s DTonline.sk

Rozhovor

  • Miroslav Srholec: Z futbalových rozhodcov sa mi páčil Micheľ

    Miroslav Srholec: Z futbalových rozhodcov sa mi páčil Micheľ

    Byť  futbalovým  rozhodcom nie je med lízať. Svoje o tom vie aj Miroslav Srholec, s ktorým vám prinášame rozhovor. Prečo ste sa rozhodli vydať na dráhu futbalového rozhodcu ? V roku 1988 som pracoval ako osobný vodič na OV CSTV vo Zvolene. Tam každú stredu zasadali komisie futbalu či športovo technická, disciplinárna a aj komisia rozhodcov. Tak ma tam nejako nahovorili, ale hlavný dôvod je že futbal ma vždy bavil ,ale súťažne som ho hrať nemohol pre zdravotné problémy. Ktorý z futbalových rozhodcov je pre vás vzorom a prečo ? Nemám vzorového rozhodcu, lebo každý ma iný štýl rozhodovania, ale celkom sa mi páčil Micheľ. Pamätáte si na svoj prvý zápas v rozhodcovskej kariére ? Priblížili by ste nám ho ? Ten zápas si pamätám veľmi dobre. Bol som delegovaný do Babinej ako asistent 2, ale na stretnutie neprišiel ani jeden rozhodca tak som musel viesť stretnutie sám. V prvom polčase domáci vyhrávali 2.0, ale nakoniec prehrali 3.2 a ja som mal problémy sa odtiaľ dostať domov. Akú  najvyššiu futbalovú súťaž ste pískali ? Rozhodoval som 5. ligu, ale pre zdravotné problémy asi len dva roky. /*banner*/ Každý rozhodca má zápas, na ktorý najradšej spomína. Je to pre vás ten prvý alebo... ? Najradšej spomínam na stretnutie medzi Dudincami a Kováčovou pred asi desiatimi rokmi. Neskutočný zápas pre divákov hráčov aj pre mňa samotného. Hralo sa hore - dole zápas mal náboj veď išlo o postup do vyššej súťaže. Po skončení stretnutia mi poďakovali všetci hráči oboch mužstiev, čo v tedajšej okresnej súťaži bolo veľké ocenenie pre rozhodcu. Ako prebiehajú rozhodcovské skúšky ? Rozhodcovské skúšky prebiehajú v dvoch fázach a to sú testy z pravidiel futbalu ktoré sa robia písomnou formou, potom sú video testy, kde sa ukazujú rôzne situácie a my ich potom posudzujeme a nakoniec to sú fyzické previerky, kde sa preveruje kondícia a vytrvalosť každého rozhodcu. Na všetko je určený čas. Mohli by ste nám vysvetliť systém delegovania rozhodcov na jednotlivé zápasy ? Systém delegovania je na komisii rozhodcov. Určený člen komisie urobí delegáciu na určité kolo a komisia ju schváli. Potom si ju rozhodca pozrie na delegačnom liste na futbalovej stránke v príslušnom oblastnom zväze danej súťaže. DTonline.sk (Milan Belko)

