s DTonline.sk

Rozhovor

  • Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

    07. februára 2016 12:24
  • Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    V rámci rubriky samospráva vám prinášame rozhovor so starostom obce Látky Ľubomírom Bahledom. Vo voľbách v roku 2010 ste ukončili panovanie Martina Škopíka v obci Látky, čím ste sa vrátili na pozíciu, ktorú ste pred šestnástimi rokmi už zastávali. Následne o ďalšie štyri roky sám vám podarilo znovu získať dôveru občanov. Čím sa z vášho pohľadu odlišujú jednotlivé výhry a čo majú spoločné ? Určite sa nestotožním, že som ukončil niečie panovanie. Predošlý starosta odchádzal so cťou a bol už v dôchodkovom veku. Ja som sa v roku 2010 som sa rozhodol kandidovať na základe spoločenskej objednávky, ktorej výsledky z 5-tich možných kandidátov boli približne vo výške 75% získaných hlasov. Keďže som v tejto funkcii začínal v roku 1988 za minulej éry a rátam aj toto volebné obdobie tak som už v piatom. Považujem sa v komunálnej politike za odborníka a myslím si že som bol nápomocný pri konzultáciách a prijímaní zákonov, ktoré formovali či už teraz, alebo v začiatkoch, komunálnu politiku. Keďže som opäť obsadil dostatočne vysokým % aj ďalšie volebné obdobie, tak si myslím že za mňa hovoria činy. V tejto obci som sa narodil a v tejto obci chcem aj umrieť - nemyslím teraz, ale hrozne hrozne pozde, kým poplním predsavzatia plány moje ako aj mojich voličom.  V otázke sa pýtate v čom sa odlišujú jednotlivé výhry? S odstupom času Vám môžem povedať, že uspieť vo voľbách aj keď takýmto vysokým % v žiadnom prípade nie je výhra. O výhre môžeme hovoriť prvých 10 minút, keď sa dozvieme výsledky, ale potom je potrebné okamžite vytriezvieť a pripraviť sa na to že pre starostu neexistuje pracovná doba, ale musí byť pripravený na 24 hodínovú službu, musí byť pripravený na to, že si bude musieť riadne a veľakrát zahryznúť do jazyka, vedieť sa na viac ako 100% ovládať a musí byť pripravený aj na to, že keď je vo verejnej politike, musí zniesť oveľa viac ako bežný občan. Pôsobíte v politickej strane ? Ak áno, v ktorej ? Keďže mi už dávno nie je 20 a každá jedna dedina a malé agromerácie na Slovensku, vieme z teórie politiky že je a bola ľavicovo orientovaná, ľavicové strany vždy vznikali z agro strán a boli to vždy bohabojní a veľmi vysoko pracovitý ľudia - týmto som poznačený aj ja a vždy som pôsobil v ľavicovej politike na vysokých základoch a pôsobím aj teraz v ľavicovej strane, V akom stave vám zanechal obec váš predchodca ? Ja zastávam a mal by som zvažovať názory niekoľkých stoviek ľudí, každý jeden či už predo mnou, alebo tí ďalší po mne bude všetko robiť pre túto obec na základe svojho vedomia a vedomia, svojich zručností a schopností a dosiahnutého vzdelania. Keďže nám obec prosperuje, výsledky je vidno, tak v takom stave  obec bola zanechaná. Čo sa vám za vášho doterajšieho pôsobenia podarilo v obci dosiahnuť ? Po niekoľkých rokoch návratu som len pokračoval v tom v čom som pred niekoľkými rokmi začal. Tu je potrebné poukázať na to že predošlé 4 roky boli končiace sa jedného programového obdobia. Tieto ďalšie 4 roky, ktorý sme načali prvý robíme na ďalšom strategickom plánovacom období. V prvom rade sme dali do poriadku odpad v obci a environmentálnu záťaž, ktorá je na poprednom mieste v strategických úlohách vlády. Je to v nadväznosti na Málineckú nádrž. ako prvé sa nám podarilo zrušiť stavebnú uzáveru, to boli prvé mesiace môjho volebného obdobia nesmierne zaťažujúce, kde so 160 pridelených stavebných povolení k dnešnému dňu sme vydali necelých 140. To znamená,  že v tomto čase začínam pracovať na ďalšom pridelenom limite. 140 vydaných stavebných povolení - to je vidieť aj v obci, ale aj v jednotlivých osadách.  Zastabilizovať rodiny je základom každého poslania starostu. Za 4 roky sme postavili a odovzdali 11 nájomných bytov, 4 byty mezonetové vznikli so schátralej budovy bývalého zdravotného strediska. Podarilo sa nám vybudovať ďalšie kanalizácie, pokračujeme vo výstavbe čistiarne  odpadových vôd a kanalizácie. Máme krásny kultúrno-športový areál na ihrisku, opravili sme cesty nielen v obci, ale aj po "lazoch". Všetko čo v obci vidieť podáva ruku. Je tu roboty nie pre jedného starostu, ale pre piatich. Máme rozrobených niekoľko projektov, ktorých schvaľovanie prebieha v tomto období. Chceme rozšíriť rekreačnú oblasť, zrekonštruovať školu, škôlku, obecný úrad, hlavnú ulicu v obci vytvoriť ďalšie parkové zóny  a mnoho a mnoho ďalších vecí. Ako hodnotíte spoluprácu s obecným zastupiteľstvom ? Len jedna veta - keďže sa chválim výsledkami musím vyzdvihnúť aj obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo regulerne, demokraticky zvolené občanmi našej obci. Aj keď dôjde niekedy k zvýšeniu hlasu aj to hodnotím ako posun vpred pre dobro našej obce. Minulý rok uzrela svetlo sveta vaša kniha s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Kedy a skade sa zrodila myšlienka na ňu ? Kniha - ako som spomenul v predošlých vetách, po lazoch na Slovensku žijú bohabojní ľudia a takíto ľudia žijú aj na Látkach a za takéhoto sa pokladám aj ja. Takže len v takejto hlave sa môže zrodiť kniha sakrálne stavby v obci Látky. Neviem ako sa zrodila táto myšlienka, ale jedného dňa sa na nej začalo robiť, podarilo sa nám na ňu zohnať peniaze. Čo