s DTonline.sk

Rozhovor

  • Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Keď sme prišli na ich koncert, privítali nás zatvorené dvere. Meškali sme a nikto nebral ohľad na pravidlo akademickej štvrťhodinky. Až tesne po koncerte sme zistili, že naše klopanie bolo vlastne klopaním na „Heaven´s door“. Taká je totiž hudba Cigánskych diablov – božská. Už takmer dvadsať rokov v sebe kombinuje prvky cigánskej, folklórnej či vážnej hudby a táto kombinácia ich preslávila po celom svete. Aj koncert na Sliači bol len odskočením z jesenného turné po Európe, ktoré odštartovalo 17. septembra vystúpením na prestížnom festivale Beethovenfest v Bonne. Momentálne koncerty sú súčasťou projektu Roma Rhapsody, na ktorom sa Cigánski diabli podieľajú spolu so známym rakúskym klavíristom Paulom Gouldom. Celá myšlienka vznikla pri príležitosti 250. výročia narodenia Franza Liszta. Koncert, ktorý zorganizovalo MsKs Sliač, a ktorý publikum ocenilo srdečným potleskom, ostal priestor aj na rozhovor o detailoch tohto turné. Rozprávali sme sa s jedinou ženou v kapele a výbornou violončelistkou, Silviou Šarközi. Svoje jesenné turné ste otvorili koncertom na festivale Beethovenfest v Bonne, ktorému určite predchádzali veľké očakávania. Aký bol výsledok? Fantastický. Boli sme poctení, že nás pozvali na takýto prestížny festival, veľmi sme sa tam tešili. Vystúpili sme spolu s Paulom Gouldom a koncert mal veľkú odozvu. Vyzerá to, že si nás budú pozývať aj naďalej. Máme už ponuky. Súčasťou turné s Roma Rhapsody je 25 koncertov, z toho až 18 je v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli zamerať na nemecké publikum? Pretože Nemecko je veľmi kultúrna krajina a žije vážnou hudbou. Vznikol dopyt aj vďaka tomu, že sme otvorili novú agentúru, ktorá nás v tejto krajine propaguje a organizuje nám koncerty. Na spomínanom projekte spolupracujete s Paulom Guldom. Ako sa vám spolu hrá? Fantasticky. Vo svojej hudbe sme aj predtým využívali klasické prvky, teraz sme si však vybrali klasiku ako tému, ktorú spracúvame na svoj etno štýl. Paul zahrá klasickú časť, a tak majú naši poslucháči možnosť pocítiť vklad jeho aj našej hudby. Ľudia to vnímajú a je to úžasný projekt. Keďže reakcie sú dobré, znamená to, že sa vám úspešne darí tieto prvky skĺbiť. Spomínate si, či to tak bolo aj na začiatku vašej kariéry? V kapele máme všetci vyštudovanú klasickú hudbu, ktorej sme sa začali venovať ako prvej a to pokračuje dodnes. V súčasnosti pozývame umelcov, ktorí sa venujú vyslovene klasickej hudbe a diváci tak majú možnosť porovnať prvky našej etno hudby a klasiky. Tento rok bol pre vás pestrý; vystúpili ste dokonca v krajinách ako Kazachstan či Turecko. Aké bolo publikum tam? Hrali sme v sálach, kde sa propaguje vážna hudba a kde je publikum zvyknuté na najvyššiu kvalitu. A prijali nás perfektne, čomu sa veľmi tešíme. Najmä turecké médiá priniesli nadšené reakcie. Takže sa tam ešte vrátite? Určite. V Turecku máme agentúru, ktorá nás zastupuje, a ktorá nám plánuje koncerty. Okrem zahraničia plánujete do konca roka koncerty aj na Slovensku? Áno, 24. novembra nás čaká megakoncert v Bratislave v Sibamac aréne, kde spolu vystúpi sto účinkujúcich- tridsaťčlenný cigánsky orchester, symfonický orchester, plus všetci naši hostia: Paul Goulda, Jaroslav Svěcený  alebo známy interpret populárnej hudby, Kuly; ľudia, s ktorými spolupracujeme už dlhšie. Bude to náš výročný koncert, keďže zachvíľu oslávime 20. výročie spoločného pôsobenia. Na sliačskom koncerte ste vystúpili aj s jedenásťročnou dcérou Vaneskou. Vyzerá to, že tu vzniká nový talent. Beriete ju do partie? Jasné, z nej už je hotová speváčka a pomaly začíname so sebou brávať aj husličky, na ktorých sa jej tiež začína dariť. Vystupuje od svojich štyroch rokov a konečne je väčšia, čiže ju môžeme zobrať aj na takéto akcie. Pôjde s vami aj do Nemecka? Do Nemecka nie, pretože je stále školopovinná a my tam budeme dlho. Je o ňu síce veľký záujem, ale škola je prvoradá.  Za roky pôsobenie na scéne ste spolupracovali s mnohými veľkými menami, medzi ktoré patria aj Gipsy Kings- kapela, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Mali ste príležitosť stretnúť sa a pohovoriť si? Áno, Gipsy kings sú naši priatelia. Keď sme spolu hrali, mali sme možnosť spoznať sa. Po ich koncerte sme sa stretli, dali sme si spolu večeru. Členovia kapely sú nielen fantastickí muzikanti, ale aj ľudia. Takže nachádzate spoločné analógie. Vzíde z toho ďalšia spolupráca? Určite. Hrajú cigánsku hudbu ako my  a máme k sebe tým pádom blízko. Podobný je aj váš názov? Aj tam je nejaká analógia. Nie, týmto sme sa neinšpirovali. Gipsy hudba sme my. Predtým sme sa volali Diabolské husle, čo sa časom zmenilo, ale stále sa snažíme, aby naša hudba bola diabolská aj cigánska zároveň. Už sa mi núka len otázka, či ste viac cigáni alebo diabli? (Smiech) Tak to sa nedá povedať, myslím, že sme oboje.

    07. novembra 2011 16:56
  • Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Jeho hlas poznáte z rádia Regina, jeho humor z akcií na Podpoľaní, ktoré pravidelne moderuje. Získal Cenu primátora mesta Hriňová za dlhoročnú prácu, prínos v oblasti kultúry a za propagáciu mesta prostredníctvom rozhlasovej redakčnej práce. S Martinom Koporom sme sa porozprávali o jeho vzťahu k mikrofónu, príprave reportáží, Variáciách Matúša Báťku a dozvedeli sa aj to, prečo sa pred ním ľudia vždy upravujú... Čo pre vás mikrofón znamená? Stal sa mojou životnou láskou. Hoci som to nevedel dlho pochopiť, vždy mi osud doprial, vrátiť sa k nemu. Čosi mi naznačovalo: „Martin, mikrofón ti patrí!“ Mikrofón mi patrí, to je pravda, ale čo ďalej s ním. Keď máte mikrofón a nemáte okolo seba ľudí, ktorých oslovíte, tak nemáte nič. Bez ľudí sa tvoriť nedá. A ja mám to šťastie, hádam od pána Boha, že s mikrofónom stretávam po celom strednom Slovensku vzácnych ľudí, ktorí mi povedia zo života veľmi veľa príbehov, aj takých, ktoré ma prekvapia. Aj ja mám svoje problémy, ale keď počujem výpoveď tety, ktorá napríklad v dvadsiatich šiestich rokoch oslepla pri hasení vápna a vychovala sama šesť detí, pretože muž jej zomrel mesiac nato, uvedomujem si, čo sú tie moje malé problémiky oproti tomu. Mikrofón ma jednoducho posúva dopredu a je takým liečiteľom. Aká bola teda vaša cesta k rozhlasu a kultúre vo všeobecnosti? Ja som začínal v Bratislave, kde sa niekedy v deväťdesiatych rokoch zakladalo rádio Elán. To bolo moje rozhlasové učilište. Potom som sa vrátil do zvolenských mliekarní, kde som pracoval ešte pred základnou vojenskou službou a dal som výpoveď. Skrz toho, že vtedajší pán primátor Rudolf Gonda ma požiadal: „Maťo, poď do kultúrneho domu, chcem ťa tu mať ako riaditeľa...“ Mal som vtedy dvadsaťjeden rokov. Predtým som bol skromný, tichý a až po vojenčine a po predvolebnej kampani si ma všimli a povedali si: „Tak z toho Martina niečo bude, dajme ho do hriňovskej kultúry, on vie osloviť ľudí.“ Tešil som sa z titulu riaditeľa, ale teraz si uvedomujem, že bolo odo mňa pubertiacke vystatovať sa tým, že mám na kancelárii „Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hriňovej, Martin Kopor“. Mali ste vôbec plán, čo robiť s kultúrou v Hriňovej? Nemal som. Našťastie, už v tej dobe tu boli vynikajúci ľudia, ktorí mi pomohli a postupne som zabudol na titul riaditeľa. Mne stačilo „Martin Kopor, vedúci“. A boli to ľudia možno aj z Variácií, môj krstný otec Matúš Báťka, Emil Ľupták, Lukáš Latinák starší, ktorí mi trošku inakšie posvietili do života a mi tak ľudsky vysvetlili: „Martin, nie všetko je o tituloch a funkciách. Je to o tom, byť s ľuďmi a niečo im dať.“ A my sme potom začali s amatérskym divadlom pod názvom Variácie Matúša Báťku, kde on písal veršovanky. Doteraz ho volám „podpoliansky veršotepec“. Aké boli začiatky Variácií a kde všade ste sa s nimi predstavili? Začínali sme v roku 1991, tesne pred Veľkou nocou. Potom sme odohrali vyše stovky predstavení v reprízach, nielen v Hriňovej, ale aj po okolí. Napríklad v Snohách, kde sa vôbec nevyberalo vstupné, ale len kto čo donesie. A ľudia priniesli klobásy, húrky, zemiaky, úplne bezprostredne. Navarili napríklad guľáš. Keď sme začali hrať, jedna tetuška ešte dobehla v čižmách, že akurát kravu dojila a to sme boli hádam v desiatej minúte predstavenia a ona hovorí: „Počkajte, ja som to nepočula!“ Zaviazali si šatku, sadli si pekne na lavičku a rozkázali: „Ešte raz!!“ A my sme to ešte raz začali. Už to však všetci poznali, tak prišiel Lukáš Latinák a povedal: „Začíname znovu a... teraz o čom...??“ Jeden podgurážený chlapík sa zdvihol, vytiahol nôž a hovorí: „S nožom!“ (smiech) Lenže vtedy tam nebol rozdiel medzi hľadiskom a javiskom. Tam boli herci všetci. Aké boli ohlasy na vaše vystúpenia? Ľudia sa v našich príbehoch spoznávali. V ženách, v tetke Dore, v svákovi Michalovi, v cigáňovi, ktorého hral Emil Ľupták a oni sa potom navzájom doberali. A to sa nám páčilo, že to prinesie ľuďom niečo nové. Nie hádku, ale smiech. No a Variácie boli a dúfam, že aj budú, o smiechu. Kedy ste potom nastúpili do rádia? Čo sa týka roboty v rádiu, bol som neskôr vo Hviezde FM v Nitre. Tam som vydržal štyri roky, potom som išiel pracovať do Bratislavy, do Prahy, to bola úplne iná práca. Prišiel som domov a teraz čo. Dal som si žiadosť do Slovenského rozhlasu v Bratislave a keďže som bol z Hriňovej, posunuli to do Banskej Bystrice. Odtiaľ sa mi ozval vtedajší riaditeľ a mal som sa prísť ukázať. Vošiel som do jeho kancelárie a on sa ma opýtal, odkiaľ som. „Z Hriňovej!“ Na to povedal len: „Ste prijatý!“ Jednoducho Hriňová a možno aj ten môj nešťastný hlas a aj také vcítenie sa do človeka sa ho vtedy v dobrom dotkli. A o dva dni som už pracoval pre Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica. Kde zbierate tipy na svoje reportáže? Ja nešpekulujem nad tým, aby som z niečoho urobil senzáciu. Ja nahrávam obyčajné veci s obyčajnými ľuďmi. Keď si vezmem služobné auto z rozhlasu a šofér sa ma opýta, kam ideme, poviem mu: „A poďme trebárs... smerom na Krupinu!“ On sa ma aj opýta, prečo práve tam, ale ja mu vždy odpoviem: „Ja ti neviem povedať, po ceste, keď niečo uvidím, poviem stop a pôjdem nahrávať.“ Napríklad som zbadal vyše osemdesiatročnú tetušku, čo pásla kozy. Prišiel som k nej, pozdravil ju: „Pán Boh pomáhaj. Ako sa vám darí?“ Tetuška najprv na mňa otvorila oči, bola odmeraná, ale potom som s ňou zašpásoval a dala sa do rozhovoru. Nádherne mi vyrozprávala svoj životný osud a zaklincovala ho slovami: „Ja som grófka!“ V šatke, v sukni a s kozami... Ako si ľudí dokážete získať? Jój, tak to ma niekedy naháňali aj so sekerou, s vidlami, keď som prišiel. Zvlášť keď ma ľudia vidia s mikrofónom, sú nedôverčiví a ťažko si ich získavam. Nemôžem prísť s drzou otázkou alebo vyjsť na nich s tým, že som z rozhlasu a aby mi niečo povedali. Najprv mám mikrofón skrytý za chrbtom a opýtam sa napríklad: „Zdravím, gazda, ako sa darí? Tie ovce čo?“ Lebo niekedy, keď vytiahnem mikrofón, sa respondentka zľakne a nechce mi nič povedať. Ešte dodá, že nie je ani učesaná. Veď ale ja nie som z televízie, ale z rozhlasu. Neviem, ako to tí ľudia majú v hlavách namontované, že keď vytiahnem mikrofón, tak či žena alebo muž, hneď začnú, že nie sú upravení, začesaní. A teraz, keď sa spojili rozhlas s televíziou, už im to vôbec nevysvetlím. Čo na vás hovoria domáci z Hriňovej a z Podpoľania všeobecne? Keď sa povie, že príde Martin Kopor, určite sa najskôr zjaví úsmev a už len čakajú, čo zas ten Martin vyparatí. Lebo keď prídem niekde nahrávať, ani nestihnem vystúpiť z auta a pozdraviť sa a už je smiech. Čakali ste ocenenie primátora mesta Hriňová? O čom sú ceny, diplomy, medaile... o ničom. Diplom si môžete zakvačiť na stenu, medailu kdesi do skrine. Samozrejme, cenu si vážim, ale tým najväčším ocenením je pre mňa vždy, keď mi ľudia podajú ruku a zasmejú sa v mojej prítomnosti. Lebo nakoniec, či ste vy inžinier alebo doktorka, vždy skončíte pod pár lopatami zeme. A keď sa na tom všetkom, čo ste ľuďom počas života odovzdali, dokážu zasmiať aj ďalšie generácie, tak vtedy to má všetko význam...

