s DTonline.sk

Rozhovor

  • Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Rozhovor s riaditeľom KC A.Sládkoviča: Kultúru čakajú zmeny

    Pripravili sme pre Vás rozhovor s novozvoleným riaditeľom KC Andreja Sládkoviča - Jozefom Kulišiakom. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do konkurzu na riaditeľa KC AS? Už takmer 40 rokov pracujem v kultúrnej oblasti, ako amatérsky choreograf, režisér folklórnych i nefolklórnych programov, člen rôznych poradných zborov a porôt. Počas tohto obdobia som navštívil veľa krajín, kde som sa zaujímal hlavne o mechanizmoch financovania kultúry na rôznych úrovniach toho – ktorého mesta, štátu. Získané skúsenosti by som chcel využiť v riadení Kultúrneho centra A. Sládkoviča v Detve. S akou víziou ste išli do konkurzu? Mám viacej predstáv o tom, ako skvalitniť a rozšíriť programovú ponuku v meste. Tieto predstavy súvisia s plánovanou rekonštrukciou Kultúrneho domu, s dobudovaním priestoru pred ním, s lepším využitím amfiteátra a do budúcna počítam aj kultúrnymi podujatiami na námestí SNP. Mojou snahou bude pomáhať pri zachovávaní detvianskej ľudovej výroby, hlavne výšiviek krivou ihlou, vyrezávaným krížom, výrobe fujár a píšťal, zachovať čo najviac informácií o výrobcoch, zvykoch a nositeľoch tradičnej kultúry. Čomu ste sa venovali predtým? Dlhé obdobie som pracoval na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Detve, potom niekoľko rokov v zahraničí v oblasti obrábania kovov, naposledy v Banskej Bystrici ako obrábač kovov. Popri mojom povolaní som sa 25 rokov venoval tvorbe choreografií a iným kultúrnym aktivitám. V akom stave ste prebrali KC AS ? Stav v Kultúrnom centre sa dá hodnotiť v dvoch pohľadoch. Prvý vypovedá o technickom stave budov a zariadení, kde sa za 50 rokov existencie riešili len nutné opravy. Budovy kultúrneho domu na Piešti, múzea a knižnice v hornej časti mesta, kultúrneho domu A.Sládkoviča potrebujú väčšie investičné prostriedky. Druhý pohľad hovorí o ľudskom potenciály, ktorý v KC bezpochyby je. Aké zmeny ste zaviedli a aké máte v pláne ? Snažím sa o malé zmeny, ktoré pomôžu vytvoriť pozitívne pracovné prostredie. Po rekonštrukcii budovy KC plánujem väčšie zmeny, napríklad posilnenie technickej prevádzky na úkor administratívy. Zmení sa niečo po programovej stránke, obohatí KC kultúru v Detve? Kultúrne centrum A.Sládkoviča usporiada niekoľko tradičných festivalov, ktorých úroveň je potrebné zachovať, prípadne zvyšovať. Pracovníci KC rozbiehajú ďalšie festivaly, celoslovenský festival mladých dychových hudieb, medzinárodnú prehliadku kúzelníkov a iluzionistov Magic show a budeme sa snažiť rozšíriť programovú ponuku o ďalšie žánre, hlavne divadlo, muzikály, hudobné skupiny a podobne. Počas letných dní sa budeme snažiť oživiť verejné priestranstvá v meste kultúrnymi aktivitami. V akom stave je plánovaná rekonštrukcia? K dnešnému dňu je ukončená kompletná projektová dokumentácia, výberovým konaním bol vybratý vyhlasovateľ verejného elektronického obstarávania, ktoré v tomto období práve prebieha. Po úspešnom obstarávaní by rekonštrukcia KC mohla začať v novembri 2012. Aké sú záľuby Jozefa Kulišiaka? Okrem rodiny mám dve veľké záľuby. Folklór a príroda – chov zvierat, mám doma Bernského salašníckeho psa, rybky v akváriu a veľa papagájov. V minulosti som viac preferoval folklór, teraz sa viacej venujem zvieratám. Ako by ste svojimi slovami ohodnotili kultúru a kultúrne bohatstvo na Podpoľaní? Kultúra na Podpoľaní, ale celkovo na Slovensku za posledných 20 rokov rastie. To vidíme všade okolo nás, ako vypadajú naše obce a mestá. Horšie je to s kultúrou osobností, je čoraz menej ľudí ochotných zapájať sa nezištne /zadarmo / do kultúrnych aktivít usporiadaných na Podpoľaní. Je to aj tým, že mnohí si neuvedomujú aké veľké bohatstvo sa na malom území pod Poľanou nachádza a ako sa časom z nášho života vytráca.

    18. augusta 2012 17:56
  • Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Boris Filan: Chcem podať ruku veľrybe

    Grécko, Maroko, Bali a Egypt… Do týchto krajín nás zavedie Boris Filan v ďalšej knihe z edície Svet Gombička. Kniha má názov Ako išlo oko na vandrovku. Opäť to nie je len „obyčajný“ cestopis ale doslova cestovateľský zákusok so všetkými možnými chuťami aj príchuťami. A cítiť v ňom aj chuť soli. Morskej soli. Pretože moru sa v knižke venuje osobitne… Listujem v knihe a rozmýšľam, ako začať rozhovor. Celkom na konci, na obale knihy, čítam: Podarila sa mi šikovná vec. Pobolievalo ma z potápania ľavé ucho. Tak som si doň dával kvapky. Myslel som si, že sú ušné. Až tretí večer som si všimol, že sú to umelé slzy na suché oko. Takže mám teraz v uchu naplakané… (A už viem, ako začať.) Mne sa raz podarilo kvapnúť si do oka ušné kvapky… Myslím, že mať naplakané v uchu je ten lepší prípad. Ale neviem. Vy áno. Aký je to pocit, mať naplakané v uchu?  Je to príjemnejšie, ako keď si niekto do vášho ucha vyleje dušu. A menej otravné, ako keď má niekto v ušiach finálny produkt zažívacieho traktu. Keď išlo vajce na vandrovku, vzalo so sebou raka, kačku i moriaka… Vy ste vandrovali s okom… A koho si berie oko Borisa Filana so sebou?  Občas manželku, často fotoaparát Olympus a vždy malý vankúšik pod hlavu… Mne sa páči koniec tej rozprávky o vajci. Ako jeho druhovia putovali, zažívali a užívali. A zrazu si vajce hovorí: „Všetko som už videlo, všetko som už zjedlo a vypilo. Už sa mi nechce putovať.“ A tak išli všetci domov… [caption id="attachment_34173" align="alignleft" width="300"] Boris Filan – bandeonista. Fotka z občianskeho preukazu[/caption] Tu druhú z knižky, ktorú odfotil Štefánik. Krásnu Polynézanku. Z fotiek, na ktorých som ja, mám rád fotografiu zo svojho občianskeho preukazu, kde vyzerám ako bandeonista. V knihe je množstvo úžasných fotografií z vašich ciest. Dominujú na nich ľudia. Iste sú pre vás dôležití…  Fotiť ľudí je lov, aby ste tam mali aj ich dušu. Banánového deduška alebo hrdosť čističa topánok… to sú hrozienka toho cestovného orechovníka. Pokiaľ viem, aj jedlo a pitie je pre vás dôležité… kedy a kde vám naposledy tak mimoriadne zachutilo?  Bohužiaľ vždy. Ale napríklad včera som bol v japonskej reštaurácii Sushi Plus a mal som božské maki aj čerstvé sašimi. A od mojej manželky mi chutí všetko, vstúpil do nej duch jej mamičky. Človek sa vraj nemá vracať tam, kde bol mladý a krásny… Vy ste sa vrátili… Kam? A čo to s vami „urobilo“?  V Chorvátsku som bol tridsať krát. Na Hvare po dva mesiace tri roky po sebe. Bol to môj druhý domov. A už nie je. Na vine bývajú obidvaja. Hvar… svoj vzťah k Chorvátsku v knihe charakterizujete ako stav rozchodu po veľkej láske… Čo sa stalo?  Vojna zničila všetko, vzťahy, bezstarostnosť, hrdosť. Všetci, Chorváti, Srbi aj Bosniaci sa dopustili taký strašných vecí, že je o nich ťažké aj mlčať. [caption id="attachment_34174" align="alignright" width="300"] Boris Filan na Srí Lanke[/caption] Prečo ste nechceli na ísť na dovolenku do Grécka a prečo ste napokon išli?  Mne Grécko na pobreží nevyhovuje preto, prečo ho iní milujú. Všetky rozkoše sú priveľmi ľahko dosiahnuteľné. Milujem Atény a obdivujem Grékov. Teraz sa bohatí sviniari pokúšajú dostať ich na kolená. Ale to nedokáže nikto. Banky dávno skrachujú a Gréci budú stále žiariť. Ozaj, aká bola masáž na Bali?  Takmer dokonalá, iba ten povinný suspenzor ma rezal vpredu aj vzadu. Akú hlúposť, bláznovstvo ste vyviedli na svojich posledných cestách?  Stačí, že som sa nechal nahovoriť na plavbu jachtou po Jadrane. Alebo v hotelovom komplexe v Soma Bay som zaplatil veľa peňazí za vodnú procedúru, počas ktorej ma desaťkrát takmer utopili prudkými prúdmi morskej vody. Alebo keď som si kúpil zájazd do Kláštora sv. Kataríny a deväťdesiat percent času sme strávili v nákupnom centre s alabastrom a šperkmi. O mori ste snívali odjakživa. A dávno už viete aj to, o čom sníva more. Text pesničky Janka Lehotského Veľký sen mora to dokazuje… Sny o mori sa vám splnili, aj ten o Červenom mori. Sever vás neláka?  Všade písali, že ľadovce sa už roztápajú, tak čo tam? Ale teraz, keď sa zistilo, že to bol ekologický podvod a ľadovce, naopak, pribúdajú, tak sa vyberiem do Grónska. Chcem podať ruku veľrybe. Jeden môj kamarát hovorí: Zdá sa vám, že svet je gombička? No tak ho skúste prišiť… Gombičku si prišiť viete… a čo svet? Načo, veď nám ho prišili už v kolíske. Páči sa mi, ako človek vojde do cestovky a chce, aby mu poradili kam by mal ísť. Postavia na pult glóbus a postupne idú prstom okolo sveta a… Afrika, teplo a nebezpečne. Ázia, vlhko a choroby. Amerika, koho to zaujíma? Austrália, ďaleko. V Európe som už všade bol. „Prosím vás, dáky iný glóbus nemáte?“ Kam zavediete čitateľov vo svojej ďalšej knihe? Rusko, plavba po Volge, návšteva mesta Vasjuky pri oslave jubilea šachového turnaja, ktorý organizoval Ostap Bender. Knižka sa bude volať Vodka, duša, kaviár… Mohlo oko vzniknúť náhodou? Nie, muselo sa vyvinúť z niečoho, čo sa oku iba podobalo. Načo by komu bolo polooko? Nuž, vidí polovičku zvieraťa, ktoré ho chce zožrať, tak ujde. Je na tom lepšie ako zviera, ktoré má iba štvrťoko alebo 49-percentné oko. To zožrané zviera už nikdy nebude mať mláďa, lebo je mŕtve. A na zemi je najdôležitejšie nebyť mŕtvy. Živému sa pritrafí veľa zaujímavých vecí…

