s DTonline.sk

Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím športovým vzorom je Peter Sagan

    Andrej Segeč: Mojím športovým vzorom je Peter Sagan

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

    15. júla 2017 17:13
  • Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

    29. mája 2017 13:31
  • Jozef Sládok: Výjazd fanúšikov do Trenčína bol čerešničkou na torte

    Jozef Sládok: Výjazd fanúšikov do Trenčína bol čerešničkou na torte

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

    27. apríla 2017 20:48
  • Tenista Martin Fekiač: Vzorom mi je Novak Djokovič

    Tenista Martin Fekiač: Vzorom mi je Novak Djokovič

    Prinášame vám rozhovor s tohtoročným halovým majstrom Slovenska v kategórii dorastencov, rodákom z Detvy Martinom Fekiačom. Od koľkých rokov sa venujete tenisu ? Kto vás k nemu  priviedol ? Tenis hrám od svojich siedmych rokov. Priviedol ma k nemu náhodou strýko, keď ma zobral na tréning, pretože aj jeho dcéra chodievala na tenis. Ktorý tenista je pre vás vzorom a prečo ? Novak Djokovič. Imponuje mi jeho hra, prejav, životný štýl, ktorý preferuje, temperament a jeho prejav na kurte. Na ktorom povrchu sa cítite ako doma a naopak, ktorý robí problémy ? Cez sezónu hrám na tvrdom povrchu a antuke. Dobré výsledky som dosiahol na oboch, čiže výsledok skôr závisí od môjho nastavenia ako od povrchu. Ale tvrdý povrch je mi trochu prirodzenejší pre môj štýl hry. Čo chcete vo svojej kariére dosiahnuť ? Nerád veľmi hovorím dopredu nejaké ciele, aby som to nezakríkol alebo niečo také. Snažím sa to robiť ako najlepšie viem a potom môžu prísť aj výsledky. V tejto sezóne mám, ale za cieľ v junioroch sa kvalifikovať na grandslam. Prispôsobujem tomu turnaje aj program. Postupne v priebehu sezóny chcem začať hrať mužské turnaje, keďže som posledný rok junior.  Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť na okruhu ATP. Podarilo sa vám dať súperovi kanára ? Dostali ste ho už aj vy od svojho protivníka ? Samozrejme, pamätám si zápasy, keď som vyhral za 45 minút 6:0 6:0 a súperovi som nedal šancu a padlo mi všetko dnu. A naopak sa mi stalo minulý rok vo finále turnaja v Záhrebe, že som prehral 0:6 0:6 a doteraz som nepochopil, čo sa stalo v tom zápase... Takže takýchto chvíľ už bolo dostatok. /*banner*/ Spomeniete si na svoj prvý tenisový zápas ? Priblížili by ste nám ho ? Prvé zápasy som odohral ako prípravku do 9 rokov. Hralo sa do 4 gamov na 1 víťazný set. Zápasy boli veľmi emotívne a často som chodil s plačom z kurtu, keďže tenis som vtedy hral krátko a väčšinou súperi už boli zdatnejší v úderoch ako ja. Aké je vaše aktuálne umiestnenie v rebríčku ? V slovenskom rebríčku som ukončil rok na 1. mieste a v celosvetovom rebríčku juniorov ITF som na 197. pozícii. Na tohtoročných halových Majstrovstvách Slovenska ste v kategórii dorastencov vybojovali prvenstvo. Aké pocity ste prežívali po matchballu ? Trochu mi odľahlo, keďže som bol 1. nasadený a bol som asi favorit turnaja. Ale cely turnaj som odohral kvalitne, takže žiadne stresy počas turnaja neboli. Bol som spokojný so svojou hrou. Videli ste na vlastné oči niektorý z grandslamov ? Nie, ako divák som nemal možnosť isť sa pozrieť, možno o to väčšiu mám motiváciu ako hráč sa tam dostať. Ktorého najprestížnejšieho turnaja ste sa zúčastnili ako hráč ? Aký výsledok ste na ňom dosiahli ? Hral som na turnaji v Prahe Grade 1, čo je v junioroch po grandslame najvyššia kategória turnajov. Prehral som tam v tretom kole. S ktorými tenisovými hviezdami ste sa mali možnosť stretnúť ? Tak so slovenskými ako Cibulková, Kližan, Lacko, Hrbatý. So svetovými hráčmi som sa osobne nestretol, len som ich videl hrať zápas, napr. Djokovič, keď hral Davis cup na Slovensku v NTC.  

    08. apríla 2017 20:28
  • Juraj Bódi: Treba povedať aj "B"

    Juraj Bódi: Treba povedať aj "B"

