s DTonline.sk

Región

  • Hlavný hygienik vydal zákaz kúpania na kúpalisku v Detve, ktoré je stále otvorené

    Hlavný hygienik vydal zákaz kúpania na kúpalisku v Detve, ktoré je stále otvorené

    Úrad verejného zdravotníctva v Bratislave aktualizoval svoju správu o stave prírodných a umelých kúpalísk 18. augusta 2017 o 12:27. V nej sa píše: ,,Na konci 33. týždňa malo povolenie na prevádzku 186 kúpalísk. Prevádzkovaných bolo 586 bazénov a mimo prevádzky bolo 56 bazénov. Z dôvodu zhoršenia mikrobiologickej kvality bazénovej vody bol vydaný zákaz kúpania pre všetky bazény Kúpaliska Detva (dňa 14.08.2017),"  hovorí  Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., hlavný hygienik Slovenskej republiky. /*banner*/ Zarážajúce je však to, že prevádzkovateľ kúpaliska - Technické služby napriek zákazu trvajúcemu od pondelka 14.8.2017 všetky bazény sprístupňoval verejnosti a tým ohrozil ich zdravie. 16. augusta prostredníctvom sociálnej siete pozývali verejnosť s textom ,,počasie príjemné, voda osviežujúca." Zabudli len dodať, že je mirkobakteriologicky nevhodná... Pozvánky pre verejnosť na kúpanie boli zverejnené aj 17. a 18. augusta. Správa o zákaze bola potvrdená ÚVZ dnešnou aktualizáciou opäť. Takéto konanie je hazardom so zdravím občanov Detvy a okolia.   

    18. augusta 2017 21:11
  • Mičevov míting v Detve prilákal desiatky ľudí, aj Kotlebovcov

    Mičevov míting v Detve prilákal desiatky ľudí, aj Kotlebovcov

    Stanislav Mičev, kandidát na predsedu BBSK zorganizoval vo štvrtok 17. augusta 2017 v Detve pred domom kultúry predvolebný míting. /*banner*/ Súčasťou mítingu bolo vystúpenie Diabolských huslí Jána Berkyho - Mrenicu či Gizky Oňovej. Nechýbali výstavné panely o SNP, 2. svetovej vojne a extrémistoch či výstava modelov bojovej techniky. Mičeva podporil aj 90 ročný partizán Vladimír Strmeň. ,,Na podujatí v Detve bolo opäť veselo. Rozprávali sme sa, zaspievali a verím, že aj spoločne nakopli na lepšiu budúcnosť. Podujatia sa zúčastnil aj člen onej strany aby si prišiel nafotiť naše prípravy, čo veľmi šikovne potom zneužil na antikampaň. Niečo vám poviem. Nie, nehovorím už nikdy viac, zmäteným ľuďom, ktorí už nikomu neveria a len preto sa utiekajú k niečomu novému. Žiaľ k niečomu čo sa bije do pŕs za národ a za Boha a popri tom chce odstraňovať parazitov a cenzurovať spoločnosť. Ale hovorím vám, že aj vy potrebujete nájsť svoje miesto v živote. Spoločnosť vás tiež potrebuje ako každého jedného človeka na tejto zemi a vy sa snažte byť pre spoločnosť užitočnými a vytvárať hodnoty. Ďakujem všetkým dobrým ľuďom," povedal Mičev.  

    18. augusta 2017 13:39
  • V Detve funguje nová taxislužba

    V Detve funguje nová taxislužba

    V Detve začala fungovať nová taxi služba. Oproti súčasnému neoficiálnemu prepravcovi sa Detva a Podpoľanie dočkali prrvej profesionálnej a legálnej taxislužby Air Taxi, so sídlom v Klokoči, odkiaľ pochádza majiteľ Zdenko Blahovský. Spoločnosť ponúka kvalitné a bezpečné cestovanie: ,,v Detve a v okolí začíname a je tu teda zatiaľ jedno osobné 5 miestne auto od skorého rána do posledného večerného vlaku či autobusu. Vieme aj mimoriadne odviesť po objednávke a vzájomnej dohode. V piatok a sobotu sme v 24 hodinovej službe. Vozový park máme samozrejme väčší - aj 5 ,7 a 9 miestne vozidlá. Všetky sú riadne schválené úradom pre dopravu. Sú samozrejme poistené tromi zo zákona stanovenými poistkami, Samozrejmosťou je, že každý vodič je profesionál," hovorí Zdenko Blahovský, majiteľ taxislužby.   /*banner*/ Vozidlo Air Taxi v Detve sa združuje na autobusovej a vlakovej stanici, ako aj pri nákupných centrách, odtiaľ je však vozidlo k dispozícii zákazníkom v celom regióne. Ako každá iná práca, aj tu sa občas naskytne úsmevná príhoda. Zdenko Blahovský spomína na jednu z nich: ,,Aj taxikári zažijú sem-tam humorné scény. Napríklad kolegovi nastúpil do auta klient, ktorý chcel odviezť do Prahy. Vodič ho taktne upozornil, že taká vzdialená cesta bude drahá. Nakoniec z toho vysvitlo, že išlo o obec Prahu pri Lučenci..." Air Taxi ponúka aj rôzne zľavové programy - výhodné sú najmä pre seniorov, či pri doprave k lekárovi so zľavou 50 % - viac na http://airtaxislovakia.com/  KONTAKT - 0910 888 250

    11. augusta 2017 15:28
  • Ľubomíra Straku chcú obyvatelia Korytárok odvolať!

    Ľubomíra Straku chcú obyvatelia Korytárok odvolať!

    V Korytárkach chce skupina občanov odvolať starostu. Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.  Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov. /*banner*/ Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. "Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov," povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku. Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel. ZDROJ: TASR foto: Priekopník

    10. augusta 2017 21:11
  • BLOG: Žijeme v jednom meste?

    BLOG: Žijeme v jednom meste?