    22. júna 2012 13:21
  • DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    Mnohí z vás poznajú Jána Majera – DJ z disco clubu Night, ale stretnúťsa s ním môžete na svadbách, alebo pri rôznych kultúrnych podujatiach, kde ozvučuje s kolegom Vladom Očenášom. Janči, ľudia ťa poznajú ako DJ-a, ako dlho sa venuješ tomuto remeslu? Pomaly to bude už 18 rokov. Kde si začal hrávať? Začal som hrávať v bare, v Hoteli Detva. Neskôr to bol Night club Detva. Okrem toho hrávam aj svadby, či ozvučujem rôzne podujatia. Aký štýl najradšej hrávaš? Rád hrávam dance, archív, oldies. Ako DJ si ochotný hrávať na želanie, alebo radšej hrávaš podľa svojho gusta? Som ochotný, nemám s tým problém. DJ-i často balia na diskotékach dievčatá, ako je to s tebou? Úspešnosť je vysoká, dosiaľ (smiech). Podarilo sa zbaliť mnoho báb, niektoré dali aj telefónne číslo. Si teda slobodný? Som šťastne slobodný, bez záväzkov. Čakám na tú pravú. Aké sú tvoje záľuby? Tak z tých hlavných sú to cyklistika, príroda, diskotéky. Aké je tvoje obľúbené jedlo, napoj? Jedlo zjem všetko, nemám problém, nie som vyberavý. Najradšej sa napijem z pivka. Ktorý je tvoj najobľúbenejší „lokál“? Najobľúbenejšia značka piva? Tak najradšej chodím do Skaly, potom k Otinovi do Ciglanu. Pivo? Nepotrpím si na značke, ale kvalita musí byť dobrá. Aký je tvoj typ vysnívanej ženy? Ani chudá, ani tučná, taký stred. Slovenky sú všetky pekné. Nesmie byť mimochodom dotyčná povrchná a namyslená, také nemám rád. Aký je tvoj naj sen? Ťažká otázka. Asi aby sa moji rodičia mali dobre. Ak hodnotíš dnešnú spoločnosť? Mladí sú veľmi drzí, starší ľudia sú oveľa slušnejší. Lepšie s nimi vychádzam. Okrem DJ-ingu máš aj inú prácu. Čomu sa teda venuješ? Robím pre spoločnosť, prevádzkujúcu káblovku.

    20. júna 2012 17:05
  • Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Je mladý, talentovaný, šikovný. Aj tak by sa dal zhodnotiť Hriňovčan Lukáš Šlajferčík. Viac si prečítajte v rozhovore s ním. Od kedy sa venuješ foteniu? Moje prvé pokusy o fotenie začali vznikať ešte v dobe na ZŠ (rok 2003), kedy som si kúpil prvý mobil so zabudovaným fotoaparátom. Vtedy som fotil všetko, bola to pre mňa veľká radosť a produkoval som s ním tisíce fotiek mesačne. Troška vážnejšie to začalo byť na strednej (2006), keď som so spolužiakom vymenil MP3 prehrávač za "Ultrazoomový" kompakt, ktorý mal aj manuálne režimy a pomohol mi pochopiť základné princípy digitálnej fotografie. O rok neskôr som už mal veľmi slušný stroj, avšak po pár mesiacoch ostal nevyužitý a zdalo sa, že fotenie ma už nebaví. Museli prejsť 3 roky kým mi fotenie začalo chýbať, zaobstaral som si vysnívanú zrkadlovku a fotím dodnes :) Máš obľúbené témy na fotenie? Bavia a zaujímajú ma panorámy a virtuálne prehliadky, najmä tie obrovských rozmerov, kde sa rozlíšenie výslednej snímky ráta na gigapixely. Je to dosť technicky náročné, ako fotenie tak aj spracovanie, ale ako informatik rád presedím za PC celé dni a baví ma po malých krokoch posúvať hranice svojich možností. Z tých bežnejších tém mám rád makro fotografie, prinášajú detailný pohľad na svet, aký bežne okom ani nemáme možnosť vidieť. Rád fotím aj portréty, krajinky, šport, nočné fotografie. Bavilo by ma aj fotenie divej zvery v teréne, zatiaľ na to však nemám vybavenie. Téma nie je až tak dôležitá, radosť mám vždy keď sa fotka vydarí a páči sa aj ostatným. V čom spočíva čaro dobrej fotografie? Na fotografiu sa dá vždy pozerať minimálne z dvoch pohľadov, z technického a umeleckého. Často je úspešná a uznávaná fotografia napr. nekvalitná, rozmazaná, zašumená a preexponovaná, ale  zachytáva emóciu, dej, správny okamžik a atmosféru, čo z nej robí perfektný záber. Naopak napr. portrét mravca môže patriť medzi tie najúspešnejšie, práve kvôli technickej dokonalosti, ktorá si nevyžaduje umelecké cítenie fotografa, možno len trochu šikovnosti a strašne drahé technické vybavenie. Myslím si, že najlepšie je keď má fotografia z oboch niečo, vtedy zaujme aj publikum hľadiace čisto na kvalitu, aj čisto na obsahovú stránku. Tomu, čo dokáže oceniť oba aspekty, dá fotografia najviac. Nemal si ambíciu zúčastniť sa nejakej súťaže? Osobne súťaže nemám moc v láske a nevyhľadávam ich. Pre mňa je výhrou, keď vidím, že sa ľudom moje fotografie páčia. Keď dostanem pochvalu, alebo moje fotky vystavia na verejné miesto, keď si niekto moju fotografiu zarámuje na stenu, keď si ma niekto znovu zavolá na akciu ktorú som fotil, dokonca aj keď som našiel svoje fotky bez povolenia použité na reklamné účely na jednej stránke. Plánuješ sa aj v budúcnosti profesionálne venovať foteniu? Podľa toho čo myslíš tým "profesionálne", spadám asi do skupiny začínajúcich amatérov, ale nevylučujem ani takú možnosť. Najmä čo sa týka oblasti panorám a virtuálnych prehliadok, chcel by som to dotiahnúť na profesionálnu úroveň. Fotíš pre mesto Hriňová, ale i pre discoklub Vegas, aké sú to skúsenosti? Určite sú to veľmi dobré skúsenosti, pre mesto Hriňová som fotil napr. 120. výročie jej vzniku, alebo nedávno akciu váľanie mája s FS Hriňovčan, kde prišli aj L. Latinák a M. Miezga v rámci natáčania seriálu. Za fotografie sa mi dostalo množstvo kladných ohlasov, spoznal som veľa nových ľudí, zúčastnil som sa akcií, na ktoré by som bez pozvania ani nešiel. Cením si to a posúva ma to ďalej. Vo Vegas klube som prvýkrát fotil najväčšiu akciu roka - Štefanská paráda v roku 2010, takže bola to taká skúška ohňom. Keďže tam fotím dodnes, spokojné boli asi obidve strany :) V súvislosti s fotením máš aj nejakú vtipnú príhodu? Ľudí som nie raz pobavil tým, keď som pozabudol, že mám nasadenú krytku objektívu a zistil som to až pri pozeraní do hľadáčika a čudovaní sa, prečo nie je nič vidieť. Okrem fotenia sa venuješ aj technologickým záležitostiam, napr. vizualizácia Hriňovej a okolia. Ako vznikol tento nápad a ako prebiehala jeho realizácia? Môj prvý taký mini projekt bol nafotenie miestneho kostola, ktorý obsahoval 6 pohľadov, dal som ho na internet a mal celkom úspech. Vtedy som však nemal ešte žiadnu techniku, tak som s výsledkom vôbec nebol spokojný. Medzičasom som zlepšoval techniku a zbieral nové skúsenosti fotením okolia. Keď som získal všetko potrebné, napadlo ma spraviť prehliadku Hriňovej, aby sa človek jednoducho mohol pozrieť na miesta, kde možno ešte ani nebol. Začal som s fotením z okolitých kopcov a keď sa dostavili prvé výsledky, záujem prejavilo aj samotné vedenie mesta, čo ma len viac motivovalo pokračovať. Momentálne má prehliadka 19 pohľadov, je dostupná zatiaľ na súkromnej doméne a úspešne som ju použil aj ako bakalársku prácu. Keď budem mať viacej času, určite v nej chcem pokračovať a rozšíriť ju na poriadnu databázu 360° pohľadov okolitej prírody, ale aj centra mesta, kultúrnych pamiatok a podnikov... Kde študuješ, aké sú tvoje záľuby? Študujem aplikovanú informatiku na FPV, UMB v Banskej Bystrici, kde momentálne končím tretí ročník. Najsilnejšia, od malička pretrvávajúca záľuba sú počítače a technológie všeobecne. Medzi kandidátov na obľúbenú činnosť na PC patria úprava a retuš fotografií, 2D grafika a 3D CAD systémy, úprava a strih videa, tvorba webových stránok, atď. Zo športov je u mňa favoritom cyklistika, niečo medzi štýlmi Street, XC a DH. V prípade záujmu, vieš fotiť aj na objednávku? Fotím skoro vždy keď ma o to niekto požiada, no nerobím to nijak komerčne. Nemám ani toľko voľného času, aby som začal fotiť nejak vo veľkom.

