s DTonline.sk

Rozhovor

  • Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Roky ste v Detve mohli nakúpiť knihy len v Tescu. Situáciu pred troma rokmi zmenilo Kníhkupectvo Tulipán. Zhovárali sme sa s majiteľkoi predajne. Prečo ste s rozhodli otvoriť práve kníhkupectvo? Kníhkupectvo v Detve nebolo. Pokiaľ si chcel niekto kúpiť knihu, musel ísť na nákup do Zvolena, alebo si ju objednať cez internet. Ľudia si už celkom zvykli na to, že majú kníhkupectvo bližšie a môžu si knihu prelistovať. Ak daný titul nemáme na predajni, môžu si ho objednať bez toho, aby platili poštovné. Čo čítajú/kupujú najčastejšie ženy a muži? Každému sa páči niečo iné. Ženy klasicky najviac kupujú romantiku. Avšak v poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj erotické tituly ako 50 odtieňov sivej a Hotel v Paríži. Muži jednoznačne najviac čítajú krimi, hlavne od Jo Nesba a Dominika Dána, ale aj historické romány a literatúru faktu. Čo zaujíma mládež? Stredoškoláci väčšinou vyhľadávajú knihy od Johna Greena, ale zaujímajú sa aj o klasiku ako je Shakespeare, Dostojevskij, Hemingway..., ktorá je povinným čítaním. Mladšie vekové kategórie čítajú najviac dobrodružné knihy so zápletkami a záhadami z edície Klub záhad. Dievčatá majú v obľube aj knihy o zvieratkách z edície Zvierací záchranári. Ktoré knižné tituly sa stali bestsellerom za posledné roky? Denne sledujem, ktoré tituly sú najpredávanejšie celoslovensky, ale Detva má svoj vlastný rebríček. U nás sú najpredávanejšie knihy od detvianskej autorky Silvie Bystričanovej, ale aj knihy s regionálnou tematikou: Podpoľanie, Poľana, ,, ... a pekný život tie kvety žili...". Pred Vianocami bola na 1. mieste v predajnosti kniha od Mikuláša Černáka - Prečo som prelomil mlčanie. Tohto roku zatiaľ jednoznačne vedie prekvapenie (aj pre vydavateľstvo ) Vilo Habo varí lepšie ako tvoja mama. Veľkým hitom sú aj antistresové omaľovánky pre dospelých. /*banner*/ Kedy sa počas roka predáva najviac kníh? Samozrejme pred Vianocami, kniha je najčastejší vianočný darček. Potom v období, keď deti dostávajú vysvedčenia, ale aj na Deň matiek a Valentína. Aké sú vaše obľúbené tituly? Mojimi obľúbenými autormi sú Roald Dahl, George Orwell, ale ja J.K.Rowlingová. Veľmi sa teším na ďalšiu knihu od Silvie Bystričanovej, ktorá by mala výjsť v júni. Čo všetko ponúkate v predajni? Knihy rôznych kategórií: romány, krimi, detské knihy, encyklopédie, kuchárske knihy, atlasy, slovníky, zlacnené knihy ,, Za Babku " ... Kancelárske potreby: papier, euroobaly, zakladače, tonery... Školské potreby: zošity, perá, pastelky, obaly, rôzne tabuľky... tlačivá, pohľadnice, obalový materiál... Poskytujeme služby: kopírovanie, skenovanie, tlač z USB Kde ste sa presťahovali? V máji 2014 sme otvorili predajňu na Novosadoch, ktorá nám ale časom priestorovo nestačila, preto sme sa vo februári 2016 presťahovali do väčších priestorov na Záhradnú 2 do budovy VZOR-u pri VÚB banke.    

    29. februára 2016 19:29
  • Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Prinášame vám rozhovor s úspešným rodákom, Tomášom Smutným. Pochádzaš z Podpoľania. Odkiaľ presne? Narodil som sa v Detve a vyrastal v obci Dúbravy. Navštevoval som II. základnú školu v Detve a Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Dnes žiješ a pôsobíš v Bratislave. Ako dlho si pre z rodného kraja? Nemôžem povedať, že by som bol z rodného kraja preč úplne. Do Detvy sa vraciam rád a pomerne často, obzvlášť sa vždy teším na Detvianske slávnosti a na stretnutia s kamarátmi. Mladí ľudia v Detve majú obrovský potenciál, ktorí sa snažia rozvíjať aj v iných častiach Slovenska a v zahraničí. Je škoda, že Detva neposkytuje oveľa viac príležitostí pre šikovných ľudí, či už v podnikaní alebo zamestnaní. Detva je veľmi dobre známa jedinečným folklórom, krásnym prostredím Podpoľania a jej strategická pozícia je vhodná pre rozvoj cestovného ruchu, do ktorého by sa podľa môjho názoru oplatilo investovať.  V Bratislave som vyštudoval Hospodársku politiku na Ekonomickej univerzite, na školskom internáte som s kamarátom založil malú firmu, ktorá postupne vyrástla a stala sa lídrom vo svojej oblasti. Získali sme viacero ocenení, zabezpečovali akcie pre princa Harryho a iné celebrity. Najzábavnejšou spomienkou tohto celého je, že sa nám podarilo rozbehnúť firmu vďaka študentskej pôžičke. Ako často sa vraciaš domov? Čo ti z domova najviac chýba? Ako som už hovoril, snažím sa chodiť domov tak často, ako sa dá. Najviac mi chýbajú stretnutia s rodinou, kamarátmi, dobrá nálada a pohostenie Detvancov. Každoročne organizujeme na Detvianskych slávnostiach celoslovenské stretnutie a tak predstavujem Detvu známym od Bratislavy až po Humenné. Do Detvy som už viackrát pritiahol úspešných podnikateľov, či poslancov národnej rady. Si podnikateľom. Ako si sa k tomu dostal a čomu sa venuješ? Podnikanie ma zaujímalo vždy. Od malička si pamätám, ako som čítal o úspešných manažéroch a ich aktivitách. Predplatné FORBESu (biznis mesačník o podnikaní) mám od prvého čísla, odkedy začal na Slovensku vychádzať, som členom niekoľkých podnikateľských komôr a mohol by som menovať ďalej. Firma sa venuje činnosti v hotelierstve a gastronómii. Pracujeme pre prestížne značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a ďalších 20 hotelov, zabezpečovali sme akcie pre princa Harryho z britskej kráľovskej rodiny, rôznych diplomatov, spevákov, či svetoznámych hercov. Čo považuješ v podnikaní za najväčší úspech? Že sa mi podarilo rozbehnúť úspešnú a už teraz stabilnú firmu poctivo, bez kontaktov, či rodinkárstva. Okrem rôznych ocenení, ktoré sme získali a pozitívnych novinových článkov, ktoré boli o nás popísané za najväčší úspech považujem vybudovanie skvelého a silného firemného tímu a poďakovania našich zamestnancov. Pravdupovediac, najviac ma dojalo, keď k nám minulý rok prišiel na pohovor vysokoškolský učiteľ so slzami v očiach, že má rodinu, o ktorú sa musí starať a finančne mu to nevychádza. Dali sme mu zálohu, začal u nás pracovať, začal platiť exekúcie a dal si život do poriadku. Je ťažké byť dnes mladý a podnikateľ? Vek nie je v podnikaní prekážka. Prvú firmu som založil, keď som mal tuším 20 alebo 21 rokov. Svoj podiel som po roku, či dvoch predal a za získaný kapitál som založil súčasnú firmu. Keď sme nastupovali na trh, SMER totálne zničil podnikateľské prostredie a zamestnávanie dohodárov. Zaviedol platenie odvodov všetkým, ktorí pracovali na dohodu. Mnohé firmy prognózovali stratu trhového podielu, či zatvorenie prevádzok. Nám sa ale po 3 rokoch podarilo stať sa lídrom na trhu, svoje prevádzky zatvorila konkurencia a my momentálne zamestnávame cca 250 ľudí na TPP a dohody. Každým rokom sme rástli obrovským tempom. V poslednom období sme spustili 2 nové projekty a tak diverzifikovali naše aktivity. Aký máš cieľ, alebo sen v podnikaní? Mojim snom vôbec nie je luxusný dom alebo 3 luxusné dovolenky do roka. Pre mňa je podnikanie zábavou, robím to čo ma baví a chcem v ňom zanechať svoj rukopis. Akýsi odkaz, ktorý raz odovzdám svojim deťom. Si známy aj ako mladý aktivista v politike. Ako si sa dostal k politike? Politika ma zaujímala vždy a preto som sa pred 5timi rokmi rozhodol vstúpiť do organizácie Nová Generácia. Po niekoľkých rokoch ma členovia zvolili za predsedu, ktorým som dodnes a spoločne máme veľké plány. Budúcnosť krajiny vidím práve v mladých ľuďoch, ktorí majú obrovskú vôľu a chuť niečo meniť. Treba im len vytvoriť priestor a mladí si už cestu nájdu. Táto cesta ale musí byť spojená so skúsenosťami starších, my sa nechceme popáliť na vlastných chybách, chceme si nechať poradiť skúsenejšími a staršími. /*banner*/ Prečo práve pravica? Pre mňa otázka znie inak a to, či vieme spraviť niečo lepšie. Som toho názoru, že keď sa dá zamestnať, či podnikať slušne a čestne, dá sa to tak aj v politike. Naozaj mi je niekedy zle z toho, čo čítam v médiách. Platíme dane na to, aby ich rozkrádali? Podľa vlády na nič nie sú peniaze. Ja hovorím opak. Peniaze sú, len sa zle rozdeľujú. Neverím, že nie sú peniaze na vyššie platy sestričiek alebo učiteľov. Ekonomika funguje pomerne jednoducho, keď je systém jednoduchý a transparentný. Zlepšíte podnikateľské prostredie, bude sa dariť malým aj veľkým podnikateľom. Ak sa darí podnikateľom, zamestnajú viac ľudí. Ak zamestnajú viac ľudí, títo ľudia si dovolia kúpiť viac a prostredníctvom daní opäť pritečie do štátu viac peňazí. Vysvetlil som to veľmi jednoducho, ale takto to jednoducho funguje. A takúto pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a ľudí, ktorí sa snažia poctivo pracovať, na Slovensku posledných 10 rokov nevidím. A to je škoda, pretože mrháme potenciálom nás všetkých. V Novej generácii si zažil rozkol. Prečo nastal? Na ktoré aktivity Novej generácie si najviac hrdí? To, že sa nezhodneme na nejakej veci podľa mňa nie je žiadny rozkol. Je každé manželstvo bez hádky? Dôležité je, ako sa manželia udobria a ako sa poučia z chýb. My sme v istom momentne, pred dvomi rokmi, cítili, že už nechceme byť naviazaní na politickú stranu, pretože sme cítili, že samostatne môžeme robiť lepšie a väčšie aktivity. Som veľmi rád, že moji kolegovia išli so mnou a teraz môžeme spoločne pracovať na veciach, ktoré nás napĺňajú a v ktorých vidíme zmysel, ako napríklad vzdelávanie mladých ľudí, pomoc seniorom, spájanie aktívnych ľudí, aby sa vzájomne poznali a mnohé ďalšie aktivity, ktoré nájdete na našej webovej stránke. Najviac som hrdý na veľký a jedinečný projekt, festival MOVE, ktorý sme zorganizovali dobrovoľne, bez nároku na odmenu pre viac ako 300 mladých ľudí. Budem úprimný, moje skúsenosti by som raz rád využil v službe občanom a ako v podnikaní, tak aj v politike raz zanechal odkaz lepšieho Slovenska. Prečo nekandiduješ na kandidátke nejakej pravicovej strany? Ak mám byť úprimný, odmietol som 2 ponuky. Rovnako som odmietol kandidatúru v roku 2012. Podľa mňa by mal byť kandidát na službu ľuďom pripravení. Hlavne morálne a odborne. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že to prvé u mňa platilo a platiť bude a odbornosť získavam vďaka skúsenostiam z podnikania. Keď pracujete pre veľké značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a iné, naučí vás to veľmi veľa. Sleduješ politické dianie v Detve? Ako vnímaš, že mnohí mladí kandidáti boli v Detve zvolení do MsZ? Áno, dianie sledujem. Okrem dobrých vecí pre mesto mi nemohli ujsť aj viaceré roztržky a hádky, ktoré ma mrzia. Myslím si, že v komunálnej politike by sa mali odhodiť stranícke tričká a minimalizovať osobné útoky. Veď predsa žijeme v jednom meste, akurát vy bývate o dve ulice ďalej. Ak chceme z Detvy urobiť lepšie miesto pre život, musíme spolupracovať a riešiť mestské problémy spoločne. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednote je sila. Držím vám palce, nech je snahu vás všetkých v zastupiteľstve v Detve vidieť. Vrátiš sa ešte niekedy na Podpoľanie? Určite áno, je to len otázkou času. Jeden známy mi vnukol myšlienku krásnej chaty na Hriňovských lazoch. Kto videl východ slnka na Hriňovských lazoch, vie, o čom hovorím. autor: DTonline.sk, foto: T. Smutný

