s DTonline.sk

Rozhovor

  • Veronika Spodniaková: Nie je jednoduché prespievať celú noc

    Veronika Spodniaková: Nie je jednoduché prespievať celú noc

    Prinášame Vám rozhovor so zaujímavou mladou ženou z Podpoľania - Veronikou Spodniakovou. Väčšina ľudí Vás pozná ako speváčku. Od kedy sa venujete spevu? Rodičia tvrdia, že som stále spievala už ako malé dieťa a celá rodina musela povinne počúvať moje domáce koncerty :). Ale oficiálne som začala ako 4 ročná v prípravke DFS Ratolesť ako tanečníčka a speváčka a následne som začala chodiť na spev a klavír do ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Na súťaži si ma ako 9 ročnú všimol primáš Ondrej Molota z legendárnej ľudovej hudby Ďatelinka a oslovil ma na spoluprácu. Odvtedy som začala vystupovať ako sólistka speváčka. Preferujete len spev ľudový? Vôbec nie, mám veľmi rada aj iné žánre a aktuálne s kapelou pracujeme na ich zaradení do repertoáru. V lokálnych podmienkach je však folklór lepšie predajný. Získali ste nejaké spevácke ocenenia? Vyhrala som všetky ročníky Spievaniek pod Poľanou, na ktorých som sa zúčastnila. Niekoľko okresných a krajských kôl Slávika Slovenska, cenu som získala aj na celoslovenskom kole. Ďalej to boli výhry na Zlatom kľúčiku a Burze talentov v speve moderných piesní, účasť v Kakaoslávikoch v Markíze. Za najväčší úspech považujem účasť na medzinárodnej súťaži folklórnych spevákov v Rumunsku, kde som reprezentovala Slovensko a získala som ocenenie jedného z laureátov a cenu divákov.  Aké je to byť na druhej strane barikády? - byť v porote speváckych talentových súťaží? V prvom rade je to pre mňa nostalgia, ako ten čas rýchlo ubehol a ja už nesúťažím,ale porotcujem :). Vždy sa teším z každého talentu, ktorý sa objaví. Zároveň však musím priznať, že som prísna porotkyňa a vo všeobecnosti ma mrzí, keď talentované deti nebývajú dostatočne pripravené. Potom ich na súťaži prevalcuje tréma a ďalej si nenesú pozitívny,ale často negatívny zážitok. /*banner*/ Pôsobíte aj ako speváčka v ľudových hudbách. V ktorej konkrétne? Mojou kmeňovou kapelou a zároveň srdcovou záležitosťou sú Vrchárski hudci. Okrem toho som spolupracovala aj spolupracujem s Ďatelinkou, Zlatými husľami, Brillant orchestrom Milana Olšiaka, Gold orchestrom Mirka Uhriča, Vrchárskym orchestrom Juraja Pecníka či Podjavorskou muzikou. Nahrávala som aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu Bratislava. Pôsobila som ako hosťujúca sólistka v Lúčnici a Vojenskom folklórnom súbore Jánošík. V súčasnosti pôsobím aj ako vedúca speváckej zložky FS Hont Krupina. Aké je to prespievať celú noc na svadbe, zábave či oslave? Určite nie také jednoduché, ako si všetci myslia :). Už len ten proces, kým sa vôbec dostaneme na pódium je náročný. Zahŕňa to pravidelné skúšky, zostavovanie a obmieňanie repertoáru, kvalitnú aparatúru...Takisto technika spevu je nesmierne dôležitá, pretože odspievať niekoľko hodín v rôznych podmienkach je veľký nápor na hlasivky. A najdôležitejším faktorom sú ľudia - pokiaľ vidíme od nich príjemné správanie a chuť baviť sa, aj nám sa hrá a spieva oveľa lepšie. V kapele Vrchárski hudci sme sa stretli skvelá partia a možno aj preto sa nám darí vytvoriť perfektnú zábavu a dostávame od ľudí pozitívnu spätnú väzbu. Ktorá je najobľúbenejšia pieseň speváčky Veroniky Spodniakovej a naopak, ktorú dnes na akciách žiadajú najčastejšie ľudia? Moja obľúbená pesnička sa mení asi každý deň podľa nálady. Vo všeobecnosti mám rada mollové čardáše. Súčasné trendy neobišli ani ľudové kapely, preto medzi najžiadanejšie hity patria Kandráčovci a Kollárovci. Dva duby, Včielka či Hej sokoly nesmú chýbať na žiadnej dobrej zábave. Spomínate si na nejakú úsmevnú príhodu z vystúpení? Asi niet vystúpenia, na ktorom by sa nestalo niečo úsmevné. Keď však rozmýšľam, asi nič nie je zverejniteľné :) raz však o tom všetkom napíšem knihu a všetci sa dobre pobavíme. Z takej rodinnej klenotnice si spomínam na moment, keď som nevyhrala spevácku súťaž, moja starká to ťažko niesla a vybrala sa na porotu s dáždnikom :) Okrem spevu zvyknete aj moderovať. Aké akcie a podujatia napríklad? Rôzne plesy, večierky, firemné akcie, rodinné oslavy a jubileá, festivaly a podobne. Vždy sa vyskytne nová príležitosť. Moderným trendom sa stáva aj moderovanie svadieb. Raz som dokonca moderovala v angličtine svadbu srbského páru konanú na Slovensku. Prezraďte nám niečo aj zo svojho súkromia. V súkromí venujem svoj čas rodine a teším sa z môjho 18-mesačného synčeka Maxima, ktorý už teraz ukazuje veľký hudobný talent. Zaujíma ma história, som fanynkou futbalového klubu FC Barcelona a relaxujem pri počúvaní setov DJa Axwella. Rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov Foto: archív V. Spodniakovej

    09. februára 2018 17:38
  • Petra Kmeťková: Situácia so psami v Detve je kritická

    Petra Kmeťková: Situácia so psami v Detve je kritická

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

    20. januára 2018 23:23
  • Ivan Zorvan: S hokejom som začínal pomerne neskoro

    Ivan Zorvan: S hokejom som začínal pomerne neskoro

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

    01. januára 2018 11:31
  • Ján Ľupták: Inovatívny projekt výroby bicyklov z dielne miestneho cyklošportu

    Ján Ľupták: Inovatívny projekt výroby bicyklov z dielne miestneho cyklošportu

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

    27. októbra 2017 09:30
  • David Videlka: Detva má najlepších fanúšikov

    David Videlka: Detva má najlepších fanúšikov

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

    21. septembra 2017 13:37
  • Rozhovor: Ako prebiehalo SNP v Detve?