    Milujem Detvu. V Detve som sa narodila, prežila prevažnú časť svojho života. Akurát som pred určitým časom vymenila panelákový byt za rodinný dom. Bez uvažovania odísť z „môjho“ mesta. Veď tu máme všetko pre bežný život – prácu, škôlky, školy, lekárov (aj keď nejakí špecialisti navyše by sa zišli), šport, kultúru (milujem kino – aj to naše!), slávnosti, obchody, akcie... Samozrejme okrem toho všetkého máme aj svoje starosti, problémy, ktoré treba riešiť. Platíme dane, poplatky – aj nášmu mestu. No nemáme rovnaké podmienky na život.      Pri osídľovaní Krpeľného vŕšku v 80-tych rokoch minulého storočia boli ulice naprojektované spôsobom, ktorý vtedy asi nerátal s takým množstvom ľudí, áut a technickým vybavením, že sa nič nezdalo nemožné a všetko sa dalo. Aj vyvážať komunálny odpad. Stačilo vyložiť „kuka nádobu“ pred dom na ulicu a pracovníci koše bez problémov vyprázdnili (a to neboli ani kontajnery na kolieskach!)          Pred časom sme sa obyvatelia Okružnej ulice v Detve (resp. jej priľahlých slepých ulíc) začali trápiť s novým problémom, ktorý tu za roky nášho života nebol. Zamestnanci Technických služieb nám odmietli vyprázdňovať kontajnery s bioodpadom, dokonca po poslednom vývoze zostali bez povšimnutia aj kontajnery s komunálnym odpadom!      Na základe mailových i telefonických upozornení na nedostatočné plnenie povinností zo strany Technických služieb ohľadom vývozu sa začiatkom júna konala obhliadka miesta uloženia kontajnerov určených na vývoz za účasti pánov z TS i Mesta. Pri obhliadke bolo konštatované, že nie je jednoduché uložiť kontajnery s bioodpadom v podvečer vývozu (keďže prevažná väčšina obyvateľov odchádza do práce a vyprázdňovanie kontajnerov nesleduje v priamom prenose, iba nájde vyprázdnený kontajner) a následné uloženie vyprázdnených kontajnerov na miesto, kde by nezavadzali, resp. neobmedzovali dopravu a neodpudzovali svojím pachom okoloidúcich. Vzhľadom na tieto skutočnosti nám bol prisľúbený vývoz kontajnerov na bioodpad v plánovanom termíne za zachovania starých podmienok (kontajner vyložený pred vlastný dom).  K tomuto však napriek prísľubu nedošlo a my sme pred domami opatrovali mesiac starý bioodpad (vzhľadom na teplo, kvalitu a obsah kontajnera si vie čitateľ iste predstaviť tú úžasnú arómu, ktorá sa okolo šírila, o rozmnoženom hmyze nehovoriac). Na základe telefonických upozornení  bol bioodpad vyvezený v náhradnom termíne. Pri ďalšom riadnom termíne vývozu bioodpadu sa situácia zopakovala. Na telefonáty kompetentní  buď nereagujú, alebo sa vyhovárajú navzájom – Mesto na TS, TS na Mesto. Je na mieste spomenúť, že o nevyvezení kontajnera rozhoduje zamestnanec, ktorý si neplní svoje povinnosti a len tak sa rozhodne, ktorý kontajner z ulice vysype, ktorý nechá bez povšimnutia. Keby som toto robila svoju zamestnávateľovi ja, asi už nemám prácu. A to sú vraj úrady práce plné čakateľov na pracovné miesto. /*banner*/      Tak ako ostatní obyvatelia Detvy i my platíme poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti. V zime sa do našej ulice málokedy dostaví odhŕňač snehu, do slepých ulíc už vôbec. Zimná údržba je len v našej kompetencii, napriek tomu sme nikdy nežiadali žiadne úľavy na dani.     Zberné nádoby na triedený odpad sú pred každým panelákom, my svoj triedený odpad (tí, ktorým nám záleží na životnom prostredí) vozíme do vzdialených kontajnerov na Agátovej ulici, resp. na Dolinky. Tiež nežiadame o zľavy na poplatkoch.      Zber bioodpadu sme uvítali, nakoľko domy produkujú neporovnateľne väčšie množstvo bioodpadu zo záhrad a pozemkov ako byty, nerátali sme však s ľahostajnosťou kompetentných, macošským prístupom k časti rodinných domov a neriešením vzniknutého problému, ktorý vlastne ešte vlani problémom nebol. Mysleli sme, že pomôžeme mestu, keď už máme tú „bioplynku“ a aspoň nie sme ako na Luníku IX. v Košiciach. Len neviem, či  si to všetci uvedomujeme.      V prípade nevyriešenia problému s vývozom bioodpadu, resp. najnovšie aj komunálneho odpadu budeme žiadať o vydanie nového VZN, v ktorom budeme požadovať zľavy z poplatku za KO. V niektorých mestách za triedený odpad platia obyvateľom, nie obyvatelia mestu. Prípadne sa „znížime“ k riešeniu medializáciou problému. Anna Váleková

    31. júla 2017 16:40
  • Súťaž o knihu Detva v 20. storočí

    Súťaž o knihu Detva v 20. storočí

    Portál DTonline.sk Vám prináša súťaž o tri knihy Detva v 20. storočí. Ako knihu vyhrať? Stačí napísať na mail jozefpavlov@post.sk správnu odpoveď na otázku: Ktorú politickú stranu preferovali detvianski voliči počas 1.ČSR? Prví traja súťažiaci so správnou odpoveďou získajú najnovšiu monografiu o Detve.  /*banner*/

    31. júla 2017 16:34
  • Masarykov dvor pozýva na parkúrové preteky

    Masarykov dvor pozýva na parkúrové preteky

    Masarykov dvor pozýva širokú verejnosť na parkúrové preteky! Letné preteky v parkúrovom skákaní, sú ďalšími zo série pretekov usporadúvaných na Masarykovom dvore. Príďte sa pokochať krásou koní a vychutnať si pestrý letný sprievodný program pre Vás a Vaše ratolesti. „Nahoďte“ svoje deti do trendy outfitu a príďte sa predviesť na našu malú módnu prehliadku. Porota zasadne a vyberie tie najkrajšie v daných vekových kategóriách. Odmenou budú zaujímavé ceny pre celú rodinku. Špeciálne pre dámy máme počas celého dňa k dispozícii poradkyne na krásu z Mary Kay. Pánov veríme, že zaujmú naše špeciality. Každý z Vás si môže zaskákať jumping na čerstvom vzduchu. Tešíme sa na Vás!! http://www.masarykov-dvor.sk/  /*banner*/

