s DTonline.sk

Rozhovor

  • Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Na pôdu gymnázia od nového školského roku nastúpil na funkciu riaditeľa Mgr. Pavel Lalík. Muž, ktorý v školstve funguje už desiatky rokov a s koordináciou školy už má svoje skúsenosti. Je zástancom inovácií a tolerancie. Presadzuje komunikáciu medzi ľuďmi, ktorá je podľa jeho slov v tejto dobe nedostatočná. Predstavujeme Vám nového riaditeľa Gymnázia v Detve. Čo nám prezradil? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Aké myšlienky Vám putovali hlavou, keď ste sa dozvedeli, že ste sa stali novým riaditeľom detvianskeho gymnázia? Tešili ste sa? Ťažko povedať, či tešil, skôr by som to charakterizoval ako zmiešané pocity. Na jednej strane je to radosť, ktorá človeka poteší, na druhej strane si to vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti, pretože sa na tomto gymnáziu nachádzajú mladí ľudia, s ktorými treba pracovať. A svet mladých je trošku iný. Ale rád by som bol, keby som im mohol odovzdať skúsenosti. Akými profesijnými pozíciami ste prešli, pokiaľ ste pracovali v školstve? V školstve som pracoval takmer celý svoj pracovný život. Od učiteľa na ZŠ cez riaditeľa, až som zastával funkciu vedúceho odboru školstva, mládeže a kultúry OÚ Detva, ktorý mal na starosti viac ako 30 školských zariadení s takmer 500 zamestnancov. S riaditeľmi sme riešili  okrem pedagogických činností hlavne ekonomické záležitosti a im zostávalo viac času venovať sa žiakom. Študovali ste na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Aká bola Vaša aprobácia? Moja aprobácia bola matematika, branná výchova a etická výchova. Matematika? Bavila Vás? Nepotreboval som sa doma učiť. Ale nemyslite si, že som Einstein. Mám obyčajnú pamäť. Sem-tam som však v matematike pomáhal kamarátom a svojej sestre. Akým riaditeľom by ste chceli byť, respektíve, akým by mal byť ideálny riaditeľ? Slovo riaditeľ je príliš tvrdé slovo. Myslím, že táto funkcia by sa mala nazývať skôr koordinátor alebo facilitátor, ktorý túto činnosť koordinuje. Treba si uvedomiť svoju rolu. Učiteľ je dostatočne kvalifikovaný pedagóg, chce vzdelávať a pripravovať študentov do života. Študent chce štyri roky stráviť a získať vedomosti, chce sa vzdelávať a na gymnáziu je najvyšší predpoklad, že bude mať záujem o štúdium a jeho osobný rast. Ale aj tak život je najlepším učiteľom. Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve? Ako som už spomínal, v školstve pracujem celý život. Učiteľov by som klasifikoval ako holubičí národ. Vyplýva to zrejme z toho, že majú veľa práce s výchovno-vzdelávacou prácou a na politikárčenie nemajú ani čas, ani chuť. Každý politik Vám povie, že sú nedocenení. A takisto každé štyri roky sa objavuje z úst politikov, že sa súčasná situácia v školstve zlepší, a to platí na štátnej aj regionálnej úrovni. A čo sa stane po volebnom období? Nič. Jednoducho využijú učiteľov, ale potom sa už nestarajú. Je to hrozné zistenie. Keď som robil na mestskom úrade tak som videl ako nik neváhal dať do nejakej inej oblasti 1 000 000 Sk, hlavne v oblasti stavebníctva. Ale pri školstve? Každých 100 Sk sa niekoľkokrát obzeralo v rukách, kým sa použilo. Akú máte mienku na súčasný stav školy, ktorý Vám odovzdala predchádzajúca pani riaditeľka? Som spokojný, gymnázium je naozaj v dobrom stave. Aký by mal byť učiteľ? V prvom rade presadzujem progresivitu. Viac ocením učiteľa, ktorý si vyberie progresívny štýl ako učiteľa, ktorý 30 rokov nič nezmení. Stále treba nové prístupy a hlavne komunikáciu. Čo by mohli od Vás očakávať študenti v rámci školy? Nejaké inovácie? Určite sa dokončia projekty, ktoré sú už momentálne rozbehnuté. Treba modernizáciu ako exteriéru, tak aj interiéru. A budeme pokračovať aj v rekonštrukcii výmeny okien, to si však vyžaduje rokovanie z VÚC, aby našej škole pomohli. A tiež sa plánuje urobiť fasáda. Je tu pekné prostredie, ale vidno tu už roky. V priebehu 1 – 2 rokov sa pokúsime dokončiť okná a fasádu a taktiež zrenovovať strechu. Čo by ste odkázali svojim študentom? Vo mne odjakživa rezonuje slovo TOLERANCIA. Nie tolerovať chyby, ale tolerovať názory. Chýba nám to. Ľudia prestali komunikovať a tolerovať sa. Každý názor je nejaký, lebo človek je s ním stotožnený. A z konverzácie treba vybrať najlepšie riešenia. Navzájom sa tolerovať, žiak – učiteľ, učiteľ – učiteľ, žiak – žiak. Neodsúdiť človeka za to, že má iný názor. Za to nie je ešte človek zlý. 9 naj... Kniha – Hlava 22 Film a seriál – MASH Hudba – od ľudoviek až po modernú. Nemám vyhradený štýl Osobnosť –nemám špeciálnu osobnosť. Človek môže od každého niečo odkukať a naučiť sa. Záľuby – šport, nielen papučový. Radšej mám kolektívny, ale niekedy som aj behával. Potrebujem mať súpera pred sebou, a preto mi vyhovujú kolektívne športy – futbal, tenis, volejbal. Organizoval som Učiteľskú ligu. Motto – Nič nie je nemožné. Jedlo – všetko. Nie je ani jedno jedlo, ktoré by som nezjedol. Ročné obdobie – radšej zima. V lete nech svieti slnko a v zime nech padá sneh. Nech je všetko tak, ako má byť. Prázdninová destinácia – Štúrovo. Za posledných 25 rokov som tam bol 20 – krát.

    18. marca 2012 13:11
  • Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    [caption id="attachment_27319" align="alignright" width="300" caption="Štefan Kordoš na Veľkom Rozsutci v Malej Fatre"][/caption] Počas štúdia na Fakulte Riadenia a informatiky pôsobil v Žilinskom fotoklube Gama a neskôr v Banskobystrickom fotoklube. Stal sa členom združenia lightharmony.com, kde má svoju fotogalériu. Napriek tomu, že pracuje s informačnými technológiami, fotografii sa stále venuje. Najnovšie aj filmovaniu a nahrávaniu zvukov prírody, pričom pracuje aj na svojom prvom CD. Štefan Kordoš. Ste autorom fotografií hriňovského kalendára na roky 2012-2013. Ako prebiehala jeho tvorba? Oslovili vás alebo ste svoje fotografie ponúkli sám? Na začiatku spolupráce bola fotosúťaž vyhlásená Mestským úradom Hriňová na tému Krajina v okolí Hriňovej. Keďže Hriňová sa mi veľmi páči už od prvého momentu, keď sme sa tam 1. mája 2004 prvýkrát vybrali, chodil som tam každý rok na jar a na jeseň. Vtedy sú najlepšie podmienky na fotografovanie, hlavne kvôli nádherným farbám čerešieň, ktoré sú na jar biele a na jeseň červeno-žlté. V súťaži som vyhral druhé miesto a na nasledujúci rok zasa. Moje fotografie oslovili ľudí na mestskom úrade a nakoniec mi ponúkli, či nechcem urobiť výstavu v priestoroch MsÚ. Samozrejme, že som súhlasil, som rád, že moje fotografie môžu obdivovať aj iní a neostanú len v šuflíku. V kalendári dominujú fotografie roztrúsených domčekov, typických terasovitých polí, našich lazov. Bolo určené, že tu má prevládať príroda alebo ste právu tú považovali za charakteristickú pre naše mesto? Za charakteristický rys hriňovskej krajiny považujem predovšetkým terasovité políčka, ktoré sú v takej úžasnej miere zachované ako nikde inde na Slovensku. Veľa námetov čerpám zo starých čierno-bielych kníh, ktoré som zdedil po strýkovi. Takéto políčka sú ešte na Ostruni v Zamagurí a v Liptovskej Tepličke, avšak už nie sú obrábané v takej miere ako na Hriňovej. Myslíte si, že by výstavba, centrum mesta a rušné ulice mohli na záberoch vyzerať rovnako pôsobivo? Určite nie v každom meste! Páčia sa mi len starobylé centrá miest ako stovežatá Praha, Budapešť, Levoča, Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. Keď ich fotografujem, snažím sa vyhnúť elektrickému vedeniu, moderným budovám. Toto je ale problém aj na Hriňovej, škoda, že keď sa voľakedy dávno zavádzala elektrina, nemysleli na to, ako stĺpy zohyzdia túto inak krásnu krajinu. Má fotografovanie krajiniek určité špecifiká? Mnohí z nás si totiž až pri prezeraní vašich diel uvedomia, aké čaro vyžaruje z prírody, ktorú máme na pár krokov od našich domov... Fotografovanie krajiny je veľmi náročné, pokiaľ chcete, aby fotografie vyzerali výnimočne. Musí byť výborná viditeľnosť, lebo väčšina fotografií je robená veľkým teleobjektívom. Fototechnika je veľmi drahá, ťažká na prenášanie  a náročná na údržbu. Aby fotografie vyzerali dobre, treba prísť skoro ráno, keď krajinu osvetlia prvé slnečné lúče alebo čakať na západ slnka. Čo všetko ste už pre Hriňovú fotili? Fotografie na výstavu, do kalendára a spomínanej knižky. Ako ľudia a vaši blízki reagujú na vašu tvorbu? Ľudia sú väčšinou nadšení, hlavne veľkoformátové výtlačky vyzerajú veľmi pôsobivo. Fotografovanie si však vyžaduje veľa času na úkor rodiny. Nachádza sa na Podpoľaní miesto, kde sa stále rád vraciate? Na južnom Podpoľaní je to Javorinka nad Hriňovou, odkiaľ sú najkrajšie pohľady na Hriňovú. Na severnom je to  Povrazník, rovno pred Nízkymi Tatrami, čo ho predurčuje pre úžasné fotografie s kvitnúcimi čerešňami a zasneženým hrebeňom Nízkych Tatier: Beriete si na každú prechádzku po lazoch fotoaparát alebo len vtedy, keď si vyslovene poviete "idem fotiť"? Fotoaparát beriem vždy, pretože i keď nie sú dobré podmienky na fotenie, aspoň si zdokumentujem nové miesta. Aký vzťah máte k našej prírode? Dokáže vás nabiť energiou či motivovať k práci? Určite, prechádzky prírodou mám veľmi rád. Na stránke www.lightharmony.com v mojej galérii môžete vidieť fotografie z Tatier, Fatier a aj iných pohorí. Keďže pracujem s počítačmi, prechádzka v prírode je príjemným relaxom. Veľmi rád chodím do lesov. Fascinuje ma, že na Slovensku sa zachovali pralesy. Bol som sa pozrieť v pralese Stužica, ktorý leží na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Fotografoval som tak do našej prvej knihy „15 pokladov Slovenska“ vydanej v rámci LH. V tomto roku vám vyšla aj útla knižka fotografií s rovnakou tematikou hriňovských lazov. Ako vznikol tento nápad? Keď pán  Jozef Poliak z TASR videl výstavu mojich fotografií na MsÚ Hriňová, bol rozhodnutý ma osloviť, že by bolo skvelé, keby sme takúto knižku vydali. Súhlasil som, je to výborný nápad, knižka sa vmestí do vrecka a obsahuje aj mapu a je tak možné vziať si ju do terénu a obdivovať tak krásu hriňovskej krajiny. I keď veľmi rád by som vydal aj knihu väčšieho formátu, kde by najkrajšie fotografie vynikli viac. Bolo náročné vybrať do nej konkrétne fotografie? Vyberalo sa z väčšieho množstva vzhľadom k lokalite, aby z každej niečo bolo. Z niektorých miest som mal viacej fotografií, z iných zasa menej. Keď ale uvážime, že najkrajšie svetlo je len pri východe a západe slnka a zároveň je Hriňová najkrajšia na jar a jeseň, ostáva na fotografovanie pár dní v roku, každý rok však nie sú  dobré podmienky. Tohtoročná jeseň  vyzerá zle, mám dojem, že z leta prišla rovno zima a zelené listy mrznú a opadávajú skôr, než sa stihli vyfarbiť. Máte aj nejakú obľúbenú, s ktorou sa vám spájajú príjemné spomienky alebo ktorá sa vám jednoducho páči? Áno, tá ktorá je na obale knižky, kvôli krásnym jesenným farbám a kompozícii hriňovských políčok. Vnímate fotografovanie ako vašu prácu alebo záľubu? Je to predovšetkým záľuba  a relax. Nechcel by som  fotografovať v interiéroch, prípadne ľudí, pretože ma to veľmi unavuje. Ale naopak, bol by som veľmi rád, keby sa na Slovensku dalo žiť z fotografovania krajiny, avšak na to je Slovensko príliš malá krajina a Slováci sú na ňu zrejme málo hrdí, pretože málokto je u nás ochotný dobre zaplatiť za fotografické dielo. Máte ako fotograf nesplnený sen? Aký autorský záber by ste chceli mať vo svojom albume? Chcel by som niekedy ráno zažiť na Hriňovej takú inverziu, že by políčka spolovice trčali z hmly a do toho by zasvietilo vychádzajúce slnko. Problém je, že bývam na druhej strane Poľany a vystihnúť takéto podmienky, to chce veľkú dávku šťastia.

