s DTonline.sk

Rozhovor

  • Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Exkluzívny rozhovor s hráčom HC 05 B. Bystrica - Jánom Sýkorom

    Počas sezóny sa postupne predral do základnej zostavy a v play-off zažiarila jeho hviezda naplno. Hovoríme o Jánovi Sýkorovi, ktorý už vo svojich 20-tich rokoch zažiaril v hokejovej extralige. Ako si spokojný s tohtoročnou sezónou? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato,  že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. Gratulujeme. Stal si sa ozajstným hrdinom PLAY-OFF. Poznávajú Ťa fanúšikovia v BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. Ostávaš hrať v HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. Ktorý moment uplynulej sezóny bol pre teba naj? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. Kde si začínal s hokejom? Koľko si mal rokov a prečo ťa práve hokej zaujal? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch. Od začiatku útočník? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch. Aký je tvoj hokejový sen? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu -  zahrať si v NHL. Aký je tvoj obľúbený tím NHL / hokejista / reprez. tím? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku. Ako hodnotíš zatiaľ našu repre? Trénera Hanlona? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných. Tip na zápas SLOVENSKO-RUSKO? Tak asi ako každý Slovák srdcom aj dušou našim verím Kto je tvoj naj priateľ z hokejového prostredia? So všetkými si rozumiem. Máš nejakú vtipnú situáciu, ktorú si v súvislosti s hokejom prežil? Neviem. Nepamätám si. Čo ti hokej dal a čo ti vzal? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá. Hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. Čo by si poradil mladým hokejistom? Nech robia to čo ich baví. Čo vravíš na náš nový portál DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní. JANO, AKO SI SPOKOJNÝ S TOHTOROČNOU SEZÓNOU? Som celkom spokojný, keďže táto sezóna mi celkom vyšla až na pár zranení vo vrcholnej forme. Nato, že som bol najmladší hráč a mal som 38 bodov som veľmi spokojný. GRATULUJEME. STAL SI SA OZAJSTNÝM HRDINOM PLAY-OFF. POZNÁVAJÚ ŤA FANÚŠIKOVIA V BB? Väčšina ľudí ma spoznáva :) aspoň tí čo ako-tak sledujú hokej. OSTAVAŠ HRAŤ V HC 05 BANSKÁ BYSTRICA? S Banskou mam ešte zmluvu, takže ostávam tam ešte túto sezónu potom sa uvidí ako dopadne sezóna. KTORÝ MOMENT UPLYNULEJ SEZÓNY BOL PRE TEBA NAJ? Tak myslím si, že ten ako sme postúpili cez Zvolen. Bolo to derby, ktoré malo grády a pritom boli fanúšikovia super... a ešte aj to, že sme skončili tretí, síce to mohlo byť lepšie, ale dúfam, že do budúcej sezóny to vyjde. KDE SI ZAČÍNAL S HOKEJOM? KOĽKO SI MAL ROKOV PREČO ŤA PRÁVE HOKEJ ZAUJAL? S hokejom som začal v Detve, keďže som sa tu narodil aj môj otec hrával hokej a ten ma k tomu dotiahol. Hokej mi sadol a na ľade som už stál v 3 rokoch.   OD ZAČIATKU ÚTOČNÍK? Posty som postriedal, ak si dobre pamätám hral som na všetkých postoch okrem brankára :) ale to ešte v malých ročníkoch.   AKÝ JE TVOJ HOKEJOVÝ SEN? Myslím si, že tak ako každého iného hokejistu - zahrať si v NHL. AKÝ JE TVOJ OBĽÚBENÝ TÍM NHL / HOKEJISTA / REPREZ. TÍM? Nemám niejak extra obľúbené tímy a ani hokejistov, dakedy som mal, ale teraz je veľa hráčov dobrých, mne osobne sa páči napríklad Jágr, Ovechkin, Datsuyk, Gáborík a tak z každého rožku trošku.   AKO HODNOTÍŠ ZATIAĽ NAŠU REPRE? TRÉNERA HANLONA? Hanlon je veľká osobnosť. Je to z neho cítiť a vidieť .Ja naším verím, že to zvládnu, síce máme najstarší team asi na šampionáte :) tak aspoň dúfam, že skúsenosťami prekonáme iných.   TIP NA ZÁPAS SLOVENSKO-RUSKO? tak asi ako každý slovák srdcom aj dušou našim verím KTO JE TVOJ NAJ PRIATEĽ Z HOKEJOVÉHO PROSTREDIA? Zo všetkými si rozumiem. MÁŠ NIEJAKÚ VTIPNÚ SITUÁCIU, KTORÚ SI V SÚVISLOSTI S HOKEJOM PREŽIL ? Neviem. Nepamätám si. ČO TI HOKEJ DAL A ČO TI VZAL? Myslím si, že hokej mi dal veľa vecí, či už priateľov alebo známosti a viem, že mi do budúcnosti aj dá.... hokej hrám pre seba, čiže mi nič nevzal. ČO BY SI PORADIL MLADÝ HOKEJISTOM? Nech robia to čo ich baví. ČO VRAVÍŠ NA NÁŠ NOVÝ PORTÁL DTonline.sk? Páči sa mi, aspoň sa kúsok Detva zviditeľní.   ĎAKUJEME Z ROZHOVOR A PRAJEME VEĽA ÚSPECHOV.