    23. októbra 2011 17:51
  • Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď si žena sadá za počítač, aby niečo opravila alebo naprogramovala, väčšinou na ňu muži pozerajú s úškrnkom na perách. Čo už sa ona do toho môže vyznať, pomyslia si. Začali sme teda pátrať. Hľadali sme mladé ženy z Podpoľania, ktoré sa rozhodli pre štúdium informatiky a vyčnievajú tak vo svojich odboroch. Nebolo to vôbec jednoduché. Nakoniec sme však objavili dve Hriňovčanky, Veroniku Kortišovú a Júliu Kučerovú, pre ktoré počítačový svet vôbec nie je španielskou dedinou... Hneď na úvod, čo študujete? [caption id="attachment_26712" align="alignright" width="200" caption="Veronika by chcela pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru"][/caption] Veronika: Študujem odbor Aplikovaná informatika na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Júlia: Študujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského – skrátene na matfyze. Ako bakalárske štúdium som absolvovala aplikovanú informatiku, na magisterskom som sa už zamerala na počítačovú grafiku (odbor matematika - počítačová grafika a geometria). Tento rok som nastúpila na doktorandské štúdium informatiky, kde sa venujem počítačovému videniu. Čo vás ako ženy ťahá k výpočtovej technike a programovaniu? V: Vždy som rada riešila rôzne logické alebo matematické úlohy a pri programovaní som niečo podobné objavila. Hľadať optimálne riešenie daného problému, vytvárať programy a najmä vidieť za sebou výsledok. To je to, čo ma ťahá. J: Mňa k tomu viac-menej dotiahla moja triedna na gymnáziu. Predtým som sa informatike vôbec nevenovala, s počítačom som začala pracovať až na strednej. Ale potom ma informatika stále viac bavila, čo sa aj odzrkadlilo na tom, že som s ňou pokračovala na vysokej škole. Vždy ma bavili grafickejšie veci, práca s obrazom, ale aj programovanie, a hlavne, keď som videla, že to, čo som nakódila, dávalo aj nejaké rozumné výsledky. Myslíte si, že dokážete byť mužom rovnocennými partnerkami alebo sú vo vašom odbore oblasti, ktoré vám idú lepšie či horšie ako im? V: Áno, ale myslím, že sú oblasti, v ktorých muži vo všeobecnosti viac vynikajú. Mám na mysli hardvér. Asi je to tým, že muži majú k technickým veciam bližšie než my. Určite sú aj výnimky, ale ja k nim nepatrím. (smiech) J: Myslím, že sa to nedá rozdeľovať podľa pohlavia. Samozrejme, že v tejto oblasti je ešte stále viac mužov a teda sa môže zdať, že sú úspešnejší a ženy nie sú pre nich rovnocenné. Je to však podľa mňa len tým nepomerom v počte. Pokiaľ človeka baví to, čo robí a robí to s nadšením, tak je podľa mňa úplne jedno, akého je pohlavia. Nestretli ste sa ako žena s podceňovaním? [caption id="attachment_26713" align="alignleft" width="300" caption="Júlia nastúpila na doktorandské štúdium a chce sa venovať výskumu v oblasti počítačového videnia"][/caption] V: S nejakým výrazným podceňovaním určite nie. Maximálne to boli nejaké vtipné poznámky, ale keď niekomu poviem, čo študujem, skôr cítim akýsi obdiv, že som sa ako žena na niečo také dala. J: Nikdy. Skôr som sa stretávala s obdivom a nepochopením, stačilo spomenúť matfyz. (smiech) Ľudia nechápali, ako môže žena študovať informatiku a ešte k tomu ju to aj baví. K čomu viac inklinujete? K hardvéru či softvéru? V: Hardvér nie je mojou silnou stránkou a viac inklinujem k programovaniu. J: Skôr ma baví softvér. Vymýšľanie nových metód, ich programovanie, ladenie, testovanie. Hardvér nechávam iným . Prieskumy dlhodobo ukazujú, že práca v IT je jednou z najlepšie platených. Ovplyvnil aj tento fakt výber vašej profesie? V: Neovplyvnil, ale som rada, že je to tak. J: Nie. Skôr som sa riadila tým, že ma to naozaj baví. To, že je to dobre platený odbor, bola taká čerešnička na torte. Musí byť podľa vás každý informatik zhrbený nespoločenský človek s okuliarmi, ktorý dokáže komunikovať akurát s bedňou pred ním? Pretože takáto je predstava laikov o vás. V: Každý človek je iný a to platí aj pre informatikov. Netvrdím, že sa nenájdu takí, na ktorých by táto charakteristika sedela, ale ja osobne poznám viac tých, ktorí napriek tomu, že radi programujú, nezabúdajú žiť reálny život. J: V minulosti to možno platilo, ale myslím si, že v súčasnosti to už pravda nie je. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí presne spadajú do tejto predstavy (pár ich poznám), ale vo všeobecnosti sme úplne normálni. Máte určitú predstavu o svojej budúcnosti? Chcete sa zamestnať alebo radšej podnikať? V: Chcela by som sa najskôr zamestnať. Vedela by som si predstaviť pracovať v nejakej firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru. J: Vzhľadom na to, že som nastúpila na doktorandské štúdium, tak sa momentálne chcem venovať výskumu v oblasti počítačového videnia. Potom sa uvidí . O informatikoch sa vedú nekonečné vtipy. Máte aj vy nejaký obľúbený? V: Samozrejme. Programátor sedí za počítačom, ťuká do klávesnice a nespúšťa oči z monitora. V tom sa otvoria dvere, vojde syn a hovorí: „Oci, som doma!“ Programátor: “A kde si bol, synak?“ Syn odpovedá: “Na vojne.“ J: 0101011100110100010000101001001102

