s DTonline.sk

Rozhovor

  • Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Do povedomia verejnosti vstúpil Radovan Červienka v spojitosti s cyklochodníkom v Detve. Ten bol už jeho diplomovou prácou počas štúdia, venuje sa mu aj dnes, keď mesto upozorňuje na chyby v jeho realizácii. Radovan Červienka je uznávaný oborník v doprave.  Venujete sa doprave. Ako by sa dala charakterizovat dopravná situácia v Detve? Každý má nejaký koníček, pre mňa je výhoda že môj koníček je aj moja každodenná práca.  V Detve sa začína sa prejavovať problém zvýšeného stupňa automobilizácie (zvýšeného počtu osobných automobilov), formou dlhšieho čakania na križovatkách, či problémami s parkovaním. Asi najproblematickejší je v súčasnosti výjazd z Detvy na cestu I/50, kde sa tvoria kolóny. Ale toto je spôsobené výstavbou rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Pstruša. Tam musíme len čakať do dokončenia výstavby a potom až riešiť toto napojenie.  Z hľadiska parkovania jednoznačne chýbajú parkovacie miesta na železničnej stanici, na Novosadoch, pri našej nemocnici a na dolnej časti cintorína. Tieto parkovania mali byť riešené už v minulosti. Ak by sme problémy popísať v bodoch: -              neexistuje prepojenie celého mesta pomocou chodníkov pre chodcov -              neexistuje prepojenie chodníkom pre chodcov na železničnú stanicu -              nie sú riešené priechody pre chodcov, žiadne vyznačenie priechodu, bez zvislých značiek -              v Detve je len jeden priechod pre nevidiacich Cyklisti v Detve -              200 m cyklocestičky, bez riešení bezpečných križovaní  -              cyklisti musia chodiť  po ceste III. triedy s 10000 vozidlami za deň. -              žiadne stojany pred mestskými inštitúciami (aj keď to norma predpisuje), -              na námestí osadené lámače kolies -              poškodené alebo zničené cykloturistické značenie -              žiadne cyklistické značenie Parkovanie -              namiesto komplexného riešenia stále budovanie nových miest -              neriešenie nepriamého parkovania -              odkladanie problému pomaličky spôsobí v parkovaní kolaps Ostatné problémy -              Krpeľná ulica kanalizačné poklopy v ceste bez opravy. -              spojenie Kapustníc a centra rozbitá cesta, na priechode kanalizačné mreže. -              žiadna súbežná komunikácia pre obchádzku medzi Detvou a Starou Detvou. -              používanie nekvalitného VDZ -              nečistené odvodňovacie žľaby spôsobujú devastovanie vozoviek napr. na piešti Ako je na tom Detva v porovaní s inými mestami? Dopravná situácia v Detve je v celku ešte primeraná danému mestu. Avšak bez komplexsného riešenia kľudne môžeme dopadnúť ako Zvolen – Západ, kde už autá parkujú aj na ihriskách pre deti, alebo Čadca kde trvajú 4 km autom 2hodiny. Posledné mesiace sa v Detve výrazne investuje do komunikácií. Je to štandardné, alebo je to predvolebná aktivita? Tak  myslím že ľudia ne sú naivný a vedia že sú to predvolebné ťahy.  Ale je to taký slovenský štandard.Nič by na tom  nebolo, keby sa aj tieto urýchlené investície vyberali optimálne. Prečo sa napríklad neriešil chodník pred škôlkou na Štefánikovej cez prázdniny, keď bola škôlka prázdna, ale teraz keď  tam musia vodiť deti po stavenisku. Respektíve keď už robia chodník, prečo neuzavreli tú cestu aby tade mohli chodiť chodci. Alebo prečo na Obrancov mieru riešia aj napojenie k paneláku, ale na Štefánikovej alebo na Obrancov Mieru si museli zobrať úvery, aby tieto napojenia urobili za vlastné ľudia z bytových domov? Spĺňajú nové a zrekonštruované komunikácie v Detve všetky štandardy? Toto treba prechádzať od prípadu k prípadu. Štandardom na Slovenku je, keď sa robí rekonštrukcia chodníka a je tam priechod pre chodcov, ktorý sa automaticky robí so zníženou hranou a s dlažbou pre nevidiacich. Takýto prípad nie je ani jeden v Detve. Tiež štandardom je, keď je zjazd do domu, neznižuje sa  chodník, lebo potom vznikajú tzv. húpačiky (asi najviac ich je za kostolom na Kukučínovej ulici). Robia sa asfaltové nábehy.  Existuje aj iné riešenie nedostatku parkovacích plôch, než ničenie zelene na ich úkor? Poznáme dva druhy zelene, chcenú a nechcenú. Chcená znamenajú rôzne parky, priestranstvá a iné plochy určené na pohyb, rekreáciu a skrášľovanie mesta. Nechcená znamenajú plochy ktoré nemajú žiaden takýto efekt, a tie je možno zastavať. Mesto si môže urobiť dokument takýchto priestranstiev. Riešenie parkovania je jedna z najdôležitejších ale aj z najťažších úloh. Základom pre mesto  je aby bolo na každý byt boli dve parkovacie miesta dostupné do 5 minút od vchodu bytového domu.  Toto  stanovuje slovenskálegislatíva. Avšak tieto miesta môžu byť limitované prihlásením vozidla na adresu, teda nie firemné vozidlá. Treba však riešiť aj nepriame parkovanie. Poviem príklad nepriameho parkovania: Detvianska pošta, prídem na aute a čakám pred jedným okienkom na vybavenie 20 minút. Ak by boli dve okienka čakám len 10 minút, teda aj moje auto čaká o polovicu menej a dokážem rýchlejšie uvoľniť miesto na parkovanie pre ďalšieho návštevníka. Alebo napríklad pred mestským úradom mám vyhradené parkovacie miesta (asi jediné v celej Detve). Avšak prečo by tam nemohli parkovať autá od 1800 do 0800, teda po úradných hodinách. Ďalšou možnosťou riešenia nedostatku parkovacích miest je dobrá vlaková a autobusová doprava. Tú v celku máme, len nám chýbajú záchytné parkoviská, kde keď prídem napríklad zo Skliarova, nechám auto (pod kamerovým dohľadom) a idem autobusom alebo vlakom. TZV systém  P+R. Západné mestá však dávajú aj veľa síl do propagácie cyklistiky, pešej turistiky, korčuľovania a iných prvkov. Mesto Detva sa do takýchto aktivít nezapája, aj napriek tomu že dostáva výzvy z Ministerstva dopravy (napríklad ako bol týždeň mobility, alebo do práce na bicykli). Všetky okolité mestá sa do týchto aktivít zapojili. Čo bude pre Detvu znamenať spustenie R2 obchvatu do prevádzky? Čaká nás niekoľko zmien. Asi najzaujímavejšia je prvá okružná križovatka pri autobusovej stanici, kde bude výjazd na rýchlostnú cestu (v súčasnosti dočasne jazdíme po jej ramenách).  