    Poslanec MsZ v Detve Juraj Bódi požiadal DTonline.sk o zverejnenie nasledovnej správy. (reakcia na článok uverejnený v mesačníku „Detvianske noviny“ dňa 26.1.2017) V ostatnom čísle mestských novín bol uverejnený článok primátora mesta J.Šufliarského,   pod názvom „Mesto prišlo o tepelné rozvody proti vôli primátora a občanov“, v ktorom popísal situáciu okolo tepelných rozvodov a vyslovil nespokojnosť s hlasovaním poslancov MsZ, ktorí „zabránili“ spätnému vzatiu tepelných rozvodov do majetku mesta. Článok je jednostranný, neúplný a zavádzajúci. Vo svojej reakcii chcem uviesť niekoľko skutočností, ktoré ozrejmujú konanie časti poslaneckého zboru. V článku chýba jedna základná a veľmi dôležitá informácia – mesto Detva je 1/3 vlastníkom spoločnosti Bytes !!! To znamená, že mesto je tretinovým vlastníkom nielen spomínaných tepelných rozvodov, ale i nového zdroja tepla a malo, má a bude mať, na základe spoločenskej zmluvy spoločnosti Bytes, dostatok možností na kontrolu ceny tepla a ovplyvňovanie rozvojových zámerov spoločnosti t.j. i na rekonštrukciu rozvodov tepla. Ďalšia absentujúca, nemenej dôležitá informácia je tá, že spoločnosť Bytes zrekonštruovala  a vybudovala nové rozvody približne v rozsahu 50% celkovej dĺžky rozvodov tepla v meste. Ak by mesto trvalo na odstúpení od zmluvy a požadovalo navrátenie rozvodov do majetku mesta, muselo by riešiť finančné vyrovnanie za vynaložené náklady na realizovanú  rekonštrukciu rozvodov vo výške niekoľkých stotisíc € a to z rozpočtu mesta a na úkor jeho rozvojových zámerov. V poslednom odseku p.primátor píše, že „...urobil som všetko preto, aby rozvody tepla zostali majetkom mesta a jeho obyvateľov...“. Pozorný čitateľ si však nemohol nevšimnúť, že v úvodnej časti článku je uvedené, že získané tepelné rozvody Bytes s.r.o. zrekonštruuje na vlastné náklady do 31.12.2012. Natíska sa otázka, či naozaj p.primátor urobil všetko, keď mesto konalo až po štyroch rokoch. Prečo neriešil tento problém už v roku 2013 resp. 2014, keď mal v zastupiteľstve pohodlnú väčšinu poslancov a jeho zástupcu mu robil v súčasnosti čelný predstaviteľ petičného výboru okolo tepla. Na moju otázku na rokovaní zastupiteľstva – koľkokrát mesto písomne upozornilo spoločnosť Bytes o neplnení si povinnosti ohľadne rekonštrukcie rozvodov , odpoveďou bolo mlčanie a rovnako ani na rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti, kde mesto zastupuje p.primátor, sa tento problém od 1.1.2013 neriešil. /*banner*/ Nakoniec, aj takéto rýchle konanie, po štyroch rokoch, by sa dalo akceptovať a podporiť, keby prevzatie rozvodov do majetku mesta malo zmysel a bolo by pre mesto a hlavne jeho obyvateľov prínosom. Opak je pravdou. Vzatie rozvodov späť a ich opätovné prenajatie Bytesu by mohlo cenu tepla jedine zvýšiťa otázne je, či by druhý spoločník Bytesu s prenájmom súhlasil. Mesto nemá kapacity na údržbu rozvodov a na opravy ich prípadných havárií. Nechcem si ani predstaviť situáciu, ak by rozvody po 1.1.2017 prešli do majetku mesta a v silných mrazoch by došlo k havárii a k prerušeniu dodávky tepla do niektorého bytového domu alebo školského zariadenia. Mesto na prevzatie rozvodov, po akejkoľvek stránke (odbornej, technickej, legislatívnej), nebolo a nie je absolútne pripravené. Takáto alternatíva nebola v plánoch mesta a MsZ o tom nerokovalo. V súčasnej dobe sú bytové domy napojené na moderný centrálny tepelný zdroj na obnoviteľné zdroje tepla (štiepka, slama), pričom do tepelného systému pristupuje teplo z bioplynovej stanice a podľa potreby (silné mrazy) z plynových kotolní. Vďaka takto zrealizovanému projektu ktorý odborníci, aj zahraniční, vysoko hodnotia, odoberajú domácnosti teplo za primeranú cenu, ktorá je jedna z najnižších v porovnaní s mestami v širokom okolí (Hriňová, ZV, LC, BB, ZH, VK, KA, ZC...). Čo je potrebné ešte urobiť?  Dokončiť rekonštrukciu tepelných rozvodov. Na to by malo mesto, ako spoločník Bytesu klásť dôraz.  Zrekonštruované tepelné rozvody umožnia bezproblémovú dodávku tepla, bez nadnormatívnych strát, pri jeho stabilnej cene. Veľkou príležitosťou sú finančné zdroje z EÚ, ktorých úspešným využitím by sa pokryla veľká časť nákladov na rekonštrukciu. Mesto Detva má jedinečné postavenie pri zabezpečovaní dodávky tepla pre svojich obyvateľov. Je spolumajiteľom spoločnosti, ktorá túto službu v meste poskytuje. Povinnosťou mesta je využiť toto svoje postavenie v prospech obyvateľov, ale zároveň sa musí správať ako zodpovedný a seriózny spoločník. RNDr. Juraj Bódi, poslanec MsZ foto: TASR - Vladimír Benko

    20. februára 2017 14:53
  • Radim Chamula: S umiestnením nie sme spokojní, hlavný cieľ sme však splnili