    26. mája 2011 12:23
  • Jozef Pavlov - šéfredaktor DTonline.sk

    Jozef Pavlov - šéfredaktor DTonline.sk

    Stal si sa šéfredaktorom internetového portálu DTonline.sk. Sníval si niekedy o tom, že raz budeš na takomto poste? Ešte pred pár mesiacmi, by ma nenapadlo, že budem mať na starosti chod DTonline.sk. Po pravde, nikdy som veľmi nemal „vo výhľade“ takúto pozíciu. Všetko sa to dalo dokopy a fungujeme už dva týždne. Dúfam, že budem hodný svojej funkcie. Ako si sa dostal k myšlienke spustiť tento portál v Detve? Známy z Banskej Bystrice, ktorý má priame skúsenosti s portálmi, šéfuje v podstate BBonline a ZVonline. Tak ma napadlo, že by sa zišlo aj pre náš región internetové spravodajské médium. Verím, že DTonline bude veľkým prínosom a obohatením pre Podpoľanie. Ako hodnotíš fungovanie DTonline.sk a jeho redakciu doteraz? Čo si praješ pre tento portál do budúcnosti? Môj názor nie je až tak dôležitý. Dúfam, že budeme pre miestnych atraktívnym, moderným a aktuálnym médiom, kde nájdu to čo potrebujú. K redakcii len toľko – klobúk dolu. Všetci fungujú ako hodinky, príjemne sa mi zo všetkými spolupracuje a sú plný entuziazmu. Snáď nám to všetkým vydrží. Okrem toho sa venuješ aj iným profesiám... Študujem na VŠ. Ale pár aktivít po mimo mám. Snažím sa robiť pre mladých zábavy, sem-tam moderujem, začínam so starejšovaním, či sprievodcovstvom v múzeu. Taktiež som sa po cca 10-tich rokoch vrátil k divadlu. Kde študuješ na vysokej škole? Študujem v Banskej Bystrici. Je to jediná logická voľba, vzhľadom na počet mojích povinností. Musím byť na blízku stále. Konkrétne študujem pedagogický smer, učiteľstvo dejepis- geografia. Jednoznačne po skončení školy, chcem ihneď učiť a zvyšovať úroveň vzdelania v rámci mojej aprobácie u nás na Podpoľaní. Ako si predstavuješ spoluprácu DTonline v regióne so samosprávou a inými organizáciami? Mojou predstavou je, že budeme silné médium pre obyvateľov. Taktiež, ale chceme byť silným partnerom pre mestá a obce na Podpoľaní i rôzne občianske združenia a spolky. S miestnymi samosprávami chceme spolupracovať na hlavne na dvoch pilieroch – na informovanosti občanov a na propagácii kultúrnych, či športových podujatí.