    12. októbra 2015 18:34
  • Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo - mladý Hriňovčan, ktorý oživuje tradície našich starých otcov. Okrem toho, že je najmladším ľudovým majstrom - výrobcom kožuchov v širokom okolí, je aj končiacim študentom aprobácie história - filozofia. Narodil sa v roku 1992 v Detve,  Venujete sa zaujímavej činnosti, ktorá už zaujala mnohých. Opíšte nám presne, čomu sa venujete?  Môj záujem môžem rozdeliť na dve časti so spoločným menovateľom. Tým spoločným menovateľom je tradičný podpoliansky odev, pričom sa venujem jeho zbieraniu a rovnako, i výrobe niektorých jeho súčastí. Venujem sa najmä kožušníctvu, ale v poslednom čase ma zaujíma aj výroba pletených kapcov, ktoré sa tu kedysi nosili, ako zimná obuv. Ako vznikol a ako prebiehal vývoj tradičného odevu na Podpoľaní? Môj záujem smerujem len k mužskému odevu, takže sa viem vyjadriť len polovičato. Je zrejmé, že Podpoľaniu vtisla nezmazateľnú pečať valašská a na ňu priamo nadväzujúca kopaničiarska kolonizácia. Samozrejme to zasiahlo i odev - preto jeho podobu pred týmito udalosťami veľmi rekonštruovať nevieme. Prvý obrazový materiál máme doložený až k prvej polovici 19. storočia a odvtedy môžeme sledovať početné zmeny, ktoré sa v odievaní udiali. Zlomovými bodmi boli obe svetové vojny. Po tej prvej do odevu prenikajú najmä prvky vojenskej módy (baganče, rajtky) a samozrejme, mestskej módy (zmena strihu košele, tvary klobúkov...). Po druhej svetovej vojne tradičný odev vo všeobecnom používaní už nevystupuje, avšak dodnes sa nájde niekoľko posledných jednotlivocov, ktorý tradičný odev, resp. jeho časti stále nosia. Áno, dnes je tradičný odev prítomný len počas kultúrnych podujatí, alebo cirkevných slávností. Kde ho ale naozaj ešte nosia?  Ako skutočný, bežný odev ho zanovite nosí ešte niekoľko valachov - bačov na okolí Banskej Bystrice, konkrétne v okolí Šajby - Strelníkov, Povrazníka, Priechodu, či Podkoníc. Tam na potulkách prírodou ešte natrafíte na pár posledných chlapov v kabaniciach, s baranicou na hlave. A u nás na Podpoľaní? U nás už nie... posledným človekom, ktorý ešte nosil kompletný kroj bol istý Jožko Skučkov, ktorý pochádzal z pomedzia Krivca a Korytárok. Bol taký miestný maskot... Ako prebiehal Váš zber starých odevov? Ktoré kúsky sú vo Vašej zbierke najvzácnejšie? Zberateľstvo je vždy náročné na čas, priestor a najmä na peniaze. Mnoho vecí sa ku mne dostalo darom, mnohé som však musel kúpiť. Veľmi vzácne sú pôvodné, krátke košele, ktorých mám v zbierke niekoľko, najstaršiu, z Hriňovej približne z rokov 1870 - 1880. Takisto veľmi vzácny je i kompletný kroj z Madačky. Odtiaľ sa nedochovalo prakticky nič, dnes tam žijú už len štyria ľudia. Patríte asi k najmladším kožušníkom. Ako ste sa k tomu dostali? Zrejme budem najmladší... nuž a k remeslu som sa dostal zaujímavo. Mňa to k tradičnej kultúre ťahalo odmalička, skúšal som to s pišťalkami, s vyrezávaním, ale nešlo mi to veľmi od ruky. Jedného dňa moja mamina spomínala na detstvo. Stávalo sa často, že čas trávila u susedov, v rodine vynikajúceho kožušníckeho majstra Martina Kamenského v Hriňovej. Jeho syn sa kamarátil s mojim starým otcom a staval dom, kde starý otec veľa pomáhal. Deti nemali kam dať a preto na nich dával pozor starký Kamenský. Mama spomínala, ako starký cifroval tie kožuchy, ako im dal vystrihovať jednotlivé lístky z kože, alebo že dokázal navliecť ihlu za chrbtom. Nuž a mňa to spomínanie tak navnadilo, že som to musel skúsiť. /*banner*/ Opíšte nám výrobu kožucha. Výroba sú akoby dva samostatné procesy - jedným je príprava materiálu a druhým je šitie a výzdoba. Materiálom je vždy ovčia koža, ktorá sa spracúva buď na kožušinu, alebo na tzv. " jerchu, " čo je ovčia koža zbavená vlasu, vhodne nafarbená a používa sa na výzdobu. Pripravený materiál sa podľa strihu vhodne vyreže a pristúpi sa k výzdobe, ktorá pozostáva či už z koženej aplikácie, alebo výšivky vlnou, alebo pamokom. Kožušníci používajú niekoľko druhov stehov, či už jerchový, sirmovanie alebo pukrížik. Poslednými úkonmi sú príprava gombíkov, vreciek a začistenie prebytočnej vlny. Ako dlho trvá výroba kožuchu? Všetko to závisí od výzdoby. Priemerne môžem povedať, že okolo 200 hodín. Koľko kožuchov vyrobíte ročne? Odkiaľ všade máte záujemcov/klientov? Vôbec som to nerátal....kožuchy šijem len pre priateľov s podobnou " diagnózou." Diagnózou?  S istým odľahčením sa toto hobby dá nazvať aj takto - samozrejme, v rámci humoru. Často Vás vídať s priateľmi na rôznych akciách "módne vykrojovaných". Kde všade chodíte a prečo? Práve kvôli stretnutiam s priateľmi. Ako diváci sa zúčastňujeme najmä akcií v našom okolí, teda festivalov, ale rád navštívim i cirkevné akcie, spojené s procesiou a podobne. Vzbudujete pozornosť? Do istej miery. Snažíme sa o autentické odievanie, častokrát v súčastiach, ktoré si bežná, laická verejnosť nepamätá. Preto mnohí ani nechápu, čo to na sebe vlastne máme. Samozrejme, že sú aj pozitívne reakcie, veľa ľudí nám drží palce a častokrát sme ako "atrakcia." Mnohí sa s nami chcú vyfotografovať. Stretli ste sa aj s negatívnym vnímaním? Sem tam áno, najmä v súvislosti s odevom. Toho pozitívneho je mnohonásobne viac Aké máte plány v súvislosti s touto Vašou činnosťou? Môj osobný plán je naučiť sa čo najviac vymierajúcich remeslených techník a udržať ich pri živote. Už som sa vdal na ťažkú cestu kožušníka, čiže to bude moja priorita, zdokonalľovať sa v tomto remesle. Podarilo sa nám po viac ako polstoročí obnoviť pletenie kapcov, teda i tu je potrebné sa zdkonaľovať. No a dúfam, že i zbierka sa bude len a len rozrastať. autorský článok DTonline.sk