    18. marca 2012 13:08
  • Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    O tom, čo je nové a čo sa v Detve chystá v oblasti kultúry, športu, investícií, či zdravotníctva sme sa porozprávali s viceprimátorom mesta Jánom Šiandorom. Mesto sa už dávno snaží zrekonštruovať Dom kultúry. Ako sa situácia vyvíja?  Náš stánok kultúry je v katastrofálnom stave a prioritou súčasného vedenia mesta je dať ho do poriadku. Mesto si musí zobrať úver, avšak musíme počkať ešte pár dní na rozhodnutie začatia rekonštrukcie, pretože samosprávy, teda aj mesto Detva, majú veľký problém s výpadkom podielových daní. V týchto dňoch nás čaká aj výberové konanie na riaditeľa Kultúrneho centra. Čo očakávate od víťaza? Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti: Roman Malatinec, Jozef Kulišiak, Ľubomír Ostrihoň a Tomáš Kulišiak. Posledný bol vyradený, pre nesplnenie podmienok. Od „víťaza“ očakávame, že zefektívni, spružní a programovo obohatí činnosť Kultúrneho centra. V oblasti zdravotníctva došlo k veľkej investícii. Aká budúcnosť čaká našu polikliniku? Máte pravdu. Odkúpenie polikliniky od BB SK bolo veľkou investíciou vo výške 200 tisíc eur. Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná a zabezpečená v meste Detva. Avšak využitie polikliniky je dnes dosť nedostačujúce. Je to dočasné. Dnes sú tam doktori, služby, ale i prázdne priestory. Rokujeme s doktormi a od mnohých vieme, že sa chcú vrátiť. V zlom stave sa nachádza aj LDCH... Áno, je to tak, je však potrebná investícia. Sme však limitovaní finančnými prostriedkami. Momentálne sa plánuje investícia do kúrenia v objekte, ktoré zníži náklady a odstráni súčasný havarijný stav. Od 1. januára 2012 je hokejový štadión v správe mesta. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Dovolím si tvrdiť, že je o 100% lepší. Objekt je v správe Technických služieb. Vôbec sa nenaplnili obavy z úpadku hokeja, práve naopak. Financie sú oveľa transparentnejšie využívané. Navyše mesto dáva ročne na energie štadióna nemalú čiastku, 50 tisíc eur. Po prebratí štadióna sme zistili, že na štadióne v roku 2011 bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, kde boli zistené vážne nedostatky, t.j. 38 závad, vrátane neplatných revízií. Preto nás čaká dosť veľká investícia aj v tomto smere, minimálne 15 tisíc EUR. Čo si myslíte o fungovaní Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu od posledných volieb? MsZ hodnotím v dvoch rovinách. Dochádzka je veľmi dobrá, avšak kultúra rokovania je oveľa horšia. Opozičná skupina je často populistická a nemá absolútny záujem na spolupráci. Mestský úrad prešiel už pár personálnymi zmenami, navyše nás čaká aj zlučovanie niektorých oddelení. Štyri až päť pracovníkov bude prepustených. Ako vidíte voľby 2012 z pohľadu mesta? Pokiaľ nebudú jasné výsledky, resp. nová koalícia, je ťažko hodnotiť a prognózovať. V prvom rade musí nová vláda dať do poriadku verejné financie. Aké investície ešte Detvu čakajú? Čaká nás dostavba Námestia SNP, dokončí sa rekonštrukcia osvetlenia, plánuje sa rekonštrukcia niektorých komunikácií – chodníkov atď. Avšak sme veľmi limitovaní nedostatkom financií. Mesto je v tzv. úspornom režime. Keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo zvýšenie daní, musíme škrtať. Hlavne v oblastiach, ktoré menej bolia, ako kultúra, či šport. Preto sme obmedzení aj v investíciách. Dlho sa hovorí o priemyselnom parku Trstená, ktorý by aspoň čiastočne zvýšil zamestnanosť v regióne. Priemyselný park Trstená je skôr snom ako realitou v súčasnej kríze. Je priam nemožné nájsť investora. Navyše chýbajú aj základné požiadavky, ako napr. prístupová cesta. Mnoho ľudí žiada čistenie a reguláciu potoka. Čo vy na to? V tomto smere vyvíjame aktivity. Potok je v správe Lesov SR, avšak mesto má už podpísanú dlhodobú zmluvu o prenájme, nakoľko chce túto situáciu riešiť. Ľudia takisto citlivo reagujú na kauzu ťažby zlata. Áno, ale podľa mňa ide skôr o vytváranie umelej kauzy, ktorú niektorí zneužívajú na politický profit. Mesto k problému vydalo jasné stanovisko, že nesúhlasí s ťažbou zlata s použitím technológie kyanidovým lúhovaním, čo bolo písomne zaslané i na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. A na záver, ako hodnotíte DTonline ako regionálne médium? Hodnotím vašu činnosť mimoriadne pozitívne. Pôsobíte na profesionálnej úrovni, máte široký záber a ste aktuálni a navyše objektívni. Napríklad na PDnoviny vôbec nechodím, pretože mám často pocit, že si tam ľudia riešia svoje komplexy a prezentujú sa názory len jednej malej skupinky.

    09. marca 2012 11:41
  • Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Vegas club - diskotéky, plesy, svadby, ale i kary. Najznámejší klub na Podpoľaní je centrom zábavy už pomaly desať rokov. Niečo o vzniku klubu, plánoch do budúcnosti a organizácii nám povedal majiteľ Radovan Mitter. Odkedy funguje Vegas club ? Klub bol založený v roku 2002 a od veľkonočnej párty 2003 už funguje pod názvom VEGAS club. Prečo práve názov Vegas? Vzniklo to spontánne. Vegas je mesto zábavy a chcel som z tohto klubu urobiť miesto, kde sa môžu ľudia baviť. Aké akcie boli zatiaľ najvydarenejšie? Najnavštevovanejšie sú akcie cez sviatky, čiže Štefanská a Veľkonočná disko. Na Slovensku rezonujú aj elektronické party Insomnia a Experience clubing, ktoré majú dlhoročnú tradíciu. A táto tradícia stále trvá. Najnovšie je to Disco sensation. Okrem toho je to aj Oldies disco ples, ktorý sa stal obľúbený hneď po nultom ročníku. Je to spojenie oldies hudby a živej kapely. Už teraz je na ďalší ročník (21.1.2012) veľa miest rezervovaných. Najnovšie sme organizovali ľudovú zábavu, ktorá sa veľmi dobre ujala a určite v tom plánujeme pokračovať. Vo Vegase si mnohí DJ-i spravili meno, dávaš možnosť aj dnes mladým DJ-om získať skúsenosti? Keď som zakladal klub, príležitosť odo mňa dostali chalani z chilloutDJs, lebo v regióne už pôsobili a mali široký hudobný záber. Dimo a Jeremy Wolf sú špecialisti na disko, oldies, svadby, plesy a pod. Chambermaid a Slawo sa angažujú v organizácií elektronických párty. Okrem nich u nás hrala celá slovenská DJ-ská špička a DJ-i z Čiech, Poľska, Maďarska či Španielska. Takmer na každej akcii dávame príležitosť nejakému mladému talentu. Organizuješ aj iné podujatia ako diskotéky? Áno, vo Vegase usporadúvame stužkové, plesy, pohrebné hostiny, firemné akcie a hlavne svadby. Sme rodinná firma a zaoberáme sa svadbami na kľúč už niekoľko rokov. V priestoroch Vegas clubu je kapacita do 250 osôb a v reštaurácii Kocúr do 120 osôb. Zabezpečujeme svadobné menu, hudbu, svetelné efekty, kompletnú svadobnú výzdobu, skrátka všetko podľa želania mladomanželov. Plánuješ nejaké zmeny, alebo nejaké nové akcie? Novinky v rámci akcií sa zavádzajú v priebehu celého roka. Klub už prešiel rekonštrukciou exteriéru a nejaké zmeny nastali aj v interiéri. Plánujeme však rozsiahlejšiu rekonštrukciu celého interiéru, čo pocítia hlavne návštevníci. Nechajte sa prekvapiť. Odkedy prevádzkuješ Vegas, zažil si aj nejaké vtipné príhody? Tých príhod je strašne veľa. Stalo sa, že DJ prišiel hrať o deň skôr, ako bola akcia a mnoho podobných. Stále ťa baví táto robota? Baví ma baviť vás. :)