    26. mája 2011 12:22
  • Rozhovor so Štefanom Chlebom

    Rozhovor so Štefanom Chlebom

    [caption id="attachment_21147" align="alignleft" width="221" caption="foto: www.stefanchlebo.sk"][/caption] Asi najznámejší tanečník z Podpoľania Štefan Chlebo, sa narodil v roku 1987. Jeho prvé kroky smerovali do gymnastickej telocvične, avšak po čase rodičia „malého Števka“ prepísali na tanečný krúžok v CVČ Trend Detva. Po rokoch driny sa stal s detvianskeho rodáka pán tanečník. Už ako junior zbieral ocenenia jedno za druhým. Pre verejnosť bolo vrcholom jeho vystúpenie v show TV JOJ – Miliónový tanec. Dnes má vlastnú tanečnú školu a nás zaujíma čo má Štefan Chlebo nové i čo nám prezradí o svojej minulosti... Kedy si začal s tancom? Začal som tancovať ako 4-ročný, v tanečnej prípravke na ľudový tanec u Mirky Lenďákovej v Centre voľného času v Detve. Postupne sme menili tanečné štýly. Ktorý tanečný štýl ti najviac vyhovuje? Prešiel som takmer všetkými tanečnými štýlmi, ale najviac mi sedí street dance, v ktorom sa pohybujem už 6 rokov. I keď najväčšie úspechy som dosiahol v disku ako 3x majster Slovenska, vicemajster ČR, vicemajster a majster sveta v junioroch. Je pre mňa výzva začať s niečím novým, kde viem, že na sebe musím pracovať a zdokonaľovať, to ma ženie vpred. Aké máš spomienky na Miliónový tanec? Na Miliónový tanec mám len pozitívne spomienky, bolo to úžasné obdobie. Akési zadosťučinenie po toľkých rokoch driny a tréningov, vystúpení a súťaží. Je fajn sa zviditeľniť, dvere do sveta sa potom otvárajú ľahšie. Venuješ sa stále aktívne tancu, aké sú tvoje súčasné aktivity? Samozrejme sa tancu venujem stále a dosť aktívne. Je to môj život a vlastne ma to aj živý, takže sa to navzájom dopĺňa. Moja tanečná škola WANTED funguje vo Zvolene, Lučenci a od marca 2011 už aj v Žiari nad Hronom. Keď to decká baví a sú na seba zdravo prísni, tak dosahujeme aj úspechy, čomu sa teším. WANTED má už titul Majster Slovenska, 3x vicemasjter Slovenska a na Majstrovstvách Sveta 13. a 19.miesto samozrejme v kategórii hip hop. Hlavne veľa trénujem a učím, tancujem a vzdelávam sa. Ako sme my Slováci tanečne disponovaný oproti iným národom? Záleží na tom, že v akom štýle. Keďže mám široký záber tanečných štýlov, tak si to vždy porovnávam zo širšieho hľadiska. Budem hodnotiť street dance a myslím si, že tu nejde o disponovanosť, ale o chuť tancovať, alebo všeobecne chuť sa v niečom zdokonaľovať. Problém nastáva, keď je tanečník upnutý len na jeden región, kde sa porovnáva stále s tými istými ľuďmi a vtedy stagnuje, alebo keď ho nemá kto usmerňovať, pomôcť a poradiť, alebo ho trénuje niekto, koho možnosti a schopnosti sú zastaralé a obmedzené. Treba cestovať, chodiť na workshopy a keď je človek cieľavedomí, tak dosiahne čo chce. Pravda však je že na Slovensku sa koná veľmi málo tanečných akciií v rámci hip- hopu v porovnaní z ČR, kde sa konajú stále nejaké battle, workshopy, tanečné party, jamy. Čo Ti tanec dal a čo Ti vzal? Mne tanec dáva pocit slobody, je to úžasné, keď môžete robiť to, čo vás baví, zdokonaľovať sa a odovzdávať vaše vedomosti ďalšej generácií a keď vidíte, že majú úspechy aj vďaka vám, tak viete, že to, čo robíte, robíte dobre. Ale nie je to len o úspechoch, už nie je pre mňa dôležité súťažiť a vyhrávať, ale mať z toho dobrý pocit a rovnako ho zanechať aj v divákovi. Čo mi vzal? po Miliónovom tanci mi hlavne bolo odobraté súkromie, ale ako čas pokročil, tak je to lepšie a ja som rád, že si môžem žiť v kľude len ako tanečník. 7. Aké projekty pripravuješ? Mám v hlave nejaké veci, ktoré by som chcel dať do pohybu, ale je to v štádiu riešenia, takže keď to bude aktuálne, dám vedieť :) Momentálne som rád, že sa mi darí organizovať tanečné tábory, kde dávam možnosť tunajším tanečníkom zažiť workshopy s vynikajúcimi lektormi zo Slovenska, ale aj zahraničia. Najbližšie sa bude konať podobná akcia od 15.augusta a bude to týždeň plný tanca. Kto má záujem, tak treba klikať na www.stefanchlebo.sk a kontaktovať ma. Ja keď chcem na sebe zamakať, inšpirovať sa, alebo absolvovať nejaký workshop musím vycestovať aspoň do Prahy a stojí ma to veľa peňazí a času, ale urobím to rád, lebo ma to baví. V každom prípade sa snažím pozdvihnúť úroveň tanca a odovzdať tanečníkom moje skúsenosti.