    28. februára 2016 09:47
  • Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

    07. februára 2016 12:24
  • Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    V rámci rubriky samospráva vám prinášame rozhovor so starostom obce Látky Ľubomírom Bahledom. Vo voľbách v roku 2010 ste ukončili panovanie Martina Škopíka v obci Látky, čím ste sa vrátili na pozíciu, ktorú ste pred šestnástimi rokmi už zastávali. Následne o ďalšie štyri roky sám vám podarilo znovu získať dôveru občanov. Čím sa z vášho pohľadu odlišujú jednotlivé výhry a čo majú spoločné ? Určite sa nestotožním, že som ukončil niečie panovanie. Predošlý starosta odchádzal so cťou a bol už v dôchodkovom veku. Ja som sa v roku 2010 som sa rozhodol kandidovať na základe spoločenskej objednávky, ktorej výsledky z 5-tich možných kandidátov boli približne vo výške 75% získaných hlasov. Keďže som v tejto funkcii začínal v roku 1988 za minulej éry a rátam aj toto volebné obdobie tak som už v piatom. Považujem sa v komunálnej politike za odborníka a myslím si že som bol nápomocný pri konzultáciách a prijímaní zákonov, ktoré formovali či už teraz, alebo v začiatkoch, komunálnu politiku. Keďže som opäť obsadil dostatočne vysokým % aj ďalšie volebné obdobie, tak si myslím že za mňa hovoria činy. V tejto obci som sa narodil a v tejto obci chcem aj umrieť - nemyslím teraz, ale hrozne hrozne pozde, kým poplním predsavzatia plány moje ako aj mojich voličom.  V otázke sa pýtate v čom sa odlišujú jednotlivé výhry? S odstupom času Vám môžem povedať, že uspieť vo voľbách aj keď takýmto vysokým % v žiadnom prípade nie je výhra. O výhre môžeme hovoriť prvých 10 minút, keď sa dozvieme výsledky, ale potom je potrebné okamžite vytriezvieť a pripraviť sa na to že pre starostu neexistuje pracovná doba, ale musí byť pripravený na 24 hodínovú službu, musí byť pripravený na to, že si bude musieť riadne a veľakrát zahryznúť do jazyka, vedieť sa na viac ako 100% ovládať a musí byť pripravený aj na to, že keď je vo verejnej politike, musí zniesť oveľa viac ako bežný občan. Pôsobíte v politickej strane ? Ak áno, v ktorej ? Keďže mi už dávno nie je 20 a každá jedna dedina a malé agromerácie na Slovensku, vieme z teórie politiky že je a bola ľavicovo orientovaná, ľavicové strany vždy vznikali z agro strán a boli to vždy bohabojní a veľmi vysoko pracovitý ľudia - týmto som poznačený aj ja a vždy som pôsobil v ľavicovej politike na vysokých základoch a pôsobím aj teraz v ľavicovej strane, V akom stave vám zanechal obec váš predchodca ? Ja zastávam a mal by som zvažovať názory niekoľkých stoviek ľudí, každý jeden či už predo mnou, alebo tí ďalší po mne bude všetko robiť pre túto obec na základe svojho vedomia a vedomia, svojich zručností a schopností a dosiahnutého vzdelania. Keďže nám obec prosperuje, výsledky je vidno, tak v takom stave  obec bola zanechaná. Čo sa vám za vášho doterajšieho pôsobenia podarilo v obci dosiahnuť ? Po niekoľkých rokoch návratu som len pokračoval v tom v čom som pred niekoľkými rokmi začal. Tu je potrebné poukázať na to že predošlé 4 roky boli končiace sa jedného programového obdobia. Tieto ďalšie 4 roky, ktorý sme načali prvý robíme na ďalšom strategickom plánovacom období. V prvom rade sme dali do poriadku odpad v obci a environmentálnu záťaž, ktorá je na poprednom mieste v strategických úlohách vlády. Je to v nadväznosti na Málineckú nádrž. ako prvé sa nám podarilo zrušiť stavebnú uzáveru, to boli prvé mesiace môjho volebného obdobia nesmierne zaťažujúce, kde so 160 pridelených stavebných povolení k dnešnému dňu sme vydali necelých 140. To znamená,  že v tomto čase začínam pracovať na ďalšom pridelenom limite. 140 vydaných stavebných povolení - to je vidieť aj v obci, ale aj v jednotlivých osadách.  Zastabilizovať rodiny je základom každého poslania starostu. Za 4 roky sme postavili a odovzdali 11 nájomných bytov, 4 byty mezonetové vznikli so schátralej budovy bývalého zdravotného strediska. Podarilo sa nám vybudovať ďalšie kanalizácie, pokračujeme vo výstavbe čistiarne  odpadových vôd a kanalizácie. Máme krásny kultúrno-športový areál na ihrisku, opravili sme cesty nielen v obci, ale aj po "lazoch". Všetko čo v obci vidieť podáva ruku. Je tu roboty nie pre jedného starostu, ale pre piatich. Máme rozrobených niekoľko projektov, ktorých schvaľovanie prebieha v tomto období. Chceme rozšíriť rekreačnú oblasť, zrekonštruovať školu, škôlku, obecný úrad, hlavnú ulicu v obci vytvoriť ďalšie parkové zóny  a mnoho a mnoho ďalších vecí. Ako hodnotíte spoluprácu s obecným zastupiteľstvom ? Len jedna veta - keďže sa chválim výsledkami musím vyzdvihnúť aj obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo regulerne, demokraticky zvolené občanmi našej obci. Aj keď dôjde niekedy k zvýšeniu hlasu aj to hodnotím ako posun vpred pre dobro našej obce. Minulý rok uzrela svetlo sveta vaša kniha s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Kedy a skade sa zrodila myšlienka na ňu ? Kniha - ako som spomenul v predošlých vetách, po lazoch na Slovensku žijú bohabojní ľudia a takíto ľudia žijú aj na Látkach a za takéhoto sa pokladám aj ja. Takže len v takejto hlave sa môže zrodiť kniha sakrálne stavby v obci Látky. Neviem ako sa zrodila táto myšlienka, ale jedného dňa sa na nej začalo robiť, podarilo sa nám na ňu zohnať peniaze. Čo je potrebné tu spomenúť, že mala úspech nad naše očakávanie. Názov knihy je "Cesta s pokorou". Čo môže obec ponúknuť svojim návštevníkom ? Obec Látky  vždy žila z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Týmto má predurčený zámer pôsobiť v cestovnom ruchu, čo sa v minulosti v našej obci veľmi zanedbalo. Keďže pôsobím vo vrcholových orgánoch OZ Podpoľanie a MAS, podarilo sa nám prostredníctvom našich podnikateľov postaviť niekoľko penziónov, vyzdvihujem lyžiarsky vlek a vždy upravenú v zimnom období bežeckú dráhu. V jednej vete: zimné športy v zime, v lete množstvo cyklistických trás, ktoré sa napájajú z okresu Lučenec cez našu obec do okresu Detva a na Poliankach do okresu Rimavská Sobota a Brezno. Mimo toho úžasné úlovky húb v našich lesoch, lesných plodov, ktoré sú jedinečné, parádnu rekreáciu na čerstvom vzduchu a mnoho mnoho ďalšieho športového a kultúrneho vyžitia. Pracujeme na rozšírení rekreačnej oblasti, aby nám objekty individuálnej rekreácie rástli ako huby po daždi. Dobré meno obci nielen na Slovensku, ale aj vo svete robia pretekári SKI TEAM JASE Látky. Máte radosť z ich dosiahnutých úspechov ? Ski Team JASE Látky dosahuje popredné výsledky nielen v okresných, krajských a slovenských merítkach, ale v tomto čase aj v európskych. Je to úžasné meno s týmito športovými výsledkami pre takúto malú dedinku ako sú Látky, ale tu musím spomenúť, že pomerné dobré výsledky dosahujú detskí futbalisti ale i dospelí a tiež hasičov máme vysoko súťaživých. Taktiež ochotnícky divadelný súbor sa má čim chváliť - hereckými výsledkami, množstvo odohraných predstavení nielen u nás ale aj v okolitých dedinách. Takto by som mohol pokračovať od materskej škôlky až k dôchodcom. Významné akcie, ktoré sa robia momentálne už s tradíciou - Tradičná chuť Látok, kde už 5 rok sa bude súťažiť v receptoch našich starých materí, v úžasných jedlách z ktorých vyrástli najkrajšie devy, úžasní junáci, pracovití chlapi. Máme za sebou desaťročie krásneho dňa - stretnutia rodákov na Mlákach, kde deď plný emócií ktorý prechádza cez slzy šťastia z radostných stretnutí bývalých osadníkov Látok, sprevádzaný temperamentnou muzikou Podpoľania a dynamickými krokmi tanca , to je len niečo z mála skoro 20-tky akcií ktoré obec Látky pre svojich občanov poriada. /*banner*/ Akými významnými osobnosťami sa obec môže pochváliť ? Z nie celých 600 obyvateľov, ktorí žijú na Látkach je každý jeden významná osobnosť.  Každý jeden, ktorý stál na popredných miestach v obci sa pričinil o vzostup v tejto obci či už na úseku podnikateľskom, počnúc roľníckym družstvom dlhoročným predsedom pánom Pisárom, cez podnikateľov, ktorí zamestnávajú desiatky našich občanov- firma JASE pán Segeč, M - trade -Ag, sro. Ing. Michalovský, pán Gondáš - krčma a potraviny, Hotel Royal Prašivá, Agrojas - pekáreň pani Chromeková, a mnoho ďalších, kde by som potreboval minimálne 2 strany, aby som ich všetkých vymenoval. V neposlednej miere ale podotýkam, aby som nebol označený za spiatočníka, musím vyzdvihnúť 70-te r. kedy aj do našej obce zavítala kolektivizácia a toto bol jeden z veľmi významných medzníkov, kde v našej obci začala stabilizácia rodín. Aj keď od toho času dávno klesol počet obyvateľov zo 60-tych rokov z 5 tisíc z 90-tych rokov na 800, teraz nie celých 600 mohlo to byť úplne ináč keby ku kolektivizácii nebolo došlo. V tom čase to bol krok dopredu. Samozrejme je potrebné spomenúť aj strojárne v Hriňovej a mnoho ďalších socialistických podnikov. S ktorou obcou úzko spolupracujete ? So všetkými s ktorými sa dá a ktoré majú ochotu. Aké projekty plánujete do budúcnosti ? V prvom rade sa chceme popasovať s enviromentálnym programom a to čistiarňou odpadových vôd a kanalizáciou obce, kde bez tejto strategickej stavby bude diskutabilný rozvoj našej obce. Udržať základnú a materskú školu v obci, zrekonštruovať budovu a tiež budovu Obecného úradu, ktorý je v dezolátnom stave, zrekonštruovať  hlavnú ulicu v obci,  II. etapu vodovodu, požiarnu zbrojnicu. Starať sa o požiarnu techniku minimálne tak ako doteraz, s ktorou sa môžeme chváliť . Z obce Látky spraviť významnú stanicu v oblasti zimných športov, vybudovať veľkokapacitný vlek, skoro 1,5 km lyžiarsku zjazdovku a 10 km  bežeckých tratí. Udržať a rozšíriť všetky lyžiarske kluby ktoré tu pôsobia, rozšíriť ich o kulturistický, zriadiť mini fitnes centrum. Rozšíriť divadelnícky súbor a pripraviť pre našich prestárlych občanov stacionár aj s náležitým kultúrnym vyžitím. Udržať všetky kultúrne akcie, ktoré boli započaté a programy rozširovať. Podporovať výstavbu bytov ako aj rodinných domov a objektov individuálnej rekreácie, rozširovať výstavbu penziónov. Pôsobenie agropodnikateľov a lesných podnikateľov, čo predurčuje cca  4,5 tis. ha kataster. To je len zlomok s plánovaných akcií. Uvažujete nad tým, že niekedy v budúcnosti budete kandidovať vo voľbách do VÚC resp. NRSR ? Momentálne sa cítim veľmi dobre kondične, aj intelektuálne, zo snov vznikajú plány a plány sú úzko spojené s ambíciami - toto mi nechýba, ak bude správna konštelácia hviezd určite plánujem kandidovať do VÚC, kde z tejto oblasti nikdy poslanec nebol a bolo by veľmi dobre, aby sa to konečne podarilo a aby sa malou mierou nezabúdalo na takéto dedinky ako sú Látky a jasné keď bude možnosť a adekvátna ponuka - nevylučujem nič.  

