s DTonline.sk

Rozhovor

  • Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    Stanislav Ľupták: Dúfam, že prekonáme toto ťažké obdobie

    V posledných dňoch boli medializované informácie, podľa ktorých Podpolianske strojárne plánujú hromadné prepúšťanie. Čo je  pravda a čo je zavádzanie? Pozhovárali sme sa s predsedom odborov - Stanislavom Ľuptákom. Kedy ste sa dozvedeli o prepúšťaní? Každá firma a teda aj PPS Group a.s. v podstate permanentne prispôsobuje svoje kapacity, či už technologické, alebo personálne, objemu zákaziek, ktoré sa jej podarí získať. Pre obraz uvediem, že v pokrízovom období PPS Group a.s. zaznamenala pomerne výrazný rast a ak napríklad v januári 2010 vo firme pracovalo 673 zamestnancov, z toho 23 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, tak v septembri 2012 to bolo 1516 pracovníkov, z toho 250 prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je, že v celom období po konkurze, ktorý bol ukončený v roku 2003, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez pevných zmlúv z odberateľmi, len na základe prognóz od zákazníkov, ktoré sú následne upresňované a definitívne potvrdzované objednávkami, len niekoľko týždňov (2-4) pred samotnou expedíciou výrobkov. Z tohto vyplýva pomerne turbulentný vývoj, ktorý bol v priebehu rokov 2010 - 2011 skôr pozitívny, t.j. rástli objemy a teda aj počty zamestnancov, v súčasnosti sme bohužiaľ svedkami negatívneho vývoja. Prvé signály od zákazníkov o stagnácii, resp. miernom poklese objemu objednávok sa objavili koncom augusta resp. začiatkom septembra t.r., na základe čoho firma po konzultáciách s Výborom ZO OZ KOVO, pristúpila k opatreniam typu znižovanie nadčasovej práce, zmena nepretržitého prevádzkového režimu na trojzmenný, resp. dvojzmenný režim. Vzhľadom na uvedené firma taktiež nepredĺžila časť pracovných pomerov na dobu určitú. Keďže vývoj v mesiaci septembri  potvrdzoval negatívny trend v prognózach a objednávkach v mesiaci október t.r. PPS Group a.s. pristúpila aj k zníženiu počtu zamestnancov s pracovným pomerom na dobu neurčitú v počte asi 25 zamestnancov. Následne nám dňa 6.11.2012 bolo doručené písomné oznámenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, ktoré sa má zrealizovať v období do 31.12.2012. Koľko bude prepustených zamestnancov? V doručenom písomnom oznámení o hromadnom prepúšťaní PPS Group a.s. uvádza, že zníženie počtu zamestnancov sa bude týkať približne 180 zamestnancov. Je bohužiaľ dosť pravdepodobné, že veľkej časti z 235 pracovníkov, ktorí v súčasnosti pôsobia v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania firma nepredĺži pracovné zmluvy na dobu určitú. Aký je dôvod prepúšťania? Ako som už uviedol, PPS Group a.s. zabezpečuje svoju produkciu bez zmlúv,  na základe objednávok od zákazníkov. Práve zásadný pokles objednávok od rozhodujúcich zákazníkov ako Atlas Copco (cca 50 %), Volvo (cca 20 %)  a ďalších je dôvod, pre ktorý firma pristúpila k redukcii kapacít. Zmena vlastníckych pomerov PPS má za následok toto prepúšťanie? Viackrát som počul túto konštrukciu. Pokiaľ by aktuálna zmena vlastníckych pomerov mala mať vplyv na podnikanie PPS Group a.s. tak by to malo mať skôr vplyv pozitívny, pretože akcionárom PPS Group a.s. sa stala spoločnosť, prostredníctvom ktorej sa realizuje viac ako 60 % celkovej produkcie firmy a členom predstavenstva PPS Group a.s. predstaviteľ tejto spoločnosti. Nie, nemyslím si, že zmena vlastníckych vzťahov je príčinou toho prečo sa v PPS Group a.s. prepúšťa. Aké aktivity v tomto smere vyvíja odborový zvaz? Keby som mal odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že sa snažíme využívať všetky nástroje, ktoré platná legislatíva v takej situácii ako je hromadné prepúšťanie dáva odborom do rúk. Pokiaľ by sme to mali rozviesť, tak sme absolvovali nasledovné : - dvakrát v priebehu ostatných dvoch týždňov rokoval Výbor ZO OZ KOVO (čo je 20 odborových predákov priamo z pracovísk) s vrcholovým vedením firmy, pričom na týchto rokovaniach sme sa snažili identifikovať príčiny poklesu objednávok a posúdiť správnosť rozhodnutí manažmentu týkajúcich sa zníženia kapacít - Dňa 9.11.2012 Výbor ZO OZ KOVO prerokoval hromadné prepúšťanie a dohodli sme nasledovné kritériá pre výber nadbytočných zamestnancov : •        zamestnávateľ nedoručí žiadnemu zamestnancovi v profesii zvárač kovov, ktorý zamestnanec absolvoval skúšky zváračov podľa STN EN 287-1, výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, pokiaľ pre potreby PPS Group a.s. vykonáva zváračské, resp. zámočnícke práce obchodný partner (SZČO) •    Zamestnávateľ, ak je možné postupovať inak, neuplatní výpovedné dôvody podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP v prípadoch: -    u zamestnancov, ktorým do dovŕšenia stanoveného dôchodkového veku nechýba viac ako 5 rokov a u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov, -    u zamestnancov, ktorí odpracovali u zamestnávateľa viac ako 30 rokov. Toto sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, -     jedného z manželov, ak obaja pracujú u toho istého zamestnávateľa a obom hrozí strata miesta, -     u osamelého zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa vo veku do 15 rokov, -    u zamestnanca s nepriaznivou zdravotnou alebo sociálnou situáciou. Zároveň je dôležité povedať, že zamestnancom,  ktorí sú prepúšťaní z dôvodu nadbytočnosti, prináleží podľa platnej Kolektívnej zmluvy odstupné zvýšené oproti zákonnému nároku o dva resp. tri priemerné mesačné zárobky, podľa toho, či u zamestnávateľa odpracovali menej ako 10 rokov, alebo viac ako 10 rokov. Pre úplnosť je ale potrebné uviesť, že pre zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, resp. pre pracovníkov, ktorí pracujú v PPS Group a.s. prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania sa uvedené kritériá, prípadne poskytnutie odstupného neuplatňuje, nakoľko týchto zamestnancov, prísne právne vzaté,  zamestnávateľ neprepúšťa, týmto zamestnancom končí pracovný pomer uplynutím doby. ,, Bohužiaľ  zamestnávanie prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, ktoré podľa môjho názoru môžeme s kľudným svedomím označiť ako slovenským právnym poriadkom legalizované obchodovanie s ľuďmi, nijakým spôsobom nemení ani novela Zákonníka práce, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012, čo je pre mňa osobne veľkým sklamaním." ,,Samozrejme, že veľmi dôležitou súčasťou našej činnosti na pôde podniku je každodenný kontakt s dotknutými a ohrozenými zamestnancami, poskytovanie právneho poradenstva a konzultácií, aby sme do maximálnej možnej miery eliminovali negatívne dôsledky tejto nešťastnej situácie. Aktuálne realizované prepúšťanie je však predsa len v niečom odlišné od všetkých, ktoré som zažil počas takmer 20 rokov, čo pôsobím na čele "detvianskych odborov" . Prvý krát, "vďaka" aktuálne platnej tzv. "Mihálovej" novele Zákonníka práce, zamestnávateľ nie je povinný prerokovať výpoveď konkrétneho zamestnanca so zástupcami zamestnancov ešte pred tým, než ju doručí dotknutému zamestnancovi, z čoho vyplýva, že oproti minulým obdobiam, kedy odbory pripomienkovali zoznam nadbytočných zamestnancov v zmysle uvedených kritérií, v súčasnosti sa o výpovediach konkrétnych zamestnancov dozvieme až vtedy, keď sa na nás obrátia so žiadosťou o radu, alebo pomoc. Tento právny stav v žiadnom prípade neuľahčuje pozíciu ani zamestnancom ani nám." doplnil šéf odborov. Ľupták vyjadril aj presvedčenie, že podobne ako viackrát pred tým, aj tentokrát sa ľuďom v PPS Group a.s. podarí prekonať toto zložité obdobie.Dúfa že odbory dokážu prostredníctvom Kolektívnej zmluvy udržať úroveň sociálnych a mzdových nárokov, aby zamestnanci, ktorí sa opäť vrátia pracovať do PPS pracovali za slušných podmienok.  

    12. novembra 2012 22:01
  • Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Rozhovor s generálnym riaditeľom EMED Slovakia