    Rozhovor: Ako prebiehalo SNP v Detve?

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

    25. augusta 2017 19:03
  • Andrej Segeč: Mojím športovým vzorom je Peter Sagan

    Andrej Segeč: Mojím športovým vzorom je Peter Sagan

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

    15. júla 2017 17:13
  • Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

    29. mája 2017 13:31
  • Jozef Sládok: Výjazd fanúšikov do Trenčína bol čerešničkou na torte

    Jozef Sládok: Výjazd fanúšikov do Trenčína bol čerešničkou na torte

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

    27. apríla 2017 20:48
  • Tenista Martin Fekiač: Vzorom mi je Novak Djokovič

    Tenista Martin Fekiač: Vzorom mi je Novak Djokovič

    Prinášame vám rozhovor s tohtoročným halovým majstrom Slovenska v kategórii dorastencov, rodákom z Detvy Martinom Fekiačom. Od koľkých rokov sa venujete tenisu ? Kto vás k nemu  priviedol ? Tenis hrám od svojich siedmych rokov. Priviedol ma k nemu náhodou strýko, keď ma zobral na tréning, pretože aj jeho dcéra chodievala na tenis. Ktorý tenista je pre vás vzorom a prečo ? Novak Djokovič. Imponuje mi jeho hra, prejav, životný štýl, ktorý preferuje, temperament a jeho prejav na kurte. Na ktorom povrchu sa cítite ako doma a naopak, ktorý robí problémy ? Cez sezónu hrám na tvrdom povrchu a antuke. Dobré výsledky som dosiahol na oboch, čiže výsledok skôr závisí od môjho nastavenia ako od povrchu. Ale tvrdý povrch je mi trochu prirodzenejší pre môj štýl hry. Čo chcete vo svojej kariére dosiahnuť ? Nerád veľmi hovorím dopredu nejaké ciele, aby som to nezakríkol alebo niečo také. Snažím sa to robiť ako najlepšie viem a potom môžu prísť aj výsledky. V tejto sezóne mám, ale za cieľ v junioroch sa kvalifikovať na grandslam. Prispôsobujem tomu turnaje aj program. Postupne v priebehu sezóny chcem začať hrať mužské turnaje, keďže som posledný rok junior.  Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť na okruhu ATP. Podarilo sa vám dať súperovi kanára ? Dostali ste ho už aj vy od svojho protivníka ? Samozrejme, pamätám si zápasy, keď som vyhral za 45 minút 6:0 6:0 a súperovi som nedal šancu a padlo mi všetko dnu. A naopak sa mi stalo minulý rok vo finále turnaja v Záhrebe, že som prehral 0:6 0:6 a doteraz som nepochopil, čo sa stalo v tom zápase... Takže takýchto chvíľ už bolo dostatok. /*banner*/ Spomeniete si na svoj prvý tenisový zápas ? Priblížili by ste nám ho ? Prvé zápasy som odohral ako prípravku do 9 rokov. Hralo sa do 4 gamov na 1 víťazný set. Zápasy boli veľmi emotívne a často som chodil s plačom z kurtu, keďže tenis som vtedy hral krátko a väčšinou súperi už boli zdatnejší v úderoch ako ja. Aké je vaše aktuálne umiestnenie v rebríčku ? V slovenskom rebríčku som ukončil rok na 1. mieste a v celosvetovom rebríčku juniorov ITF som na 197. pozícii. Na tohtoročných halových Majstrovstvách Slovenska ste v kategórii dorastencov vybojovali prvenstvo. Aké pocity ste prežívali po matchballu ? Trochu mi odľahlo, keďže som bol 1. nasadený a bol som asi favorit turnaja. Ale cely turnaj som odohral kvalitne, takže žiadne stresy počas turnaja neboli. Bol som spokojný so svojou hrou. Videli ste na vlastné oči niektorý z grandslamov ? Nie, ako divák som nemal možnosť isť sa pozrieť, možno o to väčšiu mám motiváciu ako hráč sa tam dostať. Ktorého najprestížnejšieho turnaja ste sa zúčastnili ako hráč ? Aký výsledok ste na ňom dosiahli ? Hral som na turnaji v Prahe Grade 1, čo je v junioroch po grandslame najvyššia kategória turnajov. Prehral som tam v tretom kole. S ktorými tenisovými hviezdami ste sa mali možnosť stretnúť ? Tak so slovenskými ako Cibulková, Kližan, Lacko, Hrbatý. So svetovými hráčmi som sa osobne nestretol, len som ich videl hrať zápas, napr. Djokovič, keď hral Davis cup na Slovensku v NTC.  

    08. apríla 2017 20:28
  • Rozhovor

  • Veronika Spodniaková...