    04. októbra 2015 22:54
  • Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Bývalý viceprimátor prostredníctvom webu svojho syna - DTinfo.sk už niekoľko týždňov útočí na vybraných poslancov. Hlavným terčom jeho osočovania je Roman Vrťo. V posledných dňoch pán Šiandor opakovane útočí voči vašej osobe. Žiada, aby ste sa ospravedlnili zato, že ste neinformovali mesto ohľadne konania polície. ,,Moja osoba v danej kauze vystupovala ako oznamovateľ veci. V zmysle žiadnej právnej legislatívy mi nevzniká povinnosť niekoho informovať o priebehu alebo o výsledoch vyšetrovania podaného oznámenia. To by pán Šiandor ako človek, ktorý podával stažnosť na ústavný súd, kde namietal aj manipulovanie s hlasovacími lístkami mal vedieť. Keď ústavný súd rozhodol a zamietol jeho stažnosť, tiež nikoho neinformoval. Nikto mu to nevyčítal nakoľko mal právo ako občan aj ako kandidát na poslanca obrátiť sa na ústavný súd. Preto som prekvapený, že v podobnej záležitosti pri mojej osobe na to akosi pozabudol. Ale žiaľ to je politika a vieme, že v politike je možné všetko."  Pán Šiandor spomína, že ste vpadli na úrad s cieľom manipulovať hlasovacie lístky. ,,Čo k tomuto dodať. Predstava, že spolu s policajtami v službe  ideme manipulovať hlasovacie lístky - to je fakt úsmevné. Fakt k tomu netreba žiadny komentár, nech si každý urobí sám úsudok o týchto tvrdeniach. Okrem toho na mieste boli aj zamestnanci mesta - hlavný kontrolór ako aj asistentka primátora, to aj oni išli manipulovať hlasovacie lístky?"  Občas sa v diskusii objaví slovné spojenie, "skupinka poslancov okolo Romana Vrťa". Ako pracujete teraz v zastupiteľstve? ,,Hneď od začiatku som mal za cieľ, aby sme všetci poslanci ťahali za jeden povraz. Podarilo sa nám úrobiť programové vyhlásenie. Podpísali ho všetci poslanci. Je to niečo unikátne aj na Slovensku, aby všetci poslanci podpísali takéto memorandum, kde si určili priority na volebné obdobie a spolu sa snažili splniť ciele. Mávame pravidelné stretnutia všetkých poslancov, kde diskutujeme o problematických bodoch a snažíme sa nájsť spoločný návrh. Toto je cesta k prosperite mesta. Musíme prestať rozdelovať poslancov podľa politických strán alebo osobných záujmov. Zatiaľ sa nám to darí aj keď popravde učíme sa to zapochodu. Potrebujeme sa počúvať navzájom a keď nám to pôjde, bude to prospešné pre obyvateľov mesta. Preto ak niekto povie skupinka poslancov okolo Romana Vrťa tak také nič neexistuje nakoľko chceme byť jeden tím." /*banner*/ Myslíte si, že to je cielená antikampaň proti Vám, aký máte názor na pána Šiandora? ,,Tak to je dlhodobá záležitosť vzťahov medzi nami. Ja nemám krvavé oči. Pán Šiandor je vzdialená moja rodina a preto sa nebudem vyjadrovať k jeho osobe. Ľudia si vedia urobiť sami názor. Osočovanie nikomu nepomôže, len s tým zbytočne otravujeme ľudí. Pre toto som nekandidoval." Pán Šiandor spomína neprávosti, ktoré sa mu stali pred rokmi keď nebol poslancom. Ako vnímate jeho vyjadrenie v kontexte s Vami? V tom čase mu poslanci nechceli vydať stavebné povolenie? ,,Čítal som to jeho vyjadrenie a musím povedať, že má pravdu v tom, že keď je schválený územný plán a mesto dalo kladné rozhodnutie, tak žiadny poslanec nemá právo zasahovať do tohto procesu. Ak mu naozaj v tom čase poslanci stopli stavebné povolenie tak postupovali protiprávne.  Treba ale povedať, že poznám prípad, ktorý sa stal u iného podnikateľa mesta pred vyše rokom a vedenie mesta sa správalo rovnako, pričom pán Šiandor ako zástupca prímatora bol v tomto prípade viac ako aktívny pri obhajovaní protiprávneho konania mesta. Na porušenie zákona bolo mesto upozornené aj listom prokurátora (porušenie § 29, § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Bohužiaľ toto je častý problém v mestách, že určitá lobby si snaží presadziť svoje práva na úkor iných. Môj záujem je, aby kroky mesta boli vykonávané len v zmysle príslušnej legislatívy a neboli nijakým spôsobom ovplyvňované lobbystickými skupinami ako v minulosti." Ako sa Vám darí v zastupiteľstve presadzovať svoj program s ktorým ste išli ako kandidát na primátora? ,,Už som spomínal podpísanú deklaráciu všetkých poslancov. Snažili sme sa, aby každý poslanec si našiel to svoje, čo chcel presadiť. Je to ťažké ale postupne začíname presadzovať program z memoranda. Dali sme si štyri hlavné ciele. Zamestnanosť, Sociálna infraštruktúra, Technická infraštruktúra a Občianske mesto. Podrobnejšie je to popísane v memorande." Spomínate jednotlivé priority. Ako vnímate informácie, že podnikatelia odchádzajú preč z mesta? ,,Zatiaľ viem o troch subjektoch, ktoré rozširujú svoje kapacity a majú záujem odísť preč lebo nemajú možnosť umiestniť svoju prevádzku v našom parku. Jedna z firiem už v priemyselnom parku Vígľaš začala práce na vybudovanie haly a začali už odstraňovať ornicu. Nie je dobré, že mesto roky nepripravovala podmienky pre podnikateľov aby mohli rozširovať svoje podnikanie. V súčasnej dobe sa snažíme vykupovať pozemky a pripravujeme projekt na prístup k priemyselnému parku Trstená. Bohužiaľ spomínané tri subjekty, ktoré zamestnávajú približne 200 ľudí už zrejme nezastavíme."

    07. júna 2015 12:04
  • Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vlado Unterfranc: Vrcholový hokej začína už v mládežníckych kategóriách

