s DTonline.sk

Región

  • Prikrmovanie - od vtáčikov až ku medveďom

    Prikrmovanie - od vtáčikov až ku medveďom

    Zima a mráz obzvlášť tento rok naozaj ukázali svoje osobité čaro.  Zamrznuté rieky, stromy akoby cukrom posypané od kmeňa až po široké koruny, či omŕzajúce vlasy okolo tváre po pár metroch chôdze dokazujú, že príroda túto zimnú sezónu naozaj berie vážne.  Nie len ľudia, ale hlavne živočíchy v takýchto podmienkach potrebujú ustáť každodenný život a prežiť do príjemných jarných dní. Z kníh a médií všetci vieme, že zvieratá od drobných spevavcov až po raticovú zver treba v čase núdze prikrmovať, čo s radosťou praktizujeme. Kto by sa rád nepozrel na pestrého stehlíka, bitkára glezga, či škriekavú sojku ako poletujú okolo krmítka? V súčasnosti populárne webkamery nám umožňujú online prenos z krmelcov či vtáčích kŕmidiel. Škôlkári s radosťou vyvesujú v parkoch po stromoch obstrihané plastové fľaše, ktoré tam ostávajú po celý rok. Snažíme sa zvieratám pomáhať. Je však táto pomoc nezištná? Je naozaj nutné takýmto spôsobom zasahovať do životného cyklu vtákov či cicavcov? Ak áno, treba si zadefinovať v akej miere a za akých podmienok. Ľahko sa totiž môže stať, že nesprávnym spôsobom prikrmovania môžeme negatívne narušiť ich zdravotný stav, či adaptáciu na životné podmienky. Adaptácia všetkých živých organizmov je jedným z úžasných kúziel prírody. Živočích a rastlina si totiž dokáže v priebehu niekoľkých generácií zmeniť správanie, či prispôsobiť sa stavbou tela tak, aby nepriaznivé vonkajšie vplyvy neohrozili jeho život.  Človek častokrát svojou potrebou zodpovednosti za „mrznúce“ zvieratá umelo vyvoláva prípadne narušuje tento mnohogeneračný proces. V dôsledku nesprávneho prikrmovania živočíchy evidentne menia svoje správanie, strácajú prirodzené pudy a stávajú sa závislé od ľudského faktora. Napríklad pri dostatku potravnej ponuky počas nepriaznivého obdobia niektoré druhy vtákov prestávajú migrovať za potravou. Zrejmé je to napríklad pri divých kačiciach alebo labutiach. Vodné vtáctvo sa pri celoročnom prikrmovaní nespráva prirodzene. Neopúšťa stanovištia po úbytku prirodzenej potravy, ale sa podvedome spolieha na každodennú pomoc ľudí. Určite ste už mnohí zaregistrovali labute, ktoré v noci primrzli o vodnú hladinu a nevedeli sa vyslobodiť. Mnohé na túto svoju pohodlnosť doplatili životom. /*banner*/ Iným názorným príkladom sú väčšie divoko žijúce zvieratá. Podľa poľovného zákona môžu poľovníci prikrmovať zver len v čase núdze. V praxi je to však často veľmi odlišné. Potravu (niekedy zhnitú či plesnivú) často vo veľkých množstvách vysypanú priamo na zem konzumujú okrem raticovej zveri a diviakov aj iné voľne žijúce druhy zvierat. Na vnadiskách a krmoviskách je veľmi častým návštevníkom aj medveď hnedý, ktorý si práve takýmto spôsobom od malička privyká na ľudský pach. Vnadiská sú často umiestňované v blízkosti intravilánov miest. Tak sa často stáva, že sa medvede objavia aj v blízosti sídiel. Tieto obavy sú oprávnené v prípade, že medveď, ktorý sa objavil v blízkosti obce má už zmenené správanie – stratil plachosť a zvykol si na prítomnosť človeka. Často jediným účinným zásahom pri riešení tohto problému, je jeho ochranný odstrel. Uvedomme si však, že jeho správanie sa zmenilo práve činnosťou človeka a človek je teda v plnej miere zodpovedný aj za jeho smrť. Ak chceme prikrmovať, tak zodpovedne. Prikrmovanie vtáctva je vhodné pri tuhých mrazoch, ktoré trvajú niekoľko dní, prípadne pri súvislej snehovej pokrývke. Kŕmidlá by mali byť zastrešené, aby potrava nenavlhla. V období výskytu vtáčej chrípky môže prítomnosť väčšieho množstva vtákov na kŕmidlách spôsobiť prenos ochorení medzi jedincami (vírusové ochorenia, parazity). Dbajte preto aj o pravidelné čistenie kŕmidiel. Kvalita a ponuka potravy ale musí byť vyhovujúca daným ohrozeným druhom. Keď už začnete prikrmovať, pokračujete v tom až do skončenia mrazov. Majte ale na pamäti, že prežitie tých najsilnejších jedincov z populácie je nielen prirodzené ale aj nevyhnutné pre životaschopnosť ďalších generácií všetkých druhov živočíchov. Oslabené a choré jedince aj keď je to smutné, musia byť nejakým spôsobom vylúčené z procesu rozmnožovania. Takéto jedince často zimu neprežijú a slúžia ako potrava iným druhom živočíchov. Je mnoho druhov pomoci, ktorými voľne žijúce živočíchy negatívne neovplyvňujeme a zároveň podporujeme ich ochranu. Môžete sa napríklad zapojiť do sčitovania vtáctva na kŕmidlách, pozorovať správanie voľne žijúcich živočíchov, nahlásiť zranenie voľne žijúceho živočícha Štátnej ochrane prírody SR alebo poľovnému hospodárovi, či zapojiť sa do ďalších dobrovoľníckych aktivít vyvíjaných pre zachovanie územnej a druhovej ochrany.  zdroj: CHKO Poľana