Taktiež nová autobusová stanica dostane nový tvar, čo už dávno potrebovala.  Dôjde aj k zaslepeniu cesty popred hotel Detva.  Po dostavbe bude výrazne menej dopravy na ceste I/50, a tým aj  by mal zaniknúť problém z výjazdom na hlavnú cestu z Detvy. Predtým nás čaká však ešte zopár nepríjemnosti ako znova svetelná signalizácia pri salaši, alebo dočasný presun autobusovej stanice, počas jej rekonštrukcie. Tieto veci by nás mali  potrápiť ale až budúci rok. Keďže Detva sa rozvíja hlavne severo-južným smerom, kvôli prírodným bariéram, predlžuje sa aj intravilán mesta. Je v budúcnosti v Detve možný vznik MHD? Áno je to možné, v prípade ak si to vyžiada situácia.  Dostupnosť na autobus by nemala byť väčšia ako 7-10minút. Možno by stálo už v súčasnosti prehodnotiť, či by nebolo možné za peniaze čo doplácame VÚC a SAD ZV za autobusy  riešiť radšej dopravu v meste vo vlastnej réžií. Ale na to by trebalo na meste odborníkov na túto problematiku. Aké boli začiatky cyklochodníka v Detve, a aká je jeho plánovaná trasa? Cyklistická cestička je naplánovaná už niekoľko rokov. Dokonca ja som ju ešte navrhoval v diplomovej práci, neskôr si mesto dalo v minulom volebnom období vypracovať štúdiu. Hlavná trasa má spájať železničnú stanicu s amfiteátrom a skladá sa z niekoľkých etáp.: 1.  Žel. Stanica – Lidl 675m 2.  Lidl – Novosady  417 m 3.  Novosady - Pošta  577m 4.Pošta – Nám. Mieru 531 m 5. Nám. Mieru – Píla 710 m 6. Píla – Nám. SNP 636 m 7. cez námestie SNP 441 m 8. nám SNP – Amfiteáter 609 m Spolu – 4,596 km. Boli navrhnuté aj vedľajšie a to : Lidl – Tesco – ČOV 1800 m Záhradná – Obrancov Mieru 900 m Nám. Mieru – Dolinky 400m Amfiteáter – Nová  Ves – 540 m Do mestských častí by to pokračovalo pomocou cykloturistického značenia,V súčasnosti je na vybudovaná etapa 3. Aj napriek novému námestiu cyklistickú cestičku tam vynechali. V mieste cyklistickej cestičky pri fare už je stánok s rýchlym občerstvením (asi ako náhrada bicyklovania). Napríklad pri rekonštrukcií dlažby v Starej Detve neriešili cyklistickú komunikáciu.V súčasnosti sa nerobí ani žiadna majetková a ani projektová príprava. Dostali ste sa do konfliktu s vedením mesta, ohľadne cyklochodníka. Prečo? Áno je to troška úsmevné. Na portáli cyklodoprava.sk som upozornil na množstvo chýb na súčasnej cyklistickej cestičke. Asi ako najdôležitejšie je neriešený priechod cyklistov (a ani chodcov) cez ul Bernolákova (pri Papuči) či prístup k nemu (cyklisti). Po správnosti by každý cyklista mal v súčasnej podobe ak ide od Billy zosadnúť z bicykla na moste pretlačiť bicykel na cyklistickú cestičku tam nasadnúť, potom zísť z bicykla pri papuči, tam pretlačiť cez cestu mimo, znova nasadnúť a isť k pošte a tam zase zosadnúť pretlačiť na cestu a tam vysadnúť. No povedzte je to logické? Navrhoval som tam riešenia ako to vyriešiť. Namiesto toho však mesto zverejnilo odpoveď na stránke DT-Info že je všetko v poriadku. Následne však ma vypočul poslanec Roman Vrťo a na zastupiteľstve dal  podnet aby sa zástupcovia mesta stretli so mnou a prejednali chyby.  Po nátlaku sa tak aj stalo, a logicky sme si vysvetlili všetky nedostatky. Napríklad som sa dozvedel, že projektant nedostal za úlohu riešiť prepojenie týchto cestičiek ani ich napojenie na súčasnú dopravnú sieť. Ponúkol som im že im zadarmo urobím návrh toho cyklistického priechodu pri papuči. Urobil sa zápis z toho a bolo ticho. Ja som pomaličky pripravoval návrh toho priechodu. Neskôr som sa stretol z Romanom Vrťom a on mi povedal že vlastne som skonštatoval v zázname že cyklistická cestička je navrhnutá správne. Tam som mu vysvetlil, že áno navrhnutá je správne (až na nejaké detaily), že som nič iné konštatovať ani nemohol, nakoľko v zadaní nebolo riešiť prepojenie a ani napojenie cyklistickej cestičky. Potom ma vyzval aby som to išiel povedať aj pred poslancami. Prišiel som tam a hneď keď to povedal, kto som čo som, pán Viceprimátor Šiandor obvinil Romana Vrťa že si robí politickú kampaň, čítal koniec záznamu že tam píšem že je všetko v poriadku a že som stále nedodal ten materiál na priechod. Potom ako sa ozvali aj niektorí poslanci aby som prehovoril sa snažil pán viceprimátor aj s primátorom ukončiť diskusiu. Nakoniec však mi to povolili a snažil som sa im to vysvetliť ako to je. Mal som aj návrh toho priechodu (vtedy ešte neschváleného policajtmi) zo sebou ak by to chcel niekto vidieť. Toto je aj na zázname zo zasadnutia. Neskôr po konzultáciami s policajtmi  som poslal mailom návrh aj zo súhlasom od polície pán. prednostovi Slamenskému. Ten to požadoval aj napriek záznamu aj tlačené  a opečiatkované autorizáciou tak s myšlienkou pomoci mestu som to bol zaniesť na mesto. No a dostal som  prísľub že sa k tmu stretneme a sa to zrealizuje. No zatiaľ nič. A pritom majú aj v tom zázname, v ktorom sa oháňajú že opravia tie chyby.   Je to škoda, človek chce pomôcť Detve aby sa zabezpečila bezpečnosť ale je škoda že to mesto nechce.   

