s DTonline.sk

Rozhovor

  • Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici už 39. rokov pripravuje pre mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov zaujímavú súťaž. Všetko sa v nej krúti okolo moderovania a  moderátorov. Krajské kolo súťaže sa bude konať už tento mesiac 27. októbra 2016 v komornej sále SOS. Súťaž mladých moderátorov SÁROVA BYSTRICA je veľmi populárna medzi mladými ľuďmi na celom Slovensku. Mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov v nej dostávajú príležitosť verejne prezentovať svoje komunikačné schopnosti, rozširujú si aj svoje možnosti uplatniť sa v mediálnej oblasti. A to všetko vzniklo na pôde Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici už pred tridsiatimideviatimi rokmi. O histórii súťaže, ale aj o súčasných jej podobách sme sa porozprávali s metodikom SOS a koordinátorom SÁROVEJ BYSTRICE Marošom Krajčovičom. Tridsaťdeväť rokov je už celkom úctyhodný vek nielen v ľudskom živote, ale je celkom zaujímavý aj pre cyklické podujatie. Aké boli vlastne pohnútky a začiatky súťaže mladých moderátorov? ,,Máte pravdu, že je to veľa rokov od prvých ročníkov súťaže SÁROVA BYSTRICA. Jej začiatky boli veľmi pragmatické a súťaž, ako podujatie vtedajšieho Okresného osvetového strediska vychádzala z potreby násjť vhodné typy ľudí, ktorí by boli schopní konferovať a uvádzať osvetárske  programy. Naviac aj vtedajšie štúdio Slovenského rozhlasu hľadalo nových hlásateľov a tak vznikla spoločná myšlienka usporiadať takúto súťaž. Na veľké prekvapenie zakladateľov súťaže bol o ňu nesmierny záujem z celého Slovenska a tak vznikla myšlienka pokračovať v nej." Hovoríte, že sa hľadali spolupracovníci. Zaujímalo by nás, či zo súťaže vznikli nejaké známe tváre napr. z obrazoviek, alebo rozhlasového éteru? ,,Súťaže sa za tie roky zúčastnili stovky a stovky nielen mladých ľudí, pretože v začiatkoch neboli potrebné vekové kategórie. Tie vznikli, tiež z nevyhnutnosti až začiatkom tohto storočia. Ale pýtate sa na tváre obrazoviek, či hlasy z éteru. Samozrejme, že súťaž sa stala pre viacerých z nich odrazovým mostíkom. Napríklad známa moderátorka relácie „Zmenáreň“ v STV Eva Pribylincová súťaž vyhrala. Priamo po súťaži nastúpili na moderátorské posty v RTVS napr. Lenka Stanková (dnes redaktorka TV Markíza) alebo Gabriela Tomajková (dnes moderuje a redakčne pripravuje Tele Reginu v RTVS). Tých osobností vzniklo však viacero (Simona Simanová – STV, Dominika Hyriaková – TA3, Martin Uram, Filip Roháček – hovorca primátora mesta, Paľo Biely – Rádio Hey, Nikola Stankovianská – regionálne rádio a TV v L. Mikuláši, skúsenosti zo súťaže zúročila aj bývalá Miss Slovenska Laura Longauerová z Detvy, Jozef Pavlov – DT online a mnoho ďalších). Mnoho z bývalých účastníkov SÁROVEJ BYSTRICE dokonca v mediálnej oblasti aj podniká, mnohí moderujú rôzne podujatia a pod. Takže možnosti sa účastníkom súťaže otvárajú." /*banner*/ Hovorili ste, že z nevyhnutnosti bolo potrebné vytvoriť vekové kategórie v súťaži. Prečo? ,,Bolo to skutočne nevyhnutné najmä kvôli množstvu mladých záujemcov. Zistili sme však, že výkony pätnásť ročných sme nemohli v nijakom prípade porovnávať so staršími. Už len s ohľadom na ich bežné životné skúsenosti a vedomosti. Preto sme sa v roku 2004 rozhodli vyrovnať súťažiacim šance na úspešnú účasť a vytvorili sme dve vekové kategórie. Prvá je pre záujemcov od 15 do 18 rokov a druhá pre tých už dospelých od 19 do 25 rokov. A osvedčilo sa. Dokonca je bežné, že viaceo mladých ľudí absolvuje súťaž napr. pár krát v prvej kategórii a neskôr ju absolvuje aj v druhej kategórii a tak máme možnosť aj porovnávať ich rast, pretože súťaž nie je len a len o moderovaní." Je to súťaž v moderovaní, tak ako tomu máme rozumieť, že to nie je len o moderovaní? ,,Našim cieľom je, aby súťaž pomohla mladým ľuďom nielen predviesť sa ako moderátori, ale aby získali aj pridanú hodnotu a tou je komunikácia na verejnosti. Súťaž sprevádzajú aj prípravné semináre, kde sa účastníci dozvedia nielen to ako si svoje vystúpenie pripraviť a presvedčivo sa ním prezentovať, ale dbáme na ich vystupovaní, správnom používaní slovenčiny, správnej výslovnosti a pod. Čiže sa snažíme o to, aby  mládež získala komplexnejšiu prípravu do života. Zásady správneho vystupovania, verbálneho i nonverbálneho prejavu im môžu pomôcť nielen pri súťaži, ale aj v bežnom živote." Pri čítaní propozícií súťaže sa dozvedáme, že účastníci absolvujú nejaké súťažné disciplíny. Ktoré sú to? ,,Súťažné disciplíny sú zatiaľ štyri a vychádzajú z praxe dobrého moderátora. Štruktúra súťaže je upravená tak, že účastníci sú zaradení do tzv. štvorčlennej vysielacej zmeny, ktorá prechádza celou súťažou v simulovanom živom vysielani. V prvej disciplíne sa predstaví každý adept čítaním spravodajstva. V druhej sa predstaví ako moderátor vlastnej relácie a jeho úlohou je prispôsobiť aj výkon celej zmeny. Tretia disciplína vnáša do súťaže trocha vtipu a odľahčenia v interpretácii reklamných textov. Veľmi dôležítá je štvrtá disciplína a tou je vedenie zaujímavého rozhovoru s hosťom relácie. Takto sa nám predvedie každý súťažiaci vo viacerých polohách a odborná porota môže vidieť komplexnejší pohľad na uchádzača o post moderátora." Je to veľmi zaujímavé. Kedy sa ale uskutoční tohoročná súťaž SÁROVA BYSTRICA a čo je potrebné spraviť aby sa mladý človek mohol súťaže zúčastniť? ,,Ako som už spomínal, súťaž SÁROVA BYSTRICA je celoslovenská a predpoklad účasti vo finále, kam sa nemožno prihlásiť je, že mladý človek úspešne absolvuje krajské kolo. Pre banskobystrický kraj sa bude táto časť konať 27. októbra 2016 od 9.00 v komornej sále SOS. Je potrebné sa prihlásiť do 17.10.2016 do 15.00 zaslaním elektronickej prihlášky na adresu mkrajcovic54@gmail.com. Záujemcovia nájdu tlačivo prihlášky na našej webovej stránke www.sosbb.sk v sekcii umelecké slovo / sárova bystrica. Stačí si ju stiahnuť vyplniť a zaslať na uvedenú mailovú adresu. Bližšie informácie záujemcom radi poskytneme aj na tel. čísle 048/412 52 06 v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00. Už teraz sa tešíme na účasť čo najväčšieho počtu uchádzačov a potom tým najúspešnejším v oboch kategóriách buedeme držať palce v celoslovenskej konkurencii v 24. a 25. novembra na celoštátnom finále, ktoré organizuje tiež Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici vo svojich priestoroch."    