je potrebné tu spomenúť, že mala úspech nad naše očakávanie. Názov knihy je "Cesta s pokorou". Čo môže obec ponúknuť svojim návštevníkom ? Obec Látky  vždy žila z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Týmto má predurčený zámer pôsobiť v cestovnom ruchu, čo sa v minulosti v našej obci veľmi zanedbalo. Keďže pôsobím vo vrcholových orgánoch OZ Podpoľanie a MAS, podarilo sa nám prostredníctvom našich podnikateľov postaviť niekoľko penziónov, vyzdvihujem lyžiarsky vlek a vždy upravenú v zimnom období bežeckú dráhu. V jednej vete: zimné športy v zime, v lete množstvo cyklistických trás, ktoré sa napájajú z okresu Lučenec cez našu obec do okresu Detva a na Poliankach do okresu Rimavská Sobota a Brezno. Mimo toho úžasné úlovky húb v našich lesoch, lesných plodov, ktoré sú jedinečné, parádnu rekreáciu na čerstvom vzduchu a mnoho mnoho ďalšieho športového a kultúrneho vyžitia. Pracujeme na rozšírení rekreačnej oblasti, aby nám objekty individuálnej rekreácie rástli ako huby po daždi. Dobré meno obci nielen na Slovensku, ale aj vo svete robia pretekári SKI TEAM JASE Látky. Máte radosť z ich dosiahnutých úspechov ? Ski Team JASE Látky dosahuje popredné výsledky nielen v okresných, krajských a slovenských merítkach, ale v tomto čase aj v európskych. Je to úžasné meno s týmito športovými výsledkami pre takúto malú dedinku ako sú Látky, ale tu musím spomenúť, že pomerné dobré výsledky dosahujú detskí futbalisti ale i dospelí a tiež hasičov máme vysoko súťaživých. Taktiež ochotnícky divadelný súbor sa má čim chváliť - hereckými výsledkami, množstvo odohraných predstavení nielen u nás ale aj v okolitých dedinách. Takto by som mohol pokračovať od materskej škôlky až k dôchodcom. Významné akcie, ktoré sa robia momentálne už s tradíciou - Tradičná chuť Látok, kde už 5 rok sa bude súťažiť v receptoch našich starých materí, v úžasných jedlách z ktorých vyrástli najkrajšie devy, úžasní junáci, pracovití chlapi. Máme za sebou desaťročie krásneho dňa - stretnutia rodákov na Mlákach, kde deď plný emócií ktorý prechádza cez slzy šťastia z radostných stretnutí bývalých osadníkov Látok, sprevádzaný temperamentnou muzikou Podpoľania a dynamickými krokmi tanca , to je len niečo z mála skoro 20-tky akcií ktoré obec Látky pre svojich občanov poriada. /*banner*/ Akými významnými osobnosťami sa obec môže pochváliť ? Z nie celých 600 obyvateľov, ktorí žijú na Látkach je každý jeden významná osobnosť.  Každý jeden, ktorý stál na popredných miestach v obci sa pričinil o vzostup v tejto obci či už na úseku podnikateľskom, počnúc roľníckym družstvom dlhoročným predsedom pánom Pisárom, cez podnikateľov, ktorí zamestnávajú desiatky našich občanov- firma JASE pán Segeč, M - trade -Ag, sro. Ing. Michalovský, pán Gondáš - krčma a potraviny, Hotel Royal Prašivá, Agrojas - pekáreň pani Chromeková, a mnoho ďalších, kde by som potreboval minimálne 2 strany, aby som ich všetkých vymenoval. V neposlednej miere ale podotýkam, aby som nebol označený za spiatočníka, musím vyzdvihnúť 70-te r. kedy aj do našej obce zavítala kolektivizácia a toto bol jeden z veľmi významných medzníkov, kde v našej obci začala stabilizácia rodín. Aj keď od toho času dávno klesol počet obyvateľov zo 60-tych rokov z 5 tisíc z 90-tych rokov na 800, teraz nie celých 600 mohlo to byť úplne ináč keby ku kolektivizácii nebolo došlo. V tom čase to bol krok dopredu. Samozrejme je potrebné spomenúť aj strojárne v Hriňovej a mnoho ďalších socialistických podnikov. S ktorou obcou úzko spolupracujete ? So všetkými s ktorými sa dá a ktoré majú ochotu. Aké projekty plánujete do budúcnosti ? V prvom rade sa chceme popasovať s enviromentálnym programom a to čistiarňou odpadových vôd a kanalizáciou obce, kde bez tejto strategickej stavby bude diskutabilný rozvoj našej obce. Udržať základnú a materskú školu v obci, zrekonštruovať budovu a tiež budovu Obecného úradu, ktorý je v dezolátnom stave, zrekonštruovať  hlavnú ulicu v obci,  II. etapu vodovodu, požiarnu zbrojnicu. Starať sa o požiarnu techniku minimálne tak ako doteraz, s ktorou sa môžeme chváliť . Z obce Látky spraviť významnú stanicu v oblasti zimných športov, vybudovať veľkokapacitný vlek, skoro 1,5 km lyžiarsku zjazdovku a 10 km  bežeckých tratí. Udržať a rozšíriť všetky lyžiarske kluby ktoré tu pôsobia, rozšíriť ich o kulturistický, zriadiť mini fitnes centrum. Rozšíriť divadelnícky súbor a pripraviť pre našich prestárlych občanov stacionár aj s náležitým kultúrnym vyžitím. Udržať všetky kultúrne akcie, ktoré boli započaté a programy rozširovať. Podporovať výstavbu bytov ako aj rodinných domov a objektov individuálnej rekreácie, rozširovať výstavbu penziónov. Pôsobenie agropodnikateľov a lesných podnikateľov, čo predurčuje cca  4,5 tis. ha kataster. To je len zlomok s plánovaných akcií. Uvažujete nad tým, že niekedy v budúcnosti budete kandidovať vo voľbách do VÚC resp. NRSR ? Momentálne sa cítim veľmi dobre kondične, aj intelektuálne, zo snov vznikajú plány a plány sú úzko spojené s ambíciami - toto mi nechýba, ak bude správna konštelácia hviezd určite plánujem kandidovať do VÚC, kde z tejto oblasti nikdy poslanec nebol a bolo by veľmi dobre, aby sa to konečne podarilo a aby sa malou mierou nezabúdalo na takéto dedinky ako sú Látky a jasné keď bude možnosť a adekvátna ponuka - nevylučujem nič.  

