s DTonline.sk

Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatívny projekt výroby bicyklov z dielne miestneho cyklošportu

    Ján Ľupták: Inovatívny projekt výroby bicyklov z dielne miestneho cyklošportu

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

    27. októbra 2017 09:30
  • David Videlka: Detva má najlepších fanúšikov

    David Videlka: Detva má najlepších fanúšikov

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

    21. septembra 2017 13:37
  • Rozhovor: Ako prebiehalo SNP v Detve?

    Rozhovor: Ako prebiehalo SNP v Detve?

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

    25. augusta 2017 19:03
  • Andrej Segeč: Mojím športovým vzorom je Peter Sagan

    Andrej Segeč: Mojím športovým vzorom je Peter Sagan

    Lyžiarsky klub pôsobiaci pod Poľanou, konkrétne v obci Látky vychoval niekoľko slovenských reprezentantov. Jedným z nich je aj Andrej Segeč, ktorého športovým vzor je Peter Sagan. Od koľkých rokov sa venujte bežeckému lyžovaniu? Kto vás nemu priviedol? Venujem sa mu od desiatich rokov. Rodičia ma viedli k športu od malička. Už ako trojročný som chodil na zjazdovky. A potom postupne na bežky. Mamina je bývalá majsterka Československej republiky. Tak v rodine sme bežky poznali dobre. Aké úspechy sa vám vo vašej kariére podarilo doposiaľ dosiahnuť? 14. miesto na Olympiáde mládeže v Innsbrucku v disciplíne šprint. 20. miesto na Majstrovstvách sveta juniorov v talianskom Val di Fiemme v disciplíne 10 km. 20 miesto na Majstrovstvách sveta do 23 rokov v USA. Toto sú tri výsledky, ktoré si vážim najviac. Ale pekných výsledkov je určite viac. Hlavne, keď sa vezmú v úvahu podmienky na Slovensku oproti tomu, aké sú vo svete.   Kto je vašim vzorom a prečo? Môj športový vzor je Peter Sagan. Páči sa mi na ňom to, že je šoumen, skvelý pretekár a hrdý Slovák. No mojim životným vzorom sú moji rodičia.  Tento rok ste sa zúčastnili v dejisku ZOH 2002 Majstrovstiev do 23 rokov. Podarilo sa vám dosiahnuť výsledky, ktoré ste si pred šampionátom stanovili? Z USA mám skvelé zážitky. Môj cieľ, s ktorým som tam išiel bolo postúpiť na šprinte do top 30. Čo sa mi aj podarilo a bolo z toho pekné 20. miesto. Čo je v histórii týchto Majstrovstiev sveta najlepší výsledok v ére Slovenskej republiky. Túto sezónu ste tiež štartovali na Majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti. Aké výsledky ste na nich dosiahli? Na Majstrovstvá sveta do Fínska som sa nejak obzvlášť nepripravoval. Môj vrchol sezóny boli majstrovstvá sveta v Amerike. Je totiž ťažké naladiť formu na viac podujatí v roku. Za zmienku stojí 21. miesto v teamsprinte s Miroslavom Šulekom. Bol to krásny zážitok pretekať pri takej obrovskej diváckej kulise s najlepším kamarátom a navyše z toho istého klubu. SKI TEAM JASE Látky sa stali najúspešnejším klubom v bežeckom lyžovaní v práve skončenej sezóne.  Ako zhodnotil klub skončenú sezónu? Áno získali sme ocenenie ZLATÝ KLUB 2017. Klub pracuje na vysokej úrovni, ale to, že zvíťazíme už tretí rok po sebe sme nečakali. Dostali sme putovný pohár prezidenta Slovenska lyžiarskej asociácie. A klub je s touto náročnou sezónou spokojný. /*banner*/ Zároveň však pôsobíš vo futbalovom klube TJ Družstevník Látky. Neobávaš sa, že v niektorom zápase utrpíš zranenie, ktoré môže ohroziť prípadne ukončiť tvoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru? Vo futbalovom klube na Látkach sme skvelá partia. Hrám, lebo ma to baví. A zraniť sa môžem predsa hocikde. Či na bežkách, tak aj doma na dvore. Futbal mi však dáva veľa. Či už dynamika alebo rýchle rozhodovanie v každej situácii na ihrisku je dôležité aj pri lyžovaní. TJ Družstevník Látky obsadil vo zvolenskej I. triede so ziskom 45 bodov 4. miesto. Ste s umiestením spokojný? Nie sme spokojný, náš káder má na viac. No problém je v dochádzke, nie každému sa dá prísť na zápas vždy. Predsa práca a rodina sú niekedy prednejšie ako futbal.  Majú pre vás zápasy s rivalom z Detvianskej Huty špecifický náboj? Tak určite majú zápasy proti Detvianskej Hute iný náboj. Ale pre mňa je zápas ako zápas. Venujete sa okrem lyžovaniu a futbalu aj iným športom? Profesionálne nie. Ale ja si rád zahrám všetko florbal, volejbal, tenis, ping pong atď. Budúci rok nás čakajú  Zimné olympijské hry juhokórejskom Soule. Je vašim cieľom sa  na ne kvalifikovať? Olympijské kritéria som splnil. Na začiatku sezóny to budem musieť ešte potvrdiť. No všetko náleží na tom, koľko miest nám udelí Medzinárodný olympijský výbor. Ako sa líši príprava na olympijskú sezónu od tej bežnej? Ja sa pripravujem súvisle každý rok. Takže pre mňa je toto len ďalší rok prípravy. Trénovať treba s rozumom a mať v tom systém. Nie je teraz dôležité trénovať desaťnásobne viac ako minulý rok. Nedá sa za jeden rok pripraviť na olympijské hry, to je dlhý proces. Ale určite dáme do toho s trénerom maximum a naladíme formu na  vrchol sezóny. Ktorého podujatia na Podpoľaní sa najbližšie zúčastníš? Mám tak nabitý program, že neviem či sa niečoho zúčastním a či mi to bude zapadať do tréningového procesu. Teraz ma však čaká Svetový pohár na kolieskových lyžiach v Chorvátsku a ťažké bloky na sústredeniach. Čakajú ma aj Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach vo Švédsku, tak moju energiu sústredím skôr týmto smerom. 