    30. septembra 2016 11:28
  • Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Má 33 rokov a žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval gymnázium s umeleckým zameraním, pôsobil v oblasti obchodu a marketingu, po takmer 8 rokoch v Prahe sa rozhodol vrátiť na Slovensko a začal venovať sa tomu, čo ho baví a napĺňa – fotografovaniu. Ako ste sa dostali k foteniu? Moje prvé fotografické experimenty začali už na základnej škole, kedy mi môj otec zaobstaral klasický ruský fotoaparát značky Zenit a v tejto záľube som sa trošku vážnejšie venoval aj počas môjho štúdia na gymnáziu s umeleckým zameraním. Neskôr som na fotografiu zanevrel a vrátil sa k nej len prednedávnom. Ľudia vás poznajú hlavne z folklórnych akcií - ako ste sa k nim dostali? Tak to je dobrá otázka. (smiech) Fotografovaniu folklóru sa venujem takmer na deň presne rok. Mojou prvou folklórnou akciou, ktorú som fotil, boli práve minuloročné jubilejné Folklórne slávnosti pod Poľanou a potom to už išlo samé. Prišli ponuky fotiť Miss Folklór, ale napríklad aj výročie FS Podpoľanec a ďalšie. /*banner*/ Prečo sa venujete práve folklóru? V prvom rade preto, že folklór milujem a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si vážili a zachovávali naše tradície a tradičné hodnoty. A to v dnešnej dobe veru nie je ľahké poslanie. Ja sa snažím prostredníctvom mojich fotografií zachytiť tú jedinečnú krásu slovenského folklóru a podeliť sa o ňu možno aj so širšou verejnosťou. A koniec koncov, čo môže byť krajšie ako spojenie krásy slovenského folklóru a krásy slovenských žien. Čo pre vás znamenajú naše FSP? Nebyť FSP, tak možno folklór ani nezačnem fotiť. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú samozrejme jednou z najvýznamnejších folklórnych udalostí na Slovensku. Pre mňa to však znamená aj príležitosť stretnúť sa s mnohými priateľmi a kamarátmi. Ja vravím, že vždy keď idem do Detvy, akoby som išiel domov. Aký bol tohtoročný ročník z vášho pohľadu? Tohtoročné slávnosti som mal možnosť zažiť nielen ako divák v hľadisku, resp. fotograf, ale mohol som naplno zažiť a zachytiť aj atmosféru príprav, zákulisia a organizácie takéhoto podujatia. Samozrejme hneď v piatok nás všetkých opäť privítali tak ako sa patrí domáce podpolianske súbory programom Zrodení pod Poľanou. Skvelé tiež boli programy jubilujúcich súborov Detva a Marína. Už teraz sa teším na ďalší ročník. foto: Peter Fehér titulná foto: Bára Ráczová  t

    13. júla 2016 18:21
  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Hráči najtvrdšieho kolektívneho športu na svete, amerického futbalu vyrastajú aj na Podpoľaní. Dokazuje Ľuboš Paprčka zo Zvolen Patriots. Ako ste sa dostali k americkému futbalu ? K americkému futbalu som sa dostal cez viac menej cez internet, pozrel som si neaké videá a veľmi ma to zaujalo. Začal som študovať pravidlá a neskôr som zistil že sa americký futbal hráva aj na Slovensku. Na akej pozícií hrávate ? Čo všetko obnáša ? Hrávam na pozicií Wide Receiver a moje úlohy sa líšia od druhu zvolenej akcie. Pri pasovej akcií je mojou úlohou odbehnúť tzv. routu a snažiť sa rýchlosťou alebo pohybom dostať do voľného priestoru medzi obrancami aby som mohol zachytiť prihrávku od quaterbacka. Po zachytení prihrávky je mojou úlohou prekľučkovať pomedzi obrancov a dobehnúť s loptou do endzóny, čo je zóna pre skórovanie touchdownu. Pri behovej hre je mojou úlohou blokovať obrancov a vytvárať tak priestor pre spoluhráča s loptou. V ktorom klube pôsobíte ? Akú súťaž hrá ? Pôsobím v klube Zvolen Patriots. Hráme v lige SFL, čo je vlastne slovenská liga amerického futbalu, kde sme minulý rok obsadili 3.miesto. Koľkokrát ste obliekli reprezentačný dres ? Priblížili by ste nám prvý zápas v ňom ? Reprezentačný dres som obliekol zatiaľ iba raz a to v auguste 2015. Odohrali sme prípravný zápas proti výberu Belgicka a hralo sa v prímorskom meste Oostende v Belgicku. Bol to pre mňa výnimočný zápas a bol som hrdý, že som na hrudi mohol nosiť slovenský dvojkríž. Bohužiaľ tento zápas sme nedotiahli do víťazného konca aj keď sme začali výborne. Hneď pri prvej akcii sa mi podarilo skórovať 80 yardový touchdown a celkovo nazbierať cez 130 yardov. Aké úspechy ste vo svojej kariére dosiahli ? Ako som už spomenul vyššie v sezóne 2015, čo bola zároveň moja prvá sezóna, sme sa s klubom Zvolen Patriots umiestnili na 3. mieste v súťaži SFL kde som v 6 zápasoch nazbieral 20 zachytených prihrávok pre 561 yardov a 11 touchdownov. Sledujete NFL ? Máte v nej svojho favorita ? Pravdaže som aj veľký fanúšik NFL, od začiatku sledovania NFL fandím teamu Washington Redskins. Na jeseň sa chystám do Londýna, kde Redskins odohrajú zápas v NFL International Series čo je spôsob, ako sa  snaží vedenie NFL priblížiť tento šport fanúšikom aj priamo v Európe. /*banner*/ Aký je rozdiel medzi americkým futbalom a rugby ? Medzi americkým futbalom a rugby je naozaj veľký rozdiel čo sa na prvý pohľad vôbec nemusí zdať. Hlavný rozdiel je výstroj. Zatiaľ čo v americkom futbale sa výstroj používa v rugby je výstroj výnimočná.  Ďalšie rozdiely sú v pravidlách, rozmeroch ihriska, lopte, spôsobe posúvania lopty po ihrisku atď. Ako prebieha príprava na novú sezónu ? Príprava začína väčšinou mesiac po skončení sezóny, kde sa pripravujeme na jesenné turnaje ktoré sa hrajú v zmenšených rozmeroch 7 na 7. Po novoročných sviatkoch začíname s kondičnou a silovou prípravou v telocvični, keď zmizne sneh začíname trénovať vonku, kde sa najprv precvičujú základy a neskôr sa už začína so samotnou prípravou hry a nacvičovaní signálov. Prezradíte nám niečo o histórii tohto športu ? História tohto športu siaha niekedy do polovici 19. storočia kedy sa tento šport hrával na amerických univerzitách, kde sa po pár rokoch upravili prevzaté pravidlá rugby a šport sa premenoval na americký futbal. V polovici 20. storočia v USA už existovalo mnoho profesionálnych teamov a v roku 1970 vznikla samotná NFL. História v Európe je síce kratšia, no tento šport sa každý rok teší čoraz väčšej popularite a v niektorých krajinách ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko chodí na zápasy aj cez 10 000 fanúšikov. Ako prebieha zápas ? Koľko trvá ? Zápas začína výkopom kde jeden tým loptu odkopne k súperovi a ten po zachytení vracia loptu čo najďalej ku súperovej endzóne. Ďalej nastupuje klasicky útok proti obrane. Zápas sa delí na 4 štvrtiny po 12 minút a po každej štvrtine sa menia strany. Po polčase prichádza opäť výkop. Celkovo trvá zápas okolo 3 hodiny. Koľko hráčov tvorí základnú zostavu ? Aké sú rozmery ihriska ? Na ihrisku je vždy 11 hráčov z obidvoch teamov. Základná zostava by sa mala skladať z 11 hráčov v útoku, 11 hráčov v obrane a 11 hráčov v special teamoch ( special teamy tvoria hráči aj z útoku aj z obrany). Rozmer ihriska je 100yardov (91 metrov) po dĺžke + dve 10 yardové endzóny, na šírku má ihrisko 53yardov ( 48 metrov ). Bránky na field goal a extra point majú šírku 7 metrov. Myslíte si že je priestor aby sa v Detve prípadne v Hriňovej hral americký futbal ? Myslím si že potenciál tu na Podpoľaní určite je. Je tu dostatok silných a tvrdých chlapov, ktorí by sa dokázali v lige presadiť. Bohužiaľ tento šport ešte nie je na Slovensku až tak rozmohnutý, takže team v Detve alebo Hriňovej je asi ďaleká budúcnosť. No Zvolen nie je až tak ďaleko čiže ak by tento šport niekoho zaujal a chcel by si ho vyskúšať, stačí prísť na tréning, výstroj kupovať netreba, všetko sa pre nových hráčov zapožičia.  