    Mediálna kauza, ktorá v súčasnosti rezonuje v našom regióne vyvoláva mnohé otázky. My sme sa rozhodli osloviť priamo toho najpovolanejšieho, riaditeľa EMED Slovakia Mariána Urbana, aby nám zodpovedal, pre väčšinu verejnosti, stále nejasné aspekty ťažby a pôsobenia jeho spoločnosti v Detve. Vaša firma sa presťahovala z Banskej Štiavnice do Detvy, napriek tomu, že sa tu ešte stále neťaží. Čo bolo motivačným krokom tohto činu? V minulosti sme mali sídlo v Banskej Štiavnici najmä preto, že Banská Štiavnica bola centrom  nášho prieskumu na strednom Slovensku. Po objavení ložiska zlata na Bielom vrchu sme sústredili našu pozornosť na detviansky región, takže logickým krokom bolo presťahovať sa priamo do Detvy, aby sme boli v bližšom kontakte s miestnym obyvateľmi. Máte pocit, že ste v dostatočnom kontakte s ľuďmi? Robíme všetko preto, aby sme boli k ľuďom čo najbližšie. Kedykoľvek môžu prísť do sídla našej spoločnosti a my im radi poskytneme všetky potrebné informácie. Uvedomujeme si, že práve tie ľuďom najviac chýbajú. Priznám sa, v minulosti sme podcenili potrebu intenzívnej komunikácie s verejnosťou a práve preto patrí aktívny prístup k mestu medzi naše priority. Napríklad? Vydávanie mesačných noviniek, ktoré informujú o aktivitách firmy, rozbehli sme komunitné granty na podporu rôznych projektov, snažíme sa byť tu s ľuďmi, byť tu pre nich a tráviť tu viac času.  Radi privítame nápady, ktoré môžu zlepšiť život v Podpoľaní. V našom regióne odznievajú dôvody, ako napr.že idete skupovať pozemky CHKO Poľana, aby ste ľahšie získali potrebné povolenia na ťažbu zlata To je absolútny nezmysel. Čo vy poznáte a čo sa vám páči na tomto regióne? Podpoľanie je známe najmä folklórnymi tradíciami. Ja sám každoročne navštevujem folklórne slávnosti a prvýkrát som sa ich zúčastnil v čase, keď som ešte ani netušil, že  raz budem geológom a budem pracovať tu, v Detve. Ako prírodovedca, geológa a dnes už iba amatérskeho horolezca ma však omnoho viac láka Kaľamárka a Poľana, je tam prekrásna príroda. Ako sa vaša láska k prírode zlučuje s takým obrovským zásahom, aký tu EMED Slovakia plánuje? V tomto prípade som tiež v prvom rade človek, prírodovedec a až potom riaditeľ ťažobnej spoločnosti. Verím tomu, čo robím. Je samozrejmé, že každá ľudská činnosť zanecháva stopy na životnom prostredí a nie je to inak ani v procese ťažby zlata. Vďaka vyspelým technológiám však v súčasnosti môžme tieto vplyvy eliminovať a tak môžme využívať nerastné suroviny, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj spoločnosti. Málokto si uvedomuje, že v podstate všetko okolo nás pochádza z  nerastných surovín. Ťažba a ochrana prírody sa nemusia vylučovať, stačí mať k tomu zodpovedný prístup. Reálny dopad tejto ťažby je neporovnateľne nižší ako sú katastrofické scenáre, zbytočne vyvolávajúce rozpory. Jediný pozorovateľný dopad bude na území, kde bude baňa. Tento areál však bude oplotený a oddelený od okolia. Chcete povedať, že ťažba nebude mať žiadny negatívny dopad na naše územie? Je to zásah do konkrétneho územia, avšak do oddelenej prevádzky. Dopad  bude minimálny. A čo znamená „minimálny“ dopad? To znamená, že za plotom prevádzky nebudú zaprášené stromy, či povaľovať sa nejaký odpad. Prevádzka bude od okolia či obydlí oddelená výstavbou stromov. Navyše nami spomínaná prevádzka sa nachádza v oblasti už poznačenej priemyselnou činnosťou. Tak dobre. Stále tvrdíte, že sa dá všetko ľahko zrekultivovať. Povedzte nám, aké budú konkrétne kroky rekultivácie, jej obdobia. Aké sú možnosti? Prípadne čo napr. bude z odpadovej a čo z lúhovacej haldy? Rekultivácia bude prebiehať už počas ťažby, tzv.postupná rekultivácia, ktorá začne akonáhle časť odpadovej haldy nadobudne finálny tvar. Dnes však ešte neviem povedať ako presne bude celá rekultivácia prebiehať, akú bude mať konečnú podobu. Pre lom je najpravdepodobnejšie zatopenie vodou. Existuje mnoho príkladov, že sa po opustení z lomov  stali prírodné rezervácie, kam sa postupne vrátila fauna aj flóra. Z háld vzniknú novotvary v reliéfe krajiny, ktoré sa môžu napr. zatrávniť alebo zalesniť, môžu tam vzniknúť aj golfové ihriská či motocrossové dráhy.Výslednú podobu a následné využitie zrekultivovaného územia však chceme konzultovať s odborníkmi a práve aj s ľuďmi z regiónu. Ťažiť budeme minimálne 10 rokov, rekultivovať začneme niekoľko rokov po prvom výkope. Do 15 rokov od začatia ťažby bude všetko zrekultivované a späť funkčne začlenené do okolitého územia. Objavila sa mapka vplyvu lomu na spodné vody v okolí Podpoľania, čo môže mať reálny dopad... Tá mapka je nepravdivá, nezmysel vytrhnutý z kontextu. Ani my predsa ešte nemáme kompletné informácie. Detailnejšie štúdie odhalia vplyv ťažby na stav podzemných vôd, ale určite nedôjde ku kontaminácii spodných vôd či ovplyvneniu vodných zdrojov v obciach. Ten kto ju vytvoril nevie o ťažbe nič, alebo naopak, presne vie a vedome klame obyvateľov. Keby sme mali hovoriť o procese EIA, jedným z dôležitých argumentov PNZ (Podpoľanie nad zlato) je, prečo sa EIA nerobí v rámci procesu určenia dobývacieho priestoru. Sám hovoríte,  že EIA poskytne relevantné odpovede na všetky kľúčové otázky. Firma si predsa môže vybrať, kedy začne proces. Prečo sa  tomu bránite? Práve preto. Sme zodpovedná firma a na to, aby bol proces zodpovedný, potrebujeme ešte veľa údajov, ktoré zatiaľ nemáme. Takisto EIA je finančne veľmi náročný proces a bolo by predsa hlúpe začať na ňom pracovať, pokiaľ nemáme potvrdený dobývací priestor. To je to isté, ako keby ste si vy chceli otvoriť rešťauráciu na určitom pozemku. Spravíte územný plány, projekt stavby, investujete do toho množstvo peňazí, času a energie a potom by vám štát oznámil, že to dal niekomu inému. Nie je rozumnejšie počkať, kým budete mať výlučné právo na ten priestor? Potom, v súlade so zákonom, necháme vypracovať EIU a predložíme ju odbornej verejnosti a občanom. Mnohí spochybňujú množstvo prínosu financií do regiónu. Konkretizujte nielen čísla, ale aj vašu trvalú pomoc regiónu v jednotlivých oblastiach jeho rozvoja, ktorú ste viackrát deklarovali. Štandardné kroky sú známe. Naším cieľom je aby investované peniaze do regiónu priniesli pridanú hodnotu, rozvoj zamestnanosti a hospodársky rast regiónu. Taktiež chceme podporovať kultúru, šport, vzdelanie, skrátka akékoľvek projekty, ktoré pomôžu rozvoju tohto regiónu. Poskytneme určitý objem peňazí, o využití ktorého budú môcť rozhodnúť práve ľudia. Taktiež pripravujeme založenie nadácie. Tá bude okrem iného podporovať aj lokálne podnikateľské aktivity. Ale vaša pomoc nemusí byť naviazaná len na vznik nadácie, ale keď už o nej hovoríte, kedy bude založená? My sme pripravení a nič nám nebráni, aby začala svoju činnosť už v nasledujúcom roku. Ale všetko záleží na tom, ako rýchlo a či vôbec dostaneme povolenie. Takisto ste deklarovali, niekoľkokrát,  približné počty vzniku nových prac. miest v súvislosti s prevádzkou.  Pomenujte aké konkrétne prac.miesta vzniknú? Baňa, ktorá vzniká pri povrchovej ťažbe je diametráne odlišná od predstáv väčšiny verejnosti o tradičnej bani. Priamo v súvislosti s prevádzkou budeme potrebovať napr. šoférov nákladných áut, operátorov bágrov, ľudí na obsluhu drvičov, strojového i vozového parku, chemikov, automechanikov, geológov, enviromentalistov, takisto administratívu, ale i stavbárov pri budovaní prevádzky. Ľudia si len ťažko vedia asi predstaviť 600 až 800 sekundárnych prac.miest v subdodávateľských spoločnostiach. Sú to spoločnosti, resp služby, ktorých nutnosť i dôležitosť pri ťažbe v regióne vzrastie. Reštaurácie, prepavné spoločnosti, dodávatelia rôznych materiálov, servisy strojov i vozidiel, technické služby atď. Aký môže mať kríza vplyv na pokrok vo vašom projekte? Obrátil by som to. Aký môžeme mať my vplyv na krízu? Ponúkame ľuďom prácu a regiónu rozvoj. A to je jediný spôsob, ako krízu poraziť a nie sa na ňu stále len a len vyhovárať.

    12. novembra 2012 11:56
  • Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Lukáš Jurčo: Je to hlas našej krvi v našich žilách

    Mladí folk-nadšenci z Hriňovej v zložení Jakub Lacza, Lukáš Jurčo, Michal Melicherčík, Lukáš Jurčo, Adrián Mihálik, toto leto nafotili niekoľko pozoruhodných fotografií v lone Poľany a jej prírody. Myšlienka sa zrodila spontánne a partia kamarátov sa pustila do jej realizácie. Pri fotení v originálnych krojoch im asistoval náš fotograf Tomáš Belko. Kroje, ktoré mali na sebe počas fotenia sú v ich osobnom vlastníctve. Jeden z nich, Lukáš Jurčo dokonca sám vyrába kožušteky. Ako prebieha ich výroba a čo je najnáročnejšie? Ako prvý krok je výber správneho materiálu - musí byť čo najkvalitnejší. Teda nesmie mať viditeľné kazy, rezy a rany spôsobené neodborným odraním a podobne. Drobné rezy sa dajú odstrániť šmirgľom. Kožuchy vyrábam v dvoch farbách - biele, tie sú teda v prírodnej bielej farbe kožušiny. A hnedé, ktoré sa farbia odvarom z choroša orechového - huby parazitujúcej na starých orechoch. Tie sa následne sušia, potom sa v mažiari podrvia na prach, ktorý sa uvarí, zmieša s malým množstvom octu a za tepla sa vtiera do kože z mäsovej strany. Po uschnutí sa pristupuje k samotnej výrobe kožucha. Zoberiem si vopred pripravený strih, ktorý obkresľujem obyčajnou kriedou na kožuch. Nepoužívam krajčírsku kriedu, pretože tá sa nedá z kože zmazať. Strihy ukladám tak, aby mi vznikal čo najmenší odpad.Výzdoba pozostáva z farebných koží, zvaných " jercha ". Tie sa podľa predom vyrobených muštier vystrihujú a našívajú. Ďalšia výzdobná technika je " sirmovanie", ktorá skrýva švy. Každý šev sa prekryje pásom jerchy, kožuch sa olemuje, pridajú sa ručne krútené gombíky a slučky a kožuch je na svete. Ako dlho trvá samotná výroba kožuchu? Približne 180 hodín - záleží od náročnosti výzdoby. Základ je vždy rovnaký. Výzdoba je individuálna, ale ja kopírujem len staré originály. Ako dlho sa venuješ výrobe a z kadiaľ máš objednávky? Výrobe sa venujem od jari 2012. Impulz k výrobe bol spomienka mojej mamy na starého hriňovského kušnierskeho majstra, "starkého" Kamenského. Objednávok zatiaľ nebolo veľa, ale štyri brušliaky som šil do FS Devín sídliaceho v Bratislave. Odborné rady a veľkú pomoc mi poskytol majster Karol Jurášek z Banskej Bystrice. Vráťme sa k starým fotografiám. Čo viedlo mladých ľudí ako ste vy k takémuto nápadu a čo vás ťahá k folklóru? Odpoviem za seba. K folklóru ma pritiahol môj triedny učiteľ Tóno Trebuľa - Kečkár, ešte na základnej škole. Za tie roky som nazbieral veľké množstvo skúseností, zbierkového materiálu a podobne. Je to skrátka neodmysliteľná súčasť môjho života. Skúsim však odpovedať aj za ostaných - je to skrátka hlas našej krvi v našich žilách. Môžeme to teda chápať aj ako akúsi nechuť k dnešnému spôsobu života mladých? Presne. Je to moja, naša vlastná cesta. Necháp to však tak, že žijeme ako v predminulom storočí. Skrátka robíme to čo nás baví bez toho, aby sme v tom videli niečo divné, ako mnoho z našich rovesníkov. Ja a Michal sa venujeme ľudovej tvorbe, ja kušnierstvu, Michal kováčstvu - tak prispievame k uchovanie tradície, ktorá by bez záujmu mladých, vymrela veľmi rýchlo. Aké ohlasy majú vaše aktivity? Viac- menej rôzne. Stretol som sa veľmi kladnými reakciami, veľkou podporou, dokonca s darmi starých krojov alebo náradia, ktoré sa nedá zohnať. Ale rovnako aj s potupným pohŕdaním ľudí z " fachu", pre ktorých som asi nejakou konkurenciou. Avšak mne o peniaze vôbec nejde. Predpokladám, že tento koníček je finančne náročný... Áno, takmer ako každý koníček. Ja si vystačím v podstate len s ihlou, nožnicami, niťou a náprstkom, ale kolega Michal potrebuje vyhňu, nákovu a všakovaké špeciálne náradie, ktoré je extrémne drahé. Moje najväčšie výdavky sú v podstate investíciou do materiálu. Čo chystáte najbližšie? Uvažujem aj nad zimným výstupom na Poľanu, ten si však vyžaduje lepšiu a kvalitnejšiu výbavu. Najbližšie snáď Mitrovanie vo Veľkých Teriakovciach.