    03. októbra 2014 15:22
  • Roman Vrťo: Dokážeme veci robiť lepšie

    Roman Vrťo: Dokážeme veci robiť lepšie

    Najsilnejším protikandidátom súčasného primátora je poslanec MsZ Roman Vrťo.  Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Detvy? Lebo si naozaj myslím, že dokážeme robiť veci lepšie, poctivejšie, hlavne v prospech obyvateľov mesta. Mesto Detva za posledných 16 rokov toho zažilo veľa. Za všetko to, čo sa v meste Detva urobilo a podarilo v prospech obyvateľov, patrí vedeniu mesta a mnohým ľuďom, ktorí sa o to pričinili moje poďakovanie. Detva má však oveľa väčší potenciál pre rozvoj ako dnes využíva. Potrebujeme hlavne zastaviť odchod mladých ľudí z mesta a priniesť nové pracovné miesta, aktívnym vyhľadávaním investorov. Doba sa zmenila, nemôžeme pasívne čakať na pomoc štátu. Máme veľa príkladov starostov, ktorí svojou aktivitou dokázali priniesť pracovné miesta do svojich obcí a miest. Akútne nám chýba komunitný rozvoj mesta, podpora združení v tejto oblasti a vytváranie podmienok na ich prácu (najmä rozvoj sociálnych služieb pre starších obyvateľov). Potrebujeme pomôcť mladým ľuďom a deťom aby trávili svoj voľný čas športovými resp. kultúrnymi aktivitami. Potrebujeme dobudovať cyklochodník smerom zo železničnej stanice na amfiteáter, detské ihriská a športoviská. Absolútne tabu v Detve sú drogy, zatvárame oči nad týmto problémom. Potrebujeme vytvoriť s Policajným zborom a ostatnými subjektmi štátnej správy bezpečnostnú politiku mesta. Je nevyhnutné postupne meniť charakter, služby a obraz Mestskej Polície, ako poskytovateľa verejnej služby s cieľom dohliadať na bezpečie obyvateľov mesta a ochraňovať ich najmä pred pouličnou kriminalitou – lúpežami, krádežami, násilím a pod. V čom oceňujete a v čom sa staviate kriticky k vášmu politickému súperovi Jánovi Šufliarskemu? Súčasný primátor pán Šufliarský je fenomén svojej doby, keďže  je  primátorom už štyri volebné obdobia a uchádza sa o ďalšie. Keď začínal bol mladý, plný elánu a mal snahu ťahať veci dopredu. Mnoho vecí sa mu aj podarilo. Samozrejme ak človek robí svoju prácu dlhé roky, začína klasický stereotyp a klesá odvaha veci meniť, byť inovatívny a hlavne ísť s dobou. To čo bolo dobré pred 16 rokmi už nestačí na dnešné podmienky. Preto Detva dnes potrebuje aktívneho primátora, ktorý nečaká pasívne na rozhodnutia štátnych úradov, ale aktívne háji záujmy obyvateľov. Skrátka, keďže tu máme takmer 20% nezamestnaných obyvateľov, nemôže primátor sedieť v kancelárii a čakať, že to za neho vyrieši štát. Jedným z najväčších problémov v poslednom období v Detve bola hrozba ťažby zlata. Čo vás viedlo aktívne angažovať sa v tejto problematike? Na začiatku, pred viac ako troma rokmi, sme nemali dostatok informácií. Veľmi ťažko sme hľadali podklady k tomu, aký dopad môže mať ťažba zlata na obyvateľstvo. Pamätám si, ako sme študovali sto stranový originál dokumentu firmy EMED v angličtine, určený pre investorov. Nebolo to pre nás príjemné čítanie, súdny človek si ihneď vedel predstaviť tie dopady na obyvateľov a životné prostredie. Verejnosť samozrejme tiež nemala dostatok informácií, takže bolo úplne samozrejmé, že sme začali možné dopady prezentovať. Viete, človek vo svojej podstate nebýva hrdinom, ja som si tiež nevedel predstaviť, že budem na čele petičného výboru a budem burcovať ľudí, aby boli s nami. Ale keď tu od malička žijete, vaša rodina, priatelia... niečo sa vo vás pohne a poviete si, že už nie som dieťa, ktoré ochráni rodičovská ruka, že naša generácia musí zobrať zodpovednosť na svoje plecia. Preto som veľmi rád, že po toľkých rokoch obáv sa nám podarilo uzatvoriť túto veľkú tému a môžeme sa sústrediť na využitie iného potenciálu nášho mesta, ako aj celého Podpoľania. Ďalšími závažnými oblasťami, ktoré trápia obyvateľov Detvy sú nezamestnanosť, odchod mladých, nekvalitné mestské služby. Ako chcete riešiť tieto problémy? Áno, nezamestnanosť je jeden kľúčový aspekt rozvoja mesta. Súčasný stav nie je lichotivý. Mladí ľudia po škole, sa nevracajú späť, nakoľko tu nemajú uplatnenie. Mnoho ľudí čo pracuje, denne dochádza do Zvolena alebo Banskej Bystrice a táto preprava je nielen časovo, ale aj finančne nákladná. Mnoho našich žien pracuje v Rakúsku alebo v Nemecku ako opatrovateľky a chlapi chodia zbierať jablká do Talianska. Na rodinný život to má veľmi negatívne dopady. Viete, že mesto Detva má už 8 rokov priemyselný park? Investovali sme státisíce do jeho výstavby v lokalite Trstená. Do dnešného dňa nemáme ani jediného investora, ani jediné pracovné miesto. Akú nádej majú ľudia bez práce, že sa to zmení pri súčasnom vedení, keď to nedokázali za 8 rokov? Poviete si, že sa to nedá, že úlohou mesta nie je riešiť nezamestnanosť, mal by sa o to postarať štát. Verte mi, dá sa to aj u nás v Detve a ako príklad uvádzam jeden úspešný príbeh. Na začiatku bol starosta, ktorý si uvedomoval, že natierať lavičky a budovať chodníky v obci, kde je vysoká nezamestnanosť a ľudia odchádzajú preč do miest, nemá význam. Z dlhodobého hľadiska bude dedina upadať a stane sa provinčnou. Vo svojich spomienkach uvádza, ako chodil hľadať pomoc do rôznych štátnych inštitúcií, ale nepochodil ani u premiéra, VÚC a ani v inštitúciách, ktoré majú na starosti prílev investorov.  Pochopil, že nemôže čakať na pomoc štátu a začal hľadať investorov v zahraničí. Pochodil pol sveta, ale prácu doniesol. Momentálne je starostom už viac ako 20 rokov a výsledok jeho práce je veľmi inšpirujúci.  V súčasnosti v priemyselnom parku Kechnec pôsobí už 16 investorov, ktorí zamestnávajú viac ako 3000 ľudí. Počet obyvateľov obce Kechnec vzrástol zo 700 na 1100. Obec má nízke dane, nízke poplatky za škôlky, nové moderné zdravotné stredisko, aquapark... Na začiatku tohto príbehu neviedla k obci žiadna diaľnica, iba obyčajná zaprášená cesta. Neboli tam vytvorené ideálne podmienky, ktoré by prilákali veľkých investorov. Najdôležitejším faktorom tohto nezvyčajného úspechu bolo ľudské odhodlanie niečo zmeniť. Verte mi, dá sa to aj v našom meste, treba sa len prestať spoliehať na tých, ktorí nám nikdy nepomohli. Dokážeme tento stav zmeniť! Vieme, ako priniesť prácu obyvateľom tohto mesta! Aký máte vzťah k mestu, regiónu? Narodil som sa v Detve a s výnimkou vysokoškolského štúdia žijem stále v Detve. Mám tu svoju rodinu, blízkych, priateľov. Pri svojej práci sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí Detvu majú ako symbol slovenskosti. Pri svojich pracovných cestách a to nielen na Slovensku, venujem partnerom propagačné materiály o Detve a Podpoľaní. Sami sú  mnohokrát prekvapení aké tajomstvá a čo všetko naše Podpoľanie ukrýva. Choďte sa prejsť na Boriakovu skalu, na chvíľku si tam sadnite a kochajte sa tou nádherou okolo vás. Málo ľudí vie kde je Králička, krásny skalnatý útes, kde sa občas medveď vyhrieva. Pred rokom som kúsok od nej stretol vlky, bol to pre mňa mimoriadny zážitok. Často si nevážime to, čo nám do vienka dala matka príroda. Preto je pre rozvoj nášho územia kľúčová ochrana životného prostredia, rozvoj turistického ruchu hlavne na lazníckych usadlostiach, ktoré sú priam stvorené na agroturistiku. Pre tých, ktorí by sa radi venovali poľnohospodárskej prvovýrobe, pestovaniu zeleniny alebo chovu domácich zvierat je nevyhnutné vytvoriť garancie a podporu mesta na rozbehnutie poľnohospodárskych projektov resp. predajov z dvora. Ako vidíte vaše šance vo voľbách? Kto všetko vás podporuje? Budete stranícky alebo nezávislý kandidát? Občania mesta rozhodnú o tom, kto bude nasledujúce roky spravovať naše mesto. Nech to bude ktokoľvek z kandidátov, bol by som rád aby myslel v prvom rade na potreby ľudí. Samozrejme cítim podporu u mnohých ľudí s ktorými spolupracujem. Nikdy nerozdeľujem ľudí na dobrých, alebo zlých podľa straníckeho trička. V zastupiteľstve neriešime registrované partnerstvá, Vatikánsku zmluvu či interupcie, ale rozvoj mesta, opravy ciest či otázky bývania a preto spolupracujem s ľuďmi bez ohľadu na stranícke tričko. Viceprimátor Šiandor vás kritizuje, že ste proti cyklochodníku v Detve, napriek tomu ste stáli pri jeho zrode. Kde je pravda? Už je to niekoľko rokov, čo som pomáhal pri projekte budovania cyklochodníka a výsledkom tejto práce bola štúdia jeho uskutočniteľnosti. Je dobré, že mesto začalo s realizáciou tohto projektu a budem v tom mesto naďalej podporovať. Každopádne ak chceme, aby mal cyklochodník zmysel, musíme ho vybudovať od železničnej stanice až po amfiteáter, následne urobiť značené trasy na Kaľamárku, Raticov vrch, alebo do Lašteka. Bohužiaľ momentálne mesto neuvažuje o jeho dobudovaní. Rozumiem , že ide o náročný proces hlavne z pohľadu vysporiadania pozemkov. Problematický je hlavne úsek v časti Kapustnice, kde je množstvo vlastníkov a proces vysporiadania je zdĺhavý. Ale nemôžeme zaspať a dopadnúť ako na amfiteátri, kde sme roky nepodnikali kroky na odkúpenie pozemkov pre zabezpečenie parkovania, alebo iného využitia areálu a dnes s tým máme problémy. Úsek cyklochodníka, ktorý sa dal do užívania ľudia radi využívajú a to je dobre. Využívajú ho hlavne deti a práve kvôli deťom vznikol problém, ktorý pán Šiandor prezentuje, ako môj postoj proti cyklochodníku. Pre mňa ako rodiča je dôležitá bezpečnosť detí a všetci dobre vieme, ako malé deti "sledujú" dopravné značenie... Cyklochodník  pretína cestu (pri moste) a presne to je kritické miesto, kde môže dieťa vbehnúť pod auto. Preto som požiadal odborníka pána Červienku (dopravný inžinier), aby sa pozrel na súčasný stav a navrhol riešenie. Navrhla sa zmena vodorovného značenia na ceste, zmena dopravného značenia pre motoristov + infografika. Jednoduché veci, ktoré veľa nestoja a zvýšia bezpečnosť detí, chodcov ako aj motoristov. Momentálne čakáme na mesto či zapracuje pripomienky dopravného inžiniera. Pevne verím, že zdravý rozum prevládne.  

