s DTonline.sk

Rozhovor

  • Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo - mladý Hriňovčan, ktorý oživuje tradície našich starých otcov. Okrem toho, že je najmladším ľudovým majstrom - výrobcom kožuchov v širokom okolí, je aj končiacim študentom aprobácie história - filozofia. Narodil sa v roku 1992 v Detve,  Venujete sa zaujímavej činnosti, ktorá už zaujala mnohých. Opíšte nám presne, čomu sa venujete?  Môj záujem môžem rozdeliť na dve časti so spoločným menovateľom. Tým spoločným menovateľom je tradičný podpoliansky odev, pričom sa venujem jeho zbieraniu a rovnako, i výrobe niektorých jeho súčastí. Venujem sa najmä kožušníctvu, ale v poslednom čase ma zaujíma aj výroba pletených kapcov, ktoré sa tu kedysi nosili, ako zimná obuv. Ako vznikol a ako prebiehal vývoj tradičného odevu na Podpoľaní? Môj záujem smerujem len k mužskému odevu, takže sa viem vyjadriť len polovičato. Je zrejmé, že Podpoľaniu vtisla nezmazateľnú pečať valašská a na ňu priamo nadväzujúca kopaničiarska kolonizácia. Samozrejme to zasiahlo i odev - preto jeho podobu pred týmito udalosťami veľmi rekonštruovať nevieme. Prvý obrazový materiál máme doložený až k prvej polovici 19. storočia a odvtedy môžeme sledovať početné zmeny, ktoré sa v odievaní udiali. Zlomovými bodmi boli obe svetové vojny. Po tej prvej do odevu prenikajú najmä prvky vojenskej módy (baganče, rajtky) a samozrejme, mestskej módy (zmena strihu košele, tvary klobúkov...). Po druhej svetovej vojne tradičný odev vo všeobecnom používaní už nevystupuje, avšak dodnes sa nájde niekoľko posledných jednotlivocov, ktorý tradičný odev, resp. jeho časti stále nosia. Áno, dnes je tradičný odev prítomný len počas kultúrnych podujatí, alebo cirkevných slávností. Kde ho ale naozaj ešte nosia?  Ako skutočný, bežný odev ho zanovite nosí ešte niekoľko valachov - bačov na okolí Banskej Bystrice, konkrétne v okolí Šajby - Strelníkov, Povrazníka, Priechodu, či Podkoníc. Tam na potulkách prírodou ešte natrafíte na pár posledných chlapov v kabaniciach, s baranicou na hlave. A u nás na Podpoľaní? U nás už nie... posledným človekom, ktorý ešte nosil kompletný kroj bol istý Jožko Skučkov, ktorý pochádzal z pomedzia Krivca a Korytárok. Bol taký miestný maskot... Ako prebiehal Váš zber starých odevov? Ktoré kúsky sú vo Vašej zbierke najvzácnejšie? Zberateľstvo je vždy náročné na čas, priestor a najmä na peniaze. Mnoho vecí sa ku mne dostalo darom, mnohé som však musel kúpiť. Veľmi vzácne sú pôvodné, krátke košele, ktorých mám v zbierke niekoľko, najstaršiu, z Hriňovej približne z rokov 1870 - 1880. Takisto veľmi vzácny je i kompletný kroj z Madačky. Odtiaľ sa nedochovalo prakticky nič, dnes tam žijú už len štyria ľudia. Patríte asi k najmladším kožušníkom. Ako ste sa k tomu dostali? Zrejme budem najmladší... nuž a k remeslu som sa dostal zaujímavo. Mňa to k tradičnej kultúre ťahalo odmalička, skúšal som to s pišťalkami, s vyrezávaním, ale nešlo mi to veľmi od ruky. Jedného dňa moja mamina spomínala na detstvo. Stávalo sa často, že čas trávila u susedov, v rodine vynikajúceho kožušníckeho majstra Martina Kamenského v Hriňovej. Jeho syn sa kamarátil s mojim starým otcom a staval dom, kde starý otec veľa pomáhal. Deti nemali kam dať a preto na nich dával pozor starký Kamenský. Mama spomínala, ako starký cifroval tie kožuchy, ako im dal vystrihovať jednotlivé lístky z kože, alebo že dokázal navliecť ihlu za chrbtom. Nuž a mňa to spomínanie tak navnadilo, že som to musel skúsiť. /*banner*/ Opíšte nám výrobu kožucha. Výroba sú akoby dva samostatné procesy - jedným je príprava materiálu a druhým je šitie a výzdoba. Materiálom je vždy ovčia koža, ktorá sa spracúva buď na kožušinu, alebo na tzv. " jerchu, " čo je ovčia koža zbavená vlasu, vhodne nafarbená a používa sa na výzdobu. Pripravený materiál sa podľa strihu vhodne vyreže a pristúpi sa k výzdobe, ktorá pozostáva či už z koženej aplikácie, alebo výšivky vlnou, alebo pamokom. Kožušníci používajú niekoľko druhov stehov, či už jerchový, sirmovanie alebo pukrížik. Poslednými úkonmi sú príprava gombíkov, vreciek a začistenie prebytočnej vlny. Ako dlho trvá výroba kožuchu? Všetko to závisí od výzdoby. Priemerne môžem povedať, že okolo 200 hodín. Koľko kožuchov vyrobíte ročne? Odkiaľ všade máte záujemcov/klientov? Vôbec som to nerátal....kožuchy šijem len pre priateľov s podobnou " diagnózou." Diagnózou?  S istým odľahčením sa toto hobby dá nazvať aj takto - samozrejme, v rámci humoru. Často Vás vídať s priateľmi na rôznych akciách "módne vykrojovaných". Kde všade chodíte a prečo? Práve kvôli stretnutiam s priateľmi. Ako diváci sa zúčastňujeme najmä akcií v našom okolí, teda festivalov, ale rád navštívim i cirkevné akcie, spojené s procesiou a podobne. Vzbudujete pozornosť? Do istej miery. Snažíme sa o autentické odievanie, častokrát v súčastiach, ktoré si bežná, laická verejnosť nepamätá. Preto mnohí ani nechápu, čo to na sebe vlastne máme. Samozrejme, že sú aj pozitívne reakcie, veľa ľudí nám drží palce a častokrát sme ako "atrakcia." Mnohí sa s nami chcú vyfotografovať. Stretli ste sa aj s negatívnym vnímaním? Sem tam áno, najmä v súvislosti s odevom. Toho pozitívneho je mnohonásobne viac Aké máte plány v súvislosti s touto Vašou činnosťou? Môj osobný plán je naučiť sa čo najviac vymierajúcich remeslených techník a udržať ich pri živote. Už som sa vdal na ťažkú cestu kožušníka, čiže to bude moja priorita, zdokonalľovať sa v tomto remesle. Podarilo sa nám po viac ako polstoročí obnoviť pletenie kapcov, teda i tu je potrebné sa zdkonaľovať. No a dúfam, že i zbierka sa bude len a len rozrastať. autorský článok DTonline.sk

