s DTonline.sk

Rozhovor

  • DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    DJ Ján Majer: V jedle nie som vyberavý a rád si dám pivko

    Mnohí z vás poznajú Jána Majera – DJ z disco clubu Night, ale stretnúťsa s ním môžete na svadbách, alebo pri rôznych kultúrnych podujatiach, kde ozvučuje s kolegom Vladom Očenášom. Janči, ľudia ťa poznajú ako DJ-a, ako dlho sa venuješ tomuto remeslu? Pomaly to bude už 18 rokov. Kde si začal hrávať? Začal som hrávať v bare, v Hoteli Detva. Neskôr to bol Night club Detva. Okrem toho hrávam aj svadby, či ozvučujem rôzne podujatia. Aký štýl najradšej hrávaš? Rád hrávam dance, archív, oldies. Ako DJ si ochotný hrávať na želanie, alebo radšej hrávaš podľa svojho gusta? Som ochotný, nemám s tým problém. DJ-i často balia na diskotékach dievčatá, ako je to s tebou? Úspešnosť je vysoká, dosiaľ (smiech). Podarilo sa zbaliť mnoho báb, niektoré dali aj telefónne číslo. Si teda slobodný? Som šťastne slobodný, bez záväzkov. Čakám na tú pravú. Aké sú tvoje záľuby? Tak z tých hlavných sú to cyklistika, príroda, diskotéky. Aké je tvoje obľúbené jedlo, napoj? Jedlo zjem všetko, nemám problém, nie som vyberavý. Najradšej sa napijem z pivka. Ktorý je tvoj najobľúbenejší „lokál“? Najobľúbenejšia značka piva? Tak najradšej chodím do Skaly, potom k Otinovi do Ciglanu. Pivo? Nepotrpím si na značke, ale kvalita musí byť dobrá. Aký je tvoj typ vysnívanej ženy? Ani chudá, ani tučná, taký stred. Slovenky sú všetky pekné. Nesmie byť mimochodom dotyčná povrchná a namyslená, také nemám rád. Aký je tvoj naj sen? Ťažká otázka. Asi aby sa moji rodičia mali dobre. Ak hodnotíš dnešnú spoločnosť? Mladí sú veľmi drzí, starší ľudia sú oveľa slušnejší. Lepšie s nimi vychádzam. Okrem DJ-ingu máš aj inú prácu. Čomu sa teda venuješ? Robím pre spoločnosť, prevádzkujúcu káblovku.

    20. júna 2012 17:05
  • Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Hriňovský fototalent začínal fotiť mobilom

    Je mladý, talentovaný, šikovný. Aj tak by sa dal zhodnotiť Hriňovčan Lukáš Šlajferčík. Viac si prečítajte v rozhovore s ním. Od kedy sa venuješ foteniu? Moje prvé pokusy o fotenie začali vznikať ešte v dobe na ZŠ (rok 2003), kedy som si kúpil prvý mobil so zabudovaným fotoaparátom. Vtedy som fotil všetko, bola to pre mňa veľká radosť a produkoval som s ním tisíce fotiek mesačne. Troška vážnejšie to začalo byť na strednej (2006), keď som so spolužiakom vymenil MP3 prehrávač za "Ultrazoomový" kompakt, ktorý mal aj manuálne režimy a pomohol mi pochopiť základné princípy digitálnej fotografie. O rok neskôr som už mal veľmi slušný stroj, avšak po pár mesiacoch ostal nevyužitý a zdalo sa, že fotenie ma už nebaví. Museli prejsť 3 roky kým mi fotenie začalo chýbať, zaobstaral som si vysnívanú zrkadlovku a fotím dodnes :) Máš obľúbené témy na fotenie? Bavia a zaujímajú ma panorámy a virtuálne prehliadky, najmä tie obrovských rozmerov, kde sa rozlíšenie výslednej snímky ráta na gigapixely. Je to dosť technicky náročné, ako fotenie tak aj spracovanie, ale ako informatik rád presedím za PC celé dni a baví ma po malých krokoch posúvať hranice svojich možností. Z tých bežnejších tém mám rád makro fotografie, prinášajú detailný pohľad na svet, aký bežne okom ani nemáme možnosť vidieť. Rád fotím aj portréty, krajinky, šport, nočné fotografie. Bavilo by ma aj fotenie divej zvery v teréne, zatiaľ na to však nemám vybavenie. Téma nie je až tak dôležitá, radosť mám vždy keď sa fotka vydarí a páči sa aj ostatným. V čom spočíva čaro dobrej fotografie? Na fotografiu sa dá vždy pozerať minimálne z dvoch pohľadov, z technického a umeleckého. Často je úspešná a uznávaná fotografia napr. nekvalitná, rozmazaná, zašumená a preexponovaná, ale  zachytáva emóciu, dej, správny okamžik a atmosféru, čo z nej robí perfektný záber. Naopak napr. portrét mravca môže patriť medzi tie najúspešnejšie, práve kvôli technickej dokonalosti, ktorá si nevyžaduje umelecké cítenie fotografa, možno len trochu šikovnosti a strašne drahé technické vybavenie. Myslím si, že najlepšie je keď má fotografia z oboch niečo, vtedy zaujme aj publikum hľadiace čisto na kvalitu, aj čisto na obsahovú stránku. Tomu, čo dokáže oceniť oba aspekty, dá fotografia najviac. Nemal si ambíciu zúčastniť sa nejakej súťaže? Osobne súťaže nemám moc v láske a nevyhľadávam ich. Pre mňa je výhrou, keď vidím, že sa ľudom moje fotografie páčia. Keď dostanem pochvalu, alebo moje fotky vystavia na verejné miesto, keď si niekto moju fotografiu zarámuje na stenu, keď si ma niekto znovu zavolá na akciu ktorú som fotil, dokonca aj keď som našiel svoje fotky bez povolenia použité na reklamné účely na jednej stránke. Plánuješ sa aj v budúcnosti profesionálne venovať foteniu? Podľa toho čo myslíš tým "profesionálne", spadám asi do skupiny začínajúcich amatérov, ale nevylučujem ani takú možnosť. Najmä čo sa týka oblasti panorám a virtuálnych prehliadok, chcel by som to dotiahnúť na profesionálnu úroveň. Fotíš pre mesto Hriňová, ale i pre discoklub Vegas, aké sú to skúsenosti? Určite sú to veľmi dobré skúsenosti, pre mesto Hriňová som fotil napr. 120. výročie jej vzniku, alebo nedávno akciu váľanie mája s FS Hriňovčan, kde prišli aj L. Latinák a M. Miezga v rámci natáčania seriálu. Za fotografie sa mi dostalo množstvo kladných ohlasov, spoznal som veľa nových ľudí, zúčastnil som sa akcií, na ktoré by som bez pozvania ani nešiel. Cením si to a posúva ma to ďalej. Vo Vegas klube som prvýkrát fotil najväčšiu akciu roka - Štefanská paráda v roku 2010, takže bola to taká skúška ohňom. Keďže tam fotím dodnes, spokojné boli asi obidve strany :) V súvislosti s fotením máš aj nejakú vtipnú príhodu? Ľudí som nie raz pobavil tým, keď som pozabudol, že mám nasadenú krytku objektívu a zistil som to až pri pozeraní do hľadáčika a čudovaní sa, prečo nie je nič vidieť. Okrem fotenia sa venuješ aj technologickým záležitostiam, napr. vizualizácia Hriňovej a okolia. Ako vznikol tento nápad a ako prebiehala jeho realizácia? Môj prvý taký mini projekt bol nafotenie miestneho kostola, ktorý obsahoval 6 pohľadov, dal som ho na internet a mal celkom úspech. Vtedy som však nemal ešte žiadnu techniku, tak som s výsledkom vôbec nebol spokojný. Medzičasom som zlepšoval techniku a zbieral nové skúsenosti fotením okolia. Keď som získal všetko potrebné, napadlo ma spraviť prehliadku Hriňovej, aby sa človek jednoducho mohol pozrieť na miesta, kde možno ešte ani nebol. Začal som s fotením z okolitých kopcov a keď sa dostavili prvé výsledky, záujem prejavilo aj samotné vedenie mesta, čo ma len viac motivovalo pokračovať. Momentálne má prehliadka 19 pohľadov, je dostupná zatiaľ na súkromnej doméne a úspešne som ju použil aj ako bakalársku prácu. Keď budem mať viacej času, určite v nej chcem pokračovať a rozšíriť ju na poriadnu databázu 360° pohľadov okolitej prírody, ale aj centra mesta, kultúrnych pamiatok a podnikov... Kde študuješ, aké sú tvoje záľuby? Študujem aplikovanú informatiku na FPV, UMB v Banskej Bystrici, kde momentálne končím tretí ročník. Najsilnejšia, od malička pretrvávajúca záľuba sú počítače a technológie všeobecne. Medzi kandidátov na obľúbenú činnosť na PC patria úprava a retuš fotografií, 2D grafika a 3D CAD systémy, úprava a strih videa, tvorba webových stránok, atď. Zo športov je u mňa favoritom cyklistika, niečo medzi štýlmi Street, XC a DH. V prípade záujmu, vieš fotiť aj na objednávku? Fotím skoro vždy keď ma o to niekto požiada, no nerobím to nijak komerčne. Nemám ani toľko voľného času, aby som začal fotiť nejak vo veľkom.