    10. októbra 2012 12:36
  • Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Pripravili sme pre Vás rozhovor s novozvoleným riaditeľom KC Andreja Sládkoviča - Jozefom Kulišiakom. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do konkurzu na riaditeľa KC AS? Už takmer 40 rokov pracujem v kultúrnej oblasti, ako amatérsky choreograf, režisér folklórnych i nefolklórnych programov, člen rôznych poradných zborov a porôt. Počas tohto obdobia som navštívil veľa krajín, kde som sa zaujímal hlavne o mechanizmoch financovania kultúry na rôznych úrovniach toho – ktorého mesta, štátu. Získané skúsenosti by som chcel využiť v riadení Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve. S akou víziou ste išli do konkurzu? Mám viacej predstáv o tom, ako skvalitniť a rozšíriť programovú ponuku v meste. Tieto predstavy súvisia s plánovanou rekonštrukciou Kultúrneho domu, s dobudovaním priestoru pred ním, s lepším využitím amfiteátra a do budúcna počítam aj kultúrnymi podujatiami na námestí SNP. Mojou snahou bude pomáhať pri zachovávaní detvianskej ľudovej výroby, hlavne výšiviek krivou ihlou, vyrezávaným krížom, výrobe fujár a píšťal, zachovať čo najviac informácií o výrobcoch, zvykoch a nositeľoch tradičnej kultúry. Čomu ste sa venovali predtým? Dlhé obdobie som pracoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Detve, potom niekoľko rokov v zahraničí v oblasti obrábania kovov, naposledy v Banskej Bystrici ako obrábač kovov. Popri mojom povolaní som sa 25 rokov venoval tvorbe choreografií a iným kultúrnym aktivitám. V akom stave ste prebrali KC AS ? Stav v Kultúrnom centre sa dá hodnotiť v dvoch pohľadoch. Prvý vypovedá o technickom stave budov a zariadení, kde sa za 50 rokov existencie riešili len nutné opravy. Budovy kultúrneho domu na Piešti, múzea a knižnice v hornej časti mesta, kultúrneho domu A.Sládkoviča potrebujú väčšie investičné prostriedky. Druhý pohľad hovorí o ľudskom potenciály, ktorý v KC bezpochyby je. Aké zmeny ste zaviedli a aké máte v pláne ? Snažím sa o malé zmeny, ktoré pomôžu vytvoriť pozitívne pracovné prostredie. Po rekonštrukcii budovy KC plánujem väčšie zmeny, napríklad posilnenie technickej prevádzky na úkor administratívy. Zmení sa niečo po programovej stránke, obohatí KC kultúru v Detve? Kultúrne centrum A.Sládkoviča usporiada niekoľko tradičných festivalov, ktorých úroveň je potrebné zachovať, prípadne zvyšovať. Pracovníci KC rozbiehajú ďalšie festivaly, celoslovenský festival mladých dychových hudieb, medzinárodnú prehliadku kúzelníkov a iluzionistov Magic show a budeme sa snažiť rozšíriť programovú ponuku o ďalšie žánre, hlavne divadlo, muzikály, hudobné skupiny a podobne. Počas letných dní sa budeme snažiť oživiť verejné priestranstvá v meste kultúrnymi aktivitami. V akom stave je plánovaná rekonštrukcia? K dnešnému dňu je ukončená kompletná projektová dokumentácia, výberovým konaním bol vybratý vyhlasovateľ verejného elektronického obstarávania, ktoré v tomto období práve prebieha. Po úspešnom obstarávaní by rekonštrukcia KC mohla začať v novembri 2012. Aké sú záľuby Jozefa Kulišiaka? Okrem rodiny mám dve veľké záľuby. Folklór a príroda – chov zvierat, mám doma Bernského salašníckeho psa, rybky v akváriu a veľa papagájov. V minulosti som viac preferoval folklór, teraz sa viacej venujem zvieratám. Ako by ste svojimi slovami ohodnotili kultúru a kultúrne bohatstvo na Podpoľaní? Kultúra na Podpoľaní, ale celkovo na Slovensku za posledných 20 rokov rastie. To vidíme všade okolo nás, ako vypadajú naše obce a mestá. Horšie je to s kultúrou osobností, je čoraz menej ľudí ochotných zapájať sa nezištne /zadarmo / do kultúrnych aktivít usporiadaných na Podpoľaní. Je to aj tým, že mnohí si neuvedomujú aké veľké bohatstvo sa na malom území pod Poľanou nachádza a ako sa časom z nášho života vytráca.

    18. augusta 2012 17:56
  • Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Grécko, Maroko, Bali a Egypt… Do týchto krajín nás zavedie Boris Filan v ďalšej knihe z edície Svet Gombička. Kniha má názov Ako išlo oko na vandrovku. Opäť to nie je len „obyčajný“ cestopis ale doslova cestovateľský zákusok so všetkými možnými chuťami aj príchuťami. A cítiť v ňom aj chuť soli. Morskej soli. Pretože moru sa v knižke venuje osobitne… Listujem v knihe a rozmýšľam, ako začať rozhovor. Celkom na konci, na obale knihy, čítam: Podarila sa mi šikovná vec. Pobolievalo ma z potápania ľavé ucho. Tak som si doň dával kvapky. Myslel som si, že sú ušné. Až tretí večer som si všimol, že sú to umelé slzy na suché oko. Takže mám teraz v uchu naplakané… (A už viem, ako začať.) Mne sa raz podarilo kvapnúť si do oka ušné kvapky… Myslím, že mať naplakané v uchu je ten lepší prípad. Ale neviem. Vy áno. Aký je to pocit, mať naplakané v uchu?  Je to príjemnejšie, ako keď si niekto do vášho ucha vyleje dušu. A menej otravné, ako keď má niekto v ušiach finálny produkt zažívacieho traktu. Keď išlo vajce na vandrovku, vzalo so sebou raka, kačku i moriaka… Vy ste vandrovali s okom… A koho si berie oko Borisa Filana so sebou?  Občas manželku, často fotoaparát Olympus a vždy malý vankúšik pod hlavu… Mne sa páči koniec tej rozprávky o vajci. Ako jeho druhovia putovali, zažívali a užívali. A zrazu si vajce hovorí: „Všetko som už videlo, všetko som už zjedlo a vypilo. Už sa mi nechce putovať.“ A tak išli všetci domov… [caption id="attachment_34173" align="alignleft" width="300"] Boris Filan – bandeonista. Fotka z občianskeho preukazu[/caption] Tu druhú z knižky, ktorú odfotil Štefánik. Krásnu Polynézanku. Z fotiek, na ktorých som ja, mám rád fotografiu zo svojho občianskeho preukazu, kde vyzerám ako bandeonista. V knihe je množstvo úžasných fotografií z vašich ciest. Dominujú na nich ľudia. Iste sú pre vás dôležití…  Fotiť ľudí je lov, aby ste tam mali aj ich dušu. Banánového deduška alebo hrdosť čističa topánok… to sú hrozienka toho cestovného orechovníka. Pokiaľ viem, aj jedlo a pitie je pre vás dôležité… kedy a kde vám naposledy tak mimoriadne zachutilo?  Bohužiaľ vždy. Ale napríklad včera som bol v japonskej reštaurácii Sushi Plus a mal som božské maki aj čerstvé sašimi. A od mojej manželky mi chutí všetko, vstúpil do nej duch jej mamičky. Človek sa vraj nemá vracať tam, kde bol mladý a krásny… Vy ste sa vrátili… Kam? A čo to s vami „urobilo“?  V Chorvátsku som bol tridsať krát. Na Hvare po dva mesiace tri roky po sebe. Bol to môj druhý domov. A už nie je. Na vine bývajú obidvaja. Hvar… svoj vzťah k Chorvátsku v knihe charakterizujete ako stav rozchodu po veľkej láske… Čo sa stalo?  Vojna zničila všetko, vzťahy, bezstarostnosť, hrdosť. Všetci, Chorváti, Srbi aj Bosniaci sa dopustili taký strašných vecí, že je o nich ťažké aj mlčať. [caption id="attachment_34174" align="alignright" width="300"] Boris Filan na Srí Lanke[/caption] Prečo ste nechceli na ísť na dovolenku do Grécka a prečo ste napokon išli?  Mne Grécko na pobreží nevyhovuje preto, prečo ho iní milujú. Všetky rozkoše sú priveľmi ľahko dosiahnuteľné. Milujem Atény a obdivujem Grékov. Teraz sa bohatí sviniari pokúšajú dostať ich na kolená. Ale to nedokáže nikto. Banky dávno skrachujú a Gréci budú stále žiariť. Ozaj, aká bola masáž na Bali?  Takmer dokonalá, iba ten povinný suspenzor ma rezal vpredu aj vzadu. Akú hlúposť, bláznovstvo ste vyviedli na svojich posledných cestách?  Stačí, že som sa nechal nahovoriť na plavbu jachtou po Jadrane. Alebo v hotelovom komplexe v Soma Bay som zaplatil veľa peňazí za vodnú procedúru, počas ktorej ma desaťkrát takmer utopili prudkými prúdmi morskej vody. Alebo keď som si kúpil zájazd do Kláštora sv. Kataríny a deväťdesiat percent času sme strávili v nákupnom centre s alabastrom a šperkmi. O mori ste snívali odjakživa. A dávno už viete aj to, o čom sníva more. Text pesničky Janka Lehotského Veľký sen mora to dokazuje… Sny o mori sa vám splnili, aj ten o Červenom mori. Sever vás neláka?  Všade písali, že ľadovce sa už roztápajú, tak čo tam? Ale teraz, keď sa zistilo, že to bol ekologický podvod a ľadovce, naopak, pribúdajú, tak sa vyberiem do Grónska. Chcem podať ruku veľrybe. Jeden môj kamarát hovorí: Zdá sa vám, že svet je gombička? No tak ho skúste prišiť… Gombičku si prišiť viete… a čo svet? Načo, veď nám ho prišili už v kolíske. Páči sa mi, ako človek vojde do cestovky a chce, aby mu poradili kam by mal ísť. Postavia na pult glóbus a postupne idú prstom okolo sveta a… Afrika, teplo a nebezpečne. Ázia, vlhko a choroby. Amerika, koho to zaujíma? Austrália, ďaleko. V Európe som už všade bol. „Prosím vás, dáky iný glóbus nemáte?“ Kam zavediete čitateľov vo svojej ďalšej knihe? Rusko, plavba po Volge, návšteva mesta Vasjuky pri oslave jubilea šachového turnaja, ktorý organizoval Ostap Bender. Knižka sa bude volať Vodka, duša, kaviár… Mohlo oko vzniknúť náhodou? Nie, muselo sa vyvinúť z niečoho, čo sa oku iba podobalo. Načo by komu bolo polooko? Nuž, vidí polovičku zvieraťa, ktoré ho chce zožrať, tak ujde. Je na tom lepšie ako zviera, ktoré má iba štvrťoko alebo 49-percentné oko. To zožrané zviera už nikdy nebude mať mláďa, lebo je mŕtve. A na zemi je najdôležitejšie nebyť mŕtvy. Živému sa pritrafí veľa zaujímavých vecí…

    22. júna 2012 13:21
  • DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    Mnohí z vás poznajú Jána Majera – DJ z disco clubu Night, ale stretnúťsa s ním môžete na svadbách, alebo pri rôznych kultúrnych podujatiach, kde ozvučuje s kolegom Vladom Očenášom. Janči, ľudia ťa poznajú ako DJ-a, ako dlho sa venuješ tomuto remeslu? Pomaly to bude už 18 rokov. Kde si začal hrávať? Začal som hrávať v bare, v Hoteli Detva. Neskôr to bol Night club Detva. Okrem toho hrávam aj svadby, či ozvučujem rôzne podujatia. Aký štýl najradšej hrávaš? Rád hrávam dance, archív, oldies. Ako DJ si ochotný hrávať na želanie, alebo radšej hrávaš podľa svojho gusta? Som ochotný, nemám s tým problém. DJ-i často balia na diskotékach dievčatá, ako je to s tebou? Úspešnosť je vysoká, dosiaľ (smiech). Podarilo sa zbaliť mnoho báb, niektoré dali aj telefónne číslo. Si teda slobodný? Som šťastne slobodný, bez záväzkov. Čakám na tú pravú. Aké sú tvoje záľuby? Tak z tých hlavných sú to cyklistika, príroda, diskotéky. Aké je tvoje obľúbené jedlo, napoj? Jedlo zjem všetko, nemám problém, nie som vyberavý. Najradšej sa napijem z pivka. Ktorý je tvoj najobľúbenejší „lokál“? Najobľúbenejšia značka piva? Tak najradšej chodím do Skaly, potom k Otinovi do Ciglanu. Pivo? Nepotrpím si na značke, ale kvalita musí byť dobrá. Aký je tvoj typ vysnívanej ženy? Ani chudá, ani tučná, taký stred. Slovenky sú všetky pekné. Nesmie byť mimochodom dotyčná povrchná a namyslená, také nemám rád. Aký je tvoj naj sen? Ťažká otázka. Asi aby sa moji rodičia mali dobre. Ak hodnotíš dnešnú spoločnosť? Mladí sú veľmi drzí, starší ľudia sú oveľa slušnejší. Lepšie s nimi vychádzam. Okrem DJ-ingu máš aj inú prácu. Čomu sa teda venuješ? Robím pre spoločnosť, prevádzkujúcu káblovku.