    23. januára 2016 19:18
  • Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Nemá ani 20 rokov a patrí k špičke vo fitness. Minimálne na regionálnej úrovni. Cesta k tomuto koníčku, alebo ak chcete životnému štýlu viedla cez futbal. Je to drina, ale i zaslúžená pýcha. Ako dlho cvičíš a čo Ťa k tomu viedlo?   Cvičeniu som sa venoval uz od malička popri futbale, s ktorým som neskôr skončil a začal som sa venovať svetu fitness. Dnes sú to už 4 roky ako sa tomuto športu poriadne venujem. Vždy som chcel vyzerať dobre a fascinovalo ma vypracované svalstvo. Čo je najdôležitejšie? Strava alebo samotné posilovanie? Čo sa týka kulturistiky a fitness, tak všetko. Každá jedna stránka či strava, či tréning, či psychika musí byť 100%. Inak sa výsledok nedostaví. Ako si udržať železnú disciplínu? Človeka to musí baviť, musí mať pevnú vôľu a každým tréningom sa zlepšovať. Niekto to robí pre svoje zdravie, niekto súťažne. Je to individuálne. Zhrešíš sem tam aj ty? Zmrzlina, lenivosť?  Či zmrzlina tažko povedať. Celkovo sladké a sladkosti lákajú človeka. Priznám sa, že aj ja mám občas také obdobie, kedy si zajem zo sladkého trošku viac. A či som lenivý? Cez to si prechádza každý a treba tú lenivosť len rozhýbať. Chodíš aj na súťaže? Kto je tvoj vzor v tejto oblasti? Áno bol som na Majstrovstvach Slovenska v roku 2014 a následne v roku 2015 .Momentálne sa chystám na dve súťaže na jeseň. Pre mňa budú veľmi dôležité. Dúfam, že vsetko vyjde podľa predstáv. Zo Slovenska to je jednoznačne kulturista Tomáš Tabačiar a zo sveta Jaco De Bruyn Muscle Model. /*banner*/ Kde berieš motiváciu? Aký je tvoj hlavný cieľ? Motiváciou si je každý sám. Môžete pozerať neviem aké videá, neviem akých borcov. Pokiaľ budete sedieť doma a nič pre seba neurobíte, tak to tak aj ostane. Chcem byť čo najlepší akým môžem byť, to je pre mňa motiváciou. Aké sú podmienky - zázemie pre fitness v Detve? Ja som to nikdy nejako neriešil. Ani ma to v podstate veľmi nezaujíma. Navštevujem fitness centrum Happy Fit Detva, po novom The Sun Fitness. Chodíme do Liptovského Mikuláša za trénerom a kvalita vybavenia je viac menej neporovnateľná. Čo je dôležitejšie. Objem alebo vyrysovanie svalov? Niekto ma tendeciu byť trošku objemnejší a je potreba tuky zredukovať a premeniť na svaly. Niekto zas ma rýchly metabolizmus a má problem s naberaním. Každý človek je iný a je to veľmi individuálne. Pre mňa je dôležité, aby som mimo sezóny nabral kvalitný objem svalstva, čo sa mi zatiaľ aj darí a pred súťažou to svalstvo diétou doladiť "vyprúžkovať" a čo v najväčšej miere objem zachovať. Je to ale náročný proces. Cvičíš sám, alebo s partiou? Väčšinou cvičím sám. Občas mi pomáha otec pri náročných tréningoch, hlavne aj ako psychická podpora. Sparing partner je ale dôležitý, no treba aj dobrého nájst. Vo väčšine prípadov ma vždy niekto osloví, alebo mi napíše. Je človek nejako geneticky - dedične limitovaný? Genetika v tomto športe je dôležitá, no človek si nenavyberá. Niekto ma plochý hrudník a tažko ho vyplniť, iný zas má problém s tricepsami alebo s lýtkami, čo je aj môj prípad. No chce to len čas a trpezlivosť a výsledky sa dostavia. Sú rôzne preparáty len reklamou, alebo naozaj pomáhajú? Tak človek by mal najprv poznať samého seba, čo na neho najlepšie zaberá a podľa toho si aj zariadiť vhodnú výživu, kedy a koľko naporcovať. Všetko ale s rozumom. Akých chýb sa ľudia čo cvičia najčastešie dopúšťajú? Dôležité je svaly najprv zahriať, poriadne rozťahat aj po treningu, aby nedošlo ku skráteniu svalstva. Takisto ľudia podceňujú regeneráciu, kde dochádza k pretrénovaniu a hlavne k častým zraneniam. Rozcvička je veľmi dôležitá a ako som povedal, veľa ľudí ju podceňuje a hneď sa vrhne na náčinie.  Aká je tvoja rade pre úplných začiatočníkov? V prvom rade spojiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v oblasti kulturistiky a fitness. Ten vie poradiť ohľadom tréningu, stravy, suplementácie, regenerácie a pod. Chce to odhodlanie, trpezlivosť, ktorú začiatočníci často majú, ale dlho im to nevydrží. Treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia. Čomu sa venuješ v civilnom živote? Študujem na vysokej škole Univerzita Mateja Bela. Venujem sa rekreačne aj iným športom, ako doplnok ku kulturistike. Mám veľa priateľov, ktorým sa snažím venovať a samozrejme rodine. Rodina je pre mňa základ.

    12. januára 2016 22:48
  • Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    V Detve počas Štedrého dňa už piaty krát zažili takmer štyri desiatky detí Splnený vianočný sen. Ide o projekt, kde smutné, choré, chudobné deti zažívajú pravé čaro Vianoc. Rozprávali sme sa so zakladateľom a organizátorom tohto projektu, Jozefom Pavlovom. Prečo vznikol tento projekt? Sám som nie vždy prežil najkrajšie Vianoce. Azda tie najsmutnejšie som prežil v roku 2001, keď mi večer 23. decembra, v predvečer Vianoc umrela milovaná stará mama. Vždy som bol orientovaný na ľudí a rád pomáham – či darovaním krvi, zapájaním sa do zbierok alebo týmto projektom. Keď chceme, aby bol svet lepší, musíme začať od seba. Ako vznikol teda nápad samotnej realizácie? Pred rokmi bol vysielaný STV pekný vianočný film Ježiškova poštárka. Nejaká myšlienka niečoho podobného v Detve vznikla asi tu. V roku 2010 som sa s partiou gymnazistov odhodlal skúsiť túto myšlienku zrealizovať. A tento rok je to už piaty ročník. som na to veľmi hrdý. Čo všetko stojí za organizáciou tohto projektu? Už počas novembra si obehám základné a materské školy so žiadosťou, aby deti nakreslili a napísali listy Ježiskovi – nakoľko v tomto veku na neho ešte veria. Triedne učiteľky, ktoré poznajú svoje deti najlepšie mi dané listy odovzdajú. Za túto spoluprácu im patrí veľká vďaka! Následne to všetko zosumarizujeme, z vlastných zdrojov nakúpim spolu so snúbenicou približne polovicu darčekov a oslovím sponzorov – pravidelných, ale aj tých, kto sa sám ozve na výzvu. Po nepríjemnej skúsenosti preberám výlučne konkrétne darčeky, len od veľmi dobrých známych prijímam hotovosť. Zakerní ľudia dokážu očierniť aj tak dobrý projekt ako tento. Každému darcovi dávam priamo bloček z nákupu. Po jednotlivých nákupoch sa spraví mapa roznosu a ráno 24. decembra sa ide do terénu.   Ako deti prijímajú toto prekvapenie? 90% reakcií je veľmi príjemných. Snažíme sa kupovať darčeky priamo z listov Ježiskovi. Detské úsmevy sú na nezaplatenie. Naozaj, je to veľmi pekné. Potvrdzuje sa, že skromní ľudia sú naozaj vďační a prajní – vždy nás chcú ponúknuť niečím a pozývajú nás k sebe do príbytkov. Žiaľ, zoznam detí je dlhý, takže musíme odmietať zdvorilosť.  Aké najťažšie prípady ste mali? Dnes je nepochopiteľné, aby si dieťa pýtalo od Ježiska obyčajné pero. Pamätám si, že prvý rok si jeden chlapec pýtal práve pero. Jeho situácia bola veľmi zlá. Otec mŕtvy, mama narkomanka v base a starká, ktorá sa o neho starala mala rakovinou. Strašná perspektíva. Smutný prípad bol aj, keď matka otrávila okenou svoje tri dcéry.    Sú listy Ježiskovi jedinečné a originálne? Samozrejme, detská fantázia je úžasná. Listy sprevádzajú krásne kresby, ale aj odkazy – Ježisko milujem Ťa! Jeden list z pred dvoch rokov bol milý tým, že na konci listu bol z reklamného letáku darček – prianie vystrihnutý a nalepený, pretože Ježisko je starý a nevie ako vysnívaný darček vyzerá. Tento rok bola zaujímavá argumentácia jedného malého chlapca – Milý Ježisko, bol som tento rok veľmi dobrý, ale bol som aj lenivý. Ale na budúci rok to plánujem zmeniť.    Hľadá sa pomoc pre takýto druh projektu ľahko? Nie je to najľahšie. Je dnes mnoho zbierok, benefícií a ľudia majú obmedzené možnosti. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorý pomôžu. Veľmi si ich cením. Chcel by som hlavne verejne poďakovať tým, ktorí rok čo rok pomáhajú – Jožko Paulišin, Darinka Labáková, Dano Maľa, Marek Mališ, ale aj ďalším darcom. Vďaka patrí aj fotografovi Tomášovi Belkovi, ktorý každý rok zachytí atmosféru odovzdávania darčekov a mojej snúbenici, ktorej pomoc je neoceniteľná.   Prečo nechcete zachovalé použité hračky? Vždy keď ma niekto s touto ponukou osloví, poďakujem mu. Ale po diskusii priamo s učiteľkami detí sme dospeli k záveru, že by sa deti mohli cítiť akoby „z druhej kategórie“. Preto všetko čo dostávajú je úplne nové. Aké sú najčastejšie priania dnešných detí? Sú to bežné veci ako bábiky, lego, farbičky. Ale aj nové trendy ako postavičky Transformers, či iné. Často po úspešnom detskom kinohite sa objavia postavičky aj v listoch. Napr. z tohto roku to boli Mimoni. Bude Splnený vianočný sen pokračovať aj na rok? Nie je plánované ukončenie tohto projektu. Verím, že tento projekt bude mať desiatky ďalších Splnených vianočných snov.    