    28. júla 2017 19:09
  • Podpoľanie smúti, zomrel Štefan Nosáľ

    Podpoľanie smúti, zomrel Štefan Nosáľ

    Slovensko postihla veľká strata, vo veku 90 rokov zomrel Prof. Štefan Nosáľ.  Prof. Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Po absolvovaní 8–ročného gymnázia v Banskej Bystrici v roku 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 – 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Absolventi z triedy profesora Nosáľa patria k najvýznamnejším umeleckým vedúcim, choreografom, pedagógom i špičkovým interpretom mnohých tanečných súborov, divadiel i odborných škôl doma i v zahraničí. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice (ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, v ktorej bol zvolený za jej choreografa a umeleckého vedúceho tanca). Od roku 1951 začal zastávať pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývoj a smerovanie formuje zásadným spôsobom až do dnešných dní. Jeho už takmer 63–ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i verejnosťou považované za svetový unikát. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých výskumov, ako aj vlastného jedinečného umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom. Pre Lúčnicu vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií i mnohé samostatné celovečerné tematicky komponované programy: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Od Tatier k Dunaju, Z tej doliny na tú, Lúčnica–60 rokov krásy a mnohé iné. K blízkym spolupracovníkom profesora Nosáľa patrili poprední slovenskí hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš, Igor Bázlika ďalší. S Lúčnicou navštívil Štefan Nosáľ viac, ako 60 štátov celého sveta a jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov doma, ako aj v štátoch celej Európy, USA, Kanady, Strednej i Južnej Ameriky, Ruska, Číny, Taiwanu, Hong Kongu, Austrálie, či Japonska. K najprestížnejším patria vystúpenia v divadlách a sálach, kde slovenská pôvodná tvorba zaznela historicky po prvý raz – Royal Opera House in London´s Covent Garden, Lyric Opera Chicago, Cairo Opera House, Opéra de Monte Carlo, Veľké divadlo v Moskve, Fox Theatre v Atlante, divadlá na Broadway v New Yorku i mnohé ďalšie scény. /*banner*/ Významná je umelecká činnosť pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, pre ktoré profesor Nosáľ vytvoril choreografie k operným inscenáciám Krútňava, Svätopluk (E. Suchoň), Juro Jánošík, Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky vôbec najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované. Pre Národné divadlo v Prahe vytvoril choreografiu ku hre Radúz a Mahuliena a pre divadlo v Plzni tance k opere Krútňava. Spolupracoval aj so Státním souborem písní a tanců Praha, so SĽUK-om, PUĽS-om i súborom Laterna Magika Praha. K najvýznamnejším zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre Belgickú kráľovskú operu v Antverpách, holandský Danstheater v Amsterdame a pre štátne súbory v Tunise, Moldavskej republike, v Sankt Peterburgu, či súbor Tamburitzans v Pittsburghu v USA. Ako tanečník, herec i choreograf účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako odborný poradca režiséra: Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (r. M. Ťapák), Rodná zem (r. J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Juro Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborvé programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, Lúčnica – 60 rokov krásy (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Spolupracoval s Národným osvetovým centrom ako predseda programovej rady Folklórneho festivalu Východná a dlhé roky pôsobil aj ako predseda odborných porôt celoštátnych súťaží folklórnych skupín, súborov a choreografií. Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby pre programy Lúčnice, TV inscenácie i pre potreby rozhlasového vysielania, no spolupracoval aj s Pražskými madrigalistami, s ktorými koncertne interpretoval i nahral pre Supraphon vianočnú omšu Missa Pastoralis od slovenského barokového autora Juraja Zruneka (zo zbierky Edmunda Paschu). Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry boli profesorovi Štefanovi Nosáľovi udelené mnohé medzinárodné ceny, ako aj najvyššie domáce ocenenia a štátne vyznamenania Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).  

    23. júla 2017 12:15
  • Hudobný kvíz už v túto stredu!

    Hudobný kvíz už v túto stredu!

    Nudíte sa počas leta? Máte radi hudbu a zábavu? Prihláste svoj 5 členný tím do hudobného kvízu v kaviarni LOFFT. Ten sa bude konať v stredu 19. júla v kaviarni LOFFT o 19:30. Štartovné je 1 eur na osobu, výťažok z celého štartovného získa tím, ktorý bude mať na konci kvízu najviac bodov. Hudobný kvíz sa skladá z piatich kategórií - oldies, filmy a seriály, slovenské a české hity, tematické kolo - ABBA, obrázkové kolo. Každé kolo má desať hudobných resp. obrazových ukážok. Ak máte záujem sa prihlásiť, zavolajte na číslo 0918 203 905. /*banner*/ 

    15. júla 2017 17:07
  • Sprievod prekrásnych mladúch fotoobjektívom Jána Ľuptáka

    Sprievod prekrásnych mladúch fotoobjektívom Jána Ľuptáka

    Počas 52. ročníka FsP v Detve organizátori pripravili unikátne sprievodné podujatie - sprievod v tradičných svadobných krojoch. Podujatie začalo na obed v Rímskokatolíckom kostole v Detve, sprievod následne pokračoval  na Nám. SNP, kde bola promenáda a krátke predstavenie mladých párov a ich svadobných krojov. Účinkovalo celkovo 41 mladých párov v obradnom svadobnom odeve z rôznych obcí – regiónov Slovenska, 21 párov Slovákov z obcí v Maďarsku a jeden pár zo Selenča – Vojvodiny v Srbsku. Autorkou sprievodu je Anna Ostrihoňová. /*banner*/

    11. júla 2017 16:18
  • Rozhovor

  • Ján Ľupták: Inovatív...