    14. júna 2012 20:25
  • Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel, známy český sexuológ a popularizátor sexuológie, tiež moderátor, spisovateľ a človek so zmyslom pre humor. Jeho návštevu Banskej Bystrice sme využili na príjemný rozhovor, v ktorom sme sa neváhali opýtať ani na jeho súkromný a intímny život... Narodili ste sa počas vojny. Tým, samozrejme, nemienime pripomínať váš vek. Skôr by nás zaujímalo, či ste sa, s odstupom času, zamýšľali aj nad tým, či deti narodené do vojny to majú v živote ťažšie. Když válka skončila, bylo mi pět let. Jako dítě pamatuji potravinové lístky a občasný nedostatek. Jediným následkem je moje celoživotní potravinová nezdrženlivost, žravost… Se střídavým úspěchem bojuji s obezitou. Na čo z tých čias si spomínate? Bolo to vlastne vaše detstvo… Velice podrobně jsem to popsal ve své knize Rozpomínání, která vyšla nedávno v nakladatelství XYZ. Dětství je věnována celá první třetina knihy. Vzpomínám třeba na své ministrování v kostele a na tehdejší latinskou liturgii. Dodnes umím zpaměti celou latinskou katolickou mši svatou. To už neumí ani mnohý dnešní kněz… Vaša prvá láska? Bylo to v první třídě, jmenovala se Alexandra, říkali jí Saša a hráli jsme si společně na pískovišti u nás v zahradě. Prvý bozk? Tamtéž, asi v šesti letech, ale moc jsme to neuměli. Prvý sex? Pokud sexem rozumíte onanii, tak asi ve třinácti, pokud soulož, tak o pět let později. Prvé milovanie? Slovo „milování“ pro mne nemá jasnou definici. Pokud myslíte „zamilovanost“, tak ta se u většiny lidí, mne nevyjímaje, dostavuje v pubertě.  Pokud tím myslíte pohlavní styk, tak viz výše. Prvá nevera? Stejně jako je možno hřešit třeba myšlenkou, slovem i skutkem, tak stejně je to s nevěrou. Té nevinné dětské lásce Alexandře v šesti letech jsem byl nevěrný hned v další třídě obecné školy. Jmenovala se Hanička a psali jsme si zamilované dopisy ve vyučování.   Posledná nevera? Na tu ještě pořád čekám. Možná už marně. Vždy ste chceli byť lekárom, konkrétne gynekológom? Prečo? Protože mne to baví a je to zajímavá práce. Nejaký čas ste pôsobili ako kúpeľný lekár… to znie pekne. Tak starosvetsky. Ako sa vám pracovalo v kúpeľoch Františkove Lázně? Lázeňského lékaře jsem bral v důsledku bytové krize. Pro gynekologa je to práce méně zajímavá, odpadá operativa a porodnictví. Naštěstí to trvalo jenom tři a půl roku. V podrobnostech odkazuji znovu na svou knihu vzpomínek. Sex a milovanie - to nie je len „zábava“, potešenie, ale často aj problémy. Veľa problémov. Pohlavné choroby, zneužívanie a ďalšie násilné činy… Nebezpečí spojená s pohlavním životem bohužel člověka trvale provázejí od dávnověku. V průběhu vývoje společnosti však na sebe často berou jinou podobu. Úkolem sexuální výchovy je na tato nebezpečí upozorňovat a učit lidi správné prevenci. Umenie milovať napísal Ovídius, Fromm a aj vy. V čom podľa vás spočíva umenie milovať? Na rozdíl od ostatních vyšších živočichů předpokládá lidská sexualita opravdu jakési učení a zdokonalování. Hlavním poselstvím je pak úsilí o partnerskou toleranci a vycházení si vstříc. Nikomu neubližovat a nebudit veřejné pohoršení. Tyto normativy se osvědčují v neměnné formě už po tisíciletí. Mé rady se tedy nebudou příliš lišit od Ovidia a Fromma. Keď už sme pri knižkách, vyšla vám aj Antikoncepčná kuchárka. Máte zaručený antikoncepčný recept? Stejně jako nic na světě není stoprocentní (kromě smrti), nemůže existovat ani stoprocentně bezpečná a zaručená antikoncepce. Jsou pouze metody více a méně spolehlivé a bezpečné. Červené uši je názov vášho úspešného rozhlasového programu. Stáva sa vám, že sa červenáte, ako sa hovorí, až za ušami? Po čtyřicetipěti letech praxe se už nečervenám. Aký je rozdiel medzi sexom, cirkvou a politikou? (Sex, cirkev a politika, je názov knihy, pozn. aut.). Zatímco „sex“ je stále stejný, politika a církve se mění. To bude asi ten zásadní rozdíl. Chceli ste niekedy byť ženou? V mládí mne to občas napadlo. Zejména jsem chtěl být hezkou ženou. Bláhově jsem se domníval, že ty hezké ženy to mají na světě pohodlnější a lepší. Dnes už si to nemyslím a jsem rád mužem, přesněji řečeno starcem. Čo vám na mužoch prekáža? Obecně vůbec nic. Na hloupých mužích mi překáží hloupost, nejhorší je, když je spojená se sebevědomím, u lakomých mi překáží lakomství a u fanatiků jejich fanatismus a nedostatek sebereflexe. Ak ste čakali túto otázku aj so zameraním na ženy, nedočkáte sa. Ženy sú predsa dokonalé! Mýlíte se, i ženy mohou být hloupé, nezdravě sebevědomé, lakomé a fanatické. Máte však pravdu v tom, že těch dokonalých žen je více než dokonalých mužů. Rozesmála mne snaha Českých drah zřizovat samostatné vlakové oddíly pro ženy. Zavání to trochu islamizací.