    30. septembra 2014 09:55
  • V Kriváni vyzve starostu vo voľbách Tomáš Dom

    V Kriváni vyzve starostu vo voľbách Tomáš Dom

    Mladý, vzdelaný a ambiciózny. Aj tak sa dá opísať kandidát na starostu v obci Kriváň, 37 ročný Tomáš Dom.  Ste ženatý, máte tri deti. Čo pre vás znamená rodina?  Rodinu považujem za základnú bunku štátu a zdravé rodinné prostredie za základ zdravého štátu. Žijem v šťastnom manželstve, kde s manželkou Jankou vychovávame naše tri deti. Viem o čo hovorím, keď tvrdím, že rodina je základ.  Aké je vaše povolanie?  Pracujem ako manažér v mliekárenskej spoločnosti.  Čo bolo hlavným impulzom vašej kandidatúry?  Bude to znieť ako klišé, ale zvažovať kandidatúru som začal potom, ako ma začali oslovovať sami občania s návrhmi, aby som sa uchádzal o funkciu starostu obce Kriváň. Nie je mojou úlohou skúmať dôvody, čo ich viedlo k tomu aby oslovovali práve mňa, avšak myslim že to bude paralela s dobrým výsledkom vo voľbách do VÚC.  Ako hodnotíte vedenie obce v uplynulom volebnom období?  Nikdy by som si nedovolil spochybňovať rozhodnutia súčasného vedenia obce, na mnohé veci máme spoločný pohľad, no mnohym rozhodnutiam nerozumiem a zdajú sa mi naopak ako nesystémové kroky, aj keď možno s dobrým úmyslom.  Kandidujete ako stranícky, alebo nezávislý kandidát?  Na starostu obce kandidujem ako nezávislý občiansky kandidát, s čím bude spojená aj moja kampaň ktorá bude zameraná hlavne na dialóg s občanmi obce.  Aký je váš program pre Kriváň?  Viem, že v tomto krátkom rozhovore nie je priestor na obšírne predstavenie môjho programu no uvediem aspoň nosnú tému. Tou témou bude spájanie komunít, ktoré každá obec či mesto má. Spojiť obec v jeden celok by bol ideálny stav, preto by obec mala tomu podriadiť aj svoje rozhodnutia a smerovať kroky obce v súlade s dosiahnutím tohto cieľa.  Ako budete viesť volebnú kampaň?  V kampani nechcem ísť do konfrontácie, ale chcem viesť vecný dialóg a ponúknuť víziu úspešnej a modernej obce. Avšak najväčšiu radosť mám z toho, že v tomto snažení nebudem sám. Vytvorili sme partiu ľudí ktorým v prvom rade záleží na rozvoji obce a nie vlastnom prospechu.     