    01. januára 2012 22:06
  • Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slavomír Ciglan - jednoducho DJ Slawo. Jeden z najznámejších DJ-ov na Podpoľaní. S DJ-ingom začal ako mladý chalan už v roku 1997. Je rezidentom vo Vegas clube v Hriňovej. Hráva a hral aj v kluboch ako Hangár club, Breznička, Ministry... Mal možnosť hrať aj v Košiciach, vo Zvolene, v Žiari nad Hronom, v Dubnici, či vo vysokoškolských kluboch v Banskej Bystrici. Ako DJ preferuje house, discohouse, progressive, techhouse. Všetci ho poznajú ako sympatického, vtipného a zábavného človeka. Prinášame vám preto s DJ Slawom rozhovor, a to nielen o hudbe. Slawo, ako si pamätáš na svoje začiatky? K DJ-ingu ma priviedol otec nemenej známeho DJ Dima, ktorý bol veľmi populárny vo svojom čase ako DJ. No prišiel čas, keď zakvačil tento hudobný koníček na klinec a vtedy sme spolu s Dimom začali hrávať školské večierky, imatrikulácie a iné párty po školách v Detve a okolí... Hrávaš roky vo Vegas Clube... Zmenilo sa niečo na ľuďoch, ktorí tam chodia za zábavou? Keď som začal hrávať v tomto klube, návštevníkmi boli hlavne moji rovesníci, pre mňa to bola veľká zábava, že ich môžem práve ja baviť. Dnes je vekový rozdiel medzi mnou a návštevníkmi niekoľko rokov, dokonca desaťročie. Takže moje hranie naberá profesionálnejší smer, konkurencia DJov a klubov je v dnešnej dobe veľká a hlavne ľudia, ktorých bavím, sú pre mňa najlepšími kritikmi a náročnými fanúšikmi, ktorých nechcem nikdy sklamať. Aký štýl hudby najradšej hráš? Momentálna doba nám DJ-om dopriala to, že sa dá už skoro všetko mixovať. Takže ja hrám vždy to, čo by sa mohlo páčiť ľuďom a hlavne, aby sa to dalo namixovať. Momentálne je to najmä tzv. DISCOHOUSE, ktorý počúvame z našich rádií a čoho dôkazom je aj môj ostatný set pod názvom FOR MY PEOPLE. Čo alebo presnejšie povedané kto ťa hudobne najviac ovplyvnil? Odmalička som tužil robiť v hudobnom priemysle, sledoval som relácie ako Triangel, Deka, počúval hitparády v rádiách a mojím snom bolo pracovať v rádiu. Snáď sa mi to raz splní. Nemôžem jednoznačne povedať čo alebo kto ma ovplyvnil, som ovplyvnený tým, že hudba je tu, existuje a vždy bude a ja ju rád prinesiem ľuďom na párty. Rozbehol si projekt Disco Sensation, v čom je výnimočný? Projekt DISCO SENSATION je žúrka, na ktorej sa vždy predvedie jedno zvučné meno z populárnej DJ-skej scény na Slovensku ako hlavný hosť večera. Hrá sa v štýle HOUSE a DISCOHOUSE a prináša sa ľuďom atmosféra zo známych svetových SENSATION, ktoré bývajú pravidelne v Holandsku, Čechách a iných európskych štátoch. Máme zatiaľ za sebou štyri veľmi úspešné akcie. Ktorí DJ-i sú pre teba vzorom? Zo slovenských DJ-ov jednoznačne DJ IZZY, potom DJ Aqua aka Bidlo a v ostatnom čase aj DJ STAME. Zo svetovej scény Mark Knight, D.Guetta a chlapci zo Swedish House Mafie. Prezraď nám nejakú vtipnú príhodu z tvojej bohatej kariéry... Neviem, či je to až také vtipné, ale podarilo sa mi v podguráženom stave stúpením na vypínač jednej predlžovačky pod DJ-pultom vypnúť zvuk, svetlá, všetko, čo sa dalo na celej párty, takže sme potom museli päť minút čakať na opätovné nabehnutie systémov. (smiech) Čomu sa venuješ mimo DJ-ingu? Mimo DJ-ingu som učiteľom na Základnej škole J.J.Thurzu v Detve, kde sa venujem telesnej výchove a rôznym športovým hrám. Aké sú tvoje záľuby? Keďže som už spomínal, že som učiteľom TV, tak k mojim záľubám patrí športovanie asi každého druhu, no medzi moje top patrí tenis, snowboarding a floorball, ktorý momentálne s chalanmi v Detve rozbiehame. Čo vravíš na DTonline.sk ? Ja schvaľujem a rád podporím každý mediálny zdroj, ktorý nám prináša čerstvé a pravdivé informácie a o to viac, keď je to z nášho regiónu. Celková medializácia a promopolitika nášho mesta sú už dlhé roky na bode mrazu, človek sa dozvedá o niečom, až keď je po akcii a u vás sa o tom môžem dozvedieť skôr ako už po funuse, ste proste ONLINE, len tak ďalej a držím vám palce. Tu si môžete stiahnut zadarmo set DJ-a Slawa -  FOR MY PEOPLE

    23. decembra 2011 12:38
  • Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Detviansky tulipán organizuje niekoľko predvianočných stretnutí pre šikovné ruky. Opýtali sme sa na ne predsedníčky Občianskeho združenia (OZ) Detviansky tulipán, Ing. Jany Nosáľovej. Čo chystáte tento rok pred Vianocami? Tak ako každý rok sme naplánovali niekoľko tvorivých dielní pre ľudí, ktorí si chcú vyrobiť niečo pekné vlastnými rukami. Bude to TENERIFA 10.11.2011. Ide o prastarú textilnú techniku. Táto technika bola rozšírená v Južnej  Amerike medzi Indiánmi a dostala sa cez Španielsko a ostrov Tenerife až ku nám. Budeme tvoriť vianočné ozdoby, ktoré dodajú vianočnému stromčeku čaro starých mám. Potom 24.11.2011 sú to medovníkové variácie, kde budeme pod dozorom skúsených zdobičov a zdobičiek vymýšľať vzory na medovníčky na vianočný stôl. Niektoré výtvory možno uvidíte aj na výstave MEDOVNÍČKOV od 12.12. do 20.12.2011. To ste hotové gazdinky. Takže na Vianoce už budete mať všetko pripravené? A čo adventné vence? Tie sme pripravovali vo vlaňajšom roku a mali veľký úspech. Naše členky však tentoraz uprednostnili zdobenie medovníčkov. U nás v Detve je dosť šikovných ľudí, čo si vedia veniec už urobiť sami. Okrem toho, vence sme robili minulý týždeň na hroby. Ak by bol záujem, samozrejme vieme pripraviť operatívne aj takýto kurz. Okrem medovníčkov a ozdôb plánujete  ešte niečo? No pravda je, že na viac asi nebude pred Vianocami čas. Všetci chceme mať doma na Vianoce všetko pripravené. Ešte bude jedna tvorivá dielňa 8.12.2011 a bude zameraná na Netradičné vianočné ozdoby pod vedením skúsenej lektorky, tohotoročnej jubilantky, pani Agáty Hlinicovej. Jej výstavu ste mohli vidieť v Podpolianskom múzeu od 17.11. do 9.12. A nie sú vaše dielne náročné na čas a skúsenosti s niečím podobným tvorivým? Naše workshopy sú prispôsobené záujemcom. Vieme pripraviť aj odborne zamerané kurzy napr. na tkanie a vyšívanie krivou ihlou, no tieto kurzy sú otvorené pre verejnosť a sú to v podstate nenáročné techniky, ktoré zvládne aj žiak 1. stupňa ZŠ. Kde Vás nájdeme, ak sa budeme chcieť zúčastniť niektorej z týchto akcií? Naše sídlo je na Ulici M.R.Štefánika 7 na druhom poschodí (oproti Penziónu Siroň). Každý druhý štvrtok máme dielne otvorené verejnosti. V prípade záujmu o odbornejší prístup sme vám kedykoľvek k dispozícii. V našich priestoroch je možné aj odkúpenie výrobkov z tvorivých dielní, ktoré usporadúvame počas celého roka s rôznymi cieľovými skupinami. Príďte sa pozrieť a vybrať originálny darček pre vašich blízkych. Srdečne všetkých pozývame. Tvorivé dielne NOVEMBER & DECEMBER TENERIFA – VIANOČNÉ OZDOBY 10.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h ČARO SPOD STROMČEKA (Medovníkové variácie) 24.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h NETRADIČNÉ VIANOČNÉ OZDOBY 8.12.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h Vložné (na každú dielňu): 3,-EUR/dospelý, 1,-EUR/dieťa Pripravujeme výstavu MEDOVNÍČKOV 12.12. – 20.12.2011 (od 28.11. môžete nosiť svoje výtvory do našich priestorov) Zúčastniť sa môžete tak, že prídete na konkrétnu vami vybratú dielňu do priestorov Občianskeho združenia Detviansky Tulipán na M.R.Štefánika 7 v Detve, 2.poschodie (nad bývalou čajovňou). Srdečne Vás pozývame!

