s DTonline.sk

Rozhovor

  • Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    O tom, čo je nové a čo sa v Detve chystá v oblasti kultúry, športu, investícií, či zdravotníctva sme sa porozprávali s viceprimátorom mesta Jánom Šiandorom. Mesto sa už dávno snaží zrekonštruovať Dom kultúry. Ako sa situácia vyvíja?  Náš stánok kultúry je v katastrofálnom stave a prioritou súčasného vedenia mesta je dať ho do poriadku. Mesto si musí zobrať úver, avšak musíme počkať ešte pár dní na rozhodnutie začatia rekonštrukcie, pretože samosprávy, teda aj mesto Detva, majú veľký problém s výpadkom podielových daní. V týchto dňoch nás čaká aj výberové konanie na riaditeľa Kultúrneho centra. Čo očakávate od víťaza? Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti: Roman Malatinec, Jozef Kulišiak, Ľubomír Ostrihoň a Tomáš Kulišiak. Posledný bol vyradený, pre nesplnenie podmienok. Od „víťaza“ očakávame, že zefektívni, spružní a programovo obohatí činnosť Kultúrneho centra. V oblasti zdravotníctva došlo k veľkej investícii. Aká budúcnosť čaká našu polikliniku? Máte pravdu. Odkúpenie polikliniky od BB SK bolo veľkou investíciou vo výške 200 tisíc eur. Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná a zabezpečená v meste Detva. Avšak využitie polikliniky je dnes dosť nedostačujúce. Je to dočasné. Dnes sú tam doktori, služby, ale i prázdne priestory. Rokujeme s doktormi a od mnohých vieme, že sa chcú vrátiť. V zlom stave sa nachádza aj LDCH... Áno, je to tak, je však potrebná investícia. Sme však limitovaní finančnými prostriedkami. Momentálne sa plánuje investícia do kúrenia v objekte, ktoré zníži náklady a odstráni súčasný havarijný stav. Od 1. januára 2012 je hokejový štadión v správe mesta. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Dovolím si tvrdiť, že je o 100% lepší. Objekt je v správe Technických služieb. Vôbec sa nenaplnili obavy z úpadku hokeja, práve naopak. Financie sú oveľa transparentnejšie využívané. Navyše mesto dáva ročne na energie štadióna nemalú čiastku, 50 tisíc eur. Po prebratí štadióna sme zistili, že na štadióne v roku 2011 bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, kde boli zistené vážne nedostatky, t.j. 38 závad, vrátane neplatných revízií. Preto nás čaká dosť veľká investícia aj v tomto smere, minimálne 15 tisíc EUR. Čo si myslíte o fungovaní Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu od posledných volieb? MsZ hodnotím v dvoch rovinách. Dochádzka je veľmi dobrá, avšak kultúra rokovania je oveľa horšia. Opozičná skupina je často populistická a nemá absolútny záujem na spolupráci. Mestský úrad prešiel už pár personálnymi zmenami, navyše nás čaká aj zlučovanie niektorých oddelení. Štyri až päť pracovníkov bude prepustených. Ako vidíte voľby 2012 z pohľadu mesta? Pokiaľ nebudú jasné výsledky, resp. nová koalícia, je ťažko hodnotiť a prognózovať. V prvom rade musí nová vláda dať do poriadku verejné financie. Aké investície ešte Detvu čakajú? Čaká nás dostavba Námestia SNP, dokončí sa rekonštrukcia osvetlenia, plánuje sa rekonštrukcia niektorých komunikácií – chodníkov atď. Avšak sme veľmi limitovaní nedostatkom financií. Mesto je v tzv. úspornom režime. Keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo zvýšenie daní, musíme škrtať. Hlavne v oblastiach, ktoré menej bolia, ako kultúra, či šport. Preto sme obmedzení aj v investíciách. Dlho sa hovorí o priemyselnom parku Trstená, ktorý by aspoň čiastočne zvýšil zamestnanosť v regióne. Priemyselný park Trstená je skôr snom ako realitou v súčasnej kríze. Je priam nemožné nájsť investora. Navyše chýbajú aj základné požiadavky, ako napr. prístupová cesta. Mnoho ľudí žiada čistenie a reguláciu potoka. Čo vy na to? V tomto smere vyvíjame aktivity. Potok je v správe Lesov SR, avšak mesto má už podpísanú dlhodobú zmluvu o prenájme, nakoľko chce túto situáciu riešiť. Ľudia takisto citlivo reagujú na kauzu ťažby zlata. Áno, ale podľa mňa ide skôr o vytváranie umelej kauzy, ktorú niektorí zneužívajú na politický profit. Mesto k problému vydalo jasné stanovisko, že nesúhlasí s ťažbou zlata s použitím technológie kyanidovým lúhovaním, čo bolo písomne zaslané i na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. A na záver, ako hodnotíte DTonline ako regionálne médium? Hodnotím vašu činnosť mimoriadne pozitívne. Pôsobíte na profesionálnej úrovni, máte široký záber a ste aktuálni a navyše objektívni. Napríklad na PDnoviny vôbec nechodím, pretože mám často pocit, že si tam ľudia riešia svoje komplexy a prezentujú sa názory len jednej malej skupinky.

    09. marca 2012 11:41
  • Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Vegas club - diskotéky, plesy, svadby, ale i kary. Najznámejší klub na Podpoľaní je centrom zábavy už pomaly desať rokov. Niečo o vzniku klubu, plánoch do budúcnosti a organizácii nám povedal majiteľ Radovan Mitter. Odkedy funguje Vegas club ? Klub bol založený v roku 2002 a od veľkonočnej párty 2003 už funguje pod názvom VEGAS club. Prečo práve názov Vegas? Vzniklo to spontánne. Vegas je mesto zábavy a chcel som z tohto klubu urobiť miesto, kde sa môžu ľudia baviť. Aké akcie boli zatiaľ najvydarenejšie? Najnavštevovanejšie sú akcie cez sviatky, čiže Štefanská a Veľkonočná disko. Na Slovensku rezonujú aj elektronické party Insomnia a Experience clubing, ktoré majú dlhoročnú tradíciu. A táto tradícia stále trvá. Najnovšie je to Disco sensation. Okrem toho je to aj Oldies disco ples, ktorý sa stal obľúbený hneď po nultom ročníku. Je to spojenie oldies hudby a živej kapely. Už teraz je na ďalší ročník (21.1.2012) veľa miest rezervovaných. Najnovšie sme organizovali ľudovú zábavu, ktorá sa veľmi dobre ujala a určite v tom plánujeme pokračovať. Vo Vegase si mnohí DJ-i spravili meno, dávaš možnosť aj dnes mladým DJ-om získať skúsenosti? Keď som zakladal klub, príležitosť odo mňa dostali chalani z chilloutDJs, lebo v regióne už pôsobili a mali široký hudobný záber. Dimo a Jeremy Wolf sú špecialisti na disko, oldies, svadby, plesy a pod. Chambermaid a Slawo sa angažujú v organizácií elektronických párty. Okrem nich u nás hrala celá slovenská DJ-ská špička a DJ-i z Čiech, Poľska, Maďarska či Španielska. Takmer na každej akcii dávame príležitosť nejakému mladému talentu. Organizuješ aj iné podujatia ako diskotéky? Áno, vo Vegase usporadúvame stužkové, plesy, pohrebné hostiny, firemné akcie a hlavne svadby. Sme rodinná firma a zaoberáme sa svadbami na kľúč už niekoľko rokov. V priestoroch Vegas clubu je kapacita do 250 osôb a v reštaurácii Kocúr do 120 osôb. Zabezpečujeme svadobné menu, hudbu, svetelné efekty, kompletnú svadobnú výzdobu, skrátka všetko podľa želania mladomanželov. Plánuješ nejaké zmeny, alebo nejaké nové akcie? Novinky v rámci akcií sa zavádzajú v priebehu celého roka. Klub už prešiel rekonštrukciou exteriéru a nejaké zmeny nastali aj v interiéri. Plánujeme však rozsiahlejšiu rekonštrukciu celého interiéru, čo pocítia hlavne návštevníci. Nechajte sa prekvapiť. Odkedy prevádzkuješ Vegas, zažil si aj nejaké vtipné príhody? Tých príhod je strašne veľa. Stalo sa, že DJ prišiel hrať o deň skôr, ako bola akcia a mnoho podobných. Stále ťa baví táto robota? Baví ma baviť vás. :)