    08. mája 2012 20:02
  • Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Obyvateľov Korytárok berie ako svoju rodinu. Snaží sa ich počúvať, pomáhať im s problémamia zvyšovať úroveň ich života. Aj o tom sme sa porozprávali so starostom Korytárok Ľubomírom Strakom. Ako dlho pôsobíte v komunálnej politike? Bude to už 15 rokov. Predtým som pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol som zástupcom starostu v minulom období a od roku 2010 som starostom. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou vo vašej obci? Údaje, ktoré máme, hovoria o 14 % nezamestnaných, čo robí konkrétne 78 ľudí. Avšak ako starosta malej obce, kde sa každý s každým pozná, viem, že minimálne 30 ľudí robí načierno, čím je vlastne umelo navýšená nezamestnanosť v obci. Chyba je ale na strane štátu, ktorý poskytuje dávky, ale nekontroluje vôbec ich prijímateľov. Osobne som z tohto stavu dosť smutný. Dlhodobo nezamestnaných využívame aspoň na aktivačné práce. Títo ľudia potom majú aspoň ako také pracovné návyky. Korytárky sú známe ako kultúrna obec, organizujete dva známe festivaly. Je v tejto oblasti niečo nové? Novinky ani nie sú. Máte pravdu, organizujeme dva pomerne známe festivaly v širšom okolí – Celoslovenskú prehliadku fujerášov a prehliadku heligonkárov. Pri zrode fujerášov som stál spoločne s Romanom Malatincom a pánom Očovanom. Aké investičné plány má obec? Zámer, ktorý prešiel posledným obecným zastupiteľstvom, je výstavba domov, konkrétne dvojdomov. Chceme ísť touto cestou, nie cestou bytoviek, pretože tie nezapadajú do tunajšej architektúry, resp. urbanistickej štúdie. Pokiaľ pôjde všetko, ako má, výstavba začne na jeseň a v lete budúceho roku by sme chceli domy odovzdávať. V poslednom období sa do Korytárok prisťahovalo dosť mladých rodín. V podstate čo do pôrodnosti, úmrtnosti a prisťahovalectva do obce sme stále v pomere 1:1:1. Počet obyvateľov kolíše okolo 990. Radi by sme prekročili magickú tisícku. Snažíme sa byť nápomocní mladým rodinám pri stavebných povoleniach či pri výkupe pozemkov. Aký najpálčivejší problém ťaží Korytárky? Najväčším problémom obcí je infraštruktúra, hlavne cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Korytárky majú dve odľahlejšie časti – Zlatno a Mláky/Ivanišovo. Tu sa vynára ďalší problém, ktorým sú majetko-právne vzťahy. Nemôžeme investovať, pokiaľ obec nemá pozemok, na ktorom je komunikácia, vo vlastníctve, resp. v dlhodobom prenájme. Pozitívom je, že minuloročný rozpočet vykazoval malý prebytok, tak sme sa rozhodli peniaze využiť na navýšenie prostriedkov pre údržbu miestnych komunikácií. Dotkli sa obce Korytárky regulácie spojov SAD Zvolen? Zatiaľ nie, nepocítili sme to. Obec však prispieva sumou 119 eur mesačne na nerentabilný spoj do časti Ivanišovo. Je to síce ekonomicky nevýhodné, ale aj tam žijú naši občania a potrebujeme sa o nich postarať. Obec Korytárky je úspešná aj v získavaní grantov. Máte nejaký nový projekt? Áno máme, cez Ministerstvo životného prostredia SR sme získali prostriedky na vybudovanie zberného dvora. Obec síce separuje, ale v rámci projektu bude priamo v obci vybudovaný zberný dvor na plasty, atď. Navyše dostaneme prostriedky aj na techniku pre zvoz odpadu. Ako ste vysporiadaní s komunálnym odpadom všeobecne? Odvoz komunálneho odpadu je dvakrát do mesiaca, každý druhý piatok. Jeden utorok sa odváža separovaný odpad. Službu nám zabezpečujú Technické služby mesta Detva. Rokovali sme aj s firmou Marius Pedersen, ale ich ponuka sa ukázala ako nevýhodná. V súčasnosti stojí odvoz na jedného obyvateľa 18/19 eur. Občania platia len 13 eur, zvyšok dotujeme z rozpočtu obce. Je to síce veľká záťaž, ale ísť cestou zvyšovania daní veľmi nechceme. Aké podmienky má v obci mládež? Myslel som si, že s mládežou bude väčší problém. Akási klubová činnosť je dnes už prežitkom minulého režimu, snažíme sa teda mladým vytvoriť lepšie podmienky. Veľmi milo ma prekvapili nedávno, keď obec ohrozoval požiar z vypaľovania trávy a na výzvu obecného rozhlasu zareagovalo cca 60-70 mladých ľudí. Doteraz všetci vraveli, že mladí sú vandali, zlodeji a neviem čo ešte. Ale práve tí „grázlici“ boli prví, ktorí prišli ochotne pomôcť. Ostali až do konca, kým nebol požiar úplne uhasený. Všetci sme boli mokrí a čierni od dymu. Navyše sa mladých musím zastať aj tým, že v obci nemáme žiadne náznaky vandalizmu. Nové zástavky sú bez poškodenia, čo v iných obciach alebo mestách nevidieť. Takisto aj častý jav ako sú rozsypané smetné koše u nás nenájdete. Som teda za otvorený postoj a dialóg s tunajšími mladými ľuďmi. Viem im vždy v rámci možností vyjsť v ústrety. Pristavme sa pri vás. Aké záľuby má starosta Korytárok? Pri práci mám na ne veľmi málo času, avšak rekreačne si zahrám volejbal. Mám veľmi rád ničnerobenie. V kľude relaxovať a oddychovať v nedeľu. Navyše milujem more. Behom aktívneho pracovného života som mal možnosť navštíviť 19 destinácií. Ako by ste charakterizovali typického Korytárčana? Sme jedna veľká rodina. Keď treba spolu držať, vieme byť mimoriadne súdržní, ale keď sa treba pohádať, vieme aj to. Je to ako v rodine.

    23. apríla 2012 18:15
  • Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Mgr. Stanislav Horník, 36 rokov, primátor Mesta Hriňová, pôvodným povolaním učiteľ, ženatý, 2 deti. Ako by ste zhodnotili rok vo funkcii primátora? Rád konštatujem, že hneď od prvých dní môjho mandátu sme začali na mestskom úrade a v MsZ napĺňať zámery, ktoré boli súčasťou môjho volebného programu. Podpora, ktorej sa mi dostalo od občanov mesta je pre mňa vážnym záväzkom. Štyri roky v pozícii prednostu MsÚ sú pre mňa skúsenosťou na nezaplatenie. Aj vďaka tomu sa práca nezastavila a plynule sme vstúpili do nového obdobia. Akými konkrétnymi krokmi ste začali plniť svoj mandát? Odovzdaním kancelárie prvého kontaktu vo vestibule MsÚ sme priblížili výkon samosprávy občanom, uľahčili život seniorom a hendikepovaným. V mesiaci máj sme začali implementovať projekt na výstavbu turistického informačného centra. V týchto dňoch začíname s realizáciou priestorového informačného systému. Obidva projekty realizujeme vďaka prístupu Leader v rámci MAS Podpoľanie. V letnom období sme sa pustili do rekonštrukcie siete miestnych komunikácií. Schválením programového rozpočtu mesta v MsZ sme naštartovali novú etapu podpory  spoločenských organizácií, záujmových a občianskych združení, folklórnych súborov a športových klubov. Na platforme „Podnikateľského fóra“ sme načali intenzívnejšiu spoluprácu s podnikateľmi a významnými zamestnávateľmi v meste. Dôvod na úsmev mám aj vďaka podporeným žiadostiam o NFP v prípade programu Ministerstva vnútra SR na prevenciu kriminality, kde sme získali grant na vybudovanie monitorovacieho kamerového systému. So žiadosťami na podporu 5. ročníka Medzinárodného festivalu ľudových hudieb „Muziky pod Poľanou“ sme uspeli hneď trikrát: na Ministerstve kultúry SR, BBSK aj na Vyšehradskom fonde. Aj vďaka tomu tento rok rozširujeme festivalové dianie o „Gazdovanie na Hriňovských lazoch“. Takisto môžeme rátať s nenávratným finančným príspevkom z rezervy predsedníčky vlády SR, p. Ivety Radičovej, ktorý použijeme na zateplenie objektu Základnej umeleckej školy v Hriňovej. Rok však ešte nekončí, preto očakávam, že budeme rovnako úspešní aj pri ostatných projektoch, do ktorých sme vložili svoje úsilie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora Hriňovej? Priznám sa, že po skončení vysokej školy som vôbec neplánoval, že zostanem na Slovensku. Už počas štúdia ma lákali cudzie kraje, dosť som cestoval.Po parlamentných voľbách v roku 1998 som mal ako jeden z prvých absolventov možnosť vycestovať v rámci projektu Európskej únie. Nastúpil som ako učiteľ na ZŠ v Hriňovej, robil som prácu, ktorú som mal rád. V roku 2002 som prvýkrát kandidoval za poslanca MsZ, už vtedy som pracoval na volebnom programe. V roku 2006 som bol zvolený za poslanca MsZ, nastúpil som však ako prednosta MsÚ.. Pred voľbami do VÚC v roku 2009 som avizoval, že v prípade povzbudivého výsledku sa budem uchádzať o post primátora mesta. A tak som do toho išiel. Ale bez podpory rodiny by to nebolo také jednoduché. V civilnom povolaní ste bol učiteľ, aké je to byť muž/učiteľ a učiť dnešných mladých ľudí? Učiteľ má nesmierne šťastie, že môže pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sa väčšinou ešte len chystajú popísať najdôležitejšie stránky svojho života. Predtým ich však potrebuje naučiť byť osobnosťami, mať otvorené oči a jasnú myseľ. Táto práca je poslaním. Jasné, že generácia dnešných mladých ľudí je dnes úplne niekde inde ako generácia našich otcov alebo tá naša. Najdôležitejšie pre učiteľa je vedieť sa mladým ľuďom priblížiť, vžiť sa do ich potrieb, obetovať im svoj voľný čas. Tu nepomôžu akademické poučky. Žiaci to vedia učiteľovi vždy v dobrom vrátiť a poznať to aj na výsledkoch... vtedy učiteľa jeho práca napĺňa. V čom Vás napĺňa Hriňová najväčšou hrdosťou? Pomerne ľahká odpoveď, lebo asi niet Hriňovčana, ktorý by nevyzdvihol nádherné prostredie, úpätie Poľany s rázovitým roztrateným osídlením, Hriňovskými lazmi, krásnou prírodou a veľkým potenciálom, ktorý sa tu ukrýva. Som hrdý na ľudí, ktorí si ctia a rozvíjajú tradície našich predkov a tých, ktorí šíria dobré meno Hriňovej. Naopak, najviac energie ma stojí riešenie nezmyselných susedských sporov. Deje sa tak v prípade, keď ľudia vnímajú realitu okolo seba striktne egocentricky. Aké investičné plány má Mesto Hriňová? Na najbližšie obdobie máme rozpracovanú prípravu projektovej dokumentácie na výstavbu nájomného bytového domu na sídlisku Bystrô. Ak všetko pôjde podľa našich predstáv, zameriame sa na prípravu dokumentácie pre ďalšie nájomné byty v lokalite Murínka, kde máme zámer vystavať novú obytnú štvrť. Po schválení územnoplánovacej dokumentácie bude nutné pripraviť plán zóny a pripraviť v tejto lokalite inžinierske siete pre IBV. Naším cieľom je stabilizovať počet obyvateľov mesta. Na najbližšom mestskom zastupiteľstve predložíme poslaneckému zboru a občanom mesta ideový návrh - štúdiu rekonštrukcie mestského kúpaliska v jednoduchšej a efektívnejšej podobe prírodného kúpaliska. Efektívnejšia varianta počíta s využitím vlastných prostriedkov pri samotnej výstavbe. Nemáme „veľké oči“, neočakávame, že by sme mohli niekedy „oprášiť“ pôvodný predimenzovaný projekt rekonštrukcie, ktorý zapadá prachom. Toto je jedna z posledných šancí, ako zachrániť pekný areál pre šport a relax. Ešte v tomto roku plánujeme na Ministerstve životného prostredia SR podať žiadosť na výstavbu Zberného dvora v Hornej Hriňovej. Očakávame implementáciu troch veľkých stavieb ako sú: Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Hriňová, Revitalizácia centrálnej mestskej zóny Hriňová a Rekultivácia skládky triedeného komunálneho odpadu Hriňová - Fangová. Najmä tieto projekty budú v najbližších rokoch zamestnávať administratívu mesta. Do zimy chceme zatepliť objekt ZUŠ Hriňová a čiastočne tepelne ochrániť objekt MŠ J. Kráľa. Pokračujeme s dostavbou hospodárskej budovy na stredisku služieb v Hornej Hriňovej. Prevezmeme rozpracovanú dokumentáciu k výstavbe chodníkov v lokalite Starého sídliska. Ešte v tomto roku musíme implementovať projekt monitorovacieho kamerového systému. Z dlhodobého hľadiska budeme postupne pripravovať projektovú dokumentáciu k budovaniu kanalizačných zberačov v lokalitách Paprčkovci, Jarabová, no najmä kanalizačného zberača z Hornej Hriňovej, ktorý by riešil aj odkanalizovanie priemyselného areálu do ČOV v Hriňovej. Veľmi nás teší, že BBSK a Banskobystrická regionálna správa ciest v pomerne rýchlom tempe realizuje rekonštrukciu dvoch štátnych ciest II. triedy a kruhového objazdu v Hriňovej. Na túto rekonštrukciu chceme nadviazať systematickou rekonštrukciou a opravami miestnych komunikácií. Je vypracovaný dlhodobý harmonogram, ktorý je pasportom a súčasne auditom potrieb na najbližšie 4 roky. Naďalej sa chceme venovať aktivitám na podporu rozvoja cestovného ruchu, rozvíjať myšlienku budovania cyklochodníkov. V sociálnej oblasti uvažujeme o výstavbe vlastného zariadenia sociálnych služieb. Aké sú Vaše záľuby? K mojím záľubám patrí šport – hlavne kolektívne športy. Priznávam, že v poslednom období mi nezostáva veľa času. Potom najmä cestovanie,  jazyky a rodina. Ako hodnotíte prínos spravodajského portálu DTonline pre Podpoľanie? Čítanosť portálu naznačuje, že ste sa veľmi dobre rozbehli. Portál je pružný, ponúkate široký záber aktuálnych informácií z Podpoľania, prostredie je pre čitateľa zaujímavé. Ja len želám veľa úspechov!  

