s DTonline.sk

Rozhovor

  • Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Jožo Pročko – meno, ktoré netreba nikomu na Slovensku predstavovať. Zabávač, herec, dnes už i obecný poslanec, ale aj podnikateľ. V Haliči pred pár rokmi zrekonštruoval historickú budovu, kde je dnes jeho reštaurácia a penzión Zbrojnica.   Kedy vznikol nápad Zbrojnice? S Jankom Kupcom sme najprv chceli mať malú peknú krčmičku. Potom v Terchovej naša rodina objavila pizzu od pána Palkoviča, ktorá ma dostala svojou fantastickou chuťou a začalo sa to rysovať. Koľko stála a ako prebiehala rekonštrukcia? Pri hľadaní miesta v Haliči nám starosta ponúkol priestory Starej Požiarnej Zbrojnice za účtovnú cenu 60 000 Sk. Nehnuteľnosť bola v katastrofálnom stave, keď sme súhlasili zmenili to na 500 000 Sk, nakoniec nám to predali za 250 000 Sk, s tým, že nám na desať rokov odpustia dane. Po roku som zostal sám, Janko mal totiž iné podnikanie a Zbrojnica bola a je beh na dlhé trate . Starostove sľuby o odpustení daní zostali len sľubmi . Práca v Zbrojnici je viac hobby, ako podnikanie. Prerobili sme potom s manželkou Adkou ešte dva krásne historické domy na penzióny a ponechali sme im názvy po pôvodných majiteľoch a naša nezisková organizácia v jednom z nich urobila pre mladých ľudí posilovňu za symbolickú cenu za vstup. Aké aktivity robíš v rámci Zbrojnice? V Zbrojnici vymýšľame rôzne akcie, deti majú na konci roka napríklad za čisté jednotky pizzu, robíme zahraničné kuchyne, organizujeme svadby, firemné dni, narodeniny, promócie, urobíme posedenie akékoľvek si kto zažiada. Máme neziskovú organizáciu Jožo Pročko deťom a v rámci regiónu a aj v samotnej Halici sme urobili viac ako 200 akcií. Zbrojnica je miesto, kde sa veľa týchto akcií odohráva. Keď príde do Haliče 2000 ľudí – dobroprajní ľudia hovoria – pozri zase sa Zbrojnica nabalila. Avšak to, že sme hlavný sponzor a že sme vlastne viac dali, ako dostali nikoho nezaujíma. Závisť je momentálne najväčšia choroba Haliče a ľudstva. Máme v Haliči jedného kontrolóra, ktorý stojí na rohu ulice a kontroluje, kto je u nás, či koľko ľudí je u nás. Vždy mu zakývam a zakričím, aký je stav a situácia. Na chvíľu zalezie, ale potom opäť kontroluje. V rámci reštaurácie podávate aj nejaké špeciality? Všetky jedlá u nás sú špeciality, snažíme sa variť tak, ako doma. Polievky bez múky a aby každý dostal za svoje peniaze to, čo má. Aj nám sa stane, že presolíme, zabudneme na polievku, ale nerobíme to naschvál. Naša pizza je vynikajúca, nehovorím že najlepšia na svete, ale je chutná a robená z čerstvého a dobre vykvaseného cesta v drevom vykúrenej peci. Bulvárne medializované správy hovorili, že ste prišli o značné financie, a že sa nedarí podniku, je to pravda? Nič nemáme s manželkou na úver, všetko sme si postavili za hotové a tak nám vlastne nikto nič nemôže zobrať, nikomu nedlhujeme ani korunu a zamestnávame v sezóne vyše 20 ľudí. Zbrojnica všetkých uživí. Je pravda, že vyšiel článok o mne s titulom Pročko krachuje, ale to hlavne pre to, lebo ľuďom sa to páči, ľudia nechcú počuť, tomu sa dari, ten sa má dobre, ľudia majú radi, keď je druhý nešťastný. Jedine na čo som sa sťažoval bola vláda a štát, ktorý sú najväčší výpalníci a najviac zdierajú podnikateľov a ľudí, ktorí u nich poctivo robia. U nás sa majú len vysokopostavení zlodeji a podvodníci dobre. Aké sú požiadavky ľudí dnes na kvalitu a služby? Ľudia chcú za svoje peniaze dostať kvalitné služby, z celého srdca sa o to snažíme. Snažíme sa o úsmev, ústretovosť, ale opakujem, aj my sme len ľudia a máme aj svoje zlé dni, ale som rád, že v Zbrojnici vieme povedať – prepáčte! Samozrejme, že opitého Milanka vyvediem slušne von, malých Rómov, čo nám vyberajú popolníky vpredu na terase abrichtujem ostošesť, ale snažím sa pozdraviť každého, kto príde. Mňa ľudia poznajú a bol by som za idiota, kebyže neprivítam vo svojom dome slušne a úctivo každého hosťa. Čo pre Teba znamená Zbrojnica?  Už som to povedal, Zbrojnica je pre mňa hobby. Pre moju manželku možnosť uplatnenia v praxi, lebo je vyštudovaná ekonómka a marketingový pracovník a to môže teraz aplikovať v praxi. Som rád, že aj naše dve deti občas priložia ruku k dielu. Miško hlavne ako DJ Skip ozvučuje všetky naše akcie a Zuzka zase pomáha spoluorganizovať a koordinovať organizačné veci. POZOR SÚŤAŽ !!! – Zdieľajte článok na svojom profile na FB. Žrebuje sa 24.12.2013.