    01. januára 2012 22:06
  • Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slavomír Ciglan - jednoducho DJ Slawo. Jeden z najznámejších DJ-ov na Podpoľaní. S DJ-ingom začal ako mladý chalan už v roku 1997. Je rezidentom vo Vegas clube v Hriňovej. Hráva a hral aj v kluboch ako Hangár club, Breznička, Ministry... Mal možnosť hrať aj v Košiciach, vo Zvolene, v Žiari nad Hronom, v Dubnici, či vo vysokoškolských kluboch v Banskej Bystrici. Ako DJ preferuje house, discohouse, progressive, techhouse. Všetci ho poznajú ako sympatického, vtipného a zábavného človeka. Prinášame vám preto s DJ Slawom rozhovor, a to nielen o hudbe. Slawo, ako si pamätáš na svoje začiatky? K DJ-ingu ma priviedol otec nemenej známeho DJ Dima, ktorý bol veľmi populárny vo svojom čase ako DJ. No prišiel čas, keď zakvačil tento hudobný koníček na klinec a vtedy sme spolu s Dimom začali hrávať školské večierky, imatrikulácie a iné párty po školách v Detve a okolí... Hrávaš roky vo Vegas Clube... Zmenilo sa niečo na ľuďoch, ktorí tam chodia za zábavou? Keď som začal hrávať v tomto klube, návštevníkmi boli hlavne moji rovesníci, pre mňa to bola veľká zábava, že ich môžem práve ja baviť. Dnes je vekový rozdiel medzi mnou a návštevníkmi niekoľko rokov, dokonca desaťročie. Takže moje hranie naberá profesionálnejší smer, konkurencia DJov a klubov je v dnešnej dobe veľká a hlavne ľudia, ktorých bavím, sú pre mňa najlepšími kritikmi a náročnými fanúšikmi, ktorých nechcem nikdy sklamať. Aký štýl hudby najradšej hráš? Momentálna doba nám DJ-om dopriala to, že sa dá už skoro všetko mixovať. Takže ja hrám vždy to, čo by sa mohlo páčiť ľuďom a hlavne, aby sa to dalo namixovať. Momentálne je to najmä tzv. DISCOHOUSE, ktorý počúvame z našich rádií a čoho dôkazom je aj môj ostatný set pod názvom FOR MY PEOPLE. Čo alebo presnejšie povedané kto ťa hudobne najviac ovplyvnil? Odmalička som tužil robiť v hudobnom priemysle, sledoval som relácie ako Triangel, Deka, počúval hitparády v rádiách a mojím snom bolo pracovať v rádiu. Snáď sa mi to raz splní. Nemôžem jednoznačne povedať čo alebo kto ma ovplyvnil, som ovplyvnený tým, že hudba je tu, existuje a vždy bude a ja ju rád prinesiem ľuďom na párty. Rozbehol si projekt Disco Sensation, v čom je výnimočný? Projekt DISCO SENSATION je žúrka, na ktorej sa vždy predvedie jedno zvučné meno z populárnej DJ-skej scény na Slovensku ako hlavný hosť večera. Hrá sa v štýle HOUSE a DISCOHOUSE a prináša sa ľuďom atmosféra zo známych svetových SENSATION, ktoré bývajú pravidelne v Holandsku, Čechách a iných európskych štátoch. Máme zatiaľ za sebou štyri veľmi úspešné akcie. Ktorí DJ-i sú pre teba vzorom? Zo slovenských DJ-ov jednoznačne DJ IZZY, potom DJ Aqua aka Bidlo a v ostatnom čase aj DJ STAME. Zo svetovej scény Mark Knight, D.Guetta a chlapci zo Swedish House Mafie. Prezraď nám nejakú vtipnú príhodu z tvojej bohatej kariéry... Neviem, či je to až také vtipné, ale podarilo sa mi v podguráženom stave stúpením na vypínač jednej predlžovačky pod DJ-pultom vypnúť zvuk, svetlá, všetko, čo sa dalo na celej párty, takže sme potom museli päť minút čakať na opätovné nabehnutie systémov. (smiech) Čomu sa venuješ mimo DJ-ingu? Mimo DJ-ingu som učiteľom na Základnej škole J.J.Thurzu v Detve, kde sa venujem telesnej výchove a rôznym športovým hrám. Aké sú tvoje záľuby? Keďže som už spomínal, že som učiteľom TV, tak k mojim záľubám patrí športovanie asi každého druhu, no medzi moje top patrí tenis, snowboarding a floorball, ktorý momentálne s chalanmi v Detve rozbiehame. Čo vravíš na DTonline.sk ? Ja schvaľujem a rád podporím každý mediálny zdroj, ktorý nám prináša čerstvé a pravdivé informácie a o to viac, keď je to z nášho regiónu. Celková medializácia a promopolitika nášho mesta sú už dlhé roky na bode mrazu, človek sa dozvedá o niečom, až keď je po akcii a u vás sa o tom môžem dozvedieť skôr ako už po funuse, ste proste ONLINE, len tak ďalej a držím vám palce. Tu si môžete stiahnut zadarmo set DJ-a Slawa -  FOR MY PEOPLE

    23. decembra 2011 12:38
  • Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Predvianočné akcie v Detvianskom tulipáne

