s DTonline.sk

Rozhovor

  • Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Pavlov: Nové pohľady na modernú históriu Detvy mnohých prekvapia

    Už na jeseň uzrie svetlo sveta nová historická monografia o našom meste – Detva v 20. storočí. O jej príprave a nových poznatkoch sme sa porozprávali s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom. Prečo práve Detva v 20. storočí? Pretože vždy mi boli najbližšie dejiny 20. storočia, ktoré boli turbulentné a búrlivé. Za jedno storočie sa toho udialo tak veľa a mimoriadne významného. Navyše, odhliadnuc od profesného zamerania, výskum pred rokom 1918 má u mňa limity, nakoľko neovládam maďarský jazyk a v archívoch teda toho žiaľ veľa neobjavím. Bude iná než nová mestská monografia Detva? Keď by určité množstvo archívnych materiálov interpretovalo niekoľko historikov, v zásade každý by napísal výslednú prácu inak. Každého zaujme niečo iné, každý pripisuje dôležitosť iným faktom. Pre historickú vedu je podstatná pluralita výskumných výstupov. V mestskej monografii Detva som napísal kapitolu Detva v súčasnosti. Pre niekoho sa to zdá byť to najľahšie, nakoľko je pre toto obdobie najviac prameňov. Opak je však pravdou, pretože interpretovať súčasnosť je aspoň z môjho pohľadu najťažšie. Navyše, mestská fotografia sa venuje aj iným oblastiam: fyzicko-geografickej charakteristike, etnografi atď. Z akého dôvodu ja najťažšie písať o súčasnosti? Pretože každý ešte žije, mnohých sa môžu fakty a ich interpretácie dotknúť. Tu musíte byť naozaj diplomat, písať jednotlivé vety veľmi citlivo. Podľa spätnej väzby sa môjmu príspevku podarilo zachytiť všetko podstatné a vecne. Však čitatelia to posúdia v pravý čas sami.    Vašou prvou publikovanou historickou prácou bola monografia Tragédia detvianskych Židov. Aký mala úspech? Išlo o veľmi špecifickú tému. Holokaust dodnes vzbudzuje rôzne názory a nálady. Veľmi na mňa v negatívnom slova zmysle zapôsobili výroky poslanca za ĽSNS Milana Mazureka, ktorý povedal, že nie je historik a kvôli tomu nemá názor na holokaust. Ja si myslím opak, človek nemusí byť historik, aby vedel, cítil, že vyvraždenie miliónov je bezprecedentný zločin v dejinách ľudstva. Vďaka mojej monografii sa mi podarilo nadviazať kontakt aj s potomkami vyvraždených detvianskych Židov. Keď vám napíše už naturalizovaný vyše 80 ročný Austrálčan, vnuk detvianskej židovskej obchodníčky Fridy Kohnovej zastrelenej v Kováčovej, že vďaka vašej práci sa po desaťročiach dozvedel ako to bolo s jeho rodinou, príde vám to ako zadosťučinenie. Pár ľudí ma oslovilo aj na ulici, či podujatiach a vyslovili mi pochvalu. Naozaj to poteší. Pretože za knihou a výskumom sú desiatky hodín bádania v archíve. Čo sa týka predaja knihy, množstvo som ich daroval – knižniciam, známym a deťom do súťaží ako Dejepisná olympiáda a Oslobodenie, tu to bol mimoriadne vhodný materiál. Stále sa však dá kniha kúpiť, napr. v kníhkupectve Tulipán, v Parte, v predajni Detvianske ľudové umenie či v Podpolianskom múzeu. O čom bude konkrétnejšie monografia Detva v 20. storočí? Monografia sa delí na 5 kapitol: Detva počas Rakúsko-Uhorska, Detva počas 1. ČSR, Detva počas 1. SR, Detva počas ČSSR a Detva po roku 1989. Jednotlivé kapitoly mapujú Detvu vo viacerých rovinách a to v spoločensko-politickej, hospodárskej, štatistickej či po stránke kultúry, školstva a výstavby. Každá kapitola je vhodne doplnená fotografickým a dokumentačným materiálom. Niektoré zábery a dokumenty neboli dosiaľ nikde publikované. V akom štádiu je práca dnes? Momentálne je upravená polovica textu po prvom pripomienkovaní recenzentom. Ním je známy historik, môj bývalý pedagóg na vysokej škole a človek, ktorého si veľmi vážim – prof. PhDr. Karol Fremal, Csc. V priebehu leta dokončím texty, recenzent ich znovu spripomienkuje a práca pôjde v septembri grafikovi a do tlače. Ak všetko vyjde ako má, v októbri bude slávnostný krst. Aké momenty považujete v histórii Detvy za najpodstatnejšie? Tak jednoznačne je to rozhodnutie o založení Detvy Ladislavom Čákim. Druhý moment, ktorý je mimoriadne významný na časovej osi histórie Detvy je rozhodnutie vlády ČSSR o vybudovaní strojárskeho závodu a nového sídliska. Toto bol naozaj prelomový bod, vďaka ktorému sa Detva stala s roľníckej dediny moderným socialistickým mestom.   Na aké nové informácie sa môžeme tešiť vo vašej práci? Všetko nemôžem prezradiť, ale môžem spomenúť nosné oblasti výskumu v jednotlivých obdobiach. V kapitole Detva počas Rakúsko-Uhorska stručne charakterizujem spoločenský a hospodársky stav Detvy na začiatku 20. storočia. V druhej kapitole Detva počas 1. ČSR sa venujem prevratu v roku 1918, búrlivému obdobiu v čase okupácie maďarskou Červenou armádou, návšteve prezidenta T. G. Masaryka, problému lazníckych škôl a vysokej nezamestnanosti, analyzujem politické ľudácke zázemie Detvy. V tretej kapitole sa venujem politickému aspektu 1. SR v Detve, odboju, holokaustu, obdobiu SNP, okupácii a oslobodeniu obce. Tu sa mi podaril dosť významný objav, keď som v archíve objavil dokumenty o návšteve vtedajšieho predsedu vlády Vojtecha Tuku a ministra vnútra a veliteľa HG Alexandra Macha. Dosiaľ nikde táto informácie nebola publikovaná. Vo štvrtej kapitole Detva počas ČSSR sa venujem spoločenským zmenám po roku 1948 v každej oblasti života. Tu chcem vyzdvihnúť hlavne to, že som si dal záležať na analýze výstavby sídliska v Detve. Myslím, že práve toto bude naozaj veľa ľudí zaujímať. Podarilo sa mi objaviť pôvodné plány sídliska a nákresy. Je to naozaj zaujímavé. No a v poslednej kapitole riešim transformáciu Detvy v nových spoločenských podmienkach po roku 1989.      Je potenciál v Detve ešte niečo nové objaviť? Jednoznačne áno. Dokazuje to aj fakt, že archeológom z Nitry pod vedením Noémi Beljak Pažinovej sa podaril veľký objav v časti Lúčna štvrť (viac na ). Svojim spôsobom to prepisuje dovtedajšie poznatky o najstaršom osídlení. Aj preto ako občan a poslanec podám návrh na udelenie Ceny mesta Detva pre archeológov, ktorí robili tento výskum. Zaujímavým miestom pre archeológov by mohlo byť aj okolie kostola. Viedol som s viacerými ľuďmi diskusie, že práve v okolí kostola by sa mohlo vykopávkami nájsť pôvodné okrúhle opevnenie prvého kostola z rokov 1667-1804 (podobné ako v kostolíku v Čeríne). Bol by to pekný objav. Skôr však treba zachrániť Vagačov dom, či pôvodnú detviansku studňu na Dolinkách. Tu som na MsZ presadil to, že oddelenie správy majetku pripraví návrh  na záchranu studne. V prípade, že si chcete objednať monografiu Detva v 20. storočí, kontaktujte autora na jozefpavlov.dt@gmail.com.     