    14. júna 2012 20:25
  • Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel: Na poslednú neveru stále čakám. Možno márne…

    Radim Uzel, známy český sexuológ a popularizátor sexuológie, tiež moderátor, spisovateľ a človek so zmyslom pre humor. Jeho návštevu Banskej Bystrice sme využili na príjemný rozhovor, v ktorom sme sa neváhali opýtať ani na jeho súkromný a intímny život... Narodili ste sa počas vojny. Tým, samozrejme, nemienime pripomínať váš vek. Skôr by nás zaujímalo, či ste sa, s odstupom času, zamýšľali aj nad tým, či deti narodené do vojny to majú v živote ťažšie. Když válka skončila, bylo mi pět let. Jako dítě pamatuji potravinové lístky a občasný nedostatek. Jediným následkem je moje celoživotní potravinová nezdrženlivost, žravost… Se střídavým úspěchem bojuji s obezitou. Na čo z tých čias si spomínate? Bolo to vlastne vaše detstvo… Velice podrobně jsem to popsal ve své knize Rozpomínání, která vyšla nedávno v nakladatelství XYZ. Dětství je věnována celá první třetina knihy. Vzpomínám třeba na své ministrování v kostele a na tehdejší latinskou liturgii. Dodnes umím zpaměti celou latinskou katolickou mši svatou. To už neumí ani mnohý dnešní kněz… Vaša prvá láska? Bylo to v první třídě, jmenovala se Alexandra, říkali jí Saša a hráli jsme si společně na pískovišti u nás v zahradě. Prvý bozk? Tamtéž, asi v šesti letech, ale moc jsme to neuměli. Prvý sex? Pokud sexem rozumíte onanii, tak asi ve třinácti, pokud soulož, tak o pět let později. Prvé milovanie? Slovo „milování“ pro mne nemá jasnou definici. Pokud myslíte „zamilovanost“, tak ta se u většiny lidí, mne nevyjímaje, dostavuje v pubertě.  Pokud tím myslíte pohlavní styk, tak viz výše. Prvá nevera? Stejně jako je možno hřešit třeba myšlenkou, slovem i skutkem, tak stejně je to s nevěrou. Té nevinné dětské lásce Alexandře v šesti letech jsem byl nevěrný hned v další třídě obecné školy. Jmenovala se Hanička a psali jsme si zamilované dopisy ve vyučování.   Posledná nevera? Na tu ještě pořád čekám. Možná už marně. Vždy ste chceli byť lekárom, konkrétne gynekológom? Prečo? Protože mne to baví a je to zajímavá práce. Nejaký čas ste pôsobili ako kúpeľný lekár… to znie pekne. Tak starosvetsky. Ako sa vám pracovalo v kúpeľoch Františkove Lázně? Lázeňského lékaře jsem bral v důsledku bytové krize. Pro gynekologa je to práce méně zajímavá, odpadá operativa a porodnictví. Naštěstí to trvalo jenom tři a půl roku. V podrobnostech odkazuji znovu na svou knihu vzpomínek. Sex a milovanie - to nie je len „zábava“, potešenie, ale často aj problémy. Veľa problémov. Pohlavné choroby, zneužívanie a ďalšie násilné činy… Nebezpečí spojená s pohlavním životem bohužel člověka trvale provázejí od dávnověku. V průběhu vývoje společnosti však na sebe často berou jinou podobu. Úkolem sexuální výchovy je na tato nebezpečí upozorňovat a učit lidi správné prevenci. Umenie milovať napísal Ovídius, Fromm a aj vy. V čom podľa vás spočíva umenie milovať? Na rozdíl od ostatních vyšších živočichů předpokládá lidská sexualita opravdu jakési učení a zdokonalování. Hlavním poselstvím je pak úsilí o partnerskou toleranci a vycházení si vstříc. Nikomu neubližovat a nebudit veřejné pohoršení. Tyto normativy se osvědčují v neměnné formě už po tisíciletí. Mé rady se tedy nebudou příliš lišit od Ovidia a Fromma. Keď už sme pri knižkách, vyšla vám aj Antikoncepčná kuchárka. Máte zaručený antikoncepčný recept? Stejně jako nic na světě není stoprocentní (kromě smrti), nemůže existovat ani stoprocentně bezpečná a zaručená antikoncepce. Jsou pouze metody více a méně spolehlivé a bezpečné. Červené uši je názov vášho úspešného rozhlasového programu. Stáva sa vám, že sa červenáte, ako sa hovorí, až za ušami? Po čtyřicetipěti letech praxe se už nečervenám. Aký je rozdiel medzi sexom, cirkvou a politikou? (Sex, cirkev a politika, je názov knihy, pozn. aut.). Zatímco „sex“ je stále stejný, politika a církve se mění. To bude asi ten zásadní rozdíl. Chceli ste niekedy byť ženou? V mládí mne to občas napadlo. Zejména jsem chtěl být hezkou ženou. Bláhově jsem se domníval, že ty hezké ženy to mají na světě pohodlnější a lepší. Dnes už si to nemyslím a jsem rád mužem, přesněji řečeno starcem. Čo vám na mužoch prekáža? Obecně vůbec nic. Na hloupých mužích mi překáží hloupost, nejhorší je, když je spojená se sebevědomím, u lakomých mi překáží lakomství a u fanatiků jejich fanatismus a nedostatek sebereflexe. Ak ste čakali túto otázku aj so zameraním na ženy, nedočkáte sa. Ženy sú predsa dokonalé! Mýlíte se, i ženy mohou být hloupé, nezdravě sebevědomé, lakomé a fanatické. Máte však pravdu v tom, že těch dokonalých žen je více než dokonalých mužů. Rozesmála mne snaha Českých drah zřizovat samostatné vlakové oddíly pro ženy. Zavání to trochu islamizací.

