s DTonline.sk

Rozhovor

  • Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    Splnený vianočný sen zažilo už takmer 200 detí

    V Detve počas Štedrého dňa už piaty krát zažili takmer štyri desiatky detí Splnený vianočný sen. Ide o projekt, kde smutné, choré, chudobné deti zažívajú pravé čaro Vianoc. Rozprávali sme sa so zakladateľom a organizátorom tohto projektu, Jozefom Pavlovom. Prečo vznikol tento projekt? Sám som nie vždy prežil najkrajšie Vianoce. Azda tie najsmutnejšie som prežil v roku 2001, keď mi večer 23. decembra, v predvečer Vianoc umrela milovaná stará mama. Vždy som bol orientovaný na ľudí a rád pomáham – či darovaním krvi, zapájaním sa do zbierok alebo týmto projektom. Keď chceme, aby bol svet lepší, musíme začať od seba. Ako vznikol teda nápad samotnej realizácie? Pred rokmi bol vysielaný STV pekný vianočný film Ježiškova poštárka. Nejaká myšlienka niečoho podobného v Detve vznikla asi tu. V roku 2010 som sa s partiou gymnazistov odhodlal skúsiť túto myšlienku zrealizovať. A tento rok je to už piaty ročník. som na to veľmi hrdý. Čo všetko stojí za organizáciou tohto projektu? Už počas novembra si obehám základné a materské školy so žiadosťou, aby deti nakreslili a napísali listy Ježiskovi – nakoľko v tomto veku na neho ešte veria. Triedne učiteľky, ktoré poznajú svoje deti najlepšie mi dané listy odovzdajú. Za túto spoluprácu im patrí veľká vďaka! Následne to všetko zosumarizujeme, z vlastných zdrojov nakúpim spolu so snúbenicou približne polovicu darčekov a oslovím sponzorov – pravidelných, ale aj tých, kto sa sám ozve na výzvu. Po nepríjemnej skúsenosti preberám výlučne konkrétne darčeky, len od veľmi dobrých známych prijímam hotovosť. Zakerní ľudia dokážu očierniť aj tak dobrý projekt ako tento. Každému darcovi dávam priamo bloček z nákupu. Po jednotlivých nákupoch sa spraví mapa roznosu a ráno 24. decembra sa ide do terénu.   Ako deti prijímajú toto prekvapenie? 90% reakcií je veľmi príjemných. Snažíme sa kupovať darčeky priamo z listov Ježiskovi. Detské úsmevy sú na nezaplatenie. Naozaj, je to veľmi pekné. Potvrdzuje sa, že skromní ľudia sú naozaj vďační a prajní – vždy nás chcú ponúknuť niečím a pozývajú nás k sebe do príbytkov. Žiaľ, zoznam detí je dlhý, takže musíme odmietať zdvorilosť.  Aké najťažšie prípady ste mali? Dnes je nepochopiteľné, aby si dieťa pýtalo od Ježiska obyčajné pero. Pamätám si, že prvý rok si jeden chlapec pýtal práve pero. Jeho situácia bola veľmi zlá. Otec mŕtvy, mama narkomanka v base a starká, ktorá sa o neho starala mala rakovinou. Strašná perspektíva. Smutný prípad bol aj, keď matka otrávila okenou svoje tri dcéry.    Sú listy Ježiskovi jedinečné a originálne? Samozrejme, detská fantázia je úžasná. Listy sprevádzajú krásne kresby, ale aj odkazy – Ježisko milujem Ťa! Jeden list z pred dvoch rokov bol milý tým, že na konci listu bol z reklamného letáku darček – prianie vystrihnutý a nalepený, pretože Ježisko je starý a nevie ako vysnívaný darček vyzerá. Tento rok bola zaujímavá argumentácia jedného malého chlapca – Milý Ježisko, bol som tento rok veľmi dobrý, ale bol som aj lenivý. Ale na budúci rok to plánujem zmeniť.    Hľadá sa pomoc pre takýto druh projektu ľahko? Nie je to najľahšie. Je dnes mnoho zbierok, benefícií a ľudia majú obmedzené možnosti. Napriek tomu sa vždy nájdu ľudia, ktorý pomôžu. Veľmi si ich cením. Chcel by som hlavne verejne poďakovať tým, ktorí rok čo rok pomáhajú – Jožko Paulišin, Darinka Labáková, Dano Maľa, Marek Mališ, ale aj ďalším darcom. Vďaka patrí aj fotografovi Tomášovi Belkovi, ktorý každý rok zachytí atmosféru odovzdávania darčekov a mojej snúbenici, ktorej pomoc je neoceniteľná.   Prečo nechcete zachovalé použité hračky? Vždy keď ma niekto s touto ponukou osloví, poďakujem mu. Ale po diskusii priamo s učiteľkami detí sme dospeli k záveru, že by sa deti mohli cítiť akoby „z druhej kategórie“. Preto všetko čo dostávajú je úplne nové. Aké sú najčastejšie priania dnešných detí? Sú to bežné veci ako bábiky, lego, farbičky. Ale aj nové trendy ako postavičky Transformers, či iné. Často po úspešnom detskom kinohite sa objavia postavičky aj v listoch. Napr. z tohto roku to boli Mimoni. Bude Splnený vianočný sen pokračovať aj na rok? Nie je plánované ukončenie tohto projektu. Verím, že tento projekt bude mať desiatky ďalších Splnených vianočných snov.    

    24. decembra 2015 23:40
  • Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    Milka Sekerešová: Betlehemci v 21.storočí sú raritou

    O blížiacich Vianociach a krásnych tradíciách v Detve sme sa porozprávali s Milkou Sekerešovou z Kultúrneho centra Andreja Sládkoviča. V čom sú detvianske Vianoce výnimočné? Sú  ako všetky Vianoce výnimočné,  na Slovensku či za jeho hranicami. Sú to sviatky rodinného pokoja, dobrosrdečnosti. V tie dni sme akýsi lepší, priateľskejší. Výnimočné sú preto, lebo ešte stále tu pretrvávajú pochôdzky betlehemcov a to horníckych a dolníckych, čo je v 21. storočí chvályhodné, v tomto smere Podpoľanie patrí k raritám na Slovensku. Stále sa traduje chodenie s kandičkou  na vodu z potoka, keď zvony zvonia o 18,00 hod. pred štedrou večerou. Je detviansky spevník vianočných piesni originálny? Nemôžem povedať na 100%.  Podľa mojich poznatkov v roku 1924 detviansky dekan Ján Štrbáň napísal texty týchto piesní a Martin Valent to znotoval. Myslím si, že aj pieseň „Ej, Martin či čuješ“ o tom hovorí, lebo to vraj robili do bieleho rána. Čo pre Vás znamená polnočná omša? Vianoce bez nej si  neviem predstaviť. Nádherné je, keď betlehemci vchádzajú a viem si vychutnať keď pekne odohrajú trojku, potom na organe kukučku a fujaru, no a spomínané piesne Jána Štrbáňa a Martina Valenta. Neoceniteľnou súčasťou Vianoc v Detve sú betlehemci. Koľko ich v Detve bolo a máme dodnes? To neviem povedať koľko ich bolo a som predovšetkým rada, že táto ľudová hra sa v Detve zachovala dodnes. Z ošúchaných papierikov sa to učia generácie. Teší ma, že aj tieto Vianoce 2015 nám spríjemnia sviatky. Dnes sú priamo v Detve hornícki a dolnícki. Ako prebieha príprava betlehemcov na Vianoce? Za mojich mladých čias sme chodili zdobiť betlehemčeky (lepili sme sväté obrázky, pozlátko, anjelské vlasy...), betlehemcov vždy zaúčal jeden z predošlých skúsených betlehemcov. Chlapci si pripravovali štrngalá (teraz už nie sú ani kolieska z hodiniek, keď sú digitálne a zvuk nedosahuje tú hodnotu). Samozrejme príprava  krojov. /*banner*/ V čom spočíva podstata ich vinšovania? Je to ľudová hra, ktorá hovorí o narodení Ježiša Krista. Jedno je podať rodine v príbytku príbeh a druhé je zavinšovať. Vinše sú o zdraví, šťastí, prosperite, pokoji, láske... Okrem betlehemcov sú súčasťou Vianoc aj koledníci. Betlehemci sú tiež koledníci. Všetky pochôdzkové hry sú koledníci. Chodenie s hadom, Dorotáši, na sv. Tomáša s prútikmi, na sv. Štefana šibačka.... autor: DTonline.sk      