    12. mája 2016 18:05
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • 5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    Päť otázok pre Ing. Pavla Gábora Mohli by ste sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť? Čo vás charakterizuje v troch vetách? Ja to skúsim sloganom: „Robím to čo hovorím, hovorím to čo mienim, mienim to, čo je prospešné pre ľudí“. Tohto sloganu sa držím v súkromnom živote, ako aj v profesijnom živote konateľa softwarovej firmy GT Systems2, s.r.o. Aktívne sa zaujímate o dianie vo vašom najbližšom okolí. Čo obyvateľov u vás trápi najviac a aké riešenia navrhujete? Tých boľavých problémov by sa našlo veľa, ale najviac ma trápi vysoká miera nezamestnanosti a s tým spojená nižšia životná úroveň v regióne, ako aj vysoká miera korupcie, ktorá trápi celú našu spoločnosť. No a liek na riešenie? Zníženie nezamestnanosti docielime najefektívnejšie pritiahnutím investorov do regiónu. Na to potrebujeme dobudovať cestnú infraštruktúru zo západu na východ  a zo severu na  juh. Zároveň musíme skvalitniť vzdelávanie, aby prichádzajúci investori mohli siahnuť po kvalifikovanej pracovnej sile. So skvalitnením vzdelávania  musí napredovať aj skvalitnenie školstva a jeho „regulácia“ v súlade s potrebami zamestnávateľa. Aby efekt zvyšovania životnej úrovne bol  čo najväčší, je tiež nutné znovuožívenie  poľnohospodárstva v regióne formou efektívnejšej a adresnejšej štátnej pomoci, pretože si myslím, že región je pre poľnohospodárstvo a aktivity s tým spojené ako stvorený. A korupcia? Nebudem to na tomto mieste rozoberať podrobne. Stačí sa pozrieť na úplne konkrétny program boja proti korupcii našej strany TIP. Volá sa to spolupráca proti korupcii (http://www.strana-tip.sk/proti-korupcii/). A čo veľká politika? Aký je podľa vás najpálčivejší problém, ktorý by ste dokázali napraviť? Už som to spomenul v odpovedi na Vašu predchádzajúcu otázku. Zopakujem teda, že pre mňa je v súčasnosti najpálčivejším problémom spoločnosti korupcia. Potlačenie tohto javu sa mi javí ako štartér pre zdravší a dynamickejší rozvoj celej našej spoločnosti. Aký by mal byť podľa vás správny politik? ???  No to ste ma zaskočili. Každý jedinec má o svojom politickom lídrovi svoje predstavy, z čoho vyplýva , že ideálny politik asi neexistuje. No každý politik by mal mať také charakterové vlastnosti, aby bol hodný zastupovať voličov, ktorí do neho vkladajú dôveru. /*banner*/ A čo by ste povedali občanom na záver ? Vážení spoluobčania, v sobotu je veľký deň a je len na Vás, komu sa rozhodnete dať svoj hlas. Verím, že urobíte rozhodnutie na jednotku. A samozrejme, ak nemáte výhrady voči mojej osobe, krúžkujte preferenčný hlas č. 51. Vopred ďakujem. VIZITIKA KANDIDÁTA - meno: Ing. Pavol Gábor - vek: 57 - obec / mesto kde žijete: Detva - okres: Detva - kraj: Banskobystrický *platená politická reklama* Objednávateľ: Strana TIP, Dolná 13, Banská Bystrica IČO: 31571174 DIČ: 2024088891 Bankové spojenie:        Tatrabanka a.s. Číslo účtu:                   2923906598/1100 Štatutárny orgán:        Ing. Tomáš Hudec, Predseda strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 22:00
  • Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Za stranu Juraja Miškova SKOK! (Slovenská občianska koalícia) kandiduje z pozície 98 Milan Belko z Hriňovej.  Prečo kandiduje mladý Hriňovčan do NR SR? Z pozície člena Akademického senátu UMB som spoznal fungovanie slovenského školstva aj z inej strany. Zistil si som, že to nie je také ľahké ako sa  na prvý pohľad zdá a momentálna situácia mi dáva za pravdu. Nebyť učiteľov, ktorí ma inšpirovali a pomáhali nebol mi neštudoval by som odbor, ktorý ma baví a napĺňa. Do NRSR  kandidujem, lebo chcem zlepšiť podmienky slovenským učiteľom a dať im tak to, čo im právom patrí.   Čo študujete? Študujem právo v Banskej Bystrici. Tento rok ma čaká obhajoba diplomovej práce a štátnice. Ak budú úspešne za mnou, chcel by som v štúdiu ďalej pokračovať. Prečo kandidujte práve za SKOK! ? Eurovratka je tým skutočným dôvodom. Každej rodine prinesie 20 - 50 eur mesačne. Nesmiem však opomenúť aj na Singapur, ktorý pripravil Juraj Miškov ešte ako minister hospodárstva . Za rok a pol počas jeho pôsobenia vzniklo 54 - tisíc pracovných miest. Ako ste sa dostal na kandidátku? Ohľadom kandidatúry ma kontaktoval kancelár strany prostredníctvom mailu. Následne som poslal údaje na kandidátnu listinu a súhlas s kandidatúrou krajskému predsedovi Pavlovi Balžankovi. Aké sú podľa vás najväčšie problémy Slovenska? Najväčším problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť. V nezávideniahodnej situácii sa tiež nachádza zdravotníctvo. Niektorí sa snažia zakrývať skutočné problémy našej krajiny napr. témou imigrantov, no ja k nim rozhodne nepatrím. /*banner*/ Čo je naopak najväčším problémom Podpoľania? Ako iné regióny Slovenska aj Podpoľanie trápi nezamestnanosť. Ľudia za prácou musia dochádzať až niekoľko kilometrov. Netreba zabúdať tiež na to, že nezamestnanosť so sebou prináša negatívne spoločenské javy. Preto treba tento problém riešiť a pritiahnuť do regiónu investora. Aké šance má SKOK! uspieť vo voľbách? Momentálne nám dôveruje už 90 000 ľudí. Veľký počet voličov ešte nie je rozhodnutých koho bude voliť. Pre nás je to príležitosť ich presvedčiť silou nášho programu, aby 5. marca dali hlas práve strane SKOK! a pomohli nám prekročiť  magickú hranicu 5%. V čom je SKOK! iný než ostatné strany? Namiesto toho, aby sme sa škriepili budeme hľadať riešenia, ktoré by zlepšili život ľudí na Slovensku. Sme pripravení  spolupracovať s každým, kto nám umožní presadiť náš program. Prečo by mali voliť ľudia práve Vás? Uvedomujem si, že nie som jediný z Podpoľania, kto sa uchádza o priazeň voličov v blížiacich sa voľbách do NR SR. Svoje poznatky a skúsenosti, ktoré som získal písaním článkov a ako študent práva a člen Akademického senátu UMB sa budem snažiť, čo najlepšie zúročiť nielen v prospech  Slovenska, ale aj svojho nádherného regiónu. *platená politická reklama* Objednávateľ: Slovenská občianska koalícia, Štefánikova 41, 811 04 Bratislava I IČO: 42418186 DIČ: 2120053661 Bankové spojenie: Slovenská sporiteľna, a.s. Číslo účtu: SK 1509000000005075239662 Štatutárny orgán: Dr. iur. Michal Nižňan, kancelár strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 14:48
  • Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Roky ste v Detve mohli nakúpiť knihy len v Tescu. Situáciu pred troma rokmi zmenilo Kníhkupectvo Tulipán. Zhovárali sme sa s majiteľkoi predajne. Prečo ste s rozhodli otvoriť práve kníhkupectvo? Kníhkupectvo v Detve nebolo. Pokiaľ si chcel niekto kúpiť knihu, musel ísť na nákup do Zvolena, alebo si ju objednať cez internet. Ľudia si už celkom zvykli na to, že majú kníhkupectvo bližšie a môžu si knihu prelistovať. Ak daný titul nemáme na predajni, môžu si ho objednať bez toho, aby platili poštovné. Čo čítajú/kupujú najčastejšie ženy a muži? Každému sa páči niečo iné. Ženy klasicky najviac kupujú romantiku. Avšak v poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj erotické tituly ako 50 odtieňov sivej a Hotel v Paríži. Muži jednoznačne najviac čítajú krimi, hlavne od Jo Nesba a Dominika Dána, ale aj historické romány a literatúru faktu. Čo zaujíma mládež? Stredoškoláci väčšinou vyhľadávajú knihy od Johna Greena, ale zaujímajú sa aj o klasiku ako je Shakespeare, Dostojevskij, Hemingway..., ktorá je povinným čítaním. Mladšie vekové kategórie čítajú najviac dobrodružné knihy so zápletkami a záhadami z edície Klub záhad. Dievčatá majú v obľube aj knihy o zvieratkách z edície Zvierací záchranári. Ktoré knižné tituly sa stali bestsellerom za posledné roky? Denne sledujem, ktoré tituly sú najpredávanejšie celoslovensky, ale Detva má svoj vlastný rebríček. U nás sú najpredávanejšie knihy od detvianskej autorky Silvie Bystričanovej, ale aj knihy s regionálnou tematikou: Podpoľanie, Poľana, ,, ... a pekný život tie kvety žili...". Pred Vianocami bola na 1. mieste v predajnosti kniha od Mikuláša Černáka - Prečo som prelomil mlčanie. Tohto roku zatiaľ jednoznačne vedie prekvapenie (aj pre vydavateľstvo ) Vilo Habo varí lepšie ako tvoja mama. Veľkým hitom sú aj antistresové omaľovánky pre dospelých. /*banner*/ Kedy sa počas roka predáva najviac kníh? Samozrejme pred Vianocami, kniha je najčastejší vianočný darček. Potom v období, keď deti dostávajú vysvedčenia, ale aj na Deň matiek a Valentína. Aké sú vaše obľúbené tituly? Mojimi obľúbenými autormi sú Roald Dahl, George Orwell, ale ja J.K.Rowlingová. Veľmi sa teším na ďalšiu knihu od Silvie Bystričanovej, ktorá by mala výjsť v júni. Čo všetko ponúkate v predajni? Knihy rôznych kategórií: romány, krimi, detské knihy, encyklopédie, kuchárske knihy, atlasy, slovníky, zlacnené knihy ,, Za Babku " ... Kancelárske potreby: papier, euroobaly, zakladače, tonery... Školské potreby: zošity, perá, pastelky, obaly, rôzne tabuľky... tlačivá, pohľadnice, obalový materiál... Poskytujeme služby: kopírovanie, skenovanie, tlač z USB Kde ste sa presťahovali? V máji 2014 sme otvorili predajňu na Novosadoch, ktorá nám ale časom priestorovo nestačila, preto sme sa vo februári 2016 presťahovali do väčších priestorov na Záhradnú 2 do budovy VZOR-u pri VÚB banke.    