    26. mája 2011 12:22
  • Rozsiahla investičná činnosť v obci Kriváň

    Kriváň – malebná a v súčasnosti prudko sa rozvíjajúca obec. V rámci geografickej polohy dôležitý dopravný uzol. Rok 2011 bude pre Kriváň mimoriadne dôležitý v oblasti rozvoja obce. Prinášame Vám rozhovor so starostom Kriváňa Imrichom Paľkom.     Pán starosta, čím je obec Kriváň výnimočná? Tak ako každý kút na Slovensku, aj Kriváň má svoje čaro. Či je to z oblasti kultúry, alebo prírody. Čo by sa dalo označiť za naj? Možno to bude znieť  kúsok zvláštne, ale obec Kriváň sa môže oproti 20%-nej nezamestnanosti v okrese popýšiť najnižšou. Máme evidovaných len 8% nezamestnaných. Myslíte, že toto číslo pôjde ešte dole? Pravdepodobne áno. V najbližšom období sa má z Detvy k nám presťahovať firma Kops, ktorá tu vytvorí cca 100 pracovných miest. Avšak črtá sa nám investícia regionálneho významu. Jeden podnikateľ z Nemecka má záujem postaviť v obci 4 výrobné haly, podobné tej, ktorú prevádzkuje v súčasnosti firma Ojala. Obec pripravila projektovú dokumentáciu a čaká sa na financie od vlády na dobudovanie infraštruktúry pre investora. Ak všetko dopadne ako má, tak by malo pribudnúť až 1000 pracovných miest, ktoré mimoriadne pomôžu znížiť nezamestnanosť v okrese. Aké investičné aktivity plánuje obec? Onedlho začneme s realizáciou projektu futbalového ihriska, plánujeme dobudovať kanalizáciu a štartujeme rozsiahlu stavebnú činnosť. Môžete nám bližšie opísať stavebnú činnosť? Plánujeme postaviť druhú bytovku v obci. Bude 26 bytová, z toho je už 24 bytov obsadených. Takisto sme dali k dispozícii pozemky na rozlohe 4 ha pre rodinné domy. Malo by ich byť dokopy 50 a v súčasnosti sú pozemky obsadené pre 14 domov. Výstavbou by mohlo pribudnúť nových cca 250 obyvateľov. Aké problémy má obec? Tak ako každá obec, vzhľadom na dopady krízy nám chýbajú financie z podielových daní. Takisto nám viazne spolupráca a aktivita miestnej mládeže. Chceli by sme rekonštruovať aj cesty, avšak ukazuje sa ako veľký problém výkup pozemkov, čo nám znemožňuje využiť financie z EÚ. Aké spolky, združenia fungujú v obci? Veľmi aktívna je Jednota dôchodcov. Obec im vyšla v ústrety a poskytla im priestory. Sami dôchodcovia si vedľa klubovne postavili pekný altánok. Dlhoročnú tradíciu má aj futbalový klub TJ Kriváň. Do budúcnosti plánujeme v spolupráci s OZ Mladí pre Podpoľanie zapojiť do aktívnej činnosti aj mladých. Obec im bude vedieť poskytnúť priestory i čiastočne financie na ich projekty.