    15. februára 2017 17:47
  • Obvodové  kolo geografickej olympiády 2016/2017

    Obvodové kolo geografickej olympiády 2016/2017

    Dňa 7.2.2017 v DK A. Sládkoviča Súkromné CVČ Detva Majačik usporiadalo obvodové kolo geografickej olympiády pre 58 žiakov z regiónu Podpoľania.  Cieľom Geografickej olympiády je rozvíjať záujem žiakov o geografiu ako nosného predmetu a spoznávania  regionálnej krajiny. Súťažné kategórie: G kat. – 5. ročník, F kat. – 6. a 7. ročník, E kat. – 8. a 9. ročník. V okresnom kole súťažiaci vypracovali  v prvej časti súťaže test písomnej časti zložený z monotematickej časti bez atlasu (10 b.), teoretickej časti bez atlasu (40 b.) a z poznatkov o miestnej krajine (10 b.) v celkovej hodnote 60 bodov.  V druhej časti riešili praktickú časť testu – úlohy zamerané na zručnosť práce s atlasom v hodnote 40 b s použitím pomôcok. V každom kole žiaci absolvovali test z monotematickej a teoretickej časti za 45 minút a test z praktickej časti za 50 minút.  Test mal  hodnotu 100 bodov. /*banner*/ V praktickej časti mohli  žiaci použiť: atlasy sveta, atlas Slovenská republika, pravítko s ryskou, pravítko dlhé, uhlomer, pero, ceruzka, guma, kružidlo, buzolu, kalkulačka, jazykový slovník.  Postup v súťaži: z obvodového  kola postúpili  do krajského kola prví traja úspešní riešitelia z kategórii  E a F.  Úspešným riešiteľom olympiády sa v jednotlivých kategóriách stal ten žiak, ktorý dosiahol v obvodovom kole minimálne 65 bodov a v krajskom a celoštátnom kole minimálne 75 bodov.  Najúspešnejší žiaci v okrese Detva v geografickej olympiáde 2017 Kategória Meno a priezvisko Miesto Škola         G – 5 ročník Nina Babicová 1. miesto 1.ZŠ Kukučínova Detva   Martin Ďurčov 2. miesto 3 ZŠ Obrancov Mieru 884, Detva   Zuzana Harbutová 3. miesto ZŠ Slatinské  Lazy F – 6-7 ročník Samuel Halaj 1. miesto ZŠ Kukučínova 480/6 , Detva   Andrej Velič 2. miesto ZŠ J. Drdoša Vígľaš č. 436   Nina Marcineková 3. miesto ZŠ Obrancov Mieru 884 Detva         E – 8-9 ročník Martin Ladislav Doskočil 1. miesto ZŠ Kukučínova 480/6 , Detva   Šimon Hudák 2. miesto ZŠ J.J. Thurzu , A. Bernoláka 20 Detva   Samuel Šulek 3. miesto ZŠ Detvianska Huta         Zapísala : Mgr. Mária Lešáneková, riaditeľka Súkromného CVČ Majačik Detva

    15. februára 2017 17:41
  • Z Detvy do Vietnamu: Priateľstvo preklenulo vzdialenosť

    Z Detvy do Vietnamu: Priateľstvo preklenulo vzdialenosť

    V Detve, vo februári 2017 - Na tridsiate výročie ich príchodu do Detvy usporiadali v rodnom Vietname stretnutie, na ktoré v auguste 2016 vycestovala aj rodina z Detvy. Ako sa vietnamsko detvianske priateľstvo začalo, priblížila pani Božena Šmálová. V auguste 1986 do Detvy prišli mladí chlapci z Vietnamu študovať na vtedajšie Stredné odborné učilište strojárske. Boli prideľovaní na prax do výroby, do vtedajšieho štátneho podniku Závody ťažkého strojárstva Detva. Tam mal na starosti skupinu desiatich Vietnamcov aj Stanislav Šmál. Ako to už medzi ľuďmi býva, niektorých si obľúbil. Mladí strojári cudzinci boli šikovní, rýchlo a dobre chápali prácu na strojoch, konkrétne na sústruhoch. Svojho vedúceho Stanislava a jeho rodinu začali navštevovať aj doma a tak sa z nich stávali rodinní priatelia a kamaráti. Po revolúcii, keď závod začal prepúšťať zamestnancov, rozutekali sa kolegovia po Slovensku. Chytali sa hlavne predávania textilu a rôzne. Viacerí sa oženili s dievčatami Slovenkami. Stanislav s manželkou Boženkou boli konkrétne dvom z nich, Lackovi –Thailai Nguyen a Miňovi – Minh Hoang, svedkovia na svadbe, a tak sa stali aj zástupcami ich rodiny. Veľa z bývalých pracovníkov strojární sa vrátilo do Vietnamu. Keďže mobilné telefóny v deväťdesiatych rokoch ešte neboli bežné, rodina Šmálovcov stratila s nimi kontakt. Až raz, po desiatich rokoch, pri dverách zazvonil Vietnamec Miňo. Mená totiž dostali na Slovensku každý slovenské, pretože ich skutočné mená si Slováci len ťažko zapamätávali. Miňo v tom čase ešte žil vo Zvolene a doniesol Šmálovcom pozdrav a darčeky od iného kolegu, od Lacka z Vietnamu. /*banner*/ „Odvtedy sme boli v telefonickom kontakte, neskôr prostredníctvom skype a facebooku. Volával a písal nám často, veľmi spomínal na Slovensko a Detvu zvlášť,“ spomína pani Božka. „Musela som mu, a ešte stále to aj robím, zdieľať na facebooku fotografie z Podpoľania a z Detvy zvlášť, aby to videl aj on,“ dodáva pani Boženka. Potom tu bol ešte Jarko – Ut Tran, ktorý sa so Stanislavom stretol v roku 2013 vo Vietname, kam vtedy Stanislav vycestoval na pozvanie od Lacka. „Títo dvaja, Lacko a Jarko to vlastne „spískali“, aby sme išli do Vietnamu. Manžel tam bol 21 dní, oni dali vedieť viacerým Vietnamcom z ich okruhu, že pricestoval na návštevu,“ spomína manželka. Bolo až neuveriteľné, koľkí a z akej diaľky prišli kvôli nemu do Saigonu, aby sa s ním stretli.   Slovo dalo slovo a po tridsiatich rokoch 27. augusta 2016 usporiadali stretnutie ex študentov Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Detve -  v Hočiminovom Meste zvanom aj Saigon v provincii Binh Duong. Krásnu prírodnú reštauráciu na toto stretnutie poskytol „tiež Detvanec“- Janko. Keďže Lacko a Jarko už na stretnutie ex študentov nemohli pozvať Stanislava, priam donútili jeho manželku a dcéru Andrejku so synom Stanislavom. Ako vysvetlila pani Božka, jednoducho kúpili letenky, určili termín, ešte aj víza vybavil Vietnamec z Bratislavy a tak v máji to už brali ako hotovú vec, že rodina z Detvy príde. Ex študenti si s odstupom času pred Stanislavovou rodinou opäť pripomínali,  že ich veľa naučil a mal s nimi trpezlivosť pri vysvetľovaní, aby porozumeli práci a tiež po slovensky. Stanislav od pamätnej návštevy vo Vietname žil ešte viac ako dva roky. Správu o jeho úmrtí vietnamskí kolegovia nevedeli stráviť. Pre manželku bolo veľmi dojemné vidieť, že skutočne za ním smútia. Pristavovali sa pri rodine a každý si považoval za povinnosť povedať, za čo mu je vďačný. Vo Vietname sa strojárstvu venuje akurát Lacko a práve on a Jarko boli aj hostitelia. Lacko má svoju strojársku firmu a tvrdí, že zužitkoval všetko, čo ho Stanislav naučil. Po návrate do Vietnamu ale neostali stáť ani ostatní – študovali a vzdelávali sa ďalej. Väčšina z nich sú podnikatelia, Jarko má veľkú kamiónovú dopravu, dokonca jeden z nich je profesor na Industrial University of  Ho chi minh city. Bývalí vietnamskí kolegovia zo strojární však radi spomínajú aj na iných ľudí z Detvy, ktorí boli k nim milí a pozývali ich na návštevy. Niektorí spomínali napríklad rodinu Kaššovú z Kriváňa a rodinu Dančovú z Piešťa. Detva pre nich znamená veľa, strávili tu vlastne mladosť. Na stretnutie ex študentov prišlo približne 50 Vietnamcov a viacerí z veľkej diaľky. Tešili sa a vystrájali ako malí chlapci, veď niektorí neboli spolu v kontakte odkedy sa rozišli zo Slovenska. Naozaj pospomínali na všetko možné, aj ako chodili v zime pešo -  v nedeľu, kedy mali voľno, hore do starej Detvy k pani učiteľke Márii Lepiešovej učiť sa po slovensky, aj na staré lásky, ale aj na ženy a deti, ktoré tu nechali. Ako skonštatoval Lacko, „sme rozdielne kultúry a jednoducho to nevydržalo.“ Lacko a Miňo majú vo Zvolene dcéry, krásne dievčatá, ktoré boli svojich otcov navštíviť vo Vietname. „My sme im na stretnutie pripravili dve prekvapenia. Prvým bolo po kalíšku detvianskej rožovky a druhé kotlíkový guláš,“ komentuje pani Božka. „Boli veľmi milo prekvapení. Ani z jedného, na našu radosť, nič nezvýšilo,“ dodala. Šmálovcom sa hostitelia s nasadením venovali. Poukazovali im „ zlaté mesto“ - chrámy s Budhom, kde je všetko potiahnuté zlatom. Zašli na pár dní k juhočínskemu moru, aj do centra Saigonu. Vo vietnamských rodinách spoznali veľmi milých a úprimných ľudí. „No a do Detvy by chceli zavítať všetci, aspoň na pár dní. Lúčili sa s nami s poslaním naozaj srdečného pozdravu pre celú Detvu,“ dodáva Božena Šmálová. Text: Zuzana Juhaniaková, Božena Šmálová Foto: Božena Šmálová