    29. februára 2016 19:29
  • Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Prinášame vám rozhovor s úspešným rodákom, Tomášom Smutným. Pochádzaš z Podpoľania. Odkiaľ presne? Narodil som sa v Detve a vyrastal v obci Dúbravy. Navštevoval som II. základnú školu v Detve a Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Dnes žiješ a pôsobíš v Bratislave. Ako dlho si pre z rodného kraja? Nemôžem povedať, že by som bol z rodného kraja preč úplne. Do Detvy sa vraciam rád a pomerne často, obzvlášť sa vždy teším na Detvianske slávnosti a na stretnutia s kamarátmi. Mladí ľudia v Detve majú obrovský potenciál, ktorí sa snažia rozvíjať aj v iných častiach Slovenska a v zahraničí. Je škoda, že Detva neposkytuje oveľa viac príležitostí pre šikovných ľudí, či už v podnikaní alebo zamestnaní. Detva je veľmi dobre známa jedinečným folklórom, krásnym prostredím Podpoľania a jej strategická pozícia je vhodná pre rozvoj cestovného ruchu, do ktorého by sa podľa môjho názoru oplatilo investovať.  V Bratislave som vyštudoval Hospodársku politiku na Ekonomickej univerzite, na školskom internáte som s kamarátom založil malú firmu, ktorá postupne vyrástla a stala sa lídrom vo svojej oblasti. Získali sme viacero ocenení, zabezpečovali akcie pre princa Harryho a iné celebrity. Najzábavnejšou spomienkou tohto celého je, že sa nám podarilo rozbehnúť firmu vďaka študentskej pôžičke. Ako často sa vraciaš domov? Čo ti z domova najviac chýba? Ako som už hovoril, snažím sa chodiť domov tak často, ako sa dá. Najviac mi chýbajú stretnutia s rodinou, kamarátmi, dobrá nálada a pohostenie Detvancov. Každoročne organizujeme na Detvianskych slávnostiach celoslovenské stretnutie a tak predstavujem Detvu známym od Bratislavy až po Humenné. Do Detvy som už viackrát pritiahol úspešných podnikateľov, či poslancov národnej rady. Si podnikateľom. Ako si sa k tomu dostal a čomu sa venuješ? Podnikanie ma zaujímalo vždy. Od malička si pamätám, ako som čítal o úspešných manažéroch a ich aktivitách. Predplatné FORBESu (biznis mesačník o podnikaní) mám od prvého čísla, odkedy začal na Slovensku vychádzať, som členom niekoľkých podnikateľských komôr a mohol by som menovať ďalej. Firma sa venuje činnosti v hotelierstve a gastronómii. Pracujeme pre prestížne značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a ďalších 20 hotelov, zabezpečovali sme akcie pre princa Harryho z britskej kráľovskej rodiny, rôznych diplomatov, spevákov, či svetoznámych hercov. Čo považuješ v podnikaní za najväčší úspech? Že sa mi podarilo rozbehnúť úspešnú a už teraz stabilnú firmu poctivo, bez kontaktov, či rodinkárstva. Okrem rôznych ocenení, ktoré sme získali a pozitívnych novinových článkov, ktoré boli o nás popísané za najväčší úspech považujem vybudovanie skvelého a silného firemného tímu a poďakovania našich zamestnancov. Pravdupovediac, najviac ma dojalo, keď k nám minulý rok prišiel na pohovor vysokoškolský učiteľ so slzami v očiach, že má rodinu, o ktorú sa musí starať a finančne mu to nevychádza. Dali sme mu zálohu, začal u nás pracovať, začal platiť exekúcie a dal si život do poriadku. Je ťažké byť dnes mladý a podnikateľ? Vek nie je v podnikaní prekážka. Prvú firmu som založil, keď som mal tuším 20 alebo 21 rokov. Svoj podiel som po roku, či dvoch predal a za získaný kapitál som založil súčasnú firmu. Keď sme nastupovali na trh, SMER totálne zničil podnikateľské prostredie a zamestnávanie dohodárov. Zaviedol platenie odvodov všetkým, ktorí pracovali na dohodu. Mnohé firmy prognózovali stratu trhového podielu, či zatvorenie prevádzok. Nám sa ale po 3 rokoch podarilo stať sa lídrom na trhu, svoje prevádzky zatvorila konkurencia a my momentálne zamestnávame cca 250 ľudí na TPP a dohody. Každým rokom sme rástli obrovským tempom. V poslednom období sme spustili 2 nové projekty a tak diverzifikovali naše aktivity. Aký máš cieľ, alebo sen v podnikaní? Mojim snom vôbec nie je luxusný dom alebo 3 luxusné dovolenky do roka. Pre mňa je podnikanie zábavou, robím to čo ma baví a chcem v ňom zanechať svoj rukopis. Akýsi odkaz, ktorý raz odovzdám svojim deťom. Si známy aj ako mladý aktivista v politike. Ako si sa dostal k politike? Politika ma zaujímala vždy a preto som sa pred 5timi rokmi rozhodol vstúpiť do organizácie Nová Generácia. Po niekoľkých rokoch ma členovia zvolili za predsedu, ktorým som dodnes a spoločne máme veľké plány. Budúcnosť krajiny vidím práve v mladých ľuďoch, ktorí majú obrovskú vôľu a chuť niečo meniť. Treba im len vytvoriť priestor a mladí si už cestu nájdu. Táto cesta ale musí byť spojená so skúsenosťami starších, my sa nechceme popáliť na vlastných chybách, chceme si nechať poradiť skúsenejšími a staršími. /*banner*/ Prečo práve pravica? Pre mňa otázka znie inak a to, či vieme spraviť niečo lepšie. Som toho názoru, že keď sa dá zamestnať, či podnikať slušne a čestne, dá sa to tak aj v politike. Naozaj mi je niekedy zle z toho, čo čítam v médiách. Platíme dane na to, aby ich rozkrádali? Podľa vlády na nič nie sú peniaze. Ja hovorím opak. Peniaze sú, len sa zle rozdeľujú. Neverím, že nie sú peniaze na vyššie platy sestričiek alebo učiteľov. Ekonomika funguje pomerne jednoducho, keď je systém jednoduchý a transparentný. Zlepšíte podnikateľské prostredie, bude sa dariť malým aj veľkým podnikateľom. Ak sa darí podnikateľom, zamestnajú viac ľudí. Ak zamestnajú viac ľudí, títo ľudia si dovolia kúpiť viac a prostredníctvom daní opäť pritečie do štátu viac peňazí. Vysvetlil som to veľmi jednoducho, ale takto to jednoducho funguje. A takúto pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a ľudí, ktorí sa snažia poctivo pracovať, na Slovensku posledných 10 rokov nevidím. A to je škoda, pretože mrháme potenciálom nás všetkých. V Novej generácii si zažil rozkol. Prečo nastal? Na ktoré aktivity Novej generácie si najviac hrdí? To, že sa nezhodneme na nejakej veci podľa mňa nie je žiadny rozkol. Je každé manželstvo bez hádky? Dôležité je, ako sa manželia udobria a ako sa poučia z chýb. My sme v istom momentne, pred dvomi rokmi, cítili, že už nechceme byť naviazaní na politickú stranu, pretože sme cítili, že samostatne môžeme robiť lepšie a väčšie aktivity. Som veľmi rád, že moji kolegovia išli so mnou a teraz môžeme spoločne pracovať na veciach, ktoré nás napĺňajú a v ktorých vidíme zmysel, ako napríklad vzdelávanie mladých ľudí, pomoc seniorom, spájanie aktívnych ľudí, aby sa vzájomne poznali a mnohé ďalšie aktivity, ktoré nájdete na našej webovej stránke. Najviac som hrdý na veľký a jedinečný projekt, festival MOVE, ktorý sme zorganizovali dobrovoľne, bez nároku na odmenu pre viac ako 300 mladých ľudí. Budem úprimný, moje skúsenosti by som raz rád využil v službe občanom a ako v podnikaní, tak aj v politike raz zanechal odkaz lepšieho Slovenska. Prečo nekandiduješ na kandidátke nejakej pravicovej strany? Ak mám byť úprimný, odmietol som 2 ponuky. Rovnako som odmietol kandidatúru v roku 2012. Podľa mňa by mal byť kandidát na službu ľuďom pripravení. Hlavne morálne a odborne. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že to prvé u mňa platilo a platiť bude a odbornosť získavam vďaka skúsenostiam z podnikania. Keď pracujete pre veľké značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a iné, naučí vás to veľmi veľa. Sleduješ politické dianie v Detve? Ako vnímaš, že mnohí mladí kandidáti boli v Detve zvolení do MsZ? Áno, dianie sledujem. Okrem dobrých vecí pre mesto mi nemohli ujsť aj viaceré roztržky a hádky, ktoré ma mrzia. Myslím si, že v komunálnej politike by sa mali odhodiť stranícke tričká a minimalizovať osobné útoky. Veď predsa žijeme v jednom meste, akurát vy bývate o dve ulice ďalej. Ak chceme z Detvy urobiť lepšie miesto pre život, musíme spolupracovať a riešiť mestské problémy spoločne. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednote je sila. Držím vám palce, nech je snahu vás všetkých v zastupiteľstve v Detve vidieť. Vrátiš sa ešte niekedy na Podpoľanie? Určite áno, je to len otázkou času. Jeden známy mi vnukol myšlienku krásnej chaty na Hriňovských lazoch. Kto videl východ slnka na Hriňovských lazoch, vie, o čom hovorím. autor: DTonline.sk, foto: T. Smutný