    21. decembra 2013 19:43
  • Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Ako chlapec roky miništroval v Detve. Nakoniec sa stal kňazom, pôsobí v neďalekom  Zvolene. Na svoj rodný kraj nedá dopustiť - aj to je Peter Lupták. Peter, čo pre vás znamená - Podpoľanie a Detva?, Detva? Podpoľanie? Rodný môj kraj... Miesto, kde som prežil svoje detstvo, mladosť, kde som sa učil žiť. Častokrát zvyknem poznamenať „moja milovaná Detva“. Nejde len o pekný kraj, prírodu, ale najmä o históriu predkov, tradície, všetko, čo patrí k histórii človeka. Som lokálpatriot. Detva sú moje korene, moja história, rodisko mojej viery.  Ako vnímate vieru na Podpoľaní? Detva vždy bola chápaná ako nábožensky založené mesto či región. Tak je to aj doteraz i medzi kňazmi... Keď sa povie Detva, vyzdvihne sa viera a nábožnosť. A je to pravda... Naši predkovia mali pevnú vieru. Preto do nášho mesta neprenikol ani luteranizmus a Detva zostala katolícka. Je to viera, ktorá je istým spôsobom založená aj na tradíciách predkov. O chvíľu budú Vianoce a detvianska polnočná je tiež takýmto známym prvkom viery. Viera a jej tradície sú pekné a dôležité, pretože ich vytvárali naši predkovia a oni práve v nich realizovali svoju vieru. Avšak je nebezpečné, ak viera zostane len tradičná. Tu musí ísť o čosi bytostné, o čosi osobné... Ja odpovedám Bohu. Vstupujem do osobného dialógu s Ním a, samozrejme, vieru realizujem aj v láske k blížnemu. A takejto viere sa musí učiť každý, kto sa označuje za veriaceho. Aj veriaci „katolíckej“ Detvy. Je obdobie adventu - ako by ste ho charakterizovali čitateľom? Advent je pre mňa osobne veľmi krásnym obdobím liturgického roka. Je to čas, keď kresťania očakávajú a pripravujú sa na príchod Ježiša Krista. Má dve časti. Prvá (do 17. decembra), je zameraná na prípravu a upriamenie zraku na Kristov druhý príchod na konci vekov, ako aj počas stretnutia s Ním v hodine smrti. Druhá časť, tzv. „historický advent“ (od 17. decembra), je zameraná na prípravu na nastávajúce sviatky Narodenia. Advent je však čas očakávania. Čas, v ktorom mám očakávať Krista, pripraviť mu miesto vo svojom srdci, aby on mohol vstúpiť dnu a meniť nás. Veľkým prorokom Adventu je Izaiáš, ktorého proroctvo sa počas väčšiny adventných dní číta pri sv. omšiach. Jeho proroctvo pekne opisuje význam týchto dní. Hovorí o Bohu, ktorý dáva šancu, ktorý chce tvoriť nový svet lásky, spravodlivosti a pokoja. O Bohu, ktorý chce prísť medzi nás a byť nám nesmierne blízky. Toto všetko sa spĺňa v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. V ňom sa stáva Boh blízkym. Toto je veľkým čarom Adventu, očakávanie a príprava, aby sa Boh aj v nás a pre nás stal blízkym. Ste kňaz, prečo práve toto povolanie, poslanie? Áno, som katolícky kňaz. Prečo...? Častokrát som si kládol a aj kladiem túto otázku. Prečo ja, keď poznám sám seba, svoje slabosti... Odpovedal by som slovami môjho obľúbeného pápeža bl. Jána Pavla II.- „dar a tajomstvo“, ktoré si nezaslúžim. Avšak prečo práve toto? Sám som rozmýšľal o mnohých cestách, čím byť. Počas gymnázia som mnohým hovoril, že pôjdem študovať dejiny, pretože oni sú doteraz mojou záľubou. Ale moje kňazstvo je určite plodom viery, ktorú do mňa vložili moji rodičia, zušľachťovali mnohí dobrí kňazi a ktorá mohla rásť v spoločenstve mladých, ktorí sa nebáli a neboja priznať ku Kristovi aj dnes. Som rád, že som kňazom. Nie som ním dlho. Iba 18 mesiacov. Aj napriek tomu môžem povedať, že je to krásne poslanie. Byť tu pre druhých a zabúdať na seba, aby som im mohol hovoriť o Kristovi slovami ale hlavne skutkami. Aby on bol vo mne a cezo mňa v nich. Je to ťažká úloha, ale ako sa hovorí aj v obrade vysviacky: „Boh, ktorý v tebe začal dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.“ Roky ste v Detve miništrovali, ako si spomínate na tieto roky? Bol to krásny čas. Mám rád Detvu a najmä náš kostolík sv. Františka. A s ním sa spája aj čas miništrovania. Presne si pamätám, ako som sa k nemu dostal. 19.mája 1996 som bol na 1. sv. prijímaní. Nasledujúci deň bol u nás na návšteve pán dekan Roman Furek, ktorý ma pozval miništrovať a hneď na druhý deň, teda 21.mája, som už prvýkrát miništroval. Boli to krásne roky, strávené v službe Bohu ako miništrant. Taktiež si pamätám na pekné miništrantské spoločenstvo, najmä z čias, keď som bol ešte na základnej škole, ale aj neskôr, keď som bol starší a sám mal na starosti prácu s miništrantmi. Veľmi pekné boli chvíle, keď sme deň začínali spolu ráno sv. omšou v kostole, a potom sme išli do školy na vyučovanie. Taktiež vzácne boli aj mnohé výlety, na ktoré nás brávali naši kňazi. Aké spomienky máte na vašu vysviacku? Veľmi pekné... Aj keď to, čo sa stalo, si človek uvedomí asi až neskôr. Čas vysviacky je totiž spojený aj s mnohými starosťami. My sme hneď po záverečných štátniciach odišli na duchovné cvičenia, stíšiť sa, uzobrať. Domov som prišiel len dva dni pred vysviackou a bolo potrebné vybaviť nejaké veci, dotiahnuť primície, ktoré boli v nedeľu po vysviacke. Napriek tomu som však vnímal veľkosť toho, čo sa bude diať, a tak som sa snažil aj večer predtým stíšiť. Čas piatkového večera som strávil v kaplnke sestier karmelitánok. Sám s Ježišom. Neviem prečo, ale tej noci som nemohol zaspať. Asi až po hodine, čo u mňa nebýva zvykom. Pretože ja môžem aj pred spaním vypiť silnú kávu a do 10 minút spím. Asi to bolo podvedomé prežívanie veľkých vecí v mojom živote. Veľmi som sa tešil, že vysviacku nám prišiel udeliť kardinál Jozef Tomko, čo ešte v našej diecéze nebolo. Boli to veľmi pekné chvíle... Snažil som sa vnímať každé slovo z obradu vysviacky, Božiu prítomnosť, najmä vtedy, keď kardinál položil ruky na moju hlavu (týmto obradom sa odovzdáva kňazská moc). Vnímal som, že napriek všetkému, čo bude, Boh je tu a pevne ma drží. A ak sa ja nepustím, On to neurobí... A potom, bolo radosťou mať okolo seba veľa blízkych ľudí, ktorí ma svojou prítomnosťou prišli povzbudiť a radovať sa so mnou. Kde teraz pôsobíte? Vo farnosti Zvolen - mesto. Ako hodnotíte kroky pápeža Františka z ľudského hľadiska? Pápež František je v prvom rade Boží muž. Človek hlboko zakorenený v Bohu, ktorý chce, aby Boha poznal každý, aby svet, každý človek poznal nekonečnú mieru Božej lásky a milosrdenstva. Možno tradičnému veriacemu je ťažšie prijať jeho spontánne spôsoby. Je to prirodzené. My sme Európania so svojím pohľadom na svet či vieru. Pápež František je Argentínčan... Pápež z Južnej Ameriky, ktorá má inú mentalitu, iné spôsoby, iné prežívanie viery. A František sa nezmenil, keď prišiel do Európy, je taký, aký bol. Pri ľuďoch a pri Bohu tak, ako to vie on a ako to žil. František je hlboko ľudský, všímavý a vnímavý na biedu a problémy ľudí... A, samozrejme, je veľmi spontánny. Keď tak pozerám na dejiny pápežstva 20. a začínajúceho 21.storočia, Boh dáva svojej Cirkvi veľkých pápežov. Či to bol Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI., alebo František. Každý svojím spôsobom prispel k formovaniu a vedeniu loďky Cirkvi. Každý do nej vtláčal niečo iné... Ján XXIII. vyžaroval svojou dobrotou, Ján Pavol II. láskou a ohlasovaním evanjelia po celom svete. Benedikt XVI. vtláčaním a meditovaním viery, túžbou, čo najviac poznať Ježiša Krista a František, túžiac dať poznať Božiu lásku a milosrdenstvo... Tak, ako Františkovi predchodcovia, aj on je veľkým mužom na správnom mieste, vo svojom čase. Aké sú vaše záľuby? Záľuby? Popri všetkých povinnostiach je na ne málo času. Avšak patrí sem najmä čítanie dobrej duchovno–teologickej i historickej literatúry a cestovanie, najmä spoznávanie nových pamiatok. Medzi veľkú záľubu, ale to je vlastne súčasť môjho kňazstva, patrí stretávanie sa s mladými, rozhovory s nimi... Vlastne čas strávený s nimi.

    04. decembra 2013 20:06
  • Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Matej Miklian: Hovoria mi, že som 17 ročný workoholik

    Mladý, aktívny, talentovaný - aj tak sa dá charakterizovať 17 ročný Hriňovčan Matej Miklian. Matej nedávno si vyhral celoslovenskú moderátorskú súťaž Sárova Bystrica. Čo Ťa motivovalo prihlásiť sa a ako súťaž prebiehala? Hriňovské Divadlo organizuje festival Divadelná Chalupka. V rámci tohto festivalu som sa zúčastnil mnohých vystúpení a recepcií na ktorých som spoznal množstvo ľudí z tohto oboru. No a práve na jednej z nich som stretol Martina Krajčoviča, jedného z pracovníkov Stredoslovenského Osvetového Strediska v BB ktorý je koordinátorom tejto súťaže. Nuž on mi povedal, aby som to skúsil. Následne potom ako som začal študovať na Gymnáziu ma profesorky bližšie oboznámili s tým, že nejaká súťaž moderátorov existuje a že by bolo dobré, keby som to vyskúšal aj ja. Mojou motiváciou určite bola túžba stretnúť rovnakých mladých ľudí, ktorí sa zaoberajú rovnakou prácou ako ja a síce moderovaním. Súťaž prebieha veľmi zaujímavým spôsobom. Moderátor, teda účastník súťaže si doma pripraví správy, reklamu, rozhovor, do ktorého si pozve hosťa a celý moderátorský blok, ktorý sám moderuje. Najprv si treba uvedomiť, čo človek vlastne od súťaže čaká. Treba sa odosobniť a venovať sa len svojmu výkonu. Organizátori vás zaradia do vysielacích zmien po štyroch účastníkoch a vy sa v priebehu súťaže vystriedate vo všetkých disciplínach. Kde študuješ, resp. kde ďalej plánuješ? Už druhým rokom študujem na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene v matematicko-informatickej triede. Je to naozaj zaujímavé štúdium, nakoľko škola nám ako študentom ponúka množstvo aktivít a činností, ktorým sa môžeme počas štúdia venovať. Podporujú nás v našich záľubách, písaní projektov, ale je samozrejmé, že sa musím veľa a ešte raz veľa učiť. Do budúcna by som sa chcel venovať štúdiu podobného charakteru tomu čo robím. Rozmýšľal som nad Filozofickou fakultou UK v Prahe, alebo obdobným štúdiom na Masarykovej Univerzite v Brne. Ale určite si podám prihlášky aj na vysoké školy na Slovensku. Do maturity je ešte ďaleko. Aké máš záľuby? To je naozaj dobrá otázka, nakoľko ich je nespočetne veľa. Z tých mojich najobľúbenejších je určite moderovanie, ktorému sa venujem neustále a chcem sa tomu aj v budúcnosti venovať. Divadlo, ktoré aktívne hrávam a momentálne ma napĺňa. Tanec, či už ľudový alebo balet, ktorý som praktizoval vo DFS Hviezdička a FD Podpoľanec. Ale hlavne aktivity spojené so Študentskou Radou na našom Gymnáziu, kde veľmi rád píšem projekty na rôzne akcie a naše plány. Je toho mnoho, nenadarmo mi hovoria, 17. ročný workoholik. Ako Ťa vnímajú rovesníci a rodina? Tak rodina si už zvykla, že nie som typ človeka, ktorý rád sedí doma. Často cestujem a venujem sa svojej práci a to ma stojí naozaj veľa voľného času, ktorý by som inak mal tráviť s rodinou. Nuž ale oni ma podporujú aj keď začiatky boli ťažké, nakoľko sa vidíme málo a aj ten čas vždy niečo robím, ak nepracujem na ničom aktuálnom, do čoho sa viem naozaj s chuťou a vervou zapracovať a potom som v inom svete, tak som niekedy preč. Ale nikdy mi nezabudnú pripomenúť, že škola je prvoradá! No a čo sa týka mojich rovesníkov, poznám naozaj veľké množstvo mladých ľudí, ktorý buď pracujú a tvoria alebo nie. Nuž to je na každom. Ale čo sa týka mojich priateľov a mladých ľudí, ktorí ma obklopujú si už zvykli na hyperaktívneho spolužiaka, ktorý stále len pobehuj, ale v princípe mi fandia. Na gymnáziu sme sa zišli naozaj dobrá partia ľudí a užívame si tie najkrajšie roky života a síce tie študentské. Venuješ sa aj divadlu, odkedy? Áno divadlu sa venujem už od malička nakoľko ako mladý žiačik ZUŠ Hriňová som začal tancovať a postupne aj spievať a hrať v muzikáloch. Postupne som sa vypracoval a nacvičili sme 4 muzikály, v ktorých som mal tú česť hrať. V roku 2011 som dostal angažmán v Hriňovskom Divadle, kde pôsobím ako herec dodnes. Aké akcie si už moderoval? Aké divadelné role si už stvárnil? Je to nespočetné množstvo akcií, aj keď až tak veľa ich zase nie je. Od tanečných súťaží po folklórne festivaly až plesy som moderoval naozaj širokú škálu podujatí, kde som mal tú možnosť nabrať skúsenosti a názory a rady ľudí, ktoré mi naozaj pri mojej činnosti pomáhali a stále pomáhajú. Ponuky stále prichádzajú a ja som len rád, že môžem moderovať či už pre mesto ktoré, ma podporuje, alebo pre rôzne iné celky. Moderovanie ma jednoducho baví ! Čo sa týka mojich postáva stvárnil som ich niekoľko, ale úplne prvou bola postava vrabca Váženého v muzikály My Vrabčiaci. Od vtedy som stvárňoval rôzne postavy napríklad Maťka v muzikály Múdry Maťko a blázni alebo Vili v inscenácii Truhla, Uhorčík a Dráb v inscenácii Jánošík alebo moja posledná trojrola Vrabec,princ a Zbojník v tretej najlepšej rozprávke na Slovensku , kde sme boli ocenení v Rimavskej Sobote a tou bola Snehová Kráľovná. Nuž a z pripravovaných je to postava Tibora v rozprávke Nebo a iné ulice, ktorú budeme premiérovať 14.decembra v Hriňovej. Pracuješ aj v TIK Hriňová - čo je náplňou Tvojej práce? Áno, cez leto som mal tú možnosť pracovať ako turistický informátor mesta Hriňová. V Informačnom centre bolo mojou náplňou práce informovať turistov, prekladať rôzne materiály do angličtiny a nemčiny, chodil som tlmočiť európskym dobrovoľníkom, ktorí vďaka nášmu primátorovi každoročne zavítajú do mesta. V rámci práce som spravoval a aj spravujem našu stránku, robil som rôzne dokumentačné materiály, prezentácie, videá a množstvo vecí ,ktoré sa týkajú tejto práci. Pracovalo sa mi veľmi dobre a dúfam, že budem mať tú možnosť opäť o rok pracovať v informačnom centre, ale to sa ešte uvidí, aké budú okolnosti. Určite mi to dalo veľa, nakoľko skúsenosti s ľuďmi, nielen pri vybavovaní ich záležitostí, ako je skenovanie, kopírovanie a iné ktoré TIC ponúka sú na nezaplatenie. Ako hodnotíš projekt DTonline? Projekt alebo platforma, ako ja zvyknem hovoriť DT Online je určite inováciou a zlepšením informovanosti nášho regiónu. Či už písaním článkov, alebo inzerciami, rôznymi činnosťami tohto projektu sa naozaj dáva najavo, že aj v našom regióne sú šikovní ľudia, ktorý chcú robiť a ktorí robia. Táto vaša práca sa odzrkadľuje nielen na prieskumoch návštevnosti stránky, ktoré sú naozaj priaznivé, ale aj na názoroch ľudí, ktoré sú kladné. Toto všetko je znakom, že vaša práca nie je márna. Ja želám tomuto projektu veľa zdaru, veľ šťastných čitateľov a hlavne veľa radosti, z práce ktorú robíte. Máte moju poklonu. Kde sa vidíš o povedzme 20 rokov? O 20 rokov budem mať 37. Dúfam že sa mi splnia moje predstavy, ktoré mám aj keď dnešná spoločnosť nie je veľmi otvorená a pri rýchlosti dnešnej doby môže byť všetko iné. Som otvorený všetkému, čo príde. Teším sa na budúcnosť a dúfam, že svojou činnosťou a svojou prácou budem vytvárať úsmevy na tvárach ľudí a moja práca bude osožná. Človek nikdy nevie, čo príde, ale ja sa ničomu nebránim a teším sa na budúcnosť.    