    29. júna 2016 07:24
  • Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Ľuboš Paprčka: K americkému futbalu som sa dostal cez internet

    Hráči najtvrdšieho kolektívneho športu na svete, amerického futbalu vyrastajú aj na Podpoľaní. Dokazuje Ľuboš Paprčka zo Zvolen Patriots. Ako ste sa dostali k americkému futbalu ? K americkému futbalu som sa dostal cez viac menej cez internet, pozrel som si neaké videá a veľmi ma to zaujalo. Začal som študovať pravidlá a neskôr som zistil že sa americký futbal hráva aj na Slovensku. Na akej pozícií hrávate ? Čo všetko obnáša ? Hrávam na pozicií Wide Receiver a moje úlohy sa líšia od druhu zvolenej akcie. Pri pasovej akcií je mojou úlohou odbehnúť tzv. routu a snažiť sa rýchlosťou alebo pohybom dostať do voľného priestoru medzi obrancami aby som mohol zachytiť prihrávku od quaterbacka. Po zachytení prihrávky je mojou úlohou prekľučkovať pomedzi obrancov a dobehnúť s loptou do endzóny, čo je zóna pre skórovanie touchdownu. Pri behovej hre je mojou úlohou blokovať obrancov a vytvárať tak priestor pre spoluhráča s loptou. V ktorom klube pôsobíte ? Akú súťaž hrá ? Pôsobím v klube Zvolen Patriots. Hráme v lige SFL, čo je vlastne slovenská liga amerického futbalu, kde sme minulý rok obsadili 3.miesto. Koľkokrát ste obliekli reprezentačný dres ? Priblížili by ste nám prvý zápas v ňom ? Reprezentačný dres som obliekol zatiaľ iba raz a to v auguste 2015. Odohrali sme prípravný zápas proti výberu Belgicka a hralo sa v prímorskom meste Oostende v Belgicku. Bol to pre mňa výnimočný zápas a bol som hrdý, že som na hrudi mohol nosiť slovenský dvojkríž. Bohužiaľ tento zápas sme nedotiahli do víťazného konca aj keď sme začali výborne. Hneď pri prvej akcii sa mi podarilo skórovať 80 yardový touchdown a celkovo nazbierať cez 130 yardov. Aké úspechy ste vo svojej kariére dosiahli ? Ako som už spomenul vyššie v sezóne 2015, čo bola zároveň moja prvá sezóna, sme sa s klubom Zvolen Patriots umiestnili na 3. mieste v súťaži SFL kde som v 6 zápasoch nazbieral 20 zachytených prihrávok pre 561 yardov a 11 touchdownov. Sledujete NFL ? Máte v nej svojho favorita ? Pravdaže som aj veľký fanúšik NFL, od začiatku sledovania NFL fandím teamu Washington Redskins. Na jeseň sa chystám do Londýna, kde Redskins odohrajú zápas v NFL International Series čo je spôsob, ako sa  snaží vedenie NFL priblížiť tento šport fanúšikom aj priamo v Európe. /*banner*/ Aký je rozdiel medzi americkým futbalom a rugby ? Medzi americkým futbalom a rugby je naozaj veľký rozdiel čo sa na prvý pohľad vôbec nemusí zdať. Hlavný rozdiel je výstroj. Zatiaľ čo v americkom futbale sa výstroj používa v rugby je výstroj výnimočná.  Ďalšie rozdiely sú v pravidlách, rozmeroch ihriska, lopte, spôsobe posúvania lopty po ihrisku atď. Ako prebieha príprava na novú sezónu ? Príprava začína väčšinou mesiac po skončení sezóny, kde sa pripravujeme na jesenné turnaje ktoré sa hrajú v zmenšených rozmeroch 7 na 7. Po novoročných sviatkoch začíname s kondičnou a silovou prípravou v telocvični, keď zmizne sneh začíname trénovať vonku, kde sa najprv precvičujú základy a neskôr sa už začína so samotnou prípravou hry a nacvičovaní signálov. Prezradíte nám niečo o histórii tohto športu ? História tohto športu siaha niekedy do polovici 19. storočia kedy sa tento šport hrával na amerických univerzitách, kde sa po pár rokoch upravili prevzaté pravidlá rugby a šport sa premenoval na americký futbal. V polovici 20. storočia v USA už existovalo mnoho profesionálnych teamov a v roku 1970 vznikla samotná NFL. História v Európe je síce kratšia, no tento šport sa každý rok teší čoraz väčšej popularite a v niektorých krajinách ako napríklad Nemecko alebo Rakúsko chodí na zápasy aj cez 10 000 fanúšikov. Ako prebieha zápas ? Koľko trvá ? Zápas začína výkopom kde jeden tým loptu odkopne k súperovi a ten po zachytení vracia loptu čo najďalej ku súperovej endzóne. Ďalej nastupuje klasicky útok proti obrane. Zápas sa delí na 4 štvrtiny po 12 minút a po každej štvrtine sa menia strany. Po polčase prichádza opäť výkop. Celkovo trvá zápas okolo 3 hodiny. Koľko hráčov tvorí základnú zostavu ? Aké sú rozmery ihriska ? Na ihrisku je vždy 11 hráčov z obidvoch teamov. Základná zostava by sa mala skladať z 11 hráčov v útoku, 11 hráčov v obrane a 11 hráčov v special teamoch ( special teamy tvoria hráči aj z útoku aj z obrany). Rozmer ihriska je 100yardov (91 metrov) po dĺžke + dve 10 yardové endzóny, na šírku má ihrisko 53yardov ( 48 metrov ). Bránky na field goal a extra point majú šírku 7 metrov. Myslíte si že je priestor aby sa v Detve prípadne v Hriňovej hral americký futbal ? Myslím si že potenciál tu na Podpoľaní určite je. Je tu dostatok silných a tvrdých chlapov, ktorí by sa dokázali v lige presadiť. Bohužiaľ tento šport ešte nie je na Slovensku až tak rozmohnutý, takže team v Detve alebo Hriňovej je asi ďaleká budúcnosť. No Zvolen nie je až tak ďaleko čiže ak by tento šport niekoho zaujal a chcel by si ho vyskúšať, stačí prísť na tréning, výstroj kupovať netreba, všetko sa pre nových hráčov zapožičia.  

    12. mája 2016 18:05
  • Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Archeologička: V Detve sme objavili praveké nálezy staré 3000 rokov

    Možno ste už počuli o tom, že v Detva na Lúčnej štvrti zaznamenali archeológovia významný objav. O nálezoch z tejto lokality sme sa porozprávali s doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovou, PhD., z katedry archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre.   Čo unikátne sa vám a vášmu tímu podarilo v Detve nájsť? Počas archeologického dozoru realizovaného na polohe Lúčna štvrť v centre Detvy sa 13. 4. 2016 podarilo na parcele 7381/27 identifikovať archeologické nálezy z obdobia praveku. Postupne sa počas skrývky ornice objavili aj nehnuteľné nálezy, ktoré boli skúmané v rámci záchranného archeologického výskumu. Kto realizoval výskum? Výskum realizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod mojim vedením. Čo konkrétne ste objavili? Počas výskumu sa podarilo objaviť štyri praveké okrúhle kolové jamky s priemerom okolo 20 cm, ktoré pôvodne slúžili na ukotvenie drevených stĺpov. Tie boli zrejme súčasťou prestrešenia chlebovej piecky, ktorú archeológovia objavili už v deštruovanom stave uprostred kolovej konštrukcie. Z archeologického výskumu pochádza niekoľko desiatok archeologických nálezov, hlavne fragmentov rôznorodých keramických nádob, jedna zvieracia sánka s niekoľkými zachovanými zubami, kamenná čepieľka a viacero kúskov mazanice (hlina používaná na omazávanie stien domov i výrobných objektov) s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov. Z lokality boli odobrané aj vzorky na archeobotanickú analýzu a samotná piecka bola vybraná ad-block, teda ako celok a preparovať sa bude v laboratórnych podmienkach. /*banner*/ Ako staré sú nálezy? Nálezy z polohy je možné datovať do obdobia neskorej doby bronzovej, konkrétnejšie do kyjaticko-lužického horizontu, teda do obdobia starého takmer 3000 rokov. Sídliská tohto obdobia delíme na opevnené výšinné (hradiská), jaskynné a nížinné (poľnohospodárske) sídliská. K posledne menovanému typu zrejme patrila aj osada, ktorej zatiaľ len menšiu časť sa podarilo na polohe Lúčna štvrť v Detve identifikovať. Vieme niečo bližšie o tejto pravekej osade? Samotná praveká osada s viacerými hospodárskymi i obytnými objektmi sa nepochybne nachádza južnejšie aj západnejšie od skúmanej parcely. Na týchto miestach sú naplánované ďalšie rodinné domy, inžinierske siete i cestná komunikácia, preto je archeologický dozor nevyhnutný pri realizácii akýchkoľvek pokračujúcich i nových zemných prác na predmetnej polohe. Aký je význam tohto výskumu a nálezov? Objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva- Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršie opevnenie polykultúrneho hradiska, ktoré svoju výhodnú polohu využila na strážnu funkciu aj vo včasnom stredoveku. autor: DTonline.sk

    02. mája 2016 13:42
  • 5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    5 otázok pre Ing. Pavla Gábora, kandidáta do NR SR (TIP)