    Radim Chamula: S umiestnením nie sme spokojní, hlavný cieľ sme však splnili

    O základnej časti z pohľadu Joxerov, ale aj ich plánoch v play – off sme sa porozprávali s Radimom Chamulom. So ziskom 21 bodov ste po základnej časti 1. florbalovej ligy obsadili 7. miesto. Ste s umiestnením spokojní ? S umiestnením nie sme spokojní. Chceli sme skončiť do 4-5 miesta. Hlavný cieľ sme však splnili, to bol postup do play-off. Kto pred sezónou káder opustil a kto naopak do neho pribudol ? Pred touto sezónou odišli z tímu Rasťo Sádovský, Miloš Hupian a brankár Erik Halaj. Naopak do tímu pribudli mladí chalani, ktorí ešte minulú sezónu hrali za dorast. Zápasy v tomto ročníku absolvovali: Dominik Moravčík, Alek Ivan, Andrej Melicher a Kristián Bršel. Na hosťovaní máme tento rok Jána Blahutu z FBC Slovan Rimavská  Sobota a Jiřího Reslera z 1.FBC Zvolen. Pri svojej brankárskej premiére si Patrik Nôta na palubovke Piešťan udržal čisté konto. Prečo sa v tom zápase postavil do brány práve on ? V tíme máme momentálne dvoch brankárov a keďže obidvaja pracujú na smeny práve proti Piešťanom nastala situácia, že sa ani jednému nedalo uvolniť z práce. Patrik je bývalý hokejový brankár, takže voľba padla na neho. Vo florbale je ťažké postaviť sa bez praxe do brány, ale s pomocou spoluhráčov to Paťo zvládol super. Nakoniec s toho bolo čisté konto, čo nás samozrejme potešilo. V prípade, že sa opäť stane podobná situácia, vieme ako to riešiť. V tíme máte troch najtrestanejších hráčov po základnej časti. Čím je táto negatívna štatistika zapríčinená ? Za čo sa vo florbale udeľuje červená karta ? To je ťažká otázka. My Detvanci máme radi tvrdšiu hru. Na Slovensku sú dosť veľké rozdiely medzi výkonmi rozhodcov. Niektorí pískajú všetko, iní naopak nechávajú viac plynúť hru. Potom sa stane, že sme pri určitých rozhodcoch často vylučovaní. Samozrejme ako v každom športe, aj u nás pracujú emócie a vo florbale sa trestá prakticky všetko. A červená karta sa rozdeľuje do troch kategórií. Od strkania, cez nadávky až po napadnutia. Všetko je na posúdení rozhodcu. V poslednom zápase základnej časti ste uhrali remízu s vašim štvrťfinálovým súperom. Nebolo by podľa vás lepšie, aby sa aj zápasy v základnej časti rozhodovali v predĺžení resp. samostatných nájazdoch ? V extralige sa hrá systémom: za víťazstvo sú 3 body, víťazstvo po predĺžení resp. nájazdoch 2 a prehra po predĺžení 1. U nás v 1. lige sú za víťazstvo 2 a za remízu 1. Nevieme prečo je to v 1. lige tak, ale určite by to bolo lepšie hrať aj s predĺžením resp. nájazdmi. V dlhodobej súťaži každý bod navyše môže byť dôležitý. /*banner*/ Priblížili by ste naším čitateľom ako prebieha zostavovanie vyraďovacieho pavúka ? Na Slovensku sa vo florbale zaviedol systém vyberania si súperov pre play-off. Prví traja po základnej časti si postupne od prvého po tretieho vyberú súpera z miest 4-8 po základnej časti. Vašim súperom vo štvrťfinále bude Trnava, ktorá vám v minulej sezóne vystavila v semifinále stopku. S akými ambíciami vstupujete do vyraďovacej fázy? Trnava je ťažký súper. Hrajú dosť defenzívny florbal, doslova postavia pred bránu autobus. Vtedy sa ťažko dostáva do streleckých príležitostí. Príkladom môže byť aj posledný zápas, kedy sme zavreli Trnavu v ich tretine, ale dokázali sme sa presadiť strelecky len raz. Proti Trnave sme odohrali všetko vyrovnané zápasy, takže bude to ťažká séria. Trnava je favorit, ale my sa chceme pobiť o postup. Máme im čo vracať. Kedy play – off začína ? Budete organizovať výjazd do Trnavy ? V ktoré dni sa na vás môžu tešiť domáci priaznivci ? Prvé zápasy play-off odohráme 25. a 26. februára v Trnave a odvety sú naplánované 4.  o 18:00 a 5. marca o 15:00 v športovej hale Detve. O všetkom Vás budeme včas informovať. Vypomôže mužstvu vo vyraďovacej časti aj Ivan Zorvan alebo sa bude sústrediť len na HC 07 Orin Detva ? Zoro je náš najlepší hráč. Vždy keď hrá, ide aj výkon ostatných hráčov hore. Vtedy stúpa aj sila tímu. Samozrejme rešpektujeme, že je v prvom rade hokejista a za Medvede odvádza super robotu. My fandíme Zorovi a Medveďom, nech sa im darí a najlepšie, keby zdolali svojho súpera v čo najkratšom čase. Vtedy by mohol pomôcť aj nám na pár zápasov. Bolo by výborné, keby sa obom tímom podarilo Trnavčanom ukončiť sezóny. Činnosť florbalového klubu je spolufinancovaná z rozpočtu mesta Detva. Sponzori: Orin, Geostav, TMJ stav, Espol, Slavia, Florbal4u.com, NetSpace.