    20. júna 2012 17:05
  • Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Je mladý, talentovaný, šikovný. Aj tak by sa dal zhodnotiť Hriňovčan Lukáš Šlajferčík. Viac si prečítajte v rozhovore s ním. Od kedy sa venuješ foteniu? Moje prvé pokusy o fotenie začali vznikať ešte v dobe na ZŠ (rok 2003), kedy som si kúpil prvý mobil so zabudovaným fotoaparátom. Vtedy som fotil všetko, bola to pre mňa veľká radosť a produkoval som s ním tisíce fotiek mesačne. Troška vážnejšie to začalo byť na strednej (2006), keď som so spolužiakom vymenil MP3 prehrávač za "Ultrazoomový" kompakt, ktorý mal aj manuálne režimy a pomohol mi pochopiť základné princípy digitálnej fotografie. O rok neskôr som už mal veľmi slušný stroj, avšak po pár mesiacoch ostal nevyužitý a zdalo sa, že fotenie ma už nebaví. Museli prejsť 3 roky kým mi fotenie začalo chýbať, zaobstaral som si vysnívanú zrkadlovku a fotím dodnes :) Máš obľúbené témy na fotenie? Bavia a zaujímajú ma panorámy a virtuálne prehliadky, najmä tie obrovských rozmerov, kde sa rozlíšenie výslednej snímky ráta na gigapixely. Je to dosť technicky náročné, ako fotenie tak aj spracovanie, ale ako informatik rád presedím za PC celé dni a baví ma po malých krokoch posúvať hranice svojich možností. Z tých bežnejších tém mám rád makro fotografie, prinášajú detailný pohľad na svet, aký bežne okom ani nemáme možnosť vidieť. Rád fotím aj portréty, krajinky, šport, nočné fotografie. Bavilo by ma aj fotenie divej zvery v teréne, zatiaľ na to však nemám vybavenie. Téma nie je až tak dôležitá, radosť mám vždy keď sa fotka vydarí a páči sa aj ostatným. V čom spočíva čaro dobrej fotografie? Na fotografiu sa dá vždy pozerať minimálne z dvoch pohľadov, z technického a umeleckého. Často je úspešná a uznávaná fotografia napr. nekvalitná, rozmazaná, zašumená a preexponovaná, ale  zachytáva emóciu, dej, správny okamžik a atmosféru, čo z nej robí perfektný záber. Naopak napr. portrét mravca môže patriť medzi tie najúspešnejšie, práve kvôli technickej dokonalosti, ktorá si nevyžaduje umelecké cítenie fotografa, možno len trochu šikovnosti a strašne drahé technické vybavenie. Myslím si, že najlepšie je keď má fotografia z oboch niečo, vtedy zaujme aj publikum hľadiace čisto na kvalitu, aj čisto na obsahovú stránku. Tomu, čo dokáže oceniť oba aspekty, dá fotografia najviac. Nemal si ambíciu zúčastniť sa nejakej súťaže? Osobne súťaže nemám moc v láske a nevyhľadávam ich. Pre mňa je výhrou, keď vidím, že sa ľudom moje fotografie páčia. Keď dostanem pochvalu, alebo moje fotky vystavia na verejné miesto, keď si niekto moju fotografiu zarámuje na stenu, keď si ma niekto znovu zavolá na akciu ktorú som fotil, dokonca aj keď som našiel svoje fotky bez povolenia použité na reklamné účely na jednej stránke. Plánuješ sa aj v budúcnosti profesionálne venovať foteniu? Podľa toho čo myslíš tým "profesionálne", spadám asi do skupiny začínajúcich amatérov, ale nevylučujem ani takú možnosť. Najmä čo sa týka oblasti panorám a virtuálnych prehliadok, chcel by som to dotiahnúť na profesionálnu úroveň. Fotíš pre mesto Hriňová, ale i pre discoklub Vegas, aké sú to skúsenosti? Určite sú to veľmi dobré skúsenosti, pre mesto Hriňová som fotil napr. 120. výročie jej vzniku, alebo nedávno akciu váľanie mája s FS Hriňovčan, kde prišli aj L. Latinák a M. Miezga v rámci natáčania seriálu. Za fotografie sa mi dostalo množstvo kladných ohlasov, spoznal som veľa nových ľudí, zúčastnil som sa akcií, na ktoré by som bez pozvania ani nešiel. Cením si to a posúva ma to ďalej. Vo Vegas klube som prvýkrát fotil najväčšiu akciu roka - Štefanská paráda v roku 2010, takže bola to taká skúška ohňom. Keďže tam fotím dodnes, spokojné boli asi obidve strany :) V súvislosti s fotením máš aj nejakú vtipnú príhodu? Ľudí som nie raz pobavil tým, keď som pozabudol, že mám nasadenú krytku objektívu a zistil som to až pri pozeraní do hľadáčika a čudovaní sa, prečo nie je nič vidieť. Okrem fotenia sa venuješ aj technologickým záležitostiam, napr. vizualizácia Hriňovej a okolia. Ako vznikol tento nápad a ako prebiehala jeho realizácia? Môj prvý taký mini projekt bol nafotenie miestneho kostola, ktorý obsahoval 6 pohľadov, dal som ho na internet a mal celkom úspech. Vtedy som však nemal ešte žiadnu techniku, tak som s výsledkom vôbec nebol spokojný. Medzičasom som zlepšoval techniku a zbieral nové skúsenosti fotením okolia. Keď som získal všetko potrebné, napadlo ma spraviť prehliadku Hriňovej, aby sa človek jednoducho mohol pozrieť na miesta, kde možno ešte ani nebol. Začal som s fotením z okolitých kopcov a keď sa dostavili prvé výsledky, záujem prejavilo aj samotné vedenie mesta, čo ma len viac motivovalo pokračovať. Momentálne má prehliadka 19 pohľadov, je dostupná zatiaľ na súkromnej doméne a úspešne som ju použil aj ako bakalársku prácu. Keď budem mať viacej času, určite v nej chcem pokračovať a rozšíriť ju na poriadnu databázu 360° pohľadov okolitej prírody, ale aj centra mesta, kultúrnych pamiatok a podnikov... Kde študuješ, aké sú tvoje záľuby? Študujem aplikovanú informatiku na FPV, UMB v Banskej Bystrici, kde momentálne končím tretí ročník. Najsilnejšia, od malička pretrvávajúca záľuba sú počítače a technológie všeobecne. Medzi kandidátov na obľúbenú činnosť na PC patria úprava a retuš fotografií, 2D grafika a 3D CAD systémy, úprava a strih videa, tvorba webových stránok, atď. Zo športov je u mňa favoritom cyklistika, niečo medzi štýlmi Street, XC a DH. V prípade záujmu, vieš fotiť aj na objednávku? Fotím skoro vždy keď ma o to niekto požiada, no nerobím to nijak komerčne. Nemám ani toľko voľného času, aby som začal fotiť nejak vo veľkom.

    14. júna 2012 20:25
  • Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel, známy český sexuológ a popularizátor sexuológie, tiež moderátor, spisovateľ a človek so zmyslom pre humor. Jeho návštevu Banskej Bystrice sme využili na príjemný rozhovor, v ktorom sme sa neváhali opýtať ani na jeho súkromný a intímny život... Narodili ste sa počas vojny. Tým, samozrejme, nemienime pripomínať váš vek. Skôr by nás zaujímalo, či ste sa, s odstupom času, zamýšľali aj nad tým, či deti narodené do vojny to majú v živote ťažšie. Když válka skončila, bylo mi pět let. Jako dítě pamatuji potravinové lístky a občasný nedostatek. Jediným následkem je moje celoživotní potravinová nezdrženlivost, žravost… Se střídavým úspěchem bojuji s obezitou. Na čo z tých čias si spomínate? Bolo to vlastne vaše detstvo… Velice podrobně jsem to popsal ve své knize Rozpomínání, která vyšla nedávno v nakladatelství XYZ. Dětství je věnována celá první třetina knihy. Vzpomínám třeba na své ministrování v kostele a na tehdejší latinskou liturgii. Dodnes umím zpaměti celou latinskou katolickou mši svatou. To už neumí ani mnohý dnešní kněz… Vaša prvá láska? Bylo to v první třídě, jmenovala se Alexandra, říkali jí Saša a hráli jsme si společně na pískovišti u nás v zahradě. Prvý bozk? Tamtéž, asi v šesti letech, ale moc jsme to neuměli. Prvý sex? Pokud sexem rozumíte onanii, tak asi ve třinácti, pokud soulož, tak o pět let později. Prvé milovanie? Slovo „milování“ pro mne nemá jasnou definici. Pokud myslíte „zamilovanost“, tak ta se u většiny lidí, mne nevyjímaje, dostavuje v pubertě.  Pokud tím myslíte pohlavní styk, tak viz výše. Prvá nevera? Stejně jako je možno hřešit třeba myšlenkou, slovem i skutkem, tak stejně je to s nevěrou. Té nevinné dětské lásce Alexandře v šesti letech jsem byl nevěrný hned v další třídě obecné školy. Jmenovala se Hanička a psali jsme si zamilované dopisy ve vyučování.   Posledná nevera? Na tu ještě pořád čekám. Možná už marně. Vždy ste chceli byť lekárom, konkrétne gynekológom? Prečo? Protože mne to baví a je to zajímavá práce. Nejaký čas ste pôsobili ako kúpeľný lekár… to znie pekne. Tak starosvetsky. Ako sa vám pracovalo v kúpeľoch Františkove Lázně? Lázeňského lékaře jsem bral v důsledku bytové krize. Pro gynekologa je to práce méně zajímavá, odpadá operativa a porodnictví. Naštěstí to trvalo jenom tři a půl roku. V podrobnostech odkazuji znovu na svou knihu vzpomínek. Sex a milovanie - to nie je len „zábava“, potešenie, ale často aj problémy. Veľa problémov. Pohlavné choroby, zneužívanie a ďalšie násilné činy… Nebezpečí spojená s pohlavním životem bohužel člověka trvale provázejí od dávnověku. V průběhu vývoje společnosti však na sebe často berou jinou podobu. Úkolem sexuální výchovy je na tato nebezpečí upozorňovat a učit lidi správné prevenci. Umenie milovať napísal Ovídius, Fromm a aj vy. V čom podľa vás spočíva umenie milovať? Na rozdíl od ostatních vyšších živočichů předpokládá lidská sexualita opravdu jakési učení a zdokonalování. Hlavním poselstvím je pak úsilí o partnerskou toleranci a vycházení si vstříc. Nikomu neubližovat a nebudit veřejné pohoršení. Tyto normativy se osvědčují v neměnné formě už po tisíciletí. Mé rady se tedy nebudou příliš lišit od Ovidia a Fromma. Keď už sme pri knižkách, vyšla vám aj Antikoncepčná kuchárka. Máte zaručený antikoncepčný recept? Stejně jako nic na světě není stoprocentní (kromě smrti), nemůže existovat ani stoprocentně bezpečná a zaručená antikoncepce. Jsou pouze metody více a méně spolehlivé a bezpečné. Červené uši je názov vášho úspešného rozhlasového programu. Stáva sa vám, že sa červenáte, ako sa hovorí, až za ušami? Po čtyřicetipěti letech praxe se už nečervenám. Aký je rozdiel medzi sexom, cirkvou a politikou? (Sex, cirkev a politika, je názov knihy, pozn. aut.). Zatímco „sex“ je stále stejný, politika a církve se mění. To bude asi ten zásadní rozdíl. Chceli ste niekedy byť ženou? V mládí mne to občas napadlo. Zejména jsem chtěl být hezkou ženou. Bláhově jsem se domníval, že ty hezké ženy to mají na světě pohodlnější a lepší. Dnes už si to nemyslím a jsem rád mužem, přesněji řečeno starcem. Čo vám na mužoch prekáža? Obecně vůbec nic. Na hloupých mužích mi překáží hloupost, nejhorší je, když je spojená se sebevědomím, u lakomých mi překáží lakomství a u fanatiků jejich fanatismus a nedostatek sebereflexe. Ak ste čakali túto otázku aj so zameraním na ženy, nedočkáte sa. Ženy sú predsa dokonalé! Mýlíte se, i ženy mohou být hloupé, nezdravě sebevědomé, lakomé a fanatické. Máte však pravdu v tom, že těch dokonalých žen je více než dokonalých mužů. Rozesmála mne snaha Českých drah zřizovat samostatné vlakové oddíly pro ženy. Zavání to trochu islamizací.