    Vladimír Unterfranc sa roky venuje trénovaniu mladých hokejistov. Pod jeho taktovkou vyrástol nejeden známy hráč. Povedzte nám niečo o sebe. ,,Som trénerom hokejovej predprípravky HC 07 Detva. Hokeju sa venujem ako tréner 18 rokov, z toho 12 rokov som pôsobil ako tréner športových hokejových tried pri ZŠ Obrancov mieru v Detve. V tom čase sme vychovávali deti a mládež, z ktorých sa postupne stávali hráči extraligových klubov a tiež reprezentanti SR. Medzi týchto patrí Marek a Martin Ďalogovci, Ján Sýkora, Peter Hraško..." Čomu sa venujete momentálne? ,,Stále trénovaniu. Prácu v hokejovej prípravke považujem za najnáročnejšiu spomedzi celého mládežníckeho tréningového procesu, nakoľko práve v tejto vekovej kategórii sa kladú základy všestranného pohybového rozvoja a správnych korčuliarskych techník. V rámci tréningov sa venujem aj inovačným technikám ako napríklad power skating, elite skating, stickhandling." Kedy je ideálny vek na začatie s hokejom? ,,Je dobré ak sa deti začínajú učiť korčuľovať už v ranom detstve – ideálny je vek 5 rokov. Venujem sa aj žiakom prvého stupňa, s ktorými chodíme korčuľovať počas vyučovania výchovných predmetov. Tento pobyt a pohyb na ľadovej ploche má pozitívny vplyv na zdravie." Koľko detí vediete aktuálne? ,,Momentálne je v hokejovej prípravke HC 07 Detva (1. – 3. ročník) 16 detí. Trénujeme 2 – 3 krát týždenne, zúčastňujeme sa priateľských zápasov a turnajov." /*banner*/ Ako hodnotíte situáciu v detvianskom hokeji? ,,Mrzí ma, že detvianske deti trénujú v dvoch kluboch, preto je mojou snahou spojiť hokejovú mládež a viem aj nájsť konkrétne riešenia tejto situácii." Informácia k tréningom: ,,V prípade záujmu nás môžete kontaktovať na FB stránke HC 07 Detva mládež, kde nájdete rozpis tréningov alebo aj osobne počas tréningov každú sobotu o 12.30."

    30. januára 2015 16:35
  • Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Martin Chamula: Bojujeme o postup do florbalovej extraligy

    Prinášame vám rozhovor s hrajúcim trénerom a zároveň kapitánom DTF Team Detva Joxers Martinom Chamulom.  Prečo ste sa rozhodli venovať práve florbalu ? Od mala som hrával hokej. Z určitých dôvodov som bol nútený s hokejom skončiť. Florbal som začal hrávať s partiou len ako spestrenie voľného času. No po krátkej dobe si ma získal podobne ako niekedy dávno hokej. Aj keď sa musím priznať, dosť dlho ma prehovárali, aby som si prišiel zahrať. Ako dlho sa mu venujete ? Neviem presne, ale bude to asi viac ako 5 rokov Ktorý florbalista je pre vás vzorom a prečo ? Nemám žiadny vzor. Dá sa povedať, že nikdy som nemal jedného NAJ športovca. Páčia sa mi všetci, ktorí svojou šikovnosťou niečo dokázali. DTF Team Detva Joxers vznikol v lete v roku 2011. Koľko rokov už v klube pôsobíte ? Tím sa síce zaregistroval do zväzu v roku 2011, no už dávno predtým sme spolu hrávali po telocvičniach tu v Detve a chodili na rôzne amatérske turnaje. Takže dá sa povedať, že skoro od prvých začiatkov som súčasťou "joxerov". /*banner*/ Akú filozofiu klub presadzuje ? Filozofiou klubu bolo a je priniesť a hlavne udržať tento, pre mnohých ľudí nový a neznámy šport v Detve. A hlavne zaujať a získať veľa mládeže a pracovať s ňou, aby deti nesedeli len doma za počítačmi, ale aby plnohodnotne využívali svoj voľný čas. Dvere k nám majú otvorené všetky deti, ktoré sa chcú venovať florbalu. Podarilo sa klubu pripísať si na svoje konto nejaké úspechy ? Najväčší úspech klubu je zatiaľ víťazstvo v 2. lige stred, vďaka ktorému sme postúpili do 1. celoslovenskej súťaže, kde sme prvú sezónu skončili na dobrom 4. mieste a túto sezónu by sme si chceli vybojovať postup do extraligy. V meste pôsobia aj dva hokejové kluby. Chodia vám niektorí hráči od nich vypomáhať ? V našom tíme je veľa bývalých hokejistov. No z aktuálnych kádrov hokejových mužstiev s nami hráva len Ivan Zorvan, ktorý pôsobí v HC'07 Detva. Pokúsi sa mužstvo v budúcnosti zabojovať o extraligu ? Ako som už spomínal, už tento rok bojujeme o postup do extraligy. Urobíme všetko preto, aby sa nám to podarilo. A ak by sa nám to náhodou nepodarilo tento rok, tak sa o to určite pokúsime v ďalšej sezóne. Vidíme, že sa to dá, že to je v našich silách, takže zabojujeme kvôli nám a kvôli našim fanúšikom, ktorí nás chodia povzbudzovať v hojnom počte za čo im samozrejme ďakujeme. Myslíte si, že sa niekedy dočkáme florbalu pod piatimi kruhmi ? Myslím si že áno. Florbal je asi najrýchlejšie sa rozvíjajúci šport na svete. Ak to bude pokračovať takýmto tempom tak bude florbal na olympijských hrách oveľa skôr ako by sme si možno všetci mysleli.

    27. januára 2015 09:34
  • Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Bian Studio: Sme ľuďom viac po ruke