    28. februára 2016 09:47
  • Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

    07. februára 2016 12:24
  • Rozhovor

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Región

  • Nové asfaltové povrc...

    Poďme sa korčulovať! Kde? Na amfiteáter predsa! ,,Už dlhodobo sa venujeme myšlienke urobiť na amfiteátri oddychové miesto. Začali sme výkupom pozemkov, kedže primátor mesta to 20 rokov neriešil. Bez pozemkov, nie je možný rozvoj v tejto lokalite. V tomto roku sme aj na základe vašich podnetov realizovali asfaltovanie chodníkov a ciest na amfiteátri už od kúpaliska po vstupy do hľadiska až k hlavnej ceste. Niekoľko tisíc metrov štvorcových sa v týchto dňoch realizovalo a výsledok je veľmi zaujímavý," znie stanovisko oficiálnej stránky poslancov MsZ v Detve.  /*banner*/ Príďte si zakorčuľovať! Rodičia zoberte svoje deti a využite ešte pár slnečných jesenných dní na príjemné strávenie voľného času na korčuliach bez toho, aby ste boli vystavení nebezpečenstvu cestnej premávky tak ako je to dnes.

  • Pozvánka na Art Caff...

    Kaviareň Art Caffé v Hriňovej pozýva širokú verejnosť na ďalší vedomostno-zábavný kvíz, ktorý sa bude konať 18. októbra 2017 o 19:00 Svoj, max. 5-členný tím môžete prihlásiť prostredníctvom fanpage kaviarne - https://www.facebook.com/Art-Caffe-1504423329601332/. Kvíz sa skladá z hudobného kola a ďalších 12 tematických okruhov, skladajúcich sa z troch otázok. Zaujímavosťou kvízu je, že tímy si podľa okruhu témy sami určujú body, ktoré môžu za dané otázky získať, resp. stratiť. Tento formát zvyšuje napínavosť a atraktivitu kvízu medzi súťažiacimi. /*banner*/ Zároveň Vás kaviareň pozýva aj na ďalšiu akciu: ,,Ide o ochutnávku káv od GREEN PLANTATION pod taktovkou skvelého ambassádora pražiarne Mateja Kubinca. Nenechajte si ujsť vynikajúci chuťový zážitok dňa 21.10.2017 od 14.00 v kaviarni ART CAFFE. Dajte nám vedieť svoju účasť vopred. Tešíme sa na Vašu účasť."

  • Nový investor v Detv...