    04. októbra 2015 22:54
  • Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Bývalý viceprimátor prostredníctvom webu svojho syna - DTinfo.sk už niekoľko týždňov útočí na vybraných poslancov. Hlavným terčom jeho osočovania je Roman Vrťo. V posledných dňoch pán Šiandor opakovane útočí voči vašej osobe. Žiada, aby ste sa ospravedlnili zato, že ste neinformovali mesto ohľadne konania polície. ,,Moja osoba v danej kauze vystupovala ako oznamovateľ veci. V zmysle žiadnej právnej legislatívy mi nevzniká povinnosť niekoho informovať o priebehu alebo o výsledoch vyšetrovania podaného oznámenia. To by pán Šiandor ako človek, ktorý podával stažnosť na ústavný súd, kde namietal aj manipulovanie s hlasovacími lístkami mal vedieť. Keď ústavný súd rozhodol a zamietol jeho stažnosť, tiež nikoho neinformoval. Nikto mu to nevyčítal nakoľko mal právo ako občan aj ako kandidát na poslanca obrátiť sa na ústavný súd. Preto som prekvapený, že v podobnej záležitosti pri mojej osobe na to akosi pozabudol. Ale žiaľ to je politika a vieme, že v politike je možné všetko."  Pán Šiandor spomína, že ste vpadli na úrad s cieľom manipulovať hlasovacie lístky. ,,Čo k tomuto dodať. Predstava, že spolu s policajtami v službe  ideme manipulovať hlasovacie lístky - to je fakt úsmevné. Fakt k tomu netreba žiadny komentár, nech si každý urobí sám úsudok o týchto tvrdeniach. Okrem toho na mieste boli aj zamestnanci mesta - hlavný kontrolór ako aj asistentka primátora, to aj oni išli manipulovať hlasovacie lístky?"  Občas sa v diskusii objaví slovné spojenie, "skupinka poslancov okolo Romana Vrťa". Ako pracujete teraz v zastupiteľstve? ,,Hneď od začiatku som mal za cieľ, aby sme všetci poslanci ťahali za jeden povraz. Podarilo sa nám úrobiť programové vyhlásenie. Podpísali ho všetci poslanci. Je to niečo unikátne aj na Slovensku, aby všetci poslanci podpísali takéto memorandum, kde si určili priority na volebné obdobie a spolu sa snažili splniť ciele. Mávame pravidelné stretnutia všetkých poslancov, kde diskutujeme o problematických bodoch a snažíme sa nájsť spoločný návrh. Toto je cesta k prosperite mesta. Musíme prestať rozdelovať poslancov podľa politických strán alebo osobných záujmov. Zatiaľ sa nám to darí aj keď popravde učíme sa to zapochodu. Potrebujeme sa počúvať navzájom a keď nám to pôjde, bude to prospešné pre obyvateľov mesta. Preto ak niekto povie skupinka poslancov okolo Romana Vrťa tak také nič neexistuje nakoľko chceme byť jeden tím." /*banner*/ Myslíte si, že to je cielená antikampaň proti Vám, aký máte názor na pána Šiandora? ,,Tak to je dlhodobá záležitosť vzťahov medzi nami. Ja nemám krvavé oči. Pán Šiandor je vzdialená moja rodina a preto sa nebudem vyjadrovať k jeho osobe. Ľudia si vedia urobiť sami názor. Osočovanie nikomu nepomôže, len s tým zbytočne otravujeme ľudí. Pre toto som nekandidoval." Pán Šiandor spomína neprávosti, ktoré sa mu stali pred rokmi keď nebol poslancom. Ako vnímate jeho vyjadrenie v kontexte s Vami? V tom čase mu poslanci nechceli vydať stavebné povolenie? ,,Čítal som to jeho vyjadrenie a musím povedať, že má pravdu v tom, že keď je schválený územný plán a mesto dalo kladné rozhodnutie, tak žiadny poslanec nemá právo zasahovať do tohto procesu. Ak mu naozaj v tom čase poslanci stopli stavebné povolenie tak postupovali protiprávne.  Treba ale povedať, že poznám prípad, ktorý sa stal u iného podnikateľa mesta pred vyše rokom a vedenie mesta sa správalo rovnako, pričom pán Šiandor ako zástupca prímatora bol v tomto prípade viac ako aktívny pri obhajovaní protiprávneho konania mesta. Na porušenie zákona bolo mesto upozornené aj listom prokurátora (porušenie § 29, § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Bohužiaľ toto je častý problém v mestách, že určitá lobby si snaží presadziť svoje práva na úkor iných. Môj záujem je, aby kroky mesta boli vykonávané len v zmysle príslušnej legislatívy a neboli nijakým spôsobom ovplyvňované lobbystickými skupinami ako v minulosti." Ako sa Vám darí v zastupiteľstve presadzovať svoj program s ktorým ste išli ako kandidát na primátora? ,,Už som spomínal podpísanú deklaráciu všetkých poslancov. Snažili sme sa, aby každý poslanec si našiel to svoje, čo chcel presadiť. Je to ťažké ale postupne začíname presadzovať program z memoranda. Dali sme si štyri hlavné ciele. Zamestnanosť, Sociálna infraštruktúra, Technická infraštruktúra a Občianske mesto. Podrobnejšie je to popísane v memorande." Spomínate jednotlivé priority. Ako vnímate informácie, že podnikatelia odchádzajú preč z mesta? ,,Zatiaľ viem o troch subjektoch, ktoré rozširujú svoje kapacity a majú záujem odísť preč lebo nemajú možnosť umiestniť svoju prevádzku v našom parku. Jedna z firiem už v priemyselnom parku Vígľaš začala práce na vybudovanie haly a začali už odstraňovať ornicu. Nie je dobré, že mesto roky nepripravovala podmienky pre podnikateľov aby mohli rozširovať svoje podnikanie. V súčasnej dobe sa snažíme vykupovať pozemky a pripravujeme projekt na prístup k priemyselnému parku Trstená. Bohužiaľ spomínané tri subjekty, ktoré zamestnávajú približne 200 ľudí už zrejme nezastavíme."

    07. júna 2015 12:04
  • Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vladimír Unterfranc sa roky venuje trénovaniu mladých hokejistov. Pod jeho taktovkou vyrástol nejeden známy hráč. Povedzte nám niečo o sebe. ,,Som trénerom hokejovej predprípravky HC 07 Detva. Hokeju sa venujem ako tréner 18 rokov, z toho 12 rokov som pôsobil ako tréner športových hokejových tried pri ZŠ Obrancov mieru v Detve. V tom čase sme vychovávali deti a mládež, z ktorých sa postupne stávali hráči extraligových klubov a tiež reprezentanti SR. Medzi týchto patrí Marek a Martin Ďalogovci, Ján Sýkora, Peter Hraško..." Čomu sa venujete momentálne? ,,Stále trénovaniu. Prácu v hokejovej prípravke považujem za najnáročnejšiu spomedzi celého mládežníckeho tréningového procesu, nakoľko práve v tejto vekovej kategórii sa kladú základy všestranného pohybového rozvoja a správnych korčuliarskych techník. V rámci tréningov sa venujem aj inovačným technikám ako napríklad power skating, elite skating, stickhandling." Kedy je ideálny vek na začatie s hokejom? ,,Je dobré ak sa deti začínajú učiť korčuľovať už v ranom detstve – ideálny je vek 5 rokov. Venujem sa aj žiakom prvého stupňa, s ktorými chodíme korčuľovať počas vyučovania výchovných predmetov. Tento pobyt a pohyb na ľadovej ploche má pozitívny vplyv na zdravie." Koľko detí vediete aktuálne? ,,Momentálne je v hokejovej prípravke HC 07 Detva (1. – 3. ročník) 16 detí. Trénujeme 2 – 3 krát týždenne, zúčastňujeme sa priateľských zápasov a turnajov." /*banner*/ Ako hodnotíte situáciu v detvianskom hokeji? ,,Mrzí ma, že detvianske deti trénujú v dvoch kluboch, preto je mojou snahou spojiť hokejovú mládež a viem aj nájsť konkrétne riešenia tejto situácii." Informácia k tréningom: ,,V prípade záujmu nás môžete kontaktovať na FB stránke HC 07 Detva mládež, kde nájdete rozpis tréningov alebo aj osobne počas tréningov každú sobotu o 12.30."

    30. januára 2015 16:35
  • Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Prinášame vám rozhovor s hrajúcim trénerom a zároveň kapitánom DTF Team Detva Joxers Martinom Chamulom.  Prečo ste sa rozhodli venovať práve florbalu ? Od mala som hrával hokej. Z určitých dôvodov som bol nútený s hokejom skončiť. Florbal som začal hrávať s partiou len ako spestrenie voľného času. No po krátkej dobe si ma získal podobne ako niekedy dávno hokej. Aj keď sa musím priznať, dosť dlho ma prehovárali, aby som si prišiel zahrať. Ako dlho sa mu venujete ? Neviem presne, ale bude to asi viac ako 5 rokov Ktorý florbalista je pre vás vzorom a prečo ? Nemám žiadny vzor. Dá sa povedať, že nikdy som nemal jedného NAJ športovca. Páčia sa mi všetci, ktorí svojou šikovnosťou niečo dokázali. DTF Team Detva Joxers vznikol v lete v roku 2011. Koľko rokov už v klube pôsobíte ? Tím sa síce zaregistroval do zväzu v roku 2011, no už dávno predtým sme spolu hrávali po telocvičniach tu v Detve a chodili na rôzne amatérske turnaje. Takže dá sa povedať, že skoro od prvých začiatkov som súčasťou "joxerov". /*banner*/ Akú filozofiu klub presadzuje ? Filozofiou klubu bolo a je priniesť a hlavne udržať tento, pre mnohých ľudí nový a neznámy šport v Detve. A hlavne zaujať a získať veľa mládeže a pracovať s ňou, aby deti nesedeli len doma za počítačmi, ale aby plnohodnotne využívali svoj voľný čas. Dvere k nám majú otvorené všetky deti, ktoré sa chcú venovať florbalu. Podarilo sa klubu pripísať si na svoje konto nejaké úspechy ? Najväčší úspech klubu je zatiaľ víťazstvo v 2. lige stred, vďaka ktorému sme postúpili do 1. celoslovenskej súťaže, kde sme prvú sezónu skončili na dobrom 4. mieste a túto sezónu by sme si chceli vybojovať postup do extraligy. V meste pôsobia aj dva hokejové kluby. Chodia vám niektorí hráči od nich vypomáhať ? V našom tíme je veľa bývalých hokejistov. No z aktuálnych kádrov hokejových mužstiev s nami hráva len Ivan Zorvan, ktorý pôsobí v HC'07 Detva. Pokúsi sa mužstvo v budúcnosti zabojovať o extraligu ? Ako som už spomínal, už tento rok bojujeme o postup do extraligy. Urobíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. A ak by sa nám to náhodou nepodarilo tento rok, tak sa o to určite pokúsime v ďalšej sezóne. Vidíme, že sa to dá, že to je v našich silách, takže zabojujeme kvôli nám a kvôli našim fanúšikom, ktorí nás chodia povzbudzovať v hojnom počte za čo im samozrejme ďakujeme. Myslíte si, že sa niekedy dočkáme florbalu pod piatimi kruhmi ? Myslím si že áno. Florbal je asi najrýchlejšie sa rozvíjajúci šport na svete. Ak to bude pokračovať takýmto tempom tak bude florbal na olympijských hrách oveľa skôr ako by sme si možno všetci mysleli.