    08. mája 2012 20:02
  • Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Starosta Korytárok: Mladí ľudia ma milo prekvapujú

    Obyvateľov Korytárok berie ako svoju rodinu. Snaží sa ich počúvať, pomáhať im s problémamia zvyšovať úroveň ich života. Aj o tom sme sa porozprávali so starostom Korytárok Ľubomírom Strakom. Ako dlho pôsobíte v komunálnej politike? Bude to už 15 rokov. Predtým som pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva, bol som zástupcom starostu v minulom období a od roku 2010 som starostom. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou vo vašej obci? Údaje, ktoré máme, hovoria o 14 % nezamestnaných, čo robí konkrétne 78 ľudí. Avšak ako starosta malej obce, kde sa každý s každým pozná, viem, že minimálne 30 ľudí robí načierno, čím je vlastne umelo navýšená nezamestnanosť v obci. Chyba je ale na strane štátu, ktorý poskytuje dávky, ale nekontroluje vôbec ich prijímateľov. Osobne som z tohto stavu dosť smutný. Dlhodobo nezamestnaných využívame aspoň na aktivačné práce. Títo ľudia potom majú aspoň ako také pracovné návyky. Korytárky sú známe ako kultúrna obec, organizujete dva známe festivaly. Je v tejto oblasti niečo nové? Novinky ani nie sú. Máte pravdu, organizujeme dva pomerne známe festivaly v širšom okolí – Celoslovenskú prehliadku fujerášov a prehliadku heligonkárov. Pri zrode fujerášov som stál spoločne s Romanom Malatincom a pánom Očovanom. Aké investičné plány má obec? Zámer, ktorý prešiel posledným obecným zastupiteľstvom, je výstavba domov, konkrétne dvojdomov. Chceme ísť touto cestou, nie cestou bytoviek, pretože tie nezapadajú do tunajšej architektúry, resp. urbanistickej štúdie. Pokiaľ pôjde všetko, ako má, výstavba začne na jeseň a v lete budúceho roku by sme chceli domy odovzdávať. V poslednom období sa do Korytárok prisťahovalo dosť mladých rodín. V podstate čo do pôrodnosti, úmrtnosti a prisťahovalectva do obce sme stále v pomere 1:1:1. Počet obyvateľov kolíše okolo 990. Radi by sme prekročili magickú tisícku. Snažíme sa byť nápomocní mladým rodinám pri stavebných povoleniach či pri výkupe pozemkov. Aký najpálčivejší problém ťaží Korytárky? Najväčším problémom obcí je infraštruktúra, hlavne cesty, ktoré sú v dezolátnom stave. Korytárky majú dve odľahlejšie časti – Zlatno a Mláky/Ivanišovo. Tu sa vynára ďalší problém, ktorým sú majetko-právne vzťahy. Nemôžeme investovať, pokiaľ obec nemá pozemok, na ktorom je komunikácia, vo vlastníctve, resp. v dlhodobom prenájme. Pozitívom je, že minuloročný rozpočet vykazoval malý prebytok, tak sme sa rozhodli peniaze využiť na navýšenie prostriedkov pre údržbu miestnych komunikácií. Dotkli sa obce Korytárky regulácie spojov SAD Zvolen? Zatiaľ nie, nepocítili sme to. Obec však prispieva sumou 119 eur mesačne na nerentabilný spoj do časti Ivanišovo. Je to síce ekonomicky nevýhodné, ale aj tam žijú naši občania a potrebujeme sa o nich postarať. Obec Korytárky je úspešná aj v získavaní grantov. Máte nejaký nový projekt? Áno máme, cez Ministerstvo životného prostredia SR sme získali prostriedky na vybudovanie zberného dvora. Obec síce separuje, ale v rámci projektu bude priamo v obci vybudovaný zberný dvor na plasty, atď. Navyše dostaneme prostriedky aj na techniku pre zvoz odpadu. Ako ste vysporiadaní s komunálnym odpadom všeobecne? Odvoz komunálneho odpadu je dvakrát do mesiaca, každý druhý piatok. Jeden utorok sa odváža separovaný odpad. Službu nám zabezpečujú Technické služby mesta Detva. Rokovali sme aj s firmou Marius Pedersen, ale ich ponuka sa ukázala ako nevýhodná. V súčasnosti stojí odvoz na jedného obyvateľa 18/19 eur. Občania platia len 13 eur, zvyšok dotujeme z rozpočtu obce. Je to síce veľká záťaž, ale ísť cestou zvyšovania daní veľmi nechceme. Aké podmienky má v obci mládež? Myslel som si, že s mládežou bude väčší problém. Akási klubová činnosť je dnes už prežitkom minulého režimu, snažíme sa teda mladým vytvoriť lepšie podmienky. Veľmi milo ma prekvapili nedávno, keď obec ohrozoval požiar z vypaľovania trávy a na výzvu obecného rozhlasu zareagovalo cca 60-70 mladých ľudí. Doteraz všetci vraveli, že mladí sú vandali, zlodeji a neviem čo ešte. Ale práve tí „grázlici“ boli prví, ktorí prišli ochotne pomôcť. Ostali až do konca, kým nebol požiar úplne uhasený. Všetci sme boli mokrí a čierni od dymu. Navyše sa mladých musím zastať aj tým, že v obci nemáme žiadne náznaky vandalizmu. Nové zástavky sú bez poškodenia, čo v iných obciach alebo mestách nevidieť. Takisto aj častý jav ako sú rozsypané smetné koše u nás nenájdete. Som teda za otvorený postoj a dialóg s tunajšími mladými ľuďmi. Viem im vždy v rámci možností vyjsť v ústrety. Pristavme sa pri vás. Aké záľuby má starosta Korytárok? Pri práci mám na ne veľmi málo času, avšak rekreačne si zahrám volejbal. Mám veľmi rád ničnerobenie. V kľude relaxovať a oddychovať v nedeľu. Navyše milujem more. Behom aktívneho pracovného života som mal možnosť navštíviť 19 destinácií. Ako by ste charakterizovali typického Korytárčana? Sme jedna veľká rodina. Keď treba spolu držať, vieme byť mimoriadne súdržní, ale keď sa treba pohádať, vieme aj to. Je to ako v rodine.