    Cyklošport 1stopa pôsobí v meste Detva nepretržite od r. 2000.  Poskytuje služby pre obyvateľov mesta ale aj širšie okolie. Aké sú  Vaše súčasné aktivity? Naša prevádzka v súčasnosti realizuje hlavne predaj bicyklov, športových potrieb, výstroje pre pohyb v prírode. Tiež servis, renovácie a prestavby bicyklov. Aké sú Vaše kľúčové aktivity a čo plánujete do budúcnosti? Bicykle – predaj a servis stále zostávajú nosnou činnosťou našej prevádzky.  Okrem toho sa s kolegom venujeme ľuďom s pohybovým obmedzením. Vyrábame veľmi kvalitné 3 – kolesové bicykle so šlapacím pohonom a tiež s elektropohonom pod značkou BIAN 3cykle. Tiež postupne zdokonaľujeme náš e-shop na stránke www.1stopa.sk, s komplexnou ponukou bicyklov a náhradných dielov. V ponuke retro dielov patríme  k najlepším na Slovensku. Aj moje osobné zameranie je na renováciu starých bicyklov, objednávky máme najmä z iných regiónov Slovenska.  Dlhodobo sa tiež venujem vývoju a stavbe prototypov športového výstroja, najmä bicyklov.   Práve s týmto súvisí nový projekt výroby bicyklov.  Už v r. 1993 som vyrobil ultraľahký bicykel z leteckého duralu. Funguje dodnes. A čo ten nový zámer výroby bicyklov? Táto myšlienka u mňa skrsla asi pre 20-timi rokmi, keď nastal prudký rozmach horských bicyklov. Zhliadnuc svetové výstavy bicyklov som musel konštatovať, že „všetko“  už je vymyslené a navyše aj vyrobené.  Našiel som však na trhu dieru a verím že tiež spôsob ako uspieť v silnej konkurencii.  A teda technické vzdelanie a 20 – ročné skúsenosti v oblasti predaja, vývoja a výroby bicyklov chcem pretransformovať do zaujímavého a ekonomicky úspešného projektu. Pripravujeme inovatívny rozvojový zámer,  určený pre cieľovú skupinu EU / medzinárodný trh. /*banner*/ Prečo sa venujete práve bicyklom?  Nie je načase nejaká zmena? Bicykel je podľa mňa najlepší technický vynález, hneď po splachovacom záchode. Umožňuje ekologickú dopravu, i zaujímavý relax v prírode.  Navyše je zdraviu prospešný a využiteľný pre všetky vekové kategórie.  V súčinnosti s využitím solárnej energie pre elektropohony je to jedna z mála alternatív pre budúcnosť ľudstva.  A pri zmienených 3 – kolkách sme si overili, že aj na Slovensku je možné vyrábať kvalitné bicykle a navyše z domácich surovín, čo je v stredoeurópskom priestore a pri konkurencii z Ázie naozaj unikát.   Prečo ste sa rozhodli tento zámer zverejniť?  Ako podnikateľ som veľmi vyťažený množstvom neproduktívnej agendy a náležitostí, ktorou nás neustále obťažkáva štát. Chcem sa naplno venovať novému projektu, preto hľadám seriózneho partnera, pre efektívnejšie zvládnutie nábehového procesu výroby. Bude to náročný proces na efektívny manažment i na ekonomické zabezpečenie.  Pre koho je ponuka určená ? Možno pre šikovných mladých ľudí, aby nemuseli za prácou odísť do Kanady. Ale vekovo to neohraničujem, podmienkou je však serióznosť a  „zápal“ pre vec. 

  • David Videlka: Detva...

    Český legionár obliekajúci dres detvianskych medveďov David Videlka nám porozprával o svojej hráčskej kariére.  Od koľkých rokov sa venujte hokeju ? Kto vás k nemu priviedol ? Hokej hrám od troch rokov a priviedli ma k nemu rodičia. Ktorý hokejista je pre vás vzorom a prečo ? Ja nejaký vytipovaný vzor nemám, ale keby som si mal vybrať tak z tej staršej generácie Jaromír Jágr a zo zahraničných Mario Lemieux a z dnešnej doby určite David Pastrňák a Connor McDavid. Sledujte NHL ? Máte v nej svojho favorita ? Áno sledujem. Fandím Bostonu a Edmontonu. Na akej pozícii hrávate ? Hrávam na pravom krídle, aj keď v mládežníckych kategóriách som hrával na centri. Medzi mužmi ste debutovali v drese HC Havířov. Priblížili by ste nám váš debut ? Áno bolo to v mojich osemnástich rokoch. Pamätám si, že tam boli nejaké problémy medzi hráčmi A-tímu a vedením. Hráči áčka sa rozhodli nenastúpiť k zápasu, tak sme hrali juniori. Bolo to proti Benátkam nad Jizerou a prehrali sme myslím 6:1, ale nepamätám si to presne. V sezóne 2010/2011 ste výraznou mierou prispeli k víťazstvu znojemských orlov  v českej extralige juniorov. Ako s odstupom času spomínate na tento úspech ? Bola to super sezóna, spomínam na ňu len v dobrom. Stretol sa skvelý tím a vlastne od začiatku sme hovorili len o tom, aby sa podarilo vyhrať extraligu, nakoniec sa to aj podarilo. Pri premiérovej účasti Znojma v EBEL lige ste si v nej zahrali dvanásť zápasov. Akú kvalitu podľa vás táto nadnárodná súťaž vtedy mala ? Išla podľa vás táto súťaž kvalitatívne nahor ? EBEL liga je určite kvalitná súťaž a Znojmo podľa mňa určite neľutuje, že sa rozhodlo hrať túto ligu. Hrá tam veľa Kanaďanov a zahraničných hráčov, preto je to skôr ako v NHL svojim spôsobom. Myslím si, že liga si určite drží svoju kvalitu. V sezóne 2014/2015  ste sa stali hráčom Senice. Uvažovali ste dlho nad ich ponukou ? Moje pôsobenie v Senici sa zrodilo vlastne veľmi narýchlo. V predpríprave som bol v Benátkach nad Jizerou (farma Liberca), ale bohužiaľ sa klub nedohodol so Znojmom (ktoré ma v Českej republike vlastní) na prestupových podmienkach a tak som bol  nútený narýchlo prestúpiť do Senice. V tej dobe sa už rozbehli súťaže a ja som stále nič nemal. Tam nebol problém, pretože váš klub na vás cez hranice nárok nemá. /*banner*/ Po dvoch sezónach na Záhorí ste zamierili pod Poľanou a stal sa z vás detviansky medveď. Ako sa zrodil váš prestup do Detvy ? Pán Ľupták ma po sezóne kontaktoval s tým, že by mal o mňa záujem a načrtol mi, že ambície budú len tie najvyššie, čo sa tiež i potvrdilo. Vyhrali sme ligu, tesne sme nezvládli baráž, ale i tak si myslím, že to bolo veľmi vydarená a úspešná sezóna. A nakoniec sa aj extraliga podarila. Takže rozhodnutie prísť do Detvy určite neľutujem. Svoj prvý extraligový gól ste zaznamenali v derby proti Zvolenu, keď ste pod Pustým hradom otvorili gólový účet stretnutia. Odložili ste si puk na pamiatku ? Malo derby so Zvolenom pre vás väčší náboj ? Vidíte, na puk som úplne zabudol, ale to kvôli výbornej atmosfére, ktorá štadióne panovala. Úžasný zážitok, myslím si, že tomuto derby nechýbalo vôbec nič. Škoda len, že sa nám zápas nepodarilo zvládnuť. Trúfam si povedať, že sme si to možno i viac zaslúžili. Nezvládli sme koniec zápasu. Myslím, že sme si trošičku vybrali nováčikovskú daň. Snáď to bude už len lepšie a lepšie. Myslím si, že zatiaľ v lige pôsobíme sympatickým dojmom.  Akurát tie body musíme začať zbierať.   V zápase s Nitrou po faule na vás rozhodca nariadil trestné strieľanie, ktoré ste úspešne premenili. Vedeli ste hneď akým spôsobom budete samostatný nájazd realizovať ? Na tréningu trénujem nejaké varianty, takže som mal túto pripravenú a som rád, že to vyšlo. Škoda len, že sme bohužiaľ zase zápas v tretej tretine nezvládli a neodviezli si z Nitry žiadny bod. Čo by ste na záver odkázali fanúšikom detvianskych medveďov ? Určite by som im odkázal, že si veľmi vážime ich podpory. Určite ju potrebujeme a tímu to veľmi pomáha. Napr. zápas doma s Novými Zámkami a nemôžem opomenúť derby vo Zvolene, tam boli úžasní. Osobne si myslím, že máme najlepších fanúšikov na Slovensku. Na také malé mestečko je to niečo neuveriteľného a za to im patri jedno veľké ĎAKUJEM.