    15. júla 2017 17:13
  • Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

    29. mája 2017 13:31
  • Jozef Sládok: Výjazd fanúšikov do Trenčína bol čerešničkou na torte

    Jozef Sládok: Výjazd fanúšikov do Trenčína bol čerešničkou na torte

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

    27. apríla 2017 20:48
  • Tenista Martin Fekiač: Vzorom mi je Novak Djokovič

    Tenista Martin Fekiač: Vzorom mi je Novak Djokovič

    Prinášame vám rozhovor s tohtoročným halovým majstrom Slovenska v kategórii dorastencov, rodákom z Detvy Martinom Fekiačom. Od koľkých rokov sa venujete tenisu ? Kto vás k nemu  priviedol ? Tenis hrám od svojich siedmych rokov. Priviedol ma k nemu náhodou strýko, keď ma zobral na tréning, pretože aj jeho dcéra chodievala na tenis. Ktorý tenista je pre vás vzorom a prečo ? Novak Djokovič. Imponuje mi jeho hra, prejav, životný štýl, ktorý preferuje, temperament a jeho prejav na kurte. Na ktorom povrchu sa cítite ako doma a naopak, ktorý robí problémy ? Cez sezónu hrám na tvrdom povrchu a antuke. Dobré výsledky som dosiahol na oboch, čiže výsledok skôr závisí od môjho nastavenia ako od povrchu. Ale tvrdý povrch je mi trochu prirodzenejší pre môj štýl hry. Čo chcete vo svojej kariére dosiahnuť ? Nerád veľmi hovorím dopredu nejaké ciele, aby som to nezakríkol alebo niečo také. Snažím sa to robiť ako najlepšie viem a potom môžu prísť aj výsledky. V tejto sezóne mám, ale za cieľ v junioroch sa kvalifikovať na grandslam. Prispôsobujem tomu turnaje aj program. Postupne v priebehu sezóny chcem začať hrať mužské turnaje, keďže som posledný rok junior.  Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť na okruhu ATP. Podarilo sa vám dať súperovi kanára ? Dostali ste ho už aj vy od svojho protivníka ? Samozrejme, pamätám si zápasy, keď som vyhral za 45 minút 6:0 6:0 a súperovi som nedal šancu a padlo mi všetko dnu. A naopak sa mi stalo minulý rok vo finále turnaja v Záhrebe, že som prehral 0:6 0:6 a doteraz som nepochopil, čo sa stalo v tom zápase... Takže takýchto chvíľ už bolo dostatok. /*banner*/ Spomeniete si na svoj prvý tenisový zápas ? Priblížili by ste nám ho ? Prvé zápasy som odohral ako prípravku do 9 rokov. Hralo sa do 4 gamov na 1 víťazný set. Zápasy boli veľmi emotívne a často som chodil s plačom z kurtu, keďže tenis som vtedy hral krátko a väčšinou súperi už boli zdatnejší v úderoch ako ja. Aké je vaše aktuálne umiestnenie v rebríčku ? V slovenskom rebríčku som ukončil rok na 1. mieste a v celosvetovom rebríčku juniorov ITF som na 197. pozícii. Na tohtoročných halových Majstrovstvách Slovenska ste v kategórii dorastencov vybojovali prvenstvo. Aké pocity ste prežívali po matchballu ? Trochu mi odľahlo, keďže som bol 1. nasadený a bol som asi favorit turnaja. Ale cely turnaj som odohral kvalitne, takže žiadne stresy počas turnaja neboli. Bol som spokojný so svojou hrou. Videli ste na vlastné oči niektorý z grandslamov ? Nie, ako divák som nemal možnosť isť sa pozrieť, možno o to väčšiu mám motiváciu ako hráč sa tam dostať. Ktorého najprestížnejšieho turnaja ste sa zúčastnili ako hráč ? Aký výsledok ste na ňom dosiahli ? Hral som na turnaji v Prahe Grade 1, čo je v junioroch po grandslame najvyššia kategória turnajov. Prehral som tam v tretom kole. S ktorými tenisovými hviezdami ste sa mali možnosť stretnúť ? Tak so slovenskými ako Cibulková, Kližan, Lacko, Hrbatý. So svetovými hráčmi som sa osobne nestretol, len som ich videl hrať zápas, napr. Djokovič, keď hral Davis cup na Slovensku v NTC.  

    08. apríla 2017 20:28
  • Juraj Bódi: Treba povedať aj "B"

    Juraj Bódi: Treba povedať aj "B"