    26. mája 2011 12:22
  • Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci

    Folklór je dnes medzi mladými ľuďmi často považovaný za zastaralý a nezaujímavý, no stále je dosť tých, ktorí si bez ľudovej hudby a tanca svoj život ani nevedia predstaviť. Tí sa potom stretávajú vo folklórnych súboroch, kde sa spolu snažia udržiavať stále živú slovenskú tradíciu. Jedným z takýchto súborov je aj FS Poľana, ktorý tento rok oslavuje už svoje 55. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo odchytiť po jednom z vystúpení na pár otázok riaditeľku súboru Annu Šatanovú a manažéra súboru Pavla Gejdoša. FS Poľana oslavuje tento rok už svoje 55. narodeniny, no predsa sú možno ľudia, ktorí o ňom ešte nepočuli. Skúste nám ho na úvod predstaviť. A.Š.: Folklórny súbor Poľana pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene. Členmi nášho súboru sú študenti, ktorí tu študujú, zo všetkých štyroch fakúlt, okrem toho mládež z mesta a členmi súboru sú aj zamestnanci, hlavne vo vedení súboru. Univerzita nám poskytuje priestory, ktoré využívame na nácviky aj prípravu programov. Môžem povedať, že je veľmi dobré, že máme tieto priestory a vedenie univerzity aj takýmto spôsobom podporuje činnosť mladej generácie, ktorá sa venuje tomuto koníčku. Táto práca vyžaduje skoro celého človeka, je to vlastne zamestnanie na plný úväzok. Dnešná doba je taká, že toho času je málo, preto veľmi oceňujem prácu nášho choreografa docenta Chudého, manažéra Ing. Gejdoša, vedúceho ľudovej hudby Ing. Danihela a vedúcich speváckych zložiek Ing. Králika a Ing. Bebeja, ktorí si napriek všetkému ten čas nájdu a potom vidno výsledok v podobe dobrého vystúpenia. Vo Zvolene a v okolí je niekoľko súborov, spomeniem napríklad Zorničku či Marínu, je ten váš niečím výnimočný? A.Š.: Zvolen je typický tým, že má veľa súborov, to zázemie folklóru je tu veľmi silné. Podobné je to aj v Detve. My sme špecifickí tým, že sme vysokoškolský folklórny súbor, ktorý bol založený roku 1956, takže máme dlhú históriu, ktorá súvisí s pôsobením Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a neskôr s Technickou univerzitou vo Zvolene. Čiže sme výnimoční tým, že máme túto študujúcu mládež. Aké sú vaše vzťahy s druhými súbormi? Je medzi vami priateľstvo či konkurencia? A.Š.: No pokiaľ ide o druhé súbory, tak my s nimi vychádzame veľmi dobre. Mávame spoločné vystúpenia. Aj teraz chystáme váľanie májov spolu so súborom Marína. So súborom Zornička máme veľmi pekný vzťah, lebo to je taká liaheň našich ľudí, ktorí potom prídu ku nám alebo do Maríny. Čiže je to veľmi pekná spolupráca. Naši súboristi pomáhajú týmto mladým, či už ako muzikanti alebo pedagógovia. Je to aj o konkurencii, ale chcem povedať, že tá konkurencia v oblasti folklóru, to nie je taká typická konkurencia ako v biznise. Ale je to taká konkurencia, v tomto krásnom umení úplne ináč ponímaná. Zdá sa, že v súčasnosti je pre mladých viac “v kurze” západná kultúra. Nájde sa stále dosť takých, pre ktorých je slovenský folklór atraktívny? P.G.: Musím povedať, že ako sa mení doba, mení sa aj folklór a aj prístup ľudí k nemu. Zistili sme, že už nemôžeme porovnávať generácie medzi sebou, ani prístup tých ľudí a to prečo to robia. Každý má iné dôvody a niekedy je to veľmi ťažké zosúladiť. Je pravda, že tých ľudí je stále menej a menej, lebo dnes to už nie je “in” ako sa povie. Každý sa orientuje na iné veci, ale stále sa nájdu tí, čo majú folklór v srdci, a keď to robia tak to vyzerá ako dnes. Členmi vášho súboru sú prevažne študenti, ktorí sa často striedajú? A.Š.: Veľmi dobre ste to vystihla, že náš súbor je tým, nechcem povedať poznačený, že u nás študujú päť rokov a potom odchádzajú. Je veľmi málo tých čo si tu založia rodiny a ostanú. Je tu pestrá výmena členov. Preto každý október venujeme konkurzu. P.G.: Ja by som doplnil ešte, keď ste sa pýtali, čím je náš súbor iný, tak možno práve v tomto. Tu nikdy neexistovala rivalita a nevraživosť medzi ľuďmi, že ten tancuje sólo a ten nie. Bol to vždy fakt výborný kolektív, a keď prišli aj z iných súborov, tak hovorili, že sa to ani nedá porovnať. Neviem či je to tak, ale tých ľudí sa vymenilo strašne veľa, tak to nemôže byť len o ľuďoch, je to taká energia čo to drží na tejto úrovni. Čo plánujete v najbližšej dobe? Kde vás môžeme vidieť? P.G.: Teraz budú vystúpenia k 55. výročiu vzniku – jedno pre verejnosť a jedno pre bývalých súboristov, ktorí niekedy pôsobili v súbore. Potom nás môžete vidieť na slávnostiach v Heľpe a v Detve, potom v Očovej. V auguste budeme v Čechách a v septembri sa chystáme do Turecka. Čiže tých vystúpení bude teraz dosť. Čo by ste nakoniec odkázali tým, ktorí by sa k vám chceli pripojiť? A.Š.: Nech prídu, budeme veľmi radi. Okrem toho, že sa naučia vnímať folklór, nájdu tu výbornú partiu. Oni sú vynikajúci kolektív. Spája ich nie len tá práca na javisku, ale aj krásny mimosúborový život. Ja si myslím, že je to pre mládež dnes veľmi dôležité, lebo tých negatívnych vplyvov je strašne veľa. A práve takáto veľká záľuba ich spája a dokážu vytvoriť pre ľudí pekné predstavenie a dať to čo majú radi ostatným, čiže je to taká radosť pri srdci