    18. marca 2012 13:13
  • Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Na pôdu gymnázia od nového školského roku nastúpil na funkciu riaditeľa Mgr. Pavel Lalík. Muž, ktorý v školstve funguje už desiatky rokov a s koordináciou školy už má svoje skúsenosti. Je zástancom inovácií a tolerancie. Presadzuje komunikáciu medzi ľuďmi, ktorá je podľa jeho slov v tejto dobe nedostatočná. Predstavujeme Vám nového riaditeľa Gymnázia v Detve. Čo nám prezradil? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Aké myšlienky Vám putovali hlavou, keď ste sa dozvedeli, že ste sa stali novým riaditeľom detvianskeho gymnázia? Tešili ste sa? Ťažko povedať, či tešil, skôr by som to charakterizoval ako zmiešané pocity. Na jednej strane je to radosť, ktorá človeka poteší, na druhej strane si to vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti, pretože sa na tomto gymnáziu nachádzajú mladí ľudia, s ktorými treba pracovať. A svet mladých je trošku iný. Ale rád by som bol, keby som im mohol odovzdať skúsenosti. Akými profesijnými pozíciami ste prešli, pokiaľ ste pracovali v školstve? V školstve som pracoval takmer celý svoj pracovný život. Od učiteľa na ZŠ cez riaditeľa, až som zastával funkciu vedúceho odboru školstva, mládeže a kultúry OÚ Detva, ktorý mal na starosti viac ako 30 školských zariadení s takmer 500 zamestnancov. S riaditeľmi sme riešili  okrem pedagogických činností hlavne ekonomické záležitosti a im zostávalo viac času venovať sa žiakom. Študovali ste na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Aká bola Vaša aprobácia? Moja aprobácia bola matematika, branná výchova a etická výchova. Matematika? Bavila Vás? Nepotreboval som sa doma učiť. Ale nemyslite si, že som Einstein. Mám obyčajnú pamäť. Sem-tam som však v matematike pomáhal kamarátom a svojej sestre. Akým riaditeľom by ste chceli byť, respektíve, akým by mal byť ideálny riaditeľ? Slovo riaditeľ je príliš tvrdé slovo. Myslím, že táto funkcia by sa mala nazývať skôr koordinátor alebo facilitátor, ktorý túto činnosť koordinuje. Treba si uvedomiť svoju rolu. Učiteľ je dostatočne kvalifikovaný pedagóg, chce vzdelávať a pripravovať študentov do života. Študent chce štyri roky stráviť a získať vedomosti, chce sa vzdelávať a na gymnáziu je najvyšší predpoklad, že bude mať záujem o štúdium a jeho osobný rast. Ale aj tak život je najlepším učiteľom. Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve? Ako som už spomínal, v školstve pracujem celý život. Učiteľov by som klasifikoval ako holubičí národ. Vyplýva to zrejme z toho, že majú veľa práce s výchovno-vzdelávacou prácou a na politikárčenie nemajú ani čas, ani chuť. Každý politik Vám povie, že sú nedocenení. A takisto každé štyri roky sa objavuje z úst politikov, že sa súčasná situácia v školstve zlepší, a to platí na štátnej aj regionálnej úrovni. A čo sa stane po volebnom období? Nič. Jednoducho využijú učiteľov, ale potom sa už nestarajú. Je to hrozné zistenie. Keď som robil na mestskom úrade tak som videl ako nik neváhal dať do nejakej inej oblasti 1 000 000 Sk, hlavne v oblasti stavebníctva. Ale pri školstve? Každých 100 Sk sa niekoľkokrát obzeralo v rukách, kým sa použilo. Akú máte mienku na súčasný stav školy, ktorý Vám odovzdala predchádzajúca pani riaditeľka? Som spokojný, gymnázium je naozaj v dobrom stave. Aký by mal byť učiteľ? V prvom rade presadzujem progresivitu. Viac ocením učiteľa, ktorý si vyberie progresívny štýl ako učiteľa, ktorý 30 rokov nič nezmení. Stále treba nové prístupy a hlavne komunikáciu. Čo by mohli od Vás očakávať študenti v rámci školy? Nejaké inovácie? Určite sa dokončia projekty, ktoré sú už momentálne rozbehnuté. Treba modernizáciu ako exteriéru, tak aj interiéru. A budeme pokračovať aj v rekonštrukcii výmeny okien, to si však vyžaduje rokovanie z VÚC, aby našej škole pomohli. A tiež sa plánuje urobiť fasáda. Je tu pekné prostredie, ale vidno tu už roky. V priebehu 1 – 2 rokov sa pokúsime dokončiť okná a fasádu a taktiež zrenovovať strechu. Čo by ste odkázali svojim študentom? Vo mne odjakživa rezonuje slovo TOLERANCIA. Nie tolerovať chyby, ale tolerovať názory. Chýba nám to. Ľudia prestali komunikovať a tolerovať sa. Každý názor je nejaký, lebo človek je s ním stotožnený. A z konverzácie treba vybrať najlepšie riešenia. Navzájom sa tolerovať, žiak – učiteľ, učiteľ – učiteľ, žiak – žiak. Neodsúdiť človeka za to, že má iný názor. Za to nie je ešte človek zlý. 9 naj... Kniha – Hlava 22 Film a seriál – MASH Hudba – od ľudoviek až po modernú. Nemám vyhradený štýl Osobnosť –nemám špeciálnu osobnosť. Človek môže od každého niečo odkukať a naučiť sa. Záľuby – šport, nielen papučový. Radšej mám kolektívny, ale niekedy som aj behával. Potrebujem mať súpera pred sebou, a preto mi vyhovujú kolektívne športy – futbal, tenis, volejbal. Organizoval som Učiteľskú ligu. Motto – Nič nie je nemožné. Jedlo – všetko. Nie je ani jedno jedlo, ktoré by som nezjedol. Ročné obdobie – radšej zima. V lete nech svieti slnko a v zime nech padá sneh. Nech je všetko tak, ako má byť. Prázdninová destinácia – Štúrovo. Za posledných 25 rokov som tam bol 20 – krát.