    Poslanec MsZ v Detve Juraj Bódi požiadal DTonline.sk o zverejnenie nasledovnej správy. (reakcia na článok uverejnený v mesačníku „Detvianske noviny“ dňa 26.1.2017) V ostatnom čísle mestských novín bol uverejnený článok primátora mesta J.Šufliarského,   pod názvom „Mesto prišlo o tepelné rozvody proti vôli primátora a občanov“, v ktorom popísal situáciu okolo tepelných rozvodov a vyslovil nespokojnosť s hlasovaním poslancov MsZ, ktorí „zabránili“ spätnému vzatiu tepelných rozvodov do majetku mesta. Článok je jednostranný, neúplný a zavádzajúci. Vo svojej reakcii chcem uviesť niekoľko skutočností, ktoré ozrejmujú konanie časti poslaneckého zboru. V článku chýba jedna základná a veľmi dôležitá informácia – mesto Detva je 1/3 vlastníkom spoločnosti Bytes !!! To znamená, že mesto je tretinovým vlastníkom nielen spomínaných tepelných rozvodov, ale i nového zdroja tepla a malo, má a bude mať, na základe spoločenskej zmluvy spoločnosti Bytes, dostatok možností na kontrolu ceny tepla a ovplyvňovanie rozvojových zámerov spoločnosti t.j. i na rekonštrukciu rozvodov tepla. Ďalšia absentujúca, nemenej dôležitá informácia je tá, že spoločnosť Bytes zrekonštruovala  a vybudovala nové rozvody približne v rozsahu 50% celkovej dĺžky rozvodov tepla v meste. Ak by mesto trvalo na odstúpení od zmluvy a požadovalo navrátenie rozvodov do majetku mesta, muselo by riešiť finančné vyrovnanie za vynaložené náklady na realizovanú  rekonštrukciu rozvodov vo výške niekoľkých stotisíc € a to z rozpočtu mesta a na úkor jeho rozvojových zámerov. V poslednom odseku p.primátor píše, že „...urobil som všetko preto, aby rozvody tepla zostali majetkom mesta a jeho obyvateľov...“. Pozorný čitateľ si však nemohol nevšimnúť, že v úvodnej časti článku je uvedené, že získané tepelné rozvody Bytes s.r.o. zrekonštruuje na vlastné náklady do 31.12.2012. Natíska sa otázka, či naozaj p.primátor urobil všetko, keď mesto konalo až po štyroch rokoch. Prečo neriešil tento problém už v roku 2013 resp. 2014, keď mal v zastupiteľstve pohodlnú väčšinu poslancov a jeho zástupcu mu robil v súčasnosti čelný predstaviteľ petičného výboru okolo tepla. Na moju otázku na rokovaní zastupiteľstva – koľkokrát mesto písomne upozornilo spoločnosť Bytes o neplnení si povinnosti ohľadne rekonštrukcie rozvodov , odpoveďou bolo mlčanie a rovnako ani na rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti, kde mesto zastupuje p.primátor, sa tento problém od 1.1.2013 neriešil. /*banner*/ Nakoniec, aj takéto rýchle konanie, po štyroch rokoch, by sa dalo akceptovať a podporiť, keby prevzatie rozvodov do majetku mesta malo zmysel a bolo by pre mesto a hlavne jeho obyvateľov prínosom. Opak je pravdou. Vzatie rozvodov späť a ich opätovné prenajatie Bytesu by mohlo cenu tepla jedine zvýšiťa otázne je, či by druhý spoločník Bytesu s prenájmom súhlasil. Mesto nemá kapacity na údržbu rozvodov a na opravy ich prípadných havárií. Nechcem si ani predstaviť situáciu, ak by rozvody po 1.1.2017 prešli do majetku mesta a v silných mrazoch by došlo k havárii a k prerušeniu dodávky tepla do niektorého bytového domu alebo školského zariadenia. Mesto na prevzatie rozvodov, po akejkoľvek stránke (odbornej, technickej, legislatívnej), nebolo a nie je absolútne pripravené. Takáto alternatíva nebola v plánoch mesta a MsZ o tom nerokovalo. V súčasnej dobe sú bytové domy napojené na moderný centrálny tepelný zdroj na obnoviteľné zdroje tepla (štiepka, slama), pričom do tepelného systému pristupuje teplo z bioplynovej stanice a podľa potreby (silné mrazy) z plynových kotolní. Vďaka takto zrealizovanému projektu ktorý odborníci, aj zahraniční, vysoko hodnotia, odoberajú domácnosti teplo za primeranú cenu, ktorá je jedna z najnižších v porovnaní s mestami v širokom okolí (Hriňová, ZV, LC, BB, ZH, VK, KA, ZC...). Čo je potrebné ešte urobiť?  Dokončiť rekonštrukciu tepelných rozvodov. Na to by malo mesto, ako spoločník Bytesu klásť dôraz.  Zrekonštruované tepelné rozvody umožnia bezproblémovú dodávku tepla, bez nadnormatívnych strát, pri jeho stabilnej cene. Veľkou príležitosťou sú finančné zdroje z EÚ, ktorých úspešným využitím by sa pokryla veľká časť nákladov na rekonštrukciu. Mesto Detva má jedinečné postavenie pri zabezpečovaní dodávky tepla pre svojich obyvateľov. Je spolumajiteľom spoločnosti, ktorá túto službu v meste poskytuje. Povinnosťou mesta je využiť toto svoje postavenie v prospech obyvateľov, ale zároveň sa musí správať ako zodpovedný a seriózny spoločník. RNDr. Juraj Bódi, poslanec MsZ foto: TASR - Vladimír Benko

    20. februára 2017 14:53
  • Radim Chamula: S umiestnením nie sme spokojní, hlavný cieľ sme však splnili

    Radim Chamula: S umiestnením nie sme spokojní, hlavný cieľ sme však splnili

    O základnej časti z pohľadu Joxerov, ale aj ich plánoch v play – off sme sa porozprávali s Radimom Chamulom. So ziskom 21 bodov ste po základnej časti 1. florbalovej ligy obsadili 7. miesto. Ste s umiestnením spokojní ? S umiestnením nie sme spokojní. Chceli sme skončiť do 4-5 miesta. Hlavný cieľ sme však splnili, to bol postup do play-off. Kto pred sezónou káder opustil a kto naopak do neho pribudol ? Pred touto sezónou odišli z tímu Rasťo Sádovský, Miloš Hupian a brankár Erik Halaj. Naopak do tímu pribudli mladí chalani, ktorí ešte minulú sezónu hrali za dorast. Zápasy v tomto ročníku absolvovali: Dominik Moravčík, Alek Ivan, Andrej Melicher a Kristián Bršel. Na hosťovaní máme tento rok Jána Blahutu z FBC Slovan Rimavská  Sobota a Jiřího Reslera z 1.FBC Zvolen. Pri svojej brankárskej premiére si Patrik Nôta na palubovke Piešťan udržal čisté konto. Prečo sa v tom zápase postavil do brány práve on ? V tíme máme momentálne dvoch brankárov a keďže obidvaja pracujú na smeny práve proti Piešťanom nastala situácia, že sa ani jednému nedalo uvolniť z práce. Patrik je bývalý hokejový brankár, takže voľba padla na neho. Vo florbale je ťažké postaviť sa bez praxe do brány, ale s pomocou spoluhráčov to Paťo zvládol super. Nakoniec s toho bolo čisté konto, čo nás samozrejme potešilo. V prípade, že sa opäť stane podobná situácia, vieme ako to riešiť. V tíme máte troch najtrestanejších hráčov po základnej časti. Čím je táto negatívna štatistika zapríčinená ? Za čo sa vo florbale udeľuje červená karta ? To je ťažká otázka. My Detvanci máme radi tvrdšiu hru. Na Slovensku sú dosť veľké rozdiely medzi výkonmi rozhodcov. Niektorí pískajú všetko, iní naopak nechávajú viac plynúť hru. Potom sa stane, že sme pri určitých rozhodcoch často vylučovaní. Samozrejme ako v každom športe, aj u nás pracujú emócie a vo florbale sa trestá prakticky všetko. A červená karta sa rozdeľuje do troch kategórií. Od strkania, cez nadávky až po napadnutia. Všetko je na posúdení rozhodcu. V poslednom zápase základnej časti ste uhrali remízu s vašim štvrťfinálovým súperom. Nebolo by podľa vás lepšie, aby sa aj zápasy v základnej časti rozhodovali v predĺžení resp. samostatných nájazdoch ? V extralige sa hrá systémom: za víťazstvo sú 3 body, víťazstvo po predĺžení resp. nájazdoch 2 a prehra po predĺžení 1. U nás v 1. lige sú za víťazstvo 2 a za remízu 1. Nevieme prečo je to v 1. lige tak, ale určite by to bolo lepšie hrať aj s predĺžením resp. nájazdmi. V dlhodobej súťaži každý bod navyše môže byť dôležitý. /*banner*/ Priblížili by ste naším čitateľom ako prebieha zostavovanie vyraďovacieho pavúka ? Na Slovensku sa vo florbale zaviedol systém vyberania si súperov pre play-off. Prví traja po základnej časti si postupne od prvého po tretieho vyberú súpera z miest 4-8 po základnej časti. Vašim súperom vo štvrťfinále bude Trnava, ktorá vám v minulej sezóne vystavila v semifinále stopku. S akými ambíciami vstupujete do vyraďovacej fázy? Trnava je ťažký súper. Hrajú dosť defenzívny florbal, doslova postavia pred bránu autobus. Vtedy sa ťažko dostáva do streleckých príležitostí. Príkladom môže byť aj posledný zápas, kedy sme zavreli Trnavu v ich tretine, ale dokázali sme sa presadiť strelecky len raz. Proti Trnave sme odohrali všetko vyrovnané zápasy, takže bude to ťažká séria. Trnava je favorit, ale my sa chceme pobiť o postup. Máme im čo vracať. Kedy play – off začína ? Budete organizovať výjazd do Trnavy ? V ktoré dni sa na vás môžu tešiť domáci priaznivci ? Prvé zápasy play-off odohráme 25. a 26. februára v Trnave a odvety sú naplánované 4.  o 18:00 a 5. marca o 15:00 v športovej hale Detve. O všetkom Vás budeme včas informovať. Vypomôže mužstvu vo vyraďovacej časti aj Ivan Zorvan alebo sa bude sústrediť len na HC 07 Orin Detva ? Zoro je náš najlepší hráč. Vždy keď hrá, ide aj výkon ostatných hráčov hore. Vtedy stúpa aj sila tímu. Samozrejme rešpektujeme, že je v prvom rade hokejista a za Medvede odvádza super robotu. My fandíme Zorovi a Medveďom, nech sa im darí a najlepšie, keby zdolali svojho súpera v čo najkratšom čase. Vtedy by mohol pomôcť aj nám na pár zápasov. Bolo by výborné, keby sa obom tímom podarilo Trnavčanom ukončiť sezóny. Činnosť florbalového klubu je spolufinancovaná z rozpočtu mesta Detva. Sponzori: Orin, Geostav, TMJ stav, Espol, Slavia, Florbal4u.com, NetSpace.