    26. mája 2011 12:19
  • Starostka Stožku Jana Klimová

    Starostka Stožku Jana Klimová

    „Tešíme sa na ďalší ročník Guľášmajstra" hovorí starostka Stožku Jana Klimová. Obec Stožok bola založená v roku 1773 a leží v nadmorskej výške 406 m.n.m.. V poslednom desaťročí zaznamenal Stožok výrazný rozvoj. Súčasná starostka pôsobí na svojom mieste od roku 2005 a za „jej éry“ dynamický rozvoj pokračuje. Pani starostka, obec Stožok v posledných rokoch prešla intenzívnou výstavbou. Ako sa to prejavilo na štatistike v obyvateľstve? Keď som nastúpila ako starostka, obec mala 686 obyvateľov. Dnes je ich už 930. Prisťahovalo sa k nám mnoho ľudí, najmä zo Zvolena a Detvy. Avšak veľmi nás teší, že stožkári, ktorí sa pred rokmi odsťahovali sa vracajú späť. Zaujímavý údaj je aj priemerný vek občanov, ktorý sa pohybuje okolo čísla 37. Zvýšenie počtu obyvateľov pocítila ja miesta škôlka, kde sme prednedávnom mali len 5 detí, dnes ich 31. Aké investičné aktivity plánujete? Žiaľ, nedostatok financií nám nedovolí realizovať veľké projekty. Máme avšak pripravený projekt na rekonštrukciu Kultúrneho domu, kde sa plánuje aj nadstavba. Sem by sa mal potom nasťahovať aj obecný úrad. V súčasných priestoroch OÚ by sme potom zriadili Dom služieb, kde by bola napr. kaderníčka či lekár. Takisto máme pripravený projekt na Domov sociálnych služieb. V obci máte nový štadión, okolo ktorého je zaujímavý areál... Áno, štadión sme postavili pred 3 rokmi. V blízkosti sa nachádza aj multifunkčné ihrisko a bowling. V tejto zóne chceme ešte vybudovať lanové centrum. Ako je to so zamestnanosťou v obci? Z cca 600 obyvateľov v produktívnom veku evidujeme len 45 nezamestnaných, čo je regionálny podpriemer. Aké kultúrne podujatia pripravujete? Z mnohých vyberiem dve, ktoré majú širší charakter a sú už roky turistickým ťahákom. Je to Cesta rozprávkovým lesom na MDD a Guľášmajster. Na ten všetkých čitateľov DTonline.sk srdečne pozývam. Pripomínam, že súťažné družstvá, ktoré majú chuť variť sa môžu prihlásiť do 25.5.2011. Okrem dobrej nálady a vône guľášov na vás čaká futbalový zápas, váľanie mája, kultúrny program a diskotéka v kombinácii s ľudovou hudbou.