    27. januára 2015 09:34
  • Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Prinášame vám rozhovor s konateľom Bianštúdia pánom Ľuptákom, ktorý sa venuje už dlhší čas fotografovaniu. Ako dlho sa venujete fotografovaniu?  ,,Fotografovaniu som sa začal venovať  už v časoch dávneho socializmu v krúžku p. Mikulca. Technológiu výroby čiernobielej fotografie sme tam všetci zvládali veľmi dobre. Vývojky, ustaľovače a zväčšováky  sme používali na každom stretnutí. Fotil som na starý FLEXARET, ktorý  mám doteraz. Samotnú grafiku a produkciu propagačných výstupov sme začali riešiť asi pred 15 rokmi. V tom čase sme prebrali ako občianske združenie pod správu infocentrum v Detve, ktorého prevádzku sme niekoľko rokov úspešne zabezpečovali a rozširovali. Zistili sme, že neexistujú propagačné materiály o našom regióne, a to málo čo vydalo mesto bolo strašne nekvalitné -  fotkami, spracovaním i tlačou, ktorú sme v tom čase volali „šedý zákal“. Skúsili sme preto sami vydať nejaké cyklomapy, potom pohľadnice, skladačky ...  Zaplatili sme dobrého grafika, našli dobré tlačiarne, výstupy mali veľký úspech a začalo sa to nabaľovať.  Oslovovali nás ďalšie subjekty z regiónu i mimo neho." Čo Vás viedlo k vytvoreniu BIANstudia? ,,Bez reklamy stále pribúdali nové zákazky a zákazníci, bolo náročné na diaľku riadiť viacero externých spolupracovníkov. Tiež mi prišlo vhodné zriadiť samostatnú grafickú prevádzku, kde nás naši zákazníci vždy nájdu. Ja osobne som väčšinou v teréne, preto som rád, že v súčasnosti už všetky základné činnosti zvládajú kolegovia, priamo u nás v štúdiu. V neposlednom rade sme vyplnili dieru na trhu: v meste Detva zanikli všetky fotoateliéry a grafické firmy často fungujú len na telefón. U nás máme otvorené vždy v pracovnej dobe a fotografie robíme na počkanie. Postupne činnosti rozširujeme, stále ešte budujeme a v rámci možností vylepšujeme prevádzku. Tohto roku sme sa museli nedobrovoľne sťahovať, čo nás trochu zabrzdilo a veľa vecí sme museli riešiť nanovo, no máme teraz väčšie priestory a sme viac „po ruke“ ľudom. Pozývame na návštevu všetkých, čo sa vyskytnú v blízkosti pošty, mestského, daňového úradu, či polikliniky. BIANstudio je v budove OTP banky, aj parkovacie miesto máme pre našich návštevníkov vždy rezervované." Ktorý projekt Vás ako štúdio najviac teší? ,,V jeseni 2014 som získal značku regionálny produkt na fotografie a fotoobrazy z Podpoľania, čo ma teší aj pre vysoké bodové hodnotenie certifikačnej komisie. Z aktuálnych hotových projektov je to aktuálna kniha tradičných receptov z Podpoľania, ktorá je práve v tlači. Z nových projektov je to veľká fotokniha PODPOĽANIE, ktorú práve pripravujeme. No najviac ma teší,  keď je s našou prácou spokojný zákazník.  A tiež keď vidím, že práca baví aj mojich kolegov." /*banner*/ Ako vznikol názov BIANstudio? ,,Infocentrum už neprevádzkujeme, vznikla dilema ako ďalej. Určitý čas som grafiku robil ako živnostník, no hlavnou činnosťou živnosti je CYKLOšport.  Preto mi prišlo vhod založenie s.r.o. S mojim priateľom Jánom Mikom, pre ktorého dcéru s pohybovým obmedzením som zostrojil niekoľko  špeciálnych vozidiel. Táto s.r.o sa špecializuje na výrobu trojkoliek a tiež technický vývoj a dizajn výrobkov. Keďže netúžim byť majiteľom, či konateľom množstva spoločností, rozšírili sme činnosť existujúcej  spoločnosti  BIAN s.r.o.  o reklamné aktivity.  BIANstudio  je teda prevádzkou spoločnosti BIAN s.r.o. A samotný názov BIAN vymyslel môj spoločník Ján Miko. Keďže sme obaja Jánovia = DVAJA JÁNOVIA,  vznikla skratka BI+JAN  = BIAN." Čo všetko BIANstudio ponúka? FOTO                     fotoobrazy                                                                                         fotenie na doklady na počkanie panorámy                                                            postre interiérové doplnky fotenie na objednávku ateliérové foto fotoalbumy TLAČ                     tlačiarenské služby                                                          digitálna tlač kopírovanie skenovanie rezanie skladanie viazanie GRAFIKA              grafické návrhy a tlačoviny                           letáky, noviny                                                      pohľadnice, mapy                                             pozvánky, oznámenia brožúry, knihy vizitky na počkanie kalendáre REKLAMA            reklamné služby                                                                               logá  firemný dizajn firemné tlačivá veľkoplošná tlač bilboardy promo predmety darčekový sortiment  

    14. januára 2015 20:41
  • Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    O týždeň sú tu komunálne voľby. Nekandidujete už na mestského poslanca, prečo? Do verejného diania v Detve som vstúpil v januári 1990, myslím si, že po takmer 25 ročnom pôsobení je potrená zmena. Samozrejme nie je mi ľahostajné dianie v Detve, ale ak si prajú občania zmenu vo vedení mesta chcem ísť príkladom. Súčasné vedenie mesta vás nezaradilo do žiadnej komisie MsZ, napriek tomu, že ste vysokoškolský pedagóg a skúsený komunálny politik. Prečo? Ale bol som v jednej komisií. Bol som člen komisie pre nezlučiteľnosť záujmov. Táto komisia by mala zasadať aspoň raz do roka a prejednávať daňové a majetkové priznania verejných funkcionárov mesta. Za štyri roky zasadla len dva krát ... V rokoch 1994-1998 ste boli primátorom mesta. V akom stave ste preberali mesto a v akom stave odovzdávali? Je to už takmer dvadsať rokov, za týmto obdobím som už dávno urobil hrubú čiaru. Pozerajme sa do predu. Počas vášho mandátu primátora sa Detva stala okresným mestom. Čo to mestu dalo a čo nebolo možno dobudované v rámci okresnej administratívy? V období môjho pôsobenia v meste Detva som v spolupráci s mestským zastupiteľstvom a okolitými obcami Podpoľania vytvoril také podmienky aby Detva bola plnohodnotným okresom. To že je Detva okresom neznamená, že v meste je len administratíva, je to predovšetkým príležitosť...V Detve bol opäť zriadený okresný úrad a teda máme dve možnosti, buď sa príležitosti chytíme alebo nie .... /*banner*/ Ktoré projekty, ktoré ste ako primátor chceli presadiť, ale doteraz nie sú uskutočnené? Vytvoriť okruh pre dopravu v meste obchvatom mesta a umožniť tým vytvorenie územných zón pre podnikateľský sektor. Venujete sa aj oblasti čerpania eurofondov, ako je na tom Podpoľanie? Ja sa už niekoľko rokov snažím pomôcť nielen Detve ale celému Podpoľaniu pri využívaní možnosti k tomu aby sa v našom regióne žilo v zdravom ,čistom a peknom prostredí . Stále sú tu možnosti ako ľuďom, prírode a regiónu možno pomôcť, chcel by som byť pri tom aj naďalej. Pôjdete o týždeň voliť? Komu vyjadríte podporu?                                                            Samozrejme pôjdem, budem voliť tých predstaviteľov ktorí myslia koncepčne, sú zárukou transparentnosti a v minulosti dokázali zastávať záujmy Detvy a širšieho okolia, budem voliť Romana Vrťa.