    29. septembra 2014 17:54
  • Petra Piovarčiová: Ponúkam sociálny program pre Detvu

    Petra Piovarčiová: Ponúkam sociálny program pre Detvu

    Sympatická blondína, matka, obchodná referentka, ale aj kandidátka na primátorku  – Petra Piovarčiová. Predstavte sa prosím našim čitateľom. Volám sa Petra Piovarčiová a mám 41 rokov. Som mamou takmer 3 ročnej dcéry Ivanky, ktorá pre mňa znamená všetko. Bývam v Detve na sídlisku – Novosady. Avšak moja rodina pochádza zo Skliarova (od Murínov Kutošov). Vyštudovala som manažment na Technickej univerzite vo Zvolene. V regióne pracujem už 16 rokov a to  vo firme PPS VESTA International v Detve ako obchodný referent.   Čo bolo hlavným činiteľom, že ste sa rozhodli kandidovať za primátorku mesta? Začalo to nevinne, pri bežných rozhovoroch -  čo by sa dalo urobiť lepšie, inak, alebo čomu by sa dalo vyvarovať, ak by som bola primátorkou mesta. A popri tom som si uvedomila, že naozaj by som ako primátorka mohla mať na mnohé veci dosah - ak by sa prípadná kandidatúra podarila. Mám chuť pustiť sa novým smerom ... Budete stranícky, alebo nezávislý kandidát? Kandidujem ako nezávislá kandidátka – za seba, nie za záujmy straníckych štruktúr. Čo kritizujete na súčasnom vedení mesta? Kritizuje sa ťažko, pokiaľ nie ste priamo v dianí. Určité veci sa robia možno aj s dobrým úmyslom, ale vypália úplne inak. Nechcem ísť do volieb s kritikou. Verím, že je veľa oblastí, čo sa dá v meste zlepšiť. Takisto si myslím, že viac žien, aj v komunálnej politike nezaškodí. Ženský takt a diplomacia vedia spraviť divy, hlavne vo väčšinových mužských kolektívoch. Aký je váš program pre Detvu 2014-2018? Chcela by som sa pustiť cestou kvalitnej sociálnej politiky, ktorá je zanedbávaná. Máme tu ohrozené skupiny – deti a mládež, mladé či neúplné rodiny a samozrejme dôchodcov. Som si vedomá, že ekonomické veci sú tiež dôležité, ale netreba zabúdať aj na sociálnu oblasť. Ako bude prebiehať vaša kampaň? Mala by to byť klasická, ale aj originálna kampaň. Chcem sa pre ľuďmi zviditeľniť a predstaviť im môj program pre Detvu. Ako vnímate svoje šance? Pozitívne, inak sa to nedá vnímať a nemalo by zmysel čokoľvek začínať. Budete súbežne kandidovať aj na poslankyňu MsZ? Rozhodla som sa kandidovať na primátorku, nie na poslankyňu. Ísť kandidovať súbežne mi pripadá ako nedostatok odvahy a viery v úspech. Netlačím sa silou mocou do vedenia mesta, cieľ je ale jasný a jeden – primátorská pozícia.    