    Prinášame vám rozhovor s konateľom Bianštúdia pánom Ľuptákom, ktorý sa venuje už dlhší čas fotografovaniu. Ako dlho sa venujete fotografovaniu?  ,,Fotografovaniu som sa začal venovať  už v časoch dávneho socializmu v krúžku p. Mikulca. Technológiu výroby čiernobielej fotografie sme tam všetci zvládali veľmi dobre. Vývojky, ustaľovače a zväčšováky  sme používali na každom stretnutí. Fotil som na starý FLEXARET, ktorý  mám doteraz. Samotnú grafiku a produkciu propagačných výstupov sme začali riešiť asi pred 15 rokmi. V tom čase sme prebrali ako občianske združenie pod správu infocentrum v Detve, ktorého prevádzku sme niekoľko rokov úspešne zabezpečovali a rozširovali. Zistili sme, že neexistujú propagačné materiály o našom regióne, a to málo čo vydalo mesto bolo strašne nekvalitné -  fotkami, spracovaním i tlačou, ktorú sme v tom čase volali „šedý zákal“. Skúsili sme preto sami vydať nejaké cyklomapy, potom pohľadnice, skladačky ...  Zaplatili sme dobrého grafika, našli dobré tlačiarne, výstupy mali veľký úspech a začalo sa to nabaľovať.  Oslovovali nás ďalšie subjekty z regiónu i mimo neho." Čo Vás viedlo k vytvoreniu BIANstudia? ,,Bez reklamy stále pribúdali nové zákazky a zákazníci, bolo náročné na diaľku riadiť viacero externých spolupracovníkov. Tiež mi prišlo vhodné zriadiť samostatnú grafickú prevádzku, kde nás naši zákazníci vždy nájdu. Ja osobne som väčšinou v teréne, preto som rád, že v súčasnosti už všetky základné činnosti zvládajú kolegovia, priamo u nás v štúdiu. V neposlednom rade sme vyplnili dieru na trhu: v meste Detva zanikli všetky fotoateliéry a grafické firmy často fungujú len na telefón. U nás máme otvorené vždy v pracovnej dobe a fotografie robíme na počkanie. Postupne činnosti rozširujeme, stále ešte budujeme a v rámci možností vylepšujeme prevádzku. Tohto roku sme sa museli nedobrovoľne sťahovať, čo nás trochu zabrzdilo a veľa vecí sme museli riešiť nanovo, no máme teraz väčšie priestory a sme viac „po ruke“ ľudom. Pozývame na návštevu všetkých, čo sa vyskytnú v blízkosti pošty, mestského, daňového úradu, či polikliniky. BIANstudio je v budove OTP banky, aj parkovacie miesto máme pre našich návštevníkov vždy rezervované." Ktorý projekt Vás ako štúdio najviac teší? ,,V jeseni 2014 som získal značku regionálny produkt na fotografie a fotoobrazy z Podpoľania, čo ma teší aj pre vysoké bodové hodnotenie certifikačnej komisie. Z aktuálnych hotových projektov je to aktuálna kniha tradičných receptov z Podpoľania, ktorá je práve v tlači. Z nových projektov je to veľká fotokniha PODPOĽANIE, ktorú práve pripravujeme. No najviac ma teší,  keď je s našou prácou spokojný zákazník.  A tiež keď vidím, že práca baví aj mojich kolegov." /*banner*/ Ako vznikol názov BIANstudio? ,,Infocentrum už neprevádzkujeme, vznikla dilema ako ďalej. Určitý čas som grafiku robil ako živnostník, no hlavnou činnosťou živnosti je CYKLOšport.  Preto mi prišlo vhod založenie s.r.o. S mojim priateľom Jánom Mikom, pre ktorého dcéru s pohybovým obmedzením som zostrojil niekoľko  špeciálnych vozidiel. Táto s.r.o sa špecializuje na výrobu trojkoliek a tiež technický vývoj a dizajn výrobkov. Keďže netúžim byť majiteľom, či konateľom množstva spoločností, rozšírili sme činnosť existujúcej  spoločnosti  BIAN s.r.o.  o reklamné aktivity.  BIANstudio  je teda prevádzkou spoločnosti BIAN s.r.o. A samotný názov BIAN vymyslel môj spoločník Ján Miko. Keďže sme obaja Jánovia = DVAJA JÁNOVIA,  vznikla skratka BI+JAN  = BIAN." Čo všetko BIANstudio ponúka? FOTO                     fotoobrazy                                                                                         fotenie na doklady na počkanie panorámy                                                            postre interiérové doplnky fotenie na objednávku ateliérové foto fotoalbumy TLAČ                     tlačiarenské služby                                                          digitálna tlač kopírovanie skenovanie rezanie skladanie viazanie GRAFIKA              grafické návrhy a tlačoviny                           letáky, noviny                                                      pohľadnice, mapy                                             pozvánky, oznámenia brožúry, knihy vizitky na počkanie kalendáre REKLAMA            reklamné služby                                                                               logá  firemný dizajn firemné tlačivá veľkoplošná tlač bilboardy promo predmety darčekový sortiment  

    14. januára 2015 20:41
  • Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    Jozef Krnáč: Vo voľbách podporím poslanca Romana Vrťa

    O týždeň sú tu komunálne voľby. Nekandidujete už na mestského poslanca, prečo? Do verejného diania v Detve som vstúpil v januári 1990, myslím si, že po takmer 25 ročnom pôsobení je potrená zmena. Samozrejme nie je mi ľahostajné dianie v Detve, ale ak si prajú občania zmenu vo vedení mesta chcem ísť príkladom. Súčasné vedenie mesta vás nezaradilo do žiadnej komisie MsZ, napriek tomu, že ste vysokoškolský pedagóg a skúsený komunálny politik. Prečo? Ale bol som v jednej komisií. Bol som člen komisie pre nezlučiteľnosť záujmov. Táto komisia by mala zasadať aspoň raz do roka a prejednávať daňové a majetkové priznania verejných funkcionárov mesta. Za štyri roky zasadla len dva krát ... V rokoch 1994-1998 ste boli primátorom mesta. V akom stave ste preberali mesto a v akom stave odovzdávali? Je to už takmer dvadsať rokov, za týmto obdobím som už dávno urobil hrubú čiaru. Pozerajme sa do predu. Počas vášho mandátu primátora sa Detva stala okresným mestom. Čo to mestu dalo a čo nebolo možno dobudované v rámci okresnej administratívy? V období môjho pôsobenia v meste Detva som v spolupráci s mestským zastupiteľstvom a okolitými obcami Podpoľania vytvoril také podmienky aby Detva bola plnohodnotným okresom. To že je Detva okresom neznamená, že v meste je len administratíva, je to predovšetkým príležitosť...V Detve bol opäť zriadený okresný úrad a teda máme dve možnosti, buď sa príležitosti chytíme alebo nie .... /*banner*/ Ktoré projekty, ktoré ste ako primátor chceli presadiť, ale doteraz nie sú uskutočnené? Vytvoriť okruh pre dopravu v meste obchvatom mesta a umožniť tým vytvorenie územných zón pre podnikateľský sektor. Venujete sa aj oblasti čerpania eurofondov, ako je na tom Podpoľanie? Ja sa už niekoľko rokov snažím pomôcť nielen Detve ale celému Podpoľaniu pri využívaní možnosti k tomu aby sa v našom regióne žilo v zdravom ,čistom a peknom prostredí . Stále sú tu možnosti ako ľuďom, prírode a regiónu možno pomôcť, chcel by som byť pri tom aj naďalej. Pôjdete o týždeň voliť? Komu vyjadríte podporu?                                                            Samozrejme pôjdem, budem voliť tých predstaviteľov ktorí myslia koncepčne, sú zárukou transparentnosti a v minulosti dokázali zastávať záujmy Detvy a širšieho okolia, budem voliť Romana Vrťa.