    Prinášame Vám rozhovor so zaujímavou mladou ženou z Podpoľania - Veronikou Spodniakovou. Väčšina ľudí Vás pozná ako speváčku. Od kedy sa venujete spevu? Rodičia tvrdia, že som stále spievala už ako malé dieťa a celá rodina musela povinne počúvať moje domáce koncerty :). Ale oficiálne som začala ako 4 ročná v prípravke DFS Ratolesť ako tanečníčka a speváčka a následne som začala chodiť na spev a klavír do ZUŠ Svetozára Stračinu v Detve. Na súťaži si ma ako 9 ročnú všimol primáš Ondrej Molota z legendárnej ľudovej hudby Ďatelinka a oslovil ma na spoluprácu. Odvtedy som začala vystupovať ako sólistka speváčka. Preferujete len spev ľudový? Vôbec nie, mám veľmi rada aj iné žánre a aktuálne s kapelou pracujeme na ich zaradení do repertoáru. V lokálnych podmienkach je však folklór lepšie predajný. Získali ste nejaké spevácke ocenenia? Vyhrala som všetky ročníky Spievaniek pod Poľanou, na ktorých som sa zúčastnila. Niekoľko okresných a krajských kôl Slávika Slovenska, cenu som získala aj na celoslovenskom kole. Ďalej to boli výhry na Zlatom kľúčiku a Burze talentov v speve moderných piesní, účasť v Kakaoslávikoch v Markíze. Za najväčší úspech považujem účasť na medzinárodnej súťaži folklórnych spevákov v Rumunsku, kde som reprezentovala Slovensko a získala som ocenenie jedného z laureátov a cenu divákov.  Aké je to byť na druhej strane barikády? - byť v porote speváckych talentových súťaží? V prvom rade je to pre mňa nostalgia, ako ten čas rýchlo ubehol a ja už nesúťažím,ale porotcujem :). Vždy sa teším z každého talentu, ktorý sa objaví. Zároveň však musím priznať, že som prísna porotkyňa a vo všeobecnosti ma mrzí, keď talentované deti nebývajú dostatočne pripravené. Potom ich na súťaži prevalcuje tréma a ďalej si nenesú pozitívny,ale často negatívny zážitok. /*banner*/ Pôsobíte aj ako speváčka v ľudových hudbách. V ktorej konkrétne? Mojou kmeňovou kapelou a zároveň srdcovou záležitosťou sú Vrchárski hudci. Okrem toho som spolupracovala aj spolupracujem s Ďatelinkou, Zlatými husľami, Brillant orchestrom Milana Olšiaka, Gold orchestrom Mirka Uhriča, Vrchárskym orchestrom Juraja Pecníka či Podjavorskou muzikou. Nahrávala som aj s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu Bratislava. Pôsobila som ako hosťujúca sólistka v Lúčnici a Vojenskom folklórnom súbore Jánošík. V súčasnosti pôsobím aj ako vedúca speváckej zložky FS Hont Krupina. Aké je to prespievať celú noc na svadbe, zábave či oslave? Určite nie také jednoduché, ako si všetci myslia :). Už len ten proces, kým sa vôbec dostaneme na pódium je náročný. Zahŕňa to pravidelné skúšky, zostavovanie a obmieňanie repertoáru, kvalitnú aparatúru...Takisto technika spevu je nesmierne dôležitá, pretože odspievať niekoľko hodín v rôznych podmienkach je veľký nápor na hlasivky. A najdôležitejším faktorom sú ľudia - pokiaľ vidíme od nich príjemné správanie a chuť baviť sa, aj nám sa hrá a spieva oveľa lepšie. V kapele Vrchárski hudci sme sa stretli skvelá partia a možno aj preto sa nám darí vytvoriť perfektnú zábavu a dostávame od ľudí pozitívnu spätnú väzbu. Ktorá je najobľúbenejšia pieseň speváčky Veroniky Spodniakovej a naopak, ktorú dnes na akciách žiadajú najčastejšie ľudia? Moja obľúbená pesnička sa mení asi každý deň podľa nálady. Vo všeobecnosti mám rada mollové čardáše. Súčasné trendy neobišli ani ľudové kapely, preto medzi najžiadanejšie hity patria Kandráčovci a Kollárovci. Dva duby, Včielka či Hej sokoly nesmú chýbať na žiadnej dobrej zábave. Spomínate si na nejakú úsmevnú príhodu z vystúpení? Asi niet vystúpenia, na ktorom by sa nestalo niečo úsmevné. Keď však rozmýšľam, asi nič nie je zverejniteľné :) raz však o tom všetkom napíšem knihu a všetci sa dobre pobavíme. Z takej rodinnej klenotnice si spomínam na moment, keď som nevyhrala spevácku súťaž, moja starká to ťažko niesla a vybrala sa na porotu s dáždnikom :) Okrem spevu zvyknete aj moderovať. Aké akcie a podujatia napríklad? Rôzne plesy, večierky, firemné akcie, rodinné oslavy a jubileá, festivaly a podobne. Vždy sa vyskytne nová príležitosť. Moderným trendom sa stáva aj moderovanie svadieb. Raz som dokonca moderovala v angličtine svadbu srbského páru konanú na Slovensku. Prezraďte nám niečo aj zo svojho súkromia. V súkromí venujem svoj čas rodine a teším sa z môjho 18-mesačného synčeka Maxima, ktorý už teraz ukazuje veľký hudobný talent. Zaujíma ma história, som fanynkou futbalového klubu FC Barcelona a relaxujem pri počúvaní setov DJa Axwella. Rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov Foto: archív V. Spodniakovej

  • Petra Kmeťková: Situ...

    V Detve čoskoro vyrastie nový útulok. O ňom, ale aj o iných témach súvisiacich s problematikou sme sa porozprávali s Petrou Kmeťkovou. Prečo ste sa rozhodli zriadiť v Detve útulok? Založenie OZ na pomoc psíkom v Detve a okolí, zároveň zriadenie útulku v tejto oblasti sme sa rozhodli na základe alarmujúcej a pretrvávajúcej situácie práve v tejto oblasti. Každá z nás v minulosti samostatne zachraňovala tuláčikov či týraných psíkov. Myšlienka spojiť sa znamená pre nás väčšiu pomoc. Kde sa bude útulok nachádzať? Útulok sa bude nachádzať pod kameňolomom na jednej z lúk v adekvátnej vzdialenosti od mesta, zároveň však s lepším prístupom pre verejnosť. Štádium výstavby je momentálne ovplyvnené počasím a financiami. Plánovaná prvá časť je v polovici tohto roku. Aká je situácia čo sa týka psov v Detve? Situácia v Detve a okoli so psami je kritická. Ľudia svoje psy nečipujú, preto nám prácu s nájdeným psíkom komplikujú. Psy dokonca nemaju ani známky na obojkoch, preto nájdenie pôvodného majiteľa je často zdĺhavé a stresujúce najmä pre psa. V Detve máme všetky negatívne stránky v tejto práci: množiteľov zameraných najmä na nemecké ovčiaky, tyranov či už úmyselných alebo neúmyselných, zároveň vyhadzovačov psov a v neposlednom rade problém s rómskymi spoluobčanmi. Často sa tvrdí, že po Vianociach mnoho ľudí vyhadzuje nechcené vianočné darčeky vo forme psíkov na ulicu. Máte s tým skúsenosť? Je pravda, že po Vianociach je na ulici viiac psíkov ako obvykle, no nie je to pravidlom. V minulom roku to bolo najmä pred Vianocami a po silvestrovských oslavách. Obrovský počet splašených psov, ktorý sa v niektorých prípadoch vďaka pyrotechnike už k svojim majiteľom nevrátia Ako Vám môžu ľudia vo Vašich aktivitách pomôcť? Ľudia nám môžu pomôcť rôznymi spôsobmi: finančne, materiálne - napr. nepotrebnými vecami, ktoré nám pomôžu pri výstavbe útulku (drevené palety, štrk, železné konštrukcie,  koterce), veci, ktoré denno denne potrebujeme - matrace, deky, obojky, vodítka, krmivo. Ďalej dočasnou opaterou pre psíka, zdieľaním našich príspevkov na fb stránke, venčením, atď. Môžu nám venovať aj svoje 2% z daní - je potrebné ma v tom prípade kontaktovať. /*banner*/ Ako je možné obmedziť týranie psov? Či je možné obmedziť týranie psov? Ťažko odpovedať (keby sa to dalo tak by sme mali o prácu menej - snáď osvetou a učením ľudí, že zviera má rovnaké city ako človek. Jediné v čom sa líši je, že nevie rozprávať. Akú máte skúsenosť so spoluprácou s mestom Detva a mestskou políciou? S MSP máme veľmi dobré vzťahy a vzájomne si pomáhame. V pripade, že nás o pomoc požiada štátna či diaňičná polícia snažíme sa taktiež pomôcť a je to vzájomné. S mestom Detva spolupracujeme zatiaľ trošku a budeme radi ak sa spolupráca rozvinie. Stretnete sa aj s negatívnymi názormi na Vašu záslužnú prácu? Áno sú aj negatívne ohlasy na našu prácu najmä od ľudí, ktorí majú v dnešnej dobe psíka na polmetrovej reťazi bez búdy a výbehu. Takí budú neustale dudrať. Už sa nám stalo, že negatívne reagovali aj na miesto, kde sa má útulok postaviť. Kto všetko Vám pomáha a na akej inštitucionálnej úrovni fungujete? Pomáhame si predovšetkým sami a sme vďačné za príspevky, ktoré nám ľudia posielajú. Zároveň sme vďačné aj materiálnej pomoci a za rôzne zbierky, ktoré pre nás ľudia organizujú. Fungujeme na báze rozdelenia úloh podľa času a možností tej-ktorej z nás. Snažíme sa od medializácie, adopcie, dočasných opater, venčenia, chovania, veteriny, vycestovavania zvládať všetko, len vzhľadom k momentálnym provizórnym podmienkam je to dosť náročne. Aký máte názor na legislatívne snahy zmeniť status psov z veci na cítiacu bytosť? Veríme, že zákona zviera nie je vec sa dočkáme a veríme, že bude možné aplikovat ho v praxi.   rozhovor spracoval: Mgr. Jozef Pavlov foto: OZ Zvieratkovo  