    11. novembra 2014 08:48
  • Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Po Detva prinášame veľkú volebnú anketu aj z obce Kriváň. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na starostu obce ? Imrich Paľko: V prvom rade preto, že ma táto práca napĺňa.  V spolupráci s Obecným zastupiteľstvom sme nastúpili na cestu rozvoja našej obce v oblasti výstavby bytových a rodinných domov, rekonštrukcie budov vo vlastníctve obce, rekonštrukcie infraštruktúry, budovanie priestranstiev športového a oddychového charakteru a pod. Tomáš Dom: Našu obec milujem celým svojím srdcom.  Žijú tu milí a statoční ľudia a preto som sa rozhodol uchádzať o post starostu obce. Chcem týchto ľudí zastupovať a zároveň reprezentovať našu obec aj navonok v rámci regiónu či Slovenska. Kto ma pozná, a zaujíma sa o komunálnu problematiku vie, že som vo veciach našej obce aktívny bez ohľadu na to, či sú voľby alebo nie. Či už sa jedná o moje pôsobenie člena výboru telovýchovnej jednoty, členstvo v rade školy alebo vo farskej rade. Čomu ste sa venovali štyri roky ? Imrich Paľko: Získať čo najviac  mimorozpočtových zdrojov ( eurofondy, dotácie ), schválenie územného plánu obce, ktorý vytvára predpoklad  výstavby v oblasti bývania, priemyselných budov, verejných priestranstiev, rozvoj turizmu, občianska vybavenosť , školstvo, kultúra a pod. Ďalej som sa venoval spolupráci s občanmi, mládežou, Jednotou dôchodcov Slovenska, cirkevným spoločenstvom,  športovými klubmi, s divadelníkmi s ktorými sme pripravili množstvo pekných podujatí  a stretnutí. Tomáš Dom: Na túto otázku som čiastočne odpovedal aj v prvej otázke, pretože do akejkoľvek funkcie, ktorú vykonávam, sa snažím vložiť naplno,na úkor svojho voľného času, ale robím to rád a vidím v tom zmysel. Čo sa týka mojej profesie tak už 9 rokov pracujem ako manažér v potravinárskej spoločnosti. Koľko stojí vaša kampaň a z čoho ju hradíte ? Imrich Paľko: Kampaň si financujem sám v sume cca 200,- Eur. Tomáš Dom: Bohužiaľ možnosti prezentácie mojej osoby v rámci obce nie sú porovnateľne s možnosťami súčasného starostu, avšak nie som v tejto kampani sám a mám okolo seba naozaj skvelý tím ľudí, ktorí mi v rámci možností pomáhajú po každej stránke. Moje doterajšie náklady na kampaň odhadujem na približne 600€. /*banner*/ Aké sú vaše  hlavné programové ciele pre Kriváň 2014 – 2018 ? Imrich Paľko: Pokračovať v rozbehnutých projektoch Bytová výstavba, IBV – rodinné domy, dokončenie inžinierskych sietí pre IBV,  rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia v obci,  príprava nových projektov na získavanie finančných prostriedkov z eurofondov a iných dotačných programov, riešenie  odvádzania dažďových vôd, rekonštrukcia miestnych komunikácii,  zabezpečenie rozšírenia križovatky  vstupu do priemyselného parku pre potreby povolenia ďalšej výstavby, riešiť  odpadové hospodárstvo. Napĺňať potreby našich občanov podľa ich návrhov a pripomienok a urobiť maximum pre rozvoj našej krásnej obce. Tomáš Dom: Viem že v tejto krátkej ankete nie je priestor na obšírne predstavenie môjho programu, no uvediem aspoň nosnú tému. Tou témou je spájanie komunít ktoré každá obec či mesto má. Spojiť obec v jeden celok by bol ideálny stav, preto obec musí robiť rozhodnutia a kroky v súlade s dosiahnutím tohto cieľa. Z konkrétnych cieľov môjho volebného programu môžem vypichnúť napríklad začatie rekonštrukcie obecnej kanalizácie, ktorá je v havarijnom stave, zriadenie bankomatu v obci, výstavba obecnej tržnice. Kto vás podporuje ? ( politické strany a hnutia, občianske združenia ) Imrich Paľko: Hlavnú podporu cítim od  našich občanov, predstaviteľov organizácii v oblasti športu, kultúry a mládeže, od členov Jednoty dôchodcov, podnikateľov a podporuje ma aj politická strana Smer sociálna demokracia. Tomáš Dom: Kandidujem ako nezávislý kandidát s podporou pravicových strán. Prečo si myslíte, že ste lepší než váš protikandidát ? Imrich Paľko: Nepatrí sa mi hodnotiť svojho protikandidáta, hodnotiť musia obyvatelia našej obce.  Za seba môžem  povedať, že či už ako poslanec  Obecného zastupiteľstva ,ale aj ako starosta obce som vždy konal len v prospech našej obce a jej obyvateľov. Tomáš Dom: Neprináleží mi hodnotiť, ktorý z nás je lepším resp. vhodnejším kandidátom, je to na rozhodnutí voličov. Čo však viem s určitosťou povedať je, že moje skúsenosti a túžbu dotiahnuť veci do úspešného konca, dokážem zúročiť v prospech občanov žijúcich v tejto obci. Čo by ste chceli odkázať svojim voličom Imrich Paľko: Chcem im popriať pevné zdravie, rodinnú pohodu, mnoho pracovných úspechov a lepšiu a krajšiu budúcnosť . Chcem sa im aj poďakovať za doterajšiu spoluprácu, poskytovanú inšpiráciu, dobré   slovo  a zároveň ich poprosiť,  o poskytnutie  dôvery v ďalšom funkčnom období 2014 – 2018, aby sa nám spoločne podarilo naplniť naše spoločné ciele a predsavzatia. Tomáš Dom: Som veľmi rád, že v našej obci sa volebná kampaň viedla v medziach zdravej politickej súťaže, čím by som sa chcel svojmu protikandidátovi poďakovať. Voličom by som odkázal, aby hlavne prišli k volebným urnám odovzdať svoj hlas a vybrali si toho správneho kandidáta, ktorý splní ich očakávania.

    07. novembra 2014 09:49
  • Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    V Detve sa narodil a vyrastal už v mnohých sférach umeleckého života známy muzikant František Kubiš. Ako si sa dostal k hudbe? K hudbe som sa dostal, ani konkrétne už neviem ako. Len viem, že som sa rozhodol, že chcem ísť na Zušku. Tak sme išli s mamou a urobil som nejaké mikro previerky, či mám sluch a rytmus. A bol som tam. Na aké nástroje hrávaš? Pôvodne som chcel ísť na klavír, ale priamo na prijímačkach ma prehovorili na akordeón. Absolvoval som ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Učila ma Anna Hoduľová. Potom som navštevoval konzervatórium v Banskej Bystrici u Mgr.Art Martina Vaculčiaka, následne VŠMU u prof. Rajmunda Kákoniho. Výšku som ale nedoštudoval, skončil som v treťom ročníku. Aké žánre si hral? Kde všade hrávaš? Ako každé dieťa na Podpoľaní som hral od detstva folklór. V DFS Matičiarik, FS Haviar, vo vlastnej ľudovej hudbe Perina a neskôr v triu Con Fuoco. Bol som a som spoluzakladateľom a hráčom v mnohých kapelách - Tono per anima, Chanson friends, Sentimento quartet, Mojše band, Duo Antico moderno, Vesnance, Piazzolla para siempre. Tieto sa venujú vážnej hudbe, francúzskemu chansonu, argentínskemu tangu, štylizovanému folklóru, klezmeru, starej hudbe. Aké úspechy si dosiahol? Na MAS v Poprade (medzinárodná akordeónová súťaž) som v roku 2007 s kapelou Tono per anima vyhral prvé miesto v kategórii komorná hudba. V októbri 2014 v tejto istej súťaži a v tej istej kategórii opäť prvé miesto s duom Antico moderno. V roku 2008 na celoslovenskej súťaži konzervatórií som obsadil 2. miesto v kategórii duo. Účinkoval som aj na festivale židovskej kultúry v Krakowe, na Pohode Trenčín, festivale Georga Enescu v Bukurešti, festivale Capalest atď. S kapelou Mojše band som nahral CD s názvom Shabat songs jam, a momentálne sa pripravuje ďalšie. Účinkoval som aj v rôznych reláciách na rádiu Regina, Devin, Lumen, v Slovenskej televízii, Joj, Markíze. Momentálne korepetujem hercov na Konzervatoriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici a vediem tam aj akordeónový orchester. /*banner*/ Si členom úspešnej kapely Slovak Tango. Ako si sa sem dostal? Kapelu Slovak Tango som zakladal. Hrávate nezvyčajný žáner – piesne s 30. – 50. rokov. Prečo? Páčila sa nám v kapele muzika 30. - 50. rokov (slovenská populárna hudba), tak sme sa s kamarátmi rozprávali, že by sme si to chceli zahrať. Po pár skúškach prvý koncert a už to išlo. Na Slovensku sme už hrali v podstate všade. Vo všetkých väčších mestách. V zahraničí v Passau (Nemecko), Praha a Hradec Králové (ČR), Krakow (Poľsko), Bukurešť (Rumunsko),... Čomu sa chceš venovať do budúcna? V budúcnosti sa chce venovať kapelám, ktoré sú už zabehnuté a samozrejme vymýšľať ďalšie nové projekty. Chcem čo najviac koncertovať, čo najviac nahrávať, proste hudobne žiť. Čo pre Teba znamená hudba? Hudba pre mňa znamená môj najdlhší a najsilnejší vzťah. (zatiaľ)