    02. decembra 2013 11:34
  • Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Salón Orchidea-Ďuricová: Najradšej navrhujem vlastné modely+súťaž

    Svadobný salón Orchidea je pre podpolianske ženy dobré známy. Rozprávali sme sa s majiteľkou salónu - Emíliou Ďuricovou. Ako dlho funguje váš salón? Svadobný salón Orchidea funguje päť rokov. Avšak zákazkovému krajčírstvu sa venujem od roku 2001. Prečo ste sa rozhodli pre svadobný salón? Svadobný salón mi splnil sen o realizácii vlastných návrhov šiat a veľmi rada plním priania zákazníčiek ušitím ich vlastných vysnívaných či už svadobných, alebo spoločenských šiat. Kupujete šaty, alebo ich šijete sama? Hlavným zameraním môjho salónu je šitie na mieru a podľa predstáv zákazníka, ale najradšej si navrhujem svoje vlastné modely, ktoré si aj sama ušijem. Kde beriete inšpiráciu? Inšpirujem sa súčasnou módou, ale väčšina šiat vznikla tak, že som objavila peknú látku a nejak prišiel aj dobrý nápad. Stáva sa, že počas šitia zmením úplne model, príde lepší nápad. Koľko kusov šiat máte? Na aké rôzne príležitosti? Šaty sa dajú kúpiť, alebo požičať? Mám približne okolo 120 kusov šiat - šaty spoločenské, detské-sviatočné, svadobné a rôzne doplnky k šatám. Požičovné sa pohybuje pri spoločenských šatách od 20 do 60 eur. Pri svadobných šatách od 100 do 300 eur. SÚŤAŽ !!! Zdieľajte článok a vyhrajte požičanie spoločenských šiat zdarma.    

    01. decembra 2013 13:42
  • Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Kotleba: Protesty proti ťažbe zlata mali byť tvrdšie

    Prinášame rozhovor s prekvapením župných volieb - Mariánom Kotlebom. V prvom kole volieb predsedu VÚC ste získali viac ako 26 000 hlasov, výrazne ste predbehli Kaníka a o týždeň nastúpite do ringu proti Maňkovi v druhom kole. Čakali ste takýto výsledok? Spolu s kolegami z Ľudovej strany Naše Slovensko sme čakali trošku iný výsledok – viac pre Kaníka, menej pre Maňku, no v môj postup do druhého kola sme verili. Čo si myslíte, čomu vďačíte za tento výsledok? Poctivej dlhoročnej práci, podpore priateľov a rodiny, a vôli Božej. Všeobecne sa rozšíril pocit, zdá sa že oprávnene, že pred druhým kolom volieb Vás médiá cielene ignorujú. Čo si o tejto ignorácií myslíte? Ignorácia mojej osoby zo strany médií nie je pocit, ale fakt. Mocní mediálnej scény sa veľmi rýchlo dohodli so zástupcami politickej mafie na tom, ktorý kandidát je ten „pravý“. Z ich hystérie mi je do smiechu, no vzhľadom na výročie tzv.  zamatovej revolúcie aj do plaču. V každom prípade je to však na zamyslenie – tí, ktorí predstaviteľom vládnej strany ešte deň pred voľbami nevedeli prísť na meno, ich dnes horlivo podporujú. Týka sa to médií rovnako ako politikov. Médiá i politickí súperi Vás označujú za extrémistu. Ako na to reagujete? Nebol som to ja, kto doviedol republiku na pokraj sociálneho i ekonomického krachu, nie som to ja, kvôli komu ľudia nemajú prácu za primeranú plácu. Takže tieto označenia pokladám za úbohé pokusy o moju diskreditáciu. Tí, ktorí sa znižujú na takúto úroveň len dokazujú, že nemajú argumenty, ktorými by mohli oponovať mojej kritike, že nemajú argumenty, ktorými by mohli napádať naše efektívne riešenia. Iným názorom, ktorý bol prezentovaný aj na našom portáli je, že občania sú frustrovaní a voľbou Kotlebu ventilujú svoj protest. Pripúšťate to? Tých názorov bolo od vyhlásenia volieb publikovaných mnoho. V podstate každý môže mať iný názor, a ja nebudem nikomu ten jeho vyvracať.  Avšak ak ma ľudia volili ako protest, tak som rád. Pretože protest je začiatkom každej zmeny. Čo očakávate od druhého kola volieb? Ako sa naň pripravujete? Čo je ťažiskovou témou Vašej kandidatúry? Od druhého kola, resp. od kampane pred druhým kolom som očakával najmä konštruktívny a férový súboj argumentov, poukazujúcich na to, čo všetko kraj pre ľudí môže spraviť. Namiesto toho sme sa už pár minút po sčítaní hlasov dočkali prirovnávania k Hitlerovi, a v podobnom duchu je kampaň zo strany môjho protikandidáta a médií vedená doteraz. Ja som však napriek všetkému ostal v pragmatickej rovine a kampaň sa snažím viesť informačne – najmä prostredníctvom novín NAŠE SLOVENSKO informovať  ľudí o tom, čo pre nich chcem z pozície predsedu kraja, ale aj z pozície poslanca, urobiť. Prioritami môjho programu sú dve témy. Prvou je zlepšenie sociálneho postavenia rodín a odstránenie nespravodlivého zvýhodňovania nielen cigánskych parazitov pred slušnými ľuďmi. Druhou je zvýšenie bezpečnosti aj v odľahlých častiach nášho kraja. Vzhľadom na to, čo sa v týchto dňoch deje v Jelšave, si myslím, že potreba začať riešiť práve tieto témy je nanajvýš akútna. Aký je Váš názor, politický či osobný na Vášho súpera Vladimíra Maňku? Pána Maňku pokladám za kariérneho politika, a z časti aj za supermana. Človek z mäsa a kostí jednoducho nedokáže zodpovedne vykonávať dve veľmi náročné práce v Bruseli a v Banskej Bystrici súčasne. To sa jednoducho nedá. Kraj ohromila najmä rozsiahla kampaň Ľudovíta Kaníka. Po voľbách prichádzajú mnohokrát nepríjemné otázky ohľadom jej financovania a výšky nákladov. Ako je to s Vašou kampaňou? Do konania prvého kola sme spolu - 15-ti kandidáti ĽS Naše Slovensko v Banskobystrickom  kraji – na kampaň minuli bez pár drobných 5000,- eur. Predpokladám, že kampaň pred druhým kolom túto sumu neprevýši, pretože jednoducho nemá z čoho. Pre ľudí ste známy najmä z ulíc – z protestných pochodov, či iných akcií. Pravdepodobne stretávate kvantum ľudí. S čím sa na Vás obracajú? Ľudia sa na mňa, ako aj mojich kolegov z ĽS Naše Slovensko, obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri ochrane a obrane či už pred cigánskymi extrémistami, alebo pred nečinnosťou, či skôr zločinnosťou, úradov. Pokiaľ to je v našich silách, vždy sa im snažíme pomôcť. Ako hodnotíte vašu vysokú podporu na Podpoľaní? Ľudia v Detve a okolí sa už zjavne nechcú nechať ďalej zbedačovať a týrať, a volajú po zmene. V Detve je značný problém s rómskou komunitou. Ako by ste ho z pozície predsedu kraja riešili? Problémom s cigánskymi extrémistami nie je postihnutá len Detva, ale aj mnohé ďalšie mestá a obce nášho kraja. Nie je pravda, že kraj v tejto otázke nemôže nič robiť. Práve naopak, kraj má v zmysle zákona č. 302 / 2001 povinnosť angažovať sa aj v tejto otázke. V rámci môjho štúdia na Ekonomickej fakulte UMB v B. Bystrici som pod vedením doc. Ing. Štefana Hronca, PhD. vypracoval, a z ekonomického hľadiska aj prepočítal, projekt zvýšenia bezpečnosti slušných obyvateľov nášho kraja. Verím, že z pozície predsedu kraja by som v spolupráci s predstaviteľmi samosprávy mal možnosť túto štúdiu realizovať v praxi. Zúčastnili ste sa pochodu proti ťažbe zlata. Ako vnímate tento, asi najväčší problém na Podpoľaní? Ľudová strana Naše Slovensko sa ako prvá politická strana oficiálne vyjadrila proti plánovanej ťažbe. Ja Po ukončení prvého protestu v Detve som osobne dohováral zástupcom o.z. Podpoľanie nad zlato, že ak chcú, aby tie protesty mali váhu, tak treba protestovať v Bratislave, alebo aspoň v Bystrici. Jednoducho tam, kde sa o osude ťažby rozhoduje. Nakoniec sa po dlhom váhaní odhodlali k protestu pred Úradom BBSK v Banskej Bystrici, no ten protest bol tieť taký nemastný – neslaný. Malo sa ísť priamo na úrad, tie stovky ľudí mali žiadať vysvetlenie od predsedu alebo podpredsedu kraja. Môj názor je taký, že ak chceme, aby protesty zabrali, tak musia byť tvrdšie. Aby sa nad nimi kompetentní už neusmievali, ale aby sa zamysleli. Ako predseda kraja som pripravený kráčať v prvej línii. Navštívili ste niekedy Podpoľanie? Aký pocit ste si odniesli? Táto otázka veľmi súvisí s tou predošlou. Podpoľanie je jeden nádherný kus Slovenska a aj preto si ho nesmieme nechať zdevastovať. Často chodievam na chatu na Hriňovské lazy a pri predstave, že by som mal namiesto čerstvého vzduchu dýchať kyselinové výpary, mi tuhne krv v žilách. Je niečo, čo by ste občanom pod Poľanou odkázali? Systémová zmena ešte nikdy od vzniku republiky nebola tak blízko! Už túto sobotu môžete rozhodnúť, ako to s našim krajom pôjde ďalej najbližšie štyri roky. Ak vám vyhovuje to, čo tu štyri roky bolo, tak voľby môžete ignorovať. Ak si však myslíte, že je najvyšší čas aby náš kraj mal aspoň nejakú perspektívu, tak si nájdite čas a choďte voliť. Kým ešte nie je neskoro.