    V Detve sa na niektorých vchodoch a verejných miestach objavil leták s informáciou o novom investorovi, ktorý má namierené do priemyselného parku Trstená. OBSAH LETÁKU Obyvatelia Detvy! Primátor Ján Šufliarský ohlásil príchod nového investora so stovkami zamestnancov. Na prvý pohľad veľmi zaujímavé prekvapenie. Ale nie pre nás, obyvateľov Kapustníc. Ak to primátorovi dovolíme, tak z našich okien sa budeme dívať až do našej smrti na fabriku, rovnako veľkú ako celá naša PPS dohromady.  Jedna hala bude 5 krát väčšia ako detvianske Tesco. Haly budú vyše 500 x 500 metrov. Dokopy budú štyri. Takýto megalomanský projekt si pre nás pripravil primátor. Firmy, ktoré majú sem prísť neboli v iných priemyselných parkoch na Slovensku úspešné. Len si predstavte, že každý mesiac prejde pod našimi oknami vyše 1500 kamiónov a úplne upchajú jedinú prístupovú cestu cez Detvu. Obyvatelia Štefánikovej ulice sa majú načo "tešiť". Hluk aj prašnosť každý deň, aj cez víkendy.  A čo je najhoršie, tak väčšina zamestnaných nebude z Detvy, lebo už niet ľudí. Hovorí sa o Ukrajincoch a Rumunoch. Niekoľko stoviek. Už teraz primátor dotiahol 4 utečencov, ktorí sú ubytovaní na Štefánikovej ulici.  Firma o pár rokov odíde a ak si predáme pozemky, tak dopadneme ako v Kriváni, kde firma Ojala skrachovala a nikto s ich pozemkom nevie pohnúť. Radšej domácim, čo zostanú dajme, ako zahraničným, čo po čase odídu.  Primátorovi je to jedno, len nech je vo funkcii. Už povolil aj prieskumné vrty! a znova rozhodol o nás bez nás, rovnako ako pri zlate, keď schválil dobývací priestor na ťažbu zlata bez občanov. Prečo primátor nezvolal verejný hovor s nami, aby sme sa mohli k tomu vyjadriť. Znova tu niečo smrdí? Zobuďme sa Detvania! Nedovoľme mať pod nosom priemyselnú zónu veľkú ako celá PPS. VYJADRENIE MESTA DETVA Rokovania investora s mestom Detva sa v priebehu roka 2017 uskutočňovali aj za účasti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Belgická skupina Punch Automotive patrí k svetovým lídrom v produkcii automatických prevodoviek, ktoré možno považovať za jeden z kľúčových komponentov v automobilovom priemysle. Spoločnosť disponuje dizajnérskymi, inžinierskymi a výrobnými prevádzkami v Európe a taktiež predajnými pobočkami v Ázií, pričom v roku 2016 zamestnávala vyše 1 200 zamestnancov a  dosiahla obrat približne 400 miliónov Eur.   V prvej fáze by po spustení plnej výrobnej prevádzky malo v novom výrobnom závode vzniknúť vyše 300 nových pracovných miest. Dodatočných vyše 200 pracovných miest by malo vzniknúť príchodom budúceho nájomcu časti výrobného závodu, bližšie informácie o ktorom zatiaľ zostávajú nezverejnené. Súčasťou investície bude aj priemyselný vývoj nových produktov a výrobných nástrojov, kde nájde uplatnenie 30 konštruktérov s vysokoškolským technickým vzdelaním. Investor chce najneskôr v priebehu roku 2019 vybudovať dve výrobné haly, administratívnu budovu, parkovisko pre zamestnancov, vnútro areálové komunikácie a obslužné stavby. /*banner*/ Do roku 2023 sa plánuje ďalšie rozšírenie výrobného závodu. Mesto Detva vybuduje po hranicu priemyselného parku prístupovú komunikáciu a inžinierske siete. Výrobná prevádzka investora patrí do ľahkého priemyslu, nebude mať negatívne dopady na životné prostredie a bude dodržiavať všetky požiadavky na ochranu životného prostredia. Pracovisko bude vybavené najmodernejšími CAD systémami na tvorbu 3D modelov, simuláciu produktov a výrobných postupov. Zámerom investora je v budúcnosti spolupracovať so školami na projektoch duálneho vzdelávania a praxe a na svojich výskumno-vývojových aktivitách aj so slovenskými vysokými školami a vedeckými inštitúciami. „Pri hľadaní investora sme kládli dôraz na vytvorenie väčšieho počtu nových pracovných miest, čím by sa znížila nezamestnanosť v našom regióne, ďalej na to, aby výrobný program investora bol ekologicky nezávadný, aby sa našim obyvateľom nezhoršilo životné prostredie, kvalita života a bývania v našom meste,“ ozrejmil primátor mesta Ján Šufliarský. „Taktiež nemôžeme dovoliť zaťažiť mesto zvýšenou dopravou, hlukom a prašnosťou,“ zdôraznil primátor Detvy Šufliarský.       Realizácia tejto investície bude mať pre Detvu a celý región významný hospodársky a sociálny prínos. Investícia nadviaže na dlhoročnú tradíciu strojárskej výroby na Podpoľaní a má potenciál výrazne znížiť nezamestnanosť v regióne. Realizácia investície sa prejaví aj tvorbou nepriamych pracovných miest u regionálnych dodávateľov. Text: Zuzana Juhaniaková   VYJADRENIE POSLANCOV MsZ v DETVE Do dnešného dňa sme nedostali žiadne relevantné informácie ohľadne priemyselného parku v Trstenej a príchode nového investora. Z tohto dôvodu sa nemôžme kvalifikovane vyjadriť k uvedenej investícii. Budeme sa pýtať primátora a aj prípadného investora. Je smutné, že o takejto udalosti sa dozvedáme na poslednú chvíľu z letákov bez prerokovania a odbornej diskusie    

  • Šport

  • Stále čakáme na prvé...