    23. apríla 2012 18:15
  • Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Stanislav Horník: Som hrdý Hriňovčan

    Mgr. Stanislav Horník, 36 rokov, primátor Mesta Hriňová, pôvodným povolaním učiteľ, ženatý, 2 deti. Ako by ste zhodnotili rok vo funkcii primátora? Rád konštatujem, že hneď od prvých dní môjho mandátu sme začali na mestskom úrade a v MsZ napĺňať zámery, ktoré boli súčasťou môjho volebného programu. Podpora, ktorej sa mi dostalo od občanov mesta je pre mňa vážnym záväzkom. Štyri roky v pozícii prednostu MsÚ sú pre mňa skúsenosťou na nezaplatenie. Aj vďaka tomu sa práca nezastavila a plynule sme vstúpili do nového obdobia. Akými konkrétnymi krokmi ste začali plniť svoj mandát? Odovzdaním kancelárie prvého kontaktu vo vestibule MsÚ sme priblížili výkon samosprávy občanom, uľahčili život seniorom a hendikepovaným. V mesiaci máj sme začali implementovať projekt na výstavbu turistického informačného centra. V týchto dňoch začíname s realizáciou priestorového informačného systému. Obidva projekty realizujeme vďaka prístupu Leader v rámci MAS Podpoľanie. V letnom období sme sa pustili do rekonštrukcie siete miestnych komunikácií. Schválením programového rozpočtu mesta v MsZ sme naštartovali novú etapu podpory  spoločenských organizácií, záujmových a občianskych združení, folklórnych súborov a športových klubov. Na platforme „Podnikateľského fóra“ sme načali intenzívnejšiu spoluprácu s podnikateľmi a významnými zamestnávateľmi v meste. Dôvod na úsmev mám aj vďaka podporeným žiadostiam o NFP v prípade programu Ministerstva vnútra SR na prevenciu kriminality, kde sme získali grant na vybudovanie monitorovacieho kamerového systému. So žiadosťami na podporu 5. ročníka Medzinárodného festivalu ľudových hudieb „Muziky pod Poľanou“ sme uspeli hneď trikrát: na Ministerstve kultúry SR, BBSK aj na Vyšehradskom fonde. Aj vďaka tomu tento rok rozširujeme festivalové dianie o „Gazdovanie na Hriňovských lazoch“. Takisto môžeme rátať s nenávratným finančným príspevkom z rezervy predsedníčky vlády SR, p. Ivety Radičovej, ktorý použijeme na zateplenie objektu Základnej umeleckej školy v Hriňovej. Rok však ešte nekončí, preto očakávam, že budeme rovnako úspešní aj pri ostatných projektoch, do ktorých sme vložili svoje úsilie. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za primátora Hriňovej? Priznám sa, že po skončení vysokej školy som vôbec neplánoval, že zostanem na Slovensku. Už počas štúdia ma lákali cudzie kraje, dosť som cestoval.Po parlamentných voľbách v roku 1998 som mal ako jeden z prvých absolventov možnosť vycestovať v rámci projektu Európskej únie. Nastúpil som ako učiteľ na ZŠ v Hriňovej, robil som prácu, ktorú som mal rád. V roku 2002 som prvýkrát kandidoval za poslanca MsZ, už vtedy som pracoval na volebnom programe. V roku 2006 som bol zvolený za poslanca MsZ, nastúpil som však ako prednosta MsÚ.. Pred voľbami do VÚC v roku 2009 som avizoval, že v prípade povzbudivého výsledku sa budem uchádzať o post primátora mesta. A tak som do toho išiel. Ale bez podpory rodiny by to nebolo také jednoduché. V civilnom povolaní ste bol učiteľ, aké je to byť muž/učiteľ a učiť dnešných mladých ľudí? Učiteľ má nesmierne šťastie, že môže pracovať s mladými ľuďmi, ktorí sa väčšinou ešte len chystajú popísať najdôležitejšie stránky svojho života. Predtým ich však potrebuje naučiť byť osobnosťami, mať otvorené oči a jasnú myseľ. Táto práca je poslaním. Jasné, že generácia dnešných mladých ľudí je dnes úplne niekde inde ako generácia našich otcov alebo tá naša. Najdôležitejšie pre učiteľa je vedieť sa mladým ľuďom priblížiť, vžiť sa do ich potrieb, obetovať im svoj voľný čas. Tu nepomôžu akademické poučky. Žiaci to vedia učiteľovi vždy v dobrom vrátiť a poznať to aj na výsledkoch... vtedy učiteľa jeho práca napĺňa. V čom Vás napĺňa Hriňová najväčšou hrdosťou? Pomerne ľahká odpoveď, lebo asi niet Hriňovčana, ktorý by nevyzdvihol nádherné prostredie, úpätie Poľany s rázovitým roztrateným osídlením, Hriňovskými lazmi, krásnou prírodou a veľkým potenciálom, ktorý sa tu ukrýva. Som hrdý na ľudí, ktorí si ctia a rozvíjajú tradície našich predkov a tých, ktorí šíria dobré meno Hriňovej. Naopak, najviac energie ma stojí riešenie nezmyselných susedských sporov. Deje sa tak v prípade, keď ľudia vnímajú realitu okolo seba striktne egocentricky. Aké investičné plány má Mesto Hriňová? Na najbližšie obdobie máme rozpracovanú prípravu projektovej dokumentácie na výstavbu nájomného bytového domu na sídlisku Bystrô. Ak všetko pôjde podľa našich predstáv, zameriame sa na prípravu dokumentácie pre ďalšie nájomné byty v lokalite Murínka, kde máme zámer vystavať novú obytnú štvrť. Po schválení územnoplánovacej dokumentácie bude nutné pripraviť plán zóny a pripraviť v tejto lokalite inžinierske siete pre IBV. Naším cieľom je stabilizovať počet obyvateľov mesta. Na najbližšom mestskom zastupiteľstve predložíme poslaneckému zboru a občanom mesta ideový návrh - štúdiu rekonštrukcie mestského kúpaliska v jednoduchšej a efektívnejšej podobe prírodného kúpaliska. Efektívnejšia varianta počíta s využitím vlastných prostriedkov pri samotnej výstavbe. Nemáme „veľké oči“, neočakávame, že by sme mohli niekedy „oprášiť“ pôvodný predimenzovaný projekt rekonštrukcie, ktorý zapadá prachom. Toto je jedna z posledných šancí, ako zachrániť pekný areál pre šport a relax. Ešte v tomto roku plánujeme na Ministerstve životného prostredia SR podať žiadosť na výstavbu Zberného dvora v Hornej Hriňovej. Očakávame implementáciu troch veľkých stavieb ako sú: Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Hriňová, Revitalizácia centrálnej mestskej zóny Hriňová a Rekultivácia skládky triedeného komunálneho odpadu Hriňová - Fangová. Najmä tieto projekty budú v najbližších rokoch zamestnávať administratívu mesta. Do zimy chceme zatepliť objekt ZUŠ Hriňová a čiastočne tepelne ochrániť objekt MŠ J. Kráľa. Pokračujeme s dostavbou hospodárskej budovy na stredisku služieb v Hornej Hriňovej. Prevezmeme rozpracovanú dokumentáciu k výstavbe chodníkov v lokalite Starého sídliska. Ešte v tomto roku musíme implementovať projekt monitorovacieho kamerového systému. Z dlhodobého hľadiska budeme postupne pripravovať projektovú dokumentáciu k budovaniu kanalizačných zberačov v lokalitách Paprčkovci, Jarabová, no najmä kanalizačného zberača z Hornej Hriňovej, ktorý by riešil aj odkanalizovanie priemyselného areálu do ČOV v Hriňovej. Veľmi nás teší, že BBSK a Banskobystrická regionálna správa ciest v pomerne rýchlom tempe realizuje rekonštrukciu dvoch štátnych ciest II. triedy a kruhového objazdu v Hriňovej. Na túto rekonštrukciu chceme nadviazať systematickou rekonštrukciou a opravami miestnych komunikácií. Je vypracovaný dlhodobý harmonogram, ktorý je pasportom a súčasne auditom potrieb na najbližšie 4 roky. Naďalej sa chceme venovať aktivitám na podporu rozvoja cestovného ruchu, rozvíjať myšlienku budovania cyklochodníkov. V sociálnej oblasti uvažujeme o výstavbe vlastného zariadenia sociálnych služieb. Aké sú Vaše záľuby? K mojím záľubám patrí šport – hlavne kolektívne športy. Priznávam, že v poslednom období mi nezostáva veľa času. Potom najmä cestovanie,  jazyky a rodina. Ako hodnotíte prínos spravodajského portálu DTonline pre Podpoľanie? Čítanosť portálu naznačuje, že ste sa veľmi dobre rozbehli. Portál je pružný, ponúkate široký záber aktuálnych informácií z Podpoľania, prostredie je pre čitateľa zaujímavé. Ja len želám veľa úspechov!  