    25. septembra 2014 20:01
  • Simon Ruffini: Fotografia vzniká v hlave

    Simon Ruffini: Fotografia vzniká v hlave

    Jeho fotografie získavajú čoraz väčšiu popularitu. Od iných sa vyznačuje jasne odlíšiteľným štýlom - jeho fotografie nie sú tuctové, sú od Ruffiniho ...   Ako si sa dostal k foteniu? Tažko určiť presenú cestu.Vždy ma bavilo hrať sa s obrazom,zachytiť daný moment v čase,ktorý sa už nezopakuje.Preniesť do fotografie náladu,atmosféru,aby to nebol len technicky dokonalý obrázok,ale aby vzbudil emóciu.Pre mňa osobne nieje technická stránka to najpodstatnejsie, omnoho dôležitejší je "život fotografie". Začínal som s takmer obyčajným kompaktom,a aj ten som si len požičiaval(smiech).Učil som sa ako zvládať svetlo,čo znamená ISO,clona,uzávierka, niečo ako "automatický režim" pre mna zásadne neexistovalo. A popritom som žasol nad fotkami obľúbených fotografov a nie zriedka sa nahlas čudoval: "Ako to dopekla dokážu?!"(smiech)   Od kedy sa tejto záľube/práci venuješ? Dá sa povedať,že "odvždy"(smiech).Ok,ak mám určiť nejaký časový bod,tak sa dá povedať že ním bolo jedno spontánne fotenie zhruba pred troma rokmi,nebolo to nijak profesionálne,ale subjektívne ho vnímam ako štartér. (ďakujem Barčička,nebyť teba...)(smiech) Odvtedy pomaličky kráčam po svojej ceste a neupriamujem zrak dopredu,ale po stranách,aby mi neušlo nič pekné.Je to o neustálom učení,skúšaní a zlepšovaní sa. V tomto prípade naozaj platí to známe: Cesta je cieľom.(úsmev)   Čo najradšej fotíš? Všetko a všetkých!(smiech)    Čo je dôležité, pre urobenie dobrého záberu? Ak by som to mohol vyjadriť všeobecne percentuálne,tak 70% tvorí štastie,skúsenosti a dobré svetlo,no a zvyšných 30 technické zvládnutie  fotoaparátu a spracovanie vo fotoeditore. Samozrejme záleží čo,kde a kedy sa fotí,percentuálny pomer môže kolísať,niekedy až prudko(smiech).Taktiež je nutná dávka kreativity,vediet sa pozrieť zo správneho uhla... je toho viac.Ale opäť, je to o učení sa a vyššie spomínanej ceste(úsmev). /*banner*/   Musí mať človek talent, cit, alebo dobrú techniku?  Tu by som začal odzadu-nie,nieje to o technike.Fotoaparát za niekoľko tisíc eur z nikoho neurobí dobrého fotgrafa.Je to len prostriedok. Keď dáte ferrarri do rúk nedeľného šoféra Felície,nespraví to z neho dobrého šoféra.Celkom iné je,keď má šoférovanie "v krvi".A to isté platí aj pri fotografii. Koniec koncov,fotograf by sam seba nikdy nemal pokladať za dosť dobrého,ak by áno,začne stagnovať. Chcenie sa zlepšovať v tomto remesle nikdy nekončí. Samozrejme netvrdím,že kvalitná fototechnika nieje dôležitá,ani že nieje potrebná investícia. Ja som si napríklad toto leto kôli upgradu príslušenstva ododprel dovolenku pri mori(smiech).   V čom sa líšiš od iných fotografov? To je trochu záludná otázka.Každý fotograf má svoju prácu,svoj pohľad na svet,všetci do fotografie subjektívne vkladáme trochu svojeho ja. Nakoniec,fotografia vždy vzniká v hlave. Neporovnávam sa s nikým,a tiež nikoho nekritizujem - idem prosto vlastným smerom. Odpoveď by som teda prenechal na ľudí ktorých som fotil,s ktorými som sa pri fotení stretol a na všetkých ktorým sa páči práve to moje videnie.(úsmev)   Venuješ sa tejto práci profesionálne, alebo ako hobby? Odpoviem tak trochu Šalamúnsky,je to moja vášeň,ktorá si už na seba posledné obdobie vie dostatočne zarobiť. Mám na Facebooku stránku, kde je možnosť si moju prácu prezrieť, v albumoch je tvorba z úplných začiatkov až po dnes, a samozrejme stále pribúdajú nové fotografie.Taktiež je to komunikačný kanál,pošta na stránke slúži k osloveniu od potencionálneho klienta.Samozrejme je to len prvý kontakt,potom sa už všetko rieši telefonicky a osobne.A po dohode sa ide opäť tvoriť niečo nové,ako ja hovorím,zachytávať čas.(úsmev)   Link na fb stranku: https://www.facebook.com/SimonRuffini.photography

    25. augusta 2014 09:31
  • Tanečníci z bývalej skupiny Stings sú stále úspešní

    Tanečníci z bývalej skupiny Stings sú stále úspešní

    Isto si pamätáte na tanečnú skupinu Stings, ktorá pod vedením Miroslavy Lenďákovej dlhé roky pôsobila pri Centre voľného času – Trend a reprezentovala Detvu na mnohých súťažiach a podujatiach. Za roky, ktoré tanečná skupina pôsobila sa v nej vystriedalo mnoho ľudí, medzi nimi aj známy detviansky tanečník Štefan Chlebo, finalista súťaže Miliónový tanec, Alexandra Kubková, finalistka súťaže Bailando, či úspešný kaderník Sean Kasumovič. Zopár z nich sme oslovili, aby nám priblížili ich život po tom, ako odišli zo Stingsu. Michaela Váleková: V Stingse som tancovala od 7 do 18 rokov. Momentálne študujem na UKF v Nitre žurnalistiku, idem do 3. ročníka. Som redaktorka portálu www.rocker.sk. V Nitre som rok tancovala v TS Siracusa, v rámci ktorej sme chodili roztlieskavať na zápasy basketbalovej extraligy. Skončila som tam kvôli tomu, že sme sa nevedeli časovo zladiť, čo sa týka tréningov. Momentálne tancujem len na diskotékach, ale snažím sa nájsť si inú tanečnú skupinu, ktorá by mi pasovala. Ján Homola: Začal som tancovať, keď som nastúpil do 5. ročníka ZŠ, prihlásil som sa do tanečnej prípravky STINGS a o rok na to ma presunuli priamo do Stingsu - tam som pôsobil do približne mája 2013, kde som 3 roky trénoval staršie aj mladšie zložky tanečnej skupiny - popri trénovaní v STINGSe som sa stal v šk. roku 2010/2011 členom tanečného klubu Element Banská Bystrica, kde som začal aktívne tancovať Street štýly a Contemporary jazz - v šk. roku 2012/2013 som v tomto klube trénoval a v tom roku som aj ukončil pôsobenie v tanečnej skupine Stings v Detve - začiatkom roka 2014 som začal trénovať tanečnú skupinu K-DANCE, Banská Bystrica. Organizoval som v BB veľký projekt Meet the Dance s CZ a SK lektormi, kde sme mali okolo 100 ľudí - aktívne sa vzdelávam workshopmi od preškolených profesionálnych lektorov z Česko-Slovenska i iných krajín, napr. USA - medzi svoje úspechy považujem účasť na tanečných kempoch -> Hip Hop Meeting 2011, Třešť (CZ), Street Dance Kemp Europe 2013 a 2014, Jedovnice u Brna (CZ), kde som sa vzdelával od lektorov celého sveta, najviac si vážim Contemporary lekcie s lektorom menom Chaz Buzan a Megan Lawson, ktorý tancujú aj pre Madonnu - som hrozne štastný, že sa mi darí a za aktuálny posledný úspech považujem účasť na vynikajúcom workshope s americkou lektorkou Ericou Sobol, pri ktorej som od svojej českej priateľky dostal ponuku účinkovať v pražskom muzikáli MAMMA MIA, ktorý má premiéru už v decembri tohto roka ...čo viac treba, len nasávať informácie, chodiť po workshopoch, mať pevnú vôľu a myseľ, makať na sebe a úspech príde, keď ho najmenej čakáte. /*banner*/ Štefan Chlebo: V Stingse som bol od jeho vzniku, resp. tomu predchádzalo obdobie TS Trenďáčatá. V CVČ Trend som tancoval pod vedením Mirky Lenďákovej od mojich 4 rokov. Musel som skončiť v čase nástupu na strednú školu. Keďže som chodil na tanečné konzervatórium do BB a vyučovací proces trval od rána niekedy až do 18:30h, nebolo možné pokračovať. Už od roku 2006 vediem a trénujem v mojej tanečnej skole Wanted. Prevádzky sú otvorené vo Zvolene, Lučenci a Žiari nad Hronom. Popritom študujem externe vysokú školu na UMB v BB. Od r 2005 sa intenzívne venujem štýlu Street dance. Naberám nové skúsenosti na workshopoch, súťažiach, vystúpeniach. Takže hlavne Hip Hop, House dance, Funk. Choreo TS Wanted má už na svojom konte mnoho ocenení za tak krátke obdobie existencie. Napr. tituly majstra a vicemajstra Slovenska. Víťazstvo na celoslovenskej súťaži. Tanečníci sa zúčastňujú súťaží pod záštitou organizácie IDO, ale aj neregistrovaných súťaží a aj battle akcií. Už niekoľkokrát sme sa zúčastnili aj majstrovstiev sveta v Nemecku, Rakúsku, Dánsku. Odtiaľ sme priniesli najlepšie 8.miesto. TS Wanted organizuje workshopy so slovenskými i zahraničnými lektormi. Pravidelné sústredenia a letné tábory. Decká sú veľmi šikovné a ctižiadostivé. Alexandra Kubková: Tancovať som začala vo svojich 4 rokoch, keď som v materskej škôlke, do ktorej som chodila, videla vystúpenie vtedy ešte tanečnej skupiny Trenďáčatá, ktorá fungovala pod CVČ a vedením Miroslavy Lenďákovej. Okamžite mi tanec učaroval a v podstate udal môjmu životu smer. V tanečnej skupine Trenďáčatá, neskôr Stings, som tancovala 15 rokov a venovali sme sa štýlom Street Dance, Disco Dance a Street Show. V dobe, keď som začala študovať na strednej škole, mi bola zverená veľká zodpovednosť v podobe trénera TS Stings, a tak po dobu štúdia na strednej škole (4 roky) som sa stala trénerkou detskej a juniorskej zložky. Počas svojho pôsobenia v TS Stings som získala mnoho krásnych umiestnení, skupinových, či sólových alebo trénerských. Majster SR (duo), druhý vicemajster SR (sólo), piate miesto na svetovom pohári (sólo) a taktiež som bola jedným zo 7 členov reprezentačnej skupiny SR. S tancom súvisela aj tanečná show na Markíze – Bailando, ktorá ma tiež veľa naučila a zasvätili ma do tajov šoubiznisu. Rovnako ako spolupráca so Štefanom Chlebom v jeho tanečnej skupine a účasť na rôznych projektoch (Superstar, backround a videoklip Miro Jaroš, Silvester na STV atď). Po strednej škole som sa rozhodla odísť študovať do Brna, kde som v tancovaní pokračovala. Stala som sa členkou crew Waacki, ktorá sa zaoberala extravagantnými štýlmi ako Waacking a Vogue, učila som v rôznych tanečných školách ako externý lektor a stala sa aj Majsterkou ČR (Street Show duo) a druhou vicemajsterkou ČR jazz dance skupina (Danza Brno-externý lektor a člen). Popri tom som sa na Slovensku dostala možnosť byť porotcom na niekoľkých súťažiach a MSR. Momentálne vediem tanečnú skupinu Move Around v Hustopečich u Brna, kde s hlavnou zložkou dospelých sme tento rok skončili na MČR na 5. a 6. mieste v kategóriách Street Dance a Street-show formáciach dospelých. No a po krátkej letnej pauze nás opäť čaká nová sezóna a tvrdá drina... Sean Kasumovič: tancoval v Stingse aj v klube Crazy Rock v Detve. V súčasnosti je úspešným kaderníkom a pôsobí v Nitre. Doma má už všelijaké ocenenia a povyhrával už množstvo súťaží na svetovej úrovni. Naposledy obletela Slovensko správa o jeho titule majstra Európy.