    11. decembra 2015 20:20
  • Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Kameramanka Lucia Malčeková: Každá svadba je iná, každá má svoje čaro

    Mladá Hriňovčanka vyštudovala masmediálnu komunikáciu a dnes sa venuje hlavne profesionálnemu kamerovaniu. Jej hlavným portfóliom sú svadby.   V čom je točenie svadieb iné?  Je to určite príjemná práca, kamerujem dôležité okamihy ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať zaznamenaný tento dôležitý deň, aby sa mohli k nemu vracať a spomínať. Keď vidím ako sú ľudia šťastní, napĺňa ma to neskutočnou energiou a posúva ďalej v mojej práci. Hostia prichádzajú na svadbu s víziou zabaviť sa a užiť si tento deň, preto sú tieto videá zaujímavé a veselé. Čo všetko je potrebné zo svadby zaznamenať?  Pri kamerovaní svadieb sa snažím zaznamenať každý dôležitý okamih od samotných príprav nevesty a ženícha, odobierky, obradu a zábavy. Vždy ma poteší, keď je dobrý starejší a stará sa o výborný program a hlavne zábavu, tým zabezpečí aj zaujímavejšie video, ktoré vyprodukujem. Veľakrát chodím so snúbencami kamerovať rôzne umelecké zábery do prírody alebo na hrad. Takéto snímanie obohatí celé video a pridá mu viac romantický nádych. Aké sú moderné trendy v dynamike točenia? Myslím, že každý kameraman má svoj vlastný štýl kamerovania, ale určite sleduje aj konkurenciu a snaží sa držať rôznych moderných trendov. Sama sa inšpirujem niektorými slovenskými, ale aj zahraničnými profesionálmi. V súčasnosti je moderné kratšie video, zachytenie najdôležitejších okamihov, aby to diváka nenudilo, rýchly strih, zameriavanie sa na viac detailov, prechod z rozostreného obrazu na zaostrený a na záver svadobný zostrih z celého svadobného dňa. /*banner*/ Aké zaujímavosti sa vám na svadbe už prihodili?  Každá svadba je iná, má svoje čaro, plná rôznych zaujímavostí. Bola som na svadbe, ktorá bola absolútne nezorganizovaná, vo viacerých prípadoch nikto nevedel, čo má robiť, preto sa mi aj video strihalo ťažšie. Okrem tejto svadby mám len pozitívne zážitky, stretávam veľa nových ľudí, smejeme sa, tancujeme, ja si to veľmi užívam a aj preto milujem svoju prácu. Koľko trvá spracovanie svadobného DVD - koľko je čistého natočeného času priemerne?  Všetko je to individuálne. Niektoré páry nechcú natáčanie príprav alebo umeleckých záberov, iné to naopak vyžadujú. Kamerujem všetko, čo považujem za dôležité, čiže z jednej svadby mám aj 200 videí, ktoré potom spracujem a konečné svadobné dvd má od cca 60-90 minút. Hneď po svadobnom dni sadnem za počítač a začínam strihať. Každé svadobné video som odovzdala do 7 dní od samotnej svadby. Ako dlho sa venujete točeniu, študovali ste daný odbor? Od detstva som vystupovala pred kamerou, môj ocino snímal všetky naše dôležité okamihy. Videla som v ňom vzor, takže kameru sme brali všade so sebou. Vďaka mojej vášni k médiám a kamerovaniu som začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave odbor Masmediálna komunikácia. Zdokonalila som sa vo videoprodukcii, strihu a čerpala z názorov profesorov a spolužiakov. Popri škole som kamerovala rôzne udalosti a medzi ne patrili aj svadby. Je to moja veľká vášen, a preto som sa začala profesionálne venovať kamerovaniu svadieb a rôznych podujatí. Kontaktovať a jej prácu si môžete pozrieť na: https://www.facebook.com/Lucia-Mal%C4%8Dekov%C3%A1-VIDEOPRODUKCIA-412915948894128/

    30. novembra 2015 16:08
  • Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Jaro Černák o galaprograme Podpoľanca: Verte, že je sa načo tešiť!