    15. februára 2017 17:34
  • Tritisíc rokov staré nálezy odkrývajú v Lúčnej štvrti

    Tritisíc rokov staré nálezy odkrývajú v Lúčnej štvrti

    Podpolianske múzeum sa napriek nepriaznivému počasiu v stredu 1. februára 2017 v popoludňajších hodinách zaplnilo asi sedemdesiatkou priaznivcov archeológie a histórie. A opodstatnene, nakoľko avizovaná téma odbornej prednášky bola nanajvýš pútavá a aktuálna. Pustý hrad a Detva v kontexte aktuálnych archeologických výskumov  - tieto témy už dlhšie rezonovali tak v širokej laickej i odbornej verejnosti, preto pracovníci Podpolianskeho múzea už dlhší čas plánovali pozvanie prednášajúcich, ktorí sú nielen špičkovými odborníkmi v danom odbore, ale majú za sebou aj dlhoročný výskum v tunajšom regióne. Pozvanie na spomínanú prednášku prijali Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre, vedúci vysunutého pracoviska vo Zvolene a docentka Noémi Beljak Pažinová, vedúca Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako zdôraznila, sledovanie zemných prác v súvislosti so stavbou rodinného domu na parcele č. 7381/27 v katastrálnom území Detva prinieslo archeologické doklady osídlenia v časti Lúčna štvrť. Uviedla, že na mieste stavby boli zachytené štyri archeologické objekty a celkovo nálezy o počte 394 kusov. Odkryli tam hlavne kolové jamy, ktoré mohli tvoriť súčasť kolovej konštrukcie časti zastrešenia hospodársko-výrobnej stavby. Prístrešok slúžil na ochranu piecky, pravdepodobne chlebovej, ktorú sa podarilo identifikovať v značne deštruovanom stave.  Z lokality pod vedením Noémi Beljak Pažinovej odobrali aj vzorky hliny, ktoré budú podrobené archeobotanickej analýze. Tá odhalí, či sa na mieste nachádzali aj rastlinné zvyšky. „Podľa pozitívneho výsledku analýzy budeme mať viac informácií aj o strave predkov a environmente osady,“ povedala docentka Beljak Pažinová. Dodala, že niekoľko črepov je možné spojiť a postupne rekonštruovať tvary nádob, z ktorých pochádzajú. Ide hlavne o rôzne misky, hrnce a amfory, šálky. Na mieste sa objavila aj keramika s veľmi kvalitnou čiernou leštenou úpravou povrchu vrátane šikmého i zvislého žliabkovania. Tieto tvary i výzdobná technika je charakteristická pre kyjatickú kultúru neskorej doby bronzovej, starej takmer 3000 rokov. Archeologička v závere podčiarkla, že objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných, na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. /*banner*/ Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva-Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Kalamárka, táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou, teda rovnakým obyvateľstvom, aké bolo zaznamenané v časti Lúčna štvrť. V kontexte nálezovej situácie nížinná osada v časti Lúčna štvrť mohla slúžiť ako hospodárske zázemie hradiska na Kalamárke.         Ako s potešením prijalo vedenie Podpolianskeho múzea, Noémi Beljak Pažinová informovala, že po zdokumentovaní nálezov z Lúčnej štvrte uvažuje v rámci legislatívy o ich premiestnení do Podpolianskeho múzea v Detve. Archeologička s Podpolianskym múzeom spolupracuje od roku 2012. Vďaka spolupráci Podpolianskeho múzea s docentkou Beljakovou boli už predtým zdokumentované náhodné zbery prinesené obyvateľmi z lokalít Kalamárka a Vígľaš. Približne 500 kusový súbor zväčša keramických fragmentov je už dnes v zbierkovom fonde Podpolianskeho múzea. Najkrajšie kusy sú vystavené v rámci stálej expozície Detva v kontexte Vígľašského panstva. Záverečné dotazy publika pre oboch archeológov, Jána a Noémi Beljakovcov, potvrdili očividný záujem o danú problematiku. Na strane prednášajúcich bolo od prvých slov okrem odbornosti cítiť obrovský vklad, lásku k archeológii, nepochybne obrovské pracovné nasadenie a úprimnú snahu zanechať kultúrne dedičstvo tak, aby ho citlivo mohli vnímať aj budúce generácie. Ako povedal Winston Churchil: Čím viac sa pozeráme dozadu, tým lepšie vidíme dopredu… Ostáva veriť, že týmto sa otvárajú nové historické stránky Detvy a že aj ďalší záchranný archeologický výskum bude pokračovať v tomto smere.                                                                                                                                   Text: Renata Babicová Foto: Zuzana Juhaniaková