    18. marca 2012 13:13
  • Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Pavel Lalík: Na vzájomnej tolerancii mi najviac záleží...

    Na pôdu gymnázia od nového školského roku nastúpil na funkciu riaditeľa Mgr. Pavel Lalík. Muž, ktorý v školstve funguje už desiatky rokov a s koordináciou školy už má svoje skúsenosti. Je zástancom inovácií a tolerancie. Presadzuje komunikáciu medzi ľuďmi, ktorá je podľa jeho slov v tejto dobe nedostatočná. Predstavujeme Vám nového riaditeľa Gymnázia v Detve. Čo nám prezradil? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Aké myšlienky Vám putovali hlavou, keď ste sa dozvedeli, že ste sa stali novým riaditeľom detvianskeho gymnázia? Tešili ste sa? Ťažko povedať, či tešil, skôr by som to charakterizoval ako zmiešané pocity. Na jednej strane je to radosť, ktorá človeka poteší, na druhej strane si to vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti, pretože sa na tomto gymnáziu nachádzajú mladí ľudia, s ktorými treba pracovať. A svet mladých je trošku iný. Ale rád by som bol, keby som im mohol odovzdať skúsenosti. Akými profesijnými pozíciami ste prešli, pokiaľ ste pracovali v školstve? V školstve som pracoval takmer celý svoj pracovný život. Od učiteľa na ZŠ cez riaditeľa, až som zastával funkciu vedúceho odboru školstva, mládeže a kultúry OÚ Detva, ktorý mal na starosti viac ako 30 školských zariadení s takmer 500 zamestnancov. S riaditeľmi sme riešili  okrem pedagogických činností hlavne ekonomické záležitosti a im zostávalo viac času venovať sa žiakom. Študovali ste na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Aká bola Vaša aprobácia? Moja aprobácia bola matematika, branná výchova a etická výchova. Matematika? Bavila Vás? Nepotreboval som sa doma učiť. Ale nemyslite si, že som Einstein. Mám obyčajnú pamäť. Sem-tam som však v matematike pomáhal kamarátom a svojej sestre. Akým riaditeľom by ste chceli byť, respektíve, akým by mal byť ideálny riaditeľ? Slovo riaditeľ je príliš tvrdé slovo. Myslím, že táto funkcia by sa mala nazývať skôr koordinátor alebo facilitátor, ktorý túto činnosť koordinuje. Treba si uvedomiť svoju rolu. Učiteľ je dostatočne kvalifikovaný pedagóg, chce vzdelávať a pripravovať študentov do života. Študent chce štyri roky stráviť a získať vedomosti, chce sa vzdelávať a na gymnáziu je najvyšší predpoklad, že bude mať záujem o štúdium a jeho osobný rast. Ale aj tak život je najlepším učiteľom. Ako vnímate súčasnú situáciu v školstve? Ako som už spomínal, v školstve pracujem celý život. Učiteľov by som klasifikoval ako holubičí národ. Vyplýva to zrejme z toho, že majú veľa práce s výchovno-vzdelávacou prácou a na politikárčenie nemajú ani čas, ani chuť. Každý politik Vám povie, že sú nedocenení. A takisto každé štyri roky sa objavuje z úst politikov, že sa súčasná situácia v školstve zlepší, a to platí na štátnej aj regionálnej úrovni. A čo sa stane po volebnom období? Nič. Jednoducho využijú učiteľov, ale potom sa už nestarajú. Je to hrozné zistenie. Keď som robil na mestskom úrade tak som videl ako nik neváhal dať do nejakej inej oblasti 1 000 000 Sk, hlavne v oblasti stavebníctva. Ale pri školstve? Každých 100 Sk sa niekoľkokrát obzeralo v rukách, kým sa použilo. Akú máte mienku na súčasný stav školy, ktorý Vám odovzdala predchádzajúca pani riaditeľka? Som spokojný, gymnázium je naozaj v dobrom stave. Aký by mal byť učiteľ? V prvom rade presadzujem progresivitu. Viac ocením učiteľa, ktorý si vyberie progresívny štýl ako učiteľa, ktorý 30 rokov nič nezmení. Stále treba nové prístupy a hlavne komunikáciu. Čo by mohli od Vás očakávať študenti v rámci školy? Nejaké inovácie? Určite sa dokončia projekty, ktoré sú už momentálne rozbehnuté. Treba modernizáciu ako exteriéru, tak aj interiéru. A budeme pokračovať aj v rekonštrukcii výmeny okien, to si však vyžaduje rokovanie z VÚC, aby našej škole pomohli. A tiež sa plánuje urobiť fasáda. Je tu pekné prostredie, ale vidno tu už roky. V priebehu 1 – 2 rokov sa pokúsime dokončiť okná a fasádu a taktiež zrenovovať strechu. Čo by ste odkázali svojim študentom? Vo mne odjakživa rezonuje slovo TOLERANCIA. Nie tolerovať chyby, ale tolerovať názory. Chýba nám to. Ľudia prestali komunikovať a tolerovať sa. Každý názor je nejaký, lebo človek je s ním stotožnený. A z konverzácie treba vybrať najlepšie riešenia. Navzájom sa tolerovať, žiak – učiteľ, učiteľ – učiteľ, žiak – žiak. Neodsúdiť človeka za to, že má iný názor. Za to nie je ešte človek zlý. 9 naj... Kniha – Hlava 22 Film a seriál – MASH Hudba – od ľudoviek až po modernú. Nemám vyhradený štýl Osobnosť –nemám špeciálnu osobnosť. Človek môže od každého niečo odkukať a naučiť sa. Záľuby – šport, nielen papučový. Radšej mám kolektívny, ale niekedy som aj behával. Potrebujem mať súpera pred sebou, a preto mi vyhovujú kolektívne športy – futbal, tenis, volejbal. Organizoval som Učiteľskú ligu. Motto – Nič nie je nemožné. Jedlo – všetko. Nie je ani jedno jedlo, ktoré by som nezjedol. Ročné obdobie – radšej zima. V lete nech svieti slnko a v zime nech padá sneh. Nech je všetko tak, ako má byť. Prázdninová destinácia – Štúrovo. Za posledných 25 rokov som tam bol 20 – krát.

