s DTonline.sk

Rozhovor

  • M. Dobrovodská: Nóri boli pri návšteve Hriňovej fascinovaní

    M. Dobrovodská: Nóri boli pri návšteve Hriňovej fascinovaní

    Ako sme vás už informovali, hriňovské historické krajinné štruktúry (tradičné polia, lúky, pasienky, atď.) sa stali predmetom projektu „Výskum a zachovanie biodiverzity v historických štruktúrach poľnohospodárskej krajiny Slovenska“, ktorý riešil kolektív z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied. Jeho cieľom bolo získať nové poznatky o spomínaných štruktúrach a ich význame pre zachovanie rozmanitosti a pestrosti fauny a flóry. Dodatočne vám prinášame rozhovor so samotnou koordinátorkou projektu Martou Dobrovodskou, ktorá nám o jeho priebehu a zámeroch porozprávala viac... Kedy ste sa začali zaujímať o historické štruktúry na Slovensku? S problematikou výskumu historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny (HŠPK) sme sa na našom  pracovisku začali hlbšie zaoberať asi pred pätnástimi rokmi. Vtedy sme pri výskume krajiny v Liptovskej Tepličke zistili, že medze v tejto obci v celkovej dĺžke niekoľko desiatok kilometrov významne zvyšujú biodiverzitu  katastra, teda rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov a spoločenstiev. Zároveň zachovaný spôsob hospodárenia s používaním hospodárskych zvierat a tradičnej techniky predstavuje významný kultúrno-historický prvok, živé múzeum v krajine, čo je v súčasnosti na Slovensku a zvlášť v západnej Európe už ojedinelé. Oslovili ste aj domácich a zisťovali ich názory na miestnu krajinu? Počas výskumu sme sa rozprávali aj s miestnymi poľnohospodármi a zisťovali ich problémy s hospodárením, ich očakávania a názory. Z rozhovorov aj z terénneho výskumu  vyplynulo, že historické štruktúry, ale aj ľudia žijúci v takomto type krajiny, si zasluhujú pozornosť a pomoc. Dotácie dnes nie sú ešte zamerané na takýto typ poľnohospodárskej krajiny a hospodárenie v nej  je často veľmi náročné a finančne nerentabilné. Ak však chceme navrhnúť nový systém prideľovania dotácií vzhľadom na  špecifiká historickej poľnohospodárskej krajiny, musíme predložiť  príslušným úradom a organizáciám (Poľnohospodárskej platobnej agentúre)  aj relevantné vedecké dôkazy, ktoré v tej dobe neboli k dispozícii. Uskutočnil sa už niekedy podobný výskum? Špeciálny botanický a zoologický výskum HŠPK sa nikdy nezrealizoval, rovnako ako ani výskum ľudskej spoločnosti, ktorý by odhalil predstavy a názory dotknutého obyvateľstva. Takýto výskum je však časovo aj finančne náročný, a preto sme čakali na vhodnú príležitosť, ktorá nakoniec prišla v podobe výzvy Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu. Končiace programové obdobie nám umožnilo realizovať výskum v priebehu necelých dvoch rokov. Na čo ste sa zamerali? Jednak na inventarizáciu HŠPK na území celého Slovenska, ktorú sme robili metódou analýzy leteckých snímok v kombinácii s terénnym mapovaním a jednak na čo najpodrobnejší výskum v troch modelových územiach – v Liptovskej Tepličke, Hriňovej a vo Svätom Jure. Celkove sme identifikovali okolo 3000 takýchto území na Slovensku  rôzneho stupňa využívania, resp. opúšťania. Prečo sa jedným z modelových území stala práve Hriňová? Hriňová je zaujímavá tým, že tu nikdy nebola kolektivizácia a stále sa tu relatívne dosť hospodári,  čo sa premieta do vzhľadu krajiny a aj do myslenia a cítenia miestneho obyvateľstva. Tiež reprezentuje doposiaľ živé územia s rozptýleným osídlením. Ako ste pri výskume postupovali a čo ste zistili? V rámci celého katastra sme vyčlenili štyri typy HŠPK, kde sme realizovali výskum vybraných indikačných skupín živočíšstva (vtáky, kobylky a koníky, pavúky, mnohonôžky, mäkkýše, chrobáky), vegetácie a pôdnych pomerov na 34-och stanovištiach – rôzne typy medzí, resp. kamenitých valov a kôp, trávne porasty, orná pôda, nevyužívaná orná pôda a i. Tu sa v priebehu dvoch rokov každý mesiac počas vegetačného obdobia odoberali z každého stanovišťa vzorky zo zemných pascí. Napríklad celkovo muselo byť spracovaných  asi 2000 jedincov pavúkov, pričom bolo zistených 151 druhov, z toho 10 sa nachádza v Červenom zozname pavúkov Slovenska. Takisto bolo odchytené podobné množstvo chrobákov a bolo identifikovaných 195 druhov. Okrem významu pavúkov, chrobákov a vtákov (ktoré tu majú optimálne hniezdne a potravné možnosti vzhľadom na mozaikovitý charakter krajiny s podielom drevín), čo je významné  z hľadiska biodiverzity, má kataster Hriňovej ešte jeden veľmi významný prvok – a to je miestna komunita. Ako to myslíte? Čím je miestna komunita odlišná od iných? Časť obyvateľstva si tu totiž doposiaľ zachovala vzácnu symbiózu s prírodou, krajinou. Vníma ju ako celok, rozumie jej zmenám a správaniu a dokáže ju obrábať. V jej pamäti je ešte zachované obdobie rozkvetu gazdovania na políčkach Hriňovej. Vie, ako dobre obhospodarovaná krajina vyzerá a funguje. Tiež sebavedomie hriňovských gazdov nebolo nalomené majetkovo-právnou ujmou počas socializmu, ako je to vo väčšine obcí na Slovensku. A to sú práve tie hodnoty, ktoré sú na Slovensku aj v Európe ojedinelé a vzácne. Zástupcovia nášho nórskeho partnera (Nórsky ústav pre les a krajinu) boli pri návšteve Hriňovej fascinovaní, keď sledovali  septembrové práce na poliach.  Takýto spôsob obrábania v  západnej Európe už prakticky vymizol. Možno sa s ním ešte stretnúť napr. v Rumunsku. Preto náš záujem bol sústredený aj na ľudí. Uskutočnili sme sociologický výskum formou rozhovorov s 382 respondentmi, ktorých odpovede boli štatisticky vyhodnotené a boli zapracované do návrhov Stratégie manažmentu HŠPK. Vznikol teda o výskume aj nejaký dokument? Áno, ten bol jeho finálnym produktom a je určený poľnohospodárom, ktorí by mali ešte záujem hospodáriť v hriňovskom chotári,  ale aj všetkým obyvateľom. Je k dispozícii na Mestskom úrade v Hriňovej. Navrhnutý optimálny spôsob hospodárenia bol vypracovaný tak, aby kládol čo najmenšie nároky na jednotlivých gazdov, ale zároveň chránil krajinu s jej biodiverzitou, pestrosťou a hodnotami. Líši sa súčasný charakter krajiny od minulosti, kedy sa intenzívne obrábal každý centimeter štvorcový? Ako môžeme prispieť k jeho zachovaniu do budúcnosti? Určite áno. Kedysi bola každá medza vykášaná, každá lúka kosená a pasená a každé pole orané. Dnes sú medze väčšinou nekosené a občas sa tu vyskytujú solitéry, alebo skupiny a línie drevín. Tie sú tiež významné. Preto intenzívne vykášanie a odstraňovanie stromov a krovín, ako aj oranie všetkých pozemkov nie je to, čo by sme navrhovali. Ide skôr o mozaikovité obhospodarovanie, kde bude mať svoje miesto aj kosená či menej kosená lúka a pasienok, skupinka stromov a pod. Uvedomujeme si, že aj takýto menej intenzívny spôsob obrábania si vyžaduje ľudskú prácu a financie a je v súčasnosti veľmi náročný. Preto sa budeme zasadzovať za  úpravu, resp. nastavenie nových parametrov dotácií, ktoré budú rešpektovať špecifiká hospodárenia na malých pozemkoch. Zvláštna pozornosť bude venovaná lineárnym prvkom – medziam, ktoré si vyžadujú osobitný spôsob hospodárenia. Stratégia manažmentu HŠPK bola  odovzdaná aj zástupcom Správy CHKO Poľana. Vhodne spracované výsledky budú odovzdané príslušným orgánom, ktoré sú zodpovedné za tvorbu pravidiel štátnych dotácií. Aký význam mal podľa vás s odstupom času tento výskum? Výskum, ktorý sme počas dvoch rokov zrealizovali, si nenárokuje nazývať sa komplexným, ukončeným a bezchybným výskumom. Objavilo sa veľa nových otázok a problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť. Skôr sme chceli upovedomiť miestnych obyvateľov, ale aj zodpovedné úrady a celé Slovensko na hodnoty, ktoré sa tu ešte vyskytujú, ale ktoré sa rýchlo strácajú a sú nenahraditeľné z hľadiska ochrany biodiverzity, histórie slovenského poľnohospodárstva ale aj histórie a identity každého obyvateľa tejto krajiny. Preto sme zorganizovali aj stretnutia s obyvateľmi pilotných území, publikovali sme odborné a populárne články, vypracovali sme námety na vyučovacie hodiny pre 1. a 2 stupeň základných škôl a pre stredné školy, ktoré sme rozposlali 100 školám v územiach s výskytom HŠPK.