    12. februára 2017 20:53
  • Stanovisko konateľa spoločnosti BYTES s.r.o. k odstávke dodávky tepla 3.2.2017 a 5.2.2017

    Stanovisko konateľa spoločnosti BYTES s.r.o. k odstávke dodávky tepla 3.2.2017 a 5.2.2017

    Na úvod sa chcem ospravedlniť všetkým odberateľom tepla CTZ spoločnosti Bytes za čiastočné prerušenie dodávok tepla a TUV z dôvodu havárií na teplovodoch. Je našou maximálnou snahou zabezpečiť tepelnú pohodu pre našich odberateľov, čo sa nám podarilo aj v období extrémnych mrazov  začiatkom roka, ktoré dosiahli dlhodobo  až -25 ֯C. - Porucha na zastaralom  teplovodnom potrubí pred mestským úradom v Detve bola lokalizovaná v pondelok 31.1.2017, kde sme okamžite začali s výkopovými prácami ,odstraňovaním panelov z teplovodného kanálu a dočasným zastavením unikajúcej vody objímkami na potrubí. Zem bola premrznutá do hĺbky 70 cm. Vzhľadom na trasu teplovodu, ktorá zabezpečuje vykurovanie pre škôlku a základnú školu na ulici A. Bernoláka sme sa s ich riaditeľmi dohodli na odstávke a výmene častí starých, premokajúcich  rúr na piatok 3.2.2017, pretože boli polročné prázdniny a aby nebol narušený  chod školy a škôlky. Vyšli sme v ústrety našim deťom a ich zdraviu. - V nedeľu ráno 5.2.2017 o 7.30 hod bolo  na dispečingu centrálnej kotolne CTZ  diagnostikovaný   masívny únik teplej vody z teplovodného systému. O 9.00 hod bol lokalizovaný únik vody na Štúrovej ulici v budove bývalej jedálne Spojenej školy. Pri zistení miesta úniku, v pivničných priestoroch, spolu zo zástupcom spojenej školy, štátnej polície a pracovníkom Bytesu bolo konštatované vlámanie do týchto priestorov neznámou osobou a manipuláciou s teplovodnými rúrami  /pokusom o krádež  železa/. V pivničných častiach bývalej jedálne došlo k masívnemu úniku teplonosnej látky z  centrálneho rozvodu, následkom čoho bolo potrebné dopustiť  a zohriať takmer tretinu systému. /*banner*/ Ešte raz sa odberateľom ospravedlňujem  za dočasné prerušenie dodávky tepla a teplej vody aj keď nie z titulu našej chyby. Ubezpečujem  odberateľov , že takto vniknuté škody nikdy neznášajú odberatelia ani nie sú zahrnuté v cene tepla , ale ich znáša  spoločnosť Bytes.  Riešením týchto havarijných  situácií je nepochybne  dokončenie rekonštrukcie starých teplovodov  ,na projekte ktorých intenzívne pracujeme  ,aby sme boli úspešný  a získali  dotáciu z pripravovanej výzvy Ministerstva životného prostredia. Nedá mi na koniec nezareagovať na tzv. “petičný výbor“ , ktorý aj keď som minulý týždeň riešil havárijne stavy a  pochovával môjho mladého brata, nemal žiadne zábrany a dôstojnosť  zákerne a nepravdivo útočiť  v médiách na moju osobu. Ing. Ján Budáč Konateľ spoločnosti  

    08. februára 2017 13:17
  • Bytes poruchu v tepelnom systéme opravil

    Bytes poruchu v tepelnom systéme opravil

    Občania Detva - časti sídlisko v nedeľu 5. februára 2017 dočasne pocítili prestávku v dodávke tepla a teplej vody. Podľa spoločnosti Bytes došlo k poruche v tepelnom systéme na starom teplovode - rúre o priemere 200 mm. Porucha je v tejto chvíli - 20:30 hod. odstránená a systém doplňuje. Ešte dnes večer bude v každej domácnosti teplá voda a kúrenie. Situáciu priebežne budeme sledovať.   /*banner*/