    25. mája 2011 22:43
  • Got Blue Balls: Snažíme sa ľuďom priniesť niečo nové

    Got Blue Balls: Snažíme sa ľuďom priniesť niečo nové

    Budú hrať na Pohode, ich pesničky rotujú v celoslovenskom éteri Rádia_FM.  Koncerty mali s takými legendami ako The Casualties, Zóna A, či Slobodná Európa. V rozhovore pre BBonline.sk mladá kapela Got Blue Balls okrem iného vysvetľuje prečo si ako domovské mesto uvádza Los Angeles a čo je to kalifornský rokenroll. [caption id="attachment_19754" align="alignright" width="300" caption="Foto: pohodafestival.sk"][/caption] Sliačsku kapelu Got Blue Balls založili v novembri 2009 členovia známych kapiel bystricko-zvolenského undergroundu (Prípad pre Samantu, Tag-A). „Jediný problém bol nájsť speváka. Ten padol ako blesk z jasného neba, a potom nám už nemalo čo brániť. Už po troch skúškach sme mali na krku prvý koncert,“ hovorí gitarista Dzurko Orawetz. Momentálna zostavu predstavuje Michal Minár (spev), Stanka Apfelová (basa/spev), Dzurko Orawetz (gitara/spev) a Rišo Mikuš (bubny). Ako domovské mesto si uvádzate Sliač. Michal: Oficiálne uvádzame, že sme zo Sliača. V kapele to máme tak pol na pol. Polovica z nás je zo Sliača a druhá polovica je z Banskej Bystrice a Zvolena. Dokonca skúšame na Sliači, tak nebolo o čom premýšľať. Sme sliačska kapela. Ktorá je  vaša domovská scéna. Bystrická či zvolenská? Dzurko: Nerozdeľujeme ju na bystrickú, zvolenskú, bratislavskú či sliačsku, pretože slovenská scéna je tak malá, že deliť ju ešte na bystrickú či zvolenskú nemá, podľa mňa, význam. Máme radi všetky okolité kluby a cítime sa v nich ako doma, či už to je Rasťova 77-mička alebo Miríkove podniky v Bystrici a vo Zvolene, alebo keby sme zaspomínali na nebohý World Klub vo Zvolene. Na scéne ste sa dokázali presadiť za relatívne krátky čas. Hrali ste ako predkapela legendárnym skupinám The Casualties, Zóne A, Slobodnej Európe.  Ako sa vám to podarilo? Dz.: Ono to vyzerá ako krátky čas, ale myslím si, že treba upozorniť aj na našu prácu pred touto kapelou. Každý z nás sa okolo muziky točí minimálne desať rokov a za ten čas sme spoznali asi každého, kto tu na Slovensku má nejaké väčšie slovo na scéne. Títo ľudia nám zatiaľ s radosťou pomohli, lebo sa im naša hudba páči. M.: Tak ako povedal Dzurko. Bez dobrého manažmentu a bez konexií to na hudobnej scéne nejde. Samozrejme nejde len o dobrý manažment, ale aj kvalitu hudby, čo si myslím, že nám nechýba. Dá sa povedať, že sme skúsení hudobníci a našli sme si smer, ktorý je na Slovensku ojedinelý. Za ten čas, čo hráme, sme si stihli vyprodukovať nám vlastný špecifický zvuk, ktorý nás vystihuje, a ktorý sa aj ľudom páči. V lete sa predstavíte na najlepšom slovenskom festivale Pohoda. Môžete popísať detaily toho ako ste dostali pozvanie? M.: Ja som na festivale Pohoda pracoval pár rokov na stage-i alebo pomáhal s backline-om (aparatúrou) a popritom som sa spoznal aj s Michalom Kaščákom. Jedného dňa hral Michal so svojou kapelou Bez ladu a skladu vo Zvolene a zhodou náhod sme im požičiavali aparatúru. Stretol som sa s Michalom, porozprávali sme sa o festivale a dal som mu do rúk naše promo CD so singlom a promo videom. Prešlo pár týždňov a Michal sa mi ozval, že sa mu náš singel veľmi páči, a že bude rád, ak prídeme zahrať na festival Pohoda. To je asi všetko v skratke. [youtube 10v9rce3dGI 560x340] V krátkej histórii kapely ste toho dokázali dosiahnuť dosť veľa, zdá sa, že vo vašom prípade neplatí to klasické nariekanie o tom ako mladé kapely nedostávajú šancu. M.: Je dosť ťažké odpovedať na túto otázku. Keďže každý z nás už má čo-to v hudobnom priemysle za sebou, buď po hudobnej alebo