    19. februára 2017 15:40
  • Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    Židov v Detve nacizmus takmer všetkých vyhubil

    27. januára si pripomíname Medzinárodný deň holokaustu. Porozprávali sme sa s regionálnym historikom Jozefom Pavlovom o holokauste v Detve. Prečo sa venujete holokaustu? Ako historik sa venujem najmä slovenským dejinám v prvej polovici 20. storočia (1918-1945), s dôrazom na 1. Slovenskú republiku. V rámci tejto témy sa venujem výskumu politických dejín, nacisticko-gardistickým zločinom a holokaustu. Všeobecne aj regionálnym dejinám obcí a regiónu v 20. storočí. Holokaustu sa venujem preto, že je to obrovské memento pre všetky generácie po roku 1945. V tomto období sa človek stal číslom a život stratil akúkoľvek hodnotu – nie len u Židov, ale u civilistov v okupovanej Európe všeobecne. Samotný holokaust sa netýka len Židov, ale všetkých, ktorých vládne režimy označili za kategóriu občanov 2 triedy, bez nároku na ľudské práva, neskôr na život vôbec. Zároveň ako Slovák a katolík cítim určité zadosťučinenie, keď znovu odhalím a zaznamenám smutné osudy našich židovských spoluobčanov.   Odkiaľ sa v Detve Židia vzali? Diaspóru, čiže rozptyl Židov do celého sveta zapríčinilo kruté potlačenie židovského povstania Rimanmi v I. storočí po Kristovi. Židia sa rozutekali a v každom kúte sveta založili svoje komunity. Prví Židia na našom území boli už počas výpadov cisára Marca Aurelia, kde boli súčasťou rímskych légií, resp. tu pôsobili ako obchodníci. Čiže žili tu resp. sa tu nachádzali celé stáročia. Svojim spôsobom tu boli skôr než Slováci (resp. predkovia Slovákov Slovieni), pretože pohyb Slovanov z priestoru Wisla – Dneper sa začal až v 5 - 6. storočí po Kristovi. Prví Židia prišli do Detvy po roku 1848. Dovtedy mali zákaz obývať okolie banských miest v okruhu sedem míľ.  Ich expanziu a usídľovaniu sa bránili hlavne bohaté mestá a nemecká obchodnícka komunita, ktoré sa obávali židovského obchodného umenia, ale i šmeliny. Karol Anton Medvecký píše, že prvým Židom v Detve bol istý Gutfreind. Ja som avšak našiel ako prvého zdokladovaného Žida Ladislava Kohna, ktorý sa mal v Detve usadiť v roku 1850. Židovská komunita mala na prelome 19. a 20. storočia približne 100 členov (v tomto čase bola postavená aj synagóga, mali tu aj židovskú školu), potom jej počet postupne klesal. Hlavným dôvodom poklesu bola slabá ekonomická sila regiónu. Prečo majú Židia nemecké mená? Je to častá otázka. Koncom 18. storočia im cisár Jozef II. prikázal, aby si mená zmenili na nemecké ekvivalenty. Súviselo to s Jozefovým zámerom spraviť s nemčiny štátny úradný jazyk, čo v mnohonárodnostnej monarchii malo zmysel. Tento zámer sa mu však nepodaril, ale Židom ostali nemecké mená: ten čo ľúbil Boha sa nazval Gottlieb, Kohen (kňaz) sa stal Kohnom a podobne. Prečo Židov v priebehu storočí  tak veľmi nenávideli? Je potrebné rozlišovať náboženskú a etnickú nenávisť, no aj závisť. Židia si svojim spôsobom života sami veľakrát vyrobili nepriateľov. Žili v uzavretých komunitách – v ghettách, čím sa nedokázali asimilovať s väčšinou a tu vzniklo mnoho sporov. Ľudia čo nepoznajú, toho sa boja. Veľa zla narobilo aj krčmárske remeslo. Mnohí, aj kopa Detvanov prepili v židovskej krčme celé majetky. No nik nenútil opilcov celý svoj majetok prepiť – ani židovský krčmár. Bolo to o slobodnej vôli. Je teda jasné, že tí čo prišli o majetok kvôli vlastnej vine nemali dobré slovo na Židov vo všeobecnosti. Žiaľ, tak ako aj v iných národoch – a to je nemenné, sa nájdu jedinci, ktorí sa naozaj dopustili krívd a intrigami a podvodmi pripravili iných o majetok. To je odsúdenia hodné. Problematické bolo aj to, že Židia sa často etnicky – národnostne hlásili za Nemcov, v Uhorsku najmä za Maďarov. Bolo to najmä v čase maďarizácie, kedy sa Židia dobrovoľne asimilovali a prijali myšlienku, že sú Maďari. Treba sa zamyslieť, prečo to spravili, Keďže nemali vlastný štát, všade boli menšinou. A ak sa v krajine spustil proces – ako bola u nás maďarizácia, bolo jasné, že sa podrobili, len aby nemali problémy ako mnohokrát v dejinách – ako neakceptovaná menšina. Preto sa dobrovoľne stali Maďarmi. To bolo v očiach národne orientovaných ľudí vnímané kriticky. Tento ak kritizovali aj Štúrovci, neskorší predstavitelia ako Svetozár Hurban Vajanský prerástli vo vyjadreniach až do roviny antisemitizmu. V neposlednom rade čo sa týka nevraživosti voči Židom bola aj náboženská otázka. Mnoho kňazov, ale najmä jednoduchších veriacich nenávidelo Židov preto, že ukrižovali Krista. Ale zabudli asi na to, že sám Ježiš Kristus bol etnický Žid. A že prví kresťania boli židia (s malým „ž“ – myslené v zmysle veriacich), tí čo uverili, že Kristus je spasiteľ. Prečo bolo veľa lekárov, advokátov, inžinierov práve z radov Židov? Pramení to hlavne v ich kultúre. Vzdelanosť je v hodnotovom rebríčku židovského národa na poprednom mieste. Praktický dôvod je ten, že ako malý národ, žijúci v menšinovom postavení sa chce presadiť, má väčšiu motiváciu a často aj silnejšiu vôľu. No a v období tvrdej  maďarizácie mohli  študovať odborné povolania len pohodlní pre režim – čiže tí, čo sa podrobili maďarizácii. Netreba zabúdať, že veľké množstvo Židov bolo len drobnými remeselníkmi a malými obchodníkmi. Často skloňované lakomstvo bola skôr striedmosť. Málokedy zbohatla hneď jedna židovská generácia. Rodina sa stala bohatá až po 3-4 generáciách, po premyslených investíciách, po šetrení a pomalom, ale trvácnom napredovaní v podnikaní. /*banner*/ Aké boli vzťahy Detvanov s miestnymi  Židmi? Nenašiel som zmienky o problematickom spolunažívaní Židov a väčšinovej komunity v Detve.  