    13. novembra 2011 13:42
  • Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Keď sme prišli na ich koncert, privítali nás zatvorené dvere. Meškali sme a nikto nebral ohľad na pravidlo akademickej štvrťhodinky. Až tesne po koncerte sme zistili, že naše klopanie bolo vlastne klopaním na „Heaven´s door“. Taká je totiž hudba Cigánskych diablov – božská. Už takmer dvadsať rokov v sebe kombinuje prvky cigánskej, folklórnej či vážnej hudby a táto kombinácia ich preslávila po celom svete. Aj koncert na Sliači bol len odskočením z jesenného turné po Európe, ktoré odštartovalo 17. septembra vystúpením na prestížnom festivale Beethovenfest v Bonne. Momentálne koncerty sú súčasťou projektu Roma Rhapsody, na ktorom sa Cigánski diabli podieľajú spolu so známym rakúskym klavíristom Paulom Gouldom. Celá myšlienka vznikla pri príležitosti 250. výročia narodenia Franza Liszta. Koncert, ktorý zorganizovalo MsKs Sliač, a ktorý publikum ocenilo srdečným potleskom, ostal priestor aj na rozhovor o detailoch tohto turné. Rozprávali sme sa s jedinou ženou v kapele a výbornou violončelistkou, Silviou Šarközi. Svoje jesenné turné ste otvorili koncertom na festivale Beethovenfest v Bonne, ktorému určite predchádzali veľké očakávania. Aký bol výsledok? Fantastický. Boli sme poctení, že nás pozvali na takýto prestížny festival, veľmi sme sa tam tešili. Vystúpili sme spolu s Paulom Gouldom a koncert mal veľkú odozvu. Vyzerá to, že si nás budú pozývať aj naďalej. Máme už ponuky. Súčasťou turné s Roma Rhapsody je 25 koncertov, z toho až 18 je v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli zamerať na nemecké publikum? Pretože Nemecko je veľmi kultúrna krajina a žije vážnou hudbou. Vznikol dopyt aj vďaka tomu, že sme otvorili novú agentúru, ktorá nás v tejto krajine propaguje a organizuje nám koncerty. Na spomínanom projekte spolupracujete s Paulom Guldom. Ako sa vám spolu hrá? Fantasticky. Vo svojej hudbe sme aj predtým využívali klasické prvky, teraz sme si však vybrali klasiku ako tému, ktorú spracúvame na svoj etno štýl. Paul zahrá klasickú časť, a tak majú naši poslucháči možnosť pocítiť vklad jeho aj našej hudby. Ľudia to vnímajú a je to úžasný projekt. Keďže reakcie sú dobré, znamená to, že sa vám úspešne darí tieto prvky skĺbiť. Spomínate si, či to tak bolo aj na začiatku vašej kariéry? V kapele máme všetci vyštudovanú klasickú hudbu, ktorej sme sa začali venovať ako prvej a to pokračuje dodnes. V súčasnosti pozývame umelcov, ktorí sa venujú vyslovene klasickej hudbe a diváci tak majú možnosť porovnať prvky našej etno hudby a klasiky. Tento rok bol pre vás pestrý; vystúpili ste dokonca v krajinách ako Kazachstan či Turecko. Aké bolo publikum tam? Hrali sme v sálach, kde sa propaguje vážna hudba a kde je publikum zvyknuté na najvyššiu kvalitu. A prijali nás perfektne, čomu sa veľmi tešíme. Najmä turecké médiá priniesli nadšené reakcie. Takže sa tam ešte vrátite? Určite. V Turecku máme agentúru, ktorá nás zastupuje, a ktorá nám plánuje koncerty. Okrem zahraničia plánujete do konca roka koncerty aj na Slovensku? Áno, 24. novembra nás čaká megakoncert v Bratislave v Sibamac aréne, kde spolu vystúpi sto účinkujúcich- tridsaťčlenný cigánsky orchester, symfonický orchester, plus všetci naši hostia: Paul Goulda, Jaroslav Svěcený  alebo známy interpret populárnej hudby, Kuly; ľudia, s ktorými spolupracujeme už dlhšie. Bude to náš výročný koncert, keďže zachvíľu oslávime 20. výročie spoločného pôsobenia. Na sliačskom koncerte ste vystúpili aj s jedenásťročnou dcérou Vaneskou. Vyzerá to, že tu vzniká nový talent. Beriete ju do partie? Jasné, z nej už je hotová speváčka a pomaly začíname so sebou brávať aj husličky, na ktorých sa jej tiež začína dariť. Vystupuje od svojich štyroch rokov a konečne je väčšia, čiže ju môžeme zobrať aj na takéto akcie. Pôjde s vami aj do Nemecka? Do Nemecka nie, pretože je stále školopovinná a my tam budeme dlho. Je o ňu síce veľký záujem, ale škola je prvoradá.  Za roky pôsobenie na scéne ste spolupracovali s mnohými veľkými menami, medzi ktoré patria aj Gipsy Kings- kapela, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Mali ste príležitosť stretnúť sa a pohovoriť si? Áno, Gipsy kings sú naši priatelia. Keď sme spolu hrali, mali sme možnosť spoznať sa. Po ich koncerte sme sa stretli, dali sme si spolu večeru. Členovia kapely sú nielen fantastickí muzikanti, ale aj ľudia. Takže nachádzate spoločné analógie. Vzíde z toho ďalšia spolupráca? Určite. Hrajú cigánsku hudbu ako my  a máme k sebe tým pádom blízko. Podobný je aj váš názov? Aj tam je nejaká analógia. Nie, týmto sme sa neinšpirovali. Gipsy hudba sme my. Predtým sme sa volali Diabolské husle, čo sa časom zmenilo, ale stále sa snažíme, aby naša hudba bola diabolská aj cigánska zároveň. Už sa mi núka len otázka, či ste viac cigáni alebo diabli? (Smiech) Tak to sa nedá povedať, myslím, že sme oboje.

    07. novembra 2011 16:56
  • Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Jeho hlas poznáte z rádia Regina, jeho humor z akcií na Podpoľaní, ktoré pravidelne moderuje. Získal Cenu primátora mesta Hriňová za dlhoročnú prácu, prínos v oblasti kultúry a za propagáciu mesta prostredníctvom rozhlasovej redakčnej práce. S Martinom Koporom sme sa porozprávali o jeho vzťahu k mikrofónu, príprave reportáží, Variáciách Matúša Báťku a dozvedeli sa aj to, prečo sa pred ním ľudia vždy upravujú... Čo pre vás mikrofón znamená? Stal sa mojou životnou láskou. Hoci som to nevedel dlho pochopiť, vždy mi osud doprial, vrátiť sa k nemu. Čosi mi naznačovalo: „Martin, mikrofón ti patrí!“ Mikrofón mi patrí, to je pravda, ale čo ďalej s ním. Keď máte mikrofón a nemáte okolo seba ľudí, ktorých oslovíte, tak nemáte nič. Bez ľudí sa tvoriť nedá. A ja mám to šťastie, hádam od pána Boha, že s mikrofónom stretávam po celom strednom Slovensku vzácnych ľudí, ktorí mi povedia zo života veľmi veľa príbehov, aj takých, ktoré ma prekvapia. Aj ja mám svoje problémy, ale keď počujem výpoveď tety, ktorá napríklad v dvadsiatich šiestich rokoch oslepla pri hasení vápna a vychovala sama šesť detí, pretože muž jej zomrel mesiac nato, uvedomujem si, čo sú tie moje malé problémiky oproti tomu. Mikrofón ma jednoducho posúva dopredu a je takým liečiteľom. Aká bola teda vaša cesta k rozhlasu a kultúre vo všeobecnosti? Ja som začínal v Bratislave, kde sa niekedy v deväťdesiatych rokoch zakladalo rádio Elán. To bolo moje rozhlasové učilište. Potom som sa vrátil do zvolenských mliekarní, kde som pracoval ešte pred základnou vojenskou službou a dal som výpoveď. Skrz toho, že vtedajší pán primátor Rudolf Gonda ma požiadal: „Maťo, poď do kultúrneho domu, chcem ťa tu mať ako riaditeľa...“ Mal som vtedy dvadsaťjeden rokov. Predtým som bol skromný, tichý a až po vojenčine a po predvolebnej kampani si ma všimli a povedali si: „Tak z toho Martina niečo bude, dajme ho do hriňovskej kultúry, on vie osloviť ľudí.“ Tešil som sa z titulu riaditeľa, ale teraz si uvedomujem, že bolo odo mňa pubertiacke vystatovať sa tým, že mám na kancelárii „Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hriňovej, Martin Kopor“. Mali ste vôbec plán, čo robiť s kultúrou v Hriňovej? Nemal som. Našťastie, už v tej dobe tu boli vynikajúci ľudia, ktorí mi pomohli a postupne som zabudol na titul riaditeľa. Mne stačilo „Martin Kopor, vedúci“. A boli to ľudia možno aj z Variácií, môj krstný otec Matúš Báťka, Emil Ľupták, Lukáš Latinák starší, ktorí mi trošku inakšie posvietili do života a mi tak ľudsky vysvetlili: „Martin, nie všetko je o tituloch a funkciách. Je to o tom, byť s ľuďmi a niečo im dať.“ A my sme potom začali s amatérskym divadlom pod názvom Variácie Matúša Báťku, kde on písal veršovanky. Doteraz ho volám „podpoliansky veršotepec“. Aké boli začiatky Variácií a kde všade ste sa s nimi predstavili? Začínali sme v roku 1991, tesne pred Veľkou nocou. Potom sme odohrali vyše stovky predstavení v reprízach, nielen v Hriňovej, ale aj po okolí. Napríklad v Snohách, kde sa vôbec nevyberalo vstupné, ale len kto čo donesie. A ľudia priniesli klobásy, húrky, zemiaky, úplne bezprostredne. Navarili napríklad guľáš. Keď sme začali hrať, jedna tetuška ešte dobehla v čižmách, že akurát kravu dojila a to sme boli hádam v desiatej minúte predstavenia a ona hovorí: „Počkajte, ja som to nepočula!“ Zaviazali si šatku, sadli si pekne na lavičku a rozkázali: „Ešte raz!!“ A my sme to ešte raz začali. Už to však všetci poznali, tak prišiel Lukáš Latinák a povedal: „Začíname znovu a... teraz o čom...??“ Jeden podgurážený chlapík sa zdvihol, vytiahol nôž a hovorí: „S nožom!“ (smiech) Lenže vtedy tam nebol rozdiel medzi hľadiskom a javiskom. Tam boli herci všetci. Aké boli ohlasy na vaše vystúpenia? Ľudia sa v našich príbehoch spoznávali. V ženách, v tetke Dore, v svákovi Michalovi, v cigáňovi, ktorého hral Emil Ľupták a oni sa potom navzájom doberali. A to sa nám páčilo, že to prinesie ľuďom niečo nové. Nie hádku, ale smiech. No a Variácie boli a dúfam, že aj budú, o smiechu. Kedy ste potom nastúpili do rádia? Čo sa týka roboty v rádiu, bol som neskôr vo Hviezde FM v Nitre. Tam som vydržal štyri roky, potom som išiel pracovať do Bratislavy, do Prahy, to bola úplne iná práca. Prišiel som domov a teraz čo. Dal som si žiadosť do Slovenského rozhlasu v Bratislave a keďže som bol z Hriňovej, posunuli to do Banskej Bystrice. Odtiaľ sa mi ozval vtedajší riaditeľ a mal som sa prísť ukázať. Vošiel som do jeho kancelárie a on sa ma opýtal, odkiaľ som. „Z Hriňovej!“ Na to povedal len: „Ste prijatý!“ Jednoducho Hriňová a možno aj ten môj nešťastný hlas a aj také vcítenie sa do človeka sa ho vtedy v dobrom dotkli. A o dva dni som už pracoval pre Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica. Kde zbierate tipy na svoje reportáže? Ja nešpekulujem nad tým, aby som z niečoho urobil senzáciu. Ja nahrávam obyčajné veci s obyčajnými ľuďmi. Keď si vezmem služobné auto z rozhlasu a šofér sa ma opýta, kam ideme, poviem mu: „A poďme trebárs... smerom na Krupinu!“ On sa ma aj opýta, prečo práve tam, ale ja mu vždy odpoviem: „Ja ti neviem povedať, po ceste, keď niečo uvidím, poviem stop a pôjdem nahrávať.“ Napríklad som zbadal vyše osemdesiatročnú tetušku, čo pásla kozy. Prišiel som k nej, pozdravil ju: „Pán Boh pomáhaj. Ako sa vám darí?“ Tetuška najprv na mňa otvorila oči, bola odmeraná, ale potom som s ňou zašpásoval a dala sa do rozhovoru. Nádherne mi vyrozprávala svoj životný osud a zaklincovala ho slovami: „Ja som grófka!“ V šatke, v sukni a s kozami... Ako si ľudí dokážete získať? Jój, tak to ma niekedy naháňali aj so sekerou, s vidlami, keď som prišiel. Zvlášť keď ma ľudia vidia s mikrofónom, sú nedôverčiví a ťažko si ich získavam. Nemôžem prísť s drzou otázkou alebo vyjsť na nich s tým, že som z rozhlasu a aby mi niečo povedali. Najprv mám mikrofón skrytý za chrbtom a opýtam sa napríklad: „Zdravím, gazda, ako sa darí? Tie ovce čo?“ Lebo niekedy, keď vytiahnem mikrofón, sa respondentka zľakne a nechce mi nič povedať. Ešte dodá, že nie je ani učesaná. Veď ale ja nie som z televízie, ale z rozhlasu. Neviem, ako to tí ľudia majú v hlavách namontované, že keď vytiahnem mikrofón, tak či žena alebo muž, hneď začnú, že nie sú upravení, začesaní. A teraz, keď sa spojili rozhlas s televíziou, už im to vôbec nevysvetlím. Čo na vás hovoria domáci z Hriňovej a z Podpoľania všeobecne? Keď sa povie, že príde Martin Kopor, určite sa najskôr zjaví úsmev a už len čakajú, čo zas ten Martin vyparatí. Lebo keď prídem niekde nahrávať, ani nestihnem vystúpiť z auta a pozdraviť sa a už je smiech. Čakali ste ocenenie primátora mesta Hriňová? O čom sú ceny, diplomy, medaile... o ničom. Diplom si môžete zakvačiť na stenu, medailu kdesi do skrine. Samozrejme, cenu si vážim, ale tým najväčším ocenením je pre mňa vždy, keď mi ľudia podajú ruku a zasmejú sa v mojej prítomnosti. Lebo nakoniec, či ste vy inžinier alebo doktorka, vždy skončíte pod pár lopatami zeme. A keď sa na tom všetkom, čo ste ľuďom počas života odovzdali, dokážu zasmiať aj ďalšie generácie, tak vtedy to má všetko význam...