    Podpoľanec sa dožíva 40 rokov. V piatok a sobotu sa koná v športovej hale galaprogram Bohatstvo chudoby. O tomto všetko sme sa rozprávali s riaditeľom súboru PhDr. Jaroslavom Černákom. Čo znamená 40.výročie pre Podpoľanec? Podpoľanec si za tie roky vydobyl pevné miesto medzi najlepšími súbormi na Slovensku a túto latku kvality drží až do teraz. Treba sa hlavne poďakovať zakladateľom súboru a bývalým vedúcim súboru: Jozef Kulišiak, Pavel Gažo, Jozef Lapin, Dušan Gelieň, manželia Šulekovci a mnohým ďalším za odvedenú prácu, ktorú za tie roky svojho vedenia odviedli. Poďakovanie patrí aj aktuálnemu vedeniu súboru: Roman Malatinec, Ján Matuška, Ján Sekereš, Jaroslav Černák, ktorí spolu pripravujú už druhé výročie Podpoľanca. Som nesmierne rád, že Podpoľanec už 40 rokov prezentuje na vysokej umeleckej úrovni podpoliansky folklór doma a v zahraničí. Vedeniu súboru a súboristom je cťou byť článkom Podpoľanca a šíriteľom nášho krásneho folklóru. Kde všade v zahraničí vystupoval Podpoľanec? Sú to hlavne európske štáty, najčastejšie naše susedné štáty, ale navštívili sme aj Áziu, konkrétne Južnú Kóreu. Na rok 2016 chystáme prekvapenie, ale dopredu nebudem nič prezrádzať. Koľko členov súboru má aktuálne FS Podpoľanec? Aktuálne má súbor okolo 50 stálych členov, veľa súboristov dochádza zo širokého okolia, najviac ich máme z mesta Hriňová. Členovia sú podelení do hudobnej, tanečnej a speváckej zložky. V súbore máme aj inštrumentalistov - heligónka, fujara, píšťala, podľa potreby pozývame na vystúpenia aj externých inštrumentalistov. Čoskoro tu máme galaprogram, načo sa môžu ľudia tešiť? Výročný galaprogram bude odprezentovaný počas dvoch dní: 20. a 21.november. Program bude trvať cca 2 hodiny, v ktorom sa predstavia hlavne aktuálne zložky súboru, ale svoj výkon predvedú aj seniori, ktorí tancovali v súbore po minulé roky a ľudová hudba Duľovec. Základom programu budú nové choreografie umeleckého vedúceho Romana Malatinca, uvidíme však aj najlepšiu tvorbu Jozefa Kulišiaka a choreografiu Jána Michálika. Verte, že je sa na čo tešiť. Akú budúcnosť má FS Podpoľanec? Ak bude mať FS Podpoľanec kvalitné podmienky pre svoju činnosť, bude aj naďalej prezentovať svojrázny, atraktívny podpoliansky folklór na Slovensku a v zahraničí. Po výročí súbor nebude oddychovať, ale hneď sa presunie do nahrávacieho štúdia, kde sa bude nahrávať CD nosič FS Podpoľanca. CD by sa malo začať predávať začiatkom budúceho roka 2016. Vo februári nás čaká sústredenie na Detvianskej Hute, kde sa pripraví program, ktorý sa bude prezentovať na vystúpeniach v roku 2016. autorský článo DTonline.sk

    17. novembra 2015 19:12
  • Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    Pavlov: Ján Šiandor je notorický klamár, točím o ňom dokument