    Detviansky tulipán organizuje niekoľko predvianočných stretnutí pre šikovné ruky. Opýtali sme sa na ne predsedníčky Občianskeho združenia (OZ) Detviansky tulipán, Ing. Jany Nosáľovej. Čo chystáte tento rok pred Vianocami? Tak ako každý rok sme naplánovali niekoľko tvorivých dielní pre ľudí, ktorí si chcú vyrobiť niečo pekné vlastnými rukami. Bude to TENERIFA 10.11.2011. Ide o prastarú textilnú techniku. Táto technika bola rozšírená v Južnej  Amerike medzi Indiánmi a dostala sa cez Španielsko a ostrov Tenerife až ku nám. Budeme tvoriť vianočné ozdoby, ktoré dodajú vianočnému stromčeku čaro starých mám. Potom 24.11.2011 sú to medovníkové variácie, kde budeme pod dozorom skúsených zdobičov a zdobičiek vymýšľať vzory na medovníčky na vianočný stôl. Niektoré výtvory možno uvidíte aj na výstave MEDOVNÍČKOV od 12.12. do 20.12.2011. To ste hotové gazdinky. Takže na Vianoce už budete mať všetko pripravené? A čo adventné vence? Tie sme pripravovali vo vlaňajšom roku a mali veľký úspech. Naše členky však tentoraz uprednostnili zdobenie medovníčkov. U nás v Detve je dosť šikovných ľudí, čo si vedia veniec už urobiť sami. Okrem toho, vence sme robili minulý týždeň na hroby. Ak by bol záujem, samozrejme vieme pripraviť operatívne aj takýto kurz. Okrem medovníčkov a ozdôb plánujete  ešte niečo? No pravda je, že na viac asi nebude pred Vianocami čas. Všetci chceme mať doma na Vianoce všetko pripravené. Ešte bude jedna tvorivá dielňa 8.12.2011 a bude zameraná na Netradičné vianočné ozdoby pod vedením skúsenej lektorky, tohotoročnej jubilantky, pani Agáty Hlinicovej. Jej výstavu ste mohli vidieť v Podpolianskom múzeu od 17.11. do 9.12. A nie sú vaše dielne náročné na čas a skúsenosti s niečím podobným tvorivým? Naše workshopy sú prispôsobené záujemcom. Vieme pripraviť aj odborne zamerané kurzy napr. na tkanie a vyšívanie krivou ihlou, no tieto kurzy sú otvorené pre verejnosť a sú to v podstate nenáročné techniky, ktoré zvládne aj žiak 1. stupňa ZŠ. Kde Vás nájdeme, ak sa budeme chcieť zúčastniť niektorej z týchto akcií? Naše sídlo je na Ulici M.R.Štefánika 7 na druhom poschodí (oproti Penziónu Siroň). Každý druhý štvrtok máme dielne otvorené verejnosti. V prípade záujmu o odbornejší prístup sme vám kedykoľvek k dispozícii. V našich priestoroch je možné aj odkúpenie výrobkov z tvorivých dielní, ktoré usporadúvame počas celého roka s rôznymi cieľovými skupinami. Príďte sa pozrieť a vybrať originálny darček pre vašich blízkych. Srdečne všetkých pozývame. Tvorivé dielne NOVEMBER & DECEMBER TENERIFA – VIANOČNÉ OZDOBY 10.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h ČARO SPOD STROMČEKA (Medovníkové variácie) 24.11.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h NETRADIČNÉ VIANOČNÉ OZDOBY 8.12.2011 (štvrtok) v čase: 16.00 – 18.00 h Vložné (na každú dielňu): 3,-EUR/dospelý, 1,-EUR/dieťa Pripravujeme výstavu MEDOVNÍČKOV 12.12. – 20.12.2011 (od 28.11. môžete nosiť svoje výtvory do našich priestorov) Zúčastniť sa môžete tak, že prídete na konkrétnu vami vybratú dielňu do priestorov Občianskeho združenia Detviansky Tulipán na M.R.Štefánika 7 v Detve, 2.poschodie (nad bývalou čajovňou). Srdečne Vás pozývame!

    13. novembra 2011 13:42
  • Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Silvia Šarközi: Či sme viac cigáni alebo diabli? Oboje!