    18. marca 2012 13:11
  • Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    Fotograf Štefan Kordoš: Hriňová je najkrajšia na jar a na jeseň

    [caption id="attachment_27319" align="alignright" width="300" caption="Štefan Kordoš na Veľkom Rozsutci v Malej Fatre"][/caption] Počas štúdia na Fakulte Riadenia a informatiky pôsobil v Žilinskom fotoklube Gama a neskôr v Banskobystrickom fotoklube. Stal sa členom združenia lightharmony.com, kde má svoju fotogalériu. Napriek tomu, že pracuje s informačnými technológiami, fotografii sa stále venuje. Najnovšie aj filmovaniu a nahrávaniu zvukov prírody, pričom pracuje aj na svojom prvom CD. Štefan Kordoš. Ste autorom fotografií hriňovského kalendára na roky 2012-2013. Ako prebiehala jeho tvorba? Oslovili vás alebo ste svoje fotografie ponúkli sám? Na začiatku spolupráce bola fotosúťaž vyhlásená Mestským úradom Hriňová na tému Krajina v okolí Hriňovej. Keďže Hriňová sa mi veľmi páči už od prvého momentu, keď sme sa tam 1. mája 2004 prvýkrát vybrali, chodil som tam každý rok na jar a na jeseň. Vtedy sú najlepšie podmienky na fotografovanie, hlavne kvôli nádherným farbám čerešieň, ktoré sú na jar biele a na jeseň červeno-žlté. V súťaži som vyhral druhé miesto a na nasledujúci rok zasa. Moje fotografie oslovili ľudí na mestskom úrade a nakoniec mi ponúkli, či nechcem urobiť výstavu v priestoroch MsÚ. Samozrejme, že som súhlasil, som rád, že moje fotografie môžu obdivovať aj iní a neostanú len v šuflíku. V kalendári dominujú fotografie roztrúsených domčekov, typických terasovitých polí, našich lazov. Bolo určené, že tu má prevládať príroda alebo ste právu tú považovali za charakteristickú pre naše mesto? Za charakteristický rys hriňovskej krajiny považujem predovšetkým terasovité políčka, ktoré sú v takej úžasnej miere zachované ako nikde inde na Slovensku. Veľa námetov čerpám zo starých čierno-bielych kníh, ktoré som zdedil po strýkovi. Takéto políčka sú ešte na Ostruni v Zamagurí a v Liptovskej Tepličke, avšak už nie sú obrábané v takej miere ako na Hriňovej. Myslíte si, že by výstavba, centrum mesta a rušné ulice mohli na záberoch vyzerať rovnako pôsobivo? Určite nie v každom meste! Páčia sa mi len starobylé centrá miest ako stovežatá Praha, Budapešť, Levoča, Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica. Keď ich fotografujem, snažím sa vyhnúť elektrickému vedeniu, moderným budovám. Toto je ale problém aj na Hriňovej, škoda, že keď sa voľakedy dávno zavádzala elektrina, nemysleli na to, ako stĺpy zohyzdia túto inak krásnu krajinu. Má fotografovanie krajiniek určité špecifiká? Mnohí z nás si totiž až pri prezeraní vašich diel uvedomia, aké čaro vyžaruje z prírody, ktorú máme na pár krokov od našich domov... Fotografovanie krajiny je veľmi náročné, pokiaľ chcete, aby fotografie vyzerali výnimočne. Musí byť výborná viditeľnosť, lebo väčšina fotografií je robená veľkým teleobjektívom. Fototechnika je veľmi drahá, ťažká na prenášanie  a náročná na údržbu. Aby fotografie vyzerali dobre, treba prísť skoro ráno, keď krajinu osvetlia prvé slnečné lúče alebo čakať na západ slnka. Čo všetko ste už pre Hriňovú fotili? Fotografie na výstavu, do kalendára a spomínanej knižky. Ako ľudia a vaši blízki reagujú na vašu tvorbu? Ľudia sú väčšinou nadšení, hlavne veľkoformátové výtlačky vyzerajú veľmi pôsobivo. Fotografovanie si však vyžaduje veľa času na úkor rodiny. Nachádza sa na Podpoľaní miesto, kde sa stále rád vraciate? Na južnom Podpoľaní je to Javorinka nad Hriňovou, odkiaľ sú najkrajšie pohľady na Hriňovú. Na severnom je to  Povrazník, rovno pred Nízkymi Tatrami, čo ho predurčuje pre úžasné fotografie s kvitnúcimi čerešňami a zasneženým hrebeňom Nízkych Tatier: Beriete si na každú prechádzku po lazoch fotoaparát alebo len vtedy, keď si vyslovene poviete "idem fotiť"? Fotoaparát beriem vždy, pretože i keď nie sú dobré podmienky na fotenie, aspoň si zdokumentujem nové miesta. Aký vzťah máte k našej prírode? Dokáže vás nabiť energiou či motivovať k práci? Určite, prechádzky prírodou mám veľmi rád. Na stránke www.lightharmony.com v mojej galérii môžete vidieť fotografie z Tatier, Fatier a aj iných pohorí. Keďže pracujem s počítačmi, prechádzka v prírode je príjemným relaxom. Veľmi rád chodím do lesov. Fascinuje ma, že na Slovensku sa zachovali pralesy. Bol som sa pozrieť v pralese Stužica, ktorý leží na hranici s Poľskom a Ukrajinou. Fotografoval som tak do našej prvej knihy „15 pokladov Slovenska“ vydanej v rámci LH. V tomto roku vám vyšla aj útla knižka fotografií s rovnakou tematikou hriňovských lazov. Ako vznikol tento nápad? Keď pán  Jozef Poliak z TASR videl výstavu mojich fotografií na MsÚ Hriňová, bol rozhodnutý ma osloviť, že by bolo skvelé, keby sme takúto knižku vydali. Súhlasil som, je to výborný nápad, knižka sa vmestí do vrecka a obsahuje aj mapu a je tak možné vziať si ju do terénu a obdivovať tak krásu hriňovskej krajiny. I keď veľmi rád by som vydal aj knihu väčšieho formátu, kde by najkrajšie fotografie vynikli viac. Bolo náročné vybrať do nej konkrétne fotografie? Vyberalo sa z väčšieho množstva vzhľadom k lokalite, aby z každej niečo bolo. Z niektorých miest som mal viacej fotografií, z iných zasa menej. Keď ale uvážime, že najkrajšie svetlo je len pri východe a západe slnka a zároveň je Hriňová najkrajšia na jar a jeseň, ostáva na fotografovanie pár dní v roku, každý rok však nie sú  dobré podmienky. Tohtoročná jeseň  vyzerá zle, mám dojem, že z leta prišla rovno zima a zelené listy mrznú a opadávajú skôr, než sa stihli vyfarbiť. Máte aj nejakú obľúbenú, s ktorou sa vám spájajú príjemné spomienky alebo ktorá sa vám jednoducho páči? Áno, tá ktorá je na obale knižky, kvôli krásnym jesenným farbám a kompozícii hriňovských políčok. Vnímate fotografovanie ako vašu prácu alebo záľubu? Je to predovšetkým záľuba  a relax. Nechcel by som  fotografovať v interiéroch, prípadne ľudí, pretože ma to veľmi unavuje. Ale naopak, bol by som veľmi rád, keby sa na Slovensku dalo žiť z fotografovania krajiny, avšak na to je Slovensko príliš malá krajina a Slováci sú na ňu zrejme málo hrdí, pretože málokto je u nás ochotný dobre zaplatiť za fotografické dielo. Máte ako fotograf nesplnený sen? Aký autorský záber by ste chceli mať vo svojom albume? Chcel by som niekedy ráno zažiť na Hriňovej takú inverziu, že by políčka spolovice trčali z hmly a do toho by zasvietilo vychádzajúce slnko. Problém je, že bývam na druhej strane Poľany a vystihnúť takéto podmienky, to chce veľkú dávku šťastia.