    11. novembra 2014 08:48
  • Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Anketa kandidátov na starostu v obci Kriváň: Paľko vs. Dom

    Po Detva prinášame veľkú volebnú anketu aj z obce Kriváň. Prečo ste sa rozhodli kandidovať na starostu obce ? Imrich Paľko: V prvom rade preto, že ma táto práca napĺňa.  V spolupráci s Obecným zastupiteľstvom sme nastúpili na cestu rozvoja našej obce v oblasti výstavby bytových a rodinných domov, rekonštrukcie budov vo vlastníctve obce, rekonštrukcie infraštruktúry, budovanie priestranstiev športového a oddychového charakteru a pod. Tomáš Dom: Našu obec milujem celým svojím srdcom.  Žijú tu milí a statoční ľudia a preto som sa rozhodol uchádzať o post starostu obce. Chcem týchto ľudí zastupovať a zároveň reprezentovať našu obec aj navonok v rámci regiónu či Slovenska. Kto ma pozná, a zaujíma sa o komunálnu problematiku vie, že som vo veciach našej obce aktívny bez ohľadu na to, či sú voľby alebo nie. Či už sa jedná o moje pôsobenie člena výboru telovýchovnej jednoty, členstvo v rade školy alebo vo farskej rade. Čomu ste sa venovali štyri roky ? Imrich Paľko: Získať čo najviac  mimorozpočtových zdrojov ( eurofondy, dotácie ), schválenie územného plánu obce, ktorý vytvára predpoklad  výstavby v oblasti bývania, priemyselných budov, verejných priestranstiev, rozvoj turizmu, občianska vybavenosť , školstvo, kultúra a pod. Ďalej som sa venoval spolupráci s občanmi, mládežou, Jednotou dôchodcov Slovenska, cirkevným spoločenstvom,  športovými klubmi, s divadelníkmi s ktorými sme pripravili množstvo pekných podujatí  a stretnutí. Tomáš Dom: Na túto otázku som čiastočne odpovedal aj v prvej otázke, pretože do akejkoľvek funkcie, ktorú vykonávam, sa snažím vložiť naplno,na úkor svojho voľného času, ale robím to rád a vidím v tom zmysel. Čo sa týka mojej profesie tak už 9 rokov pracujem ako manažér v potravinárskej spoločnosti. Koľko stojí vaša kampaň a z čoho ju hradíte ? Imrich Paľko: Kampaň si financujem sám v sume cca 200,- Eur. Tomáš Dom: Bohužiaľ možnosti prezentácie mojej osoby v rámci obce nie sú porovnateľne s možnosťami súčasného starostu, avšak nie som v tejto kampani sám a mám okolo seba naozaj skvelý tím ľudí, ktorí mi v rámci možností pomáhajú po každej stránke. Moje doterajšie náklady na kampaň odhadujem na približne 600€. /*banner*/ Aké sú vaše  hlavné programové ciele pre Kriváň 2014 – 2018 ? Imrich Paľko: Pokračovať v rozbehnutých projektoch Bytová výstavba, IBV – rodinné domy, dokončenie inžinierskych sietí pre IBV,  rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia v obci,  príprava nových projektov na získavanie finančných prostriedkov z eurofondov a iných dotačných programov, riešenie  odvádzania dažďových vôd, rekonštrukcia miestnych komunikácii,  zabezpečenie rozšírenia križovatky  vstupu do priemyselného parku pre potreby povolenia ďalšej výstavby, riešiť  odpadové hospodárstvo. Napĺňať potreby našich občanov podľa ich návrhov a pripomienok a urobiť maximum pre rozvoj našej krásnej obce. Tomáš Dom: Viem že v tejto krátkej ankete nie je priestor na obšírne predstavenie môjho programu, no uvediem aspoň nosnú tému. Tou témou je spájanie komunít ktoré každá obec či mesto má. Spojiť obec v jeden celok by bol ideálny stav, preto obec musí robiť rozhodnutia a kroky v súlade s dosiahnutím tohto cieľa. Z konkrétnych cieľov môjho volebného programu môžem vypichnúť napríklad začatie rekonštrukcie obecnej kanalizácie, ktorá je v havarijnom stave, zriadenie bankomatu v obci, výstavba obecnej tržnice. Kto vás podporuje ? ( politické strany a hnutia, občianske združenia ) Imrich Paľko: Hlavnú podporu cítim od  našich občanov, predstaviteľov organizácii v oblasti športu, kultúry a mládeže, od členov Jednoty dôchodcov, podnikateľov a podporuje ma aj politická strana Smer sociálna demokracia. Tomáš Dom: Kandidujem ako nezávislý kandidát s podporou pravicových strán. Prečo si myslíte, že ste lepší než váš protikandidát ? Imrich Paľko: Nepatrí sa mi hodnotiť svojho protikandidáta, hodnotiť musia obyvatelia našej obce.  Za seba môžem  povedať, že či už ako poslanec  Obecného zastupiteľstva ,ale aj ako starosta obce som vždy konal len v prospech našej obce a jej obyvateľov. Tomáš Dom: Neprináleží mi hodnotiť, ktorý z nás je lepším resp. vhodnejším kandidátom, je to na rozhodnutí voličov. Čo však viem s určitosťou povedať je, že moje skúsenosti a túžbu dotiahnuť veci do úspešného konca, dokážem zúročiť v prospech občanov žijúcich v tejto obci. Čo by ste chceli odkázať svojim voličom Imrich Paľko: Chcem im popriať pevné zdravie, rodinnú pohodu, mnoho pracovných úspechov a lepšiu a krajšiu budúcnosť . Chcem sa im aj poďakovať za doterajšiu spoluprácu, poskytovanú inšpiráciu, dobré   slovo  a zároveň ich poprosiť,  o poskytnutie  dôvery v ďalšom funkčnom období 2014 – 2018, aby sa nám spoločne podarilo naplniť naše spoločné ciele a predsavzatia. Tomáš Dom: Som veľmi rád, že v našej obci sa volebná kampaň viedla v medziach zdravej politickej súťaže, čím by som sa chcel svojmu protikandidátovi poďakovať. Voličom by som odkázal, aby hlavne prišli k volebným urnám odovzdať svoj hlas a vybrali si toho správneho kandidáta, ktorý splní ich očakávania.