  • Rozhovor: Ako prebie...

    Prinášame Vám rozhovor s regionálnym historikom J. Pavlovom, ktorý objasní obdobie Slovenského národného povstania v našom regióne. Čo viedlo Slovákov, aby povstali so zbraňou v ruke? Na to je viac dôvodov. Prvým je vytriezvenie z ľudáckeho režimu, ktorý sa pasoval do všeľudového a kresťanského hnutia. Vláda, ktorá dá zabiť tisíce svojich občanov nie je kresťanská. Holokaust na Slovensku skompromitoval slovenskú vládu v očiach mnohých občanov. Takisto naša účasť vo vojne proti ZSSR bola braná negatívne, nakoľko tu dlho bola a aj teraz je prítomná všeslovanská vzájomnosť. Prvé mesiace síce slovenskí vojaci na východnom fronte videli sovietske ukrutnosti na Ukrajine – hladomor, zničené kostoly a pod., nakoniec však komunistov predbehli vraždením a násilnosťami Nemci. Je samozrejmé, že slovenskí vojaci počas dovolenky a po odsunutí do zázemia svoje zážitky rozprávali a šírili ďalej. Nezanedbateľné je aj to, že Nemci evidentne vojnu prehrávali. V lete 1944 Spojenci obsadili Rím, Paríž, Červená armáda sa hnala k východným hraniciam Ríše a Tito so svojimi partizánmi oslobodzoval Juhosláviu. Vo víťazstvo Nemcom verili len fanatici a dúfali v neho kolaboranti, ktorí sa báli spravodlivosti. Ako sa pripravovalo SNP na Slovensku? Rôzne odbojové skupiny, či jánošíkovské družiny v horách tu boli prakticky od začiatku (1939) resp. od vypuknutia vojny so ZSSR v roku 1941. Dôležité bolo hlavne spojenie občianskeho a komunistického odboja. Ich spoločnou platformou bola Slovenská národná rada. Tým sa vytvoril politický nástroj odboju. Pár politikov však nedokáže zorganizovať úspešné povstanie, preto sa hľadali kontakty na odbojových armádnych predstaviteľov. Hlavnou postavou v tomto smere sa stal Ján Golian. Prečo vypuklo SNP 29. augusta 1944? Nebol to plánovaný dátum. V rámci príprav sa plánovalo čakať až kým Sovieti budú na línii Krakov – Miškovec a potom organizovane prebehnúť na druh stranu. V tom mali zohrať hlavnú úlohu dve východoslovenské divízie, ktoré však zlyhali v posledných augustových dňoch. Druhá, nevýhodná alternatíva počítala so začiatkom povstania, ak by Nemci začali obsadzovať Slovensko Prečo teda začali obsadzovať Slovensko 29. augusta 1944? Už od júla sa hojne rozrastali partizánske jednotky v horách. Prišli aj sovietski inštruktori a velitelia. Armáda sa pripravovala v rovine konšpirácií, určovali sa odbojoví velitelia posádok, robili sa prípravy všetkého druhu. Ľudácka vláda sa snažila spraviť poriadok, ale všetky akcie proti partizánom boli marené a skončili fiaskom. Nemci sa dívali na túto bezmocnosť nervózne, nakoľko front sa tiahol na tzv. Arpádovej línii v Karpatoch a nepokoje a možné partizánske sabotáže ohrozovali tylo nemeckých armád. 21. augusta v Kantorskej doline v obci Sklabiňa Veličkovovi partizáni vyhlásili obnovenú ČSR. V jednotlivých mestách a obciach živelne začali preberať moc, dovtedy ilegálne revolučné národné výbory.  Poslednou kvapkou pre nemecký zásah bolo zlikvidovanie nemeckej vojenskej misie, ktorá ustupovala z Rumunska,  v Martine partizánmi. 29. augusta 1944 v priestore Kysúc a od Hodonína začali na naše územie postupovať prvé nemecké jednotky. Večer toho dňa v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš predniesol prejav, aby sa nik nestaval Nemcom na odpor. To bol signál, kedy Ján Golian vydal rozkaz ,,začnite s vysťahovaním!. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Ako prebiehali tieto dni v Detve? V Detve bol ustanovený revolučný národný výbor, moc po ľudákoch na čele s Jurajom Fekiačom prebrali bratia Vidiečanovi, komunisti. V následnej mobilizácii vojaci podliehajúci odvodu narukovali do armády, dobrovoľníci do partizánskych zväzkov. Boli organizované rôzne zbierky – jedla, šatstva, liekov a pod. Boli pri Detve tvrdé boje? V Detve a na okolí sa nebojovalo prakticky až do záverečnej fázy povstania. Prvé boje v rámci SNP boli najmä v smere Žilina – Vrútky, Poprad – Ružomberok. Tu potrebovali Nemci čo najskôr spojazdniť železnicu, po ktorej chodili ich transporty materiálu či vojakov - na a z frontu.  