    19. októbra 2011 16:20
  • DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ Schimek sa predstaví už tento piatok vo Vegas Club-e v Hriňovej. Ponúkame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho zaujímavosti z jeho života. Nastupujúce mrazy nám stále častejšie pripomínajú zážitky z horúceho leta. Ako si ho prežil ty?  Veľmi veselo. Aj keď sa mi zdá, čo sa počasia týka, že toto leto letelo niekde bokom a strednej Európe sa vyhlo. Toľko pokazených open air-ov si veru ani nepamätám. Samozrejme, okrem hrania a zábavy bol tiež odpočinok a dovolenka s rodinkou. Ktorú letnú párty by si označil ako tú "naj" zo všetkých? Čo sa domoviny týka, z tých všetkých veľkých letných párty, kde sa hráva poriadne techno či techhouse, zostal vlastne iba BeeFree a tento rok som si ho preto poriadne užil. Nielen ako DJ ale taktiež ako účastník, ktorý si chce vytancovať telo aj dušu. Tí, čo boli na techne v sobotu ráno, to môžu potvrdiť. No a v Poľsku by som výnimočne pozitívne ohodnotil napríklad One Love Festival, ktorý je okrem skvelého lineupe-u a vynikajúcej zábavy známy aj svojím ušľachtilým charitatívnym cieľom. Hrával si v časoch, keď sa rodila klubová scéna v Československu. Ako si na ne spomínaš?  Boli sme bandou nadšencov, ktorí napriek prekážkam a zlým ekonomickým podmienkam chceli zmeniť hudobný vkus mladej generácie a takto nás priblížiť svetu. Trochu naivne sme verili, že za 20 rokov dobehneme anglickú scénu a robili sme pre to všetko, čo bolo v našich silách. Veľa vecí sa skutočne zmenilo k lepšiemu, bohužiaľ nie všetky. Náš maličký národ si skrátka ide svojou cestou a o dobehnutí Anglicka môžeme stále iba snívať. Ale aj tak to boli krásne časy, ktoré sa už nikdy nezopakujú a som šťastný, že som ich mohol pomáhať tvoriť. Na scéne pôsobíš okolo 20 rokov. Nikdy si si nepovedal, že už je toho dosť a končíš?  Tak ako všetko, aj djing má svoje lepšie aj horšie fázy. Ja som v tomto biznise už tak dlho, že by to bol zázrak, ak by sa akurát mňa horšie obdobia netýkali. Mal som "dj-skú" krízu už niekoľkokrát. Vždy to súviselo z nejakými závažnými životnými zmenami ako manželstvo, kariéra, presťahovanie sa do Poľska, zdravotné problémy, deti, rodina. Ale takéto obdobia pochybností u mňa našťastie trvajú vždy krátko. Presne toľko, aby som si uvedomil, ako veľmi mi hudba a hranie chýba a neviem bez nich normálne existovať. No a hneď je po kríze Ako si spomínaš na svoje hrania na Insomnii? Uvedomuješ si, že je to asi najdlhšie trvajúca párty na Slovensku?  Uff, tak to som si vlastne ani neuvedomil. Gratulujem a teším sa, že môžem byť naďalej súčasťou pokračovania takejto legendy. Na čo sa môžu návštevníci Insomnie tešiť v tvojom podaní?  Ako vždy, okrem najlepšej novej hudby prinesiem široký úsmev a megadávku pozitívnej energie. Verím, že sa všetci budeme perfektne baviť až do bieleho rána. Už sa neviem dočkať!

    13. októbra 2011 17:56
  • Kečkár: Iba v Hriňovej cítim svoje korene!

    Oddaný tradíciám, žijúci v harmónii s prírodou, zapálený pre svoju prácu i koníčky. Presne to je Hriňovčan Anton Trebuľa (36), známejší ako Kečkár. Porozprával nám nielen o svojich aktivitách, ale aj o problémoch súčasného sveta. Ste učiteľ, fotograf, divadelník, muzikant, vášnivý turista i milovník tradícií. Zabudla som vari na niečo? A ešte človek, ktorý žije v nesprávnej dobe. Sú reakcie na vašu tvorbu a všestrannosť len pozitívne? Doma nie ste prorokom. V postsocialistickej anarchii v našej krajine, v Hriňovej zvlášť, ľudia skôr hania, ako chvália. Radšej hádžu polená pod nohy, radšej odseknú v niečom vyčnievajúci strom… Neidealizujem si už Hriňovčanov. Pracujete s mládežou, oprašujete staré zvyky, hráte často bláznivé postavy, vystavujete fotografie, atď. Čo vás dokáže stále motivovať? Môj vnútorný pocit! Neskôr radosť, smiech, ocenenie divákov, poslucháčov, pozeračov… Obyčajne neobyčajná vďaka detí aj dospelákov vždy poteší. Viete si predstaviť, že by ste sa zo dňa na deň museli vzdať fotoaparátu, prírody alebo svojich žiakov? Bol by to stále Kečkár, ako ho poznáme dnes? Viem si to predstaviť. Bol by to mŕtvy Kečkár. Učiteľ Začal sa školský rok. Na úkor ktorých aktivít si zadelíte svoj čas? Pre mňa je práca aj koníčkom, kde sa bytostne  realizujem, spájam, prelínam jednotlivé aktivity. Od zvykov, turistiku, cez fotografie, divadlo, hudbu so školskou skupinou, po vlievanie lásky k domovu – Podpoľaniu, Hriňovej, k slovanským predkom, k Rusku. Psychológ Plzák hovoril: „V živote máme tri veci: rodinu, prácu a hobby. Jedine hobby vás nikdy v živote nesklame!“ Mal pravdu! Čo je podľa vás najkrajšie a najťažšie na práci učiteľa? Najkrajšia je každodenná rôznorodosť. Pocit duševnej mladosti a sviežosti. Množstvo rastúcich detských bytostí s rôznymi povahami, danosťami, vnímaním, stovky rozhovorov, radosť i smútok. To všetko obohacuje. Každý deň je iný, nepredvídateľný, každý deň hráte iné predstavenie, spojené s veľkou dávkou improvizácie. Naopak, najťažšie sú mozole ukryté na mozgu. Tiché a zákerné. Pri tomto poslaní si neuvedomíte, že fyzicky starnete a častokrát zabúdate na svoj osobný život… Vnímate rokmi určité zmeny v správaní sa alebo ambíciách dospievajúcich? Sú draví a cieľavedomí alebo skôr tápajú a nevedia si nájsť vlastné miesto? Dnešná doba je zákerná, nič nie je zadarmo. Chýba pocit istoty! Mnohé deti rastú bez rodičov, pretože tí sú zamestnaní a nemajú čas. Nezamestnaní sú zase nútení pracovať v zahraničí, deti rastú ako samorasty, rozpadajú sa rodiny, chátrajú city,… Vplyvy médií, cirkví a amerikanizácia sú obrovským zločinom! Fotograf Čo pre vás znamená fotografia? Fotografiu zachytáva jedno políčko z filmu Život. Môj film Život tvoria fotografie na stránke www.keckar.rajce.net. Môžete si ho kedykoľvek pozrieť, prinavrátiť si pocity, vône, obrazy minulosti a snívať. Lesy, lúky, polia, rieky, zvyky, zabíjačky. To všetko môžeme nájsť vo vašich albumoch. Dokázali by ste s rovnakou chuťou fotiť aj veľkomestá, križovatky, rušné ulice a mrakodrapy? Dokázal by vlk prežiť vo veľkomeste? Tu som doma, tu cítim kroky svojich predkov, tu pre mňa najkrajšie vonia hora, zurčí potok. Iba v Hriňovej cítim svoje korene! Ktoré ľudské emócie zachytávate najradšej? Fotili ste niekedy napríklad aj plačúcich ľudí alebo existujú vo vašej tvorbe aj isté hranice? Akákoľvek  ľudská emócia, kvalitne zachytená, je umením. Keď mám obdobie ľudí, rád lovím momentky, no inak nepohrdnem ani statickým pekným portrétom, pózami.  Každý človek je svojím spôsobom pekný. Hranice? Nefotím už svadby, vynútené a umelé akcie. Ubíja ma to. Fotím to, čo cítim a chcem, život v Hriňovej a okolí, no snažím sa to zachytiť svojsky. Od dokumentačných fotiek, ktoré ocenia ľudia neskôr,  po umelecké – od prenádherných jesenných lesov, cez potôčiky, pásy oračín, zvyky dnešné i staré v krojoch, mesto, lazy, drevenice, život, deti, slovanské víly, starcov až po zrazené žaby, psy, čierne skládky, špinu, bordel na okolí… Fotím realitu s občasným úletom do krajiny fantázie! Pán fotograf Kállay povedal: „Nefotím len pohreby, vtedy nemožno fotiť, vtedy treba objať a nadstaviť plece.“ Divadelník Myslíte si, že človek musí mať herectvo a dávku exhibicionizmu v krvi alebo sa aj z úplného "dreva" môže stať miláčik publika? Zo zlého materiálu nevyrobíte miláčika publika :).  Mimochodom, som introvert s hlbokým melancholickým nočným životom. Ak dáte stolárovi nekvalitné drevo, môže robiť, čo len vie, aj tak ho hodí do pece… Každý je v niečom dobrý, len treba hľadať! Čo vám dáva účinkovanie v Hriňovskom divadle? Povedať mnohokrát hocikomu bez zábran, čo si o ňom myslím! Koho by ste chceli raz v hre stvárniť a prečo? Už som si splnil divadelný sen! V Štepkovom Jááánošíííkovi som hral národného hrdinu! V ňom som vyjadril názory, ktoré si myslím a ktoré cítim! Psycho Bátoryčka a moja postava slúžky Ilony Jó mi dovoľuje pustiť uzdu vtipu a haluzinám. Čechovove Pytačky mi dali riadne zabrať po stránke psychologickej. Každá postava vás v niečom obohatí. Nesplneným snom je zahrať si vo filme… Turista Dokáže vás ešte niečo prekvapiť pri potulkoch Podpoľaním? Príroda, prírodné úkazy, no najviac ma udivuje hlúposť ľudí, čierne skládky, ničenie tradičných hodnôt, zapredanie mamonu! Zažili ste niekedy aj adrenalín v podobe medveďa či diviaka? V hore nemám strach ani v noci. Mám na konte množstvo stretnutí so zverou, od jeleňa, cez vretenice po vlka, vtedy sme sa doľakali obaja. Medveď na mňa nemá šťastie. Strach som však pocítil osamotený v nočnej Moskve, v Londýne, v Edinburgu, vo veľkých mestách. Najväčším nebezpečenstvom je ale človek. Mal som niekoľko potyčiek na lazoch, keď ma napríklad na túre s deťmi naháňal ujko so švorcom /s reťazou/ alebo po mne raz strieľali zo vzduchovky… Dlhodobo ste kritikom zásahov do prírody, ktoré však iným ľuďom poskytujú športové vyžitie a relax. Dá sa v takýchto prípadoch vôbec dospieť k riešeniu, k dohode vyhovujúcej obom stranám? Nie, pri ochrane Prírody a pokoja neexistuje kompromis! Ani žena nemôže byť tak trochu tehotná. Všade tam ide v prvom rade o peniaze, až potom o vyžitie. Príroda je na chvoste, využívajú ju. Ako hovorím v Jááánošíííkovi, „nafasujeme kroje, valašky a poďho robiť cirkusy pre turistov z Česka“. Pozrite sa na Donovaly, Tále, Oščadnicu, Vysoké Tatry, Vlkolínec… Na zaplakanie! Otvorene o tom píšem, hovorím, fotografujem, dokonca i hrám v radikálnejšom hudobnom projekte Drevorubači. Socializmus dal ľuďom istotu a pokoj na obyčajný život. Dnes je mi z tohto uponáhľaného konzumného sveta zle! Hudobník Aké boli začiatky Kečkára - hudobníka? Súvisia s mojim krásnym detstvom za socializmu. Požičiavanie  kaziet, LP, niečoho nedostupného, malo to svoje čaro! Prvé skupiny, bicie,  dlhé vlasy, mal som 18 rokov, prvák na výške, roztrhané rifle, károvanú košeľu, neposlušné vlasy, žil GRUNGE, miloval Nirvanu, Alice in Chains, Pearl jam, Soundgarden! Rástol som na skupinách Europe,Fates Warning, Iron Maiden, Helloween, Metallica, Megadeth, Venom, Mercyful Fate, Celtic Frost, Coroner, starej Tublatanke, Prúdoch, Collegium Musicum... Naozaj platí, čoho je nedostatok, to si človek viac váži. Dnešné sťahovanie z netu zabíja to čaro! Čo znamená hudba vo vašom živote dnes?. Milujem hudbu - metal, rock, folklór, hrám na bicie v grungerockovej kapele School Park,  Drevorubači, ex-Kašupieri, ex-Slanground. Najobľúbenejšími skupinami a interpretmi sú Marek Brezovský, Andrej Šeban-album Bezvetrie, génius Svetozár Stračina, kapely Nirvana, The Gathering, Forgive Me Not, Maudlin Of The Well, Anathema, Opeth, Slayer, Rage Against The Machine, Psí vojáci, Prúdy, Nocadeň, Chikilikitua, Free Faces, Blue Effect, Jej Družina... Hudba je moja liečiteľka, doma mám bohatú lekáreň, ktorá mi dokáže vždy pomôcť. S hudbou žijem i umriem.