    16. augusta 2014 20:30
  • Detvianska kapela Šaman hrá to najlepšie od Kabátu

    Detvianska kapela Šaman hrá to najlepšie od Kabátu

    Česká rocková kapela Kabát má tisíce fanúšikov. Svojich verných má aj v Detve. Viac o revival kapela Šaman nám povedal Ján Tkáč. Kto tvorí členov kapely?  Našu formáciu tvoria štyria členovia. Na bicie nástroje hrá Milan Kminiak, s ktorým som spolupracoval už v minulosti v kapele Vabank a taktiež on kedysi dávno hral s dnešnými našimi členmi, ktorými sú je Richard Pinka - doprovodná gitara+spev +vokály, jeho brat Vlado Pinka basgitara+spev+vokály, na sólovú a doprovodnú gitaru+vokály hrám ja.  od kedy fungujete. Aký žáner hráte a prečo? Hráme skladby od kapely Kabát, niektorí tvrdia, že je to "robotnícky rock". No a hráme preto Kabát, lebo máme radi ich hudbu,  texty a hlavne to, že sa ľudia vedia dobre na ich skladby zabaviť a odreagovať od každodenného stresu. Prečo názov Šaman? Názov Šaman vznikol tak trochu spontánne, ani sme sa nejako nad tým nezamýšľali, moja otázka na otázku znie, že prečo nie Šaman. Kde všade ste už hrali? Prvý krát sme vystupovali na verejnosti 30.5. 2013  v obci Klokoč a bolo to naozaj super. Nakoľko sme vtedy disponovali len asi s desiatimi skladbami, toto prvé naše verejné vystúpenie, si myslím, že zanechalo hlboké stopy nie len na mne, ale aj na ostatných členov kapely. A vtedy sme si povedali, že musíme v tom pokračovať a nacvičiť oveľa viac skladieb, lebo Tí ľudia tak bavili, že by sme si to neskôr vyčítali.Teraz máme na svojom konte bez mála 40-skladieb, takže je to už o niečom inom. Hrávali sme väčšinou v Detve a jej okolí,ale tak tiež sme hrali vo Zvolene, Zvolenskej Slatine, Rátke, Hriňovej. Kde vás môžeme vidieť najbližšie? Najbližšie nás môžete vidieť 29.8. na NetSpace fest v Detve na letnom štadióne,a na druhý deň 30.8.2014 na amfiteátri v Detve s kapelkou Horkýže Slíže. Všetkým našim verným fandom ďakujeme za podporu a tešíme sa na nich v auguste v spomínaných termínoch.    