Na Hornú Nitru útočili jednotky skupiny SS Schill, kvôli tomuto tlaku nakoniec museli povstalci opustiť celý priestor Turca. Hrdinské boje boli aj pri Telgárte, kde sa vyznamenal „železný kapitán“ Ján Stanek, pri jednom z mála úspešných povstaleckých útokov. Boje o Detvu sa začali až po 22 . októbri 1944. Pôvodne si Nemci mysleli, že na Slovensku pôjde len o policajnú, niekoľkodňovú poriadkovú akciu. Nakoniec z toho boli dva mesiace vojenského, frontového odporu. V polovici októbra prisunuli silné vojenské posily, aby definitívne zlikvidovali oslobodené územie. Od Lučenca na Zvolen útočila silne vyzbrojená 18. divízia SS Horst Wessel. Kedy obsadili Nemci Detvu? Jednotky SS postupovali v smere od Lučenca rýchlo. A to najmä z dôvodu slabých jednotiek povstaleckej armády, ktoré boli postupne posielané na ohrozenejšie úseky, najmä na západný povstalecký front. V čase nemeckého útoku dolinu Krivánskeho potoka bránili slabé oddiely Veličkovovej brigády. Ako tak sa podarilo Nemcov zastaviť pri Podkriváni, kde bol prápor kpt. Juračku. Bojovali tu aktívne aj povstalecké tanky, či jednotky 1. Československého leteckého stíhacieho pluku operujúceho zo Zolnej. Nemci boli však príliš silní, mali tanky, obrnené vozidlá a fanatických SS vojakov. Navyše, od Kokavy sa tlačili na Hriňovú, čo ohrozovalo tylo postavenia pri Podkriváni. Preto povstalci ustúpili na líniu Ježová – Siroň. O Detvu priamo sa nebojovalo. Toto sa odohralo 24. októbra 1944. Prebiehali boje na okolí ešte dlho? Nie. Povstalci síce zaujali dobrú obrannú pozíciu, ale celá povstalecká armáda bola v morálnom rozklade. Nemci postupovali všade – obsadili Brezno, tlačili na Zvolen od juhu. Ťažké boje boli najmä v priestore Siroň. V noci v 24. na 25. október nasledoval ďalší ústup na Vígľaš, Zvolen a ďalej na Banskú Bystricu a Donovaly. Išlo o jednotky 2. československej paradesantnej brigády. Mnohé jednotky ustúpili na Poľanu, kde pokračovali v boji partizánskou formou. Bolo Detva počas SNP niečím výnimočná? Áno. 1. októbra 1944 sa tu konala jediná prehliadka partizánskych vojsk. Na čele oficiálnej delegácie bol hlavný veliteľ Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPO) na Slovensku a člen SNR Karol Šmidke, generál Ján Golian ako veliteľ slovenských povstaleckých vojsk a plukovník Alexej N. Asmolov, zástupca veliteľa HŠPO a mnohí iní velitelia. Jadro defilujúcich jednotiek tvorila 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, velil jej npor. Peter A. Veličko a vysadili ju v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade v Nízkych Tatrách.  Súčasťou sviatočnej atmosféry oddychujúcich bojovníkov v Detve, po slávnostnej vojenskej prehliadke, bola aj partizánska svadba. Konala sa 8. októbra 1944 – rotmajster Viliam Hanák si bral za manželku Máriu Markovičovú z Píly. Mladomanželov sobášil francúzsky partizánsky farár Johannes Gessely z Agenu pri početnej účasti. Svadobná hostina sa konala v obecnom dome, za vrchstolom sedeli ženích s nevestou a vedľa nich velitelia Veličko, Lannurien a Forestier, vtedy vo funkcii svadobných svedkov. Svadba Viliama Hanáka a Márie Markovičovej je jasne zdokumentovaná aj zápiskom na detvianskej fare. Avšak v časopise Bojovník (č.26/2011) sa píše aj o druhej, dosiaľ neznámej svadbe ruských partizánov – Anny Stoľarovej a Anatolija Stepanova. Táto svadba avšak nie je zaznamenaná na fare, keďže Sovieti k sobášu nepotrebovali duchovného. Túto verziu  potvrdzujú aj spomienky sovietskych partizánov, členov 1. Československej brigády M. R. Štefánika. Spomienka na túto svadbu hovorí: A v tej večer sa v skromnej detvianskej chalupe odohrala pre štefánikovcov pamätná udalosť. Konala sa  partizánska svadba. Statočná, odvážna ošetrovateľka – parašutistka Anka Stoľarová a smelý suvorovec, bývalý námorník Anatolij Stepanov sa rozhodli spojiť svoje životy. Svadba prebiehala podľa zvykov, aké sa pri tejto príležitosti zachovávajú nielen v Rusku, ale i na Slovensku a v Detve. Nevestinu matku zastupovala domáca pani, otca veliteľ brigády. Na svadbe sa zúčastnilo veľa hostí, odznelo veľa prípitkov a na chvíľu všetci pozabudli, že ešte nedávno sa bojovalo a vojna ešte neskončila. Mimochodom, toto partizánske manželstvo bolo mimoriadne pevné a šťastné.