    06. apríla 2014 20:13
  • Mishell Buktová: Kreslenie je moja najväčšia vášeň

    Mishell Buktová: Kreslenie je moja najväčšia vášeň

    Študuje na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici slovenský jazyk/literatúru a francúzsky jazyk. a kultúru(prekladateľstvo). No jej najväčšou záľubou je kreslenie. Kedy si začala kresliť? Začalo to Disney postavičkami, no portréty, ktorým sa aktívne venujem dnes, som po prvýkrát skúsila kresliť asi pred piatimi - šiestimi rokmi Je to hobby, alebo profesionálne kreslíš?  Kreslenie je pre mňa niečo viac ako len "hobby". Je to forma odreagovania, jednoducho činnosť, ktorá ma napĺňa. Keď mám zlú náladu, kreslím. Keď sa cítim skvele, kreslím. Kreslím kedykoľvek a čokoľvek. Je to spôsob vyjadrenia svojich pocitov, nálad a myšlienok. Nedávno som sa (pre naliehanie okolia) rozhodla, že sa o svoje umenie skúsim podeliť. Dala som si inzerát na internet a čakala som, čo sa bude diať. Moje ukážkové kresby asi ľudí oslovili, keďže hneď v prvé dva dni sa mi ozvalo asi 5 ľudí. Ľudia mi začali posielať svoje fotky a ja som ich začala kresliť. Kresby som už posielala snáď do každého kúta našej malej krajinky. Človek je šťastný, keď môže niekomu urobiť radosť takouto kreatívnou formou, no zatiaľ by som to naozaj nenazývala profesionalitou. Aké motívy kreslíš? Zameriavam sa hlavne na portréty, pretože to je to, čo ma najviac baví. No popri nich kreslím aj iné veci. Úplne čokoľvek. Čo sa mi v mysli zrodí. Niekedy mám nápad v hlave, inokedy vidím nejaký inšpiratívny obrázok na internete alebo v časopise. No mojou druhu najväčšou vášňou po portrétoch je tanec a hlavne balet. Kreslím baletky, siluety baletných postáv, baletné topánky... Stalo sa mi, že si ma vďaka týmto kresbám našlo pár baletiek, ktoré chceli, aby som ich nakreslila. Takže som skĺbila obe moje najobľúbenejšie témy kreslenia a urobila som portréty baletiek. Všetko je to o nápadoch, snažím sa byť kreatívna a vymýšľať stále nové veci. Včera som napríklad nakreslila čierne siluety postáv baletiek a sukne som im urobila z toho, čo mi vypadlo zo strúhadla po strúhaní ceruziek. Výsledok bol celkom milý Aké farby/farbičky používaš? Moja najobľúbenejšia značka je Faber Castell. Taká osvedčená klasika asi u každého umelca, ktorý kreslí kreslí ceruzkami (či už klasickými, alebo farbičkami). No na značky a kvalitu si veľmi nepotrpím. Zastávam názor, že šikovný umelec na vytvorenie peknej kresby nepotrebuje "značku". Kreslím aj zvyškami farbičiek, ktoré mám ešte z detstva   Opíš nám, ako prebieha proces kreslenia... Keď kreslím portrét, pôvodnú fotku mám vždy pred sebou - buď vytlačenú, alebo na obrazovke v počítači. Prstami si približne primeriavam veľkosti častí tváre a tela, ktoré si zaznačím na papier malými čiarkami. Tie potom pospájam a vytvorím tak základné obrysy postavy. Potom začnem obťahovať línie, vyfarbovať a tieňovať. Až kým nevznikne hotová kresba... Vždy začínam s kreslením ľavej strany tváre/postavy, aby som si rukou nerozmazávala pravú, ak by už bola nakreslená (to je taká "pikoška"). Vždy sa snažím čo najvernejšie interpretovať podobu kreslenej osoby. Riadim sa heslom: Kresli to, čo vidíš. Nie to, čo vieš. V preklade = nepravidelnosti a zvláštnosti nás robia jedinečnými a vytvárajú našu osobnosť Koľko trvá nakreslenie jedného obrazu? Pokiaľ ide o portrét, veľmi záleží od počtu osôb a veľkosti papiera, na ktorý kreslím. Napríklad tri osoby vo formáte A3 kreslím od rána do večera. No napríklad párik na formát A4 nakreslím aj za dve hodinky. Tiež veľmi záleží od toho, či osoby, ktoré kreslím aj poznám. Čudovali by ste sa, ako to dokáže uľahčiť robotu. Je predsa len veľký rozdiel kresliť niekoho, koho ste nikdy naživo nevideli a niekoho, koho roky poznáte a viete aj spamäti dať na papier jeho črty tváre tak, aby sa na seba aj podobal. Môžu si aj cudzí ľudia u Teba objednať? Ako ak áno? Pravdaže môžu ma kontaktovať cez facebook (na osobnej stránke, alebo nedávno založenej fanpage "Mishell Buktova ART"), instagram (@its1mishell) alebo prostredníctvom mailu: michaela.buktova@gmail.com, kde bežne komunikujem so "zákazníkmi.