    08. júla 2014 10:06
  • Svadobný salón Ivi – Kružliaková: Šaty mám z USA a šperky až z Indie

    Svadobný salón Ivi – Kružliaková: Šaty mám z USA a šperky až z Indie

    V Detve sa otvára nový svadobný salón – Svadobný salón Ivi. Viac o ňom nám prezradila majiteľka salónu, Ivana Kružliaková. Kedy sa otvára Svadobný salón Ivi? Svadobný salón Ivi sa otvára 5.5.2014. Kde sa nachádza a aké sú otváracie hodiny? Nachádza sa na M. R. Štefánika 68, v budove Domu nábytku – Važo na 3. poschodí. Otvorené je pondelok – piatok od 10.00 do 17.00 h, v sobotu na objednávky a v nedeľu je zatvorené. Prečo ste sa rozhodli pre salón? Pre svadobný salón som sa rozhodla, pretože už odmalička chcem robiť ženy šťastné. Baví ma byť súčasťou ich najdôležitejšieho dňa v živote. Aké šaty ponúkate? Salón ponúka svadobné a spoločenské šaty a šperky. Všetky doplnky k svadobným šatám sú v cene šiat. Samozrejme aj dáždniček a vejárik na fotenie. Každá nevesta odo mňa dostane darček v podobe bielo-modrého podväzku. Takže bude mať odo mňa aj niečo modré aj darované, aj požičané. Podľa čoho vyberáte šaty do salónu? Šaty v salóne mám z USA od rôznych módnych návrhárov. Čiže všetky šaty sú veľmi kvalitné a vystužené. Mám viac menej extravagantné typy šiat a ručne robené šperky až z Indie.

    25. mája 2014 22:15
  • Tomáš Belko: Najradšej fotím prírodu

    Tomáš Belko: Najradšej fotím prírodu

    DTonline by nebolo tým čím je, keby nebolo práce nášho redakčného fotografa Tomáša Belka. Ste fotografom DTonline. Odkedy fotíte pre tento portál? ,,Dalo by sa povedať, že už od jeho počiatku. Najprv to boli len rôzne ilustračné zábery mesta a okolitej prírody. Postupne s profilovaním stránky a so snahou priniesť informácie o najdôležitejších udalostiach v meste, sa moje pole pôsobnosti rozšírilo aj na fotografovanie kultúrnych podujatí. K aktuálnym článkom tak pribudla aj fotogaléria, v ktorej som sa snažil zachytiť atmosféru a najdôležitejšie momenty." Čo najradšej fotíte? ,,Najlepšie sa odreagujem pri fotení prírody.  Podpoľanie je nádherný kraj, ktorý ponuka pre fotografa širokú paletu možnosti.  To bol jeden z hlavých dôvodov prečo som sa začal venovať foteniu. Rád sa vraciam na rovnaké miesta v iné ročné obdobia. Vždy sa snažím využívať najlepšie vhodné svetlo, ktoré je len pri východe alebo západe slnka. Fotenie tak býva o skorom vstávaní alebo naopak o neskorých návratoch domov." Keby ste mali v skratke povedať, ako urobiť ten najlepší záber? ,,To je pomerne ťažká otázka pretože je zložité všeobecne definovať dobrý záber. Fotografia, podobne ako iný druh umenia, môže u každého jednotlivca vyvolať iný subjektívny pocit. Pre niekoho môže byť určitá fotografia najlepšia, pre iného už nie. Z môjho pohľadu by som medzi základné kritéria zaradil technickú stránku fotografie a jej výpovednú hodnotu. V súčasnosti je kvalitná výbava čoraz dostupnejšia a dosiahnutie technicky dokonalej fotky je jednoduchšie. O to viac by mal byť dôraz kladený  na jej výpovednú hodnotu."  Ako vyzerá práca fotografa? Od urobenia prvého záberu, po publikovanie. ,,V mojom prípade môžeme hovoriť len o práci amatérskeho fotografa. Fotenie vnímam ako koníček, pri ktorom sa odreagujem. V súvislosti s DTonline by som ju prirovnal k práci fotoreportéra.  V prípade kultúrnych podujatí publikujeme častokrát samostatné články, ktoré tvorí len galéria fotiek. Po samotnom nafotení však nasleduje ešte postproces. Napríklad Folklórne slávnosti dokumentujeme po jednotlivých dňoch, kedy je galéria vo forme článku uverejnená už na druhý deň. Po celom dni strávenom na amfiteátri a návrate v nočných hodinách tak nasleduje ešte niekoľko hodín strávených pri počítači. Práca ako taká je teda samotné fotenie na mieste, neskôr triedenie a korekcie doma pri PC." Svoje fotky publikujete aj na internete. Stalo sa vám, že vám niektoré jednoducho "ukradnú"? ,,Áno, priznám sa, že sa to občas stane. Množstvo mojich  fotografii je voľne dostupných. Nepomáha ani meno pretože sa dá z fotky odrezať. Ťažkú hlavu si z toho ale určite nerobím. Navyše sa nájdu aj pozitívne prípady keď po upozornení dodatočne uvedú  moje autorstvo." Máte nejaké ohlasy na vaše zábery? ,,Najčastejšie sa s nimi stretávam na sociálnej sieti. Ľudia mi zvyknú písať ohľadom veľkoformátovej tlače alebo možnosti poskytnutia niektorej fotky v originálnej veľkosti a podobne.  Každý pozitívny ohlas určite vždy poteší. Často sa stretávam s otázkou či nefotím portréty alebo dokonca aj svadby. Až na výnimočné prípady však tuto oblasť rád prenechám profesionálom."

    28. apríla 2014 08:18
  • Deaf Kebab: Sme vďační, že ľudia si cenia dobré a kvalitné jedlo

    Deaf Kebab: Sme vďační, že ľudia si cenia dobré a kvalitné jedlo

    Pred rokom otvorili v Detve druhý Kebab, avšak medzi ľudmi, sa stal práve Deaf Kebab jednotkou. Ako dlho je váš Kebab otvorený? ,,Kebab je otvorený vyše pol roka." Naučili sa Detvania na tento druh jedla? ,,Začiatky sú ťažké, ako všade, ale zákazníkov pribúda. Za to sme nesmierne vďační a myslíme si, že Detvanci vedia oceniť kvalitné a chutné jedlo." Čo najviac chutí ľudom z Detvy z vašej ponuky? ,,Môžeme povedať, že každý druh Kebabu si našiel svojich priaznivcov." Máte dosiaľ nejakú humornú situáciu, ktorá sa vám stala? ,,Veľmi radi sme, keď príde zákazník, ktorý má humor v sebe a dobrým vtipom spríjemní deň. A v Detve sa ich nájde dosť." Pripravujete nejaké novinky? ,,V prvom rade plánujeme posedenie vonku pred Kebabom, keďže sa blížia letné mesiace a tiež plánujeme rozšírenie sortimentu pečiva. Na skúšku ďalší druh mäsa - teľacieho a iné novinky." Obľúbili ste si Detvu? ,,Detva je nám blízka srdcu od malička, keďže naše korene pochádzajú z Podpoľania a sme radi, že sme sa sem vrátili."

    27. apríla 2014 18:09
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3