  • Región

  • V Detve pribudli dve...

    Našou prioritou je zlepšovať v Detve podmienky pre deti, dospievajúcu mladež a rodiny s deťmi. Od začiatku volebného obdobia vo volebnom obvode č. 5 (ľavá strana ulice M. R. Štefánika, Obrancov mieru, Dolinky, Krpeľný vŕšok, Štúrova ulica) bolo postavených 6 nových detských ihrísk. Ako prvý bol na jar v roku 2015 zrealizovaný 3D chodník pri Dome kultúry v Detve, ktorý bol ešte investičnou akciou predchádzajúceho mestského zastupiteľstva z rokov 2010 - 2014. (pre korektnosť sme tento fakt uviedli!) Ďalších 5 detských ihrísk bolo postavených od leta 2015. Prvé vyrástlo na Dolinkách a po snahe škandalizovať túto investičnú akciu sme pristúpili pri výstavbe ďalších dvoch, ktoré vyrástli na dvoroch medzi ulicami M. R. Š. a Obrancov mieru k verejným hovorom, kde si priamo obyvatelia vybrali jednotlivé prvky aj s uvedenou cenou podľa katalógu. Toto zaručilo najvyššiu transparentnosť a pocit, že obyvatelia = daňoví poplatníci mesta mali možnosť ovplyvniť investičnú akciu pri ich bydlisku. Pre rok 2017 sme presadili v rozpočte výstavbu ďalších dvoch detských ihrísk - na ulici Obrancov mieru pri výškovákoch a pri internároch na Štúrovej ulici. Peniaze v rozpočte boli od septembra 2016, k realizácii prišlo až v novembri 2017, napriek desiatkam našich návštev, urgencií a prosieb na oddelení výstavby. Nech si každý čitateľ urobí názor sám, prečo tomu tak je... My sme presvedčení, že ide o vedomú sabotáž. /*banner*/ V roku 2018 plánujeme výstavbu detských ihrísk na Štúrovej ulici v Učku, ako aj na zvyšných dvoch dvoroch medzi ulicami M. R. Š. a Obrancov mieru a v lokalite pri bytovkách v blízkosti III. základnej školy. Týmto bude systematicky behom 4 rokov zavŕšený Projekt obnovy detských ihrísk v našom volebnom obvode, ktorý zastupujeme.  Naše poďakovanie patrí Ing. Soni Chrastinovej za realizáciu uvedených investičných akcií a najmä kolegom poslancom, ktorí schválili finančné prostriedky v rozpočte na ich výstavbu a tým podporili splnenie nášho sľubu. Sme radi, že aj v ostatných volebných obvodoch kolegovia poslanci plánujú výstavbu detských ihrísk, pretože veríme, že vytvoriť podmienky pre deti a mladé rodiny je pre moderné mesto nevyhnutné. Sme si vedomí, že "spoločenský dlh", ktorý tu vznikol 20-30 ročnou ignoráciou budovania a údržby detských ihrísk je veľký, no postupne sa mení. Poslanci MsZ za volebný obvod č. 5 - Mgr. Jozef Pavlov, Jozef Výbošťok    

  • Absolútnym Podpolian...

    Podpoľanie patrí medzi folklórne najživšie a najbohatšie regióny Slovenska. Tanec, zvuky huslí, fujár a píšťal, spev, zvyky a tradície na Podpoľaní nevyhynuli, o čom svedčí aj mnoho tanečných a  speváckych podujatí, ktoré sa v priebehu roka v Detve konajú. Hudba, to sú slová vychádzajúce z nášho srdca. Je to niečo krásne, čo stále ovplyvňuje náš život. Hudba nás oslobodzuje od stresu, napätia a prináša nám lásku, pokoj, a relax. Súkromné centrum voľného času  Detva  v spolupráci  s DK  A. Sládkoviča, ZŠ a ZUŠ pripravilo  kultúrne podujatie  pre širokú verejnosť pod názvom: „Podpoľanie má talent.“ Podujatie sa uskutočnilo dňa 23.11.2017 v DK A. Sládkoviča v Detve . Na podujatí sa predstavili detské talenty v 3 rôznych kategóriách : spev, tanec  a hra na hudobný nástroj. Ich výkony posudzovala porota v zložení : A. Ľalíková,/predseda poroty / p. Hupian, p. Spodniaková ,p. Lešáneková, /*banner*/ V kategórii spev sa predstavili : Magdaléna Malatincová, Vierka Gábrišová, Alexandra Krnáčová a spevácky zbor SuperAr. 1. miesto si vyspievala : Vierka Gábrišová V kategórii tanec sa predstavili štyri tanečné skupiny : Ratolesť, Rock and roll, Fresh- Smile, Fresh -Upratovacia čata. 1. miesto obsadil : Rock and roll V kategórii hra na hudobný nástroj : vystúpili Danielka Kučerová na heligónke, Samuel Suja  husle a Marek Oláh keybord. 1. miesto obsadil : Samuel Suja Absolutným víťazom za rok 2017 sa stal Spevácky zbor SuperAr. Partnerom projektu bolo :  Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve Deti z Podpoľania, ktoré sa predstavili na talente nezabúdajú na tradície a pokračujú v šlapajách svojich rodičov a starých rodičov a všetky spája jedno spoločné a to je láska k hudbe, spevu a tancu.  

  • Mesto Hriňová zrekon...

