svoje čaro a je škoda, že sa toto neobyčajné miesto tak málo využíva. Snáď niekedy sa situácia zmení a my tam budeme zažívať takýchto fantastických večerov viac. Pozn.red.) Čo Vy a tréma. Mávate ju ešte? Strašnú. Som veľký trémista a nemám na to žiadnu páku. Bojujem s tým celý život a mám pocit, že je to stále horšie a horšie. Ale je to aj o tej zodpovednosti. Ľudia majú už nejaké očakávania a ja si to uvedomujem. Reakcia Nely Pociskovej krátko po predstavení: Dneska som si teda poplakala. Tým, že sme to dlho nehrali, prišlo mi to všetko také čerstvé. Veľmi emotívne a dojemné. Rozhovor s Nelou bol neuveriteľne pohodový a príjemný a ja som naozaj rada, že som tento večer mohla stráviť aj v jej spoločnosti. Prekvapila ma svojou otvorenosťou a prirodzenosťou. Bola nesmierne milá a vyžarovala z nej maximálne pozitívna energia. Škoda, že emócia sa nedá preniesť na papier.  Pretože my sme boli z tohto vystúpenia unesení. A platilo to i naopak. Celý štáb, ako nám prezradili v zákulisí, bol nadšený z publika a z atmosféry, ktorú ste vy, všetci zúčastnení, vytvorili. Nechýbali slzy šťastia a dojatia. A i to je  dôkaz, že tento večer stál za to a predčil všetky očakávania.