    05. februára 2017 20:23
  • Hriňovský kostol stavali takmer 10 rokov

    Hriňovský kostol stavali takmer 10 rokov

    Do stavby rímskokatolíckeho kostola v Hriňovej zasiahli dejiny, ktoré znamenali búrku v celej Európe. Rok 1938 znamenal pre Českoslovesnkú republiku smrteľné ohrozenie. Zárodok tohto ohrozenia môžeme zaznamenať od roku 1933, kedy sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom. Po konsolidovaní moci nacistami v Nemecku, zlúčení úradu kancelára a prezidenta po smrti ríšskeho prezidenta Paula von Hindenburga, znovuvyzbrojení Nemecka bol Hitler pripravený rozšíriť územie Nemecka. Najprv obsadil demilitarizované Porýniem v maric roku 1938 pripojil k Ríši Rakúsko ako tzv. Východnú marku. Už od jesene 1937 plánoval otvorený útok *Planá Zelený* na ČSR. Išlo mu o pripojenie pojraničných území - Sudet, kde bývalo 3,5 milióna Nemcov. ČSR nechali Spojenci - Francúzsko a Veľká Británia na pospas a o tieto územia sme po Mníchovskej doode prišli. Po Viedenskej arbitráži z novembra 1938 sme prišli aj o južné územia Slovenska, ktoré prepadli Maďarsku. Svoje si "odkrojilo" aj Poľsko. V marci 1939 Hitler úplne zlikdidoval 2. ČSR, Čechy a Moravu ako Protektorát začlenil do Ríše a Slovensku nanútil pod hrozbami vazalskú nezávislosť. V tom čase sa na Slovensku spustila otvorená protičeská hystéria. V určitých ohľadoch aj spravodlivá, ale hlavne nevďačná, pretože Slováci sa za 1. ČSR mali lepšie ako kedykoľvek predtým.   /*banner*/ Odchod Čechov, ale aj českých firiem poznačil rozbehnuté investície v našom regióne. Začiatkom 40. rokov 20. storočia bolo hlavným plánom v Hriňovej dostavať rímsko-katolícky kostol. Už v roku 1937 bola postavená farská budova, v tomto roku vznikol aj projekt stavby kostola, autorom bol Ing. Jozef Písek a jeho stavebná firma zo sídlom v Čechách. Predpokladaný rozpočet stavby bol 677 998 Kč.  Po odchode firmy zo Slovenska zmizla celá projektová dokumentácia, ako aj už zaplatené financie bez dodania prác.  ,,V mene Božom sa pustili Hriňovci do veľkého diela, do stavby kostola. Práca na čas išla dosť sľubne. No na ich šťastie stavbu dali do rúk českej firme Písek. Firma pracovala pomaly a neustále pýtala preddavky na stavbu. Po marcových udalostiach sa staviteľ Písek odsťahoval do Protektorátu a je nápadné, že z príslušných spisov o stavbe hriňovského kostola zmizol plán a statický výpočet o tejto stavbe. Teraz sú Hriňovčania v najväčšom pomykove, ako dokončiť stavbu bez zodpovednej firmy, koho brať na zodpovednosť?“  Hrubá stavba bola v roku 1941 dokončená, avšak chýbali finančné zdroje vo výške 200 tisíc korún na celkové dokončenie kostola, preto obec Hriňová a cirkevný výbor požiadali OÚ vo Zvolene o povolenie verejnej zbierky. To, že dostavba kostola bola vážnym problémom svedčí aj to, že v Hriňovej žilo cez sedem tisíc obyvateľov a do kaplnky, kde sa konali bohoslužby sa zmestilo sotva 600 veriacich. Kompetentní aj v tomto videli dôvod mravného úpadku obyvateľov. Zbierka bola povolená a jej riadením bol poverený Martin Malatinec.  Kostol bol definitívne dokončený až po vojne, počas bojov pri oslobodzovaní Hriňovej bol značne poškodený. autor: Mgr. Jozef Pavlov  

    04. februára 2017 11:12
  • Divadlo pre deti a detská diskotéka v LOFFT-e

    Divadlo pre deti a detská diskotéka v LOFFT-e

    Kaviareň LOFFT v podkroví obchodného domu Oáza v spolupráci so Základnou umeleckou školou S. Stračinu v Detve Vás pozývaju na divadelné predstavenie Prskavka šťastia. Predstavenie sa bude konať vo štvrtok 2.2.2017 o 16:30. Po skončení predstavenia sa o 18:00 začína detská diskotéka pre všetky deti, ktoré úspešne zvládli prvý polrok školského roka. Pozvaní sú samozrejme aj rodičia školákov. Vstup do kaviarne je výťahom. Tešíme sa na Vás a vaše ratolesti. /*banner*/

    30. januára 2017 16:37
  • Olympijský víťaz Matej Tóth navštívil ZŠ J. J. Thurzu

    Olympijský víťaz Matej Tóth navštívil ZŠ J. J. Thurzu

    Súkromné centrum voľného času v spolupráci s vedením ZŠ J.J. Thurzu pripravili žiakom z Detvy nezabudnuteľný zážitok. Dňa 23. januára 2017 prijal Matej Tóth, náš slovenský reprezentant v atletike, venujúci sa chôdzi na 20 km a 50 km, pretekár klubu Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica, olympijský víťaz z roku 2016 (Rio de Janeiro - Brazília) a Majster sveta z roku 2015  v kategórii chôdza na 50 km pozvanie na besedu, ktorá sa uskutočnila v priestoroch telocvične ZŠ J.J. Thurzu. Žiaci sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácii o jeho detstve, rodine, tréningoch a vynikajúcich výsledkoch. Po krátkom predstavení mali deti priestor na množstvo otázok – prečo práve tento šport, aký je jeho jedálny lístok, ktoré miesta navštívil, koľko tenisiek za rok zničí apod. Deti mali možnosť vidieť a chytiť si zlatú olympijskú medailu, získať podpisy a fotografiu od olympijského víťaza. /*banner*/ Matej Tóth venoval každej triede oficiálny plagát so svojim podpisom, všetky triedy si na pamiatku s našim vynikajúcim športovcom urobili spoločné fotografie. ,,V mene detí ďakujeme nášmu vynikajúcemu športovcovi, že si našiel čas pre naše deti a podelil sa s nimi so svojimi úspechmi. Záverom stretnutia sme mu popriali, aby si podobný úspech zopakoval aj v roku 2020 v Tokiu." O svoje pocity z návštevy Detvy sa s nami podelil aj Matej Tóth: ,,Aj pre mňa bola beseda na ZŠ J.J. Thurzu veľmi príjemná. Ďakujem žiakom a pedagógom za vrúcne prijatie a za záujem pri besede. Z Detvy som odchádzal plný pozitívnej energie. Prajem žiakom, nech sa im naplnia túžby a nech si idú za svojimi snami a cieľmi."

    29. januára 2017 19:41
  • Roman Vrťo: Mrzí ma konfrontačný tón hovorkyne mesta. Alibizmus pretrváva.

    Roman Vrťo: Mrzí ma konfrontačný tón hovorkyne mesta. Alibizmus pretrváva.