    06. novembra 2014 00:00
  • Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Kandidátom na starostu vo Zvolenskej Slatine je aj 33 ročný Ján Račko. Opäť kandidujete  za starostu. Čo bolo za týmto rozhodnutím?   Rozhodnutie opätovne kandidovať som zvažoval dlhšie, ale priame osobné podnety od mojich priateľov i iných spoluobčanov ma presvedčili, aby som to ešte raz skúsil. Kandidovať som sa rozhodol najmä preto, že veľa vecí týkajúcich sa obce chcem robiť inak a kvalitnejšie, ako sa robili dosiaľ. Som presvedčený že je potrebné do obce priniesť novú energiu, podnety a nápady, aby sa obec mohla rozvíjať podstatne dynamickejšie. Taktiež je potrebné do rozvoja obce vtiahnuť čo najviac občanov, nakoľko si myslím, že obec musí byť otvorená zmysluplným podnetom od nich. Ak sa to podarí, bude to len na jej prospech.   Štyri roky ste boli poslancom. Pomohla vám táto funkcia k lepšiemu pochopeniu samosprávy? Áno, uplynulé volebné obdobie som bol poslancom v miestnom zastupiteľstve. V mnohom mi to pomohlo získať podrobnejší prehľad o fungovaní samosprávy a jej vzťahov so svojimi občanmi. Tie 4 roky na poslaneckej stoličke bola dobrá škola, navyše som bol predsedom komisie kultúry, športu a mládeže, čiže k tejto problematike som sa dostal naozaj blízko.   Vaša vízia pre Zvolenskú Slatinu je - "úspešná obec". Čo pod tým chápete? Moja vízia už v roku 2010 bola taká, aby sa Zvolenská Slatina stala úspešnou dedinou. Sme veľká, "stredisková" obec v mnohých ohľadoch už podobná malým mestečkám, čiže ambíciou je, aby sa Slatina stala lídrom na Podpoľaní, a vzorom pre iné obce či mestá v okolí. Slatinu chápem ako lídra v oblasti nielen investičného rozvoja ale aj ako príklad zaujímavej obce na poli kultúry či športu. Veľa vecí sa však musí zmeniť aj čo sa týka komunikácie obce s občanmi. Viem, že v Slatine máme na to predpoklady aby sme boli úspešní. V čom vidíte hlavné problémy obce? Kde chcete zmenu? Hlavným problémom našej obce za posledné roky, poviem to športovým žargónom, je "slabý ťah na bránu". Akoby obec bola zamestnaná len svojim interným chodom a vôbec nereagovala na nové podnety a výzvy. Taktiež sa obci v poslednom období veľmi málo darí pri čerpaní eurofondov, či iných grantov. Celkovo v investičnej oblasti sme dosť spomalili. Je potrebné dobudovať kanalizáciu a rekonštruovať čističku, taktiež na viacerých uliciach stále nemáme chodníky. Opotrebovávajú sa nám obecné cesty, niektoré by už potrebovali nielen vysprávky ale serióznu rekonštrukciu. Kultúrny dom tiež nemáme v najlepšom stave. Ale je tu množstvo malých vecí ktoré sa dajú meniť aj bez potreby veľkých financií: napríklad výmena autobusových zastávok ktoré sú už v zúfalom stave, chýbajú lavičky, úpravy zelených plôch, a pod.. Taktiež je potrebné sa zamerať aj na využívanie malých projektov, ktoré iné obce pravidelne využívajú (napríklad obec Stožok).   Ako hodnotíte svojich súperov a starostku?   Predpokladám, že súperom pri nastávajúcich komunálnych voľbách bude doterajšia starostka, pani Klimentová. Ako ju hodnotím? Smerom dovnútra obecného úradu som vážny problém nezaznamenal, avšak smerom navonok nebol využitý potenciál, ktorý Slatina má. Bolo tam málo ambícií a energie. Jednoducho starosta obce je vždy hlavným koliečkom v súkolí samosprávy, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje čo sa bude a nebude robiť, prípadne ako bude či nebude obec vyzerať. Starosta má na to popri obecnom zastupiteľstve aj zákonné kompetencie. Známkovať súčasnú pani starostku nebudem, vysvedčenie nech vystavia občania.   V čom si myslíte, že budete lepší než ostatní kandidáti?   Toto je dobrá otázka, časť vecí som už spomenul vyššie, ale skúsim ešte rozvinúť. Myslím, že Slatinčania by v deň volieb naozaj mohli zvážiť, či nedať šancu mladšiemu, ale už skúsenému a vzdelanému kandidátovi. Čo ponúkam je viac konkrétnych nápadov, ktoré mám v zásobe, tiež novú energiu a elán pri riešení neľahkých problémov. Od ukončenia vysokej školy pracujem v komerčnej sfére - v korporátnom bankovníctve, kde som získal nielen všeobecný rozhľad ale aj konkrétny prehľad vo svete financií, účtovníctva či investícií. Taktiež mám rozvinuté právne vedomie, čo je pre starostu v dnešnej dobe už nutnosťou. Viem ponúknuť manažérske zručnosti, schopnosť vedenia, sociálne zručnosti a zároveň množstvo kontaktov ktoré veľmi rád využijem na prospech všetkých občanov Zvolenskej Slatiny. Jazykovo sa dohovorím v angličtine a pasívne nemecky, čo môže byť výhoda pri nadviazaní nových kontaktov či družby s obcami v zahraničí, čo nám, len pre informáciu, tiež v obci chýba.   Ako budete viesť volebnú kampaň?   No hlavne ju chcem viesť v pozitívnom duchu. Chcem stavať na vlastných prednostiach a budem postupovať v súlade s príslušným zákonom. Taktiež chcem vyzvať všetkých občanov aby sa o našu obec zaujímali a pokojne môže prísť za mnou s konkrétnymi podnetmi. Verím, že tento rok mi občania dajú šancu a ja ich presvedčím, že tieto slová sa pretavia v konkrétne činy.

    30. októbra 2014 10:12
  • Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Radovan Červienka: Neriešenie dopravy v Detve postupne spôsobí chaos