    24. februára 2014 21:32
  • Štefan Lepieš: Pochádzam z muzikantskej rodiny

    Štefan Lepieš: Pochádzam z muzikantskej rodiny

    Štefan Lepieš je mladý hudobník z Detvy, ktorý má skúsenosti dosť aj za dospelého muzikanta. Štefan, venuješ sa hudbe, čomu konkrétne? V súčasnosti sa venujem populárnej hudbe. Snažím sa zaujať mladšie, ale aj staršie generácie na rôznych spoločenských akciách ako napr. plesy, svadby, zábavy, firemné akcie a iné. Ako dlho hráš a spievaš? Môžem povedať, že na klavír som začal hrať už útlom detstve. Bola to moja druhá hračka a všade kde boli klávesy som za nimi sedel a „brnkal“. Neskôr som dostal od rodičov prvý hudobný nástroj, na ktorom som sa učil už konkrétne skladby. Začal som teda cvičiť niekoľko hodín denne. Potom prišlo obdobie kedy som sa chcel ukázať aj iným ľuďom a s tým prišli aj prvé menšie vystúpenia. No niečo tomu chýbalo a to bol spev, ktorý som potom aj študoval na konzervatórium. Spojil som tieto dve veci do kopy a venujem sa tomu už 8 rokov. Čo Ťa viedlo k tomuto remeslu? Ako som už spomínal, hudba ma sprevádzala už od malička. No a keďže pochádzam z muzikantskej rodiny, bolo zrejmé že pôjdem aj ja touto cestou. Kde všade si už hral? Aké akcie rôzneho typu? Mám za sebou stovky akcií väčších aj menších hlavne v našom okolí, ale aj v iných regiónoch. Či už sú to súkromné akcie, alebo pre verejnosť. V letných mesiacoch sú to najčastejšie kúpaliská a kúpeľné mestá, kde ma môžete počuť aj každý deň. Z čoho všetkého sa skladá tvoj repertoár? Repertoár je dosť rozsiahly. Obsahuje stovky skladieb od  80tych rokov až po súčasnú tvorbu populárnej hudby. Samozrejme že nesmú chýbať ani evergreeny a ľudové pesničky, bez ktorých to jednoducho nejde. Máš aj nejakú vtipnú príhodu, ktorú si zažil? Vždy sa prihodí nejaká príhoda, najmä tá veselá. Je ich veľmi veľa ale na jednu nikdy nezabudnem. Mal som ísť hrať do jedného nemenovaného hotela na západnom Slovensku. Všetko som mal zbalené a pripravené. Keď som prišiel na miesto zistil som, že predsa mi niečo chýba. Bolo to to najpodstatnejšie – Klávesy. Na koniec to skončilo tak, že kamarát z toho okolia mi rýchlo požičal svoje a zhoda náhod také isté. Keď som sa vrátil domov, otec sa ma spýtal či mi niečo nechýbalo. Ťažko je hrať keď nemáte na čom. Spievaš naživo, ako to hodnotia ľudia? Osobne si myslím, že ľudia to hodnotia určite pozitívne. Počas vystúpenia je kontakt s publikum veľmi dôležitý a práve tá live produkcia robí tu správnu atmosféru. V čom spočíva príprava na hudobný večer? Tak príprava na akciu je vždy pre mňa dôležitá, najmä po psychickej stránke. Všetko zorganizovať a načasovať tak aby všetko prebehlo podľa plánu a dohody. No a tá tréma!