    V apríli 2011 založil internetové noviny DTonline.sk. V novembri bol zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva. Je známy aj tým, že verejne bojuje proti bývalému viceprimátorovi Jánovi Šiandorovi. Vy a Šiandor. Pravidelne si vymieňate ostré články. Aký je na to dôvod? Lebo som presvedčený (a viem to dokázať), že Ján Šiandor je klamár. Podľa môjho súkromného názoru je veľkým zlom pre mesto Detva a spravím všetko preto, aby tento človek už nikdy nebol v exekutíve tohto mesta a nemal dosah na rozpočet a peniaze obyvateľov nášho mesta. Už veľakrát som zverejnil mnohé informácie o jeho nie „najčistejšom“ konaní a viackrát som ho usvedčil z klamstiev.  Prečo ste voči nemu taký zaujatý? Nie som zaujatý. Mám reálne množstvo dôkazov, prečo je môj názor taký, aký je. V roku 2010 išiel do volieb s tým, že ide bojovať proti mafii. Mnohým, aj mne sa jeho elán páčil. Ale nádeje sa rýchlo rozplynuli. V novembri 2010 bol zvolený a na jar 2011 už staval v centre mesta honosnú nadstavbu svojho polyfunkčného domu. Je to mimoriadne neštandardné. Jeho dcéry ma osočovali, čo si to dovoľujem, že on 20 rokov podniká, že on na to má. No tak nech dokáže a podloží relevantne kompletné financovanie, argument, že 20 rokov podniká nie je vecný. Aj minister obrany Kanis z SDĽ pred 15 rokmi dokladoval milióny vyhranými tiketmi.... To je jediné čo mu vyčítate? Nie. Kauza kúpalisko napríklad. Martin Klačanský ho velebil a pomáhal mu s kampaňou (sám mi to povedal) v roku 2010. V roku 2011, 1.mája jeho priateľka dostala do správy kúpalisko v Detve. Živnosť na prevádzkovanie kúpaliska jej vznikla až 3.júna. Je to košér? To je ale najmenší problém. V roku 2012 dostala priateľka Martina Klačanského na prevádzku kúpaliska dotáciu 13 tisíc eur. To nekritizujem, dostal ju každý kto mal kúpalisko v správe. Ale! Ona ju nevyúčtovala, údajne jej zhoreli v aute všetky doklady a až po náleze NKÚ mesto riešilo túto nevyúčtovanú dotáciu. Mesto ju malo vymáhať, alebo ju mohlo odpustiť. Na návrh Jána Šiandora ju odpustilo. Ale v zmysle, že je zaplatená, len nevyúčtovaná. Lenže, v roku 2013 dostali kúpalisko do správy TS Detva a mesto muselo uhradiť niekoľko tisíc eur dlh po bývalom prevádzkovateľovi. Kde šla teda dotácia??? Ďalej vyčítam, že mesto kúpilo pozemok od Martiny Šiandorovej za 10 728 eur, dcéry viceprimátora. Návrh predkladal Ján Šiandor a sám zaň hlasoval. Nie je to najjasnejší prípad rodinkárstva?  To sú politické veci. Prečo tvrdíte že je klamár? Lebo ním je. Bez škrupúľ, svedomia, horšie než Mečiar. Oklamal ľudí, že DTinfo nie je jeho. O mne napísal x klamstiev. Konkretizujte. Tak najprv DTinfo. Po určitom čase Ján Šiandor zbadal, že moje noviny veľa ľudí číta. Písal sa rok 2013 a teda vytvoril si vlastné noviny DTinfo. Niekde na internete stiahli fotku nevinného a nevedomého chalana, dali mu meno Ján Kovár a zverejnili, že o je majiteľom DTinfo - býval údajne v Bratislave. Kto z Bratislavy sa zaujíma o Detvu? Nik ho nikdy nevidel a on ani neexistuje po pravde. Zistil som od Filipa Roháčeka, ktorý robil hosting DTinfo, že stránku založil Martin Šiandor – syn Jána Šiandora a Marián Líška (predseda spriazneného mladežníckeho parlamentu, podniká v budove Jána Šiandora). Ak chce niekto tvrdiť, že títo traja nemajú nič spoločné, tak je na omyle, pretože figurujú všetci traja v sročke Karta Poľana. Napriek tomu, stále klamú a prezentujú, že to ich noviny nie sú. Nie je to podvedenie verejnosti? Navyše, milionkrát prezentoval Ján Šiandor informácie v článkoch, že ich má získané na základe infozákona. Od mesta mám potvrdenie, že Ján Šiandor nikdy nepodal na mesto žiadosť o informáciu. Ani noviny DTinfo nikdy nežiadali informácie. Odkiaľ ich teda majú? Pravdepodobne ich niekto poskytuje potajme a nezákonne. Náhodou nie sú ani časté spoločné stretnutia prednostu, primátora a Jána Šiandora, ktoré sa konajú na mestskom úrade. Tipnite si, čo asi môžu riešiť.  /*banner*/ Ján Šiandor na  vás podal tesne pred voľbami tri trestné oznámenia. O čo išlo? Išlo o primitívne zastrašenie toho času novinára politikom. V prvom išlo o údajné ohováranie. Konkrétne som ho urazil vetou v mojich predvolebných novinách – som názoru, že viceprimátor nie je dostatočne vzdelaný na svoju funkciu. O tom som doteraz presvedčený, mestá a obce by krčmári nemali riadiť. V druhom som ho údajne chcel zlikvidovať. V schránke sa mu objavila moja mailová komunikácia, ktorá to údajne nasvedčovala. Som presvedčený, že v schránke nič nemal, navyše, pred voľbami ako Dtonline, tak aj mail bol hacknutý, takže obsah mohol hocikto sfalšovať. Navyše, myslí si niekto reálne, že by som ho chcel zabiť? Veď toto svedčí už naozaj o psychickej poruche. Tretie trestné oznámenie bolo o tom, že som platil honorár kapele INE KAFE bez dane. Áno, koncert som spoluorganizoval, ale ja som nič naplatil. Dokonca ani len na oznamovacej povinnosti mestu nie som vedený ako organizátor. Všetky tieto trestné oznámenia boli vykonštruované a polícia po mojich výpovediach ich zmietla zo stola. A toto mi spôsobilo značnú ujmu, lebo ľudia si myslia, že keď je na niekoho podané trestné, dokonca tri, isto musel niečo spraviť. Už konzultujem s právnikom kroky ohľadne Šiandorových krivých obvinení voči mne. A jednozančne prípadný súd vyhrám. Údajne ste proti nemu šírili aj hanlivé letáky do schránok. Neexistuje jediný dôkaz, že som nejaký leták vyrobil, zaplatil, rozniesol. Ani som ho osobne nevidel, ale viem, že sa tam skloňovala krádež motorov z PPS. Ja ho z toho neobviňujem, nebol som vtedy na svete ešte. Ale x ľudí, čo v závode robili hovorili, že to je pravda. Ale to netvrdím ja.  Prečo ale Šiandor tak urputne bojuje aj po prehraných voľbách? Pretože sa chce vrátiť k moci. Je ňou zaujatý, doslova sa ňou opil, ako sa ľudovo vraví. Ale ja sa pýtam, dnes má ten človek 63 rokov, v najbližších komunálnych voľbách v roku 2018 bude mať 66 rokov. Aká je toto alternatíva a budúcnosť pre mesto? Navyše, je klamár a sú za ním rôzne reálne, nie vykonštruované kauzy.  Obviňuje vás, že ste poskok podnikateľov, že sa spolu s kolegami nabaľujete.  Psychicky chorí ľudia majú často halucinácie a trpia bludmi a utkvelými predstavami. K tomu sa naozaj nejdem vôbec vyjadrovať, škoda času. A k tomu, že sa nabaľujem? Všetky zmluvy podpisuje len primátor. Ja ako poslanec nemám dosah na priamu realizáciu a platenie ničoho. Ja nestaviam, nemám honosné auto (dokonca nemám žiadne) a ani nikdy nebudem mať nič, čo nebudem vedieť zdokladovať. Sľúbili ste, že sa vzdáte platu. Prečo ste tak neurobili? Ale ja som tak urobil. Prvých cca 560 eur za prvý polrok 2015 som venoval na akciu, ktorú som organizoval tento rok už po tretíkrát. Išlo o detský festival NetSpace deťom. Tu som prvýkrát od mesta dostal dotáciu vo výške 300 eur. Šiandor napísal, že som si dal schváliť dotáciu. Nenapísal sumu 300 eur, ani účel. Za 300 eur som objednal veľkú nafukovaciu šmýkačku a hrad. Všetky deti ju mali zadarmo! Kým on ničí rodiny a deti svojou krčmou a podporovaním alkoholizmu, ja sa deťom venujem. Pracujem v SCVČ a zorganizoval som množstvo podujatí pre deti, lebo tie sú naozaj naša budúcnosť. To je moja filozofia. Aj preto sme apelovali na výstavbu detského ihriska na Dolinkách. Aj nás zarazila suma 19 200 eur, ale len primátor má kompetenciu to podpisom schváliť, alebo nie. A on to podpísal. A k tom platu. Na NetSpace deťom som zabezpečil pre deti aj atrakciu, ktorú väčšina detí v živote nevidela. Išlo o dinosaura z Dinoparku Terchová. Táto atrakcia stála na jeden deň 1550 eur. Sám som 560 eur dal na to. Ďalší plat, čo budem mať z titulu poslanca do konca roka 2018, čiže  cca 4 tisíc eur venujem Materskej škole Obrancov mieru. Som na tom dohodnutý s riaditeľkou.  Aké klamstvá teda o vás Šiandor napísal?     Ono to je zmes klamstiev, poloprávd a prekrútených informácií a rôznych pasáži vytrhnutých z kontextu. Napríklad napísal, že v júni neboli poslanci zo skupiny Romana Vrťa na zasadnutí MsZ. Ale ja som tam bol. Alebo som povedal, že je nekultúrne, keď prídu opití občania vykrikovať na zasadnutie MsZ. On to prekrútil tak, že som nazval občanov ožranmi. Ale keď je niekto opitý, smrdí na celú zasadaciu sálu od alkoholu a cigariet, nadáva a ledva stojí, tak proste opitý je! Ďalej som zistil na Registri občianskych združení, že OZ proti zvyšovaniu ceny tepla neexistuje. OZ zo zákona vznikne len vtedy, keď má schválené ministerstvom vnútra stanovy a zaplatený kolok 66 eur. Obvinil ma, že bojujem proti ľuďom  a za Bytes (pri tomto podpísal ako autora p. Kolárika, namiesto seba). Ja som len povedal pravdu, že OZ neexistuje a jeho usvedčil z klamstva. A od Bytesu som nikdy nedostal ani jeden cent, mám to písomne potvrdené od konateľa spoločnosti.         Okrem Vás očierňuje aj vašich kolegov. Śú to čestní ľudia?  Pekne po poriadku. Kolegovia za Piešť - Imro Sekekeš je férový chlap. Čo na srdci, to na jazyku. Ale je čestný. Stano Šichta je mimoriadne skúsený a sčítaný. Naozaj si ho vážim. Zo starej Detvy si veľmi vážim Braňa Barana. Poznáme sa dlho, ešte ako mestský úradník bol jeden z najschopnejších, aký tam vôbec kedy pracoval. A dostal pár stoviek na výplatu, hlavne že tam robí zbytočná hovorkyňa a vyše 70 ročný informatik. Jaro Kóňa je človek, čo dokázal v športe veľa. Páči sa mi jeho triezvy nadhľad a pokoj za všetkých okolností. Darinka Labáková je dáma, škoda, že viac takých žien ako ona nie je v zastupiteľstve. Roman Vrťo taktiež podľa môjho názoru chce pohnúť Detvu dopredu. No a Slavo Ciglan a Jožko Výbošťok sú moji najbližší spolupracovníci. Za týchto dvoch osobne ručím, sú to čestní ľudia, s ktorými máme spoločnú víziu pre Detvu.     Aký dokument točíte? Dokument o všetko čo som zistil za rok pátrania v zmluvách a iných dokumentoch. Na najbližšom MsZ to zverejním ako samostatný bod. Producent, nezávislý dokumentarista osloví aj Jána Šiandora, aby reagoval na obsah dokumentu. Ale neviem ako vysvetlí pravdu, napr. to, že hlasoval za kúpu pozemku od svojej vlastnej dcéry, alebo za odpustenie nevyúčtovanej dotácie. A pár prekvapení som si pošetril na premiéru. Ľuďom sa konečne otvoria oči!   rozhovor pripravil R. Rubint