  • Ivan Zorvan: S hokej...

    Prinášame vám rozhovorom s Ivanom Zorom Zorvanom, ktorý za Joxerov odohral v tejto sezóne päť zápasom s bilanciou 13 gólov a 5 asistencií. Povedali by ste nám slov o sebe ? Volám sa Ivan Zorvan. Väčšina ľudí mi hovorí Zoro. Mám 28 rokov, žijem v Detve a od malička sa venujem športu. Ktorý športovec je pre vás vzorom a prečo ? Samozrejme ako plynul čas bolo ich viacej, zväčša to boli hokejisti, ale čo si pamätám tak vo mne najviac rezonuje meno Patrick Kane, pretože sa mi vždy páčilo aké má neskutočne rýchle ruky ako vždy  vedel na nájazde poslať brankára na párky. Ako vznikla prezývka Zoro ? Ak mám pravdu povedať tak prezývka  mi prischla po mojom otcovi, tiež hrával hokej. A ako vznikla ? To ani on sám nevedel, takže netuším, ale pravdepodobne to nejak vzniklo z priezviska.  Povedali by ste nám niečo o vašom pôsobení na futbalových trávnikoch ? Keďže som bol viac hokejista futbalu som sa venoval vtedy, keď mi skončila hokejová sezóna, takže som hrával vždy len jarnú časť, naposledy v OŠK Stožok, ale v minulosti som pôsobil aj v susednom tíme MFK Vígľaš – Pstruša. Čiže som nastupoval v zápasoch I.  a II. triedy na poste útočníka alebo záložníka. Futbal hrávam viacmenej kvôli tomu, aby som sa nejak udržiaval v kondičke a samozrejme kvôli partii chalanov, čo ho hrajú a ľudom, čo sa ho snažia robiť na nejakej úrovni. V akom veku ste sa začali venovať hokeju ? Ktorý hokejový klub vás vychoval ? S hokejom som začínal asi v 9-10 rokoch nespomeniem si presne, ale bolo to pomerne neskoro, pretože moji spoluhráči už hrávali zápasy a ja som sa len učil korčuľovať a držať hokejku (smiech), a samozrejme vychoval ma detviansky klub, v ktorom som strávil najviac sezón v mojej doterajšej kariére. Okrem angažmánov v Banskej Bystrici, Lučenci, Detva a Zvolene ste pôsobili v Bardejove a Michalovciach. Keď ste pôsobili na východe Slovenska zavítali ste ako hráč súpera na detviansky zimný štadión ? Ak, áno ako vás diváci privítali ? Áno zavítal niekoľkokrát a myslím, že ma nijak obzvlášť neprivítali, aspoň teda som to nikdy nezaregistroval. Poznali ma, vedeli kto som, ale určite nič extra, pretože som v tom čase obliekal dres súpera. Teda až na jednu výnimku, čo spomeniem, keď som raz v drese Detvy prišiel na rozcvičku na ľad do Michaloviec a tam na mňa vždy kričal jeden starší fanúšik, že prečo mám detviansky dres a nie michalovský, takže to dokáže človeka vždy dobre naladiť a potešiť (smiech).   Sezóna 2014/2015  a 2016/2017 znamenala pre vás ako hráča detvianskych medveďov víťazstvo v 1. hokejovej lige. Ako s odstupom času spomínate finále so Spišskou Novou Vsou a následnú baráž so Žilinou ? Tak samozrejme boli to sezóny, v ktorých sme získali 1. ligový titul na tie sa vždy v dobrom spomína, ale predsa sezóna 2014/2015 bola očosi špecifickejšia, pretože sa získal prvý prvoligový titul v Detve. Poskladala sa v kabíne jedna z najlepších partií aká kedy bola v Detve a od nej sa to všetko odvíjalo. Bavili sme sa hokejom, vyhrávali a bavili sa aj fanúšikovia, ktorí nás hrali dopredu svojim povzbudzovaním. Odstupom času by som povedal, že finále so Spišskou  bola už len taká formalita, pretože v takej nejakej eufórii zo štvrťfinále, kde sme vyradili Trnavu 3 sekundy pred koncom, vyhrali 3:2 na zápasy a následne sme vyradili taktiež niekoľkonásobného majstra 1. ligy, Bardejov. No a následnú baráž so Žilinou sme nezvládli, nakoľko si myslím, že súper bol skúsenejší a nám chýbali sily na prípadné zvraty v sérii.  /*banner*/ V sezóne 2016/2017 ste sa stali najtrestanejším hráčom Budiš ligy. Čím si toto negatívne prvenstvo vysvetľujete ? Ťažko povedať, čím to je. Som Detvanec, takže to vo mne občas vyvrie (smiech). Nie som typ, čo si na ľade nechá brnkať po nose (smiech), možno aj preto, ale občas sa v tej sezóne párkrát stalo, že som sa nejak nešťastne zrazil s protihráčom a vyfasoval trest do konca zápasu, takže tie minútky potom naskakujú jedna radosť. Priblížili by ste nám váš debut v slovenskej extralige ? Môj extraligový debut nebol ako si myslíte v Detve, ale v neďalekej Banskej Bystrici, kde som nastúpil ako 22 – ročný na zápas proti vtedy extraligovému MHC Mountfield Martin na tuším tri alebo štyri striedania, takže jedno striedanie som bol viac v strese ako na ľade, ale potom to nejak odpadlo a zistil som, čo a ako.  Ako ste sa dostali k detvianskym Joxerom ? Už ani neviem presne ako to bolo, ale chodievali sme zo začiatku partia nadšencov do telocvične na 3 ZŠ v Detve si len tak skúsiť zaťukať, najprv bez brankárov, potom postupne pribudli aj brankári a nakoniec vznikla myšlienka založiť florbalový klub a prihlásiť sa do ligy, čiže takpovediac som bol pri zrode Joxerov.  Po 16. kolách patrí DTF so ziskom 39 bodov 3. miesto a na druhú Žilinu stráca len bod. Ste s aktuálnym priebehom sezóny spokojný ? Myslím, že v tíme je spokojnosť, ale nebyť smolných zápasov mohlo to byť aj lepšie. Zapracovali sa do tímu mladí perspektívny hráči, v minulej sezóne sa trošku vyhrali a túto sezónu to ako vidíte zatiaľ  šliape. Ale tento tím má každú jednu sezónu najvyššie ambície – postup do extraligy, tak dúfam, že v najbližšej dobe sa nám to podarí. Mali ste si možnosť vyskúšať okrem futbalu, florbalu a hokeja súťažne aj iné športy ? Iné športy som nemal možnosť vyskúšať súťažne iba ak rekreačne, pretože skĺbiť hokej, futbal a florbal je dosť časovo aj fyzicky náročné (smiech). Ktoré športové podujatia ste mali možnosť navštíviť ? Naposledy som navštívil vlani mužskú florbalovú kvalifikáciu na MS, ktorá sa konala v Nitre, to bolo asi také jediné väčšie podujatie podujatie, ktoré som navštívil, inak veľmi nikam nechodím (smiech). 