    19. februára 2017 15:40
  • Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    27. januára si pripomíname Medzinárodný deň holokaustu. Porozprávali sme sa s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom o holokauste v Detve. Prečo sa venujete holokaustu? Ako historik sa venujem najmä slovenským dejinám v prvej polovici 20. storočia (1918-1945), s dôrazom na 1. Slovenskú republiku. V rámci tejto témy sa venujem výskumu politických dejín, nacisticko-gardistickým zločinom a holokaustu. Všeobecne aj regionálnym dejinám obcí a regiónu v 20. storočí. Holokaustu sa venujem preto, že je to obrovské memento pre všetky generácie po roku 1945. V tomto období sa človek stal číslom a život stratil akúkoľvek hodnotu – nie len u Židov, ale u civilistov v okupovanej Európe všeobecne. Samotný holokaust sa netýka len Židov, ale všetkých, ktorých vládne režimy označili za kategóriu občanov 2 triedy, bez nároku na ľudské práva, neskôr na život vôbec. Zároveň ako Slovák a katolík cítim určité zadosťučinenie, keď znovu odhalím a zaznamenám smutné osudy našich židovských spoluobčanov.   Odkiaľ sa v Detve Židia vzali? Diaspóru, čiže rozptyl Židov do celého sveta zapríčinilo kruté potlačenie židovského povstania Rimanmi v I. storočí po Kristovi. Židia sa rozutekali a v každom kúte sveta založili svoje komunity. Prví Židia na našom území boli už počas výpadov cisára Marca Aurelia, kde boli súčasťou rímskych légií, resp. tu pôsobili ako obchodníci. Čiže žili tu resp. sa tu nachádzali celé stáročia. Svojim spôsobom tu boli skôr než Slováci (resp. predkovia Slovákov Slovieni), pretože pohyb Slovanov z priestoru Wisla – Dneper sa začal až v 5 - 6. storočí po Kristovi. Prví Židia prišli do Detvy po roku 1848. Dovtedy mali zákaz obývať okolie banských miest v okruhu sedem míľ.  Ich expanziu a usídľovaniu sa bránili hlavne bohaté mestá a nemecká obchodnícka komunita, ktoré sa obávali židovského obchodného umenia, ale i šmeliny. Karol Anton Medvecký píše, že prvým Židom v Detve bol istý Gutfreind. Ja som avšak našiel ako prvého zdokladovaného Žida Ladislava Kohna, ktorý sa mal v Detve usadiť v roku 1850. Židovská komunita mala na prelome 19. a 20. storočia približne 100 členov (v tomto čase bola postavená aj synagóga, mali tu aj židovskú školu), potom jej počet postupne klesal. Hlavným dôvodom poklesu bola slabá ekonomická sila regiónu. Prečo majú Židia nemecké mená? Je to častá otázka. Koncom 18. storočia im cisár Jozef II. prikázal, aby si mená zmenili na nemecké ekvivalenty. Súviselo to s Jozefovým zámerom spraviť s nemčiny štátny úradný jazyk, čo v mnohonárodnostnej monarchii malo zmysel. Tento zámer sa mu však nepodaril, ale Židom ostali nemecké mená: ten čo ľúbil Boha sa nazval Gottlieb, Kohen (kňaz) sa stal Kohnom a podobne. Prečo Židov v priebehu storočí  tak veľmi nenávideli? Je potrebné rozlišovať náboženskú a etnickú nenávisť, no aj závisť. Židia si svojim spôsobom života sami veľakrát vyrobili nepriateľov. Žili v uzavretých komunitách – v ghettách, čím sa nedokázali asimilovať s väčšinou a tu vzniklo mnoho sporov. Ľudia čo nepoznajú, toho sa boja. Veľa zla narobilo aj krčmárske remeslo. Mnohí, aj kopa Detvanov prepili v židovskej krčme celé majetky. No nik nenútil opilcov celý svoj majetok prepiť – ani židovský krčmár. Bolo to o slobodnej vôli. Je teda jasné, že tí čo prišli o majetok kvôli vlastnej vine nemali dobré slovo na Židov vo všeobecnosti. Žiaľ, tak ako aj v iných národoch – a to je nemenné, sa nájdu jedinci, ktorí sa naozaj dopustili krívd a intrigami a podvodmi pripravili iných o majetok. To je odsúdenia hodné. Problematické bolo aj to, že Židia sa často etnicky – národnostne hlásili za Nemcov, v Uhorsku najmä za Maďarov. Bolo to najmä v čase maďarizácie, kedy sa Židia dobrovoľne asimilovali a prijali myšlienku, že sú Maďari. Treba sa zamyslieť, prečo to spravili, Keďže nemali vlastný štát, všade boli menšinou. A ak sa v krajine spustil proces – ako bola u nás maďarizácia, bolo jasné, že sa podrobili, len aby nemali problémy ako mnohokrát v dejinách – ako neakceptovaná menšina. Preto sa dobrovoľne stali Maďarmi. To bolo v očiach národne orientovaných ľudí vnímané kriticky. Tento ak kritizovali aj Štúrovci, neskorší predstavitelia ako Svetozár Hurban Vajanský prerástli vo vyjadreniach až do roviny antisemitizmu. V neposlednom rade čo sa týka nevraživosti voči Židom bola aj náboženská otázka. Mnoho kňazov, ale najmä jednoduchších veriacich nenávidelo Židov preto, že ukrižovali Krista. Ale zabudli asi na to, že sám Ježiš Kristus bol etnický Žid. A že prví kresťania boli židia (s malým „ž“ – myslené v zmysle veriacich), tí čo uverili, že Kristus je spasiteľ. Prečo bolo veľa lekárov, advokátov, inžinierov práve z radov Židov? Pramení to hlavne v ich kultúre. Vzdelanosť je v hodnotovom rebríčku židovského národa na poprednom mieste. Praktický dôvod je ten, že ako malý národ, žijúci v menšinovom postavení sa chce presadiť, má väčšiu motiváciu a často aj silnejšiu vôľu. No a v období tvrdej  maďarizácie mohli  študovať odborné povolania len pohodlní pre režim – čiže tí, čo sa podrobili maďarizácii. Netreba zabúdať, že veľké množstvo Židov bolo len drobnými remeselníkmi a malými obchodníkmi. Často skloňované lakomstvo bola skôr striedmosť. Málokedy zbohatla hneď jedna židovská generácia. Rodina sa stala bohatá až po 3-4 generáciách, po premyslených investíciách, po šetrení a pomalom, ale trvácnom napredovaní v podnikaní. /*banner*/ Aké boli vzťahy Detvanov s miestnymi  Židmi? Nenašiel som zmienky o problematickom spolunažívaní Židov a väčšinovej komunity v Detve.  