    16. septembra 2011 08:24
  • Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan ThLic. Ľuboš Sabol sa narodil 14.2.1964 v Petrovanoch. V Detve pôsobí ako dekan farnosti od roku 2002. Okrem iného pôsobil aj v Hriňovej, Kolačne, Novej Bani, Partizánskom – Šípku, či vo Veľkých Uherciach. Kňaz Rímsko-katolíckej cirkvi je človek ako každý iný.  Aj on má svoje záľuby, názory. Rád počúva klasiku, ale aj staršie evergreeny ako ABBA, či Boney M. Zo športov preferuje futbal, z filmov mu najviac pasuje Romero a z kníh ho najviac očaril Blčiaci oheň. Detviansky dekan – Ľuboš Sabol. Úvodná otázka je v kontexte s Vami jasná. Prečo ste sa rozhodli stať kňazom? Byť resp. stať sa kňazom bolo pre mňa Božie volanie, odpovedal som službe Cirkvi. Máte v rámci cirkevných osobností  svoj vzor? Po prečítaní knihy Blčiaci oheň ma veľmi oslovila postava a osobnosť  Jozefa Sarta, neskôr Pia X. a samozrejme mi veľmi imponuje aj Ján Pavol II. . Aký máte vzťah k Detve? Detvu mám veľmi rád. Cítim sa tu dobre. Som tu doma. Ako hodnotíte moderné neduhy v spoločnosti akými sú materializmus a konzumizmus? Každá doba má svoje problémy. Osobne si myslím, že odklon od duchovných hodnôt, ktorý vidíme v súčasnom svete nebude trvať dlho. Pomôžem si citátom sv. Augustína, ktorý povedal:  Nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Bohu. Takže aj srdce súčasného človeka sa nemôže dlhodobo uspokojiť s pôžitkárstvom. Ako hodnotíte aktivitu detvianskej kresťanskej mládeže? Som na nich hrdý. Sú schopní ak sa správne usmernia. Vedia urobiť veľké veci, príkladom je aj Kresťanský prímestský tábor počas tohto týždňa. Všetko robia ochotne, v rámci svojho voľného času a bez nároku na honorár.

    16. augusta 2011 20:04
  • Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Úspešný školský rok na III.ZŠ

    Pán riaditeľ, končí sa školský rok 2010/2011. Je čas bilancovať. Pri hodnotení školského roka 2010/2011 musím konštatovať, že sme úspešne zakončili dvojročnú rekonštrukciu našej školy (tá sa oficiálne ukončila kolaudáciou pred rokom), no počas tohto školského roku pokračovala v našej réžii vnútorná úprava interiéru školy a okolia školy. V oblasti pedagogiky sa nám darilo napĺňanie nášho školského vzdelávacieho programu, ktorý bude ukončený v budúcom školskom roku na I. stupni a pokračuje v 8. ročníku na II. stupni. Plnenie školského vzdelávacieho programu by ste vedeli zhodnotiť aj podrobnejšie? Popri tradičnom plnení učebných plánov sa nám v širokej miere podarilo rozvíjať mimotriednu a mimoškolskú činnosť. Posilňovali sme svoju  profiláciu: - vyučovanie cudzích jazykov sme obohatili (v spolupráci so IV. ZŠ v Detve) o jazykový pobyt žiakov v Anglicku, - v spolupráci s Českou nadáciou sa nám podarilo tretí rok napĺňať projekt CLIL, kde sa predmety prírodopis, zemepis, fyzika, chémia, prírodoveda a vlastiveda vyučujú v cudzom jazyku, - v športovej oblasti sme využívali veľmi dobrú polohu školy (letný a zimný štadión, hádzanárske ihrisko, gymnastická telocvičňa). Potešil ma tiež postup gymnastiek, hádzanárok a jedného atléta na Majstrovstvá Slovenska. Darí sa Vám aj v oblasti informatizácie? Koncom marca bol ukončený projekt „Detva už on line II.“, do ktorého boli zapojené všetky detvianske školy. Tento projekt popri materiálnom prínose (získanie PC, notebookov, datavideoprojektorov) umožňuje žiakom získavať poznatky cez e-cvičebnice. Do konca mája sme odovzdali projekt Moderne učiť sa dá, dá, dá, ktorý sa týka premeny tradičnej školy na modernú. Pri úspešnom schválení projektu s rozpočtom 100.000 € by škola realizovala popri novej didaktickej technike aj mnoho aktivít zameraných na cudzie jazyky, informatiku, čítanie s porozumením a šport. Projekt je financovaný z Európskej únie. Na čo sa zameriavate v mimoškolskej činnosti? Novými tradíciami školy sa stávajú podujatia, na ktoré sa s obľubou tešia rodičia, učitelia a pochopiteľne naši žiaci. Pre prvákov organizujume “Pasovanie prvákov”, piatakov prijímajú starší žiaci do cechu študentského, čoho súčasťou je i noc strávená v škole. Absolventom školy sa slávnostne odovzdávajú koncoročné vysvedčenia v obradnej sieni mestského úradu.   Žiaci vyšších ročníkov pravidelne zdolávajú turistické výstupy na Javor, Pustý hrad, Melichovú skalu, Poľanu a Donovaly. Predvianočné obdobie každoročne zavŕšime slávnostnou akadémiou v Kultúrnom centre v Detve. Čo Vás osobne ako riaditeľa školy najviac potešilo? Po ôsmich rokoch sa prihlásilo do 1. ročníka 54 žiakov a otvárame v budúcom školskom roku tri prvé triedy. Okolie školy získava novú podobu, budujeme komplex športovo-rekreačného areálu školy. Okrem viacúčelového ihriska, ktoré využívajú žiaci počas telesnej výchovy i v mimovyučovacom čase, sme vytvorili pre deti s rodičmi miesta i na príjemné posedenie (drevené lavičky). Spoločne so žiakmi sme výsadbou listnatých a ihličnatých drevín, zrealizovaním skaliek (jednu tvoria liečivé rastliny), vyzdvihli prírodný ráz okolia. Zriadenie školskej knižnice svojimi podujatiami výrazne prispieva k prehlbovaniu čitateľskej gramotnosti.   Ďakujem vám za príjemný rozhovor.

    29. júna 2011 15:39
  • Bez hudby to nejde

    Bez hudby to nejde

    Na pódiu je ako doma, ľudia jeho hudbu radi počúvajú, obdivujú ho. Vďaka typicky muzikantskému vzhľadu ho nemožno prehliadnuť. Dominik Václav, dobrý kamarát, skvelý človek a vynikajúci huslista... Jeho vášňou je hudba, ktorej sa od malička venuje. Ponúkame vám rozhovor s týmto zaujímavým človekom, tak nech sa páči, čítajte: Ako dlho sa venuješ hre na husle? Kto v tebe objavil tento talent, kto ťa v hudbe podporoval? Husle som objavil u môjho deda z Rakús pod Tatrami. Mohol som mať tak 5 rokov. Od tej doby som chcel byť huslistom. Takže keď som mal 7 rokov, zobrali ma rodičia do ZUŠ v Detve a odvtedy je už 15 rokov čo držím husle v ruke. Kto ťa naučil hrať? Boli začiatky veľmi ťažké? Šlo to pomaly. Hoci ma cvičenie veľmi nebavilo, pán učiteľ Roman Berky mal na mňa dobrý vplyv. Nechcel som sa hanbiť na hodinách, tak som musel cvičiť. A už keď to nejak začalo znieť, mal som z toho veľkú radosť. Najviac zo všetkého ma bavili piatkové nácviky s komorným orchestrom. Potom prišla ľudovka, súbor, vystúpenia...a moja hra začala mať význam. Určite máš za sebou pekné zážitky, ktoré sa spájajú so ZUŠ- kou, s vystúpeniami... Spomenieš si na nejaké naj? Najlepšie zážitky sú s ľudovou hudbou zo ZUŠ-ky z Habovky. Tam sme sa každoročne všetci najviac tešili. Hrávali sme karty, sedeli pri ohni, vystrájali :D Raz sme si dali kroje do igelitiek. Hodinu pred vystúpením boli celé dokrčené. Nebyť pani Mészárosovej, ktorá odniekiaľ zohnala žehličku na družstve, kde sme bývali... Sklamalo ťa niečo v „hudobnej brandži"? Ak áno, čo to bolo? Nezažil som žiadne väčšie hudobné sklamania. Robím hudbu, ktorá ma baví, hoci niekedy nemám toľko času, koľko by som chcel. Ak chce človek hrať naozaj dobre, musí sa tomu venovať naplno. Keby som sa venoval hudbe naplno a nedosiahol požadovaný výsledok, potom by som bol sklamaný. Určite by som chcel hrať lepšie ako hrám...Deň by však musel mať viac hodín. Čo máš na hudbe najradšej? Vieš si predstaviť život bez nej? Hudba je určitý spôsob vyjadrovania sa. Človek môže svoje pocity premeniť na tóny a nechať sa unášať ich prúdom. A keď vidím, že nie som jediný, komu sa to páči, o to väčšiu radosť mám. Možno raz príde deň, kedy si poviem, že už stačilo. Zatiaľ chcem hrávať. Kým ma to baví a robí to ľuďom radosť nie je dôvod prestať. Myslíš, že sú hudobníci pre ženy atraktívnejší, ako ostatní? Máš nejaký zážitok? Nie pre každú ženu a nie všetci hudobníci. Ale väčšina áno. Niektorí kamaráti len vyberú správnu pieseň, žmurknú na slečnu, usmejú sa a telefónne číslo je vo vrecku :D. Veď ktorá by nechcela vyhrávať do uška piesne na želanie? Kam sa uberajú tvoje kroky do budúcna, čo plánuješ ďalej? Určite by som chcel jedného dňa nahrať s kapelou CD. S chalanmi sa cítim veľmi dobre či už po osobnej alebo muzikantskej stránke. Už teraz sa na to teším. Ďakujeme Dominikovi za rozhovor, prajeme mu veľa šťastia, nech mu to stále tak krásne hrá a ešte veľmi dlho spôsobuje úsmevy na tvárach ľudí. Mladých, zanietených pre hudbu a kultúru je v dnešnej dobe čoraz menej, vážme si teda každého jedného, lebo aj vďaka týmto ľuďom je náš život krajší a hodnotnejší.