    23. januára 2016 19:18
  • Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Nemá ani 20 rokov a patrí k špičke vo fitness. Minimálne na regionálnej úrovni. Cesta k tomuto koníčku, alebo ak chcete životnému štýlu viedla cez futbal. Je to drina, ale i zaslúžená pýcha. Ako dlho cvičíš a čo Ťa k tomu viedlo?   Cvičeniu som sa venoval uz od malička popri futbale, s ktorým som neskôr skončil a začal som sa venovať svetu fitness. Dnes sú to už 4 roky ako sa tomuto športu poriadne venujem. Vždy som chcel vyzerať dobre a fascinovalo ma vypracované svalstvo. Čo je najdôležitejšie? Strava alebo samotné posilovanie? Čo sa týka kulturistiky a fitness, tak všetko. Každá jedna stránka či strava, či tréning, či psychika musí byť 100%. Inak sa výsledok nedostaví. Ako si udržať železnú disciplínu? Človeka to musí baviť, musí mať pevnú vôľu a každým tréningom sa zlepšovať. Niekto to robí pre svoje zdravie, niekto súťažne. Je to individuálne. Zhrešíš sem tam aj ty? Zmrzlina, lenivosť?  Či zmrzlina tažko povedať. Celkovo sladké a sladkosti lákajú človeka. Priznám sa, že aj ja mám občas také obdobie, kedy si zajem zo sladkého trošku viac. A či som lenivý? Cez to si prechádza každý a treba tú lenivosť len rozhýbať. Chodíš aj na súťaže? Kto je tvoj vzor v tejto oblasti? Áno bol som na Majstrovstvach Slovenska v roku 2014 a následne v roku 2015 .Momentálne sa chystám na dve súťaže na jeseň. Pre mňa budú veľmi dôležité. Dúfam, že vsetko vyjde podľa predstáv. Zo Slovenska to je jednoznačne kulturista Tomáš Tabačiar a zo sveta Jaco De Bruyn Muscle Model. /*banner*/ Kde berieš motiváciu? Aký je tvoj hlavný cieľ? Motiváciou si je každý sám. Môžete pozerať neviem aké videá, neviem akých borcov. Pokiaľ budete sedieť doma a nič pre seba neurobíte, tak to tak aj ostane. Chcem byť čo najlepší akým môžem byť, to je pre mňa motiváciou. Aké sú podmienky - zázemie pre fitness v Detve? Ja som to nikdy nejako neriešil. Ani ma to v podstate veľmi nezaujíma. Navštevujem fitness centrum Happy Fit Detva, po novom The Sun Fitness. Chodíme do Liptovského Mikuláša za trénerom a kvalita vybavenia je viac menej neporovnateľná. Čo je dôležitejšie. Objem alebo vyrysovanie svalov? Niekto ma tendeciu byť trošku objemnejší a je potreba tuky zredukovať a premeniť na svaly. Niekto zas ma rýchly metabolizmus a má problem s naberaním. Každý človek je iný a je to veľmi individuálne. Pre mňa je dôležité, aby som mimo sezóny nabral kvalitný objem svalstva, čo sa mi zatiaľ aj darí a pred súťažou to svalstvo diétou doladiť "vyprúžkovať" a čo v najväčšej miere objem zachovať. Je to ale náročný proces. Cvičíš sám, alebo s partiou? Väčšinou cvičím sám. Občas mi pomáha otec pri náročných tréningoch, hlavne aj ako psychická podpora. Sparing partner je ale dôležitý, no treba aj dobrého nájst. Vo väčšine prípadov ma vždy niekto osloví, alebo mi napíše. Je človek nejako geneticky - dedične limitovaný? Genetika v tomto športe je dôležitá, no človek si nenavyberá. Niekto ma plochý hrudník a tažko ho vyplniť, iný zas má problém s tricepsami alebo s lýtkami, čo je aj môj prípad. No chce to len čas a trpezlivosť a výsledky sa dostavia. Sú rôzne preparáty len reklamou, alebo naozaj pomáhajú? Tak človek by mal najprv poznať samého seba, čo na neho najlepšie zaberá a podľa toho si aj zariadiť vhodnú výživu, kedy a koľko naporcovať. Všetko ale s rozumom. Akých chýb sa ľudia čo cvičia najčastešie dopúšťajú? Dôležité je svaly najprv zahriať, poriadne rozťahat aj po treningu, aby nedošlo ku skráteniu svalstva. Takisto ľudia podceňujú regeneráciu, kde dochádza k pretrénovaniu a hlavne k častým zraneniam. Rozcvička je veľmi dôležitá a ako som povedal, veľa ľudí ju podceňuje a hneď sa vrhne na náčinie.  Aká je tvoja rade pre úplných začiatočníkov? V prvom rade spojiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v oblasti kulturistiky a fitness. Ten vie poradiť ohľadom tréningu, stravy, suplementácie, regenerácie a pod. Chce to odhodlanie, trpezlivosť, ktorú začiatočníci často majú, ale dlho im to nevydrží. Treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia. Čomu sa venuješ v civilnom živote? Študujem na vysokej škole Univerzita Mateja Bela. Venujem sa rekreačne aj iným športom, ako doplnok ku kulturistike. Mám veľa priateľov, ktorým sa snažím venovať a samozrejme rodine. Rodina je pre mňa základ.

    12. januára 2016 22:48
  • Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    V Detve počas Štedrého dňa už piaty krát zažili takmer štyri desiatky detí Splnený vianočný sen. Ide o projekt, kde smutné, choré, chudobné deti zažívajú pravé čaro Vianoc. Rozprávali sme sa so zakladateľom a organizátorom tohto projektu, Jozefom Pavlovom. Prečo vznikol tento projekt? Sám som nie vždy prežil najkrajšie Vianoce. Azda tie najsmutnejšie som prežil v roku 2001, keď mi večer 23. decembra, v predvečer Vianoc umrela milovaná stará mama. Vždy som bol orientovaný na ľudí a rád pomáham – či darovaním krvi, zapájaním sa do zbierok alebo týmto projektom. Keď chceme, aby bol svet lepší, musíme začať od seba. Ako vznikol teda nápad samotnej realizácie? Pred rokmi bol vysielaný STV pekný vianočný film Ježiškova poštárka. Nejaká myšlienka niečoho podobného v Detve vznikla asi tu. V roku 2010 som sa s partiou gymnazistov odhodlal skúsiť túto myšlienku zrealizovať. A tento rok je to už piaty ročník. som na to veľmi hrdý. Čo všetko stojí za organizáciou tohto projektu? Už počas novembra si obehám základné a materské školy so žiadosťou, aby deti nakreslili a napísali listy Ježiskovi – nakoľko v tomto veku na neho ešte veria. Triedne učiteľky, ktoré poznajú svoje deti najlepšie mi dané listy odovzdajú. Za túto spoluprácu im patrí veľká vďaka! Následne to všetko zosumarizujeme, z vlastných zdrojov nakúpim spolu so snúbenicou približne polovicu darčekov a oslovím sponzorov – pravidelných, ale aj tých, kto sa sám ozve na výzvu. Po nepríjemnej skúsenosti preberám výlučne konkrétne darčeky, len od veľmi dobrých známych prijímam hotovosť. Zakerní ľudia dokážu očierniť aj tak dobrý projekt ako tento. Každému darcovi dávam priamo bloček z nákupu. Po jednotlivých nákupoch sa spraví mapa roznosu a ráno 24. decembra sa ide do terénu.   Ako deti prijímajú toto prekvapenie? 90% reakcií je veľmi príjemných. Snažíme sa kupovať darčeky priamo z listov Ježiskovi. Detské úsmevy sú na nezaplatenie. Naozaj, je to veľmi pekné. Potvrdzuje sa, že skromní ľudia sú naozaj vďační a prajní – vždy nás chcú ponúknuť niečím a pozývajú nás k sebe do príbytkov. Žiaľ, zoznam detí je dlhý, takže musíme odmietať zdvorilosť.  Aké najťažšie prípady ste mali? Dnes je nepochopiteľné, aby si dieťa pýtalo od Ježiska obyčajné pero. Pamätám si, že prvý rok si jeden chlapec pýtal práve pero. Jeho situácia bola veľmi zlá. Otec mŕtvy, mama narkomanka v base a starká, ktorá sa o neho starala mala rakovinou. Strašná perspektíva. Smutný prípad bol aj, keď matka otrávila okenou svoje tri dcéry.    Sú listy Ježiskovi jedinečné a originálne? Samozrejme, detská fantázia je úžasná. Listy sprevádzajú krásne kresby, ale aj odkazy – Ježisko milujem Ťa! Jeden list z pred dvoch rokov bol milý tým, že na konci listu bol z reklamného letáku darček – prianie vystrihnutý a nalepený, pretože Ježisko je starý a nevie ako vysnívaný darček vyzerá. Tento rok bola zaujímavá argumentácia jedného malého chlapca – Milý Ježisko, bol som tento rok veľmi dobrý, ale bol som aj lenivý. Ale na budúci rok to plánujem zmeniť.    Hľadá sa pomoc pre takýto druh projektu ľahko? Nie je to najľahšie. Je dnes mnoho zbierok, benefícií a ľudia majú obmedzené možnosti. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorý pomôžu. Veľmi si ich cením. Chcel by som hlavne verejne poďakovať tým, ktorí rok čo rok pomáhajú – Jožko Paulišin, Darinka Labáková, Dano Maľa, Marek Mališ, ale aj ďalším darcom. Vďaka patrí aj fotografovi Tomášovi Belkovi, ktorý každý rok zachytí atmosféru odovzdávania darčekov a mojej snúbenici, ktorej pomoc je neoceniteľná.   Prečo nechcete zachovalé použité hračky? Vždy keď ma niekto s touto ponukou osloví, poďakujem mu. Ale po diskusii priamo s učiteľkami detí sme dospeli k záveru, že by sa deti mohli cítiť akoby „z druhej kategórie“. Preto všetko čo dostávajú je úplne nové. Aké sú najčastejšie priania dnešných detí? Sú to bežné veci ako bábiky, lego, farbičky. Ale aj nové trendy ako postavičky Transformers, či iné. Často po úspešnom detskom kinohite sa objavia postavičky aj v listoch. Napr. z tohto roku to boli Mimoni. Bude Splnený vianočný sen pokračovať aj na rok? Nie je plánované ukončenie tohto projektu. Verím, že tento projekt bude mať desiatky ďalších Splnených vianočných snov.    