    Keď sme prišli na ich koncert, privítali nás zatvorené dvere. Meškali sme a nikto nebral ohľad na pravidlo akademickej štvrťhodinky. Až tesne po koncerte sme zistili, že naše klopanie bolo vlastne klopaním na „Heaven´s door“. Taká je totiž hudba Cigánskych diablov – božská. Už takmer dvadsať rokov v sebe kombinuje prvky cigánskej, folklórnej či vážnej hudby a táto kombinácia ich preslávila po celom svete. Aj koncert na Sliači bol len odskočením z jesenného turné po Európe, ktoré odštartovalo 17. septembra vystúpením na prestížnom festivale Beethovenfest v Bonne. Momentálne koncerty sú súčasťou projektu Roma Rhapsody, na ktorom sa Cigánski diabli podieľajú spolu so známym rakúskym klavíristom Paulom Gouldom. Celá myšlienka vznikla pri príležitosti 250. výročia narodenia Franza Liszta. Koncert, ktorý zorganizovalo MsKs Sliač, a ktorý publikum ocenilo srdečným potleskom, ostal priestor aj na rozhovor o detailoch tohto turné. Rozprávali sme sa s jedinou ženou v kapele a výbornou violončelistkou, Silviou Šarközi. Svoje jesenné turné ste otvorili koncertom na festivale Beethovenfest v Bonne, ktorému určite predchádzali veľké očakávania. Aký bol výsledok? Fantastický. Boli sme poctení, že nás pozvali na takýto prestížny festival, veľmi sme sa tam tešili. Vystúpili sme spolu s Paulom Gouldom a koncert mal veľkú odozvu. Vyzerá to, že si nás budú pozývať aj naďalej. Máme už ponuky. Súčasťou turné s Roma Rhapsody je 25 koncertov, z toho až 18 je v Nemecku. Prečo ste sa rozhodli zamerať na nemecké publikum? Pretože Nemecko je veľmi kultúrna krajina a žije vážnou hudbou. Vznikol dopyt aj vďaka tomu, že sme otvorili novú agentúru, ktorá nás v tejto krajine propaguje a organizuje nám koncerty. Na spomínanom projekte spolupracujete s Paulom Guldom. Ako sa vám spolu hrá? Fantasticky. Vo svojej hudbe sme aj predtým využívali klasické prvky, teraz sme si však vybrali klasiku ako tému, ktorú spracúvame na svoj etno štýl. Paul zahrá klasickú časť, a tak majú naši poslucháči možnosť pocítiť vklad jeho aj našej hudby. Ľudia to vnímajú a je to úžasný projekt. Keďže reakcie sú dobré, znamená to, že sa vám úspešne darí tieto prvky skĺbiť. Spomínate si, či to tak bolo aj na začiatku vašej kariéry? V kapele máme všetci vyštudovanú klasickú hudbu, ktorej sme sa začali venovať ako prvej a to pokračuje dodnes. V súčasnosti pozývame umelcov, ktorí sa venujú vyslovene klasickej hudbe a diváci tak majú možnosť porovnať prvky našej etno hudby a klasiky. Tento rok bol pre vás pestrý; vystúpili ste dokonca v krajinách ako Kazachstan či Turecko. Aké bolo publikum tam? Hrali sme v sálach, kde sa propaguje vážna hudba a kde je publikum zvyknuté na najvyššiu kvalitu. A prijali nás perfektne, čomu sa veľmi tešíme. Najmä turecké médiá priniesli nadšené reakcie. Takže sa tam ešte vrátite? Určite. V Turecku máme agentúru, ktorá nás zastupuje, a ktorá nám plánuje koncerty. Okrem zahraničia plánujete do konca roka koncerty aj na Slovensku? Áno, 24. novembra nás čaká megakoncert v Bratislave v Sibamac aréne, kde spolu vystúpi sto účinkujúcich- tridsaťčlenný cigánsky orchester, symfonický orchester, plus všetci naši hostia: Paul Goulda, Jaroslav Svěcený  alebo známy interpret populárnej hudby, Kuly; ľudia, s ktorými spolupracujeme už dlhšie. Bude to náš výročný koncert, keďže zachvíľu oslávime 20. výročie spoločného pôsobenia. Na sliačskom koncerte ste vystúpili aj s jedenásťročnou dcérou Vaneskou. Vyzerá to, že tu vzniká nový talent. Beriete ju do partie? Jasné, z nej už je hotová speváčka a pomaly začíname so sebou brávať aj husličky, na ktorých sa jej tiež začína dariť. Vystupuje od svojich štyroch rokov a konečne je väčšia, čiže ju môžeme zobrať aj na takéto akcie. Pôjde s vami aj do Nemecka? Do Nemecka nie, pretože je stále školopovinná a my tam budeme dlho. Je o ňu síce veľký záujem, ale škola je prvoradá.  Za roky pôsobenie na scéne ste spolupracovali s mnohými veľkými menami, medzi ktoré patria aj Gipsy Kings- kapela, ktorá nedávno vystúpila v Bratislave. Mali ste príležitosť stretnúť sa a pohovoriť si? Áno, Gipsy kings sú naši priatelia. Keď sme spolu hrali, mali sme možnosť spoznať sa. Po ich koncerte sme sa stretli, dali sme si spolu večeru. Členovia kapely sú nielen fantastickí muzikanti, ale aj ľudia. Takže nachádzate spoločné analógie. Vzíde z toho ďalšia spolupráca? Určite. Hrajú cigánsku hudbu ako my  a máme k sebe tým pádom blízko. Podobný je aj váš názov? Aj tam je nejaká analógia. Nie, týmto sme sa neinšpirovali. Gipsy hudba sme my. Predtým sme sa volali Diabolské husle, čo sa časom zmenilo, ale stále sa snažíme, aby naša hudba bola diabolská aj cigánska zároveň. Už sa mi núka len otázka, či ste viac cigáni alebo diabli? (Smiech) Tak to sa nedá povedať, myslím, že sme oboje.

    07. novembra 2011 16:56
  • Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Martin Kopor: Mikrofón je mojím liekom