    18. marca 2012 13:08
  • Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    Ján Šiandor: Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná

    O tom, čo je nové a čo sa v Detve chystá v oblasti kultúry, športu, investícií, či zdravotníctva sme sa porozprávali s viceprimátorom mesta Jánom Šiandorom. Mesto sa už dávno snaží zrekonštruovať Dom kultúry. Ako sa situácia vyvíja?  Náš stánok kultúry je v katastrofálnom stave a prioritou súčasného vedenia mesta je dať ho do poriadku. Mesto si musí zobrať úver, avšak musíme počkať ešte pár dní na rozhodnutie začatia rekonštrukcie, pretože samosprávy, teda aj mesto Detva, majú veľký problém s výpadkom podielových daní. V týchto dňoch nás čaká aj výberové konanie na riaditeľa Kultúrneho centra. Čo očakávate od víťaza? Do výberového konania sa prihlásili štyria kandidáti: Roman Malatinec, Jozef Kulišiak, Ľubomír Ostrihoň a Tomáš Kulišiak. Posledný bol vyradený, pre nesplnenie podmienok. Od „víťaza“ očakávame, že zefektívni, spružní a programovo obohatí činnosť Kultúrneho centra. V oblasti zdravotníctva došlo k veľkej investícii. Aká budúcnosť čaká našu polikliniku? Máte pravdu. Odkúpenie polikliniky od BB SK bolo veľkou investíciou vo výške 200 tisíc eur. Je v záujme mesta, aby bola zdravotná starostlivosť centralizovaná a zabezpečená v meste Detva. Avšak využitie polikliniky je dnes dosť nedostačujúce. Je to dočasné. Dnes sú tam doktori, služby, ale i prázdne priestory. Rokujeme s doktormi a od mnohých vieme, že sa chcú vrátiť. V zlom stave sa nachádza aj LDCH... Áno, je to tak, je však potrebná investícia. Sme však limitovaní finančnými prostriedkami. Momentálne sa plánuje investícia do kúrenia v objekte, ktoré zníži náklady a odstráni súčasný havarijný stav. Od 1. januára 2012 je hokejový štadión v správe mesta. Ako hodnotíte jeho súčasný stav? Dovolím si tvrdiť, že je o 100% lepší. Objekt je v správe Technických služieb. Vôbec sa nenaplnili obavy z úpadku hokeja, práve naopak. Financie sú oveľa transparentnejšie využívané. Navyše mesto dáva ročne na energie štadióna nemalú čiastku, 50 tisíc eur. Po prebratí štadióna sme zistili, že na štadióne v roku 2011 bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, kde boli zistené vážne nedostatky, t.j. 38 závad, vrátane neplatných revízií. Preto nás čaká dosť veľká investícia aj v tomto smere, minimálne 15 tisíc EUR. Čo si myslíte o fungovaní Mestského zastupiteľstva a Mestského úradu od posledných volieb? MsZ hodnotím v dvoch rovinách. Dochádzka je veľmi dobrá, avšak kultúra rokovania je oveľa horšia. Opozičná skupina je často populistická a nemá absolútny záujem na spolupráci. Mestský úrad prešiel už pár personálnymi zmenami, navyše nás čaká aj zlučovanie niektorých oddelení. Štyri až päť pracovníkov bude prepustených. Ako vidíte voľby 2012 z pohľadu mesta? Pokiaľ nebudú jasné výsledky, resp. nová koalícia, je ťažko hodnotiť a prognózovať. V prvom rade musí nová vláda dať do poriadku verejné financie. Aké investície ešte Detvu čakajú? Čaká nás dostavba Námestia SNP, dokončí sa rekonštrukcia osvetlenia, plánuje sa rekonštrukcia niektorých komunikácií – chodníkov atď. Avšak sme veľmi limitovaní nedostatkom financií. Mesto je v tzv. úspornom režime. Keďže mestské zastupiteľstvo neschválilo zvýšenie daní, musíme škrtať. Hlavne v oblastiach, ktoré menej bolia, ako kultúra, či šport. Preto sme obmedzení aj v investíciách. Dlho sa hovorí o priemyselnom parku Trstená, ktorý by aspoň čiastočne zvýšil zamestnanosť v regióne. Priemyselný park Trstená je skôr snom ako realitou v súčasnej kríze. Je priam nemožné nájsť investora. Navyše chýbajú aj základné požiadavky, ako napr. prístupová cesta. Mnoho ľudí žiada čistenie a reguláciu potoka. Čo vy na to? V tomto smere vyvíjame aktivity. Potok je v správe Lesov SR, avšak mesto má už podpísanú dlhodobú zmluvu o prenájme, nakoľko chce túto situáciu riešiť. Ľudia takisto citlivo reagujú na kauzu ťažby zlata. Áno, ale podľa mňa ide skôr o vytváranie umelej kauzy, ktorú niektorí zneužívajú na politický profit. Mesto k problému vydalo jasné stanovisko, že nesúhlasí s ťažbou zlata s použitím technológie kyanidovým lúhovaním, čo bolo písomne zaslané i na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. A na záver, ako hodnotíte DTonline ako regionálne médium? Hodnotím vašu činnosť mimoriadne pozitívne. Pôsobíte na profesionálnej úrovni, máte široký záber a ste aktuálni a navyše objektívni. Napríklad na PDnoviny vôbec nechodím, pretože mám často pocit, že si tam ľudia riešia svoje komplexy a prezentujú sa názory len jednej malej skupinky.

    09. marca 2012 11:41
  • Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Radovan Mitter: Baví ma baviť vás