    07. novembra 2014 09:49
  • Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    Fero Kubiš: Hudba je môj najdlhší a najsilnejší vzťah

    V Detve sa narodil a vyrastal už v mnohých sférach umeleckého života známy muzikant František Kubiš. Ako si sa dostal k hudbe? K hudbe som sa dostal, ani konkrétne už neviem ako. Len viem, že som sa rozhodol, že chcem ísť na Zušku. Tak sme išli s mamou a urobil som nejaké mikro previerky, či mám sluch a rytmus. A bol som tam. Na aké nástroje hrávaš? Pôvodne som chcel ísť na klavír, ale priamo na prijímačkach ma prehovorili na akordeón. Absolvoval som ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Učila ma Anna Hoduľová. Potom som navštevoval konzervatórium v Banskej Bystrici u Mgr.Art Martina Vaculčiaka, následne VŠMU u prof. Rajmunda Kákoniho. Výšku som ale nedoštudoval, skončil som v treťom ročníku. Aké žánre si hral? Kde všade hrávaš? Ako každé dieťa na Podpoľaní som hral od detstva folklór. V DFS Matičiarik, FS Haviar, vo vlastnej ľudovej hudbe Perina a neskôr v triu Con Fuoco. Bol som a som spoluzakladateľom a hráčom v mnohých kapelách - Tono per anima, Chanson friends, Sentimento quartet, Mojše band, Duo Antico moderno, Vesnance, Piazzolla para siempre. Tieto sa venujú vážnej hudbe, francúzskemu chansonu, argentínskemu tangu, štylizovanému folklóru, klezmeru, starej hudbe. Aké úspechy si dosiahol? Na MAS v Poprade (medzinárodná akordeónová súťaž) som v roku 2007 s kapelou Tono per anima vyhral prvé miesto v kategórii komorná hudba. V októbri 2014 v tejto istej súťaži a v tej istej kategórii opäť prvé miesto s duom Antico moderno. V roku 2008 na celoslovenskej súťaži konzervatórií som obsadil 2. miesto v kategórii duo. Účinkoval som aj na festivale židovskej kultúry v Krakowe, na Pohode Trenčín, festivale Georga Enescu v Bukurešti, festivale Capalest atď. S kapelou Mojše band som nahral CD s názvom Shabat songs jam, a momentálne sa pripravuje ďalšie. Účinkoval som aj v rôznych reláciách na rádiu Regina, Devin, Lumen, v Slovenskej televízii, Joj, Markíze. Momentálne korepetujem hercov na Konzervatoriu J.L.Bellu v Banskej Bystrici a vediem tam aj akordeónový orchester. /*banner*/ Si členom úspešnej kapely Slovak Tango. Ako si sa sem dostal? Kapelu Slovak Tango som zakladal. Hrávate nezvyčajný žáner – piesne s 30. – 50. rokov. Prečo? Páčila sa nám v kapele muzika 30. - 50. rokov (slovenská populárna hudba), tak sme sa s kamarátmi rozprávali, že by sme si to chceli zahrať. Po pár skúškach prvý koncert a už to išlo. Na Slovensku sme už hrali v podstate všade. Vo všetkých väčších mestách. V zahraničí v Passau (Nemecko), Praha a Hradec Králové (ČR), Krakow (Poľsko), Bukurešť (Rumunsko),... Čomu sa chceš venovať do budúcna? V budúcnosti sa chce venovať kapelám, ktoré sú už zabehnuté a samozrejme vymýšľať ďalšie nové projekty. Chcem čo najviac koncertovať, čo najviac nahrávať, proste hudobne žiť. Čo pre Teba znamená hudba? Hudba pre mňa znamená môj najdlhší a najsilnejší vzťah. (zatiaľ)

    06. novembra 2014 00:00
  • Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Ján Račko: Zvolenská Slatina môže byť úspešná obec