pracovnej stránke. Sme síce mladá kapela, ale máme už čo-to odžité, a to sa aj odráža v tom, čo robíme a ako to robíme. Kladieme veľký dôraz na kvalitu hudby, na promo, na udržiavanie dobrých vzťahov s našimi dlhoročnými priateľmi z „hudobného priemyslu“ a berieme to už trochu inak ako mladé začínajúce kapely. Snažíme sa využívať aj možnosti, ktoré ponúka internet a sociálne siete, a tak byť v interakcii s našimi fanúšikmi a ponúkať im zaujímavosti z našich koncertov alebo životov. Snažíme sa hlavne odčleniť od iných kapiel a priniesť ľuďom niečo nové. Myslím, že celé to naše snaženie sa byť niečím iným, naša filozofia a manažment kapely je úspechom toho, čo robíme. Hudbou sa zrejme ale nezaoberáte na plný úväzok. M.: Bohužiaľ, aj keď hudbu milujeme, nemáme na Slovensku alebo vo svete také meno, aby sme sa mohli živiť iba hudbou. Väčšina z nás študuje na vysokej škole a popri tom sa snažíme si privyrobiť. Ale len hudbou to momentálne nejde. Dz.: No je to stále koníček pre radosť. Na svojich stránkach uvádzate, že hráte kalifornský rock’n’roll. Skúste vysvetliť laikovi, v čom je špecifický, prípadne kto sú jeho známejší predstavitelia. M.: Kalifornský rock´n´roll vo svojej podstate neexistuje. Vymysleli sme si to sami. Bol to skôr vtip ako zámer  prezentovať sa niečím, čo tu nie je. Robili sme si srandu, že pochádzame z LA (Sliač = LA, California), a nejak to ľudia začali brať príliš vážne... Až nám to asi prischlo. (úsmev) Nič extra za tým hľadať netreba... Vlastne iba nás. (smiech) Texty tvoríte iba v anglickom jazyku. Skladá sa vám lepšie v angličtine? Neuvažujete aj o slovenských textoch? M.: Aj napriek tomu, že máme radi hudbu so slovenskou lyrikou, tak sme si vybrali cestu angličtiny. Dz.: Zostaneme určite pri angličtine, znie nám to lepšie a prirodzenejšie. M.: A vlastne sme nikdy ani neuvažovali tvoriť pesničky v slovenčine. Páči sa nám angličtina v hudbe a náš zámer bol vždy osloviť viac ako len slovenské publikum resp. poslucháčov....Tak zostaneme určite pri angličtine. Tento rok plánujete vydať debutový album. Kedy by mal vyjsť, čo si od neho sľubujete, kto vám ho vydá a poprípade aká bola/je cesta k jeho nahrávaniu? Dz.: Vydanie albumu plánujeme, ak pôjde všetko podľa plánu, na koniec mája. Mal by byť plný peciek, kus temnejší a zvukovo odlišnejší od, možno to nazvem hlúpo, "slovenského štandardu." M.: Pôvodný plán bol vydať si album na vlastné náklady a sami. Ale dostali sme ponuku od jedného vydavateľstva, ktoré si nás zobralo pod seba. Zatiaľ ho nechcem menovať, ale uvidíme, čo z toho bude. Necháme sa prekvapiť. A k nahrávaniu ešte... Ako povedal Dzurko, dúfame, že sa nám podarí vydať album do konca mája. Proces nahrávania bol, alebo je, v našom prípade trochu dlhší, aj keď dúfam, že to bude svedčiť o kvalite. Niekedy sa netreba uponáhľať. Lepšie je nechať si čas a prejsť si veci hlavou, aby to malo ten výsledok, ktorý vlastne chceme všetci - aby to bolo čo najlepšie. Čo plánujete po vydaní albumu. V móde je urobiť zahraničné turné, plánujete niečo také? Dz.: V prvom rade sa ideme sústrediť na leto, na festivaly, a potom by sme chceli ísť na klubové turné. Určite prejsť Slovensko, Česko, možno Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, a keď toto absolvujeme, tak potom môžeme začať rozmýšľať nad výletom niekam ďalej. M.: LA, Londýn... Japonsko. (smiech) Aké sú vaše plány na tento rok? M.: Dokončiť album, hrať festivaly na Slovensku a v Čechách. Robiť si reklamu a promo na Slovensku a vo svete, natočiť nejaký ten videoklip a hlavne si dokončiť školy. (smiech)

    23. apríla 2011 11:21
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3