    Päť otázok pre Ing. Pavla Gábora Mohli by ste sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť? Čo vás charakterizuje v troch vetách? Ja to skúsim sloganom: „Robím to čo hovorím, hovorím to čo mienim, mienim to, čo je prospešné pre ľudí“. Tohto sloganu sa držím v súkromnom živote, ako aj v profesijnom živote konateľa softwarovej firmy GT Systems2, s.r.o. Aktívne sa zaujímate o dianie vo vašom najbližšom okolí. Čo obyvateľov u vás trápi najviac a aké riešenia navrhujete? Tých boľavých problémov by sa našlo veľa, ale najviac ma trápi vysoká miera nezamestnanosti a s tým spojená nižšia životná úroveň v regióne, ako aj vysoká miera korupcie, ktorá trápi celú našu spoločnosť. No a liek na riešenie? Zníženie nezamestnanosti docielime najefektívnejšie pritiahnutím investorov do regiónu. Na to potrebujeme dobudovať cestnú infraštruktúru zo západu na východ  a zo severu na  juh. Zároveň musíme skvalitniť vzdelávanie, aby prichádzajúci investori mohli siahnuť po kvalifikovanej pracovnej sile. So skvalitnením vzdelávania  musí napredovať aj skvalitnenie školstva a jeho „regulácia“ v súlade s potrebami zamestnávateľa. Aby efekt zvyšovania životnej úrovne bol  čo najväčší, je tiež nutné znovuožívenie  poľnohospodárstva v regióne formou efektívnejšej a adresnejšej štátnej pomoci, pretože si myslím, že región je pre poľnohospodárstvo a aktivity s tým spojené ako stvorený. A korupcia? Nebudem to na tomto mieste rozoberať podrobne. Stačí sa pozrieť na úplne konkrétny program boja proti korupcii našej strany TIP. Volá sa to spolupráca proti korupcii (http://www.strana-tip.sk/proti-korupcii/). A čo veľká politika? Aký je podľa vás najpálčivejší problém, ktorý by ste dokázali napraviť? Už som to spomenul v odpovedi na Vašu predchádzajúcu otázku. Zopakujem teda, že pre mňa je v súčasnosti najpálčivejším problémom spoločnosti korupcia. Potlačenie tohto javu sa mi javí ako štartér pre zdravší a dynamickejší rozvoj celej našej spoločnosti. Aký by mal byť podľa vás správny politik? ???  No to ste ma zaskočili. Každý jedinec má o svojom politickom lídrovi svoje predstavy, z čoho vyplýva , že ideálny politik asi neexistuje. No každý politik by mal mať také charakterové vlastnosti, aby bol hodný zastupovať voličov, ktorí do neho vkladajú dôveru. /*banner*/ A čo by ste povedali občanom na záver ? Vážení spoluobčania, v sobotu je veľký deň a je len na Vás, komu sa rozhodnete dať svoj hlas. Verím, že urobíte rozhodnutie na jednotku. A samozrejme, ak nemáte výhrady voči mojej osobe, krúžkujte preferenčný hlas č. 51. Vopred ďakujem. VIZITIKA KANDIDÁTA - meno: Ing. Pavol Gábor - vek: 57 - obec / mesto kde žijete: Detva - okres: Detva - kraj: Banskobystrický *platená politická reklama* Objednávateľ: Strana TIP, Dolná 13, Banská Bystrica IČO: 31571174 DIČ: 2024088891 Bankové spojenie:        Tatrabanka a.s. Číslo účtu:                   2923906598/1100 Štatutárny orgán:        Ing. Tomáš Hudec, Predseda strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 22:00
  • Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Do NR SR kandiduje v sobotu aj mladý Hriňovčan Milan Belko (SKOK!)

    Za stranu Juraja Miškova SKOK! (Slovenská občianska koalícia) kandiduje z pozície 98 Milan Belko z Hriňovej.  Prečo kandiduje mladý Hriňovčan do NR SR? Z pozície člena Akademického senátu UMB som spoznal fungovanie slovenského školstva aj z inej strany. Zistil si som, že to nie je také ľahké ako sa  na prvý pohľad zdá a momentálna situácia mi dáva za pravdu. Nebyť učiteľov, ktorí ma inšpirovali a pomáhali nebol mi neštudoval by som odbor, ktorý ma baví a napĺňa. Do NRSR  kandidujem, lebo chcem zlepšiť podmienky slovenským učiteľom a dať im tak to, čo im právom patrí.   Čo študujete? Študujem právo v Banskej Bystrici. Tento rok ma čaká obhajoba diplomovej práce a štátnice. Ak budú úspešne za mnou, chcel by som v štúdiu ďalej pokračovať. Prečo kandidujte práve za SKOK! ? Eurovratka je tým skutočným dôvodom. Každej rodine prinesie 20 - 50 eur mesačne. Nesmiem však opomenúť aj na Singapur, ktorý pripravil Juraj Miškov ešte ako minister hospodárstva . Za rok a pol počas jeho pôsobenia vzniklo 54 - tisíc pracovných miest. Ako ste sa dostal na kandidátku? Ohľadom kandidatúry ma kontaktoval kancelár strany prostredníctvom mailu. Následne som poslal údaje na kandidátnu listinu a súhlas s kandidatúrou krajskému predsedovi Pavlovi Balžankovi. Aké sú podľa vás najväčšie problémy Slovenska? Najväčším problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť. V nezávideniahodnej situácii sa tiež nachádza zdravotníctvo. Niektorí sa snažia zakrývať skutočné problémy našej krajiny napr. témou imigrantov, no ja k nim rozhodne nepatrím. /*banner*/ Čo je naopak najväčším problémom Podpoľania? Ako iné regióny Slovenska aj Podpoľanie trápi nezamestnanosť. Ľudia za prácou musia dochádzať až niekoľko kilometrov. Netreba zabúdať tiež na to, že nezamestnanosť so sebou prináša negatívne spoločenské javy. Preto treba tento problém riešiť a pritiahnuť do regiónu investora. Aké šance má SKOK! uspieť vo voľbách? Momentálne nám dôveruje už 90 000 ľudí. Veľký počet voličov ešte nie je rozhodnutých koho bude voliť. Pre nás je to príležitosť ich presvedčiť silou nášho programu, aby 5. marca dali hlas práve strane SKOK! a pomohli nám prekročiť  magickú hranicu 5%. V čom je SKOK! iný než ostatné strany? Namiesto toho, aby sme sa škriepili budeme hľadať riešenia, ktoré by zlepšili život ľudí na Slovensku. Sme pripravení  spolupracovať s každým, kto nám umožní presadiť náš program. Prečo by mali voliť ľudia práve Vás? Uvedomujem si, že nie som jediný z Podpoľania, kto sa uchádza o priazeň voličov v blížiacich sa voľbách do NR SR. Svoje poznatky a skúsenosti, ktoré som získal písaním článkov a ako študent práva a člen Akademického senátu UMB sa budem snažiť, čo najlepšie zúročiť nielen v prospech  Slovenska, ale aj svojho nádherného regiónu. *platená politická reklama* Objednávateľ: Slovenská občianska koalícia, Štefánikova 41, 811 04 Bratislava I IČO: 42418186 DIČ: 2120053661 Bankové spojenie: Slovenská sporiteľna, a.s. Číslo účtu: SK 1509000000005075239662 Štatutárny orgán: Dr. iur. Michal Nižňan, kancelár strany Dodávateľ: IT - servis, s.r.o. Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva IČO: 47440601 DIČ: 2023881101 Bankové spojenie: VÚB Banka Číslo účtu: S2802000000003195020557

    02. marca 2016 14:48
  • Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Kníhkupectvo Tulipán v Detve je presťahované

    Roky ste v Detve mohli nakúpiť knihy len v Tescu. Situáciu pred troma rokmi zmenilo Kníhkupectvo Tulipán. Zhovárali sme sa s majiteľkoi predajne. Prečo ste s rozhodli otvoriť práve kníhkupectvo? Kníhkupectvo v Detve nebolo. Pokiaľ si chcel niekto kúpiť knihu, musel ísť na nákup do Zvolena, alebo si ju objednať cez internet. Ľudia si už celkom zvykli na to, že majú kníhkupectvo bližšie a môžu si knihu prelistovať. Ak daný titul nemáme na predajni, môžu si ho objednať bez toho, aby platili poštovné. Čo čítajú/kupujú najčastejšie ženy a muži? Každému sa páči niečo iné. Ženy klasicky najviac kupujú romantiku. Avšak v poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj erotické tituly ako 50 odtieňov sivej a Hotel v Paríži. Muži jednoznačne najviac čítajú krimi, hlavne od Jo Nesba a Dominika Dána, ale aj historické romány a literatúru faktu. Čo zaujíma mládež? Stredoškoláci väčšinou vyhľadávajú knihy od Johna Greena, ale zaujímajú sa aj o klasiku ako je Shakespeare, Dostojevskij, Hemingway..., ktorá je povinným čítaním. Mladšie vekové kategórie čítajú najviac dobrodružné knihy so zápletkami a záhadami z edície Klub záhad. Dievčatá majú v obľube aj knihy o zvieratkách z edície Zvierací záchranári. Ktoré knižné tituly sa stali bestsellerom za posledné roky? Denne sledujem, ktoré tituly sú najpredávanejšie celoslovensky, ale Detva má svoj vlastný rebríček. U nás sú najpredávanejšie knihy od detvianskej autorky Silvie Bystričanovej, ale aj knihy s regionálnou tematikou: Podpoľanie, Poľana, ,, ... a pekný život tie kvety žili...". Pred Vianocami bola na 1. mieste v predajnosti kniha od Mikuláša Černáka - Prečo som prelomil mlčanie. Tohto roku zatiaľ jednoznačne vedie prekvapenie (aj pre vydavateľstvo ) Vilo Habo varí lepšie ako tvoja mama. Veľkým hitom sú aj antistresové omaľovánky pre dospelých. /*banner*/ Kedy sa počas roka predáva najviac kníh? Samozrejme pred Vianocami, kniha je najčastejší vianočný darček. Potom v období, keď deti dostávajú vysvedčenia, ale aj na Deň matiek a Valentína. Aké sú vaše obľúbené tituly? Mojimi obľúbenými autormi sú Roald Dahl, George Orwell, ale ja J.K.Rowlingová. Veľmi sa teším na ďalšiu knihu od Silvie Bystričanovej, ktorá by mala výjsť v júni. Čo všetko ponúkate v predajni? Knihy rôznych kategórií: romány, krimi, detské knihy, encyklopédie, kuchárske knihy, atlasy, slovníky, zlacnené knihy ,, Za Babku " ... Kancelárske potreby: papier, euroobaly, zakladače, tonery... Školské potreby: zošity, perá, pastelky, obaly, rôzne tabuľky... tlačivá, pohľadnice, obalový materiál... Poskytujeme služby: kopírovanie, skenovanie, tlač z USB Kde ste sa presťahovali? V máji 2014 sme otvorili predajňu na Novosadoch, ktorá nám ale časom priestorovo nestačila, preto sme sa vo februári 2016 presťahovali do väčších priestorov na Záhradnú 2 do budovy VZOR-u pri VÚB banke.    