    23. októbra 2011 17:51
  • Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď si žena sadá za počítač, aby niečo opravila alebo naprogramovala, väčšinou na ňu muži pozerajú s úškrnkom na perách. Čo už sa ona do toho môže vyznať, pomyslia si. Začali sme teda pátrať. Hľadali sme mladé ženy z Podpoľania, ktoré sa rozhodli pre štúdium informatiky a vyčnievajú tak vo svojich odboroch. Nebolo to vôbec jednoduché. Nakoniec sme však objavili dve Hriňovčanky, Veroniku Kortišovú a Júliu Kučerovú, pre ktoré počítačový svet vôbec nie je španielskou dedinou... Hneď na úvod, čo študujete? [caption id="attachment_26712" align="alignright" width="200" caption="Veronika by chcela pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru"][/caption] Veronika: Študujem odbor Aplikovaná informatika na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Júlia: Študujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského – skrátene na matfyze. Ako bakalárske štúdium som absolvovala aplikovanú informatiku, na magisterskom som sa už zamerala na počítačovú grafiku (odbor matematika - počítačová grafika a geometria). Tento rok som nastúpila na doktorandské štúdium informatiky, kde sa venujem počítačovému videniu. Čo vás ako ženy ťahá k výpočtovej technike a programovaniu? V: Vždy som rada riešila rôzne logické alebo matematické úlohy a pri programovaní som niečo podobné objavila. Hľadať optimálne riešenie daného problému, vytvárať programy a najmä vidieť za sebou výsledok. To je to, čo ma ťahá. J: Mňa k tomu viac-menej dotiahla moja triedna na gymnáziu. Predtým som sa informatike vôbec nevenovala, s počítačom som začala pracovať až na strednej. Ale potom ma informatika stále viac bavila, čo sa aj odzrkadlilo na tom, že som s ňou pokračovala na vysokej škole. Vždy ma bavili grafickejšie veci, práca s obrazom, ale aj programovanie, a hlavne, keď som videla, že to, čo som nakódila, dávalo aj nejaké rozumné výsledky. Myslíte si, že dokážete byť mužom rovnocennými partnerkami alebo sú vo vašom odbore oblasti, ktoré vám idú lepšie či horšie ako im? V: Áno, ale myslím, že sú oblasti, v ktorých muži vo všeobecnosti viac vynikajú. Mám na mysli hardvér. Asi je to tým, že muži majú k technickým veciam bližšie než my. Určite sú aj výnimky, ale ja k nim nepatrím. (smiech) J: Myslím, že sa to nedá rozdeľovať podľa pohlavia. Samozrejme, že v tejto oblasti je ešte stále viac mužov a teda sa môže zdať, že sú úspešnejší a ženy nie sú pre nich rovnocenné. Je to však podľa mňa len tým nepomerom v počte. Pokiaľ človeka baví to, čo robí a robí to s nadšením, tak je podľa mňa úplne jedno, akého je pohlavia. Nestretli ste sa ako žena s podceňovaním? [caption id="attachment_26713" align="alignleft" width="300" caption="Júlia nastúpila na doktorandské štúdium a chce sa venovať výskumu v oblasti počítačového videnia"][/caption] V: S nejakým výrazným podceňovaním určite nie. Maximálne to boli nejaké vtipné poznámky, ale keď niekomu poviem, čo študujem, skôr cítim akýsi obdiv, že som sa ako žena na niečo také dala. J: Nikdy. Skôr som sa stretávala s obdivom a nepochopením, stačilo spomenúť matfyz. (smiech) Ľudia nechápali, ako môže žena študovať informatiku a ešte k tomu ju to aj baví. K čomu viac inklinujete? K hardvéru či softvéru? V: Hardvér nie je mojou silnou stránkou a viac inklinujem k programovaniu. J: Skôr ma baví softvér. Vymýšľanie nových metód, ich programovanie, ladenie, testovanie. Hardvér nechávam iným . Prieskumy dlhodobo ukazujú, že práca v IT je jednou z najlepšie platených. Ovplyvnil aj tento fakt výber vašej profesie? V: Neovplyvnil, ale som rada, že je to tak. J: Nie. Skôr som sa riadila tým, že ma to naozaj baví. To, že je to dobre platený odbor, bola taká čerešnička na torte. Musí byť podľa vás každý informatik zhrbený nespoločenský človek s okuliarmi, ktorý dokáže komunikovať akurát s bedňou pred ním? Pretože takáto je predstava laikov o vás. V: Každý človek je iný a to platí aj pre informatikov. Netvrdím, že sa nenájdu takí, na ktorých by táto charakteristika sedela, ale ja osobne poznám viac tých, ktorí napriek tomu, že radi programujú, nezabúdajú žiť reálny život. J: V minulosti to možno platilo, ale myslím si, že v súčasnosti to už pravda nie je. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí presne spadajú do tejto predstavy (pár ich poznám), ale vo všeobecnosti sme úplne normálni. Máte určitú predstavu o svojej budúcnosti? Chcete sa zamestnať alebo radšej podnikať? V: Chcela by som sa najskôr zamestnať. Vedela by som si predstaviť pracovať v nejakej firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru. J: Vzhľadom na to, že som nastúpila na doktorandské štúdium, tak sa momentálne chcem venovať výskumu v oblasti počítačového videnia. Potom sa uvidí . O informatikoch sa vedú nekonečné vtipy. Máte aj vy nejaký obľúbený? V: Samozrejme. Programátor sedí za počítačom, ťuká do klávesnice a nespúšťa oči z monitora. V tom sa otvoria dvere, vojde syn a hovorí: „Oci, som doma!“ Programátor: “A kde si bol, synak?“ Syn odpovedá: “Na vojne.“ J: 0101011100110100010000101001001102

    19. októbra 2011 16:20
  • DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ Schimek sa predstaví už tento piatok vo Vegas Club-e v Hriňovej. Ponúkame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho zaujímavosti z jeho života. Nastupujúce mrazy nám stále častejšie pripomínajú zážitky z horúceho leta. Ako si ho prežil ty?  Veľmi veselo. Aj keď sa mi zdá, čo sa počasia týka, že toto leto letelo niekde bokom a strednej Európe sa vyhlo. Toľko pokazených open air-ov si veru ani nepamätám. Samozrejme, okrem hrania a zábavy bol tiež odpočinok a dovolenka s rodinkou. Ktorú letnú párty by si označil ako tú "naj" zo všetkých? Čo sa domoviny týka, z tých všetkých veľkých letných párty, kde sa hráva poriadne techno či techhouse, zostal vlastne iba BeeFree a tento rok som si ho preto poriadne užil. Nielen ako DJ ale taktiež ako účastník, ktorý si chce vytancovať telo aj dušu. Tí, čo boli na techne v sobotu ráno, to môžu potvrdiť. No a v Poľsku by som výnimočne pozitívne ohodnotil napríklad One Love Festival, ktorý je okrem skvelého lineupe-u a vynikajúcej zábavy známy aj svojím ušľachtilým charitatívnym cieľom. Hrával si v časoch, keď sa rodila klubová scéna v Československu. Ako si na ne spomínaš?  Boli sme bandou nadšencov, ktorí napriek prekážkam a zlým ekonomickým podmienkam chceli zmeniť hudobný vkus mladej generácie a takto nás priblížiť svetu. Trochu naivne sme verili, že za 20 rokov dobehneme anglickú scénu a robili sme pre to všetko, čo bolo v našich silách. Veľa vecí sa skutočne zmenilo k lepšiemu, bohužiaľ nie všetky. Náš maličký národ si skrátka ide svojou cestou a o dobehnutí Anglicka môžeme stále iba snívať. Ale aj tak to boli krásne časy, ktoré sa už nikdy nezopakujú a som šťastný, že som ich mohol pomáhať tvoriť. Na scéne pôsobíš okolo 20 rokov. Nikdy si si nepovedal, že už je toho dosť a končíš?  Tak ako všetko, aj djing má svoje lepšie aj horšie fázy. Ja som v tomto biznise už tak dlho, že by to bol zázrak, ak by sa akurát mňa horšie obdobia netýkali. Mal som "dj-skú" krízu už niekoľkokrát. Vždy to súviselo z nejakými závažnými životnými zmenami ako manželstvo, kariéra, presťahovanie sa do Poľska, zdravotné problémy, deti, rodina. Ale takéto obdobia pochybností u mňa našťastie trvajú vždy krátko. Presne toľko, aby som si uvedomil, ako veľmi mi hudba a hranie chýba a neviem bez nich normálne existovať. No a hneď je po kríze Ako si spomínaš na svoje hrania na Insomnii? Uvedomuješ si, že je to asi najdlhšie trvajúca párty na Slovensku?  Uff, tak to som si vlastne ani neuvedomil. Gratulujem a teším sa, že môžem byť naďalej súčasťou pokračovania takejto legendy. Na čo sa môžu návštevníci Insomnie tešiť v tvojom podaní?  Ako vždy, okrem najlepšej novej hudby prinesiem široký úsmev a megadávku pozitívnej energie. Verím, že sa všetci budeme perfektne baviť až do bieleho rána. Už sa neviem dočkať!