    14. júna 2011 17:37
  • Mladý fotograf Tomáš Belko

    Mladý fotograf Tomáš Belko

    Tomáš Belko. Mladý 20 ročný študent histórie na UMB v Banskej Bystrici. Pre niekoho obyčajný študent, pre niekoho chalan obdarený darom - darom fotiť. Tomáš, odkedy fotíš? Fotím približne rok a pol. Ale tak vážnejšie asi pol roka, čo mám nový foťák. Fotíš pre zábavu, alebo aj profesionálne? Je to môj koníček .. spôsob ako vypĺňam voľný čas ... ale momentálne aj     profesionálne pre stránku DTonline. Čo si ako prvé odfotil? Fuu na to si nespomínam. Máš niečo, čo konkrétne rád fotíš? Určite prírodu a naše mesto v ktorom bývam. Akty? Nie tie som ešte neskúšal ...akty rád prenechám profesionálom v ateliéroch. Máš nejaký sen, čo by si chcel nafotiť? Asi každý kto amatérsky fotí by rád zachytil niečo unikátne ... čo sa len tak nevidí :-)... myslím, že je to aj môj sen .. ale momentálne mam radosť z každej peknej snímky, ktorá sa mi podarí. Okey Tomáš, necháme za teba hovoriť tvoje fotografie. Veľa šťastia pri fotení.

    26. mája 2011 12:24
  • Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Počas sezóny sa postupne predral do základnej zostavy a v play-off zažiarila jeho hviezda naplno. Hovoríme o Jánovi Sýkorovi, ktorý už vo svojich 20-tich rokoch zažiaril v hokejovej extralige. Ako si spokojný s tohtoročnou sezónou? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato,  že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. Gratulujeme. Stal si sa ozajstným hrdinom PLAY-OFF. Poznávajú Ťa fanúšikovia v BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. Ostávaš hrať v HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. Ktorý moment uplynulej sezóny bol pre teba naj? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. Kde si začínal s hokejom? Koľko si mal rokov a prečo ťa práve hokej zaujal? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch. Od začiatku útočník? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch. Aký je tvoj hokejový sen? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu -  zahrať si v NHL. Aký je tvoj obľúbený tím NHL / hokejista / reprez. tím? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku. Ako hodnotíš zatiaľ našu repre? Trénera Hanlona? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných. Tip na zápas SLOVENSKO-RUSKO? Tak asi ako každý Slovák srdcom aj dušou našim verím Kto je tvoj naj priateľ z hokejového prostredia? So všetkými si rozumiem. Máš nejakú vtipnú situáciu, ktorú si v súvislosti s hokejom prežil? Neviem. Nepamätám si. Čo ti hokej dal a čo ti vzal? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá. Hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. Čo by si poradil mladým hokejistom? Nech robia to čo ich baví. Čo vravíš na náš nový portál DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní. JANO, AKO SI SPOKOJNÝ S TOHTOROČNOU SEZÓNOU? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato, že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. GRATULUJEME. STAL SI SA OZAJSTNÝM HRDINOM PLAY-OFF. POZNÁVAJÚ ŤA FANÚŠIKOVIA V BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. OSTAVAŠ HRAŤ V HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. KTORÝ MOMENT UPLYNULEJ SEZÓNY BOL PRE TEBA NAJ? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. KDE SI ZAČÍNAL S HOKEJOM? KOĽKO SI MAL ROKOV PREČO ŤA PRÁVE HOKEJ ZAUJAL? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch.   OD ZAČIATKU ÚTOČNÍK? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch.   AKÝ JE TVOJ HOKEJOVÝ SEN? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu - zahrať si v NHL. AKÝ JE TVOJ OBĽÚBENÝ TÍM NHL / HOKEJISTA / REPREZ. TÍM? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku.   AKO HODNOTÍŠ ZATIAĽ NAŠU REPRE? TRÉNERA HANLONA? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných.   TIP NA ZÁPAS SLOVENSKO-RUSKO? tak asi ako každý slovák srdcom aj dušou našim verím KTO JE TVOJ NAJ PRIATEĽ Z HOKEJOVÉHO PROSTREDIA? Zo všetkými si rozumiem. MÁŠ NIEJAKÚ VTIPNÚ SITUÁCIU, KTORÚ SI V SÚVISLOSTI S HOKEJOM PREŽIL ? Neviem. Nepamätám si. ČO TI HOKEJ DAL A ČO TI VZAL? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá.... hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. ČO BY SI PORADIL MLADÝ HOKEJISTOM? Nech robia to čo ich baví. ČO VRAVÍŠ NA NÁŠ NOVÝ PORTÁL DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní.   ĎAKUJEME Z ROZHOVOR A PRAJEME VEĽA ÚSPECHOV.

    26. mája 2011 12:23
  • Rozhovor

  • Róbert Malatinec: Ka...

    S tretím najproduktívnejším hráčom Joxerov Róbertom Malatincom sme sa porozprávali okrem účinkovania detvianskych florbalistov v 1. lige aj o jeho športovej kariére. Od koľkých rokov sa venujte športu? Kto Vás k nemu priviedol? ,,Športu, resp. hokeju sa venujem od malička. Už si to poriadne ani nepamätám, ale asi v štvrtej triede som začal chodievať do prípravky. K hokeju ma viedli samozrejme moji rodičia. Môj ocino bol tak isto hokejovým brankárom a momentálne ešte stále chodieva hrávať."  Ktorý športovec je pre Vás vzorom a prečo? ,,Konkrétny vzor nemám, snažím sa zobrať si niečo dobre od každého športovca. Pre mňa je vzorom každý športovec, ktorý chce svojimi výkonmi, úspechom a osobnosťou motivovať iných ľudí. Hlavne ten môj vzor musí robiť šport úprimne a nie len pre osobné úspechy." Povedali by ste nám niečo o vašej kariére hokejovú brankára? Ako dlho ste sa hokeju venovali? ,,Tak ako som spomínal, hokeju sa venujem od malička a to už v prípravke som stál v bráne. Začínal som v prípravke tu v Detve, kde som postupom času začal chodiť aj do hokejových tried. Asi v ôsmom ročníku som išiel do Čiech, kde som chytal za Jindřichuv Hradec v doraste. Keď som sa vrátil z Čiech išiel som do Zvolena. Tam som hral dorasteneckú extraligu. Po doraste som išiel na sezónu do Martina, kde som získal prvý krát skúsenosti s mužskou extraligou. Po Martine som sa vrátil naspäť do Zvolena do extraligy juniorov, kde sa nám podarilo skončiť na treťom bronzovom mieste. Po Zvolene som sa vrátil do prvej ligy mužov v Detve, kde som už toľko šancí nedostal a preto som hosťoval v Lučenci a neskôr v Rimavskej Sobote, kde som odchytal druhú ligu mužov. Takže hokeju som sa aktívne venoval nejakých 13 rokov." Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou detvianskych Joxerov? ,,Potom ako som skončil s hokejom ma zavolali chalani na 3.ZŠ, kde na začiatku chodievali hrávať ako partia kamarátov florbal. V podstate sme sa tam stretli bývalí hokejisti a chalani, ktorých to bavilo. V tej dobe sme ani nevedeli, že by sme niekedy vyskúšali hrávať ligový florbal." Práve skončenú florbalovú sezónu ste začali domácim víťazstvom nad FBC Red Wings Košice. Očakávali ste pred zápasom, že sa mužstvu podarí streliť 11 gólov? ,,Bol to prvý zápas, takže očakávania tam neboli žiadne, skôr si myslím že sme po príprave už boli motivovaní hrať zápas, v ktorom už o niečo ide, kde to všetko môžeme zúročiť, čo sme aj dokázali. Väčšinou sú prvé zápasy o tom, aby sa mužstvo chytilo a dostalo do hernej pohody. Myslím si, že nám to vyšlo, preto aj na konci základnej časti to tak vypadalo."  Zápas 3. kola sa niesol duchu derby, pretože pod Poľanu pricestoval ŠK 1. FBC Zvolen, ktorý po dvoch tretinách viedol rozdielom dvoch gólov, ale vďaka piatim gólom v tretej tretine ste zápas doviedli do úspešného konca. V ktorom okamihu sa podľa vás zápas lámal? ,,Zápas sa určite lámal v tretej tretine. Prvý gól padol asi v piatej minúte a postupne sme skóre doťahovali a nenechali súperovi nám prekaziť hernú prevahu. To znamená, že po prvom, druhom, treťom... strelenom góle sme stále pokračovali a nepoľavili v prevahe nad súperom. V šatni sme si niečo povedali a vyšlo to . Myslím si, že práve takéto vypäté zápasy a úspešné zápasy nás dokážu najviac posunúť a dodať potrebnú istotu." /*banner*/ V rámci 11. kola ste prehrali v Trnave 6:3, no zápas bol nakoniec skontumovaný vo Váš prospech. Čo kontumáciu spôsobilo ? ,,S Trnavou sú to vždy vyrovnané zápasy. Trnava mala skontumovaných viac zápasov základnej časti, pretože sa ukázalo, že nevedomosťou pravidiel nastúpili hráči z ich B – tímu, ktorí hrať nemohli." Základnú časť ste ukončili na treťom mieste. Vládla v klube s umiestením spokojnosť ? ,,Áno, po základnej časti sme boli veľmi spokojní. Náš cieľ bol postup do play-off, ktorý sa nám podaril ešte výraznejšie naplniť, keďže sme skončili na tretej priečke." Za štvrťfinálového súpera ste si zvolili FBK Púchov. Prečo práve toto mužstvo? ,,Vždy je ťažké si vybrať súpera do playoff . Po dohode a po odohratých zápasov proti Púchovu sme sa rozhodli, že Puchov je pre nás na úvod najvhodnejší súper." Vašu sériu musel rozhodnúť až piaty finálový zápas, v ktorom bol úspešnejší Váš súper. Čo podľa Vás sériu rozhodlo? ,,V tejto sérii bol skoro každý zápas vyrovnaný. Môj názor je, že v prvom kole sme mali doma vyhrať aj druhý zápas, ktorý nám o chlp unikol našou chvíľkovou nepozornosťou. Potom to bolo už len o šťastí a dodŕžiavaní taktiky, ale myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Spravili sme všetko preto, aby sme boli úspešnejší, ale súper mal viac šťastia." Aké ciele ste mali stanovené pred sezónou? Keby ste mali možnosť zvolili by ste si s odstupom času do štvrťfinále iného súpera? ,,Naším cieľom bol v prvom rade postup medzi najlepších osem mužstiev, čo sa nám aj nakoniec podarilo, tak ako som už spomínal. Výrazne sme omladili mužstvo, čo nám prinesie určite ovocie do budúcna, ktorí to už potvrdili aj tuto sezónu. Myslím si, že nie, bol by to znovu Púchov." Venujete sa okrem florbalu aj iným športom? ,,Samozrejme. Okrem florbalu momentálne najintenzívnejšie je to beh a cyklistika. Pravidelne cvičím už dlhší čas, venoval som sa aj naturálnej kulturistike, ktorá mi priniesla pár úspechov. Mám rád výzvy, preto skúšam rôzne športy, aby som bol komplexnejší. Každý šport je v niečom zaujímavý." Ako bývalý hokejový brankár máte svojho favorita v boji o Stanley Cup ? Kto je ním ? ,,Možno Vás sklamem, ale nejako do detailov nesledujem NHL, KHL a ani našu extraligu." Rozhovor spracoval: Mgr. Milan Belko    

  • Miroslav Macejko: V ...