    17. novembra 2013 22:33
  • Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Zápasy v klietke v Detve úspešné

    Uplynulý víkend sa v športovej hale konalo zaujímavé podujatie - zápasy v klietke. Viac o akcii sme sa rozprávali s trénerom FFC Detva Róbertom Deličom. Kedy vznikla myšlienka zorganizovať podujatie zápasov v klietke v Detve? Myšlienka zorganizovať podujatie vznikla už dávnejšie, keďže sme chceli Detve ukázať tento krásny šport, len sme čakali na vhodný termín a vhodnú dobu zorganizovať to. Ako ste organizačne, sponzorsky, programovo zabezpečili akciu? S akciou nám pomáhal veľmi skúsení slovenský promotér Martin Belák, pod ktorého hlavičkou akcia vlastne aj bola. Ďalej nám veľmi pomohol Vladimír Krnáč, ktorý pomohol hlavne hľadať sponzorov a samozrejme pomohol s organizačnými, za to im obom patrí veľká vďaka. Sponzormi boli TRIMS Security, Autopožičovňa CK plus, Surplus Shop Zvolen, Kumas s.r.o. Detva a ďalší, všetkým veľmi pekne ďakujem za pomoc. Aké sme mohli vidieť zápasy? Ľudia mohli vidieť celkom 10 zápasov, z toho 2 zápasy podľa pravidiel K1 a 8 zápasov pod pravidlami MMA. Podrobnejšie info o výsledkoch si každý môže pozrieť na stránke Thaiboxing.sk. Aká bola účasť, ohlasy? Účasť bola cca 300 ľudí, vzhľadom na veľa komplikácií, ktoré nastali posledné týždne pred akciou. Reklama bola veľmi slabá, ale nabudúce to už určite bude lepšie. Ohlasy na akciu boli zatiaľ kladné, ľuďom sa páčilo hlavne to, že videli konečne niečo nové. Cítiť, že MMA v Detve a na Podpoľaní rastie v popularite? Áno, je cítiť narastajúcu vlnu popularity tohto športu, aj u nás predsa len je to niečo nové a ľudí to zaujíma. Ľudia mali možnosť vidieť aj dobrú pripravenosť zápasníkov z nášho domáceho klubu, pretože zo 4 zápasov 3 vyhrali, čo je myslím si super bilancia a tak isto je to aj na celom Slovensku, že ty naši zápasníci z Detvy sa naozaj chytajú. Bude sa podobné podujatie ešte niekedy konať? Áno plánujeme aj ďalšie takéto podujatia v Detve.    

    17. októbra 2013 21:29
  • Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Roman Vrťo: Boj o zlato sa ešte neskončil

    Ťažba zlata - téma, ktorá už tak veľmi nerezonuje v spoločnosti na Podpoľaní, avšak napriek tomu, stále nie je uzavretá. Čo je nové a ako hodnotí občiansku aktivitu člen petičného výboru Roman Vrťo?   Ako vnímate boj Podpoľancov prti ťažbe zlata? Máločo tak spojilo Podpoľanie, ako boj proti pripravovanému zámeru ťažby zlata na Bielom vrchu v Detve, s ktorým prišla firma Emed. Odpor proti ťažbe vyhnal Detvanov do ulíc. Protestovali sme pochodom zo strojární do Detvy, poriadny hluk sme narobili pred sídlom ťažobnej spoločnosti v starej časti Detvy. Zaplnili sme ulicu pred banským úradom v Banskej Bystrici a svoje si povedali aj pred sídlom samosprávneho kraja. Vy ste člen petičného výboru. Koľko podpisov sa vyzbieralo? Podpisom pod petíciu ťažbu odmietlo viac ako 11-tisíc ľudí z Podpoľania aj zo širšieho regiónu. Viacerí spochybnili práve počet podpisov na petičných hárkoch. Na okres z niečo viac ako 35-tisíc obyvateľmi je priamo z Detvy okolo päťtisíc, podobný počet je z Podpoľania a tisícka z iných regiónov. Čo je momentálne s petíciou? Petičné hárky sme zatiaľ nikomu neodovzdali. Nechávame si určitý manévrovací priestor, aby sme celý proces znovu dokázali naštartovať. Ako je to momentálne s ťažbou zlata? V posledných mesiacoch sa situácia okolo pripravovanej ťažby upokojila. Žiadne aktivity ťažiarov ani protestujúcich obyvateľov. Obvodný banský úrad prerušil konanie vo veci určenia dobývacieho priestoru do doby pokiaľ firma nedoplní návrh o požadované podklady alebo do 31. marca 2014. To v žiadnom prípade neznamená koniec! Prečo nie? Emed má doplniť podklady, je to asi desať úloh, no väčšinou ide o veci technického charakteru. Ide o splniteľné požiadavky z ich strany. Otázkou je, ako sa zachová Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, ktorý doteraz prehliadal nesúhlasné stanoviská ostatných dotknutých strán ako je samospráva, firmy či občianske združenie Podpoľanie nad zlato. Ako nazvať teda súčasný stav? Dočasný pokoj zbraní, aj takto sa dá pomenovať situácia v súčasnosti. Pokoj zbraní môže skončiť kedykoľvek vydaním rozhodnutia o dobývacom priestore pre zlatokopov. Akonáhle bude mať firma Emed dobývací priestor, získa argumenty pre rokovania s ďalšími investormi, alebo to môže predať inej firme, ktorá bude pokračovať v snahe o ťažbu zlata. A potom to bude neustále nejaká firma skúšať. Preto je dôležité to zastaviť hneď na začiatku. Dôležitý je Obvodný banský úrad. Obvodný banský úrad vôbec nereagoval na nesúhlasné stanoviská obcí či iných účastníkov konania. Momentálne úplne ignoruje obce, firmy ako aj obyvateľov Podpoľania. Otázne je či svoj postoj nezmení po doplnení návrhu firmou Emed. Máte širokú podporu. Kto všetko podporuje odporcov ťažby zlata na Podpoľaní? Na svoju stranu zatiaľ získali vedenie samosprávneho kraja aj ministra životného prostredia. Kľúčové je ale ministerstvo hospodárstva, pod ktorý spadá aj banský úrad. Máme podporu ministerstva životného prostredia a aj samosprávneho kraja, čo nám chýba je podpora slovenskej vlády. A možno je to iba o tom, aký hlasný bude ďalší protest Detvanov. Prečo ste vlastne proti? Neprinesie ťažba nové pracovné miesta? Environmentálne hľadisko je pre región rozhodujúce. Zachovať región v takejto podobe je základom pre rozvoj cestovného ruchu či vidieckeho turizmu, pre ktorý má Podpoľania predpoklady. Keď si predstavíme, že haldy vyťaženej hlušiny budú mať trojnásobný objem, ako je známa kopa pri Žiari nad Hronom, iba ťažko do takejto krajiny pritiahnete turistu. Obhajcovia ťažby zlata radi zdôrazňujú prínos bane na zamestnanosť v regióne. Vraj veľký komplex by potreboval desiatky zamestnancov. Avšak všetko sa môže otočiť a hrozí, že nezamestnanosť ešte stúpne. Ak by padla kvôli ťažbe výroba v PPS, stratených by bolo kvôli potencionálnym 200 miestam súčasných 1600. A to nemôžeme dopustiť.  