    29. februára 2016 19:29
  • Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Tomáš Smutný: Do Detvy sa vraciam rád

    Prinášame vám rozhovor s úspešným rodákom, Tomášom Smutným. Pochádzaš z Podpoľania. Odkiaľ presne? Narodil som sa v Detve a vyrastal v obci Dúbravy. Navštevoval som II. základnú školu v Detve a Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Dnes žiješ a pôsobíš v Bratislave. Ako dlho si pre z rodného kraja? Nemôžem povedať, že by som bol z rodného kraja preč úplne. Do Detvy sa vraciam rád a pomerne často, obzvlášť sa vždy teším na Detvianske slávnosti a na stretnutia s kamarátmi. Mladí ľudia v Detve majú obrovský potenciál, ktorí sa snažia rozvíjať aj v iných častiach Slovenska a v zahraničí. Je škoda, že Detva neposkytuje oveľa viac príležitostí pre šikovných ľudí, či už v podnikaní alebo zamestnaní. Detva je veľmi dobre známa jedinečným folklórom, krásnym prostredím Podpoľania a jej strategická pozícia je vhodná pre rozvoj cestovného ruchu, do ktorého by sa podľa môjho názoru oplatilo investovať.  V Bratislave som vyštudoval Hospodársku politiku na Ekonomickej univerzite, na školskom internáte som s kamarátom založil malú firmu, ktorá postupne vyrástla a stala sa lídrom vo svojej oblasti. Získali sme viacero ocenení, zabezpečovali akcie pre princa Harryho a iné celebrity. Najzábavnejšou spomienkou tohto celého je, že sa nám podarilo rozbehnúť firmu vďaka študentskej pôžičke. Ako často sa vraciaš domov? Čo ti z domova najviac chýba? Ako som už hovoril, snažím sa chodiť domov tak často, ako sa dá. Najviac mi chýbajú stretnutia s rodinou, kamarátmi, dobrá nálada a pohostenie Detvancov. Každoročne organizujeme na Detvianskych slávnostiach celoslovenské stretnutie a tak predstavujem Detvu známym od Bratislavy až po Humenné. Do Detvy som už viackrát pritiahol úspešných podnikateľov, či poslancov národnej rady. Si podnikateľom. Ako si sa k tomu dostal a čomu sa venuješ? Podnikanie ma zaujímalo vždy. Od malička si pamätám, ako som čítal o úspešných manažéroch a ich aktivitách. Predplatné FORBESu (biznis mesačník o podnikaní) mám od prvého čísla, odkedy začal na Slovensku vychádzať, som členom niekoľkých podnikateľských komôr a mohol by som menovať ďalej. Firma sa venuje činnosti v hotelierstve a gastronómii. Pracujeme pre prestížne značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a ďalších 20 hotelov, zabezpečovali sme akcie pre princa Harryho z britskej kráľovskej rodiny, rôznych diplomatov, spevákov, či svetoznámych hercov. Čo považuješ v podnikaní za najväčší úspech? Že sa mi podarilo rozbehnúť úspešnú a už teraz stabilnú firmu poctivo, bez kontaktov, či rodinkárstva. Okrem rôznych ocenení, ktoré sme získali a pozitívnych novinových článkov, ktoré boli o nás popísané za najväčší úspech považujem vybudovanie skvelého a silného firemného tímu a poďakovania našich zamestnancov. Pravdupovediac, najviac ma dojalo, keď k nám minulý rok prišiel na pohovor vysokoškolský učiteľ so slzami v očiach, že má rodinu, o ktorú sa musí starať a finančne mu to nevychádza. Dali sme mu zálohu, začal u nás pracovať, začal platiť exekúcie a dal si život do poriadku. Je ťažké byť dnes mladý a podnikateľ? Vek nie je v podnikaní prekážka. Prvú firmu som založil, keď som mal tuším 20 alebo 21 rokov. Svoj podiel som po roku, či dvoch predal a za získaný kapitál som založil súčasnú firmu. Keď sme nastupovali na trh, SMER totálne zničil podnikateľské prostredie a zamestnávanie dohodárov. Zaviedol platenie odvodov všetkým, ktorí pracovali na dohodu. Mnohé firmy prognózovali stratu trhového podielu, či zatvorenie prevádzok. Nám sa ale po 3 rokoch podarilo stať sa lídrom na trhu, svoje prevádzky zatvorila konkurencia a my momentálne zamestnávame cca 250 ľudí na TPP a dohody. Každým rokom sme rástli obrovským tempom. V poslednom období sme spustili 2 nové projekty a tak diverzifikovali naše aktivity. Aký máš cieľ, alebo sen v podnikaní? Mojim snom vôbec nie je luxusný dom alebo 3 luxusné dovolenky do roka. Pre mňa je podnikanie zábavou, robím to čo ma baví a chcem v ňom zanechať svoj rukopis. Akýsi odkaz, ktorý raz odovzdám svojim deťom. Si známy aj ako mladý aktivista v politike. Ako si sa dostal k politike? Politika ma zaujímala vždy a preto som sa pred 5timi rokmi rozhodol vstúpiť do organizácie Nová Generácia. Po niekoľkých rokoch ma členovia zvolili za predsedu, ktorým som dodnes a spoločne máme veľké plány. Budúcnosť krajiny vidím práve v mladých ľuďoch, ktorí majú obrovskú vôľu a chuť niečo meniť. Treba im len vytvoriť priestor a mladí si už cestu nájdu. Táto cesta ale musí byť spojená so skúsenosťami starších, my sa nechceme popáliť na vlastných chybách, chceme si nechať poradiť skúsenejšími a staršími. /*banner*/ Prečo práve pravica? Pre mňa otázka znie inak a to, či vieme spraviť niečo lepšie. Som toho názoru, že keď sa dá zamestnať, či podnikať slušne a čestne, dá sa to tak aj v politike. Naozaj mi je niekedy zle z toho, čo čítam v médiách. Platíme dane na to, aby ich rozkrádali? Podľa vlády na nič nie sú peniaze. Ja hovorím opak. Peniaze sú, len sa zle rozdeľujú. Neverím, že nie sú peniaze na vyššie platy sestričiek alebo učiteľov. Ekonomika funguje pomerne jednoducho, keď je systém jednoduchý a transparentný. Zlepšíte podnikateľské prostredie, bude sa dariť malým aj veľkým podnikateľom. Ak sa darí podnikateľom, zamestnajú viac ľudí. Ak zamestnajú viac ľudí, títo ľudia si dovolia kúpiť viac a prostredníctvom daní opäť pritečie do štátu viac peňazí. Vysvetlil som to veľmi jednoducho, ale takto to jednoducho funguje. A takúto pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a ľudí, ktorí sa snažia poctivo pracovať, na Slovensku posledných 10 rokov nevidím. A to je škoda, pretože mrháme potenciálom nás všetkých. V Novej generácii si zažil rozkol. Prečo nastal? Na ktoré aktivity Novej generácie si najviac hrdí? To, že sa nezhodneme na nejakej veci podľa mňa nie je žiadny rozkol. Je každé manželstvo bez hádky? Dôležité je, ako sa manželia udobria a ako sa poučia z chýb. My sme v istom momentne, pred dvomi rokmi, cítili, že už nechceme byť naviazaní na politickú stranu, pretože sme cítili, že samostatne môžeme robiť lepšie a väčšie aktivity. Som veľmi rád, že moji kolegovia išli so mnou a teraz môžeme spoločne pracovať na veciach, ktoré nás napĺňajú a v ktorých vidíme zmysel, ako napríklad vzdelávanie mladých ľudí, pomoc seniorom, spájanie aktívnych ľudí, aby sa vzájomne poznali a mnohé ďalšie aktivity, ktoré nájdete na našej webovej stránke. Najviac som hrdý na veľký a jedinečný projekt, festival MOVE, ktorý sme zorganizovali dobrovoľne, bez nároku na odmenu pre viac ako 300 mladých ľudí. Budem úprimný, moje skúsenosti by som raz rád využil v službe občanom a ako v podnikaní, tak aj v politike raz zanechal odkaz lepšieho Slovenska. Prečo nekandiduješ na kandidátke nejakej pravicovej strany? Ak mám byť úprimný, odmietol som 2 ponuky. Rovnako som odmietol kandidatúru v roku 2012. Podľa mňa by mal byť kandidát na službu ľuďom pripravení. Hlavne morálne a odborne. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že to prvé u mňa platilo a platiť bude a odbornosť získavam vďaka skúsenostiam z podnikania. Keď pracujete pre veľké značky ako Kempinski, Sheraton, Hilton a iné, naučí vás to veľmi veľa. Sleduješ politické dianie v Detve? Ako vnímaš, že mnohí mladí kandidáti boli v Detve zvolení do MsZ? Áno, dianie sledujem. Okrem dobrých vecí pre mesto mi nemohli ujsť aj viaceré roztržky a hádky, ktoré ma mrzia. Myslím si, že v komunálnej politike by sa mali odhodiť stranícke tričká a minimalizovať osobné útoky. Veď predsa žijeme v jednom meste, akurát vy bývate o dve ulice ďalej. Ak chceme z Detvy urobiť lepšie miesto pre život, musíme spolupracovať a riešiť mestské problémy spoločne. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednote je sila. Držím vám palce, nech je snahu vás všetkých v zastupiteľstve v Detve vidieť. Vrátiš sa ešte niekedy na Podpoľanie? Určite áno, je to len otázkou času. Jeden známy mi vnukol myšlienku krásnej chaty na Hriňovských lazoch. Kto videl východ slnka na Hriňovských lazoch, vie, o čom hovorím. autor: DTonline.sk, foto: T. Smutný