    15. novembra 2015 18:17
  • Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Erik Melich: Kráľ podpolianskeho Facebook-u + fotogaléria

    Mladý Skliarovčan zabáva stovky ľudí na sociálnej sieti Facebook. Prinášame vám viac o tomto nevšednom ľudovom internetovom zabávačovi.  Erik, patríš ku kráľom "podpolianskeho Facebook-u". Ako sa Ti to podarilo? Zdravím Vás, haha vraj kráľom... keďže som skromný lazník zo Skliarova tak by som sa tak nikdaj nenazýval... a ako sa mi to podarilo, že mi ľudia dávajú takéto prívlastky, no pôvodne som fajsbuk ani nikdy nechcel mať a bol som proti tomu a chodieval som iba na teletext a pokec vypisovať somariny fúzatým 15-tkám, až ma v roku 2010 zaregistroval na sociálnu sieť spolužiak Matúš Lunter, lebo som asi jediný z triedy tam ešte nebol... Takže za všetko vlastne môže on, haha ale nie, keď som bol na internete tak som mal chuť si len robiť srandu a neviem či by ste našli odomňa nejaký smutný či deprimujúci príspevok a tak som začal postupne pridávať humorné príspevky, čo sa veľa ľuďom začalo páčiť... Spoznal som sa s Andrejom Červeňákom, s ktorým sme sa jedného času pretekali, kto väčšiu somarinu pridá a keď pri všetkom bolo za fúrik lajkov a komentárov tak sa to rozšírilo ako zadok Nicky Minaj a ľudia si to vo väčšom začali všímať a sledovať to ako pedofilný brankár malú domov. Si známy hlavne tvojimi dlhými a vtipnými povíkendovými statusmi. Ide to samé od seba, alebo musíš nad nimi dlho premýšľať? Po poriadnej akcií to zo mňa vyletí ako obed z modelky. Stretávam sa s veľa ľuďmi, ktorí vravia vtipné a slangové výroky, ktoré sa na mňa nalepia po prípade niečo aj ja vymyslím a potom to používam aj pri debate aj pri týchto statusoch. Najradšej používam vtipné prirovnania, vždy keď mám vypitvô tak šije so mnou kde len dáku somarinu vysrstiť alebo diôvky obháňam a trepem im oplzlosti, že by som ich vypukal ako pukaciu fóliu, len raz za to príde za mnou dáky "bujak som ja bujak s lazníkom kamarát"... A po takýchto večeroch, keď si premietnem čo sa dialo tak s nadsázkou to opísať je pre mňa hračka. Pod týmito komentármi máš stovky "lajkov", mnohí ľudia na ne s nedočkavosťou čakajú. Čo myslíš, prečo? Nečakal som to, ale stalo sa to dákym hitom a veľa ľudí sa ma pýta, kedy bude ďalší status alebo či neplánujem napísať knihu. Nájdu sa aj ľudia, ktorím sa to vôbec nepáči lebo často tam používam nadávky. Nadávanie je môj zlozvyk a už som naučený písať ta,k ako by som to hovoril v krčme tak potom za toto moje rúhanie ma skoro zadusilo čo sa mi čkalo keď ma spomínali v Detve na omši. Ja to nikoho nenútim čítať, píšem to len pre pobavenie ľudí čo majú radi trošku zvrátený humor a komu sa nepáči môže prekliknúť ďalej. Som si vedomý toho, že to aj detiská čítajú, no tie sa denodenne stretávajú s vulgarizmami a je len na rodičoch, aby im vysvetlili čo sú to za slová a že by ich nemali používať. Nechcem aby si deti zo mňa brali príklad a chodili po krčmách, akciách a robili skazu, ale radšej sa venovali športu, spievaniu alebo pre mňa aj háčkovaniu. Ja som tiež športovo založený, no občas treba aj poriadne vypnúť a odreagovať sa, boli časy keď som prišiel nad ránom domov spevom napitý ako špongia a v kuchyni som chcel rozbiť súdok s kapustou lebo že mi vraj vkuse vravel :"blb..... blb..... blb.... ". Poznám veľa borcov čo vyvádzajú viac ako ja, len sa s tým "nepochvália" nikomu, ale zase tieto moje statusy majú aj plusy, nielen že sa pri nich dá zasmiať, ale mladí ľudia čítajú aspoň toto keďže "nudné" knižky ich dáko nebavia a toto vraj celkom hej. A napríklad aj ja ako som začal s písaním tak som sa lepšie naučil gramatiku ako v škole. Od leta som trochu sekol s alkoholom, tak teraz je tých statusov menej po akciách a ozaj po každej akcií písať vtipne prifarbený priebeh, kde sa už veľa vecí opakuje neni už také smiešne ako raz za čas ale poriadne sa pritom vyšantiť ako napríklad po slávnostiach. /*banner*/ Stane sa s Teba druhý podpoliansky "Matúš Báťka"? To hádam nie, skorej prvý podpoliansky Erik Melich. Cedel by som aj písať básničky pre kadejakie ženičky, ale Báťka je majster v svojom remesle a ja mladý fagan mu to hádam neprevezmem. Nielen tvoje statusy sú legendárne, ale aj tvoje fotografie - Borat, s hlavou svine na zabíjačke, či parodia na Old Spice reklamu. Je to tiež vždy spontánnosť? Väčšinou áno. V mojej hlave sa deje dakedy taký cirkus, že vyhutujem len čo by som spravil alebo odfotil, aby bola čo najväčšia sranda, ako keď som sa dal fotiť na aute seat Ibiza či na pizzi hawai, že som bol tento rok na Ibize a na Hawaii. Výhoda je, že si viem spraviť srandu aj sám zo seba a snažím sa pritom rozoznať čo je vtipné a čo už trápne. Čomu sa v súkromí venuješ? Predovšetkým športové aktivity ako florbal, hokej, futbal, tenis, plávanie, bicyklovanie a behanie. Keďže staviame chatu, tak aj tam sa snažím dačo majstrovať a okolo domu jesto tiež vždy roboty. Rád si aj doprajem kvalitný spánok alebo si s partiou zahrám šípky v krčme pri pivku, kde preberáme chlapské reči a bulvárne kačice. Hrávaš aj florbal, ako dlho? Snažím sa to hrať, ale poslednú dobu som ľavý ako zábradlie. Hrám asi zo 6 rokov, prvý krát som sa s tým stretol na strednej škole a celkom ma to chytilo, tak teraz hrávam už štvrtý rok aktívne v Detve za Joxerov a netajíme sa tým že tento rok by sme chceli už postúpiť do extraligy tak ako slepý povedal - budeme vidieť.