    Hokejistom HC 07 Detva sa šnúru prehier nepodarilo pretrhnúť ani ani v domácom derby proti Zvolenu. HK Orange 20 – HC 07 Detva 4:1 (1:1, 1:0, 2:0) Góly : Góly: 7. V. Vybiral (Čacho ml., Vašaš), 28. Marcinek, 51. Smolka (Zeleňák, Tamáši), 60. V. Vybiral (Švarc, Vašaš) - 19. R. Gašpar (Babinets) Strely : 35-43 Vylúčenia : 6-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 1-0 Rozhodovali : Lokšík, Goga – Gegáň, Krajčík – Jakubec Počet divákov : 161 Zostavy Orange 20: Durný - Fereta, Hedera, Dlapka, Švarc, Zeleňák, Matejovič, Krempaský, Hílek - Mesaroš, Kundrik, N. Jaško - Vašaš, Čacho ml., V. Vybiral - Bjalončík, Tamáši, Musliu - Marcinek, Václav, Smolka Detva: Larose - Gachulinec, M. Šimon, F. Fekiač, Sládok, Strukoff, Macejko, Vyskoč - Babinets, R. Gašpar, Žilka - Milý, Ščurko, L. Novák - Videlka, Mat. Chovan, Halás - Ondris, Murček, M. Surový – Michalek Vyhrané buly pred vlastným brankárom, rýchly prechod všetkých troch útočníkov do útoku, Vašaš s Čachom posunuli puk na Vladimíra Vybírala, ktorý v 7. minúte osamotený pred Larosom nemal problém skórovať. V 11. minúte  Lukáš Novák len žrď domáceho brankára. Detva vyrovnala v 19. minúte zásluhou individuálnej akcii Rastislava Gašpara. V 21. minúte mohli hostia vyhrávať, keď sa v obrovskej šanci ocitol Žilka. Chybnú rozohrávku detvianskeho brankára potrestal Patrik Marcinek. Tiesnení Halás nedokázal v 30. minúte prekonať  brankára 20. Hosťujúci Macejko sa v 45. minúte dostal do obrovskej šance. Prihrávka naslepo od Gašpara a následná príklepom zo strednej vzdialenosti Durného neprekvapila. Puk tečovaný Erikom Smolkom vo vlastnom oslabení skončil v 51. minúte v hosťujúcej bráne. Víťazstvo 20 poistil gólom v poslednej minúte stretnutia Vladimír Vybíral.  V drese detvianskych medveďom debutoval ukrajinský reprezentant Sergei Babinets. Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10543-hk-orange-20-hc-07-detva/highlight HC 07 Detva – HK Dukla Trenčín 0:2 (0:0, 0:1, 0:1) Góly : 36. O. Mikula (Dlouhý, Bohunický), 60. Sojčík (Cebák) Stely : 33-31 Vylúčenia : 3-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali :Müllner, Goga – Šefčík, Rojík - Chudada Počet divákov : 624 Zostavy Detva: A. Nagy – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, M. Šimon, Vyskoč - Bartek, Ščurko, Robinson - Videlka, Milý, Žilka - M. Surový, Mat. Chovan, Lukáš Novák - Ondris, Srnka, Babinets Trenčín: M. Valent - Starosta, L. Romančík, Frühauf, Cebák, Bohunický, Holenda, Ad.. Themár, R. Jakubec - Radivojevič, Ölvecký, Bezúch - Sojčík, Bulík, T. Varga - O. Mikula, Dlouhý, Gašparovič - J. Švec, J. Pardavý ml., D. Hudec Proti lídrovi tabuľky debutovali za Detvu Bartek, Kuklev a Martin Chovan. Domáci mohli ísť v 12. minúte do vedenia, no po prihrávke Robinsona Ščurko len tesne minul hosťujúcu bránu. Do samostatného úniku sa v 17. minúte dostal Videlka, skúsil zakončenie blafákom, ale Valentov ľavý betón bol proti. V 24. minúte si so zakončení Radivojeviča poradil Adam Nagy. O minútu  neskôr mohlo platiť nedáš – dostaneš, ale lídra tabuľky pri zakončení Nováka podržal Valent. Čaro domáceho brankára sa v 36. minúte podarilo odkliať Ondrejovi Mikulovi. Maroš Surový mohol vyrovnať v 48. minúte, ale hosťujúceho brankára neprekonal. S tečovanou strelou Bulíka z 53. minúty si domáci brankár poradil. Víťazstvo Trenčína poistil gólom do prázdnej brány Peter Sojčík.  Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy): „Myslím, že sme videli dobré, vyrovnané a dramatické stretnutie. V zápase sa stretol posledný tím s prvým, no v zápase to tak nevyzeralo. Trenčín bol veľmi silný súper, myslím si, že lepší ako Bystrica. My sme však podali dobrý výkon a žili dokonca. Škoda však toho, že sme v druhej tretine urobili fatálnu chybu a zápas sme nedokázali dotiahnuť do predĺženia.‟ Peter Oremus (tréner Trenčína): „Každé víťazstvo teší, aj to dnešné, lebo proti nám nastúpil konsolidovaný tím. My sme ich však zlomili v druhej tretine. Počas celého stretnutia sme vyvíjali aktivitu a naše víťazstvo je zaslúžené.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10508-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight     HC 07 Detva – HC Košíce 2:3 (2:1, 0:2, 0:0) Góly : Góly: 12. Mat. Chovan (Žilka, Gachulinec), 18. Milý (Robinson, R. Gašpar) - 7. L. Nagy, 35. Pulli (T. Klíma), 40. Pacan (M. Bača) Strely : 31-32 Vylúčenia : 4-8 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Jonák, Snášel – Orolin, Kacej - Chudada Počet divákov : 612 Zostavy Detva: A. Nagy – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, M. Šimon, Vyskoč - Bartek, Ščurko, Lukáš Novák - Milý, R. Gašpar, Robinson - Videlka, Mat. Chovan, Žilka - Ondris, Murček, Babinets Košice: Habal - Pulli, Matejka, Martin Bača, B. Kessel, Dudáš, E. Šedivý, Koch, Michalčin - L. Nagy, Boltun, Kafka - P. Koyš, Pacan, D. Šoltés - Jenčík, Suja, Hričina - Š. Petráš, Vrábeľ, T. Klíma Košičanov poslal pod Poľanou do vedenia v 7. minúte Ladislav Nagy. Gól však podľa všetkého nemal platiť, keďže košický kapitán brutálne fauloval domáceho obrancu Vyskoča, ktorý musel byť zafixovaný a odnesený mimo hracej plochy. Detva vyrovnala v 12. minúte. Strelu Gachulinca tečoval Žilka a následne ho do odkrytej košickej brány poslal Matúš Chovan. V 18. minúte prekvapil Habala Juraj Milý, ktorý poslal medvede do vedenia. Oceliari sa dočkali vyrovnania v 35. minúte, keď domáceho brankára prekonal Jere Pulli. Sedem sekúnd pred koncom druhej tretiny poslal hostí do vedenia David Pacan. Detva mohla vyrovnať v 52. minúte, keď Matúš Chovan našiel voľného Žilku, ale ten českého brankára neprekonal. Veľkú príležitosť mal vo vlastnom oslabení domáci Gašpar, no jeho strela švihom nemala potrebnú razanciu. Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy): „Bol to zaujímavý zápas, súper ukázal svoju kvalitu. Je to predsa skúsené mužstvo so skúsenými individualitami a presne tá druhá tretina nás nedostala do väčšieho vedenia, aj keď sa niekedy hovorí, že keď mužstvo nevyužije presilovku 5 na 3, tak nemôže zápas dotiahnuť do úspešného konca. V tretej tretine sme bojovali, bol to jeden heroický výkon našich chlapcov, podobne ako proti Trenčínu, ale nevieme kedy to už príde. Trenčín má svoju kvalitu, v tejto sezóne ešte neprehral, Košice majú fantastickú kvalitu. Chlapcov som tiež povzbudil, poďakoval som im. Treba sa sústrediť na ďalší zápas. Máme už určitú kvalitu, čo sa týka útoku, ale tiež čakáme na tých hráčov, ktorí nás posilnili, či Bartek, či Robinson, že rozhodnú zápasy, ale zatiaľ to neprichádza. Chcem pogratulovať súperovi a my budeme ďalej bojovať a snažiť sa, aby sme to prelomili a získali prvé extraligové víťazstvo.“ Milan Jančuška (tréner Košíc): „Vedeli sme, že nás čaká ťažké stretnutie, pretože Detva je v domácom prostredí veľmi silná. Má malé klzisko, tak aj my sme sa pripravovali na tieto podmienky. Myslím, že zlomový moment bol za stavu 2:1 pre Detvu, ktorá mala štyri presilové hry po sebe. Tie sme ustáli a následne sme dali v závere druhej tretiny dva góly. Záver sme udržali aj napriek oslabeniam, takže spokojnosť s tromi bodmi a pochvala pre chalanov za tímový výkon.“ K incidentu, po ktorom domáci obranca Martin Vyskoč skončil s ťažkým otrasom mozgu sa vyjadril aj prezident a majiteľ klubu Róbert Ľupták : „Momentálne ešte nie je jasné, čo Martinovi je, leží v nemocnici a všetci dúfame, že bude v poriadku! Mňa ale zaráža iná vec, čo všetko si môže dovoliť jeden hráč Košíc a každý mu to toleruje? Toto nebol jediný zákrok, ktorý mal byť potrestaný a dovolím si tvrdiť, že keby náš kapitán atakoval po odpískaní úderom do tváre niektorého z hráčov súpera, nielen že by nedohral zápas, ale možno ani sezónu. Nám sa veľmi ťažko hrá, keď bojujeme celý zápas, ale stojí proti nám viac ako len päťka súperových hráčov…“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10570-hc-07-detva-hc-kosice/highlight HC Nové Zámky – HC 07 Detva 3:1 (2:0, 1:1, 0:0) Góly : 7. Šimun (Surovka, Hruška), 12. Salija, 38. Fábry (Prapavessis, Špirko) – 25. Halás (Videlka) Strely : 30-25 Vylúčenia : 5-6 Presilovky : 1-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Goga, -Jonák – Kacej, Synek – Čavojský Počet divákov : 1242 Zostavy Nové Zámky : Kováč  – Plášil, Maris Jass, Salija, Prapavessis, Hruška, Kovačevič, Hain – Rajenko, Dubinin, Koba Jass – Cetkovský, Špirko, Zbořil – Surovka, Šimun, R. Varga – Fábry, Klenko, Lantoši Detva : Larose – Kuklev, Martin Chovan, Macejko, Gachulinec, Sládok, Šimon, Jendroľ – Halás, Ščurko, Videlka – Žilka, R. Gašpar, Milý – Murček, Mat. Chovan, Babinets – M. Surový, Srnka, Ondris Eduard Šimun dostal puk na ľavé krídlo, prešprintoval okolo obrancu a strelou medzi betóny v 7. minúte otvoril skóre stretnutia. Artturs Salija nahodil v 12. minúte  puk na hosťujúcu bránu, Larose nestihol reagovať a puk skončil v jeho sieti. Vo veľkej šanci sa v 21. minúte ocitol Ščurko, no puk ani  hranice bránkoviska neprepasíroval za domáceho brankára. O tri minúty neskôr sa už Detvy radovala z gólu, keď skóroval Igor Halás. V 38. minúte  sa z gólu radoval domáci Branislav Fábry. Po strele Špirka z 53. minúty zvonila detvianska žrď.   Pozápasové vyjadrenia Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov): „Súhlasím s tým, že sme mali dobrý nástup do stretnutia. Prvú tretinu sme odohrali dobre, dostali sme sa do dvojgólového vedenia. Druhá tretina bola absolútne katastrofálna, nástup do tretiny bol zase taký, ako býva našim zvykom. Gól si dáme takmer sami, pretože chceme robiť veľké veci a príliš tvoriť hru. V druhej tretine sme mali veľké problémy, zaplať pán Boh, že sa nám to podarilo ustáť len s jedným inkasovaným gólom. Naopak, tretiu tretinu sme podľa mňa hrali dobre, súpera sme do žiadnych veľkých šancí nepustili a povedal by som, že sme výsledok kontrolovali. Mohli sme ešte pridať nejaké góly, je škoda, že sme ich nedali, bolo by to veselšie. Takto to boli nervy až do konca. Pre divákov to bol dobrý zápas, s úspešným koncom pre nás. My si to vážime, ale je potrebné, aby sme už na piatkové víťazstvo nadviazali niekde vonku.‟ /*banner*/ Dušan Kapusta (tréner Detvy): „ Je to ťažké hodnotiť, lebo zápas sme si prehrali v prvej tretine. Vedeli sme, že Zámky sú doma silné, pripravovali sme sa na to. Zámky doma viedli aj nad Nitrou 6:1 a vtedy tiež rozhodla o výsledku prvá časť stretnutia. Dnes sme spravili dve, nie fatálne chyby, ale veľké hrúbky, čo robia naši hráči a z toho dostávame góly. Keď som si teraz pozrel štatistiku striel, tak tá nepriamo svedčí o tom, že to bol vyrovnaný zápas, ale keďže sa prvá tretina skončila 0:2, tak je to už ťažko hodnotiť. Vypadli nám traja hráči Bartek, Robinson a Lukáš Novák, vďaka ktorým sme mali byť silnejší. Takéto zápasy sú presne o takýchto rozdielových hráčoch. Tímy, proti ktorým hráme, takých hráčov majú a u nás je potom už len o tom boji a možno o náhode. Chcem pogratulovať Zámkom k víťazstvu a aj k peknému športovému zážitku.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10683-hc-nove-zamky-hc-07-detva/highlight HC 07 Detva – HKM Zvolen 0:5 (0:2, 0:2, 0:1) Góly : 17. Šišovký (Obdržálek), 18. Drgoň (Ross), 26. L. Jurík (Šišovský), 34. Drgoň (Coffman), 55. M. Ďaloga (Ťavoda) Strely : 27-26 Vylúčenia : 8-9 Presilovky : 0-2 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : D. Konc, J. Konc – Rojík, Kollár - Kramár Počet divákov : 1024 Zostavy Detva: Nagy – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Macejko, Šimon, Sládok, Srnka, Jendroľ - Videlka, Ščurko, Halás - Milý, R. Gašpar, L. Novák - Babinets, Mat. Chovan, J. Žilka - Ondris, Murček, M. Surový Zvolen: Šimko - Wharton, Hraško, Ross, Drgoň, Andersons, Ťavoda, Dubeň, T. Bokroš - Obdržálek, L. Jurík, Šišovský - Matis, O. Steen, Coffman – M. Ďaloga, V. Fekiač, T. Török - Kelemen, J. A. Immonen, Síkela Domáci útočník Milý sa v 5. minúte predral do útočného pásma, kde ponúkol puk Macejkovi, ktorý však z tesnej blízkosti minul Šimkovu bránu. V 17. minúte po vhadzovaní okamžite vypálil Lukáš Jurík, vytúžené ovocie nepriniesla ani strela Obdržálka, no s menšou dávkou šťastia prekonal detvianskeho brankára Peter Šišovský. Vylúčenie domáceho Žilku za podrazenie potrestal o minúty neskôr Adam Drgoň, ktorý prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste. Nedáš – dostaneš sa potvrdilo v 26. minúte, keď najskôr tutovku v presilovke spálil domáci Gašpar a následne si z trestnej lavice naskakujúci Lukáš Jurik vychutnal Nagya. Svoj druhý presilovkový gól v zápase zaznamenal v 34. minúte  Adam Drgoň. V 42. minúte sa zvolenský brankár vytiahol pri strele Ščurka, ktorý o dve minúty neskôr nepremenil nariadené trestné strieľanie. Viktor Fekiač v 49. minúte  opečiatkoval žrď domácej bránky. Derby pod Poľanou gólovo uzavrel v 55. minúte Martin Ďaloga.   Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy): „Zvolen podal konsolidovaný a kvalitný výkon. Pred zápasom som si prečítal súpisku Zvolena a videl som, že to je úplne iné mužstvo, ako mali v piatok. V bráne nastúpil Marek Šimko a už v tom momente som vedel, že to dnes bude ťažké. Pri góloch by som vytkol najmä tretí, pretože takéto góly nesmieme dostávať. Náš hráč netrafí prázdnu bránu a hneď z protiútoku inkasujeme. Myslím si, že Zvolen je vo všetkých činnostiach vysoko nad nami.“ Peter Mikula (tréner Zvolena): „Víťazstvo sa cení najmä z toho pohľadu, že v posledných zápasoch nám niektoré veci neprebiehali podľa našich predstáv. Dôležitý okamih bol, keď mala Detva na začiatku dlhú presilovú hru, ktorú sme dokázali ubrániť a potom nás nakopol strelený gól. Treba však dnes pochváliť všetkých našich hráčov, pretože sme podali dobrý kolektívny výkon a kontrolovali hru počas celého zápasu.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10640-hc-07-detva-hkm-zvolen/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 13 10 2 0 1 39:15 34 2. Banská Bystrica 12 8 0 3 1 48:28 27 3. Košice 13 8 0 1 4 34:29 25 4. Poprad 13 5 4 1 3 38:29 24 5. Zvolen 13 5 2 2 4 38:36 21 6. Nitra 13 4 2 1 6 46:48 17 7. Nové Zámky 13 4 2 0 7 33:36 16 8. Liptovský Mikuláš 13 4 1 2 6 27:32 16 9. Žilina 12 4 0 2 6 37:37 14 10. Detva 13 0 0 1 12 16:48 1   Slovensko 20 10 3 1 1 5 25:43 12    Stav tabuľky k 15. októbru 2017      