    18. februára 2014 21:36
  • Krčmár Oto Pullmann: Mládež sa snažím vychovávať

    Krčmár Oto Pullmann: Mládež sa snažím vychovávať

    Ota Pullmanna sme oslovili, ako inak, za barom. Bezprostredný vysmiaty krčmár nám porozprával o svojej robote, mladých ľuďoch i rybárčení. Ľudia vás poznajú ako dlhoročného krčmára jedného detvianskeho podniku. Koľko rokov sa už venujete tomuto remeslu? Krčmárom som pomaly 19 rokov. Je to náročná robota, po psychickej aj fyzickej stránke, aj keď sa to mnohým nezdá. Ste teda svojím spôsobom aj psychológ? Tak určite áno. Keď treba, rozdávam aj facky. (smiech) Mladí ľudia sú častými návštevníkmi podnikov. Vidíte po rokoch určité zmeny aj na nich? Asi mládeži chýba vojna. Sú drzejší ako v minulosti. Ale tak snažím sa ich vychovávať, mám za sebou už pár generácií. Cítiť súčasnú krízu v pohostinstvách? Určite, je veľký úbytok zákazníkov. Čo si myslíte o kritikoch krčmy? Viete, vec sa má takto. Do krčmy sa chodia ľudia vyventilovať alebo tam niečo osláviť. Pokiaľ je to všetko slušné a v norme, tak je to v pohode. Niektorí majú v hlave asi nižšie IQ a nevedia sa správať, takí nech idú piť na kopec. Prejdime však k vášmu voľnému času. Aké máte záľuby? Mojou najväčšou záľubou už pomaly dve desaťročia je profi rybárčenie, konkrétne kaprárčenie. Okrem rybárčenia sa venujem posilňovaniu a tipovaniu športových zápasov. Tu som však menej úspešný, 3 zo 4 mi vždy ujde. (smiech) Kde chodíte najčastejšie chytať ryby? Do rezervácie Liptovská Mara, ale často aj na neďalekú Ružinú. Aký máte najväčší úlovok? Pred dvoma rokmi som chytil kapra, 16,5 kilového. Venovali ste sa v mladosti aj nejakému inému športu okrem posilňovania? Áno, hrával som hokej 21 rokov v kluboch Detva, Zvolen, Lučenec, či Rimavská Sobota. Bol som na poste obrancu.

    16. februára 2014 12:05
  • V Kriváni vyrastie nová obytná štvrť

    V Kriváni vyrastie nová obytná štvrť

    Obec Kriváň čaká dynamický rozvoj. Rozprávali sme sa so starostom Imrichom Paľkom. V obci Kriváň je naplánovaná rozsiahla výstavba. Môžete nám priblížiť tento stavebný projekt? Jedná sa o výstavbu bytov a domov. Konkrétne to budú štyri bytovky so 16 bytovými jednotkami, to budú nájomné byty a štyri bytovky pre odpredaj do súkromného vlastníctva. Dokopy by to malo byť 90 bytov. Okrem toho je pripravená stavebná časť, kde prebieha výstavba rodinných domov. Veľkosť pozemku je 8-10 árov. Ako dlho bude trvať realizácia projektu? Všetko by malo byť dokončené za štyri roky. O koľko sa odhadom zvýši počet obyvateľov v obci Kriváň? Odhadom v novej štvrti bude bývať 400-500 ľudí. Ale polovica zo žiadateľov sú domáci, zvyšok z blízkeho okolia. Ako je na tom Kriváň s nezamestnanosťou? Máme evidovanú nezamestnanosť okolo 8%. V priemyselnom parku máte niekoľko firiem, neplánuje sa jeho rozšírenie? V územnom pláne máme vymedzenú plochu takmer po rieku Slatina pre priemyselný park. Aj záujemcovia-investori by boli, avšak chýba odbočovací pruh a to brzdí príchod investorov. Neplánuje sa zdvojenie koľajovej trate Kriváň-Detva? Dnes je zdvojenie až po priemyselný park, o ďalšom budovaní trate neviem, nie je to v mojej kompetencii. Naším cieľom by bolo vybudovať pred budovou ŽSR po cestu malé námestie, avšak Železnice nám tento pozemok nechcú dať k dispozícii. Plánujete ešte nejaké investičné akcie? Na jar chceme v parčíku blízko obecného úradu vybudovať obecné ihrisko pre deti a rodičov.

    13. februára 2014 12:41
  • Vedúci mužstva HC 07- Lakota: V Senici nás doteraz nemajú radi

    Vedúci mužstva HC 07- Lakota: V Senici nás doteraz nemajú radi

    Rozprávali sme sa s vedúcim mužstva hokejového klubu HC 07 Detva Jozefom Lakotom. Dozvedeli sme sa zaujímavé pikošky z prostredia kabíny. Aká je tvoja funkcia v klube? V klube HC 07 DETVA pracujem ako vedúci mužstva a kustód. Som zodpovedný za správne vypísanú súpisku mužstva a registračné preukazy hráčov na zápas a tzv. bobkový list, kde počas zápasu zapisujem strely, góly, prihrávky, tresty a plusové a mínusové body. Ako kustód pripravujem na tréning a zápasy iontové nápoje, uteráky, dresy, občerstvenie a celkový servis okolo mužstva. Ako dlho si v štruktúrach klubu HC 07 Detva? V klube pracujem druhú sezónu, keď ma oslovil majiteľ klubu pán Ľupták, že či to nechcem skúsiť a keďže som vždy chcel robiť pri športe, tak som neváhal a prijal som ponuku a zatiaľ ma to veľmi baví. Ktorý hráč je v kabíne najväčší zabávač a nervák? Najväčším zabávačom je asi Juraj Petro a najväčší nervák asi tréner. Ako vyzerá klasický tréning? Tréningy mávame 6 krát do týždňa o 10:00. O 9:15 je zraz a krátky príhovor trénera, potom rozcvička na suchu a samotný tréning na ľade. Potom býva ešte výklus a výbeh po schodoch, ktorý nemajú chlapci veľmi radi. V deň zápasu býva len polhodinové rozkorčuľovanie, potom spoločný obed a odchod na zápas. Je v kabíne pred zápasmi nejaký rituál? Pred zápasom ide ako prvý zo šatne obranca Daniel Neumann a na chodne stojaci generálny manažér klubu si s nimi ťapne o rukavicu. Na ľade pri brankárovi ďalší obranca Adrián Mačkovič zakričí: DETVA. Po víťaznom zápase sa kričí oslavný pokrik, ktorý je však ťažko uverejniť verejne. Pomáha hráčom domáce publikum? V Detve je najlepšie publikum v lige a to vravím nielen ako Detvanec, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že jedine u nás publikum ďakuje aj po prehratom zápase a nepíska na vlastné mužstvo ako inde na Slovensku. Darmo v Michalovciach chodí na hokej 1000 ľudí, keď je tam ticho ako v kostole. Ktoré vyjazdy, alebo súperi sú najväčšími rivalmi? Najväčší rival je po minuloročnom vyradení v štvrťfinále Senica, kde aj publikum pociťuje voči nám nenávisť a pokrikuje po nás. Aké problémy v hokeji vidíš ty? Problém v našom hokeji sú financie, ale aj medziľudské vzťahy. Pomohla by väčšia pomoc štátu a samospráv, lebo teraz robia hokej len najväčší fanatici a hráči neraz hrávajú v amatérskych podmienkach. O vybavení štadiónov ani nevravím. Zahrajú naši v Soči na medailu? Ako to vidíte v kabíne? Olympiáda v Soči ma určite zaujíma, ale pravdupovediac najviac sa teším na blížiace sa play-off doma v piatok a sobotu s Michalovcami, ale samozrejme budeme hokej sledovať spolu s chlapcami a veríme v medailu našej reprezentácie. Aké máme šance v play off? Túto sezónu sme skončili po základnej časti na štvrtej priečke, čo tu ešte nebolo, ale play-off je nová súťaž a za súpera máme ťažkého protivníka z Michaloviec, vystuženého viacerými bývalými reprezentantmi na čele s Richardom Šechným, no túto sezónu sa nám proti nim darilo a tak pevne veríme, že aj s podporou plného štadióna ich vyradíme. Tajným snom je finále.