Ak sa vyskytli drobné škriepky, išlo o malicherné susedské spory, neopätovanú lásku, či nedorozumenie. Situácia sa zhoršila po roku 1939, kedy dennodenná masívna propaganda hlásala, že Žid je úhlavný nepriateľ. Vtedy sa objavili aj rozbité okná, udávanie, nadávky – najmä od gardistov.  S čim podnikali Židia v Detve? Pre miestnu ekonomiku boli Židia naozaj dôležití, pretože ju diverzifikovali a priniesli kapitál. Zamestnávali desiatky chudobných detvianskych roľníkov a robotníkov, predávali dobytok gazdov na vzdialených trhoch, ponúkali rôzne služby a tovar. Mali potraviny, krčmy, mäsiarstvo, holičstvo, ubytovanie. Boli to široké služby, ktoré po likvidácii a arizácii chýbali v mestečku. Ľudia najviac poznajú židovskú rodinu Kohnovcov. Ako ich zastihol holokaust? Ľudia ich často volajú Kunovci, ale foneticky sa to číta „Konovci“. Išlo o najbohatšiu židovskú rodinu v Detve. Hlava rodiny, Alexander Kohn sa holokaustu nedožil, zomrel pred vojnou. No jeho manželka Frida a deti si prežili veľké utrpenie. Niektorí ušli do Veľkej Británie či Maďarska. Laco prežil, keď sa ako zberač odpadkov v roku 1942 vyhol deportácií, po Povstaní sa stal partizánom a skrýval sa na Poľane. Prežila aj Alžbeta s dcérou Maricou, no neviem doteraz akým spôsobom. Frida, s dcérou Alicou a zaťom Zigmundom bola brutálne zavraždená (pred tým mučená) v lesíku Borinky pri Kováčovej – strelou do tyla z pištole. Skončili spolu v hrobe kde sa našlo po exhumácii vyše 100 obetí.   Zasiahli protižidovské zákony a deportácie aj miestnu komunitu? Všetky nariadenia, ktoré zastihli Židov na Slovensku, logicky zasiahli aj detviansku komunitu. Od roku 1939 boli každú chvíľu vydávané nezmyselné, trápne, ponižujúce a diskriminačné opatrenia. Vyvrcholili v septembri 1941 prijatím Židovského kódexu. Židia nesmeli mať rádiá, zobrali im vodičské preukazy, cestovné pasy, peniaze na účtoch im zmrazili, z verejných služieb ich vylúčili, nesmeli navštevovať kiná, parky, sedieť na lavičke, počas Vianoc nesmeli ísť dva dni von a podobne. Samozrejme, zničili alebo prebrali ich obchody, zobrali im domy a byty. Chudobnú masu potom deportovali do Poľska, kde ich v plynových komorách nacisti zabili. No a slovenská vláda ešte za každú smrť zaplatila „deportačný poplatok“ vo výške 500 ríšskych mariek. Je to najhorší zločin, ktorého sa slovenskí kolaboranti a vláda dopustili v histórii Slovenska. V Detve bolo pred deportáciou 50 Židov, z toho vyše 40 bolo odtransportovaných 7. júna 1942 zo Zvolena s ďalšími 500 Židmi z celého širšieho regiónu. Dopravení boli do oblasti Lublinu vo východnom Poľsku a tu sa ich životná cesta skončila. Najmladšou obeťou boli dve židovské deti – vo veku 4 a 6 rokov, najstaršou sedemdesiatnička Terézia Sacherová. Prežil niekto zo Židov vojnu? Prežili dve židovské deti – Pavel a Erika Weissová aj s ich mamou. Deti sa skrývali u rodiny Peničkovcov na laze Lešť. Tam prežili vojnu. Peničkovci sú nositeľmi ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje štát Izrael tým, čo zachraňovali prenasledovaných Židov. Ako som už spomínal, prežil Laco Kohn, ktorý si zmenil meno na Kunovský. Zomrel v 80. rokoch v Košiciach, má dve deti Júliu a Pavla. Osobne som nadviazal kontakt s vnukom Fridy Kohnovej, Petrom Valentinom, dnes už vyše 80 ročným lekárom žijúcim v Austrálii. Žijú aj ďalší potomkovia Fridy Kohnovej – vyše 90 ročná Marica a taktiež deväťdesiatnik Ivan Tandlich, dnes Tesár, profesor v Prahe. O iných preživších neviem. Po vojne v Detve Židia nežili. Na niektorých detvianskych školách organizujete v rámci SCVČ projekt Holokaust, nesmieme zabudnúť. Predstavte nám ho. Do projektu sa zapojili okrem 1. ZŠ všetky základné školy a gymnázium. V blokoch prezentujem židovskú kultúru, holokaust v Európe a na Slovensku. Prostredníctvom Židovského kódexu analyzujeme so žiakmi zvrátenosť tohto zákona. Vďaka filmom si vieme predstaviť reálie, aj keď filmové. Žiaci na začiatku písali 100 bodový test, na konci si ho zopakujú a uvidí sa, čo sa naučili takýmto neformálnym spôsobom. Vstupný test dopadol žalostne. Deti mali v priemere zo 100 bodov sotva 15. Dokonca napísali, že rozdiel medzi Žid a žid je ten, že jedno je lakomec a druhé popol! Alebo nadpis Arbeit macht frei pri vstupe do koncentráku podľa nich znamená „Vitajte“... to nepotrebuje komentár. Najlepší z výstupného testu, čiže 40 žiakov a učitelia dejepisu absolvujú exkurziu do Múzea holokaustu v Seredi.  