    Mestu Hriňová sa v tomto roku okrem mestského úradu a domu smútku poradilo tiež zrekonštruovať niektoré miestne komunikácie. „Z osemdesiatich miestnych komunikácií zaradených v roku 2011 do Harmonogramu výstavby, rekonštrukcie, modernizácie, údržby a opráv miestnych komunikácií ich na opravu čaká stále viac ako polovica. Pritom v priebehu šiestich sezón sa úplne alebo čiastočne podarilo odstrániť havarijný stav na celkom 39 miestnych komunikáciách. Za toto obdobie sme do ciest investovali viac ako 750.000 eur," konštatoval pre TASR hriňovský primátor. Stanislav Horník. Na jar tohto roka prebehla rekonštrukcia niektorých ciest v častiach Raticov vrch, Priehalina či Krivec. /*banner*/ Vlani sa z eurofondov na rekonštrukciu mestského úradu podarilo získať takmer 328,42 tisíc Eur na projekt Zlepšenie energetickej efektívnosti budovy MsÚ Hriňová. Zateplenie obvodového a strešného plášťa si nevyžiadalo mimoriadne obmedzenia. Najnáročnejšie práce na demontáži nadrozmerných otvorov na schodisku boli naplánované na nestránkový deň, teda 31. augusta. Rozšírenie a intenzifikácia ČOV patria k veľký investíciám, nebudú však v realizovať mesto, ale Stredoslovenská vodárenská spoločnosť v celkovej hodnote viac ako 4,62 milióna Eur. „Rekonštrukcia ČOV vytvorí predpoklady pre ďalší rozvoj mesta, napomôže výstavbe rodinných domov, budovaniu kanalizačných zberačov, ale predovšetkým zlepší stav životného prostredia," pripomenul primátor Hriňovej.

  • Šport

  • Nové fitness otvoril...

    Občianske združenie Zorale Čawe otvorilo 4. decembra 2017 nové fitness centrum pre verejnosť na ulici Štúrovej v Detve. Návštevníci v ňom môžu posilňovať na rebrinách, stacionárnom bicykli, bežeckom páse, posilňovacích vežiach, bench lavici, šikmej lavičke. K dispozícii tam majú aj obojručné činky a jednoručky. Po cvičení je k službám návštevníkov nový sprchový kút a sociálne zariadenia. Ako informoval Jozef Výbošťok, ktorý na projekt dohliadal, posilňovňa je otvorená pre verejnosť každý deň od 9.00 h. do 19.00 h. okrem nedele, kedy je deň voľna. Každú stredu a sobotu je posilňovňa vyhradená len pre dámy. Vstup je spoplatnený. /*banner*/   Návštevníci nájdu fitness na Štúrovej ulici v nebytových priestoroch, číslo domu 29. Oddelenie správy majetku Mestského úradu v Detve zabezpečilo v priestoroch stavebné práce na oprave omietok, podláh, vymaľovanie a podlahovú gumu. Členovia občianskeho združenia predtým zabezpečili odstránenie zostarnutej omietky zo stien. V slávnostnom príhovore predseda občianskeho združenia Maroš Oláh okrem iného poďakoval všetkým, ktorí k zriadeniu aj k zariadeniu fitness centra prispeli. V priestoroch bola potrebná aj nová elektroinštalácia, rozvod tepla či vody, ktorú zrealizoval správca bytového fondu a sponzor urobil novú dlažbu v prístupovej chodbe. Nasledovalo oficiálne prestrihnutie pásky. Primátor Ján Šufliarský symbolickým gestom prestrihnutia oficiálne otvoril prevádzku tohto fitness centra. Projekt bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Text: Zuzana Juhaniaková Foto: Jozef Výbošťok

  • Brankár so skúsenosť...

    Pod Poľanu prichádza brankár so skúsenosťami NHL. Ide o 27 – ročného Kanaďana Matta Hacketta, synovca slávneho Jeffa Hacketta. Počas svojej kariéry bol trikrát vyhlásený za brankára týždňa v OH, počas pôsobenia v nej si mal možnosť v All – Stars Game. V sezóne 2011/2012 si zahral v zápase hviezd AHL. Divosi z Minnesoty v roku 2009 siahli po ňom zo 77. miesta v 3. kole draftu. Debut v najprestížnejšej hokejovej lige sveta si na svoje konto pripísal 6 . decembra 2011 proti San Jose Sharks, keď v čase 1:11 nahradil zraneného Josha Hardinga. Zlikvidoval všetkých 34 striel žralokov a pomohol Wild k výhre 2:1. Počas skrátenej sezóny 2012/2013  ho Minnesota vymenila spolu s Johanom Larssonom, výberom v 1. kole draftu 2013 a  výberom 2. kole  draftu 2014 do Buffala za Jasona Pominvilla. Ako voľný hráč uzavrel v júli 2015 s tímom Anaheim Ducks. Naposledy pôsobil v klube Orlando Solar Bears. /*banner*/ Podívajte sa niektoré z jeho zákrokov. zákrok č. 1 : https://www.youtube.com/watch?v=GBVPpVReIiw zákrok č. 2: https://www.youtube.com/watch?v=1KnlVqLeaNs zákrok č. 3 : https://www.youtube.com/watch?v=Nhd5XBuF2SI

  • Zápasníci FFC Detva ...

    Zápasníci FFC Detva sa 19. novembra zúčastnili medzinárodneho turnaja s názvom XXIII BJJ liga gi a nogi v poľskom Krakowe. Na  turnaji sa zápasilo podľa pravidiel Brazílskeho Jiu Jitsu a Grapplingu, čiže na jedno kolo a zápas bolo možné vyhrať dominanciou na body (strhy na zem a dominantné pozície) alebo prinútiť supera vzdať sa pomocou submission (páky,škrtenia alebo zranenie). V kategórii bielych opaskov sa za Detvu pobili Ondrej Šmidriak a Peter Dutka, Šmidriak v kategórii medzi 19 zápasníkmi vybojoval striebro, kde mu veľmi tesne ušlo finále vo váhe do 73kg, Dutka v kategórii medzi 18 zápasníkmi vybojoval bronz do 79 kg. V modrých pasoch a teda v kategórii pokročilých zápasila medzi ženami Alenka Delič Gondášová, podarilo sa jej túto kategóriu ovládnuť a medzi 4 zapasničkami vybojovala zlato. /*banner*/ V kategórii fialových, hnedých a čiernych opaskov (Elita) zápasil Róbert Delič, kde s pomedzi 5 elitných zápasníkov vybojoval striebro vo váhe do 73 kg. Kategórie pokročilých a elita bývajú menej obsadzované, keďže tieto kategórie sú mimoriadne náročné a zápasia v nich veľmi skúsení zápasníci. ,,Tieto výsledky majú pre nás obrovskú cenu, keďže Poľsko je známe najlepšími zápasnikmi v Európe."

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3