    28. februára 2016 09:47
  • Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Peter Gáborík: Detvianka je domovom vzácneho lastúrnika

    Hoci žijeme v prostredí, ktoré zdieľame s množstvom iných živočíchov a rastlín často sa stáva, že si mnohé z nich ani nevšimneme, a to aj napriek tomu, že ich máme celý život takpovediac pod nosom. Jedným z takýchto neviditeľných živočíchov (pre mnohých z nás) je aj sladkovodný lastúrnik korýtko riečne. O tom, prečo by sme mu mali venovať pozornosť a čím je pre nás zaujímavý si povieme v tomto rozhovore.   Čo je vlastne korýtko riečne? Korýtko riečne (latinský vedecký názov Unio crassus) je druh sladkovodného lastúrnika, žijúci v našich potokoch a riekach minimálne od posledného zaľadnenia. Okrem korýtka riečneho žijú v našich vodných tokoch a nádržiach ešte dva príbuzné druhy lastúrnikov (korýtko maliarske a korýtko rybničné), celkovo žije na našom území 28 druhov lastúrnikov. Z týchto 28 druhov požíva výnimočnú zákonnú ochranu práve korýtko riečne, ktoré je kriticky ohrozeným druhom nie len u nás, ale v celej Európe. Jeho zákonná úprava na Slovensku je podmienená najmä smernicou Európskej Rady tzv., smernicou o ochrane biotopov voľne žijúcich rastlín a živočíchov v ktorej prílohách sú vymenované druhy rastlín a živočíchov na ktorých ochrane Európskej rade záleží“. V zozname sa nachádzajú aj dva druhy veľkých sladkovodných lastúrnikov: perlorodka riečna (žije v Čechách ai. a tvorí perly) a korýtko riečne. Na výskum a záchranu oboch druhov vo voľnej prírode boli vyčlenené značné finančné prostriedky z programovacích schém EU.  Pomáha legislatívna ochrana korýtkam dostatočne? Myslím si, že legislatíva zastrešujúca ochranu prírody prijatá na úrovni Európskej únie, ale aj na národnej úrovni garantuje dostatočnú ochranu korýtkam riečnym aj samotným vodným ekosystémom v ktorých žijú. Problémom však je, že ľudia ktorí sú zo zákona zodpovední za aplikáciu prijatej legislatívy túto neovládajú alebo ju úmyselne ignorujú čoho svedkom som bol aj v prípade korýtok riečnych na Detvianskom potoku v súvislosti s výstavbou výjazdu z rýchlostnej cesty R2.     Ako ste sa dostal k problematike ochrany korýtka riečneho ? Študujem ekológiu a ochranu prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. No o naše veľké lastúrniky som sa začal zaujímať takpovediac vo voľnom čase ešte v lete roku 2012, keď som sa chodil kúpať na Mýtovskú priehradu pri obci Píla. Tam som nachádzal v bahne množstvo živých ale aj uhynutých lastúrnikov, ktoré som nevedel poriadne identifikovať  a nevedeli to ani ľudia ktorých som sa pýtal na meno týchto lastúrnikov. Časť ľudí si myslela, že sa jedná o korýtka a časť, že sú to škľabky. Keďže ma takéto nejednoznačné odpovede dosť zmiatli a vzhľadom na to, že som chcel zistiť o aké zvieratá ide, tak som si doma otvoril  knihu Atlas živočíchov a klikol na internet, aby som si odpovedal na otázku: „ Čo to žije za lastúrnika na tej Píle?“ Netrvalo mi dlho aby som prišiel na to, že to nebudú korýtka ale škľabky, pretože korýtka sú menšie a majú pevnejšie lastúry. No vzhľadom na to, že v našich vodných ekosystémoch žijú dva pôvodné druhy škľabiek a jeden introdukovaný- vysadený/zavedený (škľabka ázijská), ktorých lastúry sú si veľmi podobné, a teda ich rozlišovanie je značne komplikované ak nie nemožné (pre bežných ľudí), preto som sa obrátil o pomoc na asi najznámejšieho slovenského ekológa, ktorý sa dlhodobo zaoberal výskumom a mapovaním mäkkýšov prof. Šteffeka. Po pár konzultáciách sme prišli k záveru, že lastúrniky žijúce na Mýtovskej priehrade by mali byť škľabky riečne. O pár týždňov som sa už prechádzal po obnaženom dne Ružinskej priehrady a zbieral lastúry korýtok maliarskych. Takýmto spôsobom som sa dostal k lastúrnikom ich mapovaniu a výskumu. A čo korýtka riečne ako ste sa dostal k nim? To bola vlastne šťastná náhoda. V jeden júnový deň roku 2013 som kráčal z Lidla na sídlisko a napadlo ma, že sa pozriem na zvieratá v potoku. Aj keď som plánoval zamerať moju pozornosť najmä na lastúrniky ani vo sne by ma nenapadlo, že takmer okamžite ako sa dostanem k potoku nájdem korýtka riečne. Nález korýtok ma naozaj potešil pričom som o ňom  informoval Štátnu ochranu prírody SR aj Okresný úrad – odbor Životného prostredia. Urobil som tak najmä kvôli tomu, že v roku 2013 začal prebiehať na Slovensku monitoring európsky významných druhov rastlín/živočíchov a biotopov medzi ktoré sa radí aj korýtko riečne. Snáď pre lepšie pochopenie vzácnosti korýtok riečnych,  v roku 2013 sa stal Detviansky potok prvou známou a potvrdenou lokalitou výskytu korýtok riečnych vo Zvolenskej kotline. Bohužiaľ  v čase, keď som našiel korýtka na Detvianke už bolo rozhodnuté o tom, že úsek Detvianského potoka na ktorom žila značná časť populácie korýtok riečnych bude zničený kvôli výstavbe rýchlostnej cesty R2 (jej výjazdu v Detve). Pozitívom ostáva, že pri realizácii daného zámeru sa podarilo zachrániť Štátnej ochrane prírody SR a miestnym organizáciám rybárskeho zväzu z odrezaného úseku potoka cca 1335 korýtok riečnych ale aj niekoľko desiatok tisíc rýb a okolo stovky rakov riečnych.  Mimo to Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality druhu Unio crassus  (korýtko riečne) na území Slovenskej republiky, čo dáva predpoklad pre realizáciu opatrení ktoré umožnia prežitie korýtok na Detvianke, tak aby aj naše deti mohli nosiť domov ich lastúry a strašiť nimi dievčatá či mamy, prípadne si nimi skrášľovať domov.  /*banner*/ Ako sú na tom korýtka v našom regióne dnes? Ešte pred 40 rokmi žila na rieke Slatina a jej prítokoch značná populácia korýtok riečnych. Bolo ich tak veľa, že ľudia nimi prikrmovali domáce zvieratá. Dnes na rieke Slatina nenájdete ani jedno korýtko. Malé populácie korýtok riečnych zostali z celého povodia Slatiny iba na Detvianskom potoku (cca 3000 dospelých jedincov) a  Zolnej (odhadom 1500 dospelých jedincov). Ešte pred dvomi rokmi som našiel jedno uhynuté korýtko a jednu recentnú lastúru (lastúra po uhynutom zvierati) na Dúbravskom potoku, no to boli asi posledné zvyšky, pretože pri opakovaných návštevách som už nenašiel žiadne stopy po existencii Unio crassus (korýtok riečnych) na spomenutom potoku. Aké sú hlavné faktory úhynu populácií korýtok riečnych? Hlavné faktory, ktoré zapríčinili vymiznutie väčšiny populácií korýtok riečnych z našich vodných tokov sú intenzívne poľnohospodárstvo, znečistenie vodných tokov spôsobené rozširujúcou sa priemyselnou výrobou a regulácie prírodných vodných tokov, ktoré pokračujú aj v súčasnosti, pričom táto činnosť je v rozpore s Európskou environmentálnou legislatívou. Spomenuté ľudské aktivity ani zďaleka neobchádzajú okolité potoky a rieky. Samotné Mesto Detva má už niekoľko rokov vypracovaný projekt revitalizácie koryta Detvianskeho potoka na ktorý sa ale nerobilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie(podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) čo je bežnou praxou na Slovensku, pretože samotné posudzovanie je finančne a časovo náročný proces. Preto úradníci na odboroch životného prostredia radšej volia cestu neposudzovania projektov, ktoré často vážne zasahujú do prírodného prostredia v našom okolí. Dôsledkom takého nezodpovedného prístupu je často krát úplné zničenie chránených rastlín/živočíchov/skamenelín/nerastov/minerálnych prameňov a iných vzácností ktoré nám poskytuje príroda. Aký rozdiel je z pohľadu korýtka v tom či sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo nie? To je veľmi dobrá otázka. Ten rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ sa urobí posudzovanie vplyvov na životné prostredie a nájdu sa pri ňom chránené živočíchy rsp. celá populácia týchto živočíchov, tak v tom prípade je povinný realizátor zámeru zohľadniť existenciu týchto živočíchov a zabezpečiť ich bezpečné premiestnenie v čase realizácie prác, prípadne zmeniť zámer do takej podoby, aby aj po jeho dokončení ostali na mieste realizácie vhodné podmienky na život týchto chránených živočíchov. V prípade ne-realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie sa samozrejme žiadne chránené zvieratá nenájdu aj v prípade, že na mieste realizácie zámeru žijú.. Takýchto prípadov je v praxi mnoho. Občas sa ale môže stať aj to čo sa stalo na Detvianke tz., že sa nájde nejaký človek, ktorý nájde chránené živočíchy na mieste, kde sa má realizovať zámer a upozorní na ich existenciu príslušné orgány, ktoré by mali zabezpečiť ochranu týchto živočíchov v zmysle zákona. Prečo by sme mali korýtka riečne chrániť? Žijeme vo svete, kde sa všetko rýchlo mení, mali by sme dbať na to, aby sa nezmenilo to od čoho závisí naše prežite a to je krajina s prirodzenými ekosystémami (lesmi, potokmi, lúkami, krovinami). Ekosystémy – prírodné spoločenstvá tvorí mnoho živočíchov a rastlín(biodiverzita), mnoho z nich ostáva pre nás neviditeľných, no to neznamená, že nie sú pre nás dôležité. Taká dážďovka, ktorú poznáme ako návnadu na ryby dokáže za svoj život preorať menšiu záhradku, pritom si túto jej nezastupiteľnú úlohu ani neuvedomíme. Existuje množstvo ďalších organizmov, ktoré žijú všade okolo nás a sme od nich závislí, bez ich pôsobenia v prírode sa kvalita nášho bytia znižuje. Hoci korýtko na prvý pohľad nemá pre nás ľudí žiadny význam je preukázané, že svojim spôsobom príjmania potravy tz. filtráciou vody prostredníctvom žiabier je schopné jedno dospelé korýtko vyčistiť/odfiltrovať až 50 l vody za deň (ekosystémová služba). Okrem toho sa v súčasnosti používajú sladkovodné lastúrniky vo vodárňach na monitorovanie kvality a znečistenie vody. Podobnú úlohu plnia korýtka aj v prirodzených ekosystémoch pri bioindikácii kvality vody, keďže sú veľmi citlivé najmä na chemické znečistenie vôd plynúce z ľudskej činnosti. V akom stave sú korýtka riečne na Detvianskom potoku dnes? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať, pretože v ostatných dvoch rokoch došlo k zničeniu jadrovej lokality korýtok na Detvianskom potoku pri výstavbe kruhového objazdu a výjazdu na R2, rovnako minulý rok došlo k menšiemu zásahu do Detvianky pri rekonštrukcii gabionových konštrukcií brehov, pri Lidli. Pri oboch aktivitách bola Štátna ochrana prírody, ktorej sa podarilo z ohrozených miest preniesť okolo 2000 korýtok riečnych, ktorých spoločenská hodnota mimochodom presahuje 280 000 tisíc Euro. V najbližšom období sa dá očakávať rekonštrukcia už zregulovaného úseku Detvianskeho potoka na ktorom žijú korýtka riečne a bude veľmi záležať od toho ako sa k celej realizácii tohto zámeru postaví samotné mesto Detva. V podstate je to celé o jednoduchej otázke na ktorú si musia úradníci na meste a okrese odpovedať.. „Chceme alebo nechceme tu mať tie korýtka?“ Čo by sa teda malo urobiť, aby korýtka na Detvianke ostali? Myslím si, že by úplne postačilo, keby zodpovední úradníci začali čítať príslušnú legislatívu, ktorú by následne aplikovali do praxe. Na mestskom úrade už približne rok leží návrh na zriadenie obecného chráneného územia za účelom ochrany korýtok riečnych. Do dnešného dňa sa ním nikto nezaoberal. Naproti tomu pán primátor sa rád prezentuje tým, že mesto Detva sa aktívne zapája do rôznych aktivít týkajúcich sa ochrany prírody, či už vo vzťahu k CHKO Poľana, prípadne Biosférickej rezervácii Poľana. Kedy ste bol naposledy pozrieť korýtka na Detvianke? Korýtka riečne prečkávajú zimné obdobie zahrabané hlbšie v piesku či bahne, čím chladnejší je vzduch a voda, tým hlbšie sa korýtka zahrabú. Keďže 17 decembra sa výrazne ochladilo, tak som sa vybral pozrieť na potok či ešte nájdem nejaké jedince korýtok na povrchu substrátu alebo už budú všetky zahrabané a nenájdem už nič. Mal som šťastie a ešte sa mi podarilo vidieť tri jedince korýtok z ktorých sa dva snažili intenzívne zahrabať do piesku, pretože teplota vody a vzduchu dosť výrazne klesali a hladina vody na potoku začínala zamŕzať tz., že teplota vody sa blížila k 0 °C, čo výrazne ohrozuje nie len život korýtka.                       