    13. októbra 2011 17:56
  • Rozhovor

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • Región

  • Aktuálne snehové spr...

    Zima sa opäť vrátila na Slovensko. Podpoľanie nevynechajúc. Snehová nádielka v uplynulých dňoch mimoriadne zlepšila podmienky na lyžovanie v Podpoľaní. Ski centre Košútka Hriňová hlási podľa portálu holidayinfo.sk veľmi dobré podmienky pre lyžovanie a výšku snehovej pokrývky 40 - 50 cm. Takisto veľmi dobré podmienky a výšku snehu 40 - 45 cm hlási Hotel Royal Látky.  /*banner*/ Text: Mgr. Jozef Pavlov Foto: Košútka (FB fanpage)

  • BLOG: Vagačovci sú p...

    Už niekoľko mesiacov pracujem na výskume k rodine Vagačovcov a v širšom zmysle k bryndziarstvu a syrárstvu v regióne okresu Zvolen (v hraniciach z rokov 1923 - 1945). Zmieňovať známe fakty - ktorých je tak či tak málo, v tomto blogu nemienim. Budem sa snažiť načrtnúť doterajší postup, ako aj poodhaliť čiastočne nové zistenia. Ak je Slovensko v rámci svetovej ekonomiky automobilovou veľmocou, tak okres Zvolen bol baštou bryndziarstva a syrárstva.  Predurčili ho na to najmä vhodné prírodné podmienky. Práve sem viedli kroky statuturianskych rodín ako boli Vagačovci, Molecovci, Galbaví a ďalší. A nejde o krátku históriu. Kým Ján Vagač založil v Detve svoju manufaktúrnu výrobňu bryndze v roku 1787, Peter Molec v neďalekej Zvolenskej Slatine v roku 1797. Galbaví prišli do Detvy v 2. polovici 19. storočia. V tomto čase sa výrobe masla a bryndze venoval aj starý otec Eriky Weissovej, ktorá minulý rok odhalila v Detve pamätník holokaustu - Jakub Hermann Weisz. Syrárstvo a bryndziarstvo pre náš región znamenali ohromne veľa. Primárne poskytovali prácu, ale v sutočnosti sú tu evidentné aj ďalšie pozitívne dopady - stimulovanie miestnej ekonomiky, šírenie dobrého mena regiónu, podpora rôznych aktivít (šport, kultúra, cirkev, iné). O to smutnejší je osud, najmä Vagačovej prevádzky, ktorú začiatkom 50. rokov znárodili a následne kvôli centralizácii výroby do Banskobystrických a od roku 1960 Stredoslovenských mliekarní zlikvidovali. Vráťme sa ale späť k Vagačovcom. Je známe, že obchodník Ján Vagač pri cestách na Podpoľanie okúsil a spoznal zvlášny  druh syra z ovčieho mlieka - bryndzu. On však patril medzi prvých, ktorý k nej pristupovali vedeckým spôsobom. A práve v tom bol fenomenálny. Rôznymi omylmi a pokusmi získal novú, trvanlivejšiu existenciu spotrebnej bryndze. Tá sa zásadne líšila od pôvodnej, z domácej výroby. Zaujímavé je však to, že rodinný biznis vydržal v genealogickej línii rodiny desaťročia. Až napokon, syn (Alexander) Jánovho vnuka (Michala) sa začiatkom 20. storočia usadil v Detve natrvalo. Predtým sa rodina vždy vracala na zimu do Starej Turej. Udávajú sa rôzne roky tohto faktu - najčastejšie 1905 a 1908. Potvrdiť sa mi ho ešte nepodarilo. Alexander patril k významným osobnostiam mestečka. Bol autoritou, ktorá sa angažovala v spoločenskom a politickom živote. Koncom prvej svetovej vojny narukoval na srbský front, po vojne bol členom miestnej odbočky Slovenskej národnej rady. V 20. a 30. rokoch sa angažoval ako člen SĽS/HSĽS. Bol ženatý s rodáčkou zo Starej Turej - Antóniou Valovičovou. Spolu mali 4 deti: Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Alexander zomrel pravdepodobne na rakovinu, v marci roku 1934. Jeho prvorodený syn Štefan Vagač prebral podnik. Pod jeho vedením bryndziareň a syráreň rozkvitala. Štefan sa stal významným činiteľom v štruktúrach Bryndziarskeho syndikátu a neskôr Zväzu bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu. Podobne ako jeho otec, aj on sa angažoval v politike. Nebol však prívržencom ľudíáctva, ale Agrárnej strany (počas 1. ČSR). Počas Povstania a po oslobodení bol členom Demokratickej strany. Práve jeho podnikateľské a politické aktivity viedli po roku 1948, keď komunisti prebrali moc k jeho pádu. Podnik bol znárodnený, rodina z mesta vyhnaná. Štefan dlhé roky pracoval vo Vlkanovej a dožil v Banskej Bystrici. Veľmi zaujímaví sú aj súrodenci Štefana. Karol bol vynikajúci študent, ktorý absolvoval štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval ako notár, právnik, štátny radca, sudca a prokurátor. Bol zapojený v ilegálnom odboji počas 1. SR. Vo februári pomohol utiecť vysokým komunistickým funkcionárom KSČ z bratislavského väzenia. V roku 1952 bol súdený spolu so svojim strýkom, Alexandrovým bratom Viliamom, ktorý bol popredným slovenským saleziánom.  /*banner*/ Július študoval Karlovu univerzitu v Prahe, po rozpade 2. ČSR a zavretí vysokých škôl nacistami v Protektoráte Čechy a Morava dokončil štúdium v Bratislave v roku 1941. Bol popredným úradníkom v Slovenskej národnej banke, kde spolu s jej guvernérom Imrichom Karvašom bol zapojený v odboji. Koncom marca 1945 ho zatklo gestapo, zomrel v Mauthausene. Mária Vagačová mala výrazné umelecké vlohy. Hrala na klavíri, krásne spievala a vyštudovala konzervatórium v Liberci. Vydala sa za úradníka Stredoslovenskej banky v Detve - Jána Nemčoka. Ten bol výraznou postavou v Detve (bol veliteľom Hlinkovej gardy, po vojne prešiel aj do štruktúr MNV a KSS). Počas doterajšieho výskumu sa mi podarilo zistiť množstvo nových faktov. Verím, že rôzne archívne fondy, ktoré plánujem tento rok navštíviť, mi odhalia ďalšie. Veľmi vzácne sú pre mňa aj kontakty, ktoré som nadviazal s potomkami Alexandra Vagača. Prvý som nadviazal na Dňoch bryndze minulý rok s Danielom Vagačom - Karolovým synom, ďalej s Dagmar Dressler - dcérou Júliusa Vagača, ako aj - a tento si dosiaľ najviac cenním - so synom Márie Vagačovej - Ondrejom Nemčokom. Telefonicky som v kontakte aj s rodinou Stanislava Vagača, ktorý je synom Štefana, čiže "priamym nástupcom" vlastníctva. Nedostatok faktov mi nedovolí môj výskum vydať vo forme širokej, mnohostranovej monografie. Avšak napriek tomu ju chcem vydať ako rozšírenú recenzovanú štúdiu. Dôvod? Vagačovci sú symbolom, ikonou Detvy a po rokoch "socialistickej ignorancie kapitalistických vykorisťovateľov" si zaslúžia nájsť svoje miesto v dejinách Detvy. Podobne, ako sa mi to podarilo pri problematike detvianskeho holokaustu. Mgr. Jozef Pavlov     

  • Darujte krv, darujte...

    Prevádzka LOFFT café bar disco, v obchodnom dome Oáza pozýva všetkých dobrých ľudí darovať kvapku svojej krvi. Národná transfúzna služba príde na odber do Detvy 17. januára medzi 8. a 10. hodinou. Každý z nás je niekoho typ! /*banner*/ Darovanie krvi je "tréningom" organizmu na mimoriadne situácie spojené so stratou krvi. Prispieva k regenerácii organizmu. Úbytok krvi pri darovaní "vyprovokuje" organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Navyše pri darovaní sa urobí komplexné vyšetrenie krvi. Darovanie krvi je prejavom ľudskosti a malo by byť bežnou súčasťou života.

  • Šport

  • Podpoľanec Ďaloga v ...

    V 25 – člennej nominácii slovenských hokejistov na zimné olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v juhokórejskom  Pjongčangu figuruje aj hráč Sparty Praha Marek Ďaloga.  Kanadský tréner Craig Ramsay vložil dôveru do brankárskeho tria z českej extraligy. Ide o Jána Laca (HC Sparta Praha), Branislava Konráda (HC Olomouc) a Patrika Rybára (HK Hradec Králové). Marekovi Ďalogovi budú spoločnosť v obrane robiť Ivan Baranka (HC Vítkovice Ridera), Michal Čajkovský (Avtomibilist Jekaterinburg), Dominik Graňák (HK Hradec Králové), Tomáš Starosta (HK Dukla Trenčín), Juraj Valach (Piráti Chomutov), Peter Čerešňák (HC Škoda Plzeň) a Juraj Mikuš (HC Sparta Praha). Z útočníkov pocestujú na podujatie pod piatimi kruhmi Martin Bakoš (Bílí Tygři Liberec), Miloš Bubela (HC iClinic Banská Bystrica), Marcel Haščák (HC Kometa Brno), Lukáš Cingeľ (HK Hradec Králové), Tomáš Marcinko (HC Oceláři Třinec), Patrik Lamper (HC iClinic Banská Bystrica), Ladislav Nagy (HC Košice), Tomáš Surový (HC iClinic Banská Bystrica), Andrej Kudrna (HC Sparta Praha), Peter Ölvecký (HK Dukla Trenčín), Michal Krištof (HK Nitra), Matej Paulovič (HK Nitra), Matúš Sukeľ (MHK 32 Liptovský Mikuláš) a Marek Hovorka (HC Košice). /*banner*/ Náhradníci Brankári: Július Hudáček (Severstaľ Čerepovec), Marek Čiliak (Kometa Brno) Obrancovia: Andrej Meszároš (HC Slovan Bratislava), Adam Jánošík (Bílí Tigři Libere), Ladislav Romančík (HK Dukla Trenčín), Oldrich Kotvan (BK Mladá Boleslav) Útočníci: Marek Viedenský (Slovan Bratislava), Pavol Skalický (Slovan Bratislava), Tomáš Hrnka (Slovan Bratislava), Libor Hudáček (Örebro Hockey), Radoslav Tybor (HC Vítkovice) Do olympijského turnaja vstúpime zápasom na Valentína o 13:10 hod. proti tímu Olympijských športovcov z Ruska (OAR). S USA si zmeriame sily  16. februára o 4:10 hod. a  skupinu uzavrieme stretnutím proti Slovinsku o deň, ale už pre nás v priaznivom čase o 13:10 hod. Záznam tlačovej besedy k nominácii :  https://www.ta3.com/clanok/1120213/tb-craiga-ramsayho-o-konecnej-nominacii-hokejovej-reprezentacie-na-zoh.html

  • Detva porazila Trenč...