    31. októbra 2015 10:52
  • Slavomír Ciglan: Deti sa dnes hýbu oveľa menej

    Slavomír Ciglan: Deti sa dnes hýbu oveľa menej

    Prinášame Vám novú rubriku - samospráva. V nej sa pozrieme spoločne na primátorov, starostov, mestských a obecných poslancov. Ako prvý vám prinášame profil poslanca MsZ v Detve Slavomíra Ciglana (zvolený bol v roku 2014 s najvyšším počtom hlasov v Detve). Ciglana poznajú ľudia ako učiteľa, DJ-a a športového trénera. V nasledujúcom rozhovore sa budeme venovať jeho športovým aktivitám.  Ste multišportovec. Navyše šport aj vyučujete - akým všetkým športom sa venujete? Aktívne sa venujem florbalu, vyrastal som vsak ako hadzánar a hokejista. Ako učitel telesnej výchovy nemám problém so žiadnym športom, mojim koníčkom je hlavne tenis, basketbal, lyžovanie a snowboarding. V minulosti ste hrával aj hokej. Ako si spomínate na toto obdobie? Veľmi rád si spomínam na toto obdobie, hokej je náročný šport a nie len fyzicky. Mal som skvelých trénerov, s ktorými som v kontakte doteraz. Nemal som rád skóre vstávanie na zápasy, ale keď som už sedel zbalený v autobuse, nevedel som sa dočkať zápasu.   Teraz je vašou srdcovkou florbal. Patríte k zakladateľom tohto športu v Detve. Ako sa ho podarilo v našom meste nakopnúť? K florbalu som sa dostal počas štúdia na VŠ na predmete netradičné športy. Prešlo niekoľko rokov a v Detve sa z florbalu stáva tradícia. Začínali sme na 3.ZŠ v telocvični, kde kolega Vladimír Unterfranc (môj bývalý hokejový tréner) mal ako prvý v Detve zakúpene hokejky a bránky pre tento šport. Chodili sme pravidelne a naša partia sa rozrastala. Absolvovali sme úspešne niekoľko amatérskych turnajov a zhodli sme sa, že ideme do ligy. Budúce leto náš klub oslávi 5 rokov, za ten čas sme stihli postúpiť do 1.ligy, kde stabilne obsadzujeme najvyššie priečky, ale najväčšiu métu máme stále pred sebou a to je extraliga. V klube trénuje momentálne vyšše 60 detí a oni sú našou budúcnosťou, pretože šport bez mládeže nemá budúcnosť.    Kam to môžeme s florbalom až dosiahnuť? Najvyššia súťaž extraliga a dostať sa medzi 12 najlepších klubov Slovenska. V Detve pribudne nové multifunkčné ihrisko. Čo všetko nám poskytne? Ako každé multifunkčné ihrisko, možnosť športovať v prvom rade deťom, mládeži a v neposlednom rade širokej verejnosti s maximálnou vybavenosťou piatich športov. Minifutbal, hádzaná, volejbal, tenis a streetball. Uvažuje sa ešte o florbale, ale umelý trávnik nie je ideálnym povrchom pre tento šport. Je dnes mládež v športe menej zdatná? Samozrejme, ja ako učiteľ TV to vidím jasne. Zdatné deti sú len tie, ktoré pravidelne trénujú nejaký šport, ale veľmi zdatné deti sú aj tie, ktoré navštevujú aj tanečné krúžky a súbory. Môžem povedať, všetci, čo robia s mládežou v Detve robia svoju prácu dobre, škoda, že tých detí je menej ako tých, čo nerobia žiadne pohybové aktivity. No aj na trénovane detí sú kladené menšie nároky ako boli kladené kedysi, lebo deti sú v tejto dobe veľmi hýčkané rodičmi. /*banner*/ Aké sú nové formy zaujať deti tak, aby radi a s chuťou športovali? Foriem je veľa, nie každá je tá správna, ale v prvom rade musia mať záujem deti a ich rodičia, potom je tá práca oveľa ľahšia. Ako športovec istotne sledujete aj športy vo všeobecnosti. Ktoré?  V prvom rade tie čo obľubujem, ale ako každý chlap sledujem Ligu majstrov vo futbale, reprezentačné úspechy našich športovcov a sledujem aj úspechy športovcov v našom meste. Máte aj obľúbených športovcov? Môj top je jednoznačne tenista Novak Djokovic, zo Slovákov Marek Hamšík. Zúčastnili ste sa aj nejakých významných športových podujatí? Áno, na MS v hokeji u nás a teraz v Ostrave a ešte na ATP tenisovom turnaj v Umagu. Je priestor v Detve ešte pre nové športy v súčasnej ekonomickej situácii? (aj vzhľadom na obyvateľov, málo detí, atď....) Myslím si, že športov a klubov máme v Detve viac ako dosť, niektoré aj duálne a tomuto treba do budúcnosti zabrániť, nie sme Bratislava, aby  sme  si to mohli dovoliť. Deti sa zbytočne rozbíjaju, dokonca bojujú proti sebe a za všetko môžeme my dospelí.   autorský článok DTonline.sk

    21. októbra 2015 13:30
  • Miroslav Srholec: Z futbalových rozhodcov sa mi páčil Micheľ

    Miroslav Srholec: Z futbalových rozhodcov sa mi páčil Micheľ

    Byť  futbalovým  rozhodcom nie je med lízať. Svoje o tom vie aj Miroslav Srholec, s ktorým vám prinášame rozhovor. Prečo ste sa rozhodli vydať na dráhu futbalového rozhodcu ? V roku 1988 som pracoval ako osobný vodič na OV CSTV vo Zvolene. Tam každú stredu zasadali komisie futbalu či športovo technická, disciplinárna a aj komisia rozhodcov. Tak ma tam nejako nahovorili, ale hlavný dôvod je že futbal ma vždy bavil ,ale súťažne som ho hrať nemohol pre zdravotné problémy. Ktorý z futbalových rozhodcov je pre vás vzorom a prečo ? Nemám vzorového rozhodcu, lebo každý ma iný štýl rozhodovania, ale celkom sa mi páčil Micheľ. Pamätáte si na svoj prvý zápas v rozhodcovskej kariére ? Priblížili by ste nám ho ? Ten zápas si pamätám veľmi dobre. Bol som delegovaný do Babinej ako asistent 2, ale na stretnutie neprišiel ani jeden rozhodca tak som musel viesť stretnutie sám. V prvom polčase domáci vyhrávali 2.0, ale nakoniec prehrali 3.2 a ja som mal problémy sa odtiaľ dostať domov. Akú  najvyššiu futbalovú súťaž ste pískali ? Rozhodoval som 5. ligu, ale pre zdravotné problémy asi len dva roky. /*banner*/ Každý rozhodca má zápas, na ktorý najradšej spomína. Je to pre vás ten prvý alebo... ? Najradšej spomínam na stretnutie medzi Dudincami a Kováčovou pred asi desiatimi rokmi. Neskutočný zápas pre divákov hráčov aj pre mňa samotného. Hralo sa hore - dole zápas mal náboj veď išlo o postup do vyššej súťaže. Po skončení stretnutia mi poďakovali všetci hráči oboch mužstiev, čo v tedajšej okresnej súťaži bolo veľké ocenenie pre rozhodcu. Ako prebiehajú rozhodcovské skúšky ? Rozhodcovské skúšky prebiehajú v dvoch fázach a to sú testy z pravidiel futbalu ktoré sa robia písomnou formou, potom sú video testy, kde sa ukazujú rôzne situácie a my ich potom posudzujeme a nakoniec to sú fyzické previerky, kde sa preveruje kondícia a vytrvalosť každého rozhodcu. Na všetko je určený čas. Mohli by ste nám vysvetliť systém delegovania rozhodcov na jednotlivé zápasy ? Systém delegovania je na komisii rozhodcov. Určený člen komisie urobí delegáciu na určité kolo a komisia ju schváli. Potom si ju rozhodca pozrie na delegačnom liste na futbalovej stránke v príslušnom oblastnom zväze danej súťaže. DTonline.sk (Milan Belko)