    29. septembra 2013 17:58
  • Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Tréner a masér Ľubo Hlaváč: Potláčanie bolesti problém nerieši + súťaž o masáž

    Energický, vyšportovaný, usmiaty - tak poznajú mnohí Ľubomíra Hlaváča. Mnohí vás poznajú ako človeka pozitívnej nálady a plného energie, ako hodnotíte vy sám seba? Je to dosť možné, snažím sa žiť plnohotnotným  vnútorným životom a moje aktivity a to, čo na nich prezentujem,  sú toho obrazom. Základom nie sú hmotné veci okolo nás, ale to, čo denne prežívame a ako to prežívame. Veľa rokov sa venuje tae-bo? European Tae-bo® trénujem už 13 rokov, predtým som sa venoval  Aikido. Je to jedno úžasné bojové umenie založené na hlbokej filozofii, ktorá mi v mojom tréningu dosť chýbala. Keď som sa zoznámil s European Tae-bo® a zistil som absolútnu totožnosť filozofie, ktorá je v pohybe zúčastnená a s ním sa vyučuje aj keď si to klient vôbec neuvedomuje,  tak som sa začal plne venovať European Tae-bo®. Aké úspechy ste zaznamenali? V European Tae-bo® nie sú súťaže, nedosahujete úspech v súťažnej forme, ale tým, že pravidelným tréningom posúvate svoje hranice v  každej oblasti, učíte sa vedome ovládať svoj tréning a ešte máte z toho radosť a potom sa už len obzriete za sebou a zistíte aký kus cesty ste prešli a kde už ste, tak to je úspech. Okrem tae-ba sa venujete aj iným športom? Kvôli European Tae-bo® som spoznal aj iné systémy od EFPE®  ako sú European Aerobic® , European Step® a European Muscle Power ® úžasné na nich je to, že je tu v prvom rade zastúpený účinný  tréning  tela a to na vedomej úrovni,  preto sú tieto systémy tak jednoduché a určite pre tých, ktorí hľadajú len zábavu pri nízkom výdaji, nudný. Na týchto hodinách sa klient učí efektívne vedome ovládať svoj tréning, vedome pracovať so svojím svalstvom zdravým a účinným prevedením cviku v prirodzených rozsahoch. Sú to prepracované športové systémy, ktoré premieňajú vaše telo a ducha, cítite sa skvele, pravidelne vymieňate stres (ak je) za pozitívnu energiu, načo reaguje aj vaše telo a zdravie. S manželkou máte masérsky salón, čo vás motivovalo k jeho založeniu? Založenie masérskeho salónu bolo snom mojej manželky, ktorá sa masážam venuje od roku 2009. Masérsky salón Lomi Lomi sa nachádza v priestoroch Akadémie plus s.r.o  na  Somolického ulici 2 vo Zvolene. Masáž Lomi Lomi (v preklade milujúce ruky) sa považuje za perlu medzi masážami, je veľmi relaxačnou, no na druhej strane aj intenzívnou, ak si to vyžaduje stav klienta. Snažíme sa ľuďom masážami pomáhať, preto je ťažko povedať, koľko taká masáž trvá. Koľko si vyžaduje, toľko trvá, nie je kam sa ponáhľať, dôležitý je pre nás náš zákazník. Ak svoju prácu robíte s radosťou a srdcom, potom nemáte pocit únavy, zvládnuť sa dá aj desať hodinových masáži :) podstatné je to, že  masírujete s láskou a chcete klientovi pomôcť.  V dnešnej dobe, kedy ľudia pracujú viac psychicky ako fyzicky, je vidieť hlavne stuhnuté šije, chrbáty, tŕpnuce ruky. Žiaľ, je to dôsledok aj toho, že sa ľudia nehýbu, resp. nestíhajú, nechce sa im .... Pohyb je pre človeka veľmi dôležitý  Čo má robiť človek, ktorý má už značné bolesti, existuje možnosť nemedikamentnej pomoci, napr. masážami? Áno pomoc je veľmi jednoduchá aj keď biznis nás núti všetko riešiť cez lieky čiže peniaze,  ale tu sa nerieši príčina a človek sa stáva závislý na liekoch z čoho farmaceutický priemysel neskutočne profituje. Jednoduché riešenie je správna životospráva, masáž tiež nerieši príčinu,  iba na ňu poukazuje a pomáha odstrániť pôsobenie príčiny tú človek musí odstrániť sám. Určite je veľmi vhodné pravidelné,  zdravé cvičenie, strečing a relaxácia, pretože pôvodca všetkého zla je vnútorné napätie a stres. To vidieť na klientovi keď k nám príde a má nejaký  problém buď to v práci alebo v rodine alebo je pracovne vyťažený, je to hneď vidieť na jeho lopatkách, trapézoch, krku. Masážou mu svalstvo uvoľníme ale kým vnútorné napätie pokračuje za chvíľu je na masáži znovu. Snažíme sa klienta priviesť k tomu, aby rozpoznal čo napätie v tele spôsobuje a následne ho odstránil. Ďalším dôvodom problémov  je ochabnuté svalstvo, ktoré nedrží chrbticu a vznikajú problémy, tu by masáž tiež nebola tak účinná, keby nepoukázala na potrebu správneho cvičenia a strečingu, ktoré v tomto prípade odstránia príčinu. No aké miesto by tu asi mohli mať lieky? Len potláčanie bolesti,  ale to nerieši problém...  Bývate v Stožku, organizujete aj tam nejaké akcie? V Stožku mávame pravidelné cvičenia športových systémov  EFPE  a keď počasie dovolí, tak na  športovo oddychovom  areáli  býva  štvorhodinovka European System Day.  No ale v prvom rade je to Detva CVČ Trend a Power Gym kde klienti s obľubou navštevujú tréningy týchto fitness systémov, pravdaže pre ich funkčnosť J  Cvičíme aj vo Zvolene vo Fitness Family, tu tiež organizujeme  pravidelne European System Day.  Raz v roku  býva akcia  Fitness Weekend Čachovo - Selce,  víkendovka  plná cvičenia a relaxu so systémami EFPE, ktorú navštevujú  Slováci aj Česi.

    25. septembra 2013 18:19
  • Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Rozhovor s meteorológom: Klimatické zmeny sú aj na Podpoľaní