    Prinášame vám rozhovor s dvojnásobným majstrom Slovenska a bronzovým medailistom z minulej sezóny obrancom Miroslavom Macejkom. V minulej sezóne ste sa ako hráč žilinských vlkov radovali zo zisku bronzu a v sezóne práve prebiehajúcej obliekate dres Detvy. Ako sa zrodil váš prestup pod Poľanu ? V Žiline sme sa s vedením nedohodli na novej zmluve, tým pádom som si hľadal nový klub. Pred sezónou sa mi naskytla možnosť ísť do Detvy, tak som tu. Nováčik si historicky prvé víťazstvo v extralige pripísal proti Popradu, ku ktorému ste prispeli aj vy gólom. Aké pocity ste po záverečnej siréne prežívali ? Bol to určite špecifický zápas pre celú Detvu ako aj pre mňa, takže pocity boli úžasné a keďže to bol prvý gól mojej sezóny tak radosť z neho bola podstatne väčšia. Pod Zoborom ste v rámci 31. kola Tiposport ligy viedli rozdielom troch gólom,  ale nakoniec sa vám nepodarilo vybojovať ani bod. Čo vám tréner po zápase povedal ? Ten zápas nás mrzel ešte dlho, keďže v Nitre sa často nevyhráva 0:3, bohužiaľ sme to nedotiahli do úspešného konca. No tréner nás nepochválil, pretože aj keď sme hrali v Nitre tak takýto zápas by sme mali doviesť do úspešného konca. K víťazstvu na ľade Trenčína v 36. kole Tipsport ligy prispel dvoma gólmi Ladislav Ščurko. Postarali ste sa vtedy o prekvapenia kola, keďže ste ako posledné mužstvo tabuľky zdolali lídra tabuľky. Čo podľa vás rozhodlo o vašom víťazstve ?  Hrali sme jednoducho, snažili sme sa to strieľať zo všetkých uhlov a dobre sme dodržiavali systém a vtedy sme sa konečne presvedčili, že dokážeme vyhrať s každým súperom. Po prvej tretine 43. kola Tipsport ligy ste s  Banskou Bystricou prehrávali o jeden gól ale zápas sa vám nakoniec podarilo dotiahnuť do úspešného konca. V ktorom okamihu ste začali veriť si na svoje konto môžete pripísať skalp majstra ? Ten zápas pre nás nezačal najšťastnejšie keďže hneď od úvodu sme prehrávali 0:2, dosť nás ale nakopol ten prvý gól a vtedy som si povedal, že keď dáme ešte jeden gól tak to otočíme a vyhráme. Mali derby zápasy so Zvolenom a Banskou Bystricou pre vás špeciálny náboj ? Najviac mi utkvelo v pamäti hneď prvé derby vo Zvolene, kde bolo hádam vypredané a pred takýmito divákmi sa nedá hrať zle. Samozrejme, ale každé derby má svoj náboj a vnímam to aj ja ako derby keďže hrajem za Detvu. Kto vám počas väčšiny zápasov základnej časti robil parťáka v obrane ? Zo začiatku sa to dosť miešalo a momentálne s Martinom Šimonom, s ktorým sme si sadli na ľade aj mimo neho. /*banner*/ Jednou z detvianskych opôr je aj brankár Matthew Hackett. Ako sa vám s ním spolupracuje ? Matt je neskutočný brankár, ktorý má mnoho skúseností a snaží sa nám niekedy poradiť, čo by sme mohli robiť lepšie, aby sme boli úspešní a vyhrávali zápasy. Vašimi súpermi v baráži budú Skalica, Michalovce a Liptovský Mikuláš. S akým cieľom pôjdete do baráže ? Do baráže ideme s jedným cieľom a to samozrejme zachrániť extraligu v Detve. V extralige ste svoj premiérový zápas odohrali v s sezóne 2010/2011 ako hráč HC Košice. Posunula sa podľa vás súťaž v priebehu rokov dopredu ? Myslím si, že odchodom Slovana do KHL trochu naša liga utrpela, pretože všetci si chceli ísť zakričať na Slovan a poraziť ich, ale myslím si že sa s tým už vyrovnala a vytvorili sa nové derby medzi Nitrou a Novými Zámkami alebo Detva s Bystricou či Zvolenom, ktoré majú svoj náboj. Od tejto sezóny bola v Tipsport lige zavedená coach challenge. Medzi hokejovými fanúšikmi však prevládajú názory, že rozhodcovia toto pravidlo nevykladajú jednotne. Malo ho mužstvo možnosť v priebehu sezóny vyskúšať ? Akým spôsobom si ho vykladáte vy ? Ja som si zo začiatku myslel, že to bude fungovať ako v NHL, ale už ani ja sám neviem ako to funguje a ani akú situáciu si môže tréner overiť. Ktorému tímu budete v play – off fandiť, aby zdvihol nad svoju hlavu trofej pre víťaza Tipsport ligy? Fandiť nebudem nikomu, nech vyhrá ten najlepší. Čo by ste na záver odkázali detvianskym fanúšikom ? Fanúšikom určite ďakujeme za neskutočnú podporu počas celej sezóny, aj keď nie je práve najvydarenejšia, ale dúfam, že im to v baráži vrátime.

  • Andrej Segeč: Celoži...

    Bežec na lyžiach Andrej Segeč z Látok nám poskytol rozhovor nielen o ZOH 2018.   Aké máš bezprostredné dojmy po príchode zo ZOH? Celkový dojem zo zimnej olympiády je skvelý. Ale som strašne unavený z tej 50ky, čo som išiel na záver. Potom sme cestovali 35 hodín vkuse a ten časový posun, z toho som tiež strašne rozhodený. Tento víkend som už absolvoval kontinentálny pohár v Poľsku, kde som obsadil druhé miesto v šprinte, ale cítil som, že moje telo je strašne unavené. Aká bola Tvoja cesta na ZOH? (začiatky, tréningy, kvalifikácia...) Cesta na olympiádu bola náročná, pretože v lete sa mi vôbec nebehalo dobre a nevedel som čo mám od zimy čakať. Veľmi náročné tréningy však priniesli ovocie a podarilo sa mi kvalifikovať na olympiádu. Nevedeli sme koľko ako krajina dostaneme miest od svetovej federácie FIS. Záverečnú prípravu som absolvoval vo Švédsku spoločne s Petrom Mlynárom, čo mi veľmi pomohlo. Musel som sa zúčastňovať pretekov svetového a kontinentálneho pohára, aby som si vybehal co najlepšie body FIS a v svetovom rakingu bol čo najvyššie. To sa mi aj podarilo a na základe toho ma Slovenská lyžiarska asociácia nominovala na ZOH. Aké boli podmienky v olympijskej dedine a celková organizácia hier? Celkovú organizáciu hodnotím na jednotku. V dedine sme mali všetko čo sme len chceli - obrovskú jedáleň, v ktorej bolo jedlo od výmyslu sveta. V dedine sme mali aj herňu, keď sme sa chceli ísť odreagovať na playstation alebo zahrať biliard, stolný futbal, hokej... Všetko bolo pomerne blízko, aj keď sme chceli ísť na hokej alebo aj na naš bežecký areál. Bolo to len 20 minút. Hodnotím to všetko veľmi pozitívne! Nebál si sa o bezpečnosť kvôli teroristom alebo KĽDR? Ja vôbec takéto veci neriešim. Veľmi rád spoznávam iné krajiny a kultúry, tak som sa viac tešil ako bál. Navyše uz ani na Slovensku nie sme zrovna v bezpečí... Chodil si pozerať aj iné športové disciplíny? Stretol si sa aj s prezidentom? Nebol dosť na to priestor, lebo každý deň som mal tréning, niekedy aj dva, plus masáž. Celý deň som mal vyplnený. Bol som raz pozrieť na hokej. S prezidentom som sa nestretol, avšak som sa zoznámil a skamarátil so všetkými športovcami zo slovenskej výpravy, čo bolo super. Najmä hokejisti boli veľmi priateľskí.  Udržiavali slovenskí športovci kontakt aj s českými? Niekto áno, niekto menej. Keď som dobehol 50ku, tak ma český pretekár počkal, v cieli otvoril pivo Plzeň a dal mi napiť. My bežci na lyžiach s tými českými vychádzame dobre. Zúčastnil si sa otváracieho ceremoniálu? Ano. Skvelý zážitok. Mnoho ľudí, najmä rodákov z Podpoľania Ti fandilo. Pomohlo Ti to ku psychickej pohode? Našli sa aj kritici? Každému športovcovi sa na trati lepšie dýcha, keď má za sebou ľudí, ktorí mu fandia a podporujú ho. Pre moju rodinu a našu obec (Látky - pozn. red.) už bol vôbec úspech, že som sa tam dostal. Kritici? Tých bude na Slovensku vždy dosť. Aké výsledky si dosiahol? Ako ich hodnotíš? Na prvej disciplíne som bol 56. mieste so stratou 16. sekúnd na víťaza, to bol klasický šprint. Nastúpil som aj na 15 km voľnou technikou, aj keď to nebola moja silná disciplína. Tam som obsadil 88. miesto s čím som nebol spokojný, ale na bežecké preteky chodilo veľa pretekárov. Konkrétne tu štartovalo 119 pretekárov, tak som stále nepatril medzi posledných. Na teamšprinte sme spolu s Petrom Mlynárom skončili na 22. mieste. Mojím snom bolo štartovať na kráľovskej disciplíne olympijských hier - 50 km klasickým štýlom. Tu som obsadil 53. miesto, čo bol super výsledok. Podarilo sa mi poraziť veľa kvalitných a lepších pretekárov. Moje výsledky hodnotím pozitívne, pretože som tam bol ako amatér. Spolu s Miroslavom Šulekom sme patrili k športovcom, ktorí nie sú platení štátom a v podstate to robíme zadarmo. Na olympiádu sa dostane len kvalita z celého sveta a v každých pretekoch mi za chrbtom skončilo veľa kvalitných pretekárov z krajín s oveľa lepšími podmienkami. Doniesol si si domov okrem spomienok a zážitkov aj nejaký suvenír? Áno, doniesol som domov za tašku suvenírov. Ale tie nie sú tak podstatné, ako tie zážitky, pretože tie mi nikto nevezme. Boli to jedny z najkrajších dní v mojom zivote a vtedy som si povedal ze ta celoživotná drina stála za to. Čakajú Ťa ešte nejaké podujatia v sezóne? Aké máš ďalšie ciele v kariére? Som priebežný líder kontinentálneho pohára Slavic cupu. V Kremici ma čaká finále, tak dúfam, že sa mi podarí získať dosť bodov, aby som v tomto pohári zvíťazil. Čo sa týka mojej kariéry, tak to je otázne, pretože to ďalej zadarmo robit nemienim. Uvažujem aj nad koncom kariéry. Rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov Foto: Andrej Segeč  

  • Región

  • Prvomájový výstup na...