  • Región

  • Rýchlostná cesta v s...

    Pokračovanie cesty R2 v smere na Lučenec začína byť reálne. Podľa slov ministra dopravy a výstavby Arpáda Érseka sa začína súťažiť úsek Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce. V máji má byť známy aj zhotoviteľ pre úsek Kriváň - Mýtna.  ,,Vyhlásili sme súťaž na úsek R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce." Ministra dopravy počas víkendu aj napriek zasneženému počasiu privítalo veľké množstvo obyvateľov Mýtnej, ktorým táto cesta pomôže výrazne zlepšiť dopravnú situáciu. ,,Ukončenie súťaže predpokladáme koncom roka 2018 a výstavba tak môže začať. Mám radosť, že som mohol priniesť dobré správy a že čoskoro môžeme začať stavať,“ povedal minister dopravy Arpád Érsek. Úsek pomôže hlavne doprave v obci Mýtna, kde občania už roky požadujú obchvat kvôli intenzite dopravy, hluku, prašnosti a bezpečnosti. Dlhé roky sa v otázke budovania cesty R2 cez Novohrad angažuje starosta obce Pavel Greksa. /*banner*/ Poďla portálu Našadoprava.sk ,,Predpokladaná hodnota stavebných prác na budúcom úseku R2 v plnom profile a dĺžke 13,5 kilometra v okrese Lučenec predstavuje 161,8 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Národná diaľničná spoločnosť predpokladá ukončenie súťaže koncom tohto roka a následne by sa mala začať aj výstavba. Trasa úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce začína dočasným napojením cesty prvej triedy I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej križovatky pred obcou Mýtna. Súčasťou rýchlostnej cesty bude 148 objektov, vrátane mimoúrovňovej križovatky Mýtna, jedenástich mostných objektov, z ktorých budú dominantné tri estakády v dĺžke 1,36 km, a šiestich protihlukových stien.Trasa úseku končí v mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, na ktorú bude nadväzovať úsek R2 Tomášovce – Ožďany, pre ktorý je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie." Úsek Kriváň - Mýtna má mať dĺžku 9,15 km. Text: Mgr. Jozef Pavlov, Našadoprava.sk Foto: FB Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

  • Pri oslobodzovaní Po...