    Nováčik z Detvy sa postaral o senzáciu kola, keď zdolal lídra tabuľky a niekdajšieho súpera z baráže, Duklu Trenčín pred jej vlastnými priaznivcami. HK Dukla Trenčin – HC 07 Detva 2:5 (1:2, 1:2, 0:1) Góly : 15. Deveaux, 29. Frühauf (M. Růžička, T. Varga) - 12. Sitnikov (R. Gašpar, Murček), 15. Gašpar, 24. Milý (Mat. Chovan), 30. Ščurko, 57. Ščurko (Murček) Strely : 27-22 / Vhadzovania : 32-18 / Vylúčenia : 4-6 / Presilovky : 1-0 / Oslabenia : 0-1 / Rozhodovali : Goga, Kincses – Orolín, Nagy – Beniač / Počet divákov : 2310 /*banner*/ Zostavy Trenčín: M. Valent – Bohunický, Starosta, Cebák, Frühauf, Romančík, Holenda, Pač – T. Varga, Ölvecký, Radivojevič – Sádecký, M. Růžička, Bezúch – M. Hecl, Dlouhý, O. Mikula – Deveaux, Pardavý ml., Sojčík Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec – R. Gašpar, Surovka, Sitnikov – Milý, Mat. Chovan, Belluš – Videlka, Murček, Ščurko – Tibenský, M. Surový, Žilka Zápas mužstiev z opačných pólov tabuľky otvorili gólovo hostia spod Poľany, keď Gašpar v 12. minúte našiel Vitaliho Sitnikova, ktorý prekonal Valenta. Ölvecký v 15. minúte neudržal puk na modrej, čo využil na samostatný únik Rastislav Gašpar a nedal domácemu brankárovi šancu. O 45 sekúnd neskôr Dukla znížila zásluhou gólu debutujúceho André Deveauxa. Valent strelu od mantinelu  neudržal, puk mu spadol pred bránkovisko a jeho stratu stability využil na tretí detviansky gól v 24. minúte Juraj Milý. Vylúčenie hosťujúceho Ščurka za hákovanie potrestal prudkou strelou pod hornú žŕdku v 29. minúte Peter  Frühauf. O minútu neskôr Ladislav Ščurko nahadzoval puk od zadného mantinelu pred bránu, kde bol stečovaný obrancom až za chrbát prekvapeného Valenta a Detva opäť viedla rozdielom dvoch gólov.  Senzáciu na úkor lídra Tipsport ligy potvrdil vo vlastnom oslabení svojom druhým gólom v zápase Ladislav Ščurko. Pozápasové vyjadrenia Peter Oremus, tréner Trenčína: „Tie veci, ktoré nám v tomto zápase nefungovali, si musíme rozobrať najmä sami medzi sebou. Tak, ako sme vedeli v predchádzajúcich stretnutiach zvíťaziť, tak sa musíme vedieť postaviť aj k tomu, že dnes bol súper lepší a vyhral zaslúžene.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Na zápas prvého s posledným sme sa zodpovedne pripravovali a pred súperom sme mali rešpekt. Hráči k zápasu pristúpili svedomito, pričom veľa energie im dodalo aj naše posledné víťazstvo nad Žilinou. Hráči splnili všetko, čo sme si povedali a najmä sa vyvarovali zbytočných chýb, po ktorých sme predtým inkasovali góly. Samozrejme, som rád za toto víťazstvo, ale jedna lastovička leto nerobí. Musíme bojovať ďalej a pokúsiť sa o zázrak.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10507-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight

  • HOKEJ: Detva zdolala...