    Do povedomia verejnosti vstúpil Radovan Červienka v spojitosti s cyklochodníkom v Detve. Ten bol už jeho diplomovou prácou počas štúdia, venuje sa mu aj dnes, keď mesto upozorňuje na chyby v jeho realizácii. Radovan Červienka je uznávaný oborník v doprave.  Venujete sa doprave. Ako by sa dala charakterizovat dopravná situácia v Detve? Každý má nejaký koníček, pre mňa je výhoda že môj koníček je aj moja každodenná práca.  V Detve sa začína sa prejavovať problém zvýšeného stupňa automobilizácie (zvýšeného počtu osobných automobilov), formou dlhšieho čakania na križovatkách, či problémami s parkovaním. Asi najproblematickejší je v súčasnosti výjazd z Detvy na cestu I/50, kde sa tvoria kolóny. Ale toto je spôsobené výstavbou rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Pstruša. Tam musíme len čakať do dokončenia výstavby a potom až riešiť toto napojenie.  Z hľadiska parkovania jednoznačne chýbajú parkovacie miesta na železničnej stanici, na Novosadoch, pri našej nemocnici a na dolnej časti cintorína. Tieto parkovania mali byť riešené už v minulosti. Ak by sme problémy popísať v bodoch: -              neexistuje prepojenie celého mesta pomocou chodníkov pre chodcov -              neexistuje prepojenie chodníkom pre chodcov na železničnú stanicu -              nie sú riešené priechody pre chodcov, žiadne vyznačenie priechodu, bez zvislých značiek -              v Detve je len jeden priechod pre nevidiacich Cyklisti v Detve -              200 m cyklocestičky, bez riešení bezpečných križovaní  -              cyklisti musia chodiť  po ceste III. triedy s 10000 vozidlami za deň. -              žiadne stojany pred mestskými inštitúciami (aj keď to norma predpisuje), -              na námestí osadené lámače kolies -              poškodené alebo zničené cykloturistické značenie -              žiadne cyklistické značenie Parkovanie -              namiesto komplexného riešenia stále budovanie nových miest -              neriešenie nepriamého parkovania -              odkladanie problému pomaličky spôsobí v parkovaní kolaps Ostatné problémy -              Krpeľná ulica kanalizačné poklopy v ceste bez opravy. -              spojenie Kapustníc a centra rozbitá cesta, na priechode kanalizačné mreže. -              žiadna súbežná komunikácia pre obchádzku medzi Detvou a Starou Detvou. -              používanie nekvalitného VDZ -              nečistené odvodňovacie žľaby spôsobujú devastovanie vozoviek napr. na piešti Ako je na tom Detva v porovaní s inými mestami? Dopravná situácia v Detve je v celku ešte primeraná danému mestu. Avšak bez komplexsného riešenia kľudne môžeme dopadnúť ako Zvolen – Západ, kde už autá parkujú aj na ihriskách pre deti, alebo Čadca kde trvajú 4 km autom 2hodiny. Posledné mesiace sa v Detve výrazne investuje do komunikácií. Je to štandardné, alebo je to predvolebná aktivita? Tak  myslím že ľudia ne sú naivný a vedia že sú to predvolebné ťahy.  Ale je to taký slovenský štandard.Nič by na tom  nebolo, keby sa aj tieto urýchlené investície vyberali optimálne. Prečo sa napríklad neriešil chodník pred škôlkou na Štefánikovej cez prázdniny, keď bola škôlka prázdna, ale teraz keď  tam musia vodiť deti po stavenisku. Respektíve keď už robia chodník, prečo neuzavreli tú cestu aby tade mohli chodiť chodci. Alebo prečo na Obrancov mieru riešia aj napojenie k paneláku, ale na Štefánikovej alebo na Obrancov Mieru si museli zobrať úvery, aby tieto napojenia urobili za vlastné ľudia z bytových domov? Spĺňajú nové a zrekonštruované komunikácie v Detve všetky štandardy? Toto treba prechádzať od prípadu k prípadu. Štandardom na Slovenku je, keď sa robí rekonštrukcia chodníka a je tam priechod pre chodcov, ktorý sa automaticky robí so zníženou hranou a s dlažbou pre nevidiacich. Takýto prípad nie je ani jeden v Detve. Tiež štandardom je, keď je zjazd do domu, neznižuje sa  chodník, lebo potom vznikajú tzv. húpačiky (asi najviac ich je za kostolom na Kukučínovej ulici). Robia sa asfaltové nábehy.  Existuje aj iné riešenie nedostatku parkovacích plôch, než ničenie zelene na ich úkor? Poznáme dva druhy zelene, chcenú a nechcenú. Chcená znamenajú rôzne parky, priestranstvá a iné plochy určené na pohyb, rekreáciu a skrášľovanie mesta. Nechcená znamenajú plochy ktoré nemajú žiaden takýto efekt, a tie je možno zastavať. Mesto si môže urobiť dokument takýchto priestranstiev. Riešenie parkovania je jedna z najdôležitejších ale aj z najťažších úloh. Základom pre mesto  je aby bolo na každý byt boli dve parkovacie miesta dostupné do 5 minút od vchodu bytového domu.  Toto  stanovuje slovenskálegislatíva. Avšak tieto miesta môžu byť limitované prihlásením vozidla na adresu, teda nie firemné vozidlá. Treba však riešiť aj nepriame parkovanie. Poviem príklad nepriameho parkovania: Detvianska pošta, prídem na aute a čakám pred jedným okienkom na vybavenie 20 minút. Ak by boli dve okienka čakám len 10 minút, teda aj moje auto čaká o polovicu menej a dokážem rýchlejšie uvoľniť miesto na parkovanie pre ďalšieho návštevníka. Alebo napríklad pred mestským úradom mám vyhradené parkovacie miesta (asi jediné v celej Detve). Avšak prečo by tam nemohli parkovať autá od 1800 do 0800, teda po úradných hodinách. Ďalšou možnosťou riešenia nedostatku parkovacích miest je dobrá vlaková a autobusová doprava. Tú v celku máme, len nám chýbajú záchytné parkoviská, kde keď prídem napríklad zo Skliarova, nechám auto (pod kamerovým dohľadom) a idem autobusom alebo vlakom. TZV systém  P+R. Západné mestá však dávajú aj veľa síl do propagácie cyklistiky, pešej turistiky, korčuľovania a iných prvkov. Mesto Detva sa do takýchto aktivít nezapája, aj napriek tomu že dostáva výzvy z Ministerstva dopravy (napríklad ako bol týždeň mobility, alebo do práce na bicykli). Všetky okolité mestá sa do týchto aktivít zapojili. Čo bude pre Detvu znamenať spustenie R2 obchvatu do prevádzky? Čaká nás niekoľko zmien. Asi najzaujímavejšia je prvá okružná križovatka pri autobusovej stanici, kde bude výjazd na rýchlostnú cestu (v súčasnosti dočasne jazdíme po jej ramenách).  Taktiež nová autobusová stanica dostane nový tvar, čo už dávno potrebovala.  Dôjde aj k zaslepeniu cesty popred hotel Detva.  Po dostavbe bude výrazne menej dopravy na ceste I/50, a tým aj  by mal zaniknúť problém z výjazdom na hlavnú cestu z Detvy. Predtým nás čaká však ešte zopár nepríjemnosti ako znova svetelná signalizácia pri salaši, alebo dočasný presun autobusovej stanice, počas jej rekonštrukcie. Tieto veci by nás mali  potrápiť ale až budúci rok. Keďže Detva sa rozvíja hlavne severo-južným smerom, kvôli prírodným bariéram, predlžuje sa aj intravilán mesta. Je v budúcnosti v Detve možný vznik MHD? Áno je to možné, v prípade ak si to vyžiada situácia.  Dostupnosť na autobus by nemala byť väčšia ako 7-10minút. Možno by stálo už v súčasnosti prehodnotiť, či by nebolo možné za peniaze čo doplácame VÚC a SAD ZV za autobusy  riešiť radšej dopravu v meste vo vlastnej réžií. Ale na to by trebalo na meste odborníkov na túto problematiku. Aké boli začiatky cyklochodníka v Detve, a aká je jeho plánovaná trasa? Cyklistická cestička je naplánovaná už niekoľko rokov. Dokonca ja som ju ešte navrhoval v diplomovej práci, neskôr si mesto dalo v minulom volebnom období vypracovať štúdiu. Hlavná trasa má spájať železničnú stanicu s amfiteátrom a skladá sa z niekoľkých etáp.: 1.  Žel. Stanica – Lidl 675m 2.  Lidl – Novosady  417 m 3.  Novosady - Pošta  577m 4.Pošta – Nám. Mieru 531 m 5. Nám. Mieru – Píla 710 m 6. Píla – Nám. SNP 636 m 7. cez námestie SNP 441 m 8. nám SNP – Amfiteáter 609 m Spolu – 4,596 km. Boli navrhnuté aj vedľajšie a to : Lidl – Tesco – ČOV 1800 m Záhradná – Obrancov Mieru 900 m Nám. Mieru – Dolinky 400m Amfiteáter – Nová  Ves – 540 m Do mestských častí by to pokračovalo pomocou cykloturistického značenia,V súčasnosti je na vybudovaná etapa 3. Aj napriek novému námestiu cyklistickú cestičku tam vynechali. V mieste cyklistickej cestičky pri fare už je stánok s rýchlym občerstvením (asi ako náhrada bicyklovania). Napríklad pri rekonštrukcií dlažby v Starej Detve neriešili cyklistickú komunikáciu.V súčasnosti sa nerobí ani žiadna majetková a ani projektová príprava. Dostali ste sa do konfliktu s vedením mesta, ohľadne cyklochodníka. Prečo? Áno je to troška úsmevné. Na portáli cyklodoprava.sk som upozornil na množstvo chýb na súčasnej cyklistickej cestičke. Asi ako najdôležitejšie je neriešený priechod cyklistov (a ani chodcov) cez ul Bernolákova (pri Papuči) či prístup k nemu (cyklisti). Po správnosti by každý cyklista mal v súčasnej podobe ak ide od Billy zosadnúť z bicykla na moste pretlačiť bicykel na cyklistickú cestičku tam nasadnúť, potom zísť z bicykla pri papuči, tam pretlačiť cez cestu mimo, znova nasadnúť a isť k pošte a tam zase zosadnúť pretlačiť na cestu a tam vysadnúť. No povedzte je to logické? Navrhoval som tam riešenia ako to vyriešiť. Namiesto toho však mesto zverejnilo odpoveď na stránke DT-Info že je všetko v poriadku. Následne však ma vypočul poslanec Roman Vrťo a na zastupiteľstve dal  podnet aby sa zástupcovia mesta stretli so mnou a prejednali chyby.  Po nátlaku sa tak aj stalo, a logicky sme si vysvetlili všetky nedostatky. Napríklad som sa dozvedel, že projektant nedostal za úlohu riešiť prepojenie týchto cestičiek ani ich napojenie na súčasnú dopravnú sieť. Ponúkol som im že im zadarmo urobím návrh toho cyklistického priechodu pri papuči. Urobil sa zápis z toho a bolo ticho. Ja som pomaličky pripravoval návrh toho priechodu. Neskôr som sa stretol z Romanom Vrťom a on mi povedal že vlastne som skonštatoval v zázname že cyklistická cestička je navrhnutá správne. Tam som mu vysvetlil, že áno navrhnutá je správne (až na nejaké detaily), že som nič iné konštatovať ani nemohol, nakoľko v zadaní nebolo riešiť prepojenie a ani napojenie cyklistickej cestičky. Potom ma vyzval aby som to išiel povedať aj pred poslancami. Prišiel som tam a hneď keď to povedal, kto som čo som, pán Viceprimátor Šiandor obvinil Romana Vrťa že si robí politickú kampaň, čítal koniec záznamu že tam píšem že je všetko v poriadku a že som stále nedodal ten materiál na priechod. Potom ako sa ozvali aj niektorí poslanci aby som prehovoril sa snažil pán viceprimátor aj s primátorom ukončiť diskusiu. Nakoniec však mi to povolili a snažil som sa im to vysvetliť ako to je. Mal som aj návrh toho priechodu (vtedy ešte neschváleného policajtmi) zo sebou ak by to chcel niekto vidieť. Toto je aj na zázname zo zasadnutia. Neskôr po konzultáciami s policajtmi  som poslal mailom návrh aj zo súhlasom od polície pán. prednostovi Slamenskému. Ten to požadoval aj napriek záznamu aj tlačené  a opečiatkované autorizáciou tak s myšlienkou pomoci mestu som to bol zaniesť na mesto. No a dostal som  prísľub že sa k tmu stretneme a sa to zrealizuje. No zatiaľ nič. A pritom majú aj v tom zázname, v ktorom sa oháňajú že opravia tie chyby.   Je to škoda, človek chce pomôcť Detve aby sa zabezpečila bezpečnosť ale je škoda že to mesto nechce.   