    27. januára 2017 16:29
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • Detvianski včelári t...

    Bok po boku detvianskych záhradkárov, pri mestskej výstave v Kultúrnom dome pri kostole od 7. do 8. októbra 2017, svoje umenie prezentovali aj detvianski včelári. Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Milan Sýkora uviedol, že aktuálne majú 75 členov. /*banner*/ Včelári a záhradkári majú k sebe blízko, pokračoval Milan Sýkora. Včely opeľovaním pomáhajú záhradkárom k lepšej úrode a včelári sú zas radi, že majú pre svoje včielky kvalitné kvety pre med. Pri mestskej výstave tento rok predvádzali včelársku prácu a produkty. Návštevníci si mohli pozrieť medové a peľové výrobky, propolis a rôzne ďalšie. Text a foto: Zuzana Juhaniaková  

  • Deviataci navštívili...

    Základná škola, Obrancov mieru 884, Detva zorganizovala s deviatakmi exkurziu na miesta, ktoré doslova povstali z popola. Dňa 18. októbra 2017 navštívili vyvraždené a počas Druhej svetovej vojny vypálené dediny Ostrý Grúň a Kľak. Exkurzia bola umocnená aj tým, že sa odohrala v blízkosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď si spoločnosť pripomína tých, ktorí odišli z tohto sveta skôr, a mnohí, žiaľ, veľmi tragickým spôsobom. Tieto miesta vybrali v rámci pridanej hodiny dejepisu so zameraním sa na preventívnu výchovu o extrémizme. Program exkurzie mal 3 časti. Prvá bola návšteva pamätnej izby v Ostrom Grúni s výkladom starostky Jany Angletovej o udalostiach takzvanej Krvavej nedele z 21. januára 1945, kedy sa vražedné besnenie odohralo. Nasledovala návšteva Kľaku, kde starosta Ľuboš Haring premietol o týchto udalostiach dokumentárny film.Treťou časťou bolo uctenie si vyvraždených občanov pri pamätníkoch v oboch obciach, zapálenie sviece a položenie venčeka. Bola to jedna z najlepších a najužitočnejších exkurzií, na ktorých sa pedagógovia i žiaci zúčastnili. Bola však emočne veľmi náročná a ťažká a neraz sa všetkým zaleskli slzy v očiach. /*banner*/ Toto je hodnotenie exkurzie od niekoľkých žiakov: „Na exkurzii sa mi veľmi páčilo. Z filmu Krvavá nedeľa som sa dozvedel najviac – boli tam výpovede vrahov ale i pozostalých obetí. Videli sme, ako sa to tam všetko stalo. Zasiahla ma i prednáška pani starostky. Je hrozné, čo sa tam dialo. Nechápem, ako môže niekto vytrhnúť matke z ruky dieťa, hodiť ho o stenu a potom si ho na dvore hádzať ako loptu – hnus! Taktiež nechápem, ako môže niekto žiť s tým, že zabil niekoľko ľudí. Najhoršie na tom je, že nezabíjali vojakov, nepostavil sa muž proti mužovi, ale brutálne zabíjali nevinných civilistov. Dúfam, že sa už nič tak strašné opakovať nikdy nebude. Sedem Eur rozhodne stálo za túto exkurziu. Neľutujem, že som tam šiel.“(J.B.) „Dozvedel som sa, akú hrôzu dokáže človek urobiť inému človeku.“ (M.H.) „Vôbec som nevedel, že sa takéto niečo vôbec stalo. Ostrý Grúň a Kľak som poznal len z počutia a nevedel som, kde to je. Vôbec nechápem, načo zabíjali nevinných ľudí. Bolo im úplne jedno, či starý, či mladý, zabíjali každého. Dúfam, že už sa nikdy nič podobné nestane. Myslím, že to bola vynikajúca a hlavne poučná exkurzia a určite by som šiel aj na ďalšiu.“ (D.Š.) „Bol to veľmi silný zážitok. Predstaviť si, že tam, kde sme stáli, sedeli a počúvali, sa stala takáto tragédia. Vedel som si predstaviť, ako to vtedy mohlo tam vyzerať.“ (R.K.) „Aj keď som najprv nechcela ísť, neľutujem že som šla. Vo filme, ktorý sme pozerali, boli aj výpovede vrahov, ktorí o tom hovorili akoby sa nič nestalo. Iba jednému to bolo ľúto, hanbil sa pred celou svojou rodinou a rozplakal sa.“ (V.K.) „Bola to zaujímavá exkurzia. Dozvedela som sa veľa nových, no hlavne krutých informácii.“ (D.Z.) „Neviem si predstaviť, aký to musel byť pohľad pre tých, ktorých iba postrelili, a oni napríklad spod hromady mŕtvych tiel videli zomierať svojich otcov a mamy. Keď sa do dediny vrátili tí, ktorí prežili, v polozhorenom dome Izidora Debnára, kde sa toto vraždenie uskutočnilo, zo spálených tiel zozbierali za vrece popola a všetkých ich spolu pochovali. Dnes tam stojí pamätník, ku ktorému sme položili pietny venček. Mne sa táto poučná exkurzia veľmi páčila a mohli by sme chodiť na viacej podobných exkurzii.“ (M.B.) „Ostrý Grúň a Kľak je malý Osvienčim na Slovensku.“ (N.G.) „Však je to nenormálne. Takto sa nechovajú medzi sebou ani psy. Bojím sa, aby sa to nezopakovalo, lebo ľudia sa asi nepoučili z chýb našej minulosti a hovoria, že niektorých tu netreba a nehľadia na práva a city ľudí. Však sme si všetci rovní. Každému človeku by som radila, aby sa šiel pozrieť na tieto miesta a zamyslel sa, čo je správne a čo nie. Som rada, že som tam išla, lebo s mojimi rodičmi by som sa tam nedostala. Keby nie školy, tak ani neviem, že takéto niečo sa odohralo aj na Slovensku. Pomohlo mi to ujasniť si aké to bolo, a aké nechcem, aby to bolo.“ (A.K.) Organizátori exkurzie plánujú tieto žiacke práce zabaliť do obálky a poslať pani starostke do Ostrého Grúňa, aby vedela, že čas, ktorý žiakom a pedagógom venovala, nebol zbytočný. Organizátori exkurzie tiež veria, že sa z nej vrátili nielen s rozšírenými vedomosťami, ale i s lepším srdcom, ktoré si uvedomuje silu a obludnosť zla, ale i hodnotu, veľkosť a vznešenosť dobra, a že záleží na každom jednom ľudskom rozhodnutí. V závere exkurzie jej členovia však so smútkom skonštatovali, že tieto takmer posvätné miesta sú materiálne veľmi slabo zabezpečené. To aj napriek tomu, že vedenie obce Kľak sa už dlhšie snaží prostredníctvom projektov získať financie na modernizovanie sály a premietacej techniky, ktoré by boli v službách verejnosti zo Slovenska i zahraničia. Text i foto: Anna Bartková    