    11. februára 2014 20:27
  • Remeselníková: Slniečkovo rieši problémy mnohých rodín

    Remeselníková: Slniečkovo rieši problémy mnohých rodín

    V Detve sa rozbieha unikátna služba - krátkodobé opatrovanie detí. Čo je Slniečkovo? Slniečkovo je detský kútik, poskytujúci službu opatery a stráženia detí vo veku od 1,5r. až po 1.st.ZŠ. Kde a ako vznikla myšlienka tohto projektu? V čom je zmysel detského kútiku? Detský kútik Slniečkovo vznikol ako reflexia na aktuálne potreby mladých rodín, ktoré sú počas  čerpania rodičovskej dovolenky a dočasným odstavením jedného príjmu z rodinného rozpočtu často vystavené mnohým problémom. Bežne i s úplnou stratou zamestnania. Rodičia musia riešiť otázku starostlivosti o dieťa, keď by uvažovali o návrate na svoje pracovné miesto pred dovŕšením 3.rokuveku dieťaťa a pred jeho nástupom do materskej školy. Zariadenie Detský kútik SLNIEČKOVO nepatrí do siete školských zariadení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, preto zamestnaná matka dieťaťa do 3r. veku má možnosť čerpať Príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 230 € mesačne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny /novela zákona č. 561/2008 Z. z./.  Ako je odborne podložené pôsobenie detského kútiku? Starostlivosť deťom zabezpečujú odborne spôsobilé opatrovateľky v oblasti sociálno – výchovnej a rovnako v oblasti pedagogiky. Slniečkovo je zariadenie fungujúce s podporou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene.  Kde sa nachádza detský kútik? Detský kútik Slniečkovo sa nachádza na Záhradnej ulici č.10 v Detve pri OD Oáza. Ako je vybavený? Detský kútik Slniečkovo je vybavený množstvom hračiek zo zdravotne nezávadného materiálu pre všetky vekové kategórie detí – stavebnice, skladačky, hlavolamy, hry podporujúce rozvoj zmyslov, motoriky, reči a emócií. K dispozícii je jedáleň s kuchynským kútom a tiež detské sociálne zariadenia, podporujúce plynulý prechod na ich samostatné používanie v predškolskom zariadení. Aké sú podmienky pobytu, kedy bude bývať Slniečkovo otvorené? Prevádzka je otvorená denne od 8:00 hod. do 16:00 hod. cez pracovné dni a aj cez školské prázdniny. Na základe dohovoru je opatrovanie možné aj mimo otváracích hodín, cez víkend či sviatok. Rodič si vopred dohodne dobu, na ktorú potrebuje pomoc pri opatrovaní dieťaťa. Je však možné prísť dať dieťatko postrážiť aj neohlásene, čo je však ovplyvnené kapacitou zariadenia. Ostatné informácie ohľadom pobytu získate priamo v zariadení. Prečo uprednostniť vaše centrum?   Detský kútik Slniečkovo poskytuje celodennú starostlivosť o dieťa. Ponúka Vám možnosť skoršieho návratu do zamestnania. Rovnako sme tu pre rodičov, ktorí majú iné neodkladné krátkodobé povinnosti (lekár, stretnutie, nákupy a i.) a potrebujú dieťa postrážiť len na pár hodín. Dieťa u nás efektívne strávi čas pri lákavých hračkách, oddýchne si pri rozprávkach, zabaví sa pri detských piesňach, celodenných tématických aktivitách, do ktorých je možné zapojiť sa počas celého dňa. Získa základy formovania kladných medziľudských vzťahov a kamarátstiev, ktoré potom môže úspešne aplikovať v školských zariadeniach. Samozrejmosťou sú fotky z pobytu u nás v elektronickej podobe a malá pozornosť pri príležitosti sviatkov detí. Detský kútik Slniečkovo rovnako ponúka priestor pre usporiadanie narodeninových osláv. Zároveň poskytujeme párty servis – dekorácie, prípravu tanierov a pohárov, príp. zabezpečíme aj detské menu. Tiež pripravujeme pre našich malých návštevníkov hrané detské divadielka priamo v zariadení. Našou prioritou je Vaše spokojné dieťatko.... a to je zárukou toho, že spokojní budete aj Vy. TEŠÍME SA NA VÁS! http://detsky-svet-slnieckovo.webnode.sk/  

    08. februára 2014 19:52
  • Daniel Maľa a Martin Ulianko absolvujú rallye Budapesť - Bamako