    12. októbra 2015 18:34
  • Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo: Kožuch vyrobím za približne 200 hodín

    Lukáš Jurčo - mladý Hriňovčan, ktorý oživuje tradície našich starých otcov. Okrem toho, že je najmladším ľudovým majstrom - výrobcom kožuchov v širokom okolí, je aj končiacim študentom aprobácie história - filozofia. Narodil sa v roku 1992 v Detve,  Venujete sa zaujímavej činnosti, ktorá už zaujala mnohých. Opíšte nám presne, čomu sa venujete?  Môj záujem môžem rozdeliť na dve časti so spoločným menovateľom. Tým spoločným menovateľom je tradičný podpoliansky odev, pričom sa venujem jeho zbieraniu a rovnako, i výrobe niektorých jeho súčastí. Venujem sa najmä kožušníctvu, ale v poslednom čase ma zaujíma aj výroba pletených kapcov, ktoré sa tu kedysi nosili, ako zimná obuv. Ako vznikol a ako prebiehal vývoj tradičného odevu na Podpoľaní? Môj záujem smerujem len k mužskému odevu, takže sa viem vyjadriť len polovičato. Je zrejmé, že Podpoľaniu vtisla nezmazateľnú pečať valašská a na ňu priamo nadväzujúca kopaničiarska kolonizácia. Samozrejme to zasiahlo i odev - preto jeho podobu pred týmito udalosťami veľmi rekonštruovať nevieme. Prvý obrazový materiál máme doložený až k prvej polovici 19. storočia a odvtedy môžeme sledovať početné zmeny, ktoré sa v odievaní udiali. Zlomovými bodmi boli obe svetové vojny. Po tej prvej do odevu prenikajú najmä prvky vojenskej módy (baganče, rajtky) a samozrejme, mestskej módy (zmena strihu košele, tvary klobúkov...). Po druhej svetovej vojne tradičný odev vo všeobecnom používaní už nevystupuje, avšak dodnes sa nájde niekoľko posledných jednotlivocov, ktorý tradičný odev, resp. jeho časti stále nosia. Áno, dnes je tradičný odev prítomný len počas kultúrnych podujatí, alebo cirkevných slávností. Kde ho ale naozaj ešte nosia?  Ako skutočný, bežný odev ho zanovite nosí ešte niekoľko valachov - bačov na okolí Banskej Bystrice, konkrétne v okolí Šajby - Strelníkov, Povrazníka, Priechodu, či Podkoníc. Tam na potulkách prírodou ešte natrafíte na pár posledných chlapov v kabaniciach, s baranicou na hlave. A u nás na Podpoľaní? U nás už nie... posledným človekom, ktorý ešte nosil kompletný kroj bol istý Jožko Skučkov, ktorý pochádzal z pomedzia Krivca a Korytárok. Bol taký miestný maskot... Ako prebiehal Váš zber starých odevov? Ktoré kúsky sú vo Vašej zbierke najvzácnejšie? Zberateľstvo je vždy náročné na čas, priestor a najmä na peniaze. Mnoho vecí sa ku mne dostalo darom, mnohé som však musel kúpiť. Veľmi vzácne sú pôvodné, krátke košele, ktorých mám v zbierke niekoľko, najstaršiu, z Hriňovej približne z rokov 1870 - 1880. Takisto veľmi vzácny je i kompletný kroj z Madačky. Odtiaľ sa nedochovalo prakticky nič, dnes tam žijú už len štyria ľudia. Patríte asi k najmladším kožušníkom. Ako ste sa k tomu dostali? Zrejme budem najmladší... nuž a k remeslu som sa dostal zaujímavo. Mňa to k tradičnej kultúre ťahalo odmalička, skúšal som to s pišťalkami, s vyrezávaním, ale nešlo mi to veľmi od ruky. Jedného dňa moja mamina spomínala na detstvo. Stávalo sa často, že čas trávila u susedov, v rodine vynikajúceho kožušníckeho majstra Martina Kamenského v Hriňovej. Jeho syn sa kamarátil s mojim starým otcom a staval dom, kde starý otec veľa pomáhal. Deti nemali kam dať a preto na nich dával pozor starký Kamenský. Mama spomínala, ako starký cifroval tie kožuchy, ako im dal vystrihovať jednotlivé lístky z kože, alebo že dokázal navliecť ihlu za chrbtom. Nuž a mňa to spomínanie tak navnadilo, že som to musel skúsiť. /*banner*/ Opíšte nám výrobu kožucha. Výroba sú akoby dva samostatné procesy - jedným je príprava materiálu a druhým je šitie a výzdoba. Materiálom je vždy ovčia koža, ktorá sa spracúva buď na kožušinu, alebo na tzv. " jerchu, " čo je ovčia koža zbavená vlasu, vhodne nafarbená a používa sa na výzdobu. Pripravený materiál sa podľa strihu vhodne vyreže a pristúpi sa k výzdobe, ktorá pozostáva či už z koženej aplikácie, alebo výšivky vlnou, alebo pamokom. Kožušníci používajú niekoľko druhov stehov, či už jerchový, sirmovanie alebo pukrížik. Poslednými úkonmi sú príprava gombíkov, vreciek a začistenie prebytočnej vlny. Ako dlho trvá výroba kožuchu? Všetko to závisí od výzdoby. Priemerne môžem povedať, že okolo 200 hodín. Koľko kožuchov vyrobíte ročne? Odkiaľ všade máte záujemcov/klientov? Vôbec som to nerátal....kožuchy šijem len pre priateľov s podobnou " diagnózou." Diagnózou?  S istým odľahčením sa toto hobby dá nazvať aj takto - samozrejme, v rámci humoru. Často Vás vídať s priateľmi na rôznych akciách "módne vykrojovaných". Kde všade chodíte a prečo? Práve kvôli stretnutiam s priateľmi. Ako diváci sa zúčastňujeme najmä akcií v našom okolí, teda festivalov, ale rád navštívim i cirkevné akcie, spojené s procesiou a podobne. Vzbudujete pozornosť? Do istej miery. Snažíme sa o autentické odievanie, častokrát v súčastiach, ktoré si bežná, laická verejnosť nepamätá. Preto mnohí ani nechápu, čo to na sebe vlastne máme. Samozrejme, že sú aj pozitívne reakcie, veľa ľudí nám drží palce a častokrát sme ako "atrakcia." Mnohí sa s nami chcú vyfotografovať. Stretli ste sa aj s negatívnym vnímaním? Sem tam áno, najmä v súvislosti s odevom. Toho pozitívneho je mnohonásobne viac Aké máte plány v súvislosti s touto Vašou činnosťou? Môj osobný plán je naučiť sa čo najviac vymierajúcich remeslených techník a udržať ich pri živote. Už som sa vdal na ťažkú cestu kožušníka, čiže to bude moja priorita, zdokonalľovať sa v tomto remesle. Podarilo sa nám po viac ako polstoročí obnoviť pletenie kapcov, teda i tu je potrebné sa zdkonaľovať. No a dúfam, že i zbierka sa bude len a len rozrastať. autorský článok DTonline.sk