    Počasie, klíma, klimatické zmeny - toto sú termíny, ktoré sa čoraz častejšie dostávajú do diskusií aj bežných ľudí. Rozprávali sme sa s meteorológom z Detvy, študentom UMB Banská Bystrica  - Marekom Kučerom a jeho kolegami z portálu Meteoinfo.sk. Ako sa dá charakterizovať podnebie/klíma na Podpoľaní? Podpoľanie je veľmi pestré a nájdeme tu všetky klimatické oblasti od teplej klimatickej oblasti (presnejšie okrsok T7 vyznačujúci sa teplým počasím v letnom polroku, mierne vlhkým podnebím a chladnou zimou v najnižších polohách v okolí Vígľaša), cez mierne teplú (prevažná časť územia vrátane obývaných oblastí v Detve a Hriňovej od cca 400 do 800 metrov nad morom, v nižších častiach je to okrsok M3, mierne teplý a mierne vlhký, vo vyšších častiach M6, mierne teplý a vlhký) až po chladnú klimatickú oblasť na Poľane (od cca 800 metrov až po vrchol, a to okrsky C1, charakterizovaný ako mierne chladný a okrsok C2 ako chladný horský). Všeobecne platí, že v Detve vládne v lete o cca 1 až 2°C chladnejšie počasie ako v našich nížinách a v zime sa tieto rozdiely zvyšujú, pri inverzii aj o vyše 5°C. Typické sú pre našu oblasť chladné rána, ktoré neraz prinášajú nižšie ranné teploty ako na severe Slovenska a vysoké teplotné amplitúdy spôsobené utlmenými veternými pomermi a kotlinovou klímou, keďže zo všetkých svetových strán nás obklopujú pohoria. Zrážkovo patrí Detva medzi pravý slovenský priemer s úrhrnmi okolo 750 mm ročne. Aké sú naj? Plusová/mínusová teplota, rýchlosť vetra, max. zrážok? Počas rekordných horúčav v roku 2007 pozorovateľ v Detve na Sídlisku nameral +37,2°C, v Starej Detve bolo +37,1°C. Na Pstruši rovných +38,0°C. Na Podunajskej nížine sa vtedy oteplilo na +39/+40°C a v Hurbanove namerali meteorológovia rekordných +40,3°C. Opačným extrémom je február 1929, kedy sa od Tibetu, Sibíre, Mongolska a severnej Indie tiahla nad európsku časť Ruska a neskôr až nad Nemecko mimoriadne vyvinutá Sibírska anticyklóna a do strednej Európy sa dostal extrémne studený kontinentálny vzduch až z východných častí Ázie. Na Pstruši vtedy namerali doteraz platný slovenský rekord minimálnej teploty, -41,0°C, v Hurbanove sa ochladilo na -35,0°C. Čo sa týka zrážok, najdaždivejšie bolo leto 2002, kedy sa vylial aj Detviansky potok, v okolí Detvy a na Poľane vtedy spadlo plošne cez 100 milimetrov zrážok za jeden deň, najdaždivejší rok 2010 skončil na Pstruši s úhrnom 977 milimetrov, ale je možné, že v Detve a Hriňovej prekročili úhrny 1000 milimetrov, na Poľane hodne viac. Najsilnejšie nárazy vetra sú v kotline zaznamenané počas letných frontálnych búrok, počas ktorých dokáže vietor priniesť nárazy až cez 20 m/s, počas víchric prekračuje vo vrcholových častiach Poľany vietor bežne aj 30 m/s. Treba však dodať, že kotliny stredného Slovenska sú vďaka okolitým pohoriam najlepšie chránenými pred silným vetrom, výhodou oproti severnému Slovensku je, že juh nie je taký náchylný na fohnové vetry a Nízke Tatry sčasti tlmia studenú bóru. Vidieť aj na Podpoľaní v komparácii so starými dátami zmeny klímy? Nielen na Podpoľaní. Dopady klimatickej zmeny vidno po celej Zemi, v posledných desaťročiach sa začalo výrazne otepľovať a sme svedkami čoraz častejších vĺn horúčav v lete, teplejších zím, ale čo je zaujímavé, na Slovensku neboli zaznamenané stúpajúce trendy teploty u väčšiny jesenného obdobia. Príkladom je aj uplynulé leto 2012, ktoré skončilo po roku 2003 ako 2. najteplejšie od začiatku meraní v Hurbanove (1871), či najteplejšia zima od začiatku pozorovaní tzv. "zima bez snehu" 2006/07, kedy vládli o 5°C vyššie teploty ako zvyčajne a januárové počasie pripomínalo október (v Bratislave sa oteplilo až na +19°C). Zmenu klímy si všimli najmä starší ľudia, ale aj viaceré plodiny, ktoré sa každým desaťročím dokážu vypestovať čoraz severnejšie, resp. invázne rastliny (tzv. agáče už rastú aj v kopcoch medzi Detvou a Hriňovou s nadmorskou výškou okolo 500 m n.m. pričom v minulosti to bola čisto záležitosť nížin resp. najnižšie položených častí kotlín). V zime sa výnimočne vyskytujú v okolí Detvy teploty nad +15°C (naposledy koniec februára 2008, kedy k nám za typicky letnej situácie prenikol od juhu teplý, pôvodom tropický vzduch), v lete naopak minimálne teploty zriedkakedy dosahujú kritérium tropickej noci, kedy teplota neklesne pod +20°C. Od roku 1961 do roku 2010 sa na Pstruši nevyskytla ani jedna takáto noc, posledné tri roky sa však tropickým nociam zadarilo a v Detve sa vyskytli asi 4, niet sa čomu čudovať - veď napríklad tento týždeň v pondelok namerali v Piešťanoch najteplejšiu noc počas histórie slovenských meraní- tzv. supertropickú noc, ochladilo sa tam len na +27,3°C. V roku 2013 zaujala aj druhá 40°C teplota v predpovedi SHMU, teploty 35/40°C očakáva ústav a pripúšťajú ich aj naši meteorológovia vo štvrtok, 8.8.2013. Mohla by baňa na zlato na Podpoľaní zmeniť klimatické pomery? Baňa by mohla zmeniť najmä mikroklímu zasiahnutej oblasti, pokiaľ sa oblasť odlesní a zvýši sa albedo, môže to znamenať zvýšenie teploty o 1-2°C. Klíma Detvy by sa z tohto pohľadu meniť nemala. Ktorá časť Podpoľania je najpremenlivejšia v počasí? Najpremenlivejšou oblasťou býva v lete okolie Detvianskej Huty a Látok, ktorá je známa najvyššími množstvami búrok v roku v rámci Slovenska. V zime sú náchylné na zmeny poveternosti najmä kotlinové oblasti, zasiahnuté inverziou, strieda sa dážď so snehom i mrznúce zrážky, na Poľane vládnu takmer celú zimu (okrem inverzných udalostí) mrazy, avšak vietor je tu najsilnejší. Je lyžiarske stredisko ako Košútka pod 1000 m.n.m. do budúcnosti rentabilná? Košútka je skôr otázka na prevádzkovateľov, je veľmi pravdepodoné, že zimy budú síce teplejšie, ale ako napr. v počas uplynulej 2012/13 sme už boli svedkami prechodu kladnej fázy Severoatlantickej oscilácie na zápornú, ktorá je typická početnými stredomorskými nížami, prinášajúcimi na južné návetria dostatok snehu pri teplotách slabo pod nulou. Pokiaľ by trend v NAO indexe pokračoval, zimy by dočasne mohli byť napriek otepľovaniu s dostatkom situácií so snežením ale i vpádov arktického vzduchu, keďže počas NAO- je oslabený prílev vlhkého a teplého vzduchu z oceánu a striedajú sa viac extrémy teplôt, teda advekcie studeného a veľmi teplého vzduchu. Horšie to môže byť o 20-30 rokov, kedy sa už počíta s dramatickejšími dopadmi klimatickej zmeny a napríklad v lete sa môže roztopiť celý arktický ľad. Existujú nejaké meteoroloigcké výskumy o Podpoľaní? Súčasná slovenská klimatológia sa okrem regionálnych klimatických pomerov zaujíma aj o širšie súvislosti a do popredia sa dostávajú tzv. oscilačné módy, jedným z ktorých je práve Severoatlantická oscilácia, skúma sa synotpika, vlny extrémne chladných, teplých, zrážkových udalostí... Informácie o klíme v Podpoľaní obsahujú viaceré monografie, Podpoľanie je tiež vhodné na skúmanie inverzie a kotlinovej klímy. O Podpoľaní známejšie meteorologické výskumy zatiaľ nie sú známe, skôr sa čerpá zo stanice na Pstruši a zo zrážkomerných staníc v Detve či na Poľane v mnohých ďalších výskumoch, zameraných na celé Slovensko a práve tie nám poskytujú rozsiahle informácie o klíme u nás. Priblížte nám projekt Meteoinfo.sk. Projekt vznikol pred cca 6-7 rokmi a ideou bolo poskytnúť možnosť slovenským pozorovateľom odosielať aktuálne údaje o počasí na internet (k dnešnému dňu máme takmer 800 lokalít). Sieť pozorovateľov sa rozrastala a postupne sa začali robiť aj predpovede a články o počasí, ja na stránke pôsobím takmer 5 rokov a naším cieľom je poskytnúť najčerstvejšie informácie o počasí na odbornej úrovni širokej verejnosti. Ľudia čím ďalej, tým viac vyhľadávajú odborné informácie, ale aj dlhodobé predpovede, ktorých úspešnosť sa pomaly ale isto zvyšuje. Denne vydávame regionálne predpovede, dlhodobú predpoveď, situáciu a články a pozorovatelia majú okrem odosielania aktuálneho počasia diskutovať o počasí na našom fóre. Ponúkame aj vlastné meteogramy pre všetky obce na Slovensku a každým dňom sa náš tím posúva dopredu.

    05. augusta 2013 10:57
  • Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    Silvia Bystričanová: Úspešná spisovateľka z Detvy