    24. decembra 2015 23:40
  • Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    O blížiacich Vianociach a krásnych tradíciách v Detve sme sa porozprávali s Milkou Sekerešovou z Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča. V čom sú detvianske Vianoce výnimočné? Sú  ako všetky Vianoce výnimočné,  na Slovensku či za jeho hranicami. Sú to sviatky rodinného pokoja, dobrosrdečnosti. V tie dni sme akýsi lepší, priateľskejší. Výnimočné sú preto, lebo ešte stále tu pretrvávajú pochôdzky betlehemcov a to horníckych a dolníckych, čo je v 21. storočí chvályhodné, v tomto smere Podpoľanie patrí k raritám na Slovensku. Stále sa traduje chodenie s kandičkou  na vodu z potoka, keď zvony zvonia o 18,00 hod. pred štedrou večerou. Je detviansky spevník vianočných piesni originálny? Nemôžem povedať na 100%.  Podľa mojich poznatkov v roku 1924 detviansky dekan Ján Štrbáň napísal texty týchto piesní a Martin Valent to znotoval. Myslím si, že aj pieseň „Ej, Martin či čuješ“ o tom hovorí, lebo to vraj robili do bieleho rána. Čo pre Vás znamená polnočná omša? Vianoce bez nej si  neviem predstaviť. Nádherné je, keď betlehemci vchádzajú a viem si vychutnať keď pekne odohrajú trojku, potom na organe kukučku a fujaru, no a spomínané piesne Jána Štrbáňa a Martina Valenta. Neoceniteľnou súčasťou Vianoc v Detve sú betlehemci. Koľko ich v Detve bolo a máme dodnes? To neviem povedať koľko ich bolo a som predovšetkým rada, že táto ľudová hra sa v Detve zachovala dodnes. Z ošúchaných papierikov sa to učia generácie. Teší ma, že aj tieto Vianoce 2015 nám spríjemnia sviatky. Dnes sú priamo v Detve hornícki a dolnícki. Ako prebieha príprava betlehemcov na Vianoce? Za mojich mladých čias sme chodili zdobiť betlehemčeky (lepili sme sväté obrázky, pozlátko, anjelské vlasy...), betlehemcov vždy zaúčal jeden z predošlých skúsených betlehemcov. Chlapci si pripravovali štrngalá (teraz už nie sú ani kolieska z hodiniek, keď sú digitálne a zvuk nedosahuje tú hodnotu). Samozrejme príprava  krojov. /*banner*/ V čom spočíva podstata ich vinšovania? Je to ľudová hra, ktorá hovorí o narodení Ježiša Krista. Jedno je podať rodine v príbytku príbeh a druhé je zavinšovať. Vinše sú o zdraví, šťastí, prosperite, pokoji, láske... Okrem betlehemcov sú súčasťou Vianoc aj koledníci. Betlehemci sú tiež koledníci. Všetky pochôdzkové hry sú koledníci. Chodenie s hadom, Dorotáši, na sv. Tomáša s prútikmi, na sv. Štefana šibačka.... autor: DTonline.sk      

    11. decembra 2015 20:20
  • Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Mladá Hriňovčanka vyštudovala masmediálnu komunikáciu a dnes sa venuje hlavne profesionálnemu kamerovaniu. Jej hlavným portfóliom sú svadby.   V čom je točenie svadieb iné?  Je to určite príjemná práca, kamerujem dôležité okamihy ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať zaznamenaný tento dôležitý deň, aby sa mohli k nemu vracať a spomínať. Keď vidím ako sú ľudia šťastní, napĺňa ma to neskutočnou energiou a posúva ďalej v mojej práci. Hostia prichádzajú na svadbu s víziou zabaviť sa a užiť si tento deň, preto sú tieto videá zaujímavé a veselé. Čo všetko je potrebné zo svadby zaznamenať?  Pri kamerovaní svadieb sa snažím zaznamenať každý dôležitý okamih od samotných príprav nevesty a ženícha, odobierky, obradu a zábavy. Vždy ma poteší, keď je dobrý starejší a stará sa o výborný program a hlavne zábavu, tým zabezpečí aj zaujímavejšie video, ktoré vyprodukujem. Veľakrát chodím so snúbencami kamerovať rôzne umelecké zábery do prírody alebo na hrad. Takéto snímanie obohatí celé video a pridá mu viac romantický nádych. Aké sú moderné trendy v dynamike točenia? Myslím, že každý kameraman má svoj vlastný štýl kamerovania, ale určite sleduje aj konkurenciu a snaží sa držať rôznych moderných trendov. Sama sa inšpirujem niektorými slovenskými, ale aj zahraničnými profesionálmi. V súčasnosti je moderné kratšie video, zachytenie najdôležitejších okamihov, aby to diváka nenudilo, rýchly strih, zameriavanie sa na viac detailov, prechod z rozostreného obrazu na zaostrený a na záver svadobný zostrih z celého svadobného dňa. /*banner*/ Aké zaujímavosti sa vám na svadbe už prihodili?  Každá svadba je iná, má svoje čaro, plná rôznych zaujímavostí. Bola som na svadbe, ktorá bola absolútne nezorganizovaná, vo viacerých prípadoch nikto nevedel, čo má robiť, preto sa mi aj video strihalo ťažšie. Okrem tejto svadby mám len pozitívne zážitky, stretávam veľa nových ľudí, smejeme sa, tancujeme, ja si to veľmi užívam a aj preto milujem svoju prácu. Koľko trvá spracovanie svadobného DVD - koľko je čistého natočeného času priemerne?  Všetko je to individuálne. Niektoré páry nechcú natáčanie príprav alebo umeleckých záberov, iné to naopak vyžadujú. Kamerujem všetko, čo považujem za dôležité, čiže z jednej svadby mám aj 200 videí, ktoré potom spracujem a konečné svadobné dvd má od cca 60-90 minút. Hneď po svadobnom dni sadnem za počítač a začínam strihať. Každé svadobné video som odovzdala do 7 dní od samotnej svadby. Ako dlho sa venujete točeniu, študovali ste daný odbor? Od detstva som vystupovala pred kamerou, môj ocino snímal všetky naše dôležité okamihy. Videla som v ňom vzor, takže kameru sme brali všade so sebou. Vďaka mojej vášni k médiám a kamerovaniu som začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave odbor Masmediálna komunikácia. Zdokonalila som sa vo videoprodukcii, strihu a čerpala z názorov profesorov a spolužiakov. Popri škole som kamerovala rôzne udalosti a medzi ne patrili aj svadby. Je to moja veľká vášen, a preto som sa začala profesionálne venovať kamerovaniu svadieb a rôznych podujatí. Kontaktovať a jej prácu si môžete pozrieť na: https://www.facebook.com/Lucia-Mal%C4%8Dekov%C3%A1-VIDEOPRODUKCIA-412915948894128/

    30. novembra 2015 16:08
  • Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Podpoľanec sa dožíva 40 rokov. V piatok a sobotu sa koná v športovej hale galaprogram Bohatstvo chudoby. O tomto všetko sme sa rozprávali s riaditeľom súboru PhDr. Jaroslavom Černákom. Čo znamená 40.výročie pre Podpoľanec? Podpoľanec si za tie roky vydobyl pevné miesto medzi najlepšími súbormi na Slovensku a túto latku kvality drží až do teraz. Treba sa hlavne poďakovať zakladateľom súboru a bývalým vedúcim súboru: Jozef Kulišiak, Pavel Gažo, Jozef Lapin, Dušan Gelieň, manželia Šulekovci a mnohým ďalším za odvedenú prácu, ktorú za tie roky svojho vedenia odviedli. Poďakovanie patrí aj aktuálnemu vedeniu súboru: Roman Malatinec, Ján Matuška, Ján Sekereš, Jaroslav Černák, ktorí spolu pripravujú už druhé výročie Podpoľanca. Som nesmierne rád, že Podpoľanec už 40 rokov prezentuje na vysokej umeleckej úrovni podpoliansky folklór doma a v zahraničí. Vedeniu súboru a súboristom je cťou byť článkom Podpoľanca a šíriteľom nášho krásneho folklóru. Kde všade v zahraničí vystupoval Podpoľanec? Sú to hlavne európske štáty, najčastejšie naše susedné štáty, ale navštívili sme aj Áziu, konkrétne Južnú Kóreu. Na rok 2016 chystáme prekvapenie, ale dopredu nebudem nič prezrádzať. Koľko členov súboru má aktuálne FS Podpoľanec? Aktuálne má súbor okolo 50 stálych členov, veľa súboristov dochádza zo širokého okolia, najviac ich máme z mesta Hriňová. Členovia sú podelení do hudobnej, tanečnej a speváckej zložky. V súbore máme aj inštrumentalistov - heligónka, fujara, píšťala, podľa potreby pozývame na vystúpenia aj externých inštrumentalistov. Čoskoro tu máme galaprogram, načo sa môžu ľudia tešiť? Výročný galaprogram bude odprezentovaný počas dvoch dní: 20. a 21.november. Program bude trvať cca 2 hodiny, v ktorom sa predstavia hlavne aktuálne zložky súboru, ale svoj výkon predvedú aj seniori, ktorí tancovali v súbore po minulé roky a ľudová hudba Duľovec. Základom programu budú nové choreografie umeleckého vedúceho Romana Malatinca, uvidíme však aj najlepšiu tvorbu Jozefa Kulišiaka a choreografiu Jána Michálika. Verte, že je sa na čo tešiť. Akú budúcnosť má FS Podpoľanec? Ak bude mať FS Podpoľanec kvalitné podmienky pre svoju činnosť, bude aj naďalej prezentovať svojrázny, atraktívny podpoliansky folklór na Slovensku a v zahraničí. Po výročí súbor nebude oddychovať, ale hneď sa presunie do nahrávacieho štúdia, kde sa bude nahrávať CD nosič FS Podpoľanca. CD by sa malo začať predávať začiatkom budúceho roka 2016. Vo februári nás čaká sústredenie na Detvianskej Hute, kde sa pripraví program, ktorý sa bude prezentovať na vystúpeniach v roku 2016. autorský článo DTonline.sk

    17. novembra 2015 19:12
  • Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    V apríli 2011 založil internetové noviny DTonline.sk. V novembri bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. Je známy aj tým, že verejne bojuje proti bývalému viceprimátorovi Jánovi Šiandorovi. Vy a Šiandor. Pravidelne si vymieňate ostré články. Aký je na to dôvod? Lebo som presvedčený (a viem to dokázať), že Ján Šiandor je klamár. Podľa môjho súkromného názoru je veľkým zlom pre mesto Detva a spravím všetko preto, aby tento človek už nikdy nebol v exekutíve tohto mesta a nemal dosah na rozpočet a peniaze obyvateľov nášho mesta. Už veľakrát som zverejnil mnohé informácie o jeho nie „najčistejšom“ konaní a viackrát som ho usvedčil z klamstiev.  Prečo ste voči nemu taký zaujatý? Nie som zaujatý. Mám reálne množstvo dôkazov, prečo je môj názor taký, aký je. V roku 2010 išiel do volieb s tým, že ide bojovať proti mafii. Mnohým, aj mne sa jeho elán páčil. Ale nádeje sa rýchlo rozplynuli. V novembri 2010 bol zvolený a na jar 2011 už staval v centre mesta honosnú nadstavbu svojho polyfunkčného domu. Je to mimoriadne neštandardné. Jeho dcéry ma osočovali, čo si to dovoľujem, že on 20 rokov podniká, že on na to má. No tak nech dokáže a podloží relevantne kompletné financovanie, argument, že 20 rokov podniká nie je vecný. Aj minister obrany Kanis z SDĽ pred 15 rokmi dokladoval milióny vyhranými tiketmi.... To je jediné čo mu vyčítate? Nie. Kauza kúpalisko napríklad. Martin Klačanský ho velebil a pomáhal mu s kampaňou (sám mi to povedal) v roku 2010. V roku 2011, 1.mája jeho priateľka dostala do správy kúpalisko v Detve. Živnosť na prevádzkovanie kúpaliska jej vznikla až 3.júna. Je to košér? To je ale najmenší problém. V roku 2012 dostala priateľka Martina Klačanského na prevádzku kúpaliska dotáciu 13 tisíc eur. To nekritizujem, dostal ju každý kto mal kúpalisko v správe. Ale! Ona ju nevyúčtovala, údajne jej zhoreli v aute všetky doklady a až po náleze NKÚ mesto riešilo túto nevyúčtovanú dotáciu. Mesto ju malo vymáhať, alebo ju mohlo odpustiť. Na návrh Jána Šiandora ju odpustilo. Ale v zmysle, že je zaplatená, len nevyúčtovaná. Lenže, v roku 2013 dostali kúpalisko do správy TS Detva a mesto muselo uhradiť niekoľko tisíc eur dlh po bývalom prevádzkovateľovi. Kde šla teda dotácia??? Ďalej vyčítam, že mesto kúpilo pozemok od Martiny Šiandorovej za 10 728 eur, dcéry viceprimátora. Návrh predkladal Ján Šiandor a sám zaň hlasoval. Nie je to najjasnejší prípad rodinkárstva?  To sú politické veci. Prečo tvrdíte že je klamár? Lebo ním je. Bez škrupúľ, svedomia, horšie než Mečiar. Oklamal ľudí, že DTinfo nie je jeho. O mne napísal x klamstiev. Konkretizujte. Tak najprv DTinfo. Po určitom čase Ján Šiandor zbadal, že moje noviny veľa ľudí číta. Písal sa rok 2013 a teda vytvoril si vlastné noviny DTinfo. Niekde na internete stiahli fotku nevinného a nevedomého chalana, dali mu meno Ján Kovár a zverejnili, že o je majiteľom DTinfo - býval údajne v Bratislave. Kto z Bratislavy sa zaujíma o Detvu? Nik ho nikdy nevidel a on ani neexistuje po pravde. Zistil som od Filipa Roháčeka, ktorý robil hosting DTinfo, že stránku založil Martin Šiandor – syn Jána Šiandora a Marián Líška (predseda spriazneného mladežníckeho parlamentu, podniká v budove Jána Šiandora). Ak chce niekto tvrdiť, že títo traja nemajú nič spoločné, tak je na omyle, pretože figurujú všetci traja v sročke Karta Poľana. Napriek tomu, stále klamú a prezentujú, že to ich noviny nie sú. Nie je to podvedenie verejnosti? Navyše, milionkrát prezentoval Ján Šiandor informácie v článkoch, že ich má získané na základe infozákona. Od mesta mám potvrdenie, že Ján Šiandor nikdy nepodal na mesto žiadosť o informáciu. Ani noviny DTinfo nikdy nežiadali informácie. Odkiaľ ich teda majú? Pravdepodobne ich niekto poskytuje potajme a nezákonne. Náhodou nie sú ani časté spoločné stretnutia prednostu, primátora a Jána Šiandora, ktoré sa konajú na mestskom úrade. Tipnite si, čo asi môžu riešiť.  /*banner*/ Ján Šiandor na  vás podal tesne pred voľbami tri trestné oznámenia. O čo išlo? Išlo o primitívne zastrašenie toho času novinára politikom. V prvom išlo o údajné ohováranie. Konkrétne som ho urazil vetou v mojich predvolebných novinách – som názoru, že viceprimátor nie je dostatočne vzdelaný na svoju funkciu. O tom som doteraz presvedčený, mestá a obce by krčmári nemali riadiť. V druhom som ho údajne chcel zlikvidovať. V schránke sa mu objavila moja mailová komunikácia, ktorá to údajne nasvedčovala. Som presvedčený, že v schránke nič nemal, navyše, pred voľbami ako Dtonline, tak aj mail bol hacknutý, takže obsah mohol hocikto sfalšovať. Navyše, myslí si niekto reálne, že by som ho chcel zabiť? Veď toto svedčí už naozaj o psychickej poruche. Tretie trestné oznámenie bolo o tom, že som platil honorár kapele INE KAFE bez dane. Áno, koncert som spoluorganizoval, ale ja som nič naplatil. Dokonca ani len na oznamovacej povinnosti mestu nie som vedený ako organizátor. Všetky tieto trestné oznámenia boli vykonštruované a polícia po mojich výpovediach ich zmietla zo stola. A toto mi spôsobilo značnú ujmu, lebo ľudia si myslia, že keď je na niekoho podané trestné, dokonca tri, isto musel niečo spraviť. Už konzultujem s právnikom kroky ohľadne Šiandorových krivých obvinení voči mne. A jednozančne prípadný súd vyhrám. Údajne ste proti nemu šírili aj hanlivé letáky do schránok. Neexistuje jediný dôkaz, že som nejaký leták vyrobil, zaplatil, rozniesol. Ani som ho osobne nevidel, ale viem, že sa tam skloňovala krádež motorov z PPS. Ja ho z toho neobviňujem, nebol som vtedy na svete ešte. Ale x ľudí, čo v závode robili hovorili, že to je pravda. Ale to netvrdím ja.  Prečo ale Šiandor tak urputne bojuje aj po prehraných voľbách? Pretože sa chce vrátiť k moci. Je ňou zaujatý, doslova sa ňou opil, ako sa ľudovo vraví. Ale ja sa pýtam, dnes má ten človek 63 rokov, v najbližších komunálnych voľbách v roku 2018 bude mať 66 rokov. Aká je toto alternatíva a budúcnosť pre mesto? Navyše, je klamár a sú za ním rôzne reálne, nie vykonštruované kauzy.  Obviňuje vás, že ste poskok podnikateľov, že sa spolu s kolegami nabaľujete.  Psychicky chorí ľudia majú často halucinácie a trpia bludmi a utkvelými predstavami. K tomu sa naozaj nejdem vôbec vyjadrovať, škoda času. A k tomu, že sa nabaľujem? Všetky zmluvy podpisuje len primátor. Ja ako poslanec nemám dosah na priamu realizáciu a platenie ničoho. Ja nestaviam, nemám honosné auto (dokonca nemám žiadne) a ani nikdy nebudem mať nič, čo nebudem vedieť zdokladovať. Sľúbili ste, že sa vzdáte platu. Prečo ste tak neurobili? Ale ja som tak urobil. Prvých cca 560 eur za prvý polrok 2015 som venoval na akciu, ktorú som organizoval tento rok už po tretíkrát. Išlo o detský festival NetSpace deťom. Tu som prvýkrát od mesta dostal dotáciu vo výške 300 eur. Šiandor napísal, že som si dal schváliť dotáciu. Nenapísal sumu 300 eur, ani účel. Za 300 eur som objednal veľkú nafukovaciu šmýkačku a hrad. Všetky deti ju mali zadarmo! Kým on ničí rodiny a deti svojou krčmou a podporovaním alkoholizmu, ja sa deťom venujem. Pracujem v SCVČ a zorganizoval som množstvo podujatí pre deti, lebo tie sú naozaj naša budúcnosť. To je moja filozofia. Aj preto sme apelovali na výstavbu detského ihriska na Dolinkách. Aj nás zarazila suma 19 200 eur, ale len primátor má kompetenciu to podpisom schváliť, alebo nie. A on to podpísal. A k tom platu. Na NetSpace deťom som zabezpečil pre deti aj atrakciu, ktorú väčšina detí v živote nevidela. Išlo o dinosaura z Dinoparku Terchová. Táto atrakcia stála na jeden deň 1550 eur. Sám som 560 eur dal na to. Ďalší plat, čo budem mať z titulu poslanca do konca roka 2018, čiže  cca 4 tisíc eur venujem Materskej škole Obrancov mieru. Som na tom dohodnutý s riaditeľkou.  Aké klamstvá teda o vás Šiandor napísal?     Ono to je zmes klamstiev, poloprávd a prekrútených informácií a rôznych pasáži vytrhnutých z kontextu. Napríklad napísal, že v júni neboli poslanci zo skupiny Romana Vrťa na zasadnutí MsZ. Ale ja som tam bol. Alebo som povedal, že je nekultúrne, keď prídu opití občania vykrikovať na zasadnutie MsZ. On to prekrútil tak, že som nazval občanov ožranmi. Ale keď je niekto opitý, smrdí na celú zasadaciu sálu od alkoholu a cigariet, nadáva a ledva stojí, tak proste opitý je! Ďalej som zistil na Registri občianskych združení, že OZ proti zvyšovaniu ceny tepla neexistuje. OZ zo zákona vznikne len vtedy, keď má schválené ministerstvom vnútra stanovy a zaplatený kolok 66 eur. Obvinil ma, že bojujem proti ľuďom  a za Bytes (pri tomto podpísal ako autora p. Kolárika, namiesto seba). Ja som len povedal pravdu, že OZ neexistuje a jeho usvedčil z klamstva. A od Bytesu som nikdy nedostal ani jeden cent, mám to písomne potvrdené od konateľa spoločnosti.         Okrem Vás očierňuje aj vašich kolegov. Śú to čestní ľudia?  Pekne po poriadku. Kolegovia za Piešť - Imro Sekekeš je férový chlap. Čo na srdci, to na jazyku. Ale je čestný. Stano Šichta je mimoriadne skúsený a sčítaný. Naozaj si ho vážim. Zo starej Detvy si veľmi vážim Braňa Barana. Poznáme sa dlho, ešte ako mestský úradník bol jeden z najschopnejších, aký tam vôbec kedy pracoval. A dostal pár stoviek na výplatu, hlavne že tam robí zbytočná hovorkyňa a vyše 70 ročný informatik. Jaro Kóňa je človek, čo dokázal v športe veľa. Páči sa mi jeho triezvy nadhľad a pokoj za všetkých okolností. Darinka Labáková je dáma, škoda, že viac takých žien ako ona nie je v zastupiteľstve. Roman Vrťo taktiež podľa môjho názoru chce pohnúť Detvu dopredu. No a Slavo Ciglan a Jožko Výbošťok sú moji najbližší spolupracovníci. Za týchto dvoch osobne ručím, sú to čestní ľudia, s ktorými máme spoločnú víziu pre Detvu.     Aký dokument točíte? Dokument o všetko čo som zistil za rok pátrania v zmluvách a iných dokumentoch. Na najbližšom MsZ to zverejním ako samostatný bod. Producent, nezávislý dokumentarista osloví aj Jána Šiandora, aby reagoval na obsah dokumentu. Ale neviem ako vysvetlí pravdu, napr. to, že hlasoval za kúpu pozemku od svojej vlastnej dcéry, alebo za odpustenie nevyúčtovanej dotácie. A pár prekvapení som si pošetril na premiéru. Ľuďom sa konečne otvoria oči!   rozhovor pripravil R. Rubint