    Jeho hlas poznáte z rádia Regina, jeho humor z akcií na Podpoľaní, ktoré pravidelne moderuje. Získal Cenu primátora mesta Hriňová za dlhoročnú prácu, prínos v oblasti kultúry a za propagáciu mesta prostredníctvom rozhlasovej redakčnej práce. S Martinom Koporom sme sa porozprávali o jeho vzťahu k mikrofónu, príprave reportáží, Variáciách Matúša Báťku a dozvedeli sa aj to, prečo sa pred ním ľudia vždy upravujú... Čo pre vás mikrofón znamená? Stal sa mojou životnou láskou. Hoci som to nevedel dlho pochopiť, vždy mi osud doprial, vrátiť sa k nemu. Čosi mi naznačovalo: „Martin, mikrofón ti patrí!“ Mikrofón mi patrí, to je pravda, ale čo ďalej s ním. Keď máte mikrofón a nemáte okolo seba ľudí, ktorých oslovíte, tak nemáte nič. Bez ľudí sa tvoriť nedá. A ja mám to šťastie, hádam od pána Boha, že s mikrofónom stretávam po celom strednom Slovensku vzácnych ľudí, ktorí mi povedia zo života veľmi veľa príbehov, aj takých, ktoré ma prekvapia. Aj ja mám svoje problémy, ale keď počujem výpoveď tety, ktorá napríklad v dvadsiatich šiestich rokoch oslepla pri hasení vápna a vychovala sama šesť detí, pretože muž jej zomrel mesiac nato, uvedomujem si, čo sú tie moje malé problémiky oproti tomu. Mikrofón ma jednoducho posúva dopredu a je takým liečiteľom. Aká bola teda vaša cesta k rozhlasu a kultúre vo všeobecnosti? Ja som začínal v Bratislave, kde sa niekedy v deväťdesiatych rokoch zakladalo rádio Elán. To bolo moje rozhlasové učilište. Potom som sa vrátil do zvolenských mliekarní, kde som pracoval ešte pred základnou vojenskou službou a dal som výpoveď. Skrz toho, že vtedajší pán primátor Rudolf Gonda ma požiadal: „Maťo, poď do kultúrneho domu, chcem ťa tu mať ako riaditeľa...“ Mal som vtedy dvadsaťjeden rokov. Predtým som bol skromný, tichý a až po vojenčine a po predvolebnej kampani si ma všimli a povedali si: „Tak z toho Martina niečo bude, dajme ho do hriňovskej kultúry, on vie osloviť ľudí.“ Tešil som sa z titulu riaditeľa, ale teraz si uvedomujem, že bolo odo mňa pubertiacke vystatovať sa tým, že mám na kancelárii „Riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Hriňovej, Martin Kopor“. Mali ste vôbec plán, čo robiť s kultúrou v Hriňovej? Nemal som. Našťastie, už v tej dobe tu boli vynikajúci ľudia, ktorí mi pomohli a postupne som zabudol na titul riaditeľa. Mne stačilo „Martin Kopor, vedúci“. A boli to ľudia možno aj z Variácií, môj krstný otec Matúš Báťka, Emil Ľupták, Lukáš Latinák starší, ktorí mi trošku inakšie posvietili do života a mi tak ľudsky vysvetlili: „Martin, nie všetko je o tituloch a funkciách. Je to o tom, byť s ľuďmi a niečo im dať.“ A my sme potom začali s amatérskym divadlom pod názvom Variácie Matúša Báťku, kde on písal veršovanky. Doteraz ho volám „podpoliansky veršotepec“. Aké boli začiatky Variácií a kde všade ste sa s nimi predstavili? Začínali sme v roku 1991, tesne pred Veľkou nocou. Potom sme odohrali vyše stovky predstavení v reprízach, nielen v Hriňovej, ale aj po okolí. Napríklad v Snohách, kde sa vôbec nevyberalo vstupné, ale len kto čo donesie. A ľudia priniesli klobásy, húrky, zemiaky, úplne bezprostredne. Navarili napríklad guľáš. Keď sme začali hrať, jedna tetuška ešte dobehla v čižmách, že akurát kravu dojila a to sme boli hádam v desiatej minúte predstavenia a ona hovorí: „Počkajte, ja som to nepočula!“ Zaviazali si šatku, sadli si pekne na lavičku a rozkázali: „Ešte raz!!“ A my sme to ešte raz začali. Už to však všetci poznali, tak prišiel Lukáš Latinák a povedal: „Začíname znovu a... teraz o čom...??“ Jeden podgurážený chlapík sa zdvihol, vytiahol nôž a hovorí: „S nožom!“ (smiech) Lenže vtedy tam nebol rozdiel medzi hľadiskom a javiskom. Tam boli herci všetci. Aké boli ohlasy na vaše vystúpenia? Ľudia sa v našich príbehoch spoznávali. V ženách, v tetke Dore, v svákovi Michalovi, v cigáňovi, ktorého hral Emil Ľupták a oni sa potom navzájom doberali. A to sa nám páčilo, že to prinesie ľuďom niečo nové. Nie hádku, ale smiech. No a Variácie boli a dúfam, že aj budú, o smiechu. Kedy ste potom nastúpili do rádia? Čo sa týka roboty v rádiu, bol som neskôr vo Hviezde FM v Nitre. Tam som vydržal štyri roky, potom som išiel pracovať do Bratislavy, do Prahy, to bola úplne iná práca. Prišiel som domov a teraz čo. Dal som si žiadosť do Slovenského rozhlasu v Bratislave a keďže som bol z Hriňovej, posunuli to do Banskej Bystrice. Odtiaľ sa mi ozval vtedajší riaditeľ a mal som sa prísť ukázať. Vošiel som do jeho kancelárie a on sa ma opýtal, odkiaľ som. „Z Hriňovej!“ Na to povedal len: „Ste prijatý!“ Jednoducho Hriňová a možno aj ten môj nešťastný hlas a aj také vcítenie sa do človeka sa ho vtedy v dobrom dotkli. A o dva dni som už pracoval pre Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica. Kde zbierate tipy na svoje reportáže? Ja nešpekulujem nad tým, aby som z niečoho urobil senzáciu. Ja nahrávam obyčajné veci s obyčajnými ľuďmi. Keď si vezmem služobné auto z rozhlasu a šofér sa ma opýta, kam ideme, poviem mu: „A poďme trebárs... smerom na Krupinu!“ On sa ma aj opýta, prečo práve tam, ale ja mu vždy odpoviem: „Ja ti neviem povedať, po ceste, keď niečo uvidím, poviem stop a pôjdem nahrávať.“ Napríklad som zbadal vyše osemdesiatročnú tetušku, čo pásla kozy. Prišiel som k nej, pozdravil ju: „Pán Boh pomáhaj. Ako sa vám darí?“ Tetuška najprv na mňa otvorila oči, bola odmeraná, ale potom som s ňou zašpásoval a dala sa do rozhovoru. Nádherne mi vyrozprávala svoj životný osud a zaklincovala ho slovami: „Ja som grófka!“ V šatke, v sukni a s kozami... Ako si ľudí dokážete získať? Jój, tak to ma niekedy naháňali aj so sekerou, s vidlami, keď som prišiel. Zvlášť keď ma ľudia vidia s mikrofónom, sú nedôverčiví a ťažko si ich získavam. Nemôžem prísť s drzou otázkou alebo vyjsť na nich s tým, že som z rozhlasu a aby mi niečo povedali. Najprv mám mikrofón skrytý za chrbtom a opýtam sa napríklad: „Zdravím, gazda, ako sa darí? Tie ovce čo?“ Lebo niekedy, keď vytiahnem mikrofón, sa respondentka zľakne a nechce mi nič povedať. Ešte dodá, že nie je ani učesaná. Veď ale ja nie som z televízie, ale z rozhlasu. Neviem, ako to tí ľudia majú v hlavách namontované, že keď vytiahnem mikrofón, tak či žena alebo muž, hneď začnú, že nie sú upravení, začesaní. A teraz, keď sa spojili rozhlas s televíziou, už im to vôbec nevysvetlím. Čo na vás hovoria domáci z Hriňovej a z Podpoľania všeobecne? Keď sa povie, že príde Martin Kopor, určite sa najskôr zjaví úsmev a už len čakajú, čo zas ten Martin vyparatí. Lebo keď prídem niekde nahrávať, ani nestihnem vystúpiť z auta a pozdraviť sa a už je smiech. Čakali ste ocenenie primátora mesta Hriňová? O čom sú ceny, diplomy, medaile... o ničom. Diplom si môžete zakvačiť na stenu, medailu kdesi do skrine. Samozrejme, cenu si vážim, ale tým najväčším ocenením je pre mňa vždy, keď mi ľudia podajú ruku a zasmejú sa v mojej prítomnosti. Lebo nakoniec, či ste vy inžinier alebo doktorka, vždy skončíte pod pár lopatami zeme. A keď sa na tom všetkom, čo ste ľuďom počas života odovzdali, dokážu zasmiať aj ďalšie generácie, tak vtedy to má všetko význam...

    23. októbra 2011 17:51
  • Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď sú ženy za počítačom doma