  • Kanonier Martin Bart...

    Zvesti o príchode Martina Barteka pod Pustý hrad sa neukázali byť pravdivé. Stal sa z neho totiž detviansky medveď. 37 – ročný  krídelník začínal s hokejovou kariérou v rodnom Zvolene. V roku 1998 siahli po ňom vo ôsmom kole draftu z 202. miesta  predátori z Nashvillu. V zámorí sa však výraznejšie nepresadil, nastupoval len v AHL. Na Majstrovstvách sveta do 20 rokov, ktoré sa uskutočnili v sezóne 1998/1998 prispel k zisku bronzových medailí jedným gólom. So ziskom 74 bodov za 38 gólov a 36 asistencií sa stal v sezóne 2003/2004 najproduktívnejším hráčom slovenskej extraligy.  O sezónu neskôr sa v drese zvolenských rytierov radoval zo zisku slovenského titulu. /*banner*/ Počas pôsobenia v Moskitos Essen v sezóne 2007/2008 získal honor najproduktívnejšieho hráča základnej časti 2. Bundesligy, v ktorej sa mu v 50 zápasoch podarilo nazbierať 99 bodov za 44 gólov a 55 asistencií. V sezóne 2010/2011 síce s Pardubicami získal len bronz, no v tej nasledujúcej si spolu so svojimi pardubickými spoluhráčmi nasadil na krk najcennejší kov a zároveň sa stal najlepším kanonierom vyraďovacej časti.  V minulej sezóne pôsobil Bartek v 2. Bundeslige, kde napriek tomu, že ku koncu ročníka hrával v obrane, tak bol mimoriadne produktívny o čom svedčí jeho bilancia 51 zápasov a 39 bodov. V reprezentácii SR odohral dokopy 32 duelov.

  • Dve Detvanky repreze...

    V čiernomorskom letovisku Mamaia sa konali Majstrovstvá Európy v šachu mládeže. Od 5. do 14. septembra 2017 si svoje schopnosti meralo až 1142 mladých šachistov zo 49 krajín Európy. Slovensko tam zastupovala 19 členná výprava za účasti aj dvoch dievčat z Detvy. V kategórii dievčat do 16 rokov reprezentovali Slovenskú republiku dve hráčky Šachového klubu Garde Detva. Stella Sáňková, strieborná medailistka z Majstrovstiev Slovenskej republiky mládeže  a Kristína Cabanová, ktorá získala 4. miesto na Majstrovstvách Slovenskej republiky. Stella, nasadená ako 33. hráčka, skončila zo ziskom 5,5 bodov na veľmi peknom 18.mieste. Po turnaji priznala, že bol ťažší ako majstrovstvá sveta pred dvomi rokmi kde štartovala v kategórii do 14 rokov. /*banner*/ Kristína sa v štartovej listine nachádzala na 68. mieste v 75-člennom dievčenskom turnaji. Zo ziskom 3 bodov napokon skončila na 69.mieste. Nováčikovská daň sa u nej prejavila v plnom rozsahu keď mnohé dobre rozohraté partie nedotiahla k zisku bodov. Prípravy našich dievčat na zápasy viedol medzinárodný majster Sergej Berezjuk. Každý deň kolo o 15:00 hodine, ráno rozcvička, potom príprava so Sergejom, samostatná príprava a opäť príprava so Sergejom, oddych a cesta na kolo. Dievčatám patrí poďakovanie za vzornú reprezentáciu a sympatický výkon. Vrchovatou mierou ich štart na Majstrovstvách Európy podporilo mesto Detva. Vďaka za prejavenú podporu patrí hlavne  komisii športu.    Projekt bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Peter Fiala

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3