    08. mája 2012 20:02
  • Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Obyvateľov Korytárok berie ako svoju rodinu. Snaží sa ich počúvať, pomáhať im s problémamia zvyšovať úroveň ich života. Aj o tom sme sa porozprávali so starostom Korytárok Ľubomírom Strakom. Ako dlho pôsobíte v komunálnej politike? Bude to už 15 rokov. Predtým som pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol som zástupcom starostu v minulom období a od roku 2010 som starostom. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou vo vašej obci? Údaje, ktoré máme, hovoria o 14 % nezamestnaných, čo robí konkrétne 78 ľudí. Avšak ako starosta malej obce, kde sa každý s každým pozná, viem, že minimálne 30 ľudí robí načierno, čím je vlastne umelo navýšená nezamestnanosť v obci. Chyba je ale na strane štátu, ktorý poskytuje dávky, ale nekontroluje vôbec ich prijímateľov. Osobne som z tohto stavu dosť smutný. Dlhodobo nezamestnaných využívame aspoň na aktivačné práce. Títo ľudia potom majú aspoň ako také pracovné návyky. Korytárky sú známe ako kultúrna obec, organizujete dva známe festivaly. Je v tejto oblasti niečo nové? Novinky ani nie sú. Máte pravdu, organizujeme dva pomerne známe festivaly v širšom okolí – Celoslovenskú prehliadku fujerášov a prehliadku heligonkárov. Pri zrode fujerášov som stál spoločne s Romanom Malatincom a pánom Očovanom. Aké investičné plány má obec? Zámer, ktorý prešiel posledným obecným zastupiteľstvom, je výstavba domov, konkrétne dvojdomov. Chceme ísť touto cestou, nie cestou bytoviek, pretože tie nezapadajú do tunajšej architektúry, resp. urbanistickej štúdie. Pokiaľ pôjde všetko, ako má, výstavba začne na jeseň a v lete budúceho roku by sme chceli domy odovzdávať. V poslednom období sa do Korytárok prisťahovalo dosť mladých rodín. V podstate čo do pôrodnosti, úmrtnosti a prisťahovalectva do obce sme stále v pomere 1:1:1. Počet obyvateľov kolíše okolo 990. Radi by sme prekročili magickú tisícku. Snažíme sa byť nápomocní mladým rodinám pri stavebných povoleniach či pri výkupe pozemkov. Aký najpálčivejší problém ťaží Korytárky? Najväčším problémom obcí je infraštruktúra, hlavne cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Korytárky majú dve odľahlejšie časti – Zlatno a Mláky/Ivanišovo. Tu sa vynára ďalší problém, ktorým sú majetko-právne vzťahy. Nemôžeme investovať, pokiaľ obec nemá pozemok, na ktorom je komunikácia, vo vlastníctve, resp. v dlhodobom prenájme. Pozitívom je, že minuloročný rozpočet vykazoval malý prebytok, tak sme sa rozhodli peniaze využiť na navýšenie prostriedkov pre údržbu miestnych komunikácií. Dotkli sa obce Korytárky regulácie spojov SAD Zvolen? Zatiaľ nie, nepocítili sme to. Obec však prispieva sumou 119 eur mesačne na nerentabilný spoj do časti Ivanišovo. Je to síce ekonomicky nevýhodné, ale aj tam žijú naši občania a potrebujeme sa o nich postarať. Obec Korytárky je úspešná aj v získavaní grantov. Máte nejaký nový projekt? Áno máme, cez Ministerstvo životného prostredia SR sme získali prostriedky na vybudovanie zberného dvora. Obec síce separuje, ale v rámci projektu bude priamo v obci vybudovaný zberný dvor na plasty, atď. Navyše dostaneme prostriedky aj na techniku pre zvoz odpadu. Ako ste vysporiadaní s komunálnym odpadom všeobecne? Odvoz komunálneho odpadu je dvakrát do mesiaca, každý druhý piatok. Jeden utorok sa odváža separovaný odpad. Službu nám zabezpečujú Technické služby mesta Detva. Rokovali sme aj s firmou Marius Pedersen, ale ich ponuka sa ukázala ako nevýhodná. V súčasnosti stojí odvoz na jedného obyvateľa 18/19 eur. Občania platia len 13 eur, zvyšok dotujeme z rozpočtu obce. Je to síce veľká záťaž, ale ísť cestou zvyšovania daní veľmi nechceme. Aké podmienky má v obci mládež? Myslel som si, že s mládežou bude väčší problém. Akási klubová činnosť je dnes už prežitkom minulého režimu, snažíme sa teda mladým vytvoriť lepšie podmienky. Veľmi milo ma prekvapili nedávno, keď obec ohrozoval požiar z vypaľovania trávy a na výzvu obecného rozhlasu zareagovalo cca 60-70 mladých ľudí. Doteraz všetci vraveli, že mladí sú vandali, zlodeji a neviem čo ešte. Ale práve tí „grázlici“ boli prví, ktorí prišli ochotne pomôcť. Ostali až do konca, kým nebol požiar úplne uhasený. Všetci sme boli mokrí a čierni od dymu. Navyše sa mladých musím zastať aj tým, že v obci nemáme žiadne náznaky vandalizmu. Nové zástavky sú bez poškodenia, čo v iných obciach alebo mestách nevidieť. Takisto aj častý jav ako sú rozsypané smetné koše u nás nenájdete. Som teda za otvorený postoj a dialóg s tunajšími mladými ľuďmi. Viem im vždy v rámci možností vyjsť v ústrety. Pristavme sa pri vás. Aké záľuby má starosta Korytárok? Pri práci mám na ne veľmi málo času, avšak rekreačne si zahrám volejbal. Mám veľmi rád ničnerobenie. V kľude relaxovať a oddychovať v nedeľu. Navyše milujem more. Behom aktívneho pracovného života som mal možnosť navštíviť 19 destinácií. Ako by ste charakterizovali typického Korytárčana? Sme jedna veľká rodina. Keď treba spolu držať, vieme byť mimoriadne súdržní, ale keď sa treba pohádať, vieme aj to. Je to ako v rodine.

    23. apríla 2012 18:15
  • Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Mgr. Stanislav Horník, 36 rokov, primátor Mesta Hriňová, pôvodným povolaním učiteľ, ženatý, 2 deti. Ako by ste zhodnotili rok vo funkcii primátora? Rád konštatujem, že hneď od prvých dní môjho mandátu sme začali na mestskom úrade a v MsZ napĺňať zámery, ktoré boli súčasťou môjho volebného programu. Podpora, ktorej sa mi dostalo od občanov mesta je pre mňa vážnym záväzkom. Štyri roky v pozícii prednostu MsÚ sú pre mňa skúsenosťou na nezaplatenie. Aj vďaka tomu sa práca nezastavila a plynule sme vstúpili do nového obdobia. Akými konkrétnymi krokmi ste začali plniť svoj mandát? Odovzdaním kancelárie prvého kontaktu vo vestibule MsÚ sme priblížili výkon samosprávy občanom, uľahčili život seniorom a hendikepovaným. V mesiaci máj sme začali implementovať projekt na výstavbu turistického informačného centra. V týchto dňoch začíname s realizáciou priestorového informačného systému. Obidva projekty realizujeme vďaka prístupu Leader v rámci MAS Podpoľanie. V letnom období sme sa pustili do rekonštrukcie siete miestnych komunikácií. Schválením programového rozpočtu mesta v MsZ sme naštartovali novú etapu podpory  spoločenských organizácií, záujmových a občianskych združení, folklórnych súborov a športových klubov. Na platforme „Podnikateľského fóra“ sme načali intenzívnejšiu spoluprácu s podnikateľmi a významnými zamestnávateľmi v meste. Dôvod na úsmev mám aj vďaka podporeným žiadostiam o NFP v prípade programu Ministerstva vnútra SR na prevenciu kriminality, kde sme získali grant na vybudovanie monitorovacieho kamerového systému. So žiadosťami na podporu 5. ročníka Medzinárodného festivalu ľudových hudieb „Muziky pod Poľanou“ sme uspeli hneď trikrát: na Ministerstve kultúry SR, BBSK aj na Vyšehradskom fonde. Aj vďaka tomu tento rok rozširujeme festivalové dianie o „Gazdovanie na Hriňovských lazoch“. Takisto môžeme rátať s nenávratným finančným príspevkom z rezervy predsedníčky vlády SR, p. Ivety Radičovej, ktorý použijeme na zateplenie objektu Základnej umeleckej školy v Hriňovej. Rok však ešte nekončí, preto očakávam, že budeme rovnako úspešní aj pri ostatných projektoch, do ktorých sme vložili svoje úsilie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora Hriňovej? Priznám sa, že po skončení vysokej školy som vôbec neplánoval, že zostanem na Slovensku. Už počas štúdia ma lákali cudzie kraje, dosť som cestoval.Po parlamentných voľbách v roku 1998 som mal ako jeden z prvých absolventov možnosť vycestovať v rámci projektu Európskej únie. Nastúpil som ako učiteľ na ZŠ v Hriňovej, robil som prácu, ktorú som mal rád. V roku 2002 som prvýkrát kandidoval za poslanca MsZ, už vtedy som pracoval na volebnom programe. V roku 2006 som bol zvolený za poslanca MsZ, nastúpil som však ako prednosta MsÚ.. Pred voľbami do VÚC v roku 2009 som avizoval, že v prípade povzbudivého výsledku sa budem uchádzať o post primátora mesta. A tak som do toho išiel. Ale bez podpory rodiny by to nebolo také jednoduché. V civilnom povolaní ste bol učiteľ, aké je to byť muž/učiteľ a učiť dnešných mladých ľudí? Učiteľ má nesmierne šťastie, že môže pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sa väčšinou ešte len chystajú popísať najdôležitejšie stránky svojho života. Predtým ich však potrebuje naučiť byť osobnosťami, mať otvorené oči a jasnú myseľ. Táto práca je poslaním. Jasné, že generácia dnešných mladých ľudí je dnes úplne niekde inde ako generácia našich otcov alebo tá naša. Najdôležitejšie pre učiteľa je vedieť sa mladým ľuďom priblížiť, vžiť sa do ich potrieb, obetovať im svoj voľný čas. Tu nepomôžu akademické poučky. Žiaci to vedia učiteľovi vždy v dobrom vrátiť a poznať to aj na výsledkoch... vtedy učiteľa jeho práca napĺňa. V čom Vás napĺňa Hriňová najväčšou hrdosťou? Pomerne ľahká odpoveď, lebo asi niet Hriňovčana, ktorý by nevyzdvihol nádherné prostredie, úpätie Poľany s rázovitým roztrateným osídlením, Hriňovskými lazmi, krásnou prírodou a veľkým potenciálom, ktorý sa tu ukrýva. Som hrdý na ľudí, ktorí si ctia a rozvíjajú tradície našich predkov a tých, ktorí šíria dobré meno Hriňovej. Naopak, najviac energie ma stojí riešenie nezmyselných susedských sporov. Deje sa tak v prípade, keď ľudia vnímajú realitu okolo seba striktne egocentricky. Aké investičné plány má Mesto Hriňová? Na najbližšie obdobie máme rozpracovanú prípravu projektovej dokumentácie na výstavbu nájomného bytového domu na sídlisku Bystrô. Ak všetko pôjde podľa našich predstáv, zameriame sa na prípravu dokumentácie pre ďalšie nájomné byty v lokalite Murínka, kde máme zámer vystavať novú obytnú štvrť. Po schválení územnoplánovacej dokumentácie bude nutné pripraviť plán zóny a pripraviť v tejto lokalite inžinierske siete pre IBV. Naším cieľom je stabilizovať počet obyvateľov mesta. Na najbližšom mestskom zastupiteľstve predložíme poslaneckému zboru a občanom mesta ideový návrh - štúdiu rekonštrukcie mestského kúpaliska v jednoduchšej a efektívnejšej podobe prírodného kúpaliska. Efektívnejšia varianta počíta s využitím vlastných prostriedkov pri samotnej výstavbe. Nemáme „veľké oči“, neočakávame, že by sme mohli niekedy „oprášiť“ pôvodný predimenzovaný projekt rekonštrukcie, ktorý zapadá prachom. Toto je jedna z posledných šancí, ako zachrániť pekný areál pre šport a relax. Ešte v tomto roku plánujeme na Ministerstve životného prostredia SR podať žiadosť na výstavbu Zberného dvora v Hornej Hriňovej. Očakávame implementáciu troch veľkých stavieb ako sú: Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Hriňová, Revitalizácia centrálnej mestskej zóny Hriňová a Rekultivácia skládky triedeného komunálneho odpadu Hriňová - Fangová. Najmä tieto projekty budú v najbližších rokoch zamestnávať administratívu mesta. Do zimy chceme zatepliť objekt ZUŠ Hriňová a čiastočne tepelne ochrániť objekt MŠ J. Kráľa. Pokračujeme s dostavbou hospodárskej budovy na stredisku služieb v Hornej Hriňovej. Prevezmeme rozpracovanú dokumentáciu k výstavbe chodníkov v lokalite Starého sídliska. Ešte v tomto roku musíme implementovať projekt monitorovacieho kamerového systému. Z dlhodobého hľadiska budeme postupne pripravovať projektovú dokumentáciu k budovaniu kanalizačných zberačov v lokalitách Paprčkovci, Jarabová, no najmä kanalizačného zberača z Hornej Hriňovej, ktorý by riešil aj odkanalizovanie priemyselného areálu do ČOV v Hriňovej. Veľmi nás teší, že BBSK a Banskobystrická regionálna správa ciest v pomerne rýchlom tempe realizuje rekonštrukciu dvoch štátnych ciest II. triedy a kruhového objazdu v Hriňovej. Na túto rekonštrukciu chceme nadviazať systematickou rekonštrukciou a opravami miestnych komunikácií. Je vypracovaný dlhodobý harmonogram, ktorý je pasportom a súčasne auditom potrieb na najbližšie 4 roky. Naďalej sa chceme venovať aktivitám na podporu rozvoja cestovného ruchu, rozvíjať myšlienku budovania cyklochodníkov. V sociálnej oblasti uvažujeme o výstavbe vlastného zariadenia sociálnych služieb. Aké sú Vaše záľuby? K mojím záľubám patrí šport – hlavne kolektívne športy. Priznávam, že v poslednom období mi nezostáva veľa času. Potom najmä cestovanie,  jazyky a rodina. Ako hodnotíte prínos spravodajského portálu DTonline pre Podpoľanie? Čítanosť portálu naznačuje, že ste sa veľmi dobre rozbehli. Portál je pružný, ponúkate široký záber aktuálnych informácií z Podpoľania, prostredie je pre čitateľa zaujímavé. Ja len želám veľa úspechov!  