    18. marca 2012 13:11
  • Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    [caption id="attachment_27319" align="alignright" width="300" caption="Štefan Kordoš na Veľkom Rozsutci v Malej Fatre"][/caption] Počas štúdia na Fakulte Riadenia a informatiky pôsobil v Žilinskom fotoklube Gama a neskôr v Banskobystrickom fotoklube. Stal sa členom združenia lightharmony.com, kde má svoju fotogalériu. Napriek tomu, že pracuje s informačnými technológiami, fotografii sa stále venuje. Najnovšie aj filmovaniu a nahrávaniu zvukov prírody, pričom pracuje aj na svojom prvom CD. Štefan Kordoš. Ste autorom fotografií hriňovského kalendára na roky 2012-2013. Ako prebiehala jeho tvorba? Oslovili vás alebo ste svoje fotografie ponúkli sám? Na začiatku spolupráce bola fotosúťaž vyhlásená Mestským úradom Hriňová na tému Krajina v okolí Hriňovej. Keďže Hriňová sa mi veľmi páči už od prvého momentu, keď sme sa tam 1. mája 2004 prvýkrát vybrali, chodil som tam každý rok na jar a na jeseň. Vtedy sú najlepšie podmienky na fotografovanie, hlavne kvôli nádherným farbám čerešieň, ktoré sú na jar biele a na jeseň červeno-žlté. V súťaži som vyhral druhé miesto a na nasledujúci rok zasa. Moje fotografie oslovili ľudí na mestskom úrade a nakoniec mi ponúkli, či nechcem urobiť výstavu v priestoroch MsÚ. Samozrejme, že som súhlasil, som rád, že moje fotografie môžu obdivovať aj iní a neostanú len v šuflíku. V kalendári dominujú fotografie roztrúsených domčekov, typických terasovitých polí, našich lazov. Bolo určené, že tu má prevládať príroda alebo ste právu tú považovali za charakteristickú pre naše mesto? Za charakteristický rys hriňovskej krajiny považujem predovšetkým terasovité políčka, ktoré sú v takej úžasnej miere zachované ako nikde inde na Slovensku. Veľa námetov čerpám zo starých čierno-bielych kníh, ktoré som zdedil po strýkovi. Takéto políčka sú ešte na Ostruni v Zamagurí a v Liptovskej Tepličke, avšak už nie sú obrábané v takej miere ako na Hriňovej. Myslíte si, že by výstavba, centrum mesta a rušné ulice mohli na záberoch vyzerať rovnako pôsobivo? Určite nie v každom meste! Páčia sa mi len starobylé centrá miest ako stovežatá Praha, Budapešť, Levoča, Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. Keď ich fotografujem, snažím sa vyhnúť elektrickému vedeniu, moderným budovám. Toto je ale problém aj na Hriňovej, škoda, že keď sa voľakedy dávno zavádzala elektrina, nemysleli na to, ako stĺpy zohyzdia túto inak krásnu krajinu. Má fotografovanie krajiniek určité špecifiká? Mnohí z nás si totiž až pri prezeraní vašich diel uvedomia, aké čaro vyžaruje z prírody, ktorú máme na pár krokov od našich domov... Fotografovanie krajiny je veľmi náročné, pokiaľ chcete, aby fotografie vyzerali výnimočne. Musí byť výborná viditeľnosť, lebo väčšina fotografií je robená veľkým teleobjektívom. Fototechnika je veľmi drahá, ťažká na prenášanie  a náročná na údržbu. Aby fotografie vyzerali dobre, treba prísť skoro ráno, keď krajinu osvetlia prvé slnečné lúče alebo čakať na západ slnka. Čo všetko ste už pre Hriňovú fotili? Fotografie na výstavu, do kalendára a spomínanej knižky. Ako ľudia a vaši blízki reagujú na vašu tvorbu? Ľudia sú väčšinou nadšení, hlavne veľkoformátové výtlačky vyzerajú veľmi pôsobivo. Fotografovanie si však vyžaduje veľa času na úkor rodiny. Nachádza sa na Podpoľaní miesto, kde sa stále rád vraciate? Na južnom Podpoľaní je to Javorinka nad Hriňovou, odkiaľ sú najkrajšie pohľady na Hriňovú. Na severnom je to  Povrazník, rovno pred Nízkymi Tatrami, čo ho predurčuje pre úžasné fotografie s kvitnúcimi čerešňami a zasneženým hrebeňom Nízkych Tatier: Beriete si na každú prechádzku po lazoch fotoaparát alebo len vtedy, keď si vyslovene poviete "idem fotiť"? Fotoaparát beriem vždy, pretože i keď nie sú dobré podmienky na fotenie, aspoň si zdokumentujem nové miesta. Aký vzťah máte k našej prírode? Dokáže vás nabiť energiou či motivovať k práci? Určite, prechádzky prírodou mám veľmi rád. Na stránke www.lightharmony.com v mojej galérii môžete vidieť fotografie z Tatier, Fatier a aj iných pohorí. Keďže pracujem s počítačmi, prechádzka v prírode je príjemným relaxom. Veľmi rád chodím do lesov. Fascinuje ma, že na Slovensku sa zachovali pralesy. Bol som sa pozrieť v pralese Stužica, ktorý leží na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Fotografoval som tak do našej prvej knihy „15 pokladov Slovenska“ vydanej v rámci LH. V tomto roku vám vyšla aj útla knižka fotografií s rovnakou tematikou hriňovských lazov. Ako vznikol tento nápad? Keď pán  Jozef Poliak z TASR videl výstavu mojich fotografií na MsÚ Hriňová, bol rozhodnutý ma osloviť, že by bolo skvelé, keby sme takúto knižku vydali. Súhlasil som, je to výborný nápad, knižka sa vmestí do vrecka a obsahuje aj mapu a je tak možné vziať si ju do terénu a obdivovať tak krásu hriňovskej krajiny. I keď veľmi rád by som vydal aj knihu väčšieho formátu, kde by najkrajšie fotografie vynikli viac. Bolo náročné vybrať do nej konkrétne fotografie? Vyberalo sa z väčšieho množstva vzhľadom k lokalite, aby z každej niečo bolo. Z niektorých miest som mal viacej fotografií, z iných zasa menej. Keď ale uvážime, že najkrajšie svetlo je len pri východe a západe slnka a zároveň je Hriňová najkrajšia na jar a jeseň, ostáva na fotografovanie pár dní v roku, každý rok však nie sú  dobré podmienky. Tohtoročná jeseň  vyzerá zle, mám dojem, že z leta prišla rovno zima a zelené listy mrznú a opadávajú skôr, než sa stihli vyfarbiť. Máte aj nejakú obľúbenú, s ktorou sa vám spájajú príjemné spomienky alebo ktorá sa vám jednoducho páči? Áno, tá ktorá je na obale knižky, kvôli krásnym jesenným farbám a kompozícii hriňovských políčok. Vnímate fotografovanie ako vašu prácu alebo záľubu? Je to predovšetkým záľuba  a relax. Nechcel by som  fotografovať v interiéroch, prípadne ľudí, pretože ma to veľmi unavuje. Ale naopak, bol by som veľmi rád, keby sa na Slovensku dalo žiť z fotografovania krajiny, avšak na to je Slovensko príliš malá krajina a Slováci sú na ňu zrejme málo hrdí, pretože málokto je u nás ochotný dobre zaplatiť za fotografické dielo. Máte ako fotograf nesplnený sen? Aký autorský záber by ste chceli mať vo svojom albume? Chcel by som niekedy ráno zažiť na Hriňovej takú inverziu, že by políčka spolovice trčali z hmly a do toho by zasvietilo vychádzajúce slnko. Problém je, že bývam na druhej strane Poľany a vystihnúť takéto podmienky, to chce veľkú dávku šťastia.