    Keď si žena sadá za počítač, aby niečo opravila alebo naprogramovala, väčšinou na ňu muži pozerajú s úškrnkom na perách. Čo už sa ona do toho môže vyznať, pomyslia si. Začali sme teda pátrať. Hľadali sme mladé ženy z Podpoľania, ktoré sa rozhodli pre štúdium informatiky a vyčnievajú tak vo svojich odboroch. Nebolo to vôbec jednoduché. Nakoniec sme však objavili dve Hriňovčanky, Veroniku Kortišovú a Júliu Kučerovú, pre ktoré počítačový svet vôbec nie je španielskou dedinou... Hneď na úvod, čo študujete? [caption id="attachment_26712" align="alignright" width="200" caption="Veronika by chcela pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru"][/caption] Veronika: Študujem odbor Aplikovaná informatika na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Júlia: Študujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského – skrátene na matfyze. Ako bakalárske štúdium som absolvovala aplikovanú informatiku, na magisterskom som sa už zamerala na počítačovú grafiku (odbor matematika - počítačová grafika a geometria). Tento rok som nastúpila na doktorandské štúdium informatiky, kde sa venujem počítačovému videniu. Čo vás ako ženy ťahá k výpočtovej technike a programovaniu? V: Vždy som rada riešila rôzne logické alebo matematické úlohy a pri programovaní som niečo podobné objavila. Hľadať optimálne riešenie daného problému, vytvárať programy a najmä vidieť za sebou výsledok. To je to, čo ma ťahá. J: Mňa k tomu viac-menej dotiahla moja triedna na gymnáziu. Predtým som sa informatike vôbec nevenovala, s počítačom som začala pracovať až na strednej. Ale potom ma informatika stále viac bavila, čo sa aj odzrkadlilo na tom, že som s ňou pokračovala na vysokej škole. Vždy ma bavili grafickejšie veci, práca s obrazom, ale aj programovanie, a hlavne, keď som videla, že to, čo som nakódila, dávalo aj nejaké rozumné výsledky. Myslíte si, že dokážete byť mužom rovnocennými partnerkami alebo sú vo vašom odbore oblasti, ktoré vám idú lepšie či horšie ako im? V: Áno, ale myslím, že sú oblasti, v ktorých muži vo všeobecnosti viac vynikajú. Mám na mysli hardvér. Asi je to tým, že muži majú k technickým veciam bližšie než my. Určite sú aj výnimky, ale ja k nim nepatrím. (smiech) J: Myslím, že sa to nedá rozdeľovať podľa pohlavia. Samozrejme, že v tejto oblasti je ešte stále viac mužov a teda sa môže zdať, že sú úspešnejší a ženy nie sú pre nich rovnocenné. Je to však podľa mňa len tým nepomerom v počte. Pokiaľ človeka baví to, čo robí a robí to s nadšením, tak je podľa mňa úplne jedno, akého je pohlavia. Nestretli ste sa ako žena s podceňovaním? [caption id="attachment_26713" align="alignleft" width="300" caption="Júlia nastúpila na doktorandské štúdium a chce sa venovať výskumu v oblasti počítačového videnia"][/caption] V: S nejakým výrazným podceňovaním určite nie. Maximálne to boli nejaké vtipné poznámky, ale keď niekomu poviem, čo študujem, skôr cítim akýsi obdiv, že som sa ako žena na niečo také dala. J: Nikdy. Skôr som sa stretávala s obdivom a nepochopením, stačilo spomenúť matfyz. (smiech) Ľudia nechápali, ako môže žena študovať informatiku a ešte k tomu ju to aj baví. K čomu viac inklinujete? K hardvéru či softvéru? V: Hardvér nie je mojou silnou stránkou a viac inklinujem k programovaniu. J: Skôr ma baví softvér. Vymýšľanie nových metód, ich programovanie, ladenie, testovanie. Hardvér nechávam iným . Prieskumy dlhodobo ukazujú, že práca v IT je jednou z najlepšie platených. Ovplyvnil aj tento fakt výber vašej profesie? V: Neovplyvnil, ale som rada, že je to tak. J: Nie. Skôr som sa riadila tým, že ma to naozaj baví. To, že je to dobre platený odbor, bola taká čerešnička na torte. Musí byť podľa vás každý informatik zhrbený nespoločenský človek s okuliarmi, ktorý dokáže komunikovať akurát s bedňou pred ním? Pretože takáto je predstava laikov o vás. V: Každý človek je iný a to platí aj pre informatikov. Netvrdím, že sa nenájdu takí, na ktorých by táto charakteristika sedela, ale ja osobne poznám viac tých, ktorí napriek tomu, že radi programujú, nezabúdajú žiť reálny život. J: V minulosti to možno platilo, ale myslím si, že v súčasnosti to už pravda nie je. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí presne spadajú do tejto predstavy (pár ich poznám), ale vo všeobecnosti sme úplne normálni. Máte určitú predstavu o svojej budúcnosti? Chcete sa zamestnať alebo radšej podnikať? V: Chcela by som sa najskôr zamestnať. Vedela by som si predstaviť pracovať v nejakej firme, ktorá sa zaoberá vývojom softvéru. J: Vzhľadom na to, že som nastúpila na doktorandské štúdium, tak sa momentálne chcem venovať výskumu v oblasti počítačového videnia. Potom sa uvidí . O informatikoch sa vedú nekonečné vtipy. Máte aj vy nejaký obľúbený? V: Samozrejme. Programátor sedí za počítačom, ťuká do klávesnice a nespúšťa oči z monitora. V tom sa otvoria dvere, vojde syn a hovorí: „Oci, som doma!“ Programátor: “A kde si bol, synak?“ Syn odpovedá: “Na vojne.“ J: 0101011100110100010000101001001102

    19. októbra 2011 16:20
  • DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ SCHIMEK: Boli sme bandou nadšencov a verili sme, že dobehneme anglickú scénu

    DJ Schimek sa predstaví už tento piatok vo Vegas Club-e v Hriňovej. Ponúkame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete mnoho zaujímavosti z jeho života. Nastupujúce mrazy nám stále častejšie pripomínajú zážitky z horúceho leta. Ako si ho prežil ty?  Veľmi veselo. Aj keď sa mi zdá, čo sa počasia týka, že toto leto letelo niekde bokom a strednej Európe sa vyhlo. Toľko pokazených open air-ov si veru ani nepamätám. Samozrejme, okrem hrania a zábavy bol tiež odpočinok a dovolenka s rodinkou. Ktorú letnú párty by si označil ako tú "naj" zo všetkých? Čo sa domoviny týka, z tých všetkých veľkých letných párty, kde sa hráva poriadne techno či techhouse, zostal vlastne iba BeeFree a tento rok som si ho preto poriadne užil. Nielen ako DJ ale taktiež ako účastník, ktorý si chce vytancovať telo aj dušu. Tí, čo boli na techne v sobotu ráno, to môžu potvrdiť. No a v Poľsku by som výnimočne pozitívne ohodnotil napríklad One Love Festival, ktorý je okrem skvelého lineupe-u a vynikajúcej zábavy známy aj svojím ušľachtilým charitatívnym cieľom. Hrával si v časoch, keď sa rodila klubová scéna v Československu. Ako si na ne spomínaš?  Boli sme bandou nadšencov, ktorí napriek prekážkam a zlým ekonomickým podmienkam chceli zmeniť hudobný vkus mladej generácie a takto nás priblížiť svetu. Trochu naivne sme verili, že za 20 rokov dobehneme anglickú scénu a robili sme pre to všetko, čo bolo v našich silách. Veľa vecí sa skutočne zmenilo k lepšiemu, bohužiaľ nie všetky. Náš maličký národ si skrátka ide svojou cestou a o dobehnutí Anglicka môžeme stále iba snívať. Ale aj tak to boli krásne časy, ktoré sa už nikdy nezopakujú a som šťastný, že som ich mohol pomáhať tvoriť. Na scéne pôsobíš okolo 20 rokov. Nikdy si si nepovedal, že už je toho dosť a končíš?  Tak ako všetko, aj djing má svoje lepšie aj horšie fázy. Ja som v tomto biznise už tak dlho, že by to bol zázrak, ak by sa akurát mňa horšie obdobia netýkali. Mal som "dj-skú" krízu už niekoľkokrát. Vždy to súviselo z nejakými závažnými životnými zmenami ako manželstvo, kariéra, presťahovanie sa do Poľska, zdravotné problémy, deti, rodina. Ale takéto obdobia pochybností u mňa našťastie trvajú vždy krátko. Presne toľko, aby som si uvedomil, ako veľmi mi hudba a hranie chýba a neviem bez nich normálne existovať. No a hneď je po kríze Ako si spomínaš na svoje hrania na Insomnii? Uvedomuješ si, že je to asi najdlhšie trvajúca párty na Slovensku?  Uff, tak to som si vlastne ani neuvedomil. Gratulujem a teším sa, že môžem byť naďalej súčasťou pokračovania takejto legendy. Na čo sa môžu návštevníci Insomnie tešiť v tvojom podaní?  Ako vždy, okrem najlepšej novej hudby prinesiem široký úsmev a megadávku pozitívnej energie. Verím, že sa všetci budeme perfektne baviť až do bieleho rána. Už sa neviem dočkať!