    07. februára 2016 12:24
  • Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    Starosta Ľubomír Bahleda: V Látkach som sa narodil, tu chcem aj zomrieť

    V rámci rubriky samospráva vám prinášame rozhovor so starostom obce Látky Ľubomírom Bahledom. Vo voľbách v roku 2010 ste ukončili panovanie Martina Škopíka v obci Látky, čím ste sa vrátili na pozíciu, ktorú ste pred šestnástimi rokmi už zastávali. Následne o ďalšie štyri roky sám vám podarilo znovu získať dôveru občanov. Čím sa z vášho pohľadu odlišujú jednotlivé výhry a čo majú spoločné ? Určite sa nestotožním, že som ukončil niečie panovanie. Predošlý starosta odchádzal so cťou a bol už v dôchodkovom veku. Ja som sa v roku 2010 som sa rozhodol kandidovať na základe spoločenskej objednávky, ktorej výsledky z 5-tich možných kandidátov boli približne vo výške 75% získaných hlasov. Keďže som v tejto funkcii začínal v roku 1988 za minulej éry a rátam aj toto volebné obdobie tak som už v piatom. Považujem sa v komunálnej politike za odborníka a myslím si že som bol nápomocný pri konzultáciách a prijímaní zákonov, ktoré formovali či už teraz, alebo v začiatkoch, komunálnu politiku. Keďže som opäť obsadil dostatočne vysokým % aj ďalšie volebné obdobie, tak si myslím že za mňa hovoria činy. V tejto obci som sa narodil a v tejto obci chcem aj umrieť - nemyslím teraz, ale hrozne hrozne pozde, kým poplním predsavzatia plány moje ako aj mojich voličom.  V otázke sa pýtate v čom sa odlišujú jednotlivé výhry? S odstupom času Vám môžem povedať, že uspieť vo voľbách aj keď takýmto vysokým % v žiadnom prípade nie je výhra. O výhre môžeme hovoriť prvých 10 minút, keď sa dozvieme výsledky, ale potom je potrebné okamžite vytriezvieť a pripraviť sa na to že pre starostu neexistuje pracovná doba, ale musí byť pripravený na 24 hodínovú službu, musí byť pripravený na to, že si bude musieť riadne a veľakrát zahryznúť do jazyka, vedieť sa na viac ako 100% ovládať a musí byť pripravený aj na to, že keď je vo verejnej politike, musí zniesť oveľa viac ako bežný občan. Pôsobíte v politickej strane ? Ak áno, v ktorej ? Keďže mi už dávno nie je 20 a každá jedna dedina a malé agromerácie na Slovensku, vieme z teórie politiky že je a bola ľavicovo orientovaná, ľavicové strany vždy vznikali z agro strán a boli to vždy bohabojní a veľmi vysoko pracovitý ľudia - týmto som poznačený aj ja a vždy som pôsobil v ľavicovej politike na vysokých základoch a pôsobím aj teraz v ľavicovej strane, V akom stave vám zanechal obec váš predchodca ? Ja zastávam a mal by som zvažovať názory niekoľkých stoviek ľudí, každý jeden či už predo mnou, alebo tí ďalší po mne bude všetko robiť pre túto obec na základe svojho vedomia a vedomia, svojich zručností a schopností a dosiahnutého vzdelania. Keďže nám obec prosperuje, výsledky je vidno, tak v takom stave  obec bola zanechaná. Čo sa vám za vášho doterajšieho pôsobenia podarilo v obci dosiahnuť ? Po niekoľkých rokoch návratu som len pokračoval v tom v čom som pred niekoľkými rokmi začal. Tu je potrebné poukázať na to že predošlé 4 roky boli končiace sa jedného programového obdobia. Tieto ďalšie 4 roky, ktorý sme načali prvý robíme na ďalšom strategickom plánovacom období. V prvom rade sme dali do poriadku odpad v obci a environmentálnu záťaž, ktorá je na poprednom mieste v strategických úlohách vlády. Je to v nadväznosti na Málineckú nádrž. ako prvé sa nám podarilo zrušiť stavebnú uzáveru, to boli prvé mesiace môjho volebného obdobia nesmierne zaťažujúce, kde so 160 pridelených stavebných povolení k dnešnému dňu sme vydali necelých 140. To znamená,  že v tomto čase začínam pracovať na ďalšom pridelenom limite. 140 vydaných stavebných povolení - to je vidieť aj v obci, ale aj v jednotlivých osadách.  Zastabilizovať rodiny je základom každého poslania starostu. Za 4 roky sme postavili a odovzdali 11 nájomných bytov, 4 byty mezonetové vznikli so schátralej budovy bývalého zdravotného strediska. Podarilo sa nám vybudovať ďalšie kanalizácie, pokračujeme vo výstavbe čistiarne  odpadových vôd a kanalizácie. Máme krásny kultúrno-športový areál na ihrisku, opravili sme cesty nielen v obci, ale aj po "lazoch". Všetko čo v obci vidieť podáva ruku. Je tu roboty nie pre jedného starostu, ale pre piatich. Máme rozrobených niekoľko projektov, ktorých schvaľovanie prebieha v tomto období. Chceme rozšíriť rekreačnú oblasť, zrekonštruovať školu, škôlku, obecný úrad, hlavnú ulicu v obci vytvoriť ďalšie parkové zóny  a mnoho a mnoho ďalších vecí. Ako hodnotíte spoluprácu s obecným zastupiteľstvom ? Len jedna veta - keďže sa chválim výsledkami musím vyzdvihnúť aj obecné zastupiteľstvo, ktoré bolo regulerne, demokraticky zvolené občanmi našej obci. Aj keď dôjde niekedy k zvýšeniu hlasu aj to hodnotím ako posun vpred pre dobro našej obce. Minulý rok uzrela svetlo sveta vaša kniha s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Kedy a skade sa zrodila myšlienka na ňu ? Kniha - ako som spomenul v predošlých vetách, po lazoch na Slovensku žijú bohabojní ľudia a takíto ľudia žijú aj na Látkach a za takéhoto sa pokladám aj ja. Takže len v takejto hlave sa môže zrodiť kniha sakrálne stavby v obci Látky. Neviem ako sa zrodila táto myšlienka, ale jedného dňa sa na nej začalo robiť, podarilo sa nám na ňu zohnať peniaze. Čo je potrebné tu spomenúť, že mala úspech nad naše očakávanie. Názov knihy je "Cesta s pokorou". Čo môže obec ponúknuť svojim návštevníkom ? Obec Látky  vždy žila z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Týmto má predurčený zámer pôsobiť v cestovnom ruchu, čo sa v minulosti v našej obci veľmi zanedbalo. Keďže pôsobím vo vrcholových orgánoch OZ Podpoľanie a MAS, podarilo sa nám prostredníctvom našich podnikateľov postaviť niekoľko penziónov, vyzdvihujem lyžiarsky vlek a vždy upravenú v zimnom období bežeckú dráhu. V jednej vete: zimné športy v zime, v lete množstvo cyklistických trás, ktoré sa napájajú z okresu Lučenec cez našu obec do okresu Detva a na Poliankach do okresu Rimavská Sobota a Brezno. Mimo toho úžasné úlovky húb v našich lesoch, lesných plodov, ktoré sú jedinečné, parádnu rekreáciu na čerstvom vzduchu a mnoho mnoho ďalšieho športového a kultúrneho vyžitia. Pracujeme na rozšírení rekreačnej oblasti, aby nám objekty individuálnej rekreácie rástli ako huby po daždi. Dobré meno obci nielen na Slovensku, ale aj vo svete robia pretekári SKI TEAM JASE Látky. Máte radosť z ich dosiahnutých úspechov ? Ski Team JASE Látky dosahuje popredné výsledky nielen v okresných, krajských a slovenských merítkach, ale v tomto čase aj v európskych. Je to úžasné meno s týmito športovými výsledkami pre takúto malú dedinku ako sú Látky, ale tu musím spomenúť, že pomerné dobré výsledky dosahujú detskí futbalisti ale i dospelí a tiež hasičov máme vysoko súťaživých. Taktiež ochotnícky divadelný súbor sa má čim chváliť - hereckými výsledkami, množstvo odohraných predstavení nielen u nás ale aj v okolitých dedinách. Takto by som mohol pokračovať od materskej škôlky až k dôchodcom. Významné akcie, ktoré sa robia momentálne už s tradíciou - Tradičná chuť Látok, kde už 5 rok sa bude súťažiť v receptoch našich starých materí, v úžasných jedlách z ktorých vyrástli najkrajšie devy, úžasní junáci, pracovití chlapi. Máme za sebou desaťročie krásneho dňa - stretnutia rodákov na Mlákach, kde deď plný emócií ktorý prechádza cez slzy šťastia z radostných stretnutí bývalých osadníkov Látok, sprevádzaný temperamentnou muzikou Podpoľania a dynamickými krokmi tanca , to je len niečo z mála skoro 20-tky akcií ktoré obec Látky pre svojich občanov poriada. /*banner*/ Akými významnými osobnosťami sa obec môže pochváliť ? Z nie celých 600 obyvateľov, ktorí žijú na Látkach je každý jeden významná osobnosť.  Každý jeden, ktorý stál na popredných miestach v obci sa pričinil o vzostup v tejto obci či už na úseku podnikateľskom, počnúc roľníckym družstvom dlhoročným predsedom pánom Pisárom, cez podnikateľov, ktorí zamestnávajú desiatky našich občanov- firma JASE pán Segeč, M - trade -Ag, sro. Ing. Michalovský, pán Gondáš - krčma a potraviny, Hotel Royal Prašivá, Agrojas - pekáreň pani Chromeková, a mnoho ďalších, kde by som potreboval minimálne 2 strany, aby som ich všetkých vymenoval. V neposlednej miere ale podotýkam, aby som nebol označený za spiatočníka, musím vyzdvihnúť 70-te r. kedy aj do našej obce zavítala kolektivizácia a toto bol jeden z veľmi významných medzníkov, kde v našej obci začala stabilizácia rodín. Aj keď od toho času dávno klesol počet obyvateľov zo 60-tych rokov z 5 tisíc z 90-tych rokov na 800, teraz nie celých 600 mohlo to byť úplne ináč keby ku kolektivizácii nebolo došlo. V tom čase to bol krok dopredu. Samozrejme je potrebné spomenúť aj strojárne v Hriňovej a mnoho ďalších socialistických podnikov. S ktorou obcou úzko spolupracujete ? So všetkými s ktorými sa dá a ktoré majú ochotu. Aké projekty plánujete do budúcnosti ? V prvom rade sa chceme popasovať s enviromentálnym programom a to čistiarňou odpadových vôd a kanalizáciou obce, kde bez tejto strategickej stavby bude diskutabilný rozvoj našej obce. Udržať základnú a materskú školu v obci, zrekonštruovať budovu a tiež budovu Obecného úradu, ktorý je v dezolátnom stave, zrekonštruovať  hlavnú ulicu v obci,  II. etapu vodovodu, požiarnu zbrojnicu. Starať sa o požiarnu techniku minimálne tak ako doteraz, s ktorou sa môžeme chváliť . Z obce Látky spraviť významnú stanicu v oblasti zimných športov, vybudovať veľkokapacitný vlek, skoro 1,5 km lyžiarsku zjazdovku a 10 km  bežeckých tratí. Udržať a rozšíriť všetky lyžiarske kluby ktoré tu pôsobia, rozšíriť ich o kulturistický, zriadiť mini fitnes centrum. Rozšíriť divadelnícky súbor a pripraviť pre našich prestárlych občanov stacionár aj s náležitým kultúrnym vyžitím. Udržať všetky kultúrne akcie, ktoré boli započaté a programy rozširovať. Podporovať výstavbu bytov ako aj rodinných domov a objektov individuálnej rekreácie, rozširovať výstavbu penziónov. Pôsobenie agropodnikateľov a lesných podnikateľov, čo predurčuje cca  4,5 tis. ha kataster. To je len zlomok s plánovaných akcií. Uvažujete nad tým, že niekedy v budúcnosti budete kandidovať vo voľbách do VÚC resp. NRSR ? Momentálne sa cítim veľmi dobre kondične, aj intelektuálne, zo snov vznikajú plány a plány sú úzko spojené s ambíciami - toto mi nechýba, ak bude správna konštelácia hviezd určite plánujem kandidovať do VÚC, kde z tejto oblasti nikdy poslanec nebol a bolo by veľmi dobre, aby sa to konečne podarilo a aby sa malou mierou nezabúdalo na takéto dedinky ako sú Látky a jasné keď bude možnosť a adekvátna ponuka - nevylučujem nič.  