  • Na Biele Vody zavíta...

    Azda najviac poveternostných pranostík sa spája s menom Martin. Tento rok naozaj chodil "na pomyslenom bielom koni", najmä vo vyšších polohách Podpoľania. Prichádzajúcu zimu v hriňovskej osade Biele Vody si môžete vychutnať prostredníctvom fotiek Ľudovíta Neupauera. /*banner*/ 11. november: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Dážď martinský znamená mráz a suchotu. Keď na Martina list zo stromu neopadol, môžeme čakať tuhú zimu. Keď na Martina prší a zamrzne, škodí to oziminám a pôsobí drahotu. Keď padá na Martina, aj Veľká noc príde na bielom koni. Marcin jak nebude na Všechsvatých moci, tak príde dozaista na Marcina v noci. Martin už na sivkovi prijazdí. Martinský sneh je planý na oziminy. Na Martina medveď líha. Na svätého Martina drž sa, synku, komína. Po Martine už zima nežartuje. Svätý Martin chodí na bielom koni, ak príde na sivom koni (hmly), bude zima striedavá, ak na žltom (sucho), príde tuhá zima. Svieti-li na Martina slnce jasné, to tuhú zimu znamená. Martin, Klement, Katarína, raz je teplo a raz zima.

  • Šport

  • Tretie víťazstvo HC ...