    Klub slovenských turistov v Detve pozýva všetkých milovníkov prírody a turistiky na prvomájový výstup na Javor, ktorý sa uskutočni v utorok 1. mája 2018. Zraz účastníkov bude o 7 hodine 45 minúte na železničnej stanici v Detve. Organizátori sa tešia na účasť verejnosti. Text a foto: Juraj Kalamár /*banner*/

  • Polícia pátra po dvo...

    Polícia SR prosí občanov o pomoc. MICHAL HRISEŇKO, nar. 1971, bytom Hriňová. Poverený policajt OO PZ Hriňová požiadal o vyhlásenie pátrania po hľadanom, vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy, podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého spáchania je hľadaný obvinený. Hľadaný sa úmyselne vyhýba procesným úkonom, zdržiava sa na neznámom mieste vedomý si trestného stíhania, ktoré je voči nemu vedené. Bol niekoľko krát kontaktovaný, avšak jeho informácie boli zavádzajúce a klamlivé. /*banner*/ Akékoľvek informácie o hľadanom nám dajte vedieť na kontakty uvedené v našom odkaze Info, alebo na známe t.č. 158, ďakujeme. ĽUBOMÍR GOLIAN, nar. 1980, bytom Hriňová Okresný súd vo Zvolene vydal na hľadaného Európsky zatýkací rozkaz a Medzinárodný zatýkací rozkaz, vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu a z prečinu sprenevery. K pátraniu sú pripojení aj vyšetrovatelia niekoľkých ďalších Okresných riaditeľstiev v rámci Slovenska. Hľadaný sa úmyselne skrýva, čím sa vedome vyhýba trestnému stíhaniu. Akékoľvek informácie o hľadanom nám dajte vedieť na kontakty uvedené v našom odkaze Info, alebo na známe t.č. 158, ďakujeme.    

  • BLOG: Detva v hlasov...

    Spoločnosť LIDL v rámci budovania pozitívneho imidžu značky predajnej siete už dlhší čas organizuje súťaž o detské ihrisko Žihadielko. Celkovo postavila spoločnosť LIDL v rokoch 2016 a 2017 dvadsať „Žihadielko“ ihrísk v hodnote 1 740 000 eur. O tom, kde boli ihriská postavené rozhodlo verejné hlasovanie na stránke projektu. Organizátori mysleli aj na fakt, že viacpočetné mestá majú výhodu v hlasovaní, preto rozdelili hlasovanie na štyri kategórie: mestá do 11 9999 obyvateľov, od 12 000 do 19 999 obyvateľov (v tejto kategórii bola aj Detva), od 20 000 do 33 999 a posledná kategória – mestá nad 34 999 obyvateľov. Do 31. decembra 2017 boli mestá, ktoré mali záujem sa súťaže zúčastniť  povinné určiť vhodný pozemok pre detské ihrisko. Detva bola jedným zo 74 miest, ktoré výzvu prijalo a splnilo podmienky pre zaradenie do hlasovania.  Lokalita, ktorí mala byť určená pre ihrisko sa nachádza na ulici Andreja Hlinku. Výhra bola lákavá: moderné detské ihrisko za niekoľko tisíc eur, ktoré je tematicky prispôsobené motívu rozprávkovej včielky Maja. Rozmery ihriska boli 20 m x 16 m, prvky boli určené pre deti vo veku 2 – 12 rokov. Nechýbali v ňom prvky ako rozprávkový domček, veľký hrad so štyrmi vežami, kolotoč, pružinové hojdačky, lavičky, stojan na bicykle, atď. VIDEO ŽIHADIELKO - https://www.youtube.com/watch?v=IXWeMBaK9eE V hlasovaní v roku 2016 bolo v kategórii, kde súťažila Detva celkovo 18 miest. Prvý Stropkov získal 132 285 hlasov. Detva obsadila 13 miesto s 4886 hlasmi. V hlasovaní v roku 2017 vyhrala našu kategóriu Galanta s 108 795 hlasmi. Detva bola v tomto roku deviata s len 3921 hlasmi. (ale pri 12 súťažných mestách) Posledné hlasovanie o Žihadielko prebehlo v čase od 15. januára do 28. februára 2018. Tak ako v predchádzajúcich Detva neuspela. Tu dopadla Detva dosiaľ najhoršie. Skončili sme ako predposlední  na 13. mieste s veľmi malým počtom hlasov – 1978. Ešte zarážajúcejšie je, že tieto hlasy dodalo len 221 registrovaných osôb. (každý deň mohli dať jeden hlas)   Myslím si, že obrovská škoda, že sme sa nevedeli v meste nadchnúť pre túto myšlienku a spojiť sily pre veľmi atraktívnu cenu a to moderné detské ihrisko od spoločnosti LIDL. Tentokrát nevyčítam ani mestu Detva nečinnosť, pretože využilo propagáciu v mestských novinách, či na webe. Verím, že do budúcnosti, ak LIDL znovu vyhlási súťaž o Žihadielko budeme úspešnejší. Môžem verejne prisľúbiť, že osobne sa budem v tejto veci významne angažovať, aby sme pre naše deti toto úžasné detské ihrisko vyhrali. Napriek tomu mi nedá nespomenúť, že v uplynulom volebnom období sa nášmu poslaneckému zboru podarilo vybudovať najviac detských ihrísk v meste (mrzí ma však, že sme napriek tomuto faktu nevylobovali viac peňazí na viac ihrísk). Ide o lokalitu Dolinky, dva dvory na uliciach M.R.Š. a Obrancov mieru, lokalita pri Internátoch a na Bernolákovej ulici. Ešte z minulého volebného obdobia bol na jar 2015 vybudovaný chodník s 3D postavičkami pri dome kultúry, aj keď o vhodnosť tejto lokality je polemická. Aj pre rok 2018 sú v rozpočte vyčlenené peniaze na nové detské ihriská v meste Detva, nielen na sídlisku, ale aj v starej časti mesta a na lazoch. V budovaní detských ihrísk je potrebné pokračovať aj po nadchádzajúcich voľbách v novembri 2018, nech si už zvolia ľudia akékoľvek zloženie, pretože ak chceme byť atraktívne mesto pre mladé rodiny s deťmi, je potrebné vybudovať príslušnú infraštrukúru. A myslím, že sa zhodneme absolútne všetci, že deti v Detve si to zaslúžia.    VIAC O PROJEKTE ŽIHADIELKO - https://zihadielko.lidl.sk/ Text: PhDr. Jozef Pavlov Foto: www.galanta.sk  

  • Šport

  • Róbert Malatinec: Ka...