    15. novembra 2015 18:17
  • Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Mladý Skliarovčan zabáva stovky ľudí na sociálnej sieti Facebook. Prinášame vám viac o tomto nevšednom ľudovom internetovom zabávačovi.  Erik, patríš ku kráľom "podpolianskeho Facebook-u". Ako sa Ti to podarilo? Zdravím Vás, haha vraj kráľom... keďže som skromný lazník zo Skliarova tak by som sa tak nikdaj nenazýval... a ako sa mi to podarilo, že mi ľudia dávajú takéto prívlastky, no pôvodne som fajsbuk ani nikdy nechcel mať a bol som proti tomu a chodieval som iba na teletext a pokec vypisovať somariny fúzatým 15-tkám, až ma v roku 2010 zaregistroval na sociálnu sieť spolužiak Matúš Lunter, lebo som asi jediný z triedy tam ešte nebol... Takže za všetko vlastne môže on, haha ale nie, keď som bol na internete tak som mal chuť si len robiť srandu a neviem či by ste našli odomňa nejaký smutný či deprimujúci príspevok a tak som začal postupne pridávať humorné príspevky, čo sa veľa ľuďom začalo páčiť... Spoznal som sa s Andrejom Červeňákom, s ktorým sme sa jedného času pretekali, kto väčšiu somarinu pridá a keď pri všetkom bolo za fúrik lajkov a komentárov tak sa to rozšírilo ako zadok Nicky Minaj a ľudia si to vo väčšom začali všímať a sledovať to ako pedofilný brankár malú domov. Si známy hlavne tvojimi dlhými a vtipnými povíkendovými statusmi. Ide to samé od seba, alebo musíš nad nimi dlho premýšľať? Po poriadnej akcií to zo mňa vyletí ako obed z modelky. Stretávam sa s veľa ľuďmi, ktorí vravia vtipné a slangové výroky, ktoré sa na mňa nalepia po prípade niečo aj ja vymyslím a potom to používam aj pri debate aj pri týchto statusoch. Najradšej používam vtipné prirovnania, vždy keď mám vypitvô tak šije so mnou kde len dáku somarinu vysrstiť alebo diôvky obháňam a trepem im oplzlosti, že by som ich vypukal ako pukaciu fóliu, len raz za to príde za mnou dáky "bujak som ja bujak s lazníkom kamarát"... A po takýchto večeroch, keď si premietnem čo sa dialo tak s nadsázkou to opísať je pre mňa hračka. Pod týmito komentármi máš stovky "lajkov", mnohí ľudia na ne s nedočkavosťou čakajú. Čo myslíš, prečo? Nečakal som to, ale stalo sa to dákym hitom a veľa ľudí sa ma pýta, kedy bude ďalší status alebo či neplánujem napísať knihu. Nájdu sa aj ľudia, ktorím sa to vôbec nepáči lebo často tam používam nadávky. Nadávanie je môj zlozvyk a už som naučený písať ta,k ako by som to hovoril v krčme tak potom za toto moje rúhanie ma skoro zadusilo čo sa mi čkalo keď ma spomínali v Detve na omši. Ja to nikoho nenútim čítať, píšem to len pre pobavenie ľudí čo majú radi trošku zvrátený humor a komu sa nepáči môže prekliknúť ďalej. Som si vedomý toho, že to aj detiská čítajú, no tie sa denodenne stretávajú s vulgarizmami a je len na rodičoch, aby im vysvetlili čo sú to za slová a že by ich nemali používať. Nechcem aby si deti zo mňa brali príklad a chodili po krčmách, akciách a robili skazu, ale radšej sa venovali športu, spievaniu alebo pre mňa aj háčkovaniu. Ja som tiež športovo založený, no občas treba aj poriadne vypnúť a odreagovať sa, boli časy keď som prišiel nad ránom domov spevom napitý ako špongia a v kuchyni som chcel rozbiť súdok s kapustou lebo že mi vraj vkuse vravel :"blb..... blb..... blb.... ". Poznám veľa borcov čo vyvádzajú viac ako ja, len sa s tým "nepochvália" nikomu, ale zase tieto moje statusy majú aj plusy, nielen že sa pri nich dá zasmiať, ale mladí ľudia čítajú aspoň toto keďže "nudné" knižky ich dáko nebavia a toto vraj celkom hej. A napríklad aj ja ako som začal s písaním tak som sa lepšie naučil gramatiku ako v škole. Od leta som trochu sekol s alkoholom, tak teraz je tých statusov menej po akciách a ozaj po každej akcií písať vtipne prifarbený priebeh, kde sa už veľa vecí opakuje neni už také smiešne ako raz za čas ale poriadne sa pritom vyšantiť ako napríklad po slávnostiach. /*banner*/ Stane sa s Teba druhý podpoliansky "Matúš Báťka"? To hádam nie, skorej prvý podpoliansky Erik Melich. Cedel by som aj písať básničky pre kadejakie ženičky, ale Báťka je majster v svojom remesle a ja mladý fagan mu to hádam neprevezmem. Nielen tvoje statusy sú legendárne, ale aj tvoje fotografie - Borat, s hlavou svine na zabíjačke, či parodia na Old Spice reklamu. Je to tiež vždy spontánnosť? Väčšinou áno. V mojej hlave sa deje dakedy taký cirkus, že vyhutujem len čo by som spravil alebo odfotil, aby bola čo najväčšia sranda, ako keď som sa dal fotiť na aute seat Ibiza či na pizzi hawai, že som bol tento rok na Ibize a na Hawaii. Výhoda je, že si viem spraviť srandu aj sám zo seba a snažím sa pritom rozoznať čo je vtipné a čo už trápne. Čomu sa v súkromí venuješ? Predovšetkým športové aktivity ako florbal, hokej, futbal, tenis, plávanie, bicyklovanie a behanie. Keďže staviame chatu, tak aj tam sa snažím dačo majstrovať a okolo domu jesto tiež vždy roboty. Rád si aj doprajem kvalitný spánok alebo si s partiou zahrám šípky v krčme pri pivku, kde preberáme chlapské reči a bulvárne kačice. Hrávaš aj florbal, ako dlho? Snažím sa to hrať, ale poslednú dobu som ľavý ako zábradlie. Hrám asi zo 6 rokov, prvý krát som sa s tým stretol na strednej škole a celkom ma to chytilo, tak teraz hrávam už štvrtý rok aktívne v Detve za Joxerov a netajíme sa tým že tento rok by sme chceli už postúpiť do extraligy tak ako slepý povedal - budeme vidieť.