    „Každý deň má niekto narodeniny, každý deň máme dôvod na oslavu života.“ To je životný postoj Silvie Bystričanovej, rodáčky z Detvy, ktorá si svojím debutovým románom,  s názvom Každý deň má niekto narodeniny, splnila dávny sen. Napísala knihu a vložila do nej kus seba. A možno práve preto jej priniesla úspech a uznanie. Hlavná hrdinka Nina nájde  po rozpade vzťahu  odvahu otvoriť si vlastnú čajovňu a popri tom čelí najrôznejším životným skúškam. Dej je popretkávaný mnohými citátmi a myšlienkami, ktoré čitateľa nútia uvažovať, no kniha zároveň  pobaví a rozveselí. Je to príbeh o plnení snov, o hodnotách, životných postojoch a uvedomení si, kto je pre nás v živote naozaj dôležitý. Pre nás je na tomto románe výnimočné najmä to, že ho napísala naša rodáčka, Silvia Bystričanová. Šla za svojím snom, prekonala počiatočné obavy a dosiahla úspech. My v redakcii ju preto obdivujeme a prinášame Vám rozhovor s touto šarmantnou ženou aj na stránky DTonline. Kedy u Vás vznikla myšlienka napísať knihu? Resp. čo bolo tým kreatívnym spúšťačom? Kto alebo čo je pre Vás inšpiráciou? Vždy som sa pohrávala s myšlienkou napísať knihu, len mi chýbala odvaha, preto som sa s tým nikomu nezdôverila. Čo sa má stať, sa stane a mne začali prichádzať do života ľudia, ktorí ma veľmi ovplyvnili a inšpirovali. Kamarátka herečka Lucia Siposová ma oslovila na účinkovanie v jej dokumente PPPPP, v ktorom 69 ľudí odpovedalo na otázky, o ktorých nemali čas premýšľať. Jedna z otázok bola, či by som chcela byť slávna. Odpovedala som, že nie, pretože slávu zvládne málokto, je to skúška ega, ale chcela by som, aby ľudia poznali moju knihu, knihy. To bolo prvýkrát  čo som túžbu napísať knihu priznala nahlas. Neskôr ma na spoluprácu oslovil producent a režisér muzikálu Trik Trejsy, Vašo Púčik a spolu sme napísali piesňové texty. Možno spoločnosť talentovaných a fundovaných ľudí, ako sú Mirka Partlová, Dominika Stará, Janko Slezák, Zuzka Šebová a ďalší, mi dodala sebadôveru a určitú formu viery. Ako dlho ste knihu písali a kto ju čítal ako prvý (pred odoslaním do vydavateľstva) ? Každý autor má svoj spôsob písania. Ja si večer „pustím“ v hlave film a potom v podstate len opisujem videné. Týmto spôsobom píšem pomerne rýchlo, ale medzi napísaním a dňom, kedy rukopis pošlete, prejde niekoľko týždňov, mesiacov, kým text vyčistíte do formy, v ktorej vydavateľa zaujme. Doma nikto netušil, že som napísala knihu a oslovila vydavateľstvo Slovart. V úvode knihy ďakujem štyrom ľuďom, ktorých názor a skúsenosti si vážim, preto som im útržky rukopisu posunula na posúdenie. Asi je nutné, aby autorovi niekto povedal: „Neblbni a pošli to už.“ Prečo ste si vybrali prostredie čajovne? Zažili ste už niekedy pocit déjà vu? Nečakane som objavila jedno nádherné miesto v Bratislave a bolo mi tam všetko dôverne známe ....viac nebudem prezrádzať, pretože sa o tom čitateľ dozvie v prvej kapitole. Sú literárne postavy inšpirované reálnymi ľuďmi? Svet je jedno veľké tajomstvo. Možno sa aj môj príbeh už niekde na svete odohral a možno sa niekomu niečo podobné stane. Eventuálne stretnete ženu, ktorá sa podobá na Ninu Rybanskú, prípadne spoznáte v postave Guttmana svojho suseda.  Kniha je plná inšpiratívnych myšlienok, citátov. ktorý je Vám najbližší? Niektoré knihy sú natoľko opomenuté, že som pokladala za povinnosť spomenúť ich, a preto som pre Ninu vymyslela literárne utorky. Fascinuje ma napr. poviedka Ulricha Bechera Dvaja vo fraku, z knihy Antalógia nemeckej poviedkovej tvorby. Je prešpikovaná symbolmi a citát z tejto knihy si čitateľ nájde zakomponovaný v príbehu. Ak sa moja kniha stane inšpiráciou, resp. ju budú čitatelia považovať za motivačnú, splnila svoj účel. Ste spokojná s predajnosťou? Splnil záujem čitateľov Vaše očakávania? Nemala som očakávania, mala som len sen napísať knihu. Predajnosť môže hodnotiť vydavateľstvo, ja môžem reagovať len na odozvu od čitateľov a recenzie, ktoré sú pozitívne a často aj dojemné. Vážim si každý mail či správu na FB, teší ma každý čitateľ. (Kniha má na fb svoju fanúšikovskú stránku.) https://www.facebook.com/KazdyDenMaNiektoNarodeniny?ref=hl Čo sa vo Vašom v živote od vydania knihy zmenilo? Predsa len, nie každý napíše knihu, navyše úspešnú... Vydaním knihy sa spustil kolotoč okolo propagácie knihy a keďže mám voči vydavateľstvu určité záväzky, chodím aj na besedy, autogramiády, poskytujem rozhovory do printových médii a pod. Je milým zistením, že čitatelia prežívajú príbeh Niny a Ronyho veľmi intenzívne a zaujímajú sa o pokračovanie. Pribudlo mi zopár obohacujúcich povinností, ale v podstate sa v každodennom živote nič nezmenilo a život ide ďalej. Spomínali ste, že o pár dní začínate písať, čo to bude ? Písanie je droga a určitá forma terapie ako odpoveď na rozporuplnú spoločenskú klímu. Niečo už mám napísané a po krátkej prestávke opäť pokračujem v písaní. Určite sa nevzdám mojich obľúbených postáv, pretože použitý archetyp na čitateľov zafungoval a vidím priestor, kam ich môžem posunúť a koľko čitateľ znesie. Keď máte čas a chuť, aké knihy čítate, prípadne, kto sú Vaši obľúbení autori? Ku ktorej knihe sa rada vraciate? Vždy si nájdem čas na knihy, pretože milujem ich spoločnosť. Mojim spisovateľským premiantom je Alessandro Baricco a celá jeho tvorba.  Rada siahnem po dielach Juliana Barnesa, Pétera Esterházyho, Milana Kunderu a Umberta Eca. Slovenskú tvorbu zastupuje v mojej domácej knižnici dielo Jozefa Heribana, ktorý mi dal cenné rady pri výbere návrhu na knižnú obálku. Čo by ste chceli odkázať Vašim čitateľom? Ďakujem, že sme sa vzájomne našli. Milí čitatelia, nikdy sa nevzdávajte svojich snov a každý deň si nájdite dôvod na radosť a oslavu života, veď KAŽDÝ DEŇ MÁ NIEKTO NARODENINY. Odkazy: http://www.aktuality.sk/clanok/226503/vydareny-debut-silvie-bystricanovej/ http://www.sietovka.sk/?p=9131 http://blog.sme.sk/diskusie/2122194/1/Kazdy-den-ma-niekto-narodeniny.html

    06. júla 2013 16:25
  • Rozhovor

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Región

  • Kandidáti do VÚC za ...

    Krajská volebná komisia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) zaregistrovala 17 prihlásených kandidátov na predsedu kraja a zaregistrovala aj všetkých 385 kandidátov na poslancov. Informoval o tom predseda krajskej volebnej komisie BBSK Peter Bahno. O poslanecké kreslá sa bude v nadchádzajúcich voľbách uchádzať v Banskobystrickom samosprávnom kraji 385 kandidátov. Zvolených môže byť 49 z nich v 13 volebných obvodoch, ktoré kopírujú jednotlivé okresy kraja. Vo volebnom obvode č. 4 – Okres Detva, sa o poslanecký post v Banskobystrickom samosprávnom kraji uchádza 21 kandidátov. Do zastupiteľstva sa dostanú traja z nich. /*banner*/ Kandidáti na poslancov BBSK v okrese Detva: Ján Šufliarský, Ing. – nezávislý Ľubica Lapinová, – nezávislý Stanislav Horník, Mgr. – nezávislý Jozef Pavlov, Mgr. – nezávislý Štefan Vyletel, Bc. – nezávislý Anton Trebuľa – KSS Oľga Klincová – SRK Boris Vilhan – ŠANCA Dušan Pohorelec Ing. – HSĽS Miroslav Suja, Mgr. – Kotleba – ĽSNS Marek Mališ, Mgr. – Kotleba – ĽSNS Ľubomír Bahleda, Mgr, – ĽS Pevnosť Slovensko Jana Kuzárová, Mgr. -SaS, OĽANO, NOVA, KDH, OKS Roman Vrťo, Ing. – SaS, OĽANO, NOVA, KDH, OKS František Chamula, –  SME RODINA – Boris Kollár Ján Spodniak, MUDr. – SMS Štefan Krnáč, MUDr. – SMER – SD Roman Malatinec, Mgr. art. – SMER – SD Imrich Paľko, – SMER – SD Vladimír Fekiač, Ing. – SNS Róbert Záchenský, Ing. – SNS

  • Podpoľanec navštívil...

    Folklórny súbor z Detvy Podpoľanec sa v dňoch 21.-25.8 zúčastnil na prestížnom medzinárodnom festivale v Bulharsku. Podpoľanec bol súčasťou najstaršieho medzinárodného folklórneho festivalu v Bulharsku, v meste Burgas priamo pri Čiernom mori. Hlavným organizátorom festivalu bolo Mesto Burgas, čo zaručovalo vysokú kvalitu festivalu. Priamo v Burgase súbor vystupoval v prírodnom amfiteátri „Summer Theatre Burgas“ , ktorý je situovaný v mestskom parku pár metrov od pieskovej pláže. Okrem prírodného amfiteátra boli vystúpenia aj na rôznych miestach mesta Burgas – napr. školsky dvor, oddychové miesta mestských štvrtí, sprievod po centre mesta. Našim folklórom sme zožali veľký úspech, čo podčiarklo aj osobné poďakovanie za výbornú prezentáciu od samotných organizátorov festivalu. /*banner*/ Tohto roku sa zúčastnili festivalu také krajiny ako: Grécko, Poľsko, Gruzínsko, Rusko, Nemecko, Sudán a atď. Pomedzi našich povinností si súbor našiel čas aj na návštevu starobylého mesta zapísaného do zoznamu UNESCO Nesebar, boli sme výletnou loďou pozrieť ostrov svätej Anastázie a samozrejme vychutnali sme si kúpanie v Čiernom mori. Cestou naspäť sme sa zastavili na obhliadku Bukurešti – rumunskej metropoly. Cestu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

  • Spevnili cestný povr...

    Od tohto leta môžu obyvatelia miestnych častí využívať ďalších spolu 7 290 m² obnovených cestných povrchov. Práce realizovala firma Bitunova zo Zvolena. Mesto Detva na penetrovanie úsekov vynaložilo spolu 81 093 Eur. Nového povrchu sa dočkala cesta na Zapriechody na úseku od smetiska, tu penetrovaním opravili 2 475 m² povrchu. Upresnil to, okrem iného, Jozef Lakota z Oddelenia výstavby na Mestskom úrade v Detve, ktorý dohliadal priebeh prác na ôsmich úsekoch. V miestnej časti Chvostiná penetračným makadamom spevnili úsek s plochou 640 m², ten je medzi úsekmi, ktoré mesto spevňovalo v predchádzajúcich rokoch. /*banner*/ V miestnej časti Bukovina to tiež bol úsek cesty, ktorá slúži tamojším rodinným domom, položili tu penetračný makadam na ploche 975 m². Na Skliarove penetrovali cestný úsek na ploche 750 m² spájajúci roztrúsené domy. V miestnej časti Piešť I dostal nový povrch úsek s penetrovanou plochou 450 m² v oblasti zvanej Čipčalovci. V časti Piešť II na rad toto leto prišli tri úseky s penetrovanou plochou 650 m² v oblasti Dančo, prepoj Koreňovci - Gondovci 1175 m² a v časti Adamovci 175 m². V nasledujúcich týždňoch mesto Detva pokračuje v spevňovaní určených úsekov miestnych komunikácií asfaltovaním. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Zuzana Juhaniaková, Jozef Lakota

  • Šport

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Detva zažila premiér...