    18. marca 2012 13:13
  • Rozhovor

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • Región

  • Aktuálne snehové spr...

    Zima sa opäť vrátila na Slovensko. Podpoľanie nevynechajúc. Snehová nádielka v uplynulých dňoch mimoriadne zlepšila podmienky na lyžovanie v Podpoľaní. Ski centre Košútka Hriňová hlási podľa portálu holidayinfo.sk veľmi dobré podmienky pre lyžovanie a výšku snehovej pokrývky 40 - 50 cm. Takisto veľmi dobré podmienky a výšku snehu 40 - 45 cm hlási Hotel Royal Látky.  /*banner*/ Text: Mgr. Jozef Pavlov Foto: Košútka (FB fanpage)

  • BLOG: Vagačovci sú p...

    Už niekoľko mesiacov pracujem na výskume k rodine Vagačovcov a v širšom zmysle k bryndziarstvu a syrárstvu v regióne okresu Zvolen (v hraniciach z rokov 1923 - 1945). Zmieňovať známe fakty - ktorých je tak či tak málo, v tomto blogu nemienim. Budem sa snažiť načrtnúť doterajší postup, ako aj poodhaliť čiastočne nové zistenia. Ak je Slovensko v rámci svetovej ekonomiky automobilovou veľmocou, tak okres Zvolen bol baštou bryndziarstva a syrárstva.  Predurčili ho na to najmä vhodné prírodné podmienky. Práve sem viedli kroky statuturianskych rodín ako boli Vagačovci, Molecovci, Galbaví a ďalší. A nejde o krátku históriu. Kým Ján Vagač založil v Detve svoju manufaktúrnu výrobňu bryndze v roku 1787, Peter Molec v neďalekej Zvolenskej Slatine v roku 1797. Galbaví prišli do Detvy v 2. polovici 19. storočia. V tomto čase sa výrobe masla a bryndze venoval aj starý otec Eriky Weissovej, ktorá minulý rok odhalila v Detve pamätník holokaustu - Jakub Hermann Weisz. Syrárstvo a bryndziarstvo pre náš región znamenali ohromne veľa. Primárne poskytovali prácu, ale v sutočnosti sú tu evidentné aj ďalšie pozitívne dopady - stimulovanie miestnej ekonomiky, šírenie dobrého mena regiónu, podpora rôznych aktivít (šport, kultúra, cirkev, iné). O to smutnejší je osud, najmä Vagačovej prevádzky, ktorú začiatkom 50. rokov znárodili a následne kvôli centralizácii výroby do Banskobystrických a od roku 1960 Stredoslovenských mliekarní zlikvidovali. Vráťme sa ale späť k Vagačovcom. Je známe, že obchodník Ján Vagač pri cestách na Podpoľanie okúsil a spoznal zvlášny  druh syra z ovčieho mlieka - bryndzu. On však patril medzi prvých, ktorý k nej pristupovali vedeckým spôsobom. A práve v tom bol fenomenálny. Rôznymi omylmi a pokusmi získal novú, trvanlivejšiu existenciu spotrebnej bryndze. Tá sa zásadne líšila od pôvodnej, z domácej výroby. Zaujímavé je však to, že rodinný biznis vydržal v genealogickej línii rodiny desaťročia. Až napokon, syn (Alexander) Jánovho vnuka (Michala) sa začiatkom 20. storočia usadil v Detve natrvalo. Predtým sa rodina vždy vracala na zimu do Starej Turej. Udávajú sa rôzne roky tohto faktu - najčastejšie 1905 a 1908. Potvrdiť sa mi ho ešte nepodarilo. Alexander patril k významným osobnostiam mestečka. Bol autoritou, ktorá sa angažovala v spoločenskom a politickom živote. Koncom prvej svetovej vojny narukoval na srbský front, po vojne bol členom miestnej odbočky Slovenskej národnej rady. V 20. a 30. rokoch sa angažoval ako člen SĽS/HSĽS. Bol ženatý s rodáčkou zo Starej Turej - Antóniou Valovičovou. Spolu mali 4 deti: Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Alexander zomrel pravdepodobne na rakovinu, v marci roku 1934. Jeho prvorodený syn Štefan Vagač prebral podnik. Pod jeho vedením bryndziareň a syráreň rozkvitala. Štefan sa stal významným činiteľom v štruktúrach Bryndziarskeho syndikátu a neskôr Zväzu bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu. Podobne ako jeho otec, aj on sa angažoval v politike. Nebol však prívržencom ľudíáctva, ale Agrárnej strany (počas 1. ČSR). Počas Povstania a po oslobodení bol členom Demokratickej strany. Práve jeho podnikateľské a politické aktivity viedli po roku 1948, keď komunisti prebrali moc k jeho pádu. Podnik bol znárodnený, rodina z mesta vyhnaná. Štefan dlhé roky pracoval vo Vlkanovej a dožil v Banskej Bystrici. Veľmi zaujímaví sú aj súrodenci Štefana. Karol bol vynikajúci študent, ktorý absolvoval štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval ako notár, právnik, štátny radca, sudca a prokurátor. Bol zapojený v ilegálnom odboji počas 1. SR. Vo februári pomohol utiecť vysokým komunistickým funkcionárom KSČ z bratislavského väzenia. V roku 1952 bol súdený spolu so svojim strýkom, Alexandrovým bratom Viliamom, ktorý bol popredným slovenským saleziánom.  /*banner*/ Július študoval Karlovu univerzitu v Prahe, po rozpade 2. ČSR a zavretí vysokých škôl nacistami v Protektoráte Čechy a Morava dokončil štúdium v Bratislave v roku 1941. Bol popredným úradníkom v Slovenskej národnej banke, kde spolu s jej guvernérom Imrichom Karvašom bol zapojený v odboji. Koncom marca 1945 ho zatklo gestapo, zomrel v Mauthausene. Mária Vagačová mala výrazné umelecké vlohy. Hrala na klavíri, krásne spievala a vyštudovala konzervatórium v Liberci. Vydala sa za úradníka Stredoslovenskej banky v Detve - Jána Nemčoka. Ten bol výraznou postavou v Detve (bol veliteľom Hlinkovej gardy, po vojne prešiel aj do štruktúr MNV a KSS). Počas doterajšieho výskumu sa mi podarilo zistiť množstvo nových faktov. Verím, že rôzne archívne fondy, ktoré plánujem tento rok navštíviť, mi odhalia ďalšie. Veľmi vzácne sú pre mňa aj kontakty, ktoré som nadviazal s potomkami Alexandra Vagača. Prvý som nadviazal na Dňoch bryndze minulý rok s Danielom Vagačom - Karolovým synom, ďalej s Dagmar Dressler - dcérou Júliusa Vagača, ako aj - a tento si dosiaľ najviac cenním - so synom Márie Vagačovej - Ondrejom Nemčokom. Telefonicky som v kontakte aj s rodinou Stanislava Vagača, ktorý je synom Štefana, čiže "priamym nástupcom" vlastníctva. Nedostatok faktov mi nedovolí môj výskum vydať vo forme širokej, mnohostranovej monografie. Avšak napriek tomu ju chcem vydať ako rozšírenú recenzovanú štúdiu. Dôvod? Vagačovci sú symbolom, ikonou Detvy a po rokoch "socialistickej ignorancie kapitalistických vykorisťovateľov" si zaslúžia nájsť svoje miesto v dejinách Detvy. Podobne, ako sa mi to podarilo pri problematike detvianskeho holokaustu. Mgr. Jozef Pavlov     

  • Darujte krv, darujte...

    Prevádzka LOFFT café bar disco, v obchodnom dome Oáza pozýva všetkých dobrých ľudí darovať kvapku svojej krvi. Národná transfúzna služba príde na odber do Detvy 17. januára medzi 8. a 10. hodinou. Každý z nás je niekoho typ! /*banner*/ Darovanie krvi je "tréningom" organizmu na mimoriadne situácie spojené so stratou krvi. Prispieva k regenerácii organizmu. Úbytok krvi pri darovaní "vyprovokuje" organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Navyše pri darovaní sa urobí komplexné vyšetrenie krvi. Darovanie krvi je prejavom ľudskosti a malo by byť bežnou súčasťou života.

  • Šport

  • Podpoľanec Ďaloga v ...