    Oslobodzovacie boje o Podpoľanie boli dlhé a tvrdé. Priniesli veľké materiálne a ľudské straty. Správa o situácii v okrese Zvolen z februára 1945 hodnotí vývoj: „Všeobecná politická situácia v okrese Zvolen je dosť kritická. Obyvateľstvo je pohoršené z leteckého a delostreleckého bombardovania, ale aj počínaním nemeckých vojakov. Tým sa vyčítajú hlavne náhle domové prehliadky, kedy rekvírujú jedlo a neplatia zaň. Činovníci HSĽS a HG sa vo Zvolene od 28. februára 1945 nezdržujú.“ Správa hovorí aj o tom, že niektoré obce sú už obsadené Sovietmi a nie je možné vykonávať nariadenia vlády. Lepšia situácia nie je ani v tých, kde sú ešte nemecké vojská, pretože tam obyvateľstvo všemožne sabotuje nariadenia bratislavskej vlády.                                                                                                                    Útoky sovietskych a rumunských vojsk v rámci Stredoslovenskej operácie viac-menej kopírovali útoky nemeckých oddielov v októbri 1944. Útoky boli vedené na územie okresu z juhu, juhovýchodu a východu. Nemci vhodne využili na obranu členitý terén a obranné pozície vybudované počas Povstania. Prvou oslobodenou obcou okresu bola koncom januára 1945 Detvianska Huta, posledné boli oslobodené takmer na konci marca 1945.                               Proti sebe stáli jednotky armádnej skupiny Juh a II. ukrajinského frontu. V rámci zväzkov Wehrmachtu to bola 8. armáda, na druhej strane 40. armáda generála F. F. Zmačenka, 53. armáda a zväzky rumunskej I. a IV. armády. ,,Na sklonku januára 1945 sa frontová línia II. ukrajinského frontu pohybovala na čiare Tlmače – Pukanec – Ladzany – Kozí Vrbovok – Močiar – Sihla – Brezno nad  Hronom.“ Sovietske a rumunské vojská stáli na hraniciach okresu Zvolen. Hlavné smery útokov boli z juhu a juhovýchodu. Nemecké vojská, ktoré sa na území okresu Zvolen bránili, boli v sile približne 11 peších divízií. Oproti nim stála veľká prevaha – desať sovietskych streleckých divízií, jedna pevnostná brigáda a 16 rumunských divízií. Oslobodzovanie okresu Zvolen z východu sa začalo obsadením Detvianskej Huty 29. januára 1945 jednotkami 50. streleckého zboru generála V. Merkulova. Sovietske a rumunské vojská z východu začali útočiť na nemecké pozície v Hriňovej. ,,Nepriateľ kládol veľmi silný odpor v priestore na línii Hriňová – Jaseňovo – Klopotovo – až po Poľanu.! Wehrmacht opäť vhodne využil členitý terén na defenzívne boje. Tie v Hriňovej a v okolitých lazoch trvali od 31. januára do 11. februára 1945.                                     Do Detvy prenikali sovietske a rumunské vojská cez pomedzie detvianskych a hriňovských lazov – Riečku, Zánemeckú a Skliarovo. Zároveň sa k nej prebíjali jednotky 51. streleckého zboru generála A. Rumjanceva z doliny Krivánskeho potoka. Nemecký obranný uzol bol hlavne pri obci Podkriváň. Po ústupe jednotiek z Hriňovej hrozilo v tomto priestore dislokovaným nemeckým vojskám obkľúčenie. Po ťažkých bojoch v obci Kriváň sa postupne sťahovali západne od Detvy.                                                                               Prvé sovietske a rumunské vojská prenikli do Detvy 12. februára 1945, obec bola definitívne oslobodená o deň neskôr. Nemecká obrana sa opierala o masív Poľany, obec Dúbravy a pohorie Rohy. Sovietsky tlak na Dúbravy vyústil do ich oslobodenia 19. február, čím sa nová nemecká obrana vytvorila na línii. Očová – Vígľaš – Slatinské Lazy. Po výpade sovietskych vojsk bola obsadená Zvolenská Slatina, čím vrazila medzi nemecké obranné línie klin. Z tohto dôvodu pokračovali sovietske a rumunské útoky na krídla – na jednej strane v smere na Slatinské Lazy, Záježovú a na druhej strane v smere na Očovú.      /*banner*/                   Ťažké boje prebiehali hlavne o Očovú. Boje o obec trvali niekoľko dní. K hranici Očovej sa pechota 230. streleckej divízie dostala už 25. februára, obec bola definitívne oslobodená až 1. marca 1945. Do bojov o obec sa zapojili aj zvyšky 2. čs. partizánskej brigády a partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktoré prečkali zimu na Poľane. V Slatinských Lazoch sa prví rumunskí vojaci objavili 23. februára 1945. Priamo z obce boli nemecké jednotky relatívne rýchlo vytlačené, avšak zaujali obranu na svahoch blízkeho pohoria Korčín. Až po prerazení rumunských vojsk v smere Pliešovce – Záježová, Nemci ustúpili na Môťovú. Prístupy k mestu Zvolen od východu viedli cez obec Lieskovec. Už 8. marca 1945 bola obec oslobodená, ale po následnom nemeckom protiútoku bol v rukách Wehrmachtu až do 12. marca 1945. Obrana východných prístupov k Zvolenu sa zrútila po preniknutí rumunských vojsk do Môťovej 11. marca 1945: ,,týmto manévrom obišli Lieskovec z juhu, nemeckým jednotkám v Lieskovci hrozilo obkľúčenie, preto začali vyprázdňovať obec.“  Boje o okresné mesto Zvolen sa začali útokom z Môťovej na zvolenskú železničnú stanicu 12. marca 1945. Ako prvé sa do mesta prebojovali pluky 133. a 240. streleckej divízie. ,,Priame pouličné boje vo Zvolene sa začali silnou delostreleckou a leteckou prípravou útoku." Mesto bolo oslobodené definitívne 14. marca 1945. Význam dobytia mesta Zvolen ako hospodárskeho centra a dopravného uzla dokazuje aj fakt, že večer 14. marca 1945 bolo na počesť oslobodenia mesta vypálených 12 sálv zo 124 diel v Moskve. Nepriateľ po ústupe zo Zvolena mal stále na okolitých výšinách – Stráž, Bakova Jama a Borová Hora mínometné a delostrelecké jednotky, ktoré viedli rušivú paľbu s cieľom zabrániť sovietskym a rumunským vojskám vytvoriť na Hrone predmostie a pokračovať v útoku na Banskú Bystricu. Po preskupení sovietski a rumunskí vojaci prekročili Hron a 19. marca 1945 viedli útok na Borovú horu, Lukové a Zolnú. Následne boli obsadené obce Hájniky, Rybáre, Sielnica a Veľká Lúka. Obec Sampor sa stala súčasťou nemeckej obrany Banskej Bystrice z juhu na línii Sampor – Hronsek – Badín. Obce Tŕnie a Turová boli v smere postupu sovietskych a rumunských vojsk na Kremnicu. Oslobodili ich 26. marca 1945. Obec Železná Breznica bola poslednou oslobodenou obcou okresu Zvolen – 28. marca 1945.    Mgr. Jozef Pavlov Text je autorským textom z pripravovanej monografie Okres Zvolen 1938 - 1945.

  • Masarykov dvor osláv...