    Napísaním môjho článku Rekonštruovať sa má cez leto, nie v zime! (http://poslanci-detva.sk/2017/01/rekonstruovat-sa-ma-cez-leto-a-nie-v-zime/) bolo len poukázať na nezmyselnosť rekonštrukcie škôlky v zimných mesiacoch. Pretože všetky práce sa dajú stihnúť aj lete, podobne ako pri rekonštrukcii obdobnej škôlky v Očovej s rovnakými špecifikami. Keď staviam vlastný dom, tiež ho nestaviam v zime, keď môžem v lete. Nechcel som svojim článkom rozdúchať vášne a zlobu, ale len poukázať na zdravý sedliacky rozum, ktorý vraví, že najlepšie sa stavebné práce vykonávajú v letných mesiacoch. Vždy sa snažím riešiť veci v odbornej rovine, bez urážok a stojím si za všetkým čo som napísal. Preto nerozumiem tak konfrontačnému tónu hovorkyne mesta. Tému pani hovorkyne považujem za uzatvorenú. Koho zaujímajú podrobnosti a fakty ohľadne plánovania rekonštrukcie 6. Materskej školy v roku 2016, tu sú fakty: V decembri 2015 rozhodlo vedenie mesta aj napriek nesúhlasu ved. odd. školstva p. Gajdošovej, že sa bude rekonštruovať 6.MŠ v rozsahu len jednej triedy, teda prístavba za cca.75.000 €. Viď podpísaná zmluva 440.2015 (foto v prílohe) s Ministerstvom školstva, kde ministerstvo sa zaviazalo, že na rekonštrukciu poskytne 60.000 €. Jar 2016  – poslanci MsZ upozorňujú na komisiách školstva a výstavby predstaviteľov mesta, že prístavba je v rozpore s názorom ved. odd. školstva p.Gajdošovej. Stotožňujú sa s jej názorom prestavby škôlky komplexne ako nadstavba s 3 miestnosťami. Z jej strany nám bolo vysvetlené, že prístavba má svoje problémy ako napríklad rozvody pod uvažovanou prístavbou, kde by boli ďalšie vynútené investície na prekládku, zmenšenie trávnatej plochy pre deti z čoho by vyplývali ďalšie problémy s legislatívou alebo problematický prístup hasiacej techniky v prípade požiaru. Vedúcu odd. školsta sme podporili a zastali sme sa jej návrhu. Apríl 2016 – pracovníci mesta predložili aktualizáciu rozpočtu na materskú škôlku na 190.000 €, čo sme aj schválili. SCAN ROZPOČTU Jún 2016 – pracovníci mesta navrhli aktualizovať rozpočet vo výške  300.000 € ( príloha rozpočet ) na rekonštrukciu 6.MŠ. SCAN ROZPOČTU Následne primátor podpisuje dodatok zmluvy 307.2016 s ministerstvom školstva, kde sa predlžuje termín použitia dotácie z 31.8.2017 na 31.12.2017 a taktiež rozsah prestavby z prístavby na vybudovania nadstavby v rozsahu 3 miestností. Pre upresnenie miestnosť neznamená automaticky trieda. August 2016 – začatie verejného obstarávania. Od júna do augusta 2016 nikto nerobil na verejnom obstarávaní ohľadne škôlky. Tu sa stratil drahocenný čas 2 mesiace. Inak toto je problém aj iných investičných akcií v meste, kde sa stratil čas. December 2016 – ukončenie verejného obstarávania podpisom zmluvy o dielo 488.2016, kde je stanovené zo strany mesta ukončenie diela do 120 dní od podpisu zmluvy, teda realizovať práce v zime. Z uvedeného je zrejmé, že poslanci neovplyvňovali rozpočet na prestavbu materskej školy (viď prílohy rozpočtov hore), ale len schvaľovali návrhy pracovníkov mesta a taktiež nezmyselný termín ukončenia stavby do 120 dní od podpisu zmluvy stanovili pracovníci mesta, pričom zmluvu a návrh podmienok verejného obstarávania schvaľoval primátor mesta.   /*banner*/   Taktiež neobstojí tvrdenie o termíne štátnej školskej inšpekcii o ukončení stavby do 31.8.2017, nakoľko keby sa zmluva o dielo podpísala 1.5.2017  rekonštrukcia by sa stihla do 31.8.2017 (120 dní realizácie) a škôlka by sa rekonštruovala v letných mesiacoch. Neobstojí fakt ani o určení výšky kapacity materskej škôlky, nakoľko kapacita bola určená už v zmluve s ministerstvom školstva. Záver o tom, kto je zodpovedný za realizáciu prestavby škôlky v zimných mesiacoch si už môže čitateľ tohto článku urobiť sám. Na záver článku by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí stáli za rekonštrukciou tejto škôlky. Taktiež patrí vďaka obom riaditeľkám, učiteľkám a personálu oboch škôlok, že veľmi dobre zvládajú dočasné pomery a starajú sa o detičky aj v týchto ťažkých klimatických podmienkach, keď nám teplota klesá aj počas dňa hlboko pod bod mrazu. Pevne verím, že vášne opadnú a v novom školskom roku sa deti budú tešiť z nových priestorov. Článok bol v úplnom znení prevzatý z BLOGu POSLANCI-DETVA

    27. januára 2017 16:33
  • Rozhovor

  • Erika Weissová: Moje...

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

  • Jozef Sládok: Výjazd...