    13. októbra 2011 17:56
  • Kečkár: Iba v Hriňovej cítim svoje korene!

    Oddaný tradíciám, žijúci v harmónii s prírodou, zapálený pre svoju prácu i koníčky. Presne to je Hriňovčan Anton Trebuľa (36), známejší ako Kečkár. Porozprával nám nielen o svojich aktivitách, ale aj o problémoch súčasného sveta. Ste učiteľ, fotograf, divadelník, muzikant, vášnivý turista i milovník tradícií. Zabudla som vari na niečo? A ešte človek, ktorý žije v nesprávnej dobe. Sú reakcie na vašu tvorbu a všestrannosť len pozitívne? Doma nie ste prorokom. V postsocialistickej anarchii v našej krajine, v Hriňovej zvlášť, ľudia skôr hania, ako chvália. Radšej hádžu polená pod nohy, radšej odseknú v niečom vyčnievajúci strom… Neidealizujem si už Hriňovčanov. Pracujete s mládežou, oprašujete staré zvyky, hráte často bláznivé postavy, vystavujete fotografie, atď. Čo vás dokáže stále motivovať? Môj vnútorný pocit! Neskôr radosť, smiech, ocenenie divákov, poslucháčov, pozeračov… Obyčajne neobyčajná vďaka detí aj dospelákov vždy poteší. Viete si predstaviť, že by ste sa zo dňa na deň museli vzdať fotoaparátu, prírody alebo svojich žiakov? Bol by to stále Kečkár, ako ho poznáme dnes? Viem si to predstaviť. Bol by to mŕtvy Kečkár. Učiteľ Začal sa školský rok. Na úkor ktorých aktivít si zadelíte svoj čas? Pre mňa je práca aj koníčkom, kde sa bytostne  realizujem, spájam, prelínam jednotlivé aktivity. Od zvykov, turistiku, cez fotografie, divadlo, hudbu so školskou skupinou, po vlievanie lásky k domovu – Podpoľaniu, Hriňovej, k slovanským predkom, k Rusku. Psychológ Plzák hovoril: „V živote máme tri veci: rodinu, prácu a hobby. Jedine hobby vás nikdy v živote nesklame!“ Mal pravdu! Čo je podľa vás najkrajšie a najťažšie na práci učiteľa? Najkrajšia je každodenná rôznorodosť. Pocit duševnej mladosti a sviežosti. Množstvo rastúcich detských bytostí s rôznymi povahami, danosťami, vnímaním, stovky rozhovorov, radosť i smútok. To všetko obohacuje. Každý deň je iný, nepredvídateľný, každý deň hráte iné predstavenie, spojené s veľkou dávkou improvizácie. Naopak, najťažšie sú mozole ukryté na mozgu. Tiché a zákerné. Pri tomto poslaní si neuvedomíte, že fyzicky starnete a častokrát zabúdate na svoj osobný život… Vnímate rokmi určité zmeny v správaní sa alebo ambíciách dospievajúcich? Sú draví a cieľavedomí alebo skôr tápajú a nevedia si nájsť vlastné miesto? Dnešná doba je zákerná, nič nie je zadarmo. Chýba pocit istoty! Mnohé deti rastú bez rodičov, pretože tí sú zamestnaní a nemajú čas. Nezamestnaní sú zase nútení pracovať v zahraničí, deti rastú ako samorasty, rozpadajú sa rodiny, chátrajú city,… Vplyvy médií, cirkví a amerikanizácia sú obrovským zločinom! Fotograf Čo pre vás znamená fotografia? Fotografiu zachytáva jedno políčko z filmu Život. Môj film Život tvoria fotografie na stránke www.keckar.rajce.net. Môžete si ho kedykoľvek pozrieť, prinavrátiť si pocity, vône, obrazy minulosti a snívať. Lesy, lúky, polia, rieky, zvyky, zabíjačky. To všetko môžeme nájsť vo vašich albumoch. Dokázali by ste s rovnakou chuťou fotiť aj veľkomestá, križovatky, rušné ulice a mrakodrapy? Dokázal by vlk prežiť vo veľkomeste? Tu som doma, tu cítim kroky svojich predkov, tu pre mňa najkrajšie vonia hora, zurčí potok. Iba v Hriňovej cítim svoje korene! Ktoré ľudské emócie zachytávate najradšej? Fotili ste niekedy napríklad aj plačúcich ľudí alebo existujú vo vašej tvorbe aj isté hranice? Akákoľvek  ľudská emócia, kvalitne zachytená, je umením. Keď mám obdobie ľudí, rád lovím momentky, no inak nepohrdnem ani statickým pekným portrétom, pózami.  Každý človek je svojím spôsobom pekný. Hranice? Nefotím už svadby, vynútené a umelé akcie. Ubíja ma to. Fotím to, čo cítim a chcem, život v Hriňovej a okolí, no snažím sa to zachytiť svojsky. Od dokumentačných fotiek, ktoré ocenia ľudia neskôr,  po umelecké – od prenádherných jesenných lesov, cez potôčiky, pásy oračín, zvyky dnešné i staré v krojoch, mesto, lazy, drevenice, život, deti, slovanské víly, starcov až po zrazené žaby, psy, čierne skládky, špinu, bordel na okolí… Fotím realitu s občasným úletom do krajiny fantázie! Pán fotograf Kállay povedal: „Nefotím len pohreby, vtedy nemožno fotiť, vtedy treba objať a nadstaviť plece.“ Divadelník Myslíte si, že človek musí mať herectvo a dávku exhibicionizmu v krvi alebo sa aj z úplného "dreva" môže stať miláčik publika? Zo zlého materiálu nevyrobíte miláčika publika :).  Mimochodom, som introvert s hlbokým melancholickým nočným životom. Ak dáte stolárovi nekvalitné drevo, môže robiť, čo len vie, aj tak ho hodí do pece… Každý je v niečom dobrý, len treba hľadať! Čo vám dáva účinkovanie v Hriňovskom divadle? Povedať mnohokrát hocikomu bez zábran, čo si o ňom myslím! Koho by ste chceli raz v hre stvárniť a prečo? Už som si splnil divadelný sen! V Štepkovom Jááánošíííkovi som hral národného hrdinu! V ňom som vyjadril názory, ktoré si myslím a ktoré cítim! Psycho Bátoryčka a moja postava slúžky Ilony Jó mi dovoľuje pustiť uzdu vtipu a haluzinám. Čechovove Pytačky mi dali riadne zabrať po stránke psychologickej. Každá postava vás v niečom obohatí. Nesplneným snom je zahrať si vo filme… Turista Dokáže vás ešte niečo prekvapiť pri potulkoch Podpoľaním? Príroda, prírodné úkazy, no najviac ma udivuje hlúposť ľudí, čierne skládky, ničenie tradičných hodnôt, zapredanie mamonu! Zažili ste niekedy aj adrenalín v podobe medveďa či diviaka? V hore nemám strach ani v noci. Mám na konte množstvo stretnutí so zverou, od jeleňa, cez vretenice po vlka, vtedy sme sa doľakali obaja. Medveď na mňa nemá šťastie. Strach som však pocítil osamotený v nočnej Moskve, v Londýne, v Edinburgu, vo veľkých mestách. Najväčším nebezpečenstvom je ale človek. Mal som niekoľko potyčiek na lazoch, keď ma napríklad na túre s deťmi naháňal ujko so švorcom /s reťazou/ alebo po mne raz strieľali zo vzduchovky… Dlhodobo ste kritikom zásahov do prírody, ktoré však iným ľuďom poskytujú športové vyžitie a relax. Dá sa v takýchto prípadoch vôbec dospieť k riešeniu, k dohode vyhovujúcej obom stranám? Nie, pri ochrane Prírody a pokoja neexistuje kompromis! Ani žena nemôže byť tak trochu tehotná. Všade tam ide v prvom rade o peniaze, až potom o vyžitie. Príroda je na chvoste, využívajú ju. Ako hovorím v Jááánošíííkovi, „nafasujeme kroje, valašky a poďho robiť cirkusy pre turistov z Česka“. Pozrite sa na Donovaly, Tále, Oščadnicu, Vysoké Tatry, Vlkolínec… Na zaplakanie! Otvorene o tom píšem, hovorím, fotografujem, dokonca i hrám v radikálnejšom hudobnom projekte Drevorubači. Socializmus dal ľuďom istotu a pokoj na obyčajný život. Dnes je mi z tohto uponáhľaného konzumného sveta zle! Hudobník Aké boli začiatky Kečkára - hudobníka? Súvisia s mojim krásnym detstvom za socializmu. Požičiavanie  kaziet, LP, niečoho nedostupného, malo to svoje čaro! Prvé skupiny, bicie,  dlhé vlasy, mal som 18 rokov, prvák na výške, roztrhané rifle, károvanú košeľu, neposlušné vlasy, žil GRUNGE, miloval Nirvanu, Alice in Chains, Pearl jam, Soundgarden! Rástol som na skupinách Europe,Fates Warning, Iron Maiden, Helloween, Metallica, Megadeth, Venom, Mercyful Fate, Celtic Frost, Coroner, starej Tublatanke, Prúdoch, Collegium Musicum... Naozaj platí, čoho je nedostatok, to si človek viac váži. Dnešné sťahovanie z netu zabíja to čaro! Čo znamená hudba vo vašom živote dnes?. Milujem hudbu - metal, rock, folklór, hrám na bicie v grungerockovej kapele School Park,  Drevorubači, ex-Kašupieri, ex-Slanground. Najobľúbenejšími skupinami a interpretmi sú Marek Brezovský, Andrej Šeban-album Bezvetrie, génius Svetozár Stračina, kapely Nirvana, The Gathering, Forgive Me Not, Maudlin Of The Well, Anathema, Opeth, Slayer, Rage Against The Machine, Psí vojáci, Prúdy, Nocadeň, Chikilikitua, Free Faces, Blue Effect, Jej Družina... Hudba je moja liečiteľka, doma mám bohatú lekáreň, ktorá mi dokáže vždy pomôcť. S hudbou žijem i umriem.