    Za vysokú trojkráľovú prehru v derby proti Banskej Bystrici sa hokejisti HC 07  Detva revanšovali svojim fanúšikom tým najlepším možným spôsobom, domácim víťazstvom nad Žilinou.  HC 07 Detva – HKM Zvolen 2:5 (0:1, 0:1, 2:3) Góly : 50. Milý (Macejko, Žilka), 50. Piačka (Videlka, Murček) - 16. Coffman (J. Kováčik, Obdržálek), 40. Andersons (V. Fekiač), 44. Šišovský (Mich. Chovan, Špirko), 46. T. Bokroš (Matis, Kytnár), 60. Špirko (Mich. Chovan, Hraško) Strely : 31-29  / Vhadzovania : 39-26 / Vylúčenia : 7-7 / Presilovky : 0-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Šteffik, Müllner – Korba, Jobbágy - Vasilňák / Počet divákov : 1215 Zostavy Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Utkin - Ščurko, Surovka, Tibenský - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Gašpar, Piačka - M. Surový, Murček, Abramov Zvolen: Šimko - Hraško, Drgoň, Ross, J. Kováčik, Ťavoda, T. Bokroš, Andersons, Wharton – Mich. Chovan, Špirko, Šišovský - Obdržálek, O. Steen, Coffman - Síkela, Kytnár, Matis - V. Fekiač, L. Jurík, Mart. Ďaloga Domácim sa nepodarilo vyhodiť puk z obranného pásma, od modrej vypálil Kováčik a dorazil do brány v 16. minúte Tim Coffman. 22 sekúnd pred koncom druhej tretiny navýšil vedenie Zvolena Janis Andersons. V 44. minúte našiel Michal Chovan v situácii dvoch proti jednému Petra Šišovského, ktorého zakončenie z prvej skončili za Hackettom. O dve minúty neskôr vypálil hosťujúci Tomáš Bokroš, vďaka ktorému viedli hostia už 4:0. Macejkovu strelu príklepom od modrej tečoval za Šimkov chrbát v 50. minúte domáci Juraj Milý. Prešlo len deväť sekúnd a Detvy skórovala opäť. Tento krát úspešne zblízka dorážal Edmund Piačka. Posledné slovo v zápase však mal Zvolen, ktorý zásluhou Rastislava Špirka sekundu pred záverečnou sirénou uzavrel stav stretnutia. Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10652-hc-07-detva-hkm-zvolen/highlight HK Nitra  - HC 07 Detva 5:4 (0:2, 3:2, 2:0) Góly : 28. Rais (M. Paulovič, J. Ručkay), 33. Milam (Kovacs, M. Slovák), 37. M. Slovák (Blackwater, Kovacs), 50. Blackwater (Milam, M. Slovák), 58. Macík (J. Ručkay) - 1. Utkin (Tibenský), 10. Šimon (Videlka, Gachulinec), 22. Videlka (Murček), 38. Surovka (Gachulinec, Murček) Strely : 49-24 / Vhadzovania : 41-17 / Vylúčenia : 4-5 / Presilovky : 2:1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Šteffik, Kalina – Jobbágy, Korba - Ország  / Počet divákov : 2018 Zostavy Nitra: Lawson - Rais, Mezei, Milam, Ordzovenský, M. Versteeg, Rýgl, Michal Pupák, Korím - Macík, M. Paulovič, J. Ručkay - Kovacs, M. Slovák, Blackwater - Csányi, J. Šiška, Rzavský – M. Pupák, Ti. Šille, H. Ručkay Detva: Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Gachulinec, D. Jendroľ, Macejko - Utkin, Surovka, Tibenský - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - M. Surový, Huňady, R. Gašpar Detva už  v šiestej sekunde šokovala Nitru. Domáci síce buly vyhrali, ale potom Mezei stratil puk a Dmitri Utkin strelou z prvej skóroval. Strelu Videlku tečoval počas presilovej hry za chrbát domáceho brankára v 10. minúte Martin Šimon. V 22. minúte vystreli z pravého kruhu hosťujúci David Videlka a jeho strela zapadla do nitrianskej siete. Vylúčenie Gachulinca potrestal v 28. minúte  domáci Matúš Rais. V 33. minúte skresal náskok Detvy na rozdiel jedného gólu Jamie Milam a v 37. minúte vyrovnal Marek Slovák. Misky váh na stanu hostí naklonil o minútu neskôr Filip Surovka. Na 4:4 domáci vyrovnali domáci počas presilovej hry zásluhou Judda Blackwatera v 50. minúte. Zisk troch bodov pre vicemajstra zariadil v 58. minúte Radoslav Macík. Pozápasové vyjadrenia Andrej Kmeč, tréner Nitry: „Hlavne psychicky to bol veľmi ťažký zápas. Hneď na začiatku sme inkasovali gól. Potom sme sa veľmi narobili na góly. Brankár Hackett chytal výborne. Bolo ale na nás vidieť, že sme to chceli otočiť a nakoniec sme ten piaty gól predsa len pretlačili. Bol to náš boj s brankárom Detvy. Našťastie sme ho na konci dotiahli k bodom.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Ťažko sa to hodnotí. Ešte desať minút pred koncom som veril, že to dohráme tak, ako sme si povedali a konečne vyhráme vonku. Bohužiaľ, dva mesiace, ktoré som v Detve, sa to opakuje stále dookola. Ja chlapcom nemám čo vytknúť, lebo hrajú na hranici možností. Ale sú limitovaní svojimi schopnosťami. Preto plánujem vážnu debatu s pánom Ľuptákom a pokiaľ sa do Detvy nekúpia traja kvalitní hráči, skončím. Keď sa nevieme ani z desiatich prehier poučiť, potom sem musí prísť Copperfield a kúzelnou paličkou niečo zmeniť. Ja už to ďalej neviem. Bol to možno môj posledný zápas v Detve, ktorá, verím, sa v baráži zachráni.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10517-hk-nitra-hc-07-detva/highlight MHK 32 Liptovský Mikuláš – HC 07 Detva 0:1 (0:0, 0:1, 0:0) Góly : 22. Mat. Chovan (Videlka) Strely : 42-23 / Vhadzovania : 43-27 / Vylúčenia : 5-6 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : J. Konc, T. Orolín – M. Orolín, Stanzel – Jung / Počet divákov : 900 Zostavy Liptovský Mikuláš : Košanrišťan – Grüdling, J. Nemec, Suchý, M. Kurali, Mezovský, Tabaček, M. Moravčík, Nádašdi – Števuliak, J, Langhammer, Ru. Huna – R. Rapáč, Lištiak, B. Rapáč – J. Sukeľ, M. Sukeľ, Kriška – A. Laca, Uhrík, Vybíral Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko – Klučiar, Surovka, Utkin – Žilka, Mat. Chovan, Milý – Piačka, Murček, Videlka – D. Jendroľ, Abramov, M. Surový   V zápase na Liptove debutoval v drese nováčika Dušan Klučiar. O jediný gól zápasu sa postaral v 22. minúte po Videlkovej prihrávke Matúš Chovan. Detvania sa tak svojim fanúšikom revanšovali za štvrtkovú prehru v Nitre, proti ktorej  sa im podarilo premárniť 3 – gólový náskok.   Pozápasové vyjadrenia Pavel Paukovček, tréner Liptovského Mikuláša: „Hra sa niesla v našej réžii proti súperovmu brankárovi. Za chlapcov góly dávať nemôžme. Mrzí ma to, že po pekných akciách sme nedokázali streliť ani jeden gól.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „To, aký som šťastný, sa nedá ani opísať. Po zápase v Nitre prevládalo u nás veľké sklamanie. Sadli sme si s chlapcami, dali mi tričko, ktoré mi asi prinieslo šťastie. Dnes bolo radosť pozerať na hráčov. Získali sme historické víťazstvo na ľade súpera.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10730-mhk-32-l-mikulas-hc-07-detva/highlight Vyjadrenie Matúša Chovana : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11235-ako-som-zariadil-prve-vitazstvo-detvy-vonku HC 07 Detva – HK Poprad 1:3 (1:1, 0:2, 0:0) Góly : 9. Videlka (Piačka, Macejko) - 20. Štrauch (D. Brejčák), 24. Matúš Paločko (McDowell, Štrauch), 35. Heizer (P. König) Strely : 32-27 / Vhadzovania : 34-25 / Vylúčenia : 4-3 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : P. Jonák, Kubuš – Rojík, Výleta - Čavojský / Počet divákov : 440 Zostavy Detva : Verbitsky – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec - Ščurko, Surovka, Sitnikov - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - Abramov, M. Surový, Utkin Poprad : Corbeil - McDowell, D. Brejčák, Petran, P. König, Dinda, Fabian, Jáchym, Davydov - Matúš Paločko, Mlynarovič, Štrauch - Buc, Heizer, Abdul - D. Bondra, Vartovník, Vašaš - Hvila, Ježek, Nespala V 9. Minúte tečoval strelu Macejka do popradskej brány David Videlka. Hostia vyrovnali 42 sekúnd pred koncom prvej tretiny, keď skóroval Andreas Štrauch. Puk vyrazený domácim brankárom zasunul za jeho chrbát v 24. minúte Matúš Paločko. Víťazstvo kamzíkov pod Poľanou poistil 35. minúte Radomír Heizer. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič, tréner Detvy: „Myslím si, že to bol vyrovnaný zápas z obidvoch strán. Ako aj v iných zápasoch, tak aj v tomto sme nedokázali premeniť vyložené šance. Poprad ich premenil a dostal sa do vedenia. My sme museli doťahovať, no nepodarilo sa nám streliť kontaktný gól na 2:3. Päť minút pred koncom sme ich zavreli v obrannom pásme a hrali sme bez brankára, no ani pri tejto početnej výhode sme nedokázali streliť vytúžený gól.”   Marcel Ozimák, tréner Popradu: „Musím povedať, že v Detve sa hrá veľmi ťažko. Musím pochváliť Ivana Dorniča, ktorý tu od svojho príchodu spravil veľa roboty, jeho tím má oveľa lepší herný prejav. My sme však do dnešného zápasu išli s jednoznačným cieľom vyhrať, čo sa nám aj podarilo, keď sme takou nátlakovou hrou získali vedenie. Záverečný tlak Detvy sme ustáli a z tohto stretnutia si zaslúžene berieme tri body.” /*banner*/ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10643-hc-07-detva-hk-poprad/highlight HC 05 IClinic Banská Bystrica – HC 07 Detva (5:1, 3:0, 1:0) Góly : 4. Sedlák (Gabor, Bubela), 5. Bortňák (Košecký, Češík), 10. Hrnka (Bubela, Gélinas), 16. Giľák, 18. Asselin, 24. Giľák (Asselin), 36. Bortňák (Aliu), 39. Kubka (Rosandič, Kabáč), 47. Gabor (Bartánus, Bubela) - 18. Gašpar (Ondris) Strely : 41-20 / Vhadzovania : 36-19 / Vylúčenia : 3-6 / Presilovky : 2-0 / Oslabenia 0-0 / Rozhodovali : / Počet divákov : 2841 Zostavy Banská Bystrica : Lukáš - Kubka, Ďatelinka, Sedlák, M. Rosandič, Aliu, G. Gélinas, Košecký - Hrnka, T. Surový, Brittain - Gabor, Bubela, Bartánus - Giľák, Faille, Asselin - Kabáč, Češík, Bortňák - Róth Detva : A. Nagy (5. M. Hackett) – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Vyskoč, Macejko, D. Jendroľ, Šimon - Belluš, Ščurko, Sitnikov - Milý, Surovka, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - Ondris, R. Gašpar, M. Surový Vo 4. minúte sa k puku na modrej čiare dostal domáci obranca Adam Sedlák, ktorý prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste. O minútu neskôr Košeckým nahodený puk tečoval za chrbát hosťujúceho brankára Dalibor Bortňák, po ktorého góle nahradil Nagya v detvianskej bráne Hackett. Vylúčenie Žilku potrestal v 10. minúte potrestal domáci Tomáš Hrnka. V 16. minúte strelil štvrtý gól domáci Matej Giľák. Domáci brankár Lukáš ťahal puk zo svojej siete v 18. minúte po strele Rastislava Gašpara. O 35 sekúnd poslal puk do hosťujúcej siete Guilaume Asselin, ktorý 24. minúte naservíroval puk Matejovi Giľákovi a ten backhandom zaskočil Hacketta. V 36. minúte využili barani presilovú hru zásluhou Dalibora Bortňáka. O tri minúty neskôr sa k puku dostal domáci obranca Branislav Kubka, ktorého  strela skončila v detvianskej sieti. Gólové hody pod Urpínom uzavrel gólom zo 47. minúty Gilbert Gabor. Pozápasové vyjadrenia Vladimír Országh, tréner Banskej Bystrice: „My sme očakávali ťažký zápas s húževnatým súperom. Rýchlo sme strelili dva góly, na hokejky si hráči priniesli pokoj a od začiatku do konca hrali svoju hru. Dominovali sme, boli sme silní na puku, tlačili sa do bránky a uhrali sme vo výbornej atmosfére pekný výsledok.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „My sme vedeli, že na nás v Banskej Bystrici nečaká nič dobré, no chceli sme prekvapiť. Bohužiaľ, aj keď bola v mužstve dobrá nálada, za 30 sekúnd sme dostali dva góly, s mužstvom to zakývalo a inkasovali sme ďalej. Proti takému súperovi sa už ťažko hralo a dovolím si tvrdiť, že ak by bolo teraz finále, určite je Banská Bystrica majster. Robíme neustále na posilách, ale šťastie pri ich výbere nemáme. Musíme byť trpezliví, no v rozbehnutej sezóne to nie je jednoduché.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10522-hc05-iclinic-b-bystrica-hc-07-detva/highlight   HC 07 Detva – MsHK DOXXbet Žilina 4:1 (0:1, 0:0, 4:0) Góly :42. R. Gašpar (Surovka, Mar. Chovan), 43. Milý (Mat. Chovan, Sládok), 48. Sitnikov (Surovka, R. Gašpar), 58. Videlka – 11. Húževka (Kozák, T. Pospíšil) Strely : 50-31 / Vhadzovania : 42-20 / Vylúčenia : 5-5 / Presilovky : 1-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : P. Jonák, Fridrich – Tvrdoň - Beniač / Počet divákov : 300 Zostavy Detva : M. Hackett - Kuklev, Martin Chovan, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, - Tibenský, Surovka, Ščurko - Milý, R. Gašpar, Žilka - Videlka, Murček, Belluš - Sitnikov, M. Surový, Piačka – Mat. Chovan Žilina : T. Tomek - L. Kozák, Juraško, Martin Mazanec, Poulin, Michal Roman, Chaloupka, Mendrej, Meliško - Handlovský, Witala, Pospíšil - Tvrdoň, R. Hruška, Klimenta - Švihálek, Húževka, Rogoň - Stupka, Konečný, Dolinajec Presilovú hru 5 na 3 využili hostia na strelenie úvodného gólu zápasu, o ktorý sa postaral v 11. minúte Peter Húževka, keď tečoval Kozákovu strelu. Domáci Martin Chovan v 42. minúte po vyhranom vhadzovaní posunul puk na Rastislava Gašpara, ktorý vystrelil z ľavého kruhu na vhadzovanie a jeho strela skončila v Tomekovej sieti. Ubehlo len 26 sekúnd od vyrovnávajúceho gólu domácich, keď puk nahodený detvianskym kapitánom tečoval do žilinskej brány Juraj Milý, ktorý poslal nováčika do vedenia v zápase. Pobyt hosťujúceho Kozáka na trestnej lavici za držanie protihráča skrátil prvým gólom v detvianskom drese Vitali Sitnikov v 48. minúte. Hostia v snahe vyrovnať odvolali brankára, čo využil na strelenie gólu David Videlka v 58. minúte.   Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič, tréner Detvy: „Po zápase v Bystrici sme si povedali, že na tento výsledok musíme zabudnúť a do stretnutia ísť s čistými hlavami. Od začiatku sa nám to darilo, dve tretiny to bolo vyrovnané stretnutie, ale v tretej moji zverenci prejavili obrovskú túžbu po víťazstve. Bola radosť na nich pozerať. Po treťom strelenom góle z chlapcov opadla taká ťažoba a zápas v pokoji dohrali.‟   Petr Rosol, tréner Žiliny: „Bohužiaľ, naša produktivita je zlá a s tým sa ťažko vyhráva. Myslím si, že sme videli vyrovnané stretnutie. Domáci však v tretej tretine ukázali väčšiu túžbu po víťazstve a zaslúžene vyhrali.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10727-hc-07-detva-mshk-zilina/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 37 22 5 2 8 111:73 78 2. Banská  Bystrica 37 22 3 5 7 147:84 77 3. Zvolen 37 20 6 4 7 128:100 76 4. Nitra 37 19 6 2 10 134:103 71 5. Košice 37 20 3 3 11 120:88 69 6. Poprad 37 17 5 3 12 103:95 64 7. Žilina 37 13 2 3 19 92:108 46 8. Nové Zámky 37 8 5 3 21 86:125 37 9. Liptovský Mikuláš 37 7 3 8 19 80:102 35 10. Detva 37 5 0 3 29 66:140 18   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. januáru 2018

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3