    O veľmi úspešnej sezóne z pohľadu detvianskych medveďov sme sa porozprávali s ich kapitánom, Jozefom Sládkom. Na úvod by som vás chcel zablahoželať k víťazstvu v Budiš lige a vynikajúcim výsledkom v baráži. Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Detvy? ,,Osem sezón som pôsobil v zahraničí. V USA, Kanade, Veľkej Británii a Fínsku a z tade som sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Šiel som do Martina, kde som bol mesiac a následne som išiel do Detvy." Podaril sa vám už hattrick Gordieho Howea? ,,Podaril sa mi túto sezónu v zápase proti Michalovciam, kde som strelil gól, prihral naň a následne sa pobil s Ladislavom Šcurkom." Ako ste sa stali detvianskym kapitánom? ,,Mali sme obdobie, kedy sa nám túto sezónu nedarilo a v tom čase nastalo niekoľko zmien ako odchody hráčov, výmena trénera a ja som sa stal kapitánom." S akými ambíciami ste vstupovali do práve skončenej sezóny? Podarilo ich sa vám ich naplniť? ,,Čiastočne sa nám podarilo naplniť cieľ. Cieľom bolo postúpiť do extraligy, nakoniec sa nám to nepodarilo, ale podarilo sa nám vyhrať ligu druhý krát za tri sezóny, čo je naozaj úspech." Znamenal príchod trénera Miroslava Chudého aj zmenu štýlu vašej hry? Mali niektorí z mužstva už možnosť pod ním pôsobiť? ,,Tréner Chudý dal po jeho príchode novú tvár a priniesol pozitívne zmeny. Niektorí hráči pod ním pôsobili v mládežníckych kategóriách v Banskej Bystrici alebo Tomáš Tomáš Škvaridlo medzi mužmi vo Zvolene." Hneď v troch zápasoch základnej časti ste pokorili magickú hranicu 10 strelených gólov. Odzrkadľovali výsledky týchto zápasov, to čo sa dialo na ľade? ,,V tých zápasoch sme hrali dobre, no naozaj nám tam všetko padlo". V ktorom momente sa podľa vás lámala štvrťfinálová séria s Trnavou ? ,,Tak podľa mňa sme jasne herne dominovali počas celej série, aj keď skóre z tých zápasov nebolo nejaké impozantné." /*banner*/ Prvý semifinálový zápas s Michalovcami sa niesol v znamení vášho skvelého obratu. Kedy ste začali veriť vo víťazstvo? ,,Snažím sa veriť za každého stavu, no za stavu 4:1 to naozaj nevyzeralo dobre. Začal som viac veriť, keď sme dali gól na 4:3." Podľa mnohých by sa finále 1. hokejovej ligy hrať nemalo a víťazom by sa mal stať ten, kto sa v baráži umiestni na lepšom mieste ako je to v Čechách. Aký názor zastávate vy ? ,,Páči sa mi ako je to v Čechách, kde sa nehrá finále prvej ligy. Tímy si môžu oddýchnuť a dôkladne sa pripraviť na baráž." Čo by ste odkázali vaším fantastickým fanúšikom, ktorý vás v priebehu celej sezóny nielen doma, ale aj vonku neustále povzbudzovali ? ,,Tak jednoznačne im poďakoval za fandenie počas celej sezóny. Vytvárali neuveriteľnú atmosféru a na konci sezóny v play – off a baráži „ stúpali na plyn “, a hnali nás k lepším výkonom, a ukončili to čerešničkou na torte v podobe výjazdu do Trenčína, na ktorý len tak rýchlo nezabudneme."  

  • Tenista Martin Fekia...

    Prinášame vám rozhovor s tohtoročným halovým majstrom Slovenska v kategórii dorastencov, rodákom z Detvy Martinom Fekiačom. Od koľkých rokov sa venujete tenisu ? Kto vás k nemu  priviedol ? Tenis hrám od svojich siedmych rokov. Priviedol ma k nemu náhodou strýko, keď ma zobral na tréning, pretože aj jeho dcéra chodievala na tenis. Ktorý tenista je pre vás vzorom a prečo ? Novak Djokovič. Imponuje mi jeho hra, prejav, životný štýl, ktorý preferuje, temperament a jeho prejav na kurte. Na ktorom povrchu sa cítite ako doma a naopak, ktorý robí problémy ? Cez sezónu hrám na tvrdom povrchu a antuke. Dobré výsledky som dosiahol na oboch, čiže výsledok skôr závisí od môjho nastavenia ako od povrchu. Ale tvrdý povrch je mi trochu prirodzenejší pre môj štýl hry. Čo chcete vo svojej kariére dosiahnuť ? Nerád veľmi hovorím dopredu nejaké ciele, aby som to nezakríkol alebo niečo také. Snažím sa to robiť ako najlepšie viem a potom môžu prísť aj výsledky. V tejto sezóne mám, ale za cieľ v junioroch sa kvalifikovať na grandslam. Prispôsobujem tomu turnaje aj program. Postupne v priebehu sezóny chcem začať hrať mužské turnaje, keďže som posledný rok junior.  Do budúcnosti by som sa určite chcel presadiť na okruhu ATP. Podarilo sa vám dať súperovi kanára ? Dostali ste ho už aj vy od svojho protivníka ? Samozrejme, pamätám si zápasy, keď som vyhral za 45 minút 6:0 6:0 a súperovi som nedal šancu a padlo mi všetko dnu. A naopak sa mi stalo minulý rok vo finále turnaja v Záhrebe, že som prehral 0:6 0:6 a doteraz som nepochopil, čo sa stalo v tom zápase... Takže takýchto chvíľ už bolo dostatok. /*banner*/ Spomeniete si na svoj prvý tenisový zápas ? Priblížili by ste nám ho ? Prvé zápasy som odohral ako prípravku do 9 rokov. Hralo sa do 4 gamov na 1 víťazný set. Zápasy boli veľmi emotívne a často som chodil s plačom z kurtu, keďže tenis som vtedy hral krátko a väčšinou súperi už boli zdatnejší v úderoch ako ja. Aké je vaše aktuálne umiestnenie v rebríčku ? V slovenskom rebríčku som ukončil rok na 1. mieste a v celosvetovom rebríčku juniorov ITF som na 197. pozícii. Na tohtoročných halových Majstrovstvách Slovenska ste v kategórii dorastencov vybojovali prvenstvo. Aké pocity ste prežívali po matchballu ? Trochu mi odľahlo, keďže som bol 1. nasadený a bol som asi favorit turnaja. Ale cely turnaj som odohral kvalitne, takže žiadne stresy počas turnaja neboli. Bol som spokojný so svojou hrou. Videli ste na vlastné oči niektorý z grandslamov ? Nie, ako divák som nemal možnosť isť sa pozrieť, možno o to väčšiu mám motiváciu ako hráč sa tam dostať. Ktorého najprestížnejšieho turnaja ste sa zúčastnili ako hráč ? Aký výsledok ste na ňom dosiahli ? Hral som na turnaji v Prahe Grade 1, čo je v junioroch po grandslame najvyššia kategória turnajov. Prehral som tam v tretom kole. S ktorými tenisovými hviezdami ste sa mali možnosť stretnúť ? Tak so slovenskými ako Cibulková, Kližan, Lacko, Hrbatý. So svetovými hráčmi som sa osobne nestretol, len som ich videl hrať zápas, napr. Djokovič, keď hral Davis cup na Slovensku v NTC.  

  • Región

  • NetSpace deťom 5 aj ...

    Milé deti a rodičia. Spoločnosť NetSpace a partneri Vás pozývajú na 5. ročník detského festivalu NetSpace deťom, ktorý sa koná pri príležitosti ukončenia školského roku. /*banner*/ Tento rok sa môžete tešiť na miniautosalón - uvidíte veterán z roku 1932 Praga Piccolo, nové autá značky Renault/Dacia a prvý elektromobil v Detve. V rámci atrakcií pre deti sú k dispozícii: elektroautíčka, silomer pre oteckov, veľká nafukovacia šmýkačka, malý skákací hrad, najobľúbenejšia atrakcia z minulého roku - nafukovací prehĺtací krokodíl. Nebude chýbať ani tradičné maľovanie na tvár, novinkou budú indiáni - lukostrelci. Pre každé dieťa sladkosť Dr. Gérard zdarma. Samozrejme nebude chýbať maskot - tento rok príde Sid z Doby ľadovej. Vstup 1 eur pre celú rodinu. NEDEĽA 25.6.2017, 13:00 - 17:00. 