    Pri domácej premiére v extralige nestačili detvianski hokejisti na Nové Zámky, ktorým podľahli po predĺžení. HC Košice – HC 07 Orin Detva 1:0 (0:0, 0:0, 0:0) Góly : 53. T. Klíma (Kessel, Pacan) Strely : 39-31 Vylúčenia : 15-16 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Snášel, Orolín – Bogdaň, Jobbágy – Sýkora (video) Počet divákov : 4 327 Zostavy Košice : Lundstrőm – Pulli, Čížek, Kessel, Bača, Šedivý, Dudáš, Matejka, Koch – Kafka, Hovorka, L. Nagy - T. Klíma, Pacan, Šoltés – Hričina, Suja, M. Novotný – Bicek, Boltun, Jenčík Detva : A. Nagy – Šimon, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, Strukoff, Huňady, Fedosov – Ščurko, Gašpar, Videlka – Žilka, M. Chovan, Milý – Halás, Murček, M. Surový – Petro, Srnka, Ondris Skóre stretnutia mohol otvoriť v 41 sekunde domáci kapitán Ladislav Nagy, ale hosťujúci brankár bol proti. V prvej veľkej šanci sa hostia ocitli vo 4. minúte. Švédsky brankár v službách domáci puk neudržal a mal šťastia, že sa holopupkári nedostali k dorážke, Adam Nagy Detvu podržal pri oslabení o dvoch hráčov, keď si v 8. minúte poradil s delovkou Martina Baču od modrej čiary.  V 23. minúte tvrdú strelu od modrej brankár hostí neudržal vo svojej lapačke, následne si však situáciu postrážil ľavým betónom a puk vytesnil do bezpečnej zóny. O minútu neskôr sa Detva ocitla vo veľkej gólovej príležitosti. Dostala sa do prečíslenie troch na dvoch, strelecky to skúsil Rastislav Gašpar, z ktorého strelou si Lundstőm poradil. Detviansky brankár Adam Nagy v 46. minúte prečítal úmysel košického kapitána. Ostal pri žrdi a puk vykopol späť do hry. Čaro hosťujúceho brankára odklial v 53. minúte Tomáš Klíma.  Nováčik extraligy spod Poľany v závere vyskúšal hru bez brankára, ale vytúžený efekt to neprinieslo. Pozápasové vyjadrenia Milan Jančuška (tréner Košíc) : „Dnešné víťazstvo bolo z kategórie vydretých. Chlapci si to na ľade poctivo odmakali a práve takéto triumfy sú najcennejšie. Spokojný nie som s koncovkou, dlho sme sa trápili. Hneď v prvom striedaní sme nepremenili dve gólové šance a potom sa to s nami tiahlo celý zápas. Veríme, že to divákom vynahradíme už v nedeľu.“ Miroslav Chudý (tréner Detvy) : „Myslím si, že náš tím sa za predvedený výkon hanbiť nemusí. S Košicami sme dlho hrali vyrovnanú partiu a aj keď boli pasáže, keď boli domáci lepším tímom, nás výborne podržal brankár Nagy. Popracovať však budeme musieť na presilových hrách, ktoré nám dnes vôbec nevychádzali podľa predstáv.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10672-hc-kosice-hc-07-detva/highlight   HC 07 Detva – HC Nové Zámky 2:3 po predĺžení (1:1, 1:1, 0:0, 0:1) Góly : 20. Milý (Žilka, Sládok), 29. Šimon (Halás, Srnka) – 18. Schultz (Plášil, Špirko), 37. Plášil, 63. Zbořil Strely : 36-28 Vylúčenia : 5-5 Presilovky : 1-1 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Müllner, Kalina – Kobra, Gavalier – Chubada (video) Počet divákov : 984 Zostavy Detva : Nagy – Šimon, Gachulinec, Sládok, F. Fekiač, Macejko, Strukoff, Huňady, Fedosov – Ščurko, Gašpar, Videlka – Žilka, Srnka, Milý – Halás, Murček, M. Surový – Petro, Mat. Chovan, Ondris Nové Zámky : Kováč – Plášil, Kovačevič, Salija, Prapavessis, Deyl, Mar. Chovan, Šimek, Rehák – Varga, Špirko, Schultz – Cetkovský, Novotný, Zbořil – Lantoši, Dubinin, Tibenský – Dubec, Surovka, Fábry Pred bránku sa v 10. minúte natlačil Tibenský, no brankár domácich podržal svoj tím. V 16. minúte  mal Adam Nagy aj šťastie, keď puk po strele Zbořila za neho prepadol, no na bránkovej čiare ho zastúpil jeden z domácich obrancov. V 18. minúte využili Nové Zámky presilovku. Strelecky sa presadil Jesse Schultz. 43 sekúnd pred koncom prvej tretiny sa Detva dočkala prvého gólu v najvyššej súťaži. Strelil ho z dorážky Juraj Milý. V 29. minúte sa fantasticky pred bránu natlačil Martin Šimon, ktorý strelou z otočky prekonal Vladimíra Kováča. Po strele Ladislav Ščurka z 32. minúty zvonila žrď hosťujúcej brány. Pred odkrytou bránou Nových Zámkov netrafil puk v tri minúty neskôr Rastislav Gašpar. V 37. minúte vyrovnával za hostí Karel Plášil. Keďže v tretej tretine gól nepadol na rad prišlo predĺženie, v ktorom rozhodol o výhre Nových Zámkov v 63. Minúte Adam Zbořil. /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy) : „Zohrali sme prvý historický zápas na domácom ľade, pre nás veľmi významný. V 1. tretine sme našou nedisciplinovanosťou hrali oslabenia, našťastie súper nám neušiel, aj sme vyrovnali. Inkasovali sme druhý gól po netaktickej chybe, v tretej tretine to bolo aj o šťastnom góle, ktorý nepadol. Prehrali sme po fatálnej chybe a prečíslení, no hráčom ďakujeme za historický bod. Pre nás to je neustále veľká škola.“ Štefan Mikeš (tréner Nových Zámkov) : „Očakávali sme takýto priebeh, s heroickým výkonom súpera. Bol to teda nadštandardný zápas so stretmi, s dohrávaním súbojov. Víťazstvo je veľmi cenné, v 1. tretine sme mohli ujsť aj o dva góly. Odchádzame ako šťastnejší víťaz, s cennými dvoma bodmi, pretože som presvedčený, že v Detve zakopne veľa mužstiev.“   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10624-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 2 2 0 0 0 7:3 6 2. Nitra 2 1 1 0 0 9:3 5 3. Nové Zámky 2 1 1 0 0 8:3 5 4. Banská Bystrica 2 1 0 1 0 6:6 4 5. Košice 2 1 0 1 0 3:3 4 6. Poprad 2 0 1 0 1 4:4 2 7. Liptovský Mikuláš 2 0 1 0 1 4:6 2 8. Žilina 2 0 0 1 1 4:6 1 9. Detva 2 0 0 1 1 2:4 1 10. Zvolen 2 0 0 0 0 2:11 0 11. Slovensko 20 0 0 0 0 0 0:0 0   Stav tabuľky k 10. septembru 2017  

  • Podpolianska výzva č...

    Už túto sobotu, 9. septembra 2017 sa bude konať druhý ročník športového podujatia - Podpolianska výzva. Podpolianska VÝZVA pripravila nové prekážky, nové medaily, nové disciplíny. Ide o terénny prekážkový beh so silovými disciplínami pre verejnosť v horskom teréne priamo v prírode. Súťažiaci si zmerajú sily vo crossovom behu s dĺžkou 6 km s prevýšením 220 m obohatený o viac ako 10 prírodných prekážok (voda, blato..) plus záverečné workoutové silové disciplíny. Každý účastník súťaže musí zvládnuť všetky prekážky pre úspešné dokončenie pričom vyhráva pretekár s najlepším, resp. najkratším časom. ,,Súťaž  vznikla za účelom podporovať šport, pohyb a motivovať ľudí k aktivite a športu, prilákať Slovensko na región podpoľania, poukázať na krásu podpolianskych hôr a lazov a propagovať podpolianské služby, produkty, šport a relax," hovorí autor projektu, Martin Ľupták.  Tak ako minulý rok a tento sa súťaží  o luxusné ceny. O zábavu sa postará DJ a na svoje si prídu aj deti, pre ktoré je pripravený zábavný lanový park priamo v stredisku Košútka, ktorá sa taktiež pýši najdlhším ZIP WIRE (zjazd na kladke) na Slovensku. V stredisku Košútka sa nachádza penzión, s možnosťou ubytovania pre 57 osôb v 17-tich izbách, ktoré majú vlastnú kúpeľňu, WC, balkón, TV a WiFi pripojenie na internet.  Súčasťou penziónu je domáca reštaurácia, ktorá ponúka najmä podpolianske špeciality, s veľkou slnečnou terasou. /*banner*/ Podmienky súťaže: Pretekár musí mať 15 rokov, Pretekár vo veku 15-18 musí byť podpísaný aj zákonným zástupcom, Preteky sa budú konať v prípade priaznivého počasia umožňujúce súťažiť. To znamená menšie výkyvy počasia (teplo, dážď, vietor) nebudú mať vplyv na priebeh súťaže. Miesto podujatia: Košútka, Hriňová Termín podujatia: 9. september 2017 Súťažia kategórie: muži a ženy Odkaz na webovú stránku: www.podpolianskavyzva.sk FB/podpolianskavyzva Kontakt: Mobil: 0949242788 Email: luptak.lula@gmail.com      

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3