    Vegas club - diskotéky, plesy, svadby, ale i kary. Najznámejší klub na Podpoľaní je centrom zábavy už pomaly desať rokov. Niečo o vzniku klubu, plánoch do budúcnosti a organizácii nám povedal majiteľ Radovan Mitter. Odkedy funguje Vegas club ? Klub bol založený v roku 2002 a od veľkonočnej párty 2003 už funguje pod názvom VEGAS club. Prečo práve názov Vegas? Vzniklo to spontánne. Vegas je mesto zábavy a chcel som z tohto klubu urobiť miesto, kde sa môžu ľudia baviť. Aké akcie boli zatiaľ najvydarenejšie? Najnavštevovanejšie sú akcie cez sviatky, čiže Štefanská a Veľkonočná disko. Na Slovensku rezonujú aj elektronické party Insomnia a Experience clubing, ktoré majú dlhoročnú tradíciu. A táto tradícia stále trvá. Najnovšie je to Disco sensation. Okrem toho je to aj Oldies disco ples, ktorý sa stal obľúbený hneď po nultom ročníku. Je to spojenie oldies hudby a živej kapely. Už teraz je na ďalší ročník (21.1.2012) veľa miest rezervovaných. Najnovšie sme organizovali ľudovú zábavu, ktorá sa veľmi dobre ujala a určite v tom plánujeme pokračovať. Vo Vegase si mnohí DJ-i spravili meno, dávaš možnosť aj dnes mladým DJ-om získať skúsenosti? Keď som zakladal klub, príležitosť odo mňa dostali chalani z chilloutDJs, lebo v regióne už pôsobili a mali široký hudobný záber. Dimo a Jeremy Wolf sú špecialisti na disko, oldies, svadby, plesy a pod. Chambermaid a Slawo sa angažujú v organizácií elektronických párty. Okrem nich u nás hrala celá slovenská DJ-ská špička a DJ-i z Čiech, Poľska, Maďarska či Španielska. Takmer na každej akcii dávame príležitosť nejakému mladému talentu. Organizuješ aj iné podujatia ako diskotéky? Áno, vo Vegase usporadúvame stužkové, plesy, pohrebné hostiny, firemné akcie a hlavne svadby. Sme rodinná firma a zaoberáme sa svadbami na kľúč už niekoľko rokov. V priestoroch Vegas clubu je kapacita do 250 osôb a v reštaurácii Kocúr do 120 osôb. Zabezpečujeme svadobné menu, hudbu, svetelné efekty, kompletnú svadobnú výzdobu, skrátka všetko podľa želania mladomanželov. Plánuješ nejaké zmeny, alebo nejaké nové akcie? Novinky v rámci akcií sa zavádzajú v priebehu celého roka. Klub už prešiel rekonštrukciou exteriéru a nejaké zmeny nastali aj v interiéri. Plánujeme však rozsiahlejšiu rekonštrukciu celého interiéru, čo pocítia hlavne návštevníci. Nechajte sa prekvapiť. Odkedy prevádzkuješ Vegas, zažil si aj nejaké vtipné príhody? Tých príhod je strašne veľa. Stalo sa, že DJ prišiel hrať o deň skôr, ako bola akcia a mnoho podobných. Stále ťa baví táto robota? Baví ma baviť vás. :)

    01. januára 2012 22:06
  • Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slawo Ciglan: Som rád, že môžem baviť ľudí!

    Slavomír Ciglan - jednoducho DJ Slawo. Jeden z najznámejších DJ-ov na Podpoľaní. S DJ-ingom začal ako mladý chalan už v roku 1997. Je rezidentom vo Vegas clube v Hriňovej. Hráva a hral aj v kluboch ako Hangár club, Breznička, Ministry... Mal možnosť hrať aj v Košiciach, vo Zvolene, v Žiari nad Hronom, v Dubnici, či vo vysokoškolských kluboch v Banskej Bystrici. Ako DJ preferuje house, discohouse, progressive, techhouse. Všetci ho poznajú ako sympatického, vtipného a zábavného človeka. Prinášame vám preto s DJ Slawom rozhovor, a to nielen o hudbe. Slawo, ako si pamätáš na svoje začiatky? K DJ-ingu ma priviedol otec nemenej známeho DJ Dima, ktorý bol veľmi populárny vo svojom čase ako DJ. No prišiel čas, keď zakvačil tento hudobný koníček na klinec a vtedy sme spolu s Dimom začali hrávať školské večierky, imatrikulácie a iné párty po školách v Detve a okolí... Hrávaš roky vo Vegas Clube... Zmenilo sa niečo na ľuďoch, ktorí tam chodia za zábavou? Keď som začal hrávať v tomto klube, návštevníkmi boli hlavne moji rovesníci, pre mňa to bola veľká zábava, že ich môžem práve ja baviť. Dnes je vekový rozdiel medzi mnou a návštevníkmi niekoľko rokov, dokonca desaťročie. Takže moje hranie naberá profesionálnejší smer, konkurencia DJov a klubov je v dnešnej dobe veľká a hlavne ľudia, ktorých bavím, sú pre mňa najlepšími kritikmi a náročnými fanúšikmi, ktorých nechcem nikdy sklamať. Aký štýl hudby najradšej hráš? Momentálna doba nám DJ-om dopriala to, že sa dá už skoro všetko mixovať. Takže ja hrám vždy to, čo by sa mohlo páčiť ľuďom a hlavne, aby sa to dalo namixovať. Momentálne je to najmä tzv. DISCOHOUSE, ktorý počúvame z našich rádií a čoho dôkazom je aj môj ostatný set pod názvom FOR MY PEOPLE. Čo alebo presnejšie povedané kto ťa hudobne najviac ovplyvnil? Odmalička som tužil robiť v hudobnom priemysle, sledoval som relácie ako Triangel, Deka, počúval hitparády v rádiách a mojím snom bolo pracovať v rádiu. Snáď sa mi to raz splní. Nemôžem jednoznačne povedať čo alebo kto ma ovplyvnil, som ovplyvnený tým, že hudba je tu, existuje a vždy bude a ja ju rád prinesiem ľuďom na párty. Rozbehol si projekt Disco Sensation, v čom je výnimočný? Projekt DISCO SENSATION je žúrka, na ktorej sa vždy predvedie jedno zvučné meno z populárnej DJ-skej scény na Slovensku ako hlavný hosť večera. Hrá sa v štýle HOUSE a DISCOHOUSE a prináša sa ľuďom atmosféra zo známych svetových SENSATION, ktoré bývajú pravidelne v Holandsku, Čechách a iných európskych štátoch. Máme zatiaľ za sebou štyri veľmi úspešné akcie. Ktorí DJ-i sú pre teba vzorom? Zo slovenských DJ-ov jednoznačne DJ IZZY, potom DJ Aqua aka Bidlo a v ostatnom čase aj DJ STAME. Zo svetovej scény Mark Knight, D.Guetta a chlapci zo Swedish House Mafie. Prezraď nám nejakú vtipnú príhodu z tvojej bohatej kariéry... Neviem, či je to až také vtipné, ale podarilo sa mi v podguráženom stave stúpením na vypínač jednej predlžovačky pod DJ-pultom vypnúť zvuk, svetlá, všetko, čo sa dalo na celej párty, takže sme potom museli päť minút čakať na opätovné nabehnutie systémov. (smiech) Čomu sa venuješ mimo DJ-ingu? Mimo DJ-ingu som učiteľom na Základnej škole J.J.Thurzu v Detve, kde sa venujem telesnej výchove a rôznym športovým hrám. Aké sú tvoje záľuby? Keďže som už spomínal, že som učiteľom TV, tak k mojim záľubám patrí športovanie asi každého druhu, no medzi moje top patrí tenis, snowboarding a floorball, ktorý momentálne s chalanmi v Detve rozbiehame. Čo vravíš na DTonline.sk ? Ja schvaľujem a rád podporím každý mediálny zdroj, ktorý nám prináša čerstvé a pravdivé informácie a o to viac, keď je to z nášho regiónu. Celková medializácia a promopolitika nášho mesta sú už dlhé roky na bode mrazu, človek sa dozvedá o niečom, až keď je po akcii a u vás sa o tom môžem dozvedieť skôr ako už po funuse, ste proste ONLINE, len tak ďalej a držím vám palce. Tu si môžete stiahnut zadarmo set DJ-a Slawa -  FOR MY PEOPLE

    23. decembra 2011 12:38
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3