  • Tuláčik: letný pozná...

    Súkromné centrum voňého času v Detve ponúka rodičom a deťom tábor Tuláčik. Bude sa konať v čase od 3. do 7. júla 2017  (pondelok - piatok), pričom charakter tábora je denný. Ráno deti odchádzajú na výlet táborovým autobusom, poobede sa vrátia domov. Suma za tábor (v cene 5X doprava a 5X obed) je 60 eur. Zamestnanci PPS Detva si môžu uplatniť 30 eur dotáciu na tábor svojho dieťaťa. /*banner*/ PROGRAM TULÁČIK 2017 Pondelok  - výlet Zvolen (návšteva Lesnícke a drevárske múzeum, Námestie SNP - park, OC Europa, Arborétum Borová hora, detská herňa Safari). Utorok - denný program v športovo-zábavnom areáli Stožok (lezecká stena, lanová dráha, bowling, súťaže, opekačka). Streda - výlet kúpalisko Dolná Strehová alebo kúpalisko Detva (podľa dohody rodičov). Štvrtok - výlet do Čierneho Balogu, jazda Čiernohronskou železičkou, návšteva prírodný skanzen Vydrovo. Piatok - Očová (Remeselný dvor) - tvorivé dielne: pletenie z prútia, tkanie na krosnách, práca s kováčom a ďal. V PRÍPADE ZÁUJMU VOLAJTE NA T. Č. 0918 203 905. 

  • Podpoľanie zasiahne ...

    Najbližšie dni budú patriť vysokým teplotám, suchu a silným búrkam z tepla. Pola meteoinfo.sk ,,za začiatok horúčav môžeme pokladať už pondelok - na juhozápade sa oteplí do +32°C, v utorok do +33°C, v stredu prejde nevýrazný studený front (do +30°C) a po jeho prechode sa nakrátko vo štvrtok ochladí. Od piatka ale očakávame dramatický nástup extrémnych horúčav - počas prvej vlny, ktorá bude vrcholiť už o týždeň cez víkend to zatiaľ vyzerá na teploty až do +38°C (!!!) Teploty nad +37,5°C neboli v júni na Slovensku od roku 1871 ešte nikdy namerané - ak by padol tento rekord z Hurbanova z roku 2000, nebolo by len extrémne a rekordne, ale aj abnormálne teplo. Veľké horúčavy by sa mali v poslednom pracovnom týždni školského roka a prvý prázdninový víkend rýchlo obnoviť, chladnejšie dni prinesú teploty do +33°C, teplejšie do +36/+37°C, na 1. júla sme dokonca pri +22°C v 850 hPa zvolili extrémných +39°C!. Najmä starí ľudia by mali počas tohto obdobia dodržiavať pitný režim, kvôli pretrvávajúcim horúčavám očakávame zvýšené množstvo kolapsov z tepla, výrazne sa zhorší sucho - ak sa pritrafia búrky, môžu spôsobiť bleskové povodne." /*banner*/  

  • Šport

  • Sobota patrí Oceľové...

    V sobotu 17.6. sa v Detve, v športovom areáli Olymp bude konať V. ročník najväčšej silovo-vytrvalostnej súťaže Oceľový medveď a Železná tigrica. Prezentácia účastníkov začína o 8:00 (je možná už v piatok od 16:00), štart súťaže o polhodinu neskôr. ,,Štartovať sa bude podľa kategórií - juniorky a juniory (15 - 18), masters ženy a muži (40 open), a hlavná kategória ženy a muži (18 - 40). Poradie závisí od uhradenia štartovného." Pre súťažiacich sú pripravené vecné ceny, hlavnou cenou - pre ženy 1000 eur, pre mužov 2000 eur. Celkovo je prihlásených 38 žien a 92  mužov. Organizátori srdečne pozývajú širokú verejnosť na podujatie. /*banner*/

  • Ladislav Ščurko podp...

    Novou posilou detvianskych medveďov sa stal 31 – ročný útočník Ladislav Ščurko. V sezóne 2002/2003  vybojoval so slovenskou 18 na Majstrovstvách sveta strieborné medaily. Do štatistík si v siedmych zápasov pripísal na svoje konto dve asistencie a päť plusových bodov. Letci z Philadelphie si ho 6. kole draftu roku 2004 vybrali zo  170 miesta. V zámorskej súťaži WHL odohral 162 zápasov s bilanciou 45 gólov a 62 asistencií. /*banner*/ S klubom HC Košice sa v sezóne 2008/2009 radoval z víťazstva v Slovnaft extralige.  Uplynulú sezónu strávil v Michalovciach,  kde v 51 zápasoch strelil 23 gólov a zaznamenal 32 asistencií. 

  • HC 07 Detva má staro...

    Po dvoch rokoch zasadne opäť na lavičku Detvy tréner Dušan Kapusta. V sezóne 2014/2015 priviedol ju k víťazstvu v 1. hokejovej lige. Posledné dve sezóny strávil pri doraste KHM Budapešť v nadnárodnej EBJL lige. Káder medveďov opustili Jozef Sládok, Frederik a Viktor Fekiačovci, Tomáš Török a Jakub, ktorí zamierili do susedného Zvolena. Lukáš Říha sa rozhoduje medzi ponukou z Anglicka a Poľska. Branislav Srnka si zvolil civilné zamestnanie a do odišiel Rastislav Gašpar. Nové zmluvy podpísali brankár Filip Orčík a útočník Patrik Huňady. /*banner*/ Naopak prvou posilou Detvy sa stal bronzový medailista zo Žiliny, útočník Ondrej Gmitter. V hre je aj príchod jeho otca Andreja, ktorý sa v rozhovore pre Denník Šport vyjadril takto : „ Je pravda, že som od konateľa Detvy Róberta Ľuptáka dostal ponuku na post generálneho manažéra. Detvanci majú stále chuť na postup do najvyššej súťaže, preto ich posilní aj môj syn Ondrej, ktorý hrával naposledy v Žiline i zopár ďalších zaujímavých mien.“ 

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3