    24. júna 2013 15:00
  • FOTO: Oslavy Dňa otcov v Detve + rozhovor s Itchom a AYA

    FOTO: Oslavy Dňa otcov v Detve + rozhovor s Itchom a AYA

    Oslavy Dňa otcov, ktoré sa konali 15.júna v priestoroch detvianskeho amfiteátra dopadli na výbornú. Na svoje si prišli dospelí i deti, ktoré si mohli zasúťažiť v piatich stanovištiach. Na každom jednom zbierali pečiatky, za ktoré si potom mohli vybrať sladkú odmenu a malú hračku pre potešenie. Pre dospelých bol pripravený Ďakovný koncert pre dobrých otcov a starých otcov, ktorý odštartoval o 17:00 a vystúpili na ňom speváci Michal Chrenko, Andy Ďurica, Anna Veselovská, kapela AYA, Traja, Brigita, domáci FS Ratolesť a Crazy Rock. Najočakávanejším hosťom bol však  sympatický spevák a hudbník Štefan Itcho Pčelár, tohtoročný strieborný česko-slovenský  SuperStarista. Počas celého koncertu sa predávali tombolové lístky a výťažok z ich predaja bol venovaný na podporu Detskej linky záchrany. Pre tých, ktorí si zakúpili tombolové lístky boli pripravené zaujímavé a hodnotné ceny, ako napr. večera v hodnote 100 eur, ktorú venovala reštaurácia Miroslava Suju, víkendový pobyt pre dve osoby v nitrianskom hoteli Zlatý kľúčik, alebo fotografie a podpiskarty  Itcha Pčelára a mnohé iné hodnotné ceny. Celé podujatie sa uskutočnilo pod záštitou primátora mesta Detva Jána Šufliarskeho a  podredsedníčky  Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Lucie Faltinovej. Takéto podujatie sa konalo po prvýkrát, nie len v Detve, ale na Slovensku vôbec. A my veríme, že sa z neho stane tradícia, ktorá si získa svojich stálych návštevníkov. Na amfiteátri vládla príjemná atmosféra, a to aj vďaka počasiu, ktoré nám vyšlo ako na objednávku. Na záver koncertu nás rozospievala AYA  a s jej spevákom Borisom Lettrichom sme sa porozprávali o tom, ako sa im u nás páči a aj o tom, prečo neplánujú vydať nové CD. Na rozhovor sme si prizvali aj Itcha Pčelára, ktorého nám však najskôr museli vyslobodiť  páni z SBS( ktorí sa starali o bezpečný priebeh celého podujatia a ku všetkým boli veľmi milí a ústretoví ) , pretože bol obkľúčený svojimi obdivovateľkami a tie ho nie a nie pustiť J. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, Itcha sme si odviedli na terasu amfiteátra a tam nám okrem iného prezradil aj to, čo bude robiť v lete a či sa ešte vráti do Detvy.  Rozhovor s Itchom: Itcho, si dnes v Detve po prvýkrát? „Tu, v Detve som prvýkrát. Ale kamoš tú má chatu, bol som sa pozrieť na okolitú prírodu a myslím si, že si tu asi kúpim chatku, keď budem starší. Je tu krásna príroda.“ (samozrejme hneď po zmienke o „kamošovej chate“ nasledovala otázka, kde sa nachádza spomínaná chata, ktorej prostredie mu tak učarovalo. A musím povedať, že Itcho aj mal snahu mi to povedať, avšak ten popis ako blúdili kým sa na ňu dostali bol taký rozsiahli, že by nám zabral celý priestor venovaný tomuto rozhovoru J, pozn. red.) Od kedy sa skončila SuperStar, sú okolo teba zástupy fanúšičiek, ako to vnímaš? Chvíľku to trvá kým sa popodpisujem. Nejakú tú polhodinku (smiech)...ale tak je to príjemné. Zatiaľ som nemal žiadne negatívne skúsenosti. Ale do obchodu už asi len tak nepozorovane vybehnúť nemôžeš. No možno v Prahe akurát tak, ale na Slovensku veľmi ťažko. Trošku viac to pozerali tu ako v Českej republike. Koncertoval si aj pred tým ako si sa prihlásil do speváckej súťaže? Pred SuperStar som bol už rok mimo školy a živil som sa hudbou. Hrali sme firemné akcie a po kluboch s kapelou. Mám dve „svoje“ kapely Jamestown a BijouTerrier. ( BijouTerrier produkuje Kuko z Horkýže Slíže, pozn.red.) S Jamestown robíme vlastné pesničky a s ňou chcem ísť aj ďalej. Pomohla Tvoja účasť v SuperStar aj kapele? Kvôli tomu som išiel do SuperStar a myslím si, že to pomohlo. Teraz sa to začína kopiť, tie koncerty. A jediný problém je, že  teraz je to : Itcho Pčelár a Jamestown.  Al e postupne by som bol rád, keby to prejde iba na Jamestown. Bude to ťažké, ale ten rôčik- dva to potrvá, a potom to bude OK. Čo bude robiť Itcho Pčelár v lete? No hlavne bude veľa koncertovať a keď dokoncertuje, asi pôjde niekedy na jeseň na nejakú zaujímavú dovolenku J. Uvidíme Ťa aj na niektorom z letných festivalov? Na RockFeste určite. Po skončení SuperStar sa niektorí súťažiaci poponáhľali a vydali svoje prvé CD. Chystáš aj ty niečo? Hlavne teraz ideme vydať singel a natočíme naň videoklip. Potom možno ešte jeden- dva single a až potom CD. Nech je to radšej taký poctivejší album, nechceme sa hrnúť do ničoho. Ale budeme o sebe nechávať vedieť. Predstavíš nám svoj nový singel bližšie? Je to pesnička v angličtine, napísal ju náš gitarista a v podstate ju už máme ako demo nahrávku nahratú, len ju ideme dať z gitarovej verzii do klavírnej. Volá sa Butterflies in me, to znamená, že je o nejakých tých motýľoch v bruchu. Pocit, ktorý všetci dobre poznáme. Vrátiš sa ešte do Detvy J? No určite áno, kedže tu budem mať raz chatu a budem tu bývať na starobu. Myslím, že hlavne táto informácie potešila všetky Itchove fanúšičky z Detvy. Musím sa priznať, že  ja som SuperStar  veľmi nesledovala, ale keď som počula Itcha Pčelára spievať na živo, ostala som milo prekvapená. Výborný hlas, naozaj dobré pesničky a k tomu jeho charizma a šarm. Silná kombinácia, ktorá ho predurčuje na úspešnú kariéru. Všetky tie dievčatá, ktoré ho obkľúčili hneď po príchode do Detvy už začínam chápať J. Mne jeho vystúpenie učarovalo. Verím, že aj Vám a prídete si jeho kapelu Jamestown vypočuť aj na niektorý z ich horúcich letných koncertov. AYA Koncertovali Ste už niekedy v Detve? Výchovné koncerty čo robíme, s tými áno. Ale ako kapela AYA , s našimi pesničkami ešte nie. (Výchovné koncerty skupiny AYA sú zamerané na protidrogovú tematiku a už niekoľko rokov s nimi vystupujú po celom Slovensku, pozn. red.) Kde Vás môžeme toto leto vidieť a počuť? Najbližšie budeme hrať v Zázrivej, potom na Orave v Rabči a na nejakých festivaloch. Ale momentálne ešte nevieme povedať na ktorých presne. Ste na detvianskom amfiteátri po prvýkrát? Ja som tu bol ešte niekedy, keď som robil také detské pesničky s detskou skupinou Babucha. Tak sme tu boli s deckami a pamätám si toto krásne prostredie. A naozaj, Váš amfiteáter je najkrajší na Slovensku. ( toto by si mali prečítať aj naši poslanci mestského zastupiteľstva. Možno by sa o  amfiteáter začali viac zaujímať, pretože by si zaslúžil aspoň malú renováciu. Veď je to naša pýcha...) Čo nám dnes budete hrať? Také najznámejšie koncertné pesničky. Malého princa, Svet krásnych žien, Modré z neba... ( Maly princ- to som chcela počuť J) Plánujete ešte vydať CD? Je dosť ťažká situácia, takže CD určite nie. Skôr nejaké skladby. Bubnista Rado Pažej: My budeme nahrávať nové pesničky, aby si to ľudia mohli v kľude sťahovať J . (smiech). A to bola aj odpoveď na to, prečo neplánujú vydávať nové CD. Ešteže  „chlapci“ stále koncertujú a my si ich fantastické hity môžeme vypočuť na živo. A hrali naozaj výborne. Dokonca viacerých návštevníkov koncertu zdvihli zo sedadiel a trošku to celé rozhýbali J.

    17. júna 2013 15:57
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3