    Obľúbený Masarykov dvor nadchádzajúci víkend oslávi svoje 3. výročie. ,,Už v sobotu sa na Vás tešíme, na oslave našich tretích narodenín. Aj pre nás je neuveriteľné, ako ten čas letí... príďte s nami stráviť pohodový deň na Masarykovom dvore. V tento deň vyžrebujeme aj výhercov našej novoročnej súťaže. Pre detičky sme pripravili vozenie na koníku, súťaž o najkrajšiu masku, pre dospelých ochutnávku tradičných zabíjačkových špecialít a fašiangový sprievod. Tešíme sa na Vás." /*banner*/ V priebehu 3 rokov sa Masarykov dvor stal obľúbeným zariadením. Množstvo ľudí využilo možnosť svadby v tomto príjemnom prostredí, pravidelné športové a kultúrne podujatia obohatili kultúru v regióne, kuchyňa ponúka tradičné miestne špeciality. Bez preháňania sa môže dnes Masarykov dvor považovať za jeden z klenotov Podpoľania, nielen pre domácich, ale aj turistov. Program osláv začína v sobotu o 11:00. Text a foto: Masarykov dvor a redakcia

  • Šport

  • Delič majstrom Slove...

    Dňa 10. februára 2018 sa v športovej hale Dukla Trenčín konalo finále ligy NOGI Cup, ktorú organizuje Slovenská asociácia grapplingu. Na tomto kole boli zároveň udelené tituly majstrov slovenska za rok 2017, pre zápasníkov prestížnej kategórie expert boli pripravené opasky šampióna. Na tomto kole sa zúčastnil aj detviansky zápasník Róbert Delič, ktorému bol udelený titul Majstra Slovenska v kategórii expert do 66 kg a zároveň odovzdaný opasok šampióna. Delič bohužiaľ pre zranenie do zápasov nastúpiť nemohol, no po dominantných výkonoch v minulom roku nazbieral dosť bodov na celkové prvenstvo v tabuľke. Minulý rok sa mu podarilo vyhrať zlato celkovo na troch slovenských turnajoch. /*banner*/ Vyjadrenie Róberta Deliča: ,,Som veľmi rád že sa mi podarilo obhájiť titul z roku 2016, veľká vďaka patrí sponzorom, tréningovým partnerom v FFC Detva a mestu Detva za silnú podporu nášho klubu. Momentálne sa liečim zo zranenia, verím že už niekedy v apríli budem môcť ďalej zápasiť. Chystal som sa už v marci na prestížnu súťaž do Ríma, bohužiaľ pre zranenie to musím odložiť."

  • Víťaznú šnúru Detvy ...

    Víťaznú šnúru detvianskych hokejistov ukončila Dukla Trenčín. HC 07 Detva – HK Dukla Trenčín 0:2 (0:0, 0:1, 0:1) Góly: 33. Sojčík (Holenda, Marcel Hossa), 60. Bezúch Strely: 37-25 / Vhadzovania: 49-31 / Vylúčenia: 3-6 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Štefik, Stano – Gajan, Gavalier - Ország / Počet divákov: 546 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Macejko, Šimon, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Trenčín: M. Valent - Bačík, L. Romančík, Pač, Holenda, Themár, Bohunický, Deveaux, J. Švec - Radivojevič, Pardavý, Bezúch - Marcel Hossa, T. Varga, Gašprovič - Mikula, Dlouhý, Hecl - Sojčík, Sádecký, D. Hudec V 13. minúte spálil obrovskú šancu domáci Sitnikov. Otvárací gól stretnutia zaznamenali hostia v 33. minúte,  keď presilovú hru využil Peter Sojčík. Protesty domácich hráčov,  že gól padol vďaka vysokej hokejke boli márne. O minútu neskôr sa do ďalšej veľkej šance dostal opäť domáci Sitnikov, ale trafil len ležiaceho Valenta. Hackett v 43. minúte v obrovskej šanci vychytal strelca úvodného gólu. Domáci v snahe vyrovnať odvolali v závere zápasu brankára, čo pretaviť vo vyrovnávajúci gól Belluš, ale neuspel. Víťazstvo Dukly pod Poľanou poistil sekundu pred koncom Ondrej Mikula. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „Naši hráči podali opäť veľmi kvalitný výkon, myslím, že Trenčínu sme boli viac ako vyrovnaný súper a zaslúžili sme si zápas dostať do predĺženia, ale bez gólu sa doma nevyhráva. S výkonom, nasadením a bojovnosťou, aj s hernou kvalitou som ale spokojný.‟   Peter Oremus, tréner Trenčína: „Pre nás to bol veľmi dôležitý zápas, pretože dnes sme tie body potrebovali. Zápas bol veľmi ťažký, z víťazstva sa tešíme a ako hovorím, dnes sme sem išli jednoznačne získať tri body a to sa nám podarilo.‟   Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10501-hc-07-detva-dukla-trencin/highlight   Vyjadrenie Juraja Milého: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11353-mily-po-zapase-detvy-s-trencinom   Vyjadrenie Petra Sojčíka: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11354-sojcik-po-zapase-detva-trencin   Vyjadrenie Michala Valenta: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/video/rozhovory/udalost/11355-valent-po-zapase-v-detve     HC 07 Detva – HC Košice 1:2 (0:0, 0:1, 1:1) Góly: 60. Róth (M. Surový) - 39. Šedivý (Spilar), 54. Jenčík (Spilar, Dudáš) Strely: 35-30 / Vhadzovania: 28-34 / Vylúčenia: 5-3 / Presilovky: 0-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: Müllner, Orolin – Gajan, Gavalier – Chudada / Počet divákov: 511 Zostavy Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Šimon, Macejko, Vyskoč, Gachulinec, D. - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Róth - Videlka, Jakubík, Ščurko - Andrisík, Piačka, Jendroľ Košice: Habal - Dudáš, Ovčačík, Šedivý, Čížek, Pulli, Koch, Michalčin - Jenčík, Pacan, Spilar - Kafka, Klíma, Miklík - Šoltés, Boltun, Hričina - M. Novotný, Š. Petráš, Hudák Po šanci Hrinčinu v 12. minúte zvonila konštrukcia detvianskej brány. V 21. minúte sa domáci dostali do prečíslenia 3 na 2, avšak Kuklev zakončoval len do hrude Habala. O štyri minúty neskôr spáli ďalšiu veľkú šanci Detvy Videlka. Strela hosťujúceho Šedivého od modrej v 39. minúte skončila v Hackettovej bráne. Pri Bellušej šanci o dve minúty neskôr pomohla košickému brankárovi konštrukcia brány. Pobyt domáceho  Videlku na trestnej lavici skrátil v 54. minúte Richard Jenčík. Sekundu pred koncom prekonal hosťujúceho Habala Mário Róth. Pozápasové vyjadrenia Pavel Igríni, tréner Detvy: „V dnešnom zápase sme podali znovu veľmi zodpovedný výkon. Myslím si, že môžeme byť spokojní, škoda toho neskorého gólu, ale Košiciam sme boli rovnocenným súperom. Chýbalo nám 5 útočníkov, herná koncepcia sa zmenila po odchode Jakubíka, ktorý hral dnes vynikajúci zápas. Musím pochváliť všetkých hráčov, majú svoje opodstatnenie. Nehráme zlý hokej, tak ako povedal Miklík, že akým spôsobom môžeme byť na poslednom mieste, tiež sa tomu čudujem.‟ Marcel Šimurda, tréner Košíc: „Chalani dnes do bodky splnili všetko to, čo sme si povedali pred stretnutím, hrali sme jednoducho a bojovne. Všetko bolo podložené výborným výkonom nášho brankára. Dôležité bolo, že sme rýchlo otáčali hru smerom dopredu, súper sa nedokázal udržať v našom obrannom pásme. Išli sme si za svojim cieľom a získali sme dôležité tri body.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10476-hc-07-detva-hc-kosice/highlight Vyjadrenie Mária Rótha: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/video/rozhovory/udalost/11362-roth-nas-gol-prisiel-neskoro /*banner*/ Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Banská Bystrica 49 28 4 5 12 187:115 97 2. Nitra 49 27 6 4 12 174:135 97 3. Zvolen 49 25 7 6 11 165:132 95 4. Košice 49 27 5 3 14 160:118 94 5. Trenčín 49 27 5 3 14 133:98 94 6. Poprad 49 21 6 6 18 136:131 79 7. Žilina 49 16 3 6 24 121:142 60 8. Nové Zámky 49 11 7 4 27 110:161 51 9. Liptovský Mikuláš 49 10 5 9 25 109:143 49 10. Detva 49 10 1 3 35 103:174 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 12. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Piate víťazstvo HC 0...