Ak sa vyskytli drobné škriepky, išlo o malicherné susedské spory, neopätovanú lásku, či nedorozumenie. Situácia sa zhoršila po roku 1939, kedy dennodenná masívna propaganda hlásala, že Žid je úhlavný nepriateľ. Vtedy sa objavili aj rozbité okná, udávanie, nadávky – najmä od gardistov.  S čim podnikali Židia v Detve? Pre miestnu ekonomiku boli Židia naozaj dôležití, pretože ju diverzifikovali a priniesli kapitál. Zamestnávali desiatky chudobných detvianskych roľníkov a robotníkov, predávali dobytok gazdov na vzdialených trhoch, ponúkali rôzne služby a tovar. Mali potraviny, krčmy, mäsiarstvo, holičstvo, ubytovanie. Boli to široké služby, ktoré po likvidácii a arizácii chýbali v mestečku. Ľudia najviac poznajú židovskú rodinu Kohnovcov. Ako ich zastihol holokaust? Ľudia ich často volajú Kunovci, ale foneticky sa to číta „Konovci“. Išlo o najbohatšiu židovskú rodinu v Detve. Hlava rodiny, Alexander Kohn sa holokaustu nedožil, zomrel pred vojnou. No jeho manželka Frida a deti si prežili veľké utrpenie. Niektorí ušli do Veľkej Británie či Maďarska. Laco prežil, keď sa ako zberač odpadkov v roku 1942 vyhol deportácií, po Povstaní sa stal partizánom a skrýval sa na Poľane. Prežila aj Alžbeta s dcérou Maricou, no neviem doteraz akým spôsobom. Frida, s dcérou Alicou a zaťom Zigmundom bola brutálne zavraždená (pred tým mučená) v lesíku Borinky pri Kováčovej – strelou do tyla z pištole. Skončili spolu v hrobe kde sa našlo po exhumácii vyše 100 obetí.   Zasiahli protižidovské zákony a deportácie aj miestnu komunitu? Všetky nariadenia, ktoré zastihli Židov na Slovensku, logicky zasiahli aj detviansku komunitu. Od roku 1939 boli každú chvíľu vydávané nezmyselné, trápne, ponižujúce a diskriminačné opatrenia. Vyvrcholili v septembri 1941 prijatím Židovského kódexu. Židia nesmeli mať rádiá, zobrali im vodičské preukazy, cestovné pasy, peniaze na účtoch im zmrazili, z verejných služieb ich vylúčili, nesmeli navštevovať kiná, parky, sedieť na lavičke, počas Vianoc nesmeli ísť dva dni von a podobne. Samozrejme, zničili alebo prebrali ich obchody, zobrali im domy a byty. Chudobnú masu potom deportovali do Poľska, kde ich v plynových komorách nacisti zabili. No a slovenská vláda ešte za každú smrť zaplatila „deportačný poplatok“ vo výške 500 ríšskych mariek. Je to najhorší zločin, ktorého sa slovenskí kolaboranti a vláda dopustili v histórii Slovenska. V Detve bolo pred deportáciou 50 Židov, z toho vyše 40 bolo odtransportovaných 7. júna 1942 zo Zvolena s ďalšími 500 Židmi z celého širšieho regiónu. Dopravení boli do oblasti Lublinu vo východnom Poľsku a tu sa ich životná cesta skončila. Najmladšou obeťou boli dve židovské deti – vo veku 4 a 6 rokov, najstaršou sedemdesiatnička Terézia Sacherová. Prežil niekto zo Židov vojnu? Prežili dve židovské deti – Pavel a Erika Weissová aj s ich mamou. Deti sa skrývali u rodiny Peničkovcov na laze Lešť. Tam prežili vojnu. Peničkovci sú nositeľmi ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje štát Izrael tým, čo zachraňovali prenasledovaných Židov. Ako som už spomínal, prežil Laco Kohn, ktorý si zmenil meno na Kunovský. Zomrel v 80. rokoch v Košiciach, má dve deti Júliu a Pavla. Osobne som nadviazal kontakt s vnukom Fridy Kohnovej, Petrom Valentinom, dnes už vyše 80 ročným lekárom žijúcim v Austrálii. Žijú aj ďalší potomkovia Fridy Kohnovej – vyše 90 ročná Marica a taktiež deväťdesiatnik Ivan Tandlich, dnes Tesár, profesor v Prahe. O iných preživších neviem. Po vojne v Detve Židia nežili. Na niektorých detvianskych školách organizujete v rámci SCVČ projekt Holokaust, nesmieme zabudnúť. Predstavte nám ho. Do projektu sa zapojili okrem 1. ZŠ všetky základné školy a gymnázium. V blokoch prezentujem židovskú kultúru, holokaust v Európe a na Slovensku. Prostredníctvom Židovského kódexu analyzujeme so žiakmi zvrátenosť tohto zákona. Vďaka filmom si vieme predstaviť reálie, aj keď filmové. Žiaci na začiatku písali 100 bodový test, na konci si ho zopakujú a uvidí sa, čo sa naučili takýmto neformálnym spôsobom. Vstupný test dopadol žalostne. Deti mali v priemere zo 100 bodov sotva 15. Dokonca napísali, že rozdiel medzi Žid a žid je ten, že jedno je lakomec a druhé popol! Alebo nadpis Arbeit macht frei pri vstupe do koncentráku podľa nich znamená „Vitajte“... to nepotrebuje komentár. Najlepší z výstupného testu, čiže 40 žiakov a učitelia dejepisu absolvujú exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi.  