    18. marca 2012 13:08
  • Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    O tom, čo je nové a čo sa v Detve chystá v oblasti kultúry, športu, investícií, či zdravotníctva sme sa porozprávali s viceprimátorom mesta Jánom Šiandorom. Mesto sa už dávno snaží zrekonštruovať Dom kultúry. Ako sa situácia vyvíja?  Náš stánok kultúry je v katastrofálnom stave a prioritou súčasného vedenia mesta je dať ho do poriadku. Mesto si musí zobrať úver, avšak musíme počkať ešte pár dní na rozhodnutie začatia rekonštrukcie, pretože samosprávy, teda aj mesto Detva, majú veľký problém s výpadkom podielových daní. V týchto dňoch nás čaká aj výberové konanie na riaditeľa Kultúrneho centra. Čo očakávate od víťaza? Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti: Roman Malatinec, Jozef Kulišiak, Ľubomír Ostrihoň a Tomáš Kulišiak. Posledný bol vyradený, pre nesplnenie podmienok. Od „víťaza“ očakávame, že zefektívni, spružní a programovo obohatí činnosť Kultúrneho centra. V oblasti zdravotníctva došlo k veľkej investícii. Aká budúcnosť čaká našu polikliniku? Máte pravdu. Odkúpenie polikliniky od BB SK bolo veľkou investíciou vo výške 200 tisíc eur. Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná a zabezpečená v meste Detva. Avšak využitie polikliniky je dnes dosť nedostačujúce. Je to dočasné. Dnes sú tam doktori, služby, ale i prázdne priestory. Rokujeme s doktormi a od mnohých vieme, že sa chcú vrátiť. V zlom stave sa nachádza aj LDCH... Áno, je to tak, je však potrebná investícia. Sme však limitovaní finančnými prostriedkami. Momentálne sa plánuje investícia do kúrenia v objekte, ktoré zníži náklady a odstráni súčasný havarijný stav. Od 1. januára 2012 je hokejový štadión v správe mesta. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Dovolím si tvrdiť, že je o 100% lepší. Objekt je v správe Technických služieb. Vôbec sa nenaplnili obavy z úpadku hokeja, práve naopak. Financie sú oveľa transparentnejšie využívané. Navyše mesto dáva ročne na energie štadióna nemalú čiastku, 50 tisíc eur. Po prebratí štadióna sme zistili, že na štadióne v roku 2011 bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, kde boli zistené vážne nedostatky, t.j. 38 závad, vrátane neplatných revízií. Preto nás čaká dosť veľká investícia aj v tomto smere, minimálne 15 tisíc EUR. Čo si myslíte o fungovaní Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu od posledných volieb? MsZ hodnotím v dvoch rovinách. Dochádzka je veľmi dobrá, avšak kultúra rokovania je oveľa horšia. Opozičná skupina je často populistická a nemá absolútny záujem na spolupráci. Mestský úrad prešiel už pár personálnymi zmenami, navyše nás čaká aj zlučovanie niektorých oddelení. Štyri až päť pracovníkov bude prepustených. Ako vidíte voľby 2012 z pohľadu mesta? Pokiaľ nebudú jasné výsledky, resp. nová koalícia, je ťažko hodnotiť a prognózovať. V prvom rade musí nová vláda dať do poriadku verejné financie. Aké investície ešte Detvu čakajú? Čaká nás dostavba Námestia SNP, dokončí sa rekonštrukcia osvetlenia, plánuje sa rekonštrukcia niektorých komunikácií – chodníkov atď. Avšak sme veľmi limitovaní nedostatkom financií. Mesto je v tzv. úspornom režime. Keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo zvýšenie daní, musíme škrtať. Hlavne v oblastiach, ktoré menej bolia, ako kultúra, či šport. Preto sme obmedzení aj v investíciách. Dlho sa hovorí o priemyselnom parku Trstená, ktorý by aspoň čiastočne zvýšil zamestnanosť v regióne. Priemyselný park Trstená je skôr snom ako realitou v súčasnej kríze. Je priam nemožné nájsť investora. Navyše chýbajú aj základné požiadavky, ako napr. prístupová cesta. Mnoho ľudí žiada čistenie a reguláciu potoka. Čo vy na to? V tomto smere vyvíjame aktivity. Potok je v správe Lesov SR, avšak mesto má už podpísanú dlhodobú zmluvu o prenájme, nakoľko chce túto situáciu riešiť. Ľudia takisto citlivo reagujú na kauzu ťažby zlata. Áno, ale podľa mňa ide skôr o vytváranie umelej kauzy, ktorú niektorí zneužívajú na politický profit. Mesto k problému vydalo jasné stanovisko, že nesúhlasí s ťažbou zlata s použitím technológie kyanidovým lúhovaním, čo bolo písomne zaslané i na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. A na záver, ako hodnotíte DTonline ako regionálne médium? Hodnotím vašu činnosť mimoriadne pozitívne. Pôsobíte na profesionálnej úrovni, máte široký záber a ste aktuálni a navyše objektívni. Napríklad na PDnoviny vôbec nechodím, pretože mám často pocit, že si tam ľudia riešia svoje komplexy a prezentujú sa názory len jednej malej skupinky.

    09. marca 2012 11:41
  • Rozhovor

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Región

  • Kandidáti do VÚC za ...

    Krajská volebná komisia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) zaregistrovala 17 prihlásených kandidátov na predsedu kraja a zaregistrovala aj všetkých 385 kandidátov na poslancov. Informoval o tom predseda krajskej volebnej komisie BBSK Peter Bahno. O poslanecké kreslá sa bude v nadchádzajúcich voľbách uchádzať v Banskobystrickom samosprávnom kraji 385 kandidátov. Zvolených môže byť 49 z nich v 13 volebných obvodoch, ktoré kopírujú jednotlivé okresy kraja. Vo volebnom obvode č. 4 – Okres Detva, sa o poslanecký post v Banskobystrickom samosprávnom kraji uchádza 21 kandidátov. Do zastupiteľstva sa dostanú traja z nich. /*banner*/ Kandidáti na poslancov BBSK v okrese Detva: Ján Šufliarský, Ing. – nezávislý Ľubica Lapinová, – nezávislý Stanislav Horník, Mgr. – nezávislý Jozef Pavlov, Mgr. – nezávislý Štefan Vyletel, Bc. – nezávislý Anton Trebuľa – KSS Oľga Klincová – SRK Boris Vilhan – ŠANCA Dušan Pohorelec Ing. – HSĽS Miroslav Suja, Mgr. – Kotleba – ĽSNS Marek Mališ, Mgr. – Kotleba – ĽSNS Ľubomír Bahleda, Mgr, – ĽS Pevnosť Slovensko Jana Kuzárová, Mgr. -SaS, OĽANO, NOVA, KDH, OKS Roman Vrťo, Ing. – SaS, OĽANO, NOVA, KDH, OKS František Chamula, –  SME RODINA – Boris Kollár Ján Spodniak, MUDr. – SMS Štefan Krnáč, MUDr. – SMER – SD Roman Malatinec, Mgr. art. – SMER – SD Imrich Paľko, – SMER – SD Vladimír Fekiač, Ing. – SNS Róbert Záchenský, Ing. – SNS

  • Podpoľanec navštívil...

    Folklórny súbor z Detvy Podpoľanec sa v dňoch 21.-25.8 zúčastnil na prestížnom medzinárodnom festivale v Bulharsku. Podpoľanec bol súčasťou najstaršieho medzinárodného folklórneho festivalu v Bulharsku, v meste Burgas priamo pri Čiernom mori. Hlavným organizátorom festivalu bolo Mesto Burgas, čo zaručovalo vysokú kvalitu festivalu. Priamo v Burgase súbor vystupoval v prírodnom amfiteátri „Summer Theatre Burgas“ , ktorý je situovaný v mestskom parku pár metrov od pieskovej pláže. Okrem prírodného amfiteátra boli vystúpenia aj na rôznych miestach mesta Burgas – napr. školsky dvor, oddychové miesta mestských štvrtí, sprievod po centre mesta. Našim folklórom sme zožali veľký úspech, čo podčiarklo aj osobné poďakovanie za výbornú prezentáciu od samotných organizátorov festivalu. /*banner*/ Tohto roku sa zúčastnili festivalu také krajiny ako: Grécko, Poľsko, Gruzínsko, Rusko, Nemecko, Sudán a atď. Pomedzi našich povinností si súbor našiel čas aj na návštevu starobylého mesta zapísaného do zoznamu UNESCO Nesebar, boli sme výletnou loďou pozrieť ostrov svätej Anastázie a samozrejme vychutnali sme si kúpanie v Čiernom mori. Cestou naspäť sme sa zastavili na obhliadku Bukurešti – rumunskej metropoly. Cestu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

  • Spevnili cestný povr...

    Od tohto leta môžu obyvatelia miestnych častí využívať ďalších spolu 7 290 m² obnovených cestných povrchov. Práce realizovala firma Bitunova zo Zvolena. Mesto Detva na penetrovanie úsekov vynaložilo spolu 81 093 Eur. Nového povrchu sa dočkala cesta na Zapriechody na úseku od smetiska, tu penetrovaním opravili 2 475 m² povrchu. Upresnil to, okrem iného, Jozef Lakota z Oddelenia výstavby na Mestskom úrade v Detve, ktorý dohliadal priebeh prác na ôsmich úsekoch. V miestnej časti Chvostiná penetračným makadamom spevnili úsek s plochou 640 m², ten je medzi úsekmi, ktoré mesto spevňovalo v predchádzajúcich rokoch. /*banner*/ V miestnej časti Bukovina to tiež bol úsek cesty, ktorá slúži tamojším rodinným domom, položili tu penetračný makadam na ploche 975 m². Na Skliarove penetrovali cestný úsek na ploche 750 m² spájajúci roztrúsené domy. V miestnej časti Piešť I dostal nový povrch úsek s penetrovanou plochou 450 m² v oblasti zvanej Čipčalovci. V časti Piešť II na rad toto leto prišli tri úseky s penetrovanou plochou 650 m² v oblasti Dančo, prepoj Koreňovci - Gondovci 1175 m² a v časti Adamovci 175 m². V nasledujúcich týždňoch mesto Detva pokračuje v spevňovaní určených úsekov miestnych komunikácií asfaltovaním. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Zuzana Juhaniaková, Jozef Lakota

  • Šport

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Detva zažila premiér...