    Daniel Maľa a Martin Ulianko absolvujú rallye Budapesť - Bamako

    Dvaja odvážni mladíci Daniel Maľa (26) zo Zvolenskej Slatiny a Martin Ulianko (24), rodák z Detvy sa chystajú na dobrodružnú rallye - Budapesť/Bamako 2014.  Daniel: Dano priblíž nám podujatie, ktorého sa s Martinom plánujete zúčastniť. Pred časom bola zrušená pôvodná trasa rallye Dakar ,ktorá sa chodila po Senegal v Afrike a dnes ju môžme vidieť len v Južnej Amerike. Naša rallye sa jazdí stále po pôvodnej Africkej ceste a zúčastňuje sa jej každoročne 160 posádok z ktorých tvorí 20 starých áut tzv. spirit kategóriu pre udržanie ducha akcie v ktorej sme my. Čo vás motivovalo na túto cestu? Dobrodružstvo.Inými slovami máme radi autá a radi cestujeme.Popritom sa ešte pomáha dobrej veci ,keďže rallye ma aj svoju charitatívnu časť. Do Afriky nesieme lieky a darčeky pre deti. Aké auto máte vy k dispozícii? Ako sa pripravujete na cestu? Máme tridsať ročný mercedes benz 190d ,ktorý musel prejsť viacerými úpravami. Z vonku je celý hrdzavý ,ale každá súčiastka ,ktorá bola na odchode je už vymenená.Má upravenú prevodovku, sanie, je zvýšený a v Afrike prehadzujeme veľké kolesá s dodávkovými gumami ,ktoré vydržia väčšiu záťaž. Tak isto aj časť nákladu povezieme na streche ,kde bude záhradka ako priestor. Martin: Pravdepodobne vás na ceste čaká dosť nástrah. K tým nástrahám. Cesta bude určite náročná, mali by sme si prejsť aj veľmi studeným počasím, kde môžeme rátať aj so snehom, až po veľmi horúce počasie. Videl som akurát fotku z kabíny chalana z minulého roku, ktorý mal na teplomery vnútri 51 stupňov. Celkovo sa bude asi dosť málo spať, vstaváť budeme okolo piatej ráno, to bude pre mňa asi najväčšia nástraha... Rozprávali sme sa aj o bezpečnostných rizikách, najmä v Mauritánii, kde je najvyšší stupeň výstrahy. Dôverujeme však v tomto organizátorom, predsa už sa to koná niekoľko rokov. Aké sú reakcie ľudí? Reakcie ľudí sú na to rôzne, ale myslím, že väčšina si asi myslí, že nevieme čo od radosti. Museli ste podstúpiť nejaké špeciálne opatrenia? (očkovanie, poistenie....) Absolvovali sme sériu očkovaní, povinná je len žltá zimnica. No dali sme sa aj proti žltačke a iným chorobám + tabletky pre maláriu, poistenie a víza-povolenia nám pomáhajú vybaviť organizátor,i ktorí s tým už majú skúsenosti. Koľko vás stojí toto dobrodružstvo? Myslím, že sa to bude pohybovať okolo 1500 eur na osobu. Aj vďaka sponzorom, ktorí nám pomohli s niektorými vecami a aj vďaka tomu, že Dano je taký zručný. Kedy vyrážate a kedy by ste sa mali vrátiť domov? Vyráža sa 24.1. z Budapešti. Nasleduje 4 dňový maratón, počas ktorého sa musíme dostať do Maroka, kde už začne skutočné dobrodružstvo, ktoré sa končí 9. februára. Letenky máme ale kúpené na 15. februára. Máme v pláne tam teda ešte 6 dní niečo poobzerať a oddýchnuť si, aby sme sa nemuseli ponáhľať sem do zimy. Majú o vašu cestu záujem médiá? Budeme môcť sledovať vaše dobrodružstvo online? Záujem je, máme prisľúbenú aj reportáž v televízii a v rôznych novinách. Online sa však asi sledovať dať nebude, možno keď tak krátke správy na nasej fb stránke.

    13. januára 2014 17:21
  • Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Súťaž o večeru v Zbrojnici Halič u Joža Pročka