    S tretím najproduktívnejším hráčom Joxerov Róbertom Malatincom sme sa porozprávali okrem účinkovania detvianskych florbalistov v 1. lige aj o jeho športovej kariére. Od koľkých rokov sa venujte športu? Kto Vás k nemu priviedol? ,,Športu, resp. hokeju sa venujem od malička. Už si to poriadne ani nepamätám, ale asi v štvrtej triede som začal chodievať do prípravky. K hokeju ma viedli samozrejme moji rodičia. Môj ocino bol tak isto hokejovým brankárom a momentálne ešte stále chodieva hrávať."  Ktorý športovec je pre Vás vzorom a prečo? ,,Konkrétny vzor nemám, snažím sa zobrať si niečo dobre od každého športovca. Pre mňa je vzorom každý športovec, ktorý chce svojimi výkonmi, úspechom a osobnosťou motivovať iných ľudí. Hlavne ten môj vzor musí robiť šport úprimne a nie len pre osobné úspechy." Povedali by ste nám niečo o vašej kariére hokejovú brankára? Ako dlho ste sa hokeju venovali? ,,Tak ako som spomínal, hokeju sa venujem od malička a to už v prípravke som stál v bráne. Začínal som v prípravke tu v Detve, kde som postupom času začal chodiť aj do hokejových tried. Asi v ôsmom ročníku som išiel do Čiech, kde som chytal za Jindřichuv Hradec v doraste. Keď som sa vrátil z Čiech išiel som do Zvolena. Tam som hral dorasteneckú extraligu. Po doraste som išiel na sezónu do Martina, kde som získal prvý krát skúsenosti s mužskou extraligou. Po Martine som sa vrátil naspäť do Zvolena do extraligy juniorov, kde sa nám podarilo skončiť na treťom bronzovom mieste. Po Zvolene som sa vrátil do prvej ligy mužov v Detve, kde som už toľko šancí nedostal a preto som hosťoval v Lučenci a neskôr v Rimavskej Sobote, kde som odchytal druhú ligu mužov. Takže hokeju som sa aktívne venoval nejakých 13 rokov." Kedy a za akých okolností ste sa stali súčasťou detvianskych Joxerov? ,,Potom ako som skončil s hokejom ma zavolali chalani na 3.ZŠ, kde na začiatku chodievali hrávať ako partia kamarátov florbal. V podstate sme sa tam stretli bývalí hokejisti a chalani, ktorých to bavilo. V tej dobe sme ani nevedeli, že by sme niekedy vyskúšali hrávať ligový florbal." Práve skončenú florbalovú sezónu ste začali domácim víťazstvom nad FBC Red Wings Košice. Očakávali ste pred zápasom, že sa mužstvu podarí streliť 11 gólov? ,,Bol to prvý zápas, takže očakávania tam neboli žiadne, skôr si myslím že sme po príprave už boli motivovaní hrať zápas, v ktorom už o niečo ide, kde to všetko môžeme zúročiť, čo sme aj dokázali. Väčšinou sú prvé zápasy o tom, aby sa mužstvo chytilo a dostalo do hernej pohody. Myslím si, že nám to vyšlo, preto aj na konci základnej časti to tak vypadalo."  Zápas 3. kola sa niesol duchu derby, pretože pod Poľanu pricestoval ŠK 1. FBC Zvolen, ktorý po dvoch tretinách viedol rozdielom dvoch gólov, ale vďaka piatim gólom v tretej tretine ste zápas doviedli do úspešného konca. V ktorom okamihu sa podľa vás zápas lámal? ,,Zápas sa určite lámal v tretej tretine. Prvý gól padol asi v piatej minúte a postupne sme skóre doťahovali a nenechali súperovi nám prekaziť hernú prevahu. To znamená, že po prvom, druhom, treťom... strelenom góle sme stále pokračovali a nepoľavili v prevahe nad súperom. V šatni sme si niečo povedali a vyšlo to . Myslím si, že práve takéto vypäté zápasy a úspešné zápasy nás dokážu najviac posunúť a dodať potrebnú istotu." /*banner*/ V rámci 11. kola ste prehrali v Trnave 6:3, no zápas bol nakoniec skontumovaný vo Váš prospech. Čo kontumáciu spôsobilo ? ,,S Trnavou sú to vždy vyrovnané zápasy. Trnava mala skontumovaných viac zápasov základnej časti, pretože sa ukázalo, že nevedomosťou pravidiel nastúpili hráči z ich B – tímu, ktorí hrať nemohli." Základnú časť ste ukončili na treťom mieste. Vládla v klube s umiestením spokojnosť ? ,,Áno, po základnej časti sme boli veľmi spokojní. Náš cieľ bol postup do play-off, ktorý sa nám podaril ešte výraznejšie naplniť, keďže sme skončili na tretej priečke." Za štvrťfinálového súpera ste si zvolili FBK Púchov. Prečo práve toto mužstvo? ,,Vždy je ťažké si vybrať súpera do playoff . Po dohode a po odohratých zápasov proti Púchovu sme sa rozhodli, že Puchov je pre nás na úvod najvhodnejší súper." Vašu sériu musel rozhodnúť až piaty finálový zápas, v ktorom bol úspešnejší Váš súper. Čo podľa Vás sériu rozhodlo? ,,V tejto sérii bol skoro každý zápas vyrovnaný. Môj názor je, že v prvom kole sme mali doma vyhrať aj druhý zápas, ktorý nám o chlp unikol našou chvíľkovou nepozornosťou. Potom to bolo už len o šťastí a dodŕžiavaní taktiky, ale myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Spravili sme všetko preto, aby sme boli úspešnejší, ale súper mal viac šťastia." Aké ciele ste mali stanovené pred sezónou? Keby ste mali možnosť zvolili by ste si s odstupom času do štvrťfinále iného súpera? ,,Naším cieľom bol v prvom rade postup medzi najlepších osem mužstiev, čo sa nám aj nakoniec podarilo, tak ako som už spomínal. Výrazne sme omladili mužstvo, čo nám prinesie určite ovocie do budúcna, ktorí to už potvrdili aj tuto sezónu. Myslím si, že nie, bol by to znovu Púchov." Venujete sa okrem florbalu aj iným športom? ,,Samozrejme. Okrem florbalu momentálne najintenzívnejšie je to beh a cyklistika. Pravidelne cvičím už dlhší čas, venoval som sa aj naturálnej kulturistike, ktorá mi priniesla pár úspechov. Mám rád výzvy, preto skúšam rôzne športy, aby som bol komplexnejší. Každý šport je v niečom zaujímavý." Ako bývalý hokejový brankár máte svojho favorita v boji o Stanley Cup ? Kto je ním ? ,,Možno Vás sklamem, ale nejako do detailov nesledujem NHL, KHL a ani našu extraligu." Rozhovor spracoval: Mgr. Milan Belko    

  • HC 07 Detva ostáva v...

    Vďaka víťazstvu v Michalovciach si hokejisti HC 07 Detva zahrajú Tipsport ligu aj v budúcej sezóne. HK Dukla Ingema Michalovce – HC 07 Detva 0:2 (0:2, 0:0, 0:0) Góly: 10. Surovka (Mar. Chovan, Belluš),18.Ščurko (Šimon, Murček) Strely: 20-24 / Vylúčenia: 7-6 / Presilovky: 0-2 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Lauff, Stano – Stanzel, Gavalier – Findura / Počet divákov: 1000 Zostavy Michalovce: Trenčan – Hanačák, Valečko, Korenko, Meliško, Rusina, Cvengroš, Dolgoš – Halás, Cútt, Solomonchak – Mašlonka, Piatak, Balko – Hamráček, Toma, Mesároš – Jokeľ, Banovský /*banner*/ Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, Gachulinec, Sládok, Šimon, Macejko, F. Fekiač, D. Jendroľ – R. Gašpar, Surovka, Sitnikov – Milý, Mat. Chova, Belluš – Videlka, Murček, Ščurko – Róth, M. Surový, J. Tibenský V 9. minúte si na trestnú lavicu odišiel sadnúť domáci Piatak za seknutie, ktorého vylúčenie o minútu neskôr potrestal hráč Detvy Filip Surovka. Gólovú poistku Detvy v extralige strelil pri vylúčení Meliška v 18. minúte Ladislav Ščurko. Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/udalost/11519-hk-michalovce-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Liptovský Mikuláš 10 7 0 1 2 41:20 22 2. Detva 10 6 1 0 3 38:21 20 3. Michalovce 10 2 2 1 5 25:40 11 4. Skalica 10 2 0 1 7 19:42 7  

  • Miroslav Macejko: V ...

    Prinášame vám rozhovor s dvojnásobným majstrom Slovenska a bronzovým medailistom z minulej sezóny obrancom Miroslavom Macejkom. V minulej sezóne ste sa ako hráč žilinských vlkov radovali zo zisku bronzu a v sezóne práve prebiehajúcej obliekate dres Detvy. Ako sa zrodil váš prestup pod Poľanu ? V Žiline sme sa s vedením nedohodli na novej zmluve, tým pádom som si hľadal nový klub. Pred sezónou sa mi naskytla možnosť ísť do Detvy, tak som tu. Nováčik si historicky prvé víťazstvo v extralige pripísal proti Popradu, ku ktorému ste prispeli aj vy gólom. Aké pocity ste po záverečnej siréne prežívali ? Bol to určite špecifický zápas pre celú Detvu ako aj pre mňa, takže pocity boli úžasné a keďže to bol prvý gól mojej sezóny tak radosť z neho bola podstatne väčšia. Pod Zoborom ste v rámci 31. kola Tiposport ligy viedli rozdielom troch gólom,  ale nakoniec sa vám nepodarilo vybojovať ani bod. Čo vám tréner po zápase povedal ? Ten zápas nás mrzel ešte dlho, keďže v Nitre sa často nevyhráva 0:3, bohužiaľ sme to nedotiahli do úspešného konca. No tréner nás nepochválil, pretože aj keď sme hrali v Nitre tak takýto zápas by sme mali doviesť do úspešného konca. K víťazstvu na ľade Trenčína v 36. kole Tipsport ligy prispel dvoma gólmi Ladislav Ščurko. Postarali ste sa vtedy o prekvapenia kola, keďže ste ako posledné mužstvo tabuľky zdolali lídra tabuľky. Čo podľa vás rozhodlo o vašom víťazstve ?  Hrali sme jednoducho, snažili sme sa to strieľať zo všetkých uhlov a dobre sme dodržiavali systém a vtedy sme sa konečne presvedčili, že dokážeme vyhrať s každým súperom. Po prvej tretine 43. kola Tipsport ligy ste s  Banskou Bystricou prehrávali o jeden gól ale zápas sa vám nakoniec podarilo dotiahnuť do úspešného konca. V ktorom okamihu ste začali veriť si na svoje konto môžete pripísať skalp majstra ? Ten zápas pre nás nezačal najšťastnejšie keďže hneď od úvodu sme prehrávali 0:2, dosť nás ale nakopol ten prvý gól a vtedy som si povedal, že keď dáme ešte jeden gól tak to otočíme a vyhráme. Mali derby zápasy so Zvolenom a Banskou Bystricou pre vás špeciálny náboj ? Najviac mi utkvelo v pamäti hneď prvé derby vo Zvolene, kde bolo hádam vypredané a pred takýmito divákmi sa nedá hrať zle. Samozrejme, ale každé derby má svoj náboj a vnímam to aj ja ako derby keďže hrajem za Detvu. Kto vám počas väčšiny zápasov základnej časti robil parťáka v obrane ? Zo začiatku sa to dosť miešalo a momentálne s Martinom Šimonom, s ktorým sme si sadli na ľade aj mimo neho. /*banner*/ Jednou z detvianskych opôr je aj brankár Matthew Hackett. Ako sa vám s ním spolupracuje ? Matt je neskutočný brankár, ktorý má mnoho skúseností a snaží sa nám niekedy poradiť, čo by sme mohli robiť lepšie, aby sme boli úspešní a vyhrávali zápasy. Vašimi súpermi v baráži budú Skalica, Michalovce a Liptovský Mikuláš. S akým cieľom pôjdete do baráže ? Do baráže ideme s jedným cieľom a to samozrejme zachrániť extraligu v Detve. V extralige ste svoj premiérový zápas odohrali v s sezóne 2010/2011 ako hráč HC Košice. Posunula sa podľa vás súťaž v priebehu rokov dopredu ? Myslím si, že odchodom Slovana do KHL trochu naša liga utrpela, pretože všetci si chceli ísť zakričať na Slovan a poraziť ich, ale myslím si že sa s tým už vyrovnala a vytvorili sa nové derby medzi Nitrou a Novými Zámkami alebo Detva s Bystricou či Zvolenom, ktoré majú svoj náboj. Od tejto sezóny bola v Tipsport lige zavedená coach challenge. Medzi hokejovými fanúšikmi však prevládajú názory, že rozhodcovia toto pravidlo nevykladajú jednotne. Malo ho mužstvo možnosť v priebehu sezóny vyskúšať ? Akým spôsobom si ho vykladáte vy ? Ja som si zo začiatku myslel, že to bude fungovať ako v NHL, ale už ani ja sám neviem ako to funguje a ani akú situáciu si môže tréner overiť. Ktorému tímu budete v play – off fandiť, aby zdvihol nad svoju hlavu trofej pre víťaza Tipsport ligy? Fandiť nebudem nikomu, nech vyhrá ten najlepší. Čo by ste na záver odkázali detvianskym fanúšikom ? Fanúšikom určite ďakujeme za neskutočnú podporu počas celej sezóny, aj keď nie je práve najvydarenejšia, ale dúfam, že im to v baráži vrátime.

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3