    24. decembra 2015 23:40
  • Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    O blížiacich Vianociach a krásnych tradíciách v Detve sme sa porozprávali s Milkou Sekerešovou z Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča. V čom sú detvianske Vianoce výnimočné? Sú  ako všetky Vianoce výnimočné,  na Slovensku či za jeho hranicami. Sú to sviatky rodinného pokoja, dobrosrdečnosti. V tie dni sme akýsi lepší, priateľskejší. Výnimočné sú preto, lebo ešte stále tu pretrvávajú pochôdzky betlehemcov a to horníckych a dolníckych, čo je v 21. storočí chvályhodné, v tomto smere Podpoľanie patrí k raritám na Slovensku. Stále sa traduje chodenie s kandičkou  na vodu z potoka, keď zvony zvonia o 18,00 hod. pred štedrou večerou. Je detviansky spevník vianočných piesni originálny? Nemôžem povedať na 100%.  Podľa mojich poznatkov v roku 1924 detviansky dekan Ján Štrbáň napísal texty týchto piesní a Martin Valent to znotoval. Myslím si, že aj pieseň „Ej, Martin či čuješ“ o tom hovorí, lebo to vraj robili do bieleho rána. Čo pre Vás znamená polnočná omša? Vianoce bez nej si  neviem predstaviť. Nádherné je, keď betlehemci vchádzajú a viem si vychutnať keď pekne odohrajú trojku, potom na organe kukučku a fujaru, no a spomínané piesne Jána Štrbáňa a Martina Valenta. Neoceniteľnou súčasťou Vianoc v Detve sú betlehemci. Koľko ich v Detve bolo a máme dodnes? To neviem povedať koľko ich bolo a som predovšetkým rada, že táto ľudová hra sa v Detve zachovala dodnes. Z ošúchaných papierikov sa to učia generácie. Teší ma, že aj tieto Vianoce 2015 nám spríjemnia sviatky. Dnes sú priamo v Detve hornícki a dolnícki. Ako prebieha príprava betlehemcov na Vianoce? Za mojich mladých čias sme chodili zdobiť betlehemčeky (lepili sme sväté obrázky, pozlátko, anjelské vlasy...), betlehemcov vždy zaúčal jeden z predošlých skúsených betlehemcov. Chlapci si pripravovali štrngalá (teraz už nie sú ani kolieska z hodiniek, keď sú digitálne a zvuk nedosahuje tú hodnotu). Samozrejme príprava  krojov. /*banner*/ V čom spočíva podstata ich vinšovania? Je to ľudová hra, ktorá hovorí o narodení Ježiša Krista. Jedno je podať rodine v príbytku príbeh a druhé je zavinšovať. Vinše sú o zdraví, šťastí, prosperite, pokoji, láske... Okrem betlehemcov sú súčasťou Vianoc aj koledníci. Betlehemci sú tiež koledníci. Všetky pochôdzkové hry sú koledníci. Chodenie s hadom, Dorotáši, na sv. Tomáša s prútikmi, na sv. Štefana šibačka.... autor: DTonline.sk      

    11. decembra 2015 20:20
  • Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Mladá Hriňovčanka vyštudovala masmediálnu komunikáciu a dnes sa venuje hlavne profesionálnemu kamerovaniu. Jej hlavným portfóliom sú svadby.   V čom je točenie svadieb iné?  Je to určite príjemná práca, kamerujem dôležité okamihy ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať zaznamenaný tento dôležitý deň, aby sa mohli k nemu vracať a spomínať. Keď vidím ako sú ľudia šťastní, napĺňa ma to neskutočnou energiou a posúva ďalej v mojej práci. Hostia prichádzajú na svadbu s víziou zabaviť sa a užiť si tento deň, preto sú tieto videá zaujímavé a veselé. Čo všetko je potrebné zo svadby zaznamenať?  Pri kamerovaní svadieb sa snažím zaznamenať každý dôležitý okamih od samotných príprav nevesty a ženícha, odobierky, obradu a zábavy. Vždy ma poteší, keď je dobrý starejší a stará sa o výborný program a hlavne zábavu, tým zabezpečí aj zaujímavejšie video, ktoré vyprodukujem. Veľakrát chodím so snúbencami kamerovať rôzne umelecké zábery do prírody alebo na hrad. Takéto snímanie obohatí celé video a pridá mu viac romantický nádych. Aké sú moderné trendy v dynamike točenia? Myslím, že každý kameraman má svoj vlastný štýl kamerovania, ale určite sleduje aj konkurenciu a snaží sa držať rôznych moderných trendov. Sama sa inšpirujem niektorými slovenskými, ale aj zahraničnými profesionálmi. V súčasnosti je moderné kratšie video, zachytenie najdôležitejších okamihov, aby to diváka nenudilo, rýchly strih, zameriavanie sa na viac detailov, prechod z rozostreného obrazu na zaostrený a na záver svadobný zostrih z celého svadobného dňa. /*banner*/ Aké zaujímavosti sa vám na svadbe už prihodili?  Každá svadba je iná, má svoje čaro, plná rôznych zaujímavostí. Bola som na svadbe, ktorá bola absolútne nezorganizovaná, vo viacerých prípadoch nikto nevedel, čo má robiť, preto sa mi aj video strihalo ťažšie. Okrem tejto svadby mám len pozitívne zážitky, stretávam veľa nových ľudí, smejeme sa, tancujeme, ja si to veľmi užívam a aj preto milujem svoju prácu. Koľko trvá spracovanie svadobného DVD - koľko je čistého natočeného času priemerne?  Všetko je to individuálne. Niektoré páry nechcú natáčanie príprav alebo umeleckých záberov, iné to naopak vyžadujú. Kamerujem všetko, čo považujem za dôležité, čiže z jednej svadby mám aj 200 videí, ktoré potom spracujem a konečné svadobné dvd má od cca 60-90 minút. Hneď po svadobnom dni sadnem za počítač a začínam strihať. Každé svadobné video som odovzdala do 7 dní od samotnej svadby. Ako dlho sa venujete točeniu, študovali ste daný odbor? Od detstva som vystupovala pred kamerou, môj ocino snímal všetky naše dôležité okamihy. Videla som v ňom vzor, takže kameru sme brali všade so sebou. Vďaka mojej vášni k médiám a kamerovaniu som začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave odbor Masmediálna komunikácia. Zdokonalila som sa vo videoprodukcii, strihu a čerpala z názorov profesorov a spolužiakov. Popri škole som kamerovala rôzne udalosti a medzi ne patrili aj svadby. Je to moja veľká vášen, a preto som sa začala profesionálne venovať kamerovaniu svadieb a rôznych podujatí. Kontaktovať a jej prácu si môžete pozrieť na: https://www.facebook.com/Lucia-Mal%C4%8Dekov%C3%A1-VIDEOPRODUKCIA-412915948894128/

    30. novembra 2015 16:08
  • Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Podpoľanec sa dožíva 40 rokov. V piatok a sobotu sa koná v športovej hale galaprogram Bohatstvo chudoby. O tomto všetko sme sa rozprávali s riaditeľom súboru PhDr. Jaroslavom Černákom. Čo znamená 40.výročie pre Podpoľanec? Podpoľanec si za tie roky vydobyl pevné miesto medzi najlepšími súbormi na Slovensku a túto latku kvality drží až do teraz. Treba sa hlavne poďakovať zakladateľom súboru a bývalým vedúcim súboru: Jozef Kulišiak, Pavel Gažo, Jozef Lapin, Dušan Gelieň, manželia Šulekovci a mnohým ďalším za odvedenú prácu, ktorú za tie roky svojho vedenia odviedli. Poďakovanie patrí aj aktuálnemu vedeniu súboru: Roman Malatinec, Ján Matuška, Ján Sekereš, Jaroslav Černák, ktorí spolu pripravujú už druhé výročie Podpoľanca. Som nesmierne rád, že Podpoľanec už 40 rokov prezentuje na vysokej umeleckej úrovni podpoliansky folklór doma a v zahraničí. Vedeniu súboru a súboristom je cťou byť článkom Podpoľanca a šíriteľom nášho krásneho folklóru. Kde všade v zahraničí vystupoval Podpoľanec? Sú to hlavne európske štáty, najčastejšie naše susedné štáty, ale navštívili sme aj Áziu, konkrétne Južnú Kóreu. Na rok 2016 chystáme prekvapenie, ale dopredu nebudem nič prezrádzať. Koľko členov súboru má aktuálne FS Podpoľanec? Aktuálne má súbor okolo 50 stálych členov, veľa súboristov dochádza zo širokého okolia, najviac ich máme z mesta Hriňová. Členovia sú podelení do hudobnej, tanečnej a speváckej zložky. V súbore máme aj inštrumentalistov - heligónka, fujara, píšťala, podľa potreby pozývame na vystúpenia aj externých inštrumentalistov. Čoskoro tu máme galaprogram, načo sa môžu ľudia tešiť? Výročný galaprogram bude odprezentovaný počas dvoch dní: 20. a 21.november. Program bude trvať cca 2 hodiny, v ktorom sa predstavia hlavne aktuálne zložky súboru, ale svoj výkon predvedú aj seniori, ktorí tancovali v súbore po minulé roky a ľudová hudba Duľovec. Základom programu budú nové choreografie umeleckého vedúceho Romana Malatinca, uvidíme však aj najlepšiu tvorbu Jozefa Kulišiaka a choreografiu Jána Michálika. Verte, že je sa na čo tešiť. Akú budúcnosť má FS Podpoľanec? Ak bude mať FS Podpoľanec kvalitné podmienky pre svoju činnosť, bude aj naďalej prezentovať svojrázny, atraktívny podpoliansky folklór na Slovensku a v zahraničí. Po výročí súbor nebude oddychovať, ale hneď sa presunie do nahrávacieho štúdia, kde sa bude nahrávať CD nosič FS Podpoľanca. CD by sa malo začať predávať začiatkom budúceho roka 2016. Vo februári nás čaká sústredenie na Detvianskej Hute, kde sa pripraví program, ktorý sa bude prezentovať na vystúpeniach v roku 2016. autorský článo DTonline.sk