    Hokejový klub HC 07 Detva zažíva svoju športovú renesanciu. MsHK Doxxbet Žilina – HC 07 Detva 4:5 po predĺžení (2:1, 1:1, 1:2, 0:1) Góly: 10. Húževka (Kozák, M. Tvrdoň), 17. Kozák (T. Pospíšil, Húževka), 25. J. Jurík (Holovič, Juraško), 43. J. Jurík (Konečný, Holovič) - 12. Belluš, 25. Ščurko (Videlka), 48. Surovka (Belluš), 57. Ščurko (M. Surový, Milý), 64. Milý (Videlka) Strely: 35-29 / Vhadzovania: 30-35 / Vylúčenia: 2-5 / Presilovky: 2-1 / Oslabenia: 0-0 / Rozhodovali: D. Konc, Müllner – Gegáň, Kollár - Kontšek/ Počet divákov: 1205 Zostavy Žilina: T. Tomek - Kozák, Hatala, Juraško, Michal Roman, P. Mikuš, Martin Mazanec, Mendrej, Turian – M. Tvrdoň, Húževka, T. Pospíšil - J. Jurík, Holovič, Konečný - Rogoň, Ondruš, Stupka - Váňa, Valášek, Dolinajec Detva: M. Hackett - Martin Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Šimon, Macejko, Gachulinec, Vyskoč, D. Jendroľ - Belluš, Surovka, Sitnikov - Milý, M. Surový, Žilka - Videlka, Murček, Ščurko - Andrisík, Piačka, Róth Počas presilovej hry v 10. minúte Tvrdoň našiel na pravej strane Kozáka, ktorý sa oprel do strely, Hackett puk vyrazil pred seba, kde bol číhajúci Peter Húževka a poslal ho do detvianskej siete. O dve minúty neskôr bolo vyrovnané zásluhou Martina Belluša. Domáci Lukáš Kozák dostal skvelú prihrávku od Tomáša Pospíšila a z pravého kruhu vymietol ľavý vinkel Hackettovej brány. Prečíslenie domácich 2 na 1 gólovo zakončil v 25. minúte po  prihrávke Holoviča Juraj  Jurík. O pár sekúnd neskôr našiel Videlka Ladislava Ščurka, ktorý prekonal Tomeka. Pobyt hosťujúceho Surového na trestnej lavici skrátil v 43. minúte svojím druhým gólom v stretnutí Juraj Jurík. Vylúčenie domáceho Rogoňa gólovo potrestal v 48. minúte Filip Surovka. Zápas poslal do predĺžení svojim druhým gólom v zápase detviansky medveď Ladislav Ščurko. Hrozbu samostatných nájazdov odvrátil v 64. minúte hosťujúci Juraj Milý.  /*banner*/ Pozápasové vyjadrenia Petr Rosol, tréner Žiliny: „Z výsledku som sklamaný. Aj keď sme hrali bez piatich hráčov základnej zostavy, nemôžeme sa na to vyhovárať. Viedli sme 3:1 a 4:2 a nechali sme si víťazstvo vziať. Nemôžeme dostať v niektorých situáciách gól, ako sme dostali dnes. V takých momentoch musíme puk aj 'zožrať', no to sa nestalo. Poviem to otvorene, po zápase som na hráčov nebol dobrý a príjemný.‟ Pavel Igríni, tréner Detvy: „Pomaly sme sa rozbiehali, chlapci mali v nohách ťažký duel s Banskou Bystricou. Prvú tretinu sme prehrali, ale myslím si, že v druhej a tretej časti sme už boli silnejší na puku, hrali sme agresívnejšie, lepšie sme kombinovali, dali sme pohotové góly a hrali sme svoju hru. Po zásluhe sme vyhrali, za čo patrí vďaka všetkým hráčom, musíme dobre zregenerovať a pripraviť sa na zvyšné duely v tomto mikrocykle.‟ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10625-mshk-zilina-hc-07-detva/highlight   Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Nitra 47 27 6 3 11 170:127 96 2. Banská Bystrica 47 27 4 5 11 182:108 94 3. Zvolen 47 24 7 6 10 158:127 92 4. Trenčín 47 26 5 2 14 129:95 90 5. Košice 47 25 5 3 14 156:116 88 6. Poprad 47 20 5 4 18 127:128 74 7. Žilina 47 16 3 5 23 117:136 59 8. Nové Zámky 47 11 6 4 26 103:152 49 9. Liptovský Mikuláš 47 9 4 9 25 103:139 44 10. Detva 47 10 1 3 33 102:170 35   Slovensko 20 20 3 1 3 13 38:87 14 Stav tabuľky k 7. februáru 2018 Text: Milan Belko

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3