    04. októbra 2015 22:54
  • Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Roman Vrťo: Dívam sa dopredu, bubliny nech riešia iní

    Bývalý viceprimátor prostredníctvom webu svojho syna - DTinfo.sk už niekoľko týždňov útočí na vybraných poslancov. Hlavným terčom jeho osočovania je Roman Vrťo. V posledných dňoch pán Šiandor opakovane útočí voči vašej osobe. Žiada, aby ste sa ospravedlnili zato, že ste neinformovali mesto ohľadne konania polície. ,,Moja osoba v danej kauze vystupovala ako oznamovateľ veci. V zmysle žiadnej právnej legislatívy mi nevzniká povinnosť niekoho informovať o priebehu alebo o výsledoch vyšetrovania podaného oznámenia. To by pán Šiandor ako človek, ktorý podával stažnosť na ústavný súd, kde namietal aj manipulovanie s hlasovacími lístkami mal vedieť. Keď ústavný súd rozhodol a zamietol jeho stažnosť, tiež nikoho neinformoval. Nikto mu to nevyčítal nakoľko mal právo ako občan aj ako kandidát na poslanca obrátiť sa na ústavný súd. Preto som prekvapený, že v podobnej záležitosti pri mojej osobe na to akosi pozabudol. Ale žiaľ to je politika a vieme, že v politike je možné všetko."  Pán Šiandor spomína, že ste vpadli na úrad s cieľom manipulovať hlasovacie lístky. ,,Čo k tomuto dodať. Predstava, že spolu s policajtami v službe  ideme manipulovať hlasovacie lístky - to je fakt úsmevné. Fakt k tomu netreba žiadny komentár, nech si každý urobí sám úsudok o týchto tvrdeniach. Okrem toho na mieste boli aj zamestnanci mesta - hlavný kontrolór ako aj asistentka primátora, to aj oni išli manipulovať hlasovacie lístky?"  Občas sa v diskusii objaví slovné spojenie, "skupinka poslancov okolo Romana Vrťa". Ako pracujete teraz v zastupiteľstve? ,,Hneď od začiatku som mal za cieľ, aby sme všetci poslanci ťahali za jeden povraz. Podarilo sa nám úrobiť programové vyhlásenie. Podpísali ho všetci poslanci. Je to niečo unikátne aj na Slovensku, aby všetci poslanci podpísali takéto memorandum, kde si určili priority na volebné obdobie a spolu sa snažili splniť ciele. Mávame pravidelné stretnutia všetkých poslancov, kde diskutujeme o problematických bodoch a snažíme sa nájsť spoločný návrh. Toto je cesta k prosperite mesta. Musíme prestať rozdelovať poslancov podľa politických strán alebo osobných záujmov. Zatiaľ sa nám to darí aj keď popravde učíme sa to zapochodu. Potrebujeme sa počúvať navzájom a keď nám to pôjde, bude to prospešné pre obyvateľov mesta. Preto ak niekto povie skupinka poslancov okolo Romana Vrťa tak také nič neexistuje nakoľko chceme byť jeden tím." /*banner*/ Myslíte si, že to je cielená antikampaň proti Vám, aký máte názor na pána Šiandora? ,,Tak to je dlhodobá záležitosť vzťahov medzi nami. Ja nemám krvavé oči. Pán Šiandor je vzdialená moja rodina a preto sa nebudem vyjadrovať k jeho osobe. Ľudia si vedia urobiť sami názor. Osočovanie nikomu nepomôže, len s tým zbytočne otravujeme ľudí. Pre toto som nekandidoval." Pán Šiandor spomína neprávosti, ktoré sa mu stali pred rokmi keď nebol poslancom. Ako vnímate jeho vyjadrenie v kontexte s Vami? V tom čase mu poslanci nechceli vydať stavebné povolenie? ,,Čítal som to jeho vyjadrenie a musím povedať, že má pravdu v tom, že keď je schválený územný plán a mesto dalo kladné rozhodnutie, tak žiadny poslanec nemá právo zasahovať do tohto procesu. Ak mu naozaj v tom čase poslanci stopli stavebné povolenie tak postupovali protiprávne.  Treba ale povedať, že poznám prípad, ktorý sa stal u iného podnikateľa mesta pred vyše rokom a vedenie mesta sa správalo rovnako, pričom pán Šiandor ako zástupca prímatora bol v tomto prípade viac ako aktívny pri obhajovaní protiprávneho konania mesta. Na porušenie zákona bolo mesto upozornené aj listom prokurátora (porušenie § 29, § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Bohužiaľ toto je častý problém v mestách, že určitá lobby si snaží presadziť svoje práva na úkor iných. Môj záujem je, aby kroky mesta boli vykonávané len v zmysle príslušnej legislatívy a neboli nijakým spôsobom ovplyvňované lobbystickými skupinami ako v minulosti." Ako sa Vám darí v zastupiteľstve presadzovať svoj program s ktorým ste išli ako kandidát na primátora? ,,Už som spomínal podpísanú deklaráciu všetkých poslancov. Snažili sme sa, aby každý poslanec si našiel to svoje, čo chcel presadiť. Je to ťažké ale postupne začíname presadzovať program z memoranda. Dali sme si štyri hlavné ciele. Zamestnanosť, Sociálna infraštruktúra, Technická infraštruktúra a Občianske mesto. Podrobnejšie je to popísane v memorande." Spomínate jednotlivé priority. Ako vnímate informácie, že podnikatelia odchádzajú preč z mesta? ,,Zatiaľ viem o troch subjektoch, ktoré rozširujú svoje kapacity a majú záujem odísť preč lebo nemajú možnosť umiestniť svoju prevádzku v našom parku. Jedna z firiem už v priemyselnom parku Vígľaš začala práce na vybudovanie haly a začali už odstraňovať ornicu. Nie je dobré, že mesto roky nepripravovala podmienky pre podnikateľov aby mohli rozširovať svoje podnikanie. V súčasnej dobe sa snažíme vykupovať pozemky a pripravujeme projekt na prístup k priemyselnému parku Trstená. Bohužiaľ spomínané tri subjekty, ktoré zamestnávajú približne 200 ľudí už zrejme nezastavíme."

    07. júna 2015 12:04
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3