    27. januára 2017 16:29
  • Kto sú a odkiaľ prišli Chimenkovci?

    Kto sú a odkiaľ prišli Chimenkovci?

    O tom, že život športového fanúšika je plný neuveriteľných zážitkov vás presvedčí Jozef Laky Lakota. Povedali by ste nám pár slov o sebe? Spomeniete si na svoj prvý zápas, ktorý ste ako športový fanúšik navštívili? ,,Mám 37 rokov. Všetci ma poznajú pod prezývkou Laky, Pracujem ako kustód a vedúci mužstva pri hokejovom klube HC07 DETVA. Od mala som chodil s otcom na futbalové, volejbalové a hokejové zápasy do Detvy a môj prvý ligový zápas bol v septembri 1993 Dukla BB-ŠK Slovan BA na banskobystrických Štiavničkách." Kedy vznikli Chimenkovi ? Koľko majú v súčasnosti členov? Ako sa dá k vám dostať? ,,Chimenkovci sa začali postupne dávať dokopy v roku 2001 keď niektorí naši členovia začali hrávať futbal po okolitých dedinách tak sme ich chodili povzbudzovať a postupne sme začali chodiť fandiť aj do Detvy na futbal. V začiatkoch sme boli skôr uzavretou skupinou, ale časom sa pod názvom Chimenkovci začala označovať celá ultras scéna v Detve." Pôsobí na Podpoľaní okrem vás aj iná fanúšikovská skupina?  ,,Na Podpoľaní sme v tomto smere jedinou skupinou, ale medzi nás chodia chlapci aj z okolia ako Kriváň, Hriňová, Vígľaš - Pstruša, Slatina či Detvianska Huta." S kým máte kladné vzťahy a a s kým naopak na nože? ,,Dobré kontakty máme už vyše 20 rokov s fanúšikmi z Banskej Bystrice  keďže väčšina z nás fandí dlhé roky aj futbalovej Dukle či hokejovej Iskre a udržiavame aj dobré kontakty so zvolenskou ultras skupinou Persona non grata .Na nože sme boli ešte v časoch 1.futbalovej triedy s divákmi z Dolných Hámrov a Sielnice, neskôr z Fiľakova a so všetkými nepriateľmi našich priateľov." Ako je to s tvorbou chorea? Kde hľadáte inšpiráciu? Aké pomôcky používate pri fandení? ,,V začiatkoch našej skupiny sme robili choreo skoro na každom zápase a brali si za vzor domáce aj zahraničné ultras skupiny, ale teraz sme zleniveli a na fandenie používame len naše hlasivky a bubon." /*banner*/ Aké športy navštevujete? Chodíte aj na reprezentáciu? ,,Momentálne sme aktívni najmä na hokeji a menej už na futbale, ale boli sme už zafandiť aj na florbale. Na repre chodíme často,naši členovia boli aj na minuloročných ME vo Francúzsku aj s vlajkou." Koľko sa vás zúčastňuje na výjazdoch? ,,Výjazdov je kvôli rodinným a pracovným povinnostiam už pomenej, ale organizovali sme autobus na finále 1.ligy do Spišskej Novej Vsi a na ostatné dôležité zápasy jazdíme autami a tranzitom. Vždy sme dávali prednosť kvalite pred kvantitou a tak naše počty nikdy nebývajú veľké no aj v malom počte sa dá kvalitne zabaviť." Dvaja vaši členovia sa 5. mája 2012 zúčastnili obávaného belehradského derby medzi Partizanom a Crvenom Zvezdou. Komu ste v ňom fandili? Bol to zážitok na celý život? ,,Na derby Belehradu chodíme už od roku 2001 lebo je to jedno z najlepších derby futbalových zápasov po fanúšikovskej stránke na svete vôbec a chodíme tam ako nezávislí pozorovatelia ,lebo máme najbližšie skôr tretej fanúšikovskej sile Belehradu klubu FK RAD. Často navštevujeme aj iné fanúšikovsky atraktívne zápasy po celej Európe ako napr. v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku, Macedónsku a sú to vždy neskutočné zážitky na celý život."   Aký je váš vzťah k používaniu pyra? ,,K pyru máme veľmi kladný vzťah, no rokmi nastali v tejto oblasti veľké reštrikcie a tak ho na zápasoch už skoro vôbec nepoužívame, aby sme neškodili klubu a aj samým sebe. Pyro nie je zločin!" Ktorý zápas je pre vás najpamätnejší? ,,Na futbale patria k pamätným zápasom najmä výjazdy do okolitých dedín a mestečiek ako nezabudnuteľný vlakový výjazd na Stožok či do Kriváňa, Čierneho Balogu, Novej Bani, Pliešoviec, domáce zápasy s Dolnými Hámrami a Sielnicou a Fiľakovom. Na hokeji to boli domáce zápasy s Piešťanmi, Senicou, Novými Zámkami, Liptovským Mikulášom, Prešovom a výjazdy do Spišskej Novej Vsi, Prievidze, Brezna. Ružomberku, Bardejova." Čo by ste odkázali našim čitateľom? ,,Éra internetu a TV prenosov nepraje veľmi fandeniu a vytváraniu ultras atmosféry na štadiónoch, no v kruhu kamarátov pri dobrom pivku je vždy lepšia zábava ako sedieť doma pri onlajnoch a evysledkoch či Digi TV. Chimenkovci Forever!" Rozhovor pripravil Milan Belko

    06. januára 2017 11:37
  • Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Ste mladí a chcete sa stať moderátormi? Sárova Bystrica je tu pre vás

    Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici už 39. rokov pripravuje pre mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov zaujímavú súťaž. Všetko sa v nej krúti okolo moderovania a  moderátorov. Krajské kolo súťaže sa bude konať už tento mesiac 27. októbra 2016 v komornej sále SOS. Súťaž mladých moderátorov SÁROVA BYSTRICA je veľmi populárna medzi mladými ľuďmi na celom Slovensku. Mladí ľudia vo veku od 15 do 25 rokov v nej dostávajú príležitosť verejne prezentovať svoje komunikačné schopnosti, rozširujú si aj svoje možnosti uplatniť sa v mediálnej oblasti. A to všetko vzniklo na pôde Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici už pred tridsiatimideviatimi rokmi. O histórii súťaže, ale aj o súčasných jej podobách sme sa porozprávali s metodikom SOS a koordinátorom SÁROVEJ BYSTRICE Marošom Krajčovičom. Tridsaťdeväť rokov je už celkom úctyhodný vek nielen v ľudskom živote, ale je celkom zaujímavý aj pre cyklické podujatie. Aké boli vlastne pohnútky a začiatky súťaže mladých moderátorov? ,,Máte pravdu, že je to veľa rokov od prvých ročníkov súťaže SÁROVA BYSTRICA. Jej začiatky boli veľmi pragmatické a súťaž, ako podujatie vtedajšieho Okresného osvetového strediska vychádzala z potreby násjť vhodné typy ľudí, ktorí by boli schopní konferovať a uvádzať osvetárske  programy. Naviac aj vtedajšie štúdio Slovenského rozhlasu hľadalo nových hlásateľov a tak vznikla spoločná myšlienka usporiadať takúto súťaž. Na veľké prekvapenie zakladateľov súťaže bol o ňu nesmierny záujem z celého Slovenska a tak vznikla myšlienka pokračovať v nej." Hovoríte, že sa hľadali spolupracovníci. Zaujímalo by nás, či zo súťaže vznikli nejaké známe tváre napr. z obrazoviek, alebo rozhlasového éteru? ,,Súťaže sa za tie roky zúčastnili stovky a stovky nielen mladých ľudí, pretože v začiatkoch neboli potrebné vekové kategórie. Tie vznikli, tiež z nevyhnutnosti až začiatkom tohto storočia. Ale pýtate sa na tváre obrazoviek, či hlasy z éteru. Samozrejme, že súťaž sa stala pre viacerých z nich odrazovým mostíkom. Napríklad známa moderátorka relácie „Zmenáreň“ v STV Eva Pribylincová súťaž vyhrala. Priamo po súťaži nastúpili na moderátorské posty v RTVS napr. Lenka Stanková (dnes redaktorka TV Markíza) alebo Gabriela Tomajková (dnes moderuje a redakčne pripravuje Tele Reginu v RTVS). Tých osobností vzniklo však viacero (Simona Simanová – STV, Dominika Hyriaková – TA3, Martin Uram, Filip Roháček – hovorca primátora mesta, Paľo Biely – Rádio Hey, Nikola Stankovianská – regionálne rádio a TV v L. Mikuláši, skúsenosti zo súťaže zúročila aj bývalá Miss Slovenska Laura Longauerová z Detvy, Jozef Pavlov – DT online a mnoho ďalších). Mnoho z bývalých účastníkov SÁROVEJ BYSTRICE dokonca v mediálnej oblasti aj podniká, mnohí moderujú rôzne podujatia a pod. Takže možnosti sa účastníkom súťaže otvárajú." /*banner*/ Hovorili ste, že z nevyhnutnosti bolo potrebné vytvoriť vekové kategórie v súťaži. Prečo? ,,Bolo to skutočne nevyhnutné najmä kvôli množstvu mladých záujemcov. Zistili sme však, že výkony pätnásť ročných sme nemohli v nijakom prípade porovnávať so staršími. Už len s ohľadom na ich bežné životné skúsenosti a vedomosti. Preto sme sa v roku 2004 rozhodli vyrovnať súťažiacim šance na úspešnú účasť a vytvorili sme dve vekové kategórie. Prvá je pre záujemcov od 15 do 18 rokov a druhá pre tých už dospelých od 19 do 25 rokov. A osvedčilo sa. Dokonca je bežné, že viaceo mladých ľudí absolvuje súťaž napr. pár krát v prvej kategórii a neskôr ju absolvuje aj v druhej kategórii a tak máme možnosť aj porovnávať ich rast, pretože súťaž nie je len a len o moderovaní." Je to súťaž v moderovaní, tak ako tomu máme rozumieť, že to nie je len o moderovaní? ,,Našim cieľom je, aby súťaž pomohla mladým ľuďom nielen predviesť sa ako moderátori, ale aby získali aj pridanú hodnotu a tou je komunikácia na verejnosti. Súťaž sprevádzajú aj prípravné semináre, kde sa účastníci dozvedia nielen to ako si svoje vystúpenie pripraviť a presvedčivo sa ním prezentovať, ale dbáme na ich vystupovaní, správnom používaní slovenčiny, správnej výslovnosti a pod. Čiže sa snažíme o to, aby  mládež získala komplexnejšiu prípravu do života. Zásady správneho vystupovania, verbálneho i nonverbálneho prejavu im môžu pomôcť nielen pri súťaži, ale aj v bežnom živote." Pri čítaní propozícií súťaže sa dozvedáme, že účastníci absolvujú nejaké súťažné disciplíny. Ktoré sú to? ,,Súťažné disciplíny sú zatiaľ štyri a vychádzajú z praxe dobrého moderátora. Štruktúra súťaže je upravená tak, že účastníci sú zaradení do tzv. štvorčlennej vysielacej zmeny, ktorá prechádza celou súťažou v simulovanom živom vysielani. V prvej disciplíne sa predstaví každý adept čítaním spravodajstva. V druhej sa predstaví ako moderátor vlastnej relácie a jeho úlohou je prispôsobiť aj výkon celej zmeny. Tretia disciplína vnáša do súťaže trocha vtipu a odľahčenia v interpretácii reklamných textov. Veľmi dôležítá je štvrtá disciplína a tou je vedenie zaujímavého rozhovoru s hosťom relácie. Takto sa nám predvedie každý súťažiaci vo viacerých polohách a odborná porota môže vidieť komplexnejší pohľad na uchádzača o post moderátora." Je to veľmi zaujímavé. Kedy sa ale uskutoční tohoročná súťaž SÁROVA BYSTRICA a čo je potrebné spraviť aby sa mladý človek mohol súťaže zúčastniť? ,,Ako som už spomínal, súťaž SÁROVA BYSTRICA je celoslovenská a predpoklad účasti vo finále, kam sa nemožno prihlásiť je, že mladý človek úspešne absolvuje krajské kolo. Pre banskobystrický kraj sa bude táto časť konať 27. októbra 2016 od 9.00 v komornej sále SOS. Je potrebné sa prihlásiť do 17.10.2016 do 15.00 zaslaním elektronickej prihlášky na adresu mkrajcovic54@gmail.com. Záujemcovia nájdu tlačivo prihlášky na našej webovej stránke www.sosbb.sk v sekcii umelecké slovo / sárova bystrica. Stačí si ju stiahnuť vyplniť a zaslať na uvedenú mailovú adresu. Bližšie informácie záujemcom radi poskytneme aj na tel. čísle 048/412 52 06 v pracovných dňoch od 9.00 do 15.00. Už teraz sa tešíme na účasť čo najväčšieho počtu uchádzačov a potom tým najúspešnejším v oboch kategóriách buedeme držať palce v celoslovenskej konkurencii v 24. a 25. novembra na celoštátnom finále, ktoré organizuje tiež Stredoslovenské osvetové stredisko v Banskej Bystrici vo svojich priestoroch."    