    V 25 – člennej nominácii slovenských hokejistov na zimné olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v juhokórejskom  Pjongčangu figuruje aj hráč Sparty Praha Marek Ďaloga.  Kanadský tréner Craig Ramsay vložil dôveru do brankárskeho tria z českej extraligy. Ide o Jána Laca (HC Sparta Praha), Branislava Konráda (HC Olomouc) a Patrika Rybára (HK Hradec Králové). Marekovi Ďalogovi budú spoločnosť v obrane robiť Ivan Baranka (HC Vítkovice Ridera), Michal Čajkovský (Avtomibilist Jekaterinburg), Dominik Graňák (HK Hradec Králové), Tomáš Starosta (HK Dukla Trenčín), Juraj Valach (Piráti Chomutov), Peter Čerešňák (HC Škoda Plzeň) a Juraj Mikuš (HC Sparta Praha). Z útočníkov pocestujú na podujatie pod piatimi kruhmi Martin Bakoš (Bílí Tygři Liberec), Miloš Bubela (HC iClinic Banská Bystrica), Marcel Haščák (HC Kometa Brno), Lukáš Cingeľ (HK Hradec Králové), Tomáš Marcinko (HC Oceláři Třinec), Patrik Lamper (HC iClinic Banská Bystrica), Ladislav Nagy (HC Košice), Tomáš Surový (HC iClinic Banská Bystrica), Andrej Kudrna (HC Sparta Praha), Peter Ölvecký (HK Dukla Trenčín), Michal Krištof (HK Nitra), Matej Paulovič (HK Nitra), Matúš Sukeľ (MHK 32 Liptovský Mikuláš) a Marek Hovorka (HC Košice). /*banner*/ Náhradníci Brankári: Július Hudáček (Severstaľ Čerepovec), Marek Čiliak (Kometa Brno) Obrancovia: Andrej Meszároš (HC Slovan Bratislava), Adam Jánošík (Bílí Tigři Libere), Ladislav Romančík (HK Dukla Trenčín), Oldrich Kotvan (BK Mladá Boleslav) Útočníci: Marek Viedenský (Slovan Bratislava), Pavol Skalický (Slovan Bratislava), Tomáš Hrnka (Slovan Bratislava), Libor Hudáček (Örebro Hockey), Radoslav Tybor (HC Vítkovice) Do olympijského turnaja vstúpime zápasom na Valentína o 13:10 hod. proti tímu Olympijských športovcov z Ruska (OAR). S USA si zmeriame sily  16. februára o 4:10 hod. a  skupinu uzavrieme stretnutím proti Slovinsku o deň, ale už pre nás v priaznivom čase o 13:10 hod. Záznam tlačovej besedy k nominácii :  https://www.ta3.com/clanok/1120213/tb-craiga-ramsayho-o-konecnej-nominacii-hokejovej-reprezentacie-na-zoh.html

  • Detva porazila Trenč...

    Nováčik z Detvy sa postaral o senzáciu kola, keď zdolal lídra tabuľky a niekdajšieho súpera z baráže, Duklu Trenčín pred jej vlastnými priaznivcami. HK Dukla Trenčin – HC 07 Detva 2:5 (1:2, 1:2, 0:1) Góly : 15. Deveaux, 29. Frühauf (M. Růžička, T. Varga) - 12. Sitnikov (R. Gašpar, Murček), 15. Gašpar, 24. Milý (Mat. Chovan), 30. Ščurko, 57. Ščurko (Murček) Strely : 27-22 / Vhadzovania : 32-18 / Vylúčenia : 4-6 / Presilovky : 1-0 / Oslabenia : 0-1 / Rozhodovali : Goga, Kincses – Orolín, Nagy – Beniač / Počet divákov : 2310 /*banner*/ Zostavy Trenčín: M. Valent – Bohunický, Starosta, Cebák, Frühauf, Romančík, Holenda, Pač – T. Varga, Ölvecký, Radivojevič – Sádecký, M. Růžička, Bezúch – M. Hecl, Dlouhý, O. Mikula – Deveaux, Pardavý ml., Sojčík Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec – R. Gašpar, Surovka, Sitnikov – Milý, Mat. Chovan, Belluš – Videlka, Murček, Ščurko – Tibenský, M. Surový, Žilka Zápas mužstiev z opačných pólov tabuľky otvorili gólovo hostia spod Poľany, keď Gašpar v 12. minúte našiel Vitaliho Sitnikova, ktorý prekonal Valenta. Ölvecký v 15. minúte neudržal puk na modrej, čo využil na samostatný únik Rastislav Gašpar a nedal domácemu brankárovi šancu. O 45 sekúnd neskôr Dukla znížila zásluhou gólu debutujúceho André Deveauxa. Valent strelu od mantinelu  neudržal, puk mu spadol pred bránkovisko a jeho stratu stability využil na tretí detviansky gól v 24. minúte Juraj Milý. Vylúčenie hosťujúceho Ščurka za hákovanie potrestal prudkou strelou pod hornú žŕdku v 29. minúte Peter  Frühauf. O minútu neskôr Ladislav Ščurko nahadzoval puk od zadného mantinelu pred bránu, kde bol stečovaný obrancom až za chrbát prekvapeného Valenta a Detva opäť viedla rozdielom dvoch gólov.  Senzáciu na úkor lídra Tipsport ligy potvrdil vo vlastnom oslabení svojom druhým gólom v zápase Ladislav Ščurko. Pozápasové vyjadrenia Peter Oremus, tréner Trenčína: „Tie veci, ktoré nám v tomto zápase nefungovali, si musíme rozobrať najmä sami medzi sebou. Tak, ako sme vedeli v predchádzajúcich stretnutiach zvíťaziť, tak sa musíme vedieť postaviť aj k tomu, že dnes bol súper lepší a vyhral zaslúžene.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Na zápas prvého s posledným sme sa zodpovedne pripravovali a pred súperom sme mali rešpekt. Hráči k zápasu pristúpili svedomito, pričom veľa energie im dodalo aj naše posledné víťazstvo nad Žilinou. Hráči splnili všetko, čo sme si povedali a najmä sa vyvarovali zbytočných chýb, po ktorých sme predtým inkasovali góly. Samozrejme, som rád za toto víťazstvo, ale jedna lastovička leto nerobí. Musíme bojovať ďalej a pokúsiť sa o zázrak.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10507-dukla-trencin-hc-07-detva/highlight

  • HOKEJ: Detva zdolala...