    17. novembra 2015 19:12
  • Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    V apríli 2011 založil internetové noviny DTonline.sk. V novembri bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. Je známy aj tým, že verejne bojuje proti bývalému viceprimátorovi Jánovi Šiandorovi. Vy a Šiandor. Pravidelne si vymieňate ostré články. Aký je na to dôvod? Lebo som presvedčený (a viem to dokázať), že Ján Šiandor je klamár. Podľa môjho súkromného názoru je veľkým zlom pre mesto Detva a spravím všetko preto, aby tento človek už nikdy nebol v exekutíve tohto mesta a nemal dosah na rozpočet a peniaze obyvateľov nášho mesta. Už veľakrát som zverejnil mnohé informácie o jeho nie „najčistejšom“ konaní a viackrát som ho usvedčil z klamstiev.  Prečo ste voči nemu taký zaujatý? Nie som zaujatý. Mám reálne množstvo dôkazov, prečo je môj názor taký, aký je. V roku 2010 išiel do volieb s tým, že ide bojovať proti mafii. Mnohým, aj mne sa jeho elán páčil. Ale nádeje sa rýchlo rozplynuli. V novembri 2010 bol zvolený a na jar 2011 už staval v centre mesta honosnú nadstavbu svojho polyfunkčného domu. Je to mimoriadne neštandardné. Jeho dcéry ma osočovali, čo si to dovoľujem, že on 20 rokov podniká, že on na to má. No tak nech dokáže a podloží relevantne kompletné financovanie, argument, že 20 rokov podniká nie je vecný. Aj minister obrany Kanis z SDĽ pred 15 rokmi dokladoval milióny vyhranými tiketmi.... To je jediné čo mu vyčítate? Nie. Kauza kúpalisko napríklad. Martin Klačanský ho velebil a pomáhal mu s kampaňou (sám mi to povedal) v roku 2010. V roku 2011, 1.mája jeho priateľka dostala do správy kúpalisko v Detve. Živnosť na prevádzkovanie kúpaliska jej vznikla až 3.júna. Je to košér? To je ale najmenší problém. V roku 2012 dostala priateľka Martina Klačanského na prevádzku kúpaliska dotáciu 13 tisíc eur. To nekritizujem, dostal ju každý kto mal kúpalisko v správe. Ale! Ona ju nevyúčtovala, údajne jej zhoreli v aute všetky doklady a až po náleze NKÚ mesto riešilo túto nevyúčtovanú dotáciu. Mesto ju malo vymáhať, alebo ju mohlo odpustiť. Na návrh Jána Šiandora ju odpustilo. Ale v zmysle, že je zaplatená, len nevyúčtovaná. Lenže, v roku 2013 dostali kúpalisko do správy TS Detva a mesto muselo uhradiť niekoľko tisíc eur dlh po bývalom prevádzkovateľovi. Kde šla teda dotácia??? Ďalej vyčítam, že mesto kúpilo pozemok od Martiny Šiandorovej za 10 728 eur, dcéry viceprimátora. Návrh predkladal Ján Šiandor a sám zaň hlasoval. Nie je to najjasnejší prípad rodinkárstva?  To sú politické veci. Prečo tvrdíte že je klamár? Lebo ním je. Bez škrupúľ, svedomia, horšie než Mečiar. Oklamal ľudí, že DTinfo nie je jeho. O mne napísal x klamstiev. Konkretizujte. Tak najprv DTinfo. Po určitom čase Ján Šiandor zbadal, že moje noviny veľa ľudí číta. Písal sa rok 2013 a teda vytvoril si vlastné noviny DTinfo. Niekde na internete stiahli fotku nevinného a nevedomého chalana, dali mu meno Ján Kovár a zverejnili, že o je majiteľom DTinfo - býval údajne v Bratislave. Kto z Bratislavy sa zaujíma o Detvu? Nik ho nikdy nevidel a on ani neexistuje po pravde. Zistil som od Filipa Roháčeka, ktorý robil hosting DTinfo, že stránku založil Martin Šiandor – syn Jána Šiandora a Marián Líška (predseda spriazneného mladežníckeho parlamentu, podniká v budove Jána Šiandora). Ak chce niekto tvrdiť, že títo traja nemajú nič spoločné, tak je na omyle, pretože figurujú všetci traja v sročke Karta Poľana. Napriek tomu, stále klamú a prezentujú, že to ich noviny nie sú. Nie je to podvedenie verejnosti? Navyše, milionkrát prezentoval Ján Šiandor informácie v článkoch, že ich má získané na základe infozákona. Od mesta mám potvrdenie, že Ján Šiandor nikdy nepodal na mesto žiadosť o informáciu. Ani noviny DTinfo nikdy nežiadali informácie. Odkiaľ ich teda majú? Pravdepodobne ich niekto poskytuje potajme a nezákonne. Náhodou nie sú ani časté spoločné stretnutia prednostu, primátora a Jána Šiandora, ktoré sa konajú na mestskom úrade. Tipnite si, čo asi môžu riešiť.  /*banner*/ Ján Šiandor na  vás podal tesne pred voľbami tri trestné oznámenia. O čo išlo? Išlo o primitívne zastrašenie toho času novinára politikom. V prvom išlo o údajné ohováranie. Konkrétne som ho urazil vetou v mojich predvolebných novinách – som názoru, že viceprimátor nie je dostatočne vzdelaný na svoju funkciu. O tom som doteraz presvedčený, mestá a obce by krčmári nemali riadiť. V druhom som ho údajne chcel zlikvidovať. V schránke sa mu objavila moja mailová komunikácia, ktorá to údajne nasvedčovala. Som presvedčený, že v schránke nič nemal, navyše, pred voľbami ako Dtonline, tak aj mail bol hacknutý, takže obsah mohol hocikto sfalšovať. Navyše, myslí si niekto reálne, že by som ho chcel zabiť? Veď toto svedčí už naozaj o psychickej poruche. Tretie trestné oznámenie bolo o tom, že som platil honorár kapele INE KAFE bez dane. Áno, koncert som spoluorganizoval, ale ja som nič naplatil. Dokonca ani len na oznamovacej povinnosti mestu nie som vedený ako organizátor. Všetky tieto trestné oznámenia boli vykonštruované a polícia po mojich výpovediach ich zmietla zo stola. A toto mi spôsobilo značnú ujmu, lebo ľudia si myslia, že keď je na niekoho podané trestné, dokonca tri, isto musel niečo spraviť. Už konzultujem s právnikom kroky ohľadne Šiandorových krivých obvinení voči mne. A jednozančne prípadný súd vyhrám. Údajne ste proti nemu šírili aj hanlivé letáky do schránok. Neexistuje jediný dôkaz, že som nejaký leták vyrobil, zaplatil, rozniesol. Ani som ho osobne nevidel, ale viem, že sa tam skloňovala krádež motorov z PPS. Ja ho z toho neobviňujem, nebol som vtedy na svete ešte. Ale x ľudí, čo v závode robili hovorili, že to je pravda. Ale to netvrdím ja.  Prečo ale Šiandor tak urputne bojuje aj po prehraných voľbách? Pretože sa chce vrátiť k moci. Je ňou zaujatý, doslova sa ňou opil, ako sa ľudovo vraví. Ale ja sa pýtam, dnes má ten človek 63 rokov, v najbližších komunálnych voľbách v roku 2018 bude mať 66 rokov. Aká je toto alternatíva a budúcnosť pre mesto? Navyše, je klamár a sú za ním rôzne reálne, nie vykonštruované kauzy.  Obviňuje vás, že ste poskok podnikateľov, že sa spolu s kolegami nabaľujete.  Psychicky chorí ľudia majú často halucinácie a trpia bludmi a utkvelými predstavami. K tomu sa naozaj nejdem vôbec vyjadrovať, škoda času. A k tomu, že sa nabaľujem? Všetky zmluvy podpisuje len primátor. Ja ako poslanec nemám dosah na priamu realizáciu a platenie ničoho. Ja nestaviam, nemám honosné auto (dokonca nemám žiadne) a ani nikdy nebudem mať nič, čo nebudem vedieť zdokladovať. Sľúbili ste, že sa vzdáte platu. Prečo ste tak neurobili? Ale ja som tak urobil. Prvých cca 560 eur za prvý polrok 2015 som venoval na akciu, ktorú som organizoval tento rok už po tretíkrát. Išlo o detský festival NetSpace deťom. Tu som prvýkrát od mesta dostal dotáciu vo výške 300 eur. Šiandor napísal, že som si dal schváliť dotáciu. Nenapísal sumu 300 eur, ani účel. Za 300 eur som objednal veľkú nafukovaciu šmýkačku a hrad. Všetky deti ju mali zadarmo! Kým on ničí rodiny a deti svojou krčmou a podporovaním alkoholizmu, ja sa deťom venujem. Pracujem v SCVČ a zorganizoval som množstvo podujatí pre deti, lebo tie sú naozaj naša budúcnosť. To je moja filozofia. Aj preto sme apelovali na výstavbu detského ihriska na Dolinkách. Aj nás zarazila suma 19 200 eur, ale len primátor má kompetenciu to podpisom schváliť, alebo nie. A on to podpísal. A k tom platu. Na NetSpace deťom som zabezpečil pre deti aj atrakciu, ktorú väčšina detí v živote nevidela. Išlo o dinosaura z Dinoparku Terchová. Táto atrakcia stála na jeden deň 1550 eur. Sám som 560 eur dal na to. Ďalší plat, čo budem mať z titulu poslanca do konca roka 2018, čiže  cca 4 tisíc eur venujem Materskej škole Obrancov mieru. Som na tom dohodnutý s riaditeľkou.  Aké klamstvá teda o vás Šiandor napísal?     Ono to je zmes klamstiev, poloprávd a prekrútených informácií a rôznych pasáži vytrhnutých z kontextu. Napríklad napísal, že v júni neboli poslanci zo skupiny Romana Vrťa na zasadnutí MsZ. Ale ja som tam bol. Alebo som povedal, že je nekultúrne, keď prídu opití občania vykrikovať na zasadnutie MsZ. On to prekrútil tak, že som nazval občanov ožranmi. Ale keď je niekto opitý, smrdí na celú zasadaciu sálu od alkoholu a cigariet, nadáva a ledva stojí, tak proste opitý je! Ďalej som zistil na Registri občianskych združení, že OZ proti zvyšovaniu ceny tepla neexistuje. OZ zo zákona vznikne len vtedy, keď má schválené ministerstvom vnútra stanovy a zaplatený kolok 66 eur. Obvinil ma, že bojujem proti ľuďom  a za Bytes (pri tomto podpísal ako autora p. Kolárika, namiesto seba). Ja som len povedal pravdu, že OZ neexistuje a jeho usvedčil z klamstva. A od Bytesu som nikdy nedostal ani jeden cent, mám to písomne potvrdené od konateľa spoločnosti.         Okrem Vás očierňuje aj vašich kolegov. Śú to čestní ľudia?  Pekne po poriadku. Kolegovia za Piešť - Imro Sekekeš je férový chlap. Čo na srdci, to na jazyku. Ale je čestný. Stano Šichta je mimoriadne skúsený a sčítaný. Naozaj si ho vážim. Zo starej Detvy si veľmi vážim Braňa Barana. Poznáme sa dlho, ešte ako mestský úradník bol jeden z najschopnejších, aký tam vôbec kedy pracoval. A dostal pár stoviek na výplatu, hlavne že tam robí zbytočná hovorkyňa a vyše 70 ročný informatik. Jaro Kóňa je človek, čo dokázal v športe veľa. Páči sa mi jeho triezvy nadhľad a pokoj za všetkých okolností. Darinka Labáková je dáma, škoda, že viac takých žien ako ona nie je v zastupiteľstve. Roman Vrťo taktiež podľa môjho názoru chce pohnúť Detvu dopredu. No a Slavo Ciglan a Jožko Výbošťok sú moji najbližší spolupracovníci. Za týchto dvoch osobne ručím, sú to čestní ľudia, s ktorými máme spoločnú víziu pre Detvu.     Aký dokument točíte? Dokument o všetko čo som zistil za rok pátrania v zmluvách a iných dokumentoch. Na najbližšom MsZ to zverejním ako samostatný bod. Producent, nezávislý dokumentarista osloví aj Jána Šiandora, aby reagoval na obsah dokumentu. Ale neviem ako vysvetlí pravdu, napr. to, že hlasoval za kúpu pozemku od svojej vlastnej dcéry, alebo za odpustenie nevyúčtovanej dotácie. A pár prekvapení som si pošetril na premiéru. Ľuďom sa konečne otvoria oči!   rozhovor pripravil R. Rubint