    16. septembra 2011 08:24
  • Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan Sabol je v Detve doma

    Dekan ThLic. Ľuboš Sabol sa narodil 14.2.1964 v Petrovanoch. V Detve pôsobí ako dekan farnosti od roku 2002. Okrem iného pôsobil aj v Hriňovej, Kolačne, Novej Bani, Partizánskom – Šípku, či vo Veľkých Uherciach. Kňaz Rímsko-katolíckej cirkvi je človek ako každý iný.  Aj on má svoje záľuby, názory. Rád počúva klasiku, ale aj staršie evergreeny ako ABBA, či Boney M. Zo športov preferuje futbal, z filmov mu najviac pasuje Romero a z kníh ho najviac očaril Blčiaci oheň. Detviansky dekan – Ľuboš Sabol. Úvodná otázka je v kontexte s Vami jasná. Prečo ste sa rozhodli stať kňazom? Byť resp. stať sa kňazom bolo pre mňa Božie volanie, odpovedal som službe Cirkvi. Máte v rámci cirkevných osobností  svoj vzor? Po prečítaní knihy Blčiaci oheň ma veľmi oslovila postava a osobnosť  Jozefa Sarta, neskôr Pia X. a samozrejme mi veľmi imponuje aj Ján Pavol II. . Aký máte vzťah k Detve? Detvu mám veľmi rád. Cítim sa tu dobre. Som tu doma. Ako hodnotíte moderné neduhy v spoločnosti akými sú materializmus a konzumizmus? Každá doba má svoje problémy. Osobne si myslím, že odklon od duchovných hodnôt, ktorý vidíme v súčasnom svete nebude trvať dlho. Pomôžem si citátom sv. Augustína, ktorý povedal:  Nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Bohu. Takže aj srdce súčasného človeka sa nemôže dlhodobo uspokojiť s pôžitkárstvom. Ako hodnotíte aktivitu detvianskej kresťanskej mládeže? Som na nich hrdý. Sú schopní ak sa správne usmernia. Vedia urobiť veľké veci, príkladom je aj Kresťanský prímestský tábor počas tohto týždňa. Všetko robia ochotne, v rámci svojho voľného času a bez nároku na honorár.

    16. augusta 2011 20:04
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3