    30. septembra 2016 11:28
  • Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Peter Fehér: Nebyť slávností, nezačnem fotiť folklór

    Má 33 rokov a žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval gymnázium s umeleckým zameraním, pôsobil v oblasti obchodu a marketingu, po takmer 8 rokoch v Prahe sa rozhodol vrátiť na Slovensko a začal venovať sa tomu, čo ho baví a napĺňa – fotografovaniu. Ako ste sa dostali k foteniu? Moje prvé fotografické experimenty začali už na základnej škole, kedy mi môj otec zaobstaral klasický ruský fotoaparát značky Zenit a v tejto záľube som sa trošku vážnejšie venoval aj počas môjho štúdia na gymnáziu s umeleckým zameraním. Neskôr som na fotografiu zanevrel a vrátil sa k nej len prednedávnom. Ľudia vás poznajú hlavne z folklórnych akcií - ako ste sa k nim dostali? Tak to je dobrá otázka. (smiech) Fotografovaniu folklóru sa venujem takmer na deň presne rok. Mojou prvou folklórnou akciou, ktorú som fotil, boli práve minuloročné jubilejné Folklórne slávnosti pod Poľanou a potom to už išlo samé. Prišli ponuky fotiť Miss Folklór, ale napríklad aj výročie FS Podpoľanec a ďalšie. /*banner*/ Prečo sa venujete práve folklóru? V prvom rade preto, že folklór milujem a myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si vážili a zachovávali naše tradície a tradičné hodnoty. A to v dnešnej dobe veru nie je ľahké poslanie. Ja sa snažím prostredníctvom mojich fotografií zachytiť tú jedinečnú krásu slovenského folklóru a podeliť sa o ňu možno aj so širšou verejnosťou. A koniec koncov, čo môže byť krajšie ako spojenie krásy slovenského folklóru a krásy slovenských žien. Čo pre vás znamenajú naše FSP? Nebyť FSP, tak možno folklór ani nezačnem fotiť. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú samozrejme jednou z najvýznamnejších folklórnych udalostí na Slovensku. Pre mňa to však znamená aj príležitosť stretnúť sa s mnohými priateľmi a kamarátmi. Ja vravím, že vždy keď idem do Detvy, akoby som išiel domov. Aký bol tohtoročný ročník z vášho pohľadu? Tohtoročné slávnosti som mal možnosť zažiť nielen ako divák v hľadisku, resp. fotograf, ale mohol som naplno zažiť a zachytiť aj atmosféru príprav, zákulisia a organizácie takéhoto podujatia. Samozrejme hneď v piatok nás všetkých opäť privítali tak ako sa patrí domáce podpolianske súbory programom Zrodení pod Poľanou. Skvelé tiež boli programy jubilujúcich súborov Detva a Marína. Už teraz sa teším na ďalší ročník. foto: Peter Fehér titulná foto: Bára Ráczová  t

    13. júla 2016 18:21
  • Rozhovor

  • Andrej Segeč: Mojím ...

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Región

  • Podpoľanie smúti, zo...

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

  • Hudobný kvíz už v tú...

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

  • Sprievod prekrásnych...

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

  • Šport

  • HC 07 Detva rokuje o...

    Hokejisti HC 07 Orin Detva majú na dosah splnenie svojho extraligového sna.  Na pondelkovom zasadnutí spoločnosť Pro-Hokej ako riadiaci orgán Tipsport ligy v zmysle Podmienok pre udeľovanie a nakladanie s licenciou v Extralige ľadového hokeja v Slovenskej republike vyhodnotil, že 9 Tipsport ligových tieto podmienky spĺňa.  /*banner*/ „Bohužiaľ musím skonštatovať, že MHC Martin, a.s. nesplnil tieto podmienky a preto nezíska odporúčanie na získanie Tipsport ligovej licencie pre sezónu 2017/2018. V zmysle Súťažného poriadku SZĽH sme preto otvorili rokovania s víťazom Budiš ligy. Ak sa HK Detva podarí splniť všetky podmienky pre vstup do Tipsport ligy, stane sa desiatym extraligovým účastníkom sezóny 2017/2018,“ uviedol šéf spoločnosti Pro – Hokej Richard Lintner. 

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3