    Jožo Pročko – meno, ktoré netreba nikomu na Slovensku predstavovať. Zabávač, herec, dnes už i obecný poslanec, ale aj podnikateľ. V Haliči pred pár rokmi zrekonštruoval historickú budovu, kde je dnes jeho reštaurácia a penzión Zbrojnica.   Kedy vznikol nápad Zbrojnice? S Jankom Kupcom sme najprv chceli mať malú peknú krčmičku. Potom v Terchovej naša rodina objavila pizzu od pána Palkoviča, ktorá ma dostala svojou fantastickou chuťou a začalo sa to rysovať. Koľko stála a ako prebiehala rekonštrukcia? Pri hľadaní miesta v Haliči nám starosta ponúkol priestory Starej Požiarnej Zbrojnice za účtovnú cenu 60 000 Sk. Nehnuteľnosť bola v katastrofálnom stave, keď sme súhlasili zmenili to na 500 000 Sk, nakoniec nám to predali za 250 000 Sk, s tým, že nám na desať rokov odpustia dane. Po roku som zostal sám, Janko mal totiž iné podnikanie a Zbrojnica bola a je beh na dlhé trate . Starostove sľuby o odpustení daní zostali len sľubmi . Práca v Zbrojnici je viac hobby, ako podnikanie. Prerobili sme potom s manželkou Adkou ešte dva krásne historické domy na penzióny a ponechali sme im názvy po pôvodných majiteľoch a naša nezisková organizácia v jednom z nich urobila pre mladých ľudí posilovňu za symbolickú cenu za vstup. Aké aktivity robíš v rámci Zbrojnice? V Zbrojnici vymýšľame rôzne akcie, deti majú na konci roka napríklad za čisté jednotky pizzu, robíme zahraničné kuchyne, organizujeme svadby, firemné dni, narodeniny, promócie, urobíme posedenie akékoľvek si kto zažiada. Máme neziskovú organizáciu Jožo Pročko deťom a v rámci regiónu a aj v samotnej Halici sme urobili viac ako 200 akcií. Zbrojnica je miesto, kde sa veľa týchto akcií odohráva. Keď príde do Haliče 2000 ľudí – dobroprajní ľudia hovoria – pozri zase sa Zbrojnica nabalila. Avšak to, že sme hlavný sponzor a že sme vlastne viac dali, ako dostali nikoho nezaujíma. Závisť je momentálne najväčšia choroba Haliče a ľudstva. Máme v Haliči jedného kontrolóra, ktorý stojí na rohu ulice a kontroluje, kto je u nás, či koľko ľudí je u nás. Vždy mu zakývam a zakričím, aký je stav a situácia. Na chvíľu zalezie, ale potom opäť kontroluje. V rámci reštaurácie podávate aj nejaké špeciality? Všetky jedlá u nás sú špeciality, snažíme sa variť tak, ako doma. Polievky bez múky a aby každý dostal za svoje peniaze to, čo má. Aj nám sa stane, že presolíme, zabudneme na polievku, ale nerobíme to naschvál. Naša pizza je vynikajúca, nehovorím že najlepšia na svete, ale je chutná a robená z čerstvého a dobre vykvaseného cesta v drevom vykúrenej peci. Bulvárne medializované správy hovorili, že ste prišli o značné financie, a že sa nedarí podniku, je to pravda? Nič nemáme s manželkou na úver, všetko sme si postavili za hotové a tak nám vlastne nikto nič nemôže zobrať, nikomu nedlhujeme ani korunu a zamestnávame v sezóne vyše 20 ľudí. Zbrojnica všetkých uživí. Je pravda, že vyšiel článok o mne s titulom Pročko krachuje, ale to hlavne pre to, lebo ľuďom sa to páči, ľudia nechcú počuť, tomu sa dari, ten sa má dobre, ľudia majú radi, keď je druhý nešťastný. Jedine na čo som sa sťažoval bola vláda a štát, ktorý sú najväčší výpalníci a najviac zdierajú podnikateľov a ľudí, ktorí u nich poctivo robia. U nás sa majú len vysokopostavení zlodeji a podvodníci dobre. Aké sú požiadavky ľudí dnes na kvalitu a služby? Ľudia chcú za svoje peniaze dostať kvalitné služby, z celého srdca sa o to snažíme. Snažíme sa o úsmev, ústretovosť, ale opakujem, aj my sme len ľudia a máme aj svoje zlé dni, ale som rád, že v Zbrojnici vieme povedať – prepáčte! Samozrejme, že opitého Milanka vyvediem slušne von, malých Rómov, čo nám vyberajú popolníky vpredu na terase abrichtujem ostošesť, ale snažím sa pozdraviť každého, kto príde. Mňa ľudia poznajú a bol by som za idiota, kebyže neprivítam vo svojom dome slušne a úctivo každého hosťa. Čo pre Teba znamená Zbrojnica?  Už som to povedal, Zbrojnica je pre mňa hobby. Pre moju manželku možnosť uplatnenia v praxi, lebo je vyštudovaná ekonómka a marketingový pracovník a to môže teraz aplikovať v praxi. Som rád, že aj naše dve deti občas priložia ruku k dielu. Miško hlavne ako DJ Skip ozvučuje všetky naše akcie a Zuzka zase pomáha spoluorganizovať a koordinovať organizačné veci. POZOR SÚŤAŽ !!! – Zdieľajte článok na svojom profile na FB. Žrebuje sa 24.12.2013.

    21. decembra 2013 19:43
  • Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Kňaz Peter Lupták: Detva je rodisko mojej viery