    03. októbra 2014 15:22
  • Rozhovor

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Región

  • Kandidáti do VÚC za ...

    Krajská volebná komisia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) zaregistrovala 17 prihlásených kandidátov na predsedu kraja a zaregistrovala aj všetkých 385 kandidátov na poslancov. Informoval o tom predseda krajskej volebnej komisie BBSK Peter Bahno. O poslanecké kreslá sa bude v nadchádzajúcich voľbách uchádzať v Banskobystrickom samosprávnom kraji 385 kandidátov. Zvolených môže byť 49 z nich v 13 volebných obvodoch, ktoré kopírujú jednotlivé okresy kraja. Vo volebnom obvode č. 4 – Okres Detva, sa o poslanecký post v Banskobystrickom samosprávnom kraji uchádza 21 kandidátov. Do zastupiteľstva sa dostanú traja z nich. /*banner*/ Kandidáti na poslancov BBSK v okrese Detva: Ján Šufliarský, Ing. – nezávislý Ľubica Lapinová, – nezávislý Stanislav Horník, Mgr. – nezávislý Jozef Pavlov, Mgr. – nezávislý Štefan Vyletel, Bc. – nezávislý Anton Trebuľa – KSS Oľga Klincová – SRK Boris Vilhan – ŠANCA Dušan Pohorelec Ing. – HSĽS Miroslav Suja, Mgr. – Kotleba – ĽSNS Marek Mališ, Mgr. – Kotleba – ĽSNS Ľubomír Bahleda, Mgr, – ĽS Pevnosť Slovensko Jana Kuzárová, Mgr. -SaS, OĽANO, NOVA, KDH, OKS Roman Vrťo, Ing. – SaS, OĽANO, NOVA, KDH, OKS František Chamula, –  SME RODINA – Boris Kollár Ján Spodniak, MUDr. – SMS Štefan Krnáč, MUDr. – SMER – SD Roman Malatinec, Mgr. art. – SMER – SD Imrich Paľko, – SMER – SD Vladimír Fekiač, Ing. – SNS Róbert Záchenský, Ing. – SNS

  • Podpoľanec navštívil...

    Folklórny súbor z Detvy Podpoľanec sa v dňoch 21.-25.8 zúčastnil na prestížnom medzinárodnom festivale v Bulharsku. Podpoľanec bol súčasťou najstaršieho medzinárodného folklórneho festivalu v Bulharsku, v meste Burgas priamo pri Čiernom mori. Hlavným organizátorom festivalu bolo Mesto Burgas, čo zaručovalo vysokú kvalitu festivalu. Priamo v Burgase súbor vystupoval v prírodnom amfiteátri „Summer Theatre Burgas“ , ktorý je situovaný v mestskom parku pár metrov od pieskovej pláže. Okrem prírodného amfiteátra boli vystúpenia aj na rôznych miestach mesta Burgas – napr. školsky dvor, oddychové miesta mestských štvrtí, sprievod po centre mesta. Našim folklórom sme zožali veľký úspech, čo podčiarklo aj osobné poďakovanie za výbornú prezentáciu od samotných organizátorov festivalu. /*banner*/ Tohto roku sa zúčastnili festivalu také krajiny ako: Grécko, Poľsko, Gruzínsko, Rusko, Nemecko, Sudán a atď. Pomedzi našich povinností si súbor našiel čas aj na návštevu starobylého mesta zapísaného do zoznamu UNESCO Nesebar, boli sme výletnou loďou pozrieť ostrov svätej Anastázie a samozrejme vychutnali sme si kúpanie v Čiernom mori. Cestou naspäť sme sa zastavili na obhliadku Bukurešti – rumunskej metropoly. Cestu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

  • Spevnili cestný povr...

    Od tohto leta môžu obyvatelia miestnych častí využívať ďalších spolu 7 290 m² obnovených cestných povrchov. Práce realizovala firma Bitunova zo Zvolena. Mesto Detva na penetrovanie úsekov vynaložilo spolu 81 093 Eur. Nového povrchu sa dočkala cesta na Zapriechody na úseku od smetiska, tu penetrovaním opravili 2 475 m² povrchu. Upresnil to, okrem iného, Jozef Lakota z Oddelenia výstavby na Mestskom úrade v Detve, ktorý dohliadal priebeh prác na ôsmich úsekoch. V miestnej časti Chvostiná penetračným makadamom spevnili úsek s plochou 640 m², ten je medzi úsekmi, ktoré mesto spevňovalo v predchádzajúcich rokoch. /*banner*/ V miestnej časti Bukovina to tiež bol úsek cesty, ktorá slúži tamojším rodinným domom, položili tu penetračný makadam na ploche 975 m². Na Skliarove penetrovali cestný úsek na ploche 750 m² spájajúci roztrúsené domy. V miestnej časti Piešť I dostal nový povrch úsek s penetrovanou plochou 450 m² v oblasti zvanej Čipčalovci. V časti Piešť II na rad toto leto prišli tri úseky s penetrovanou plochou 650 m² v oblasti Dančo, prepoj Koreňovci - Gondovci 1175 m² a v časti Adamovci 175 m². V nasledujúcich týždňoch mesto Detva pokračuje v spevňovaní určených úsekov miestnych komunikácií asfaltovaním. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Zuzana Juhaniaková, Jozef Lakota

  • Šport

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Detva zažila premiér...