    Kandidátom na starostu vo Zvolenskej Slatine je aj 33 ročný Ján Račko. Opäť kandidujete  za starostu. Čo bolo za týmto rozhodnutím?   Rozhodnutie opätovne kandidovať som zvažoval dlhšie, ale priame osobné podnety od mojich priateľov i iných spoluobčanov ma presvedčili, aby som to ešte raz skúsil. Kandidovať som sa rozhodol najmä preto, že veľa vecí týkajúcich sa obce chcem robiť inak a kvalitnejšie, ako sa robili dosiaľ. Som presvedčený že je potrebné do obce priniesť novú energiu, podnety a nápady, aby sa obec mohla rozvíjať podstatne dynamickejšie. Taktiež je potrebné do rozvoja obce vtiahnuť čo najviac občanov, nakoľko si myslím, že obec musí byť otvorená zmysluplným podnetom od nich. Ak sa to podarí, bude to len na jej prospech.   Štyri roky ste boli poslancom. Pomohla vám táto funkcia k lepšiemu pochopeniu samosprávy? Áno, uplynulé volebné obdobie som bol poslancom v miestnom zastupiteľstve. V mnohom mi to pomohlo získať podrobnejší prehľad o fungovaní samosprávy a jej vzťahov so svojimi občanmi. Tie 4 roky na poslaneckej stoličke bola dobrá škola, navyše som bol predsedom komisie kultúry, športu a mládeže, čiže k tejto problematike som sa dostal naozaj blízko.   Vaša vízia pre Zvolenskú Slatinu je - "úspešná obec". Čo pod tým chápete? Moja vízia už v roku 2010 bola taká, aby sa Zvolenská Slatina stala úspešnou dedinou. Sme veľká, "stredisková" obec v mnohých ohľadoch už podobná malým mestečkám, čiže ambíciou je, aby sa Slatina stala lídrom na Podpoľaní, a vzorom pre iné obce či mestá v okolí. Slatinu chápem ako lídra v oblasti nielen investičného rozvoja ale aj ako príklad zaujímavej obce na poli kultúry či športu. Veľa vecí sa však musí zmeniť aj čo sa týka komunikácie obce s občanmi. Viem, že v Slatine máme na to predpoklady aby sme boli úspešní. V čom vidíte hlavné problémy obce? Kde chcete zmenu? Hlavným problémom našej obce za posledné roky, poviem to športovým žargónom, je "slabý ťah na bránu". Akoby obec bola zamestnaná len svojim interným chodom a vôbec nereagovala na nové podnety a výzvy. Taktiež sa obci v poslednom období veľmi málo darí pri čerpaní eurofondov, či iných grantov. Celkovo v investičnej oblasti sme dosť spomalili. Je potrebné dobudovať kanalizáciu a rekonštruovať čističku, taktiež na viacerých uliciach stále nemáme chodníky. Opotrebovávajú sa nám obecné cesty, niektoré by už potrebovali nielen vysprávky ale serióznu rekonštrukciu. Kultúrny dom tiež nemáme v najlepšom stave. Ale je tu množstvo malých vecí ktoré sa dajú meniť aj bez potreby veľkých financií: napríklad výmena autobusových zastávok ktoré sú už v zúfalom stave, chýbajú lavičky, úpravy zelených plôch, a pod.. Taktiež je potrebné sa zamerať aj na využívanie malých projektov, ktoré iné obce pravidelne využívajú (napríklad obec Stožok).   Ako hodnotíte svojich súperov a starostku?   Predpokladám, že súperom pri nastávajúcich komunálnych voľbách bude doterajšia starostka, pani Klimentová. Ako ju hodnotím? Smerom dovnútra obecného úradu som vážny problém nezaznamenal, avšak smerom navonok nebol využitý potenciál, ktorý Slatina má. Bolo tam málo ambícií a energie. Jednoducho starosta obce je vždy hlavným koliečkom v súkolí samosprávy, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje čo sa bude a nebude robiť, prípadne ako bude či nebude obec vyzerať. Starosta má na to popri obecnom zastupiteľstve aj zákonné kompetencie. Známkovať súčasnú pani starostku nebudem, vysvedčenie nech vystavia občania.   V čom si myslíte, že budete lepší než ostatní kandidáti?   Toto je dobrá otázka, časť vecí som už spomenul vyššie, ale skúsim ešte rozvinúť. Myslím, že Slatinčania by v deň volieb naozaj mohli zvážiť, či nedať šancu mladšiemu, ale už skúsenému a vzdelanému kandidátovi. Čo ponúkam je viac konkrétnych nápadov, ktoré mám v zásobe, tiež novú energiu a elán pri riešení neľahkých problémov. Od ukončenia vysokej školy pracujem v komerčnej sfére - v korporátnom bankovníctve, kde som získal nielen všeobecný rozhľad ale aj konkrétny prehľad vo svete financií, účtovníctva či investícií. Taktiež mám rozvinuté právne vedomie, čo je pre starostu v dnešnej dobe už nutnosťou. Viem ponúknuť manažérske zručnosti, schopnosť vedenia, sociálne zručnosti a zároveň množstvo kontaktov ktoré veľmi rád využijem na prospech všetkých občanov Zvolenskej Slatiny. Jazykovo sa dohovorím v angličtine a pasívne nemecky, čo môže byť výhoda pri nadviazaní nových kontaktov či družby s obcami v zahraničí, čo nám, len pre informáciu, tiež v obci chýba.   Ako budete viesť volebnú kampaň?   No hlavne ju chcem viesť v pozitívnom duchu. Chcem stavať na vlastných prednostiach a budem postupovať v súlade s príslušným zákonom. Taktiež chcem vyzvať všetkých občanov aby sa o našu obec zaujímali a pokojne môže prísť za mnou s konkrétnymi podnetmi. Verím, že tento rok mi občania dajú šancu a ja ich presvedčím, že tieto slová sa pretavia v konkrétne činy.

    30. októbra 2014 10:12
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3