    15. novembra 2015 18:17
  • Rozhovor

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • Región

  • Aktuálne snehové spr...

    Zima sa opäť vrátila na Slovensko. Podpoľanie nevynechajúc. Snehová nádielka v uplynulých dňoch mimoriadne zlepšila podmienky na lyžovanie v Podpoľaní. Ski centre Košútka Hriňová hlási podľa portálu holidayinfo.sk veľmi dobré podmienky pre lyžovanie a výšku snehovej pokrývky 40 - 50 cm. Takisto veľmi dobré podmienky a výšku snehu 40 - 45 cm hlási Hotel Royal Látky.  /*banner*/ Text: Mgr. Jozef Pavlov Foto: Košútka (FB fanpage)

  • BLOG: Vagačovci sú p...

    Už niekoľko mesiacov pracujem na výskume k rodine Vagačovcov a v širšom zmysle k bryndziarstvu a syrárstvu v regióne okresu Zvolen (v hraniciach z rokov 1923 - 1945). Zmieňovať známe fakty - ktorých je tak či tak málo, v tomto blogu nemienim. Budem sa snažiť načrtnúť doterajší postup, ako aj poodhaliť čiastočne nové zistenia. Ak je Slovensko v rámci svetovej ekonomiky automobilovou veľmocou, tak okres Zvolen bol baštou bryndziarstva a syrárstva.  Predurčili ho na to najmä vhodné prírodné podmienky. Práve sem viedli kroky statuturianskych rodín ako boli Vagačovci, Molecovci, Galbaví a ďalší. A nejde o krátku históriu. Kým Ján Vagač založil v Detve svoju manufaktúrnu výrobňu bryndze v roku 1787, Peter Molec v neďalekej Zvolenskej Slatine v roku 1797. Galbaví prišli do Detvy v 2. polovici 19. storočia. V tomto čase sa výrobe masla a bryndze venoval aj starý otec Eriky Weissovej, ktorá minulý rok odhalila v Detve pamätník holokaustu - Jakub Hermann Weisz. Syrárstvo a bryndziarstvo pre náš región znamenali ohromne veľa. Primárne poskytovali prácu, ale v sutočnosti sú tu evidentné aj ďalšie pozitívne dopady - stimulovanie miestnej ekonomiky, šírenie dobrého mena regiónu, podpora rôznych aktivít (šport, kultúra, cirkev, iné). O to smutnejší je osud, najmä Vagačovej prevádzky, ktorú začiatkom 50. rokov znárodili a následne kvôli centralizácii výroby do Banskobystrických a od roku 1960 Stredoslovenských mliekarní zlikvidovali. Vráťme sa ale späť k Vagačovcom. Je známe, že obchodník Ján Vagač pri cestách na Podpoľanie okúsil a spoznal zvlášny  druh syra z ovčieho mlieka - bryndzu. On však patril medzi prvých, ktorý k nej pristupovali vedeckým spôsobom. A práve v tom bol fenomenálny. Rôznymi omylmi a pokusmi získal novú, trvanlivejšiu existenciu spotrebnej bryndze. Tá sa zásadne líšila od pôvodnej, z domácej výroby. Zaujímavé je však to, že rodinný biznis vydržal v genealogickej línii rodiny desaťročia. Až napokon, syn (Alexander) Jánovho vnuka (Michala) sa začiatkom 20. storočia usadil v Detve natrvalo. Predtým sa rodina vždy vracala na zimu do Starej Turej. Udávajú sa rôzne roky tohto faktu - najčastejšie 1905 a 1908. Potvrdiť sa mi ho ešte nepodarilo. Alexander patril k významným osobnostiam mestečka. Bol autoritou, ktorá sa angažovala v spoločenskom a politickom živote. Koncom prvej svetovej vojny narukoval na srbský front, po vojne bol členom miestnej odbočky Slovenskej národnej rady. V 20. a 30. rokoch sa angažoval ako člen SĽS/HSĽS. Bol ženatý s rodáčkou zo Starej Turej - Antóniou Valovičovou. Spolu mali 4 deti: Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Alexander zomrel pravdepodobne na rakovinu, v marci roku 1934. Jeho prvorodený syn Štefan Vagač prebral podnik. Pod jeho vedením bryndziareň a syráreň rozkvitala. Štefan sa stal významným činiteľom v štruktúrach Bryndziarskeho syndikátu a neskôr Zväzu bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu. Podobne ako jeho otec, aj on sa angažoval v politike. Nebol však prívržencom ľudíáctva, ale Agrárnej strany (počas 1. ČSR). Počas Povstania a po oslobodení bol členom Demokratickej strany. Práve jeho podnikateľské a politické aktivity viedli po roku 1948, keď komunisti prebrali moc k jeho pádu. Podnik bol znárodnený, rodina z mesta vyhnaná. Štefan dlhé roky pracoval vo Vlkanovej a dožil v Banskej Bystrici. Veľmi zaujímaví sú aj súrodenci Štefana. Karol bol vynikajúci študent, ktorý absolvoval štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval ako notár, právnik, štátny radca, sudca a prokurátor. Bol zapojený v ilegálnom odboji počas 1. SR. Vo februári pomohol utiecť vysokým komunistickým funkcionárom KSČ z bratislavského väzenia. V roku 1952 bol súdený spolu so svojim strýkom, Alexandrovým bratom Viliamom, ktorý bol popredným slovenským saleziánom.  /*banner*/ Július študoval Karlovu univerzitu v Prahe, po rozpade 2. ČSR a zavretí vysokých škôl nacistami v Protektoráte Čechy a Morava dokončil štúdium v Bratislave v roku 1941. Bol popredným úradníkom v Slovenskej národnej banke, kde spolu s jej guvernérom Imrichom Karvašom bol zapojený v odboji. Koncom marca 1945 ho zatklo gestapo, zomrel v Mauthausene. Mária Vagačová mala výrazné umelecké vlohy. Hrala na klavíri, krásne spievala a vyštudovala konzervatórium v Liberci. Vydala sa za úradníka Stredoslovenskej banky v Detve - Jána Nemčoka. Ten bol výraznou postavou v Detve (bol veliteľom Hlinkovej gardy, po vojne prešiel aj do štruktúr MNV a KSS). Počas doterajšieho výskumu sa mi podarilo zistiť množstvo nových faktov. Verím, že rôzne archívne fondy, ktoré plánujem tento rok navštíviť, mi odhalia ďalšie. Veľmi vzácne sú pre mňa aj kontakty, ktoré som nadviazal s potomkami Alexandra Vagača. Prvý som nadviazal na Dňoch bryndze minulý rok s Danielom Vagačom - Karolovým synom, ďalej s Dagmar Dressler - dcérou Júliusa Vagača, ako aj - a tento si dosiaľ najviac cenním - so synom Márie Vagačovej - Ondrejom Nemčokom. Telefonicky som v kontakte aj s rodinou Stanislava Vagača, ktorý je synom Štefana, čiže "priamym nástupcom" vlastníctva. Nedostatok faktov mi nedovolí môj výskum vydať vo forme širokej, mnohostranovej monografie. Avšak napriek tomu ju chcem vydať ako rozšírenú recenzovanú štúdiu. Dôvod? Vagačovci sú symbolom, ikonou Detvy a po rokoch "socialistickej ignorancie kapitalistických vykorisťovateľov" si zaslúžia nájsť svoje miesto v dejinách Detvy. Podobne, ako sa mi to podarilo pri problematike detvianskeho holokaustu. Mgr. Jozef Pavlov     

  • Darujte krv, darujte...

    Prevádzka LOFFT café bar disco, v obchodnom dome Oáza pozýva všetkých dobrých ľudí darovať kvapku svojej krvi. Národná transfúzna služba príde na odber do Detvy 17. januára medzi 8. a 10. hodinou. Každý z nás je niekoho typ! /*banner*/ Darovanie krvi je "tréningom" organizmu na mimoriadne situácie spojené so stratou krvi. Prispieva k regenerácii organizmu. Úbytok krvi pri darovaní "vyprovokuje" organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Navyše pri darovaní sa urobí komplexné vyšetrenie krvi. Darovanie krvi je prejavom ľudskosti a malo by byť bežnou súčasťou života.

  • Šport

  • Podpoľanec Ďaloga v ...