    31. októbra 2015 10:52
  • Slavomír Ciglan: Deti sa dnes hýbu oveľa menej

    Slavomír Ciglan: Deti sa dnes hýbu oveľa menej

    Prinášame Vám novú rubriku - samospráva. V nej sa pozrieme spoločne na primátorov, starostov, mestských a obecných poslancov. Ako prvý vám prinášame profil poslanca MsZ v Detve Slavomíra Ciglana (zvolený bol v roku 2014 s najvyšším počtom hlasov v Detve). Ciglana poznajú ľudia ako učiteľa, DJ-a a športového trénera. V nasledujúcom rozhovore sa budeme venovať jeho športovým aktivitám.  Ste multišportovec. Navyše šport aj vyučujete - akým všetkým športom sa venujete? Aktívne sa venujem florbalu, vyrastal som vsak ako hadzánar a hokejista. Ako učitel telesnej výchovy nemám problém so žiadnym športom, mojim koníčkom je hlavne tenis, basketbal, lyžovanie a snowboarding. V minulosti ste hrával aj hokej. Ako si spomínate na toto obdobie? Veľmi rád si spomínam na toto obdobie, hokej je náročný šport a nie len fyzicky. Mal som skvelých trénerov, s ktorými som v kontakte doteraz. Nemal som rád skóre vstávanie na zápasy, ale keď som už sedel zbalený v autobuse, nevedel som sa dočkať zápasu.   Teraz je vašou srdcovkou florbal. Patríte k zakladateľom tohto športu v Detve. Ako sa ho podarilo v našom meste nakopnúť? K florbalu som sa dostal počas štúdia na VŠ na predmete netradičné športy. Prešlo niekoľko rokov a v Detve sa z florbalu stáva tradícia. Začínali sme na 3.ZŠ v telocvični, kde kolega Vladimír Unterfranc (môj bývalý hokejový tréner) mal ako prvý v Detve zakúpene hokejky a bránky pre tento šport. Chodili sme pravidelne a naša partia sa rozrastala. Absolvovali sme úspešne niekoľko amatérskych turnajov a zhodli sme sa, že ideme do ligy. Budúce leto náš klub oslávi 5 rokov, za ten čas sme stihli postúpiť do 1.ligy, kde stabilne obsadzujeme najvyššie priečky, ale najväčšiu métu máme stále pred sebou a to je extraliga. V klube trénuje momentálne vyšše 60 detí a oni sú našou budúcnosťou, pretože šport bez mládeže nemá budúcnosť.    Kam to môžeme s florbalom až dosiahnuť? Najvyššia súťaž extraliga a dostať sa medzi 12 najlepších klubov Slovenska. V Detve pribudne nové multifunkčné ihrisko. Čo všetko nám poskytne? Ako každé multifunkčné ihrisko, možnosť športovať v prvom rade deťom, mládeži a v neposlednom rade širokej verejnosti s maximálnou vybavenosťou piatich športov. Minifutbal, hádzaná, volejbal, tenis a streetball. Uvažuje sa ešte o florbale, ale umelý trávnik nie je ideálnym povrchom pre tento šport. Je dnes mládež v športe menej zdatná? Samozrejme, ja ako učiteľ TV to vidím jasne. Zdatné deti sú len tie, ktoré pravidelne trénujú nejaký šport, ale veľmi zdatné deti sú aj tie, ktoré navštevujú aj tanečné krúžky a súbory. Môžem povedať, všetci, čo robia s mládežou v Detve robia svoju prácu dobre, škoda, že tých detí je menej ako tých, čo nerobia žiadne pohybové aktivity. No aj na trénovane detí sú kladené menšie nároky ako boli kladené kedysi, lebo deti sú v tejto dobe veľmi hýčkané rodičmi. /*banner*/ Aké sú nové formy zaujať deti tak, aby radi a s chuťou športovali? Foriem je veľa, nie každá je tá správna, ale v prvom rade musia mať záujem deti a ich rodičia, potom je tá práca oveľa ľahšia. Ako športovec istotne sledujete aj športy vo všeobecnosti. Ktoré?  V prvom rade tie čo obľubujem, ale ako každý chlap sledujem Ligu majstrov vo futbale, reprezentačné úspechy našich športovcov a sledujem aj úspechy športovcov v našom meste. Máte aj obľúbených športovcov? Môj top je jednoznačne tenista Novak Djokovic, zo Slovákov Marek Hamšík. Zúčastnili ste sa aj nejakých významných športových podujatí? Áno, na MS v hokeji u nás a teraz v Ostrave a ešte na ATP tenisovom turnaj v Umagu. Je priestor v Detve ešte pre nové športy v súčasnej ekonomickej situácii? (aj vzhľadom na obyvateľov, málo detí, atď....) Myslím si, že športov a klubov máme v Detve viac ako dosť, niektoré aj duálne a tomuto treba do budúcnosti zabrániť, nie sme Bratislava, aby  sme  si to mohli dovoliť. Deti sa zbytočne rozbíjaju, dokonca bojujú proti sebe a za všetko môžeme my dospelí.   autorský článok DTonline.sk

    21. októbra 2015 13:30
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3