    Pri domácej premiére v extralige nestačili detvianski hokejisti na Nové Zámky, ktorým podľahli po predĺžení. HC Košice – HC 07 Orin Detva 1:0 (0:0, 0:0, 0:0) Góly : 53. T. Klíma (Kessel, Pacan) Strely : 39-31 Vylúčenia : 15-16 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Snášel, Orolín – Bogdaň, Jobbágy – Sýkora (video) Počet divákov : 4 327 Zostavy Košice : Lundstrőm – Pulli, Čížek, Kessel, Bača, Šedivý, Dudáš, Matejka, Koch – Kafka, Hovorka, L. Nagy - T. Klíma, Pacan, Šoltés – Hričina, Suja, M. Novotný – Bicek, Boltun, Jenčík Detva : A. Nagy – Šimon, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, Strukoff, Huňady, Fedosov – Ščurko, Gašpar, Videlka – Žilka, M. Chovan, Milý – Halás, Murček, M. Surový – Petro, Srnka, Ondris Skóre stretnutia mohol otvoriť v 41 sekunde domáci kapitán Ladislav Nagy, ale hosťujúci brankár bol proti. V prvej veľkej šanci sa hostia ocitli vo 4. minúte. Švédsky brankár v službách domáci puk neudržal a mal šťastia, že sa holopupkári nedostali k dorážke, Adam Nagy Detvu podržal pri oslabení o dvoch hráčov, keď si v 8. minúte poradil s delovkou Martina Baču od modrej čiary.  V 23. minúte tvrdú strelu od modrej brankár hostí neudržal vo svojej lapačke, následne si však situáciu postrážil ľavým betónom a puk vytesnil do bezpečnej zóny. O minútu neskôr sa Detva ocitla vo veľkej gólovej príležitosti. Dostala sa do prečíslenie troch na dvoch, strelecky to skúsil Rastislav Gašpar, z ktorého strelou si Lundstőm poradil. Detviansky brankár Adam Nagy v 46. minúte prečítal úmysel košického kapitána. Ostal pri žrdi a puk vykopol späť do hry. Čaro hosťujúceho brankára odklial v 53. minúte Tomáš Klíma.  Nováčik extraligy spod Poľany v závere vyskúšal hru bez brankára, ale vytúžený efekt to neprinieslo. Pozápasové vyjadrenia Milan Jančuška (tréner Košíc) : „Dnešné víťazstvo bolo z kategórie vydretých. Chlapci si to na ľade poctivo odmakali a práve takéto triumfy sú najcennejšie. Spokojný nie som s koncovkou, dlho sme sa trápili. Hneď v prvom striedaní sme nepremenili dve gólové šance a potom sa to s nami tiahlo celý zápas. Veríme, že to divákom vynahradíme už v nedeľu.“ Miroslav Chudý (tréner Detvy) : „Myslím si, že náš tím sa za predvedený výkon hanbiť nemusí. S Košicami sme dlho hrali vyrovnanú partiu a aj keď boli pasáže, keď boli domáci lepším tímom, nás výborne podržal brankár Nagy. Popracovať však budeme musieť na presilových hrách, ktoré nám dnes vôbec nevychádzali podľa predstáv.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10672-hc-kosice-hc-07-detva/highlight   HC 07 Detva – HC Nové Zámky 2:3 po predĺžení (1:1, 1:1, 0:0, 0:1) Góly : 20. Milý (Žilka, Sládok), 29. Šimon (Halás, Srnka) – 18. Schultz (Plášil, Špirko), 37. Plášil, 63. Zbořil Strely : 36-28 Vylúčenia : 5-5 Presilovky : 1-1 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Müllner, Kalina – Kobra, Gavalier – Chubada (video) Počet divákov : 984 Zostavy Detva : Nagy – Šimon, Gachulinec, Sládok, F. Fekiač, Macejko, Strukoff, Huňady, Fedosov – Ščurko, Gašpar, Videlka – Žilka, Srnka, Milý – Halás, Murček, M. Surový – Petro, Mat. Chovan, Ondris Nové Zámky : Kováč – Plášil, Kovačevič, Salija, Prapavessis, Deyl, Mar. Chovan, Šimek, Rehák – Varga, Špirko, Schultz – Cetkovský, Novotný, Zbořil – Lantoši, Dubinin, Tibenský – Dubec, Surovka, Fábry Pred bránku sa v 10. minúte natlačil Tibenský, no brankár domácich podržal svoj tím. V 16. minúte  mal Adam Nagy aj šťastie, keď puk po strele Zbořila za neho prepadol, no na bránkovej čiare ho zastúpil jeden z domácich obrancov. V 18. minúte využili Nové Zámky presilovku. Strelecky sa presadil Jesse Schultz. 43 sekúnd pred koncom prvej tretiny sa Detva dočkala prvého gólu v najvyššej súťaži. Strelil ho z dorážky Juraj Milý. V 29. minúte sa fantasticky pred bránu natlačil Martin Šimon, ktorý strelou z otočky prekonal Vladimíra Kováča. Po strele Ladislav Ščurka z 32. minúty zvonila žrď hosťujúcej brány. Pred odkrytou bránou Nových Zámkov netrafil puk v tri minúty neskôr Rastislav Gašpar. V 37. minúte vyrovnával za hostí Karel Plášil. Keďže v tretej tretine gól nepadol na rad prišlo predĺženie, v ktorom rozhodol o výhre Nových Zámkov v 63. Minúte Adam Zbořil. /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy) : „Zohrali sme prvý historický zápas na domácom ľade, pre nás veľmi významný. V 1. tretine sme našou nedisciplinovanosťou hrali oslabenia, našťastie súper nám neušiel, aj sme vyrovnali. Inkasovali sme druhý gól po netaktickej chybe, v tretej tretine to bolo aj o šťastnom góle, ktorý nepadol. Prehrali sme po fatálnej chybe a prečíslení, no hráčom ďakujeme za historický bod. Pre nás to je neustále veľká škola.“ Štefan Mikeš (tréner Nových Zámkov) : „Očakávali sme takýto priebeh, s heroickým výkonom súpera. Bol to teda nadštandardný zápas so stretmi, s dohrávaním súbojov. Víťazstvo je veľmi cenné, v 1. tretine sme mohli ujsť aj o dva góly. Odchádzame ako šťastnejší víťaz, s cennými dvoma bodmi, pretože som presvedčený, že v Detve zakopne veľa mužstiev.“   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10624-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 2 2 0 0 0 7:3 6 2. Nitra 2 1 1 0 0 9:3 5 3. Nové Zámky 2 1 1 0 0 8:3 5 4. Banská Bystrica 2 1 0 1 0 6:6 4 5. Košice 2 1 0 1 0 3:3 4 6. Poprad 2 0 1 0 1 4:4 2 7. Liptovský Mikuláš 2 0 1 0 1 4:6 2 8. Žilina 2 0 0 1 1 4:6 1 9. Detva 2 0 0 1 1 2:4 1 10. Zvolen 2 0 0 0 0 2:11 0 11. Slovensko 20 0 0 0 0 0 0:0 0   Stav tabuľky k 10. septembru 2017  

  • Podpolianska výzva č...

    Už túto sobotu, 9. septembra 2017 sa bude konať druhý ročník športového podujatia - Podpolianska výzva. Podpolianska VÝZVA pripravila nové prekážky, nové medaily, nové disciplíny. Ide o terénny prekážkový beh so silovými disciplínami pre verejnosť v horskom teréne priamo v prírode. Súťažiaci si zmerajú sily vo crossovom behu s dĺžkou 6 km s prevýšením 220 m obohatený o viac ako 10 prírodných prekážok (voda, blato..) plus záverečné workoutové silové disciplíny. Každý účastník súťaže musí zvládnuť všetky prekážky pre úspešné dokončenie pričom vyhráva pretekár s najlepším, resp. najkratším časom. ,,Súťaž  vznikla za účelom podporovať šport, pohyb a motivovať ľudí k aktivite a športu, prilákať Slovensko na región podpoľania, poukázať na krásu podpolianskych hôr a lazov a propagovať podpolianské služby, produkty, šport a relax," hovorí autor projektu, Martin Ľupták.  Tak ako minulý rok a tento sa súťaží  o luxusné ceny. O zábavu sa postará DJ a na svoje si prídu aj deti, pre ktoré je pripravený zábavný lanový park priamo v stredisku Košútka, ktorá sa taktiež pýši najdlhším ZIP WIRE (zjazd na kladke) na Slovensku. V stredisku Košútka sa nachádza penzión, s možnosťou ubytovania pre 57 osôb v 17-tich izbách, ktoré majú vlastnú kúpeľňu, WC, balkón, TV a WiFi pripojenie na internet.  Súčasťou penziónu je domáca reštaurácia, ktorá ponúka najmä podpolianske špeciality, s veľkou slnečnou terasou. /*banner*/ Podmienky súťaže: Pretekár musí mať 15 rokov, Pretekár vo veku 15-18 musí byť podpísaný aj zákonným zástupcom, Preteky sa budú konať v prípade priaznivého počasia umožňujúce súťažiť. To znamená menšie výkyvy počasia (teplo, dážď, vietor) nebudú mať vplyv na priebeh súťaže. Miesto podujatia: Košútka, Hriňová Termín podujatia: 9. september 2017 Súťažia kategórie: muži a ženy Odkaz na webovú stránku: www.podpolianskavyzva.sk FB/podpolianskavyzva Kontakt: Mobil: 0949242788 Email: luptak.lula@gmail.com      

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3