    Pri domácej premiére v extralige nestačili detvianski hokejisti na Nové Zámky, ktorým podľahli po predĺžení. HC Košice – HC 07 Orin Detva 1:0 (0:0, 0:0, 0:0) Góly : 53. T. Klíma (Kessel, Pacan) Strely : 39-31 Vylúčenia : 15-16 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Snášel, Orolín – Bogdaň, Jobbágy – Sýkora (video) Počet divákov : 4 327 Zostavy Košice : Lundstrőm – Pulli, Čížek, Kessel, Bača, Šedivý, Dudáš, Matejka, Koch – Kafka, Hovorka, L. Nagy - T. Klíma, Pacan, Šoltés – Hričina, Suja, M. Novotný – Bicek, Boltun, Jenčík Detva : A. Nagy – Šimon, Gachulinec, Macejko, F. Fekiač, Sládok, Strukoff, Huňady, Fedosov – Ščurko, Gašpar, Videlka – Žilka, M. Chovan, Milý – Halás, Murček, M. Surový – Petro, Srnka, Ondris Skóre stretnutia mohol otvoriť v 41 sekunde domáci kapitán Ladislav Nagy, ale hosťujúci brankár bol proti. V prvej veľkej šanci sa hostia ocitli vo 4. minúte. Švédsky brankár v službách domáci puk neudržal a mal šťastia, že sa holopupkári nedostali k dorážke, Adam Nagy Detvu podržal pri oslabení o dvoch hráčov, keď si v 8. minúte poradil s delovkou Martina Baču od modrej čiary.  V 23. minúte tvrdú strelu od modrej brankár hostí neudržal vo svojej lapačke, následne si však situáciu postrážil ľavým betónom a puk vytesnil do bezpečnej zóny. O minútu neskôr sa Detva ocitla vo veľkej gólovej príležitosti. Dostala sa do prečíslenie troch na dvoch, strelecky to skúsil Rastislav Gašpar, z ktorého strelou si Lundstőm poradil. Detviansky brankár Adam Nagy v 46. minúte prečítal úmysel košického kapitána. Ostal pri žrdi a puk vykopol späť do hry. Čaro hosťujúceho brankára odklial v 53. minúte Tomáš Klíma.  Nováčik extraligy spod Poľany v závere vyskúšal hru bez brankára, ale vytúžený efekt to neprinieslo. Pozápasové vyjadrenia Milan Jančuška (tréner Košíc) : „Dnešné víťazstvo bolo z kategórie vydretých. Chlapci si to na ľade poctivo odmakali a práve takéto triumfy sú najcennejšie. Spokojný nie som s koncovkou, dlho sme sa trápili. Hneď v prvom striedaní sme nepremenili dve gólové šance a potom sa to s nami tiahlo celý zápas. Veríme, že to divákom vynahradíme už v nedeľu.“ Miroslav Chudý (tréner Detvy) : „Myslím si, že náš tím sa za predvedený výkon hanbiť nemusí. S Košicami sme dlho hrali vyrovnanú partiu a aj keď boli pasáže, keď boli domáci lepším tímom, nás výborne podržal brankár Nagy. Popracovať však budeme musieť na presilových hrách, ktoré nám dnes vôbec nevychádzali podľa predstáv.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10672-hc-kosice-hc-07-detva/highlight   HC 07 Detva – HC Nové Zámky 2:3 po predĺžení (1:1, 1:1, 0:0, 0:1) Góly : 20. Milý (Žilka, Sládok), 29. Šimon (Halás, Srnka) – 18. Schultz (Plášil, Špirko), 37. Plášil, 63. Zbořil Strely : 36-28 Vylúčenia : 5-5 Presilovky : 1-1 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Müllner, Kalina – Kobra, Gavalier – Chubada (video) Počet divákov : 984 Zostavy Detva : Nagy – Šimon, Gachulinec, Sládok, F. Fekiač, Macejko, Strukoff, Huňady, Fedosov – Ščurko, Gašpar, Videlka – Žilka, Srnka, Milý – Halás, Murček, M. Surový – Petro, Mat. Chovan, Ondris Nové Zámky : Kováč – Plášil, Kovačevič, Salija, Prapavessis, Deyl, Mar. Chovan, Šimek, Rehák – Varga, Špirko, Schultz – Cetkovský, Novotný, Zbořil – Lantoši, Dubinin, Tibenský – Dubec, Surovka, Fábry Pred bránku sa v 10. minúte natlačil Tibenský, no brankár domácich podržal svoj tím. V 16. minúte  mal Adam Nagy aj šťastie, keď puk po strele Zbořila za neho prepadol, no na bránkovej čiare ho zastúpil jeden z domácich obrancov. V 18. minúte využili Nové Zámky presilovku. Strelecky sa presadil Jesse Schultz. 43 sekúnd pred koncom prvej tretiny sa Detva dočkala prvého gólu v najvyššej súťaži. Strelil ho z dorážky Juraj Milý. V 29. minúte sa fantasticky pred bránu natlačil Martin Šimon, ktorý strelou z otočky prekonal Vladimíra Kováča. Po strele Ladislav Ščurka z 32. minúty zvonila žrď hosťujúcej brány. Pred odkrytou bránou Nových Zámkov netrafil puk v tri minúty neskôr Rastislav Gašpar. V 37. minúte vyrovnával za hostí Karel Plášil. Keďže v tretej tretine gól nepadol na rad prišlo predĺženie, v ktorom rozhodol o výhre Nových Zámkov v 63. Minúte Adam Zbořil. /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Dušan Kapusta (tréner Detvy) : „Zohrali sme prvý historický zápas na domácom ľade, pre nás veľmi významný. V 1. tretine sme našou nedisciplinovanosťou hrali oslabenia, našťastie súper nám neušiel, aj sme vyrovnali. Inkasovali sme druhý gól po netaktickej chybe, v tretej tretine to bolo aj o šťastnom góle, ktorý nepadol. Prehrali sme po fatálnej chybe a prečíslení, no hráčom ďakujeme za historický bod. Pre nás to je neustále veľká škola.“ Štefan Mikeš (tréner Nových Zámkov) : „Očakávali sme takýto priebeh, s heroickým výkonom súpera. Bol to teda nadštandardný zápas so stretmi, s dohrávaním súbojov. Víťazstvo je veľmi cenné, v 1. tretine sme mohli ujsť aj o dva góly. Odchádzame ako šťastnejší víťaz, s cennými dvoma bodmi, pretože som presvedčený, že v Detve zakopne veľa mužstiev.“   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10624-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 2 2 0 0 0 7:3 6 2. Nitra 2 1 1 0 0 9:3 5 3. Nové Zámky 2 1 1 0 0 8:3 5 4. Banská Bystrica 2 1 0 1 0 6:6 4 5. Košice 2 1 0 1 0 3:3 4 6. Poprad 2 0 1 0 1 4:4 2 7. Liptovský Mikuláš 2 0 1 0 1 4:6 2 8. Žilina 2 0 0 1 1 4:6 1 9. Detva 2 0 0 1 1 2:4 1 10. Zvolen 2 0 0 0 0 2:11 0 11. Slovensko 20 0 0 0 0 0 0:0 0   Stav tabuľky k 10. septembru 2017  

  • Podpolianska výzva č...

    Už túto sobotu, 9. septembra 2017 sa bude konať druhý ročník športového podujatia - Podpolianska výzva. Podpolianska VÝZVA pripravila nové prekážky, nové medaily, nové disciplíny. Ide o terénny prekážkový beh so silovými disciplínami pre verejnosť v horskom teréne priamo v prírode. Súťažiaci si zmerajú sily vo crossovom behu s dĺžkou 6 km s prevýšením 220 m obohatený o viac ako 10 prírodných prekážok (voda, blato..) plus záverečné workoutové silové disciplíny. Každý účastník súťaže musí zvládnuť všetky prekážky pre úspešné dokončenie pričom vyhráva pretekár s najlepším, resp. najkratším časom. ,,Súťaž  vznikla za účelom podporovať šport, pohyb a motivovať ľudí k aktivite a športu, prilákať Slovensko na región podpoľania, poukázať na krásu podpolianskych hôr a lazov a propagovať podpolianské služby, produkty, šport a relax," hovorí autor projektu, Martin Ľupták.  Tak ako minulý rok a tento sa súťaží  o luxusné ceny. O zábavu sa postará DJ a na svoje si prídu aj deti, pre ktoré je pripravený zábavný lanový park priamo v stredisku Košútka, ktorá sa taktiež pýši najdlhším ZIP WIRE (zjazd na kladke) na Slovensku. V stredisku Košútka sa nachádza penzión, s možnosťou ubytovania pre 57 osôb v 17-tich izbách, ktoré majú vlastnú kúpeľňu, WC, balkón, TV a WiFi pripojenie na internet.  Súčasťou penziónu je domáca reštaurácia, ktorá ponúka najmä podpolianske špeciality, s veľkou slnečnou terasou. /*banner*/ Podmienky súťaže: Pretekár musí mať 15 rokov, Pretekár vo veku 15-18 musí byť podpísaný aj zákonným zástupcom, Preteky sa budú konať v prípade priaznivého počasia umožňujúce súťažiť. To znamená menšie výkyvy počasia (teplo, dážď, vietor) nebudú mať vplyv na priebeh súťaže. Miesto podujatia: Košútka, Hriňová Termín podujatia: 9. september 2017 Súťažia kategórie: muži a ženy Odkaz na webovú stránku: www.podpolianskavyzva.sk FB/podpolianskavyzva Kontakt: Mobil: 0949242788 Email: luptak.lula@gmail.com      

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3