    23. januára 2016 19:18
  • Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Rado Šulek: Vždy ma fascinovalo vypracované svalstvo

    Nemá ani 20 rokov a patrí k špičke vo fitness. Minimálne na regionálnej úrovni. Cesta k tomuto koníčku, alebo ak chcete životnému štýlu viedla cez futbal. Je to drina, ale i zaslúžená pýcha. Ako dlho cvičíš a čo Ťa k tomu viedlo?   Cvičeniu som sa venoval uz od malička popri futbale, s ktorým som neskôr skončil a začal som sa venovať svetu fitness. Dnes sú to už 4 roky ako sa tomuto športu poriadne venujem. Vždy som chcel vyzerať dobre a fascinovalo ma vypracované svalstvo. Čo je najdôležitejšie? Strava alebo samotné posilovanie? Čo sa týka kulturistiky a fitness, tak všetko. Každá jedna stránka či strava, či tréning, či psychika musí byť 100%. Inak sa výsledok nedostaví. Ako si udržať železnú disciplínu? Človeka to musí baviť, musí mať pevnú vôľu a každým tréningom sa zlepšovať. Niekto to robí pre svoje zdravie, niekto súťažne. Je to individuálne. Zhrešíš sem tam aj ty? Zmrzlina, lenivosť?  Či zmrzlina tažko povedať. Celkovo sladké a sladkosti lákajú človeka. Priznám sa, že aj ja mám občas také obdobie, kedy si zajem zo sladkého trošku viac. A či som lenivý? Cez to si prechádza každý a treba tú lenivosť len rozhýbať. Chodíš aj na súťaže? Kto je tvoj vzor v tejto oblasti? Áno bol som na Majstrovstvach Slovenska v roku 2014 a následne v roku 2015 .Momentálne sa chystám na dve súťaže na jeseň. Pre mňa budú veľmi dôležité. Dúfam, že vsetko vyjde podľa predstáv. Zo Slovenska to je jednoznačne kulturista Tomáš Tabačiar a zo sveta Jaco De Bruyn Muscle Model. /*banner*/ Kde berieš motiváciu? Aký je tvoj hlavný cieľ? Motiváciou si je každý sám. Môžete pozerať neviem aké videá, neviem akých borcov. Pokiaľ budete sedieť doma a nič pre seba neurobíte, tak to tak aj ostane. Chcem byť čo najlepší akým môžem byť, to je pre mňa motiváciou. Aké sú podmienky - zázemie pre fitness v Detve? Ja som to nikdy nejako neriešil. Ani ma to v podstate veľmi nezaujíma. Navštevujem fitness centrum Happy Fit Detva, po novom The Sun Fitness. Chodíme do Liptovského Mikuláša za trénerom a kvalita vybavenia je viac menej neporovnateľná. Čo je dôležitejšie. Objem alebo vyrysovanie svalov? Niekto ma tendeciu byť trošku objemnejší a je potreba tuky zredukovať a premeniť na svaly. Niekto zas ma rýchly metabolizmus a má problem s naberaním. Každý človek je iný a je to veľmi individuálne. Pre mňa je dôležité, aby som mimo sezóny nabral kvalitný objem svalstva, čo sa mi zatiaľ aj darí a pred súťažou to svalstvo diétou doladiť "vyprúžkovať" a čo v najväčšej miere objem zachovať. Je to ale náročný proces. Cvičíš sám, alebo s partiou? Väčšinou cvičím sám. Občas mi pomáha otec pri náročných tréningoch, hlavne aj ako psychická podpora. Sparing partner je ale dôležitý, no treba aj dobrého nájst. Vo väčšine prípadov ma vždy niekto osloví, alebo mi napíše. Je človek nejako geneticky - dedične limitovaný? Genetika v tomto športe je dôležitá, no človek si nenavyberá. Niekto ma plochý hrudník a tažko ho vyplniť, iný zas má problém s tricepsami alebo s lýtkami, čo je aj môj prípad. No chce to len čas a trpezlivosť a výsledky sa dostavia. Sú rôzne preparáty len reklamou, alebo naozaj pomáhajú? Tak človek by mal najprv poznať samého seba, čo na neho najlepšie zaberá a podľa toho si aj zariadiť vhodnú výživu, kedy a koľko naporcovať. Všetko ale s rozumom. Akých chýb sa ľudia čo cvičia najčastešie dopúšťajú? Dôležité je svaly najprv zahriať, poriadne rozťahat aj po treningu, aby nedošlo ku skráteniu svalstva. Takisto ľudia podceňujú regeneráciu, kde dochádza k pretrénovaniu a hlavne k častým zraneniam. Rozcvička je veľmi dôležitá a ako som povedal, veľa ľudí ju podceňuje a hneď sa vrhne na náčinie.  Aká je tvoja rade pre úplných začiatočníkov? V prvom rade spojiť sa s odborníkom, ktorý sa vyzná v oblasti kulturistiky a fitness. Ten vie poradiť ohľadom tréningu, stravy, suplementácie, regenerácie a pod. Chce to odhodlanie, trpezlivosť, ktorú začiatočníci často majú, ale dlho im to nevydrží. Treba byť trpezlivý a výsledky sa dostavia. Čomu sa venuješ v civilnom živote? Študujem na vysokej škole Univerzita Mateja Bela. Venujem sa rekreačne aj iným športom, ako doplnok ku kulturistike. Mám veľa priateľov, ktorým sa snažím venovať a samozrejme rodine. Rodina je pre mňa základ.

    12. januára 2016 22:48
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • V Detve funguje nová...

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

  • Ľubomíra Straku chcú...

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

  • BLOG: Žijeme v jedno...

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

  • Šport

  • 5. miesto detviansky...

    Už po tretíkrát v rade sa detvianski hokejbalisti zúčastnili prvý júlový týždeň 2017 medzinárodného turnaja Orava Cup v Dolnom Kubíne za finančnej podpory mesta Detva. Po predchádzajúcom 15. a 9. mieste skončili tento rok na 5. mieste. Dočkajú sa budúci rok konečne medaily pre Detvu? Prvý zápas odohrala Detva proti Oravskej Polhore, s ktorou ukončila predchádzajúci ročník prehrou 1:2. Ani tentokrát sa detvianskym chlapcom nepodarilo zvíťaziť a so súperom sa rozišli zmierlivo remízou 1:1. Druhý zápas si Detvania poradili s Banskou Bystricou hladko 6:1. Tretí zápas Detva prehrala s domácim tímom Draci 0:2 ale aj napriek prehre postúpila do štvrťfinále. Vo štvrťfinále odohrala Detva výborný zápas proti talianskemu tímu Asiago Hockey, no Taliani boli nad ich sily a prehrali 0:3. V boji o umiestnenie zdolala Detva tím Santa Monica 5:0 a ukončila tak účinkovanie na 3. ročníku Orava Cup 2017 na peknom 5. mieste. Víťazom turnaja sa stal tím Asiago Hockey z Talianska. /*banner*/ V tíme Detvy sa objavil na súpiske Martin Pospíšil, ktorý reprezentoval Slovensko aj na tohtoročných majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov. Všetci chlapci však vytvorili skvelú partiu, čo sa prejavovalo na hernej pohode počas celého turnaja.    Turnaj sa vydaril a každým rokom stúpa Detva o priečky vyššie. Hokejbalový klub Detva verí, že budúci rok sa bude tešiť z prvej medaily pre detviansky hokejbal. Zostava Hokejbalového klubu Detva: Marek Kučera, Michal Kučera, Matej Lešánek, Peter Baláž, Viktor Čajkovský, Vladimír Virgula, Martin Pospíšil, Michal Pospíšil, Jakub Hnatkovič, Alex Hnatkovič, Rastislav Šatan, Peter Mitter, Peter Dvořák, Jakub Ištván, Gabriel Gažo, Lukáš Lalík, Milan Beľa. Tréner: Miroslav Dvořák Podujatie bolo spolufinancované z rozpočtu mesta Detva. Text a foto: Jozef Babiak

  • Klub HC 07 Detva pre...

    Hokejový klub HC 07 Detva predstavil nové dresy. Vracia s k pôvodným farbám čierno-žltým. Dôvodom je aj nový významný sponzor - PPS Detva. Medzi hlavných partnerov klubu patrí aj mesto Detva. HC 07 Detva nahradí v nadchádzajúcej sezóne v extralige MHC Martin. /*banner*/ 

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3