    Tretie víťazstvo v Tipsport lige zaznamenali detvianski hokejisti. HC 07 Detva – HC Nové Zámky 4:2 (1:1, 1:0, 2:1) Góly : 2. R. Gašpar (Gachulinec), 21. Milý (Ščurko, Murček), 41. Ščurko (Milý, Murček), 52. Videlka (trestné strieľanie) – 2. M. Jass (Cetkovský), 53. M. Jass (Cetkovský, Š. Novotný) Strely : 31-22 Vylúčenia : 3-3 Presilovky : 0-0 Oslabenia 0-0 Rozhodovali : Orolin, Snášel – Kollár, Smrek – Marušin Počet divákov : 754 Zostavy Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Utkin – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Tibenský Nové Zámky : V. Kováč – Plášil, M. Novák, M. Jass, Šimek, M. Hruška, Trávniček – V. Škoda, M. Špirko, Raenko – Cetkovský, Š. Novotný, A. Zbořil – Lantoši, R. Varga, Monya – B. Fábry, K. Jass, Štumpff Novozámčania sa pod Poľanou ujali vedenia v 2. minúte, keď sa do streleckej listiny zapísal Mariss Jass. Detve stačilo na vyrovnanie len 26 sekúnd. Postaral sa oň Rastislav Gašpar. Z druhej tretiny uplynulo iba 18 sekúnd a domáci naklonili misky váh na svoju stranu. Puk za Kováčov chrbát poslal Juraj Milý. Náskok Detvy na rozdiel dvoch gólov navýšil v 41. minúte Ladislav Ščurko. Domáci mali v 52. Minúte k dispozícii trestné strieľanie, ktoré úspešne zrealizoval David Videlka. Gólový účet stretnutia uzavrel svojim druhým gólom v zápase hosťujúci Maris Jass o minútu neskôr. Pozápasové vyjadrenia Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Chceli sme vyhrať, ale súper nás zaskočil hneď v druhom striedaní a dostali sme gól. Chlapci sa však spamätali a hneď v ďalšom striedaní vyrovnali. Dlho bola hra na vážkach. V druhej tretine sme zvýšili obrátky a začali sme veľmi dobre korčuľovať. Dostali sme sa do vedenia 4:1. V závere nám hostia ešte podkúrili, no my sme to zvládli a doviedli sme zápas do víťazného konca.“ Ladislav Lubina (tréner Nových Zámkov) : „Každý zápas po nejakej pauze alebo prestávke je zložitý. Čakal som, že v piatok podáme lepší výkon. Mali sme dobrý vstup do zápasu a dostali sme sa do vedenia 1:0. Nemôže sa stať, že hneď v ďalšom striedaní inkasujeme. Niekoľkokrát sme si to vraveli, no chlapci akoby neposlúchali a nechceli to robiť. Súper dobre korčuľoval. Myslím si, že najväčší rozdiel medzi mužstvami bol práve v korčuľovaní.“ Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10559-hc-07-detva-hc-nove-zamky/highlight HKM Zvolen – HC 07 Detva 6:2 (2:1, 4:0, 0:1) Góly : 1. Obdržálek (Coffman, Ross), 20. Obdržálek (O. Steen, Coffman), 23. V. Fekiač (T. Török, M. Ďaloga), 27. O. Steen (Obdržálek, Ross), 32. Šišovský (J. Kováčik, Kytnár), 37. Coffman (Obdržálek) - 9. F. Fekiač (Milý, Ščurko), 58. Tibenský (Surovka, Mat. Chovan) Strely : 29-21 Vylúčenia : 5-4 Presilovky : 0-0 Oslabenia : 0-0 Rozhodovali : Baluška, Štefik  - Výleta, Tvrdoň – Chudada Počet divákov : 2693 Zostavy Zvolen : Nieminen – Drgoň, Ross, Hraško, J. Kováčik, Ťavoda, Wharton, T. Bokroš, Andersons – Coffmann, O. Steen, Obdržálek – Šišovský, Kytnár, Mich. Chovan – Kelemen, J. Jurík, Síkela – T. Törok, V. Fekiač, M. Ďaloga Detva : Verbitsky – Kuklev, Mar. Chovan, Sládok, F. Fekiač, Šimon, Gachulinec, Macejko, D. Jendroľ – Piačka, Surovka, Tibenský – Ščurko, Murček, Milý – M. Surový, R. Gašpar, Videlka – Abramov, Mat. Chovan, Utkin Zo zápasu uplynulo len 25 sekúnd a Zvolen sa vďaka Petrovi Obdržálkovi ujal vedenia. V 9. minúte sa Detva vyrovnala zásluhou Frederika Fekiača. Svoj druhý gól v zápase zaznamenal 18 sekúnd pred koncom prvej tretiny Petr Obdržálek. V 23. minúte si Zvolen vybudoval gólom Viktora Fekiača dvojgólový náskok. O štyri minúte neskôr sa strelou po vyrážačku strelecky presadil domáci Oscar Steen. Strelou švihom prekonal v 32. minúte hosťujúceho brankára Peter Šišovský. Štvorgólový uragán Zvolen v druhej tretine zavŕšil v 37. minúte Tim Coffmann. Detve sa už podarilo len znížiť v 58. minúte gólom Jozefa Tibenského. Pozápasové vyjadrenia Peter Mikula (tréner Zvolena) : „O zápase sme rozhodli v druhej tretine, v prvej sme síce dobre začali, no po inkasovaní gólu akoby sme stratili vietor z plachiet. Druhá tretina bola pohodová, v tom štýle, ako sme chceli hrať. V tretej sme sa už netlačili tak do bránky, neboli sme dostatočne agresívni, trochu sme vymýšľali a z toho pramenili chyby. Za takého stavu sa však mnohé chyby aj tolerovali.‟ /*banner*/ Ivan Dornič (tréner Detvy) : „Zle sme začali, rýchlo prehrávali a ani si to neviem vysvetliť, nebolo to prvýkrát. Dovolím si však tvrdiť, že v prvej tretine sme boli lepší, žiaľ sme pred prestávkou opäť inkasovali po hrubej chybe. V druhej tretine dohrával súper súboje, dvaja naši hráči z tohto dôvodu museli odstúpiť z hry, ďalší dvaja boli zranení. So zostavou sme museli miešať a súper to využil, prakticky z každej strely dal gól. V prestávke bolo v kabíne horúco, snažili sme sa potom výsledok skorigovať, opäť sme boli lepší, dovolím si povedať, no druhý gól sme strelili príliš neskoro.‟   Highlight : https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/udalost/10571-hkm-zvolen-hc-07-detva/highlight Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Trenčín 22 15 4 0 3 67:34 53 2. Košice 23 15 0 2 6 72:52 47 3. Banská Bystrica 23 12 2 3 6 88:57 43 4. Zvolen 22 10 4 2 6 73:60 40 5. Nitra 22 10 3 2 7 77:65 38 6. Poprad 23 9 4 2 8 61:62 37 7. Žilina 23 9 1 2 11 61:62 31 8. Nové Zámky 23 7 2 1 13 54:70 26 9. Liptovský Mikuláš 22 6 1 4 11 48:55 24 10. Detva 23 3 0 2 18 41:87 11   Slovensko 20 16 3 1 2 10 32:70 13 Stav tabuľky k 19. novembru 2017

  • V nedeľu bude Detva ...

    Mestská športová hala v Detve privíta v nedeľu 19. novembra podujatie pod názvom Veľká cena Detvy. Podujatie organizuje Fitness Sásová Banská Bystrica. Zároveň pôjde o nominačné preteky žien na MS vo Francúzsku. Súťažné kategórie Fitnes ženy do 163 cm Fitnes ženy nad 163 cm Bodyfitnes ženy do 163 cm Bodyfitnes ženy nad 163 cm Bikiny fitnes ženy do 160 cm Bikiny fitnes ženy do 164 cm Bikiny fitnes ženy do 169 cm Bikiny fitnes ženy nad 169 cm Welnes fitnes ženy open /*banner*/ Womens physique open Bikiny fitnes masters open Bodyfitnes masters open Časový harmonogram Prezentácia od 10.00 do 11.30 hod. Porada rozhodcov od 11.30 do 12.00 hod. Začiatok samotnej súťaže o 12.30 hod. (semifinále, finále, vyhodnotenie podľa jednotlivých kategórií + absolútne víťazky vo fitnes, bikiny fitnes a bodyfitnes ženy) Predaj vstupeniek : https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/13007/velka-cena-detvy

  • Zápasníci Z FFC Detv...

    Dňa 7.10. 2017 sa zápasníci Detvianskeho Free Fight Clubu zúčastnili prestížneho turnaja v nemeckom Berlíne s názvom IBJJF German National Championship (IBJJF-Internatonal Brazilian Jiu Jitsu Federation). Alena Delič Gondášová zápasila v kategórii modrých opaskov v kimone aj bez kimona a z oboch kategórii si odnáša bronz. Róbert Delič zápasil v kategórii fialových opaskov bez kimona odkiaľ si odnáša striebro. /*banner*/ Dňa 21.10. 2017 sa už početnejšie zostava Detvianskych zápasníkov zúčastnila na NOGI Cupe, ktorý sa uskutočnil v Košiciach. Róbert Delič v kategórii expert do 66 kg vybojoval zlato a aj finančný bonus za najrýchlejšie ukončenie zápasu. Ondrej Šmidriak ovládol kategóriu začiatočníkov do 77 kg kde po náročnom finále vybojoval zlato. Peter Dutka ktorý na tomto turnaji zápasil v kategórii začiatočníkov do 88 kg tak isto dominovala celej kategórii a tak isto vyhráva zlato. Roman Sekereš ,ktorému sa podarili prebojovať až do semifinále bohužiaľ ďalej nepokračoval a nakoniec skončil na 4 mieste.   

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3