    Za vysokú trojkráľovú prehru v derby proti Banskej Bystrici sa hokejisti HC 07  Detva revanšovali svojim fanúšikom tým najlepším možným spôsobom, domácim víťazstvom nad Žilinou.  HC 07 Detva – HKM Zvolen 2:5 (0:1, 0:1, 2:3) Góly : 50. Milý (Macejko, Žilka), 50. Piačka (Videlka, Murček) - 16. Coffman (J. Kováčik, Obdržálek), 40. Andersons (V. Fekiač), 44. Šišovský (Mich. Chovan, Špirko), 46. T. Bokroš (Matis, Kytnár), 60. Špirko (Mich. Chovan, Hraško) Strely : 31-29  / Vhadzovania : 39-26 / Vylúčenia : 7-7 / Presilovky : 0-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Šteffik, Müllner – Korba, Jobbágy - Vasilňák / Počet divákov : 1215 Zostavy Detva: M. Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Utkin - Ščurko, Surovka, Tibenský - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Gašpar, Piačka - M. Surový, Murček, Abramov Zvolen: Šimko - Hraško, Drgoň, Ross, J. Kováčik, Ťavoda, T. Bokroš, Andersons, Wharton – Mich. Chovan, Špirko, Šišovský - Obdržálek, O. Steen, Coffman - Síkela, Kytnár, Matis - V. Fekiač, L. Jurík, Mart. Ďaloga Domácim sa nepodarilo vyhodiť puk z obranného pásma, od modrej vypálil Kováčik a dorazil do brány v 16. minúte Tim Coffman. 22 sekúnd pred koncom druhej tretiny navýšil vedenie Zvolena Janis Andersons. V 44. minúte našiel Michal Chovan v situácii dvoch proti jednému Petra Šišovského, ktorého zakončenie z prvej skončili za Hackettom. O dve minúty neskôr vypálil hosťujúci Tomáš Bokroš, vďaka ktorému viedli hostia už 4:0. Macejkovu strelu príklepom od modrej tečoval za Šimkov chrbát v 50. minúte domáci Juraj Milý. Prešlo len deväť sekúnd a Detvy skórovala opäť. Tento krát úspešne zblízka dorážal Edmund Piačka. Posledné slovo v zápase však mal Zvolen, ktorý zásluhou Rastislava Špirka sekundu pred záverečnou sirénou uzavrel stav stretnutia. Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10652-hc-07-detva-hkm-zvolen/highlight HK Nitra  - HC 07 Detva 5:4 (0:2, 3:2, 2:0) Góly : 28. Rais (M. Paulovič, J. Ručkay), 33. Milam (Kovacs, M. Slovák), 37. M. Slovák (Blackwater, Kovacs), 50. Blackwater (Milam, M. Slovák), 58. Macík (J. Ručkay) - 1. Utkin (Tibenský), 10. Šimon (Videlka, Gachulinec), 22. Videlka (Murček), 38. Surovka (Gachulinec, Murček) Strely : 49-24 / Vhadzovania : 41-17 / Vylúčenia : 4-5 / Presilovky : 2:1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : Šteffik, Kalina – Jobbágy, Korba - Ország  / Počet divákov : 2018 Zostavy Nitra: Lawson - Rais, Mezei, Milam, Ordzovenský, M. Versteeg, Rýgl, Michal Pupák, Korím - Macík, M. Paulovič, J. Ručkay - Kovacs, M. Slovák, Blackwater - Csányi, J. Šiška, Rzavský – M. Pupák, Ti. Šille, H. Ručkay Detva: Hackett – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Gachulinec, D. Jendroľ, Macejko - Utkin, Surovka, Tibenský - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - M. Surový, Huňady, R. Gašpar Detva už  v šiestej sekunde šokovala Nitru. Domáci síce buly vyhrali, ale potom Mezei stratil puk a Dmitri Utkin strelou z prvej skóroval. Strelu Videlku tečoval počas presilovej hry za chrbát domáceho brankára v 10. minúte Martin Šimon. V 22. minúte vystreli z pravého kruhu hosťujúci David Videlka a jeho strela zapadla do nitrianskej siete. Vylúčenie Gachulinca potrestal v 28. minúte  domáci Matúš Rais. V 33. minúte skresal náskok Detvy na rozdiel jedného gólu Jamie Milam a v 37. minúte vyrovnal Marek Slovák. Misky váh na stanu hostí naklonil o minútu neskôr Filip Surovka. Na 4:4 domáci vyrovnali domáci počas presilovej hry zásluhou Judda Blackwatera v 50. minúte. Zisk troch bodov pre vicemajstra zariadil v 58. minúte Radoslav Macík. Pozápasové vyjadrenia Andrej Kmeč, tréner Nitry: „Hlavne psychicky to bol veľmi ťažký zápas. Hneď na začiatku sme inkasovali gól. Potom sme sa veľmi narobili na góly. Brankár Hackett chytal výborne. Bolo ale na nás vidieť, že sme to chceli otočiť a nakoniec sme ten piaty gól predsa len pretlačili. Bol to náš boj s brankárom Detvy. Našťastie sme ho na konci dotiahli k bodom.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „Ťažko sa to hodnotí. Ešte desať minút pred koncom som veril, že to dohráme tak, ako sme si povedali a konečne vyhráme vonku. Bohužiaľ, dva mesiace, ktoré som v Detve, sa to opakuje stále dookola. Ja chlapcom nemám čo vytknúť, lebo hrajú na hranici možností. Ale sú limitovaní svojimi schopnosťami. Preto plánujem vážnu debatu s pánom Ľuptákom a pokiaľ sa do Detvy nekúpia traja kvalitní hráči, skončím. Keď sa nevieme ani z desiatich prehier poučiť, potom sem musí prísť Copperfield a kúzelnou paličkou niečo zmeniť. Ja už to ďalej neviem. Bol to možno môj posledný zápas v Detve, ktorá, verím, sa v baráži zachráni.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10517-hk-nitra-hc-07-detva/highlight MHK 32 Liptovský Mikuláš – HC 07 Detva 0:1 (0:0, 0:1, 0:0) Góly : 22. Mat. Chovan (Videlka) Strely : 42-23 / Vhadzovania : 43-27 / Vylúčenia : 5-6 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : J. Konc, T. Orolín – M. Orolín, Stanzel – Jung / Počet divákov : 900 Zostavy Liptovský Mikuláš : Košanrišťan – Grüdling, J. Nemec, Suchý, M. Kurali, Mezovský, Tabaček, M. Moravčík, Nádašdi – Števuliak, J, Langhammer, Ru. Huna – R. Rapáč, Lištiak, B. Rapáč – J. Sukeľ, M. Sukeľ, Kriška – A. Laca, Uhrík, Vybíral Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko – Klučiar, Surovka, Utkin – Žilka, Mat. Chovan, Milý – Piačka, Murček, Videlka – D. Jendroľ, Abramov, M. Surový   V zápase na Liptove debutoval v drese nováčika Dušan Klučiar. O jediný gól zápasu sa postaral v 22. minúte po Videlkovej prihrávke Matúš Chovan. Detvania sa tak svojim fanúšikom revanšovali za štvrtkovú prehru v Nitre, proti ktorej  sa im podarilo premárniť 3 – gólový náskok.   Pozápasové vyjadrenia Pavel Paukovček, tréner Liptovského Mikuláša: „Hra sa niesla v našej réžii proti súperovmu brankárovi. Za chlapcov góly dávať nemôžme. Mrzí ma to, že po pekných akciách sme nedokázali streliť ani jeden gól.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „To, aký som šťastný, sa nedá ani opísať. Po zápase v Nitre prevládalo u nás veľké sklamanie. Sadli sme si s chlapcami, dali mi tričko, ktoré mi asi prinieslo šťastie. Dnes bolo radosť pozerať na hráčov. Získali sme historické víťazstvo na ľade súpera.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10730-mhk-32-l-mikulas-hc-07-detva/highlight Vyjadrenie Matúša Chovana : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11235-ako-som-zariadil-prve-vitazstvo-detvy-vonku HC 07 Detva – HK Poprad 1:3 (1:1, 0:2, 0:0) Góly : 9. Videlka (Piačka, Macejko) - 20. Štrauch (D. Brejčák), 24. Matúš Paločko (McDowell, Štrauch), 35. Heizer (P. König) Strely : 32-27 / Vhadzovania : 34-25 / Vylúčenia : 4-3 / Presilovky : 0-0 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : P. Jonák, Kubuš – Rojík, Výleta - Čavojský / Počet divákov : 440 Zostavy Detva : Verbitsky – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, Gachulinec - Ščurko, Surovka, Sitnikov - Milý, Mat. Chovan, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - Abramov, M. Surový, Utkin Poprad : Corbeil - McDowell, D. Brejčák, Petran, P. König, Dinda, Fabian, Jáchym, Davydov - Matúš Paločko, Mlynarovič, Štrauch - Buc, Heizer, Abdul - D. Bondra, Vartovník, Vašaš - Hvila, Ježek, Nespala V 9. Minúte tečoval strelu Macejka do popradskej brány David Videlka. Hostia vyrovnali 42 sekúnd pred koncom prvej tretiny, keď skóroval Andreas Štrauch. Puk vyrazený domácim brankárom zasunul za jeho chrbát v 24. minúte Matúš Paločko. Víťazstvo kamzíkov pod Poľanou poistil 35. minúte Radomír Heizer. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič, tréner Detvy: „Myslím si, že to bol vyrovnaný zápas z obidvoch strán. Ako aj v iných zápasoch, tak aj v tomto sme nedokázali premeniť vyložené šance. Poprad ich premenil a dostal sa do vedenia. My sme museli doťahovať, no nepodarilo sa nám streliť kontaktný gól na 2:3. Päť minút pred koncom sme ich zavreli v obrannom pásme a hrali sme bez brankára, no ani pri tejto početnej výhode sme nedokázali streliť vytúžený gól.”   Marcel Ozimák, tréner Popradu: „Musím povedať, že v Detve sa hrá veľmi ťažko. Musím pochváliť Ivana Dorniča, ktorý tu od svojho príchodu spravil veľa roboty, jeho tím má oveľa lepší herný prejav. My sme však do dnešného zápasu išli s jednoznačným cieľom vyhrať, čo sa nám aj podarilo, keď sme takou nátlakovou hrou získali vedenie. Záverečný tlak Detvy sme ustáli a z tohto stretnutia si zaslúžene berieme tri body.” /*banner*/ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10643-hc-07-detva-hk-poprad/highlight HC 05 IClinic Banská Bystrica – HC 07 Detva (5:1, 3:0, 1:0) Góly : 4. Sedlák (Gabor, Bubela), 5. Bortňák (Košecký, Češík), 10. Hrnka (Bubela, Gélinas), 16. Giľák, 18. Asselin, 24. Giľák (Asselin), 36. Bortňák (Aliu), 39. Kubka (Rosandič, Kabáč), 47. Gabor (Bartánus, Bubela) - 18. Gašpar (Ondris) Strely : 41-20 / Vhadzovania : 36-19 / Vylúčenia : 3-6 / Presilovky : 2-0 / Oslabenia 0-0 / Rozhodovali : / Počet divákov : 2841 Zostavy Banská Bystrica : Lukáš - Kubka, Ďatelinka, Sedlák, M. Rosandič, Aliu, G. Gélinas, Košecký - Hrnka, T. Surový, Brittain - Gabor, Bubela, Bartánus - Giľák, Faille, Asselin - Kabáč, Češík, Bortňák - Róth Detva : A. Nagy (5. M. Hackett) – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Vyskoč, Macejko, D. Jendroľ, Šimon - Belluš, Ščurko, Sitnikov - Milý, Surovka, Žilka - Videlka, Murček, Piačka - Ondris, R. Gašpar, M. Surový Vo 4. minúte sa k puku na modrej čiare dostal domáci obranca Adam Sedlák, ktorý prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste. O minútu neskôr Košeckým nahodený puk tečoval za chrbát hosťujúceho brankára Dalibor Bortňák, po ktorého góle nahradil Nagya v detvianskej bráne Hackett. Vylúčenie Žilku potrestal v 10. minúte potrestal domáci Tomáš Hrnka. V 16. minúte strelil štvrtý gól domáci Matej Giľák. Domáci brankár Lukáš ťahal puk zo svojej siete v 18. minúte po strele Rastislava Gašpara. O 35 sekúnd poslal puk do hosťujúcej siete Guilaume Asselin, ktorý 24. minúte naservíroval puk Matejovi Giľákovi a ten backhandom zaskočil Hacketta. V 36. minúte využili barani presilovú hru zásluhou Dalibora Bortňáka. O tri minúty neskôr sa k puku dostal domáci obranca Branislav Kubka, ktorého  strela skončila v detvianskej sieti. Gólové hody pod Urpínom uzavrel gólom zo 47. minúty Gilbert Gabor. Pozápasové vyjadrenia Vladimír Országh, tréner Banskej Bystrice: „My sme očakávali ťažký zápas s húževnatým súperom. Rýchlo sme strelili dva góly, na hokejky si hráči priniesli pokoj a od začiatku do konca hrali svoju hru. Dominovali sme, boli sme silní na puku, tlačili sa do bránky a uhrali sme vo výbornej atmosfére pekný výsledok.‟ Ivan Dornič, tréner Detvy: „My sme vedeli, že na nás v Banskej Bystrici nečaká nič dobré, no chceli sme prekvapiť. Bohužiaľ, aj keď bola v mužstve dobrá nálada, za 30 sekúnd sme dostali dva góly, s mužstvom to zakývalo a inkasovali sme ďalej. Proti takému súperovi sa už ťažko hralo a dovolím si tvrdiť, že ak by bolo teraz finále, určite je Banská Bystrica majster. Robíme neustále na posilách, ale šťastie pri ich výbere nemáme. Musíme byť trpezliví, no v rozbehnutej sezóne to nie je jednoduché.‟ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10522-hc05-iclinic-b-bystrica-hc-07-detva/highlight   HC 07 Detva – MsHK DOXXbet Žilina 4:1 (0:1, 0:0, 4:0) Góly :42. R. Gašpar (Surovka, Mar. Chovan), 43. Milý (Mat. Chovan, Sládok), 48. Sitnikov (Surovka, R. Gašpar), 58. Videlka – 11. Húževka (Kozák, T. Pospíšil) Strely : 50-31 / Vhadzovania : 42-20 / Vylúčenia : 5-5 / Presilovky : 1-1 / Oslabenia : 0-0 / Rozhodovali : P. Jonák, Fridrich – Tvrdoň - Beniač / Počet divákov : 300 Zostavy Detva : M. Hackett - Kuklev, Martin Chovan, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, D. Jendroľ, - Tibenský, Surovka, Ščurko - Milý, R. Gašpar, Žilka - Videlka, Murček, Belluš - Sitnikov, M. Surový, Piačka – Mat. Chovan Žilina : T. Tomek - L. Kozák, Juraško, Martin Mazanec, Poulin, Michal Roman, Chaloupka, Mendrej, Meliško - Handlovský, Witala, Pospíšil - Tvrdoň, R. Hruška, Klimenta - Švihálek, Húževka, Rogoň - Stupka, Konečný, Dolinajec Presilovú hru 5 na 3 využili hostia na strelenie úvodného gólu zápasu, o ktorý sa postaral v 11. minúte Peter Húževka, keď tečoval Kozákovu strelu. Domáci Martin Chovan v 42. minúte po vyhranom vhadzovaní posunul puk na Rastislava Gašpara, ktorý vystrelil z ľavého kruhu na vhadzovanie a jeho strela skončila v Tomekovej sieti. Ubehlo len 26 sekúnd od vyrovnávajúceho gólu domácich, keď puk nahodený detvianskym kapitánom tečoval do žilinskej brány Juraj Milý, ktorý poslal nováčika do vedenia v zápase. Pobyt hosťujúceho Kozáka na trestnej lavici za držanie protihráča skrátil prvým gólom v detvianskom drese Vitali Sitnikov v 48. minúte. Hostia v snahe vyrovnať odvolali brankára, čo využil na strelenie gólu David Videlka v 58. minúte.   Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič, tréner Detvy: „Po zápase v Bystrici sme si povedali, že na tento výsledok musíme zabudnúť a do stretnutia ísť s čistými hlavami. Od začiatku sa nám to darilo, dve tretiny to bolo vyrovnané stretnutie, ale v tretej moji zverenci prejavili obrovskú túžbu po víťazstve. Bola radosť na nich pozerať. Po treťom strelenom góle z chlapcov opadla taká ťažoba a zápas v pokoji dohrali.‟   Petr Rosol, tréner Žiliny: „Bohužiaľ, naša produktivita je zlá a s tým sa ťažko vyhráva. Myslím si, že sme videli vyrovnané stretnutie. Domáci však v tretej tretine ukázali väčšiu túžbu po víťazstve a zaslúžene vyhrali.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10727-hc-07-detva-mshk-zilina/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 37 22 5 2 8 111:73 78 2. Banská  Bystrica 37 22 3 5 7 147:84 77 3. Zvolen 37 20 6 4 7 128:100 76 4. Nitra 37 19 6 2 10 134:103 71 5. Košice 37 20 3 3 11 120:88 69 6. Poprad 37 17 5 3 12 103:95 64 7. Žilina 37 13 2 3 19 92:108 46 8. Nové Zámky 37 8 5 3 21 86:125 37 9. Liptovský Mikuláš 37 7 3 8 19 80:102 35 10. Detva 37 5 0 3 29 66:140 18   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. januáru 2018

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3