    V 25 – člennej nominácii slovenských hokejistov na zimné olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v juhokórejskom  Pjongčangu figuruje aj hráč Sparty Praha Marek Ďaloga.  Kanadský tréner Craig Ramsay vložil dôveru do brankárskeho tria z českej extraligy. Ide o Jána Laca (HC Sparta Praha), Branislava Konráda (HC Olomouc) a Patrika Rybára (HK Hradec Králové). Marekovi Ďalogovi budú spoločnosť v obrane robiť Ivan Baranka (HC Vítkovice Ridera), Michal Čajkovský (Avtomibilist Jekaterinburg), Dominik Graňák (HK Hradec Králové), Tomáš Starosta (HK Dukla Trenčín), Juraj Valach (Piráti Chomutov), Peter Čerešňák (HC Škoda Plzeň) a Juraj Mikuš (HC Sparta Praha). Z útočníkov pocestujú na podujatie pod piatimi kruhmi Martin Bakoš (Bílí Tygři Liberec), Miloš Bubela (HC iClinic Banská Bystrica), Marcel Haščák (HC Kometa Brno), Lukáš Cingeľ (HK Hradec Králové), Tomáš Marcinko (HC Oceláři Třinec), Patrik Lamper (HC iClinic Banská Bystrica), Ladislav Nagy (HC Košice), Tomáš Surový (HC iClinic Banská Bystrica), Andrej Kudrna (HC Sparta Praha), Peter Ölvecký (HK Dukla Trenčín), Michal Krištof (HK Nitra), Matej Paulovič (HK Nitra), Matúš Sukeľ (MHK 32 Liptovský Mikuláš) a Marek Hovorka (HC Košice). /*banner*/ Náhradníci Brankári: Július Hudáček (Severstaľ Čerepovec), Marek Čiliak (Kometa Brno) Obrancovia: Andrej Meszároš (HC Slovan Bratislava), Adam Jánošík (Bílí Tigři Libere), Ladislav Romančík (HK Dukla Trenčín), Oldrich Kotvan (BK Mladá Boleslav) Útočníci: Marek Viedenský (Slovan Bratislava), Pavol Skalický (Slovan Bratislava), Tomáš Hrnka (Slovan Bratislava), Libor Hudáček (Örebro Hockey), Radoslav Tybor (HC Vítkovice) Do olympijského turnaja vstúpime zápasom na Valentína o 13:10 hod. proti tímu Olympijských športovcov z Ruska (OAR). S USA si zmeriame sily  16. februára o 4:10 hod. a  skupinu uzavrieme stretnutím proti Slovinsku o deň, ale už pre nás v priaznivom čase o 13:10 hod. Záznam tlačovej besedy k nominácii :  https://www.ta3.com/clanok/1120213/tb-craiga-ramsayho-o-konecnej-nominacii-hokejovej-reprezentacie-na-zoh.html

  • Detva porazila Trenč...

    Nováčik z Detvy sa postaral o senzáciu kola, keď zdolal lídra tabuľky a niekdajšieho súpera z baráže, Duklu Trenčín pred jej vlastnými priaznivcami. HK Dukla Trenčin – HC 07 Detva 2:5 (1:2, 1:2, 0:1) Góly : 15. Deveaux, 29. Frühauf (M. Růžička, T. Varga) - 12. Sitnikov (R. Gašpar, Murček), 15. Gašpar, 24. Milý (Mat. Chovan), 30. Ščurko, 57. Ščurko (Murček) Strely : 27-22 / Vhadzovania : 32-18 / Vylúčenia : 4-6 / Presilovky : 1-0 / Oslabenia : 0-1 / Rozhodovali : Goga, Kincses – Orolín, Nagy – Beniač / Počet divákov : 2310 /*banner*/ Zostavy Trenčín: M. Valent – Bohunický, Starosta, Cebák, Frühauf, Romančík, Holenda, Pač – T. Varga, Ölvecký, Radivojevič – Sádecký, M. Růžička, Bezúch – M. Hecl, Dlouhý, O. Mikula – Deveaux, Pardavý ml., Sojčík Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec – R. Gašpar, Surovka, Sitnikov – Milý, Mat. Chovan, Belluš – Videlka, Murček, Ščurko – Tibenský, M. Surový, Žilka Zápas mužstiev z opačných pólov tabuľky otvorili gólovo hostia spod Poľany, keď Gašpar v 12. minúte našiel Vitaliho Sitnikova, ktorý prekonal Valenta. Ölvecký v 15. minúte neudržal puk na modrej, čo využil na samostatný únik Rastislav Gašpar a nedal domácemu brankárovi šancu. O 45 sekúnd neskôr Dukla znížila zásluhou gólu debutujúceho André Deveauxa. Valent strelu od mantinelu  neudržal, puk mu spadol pred bránkovisko a jeho stratu stability využil na tretí detviansky gól v 24. minúte Juraj Milý. Vylúčenie hosťujúceho Ščurka za hákovanie potrestal prudkou strelou pod hornú žŕdku v 29. minúte Peter  Frühauf. O minútu neskôr Ladislav Ščurko nahadzoval puk od zadného mantinelu pred bránu, kde bol stečovaný obrancom až za chrbát prekvapeného Valenta a Detva opäť viedla rozdielom dvoch gólov.  Senzáciu na úkor lídra Tipsport ligy potvrdil vo vlastnom oslabení svojom druhým gólom v zápase Ladislav Ščurko. Pozápasové vyjadrenia Peter Oremus, tréner Trenčína: „Tie veci, ktoré nám v tomto zápase nefungovali, si musíme rozobrať najmä sami medzi sebou. Tak, ako sme vedeli v predchádzajúcich stretnutiach zvíťaziť, tak sa musíme vedieť postaviť aj k tomu, že dnes bol súper lepší a vyhral zaslúžene.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Na zápas prvého s posledným sme sa zodpovedne pripravovali a pred súperom sme mali rešpekt. Hráči k zápasu pristúpili svedomito, pričom veľa energie im dodalo aj naše posledné víťazstvo nad Žilinou. Hráči splnili všetko, čo sme si povedali a najmä sa vyvarovali zbytočných chýb, po ktorých sme predtým inkasovali góly. Samozrejme, som rád za toto víťazstvo, ale jedna lastovička leto nerobí. Musíme bojovať ďalej a pokúsiť sa o zázrak.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10507-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight

  • HOKEJ: Detva zdolala...