    Ako chlapec roky miništroval v Detve. Nakoniec sa stal kňazom, pôsobí v neďalekom  Zvolene. Na svoj rodný kraj nedá dopustiť - aj to je Peter Lupták. Peter, čo pre vás znamená - Podpoľanie a Detva?, Detva? Podpoľanie? Rodný môj kraj... Miesto, kde som prežil svoje detstvo, mladosť, kde som sa učil žiť. Častokrát zvyknem poznamenať „moja milovaná Detva“. Nejde len o pekný kraj, prírodu, ale najmä o históriu predkov, tradície, všetko, čo patrí k histórii človeka. Som lokálpatriot. Detva sú moje korene, moja história, rodisko mojej viery.  Ako vnímate vieru na Podpoľaní? Detva vždy bola chápaná ako nábožensky založené mesto či región. Tak je to aj doteraz i medzi kňazmi... Keď sa povie Detva, vyzdvihne sa viera a nábožnosť. A je to pravda... Naši predkovia mali pevnú vieru. Preto do nášho mesta neprenikol ani luteranizmus a Detva zostala katolícka. Je to viera, ktorá je istým spôsobom založená aj na tradíciách predkov. O chvíľu budú Vianoce a detvianska polnočná je tiež takýmto známym prvkom viery. Viera a jej tradície sú pekné a dôležité, pretože ich vytvárali naši predkovia a oni práve v nich realizovali svoju vieru. Avšak je nebezpečné, ak viera zostane len tradičná. Tu musí ísť o čosi bytostné, o čosi osobné... Ja odpovedám Bohu. Vstupujem do osobného dialógu s Ním a, samozrejme, vieru realizujem aj v láske k blížnemu. A takejto viere sa musí učiť každý, kto sa označuje za veriaceho. Aj veriaci „katolíckej“ Detvy. Je obdobie adventu - ako by ste ho charakterizovali čitateľom? Advent je pre mňa osobne veľmi krásnym obdobím liturgického roka. Je to čas, keď kresťania očakávajú a pripravujú sa na príchod Ježiša Krista. Má dve časti. Prvá (do 17. decembra), je zameraná na prípravu a upriamenie zraku na Kristov druhý príchod na konci vekov, ako aj počas stretnutia s Ním v hodine smrti. Druhá časť, tzv. „historický advent“ (od 17. decembra), je zameraná na prípravu na nastávajúce sviatky Narodenia. Advent je však čas očakávania. Čas, v ktorom mám očakávať Krista, pripraviť mu miesto vo svojom srdci, aby on mohol vstúpiť dnu a meniť nás. Veľkým prorokom Adventu je Izaiáš, ktorého proroctvo sa počas väčšiny adventných dní číta pri sv. omšiach. Jeho proroctvo pekne opisuje význam týchto dní. Hovorí o Bohu, ktorý dáva šancu, ktorý chce tvoriť nový svet lásky, spravodlivosti a pokoja. O Bohu, ktorý chce prísť medzi nás a byť nám nesmierne blízky. Toto všetko sa spĺňa v Božom Synovi Ježišovi Kristovi. V ňom sa stáva Boh blízkym. Toto je veľkým čarom Adventu, očakávanie a príprava, aby sa Boh aj v nás a pre nás stal blízkym. Ste kňaz, prečo práve toto povolanie, poslanie? Áno, som katolícky kňaz. Prečo...? Častokrát som si kládol a aj kladiem túto otázku. Prečo ja, keď poznám sám seba, svoje slabosti... Odpovedal by som slovami môjho obľúbeného pápeža bl. Jána Pavla II.- „dar a tajomstvo“, ktoré si nezaslúžim. Avšak prečo práve toto? Sám som rozmýšľal o mnohých cestách, čím byť. Počas gymnázia som mnohým hovoril, že pôjdem študovať dejiny, pretože oni sú doteraz mojou záľubou. Ale moje kňazstvo je určite plodom viery, ktorú do mňa vložili moji rodičia, zušľachťovali mnohí dobrí kňazi a ktorá mohla rásť v spoločenstve mladých, ktorí sa nebáli a neboja priznať ku Kristovi aj dnes. Som rád, že som kňazom. Nie som ním dlho. Iba 18 mesiacov. Aj napriek tomu môžem povedať, že je to krásne poslanie. Byť tu pre druhých a zabúdať na seba, aby som im mohol hovoriť o Kristovi slovami ale hlavne skutkami. Aby on bol vo mne a cezo mňa v nich. Je to ťažká úloha, ale ako sa hovorí aj v obrade vysviacky: „Boh, ktorý v tebe začal dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.“ Roky ste v Detve miništrovali, ako si spomínate na tieto roky? Bol to krásny čas. Mám rád Detvu a najmä náš kostolík sv. Františka. A s ním sa spája aj čas miništrovania. Presne si pamätám, ako som sa k nemu dostal. 19.mája 1996 som bol na 1. sv. prijímaní. Nasledujúci deň bol u nás na návšteve pán dekan Roman Furek, ktorý ma pozval miništrovať a hneď na druhý deň, teda 21.mája, som už prvýkrát miništroval. Boli to krásne roky, strávené v službe Bohu ako miništrant. Taktiež si pamätám na pekné miništrantské spoločenstvo, najmä z čias, keď som bol ešte na základnej škole, ale aj neskôr, keď som bol starší a sám mal na starosti prácu s miništrantmi. Veľmi pekné boli chvíle, keď sme deň začínali spolu ráno sv. omšou v kostole, a potom sme išli do školy na vyučovanie. Taktiež vzácne boli aj mnohé výlety, na ktoré nás brávali naši kňazi. Aké spomienky máte na vašu vysviacku? Veľmi pekné... Aj keď to, čo sa stalo, si človek uvedomí asi až neskôr. Čas vysviacky je totiž spojený aj s mnohými starosťami. My sme hneď po záverečných štátniciach odišli na duchovné cvičenia, stíšiť sa, uzobrať. Domov som prišiel len dva dni pred vysviackou a bolo potrebné vybaviť nejaké veci, dotiahnuť primície, ktoré boli v nedeľu po vysviacke. Napriek tomu som však vnímal veľkosť toho, čo sa bude diať, a tak som sa snažil aj večer predtým stíšiť. Čas piatkového večera som strávil v kaplnke sestier karmelitánok. Sám s Ježišom. Neviem prečo, ale tej noci som nemohol zaspať. Asi až po hodine, čo u mňa nebýva zvykom. Pretože ja môžem aj pred spaním vypiť silnú kávu a do 10 minút spím. Asi to bolo podvedomé prežívanie veľkých vecí v mojom živote. Veľmi som sa tešil, že vysviacku nám prišiel udeliť kardinál Jozef Tomko, čo ešte v našej diecéze nebolo. Boli to veľmi pekné chvíle... Snažil som sa vnímať každé slovo z obradu vysviacky, Božiu prítomnosť, najmä vtedy, keď kardinál položil ruky na moju hlavu (týmto obradom sa odovzdáva kňazská moc). Vnímal som, že napriek všetkému, čo bude, Boh je tu a pevne ma drží. A ak sa ja nepustím, On to neurobí... A potom, bolo radosťou mať okolo seba veľa blízkych ľudí, ktorí ma svojou prítomnosťou prišli povzbudiť a radovať sa so mnou. Kde teraz pôsobíte? Vo farnosti Zvolen - mesto. Ako hodnotíte kroky pápeža Františka z ľudského hľadiska? Pápež František je v prvom rade Boží muž. Človek hlboko zakorenený v Bohu, ktorý chce, aby Boha poznal každý, aby svet, každý človek poznal nekonečnú mieru Božej lásky a milosrdenstva. Možno tradičnému veriacemu je ťažšie prijať jeho spontánne spôsoby. Je to prirodzené. My sme Európania so svojím pohľadom na svet či vieru. Pápež František je Argentínčan... Pápež z Južnej Ameriky, ktorá má inú mentalitu, iné spôsoby, iné prežívanie viery. A František sa nezmenil, keď prišiel do Európy, je taký, aký bol. Pri ľuďoch a pri Bohu tak, ako to vie on a ako to žil. František je hlboko ľudský, všímavý a vnímavý na biedu a problémy ľudí... A, samozrejme, je veľmi spontánny. Keď tak pozerám na dejiny pápežstva 20. a začínajúceho 21.storočia, Boh dáva svojej Cirkvi veľkých pápežov. Či to bol Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol II., Benedikt XVI., alebo František. Každý svojím spôsobom prispel k formovaniu a vedeniu loďky Cirkvi. Každý do nej vtláčal niečo iné... Ján XXIII. vyžaroval svojou dobrotou, Ján Pavol II. láskou a ohlasovaním evanjelia po celom svete. Benedikt XVI. vtláčaním a meditovaním viery, túžbou, čo najviac poznať Ježiša Krista a František, túžiac dať poznať Božiu lásku a milosrdenstvo... Tak, ako Františkovi predchodcovia, aj on je veľkým mužom na správnom mieste, vo svojom čase. Aké sú vaše záľuby? Záľuby? Popri všetkých povinnostiach je na ne málo času. Avšak patrí sem najmä čítanie dobrej duchovno–teologickej i historickej literatúry a cestovanie, najmä spoznávanie nových pamiatok. Medzi veľkú záľubu, ale to je vlastne súčasť môjho kňazstva, patrí stretávanie sa s mladými, rozhovory s nimi... Vlastne čas strávený s nimi.

    04. decembra 2013 20:06
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3