    Za vysokú trojkráľovú prehru v derby proti Banskej Bystrici sa hokejisti HC 07  Detva revanšovali svojim fanúšikom tým najlepším možným spôsobom, domácim víťazstvom nad Žilinou.  HC 07 Detva – HKM Zvolen 2:5 (0:1, 0:1, 2:3) Góly : 50. Milý (Macejko, Žilka), 50. Piačka (Videlka, Murček) - 16. Coffman (J. Kováčik, Obdržálek), 40. Andersons (V. Fekiač), 44. Šišovský (Mich. Chovan, Špirko), 46. T. Bokroš (Matis, Kytnár), 60. Špirko (Mich. Chovan, Hraško) Strely : 31-29  / Vhadzovania : 39-26 / Vylúčenia : 7-7 / Presilovky : 0-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Šteffik, Müllner – Korba, Jobbágy - Vasilňák / Počet divákov : 1215 Zostavy Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Utkin - Ščurko, Surovka, Tibenský - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Gašpar, Piačka - M. Surový, Murček, Abramov Zvolen: Šimko - Hraško, Drgoň, Ross, J. Kováčik, Ťavoda, T. Bokroš, Andersons, Wharton – Mich. Chovan, Špirko, Šišovský - Obdržálek, O. Steen, Coffman - Síkela, Kytnár, Matis - V. Fekiač, L. Jurík, Mart. Ďaloga Domácim sa nepodarilo vyhodiť puk z obranného pásma, od modrej vypálil Kováčik a dorazil do brány v 16. minúte Tim Coffman. 22 sekúnd pred koncom druhej tretiny navýšil vedenie Zvolena Janis Andersons. V 44. minúte našiel Michal Chovan v situácii dvoch proti jednému Petra Šišovského, ktorého zakončenie z prvej skončili za Hackettom. O dve minúty neskôr vypálil hosťujúci Tomáš Bokroš, vďaka ktorému viedli hostia už 4:0. Macejkovu strelu príklepom od modrej tečoval za Šimkov chrbát v 50. minúte domáci Juraj Milý. Prešlo len deväť sekúnd a Detvy skórovala opäť. Tento krát úspešne zblízka dorážal Edmund Piačka. Posledné slovo v zápase však mal Zvolen, ktorý zásluhou Rastislava Špirka sekundu pred záverečnou sirénou uzavrel stav stretnutia. Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10652-hc-07-detva-hkm-zvolen/highlight HK Nitra  - HC 07 Detva 5:4 (0:2, 3:2, 2:0) Góly : 28. Rais (M. Paulovič, J. Ručkay), 33. Milam (Kovacs, M. Slovák), 37. M. Slovák (Blackwater, Kovacs), 50. Blackwater (Milam, M. Slovák), 58. Macík (J. Ručkay) - 1. Utkin (Tibenský), 10. Šimon (Videlka, Gachulinec), 22. Videlka (Murček), 38. Surovka (Gachulinec, Murček) Strely : 49-24 / Vhadzovania : 41-17 / Vylúčenia : 4-5 / Presilovky : 2:1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Šteffik, Kalina – Jobbágy, Korba - Ország  / Počet divákov : 2018 Zostavy Nitra: Lawson - Rais, Mezei, Milam, Ordzovenský, M. Versteeg, Rýgl, Michal Pupák, Korím - Macík, M. Paulovič, J. Ručkay - Kovacs, M. Slovák, Blackwater - Csányi, J. Šiška, Rzavský – M. Pupák, Ti. Šille, H. Ručkay Detva: Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Gachulinec, D. Jendroľ, Macejko - Utkin, Surovka, Tibenský - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - M. Surový, Huňady, R. Gašpar Detva už  v šiestej sekunde šokovala Nitru. Domáci síce buly vyhrali, ale potom Mezei stratil puk a Dmitri Utkin strelou z prvej skóroval. Strelu Videlku tečoval počas presilovej hry za chrbát domáceho brankára v 10. minúte Martin Šimon. V 22. minúte vystreli z pravého kruhu hosťujúci David Videlka a jeho strela zapadla do nitrianskej siete. Vylúčenie Gachulinca potrestal v 28. minúte  domáci Matúš Rais. V 33. minúte skresal náskok Detvy na rozdiel jedného gólu Jamie Milam a v 37. minúte vyrovnal Marek Slovák. Misky váh na stanu hostí naklonil o minútu neskôr Filip Surovka. Na 4:4 domáci vyrovnali domáci počas presilovej hry zásluhou Judda Blackwatera v 50. minúte. Zisk troch bodov pre vicemajstra zariadil v 58. minúte Radoslav Macík. Pozápasové vyjadrenia Andrej Kmeč, tréner Nitry: „Hlavne psychicky to bol veľmi ťažký zápas. Hneď na začiatku sme inkasovali gól. Potom sme sa veľmi narobili na góly. Brankár Hackett chytal výborne. Bolo ale na nás vidieť, že sme to chceli otočiť a nakoniec sme ten piaty gól predsa len pretlačili. Bol to náš boj s brankárom Detvy. Našťastie sme ho na konci dotiahli k bodom.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Ťažko sa to hodnotí. Ešte desať minút pred koncom som veril, že to dohráme tak, ako sme si povedali a konečne vyhráme vonku. Bohužiaľ, dva mesiace, ktoré som v Detve, sa to opakuje stále dookola. Ja chlapcom nemám čo vytknúť, lebo hrajú na hranici možností. Ale sú limitovaní svojimi schopnosťami. Preto plánujem vážnu debatu s pánom Ľuptákom a pokiaľ sa do Detvy nekúpia traja kvalitní hráči, skončím. Keď sa nevieme ani z desiatich prehier poučiť, potom sem musí prísť Copperfield a kúzelnou paličkou niečo zmeniť. Ja už to ďalej neviem. Bol to možno môj posledný zápas v Detve, ktorá, verím, sa v baráži zachráni.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10517-hk-nitra-hc-07-detva/highlight MHK 32 Liptovský Mikuláš – HC 07 Detva 0:1 (0:0, 0:1, 0:0) Góly : 22. Mat. Chovan (Videlka) Strely : 42-23 / Vhadzovania : 43-27 / Vylúčenia : 5-6 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : J. Konc, T. Orolín – M. Orolín, Stanzel – Jung / Počet divákov : 900 Zostavy Liptovský Mikuláš : Košanrišťan – Grüdling, J. Nemec, Suchý, M. Kurali, Mezovský, Tabaček, M. Moravčík, Nádašdi – Števuliak, J, Langhammer, Ru. Huna – R. Rapáč, Lištiak, B. Rapáč – J. Sukeľ, M. Sukeľ, Kriška – A. Laca, Uhrík, Vybíral Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko – Klučiar, Surovka, Utkin – Žilka, Mat. Chovan, Milý – Piačka, Murček, Videlka – D. Jendroľ, Abramov, M. Surový   V zápase na Liptove debutoval v drese nováčika Dušan Klučiar. O jediný gól zápasu sa postaral v 22. minúte po Videlkovej prihrávke Matúš Chovan. Detvania sa tak svojim fanúšikom revanšovali za štvrtkovú prehru v Nitre, proti ktorej  sa im podarilo premárniť 3 – gólový náskok.   Pozápasové vyjadrenia Pavel Paukovček, tréner Liptovského Mikuláša: „Hra sa niesla v našej réžii proti súperovmu brankárovi. Za chlapcov góly dávať nemôžme. Mrzí ma to, že po pekných akciách sme nedokázali streliť ani jeden gól.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „To, aký som šťastný, sa nedá ani opísať. Po zápase v Nitre prevládalo u nás veľké sklamanie. Sadli sme si s chlapcami, dali mi tričko, ktoré mi asi prinieslo šťastie. Dnes bolo radosť pozerať na hráčov. Získali sme historické víťazstvo na ľade súpera.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10730-mhk-32-l-mikulas-hc-07-detva/highlight Vyjadrenie Matúša Chovana : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11235-ako-som-zariadil-prve-vitazstvo-detvy-vonku HC 07 Detva – HK Poprad 1:3 (1:1, 0:2, 0:0) Góly : 9. Videlka (Piačka, Macejko) - 20. Štrauch (D. Brejčák), 24. Matúš Paločko (McDowell, Štrauch), 35. Heizer (P. König) Strely : 32-27 / Vhadzovania : 34-25 / Vylúčenia : 4-3 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : P. Jonák, Kubuš – Rojík, Výleta - Čavojský / Počet divákov : 440 Zostavy Detva : Verbitsky – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec - Ščurko, Surovka, Sitnikov - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - Abramov, M. Surový, Utkin Poprad : Corbeil - McDowell, D. Brejčák, Petran, P. König, Dinda, Fabian, Jáchym, Davydov - Matúš Paločko, Mlynarovič, Štrauch - Buc, Heizer, Abdul - D. Bondra, Vartovník, Vašaš - Hvila, Ježek, Nespala V 9. Minúte tečoval strelu Macejka do popradskej brány David Videlka. Hostia vyrovnali 42 sekúnd pred koncom prvej tretiny, keď skóroval Andreas Štrauch. Puk vyrazený domácim brankárom zasunul za jeho chrbát v 24. minúte Matúš Paločko. Víťazstvo kamzíkov pod Poľanou poistil 35. minúte Radomír Heizer. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič, tréner Detvy: „Myslím si, že to bol vyrovnaný zápas z obidvoch strán. Ako aj v iných zápasoch, tak aj v tomto sme nedokázali premeniť vyložené šance. Poprad ich premenil a dostal sa do vedenia. My sme museli doťahovať, no nepodarilo sa nám streliť kontaktný gól na 2:3. Päť minút pred koncom sme ich zavreli v obrannom pásme a hrali sme bez brankára, no ani pri tejto početnej výhode sme nedokázali streliť vytúžený gól.”   Marcel Ozimák, tréner Popradu: „Musím povedať, že v Detve sa hrá veľmi ťažko. Musím pochváliť Ivana Dorniča, ktorý tu od svojho príchodu spravil veľa roboty, jeho tím má oveľa lepší herný prejav. My sme však do dnešného zápasu išli s jednoznačným cieľom vyhrať, čo sa nám aj podarilo, keď sme takou nátlakovou hrou získali vedenie. Záverečný tlak Detvy sme ustáli a z tohto stretnutia si zaslúžene berieme tri body.” /*banner*/ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10643-hc-07-detva-hk-poprad/highlight HC 05 IClinic Banská Bystrica – HC 07 Detva (5:1, 3:0, 1:0) Góly : 4. Sedlák (Gabor, Bubela), 5. Bortňák (Košecký, Češík), 10. Hrnka (Bubela, Gélinas), 16. Giľák, 18. Asselin, 24. Giľák (Asselin), 36. Bortňák (Aliu), 39. Kubka (Rosandič, Kabáč), 47. Gabor (Bartánus, Bubela) - 18. Gašpar (Ondris) Strely : 41-20 / Vhadzovania : 36-19 / Vylúčenia : 3-6 / Presilovky : 2-0 / Oslabenia 0-0 / Rozhodovali : / Počet divákov : 2841 Zostavy Banská Bystrica : Lukáš - Kubka, Ďatelinka, Sedlák, M. Rosandič, Aliu, G. Gélinas, Košecký - Hrnka, T. Surový, Brittain - Gabor, Bubela, Bartánus - Giľák, Faille, Asselin - Kabáč, Češík, Bortňák - Róth Detva : A. Nagy (5. M. Hackett) – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Vyskoč, Macejko, D. Jendroľ, Šimon - Belluš, Ščurko, Sitnikov - Milý, Surovka, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - Ondris, R. Gašpar, M. Surový Vo 4. minúte sa k puku na modrej čiare dostal domáci obranca Adam Sedlák, ktorý prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste. O minútu neskôr Košeckým nahodený puk tečoval za chrbát hosťujúceho brankára Dalibor Bortňák, po ktorého góle nahradil Nagya v detvianskej bráne Hackett. Vylúčenie Žilku potrestal v 10. minúte potrestal domáci Tomáš Hrnka. V 16. minúte strelil štvrtý gól domáci Matej Giľák. Domáci brankár Lukáš ťahal puk zo svojej siete v 18. minúte po strele Rastislava Gašpara. O 35 sekúnd poslal puk do hosťujúcej siete Guilaume Asselin, ktorý 24. minúte naservíroval puk Matejovi Giľákovi a ten backhandom zaskočil Hacketta. V 36. minúte využili barani presilovú hru zásluhou Dalibora Bortňáka. O tri minúty neskôr sa k puku dostal domáci obranca Branislav Kubka, ktorého  strela skončila v detvianskej sieti. Gólové hody pod Urpínom uzavrel gólom zo 47. minúty Gilbert Gabor. Pozápasové vyjadrenia Vladimír Országh, tréner Banskej Bystrice: „My sme očakávali ťažký zápas s húževnatým súperom. Rýchlo sme strelili dva góly, na hokejky si hráči priniesli pokoj a od začiatku do konca hrali svoju hru. Dominovali sme, boli sme silní na puku, tlačili sa do bránky a uhrali sme vo výbornej atmosfére pekný výsledok.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „My sme vedeli, že na nás v Banskej Bystrici nečaká nič dobré, no chceli sme prekvapiť. Bohužiaľ, aj keď bola v mužstve dobrá nálada, za 30 sekúnd sme dostali dva góly, s mužstvom to zakývalo a inkasovali sme ďalej. Proti takému súperovi sa už ťažko hralo a dovolím si tvrdiť, že ak by bolo teraz finále, určite je Banská Bystrica majster. Robíme neustále na posilách, ale šťastie pri ich výbere nemáme. Musíme byť trpezliví, no v rozbehnutej sezóne to nie je jednoduché.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10522-hc05-iclinic-b-bystrica-hc-07-detva/highlight   HC 07 Detva – MsHK DOXXbet Žilina 4:1 (0:1, 0:0, 4:0) Góly :42. R. Gašpar (Surovka, Mar. Chovan), 43. Milý (Mat. Chovan, Sládok), 48. Sitnikov (Surovka, R. Gašpar), 58. Videlka – 11. Húževka (Kozák, T. Pospíšil) Strely : 50-31 / Vhadzovania : 42-20 / Vylúčenia : 5-5 / Presilovky : 1-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : P. Jonák, Fridrich – Tvrdoň - Beniač / Počet divákov : 300 Zostavy Detva : M. Hackett - Kuklev, Martin Chovan, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, - Tibenský, Surovka, Ščurko - Milý, R. Gašpar, Žilka - Videlka, Murček, Belluš - Sitnikov, M. Surový, Piačka – Mat. Chovan Žilina : T. Tomek - L. Kozák, Juraško, Martin Mazanec, Poulin, Michal Roman, Chaloupka, Mendrej, Meliško - Handlovský, Witala, Pospíšil - Tvrdoň, R. Hruška, Klimenta - Švihálek, Húževka, Rogoň - Stupka, Konečný, Dolinajec Presilovú hru 5 na 3 využili hostia na strelenie úvodného gólu zápasu, o ktorý sa postaral v 11. minúte Peter Húževka, keď tečoval Kozákovu strelu. Domáci Martin Chovan v 42. minúte po vyhranom vhadzovaní posunul puk na Rastislava Gašpara, ktorý vystrelil z ľavého kruhu na vhadzovanie a jeho strela skončila v Tomekovej sieti. Ubehlo len 26 sekúnd od vyrovnávajúceho gólu domácich, keď puk nahodený detvianskym kapitánom tečoval do žilinskej brány Juraj Milý, ktorý poslal nováčika do vedenia v zápase. Pobyt hosťujúceho Kozáka na trestnej lavici za držanie protihráča skrátil prvým gólom v detvianskom drese Vitali Sitnikov v 48. minúte. Hostia v snahe vyrovnať odvolali brankára, čo využil na strelenie gólu David Videlka v 58. minúte.   Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič, tréner Detvy: „Po zápase v Bystrici sme si povedali, že na tento výsledok musíme zabudnúť a do stretnutia ísť s čistými hlavami. Od začiatku sa nám to darilo, dve tretiny to bolo vyrovnané stretnutie, ale v tretej moji zverenci prejavili obrovskú túžbu po víťazstve. Bola radosť na nich pozerať. Po treťom strelenom góle z chlapcov opadla taká ťažoba a zápas v pokoji dohrali.‟   Petr Rosol, tréner Žiliny: „Bohužiaľ, naša produktivita je zlá a s tým sa ťažko vyhráva. Myslím si, že sme videli vyrovnané stretnutie. Domáci však v tretej tretine ukázali väčšiu túžbu po víťazstve a zaslúžene vyhrali.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10727-hc-07-detva-mshk-zilina/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 37 22 5 2 8 111:73 78 2. Banská  Bystrica 37 22 3 5 7 147:84 77 3. Zvolen 37 20 6 4 7 128:100 76 4. Nitra 37 19 6 2 10 134:103 71 5. Košice 37 20 3 3 11 120:88 69 6. Poprad 37 17 5 3 12 103:95 64 7. Žilina 37 13 2 3 19 92:108 46 8. Nové Zámky 37 8 5 3 21 86:125 37 9. Liptovský Mikuláš 37 7 3 8 19 80:102 35 10. Detva 37 5 0 3 29 66:140 18   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. januáru 2018

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3